1. 19. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
219. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Za meter štvorcový nehnuteľnosti zaplatíme o 6 EUR
viac ako v závere minulého roka 3
Čo nové vo svete: Grécko sa zatiaľ ďalšieho zvoľnenia
podmienok pomoci nedočkalo 4
Euro spadlo z dvaapolročného maxima strmhlav nadol 5
ECB je pripravená zasiahnuť proti nízkej inflácii 5
Ropa Brent pokračovala v poklese aj uplynulý týdžeň 6
Slovenskí maloobchodníci si mädlia ruky. V marci zaznamenali
najvýraznejší nárast tržieb za viac ako 5 rokov. 6
Zahraničný obchod Slovenska po troch mesiacoch roka v pluse
1,2 mld. EUR 7
Rebríček týždňa: Šport je dennou súčasťou života pre 6 %
Slovákov. Až 41 % z nás naopak nešportuje vôbec. 8
Kalendár udalostí 20. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
319. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Za meter štvorcový nehnuteľnosti zaplatíme o 6 EUR viac ako
v závere minulého roka
Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 1. štvrťroku 2014 podľa údajov Národnej banky Slovenska [NBS]
medziročne poklesli o – 1,5 %. Jeden meter štvorcový nehnuteľnosti sa tak v úvode roka predával v priemere za 1 221 EUR. Slovenské byty
a domy sú tak stále o približne pätinu lacnejšie ako pred vypuknutím krízy, teda počas roka 2008. Medzikvartálne, čiže v porovnaní
s poslednou štvrtinou roku 2013, však nehnuteľnosti na Slovensku zdraželi o 0,5 %.
Najdrahšie nehnuteľnosti boli aj počas prvej štvrtiny tohto roku v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1 652 EUR za 1m2. Naopak,
obyvatelia nitrianskeho regiónu sa aj naďalej stretávajú s najnižšími cenami, v priemere 584 EUR za 1 m2. Cenový rozdiel medzi najdrahším
a najlacnejším regiónom je teda naďalej takmer trojnásobný.
Na Slovensku je stále tradičným bývanie vo vlastnom.
V podnájme žije podľa štatistík len jedna domácnosť
z desiatich. Ekonomická dostupnosť bývania sa na Slovensku
v posledných rokoch zvyšuje. Potrebné je ale dodať, že iba u tých
Slovákov, ktorí si prácu dokázali udržať a nezaznamenali ani
pokles svojich príjmov. V minulom roku si priemerne zarábajúci
Slovák zo svojho mesačného platu mohol dovoliť kúpiť
približne 0,67 metra štvorcového bytu alebo domu. Rýchlejšou
cestou k vlastnému bývaniu je tak hypotekárny či iný úver na
bývanie. Vo vlastnom, ale s úverom na bývanie, v súčasnosti
žije len jeden Slovák z desiatich.
Záujem Slovákov o bankové úvery postupne rastie. V prvej štvrtine roku 2014 požičali banky Slovákom vo forme nových úverov
dovedna 1,66 mld. EUR, z čoho viac ako štvrtinu tvorili spotrebné úvery. Celkový stav úverov pre obyvateľstvo na konci marca dosiahol
19,99 mld. EUR. Magická hranica 20 mld. EUR tak pravdepodobne bola pokorená už počas apríla.
Najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver, je bývanie. V prípade úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo
väčšiu rekonštrukciu bývania. Po spotrebných úveroch zase siahame kvôli drobnejším úpravám bytov či domov alebo kvôli nákupu zariadenia
a spotrebičov. Po novom úvere však často siahame aj preto, aby sme si ním výhodne refinancovali už existujúci dlh, prípadne aby
sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.
Nízka základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ako i nízke úrovne sadzieb na medzibankovom trhu spôsobili v poslednom období
pokles úrokov pri úverových i vkladových produktoch. Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverov na bývanie by mohol byť
zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Na druhej strane výraznejšie znižovanie sadzieb je limitované rizikovou prirážkou, ktorá je
vyššia v časoch slabšieho ekonomického rastu či vyššej nezamestnanosti v krajine. Výška úrokov na úverových, ale aj vkladových
produktoch, je ale ovplyvnená okrem samotných trhových sadzieb aj obchodnou politikou bánk či konkurenčným bojom medzi nimi.
Za nízkymi úrokovými sadzbami na trhu stojí najmä mimoriadne voľná menová politika centrálnych bánk. Predpokladáme,
a samotná ECB to aj deklaruje, že trhové úrokové sadzby zostanú nízko ešte po dlhší čas. Základná úroková sadzba v eurozóne sa
podľa nášho názoru nebude zvyšovať minimálne do polovice roku 2015 a naopak, existuje vcelku vysoká pravdepodobnosť, že základnú
sadzbu stlačí ECB ešte nižšie. Veľa priestoru na manévrovanie však už centrálna banka nemá. Preto už neočakávame výraznejší pokles ani
v prípade sadzieb z hypotekárnych úverov či iných úverov na bývanie. Ak aj k určitému poklesu úrokových sadzieb na týchto úveroch dôjde,
bude to len nepatrný pokles spôsobený predovšetkým konkurenčným bojom bánk a úverovými kampaňami.
Prudké zmeny cien na slovenskom realitnom trhu v tomto roku neočakávame. Pravdepodobným sa nám nejaví už ani strmší pokles
cien bytov a domov, no zatiaľ nevidíme ani dostatočne silné impulzy pre ich výraznejší cenový rast. Nezamestnanosť na Slovensku je
aj naďalej vysoká a obmedzuje počty ľudí, ktorí môžu na kúpu nového bývania pomýšľať. Na druhej strane ale rekordne nízke úrokové sadzby
z úverov môžu ku kúpe nehnuteľnosti motivovať aj tých, ktorí doposiaľ vyčkávali.
Matematika bývania a úverovania na Slovensku
1 221 EUR
to bola priemerná cena za meter štvorcový nehnuteľnosti
na Slovensku v prvej štvrtine roka 2014
2,8 x
toľkokrát drahšie sú nehnuteľnosti v Bratislavskom ako
v Nitrianskom kraji
1 z 10
to je podiel Slovákov žijúcich v podnájme a zároveň aj
podiel tých, ktorí žijú vo vlastnom, ale s úverom na bývanie
20 mld. EUR
to je magická hranica bankových úverov pre obyvateľstvo,
ktorá bola pokorená
2014 a 2015 počas týchto rokov bude ECB držať sadzby na dne
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, NBS

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
419. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Grécko sa zatiaľ ďalšieho zvoľnenia podmienok pomoci nedočkalo
EURO: Obchodníci na akciovom trhu používajú už roky známe porekadlo „sell in May and go away“, teda „predaj v máji a uteč“. Nielen akcioví
obchodníci by sa však pred májom mali mať na pozore. Za posledné roky bol práve máj najhorším mesiacom aj pre euro. To voči doláru
v piatom mesiaci strácalo až v 6 zo 7 predchádzajúcich rokov. Od roku 2010 pritom v máji euro voči doláru oslabovalo nepretržite.
A našliapnuté má k tomu aj v tom tohtoročnom. Hlavným dôvodom je menová politika Európskej centrálnej banky [ECB]. Na jej
minulotýždňovom zasadnutí síce k zmene menovej politiky nedošlo, no stávky na akciu v júni sa postupne zvyšujú. Zníženie úrokových
sadzieb či menej štandardné opatrenie v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok ďalšie oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej
strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho
importu by sme si totiž infláciu „doviezli“. Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora
ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export
a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov
zo zahraničia. Pomerne silné euro v súčasnosti robí vrásky na čele európskym exportérom, ktorých produkcia sa skrz silnejšie euro stáva pre
zahraničných odberateľov drahšou. Exportéri tak buď kvôli vyšším cenám čelia nižšiemu dopytu spoza hraníc, alebo sú nútení svoju produkciu
zlacňovať na úkor vlastných marží. Naopak, posilňujúce euro môže byť výhodné pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na
zahraničnom „neeurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje na trh eurozóny. No a podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny,
výkyvy vo vývoji kurzu eura voči doláru či iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba však zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich
na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje, teda hedžuje.
EUROZÓNA: Vlani toľko diskutovaná daň z finančných transakcií [FTT] by mohla podľa ministrov financií dotknutých krajín začať platiť v roku
2016, pričom jej detaily by mali byť sfinalizované do konca tohto roku. Záväzok zaviesť daň z finančných transakcií prijalo 11 krajín únie
vrátane Slovenska, avšak po prvotnom boome neboli účastníci schopní dohodnúť sa na detailoch, napr. v otázke množiny zdaňovaných
derivátových obchodov či inštitútu, ktorý by daň vyberal. Podľa vlani zverejnených informácií by sa FTT mala dotýkať obchodov s akciami
a dlhopismi [sadzba 0,1 %] a práve problematickými derivátmi [sadzba 0,01 %].
GRÉCKO: Uplynulý pondelok sa uskutočnilo pravidelné stretnutie ministrov financií eurozóny pod hlavičkou skupiny Eurogroup, na ktorom sa
malo hovoriť predovšetkým o Grécku. Grécki predstavitelia už dlhšie avizovali, že sa na stretnutí pokúsia presadiť ďalšie zvoľnenie podmienok
záchranných úverov, a to v podobe predĺženia splatnosti úverov z 30 na 50 rokov a ďalšieho zníženia úrokových sadzieb. Ministri financií
eurozóny na čele s Holanďanom Dijjsenbloemom ale ozrejmili, že krajiny sú v otázke ďalšieho zvoľnenia podmienok pre Grécko nejednotné
a k prípadným rokovaniam by mohlo dôjsť až na jeseň, keď budú známe závery ďalšej misie. Ako už tradične, ministri pochválili Grécko za
dosiahnutý pokrok a vyzvali ho k ďalším krokom v súlade s memorandom o medzinárodnej pomoci.
PORTUGALSKO: Portugalsku uplynulý piatok prial. Najskôr ratingová agentúra S&P zdvihla výhľad portugalského ratingu z negatívneho na
stabilný a zmazala tak hrozbu ďalšieho zníženia úverovej spoľahlivosti tejto sanovanej ekonomiky. Portugalsko sa ale svojím ratingom stále
pýšiť nemôže, keďže ten zotrval na úrovni BB, teda dva stupne pod investičným pásmom. Následne ďalšia ratingová agentúra Moody´s zvýšila
portugalský rating o jeden stupeň z úrovne Ba3 na Ba2 a zaradila ho na prehodnocovanie s možnosťou ďalšieho upgradu. Dôvodom zlepšenia
ratingového hodnotenia Portugalska je podľa Moody´s predovšetkým pokrok vo fiškálnej oblasti, najmä medziročné zníženie deficitu verejných
financií a tiež úspešné ukončenie záchranného úverového programu od medzinárodných partnerov. Podobne ako Írsko na konci minulého
roku, ani Portugalsko pri vystúpení zo záchranného programu nevyužije preventívnu úverovú linku a bude sa snažiť financovať priamo na
dlhopisovom trhu.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Krajinou s najväčším počtom miliardárov na svete je aj naďalej Veľká Británia. Podľa rebríčka 2014 Sunday Times Rich
List ich v ostrovnej krajine žije až 104 a ich celkový majetok dosahuje viac ako 300 mld. GBP. Veľká Británia vedie aj v prepočte miliardárov na
celkový počet obyvateľov. Mestom s najväčším počtom superboháčov je Londýn, nasledovaný Moskvou a New Yorkom. Medzi najznámejších
miliardárov žijúcich v Londýne patria ruský majiteľ klubu Chelsea Londýn Roman Abramovič či indický oceliar Lakšmí Mittal. V rebríčku sa
však nájdu aj Briti, napríklad zakladateľ siete športových obchodov Mike Ashley.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
519. týždeň 2014
Euro spadlo z dvaapolročného maxima strmhlav nadol
Veľká Británia uplynulý pondelok sviatkovala
a objem obchodov uskutočnených počas
európskej seansy bol tak nižší. Najobchodovanejší
menový pár sveta levitoval v okolí hladiny 1,3880
EURUSD a tesne pod ňou napokon obchodovanie
i uzavrel. Fakt, že mimoriadne pozitívne výsledky
z amerického trhu práce nepohnali nahor výnosy
z amerických dlhopisov, odradil v utorok
obchodníkov od nákupov dolára. Ten oslabil voči
celému košu mien až na polročné minimum.
Z tejto skutočnosti, a tiež z lepších výsledkov
predstihových indikátorov PMI z periférie, tak
ťažilo euro, ktoré si voči zelenej bankovke
polepšilo až na úroveň 1,3950 EURUSD. V jej
blízkosti sa euro obchodovalo aj v stredu. Vo štvrtok ECB v súlade s očakávaniami výšku úrokových sadzieb v eurozóne nemenila a základná
sadzba tak zotrvala na úrovni 0,25 %. Keďže ale obchodníci okrajovo očakávali, a v kútiku duše aj dúfali, že ECB by mohla zasiahnuť,
zverejnenie rozhodnutia o ponechaní sadzieb bez zmeny vyhnalo euro na nové dvaapolročné maximum voči doláru na úrovni 1,3993
EURUSD. Euro sa tak psychologickej hladiny 1,4000 EURUSD dotknúť nedokázalo. Mario Draghi totiž stihol v pravý čas zasiahnuť a zraziť
euro nadol. A tak zatiaľ čo pätnásť minút pred treťou hodinou siahalo euro na hladinu 1,4000 EURUSD, o tretej už bolo na hladine 1,3900
EURUSD. Ani tam sa však oslabovanie eura nezastavilo a naša mena si do záveru obchodovania pohoršila až na úroveň 1,3840 EURUSD.
Piatkové obchodovanie sa na trhu síce nieslo v pokojnom duchu, no v znamení pokračujúceho oslabovania eura voči doláru. Smerom nadol
euro tlačilo aj prelomenie viacerých technických úrovní spojené s aktiváciou automatických objednávok. Za dva dni tak euro stratilo na sile viac
ako dve figúry a za celý uplynulý týždeň oslabilo o – 0,8 %, keď piatkové obchodovanie uzavrelo na úrovni 1,3760 EURUSD. Oslabovanie
eura by podľa nás malo pokračovať aj v ďalších dňoch a vylúčený nie je ani dlhotrvajúci pokles a vznik medvedieho trendu.
Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru posilňovali. Najvýraznejší zisk, na úrovni 1,2 %, si voči spoločnej európskej mene zaknihoval
maďarský forint, ktorý sa v piatok večer obchodoval na úrovni 304,00 EURHUF. Viac ako pol percenta voči euru minulý týždeň získal poľský
zlotý, ktorý týždeň ukončil na úrovni 4,1820 EURPLN. V miernom zisku o približne štvrtinu percenta ukončila minulotýždňové obchodovanie aj
česká koruna, ktorej kurz sa v piatok pohyboval na úrovni 27,380 EURCZK.
ECB je pripravená zasiahnuť proti nízkej inflácii
Uplynulý týždeň bol bohatý na zasadnutia centrálnych bánk. V stredu 7. mája zasadli poľská a česká centrálna banka, ktoré nastavenie
úrokových sadzieb nemenili. Základná úroková sadzba v Poľsku tak zotrvala na úrovni 2,50 % a sadzba u našich západných susedov je aj
naďalej stanovená na technickej nule, teda na úrovni 0,05 %. Vo štvrtok sa stretli aj britskí centrálni bankári pod hlavičkou BoE, ktorí ponechali
bez zmeny základnú sadzbu na úrovni 0,50 % a nemenili ani cieľový objem nakupovaných aktív z úrovne 375 mld. GBP. Najsledovanejšie
bolo štvrtkové zasadnutie ECB. Európski centrálni bankári ponechali základnú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,25 % a nepristúpili ani k inému,
menej štandardnému kroku na uvoľnenie menovej politiky. Guvernér ECB Mario Draghi však na tlačovej konferencii po zasadnutí uviedol, že
ECB je pripravená proti nízkej inflácii zasiahnuť už na najbližšom júnovom zasadnutí. Ako, to nekonkretizoval, no do úvahy prichádzajú popri
„klasickom“ znižovaní úrokových sadzieb aj ďalšie lacné úvery pre komerčné banky či nesterilizované nákupy štátnych dlhopisov, teda tzv.
kvantitatívne uvoľňovanie.
1,30
1,35
1,40
11-13 1-14 3-14 5-14
EURUSD
25,30
26,60
27,90
11-13 1-14 3-14 5-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,80
0,84
0,88
11-13 1-14 3-14 5-14
EURGBP
95,0
101,0
107,0
11-13 1-14 3-14 5-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
11-13 1-14 3-14 5-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
11-13 1-14 3-14 5-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
2,50
5,00
11-13 1-14 3-14 5-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
619. týždeň 2014
Ropa Brent pokračovala v poklese aj uplynulý týždeň
V priebehu uplynulého týždňa cena ropy Brent prevažne klesala.
V pondelok si táto severomorská ropná zmes zaknihovala zlacnenie
o takmer dolár na 107,72 USD za barel v dôsledku očakávaného
zvýšenia dodávok ropy z Líbye. Cenový pokles si ropa Brent pripísala aj
v utorok, kedy zlacnela na 107,06 dolárov za barel. V stredu však z Líbye
prišli negatívne správy v podobe eskalujúceho napätia a cena čierneho
zlata zamierila nahor na úroveň 108,13 dolárov za barel. K rastu ceny
ropy Brent prispel aj pokles zásob ropy v USA. Záver týždňa sa však už
opäť niesol v znamení klesajúcich cien. Vo štvrtok sa barel ropy Brent
obchodoval za 108,04 USD a v piatok jeho cena poklesla na 107,89 USD.
Za celý uplynulý týždeň tak ropa Brent zlacnela o – 0,6 %. Medzimesačne
bola cena severomorskej ropy takmer nezmenená, no v medziročnom porovnaní bola vyššia o 6,8 %.
Slovenskí maloobchodníci si mädlia ruky. V marci zaznamenali
najvýraznejší nárast tržieb za viac ako 5 rokov.
Maloobchodné tržby aj počas tretieho tohtoročného mesiaca zrýchlili tempo rastu a dosiahli dokonca najrýchlejší medziročný nárast za viac
ako 5 rokov. V marci totiž podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] vzrástli tržby slovenských maloobchodníkov medziročne až o 5,7 %.
Potešiteľné je aj číslo za celý prvý štvrťrok 2014. Tržby našich maloobchodníkov boli totiž v tomto období o 4,3 % vyššie ako v prvých troch
mesiacoch vlaňajška.
Najvýraznejší medziročný rast tržieb, na úrovni približne 10 %,
dosiahli v marci maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť
a maloobchodníci s pohonnými látkami. Darilo sa však aj rôznym
supermarketom a hypermarketom, teda maloobchodu
v nešpecializovaných predajniach, ktorého tržby medziročne vzrástli
o 6,7 %. Ruky si mohli mädliť aj rôzne internetové predajne, keďže
tržby maloobchodu mimo stánkov a trhov vzrástli v marci o 5,3 %
a zvrátili tak negatívny vývoj z prvých dvoch mesiacov tohto roka.
Naopak, medziročný pokles tržieb potrápil v marci tri odvetvia
maloobchodu, a to maloobchod s tovarom pre kultúru a rekreáciu
[o – 6,5 %], so zariadeniami pre IKT [o – 6,0 %] a maloobchod
s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach [o – 5,0 %].
Marcové maloobchodné tržby za ostatné európske ekonomiky zverejnil uplynulý týždeň Štatistický úrad EÚ [Eurostat]. V eurozóne utŕžili
maloobchodníci o 0,9 % viac ako pred rokom a v celej Európskej únii zaznamenali nárast tržieb o 1,6 %. Medziročný pokles tržieb evidovali
len Malta, Fínsko, Slovinsko a Španielsko [spomedzi tých krajín, ktoré poskytli Eurostatu údaje], pričom vo všetkých prípadoch išlo len
o miernejší pokles do – 2,0 %. Naopak, najviac sa v marci podarilo zvýšiť svoje tržby rumunským maloobchodníkom [o 13,4 %].
-6
-4
-2
0
2
4
6
1-12
2-12
3-12
4-12
5-12
6-12
7-12
8-12
9-12
10-12
11-12
12-12
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
719. týždeň 2014
Zahraničný obchod Slovenska po troch mesiacoch roka
v pluse 1,2 mld. EUR
Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v marci aktívne
a predstavovalo 358,5 mil. EUR. Zo Slovenska sa tak aj naďalej viac
vyváža než k nám dováža. Za celý prvý štvrťrok 2014 dosiahlo saldo
slovenskej obchodnej bilancie hodnotu 1 246,8 mil. EUR a bolo tak
nepatrne vyššie než v rovnakom období vlaňajška. Potvrdili to údaje
ŠÚ SR zo záveru uplynulého týždňa.
V marci sa na Slovensko doviezli tovary a služby v hodnote 5 120,5
mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast importu o 5,9 %.
Slovenský export síce vzrástol v medziročnom porovnaní len o 3,8 %,
no dosiahol úroveň 5 479,1 mil. EUR a prekonal tak hodnotu dovozu.
Oživovanie ekonomík našich obchodných partnerov by malo aj
v tomto roku potiahnuť náš zahraničný obchod, ktorý by tak mohol atakovať rekordné minuloročné úrovne.
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
import export
Vývoj zahraničného obchodu Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
819. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Šport je dennou súčasťou života pre 6 % Slovákov. Až 41 % z nás
naopak nešportuje vôbec.
Našim športovcom fandíme azda všetci. Počas veľkých svetových podujatí v akejkoľvek
športovej disciplíne sa niektorí Slováci dokonca pasujú do roly reprezentantov či rovno
trénerov. Pravda je ale taká, že v skutočnom živote veľkými športovcami nie sme. Každý
deň si zašportuje len 6 % Slovákov. Naopak, až 4 z 10 Slovákov nešportujú vôbec.
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer 412, ktorého výsledky Európska komisia zverejnila
v marci.
Najviac sa športuje na severe Európy. Vo Švédsku, Dánsku a Fínsku si aspoň
z času na čas zašportuje približne 9 z 10 ľudí. Škandinávske ekonomiky zároveň
patria medzi krajiny, v ktorých nájdeme najvyšší podiel ľudí športujúcich takmer každý deň
[teda minimálne päťkrát za týždeň].
Najnižší podiel športujúcich nájdeme v Bulharsku a na Malte. Až tri štvrtiny
Bulharov a Malťanov priznávajú, že k športu neinklinujú vôbec. Bulharsko je zároveň
krajinou s najnižším podielom ľudí, ktorí si zašportujú každý deň [len 2 %]. Na konci
nášho rebríčka nájdeme výlučne prímorské ekonomiky, z ktorých viaceré patria
medzi vychytené dovolenkové destinácie. Výsledky prieskumu naznačujú, že aj
samotní obyvatelia týchto krajín majú zrejme radšej slnenie sa než pravidelnú fyzickú
aktivitu.
Či už si vyberieme beh alebo prechádzku v prírode, exhibičný tenisový zápas alebo činky
vo fitnescentre, pohyb je pre naše zdravie jednoducho nevyhnutný. Väčšina Slovákov sa
športu venuje aspoň z času na čas [53 %]. Tretina Slovákov si zašportuje aspoň raz do
týždňa, 7 % sa do teplákov za účelom pohybu navlečie aspoň jedenkrát do mesiaca
a ďalších 19 % Slovákov uviedlo, že si zašportujú iba občas. Do športových aktivít sa ale
vôbec nezapája až 41 % našincov. Predpokladáme, že to súvisí aj so súčasnou
uponáhľanou dobou, keď sú mnohí ľudia radi, že sa po celom dni v práci stihnú postarať
o domácnosť a vyložiť si nohy.
Práve nedostatok času označila až takmer polovica Slovákov za hlavný dôvod, prečo
nešportujú častejšie. Až 23 % Slovákov uviedlo, že nešportujú, pretože nemajú o šport
záujem alebo im chýba motivácia. Jeden z ôsmich Slovákov nešportuje kvôli zdravotným
problémom a rovnaký podiel ľudí označil za hlavný dôvod finančnú nákladnosť športu.
Naopak, pre športujúcich Slovákov je najväčšou motiváciou a dôvodom fyzickej aktivity
zlepšenie zdravotného stavu, kondície a postavy.
V Európskej únii ako celku si každý deň zašportuje 8 % ľudí. Polovica Európanov si na šport nájde čas aspoň občas, no až 42 %
priznáva, že sa športu nevenuje vôbec.
Ako často športujeme?
Krajina nikdy
takmer
denne
menej
často
Švédsko 9% 15% 76%
Dánsko 14% 14% 72%
Fínsko 15% 13% 72%
Slovinsko 22% 15% 63%
Rakúsko 27% 5% 68%
Holandsko 29% 8% 63%
Luxembursko 29% 12% 59%
Nemecko 29% 7% 64%
Chorvátsko 29% 9% 62%
Belgicko 31% 10% 59%
Írsko 34% 16% 50%
Veľká Británia 35% 10% 55%
ČR 35% 5% 60%
Estónsko 36% 7% 56%
Slovensko 41% 6% 53%
Francúzsko 42% 8% 50%
EÚ28 42% 8% 50%
Španielsko 44% 15% 41%
Maďarsko 44% 15% 41%
Litva 46% 15% 39%
Lotyšsko 46% 15% 39%
Poľsko 52% 5% 41%
Cyprus 54% 11% 35%
Grécko 59% 7% 34%
Taliansko 60% 3% 37%
Rumunsko 60% 6% 33%
Portugalsko 64% 8% 28%
Malta 75% 5% 20%
Bulharsko 78% 2% 18%
Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer 412

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
919. týždeň 2014
Kalendár udalostí 20. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Priemyselná produkcia [12. máj 2014], v %, r/r marec 2014 -- --
Stavebná produkcia [12. máj 2014], v %, r/r marec 2014 -- --
Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. máj 2014], v mil. EUR marec 2014 – –
Index spotrebiteľských cien CPI [14. máj 2014], v % apríl 2014 0,0 0,0
Nové priemyselné objednávky [14. máj 2014], v % marec 2014 – –
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [15. máj 2014], v % apríl 2014 – 0,1 0,0
Rýchly odhad HDP [16.máj 2014], v % 1. kvartál 2014 1,7 1,6
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 1 Q 2014 2 Q 2014 2013 2014
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 1,7 2,1 0,9* 2,3
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* 0,2 0,4* 2,0
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,3 0,4* 1,9
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,4* – 1,7 – 1,7* 0,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,4 2,0 1,0* 1,3
Evidovaná nezamestnanosť [%]1] 3] 13,50* 13,46* 12,89 14,11* 13,06
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 246,8* 970,0 4 429,7* 3 590,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,38* 1,33 1,37* 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,25* 0,25 0,25* 0,25
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,24* 0,25 0,22* 0,25
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť