Ekonomický týždenník Poštovej banky - 42. týždeň

1. 42. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
242. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Až 60 % z celkových výdavkov vynakladá slovenská
domácnosť na bývanie, energie, potraviny, ale aj dane a splátky
pôžičiek 3
Čo nové vo svete: Írsko zvažuje novú emisiu 15 – ročných
štátnych dlhopisov 4
Euro si uplynulý týždeň voči doláru o percento polepšilo 5
Cena ropy Brent sa koncom týždňa odrazila zo štvorročného minima 6
Ceny tovarov a služieb poklesli aj v septembri. Podľa indexu
spotrebiteľských cien o – 0,1 %. 6
Rast nových objednávok v slovenskom priemysle spomalil aj
v auguste 7
Priemyselná produkcia EÚ v auguste mierne poklesla 7
Rebríček týždňa: Najnižšia obsadenosť slovenských hotelov
a ubytovacích zariadení v EÚ. Len 35,6 %. 8
Kalendár udalostí 43. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
342. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Až 60 % z celkových výdavkov vynakladá slovenská domácnosť na bývanie,
energie, potraviny, ale aj dane a splátky pôžičiek
Hrubý peňažný príjem slovenskej domácnosti bez detí vlani predstavoval 507 EUR na osobu za mesiac. Klasickú rodinu si ale asi
väčšina z nás predstaví v 4 – člennom zložení, teda dvaja dospelí a dve deti. V prípade takejto domácnosti s dvoma nezaopatrenými
deťmi predstavoval hrubý príjem pripadajúci na jedného jej člena sumu 357 EUR. S rastúcim počtom nezaopatrených detí samozrejme
príjem pripadajúci na hlavu klesá. Údaje pochádzajú zo Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Hrubý peňažný príjem domácnosti podľa ŠÚ SR
predstavuje mzdy zamestnancov, príjmy samostatne zárobkovo činných osôb, sociálne príjmy, náhrady od poisťovní, peňažné dary a výhry.
Podobne ako napríklad štátny či podnikový rozpočet, aj rozpočet domácnosti má dve strany – jednu príjmovú a druhú výdavkovú. Hrubé
peňažné výdavky bezdetnej domácnosti vlani predstavovali sumu 429 EUR na osobu a mesiac. A domácnosť s dvomi
nezaopatrenými deťmi dosahovala výdavky na osobu vo výške 325 EUR mesačne. Podľa definície ŠÚ SR hrubé peňažné výdavky
zahŕňajú všetky platby domácnosti a všetky prostriedky vynaložené na nákup tovarov a služieb.
A na čo vynakladá slovenská domácnosť
najväčšiu časť svojho rodinného rozpočtu?
Domácnosť bez detí vlani vynaložila každý
mesiac zhruba pätinu svojich celkových
výdavkov na potraviny a nealko nápoje,
ďalšia pätina smerovala na bývanie
a energie a takmer pätinový podiel si
vyslúžili aj ostatné hrubé výdavky. Tie
zahŕňajú dane z príjmov, z majetku, zdravotné
a sociálne poistenie či splátky pôžičiek.
V absolútnom vyjadrení tak domácnosť ako na
bývanie tak aj na potraviny pre jedného člena
vynakladala mesačne po zhruba 90 EUR.
Štruktúra výdavkov domácnosti s 2
nezaopatrenými deťmi je podobná, ale nie
úplne identická. Až štvrtinu celkových
výdavkov takejto domácnosti tvoria ostatné
hrubé výdavky, teda dane, poistky či
pôžičky. Podobne ako pri domácnosti bez detí,
aj v prípade rodiny s 2 deťmi pätinu
výdavkov predstavujú výdavky na potraviny
a nealkoholické nápoje. Jedlo a pitie pre
jedného člena rodiny tak vyšlo približne na 60
EUR mesačne. Výdavky na bývanie a energie
nerastú priamo úmerne so zvyšujúcim sa
počtom členov domácnosti. V prípade rodiny
s 2 deťmi preto bývanie ukrajuje už „len“ 15 %
z celkovej hodnoty rodinných výdavkov.
V absolútnom vyjadrení ide o sumu necelých
50 EUR na hlavu za mesiac.
Či už ide o bezdetnú domácnosť alebo o domácnosť s deťmi, výdavky na bývanie, energie, potraviny a ostatné výdavky
zahŕňajúce napríklad dane, poistenie a splátky pôžičiek, spolu tvoria približne 60 % z celkových výdavkov domácnosti. Výdavky na
potraviny sa na celkových výdavkoch podieľajú zhruba pätinou. A ak sa bližšie pozrieme aj na štruktúru potravinových výdavkov
domácnosti zistíme, že najviac peňazí vynakladáme na mäsové výrobky, chlieb a obilniny a mliečne a syrové výrobky.
Príjmy a výdavky slovenských domácností
[v EUR na osobu a mesiac]
domácnosť bez detí domácnosť s 2 deťmi
v EUR podiel v % v EUR podiel v %
Hrubé peňažné príjmy 507 – 357 –
Hrubé peňažné výdavky 429 100% 325 100%
Potraviny a nealkoholické nápoje 92 22% 61 19%
chlieb a obilniny 15 4% 12 4%
mäso 24 6% 14 4%
ryby 3 1% 2 1%
mlieko, syry a vajcia 14 3% 11 3%
oleje a tuky 5 1% 3 1%
ovocie 6 1% 3 1%
zelenina 7 2% 4 1%
cukor, džem, med, čokoláda a cukrovinky 7 2% 5 1%
ostatné potraviny 3 1% 2 1%
nealko nápoje 9 2% 6 2%
Alkoholické nápoje a tabak 13 3% 7 2%
Odievanie a obuv 16 4% 16 5%
Bývanie, voda, elektrina, plyn a palivá 90 21% 48 15%
Nábytok, bytové vybavenie a údržba bytu 15 3% 8 3%
Zdravie 15 3% 7 2%
Doprava 24 6% 24 7%
Pošty a telekomunikácie 18 4% 15 5%
Rekreácia a kultúra 25 6% 20 6%
Vzdelávanie 0 0% 2 1%
Hotely, kaviarne a reštaurácie 16 4% 19 6%
Rozličné tovary a služby 21 5% 19 6%
Ostatné hrubé výdavky 83 19% 80 25%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa údajov ŠÚ SR, rok 2013
Domácnosť bez detí – v priemere má domácnosť 2 členov, z toho ekonomicky aktívny je 1člen
Domácnosť s 2 deťmi – v priemere má domácnosť 4 členov, z toho ekon. aktívni sú 2 členovia
Nezaopatrené dieťa – osoba mladšia ako 16 rokov alebo osoba pripravujúca sa na budúce
povolanie [max. do 26 rokov]

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
442. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Írsko zvažuje novú emisiu 15 – ročných štátnych dlhopisov
ČESKÁ REPUBLIKA: Guvernér českej centrálnej banky [ČNB] Singer v aktuálnom rozhovore pre české média uviedol, že intervencie proti
domácej mene dopomohli českej ekonomike k lepšiemu stavu. Dáta za prvé tri štvrtiny roka 2014 podľa Singera potvrdzujú pozitívny dopad
intervencií proti korune. Zatiaľ čo česká ekonomika rastie oproti odhadom rýchlejšie, vo zvyšku Európskej únie je to skôr naopak. Českému
hospodárstvu dopomáha k rastu silnejúci domáci dopyt, rast zaznamenávajú ako investície tak i maloobchodné tržby.
FRANCÚZSKO: Francúzska ekonomika dostala minulý týždeň nečakanú ranu pod pás. Ratingová agentúra Fitch minulý utorok oznámila, že
umiestňuje rating Francúzska na úrovni AA+ na listinu „credit watch negative“, čo v podstate znamená, že začína francúzsky rating
prehodnocovať s rizikom jeho zníženia v horizonte najbližších 3 mesiacov. Dôvodmi sú podľa agentúry predovšetkým zverejnený návrh
rozpočtu pre budúci rok [ktorý priniesol navýšenie očakávaného deficitu verejných financií], očakávaný rast verejného dlhu až do roku 2017
a neistý vývoj HDP krajiny. Podľa agentúry môže byť v podobnom „ohrození“ čoskoro aj taliansky rating.
GRÉCKO: Už v predošlých týždenníkoch sme vás informovali o zhoršujúcom sa sentimente čo sa Grécka týka a uplynulý týždeň sa situácia
opäť vyostrila. Prispeli k tomu okrem iného aj nedávne vyhlásenia gréckeho premiéra Samarasa o tom, že jeho krajina je schopná financovať
sa čisto na trhu a za lepších podmienok, než mu poskytuje Medzinárodný menový fond [MMF]. Benchmarkový 10 – ročný grécky dlhopis stratil
už v septembri na cene viac ako desatinu a stal sa tak úplne najhoršie sa vyvíjajúcim cenným papierom v rámci vládnych papierov
sledovaných agentúrou Bloomberg. Minulý štvrtok sa výnos z 10 – ročného gréckeho dlhopisu vyšplhal už na najvyššiu tohtoročnú úroveň
neďaleko hladiny 9 % p. a., čo je vysoko nad udržateľnou hladinou. Gréci pritom opäť hovoria o novej emisii 7 – ročných dlhopisov, ktorá by sa
pri súčasnom trhovom sentimente zrejme neskončila inak ako katastrofou. Problémy s umiestnením svojich dlhopisov na trhu mali pritom
minulý štvrtok už aj Španieli. Čo Grécku tiež neprospieva, je neistá politická budúcnosť. Premiér Samaras už predminulý týždeň čelil
odvolávaniu, ktoré síce ustál, ale na jar sa v Grécku konajú prezidentské voľby a po nich by mohli nasledovať aj predčasné parlamentné.
Opozičná Syriza na čele s Tsiprasom má v prieskumoch značný náskok pred Samarasovou Novou demokraciou. A práve strana Syriza je tá,
ktorá v uplynulých rokoch spôsobovala na trhu rozruch svojimi antieurópskymi postojmi. Či sa Grécko opäť vydalo na cestu, z ktorej niet
návratu, ukáže čas.
Negatívna nálada sa z Grécka preliala aj do zvyšku eurozóny a rast výnosov z dlhopisov zaznamenali aj ďalšie ekonomiky. Logicky najviac
strácali na cene dlhopisy krajín tzv. prasiatok, teda PIIGS. Schválne s dvomi „I“, pretože straty utrpelo aj Írsko, ktoré pritom v ostatných
mesiacoch pôsobilo ako celkom stabilné a vyliečené prasiatko. Slovenských štátnych dlhopisov, na ktorých je likvidita predsa len nižšia ako na
bondoch krajín západnej Európy, sa plošné výpredaje až tak nedotkli. Výnos do splatnosti v prípade slovenských „desiatok“ poskočil len
o necelých 8 bázických bodov. Pre porovnanie, v prípade tých gréckych to bolo viac ako 100, teda celý percentuálny bod.
CYPRUS: Ďalší dlhový hriešnik eurozóny, Cyprus, môže už o pár mesiacov čeliť finančným suchotám. Vyhlásil to uplynulú stredu jeho minister
financií Georgiades, podľa ktorého Trojka veriteľov [t. j. ECB, MMF a Európska komisia] krajine neuvoľní ďalšiu tranžu prostriedkov
z medzinárodnej pomoci, pokým cyperskí predstavitelia neprijmú dohodnutú legislatívu. Podľa Georgiada má Cyprus dostatok finančných
prostriedkov už len na „pár“ mesiacov.
USA: Akciovým indexom v USA, ale aj v Európe, pomohli v závere uplynulého týždňa vyhlásenia predstaviteľa amerického Fed-u Bullarda.
Ten sa ako vôbec prvý americký centrálny bankár tento mesiac odvážil v rozhovore povedať, že kvantitatívne uvoľňovanie by nemuselo byť na
najbližšom zasadnutí Fed-u stopnuté. V dôsledku postupného priškrcovania kohútikov [tzv. tapering] sa znížili objemy nákupov dlhových
cenných papierov v podaní americkej centrálnej banky na už len 15 mld. USD mesačne z pôvodných 85 mld. USD mesačne. Koncom tohto
mesiaca Fed zasadá a vo všeobecnosti sa očakáva, že nákupy celkom zastaví. Bullardovi sa na to ale súčasná situácia nezdá práve
najvhodnejšia. Škoda len, že pán Bullard nie je aktuálne v menovom výbore hlasujúcim členom.
ÍRSKO: Agentúra Reuters v piatok priniesla správy, že írska dlhová agentúra [NTMA] zvažuje emisiu 15 – ročných dlhopisov. Výťažok
z emisie by mal pritom smerovať na splátku časti pôžičky z MMF, ktorú krajina čerpá v rámci záchranného programu. Na „drahé“ pôžičky
z MMF sa v uplynulých týždňoch posťažovali aj Gréci, ktorí svojím plánom predčasne ukončiť záchranný program z MMF poriadne rozvírili
hladinu. Úver z MMF by rado nahradilo lacnejšími peniazmi z dlhopisového trhu aj Írsko a zároveň by dlhou splatnosťou novej emisie predĺžilo
aj svoj dlhový profil. Na rozdiel od Grécka dostalo Írsko na takýto krok súhlas od európskych partnerov. Írska vláda už skôr vyčíslila
potenciálnu úsporu z refinancovania MMF pôžičiek v objeme 18,3 mld. EUR na 1,5 mld. EUR. Celkovo si Írsko od MMF v roku 2011 požičalo
22,5 mld. EUR.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
542. týždeň 2014
Euro si uplynulý týždeň voči doláru o percento polepšilo
Na začiatku pondelkového obchodovania sa euro
pohybovalo v okolí úrovne 1,2630 EURUSD.
V priebehu dňa však na trhoch začali prevládať
obavy z toho, že zvyšovanie úrokových sadzieb
v USA sa môže odložiť na neskôr. Ešte cez
víkend sa totiž predstavitelia FED – u vyjadrili, že
celkové spomalenie globálnej ekonomiky môže
viesť k oddialeniu zvýšenia úrokových sadzieb.
Dolár sa začal pod vplyvom týchto obáv
oslabovať a spoločná európska mena zamierila
nahor. V priebehu dňa niekoľkokrát atakovala
hranicu 1,2700 EURUSD. K záveru dňa euro
zamierilo prudko nahor a skončilo tesne pod
hranicou 1,2770 EURUSD. Európska mena si ale
napokon tento vrchol neudržala a deň uzavrela na úrovni 1,2745 EURUSD. V priebehu dňa si tak voči doláru polepšila o takmer jedno
percento. Rally zo záveru pondelkového obchodovania euro v utorok takmer úplne zmazalo, keď v druhý obchodný deň týždňa v podstate
nepretržite klesalo a do záveru obchodovania sa voči doláru oslabilo na úroveň 1,2660 EURUSD. Hneď v úvode dňa dorazili na trh negatívne
správy v podobe výsledkov prieskumov ZEW z Nemecka, za ktorými nasledovalo zverejnenie najvýraznejšieho prepadu priemyselnej
produkcie v eurozóne za ostatných 5 rokov a euro zamierilo nadol. Už dopoludnia si pohoršilo na hladinu 1,2650 EURUSD, v blízkosti ktorej sa
spoločná mena eurozóny obchodovala aj počas celej americkej seansy. Zatiaľ čo európsky akciový trh v stredu zažíval výplach, euro si
radostne stúpalo nahor a voči doláru si polepšilo až o 1,4 % na úroveň 1,2840 EURUSD. Za rastom spoločnej meny eurozóny, ktorý sa
dostavil až po príchode amerických obchodníkov k monitorom, stáli najmä slabé dáta z opačnej strany Atlantiku. Maloobchodné tržby v USA
zaznamenali v septembri medzimesačný pokles o – 0,3 %, čo obchodníci využili na výpredaj dolára. Vo štvrtok sa kurz eura voči doláru ešte
dopoludnia pohyboval v úzkom pásme okolo hladiny 1,2800 EURUSD. S gongom oznamujúcim 12 hodín sa však euro voči doláru prepadlo až
o takmer celú figúru na dohľad hladiny 1,2700 EURUSD. Postarali sa o to predovšetkým výrazne negatívne správy z európskeho dlhopisového
trhu. Následne sa ale z väčšiny strát vystrábilo a do záveru obchodovania sa vyšplhalo takmer na otváraciu úroveň. Deň napokon uzavrelo na
hladine 1,2810 EURUSD so stratou dvoch desatín percenta. Posledný obchodný deň uplynulého týždňa priniesol oslabenie eura smerom
k hladine 1,2750 EURUSD a za deň si tak z hodnoty odpísalo – 0,4 %. Celý týždeň napokon spoločná mena eurozóny uzavrela na úrovni
1,2760 EURUSD, čo stále znamenalo cca jednopercentné posilnenie sa.
„Čierneho Petra“ si uplynulý týždeň spomedzi mien nášho regiónu našiel na ruke poľský zlotý, ktorý sa voči euru oslabil o – 0,7 % na piatkovú
zatváraciu úroveň 4,2185 EURPLN. V stredu a vo štvrtok sa dokonca poľská mena dostala na najnižšiu úroveň od tohtoročného marca, keď
atakovala hladinu 4,2400 EURPLN. Dôvodom boli najmä obavy zo spomalenia globálneho rastu, ktoré si spomedzi krajín strednej a východnej
Európy najviac „zlizol“ práve zlotý. Maďarský forint a česká koruna ukončili týždeň takmer bez zmeny, hoci forint si v polovici týždňa pripísal
dvojtýždňové minimum. Napokon ale svoje straty voči euru vymazal a piatkové obchodovanie uzavrel na úrovni 305,70 EURUSD, teda
podobnej ako v pondelok ráno. Česká koruna sa ako najstabilnejšia mena nášho regiónu uplynulý týždeň obchodovala prevažne v pásme
27,500 EURCZK až 27,580 EURCZK, pričom týždeň napokon uzavrela na dolnej hranici uvedeného rozpätia.
1,26
1,33
1,40
4-14 6-14 8-14 10-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
4-14 6-14 8-14 10-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,77
0,80
0,83
4-14 6-14 8-14 10-14
EURGBP
101,0
106,0
111,0
4-14 6-14 8-14 10-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
4-14 6-14 8-14 10-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
642. týždeň 2014
Cena ropy Brent sa koncom týždňa odrazila zo štvorročného
minima
Minulý týždeň ceny ropy klesali už štvrtý týždeň po sebe. Už
pondelok sa niesol v znamení poklesu, keď cena ropy Brent dosiahla
úroveň 88,89 USD za barel. Podpísali sa pod to aj vyhlásenia, že
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] sa nechystá znížiť
produkciu, aby podporila ceny ropy. V utorok sa cena prepadla pod
štvorročné minimá a obchodovala sa za 85,04 USD za barel. Pokles
sa nezastavil ani v stredu. Vplyvom pesimistických informácií
o ďalšom vývoji globálnej ekonomiky atakovala ropa hranicu 83,78
USD za barel. Na nálade nepridali ani informácie z amerického trhu,
kde ceny výrobcov po viac ako roku prvýkrát klesli a znížili sa aj
maloobchodné tržby. Vo štvrtok vyšlo na trhu s ropou po prvýkrát
slnko a vďaka informáciám o tom, že sa zásoby benzínu v USA znížili, ropa Brent zdražela na 85,82 USD za barel. Optimizmus na trhu
s ropou vydržal aj v piatok, kedy cena ropy mierna stúpla na 86,16 USD za barel. Celkovo však od júna 2014 poklesla o viac než – 25 %. Od
začiatku minulého týždňa po jeho koniec tak pokles predstavoval takmer – 5 %. Medzimesačne bola ropa na trhu lacnejšia o viac než – 13 %
a od začiatku roka stratila na sile takmer – 19 %.
Ceny tovarov a služieb poklesli aj v septembri. Podľa indexu spotrebiteľských
cien o – 0,1 %.
Aj v septembri 2014 došlo podľa údajov Štatistického úradu SR v globále k poklesu spotrebiteľských cien. Podľa národného CPI aj
harmonizovaného HICP indexu sa medziročne ceny na Slovensku znížili o – 0,1 %.
Z hľadiska jednotlivých kategórii spotrebiteľského koša existujú
položky, za ktoré sme si medziročne priplatili. Rovnako ako
predchádzajúci mesiac sa inflácia najviac dotkla vzdelávania. Za to
sme si medziročne zaplatili viac o 2,6 % [zhodne podľa oboch
metodík]. Nárast cien sme zaznamenali aj v ďalších šiestich
kategóriách. Medziročne lacnejšie nás vyšli najmä potraviny
a nealkoholické nápoje spolu s dopravou, a to o – 1,6 % podľa CPI
resp. o – 1,5 % podľa HICP indexu. Menej nás však stáli aj bývanie,
voda, elektrina, plyn a iné palivá, ceny poklesli aj za nábytok,
vybavenie domácnosti a bežnú údržbu domu. Nepriplácali sme ani za
služby pôšt a telekomunikácii.
Oproti augustu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový
rast [o 1,1 % podľa CPI resp. 1,2 % podľa HICP] evidovaný v oblasti vzdelávania. Zdraženie o pol percenta zaznamenali oproti augustu aj
nábytok a ostatné vybavenie domácnosti. Naopak, k medzimesačnému zlacneniu došlo najmä v prípade alkoholických nápojov a tabaku
a tiež dopravy. Potraviny a nealkoholické nápoje boli stále medzimesačne lacnejšie, hoci už len o – 0,3 % [podľa CPI aj HICP].
Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako príliš
rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok zmenu
v správaní spotrebiteľov, ktorí začnú vyčkávať na ešte nižšie ceny a odkladať svoje nákupy do budúcnosti. Výrobcovia sa potom musia
vyrovnávať so slabším dopytom prostredníctvom znižovania nákladov, čo má za následok aj znižovanie miezd či prepúšťanie. Ľudia tak môžu
prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba nútene ďalej klesá. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR
80
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
742. týždeň 2014
Rast nových objednávok v slovenskom priemysle spomalil aj v auguste
Druhý mesiac v poradí došlo k spomaleniu rastu nových objednávok našich priemyselníkov. V medziročnom porovnaní s výrazným júlovým
prepadom z 9,2 % až na 1,8 % došlo v ôsmom mesiaci tohto roka len k relatívne jemnému spomaleniu na úroveň 0,9 %. Aj v tomto prípade
tomu zrejme „dopomohlo“ letné obdobie a s ním spojené prázdniny a dovolenky. Z údajov ŠÚ SR vyplynulo, že objem objednávok v priemysle
dosiahol v auguste 3 157,7 mil. EUR. Medziročne sa kumulatívny objem za prvých osem mesiacov zvýšil o 4,7 % na 28 782,6 mil. EUR.
Dvojciferný medziročný nárast nových objednávok v auguste
zaznamenalo však len jedno odvetvie a to výroba elektrických
zariadení [o 13,3 %]. Kým jeden z ťahúňov našej ekonomiky
zastúpený výrobcami počítačových, elektronických a optických
výrobkov si polepšil o takmer desatinu, druhý z nich, teda
automobilky, spomalil ešte viac ako v júli [o – 1,9 %].
Medziročný pokles hodnoty nových objednávok v auguste
zaznamenali ešte ďalšie štyri odvetvia nášho hospodárstva. Najväčší
dôvod na smútok mali výrobcovia chemikálii a chemických produktov,
ktorí si pohoršili až o – 17,8 %. Kým výrobcom základných
farmaceutických výrobkov a papierenskej výrobe objednávky poklesli
o cca – 8 %, výroba odevov si pohoršila len o niečo viac ako jedno percento. Najmenej sa zníženie objednávok dotklo výrobcov odevov,
ktorých objem objednávok medziročne poklesol len o jednu desatinu percenta.
Priemyselná produkcia EÚ v auguste mierne poklesla
Podľa najnovšie zverejnených údajov Eurostatu priemyselná
produkcia v EÚ ako celku medziročne poklesla o – 0,8 %.
V 18 – člennom menovom bloku došlo k ešte výraznejšiemu
poklesu, ktorý predstavoval – 1,9 %.
Medziročne si polepšilo 13 krajín Európskej únie.
Z najrýchlejšieho medziročného rastu priemyselnej produkcie
sa v auguste tešili írski výrobcovia. Ich produkcia
zaznamenala v ôsmom mesiaci prudký medziročný rast o viac
než 18 %. Zvyšných 12 krajín malo len menší dôvod na
radosť. Rast sa u nich pohyboval v rozmedzí od 0,1 % do
4,6 %. Slovensko obsadilo siedmu priečku s rastom o 2,7 %.
Polepšilo si aj medzimesačne, aj keď iba o necelé pol
percento.
Najväčší medziročný pokles postihol v auguste Maltu, ktorej priemyselná produkcia poklesla o – 7,0 %. O percento lepšie bolo na tom Grécko,
ktorému sa dlhodobo nedarí atakovať plusové hodnoty. Dokonca aj veľká nemecká ekonomika zažila sklamanie, keď sa za ostatný polrok
prvýkrát medziročne dostala do mínusových čísel [pokles o – 2,8 %].
Ani medzimesačne si európski výrobcovia nepolepšili. V Európskej únii ako takej došlo v porovnaní s júlom 2014 k poklesu o – 1,4 %. Aj
v tomto prípade si eurozóna pohoršila ešte viac, konkrétne o – 1,8 %. Európski priemyselníci teda majú čo doháňať, ak sa chcú aspoň priblížiť
k hodnotám, ktoré vykazovali v predkrízovom roku 2008.
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
-12%
-8%
-4%
0%
4%
8%
12%
16%
20%
Írsko
Slovinsko
Portugalsko
Dánsko
Estónsko
Maďarsko
Slovensko
V.Británia
Rumunsko
Holandsko
Španielsko
Poľsko
Francúzsko
Lotyšsko
Taliansko
EÚ28
Bulharsko
eurozóna
Švédsko
ČR
Nemecko
Fínsko
Chorvátsko
Litva
Grécko
Malta
Priemyselná produkcia v krajinách EÚ 28 [august 2014]
Zdroj: Eurostat
r/r

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
842. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Najnižšia obsadenosť slovenských hotelov a ubytovacích
zariadení v EÚ. Len 35,6 %.
Keďže počasie nám dáva najavo, že jeseň je už v plnom prúde, pripomenieme si v našom rebríčku leto aspoň symbolicky. Slnečné lúče
a pekné letné počasie štandardne prajú rôznym výletom a dovolenkám. Či už sa jedná o víkendy alebo dlhodobejšie dovolenky,
nevyhneme sa potrebe nájsť si nocľah v niektorom z hotelov alebo ubytovacích zariadení. Inak tomu nebolo ani na začiatku
tohtoročnej letnej sezóny. Medziročný nárast obsadenosti izieb zaznamenali v júni vo väčšine krajín Európskej únie, pokles zasiahol
len sedem z nich. Ako sa darilo Slovensku?
Vychádzajúc z najnovších údajov za jún, ktoré zverejnil Štatistický úrad EÚ, najmenej pokles
zasiahol Slovensko [o – 0,5 p. b.] a najviac Belgicko [o – 7,0 p. b.]. Hoci si izby v hoteloch
a ubytovacích zariadeniach na Slovensku vystriedali len o pol percenta menej nocľažníkov ako v júni
predchádzajúceho roka, vlastníci a prevádzkovatelia hotelových a podobných zariadení dôvod na
radosť stále nemajú. Čistá miera obsadenosti izieb v týchto zariadeniach totiž dosiahla za
šiesty mesiac tohto roka len 35,6 %. Toto nízke číslo nás radí až na posledné miesto v rebríčku
vytvoreného zo všetkých krajín, za ktoré sú údaje zverejnené.
Slovenské hotely a ubytovacie kapacity sú vo veľkej miere plnené práve Slovákmi, ktorí si veľakrát
kvôli finančným alebo zdravotným dôvodom nemôžu dovoliť vycestovať za relaxom do zahraničia.
Predsa len, zahraničná dovolenka nám ukrojí takmer 2,8 – krát viac financií ako tá domáca.
Vychádzajúc z analýzy ŠÚ SR o ukazovateľoch za dovolenkové cesty, vlani až dve tretiny Slovákov
strávili spomínanú dovolenkovú cestu na Slovensku. Počas jednej dlhodobej dovolenky sa v hoteli
„ohriali“ v priemere sedem až osem nocí. Na obsadenosti hotelov a ubytovacích zariadení sa
odzrkadľujú aj čoraz populárnejšie predlžené víkendy, či už v blízkosti hôr alebo rôznych
wellness centier. Z hľadiska ubytovania si však Slováci paradoxne radšej priplatia, prím totižto hrajú
hotely. Na druhom mieste sa umiestnilo cenovo výhodnejšie ubytovanie na súkromí.
Prvenstvo v obsadenosti si zaslúžila Malta, ktorej hotely a ostatné ubytovacie zariadenia
priam praskajú vo švíkoch. S 82,2 % - nou obsadenosťou kapacít sa stala lídrom
pomyselného rebríčka. Medziročne si polepšila len o 0,3 p. b., ak však budú pokračovať jej
vývojové tendencie, ktoré zaznamenáva už od začiatku roka, s trochou nadsázky možno povedať, že
developeri by mali vo veľkom uvažovať o budovaní nových hotelov. Niet sa čo čudovať, keďže táto
ostrovná krajina vďaka svojej strategickej polohe v Stredozemnom mori a tiež relatívne vysokým
júnovým teplotám dokáže prilákať veľa turistov.
Prvú trojku v rebríčku obsadenosti uzatvárajú ďalšie dve ostrovné krajiny, a to Cyprus a Veľká
Británia, kde obsadenosť taktiež medziročne vzrástla Významnejší nárast v oboch prípadoch
nastal aj v porovnaní so začiatkom tohto roka. Na Cypre sa tak obsadenosť v priebehu
piatich mesiacov vyšplhala z januárovej úrovne 29,2 % až na 75,5 %. Treba povedať, že mieru
obsadenosti v rámci prvej trojky do veľkej miery ovplyvňuje vysoko rozvinutý turizmus.
Lepšie ako nám sa darilo aj ostatným krajinám V4. Hoci sa obsadenosť v ubytovacích zariadeniach vo všetkých troch krajinách
pohybovala tesne pod úrovňou 50 %, Česká Republika získala svoje prvenstvo. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka si
totižto spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie polepšila najviac [o 5,8 p. b.].
Ak Slovensko aj naďalej bude klásť dôraz na rozvoj cestovného ruchu a turizmu, tak sa mu možno časom aspoň sčasti podarí priblížiť
vedúcim krajinám. Tie si totiž udržiavajú svoje prvenstvo aj z dlhodobého hľadiska a ich ubytovacie zariadenia, na rozdiel od tých našich, ani
zďaleka nezívajú prázdnotou.
Čistá miera obsadenosti
v hoteloch a podobných
zariadeniach [%]
Krajina Jún 2014
Malta 82,2
Cyprus 75,5
Veľká Británia 75,1
Holandsko 71,6
Francúzsko 67,9
Dánsko 66,0
Chorvátsko 65,8
Španielsko 63,3
Nemecko 63,0
Estónsko 61,0
Lotyšsko 58,3
Litva 56,8
Švédsko 55,3
Fínsko 55,0
Bulharsko 54,1
Slovinsko 53,1
Portugalsko 52,6
Belgicko 51,8
Maďarsko 49,5
Česká Republika 48,4
Poľsko 48,2
Rakúsko 45,5
Rumunsko 43,4
Taliansko 42,5
Slovensko 35,6
Zdroj: analytický tím Poštovej banky
podľa Eurostat

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
942. týždeň 2014
Kalendár udalostí 43. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % september 2014 12,64 –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1* 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2* 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť