Ekonomický týždenník Poštovej banky - 44. týždeň

1. 44. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
244. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Život v regiónoch SR. V Bratislavskom kraji sú
najvyššie platy, ale aj najdrahšie byty, v Banskobystrickom zase
najvyššia nezamestnanosť. 3
Čo nové vo svete: Centrálne banky uplynulý týždeň
prekvapovali 4
Október priniesol ďalšie oslabenie sa eura voči doláru 5
Americký Fed definitívne pochoval kvantitatívne uvoľňovanie 5
Cena ropy Brent aj naďalej bez výrazných zmien 6
Ceny našich priemyselných výrobcov znovu poklesli 6
Nálada v slovenskej ekonomike v októbri aj naďalej za svojím
dlhodobým priemerom 7
Rebríček týždňa: Na 100 EUR vkladu u nás pripadá 80 EUR úveru.
Rekordéri zo Švédska dlžia na každú „stovku“ až 210 EUR. 8
Kalendár udalostí 45. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
344. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Život v regiónoch SR. V Bratislavskom kraji sú najvyššie platy, ale aj najdrahšie
byty, v Banskobystrickom zase najvyššia nezamestnanosť.
Už onedlho pristúpime k volebným urnám a zvolíme si svojich zástupcov do orgánov miest a obcí, starostov a primátorov. Pri tejto
príležitosti sme sa pozreli na život v jednotlivých regiónoch Slovenska a na to, ako sa mení smerom od západu na východ.
Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slovákov trápi predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti. Medzi jednotlivými regiónmi ale existujú
neprehliadnuteľné rozdiely. Najdlhšie rady nezamestnaných nájdeme na úradoch práce v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom
kraji, kde je bez práce každý piaty resp. šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižšiu mieru nezamestnanosti naopak eviduje
bratislavský región [len 5,2 %].
Mať zamestnanie je dôležité, naša životná úroveň ale závisí hlavne od toho, koľko si dokážeme zarobiť a čo si za to môžeme kúpiť. Najviac,
v priemere cca 1 100 EUR v hrubom, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach
pracujúci v prešovskom regióne a to v priemere len 624 EUR mesačne. Nie každý Slovák ale pracuje a príjmy slovenských domácností
sa tak skladajú okrem miezd zamestnancov a príjmov živnostníkov aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok. Asi nie je prekvapením,
že najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na 1 člena domácnosti v Bratislavskom kraji a to 565 EUR. Najnižší príjem, len 369 EUR,
má každý mesiac k dispozícii člen domácnosti v Prešovskom kraji, teda v regióne, kde sú aj mzdy najnižšie. Obdobná situácia je aj
v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na 1 člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj [501 EUR] a najnižšie zase
Prešovský kraj [320 EUR]. Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Potenciálne
najviac pritom dokážu každý mesiac usporiť domácnosti v Bratislavskom kraji [64 EUR na 1 člena] a najmenej v Žilinskom kraji [42 EUR].
Najvyššie vklady v bankách majú opäť obyvatelia Bratislavského kraja a to vo výške 16 018 EUR na hlavu. V tomto regióne sú tak
vklady obyvateľstva v bankách približne 4 až 5 – násobne vyššie ako v ostatných regiónoch SR. A v porovnaní s najnižšími vkladmi
v Prešovskom kraji [2 719 EUR na obyvateľa] je to až 6 – násobne viac. Obyvatelia bratislavského regiónu majú však nielen najvyššie
vklady v bankách, ale aj najvyššie úvery a to až 13 099 EUR na osobu. Bankám tak dlžia v priemere 5 až 6 – násobne viac ako
obyvatelia ostatných regiónov SR. V drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba
Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných ako v nich uložených.
Bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. Najlacnejšie nehnuteľnosti sú v Nitrianskom kraji,
kde nás 1 m2 vyjde v priemere na 582 EUR. Naopak, najdrahšie byty a domy predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje
až 1 645 EUR za 1 m2 a je teda 2 až 3 – násobne vyššia ako v ostatných regiónoch. Pri cenách bytov a domov sú tak regionálne
rozdiely ešte výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Trenčianskom a Nitrianskom
kraji, kde si obyvateľ z hrubého mesačného platu môže dovoliť kúpiť 1,19 resp. 1,16 m2 nehnuteľnosti. Naopak, najmenej si zo
svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan a to iba 0,67 m2 nehnuteľnosti. Na druhej strane je ale v Bratislave a jej okolí
nižšia nezamestnanosť, a preto môže na kúpu bytu či domu pomýšľať viac ľudí.
Ukazovatele za jednotlivé regióny SR SR BA TT TN NR ZA BB PO KE
Miera nezamestnanosti [2. štvrťrok 2014, v %] 13,2 5,2 12,2 9,1 11,8 13,7 18,8 17,3 15,7
Počet nezamestnaných [2. štvrťrok 2014, v tis. osôb] 356,4 17,3 36,3 26,9 41,1 45,8 62,5 68,1 58,3
Priemerná mesačná hrubá mzda [1. polrok 2014, v EUR] 839 1 101 752 748 676 719 709 624 751
Hrubé mesačné príjmy domácnosti [ rok 2013, na 1 obyvateľa, v EUR] 421 565 446 427 401 410 403 369 384
Hrubé mesačné výdavky domácnosti [rok 2013, na 1 obyvateľa, v EUR] 372 501 389 375 358 368 359 320 336
Potenciálna mesačná úspora domácnosti [rok 2013, na 1 obyv., v EUR] 49 64 57 52 43 42 44 49 48
Úvery obyvateľstva [rok 2013, na 1 obyvateľa, v EUR] 3 613 13 099 3 076 2 283 2 387 2 316 3 135 1 619 2 233
Vklady obyvateľstva [rok 2013, na 1 obyvateľa, v EUR] 4 757 16 018 4 274 3 291 3 288 3 469 2 893 2 719 3 453
Zadlženosť domácností [podiel úvery / vklady] 0,76 0,82 0,72 0,69 0,73 0,67 1,08 0,60 0,65
Ceny bytov a domov [1. polrok 2014, 1 m2, v EUR] 1 216 1 645 823 631 582 796 740 772 909
Ekonomická dostupnosť bývania [1. polrok 2014, počet m2 za 1 plat] 0,69 0,67 0,91 1,19 1,16 0,90 0,96 0,81 0,83
Zdroj: NBS, ŠÚ SR, prepočty analytického tímu Poštovej banky

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
444. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Centrálne banky uplynulý týždeň prekvapovali
EUROZÓNA: Aktuálna bilancia Európskej centrálnej banky [ECB] odhalila, že do programu skupovania krytých dlhopisov [CBPP] sa ECB
nepohrnula s veľkou vervou, skôr naopak. Počas predposledného októbrového týždňa ECB nakúpila kryté dlhopisy v objeme len 1,7 mld.
EUR. Toto číslo následne potvrdila aj samotná ECB. Táto suma sa nám síce nemusí zdať nízka, avšak pri pláne ECB zväčšiť svoju bilanciu
o 1 bil. EUR by jej to takýmto tempom trvalo viac ako 10 rokov. Na druhej strane iné dáta ECB odhalili, že úverovanie podnikov a domácností
v septembri v eurozóne pokleslo medziročne o – 1,2 %. Naskytá sa preto otázka, či sa kroky ECB naozaj uberajú správnym smerom.
ŠVÉDSKO: Švédska centrálna banka [Riksbank] minulý utorok zaskočila trhy svojím rozhodnutím znížiť základnú úrokovú sadzbu v krajine o
– 0,25 p. b. na nulu. Švédsku korunu toto rozhodnutie zrazilo na 4 – mesačné minimum voči euru [koruna sa oslabila o celých 1 300 pips]
a dokonca 4 – ročné minimum voči americkému doláru. Komentáre z prostredia severskej centrálnej banky sa zamerali predovšetkým na slabý
cenový rast a očakávania, že sadzby v krajine zrejme zostanú na nule až do roku 2016. Práve švédska centrálna banka dáva svojim
zahraničným kolegyniam čerstvý príklad neúspechu v riadení menovej politiky, z ktorej sa možno poučiť. Riksbank sa podobne ako ECB
zameriava predovšetkým na boj s nízkou infláciou či dokonca defláciou, veľkú pozornosť venuje fiškálnej stabilite a zrýchlenie inflácie v roku
2011 nesprávne vyhodnotila ako impulz k okamžitému zásahu a utiahnutiu menovej politiky prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb. Tento
krok sa následne ukázal ako predčasný a Riksbank je so sadzbami späť na nule. V súčasnosti pritom viaceré centrálne banky [vrátane britskej
BoE a amerického Fed-u] poškuľujú po možnosti zvýšiť úrokové sadzby. Švédsky príklad však ukázal, že predčasné utiahnutie menovej
politiky môže ekonomiku dostať do ešte horšieho stavu, než v akom bola predtým.
CYPRUS: Írsko sa v závere uplynulého roka 2013 stalo prvou krajinou, ktorá oficiálne a úspešne ukončila záchranný program a postavila sa
na vlastné nohy. Tento príklad sa chystá nasledovať aj Cyprus, aspoň podľa slov jeho premiéra H. Georgiada. Ten označil výsledky
stresového testovania pre cyperské banky za úspech a krajine nahráva aj o niečo lepší ekonomický vývoj. Pripomenieme ale, že k nemu
čiastočne prispela aj zmena metodiky výpočtu HDP. Írsku sa podarilo vrátiť na dlhopisový trh veľmi rýchlo a podobnú budúcnosť si sľubuje aj
Cyprus. Už pred dvomi týždňami predstavitelia Cypru avizovali, že by radi na trhu umiestnili ďalšiu várku svojich štátnych dlhopisov. To
uplynulý štvrtok potvrdil aj Georgiades, hoci s dôvetkom, že sa tak stane za priaznivých trhových podmienok.
MAĎARSKO: Masové protesty v Maďarsku zabrali. Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok ráno v štátnom rádiu oznámil, že krajina
nezavedie spornú celosvetovú novinku v podobe zdanenia internetu. Tieto zámery otvorene kritizovala aj európska komisárka pre digitálnu
agendu. Už dnes pritom Maďarsko zdaňuje telefonáty či textové správy a len za prvých 9 mesiacov tohto roka z týchto daní natieklo do
maďarského rozpočtu viac ako 40 mld. HUF. Daň z internetu mala byť ďalším nástrojom maďarskej vlády k zvýšeniu príjmov štátneho
rozpočtu. Po prvej vlne protestov vládni predstavitelia návrh pozmenili tak, aby operátori za fyzické osoby zaplatili mesačne maximálne 700
HUF a firmy 5 000 HUF. Následne návrh stiahli úplne. Orbán ale uviedol, že otázka dane z internetu by sa mala opäť otvoriť v priebehu
budúceho roka 2015.
JAPONSKO: Japonská centrálna banka [BoJ] v piatok prekvapila trhy, keď rozhodla o navýšení objemu stimulov z ročných 60 – 70 bil. JPY na
80 bil. JPY v záujme naštartovať japonskú ekonomiku a najmä infláciu. Obchodníci zareagovali na tieto správy nákupmi rizikovejších aktív,
pričom japonský Nikkei získal v piatok na sile takmer 5 % a dostal sa na najvyššiu úroveň od roku 2007. Zisky si v piatok pripisovali aj
európske a americké akciové indexy. BoJ zároveň zvýšila objem nakupovaných vládnych dlhopisov a to až do takej miery, že samotná
centrálna banka by mohla do konca roka skúpiť všetky lokálne dlhopisy, ktoré ešte krajina vydá. BoJ svojimi krokmi kupuje čas pre japonskú
vládu, ktorej čelný predstaviteľ, premiér Abe, ešte pred niekoľkými mesiacmi prestavil tzv. program tri šípy, zameraný na boj s japonskou
stagfláciou. Prvé dva šípy v podobe voľnej menovej politiky BoJ a vyšších fiškálnych výdavkov vlády boli „vystrelené“ už dávnejšie, no tretí šíp
v podobe štrukturálnych reforiem a deregulácie naráža na odpor opozície i miestnych podnikateľov, ktorí sú proti odstráneniu obchodných
bariér.
RUSKO: Ruská centrálna banka v piatok zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o 150 b. b. na 9,50 % v záujme podporiť rubeľ a zabrániť
pokračujúcemu odlivu kapitálu z krajiny. Krok centrálnej banky rubľu pomohol k posilneniu o celú figúru, avšak tento stav trval len približne dve
minúty a rubeľ sa nielenže dostal tam, kde bol pred zasadnutím, ale ďalej sa oslabil. Ruská mena si dokonca v piatok zaknihovala voči doláru
prepad o viac ako – 3 % a bol to pre ňu najhorší deň od roku 2011. Len pripomenieme, že z dôvodu geopolitického napätia je ruský rubeľ
v tomto roku najmenej výkonnou menou spomedzi rozšíreného koša významných mien sveta a voči doláru od začiatku roka stratil na sile už –
16,4 %.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
544. týždeň 2014
Október priniesol ďalšie oslabenie sa eura voči doláru
Prieskumy Ifo z nemeckej ekonomiky v pondelok
priniesli sklamanie, no euro dokázalo súvisiace
straty vstrebať a deň dokonca ukončiť v zelenom
teritóriu nad hladinou 1,2700 EURUSD. V utorok si
euro pripísalo už tretí zisk v rade a obchodovanie
zatváralo na hladine 1,2735 EURUSD. Až do
zverejnenia výsledku zasadnutia amerického Fed-u
sa v stredu euro voči doláru obchodovalo v tesnej
blízkosti hladiny 1,2750 EURUSD. Definitívne
pochovanie tretieho kola kvantitatívneho
uvoľňovania a naďalej skôr jastrabí tón centrálnych
bankárov v stanovisku po zasadnutí sa však
postarali o posilnenie dolára až na zatváraciu
úroveň 1,2630 EURUSD. Štvrtkové obchodovanie
sa nieslo v znamení doznievajúceho efektu stredajšieho zasadnutia amerického Fed-u. Štvrtok ukončilo euro voči doláru na úrovni 1,2610
EURUSD. Posledný deň uplynulého týždňa, ktorý bol zároveň i posledným októbrovým dňom, priniesol výrazné oslabenie sa eura z ranných
1,2600 EURUSD na záverečných 1,2525 EURUSD. V priebehu obchodovania pritom spoločná mena eurozóny prelomila aj hladinu 1,2500
EURUSD a krátkodobo sa po príchode amerických obchodníkov držala pod ňou. Americkí obchodníci zareagovali na správy o tom, že
japonská BoJ nečakane zväčšuje objem monetárnych stimulov a pustili sa do nákupov akcií, čím podporili aj americký dolár. Ten počas
októbra voči euru získal necelé percento a v prvý novembrový obchodný deň dokonca otestoval úroveň 1,2450 EURUSD.
Uplynulý týždeň priniesol oslabenie sa českej koruny a poľského zlotého. Koruna si voči euru pohoršila o pol percenta na hladinu 27,800
EURCZK a poľský zlotý sa zosunul o tretinu percenta na piatkových 4,2280 EURPLN. Jedine maďarský forint ustál uplynulý týždeň bez strát
a voči euru sa udržal v okolí hladiny 308,00 EURHUF.
Americký Fed definitívne pochoval kvantitatívne uvoľňovanie
Maďarská centrálna banka [MNB] uplynulý utorok v súlade s našimi i trhovými očakávaniami ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez
zmeny na úrovni 2,10 %. MNB v následnom stanovisku uviedla okrem iného aj to, že pri súčasnom nastavení menovej politiky by sa inflácia
mala dostať k jej cieľu na úrovni 3 % v strednodobom horizonte. Súčasná uvoľnená menová politika v Maďarsku by tak mala zostať v platnosti
po dlhší čas. K zmene nastavenia úrokových sadzieb nedošlo ani v USA, kde Fed ponechal základnú sadzbu bez zmeny na úrovni do 0,25 %.
V súlade so všeobecným presvedčením Fed rozhodol o pochovaní tretieho kola kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré ohlásil bývalý šéf Fed-u
Bernanke pred viac ako dvomi rokmi. Čo však mierne prekvapilo, bolo skôr jastrabím tónom vyznievajúce stanovisko po zasadnutí. Americkí
centrálni bankári vyzdvihli značné polepšenie na trhu práce, avšak slovné spojenie „dlhší čas“ zo stanoviska v prípade ponechania nízkych
úrokov nezmizlo.
Aktuálny týždeň je na zasadnutia centrálnych bánk bohatý. V stredu sa zídu poľskí centrálni bankári, ktorí by podľa nášho názoru mohli
pristúpiť k ďalšiemu okresaniu základnej úrokovej sadzby v krajine zo súčasných 2,00 % až na 1,50 %. Pripúšťame aj miernejší pokles sadzieb
na 1,75 %, avšak čo by nás prekvapilo, by bolo ponechanie úrokových sadzieb bez zmeny. Pravdepodobnosť uvedených troch alternatív
vidíme v pomere 60:30:10. Vo štvrtok zasadnú hneď tri centrálne banky z nášho hľadáčika a to britská BoE, česká ČNB a naša ECB.
V prípade všetkých troch centrálnych bánk očakávame ponechanie základných úrokových sadzieb bez zmeny.
1,20
1,30
1,40
4-14 6-14 8-14 10-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
4-14 6-14 8-14 10-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
4-14 6-14 8-14 10-14
EURGBP
100,0
107,0
114,0
4-14 6-14 8-14 10-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
4-14 6-14 8-14 10-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
644. týždeň 2014
Cena ropy Brent aj naďalej bez výrazných zmien
Minulý týždeň sa pre cenu ropy Brent začal neslávne. Známa
investičná banka totiž zverejnila svoju cenovú prognózu, podľa ktorej
očakáva v prvom kvartáli 2015 cenu na úrovni len 85 USD za barel.
Skoršie predikcie však hovorili o cene 100 USD za barel. Okrem toho
dobré správy neprišli ani z Nemecka, kde došlo k poklesu
podnikateľskej dôvery na dvojročné dno. V pondelok tak cena
britskej ropy klesla na 85,83 USD za barel. V utorok cena kopírovala
vývoj na americkom akciovom trhu, ktorý posilnil a zdražela na 86,03
USD za barel. Pod pozitívny vývoj sa podpísali aj informácie
o dôvere spotrebiteľov v USA, ktorá dosiahla svoje sedemročné
maximá. Rastúce tendencie pokračovali aj v stredu vplyvom
vyhlásenia generálneho sekretára OPEC – u, ktorý nevidí dôvod na
paniku pre nedávny pokles ceny ropy. Dobré správy priniesol aj Federálny úrad pre energetiku [EIA], keď zverejnil aktuálny stav zásob, ktoré
za predchádzajúci týždeň posilnili menej ako sa očakávalo. Cena čierneho zlata sa tak v strede týždňa vyšplhala na 87,12 USD za barel.
Vo štvrtok sa na rozdiel od ropy darilo americkému doláru. Ten posilnil vďaka investorskej dôvere v to, že úrokové sadzby vzrastú skôr než sa
čakalo. Správy o raste americkej ekonomiky, ktoré podporujú tento predpoklad, tak stlačili cenu britskej ropy na 86,24 USD za barel. V piatok
sa americký dolár aj naďalej posilňoval. Japonská centrálna banka totiž v posledný pracovný deň týždňa prekvapivo rozhodla, že ešte viac
uvoľní menovú politiku. Cena ropy Brent tak v závere týždňa klesla na 85,86 USD za barel, čiže takmer na svoju pondelkovú úroveň.
V medzimesačnom porovnaní bola ropa na trhu lacnejšia takmer o – 10 % a od začiatku roka stratila na sile viac než – 19 %.
Ceny našich priemyselných výrobcov znovu poklesli
Vyplýva to z najnovších údajov za september, ktoré počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR. Pokles nenastal len medziročne, ale aj
medzimesačne. V deviatom tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty prvým odberateľom o – 3,9 % lacnejšie ako pred
rokom. V medziročnom augustovom porovnaní to bolo – 3,6 %, čo znamená, že ceny našich priemyselníkov si v septembri odpísali ešte o tri
desatinky percenta viac. K medziročnému poklesu cien tak prišlo už po sedemnásty krát v rade. Ani medzimesačne tomu nebolo inak, aj keď
pokles v porovnaní s augustom bol len nepatrný. Ceny priemyselných výrobcov sa znížili len o – 0,1 %.
Medziročne sa ceny najvýraznejšie znížili v dodávkach elektriny,
plynu, pary a studeného vzduchu a to o – 7,3 %, čo bol v rámci tohto
roka zatiaľ najvýraznejší pokles. V samotnej priemyselnej výrobe sa
ceny znížili len o – 1,9 %. Naopak, ceny vzrástli v oblasti dodávok
vody, čistenia, odvodu, odpadov a služieb [o 1,3 %] a v ťažbe
a dobývaní o 4,0 %.
Pod septembrový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa
podpísali hlavne o – 5,9 % nižšie ceny koksu a ropných produktov,
o – 3,8 % lacnejšie chemikálie a chemické produkty a o – 2,2 %
lacnejšie elektrické zariadenia a kovy a kovové konštrukcie okrem
strojov a zariadení. Cenový pokles zaznamenala väčšina našich
priemyselných odvetví. V septembri si medziročne polepšili len výrobcovia strojov a zariadení [o 2,2 %], textilu, odevov, kože, kožených
výrobkov [o 0,9 %] a drevených a papierových výrobkov [o 0,1 %].
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
PPI CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR
80
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
744. týždeň 2014
Nálada v slovenskej ekonomike v októbri aj naďalej zaostáva za
svojím dlhodobým priemerom
Po troch za sebou idúcich mesiacoch, kedy nálada v slovenskej ekonomike bola nemastná – neslaná a viac – menej stagnovala, došlo
v októbri k zmene. Nie však pozitívnej. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi naznačil indikátor ekonomického sentimentu [IES]
zhoršenie. Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil ŠÚ SR, došlo k poklesu o – 1,3 bodu na úroveň 101,8 bodu. Každá minca však má aj
druhú stranu. Ak sa pozrieme na porovnanie s rovnakým obdobím
minulého roka, zistíme, že aktuálne IES prevyšuje túto hodnotu o 8,7
bodu. Za úrovňou svojho dlhodobého priemeru však aj naďalej
zaostáva, konkrétne o – 2,7 bodu.
Nepriaznivý vývoj dôvery v sektore služieb a priemyslu eliminoval
pozitívny vývoj dôvery medzi spotrebiteľmi a v sektore obchodu.
V stavebníctve v porovnaní s minulým mesiacom nedošlo z hľadiska
nálad k žiadnym zmenám.
Index dôvery v priemysle sa síce v desiatom mesiaci tohto roka
o jeden bod znížil, no napriek tomu sa stále drží 2 body nad hranicou
svojho dlhodobého priemeru. Pod negatívny vývoj sa podpísalo mierne zníženie produkcie a objednávok. Naopak, presne o jeden bod
vzrástla medzimesačne dôvera v obchode. Už štvrtý mesiac po sebe klesal indikátor dôvery v službách. Negatívne hodnotenie očakávaného
dopytu spôsobilo jeho pokles o – 2,3 bodu. Index dôvery medzi spotrebiteľmi si na medzimesačnej aj medziročnej báze polepšil o 1,4 resp.
7,3 bodu a ocitol sa tak v októbri 2014 nad hodnotou svojho dlhodobého priemeru. Pod rast sa podpísali všetky zložky tohto indikátora, pričom
najvýraznejšie zlepšenie zaznamenalo hodnotenie očakávanej finančnej situácie domácností.
Predpokladáme, že ani s blížiacim sa koncom tohto roka sa nálada v slovenskej ekonomike výrazne nezdramatizuje.
85
90
95
100
105
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
844. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Na 100 EUR vkladu u nás pripadá 80 EUR úveru. Rekordéri
zo Švédska dlžia na každú „stovku“ až 210 EUR.
Podľa údajov ECB a našich prepočtov mal na konci septembra 2014 Slovák v banke
v priemere uložených 5 156 EUR a z banky požičaných 4 121 EUR. Na každú
„stovku“ vkladu tak u nás pripadá 80 EUR úveru. Zdá sa vám to veľa? Nuž, nižší
pomer úverov a vkladov vykázala na konci tretieho štvrťroka len rovná desiatka krajín.
Vo väčšine európskych ekonomík sa teda domácnosti zadlžujú v porovnaní so
svojimi úsporami výraznejšie než u nás.
Najvyššiu mieru zadlženia z tohto pohľadu evidujú Škandinávci. Vo Švédsku
pripadá na každých 100 EUR bankového vkladu až 210 EUR úveru. To neznamená,
že by Švédi nevedeli sporiť, práve naopak. Na jedného Švéda aktuálne pripadajú
bankové úspory na úrovni 16,3 tis. EUR. Priemerná výška úveru na hlavu je však až viac
než dvojnásobná a dosahuje 34,3 tis. EUR. Dvojkou v našom rebríčku sú Fíni, ktorí
na sto eur v banke vložených majú 146 EUR z banky požičaných.
Vyššie úvery ako úspory domácností evidujú komerčné banky celkovo
v siedmich krajinách únie. Okrem Švédov a Fínov nájdeme na vrchole rebríčka aj
Estóncov, Lotyšov, Írov, Holanďanov a Britov. V rovnováhe sú vklady a úvery
obyvateľstva v Španielsku, kde na každú „stovku“ v banke vloženú pripadá ďalšia
stovka z banky požičaná.
Naopak, najmenej výrazne sa v porovnaní s objemom vkladov zadlžujú
Belgičania. V Belgicku pripadá na 100 EUR vkladu v banke len 42 EUR úveru.
Hranicu 50 EUR sa ešte podarilo podliezť Bulharom, Malta skončila tesne nad ňou.
Spomedzi našich európskych susedov vykazujú najvyššie zaúverovanie
v pomere k úsporám Poliaci a to na úrovni 99 EUR úveru na 100 EUR vkladu. Na
chrbát im dýchajú Maďari, kde hodnota úverov dosahuje až 97 % hodnoty vkladov. Znie
to možno prekvapivo, ale v rebríčku za nami sa umiestnili nielen Česi, ale aj
Rakúšania. U našich západných susedov pripadá na každú „stovku“ v banke uloženú
len menej ako 70 EUR požičaných.
Miera zadlženia v krajinách EÚ
Krajina
suma úveru na
100 EUR vkladu
Švédsko 210
Fínsko 146
Estónsko 127
Lotyšsko 114
Írsko 110
Holandsko 108
Veľká Británia 105
Španielsko 100
Poľsko 99
Maďarsko 97
Portugalsko 93
Cyprus 92
Francúzsko 89
Litva 84
Luxembursko 83
Grécko 82
Slovensko 80
Nemecko 78
Rumunsko 77
Chorvátsko 68
Rakúsko 66
Česká republika 63
Taliansko 63
Slovinsko 58
Malta 51
Bulharsko 48
Belgicko 42
Zdroj: prepočet analytického tímu Poštovej banky
podľa údajov ECB
Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie
slúžiace domácnostiam,
Pozn.: dáta za Dánsko neboli dostupné

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
944. týždeň 2014
Kalendár udalostí 45. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Maloobchodné tržby [5. november 2014], v %, r/r september 2014 – –
Kľúčová sadzba poľskej centrálnej banky NBP [5. november 2014], v % november 2014 1,50 [pokles o – 0,50] 1,75
Kľúčová sadzba britskej centrálnej banky BoE [6. november 2014], v % november 2014 0,50 [bez zmeny] 0,50
Kľúčová sadzba českej centrálnej banky ČNB [6. november 2014], v % november 2014 0,05 [bez zmeny] 0,05
Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [6. november 2014], v % november 2014 0,05 [bez zmeny] 0,05
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1* 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2* 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,4* – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,56* 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť