Táto práca je zameraná na charakteristiku vývoja priemernej mzdy a inflácie na Slovensku a jej porovnanie s vývojovo najbližšou krajinou – Českou republikou.

1. Vývoj priemernej mzdy a inflácie na Slovensku
Argumentácia: Tému vývoja priemernej mzdy a inflácie na Slovensku som si
vybral preto, lebo je to oblasť, ktorá ma zaujíma už dlhšiu dobu. O tejto
téme sa môžeme v rôznych médiách dočítať veľa informácii, pretože tieto dve
veličiny nám odzrkadľujú kúpyschopnosť priemerného obyvateľa Slovenska.
Téma samozrejme súvisí aj s odborom ktorý študujem, keďže inflácia a
priemerná mzda patrí k základným učivám ekonómie.
Anotácia: Táto práca je zameraná na charakteristiku vývoja priemernej mzdy
a inflácie na Slovensku a jej porovnanie s vývojovo najbližšou krajinou –
Českou republikou.
Kľúčové slová: priemerná mzda, inflácia, vývoj, Slovensko, Česká republika,
reálna mzda, nominálna mzda
Priemerná mzda po rozdelení Česko-Slovenska v roku 1993 dosiahla 5379 Sk.
Po prepočítaní na eurá výmenným kurzom pri zavádzaní novej meny (30.126
Sk/Eur)dostaneme sumu 178 eur. Vďaka otvoreniu nášho trhu zahraničným
firmám po rozpade východného bloku prišlo na Slovensko mnoho firiem
ponúkajúcich prácu. Ľudia s potrebnou kvalifikáciou zarábali v týchto
firmách viacej ako v podobných, už vtedy na našom trhu pôsobiacich firmách
a tým sa priemerná mzda zvyšovala. V roku 2010 bola priemerná mzda už 769
eur, čo predstavuje viac ako 330 percentný nárast. Toto číslo sa môže zdať
vysoké, no nemôžeme zabúdať na to, že sa jedná len o nárast nominálnych
miezd. Pre ľudí je rozhodujúci rast reálnych miezd, tzn. rast nominálnych
miezd "očistený" o infláciu.
V trhovom hospodárstve sa ceny tovarov a služieb neustále menia. Inflácia
vyjadruje zmenu úrovne cien tovarov a služieb. V eurozóne sa inflácia
spotrebiteľských cien meria „harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien“
(Harmonised Index of Consumer Prices), ktorý sa často označuje skratkou
„HICP“. Harmonizovaný index spotrebných cien vypočítame pomocou troch
krokov: pozorovaním cien v obchodoch každý mesiac, vážením skupín produktov
(každá skupina produktov má pridelenú svoju váhu podľa významu - najväčšiu
váhu majú potraviny a nealkoholické nápoje, bývanie a doprava) a nakoniec
vážením krajín (krajinám sú pridelené váhy podľa ich podielu na celkových
spotrebných výdavkoch eurozóny). Meranie inflácie v našej krajine má na
starosti Štatistický úrad. Po páde socializmu bola v Česko-Slovensku vysoká
inflácia spôsobená umelo udržiavanými cenami v ére socializmu. Tento
problém pretrvával aj po rozpade Česko-Slovenska, v roku 1993 inflácia
vzrástla na 25%. Postupne sa však ceny vyrovnali trhovým cenám a inflácia
sa začala približovať európskemu priemeru. V súčasnosti sa inflácia
stabilizovala v rozmedzí 3 až 4 percent, kríza však opäť týmito číslami
zamávala.
Vývoj reálnej mzdy na Slovensku mal niekoľko etáp.
V prvej etape, po zmene režimu (1989-1993) sa reálna mzda kvôli vysokej
inflácii výrazne prepadla. Táto vysoká inflácia bola spôsobená hlavne
liberalizáciou hospodárstva pri prechode z centrálne plánovaného na trhové
hospodárstvo.
V druhej etape (1994-1998) reálna mzda rástla, ale za cenu vysokej odchýlky
od makroekonomickej rovnováhy, čo sa prejavilo zastavením rastu reálnych
miezd v nasledujúcom období.
V tretej etape (1999-2002) sa uskutočnili mnohé stabilizačné opatrenia,
ktoré prispeli k stabilnému rastu reálnych miezd v ďalšom období. Taktiež
sa uskutočnila dlho odkladaná deregulácia cien, čo malo za následok
opätovné zvýšenie inflácie. Zaujímavé je, že až v roku 2007 dosiahla reálna
mzda hodnotu vyššiu aká bola v roku 1989, t.j. pri prevrate.

2. Pri porovnávaní vývoja nominálnych, ale hlavne reálnych miezd s Českou
republikou je dôležité uvedomiť si, že Česká republika bola už pri rozpade
rozvinutejšia ako Slovensko. Odzrkadlilo sa to aj v miere nezamestnanosti
po rozdelení. Kým v Českej republike dosiahla nezamestnanosť len niečo viac
ako 4 percentá, na Slovensku bola nezamestnanosť takmer 15 percent.
Nominálna mzda v roku sa zdala byť podobná (Slovensko 5379, Česká republika
5817), no rozdiel bol v mene. Kurz českej koruny voči slovenskej bol v roku
1993 približne 1,2. Za 1 Kč by ste teda dostali 1,2 Sk. Po prepočítaní
týmto kurzom teda dosiahla nominálna mzda v Českej republike v roku 1993
hodnotu 6980, teda o 30 percent viac ako na Slovensku. V roku 2010 už bola
priemerná mzda na Slovensku 769 eur, no v Českej republike to bolo až 933
eur, teda o 21 percent viac. Za 18 rokov samostatnosti sa teda rozdiel
medzi priemernou nominálnou mzdou v Českej a Slovenskej republike zmenšil
o 9 percent. Rozhodujúci je však rozdiel v raste reálnych miezd. Česká
republika vďaka stabilnému rastu priemerných nominálnych miezd a nižšej
inflácii dosiahla medzi rokmi 1993 až 2010 rast reálnych miezd vo výške 59
percent. Na Slovensku bol v tomto období rast reálnych miezd len 29
percent. Z toho vyplýva, že rozdiel medzi Českou republikou a Slovenskom sa
môže naoko javiť ako zmenšujúci, v skutočnosti je však väčší než tomu bolo
v roku 1993. Hlavným dôvodom prečo reálne mzdy na Slovensku rástli pomalšie
typ podnikov, ktoré sme dokázali prilákať k nám. Jedná sa hlavne o veľké
podniky na výrobu bielej a čiernej techniky alebo automobilový priemysel.
V týchto odvetviach nie je potrebné vyššie vzdelanie a tomu odpovedajú aj
platové podmienky.
Na záver treba povedať, že súčasnosti pracuje čoraz viac ľudí v treťom
sektore(službách), vďaka čomu je predpoklad, že priemerná mzda na Slovensku
po skončení hospodárskej krízy môže stúpať rýchlym tempom a postupne sa
môže ekonomika Slovenska približovať k vyspelým ekonomikám Západnej Európy.
POUŽITÁ LITERATURA
Európska komisia, Hospodárske a finančné záležitosti [online].
<http://ec.europa.eu/economy_finance/focuson/inflation/what_sk.htm>
- pri stránke, ktorá je oficiálne pod záštitou EÚ netreba riešiť
relevantnosť údajov.
GLASA, Filip. Magazín Ako Investovať [online]. 12.február 2011.
<http://ako-investovat.sk/index.php/inflacia-na-slovensku>
- stránka je veľmi dobre známa na Slovensku
- od užívateľov majú dobré referencie
- údaje z tejto stránky používajú mnohí redaktori
- prehľadná grafika
- možnosť konzultovať s inými používateľmi
ŠIŠKOVEC, Matej. Inštitút finančnej politiky [online]. 27.jún 2007.
<http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx
?categoryId=6075&documentId=6744>
- oficiálny článok zo stránky Ministerstva financií SR
- akreditovaní autori
- čerpajú oficiálne údaje Štatistického úradu a iných
- prehľadnosť
- fakty, ktoré inde nie sú