Ekonomický týždenník Poštovej banky - 11. týždeň, 2015

1. 11. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
211. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Bratislavský vs. Košický kraj: V okolí hlavného
mesta sú vyššie platy a nižšia nezamestnanosť, ale domácnosti
sú aj viac zaťažené pôžičkami. 3
Čo nové vo svete: Európske tlačiarne boli uplynulý týždeň
oficiálne spustené 4
Euro za týždeň slabšie o vyše – 3,2 % 5
Tento týždeň nás čaká zasadnutie amerického Fed-u 5
Ropa Brent za uplynulý týždeň zlacnela o – 8,5 % 6
Pokles cien tovarov a služieb každý mesiac prepisuje rekordy. Vo februári
o – 0,5 %. 6
Priemyselná produkcia v prvom tohtoročnom mesiaci ožila 7
Obchodná bilancia v januári s prebytkom 8
Tržby našich priemyselníkov sa zvýšili aj v januári tohto roka 8
Kalendár udalostí 12. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
311. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Bratislavský vs. Košický kraj: V okolí hlavného mesta sú vyššie platy a nižšia
nezamestnanosť, ale domácnosti sú aj viac zaťažené pôžičkami.
Regionálne rozdiely na Slovensku sú badateľné takmer vo všetkých oblastiach života. Slováci si sú týchto rozdielov vedomí a často na ne
i sami poukazujú. Východniari „závidia“ hlavnému mestu pracovné príležitosti a vyššie zárobky, Bratislavčania zas východu lacnejšie
nehnuteľnosti či nižšie životné náklady. Celkovo je ale podľa výsledkov Eurobarometra so životom vo svojom meste spokojných
približne 9 z 10 Bratislavčanov aj Košičanov. Podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR], Národnej banky Slovenska [NBS] či výsledkov
spomínaného prieskumu Eurobarometer sme sa pozreli na život obyvateľov v Bratislavskom a Košickom kraji.
Platy v Bratislavskom kraji sú
zhruba o 40 % vyššie ako
zárobky v košickom regióne.
Zatiaľ čo priemerná hrubá
mesačná mzda Bratislavčana
vlani predstavovala 1 107 EUR,
priemerný Košičan zarobil o 332
EUR menej. Jeho priemerný
plat predstavoval 775 EUR.
V Bratislavskom kraji sa však
nielen viac zarába, ale aj
míňa. I tak však majú väčší
priestor na tvorbu úspor
domácnosti v hlavnom meste a
okolí. Rozdiel medzi čistými
mesačnými príjmami
a výdavkami priemernej
bratislavskej domácnosti v roku
2013 predstavoval 163 EUR.
Potenciálna úspora domácnosti
z košického regiónu bola cca
o „dvacku“ nižšia.
Od úrovne našich zárobkov a výšky úspor sa odvíja aj naša schopnosť platiť nevyhnutné výdavky. Ťažkosti s platením svojich zvyčajných
výdavkov má 7 z 10 domácností v Bratislavskom kraji. Ani tu sa však regionálne rozdiely nezaprú. V Košiciach a okolí je to totiž až
9 z 10 domácností. Významnú časť z rodinného rozpočtu takmer každej slovenskej domácnosti ukrajujú náklady na bývanie. Platenie
výdavkov spojených s bývaním veľmi zaťažuje tretinu domácností bratislavského regiónu, ale až 44 % domácností v Košiciach a
okolí. Pri pohľade na ťažkosti so splácaním pôžičiek sa však pomer síl medzi oboma regiónmi obracia v prospech východu. Spomedzi
domácností, ktoré majú nejakú pôžičku či leasing, ich splácanie veľmi zaťažuje „len“ 46 % takýchto domácností v Košickom kraji,
ale až takmer dve tretiny domácností v bratislavskom regióne. Súvisí to aj s vysokými cenami nehnuteľností v okolí hlavného mesta,
ktoré si väčšina obyvateľov bez úveru dovoliť nemôže.
Miera nezamestnanosti v košickom regióne je zhruba 2,5 - násobne vyššia než v Bratislave a okolí. V okolí najväčšieho slovenského
mesta sa totiž pohybuje len na úrovni 6 %, zatiaľ čo v „metropole východu“ a jej okolí dosiahla vlani úroveň 15,6 %. Preto nečudo, že zatiaľ čo
nájsť si prácu je jednoduché až podľa polovice Bratislavčanov, v Košiciach tento názor zastáva len jeden človek z ôsmich.
A čo Bratislavčania jednoznačne východniarom závidia? Určite sú to ceny nehnuteľností. V Košickom kraji síce stál vlani meter
štvorcový nehnuteľnosti v priemere 920 EUR a je tak naším druhým najdrahším regiónom, no v porovnaní s Bratislavou je to stále málo.
Záujemcovia o dom či byt v okolí nášho hlavného mesta musia z vrecka vytiahnuť až o sedem stoviek viac a za m2 nehnuteľnosti
zaplatiť v priemere až 1 648 EUR. Vzhľadom na vysoké ceny nehnuteľností v hlavnom meste si len jeden z ôsmich Bratislavčanov myslí, že
nájsť si dobré bývanie za rozumnú cenu je jednoduché. V Košiciach tento názor zastáva až takmer štvrtina ľudí.
Bratislavský kraj vs. Košický kraj
porovnanie vybraných ekonomických ukazovateľov
ukazovateľ BA kraj KE kraj
priemerná hrubá mesačná mzda [ 2014] 1 107 EUR 775 EUR
medziročný rast nominálnych miezd [2014] 5,5 % 2,2 %
mesačné čisté peňažné príjmy domácnosti [2013] 1 222 EUR 1 025 EUR
mesačné čisté peňažné výdavky domácnosti [2013] 1 059 EUR 880 EUR
potenciálna mesačná úspora domácnosti [2013] 163 EUR 145 EUR
miera nezamestnanosti [podľa VZPS, 2014] 6,0 % 15,6 %
počet nezamestnaných [podľa VZPS, 2014] 20,0 tis. 58,4 tis.
ceny nehnuteľností [2014] 1 648 EUR/ m2 920 EUR/ m2
finančná záťaž domácností [podľa EÚ SILC 2013]
ukazovateľ BA kraj KE kraj
% domácností, ktoré majú ťažkosti s platením svojich zvyčajných výdavkov 70 % 87 %
% domácností, ktoré veľmi zaťažuje platenie nákladov na bývanie 34 % 44 %
% domácností, ktoré veľmi zaťažuje splácanie pôžičiek a leasingu* 64 % 46 %
% obyvateľov, ktorí vyjadrili spokojnosť s uvedeným tvrdením [podľa Eurobarometer]
tvrdenie Bratislava Košice
som spokojný s celkovým životom v meste 86% 92%
nájsť si prácu v našom meste je jednoduché 51% 12%
nájsť si dobré bývanie za rozumnú cenu je jednoduché 13% 23%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, NBS, Eurobarometer
*spomedzi domácností, ktoré evidujú nejakú pôžičku či leasing

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
411. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Európske tlačiarne boli uplynulý týždeň oficiálne spustené
EUROZÓNA: Európska centrálna banka [ECB] a centrálne banky eurozóny uplynulý pondelok [9. marca 2015] oficiálne spustili program
nákupu aktív, označovaný ako kvantitatívne uvoľňovanie [QE]. Len pre pripomenutie, program kvantitatívneho uvoľňovania znamená
kombinované mesačné nákupy cenných papierov emitovaných verejným a súkromným sektorom v hodnote 60 mld. EUR. ECB informovala, že
v rámci implementácie tohto programu plánuje Eurosystém vykonávať nákupy postupne a vo väčšom rozsahu, s cieľom dosiahnuť trhovú
neutralitu tak, aby sa nenarušil mechanizmus trhovej tvorby cien. Pokiaľ objem vhodných obchodovateľných dlhových nástrojov emitovaných
ústrednou štátnou správou a agentúrami nebude dostatočný na naplnenie príslušného podielu nákupov stanoveného podľa kapitálového kľúča
ECB, program predpokladá náhradné nákupy. Obchodovateľné dlhové nástroje nakúpené v rámci programu bude možné použiť
v mechanizme požičiavania cenných papierov.
Európsky parlament [EP] minulý týždeň schválil legislatívny návrh, podľa ktorého poplatky, ktoré banky účtujú maloobchodníkom za
spracovanie platieb kartami, budú mať na území celej Európskej únie jasne definovaný strop. Maximálny poplatok pri cezhraničných
transakciách debetnými kartami bude 0,2 % z hodnoty transakcie a rovnaký strop bude platiť aj pre domáce transakcie s debetnou kartou. Do
platnosti však vstúpi až po päťročnom prechodnom období. Po tomto období budú môcť členské štáty zároveň pri menších domácich
transakciách s debetnou kartou stanoviť maximálny fixný poplatok vo výške 0,05 eura za platbu. Maximálny poplatok pri platbách kreditnými
kartami bude 0,3 % hodnoty transakcie, no v prípade domácich transakcií s kreditnou kartou budú môcť členské štáty stanoviť nižší strop
poplatkov.
GRÉCKO: Grécky premiér Tsipras uplynulý týždeň „obvinil“ Berlín, že využíva zákonné triky na to, aby sa vyhol plateniu odškodnenia za
nacistickú okupáciu krajiny. Nemecko totiž zamietlo žiadosť Grécka o reparácie. Hovorca kancelárky Merkelovej zároveň dodal, že Berlín je
pevne presvedčený, že otázky reparácie a odškodnenia boli už právne a politicky vyriešené. Grécka vláda oficiálne neuviedla výšku svojich
reparačných nárokov, Berlín však odpovedal, že už splnil všetky svoje povinnosti týkajúce sa vojny, vrátane zaplatenia 115 mil. nemeckých
mariek Grécku v roku 1960.
RUSKO: Na základe minulotýždňových informácií, Rusko uvažuje o tom, že zmierni zákaz dovozu potravín z niektorých európskych krajín.
Embargo Rusko zaviedlo v auguste 2014 v reakcii na západné sankcie voči Moskve pre jej rolu v ukrajinskej kríze. Zákaz dovozu obmedzil
prístup mnohých európskych producentov potravín na ruský trh. V kombinácii so slabým rubľom to však prispelo k rastu inflácie v Rusku, ktorá
sa vo februári dostala na trinásťročné maximum 16,7 %. Pôvodne sa však spomínali len 2 európske ekonomiky, pre ktoré by sa zákaz dovozu
mal zmierniť a to Grécko a Maďarsko. Neskôr sa však začalo hovoriť aj o Cypre.
Tohtotýždňové sprísnenie sankcií voči Rusku sa zrejme konať nebude. Lídri EÚ k takémuto kroku podľa agentúry Reuters s najväčšou
pravdepodobnosťou nepristúpia, budú však zrejme rokovať o predĺžení existujúcich sankcií. Ich platnosť by mala totiž vypršať už v júli.
Súčasná situácia okolo Ruska a Ukrajiny pritom zrejme Európsku úniu netlačí do zavádzania nových sankcií, zároveň však ani do zrušenia
tých existujúcich, nakoľko prímerie na Ukrajine stále stojí len na krehkých nohách.
ROPA: Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku IEA sa ceny ropy pravdepodobne stabilizovali iba na určitú dobu a v najbližšom období
by sme opäť mohli pocítiť tlak na ich pokles. Dôvodom je pretrvávajúci prebytok čierneho zlata na svetovom trhu, ktorý je spôsobený
predovšetkým jeho ťažbou v USA, ktorá zatiaľ stále nespomaľuje. Spojené štáty navyše podľa agentúry IEA nebudú mať kapacitu na
skladovanie vyťaženej ropy a to bude tlačiť na jej ďalšie zlacňovanie. Ťažba ropy v USA by mala začať spomaľovať až v druhej polovicu roka
2015. Zároveň však IEA vylepšila svoje prognózy očakávaného dopytu po rope v druhom tohtoročnom polroku, ktorý by mal byť vyšší než
agentúra pôvodne odhadovala.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
511. týždeň 2015
Euro za týždeň slabšie o – 3,2 %
Makroekonomický kalendár eurozóny a USA v
pondelok zíval prázdnotou. Pozornosť sa
sústredila na spustenie programu QE v Európskej
menovej únii a na rokovanie Euroskupiny vo veci
Grécka. To však neprinieslo nič nové. Ministri
financií sa nechystajú ustúpiť. Rozmenené na
drobné to znamená, že Atény musia predložiť celý
balík požadovaných reforiem, bez ich
implementácie do Grécka nepotečú žiadne skoré
platby. Spoločnú menu eurozóny tieto informácie
výrazne neprekvapili a deň uzavrela takmer bez
zmeny na úrovni 1,0852 EURUSD. Podobne ako
uplynulý pondelok aj utorok bol chudobný na
zverejnenia. Spoločná mena eurozóny hneď
v úvodne dňa zamierila nadol a tento klesajúci
trend do záveru obchodovania nedokázala zvrátiť. Deň ukončila len tesne pod hranicou 1,0700 EURUSD. V stredu si euro voči americkému
doláru odpísalo – 1,4 % zo svojej hodntoy. Od spustenia kvantitatívneho uvoľňovania boli totiž pre našu menu všetky dni ako cez kopirák. Euro
zo svojej otváracej úrovne 1,0698 EURUSD zamierilo smerom nadol a zastavilo sa až na hodnotách, ktoré naposledy testovalo pred 12 rokmi,
pričom deň uzavrelo na úrovni 1,0547 EURUSD. Vo štvrtok si euro po sérii poklesov a strát dokázalo pripísať zisky. Do karát mu totiž hrali
zverejnené údaje o januárovom vývoji priemyselnej produkcie v eurozóne. Tá medziročne vzrástla o 1,2 %, kým trh očakával stagnáciu. Údaje
spoza Atlantiku o februárovom oslabení amerického maloobchodu dodali euru ešte viac sebavedomia a jeho rast sa zastavil až na dohľad
hranice 1,0700 EURUSD. Štvrtkové obchodovanie tak euro uzavrelo na úrovni 1,0635 EURUSD. Piatok trinásteho nebol pre euro šťastný deň.
Spoločná európska mena si totiž v priebehu dňa odpísala až – 1,3 % zo svojej hodnoty a zatvárala pod úrovňou 1,0500 EURUSD. Podobne
ako v ostatných dňoch, aj v piatok sa pod vývoj kurzu najobodovanejšieho menového páru podpísala hlavne nálada investorov na trhoch
a odštartované QE. Za celý uplynulý týždeň euro stratilo na sile – 3,2 % a voči americkému doláru otestovalo svoje 12 - ročné minimá.
Uplynulý týždeň euro zaknihovalo mierne straty aj voči českej korune a maďarskému forintu. Naopak voči poľskému zlotému si pripísalo zisky.
Česká koruna sa posilnila na piatkovú zatváraciu úroveň 27,301 EURCZK, maďarský forint taktiež zhodnotil na úroveň 305,65 EURHUF.
Domáca mena Poliakov uzavrela týždeň na úrovni 4,1494 EURPLN.
Tento týždeň nás čaká zasadnutie amerického Fed-u
Tento týždeň sa bude pozornosť trhov zameriavať na zasadnutie amerického FED – u, ktoré sa usktuoční v stredu 18. marca. Investori budú
v napätí očakávať, či sa nedozvedia bližšie informácie týkajúce sa zvyšovania úrokových sadzieb za oceánom. Zmenu úrokových sadzieb
v podaní amerických centrálnych bankárov samozrejme nepredpokladáme a hlavná úroková sadzba zostane nezmenená na úrovni 0,25 %.
1,06
1,19
1,32
9-14 11-14 1-15 3-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
9-14 11-14 1-15 3-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,71
0,76
0,81
9-14 11-14 1-15 3-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
9-14 11-14 1-15 3-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
9-14 11-14 1-15 3-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
611. týždeň 2015
Ropa Brent za uplynulý týždeň zlacnela o – 8,5 %
Obchodovanie s ropou bolo v pondelok zmiešané, v konečnom
dôsledku však ceny ropy Brent klesli na 58,53 dolárov za barel.
Cenovým poklesom ropa reagovala na spustenie kvantitatívneho
uvoľňovania v podaní ECB. V utorok však došlo k výraznejšiemu
prepadu cien Brent-u, čo súviselo s programom QE a nadväzujúcim
posilnením dolára voči euru. Práve posilňovanie amerického dolára
vyvíja tlak na komodity obchodované v dolároch, nakoľko sa tak
stávajú drahšie pre ostatné „nedolárové“ krajiny vrátane eurozóny.
Utorkové obchodovanie tak ropa Brent uzavrela na úrovni 56,39
USD za barel. Po niekoľkých dňoch poklesov došlo v stredu
k určitému zotaveniu sa Brent-u a jej ceny sa mierne zvýšili na
úroveň 57,54 dolárov za barel. Bolo to však len jednodňové
posilnenie, nakoľko vo štvrtok ceny čierneho zlata opäť zamierili smerom nadol. Londýnska ropa tak zlacnela na 57,08 USD za barel, pod čo
sa podpísala aj odhady hovoriace o výraznom raste zásob ropy v USA. V poklese pokračovala ropa Brent aj počas piatkového obchodovania.
Dôvodom bolo samozrejme QE a zhodnocovanie dolára, ale aj varovanie Medzinárodnej agentúry pre energetiku IEA, že na svetovom trhu
narastá prebytok ropy. To má za následok predovšetkým neutíchajúca ťažba v USA. Podľa agentúry IEA bude takýto stav pretrvávať
minimálne do druhej polovice roka 2015, kedy sa očakáva spomalenie ťažby v USA. Piatkové obchodovanie tak ropa uzatvárala na úrovni
54,67 dolárov za barel. Za celý uplynulý týždeň si ropa Brent odpísala – 8,5 % zo svojej hodnoty. Medzimesačne je tak už lacnejšia zhruba
o – 11 % a v medziročnom porovnaní sú jej ceny nižšie o takmer – 47 %.
Pokles cien tovarov a služieb každý mesiac prepisuje rekordy. Vo
februári o – 0,5 %.
Cenový vývoj na Slovensku odštartoval nový rok 2015 s historicky
najvýraznejším medziročným poklesom cien a v prepisovaní
historických rekordov pokračuje aj naďalej. Zatiaľ čo v januári sa ceny
tovarov a služieb prepadli o – 0,4 %, vo februári to bolo už o – 0,5 %
[podľa národného CPI indexu]. Medzimesačne ceny klesli o – 0,2 %.
Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Medziročný pokles cien počas februára zaznamenali štyri kategórie
nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, až o – 7,7 %, sa znížili ceny
v doprave, čo je dôsledkom stále lacnej ropy a taktiež dôsledkom
zavedenia „vlakov zadarmo“ pre vybrané skupiny obyvateľstva. Bol to
zároveň najvýraznejší medziročný pokles cien v doprave a
významnou mierou sa tak podpísal aj pod celkový februárový pokles cenovej hladiny. Okrem dopravy boli vo februári lacnejšie aj potraviny
a nealkoholické nápoje a to o – 1,9 %. Podobne ako januárový, tak aj februárový pokles cien potravín patril medzi tie najvýraznejšie od
začiatku minulého roka. Podpísala sa pod to pravdepodobne silnejšia báza z februára minulého roka. K nepretržitému poklesu cien potravín
a nealkoholických nápojov ale u nás dochádza od apríla 2014 a to vplyvom dobrej vlaňajšej úrody, geopolitického napätia a súvisiach sankcií.
Okrem spomínanej dopravy a potravín sme v januári zaplatili menej ako pred rokom aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií.
Naopak, najviac sme si medziročne priplatili za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,1 %. Druhý najrýchlejší cenový rast vykázal nábytok
a vybavenie domácností [o 2,1 %].
K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu, až o – 1,2 %, došlo v doprave a o – 0,7 % zlacneli oproti januáru 2015 aj odevy a obuv. Za
lacnejšie oblečenie a obuv vďačíme zimným výpredajom. O tri desatiny percenta sa ale medzimesačne znížili aj ceny potravín a alkoholických
nápojov a tabaku. Ostatné položky v porovnaní s januárom cenovo stagnovali alebo vykázali len veľmi mierne zvýšenie cien.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR
40
60
80
100
120
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
711. týždeň 2015
Priemyselná produkcia v prvom tohtoročnom mesiaci ožila
Produkcia slovenských priemyselníkov v prvom tohtoročnom mesiaci
ožila a po decembrovom raste len o 0,7 % zaznamenala v januári
medziročný nárast o 2,4 %. V samotnej priemyselnej výrobe sa ale
produkcia medziročne zvýšila miernejšie a to o 1,1 %. Vyplýva to
z najnovších údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Ak sa bližšie pozrieme na jednotlivé priemyselné odvetvia vidíme, že
zhruba v polovici z nich došlo počas januára k medziročnému
zvýšeniu objemu výroby. Najvýraznejšie vzrástla výroba koksu
a rafinovaných ropných produktov [o 20,1 %], ďalej výroba
elektrických zariadení [o 15,7 %] a dvojciferný rast zaznamenala ešte
aj výroba farmaceutík a ostatná výroba. Naopak, najvýraznejšie sa
prepadla výroba strojov a zariadení [o – 4,1 %] a výroba dopravných prostriedkov [o – 4,0 %], čo nie je dobrá správa pre našu ekonomiku,
pretože automobilky sú naším najdôležitejším ťahúňom. Ide tak už o šiesty pokles produkcie automobilov v rade. Už žiadne iné priemyselné
odvetvie ale nevykázalo výraznejší než dvojpercentý pokles. Nepotešilo však ani naše druhé najvýznamnejšie odvetvie a to výroba
počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorá klesla síce len mierne o – 0,3 %, ale predsa.
Na začiatku roka teda môžeme cítiť mierne oživovanie v slovenskom priemysle. Koniec vlaňajška pritom našim priemyselníkom príliš neprial,
keďže sa pod jeho vývoj podpisovala hlavne nálada v európskej ekonomike. A tá nebola práve najpozitívnejšia. Prvé husle hral totiž rusko –
ukrajinský konflikt a sankcie medzi Ruskom, USA a EÚ. Práve tie viedli k obmedzovaniu medzinárodného obchodu, ktoré neprospieva žiadnej
krajine a už vôbec nie exportne orientovanej ekonomike akou je Slovensko.
Obchodná bilancia v januári s prebytkom
Slovenský export tovarov a služieb nepretržite medziročne klesal od
augusta minulého roka. V decembri 2014 síce došlo k obratu a objem
nášho exportu sa zvýšil, v januári tohto roka ale opäť došlo k jeho
poklesu o – 2,1 %. Dovoz tovarov a služieb sa síce udržal v zelených
číslach, ale vzrástol len mierne o 0,6 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ
SR.
V prvom tohtoročnom mesiaci sa zo Slovenska vyviezli tovary a
služby v hodnote 5 083,9 mil. EUR a doviezli sa produkty v objeme
4 776,4 mil. EUR. Saldo zahraničného obchodu SR preto bolo v
januári aktívne, a to na úrovni 307,4 mil. EUR.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
Priemyselná produkcia Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkciar/r Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
Celkový dovoz Celkový vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
811. týždeň 2015
Tržby našich priemyselníkov sa zvýšili aj v januári tohto roka
Tržby v drvivej väčšine jednotlivých odvetví slovenského hospodárstva v januári medziročne vzrástli. Pokles [o – 3,8 %] zasiahol veľkoobchod
a miernejšie [o – 1,5 %] oblasť informácií a komunikácie. Naopak, o 10,0 % viac si do kasy vložili v sektore dopravy a skladovania.
Jednociferný nárast zaznamenalo aj ďalších šesť odvetví hospodárstva. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň.
Tržby v priemysle sa zvýšili o 2,4 % a
v samotnej priemyselnej výrobe
o 1,9 %. Spomedzi jednotlivých
priemyselných odvetví si najviac
medziročne polepšili výrobcovia
z oblasti ostatnej výroby [o 11,8 %],
výroby elektrických zariadení [o
11,1 %] a producenti počítačových,
elektronických a optických výrobkov [o
8,5 %]. Rast tržieb v poslednom
menovanom odvetví nás teší o to viac,
že ide o druhého najvýznamnejšieho
ťahúňa nášho hospodárstva.
V prvom mesiaci tohto roka utržili
medziročne menej výrobcovia zo šiestich odvetví priemyslu. Za zmienku určite stojí pokles tržieb v automobilovom priemysle, aj keď išlo len
o mierny pokles o – 0,4 %.
V januári najvýraznejšie rástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 7,1 % a zahanbiť sa nedala ani oblasť informácií
a komunikácie s rastom zamestnanosti o 2,0 %. Medziročne sa zamestnanosť znížila v oblasti ubytovania, činnosti reštaurácií a pohostinstiev,
ale taktiež aj v stavebníctve, v maloobchode a veľkoobchode.
Z hľadiska vývoja reálnych miezd aj prvý tohtoročný mesiac prial viac – menej celému hospodárstvu. Najväčší dôvod na radosť mali
zamestnanci v oblasti ubytovania, ich reálna mzda narástla o 9,3 %. Najmenej sa potešili v odvetví informácií a komunikácie, vo veľkoobchode
a vo vybraných trhových službách. Ich reálna mzda totiž medziročne poklesla, boli to však jediné odvetvia, kde sa mzdy v reálnom vyjadrení
znížili.
Medziročný vývoj v % v januári 2015
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 2,4 1,2 3,6 4,0
Stavebníctvo 1,4 -1,9 -0,3 0,1
Predaj a oprava motorových vozidiel 5,3 1,9 2,4 2,8
Veľkoobchod -3,8 -0,5 -1,9 -1,5
Maloobchod 0,0 -1,7 2,2 2,6
Ubytovanie 1,3 -9,2 8,9 9,3
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 2,8 -4,2 3,3 3,7
Vybrané trhové služby 2,0 7,1 -1,6 -1,2
Informácie a komunikácia -1,5 2,0 -5,9 -5,5
Doprava a skladovanie 10,0 1,2 1,9 2,3
Zdroj: ŠÚ SR

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
911. týždeň 2015
Kalendár udalostí 12. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Nové priemyselné objednávky [16. marec 2015], v mil. EUR január 2015 – –
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [17. marec 2015], v % február 2015 – 0,5 –
Kľúčová úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed [18. marec 2015], v % marec 2015 0,25 0,25
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,4* 2,5 2,4* 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* 0,0* – 0,2 – 0,1* 1,2
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,2* 0,0* – 0,2 – 0,1* 1,3
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,4* – 2,2 – 3,1 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r]1] 3] 4,3* 3,5* 2,8 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,30* 12,33 12,29* 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 171,6* 848,4* 1 246,9 4 673,4* 4 075,0
EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,10 1,21* 1,19
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,01* 0,02* 0,00 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť