Ekonomický týždenník Poštovej banky - 46. týždeň

1. 46. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
246. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Obraz mladého Slováka do 25 – ky: pätina
zamestnaná len dočasne, desatina len na skrátený úväzok
a priemerná mzda nižšia ako 640 EUR v hrubom 3
Čo nové vo svete: Maďarsko plánuje zvýšiť hornú sadzbu dane
z reklamy 4
Euro sa v závere uplynulého týždňa prehuplo cez hladinu
1,2500 EURUSD 5
Ropa Brent padla na nové štvorročné dno 6
Tempo rastu priemyselnej produkcie aj naďalej klesá 6
Rýchly odhad HDP potvrdil, že slovenskej ekonomike sa aj naďalej
darí 7
V septembri doposiaľ najvyššie saldo zahraničného obchodu 7
Tržby, mzdy aj zamestnanosť v septembri vo väčšine odvetví
vzrástli 8
Nové priemyselné objednávky s prvým tohtoročným poklesom 8
Ceny tovarov a služieb v októbri medziročne stagnovali 9
Rebríček týždňa: Až 48 % Slovákov ešte stále zvyčajne prepočítava
ceny na slovenské koruny 10
Kalendár udalostí 47. týždňa 11
Predikcie podľa Poštovej banky 11
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
346. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Obraz mladého Slováka do 25-ky: pätina zamestnaná len dočasne, desatina
len na skrátený úväzok a priemerná mzda nižšia ako 640 EUR v hrubom
Mladí ľudia nemajú v dnešnej dobe práve na ružiach ustlané. Vysoká nezamestnanosť, desiatky až stovky uchádzačov hlásiacich sa na
jedno pracovné miesto a zamestnávatelia, ktorí si tak môžu vyberať. Absolventi a mladí ľudia s krátkou praxou sa v tejto záplave uchádzačov
presadzujú len ťažko. Práve mladá generácia je však budúcnosťou každého štátu. Pozreli sme sa preto na tie najzaujímavejšie
ukazovatele týkajúce sa našej mládeže a vytvorili „obraz mladého Slováka“. Vychádzali sme z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]
a Štatistického úradu EÚ [Eurostat].
A že sa v prípade mladých ľudí nejedná o žiadnu malú skupinku obyvateľstva, potvrdzujú aj štatistiky. Počet Slovákov vo veku 15 až 24
rokov dosiahol na konci vlaňajška takmer 625 tisíc a vo veku 25 až 29 rokov úroveň 421 tisíc, dohromady teda prekročil hranicu
jedného milióna. Mladosť a štúdium idú a majú ísť dohromady. Kvalitné vzdelanie je totiž základným pilierom pre uplatnenie sa na
pracovnom trhu. Denné štúdium na stredných a vysokých školách [I. a II. stupeň] podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva
[UIPS] navštevuje takmer 350 tisíc študentov.
Pracujúcich Slovákov nájdeme vo vekovej kategórii od
15 do 24 rokov približne 144 tisíc, čo je takmer štvrtina
z ich celkového počtu. Spomedzi mladých od 25 do 29
rokov pracujú viac ako dve tretiny, t. j. takmer 287 tis. ľudí.
Nie všetci mladí Slováci však majú také šťastie a je im
umožnené študovať alebo pracovať a získavať tak cenné
skúsenosti. Medzi mladými Slovákmi, ktorí ešte neoslávili
25. narodeniny, nájdeme zhruba 73 tisíc nezamestnaných.
Bez práce je tak podľa metodiky Eurostatu každý tretí
ekonomicky aktívny Slovák do 24 rokov a približne
každý piaty od 25 do 29 rokov. Takto vypočítanú mieru
nezamestnanosti mladých však ovplyvňuje nielen počet
ľudí bez práce, ale aj počet ekonomicky aktívnych mladých
ľudí. A práve ich počet je u nás nižší ako v zahraničí,
nakoľko sa do neho nezapočítavajú študenti, ktorých máme
v porovnaní s inými krajinami pomerne veľa. Tak či tak ale
pred nezamestnanosťou mladých nemožno zatvárať oči.
Jej pôvodcami sú predovšetkým nedostatočná prax, nevhodná kvalifikácia či premrštené požiadavky mládeže. Ruku k dielu ale pridáva aj
vzdelávací systém, ktorý sa dostatočne neprispôsobuje trhu práce a požiadavkám zamestnávateľov.
Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slováci sa do podnikania príliš nehrnú a radšej uprednostnia prácu zamestnanca. Platí to aj
v prípade našej mladej generácie. Spomedzi ekonomicky aktívnej mládeže vo veku 15 až 24 rokov predstavuje podiel samostatne
zárobkovo činných ľudí len 5,4 %. A v kategórii 25 až 29 ročných takto podniká len zhruba desatina ekonomicky aktívnych Slovákov.
Byť zamestnancom však zákonite neznamená, že trávime v práci minimálne osem hodín denne. Takmer desatina mladých
zamestnaných Slovákov do 24 rokov pracuje na čiastočný úväzok. Niektorým skrátený pracovný čas vyhovuje, nakoľko im umožňuje
venovať sa popri práci aj ďalšiemu štúdiu. Mnohí mladí ľudia ale pracujú „kratšie“ preto, že inú prácu nezohnali. Podobne je na tom zrejme aj
nemalá časť dočasných zamestnancov. Až viac než pätina Slovákov vo veku 15 až 24 rokov totiž vykonáva „len“ dočasnú prácu.
S pribúdajúcimi rokmi ale ich podiel klesá a medzi 25 až 29 ročnými nájdeme už iba 8,8 % dočasne zamestnaných.
A na záver sa pozrime ešte aj na priemerné finančné ohodnotenie mladých Slovákov. Ľudia vo veku do 19 rokov pracujúci na plný
úväzok vlani v priemere zarobili menej ako 500 EUR mesačne v hrubom. S pribúdajúcimi rokmi však naše platy mieria smerom nahor.
Vo vekovej kategórii 20 až 24 ročných dostával priemerne zarábajúci Slovák vlani v hrubom 641 EUR mesačne. A po prehupnutí sa
cez „dvadsaťpäťku“, no pred dovŕšením tridsiatky, sa jeho plat vyšplhal už na 834 EUR, čo je dokonca o desať eur viac ako priemerná
minuloročná mzda v celom našom hospodárstve.
Obraz mladého Slováka
vo veku
15 až 24 r. 25 až 29 r.
Počet mladých Slovákov 624 905 421 087
Počet denných študentov na SŠ a VŠ 348 295
Počet pracujúcich mladých 144 000 286 900
Počet nezamestnaných mladých 73 000 65 400
Miera nezamestnanosti mladých 33,7% 18,6%
Podiel samostatne zárobkovo činných ľudí 5,4 % 10,1 %
Podiel dočasne zamestnaných ľudí 21,3 % 8,8 %
Podiel ľudí pracujúcich na skrátený úväzok 9,2 % 3,5 %
Priemerná hrubá mesačná mzda pracujúcich na plný úväzok
- vo veku do 19 rokov 494 EUR
- vo veku 20 – 24 rokov 641 EUR
- vo veku 25 – 29 rokov 834 EUR
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, Eurostat, UIPS, rok 2013

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
446. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Maďarsko plánuje zvýšiť hornú sadzbu dane z reklamy
MAĎARSKO: Dlho to netrvalo a Maďarsko máme v našom týždenníku opäť. A opäť za tým nestojí nikto iný ako maďarský premiér Viktor
Orbán a jeho Fidesz družina. Naši verní čitatelia si určite spomenú na naše komentáre k dani z reklamy, ktorú maďarská vláda zaviedla pre
maďarské média a ktorej sadzba sa v závislosti od tržieb dotknutých spoločností pohybuje na úrovni nula až 40 percent. No a tá najvyššia
sadzba dane sa týka len jednej spoločnosti, a to televízie RTL, ktorá, čuduj sa svete, patrí medzi najväčších kritikov Orbánových politík.
Po zavedení daní televízia vo svojej kritike pritvrdila, čím si získala ešte viac divákov a tak dnes pritvrdzuje aj vláda a to svojím návrhom zvýšiť
od nového roka hornú sadzbu dane na 50 percent. Čo na tom, že sa to opäť priamo dotkne len „neposlušnej“ RTL? Nuž, vlastníkom televízie
zrejme nepomôže ani to, že už pred časom podali sťažnosť na Európsku komisiu pre diskriminujúce zaobchádzanie. Pri Orbánovi totiž asi
nepomôže nič. Premiér Orbán zo svojho televízneho ovládača zrejme odstránil aj tlačidlo kanálu, na ktorom má stanicu RTL naladenú.
Aby toho nebolo málo, maďarská vláda má v talóne ešte jeden nástroj na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, a tým je nová sektorová daň.
Odniesť by si to tentokrát mali tabakové spoločnosti. Aj tá s najnižšími tržbami by mala do rozpočtu odviesť minimálne 30 mil. HUF ročne, pri
tých najväčších by sa jednalo o sumy na úrovni miliárd forintov.
GRÉCKO: Z najnovších údajov gréckeho štatistického úradu ELSTAT vyplýva, že medziročná miera deflácie v Grécku dosiahla v októbri
1,7 %, kým v septembri bola vo výške 0,8 %. Je to najviac od decembra minulého roka, kedy dosiahla rovnakú úroveň. Spotrebiteľské ceny
v krajine klesali 20. mesiac v rade. Aj deflácia meraná harmonizovaným indexom Európskej únie [HICP] sa v októbri prehĺbila, keďže dosiahla
hodnotu 1,8 %, kým v septembri to bolo 1,1 %. Trh pritom počítal s poklesom cien na úrovni – 1 %. Okrem toho ELSTAT informoval, že miera
nezamestnanosti sa v auguste znížila na 25,9 % z júlových 26,1 %. Od augusta 2012 sú to najlepšie výsledky aké Grécko reportovalo. Gréci
sa z lepších čísel tešia, hoci stále je u nich bez práce každý štvrtý človek, čo nie je veľký dôvod na radosť. V porovnaní s priemerom eurozóny
je grécka miera nezamestnanosti viac než dvojnásobná.
Vo štvrtok tajomník gréckeho ministerstva financií Staikouras uviedol, že prebytok primárneho rozpočtu gréckej centrálnej vlády sa za prvých
desať mesiacov tohto roku vyšplhal na 2,4 mld. EUR. Tento fakt potvrdzuje, že vývoj je v súlade s plánovanými príjmami. Súčasťou prebytku
nie sú rozpočty organizácií sociálneho zabezpečenia a rozpočty samospráv. Cieľom je v tomto roku dosiahnuť prebytok primárneho rozpočtu
vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu a 2,9 % HDP v roku 2015.
Holandský minister financií a zároveň šéf skupiny Eurogroup v jednej osobe, Dijssenbloem, v utorok vyhlásil, že sa predpokladá exit Grécka zo
záchranného programu podľa plánu k 1. januáru bez potreby dodatočných pôžičiek. To by znamenalo, že od nového roka sa Grécko bude
starať samo o seba. Podľa Dijssenbloema ale zatiaľ finálne rozhodnutie o tom, čo sa bude s Gréckom diať po novom roku, nepadlo. To, že
Grécko ukončí záchranný program z dočasného eurovalu EFSF neznamená, že už má všetky podlžnosti splatené. Práve naopak, priemerná
vážená splatnosť pôžičiek z eurovalu dosahuje viac ako 32 rokov.
POĽSKO: Poľský minister práce a sociálnej politiky Kosiniak-Kamysz uplynulý týždeň informoval, že miera nezamestnanosti v Poľsku sa
v októbri znížila na 11,3 % zo septembrovej úrovne 11,5 %. Nezamestnanosť tak klesala už deviaty mesiac po sebe, kumulatívne klesol počet
nezamestnaných o – 475 tis., čo je najlepší výsledok za ostatných 6 rokov. Rovnako dobre sa darí aj úrovni podnikateľskej dôvery v krajine.
Index terajších podnikateľských podmienok, ktorý poľská centrálna banka zostavuje, stúpol o 4,5 bodu na 55,8 bodu, čiže najvyššie od roku
2008.
JAPONSKO: Minulý týždeň sa do popredia dostali správy, že vláda japonského premiéra Abeho zvažuje odklad plánovaného zvyšovania daní
v krajine. Druhé kolo zvyšovania daní malo byť realitou už od budúceho roka, avšak po novom sa hovorí až o závere roka 2016, teda
o jedenapolročnom odklade. Prvé zvýšenie sadzby spotrebnej v tomto roku z 5 % na 8 % malo za následok výrazný prepad japonskej
ekonomiky v druhom kvartáli. Odklad druhého kroku, ktorým sa má sadzba dane zvýšiť na konečných 10 %, znamená nepriamy fiškálny stimul
pre japonskú ekonomiku. Okrem toho Abe podľa trhových správ plánuje predčasné parlamentné voľby s cieľom posilniť svoje postavenie už na
polovicu decembra. Tieto správy sa preto v uplynulých dňoch podpísali pod ďalšie oslabenie sa jenu voči doláru a to už nad hladinu 117
USDJPY, čo predstavuje 7 – ročný rekord.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
546. týždeň 2014
Euro sa v závere uplynulého týždňa prehuplo nad hladinu 1,2500 EURUSD
Uplynulý pondelok priniesol na menovom páre
EURUSD vcelku zaujímavé obchodovanie, ktoré
v konečnom zúčtovaní znamenalo oslabenie sa
eura voči doláru o tri desatiny percenta. V ranných
hodinách sa euro držalo na úrovni 1,2480
EURUSD a krátkodobo prelomilo aj hladinu 1,2500
EURUSD, no popoludní nastal zvrat a spoločná
mena eurozóny sa porúčala nadol. Podľa
prieskumu agentúry Sentix sa dôvera investorov
v eurozóne v novembri po troch mesiacoch
zhoršovania mierne zotavila. Do záveru
obchodovania si euro voči doláru pohoršilo na
úroveň 1,2420 EURUSD. Z eurozóny ani z USA
nedorazili zásadnejšie makro správy, a tak
popoludňajší vývoj na trhu nemožno pripísať fundamentálnym faktorom, ale skôr budovaniu pozícií pred utorkovým dňom. V USA sa totiž
v utorok sviatkovalo a hoci burzy zostali otvorené, očakávalo sa len veľmi utlmené obchodovanie. V utorok na trh nedorazili žiadne
zásadnejšie dáta z eurozóny ani z USA. Do hry sa tak viac dostávali správy z ostatných krajín sveta, resp. už dlhšie známe správy
o očakávaných krokoch centrálnych bánk. Až do štvrtej popoludní nášho času sa euro voči doláru obchodovalo v okolí hladiny 1,2420
EURUSD bez výraznejších výkyvov. Popoludní však došlo k obratu, euro sa vybralo nahor a večer sa voči doláru posilnilo až na hladinu
1,2500 EURUSD. Tú ale napokon neudržalo a utorkové obchodovanie zatvorilo na úrovni 1,2475 EURUSD. Posilnenie sa eura možno zrejme
pripísať len tzv. short squeeze, teda citeľnej zmene ceny aktíva pri nízkom zobchodovanom objeme, keďže v USA bol spomínaný sviatok.
V stredu sa spoločnej mene eurozóny veľmi nedarilo a z otváracej úrovne 1,2475 EURUSD si pohoršila na záverečných 1,2440 EURUSD. Pod
oslabenie sa eura sa podpísal najmä posilňujúci sa dolár. Ten získaval najmä voči britskej libre. Euro vo štvrtok takmer nepretržite rástlo
a počas dňa na sile voči americkému doláru získalo tretinu percenta. Z rannej úrovne 1,2430 EURUSD si spoločná mena eurozóny polepšila
na záverečných 1,2480 EURUSD a to aj napriek tomu, že profesionálni forecastri pod hlavičkou ECB okresali svoje prognózy vývoja HDP aj
inflácie na najbližšie dva roky. V piatok sa euro voči doláru dostalo krátkodobo aj pod hladinu 1,2400 EURUSD, no svoje straty dokázalo
vstrebať a do záveru dňa i týždňa si polepšilo na úroveň 1,2530 EURUSD. Pod posilnenie sa eura sa podpísali hlavne správy o možnom
neželanom poklese inflácie v USA v dôsledku nižších cien ropy. Dolár sa teda oslabil a dopomohol euru k celotýždennému zisku na úrovni
0,6 %.
Pomyselným víťazom uplynulého týždňa spomedzi mien nášho regiónu sa stal maďarský forint, ktorý sa voči euru posilnil o rovné percento na
piatkových 306,20 EURHUF. Mierny zisk na úrovni desatiny percenta si zaknihovala aj česká koruna, ktorá sa tak v piatok večer obchodovala
voči euru na úrovni 27,690 EURCZK. Prakticky bez zmeny ukončil minulotýždňové obchodovanie poľský zlotý, ktorý sa v piatok držal voči euru
na rovnakej úrovni ako v pondelok ráno, t. j. 4,2290 EURPLN.
1,20
1,30
1,40
5-14 7-14 9-14 11-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
5-14 7-14 9-14 11-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
5-14 7-14 9-14 11-14
EURGBP
100,0
109,0
118,0
5-14 7-14 9-14 11-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
5-14 7-14 9-14 11-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
5-14 7-14 9-14 11-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
5-14 7-14 9-14 11-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
646. týždeň 2014
Ropa Brent padla na nové štvorročné dno
Ropa Brent nemá za sebou úspešný týždeň. Séria poklesov začala
už v pondelok. Dôvodom bolo posilnenie sa amerického dolára voči
košu svetových mien, ktoré zatienilo obavy z konfliktov na Ukrajine
a v Líbyi. Cena Brentu si na začiatok týždňa odpísala takmer
– 1,3 % a deň uzavrela na úrovni 82,34 USD za barel. Pokles
pokračoval aj v utorok. Časť trhu totiž očakáva, že Organizácia krajín
vyvážajúcich ropu [OPEC], na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutoční
27. novembra, nezníži svoju produkciu. Brent si tak zo svojej ceny
odpísala – 67 centov a deň uzavrela na úrovni 81,67 USD za barel.
Ešte horší vývoj zasiahol čierne zlato v stredu. Cena britskej ropy sa
prepadla na vyše štvorročné dno, až na úroveň 80,38 USD za barel.
Podpísala sa pod to Saudská Arábia, ktorá odmietla podporiť
iniciatívu niektorých členov ropného kartelu OPEC vyzývajúcich na obmedzenie produkcie s cieľom kompenzovať dopady klesajúcich cien.
Svoje minimá Brent prepísala aj vo štvrtok, kedy intradenne poklesla o takmer – 4,5 % a deň uzavrela na úrovni 77,49 USD za barel. Podľa
údajov Federálneho úradu pre energetiku [EIA] sa totiž zásoby ropy v zásobníku Cushing zvýšili, pričom ropy je na trhu už aj tak nadbytok.
Aspoň záver týždňa bol pre cenu Brentu pozitívny. Tá vzrástla o takmer 2 USD. Na trhu však vládne skepsa, či nárast cien ropy kvôli
nadmerným zásobám vydrží. Ceny vzrástli aj v dôsledku očakávania, že stúpne dopyt po vykurovacom oleji vzhľadom na chladný víkend
v USA. Záver týždňa tak Brent uzavrela na cene 79,31 USD za barel. V priebehu týždňa si odpísala – 2,2 %. V medzimesačnom porovnaní sa
pokles ceny severomorskej ropy zastavil na – 8,4 % a od začiatku roka tento pokles prevýšil až – 25 %.
Tempo rastu priemyselnej produkcie aj naďalej klesá
Index priemyselnej produkcie vzrástol už deviaty mesiac v rade.
V septembri v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka
predstavoval tento nárast 1,2 %. Pri sledovaní jeho vývoja za ostatné
štyri mesiace však bádame spomalenie dynamiky jeho rastu, keďže
ešte v júni dosahoval medziročný nárast o 7,6 %.
Medziročne si najviac, o rovné 4 %, polepšila oblasť ťažby
a dobývania. O 1,6 % vzrástla aj samotná priemyselná výroba.
Naopak, pokles zasiahol dodávky elektriny, plynu, pary a studeného
vzduchu [o – 3,2 %].
V septembri sa najviac darilo výrobcom elektrických zariadení, ktorí si
polepšili o takmer 26 %. Výroba strojov a zariadení a tiež výroba kovov a kovových konštrukcií si medziročne polepšili o takmer 8 %. Rast
pocítili aj výrobcovia potravín, nápojov a tabakových výrobkov [o 4,6 %], koksu a rafinovaných ropných produktov [o 6,5 %] a ostatná výroba,
oprava a inštalácia strojov a zariadení [o 5,7 %].
Na druhej strane, pokles sa v rámci priemyselnej výroby dotkol zvyšných siedmich oblastí. Najvýraznejšie pokles zasiahol výrobcov
základných farmaceutických výrobkov a prípravkov [o – 23,0 %]. Ostatní výrobcovia badali pokles v rozsahu od – 1,2 % do – 8,8 %.
Z pohľadu hlavných priemyselných zoskupení si najviac polepšili výrobcovia predmetov dlhodobej spotreby [o 7,8 %] a producenti pre
medzispotrebu [o 6,3 %]. Naopak, v porovnaní so septembrom 2013 si najviac, o – 2,6 %, pohoršili producenti investičných prostriedkov.
Stavebníci ani v tohtoročnom septembri nedokázali vyprodukovať viac ako v septembri minulého roka a ich produkcia poklesla o – 5,3 % na
447,4 mil. EUR. Ani v medzimesačnom porovnaní si nepolepšili, keďže po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia nižšia ako
v auguste tohto roka o – 1,3 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Priemyselná produkcia Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkciar/r Zdroj: ŠÚ SR
70
80
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
746. týždeň 2014
Rýchly odhad HDP potvrdil, že slovenskej ekonomike sa aj naďalej darí
Slovenská ekonomika aj v treťom tohtoročnom kvartáli zabrala a dosiahla medziročný nárast o 2,4 %. V porovnaní s druhým tohtoročným
štvrťrokom [rast o 2,6 %] tak mierne spomalila. Vyplynulo to z rýchleho odhadu vývoja HDP, ktorý zverejnil ŠÚ SR.
Podrobnejšiu štruktúru HDP za 3. štvrťrok 2014 sa dozvieme až
začiatkom decembra. Očakávame však, že pod rast našej
ekonomiky sa podobne ako v predchádzajúcich dvoch kvartáloch
opäť podpísal hlavne domáci dopyt. Inak povedané, spotreba
našich domácností, verejnej správy a taktiež aj investičná aktivita
firiem.
Tradičným ťahúňom slovenskej ekonomiky je zahraničný obchod.
Ten však s najväčšou pravdepodobnosťou nepotiahol našu
ekonomiku tak výrazne, ako sme boli zvyknutí. Očakávame totiž,
že aj v treťom štvrťroku pokračovalo spomaľovanie tempa rastu
nášho exportu, ktoré je výsledkom súčasného geopolitického
napätia, sankcií medzi EÚ a Ruskou federáciou a následného klesajúceho vývozu do Ruska. Práve tieto faktory predstavujú aj najvýraznejšie
riziko pre budúci rast európskej a teda aj slovenskej ekonomiky. Rusko a EÚ sú totiž dôležitými obchodnými partnermi a dlhodobé obmedzenie
vzájomných obchodných vzťahov by pravdepodobne poškodilo obe strany. Konečný dopad sankcií či obmedzení obchodu na ekonomiku únie
bude závisieť od toho, ako dlho budú tieto opatrenia pretrvávať a tiež od toho, či sa budú časom sprísňovať. Dopad obmedzení na slovenskú
ekonomiku môže byť citeľný hlavne cez našich hlavných obchodných partnerov a ochladenie dopytu z ich strany. Náš predpoklad, že
slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 %, ale ponechávame zatiaľ v platnosti.
Údaje o vývoji HDP za jednotlivé krajiny EÚ zverejnil uplynulý týždeň aj Eurostat. Ekonomika eurozóny aj celej EÚ 28 dosiahla rovnaké tempo
rastu ako v druhom kvartáli a medziročne posilnila o 0,8 % resp. o 1,3 %. Spomedzi krajín, ktoré zatiaľ poskytli Eurostatu údaje, titul
najrýchlejšie rastúcej ekonomiky únie získalo Poľsko [o 3,4 %]. Vyše 3 % – ný rast HDP však zaznamenali aj Rumunsko, Maďarsko a Veľká
Británia. Medziročný pokles ekonomiky aj v 3. štvrťroku potrápil Cyprus, Taliansko a Fínsko.
Medzi najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska patrí nemecká ekonomika. Práve tá zaznamenala podľa údajov Eurostatu
v 3. tohtoročnom štvrťroku síce medziročné spomalenie rastu HDP na úroveň 1,2 % [v 2. kvartáli 2014 rástla o 1,4 %], v medzikvartálnom
porovnaní však vzrástla o 0,1 % [v 2. kvartáli 2014 pokles o – 0,1 %]. Obavy zo stagnácie nemeckej ekonomiky sa tak nenaplnili, čo je
vzhľadom na náš export pozitívnou správou aj pre slovenské hospodárstvo. O niečo lepšie ako v druhom štvrťroku sa vyvíjala aj francúzska
ekonomika, keď po predchádzajúcom nulovom raste posilnila v treťom kvartáli o štyri desatiny percenta. Darilo sa však aj našim susedom
z V4. Okrem už spomínaného rýchleho rastu poľského a maďarského HDP si medziročne polepšila aj česká ekonomika [o 2,3 %].
V septembri doposiaľ najvyššie saldo zahraničného obchodu
V septembri slovenský vývoz aj dovoz tovarov medziročne poklesli.
Saldo zahraničného obchodu SR ostalo ale aj naďalej aktívne
a predstavovalo objem 579,2 mil. EUR, čo je doposiaľ najviac od
začiatku tohto roka. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených
Štatistickým úradom SR.
V deviatom mesiaci sa zo Slovenska vyviezli tovary a služby
v hodnote 5 657,6 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom
roka 2013 predstavuje pokles o – 2,9 %. Medziročne sa znížil aj
objem dobozu, a to o – 4,5 % na 5 078,3 mil. EUR.
Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých deväť
mesiacov tohto roka aktívne v objeme 3 948,5 mil. EUR, čo je medziročne nárast o viac než 333 mil. EUR.
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Dovoz Vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR
-8
-4
0
4
8
12
1Q08
2Q08
3Q08
4Q08
1Q09
2Q09
3Q09
4Q09
1Q10
2Q10
3Q10
4Q10
1Q11
2Q11
3Q11
4Q11
1Q12
2Q12
3Q12
4Q12
1Q13
2Q13
3Q13
4Q13
1Q14
2Q14
3Q14
%, r/r Vývoj HDP v SR
reálny rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
846. týždeň 2014
Tržby, mzdy aj zamestnanosť v septembri vo väčšine odvetví vzrástli
Tržby slovenských priemyselníkov v deviatom mesiaci tohto roka vzrástli. Podľa údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil minulý týždeň, došlo
k medziročnému zvýšeniu o 1,1 %, a to v dôsledku rastu v ťažbe a dobývaní o 7,4 %, dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd,
odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 4,7 % a v priemyselnej výrobe o 1,4 %. K poklesu došlo iba v dodávke elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu, a to o – 1,5 %.
Spomedzi jednotlivých priemyselných
odvetví si najviac medziročne polepšili
výrobcovia kovov a kovových
konštrukcií [o 14,7 %] a výrobcovia
elektrických zariadení [o 14,0 %].
Najviac poklesli tržby vo výrobe
chemikálií a chemických výrobkov
a tiež farmaceutických výrobkov
a prípravkov. V oboch prípadoch
pokles predstavoval –12,6 %.
V ostatných odvetviach hospodárstva,
t. j. okrem priemyslu, sa v porovnaní
s augustom nálada zlepšila.
Medziročne si totižto v porovnaní
s predchádzajúcim mesiacom buď
pripísali viac tržieb alebo aspoň zmiernili ich pokles všetky oblasti okrem predaja a opráv motorových vozidiel. Najviac objem tržieb vzrástol
v doprave a skladovaní, a to o 7,9 %.
V septembri už tretí mesiac po sebe zamestnanosť v najväčšej miere rástla v odvetví informácií a komunikácie [o 11,6 %]. Tešiť sa mohli aj
reštaurácie a pohostinstvá spolu s veľkoobchodom. Cez nulu sa vo vývoji zamestnanosti nepreniesli odvetvia stavebníctva, predaja a opráv
motorových vozidiel, maloobchodu a dopravy a skladovania.
Z hľadiska vývoja miezd september neprial trom odvetviam. Kým vo vybraných trhových službách došlo k poklesu o necelé jedno percento a
v prípade stavebníkov pokles miezd predstavoval necelé dve percentá, v informáciách a komunikácii mzdy poklesli o takmer – 6 %. Pracovníci
v reštauráciách a pohostinstvách si na účtoch našli rovnakú výplatu ako pred rokom. Najviac si polepšili zamestnanci vo veľkoobchode [o
7,4 % v nominálnom vyjadrení]. Naopak, najväčší prepad nominálnych miezd [o – 5,9 %] zasiahol, rovnako ako predchádzajúci mesiac,
odvetvie informácií a komunikácie.
Nové priemyselné objednávky s prvým tohtoročným poklesom
Nové objednávky našich priemyselníkov zaznamenali v septembri
svoj prvý tohtoročný pokles a to o – 2,2 %. K výraznejšiemu
spomaleniu tempa ich rastu pritom došlo už počas letných mesiacov
tohto roka. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Medziročný pokles nových objednávok v septembri zaznamenalo
hneď sedem našich odvetví. Až o takmer pätinu klesli nové
objednávky vo výrobe chemických produktov. Poklesu sa však
nevyhli ani naši najvýznamnejší priemyselníci z radov automobiliek,
ktorí zaznamenali pokles nových objednávok o – 5,9 %.
Najvýraznejšiemu nárastu objednávok sa mohli v septembri tešiť
priemyselníci z oblasti výroby elektrických zariadení [o 9,1 %] a taktiež z výroby počítačových, elektronických a optických výrobkov [o 8,4 %].
Medziročný vývoj v % v septembri 2014
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 1,1 1,7 7,0 7,1
Stavebníctvo -1,6 -1,1 -1,8 -1,7
Predaj a oprava motorových vozidiel 4,3 -2,9 4,5 4,6
Veľkoobchod 7,2 7,7 7,4 7,5
Maloobchod 2,8 -0,5 2,3 2,4
Ubytovanie 7,5 1,3 2,0 2,1
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev -2,3 8,2 0,0 0,1
Vybrané trhové služby -1,8 6,1 -0,9 -0,8
Informácie a komunikácia 6,8 11,6 -5,9 -5,8
Doprava a skladovanie 7,9 -1,9 4,8 4,9
Zdroj: ŠÚ SR
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
946. týždeň 2014
Ceny tovarov a služieb v októbri medziročne stagnovali
Ceny tovarov a služieb na Slovensku v októbri medziročne stagnovali [podľa národného CPI aj harmonizovaného HICP indexu].
Medzimesačne, teda v porovnaní so septembrom 2014, vykázali podľa oboch metodík mierny nárast o 0,1 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
V októbri 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie,
ktoré zdraželo o 2,8 % podľa CPI aj HICP. Druhý najrýchlejší cenový
rast vykázali rozličné tovary a služby [o 1,9 % podľa národného
a o 2,1 % podľa harmonizovaného indexu]. Rast o 1,8 % podľa oboch
metodík zaznamenali alkohol a tabak a o 1,4 % viac sme si priplatili aj
za odevy a obuv.
Medziročný pokles cien v októbri zaznamenali štyri kategórie nášho
spotrebného koša. Najvýraznejšie, o – 1,6 % podľa CPI a – 1,5 %
podľa HICP sa znížili ceny potravín a nealkoholických nápojov.
Rovnaký cenový pokles zaznamenali potraviny a nealko nápoje aj
počas tohtoročného septembra. Svedkami medziročne lacnejších
potravín a nápojov sme už od apríla tohto roka, pod čo sa podpisujú aj letné a jesenné obdobie a s ním spojené nižšie ceny sezónneho
ovocia, zeleniny či iných poľnohospodárskych komodít. Pod vývoj cien potravín sa výraznou mierou podpisuje práve vývoj cien
poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch, z ktorých sú viaceré stále medziročne lacnejšie. Menej ako pred rokom sme v októbri
zaplatili aj za dopravu, služby pôšt a telekomunikácií a taktiež za bývanie a energie.
Oproti septembru 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast podľa oboch metodík evidovaný v prípade alkoholických nápojov
a tabaku [o 1,5 %] a v prípade odevov a obuvi [o 1,3 %]. K medzimesačnému zlacneniu došlo v dvoch oblastiach spotrebného koša a to
v doprave [o – 0,6 % podľa HICP a o – 0,5 % podľa CPI] a v prípade potravín a nápojov [o – 0,4 % podľa oboch metodík].
Medziročný rast cien v EÚ podľa Eurostatu v októbri mierne zrýchlil na úroveň 0,5 % zo septembrovej úrovne 0,4 % a v eurozóne na 0,4 %
z úrovne 0,3 %. Spomedzi krajín únie rástli v októbri ceny najrýchlejšie, avšak len o 1,8 % v Rumunsku a o 1,4 % v Rakúsku. Naopak, niektoré
krajiny na čele s Gréckom [– 1,8 %] a Bulharskom [– 1,5 %] boli aj v októbri svedkami medziročne klesajúcich cien.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR

10. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
1046. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Až 48 % Slovákov ešte stále zvyčajne prepočítava ceny na
slovenské koruny. V rámci eurozóny je to 36 % obyvateľov.
Najnovšie výsledky prieskumu Eurobarometer, ktorý v októbri tohto roka vykonala Európska komisia, nám zodpovedajú otázky, ako obyvatelia
eurozóny vnímajú euro a zmeny, ktoré prinieslo. Odpovede poskytlo viac ako 16 tisíc respondentov pochádzajúcich z rôznych sociálnych
a demografických skupín.
Čísla hovoria, že v rámci eurozóny nájdeme ešte stále pomerne veľa skeptikov.
Len o niečo viac ako polovica respondentov považuje prijatie eura za dobrú vec.
Slováci sú o trochu optimistickejší. V ich prípade sa toto číslo vyšplhalo na 63 %. Vo
všetkých členských krajinách eurozóny, s výnimkou Cypru a Talianska,
minimálne 50 % respondentov hodnotí dopady eura na krajinu pozitívne.
Najspokojnejší so zavedením eura sú Íri, až 76 % sa vyjadrilo kladne. Náchylnejší na
pozitívne hodnotenie boli mladší ľudia vo veku 15 až 24 rokov s vyšším vzdelaním.
Podľa prieskumov zmena meny dokonca vplývala aj na vnímanie seba samého. Viac
než pätina opýtaných Slovákov sa cíti byť viac Európanmi než keď sme platili
korunami. Drvivá väčšina sa však prikláňa k názoru, že tento efekt na sebe nijako
nepocítili. Ani v jednom členskom štáte podiel pozitívne hodnotiacich
respondentov nedosiahol 50 %. Maximálnu zmenu pociťujú obyvatelia Malty
[44 %]. Za opačný koniec ťahajú Gréci, kde sa len 16 % opýtaných cíti takto
„zasiahnutých“.
Okrem pocitových vecí sa prieskum zameral aj na technické aspekty rozoznávania
jednotlivých mincí a bankoviek, a tiež zaobchádzania s nimi. Asi nikoho neprekvapí,
že až 73 % Slovákov a takmer 80 % Európanov nenarazilo na žiadne problémy.
Vrásky sa na čele tvoria hlavne obyvateľom vo vekovej kategórii nad 55 rokov, kde až
takmer 40 % opýtaných priznáva ťažkosti pri rozoznávaní medzi jednotlivými mincami
a bankovkami. Pri nejednom platení určite každý nás natrafil na ťažkosti
s rozpoznaním jedno a dvojcentových mincí. Šesť z desiatich respondentov
zažilo rovnakú situáciu. Niet sa preto čo čudovať, že téma o zrušení medených mincí
bola na pretrase už niekoľkokrát. Slováci sú dokonca na čele tohto pomyselného
rebríčka. Až 91 % uviedlo, že jednocentové mince im znepríjemňujú život.
Aj napriek tomu, že euro máme na Slovensku už skoro šesť rokov, takmer polovica
Slovákov zvyčajne aj naďalej prepočítava ceny do starej známej meny. Cudzie to nie je ani Európanom, avšak v porovnaní s nami je to len
niečo viac ako tretina. Slovensko spolu s Belgickom a Maltou tvorí prvú trojku rebríčka krajín, kde od prepočítavania neupustil každý
druhý respondent.
Prijatie eura ovplyvnilo aj jeden zvyčajne príjemný aspekt nášho života, a to cestovanie. Viac než polovica Slovákov pociťuje
zjednodušenie a zlacnenie cestovania. Rovnako je na tom aj polovica Európanov, ktorí platia rovnakou menou. Jedná sa však o tých,
ktorí vycestujú minimálne raz za rok. Skupinka, ktorá to nevie posúdiť v tomto prípade nie je zanedbateľná. V prípade Slovenska do tejto
kategórie spadá až 14 % opýtaných. Podpísať sa pod to mohol aj fakt, že kvôli nie príliš lichotivej finančnej situácii si veľa Slovákov nemohlo
dovoliť vycestovať ani za čias koruny ani za čias eura, a preto je náročné to porovnať.
Od 1. januára 2015 bude eurozóna obohatená o Litvu. Uvidíme teda, ako sa táto zmena podpíše na už v poradí 19. krajine patriacej do tohto
bloku.
Vplyv eura na krajinu [%]
SK EU18
Dobrý 63 57
Zlý 26 33
Vplyv eura na seba samého [%]
SK EU18
Som viac Európan 22 24
Nič sa nezmenilo 75 74
Vnímanie euromincí a eurobankoviek [%]
SK EU18
Jednoduché používanie 73 79
Zložité používanie 24 20
Ani ani 3 1
Prepočítavanie eura na pôvodnú menu [%]
SK EU18
Zvyčajne prepočítava 48 36
Zvyčajne neprepočítava 43 55
Závisí od situácie 7 7
Vplyv eura na cestovanie [%]
SK EU18
Zjednodušilo a zlacnilo
cestovanie
53 50
Nezjednodušilo a nezlacnilo
cestovanie
33 35
Pozn.: zvyšní respondenti sa nevedeli vyjadriť
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa
Eurobarometer 405

11. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
1146. týždeň 2014
Kalendár udalostí 47. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % október 2014 12,55 –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,4* 2,3 2,9
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1* 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2* 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,4* – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,56* 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 304,9* 1 258,3* 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť