Poštová banka, týždenník

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
N V 1. kvartáli 2015 dosiahla potenciálna úspora jednotlivca v priemernej
slovenskej domácnosti 84 EUR
Čo nové vo svete:
Grécko zmiernilo kapitálové kontroly
Čo nové doma:
Miera evidovanej nezamestnanosti v júni na úrovni 11,55 %
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
30. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová

2. 2

 Euro si počas týždňa pripísalo 1,4 % 3
 Maďari opäť uvoľnili menovú politiku 3
 Ropa Brent zlacnela až o – 4,3 % 4
 Aj zlato znova zlacnelo, o – 3,1 % 4
 Čo nové doma: Miera evidovanej nezamestnanosti v júni na úrovni 11,55 % 5
 Čo nové vo svete: Grécko zmiernilo kapitálové kontroly 6
 Zaujalo nás: V 1. kvartáli 2015 dosiahla potenciálna úspora jednotlivca v priemernej
slovenskej domácnosti 84 EUR 7
 Rebríček týždňa: Dlh nášho štátu na konci 1. kvartálu 2015 predstavoval takmer
7,6 tisíc EUR na obyvateľa 8
Kalendár udalostí 31. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro si počas týždňa pripísalo 1,4 %
Spoločná mena eurozóny má za sebou relatívne úspešný týždeň. Neistá situácia okolo Grécka na čas utíchla a euro dokázalo ťažiť zo
zverejňovania výsledkov vybraných amerických spoločností. Niektoré boli totiž sklamaním, čo vyvolalo obavy, či je hospodárstvo USA
dostatočne silné na to, aby zvládlo zvýšenie úrokových sadzieb v krajine. Počas týždňa si tak euro k svojej pondelkovej otváracej úrovni
1,0830 EURUSD pripísalo 1,4 %. V medzimesačnom porovnaní je ale naša mena stále slabšia o – 2 %. Aj v porovnaní s rovnakým
obdobím minulého roka naďalej výrazne stráca, a to až viac ako – 18 %. Euro uplynulý týždeň zaknihovalo zisky aj voči väčšine mien
nášho regiónu. Počas minulého týždňa stratilo len voči českej korune, aj to len mierne, šesť stotín percenta a piatok ukončilo na úrovni
27,039 EURCZK. Zisk na úrovni 0,8 % naša mena zaknihovala voči maďarskému forintu a piatkové obchodovanie tak ukončila na hladine
311,52 EURHUF. Voči poľskému zlotému si pripísala 0,9 % a uplynulý týždeň uzatvárala na úrovni 4,1441 EURPLN.
EURUSD [30. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0830 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
20.7.2015 1,0825 -0,05%
- USD čerpal z pozitívnych dát z amerického realitného trhu zverejnených v závere 29.
týždňa 2015
21.7.2015 1,0935 1,02%
- člen FEDu Bullard vyjadril obavy z prípadného septembrového zvyšovania sadzieb
a označil ho za priskoré
22.7.2015 1,0929 -0,05%
- najväčší počet predaných existujúcich domov v USA od predkrízového obdobia poslal
dolár nahor
23.7.2015 1,0984 0,50%
- napriek silným dátam z amerického trhu práce sa dolár oslabil kvôli slabším
reportovaným výsledkom vybraných amerických firiem
24.7.2015 1,0984 0,00%
- aj v piatok vplývali na vývoj kráľovského menového páru zverejňovania výsledkov
veľkých spoločností z USA
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Maďari opäť uvoľnili menovú politiku
V utorok [21. júla 2015] zasadla maďarská centrálna banka [MNB]. Centrálni bankári krajiny, podľa očakávaní, opäť znížili hlavnú úrokovú
sadzbu. Sadzbu zredukovali až o 15 b. b. na nové minimum 1,35 %. Perspektíva slabej inflácie a posilňovanie sa forintu po tom, ako
Grécko dosiahlo dohodu s veriteľmi, poskytli banke priestor na už piate zníženie úrokov od marcového obnovenia uvoľňovania menovej
politiky. Guvernér banky sa ale vyjadril, že týmto znížením bol cyklus uvoľňovania ukončený a úrokové sadzby zostanú na rekordne nízkej
úrovni počas dlhého obdobia.
1,04
1,18
1,32
1-15 3-15 5-15 7-15
EURUSD
26,80
27,60
28,40
1-15 3-15 5-15 7-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
1-15 3-15 5-15 7-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,68
0,74
0,80
1-15 3-15 5-15 7-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
1-15 3-15 5-15 7-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
1-15 3-15 5-15 7-15
EURPLN
-0,40
-0,10
0,20
0,50
1-15 3-15 5-15 7-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
1-15 3-15 5-15 7-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
1-15 3-15 5-15 7-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent zlacnela až o – 4,3 %
Ceny ropy Brent opäť poklesli najmä vplyvom obáv z toho, že dohoda o iránskom jadrovom programe by mohla viesť k zvýšeniu exportu
iránskej ropy, čo by viedlo k ďalšiemu hromadeniu tejto komodity na trhu. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] však
tohtomesačný pokles cien ropy považuje s veľkou pravdepodobnosťou za krátkodobý a nebude znamenať odklon od jej politiky
udržiavania produkcie ropy na vysokej úrovni s cieľom ochrániť trhový podiel. Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni
54,62 USD za barel, a teda o – 1,2 % lacnejšia. Počas týždňa však zlacnela až o – 4,3 % a v medzimesačnom porovnaní je lacnejšia ešte
výraznejšie, a to až o takmer – 15 %. Oveľa výraznejšiu zmenu, o – 48 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Ropa Brent [30. týždeň 2015], otváracia úroveň: 57,10 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
20.7.2015 56,65 -0,79% Cenu ropy už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, čo spôsobuje
hromadenie zásob. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V
ostatnom období na vývoj ceny čierneho zlata pôsobia aj diskusie o dohode súvisiacej
s iránskym jadrovým programom. Zrušenie sankcií v krajine na export ropy by totiž
ešte zvýšilo prebytok tejto komodity na trhu, čo tlačí jej cenu nadol.
21.7.2015 57,04 0,69%
22.7.2015 56,13 -1,60%
23.7.2015 55,27 -1,53%
24.7.2015 54,62 -1,18%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Aj zlato znova zlacnelo, o – 3,1 %
Obchodovanie so zlatom bolo v uplynulom týždni zmiešané. V pondelok sa jeho cena výrazne prepadla vplyvom výpredaja investorov na
komoditných burzách v Šanghaji a New Yorku. Trhy reagovali aj na oslabovanie sa amerického dolára a pokles amerických akciových
trhov. Uplynulý týždeň tak zlacnelo o – 3,1 % na piatkových 1 099,05 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom
stratilo na svojej hodnote – 6,5 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je ale lacnejšie až o – 15 %.
1 050
1 150
1 250
1 350
1 450
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: BloombergZlato [30. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 134,47 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
20.7.2015 1 096,68 -3,33%
21.7.2015 1 101,25 0,42%
22.7.2015 1 094,27 -0,63%
23.7.2015 1 090,60 -0,34%
24.7.2015 1 099,05 0,77%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Miera evidovanej nezamestnanosti v júni na úrovni 11,55 %
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] miera evidovanej nezamestnanosti v júni dosiahla úroveň 11,55 %
a v porovnaní s májom sa veľmi mierne zvýšila o 0,07 p. b. Na úradoch práce bolo tak v júni evidovaných zhruba 311 tisíc osôb schopných
nastúpiť ihneď do zamestnania a ich počet v porovnaní s tohtoročným májom vzrástol o 1 898 osôb. Pod nárast miery nezamestnanosti sa
podpísal aj prílev absolventov vysokých škôl na náš trh práce. Až na drobné výnimky ale miera evidovanej nezamestnanosti u nás
neustále klesá už od začiatku roka 2014. V januári minulého roka sa ešte nachádzala na úrovni 13,6 % a v súčasnosti je teda približne
o 2 p. b. nižšia. Klesajúca nezamestnanosť súvisí predovšetkým s tým, že slovenskej ekonomike sa začína lepšie dariť a je schopná
vytvárať nové pracovné miesta.
Z hľadiska odvetví sa v júni najvýraznejšie znížil počet uchádzačov
o prácu, ktorí naposledy pracovali v oblasti stavebníctva, verejnej
správy a obrany a v administratívnych a podporných službách.
Pokles počtu uchádzačov zo sektoru stavebníctva a taktiež
poľnohospodárstva súvisí aj s letným obdobím a sezónnymi
prácami. Naopak, k nárastu počtu uchádzačov o prácu došlo
v oblasti odborných, vedeckých a technických činností.
V júni sa znížil počet znevýhodnených uchádzačov o prácu,
konkrétne dlhodobo nezamestnaných a ľudí vo veku nad 50 rokov,
čo je pozitívna informácia, nakoľko práve tieto skupiny uchádzačov
sú najväčším problémom nášho trhu práce. Na druhej strane ale došlo k výraznému nárastu počtu absolventov, čo sa ale dalo očakávať
vzhľadom na to, že vysokoškoláci zväčša počas júna ukončujú štúdium a hlásia sa na úrady práce.
Predpokladáme, že zlepšovanie situácie na našom pracovnom trhu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Smerom nahor zrejme
budú mieru nezamestnanosti tlačiť absolventi stredných a vysokých škôl, naopak pozitívne na ňu budú pôsobiť sezónne práce
v stavebníctve či poľnohospodárstve.
11%
12%
13%
14%
15%
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Zdroj: ÚPSVAR
počet Miera evidovanej nezamestnanosti

6. 6
Čo nové vo svete:
Grécko zmiernilo kapitálové kontroly
GRÉCKO: Grécko v závere uplynulého týždňa začalo zmierňovať reštrikcie na podnikateľské transfery financií do zahraničia. Odblokovalo
tak dovoz, ktorý sa pozastavil po minulomesačnom zavedení kapitálových kontrol. Denný limit na transfery peňazí sa zvýšil z úrovne
50 tis. EUR na 100 tis. EUR. Uviedol to guvernér gréckej centrálnej banky Stournaras. Dodal, že to pokrylo takmer 70 % žiadostí.
K žiadnym zmenám ale doposiaľ nedošlo v súvislosti s gréckou akciovou burzu. Tá tak ostáva dnes, 27.7.2015, aj naďalej zatvorená.
Podľa nemenovaného zdroja majú predstavitelia krajiny za cieľ otvoriť ju tento týždeň v utorok.
Grécky parlament počas minulý týždeň odsúhlasil aj ďalší balík reforiem, ktoré požadujú medzinárodní veritelia. „Za“ hlasovalo 230
poslancov, 63 členov parlamentu sa vyslovilo „proti“. Premiéra Tsiprasa v hlasovaní nepodporilo 36 poslancov vládnucej strany Syriza.
V nadväznosti na to, Atény v závere predchádzajúceho týždňa pozvali Medzinárodný menový fond [MMF], aby sa zúčastnil na
rokovaniach s európskymi veriteľmi o treťom záchrannom programe pre krajinu. Fond oznámil, že sa bude snažiť zariadiť svoju účasť na
rozhovoroch Grécka a jeho európskych veriteľov. Rokovania mali pôvodne začať v piatok, ale z bezpečnostných dôvodov boli odložené.
Nový termín pre začatie by mohol byť už dnes [27.7.2015] a ukončené by mali byť do 20. augusta 2015.
Atény počas týždňa zároveň uhradili ECB záväzky v celkovej výške 4,2 mld. EUR. Krajina totiž dočasne získala prostriedky – preklenovací
úver v hodnote 7 mld. EUR a mohla tak rýchlo uhradiť najurgentnejšie záväzky. Grécko uhradilo splatné dlhopisy v hodnote 3,5 mld. EUR
a úroky výške 700 mil. EUR. Splatenie týchto záväzkov bolo pre Grécko kľúčové. Ak by krajina tieto záväzky neuhradila, mohlo by to
prinútiť ECB, aby skončila s poskytovaním núdzových úverových liniek [ELA] gréckym bankám. Zároveň došlo k úhrade čiastky po
splatnosti v sume približne 2 mld. EUR MMF.
Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's Ratings Services [S&P] včera zlepšila dlhodobý rating úverovej spoľahlivosti Grécka
v domácej a v cudzej mene na stupeň CCC+ zo stupňa CCC-. Agentúra zároveň potvrdila krátkodobý rating krajiny v domácej a v cudzej
mene na stupni C a pridelila ratingovým hodnoteniam stabilný výhľad. Zlepšenie ratingu odráža lepšie vyhliadky Grécka v oblasti likvidity.
Podpísala sa pod to minulotýždňová dohoda Atén s veriteľmi, ktorá by mohla v podstate viesť k trojročnému programu pomoci z
Európskeho stabilizačného mechanizmu [ESM]. Grécko navyše získalo preklenovací úver v hodnote 7,16 mld. EUR, ktorý slúžil na
splatenie nezaplatenej sumy Medzinárodnému menovému fondu [MMF] a na splatenie záväzkov voči ECB, ktoré Grécko uhradilo 20. júla,
teda včas. Agentúra S&P navyše dospela k názoru, že bankrot krajiny v nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacoch už nie je
neodvratný.
ROPA: Cena čierneho zlata začala začiatkom tohto mesiaca opäť klesať. Klesajúci čínsky akciový trh a grécka dlhová kríza totiž zvýšili
obavy spojené s dopytom po rope. Navyše, dohoda o iránskom jadrovom programe by mohla viesť k vyššiemu exportu iránskej ropy, čo
by ešte zvýšilo prebytok tejto komodity na trhu a ponuka by ešte výraznejšie prevyšovala nad dopytom po rope. Tohtomesačný pokles
cien však bude podľa Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] len krátkodobý a nebude znamenať odklon od jej politiky udržiavania
produkcie ropy na vysokej úrovni s cieľom ochrániť trhový podiel. Ceny ropy Brent sa aktuálne pohybujú v okolí úrovne 55 USD za barel.

7. 7
Zaujalo nás:
V 1. kvartáli 2015 dosiahla potenciálna úspora jednotlivca v priemernej
slovenskej domácnosti 84 EUR
So životom každého z nás sú spojené rôzne druhy výdavkov. Ide hlavne o náklady na bývanie, stravu, dopravu, ale aj mnoho ďalších. Hrubé
výdavky priemernej slovenskej domácnosti v prvom kvartáli roka 2015 dosiahli výšku 399 EUR na osobu. Na pokrytie týchto nákladov
potrebujeme príjmy. Podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] predstavovali príjmy slovenskej domácnosti počas prvých troch
mesiacov tohto roka 483 EUR na osobu. Zo spomenutých čísel je teda zjavné, že na pokrytie výdavkov potrebujeme až takmer 83 % našich
príjmov. Stále však existuje priestor na potenciálnu úsporu, ktorá predstavovala 84 EUR na jedného člena domácnosti.
Nie je žiadnym prekvapením, že väčšina našich výdavkov
putuje na pokrytie základných potrieb, akými sú bývanie,
potraviny, nápoje a ostatné výdavky, do ktorých spadajú
napríklad dane, poistenie alebo splátky pôžičiek. Práve
ostatné hrubé výdavky mali počas januára až marca 2015
najväčší, až 29 % - ný, podiel na celkových výdavkoch
slovenskej domácnosti. V absolútnom vyjadrení tak
domácnosť na túto kategóriu minula 115 EUR na 1 svojho
člena. Po nich náš rozpočet v najväčšej miere zaťažujú
výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje. Tie
predstavovali takmer pätinu celkových výdavkov, a teda
69 EUR na jednotlivca. Dvojciferný percentuálny podiel
[14 %] na celkových výdavkoch patril ešte bývaniu
a energiám.
Súčasťou nášho každodenného života je presun z miesta na
miesto, či už do práce alebo domov, nie je preto
prekvapením, že spomedzi ostatných položiek míňame
najviac na dopravu. Percentuálny podiel výdavkov na
dopravu z celkových výdavkov dosiahol počas prvého
štvrťroka 9 %, čo predstavuje 35 EUR na jedného člena
domácnosti. V rozsahu od 4 % do 5% našich celkových
výdavkov sme minuli na nábytok a vybavenie domácností,
odevy a obuv, služby pôšt a telekomunikácií, rekreáciu
a kultúru, ale rovnakú časť sme utratili aj v hoteloch,
reštauráciách a kaviarňach.
Naopak, najmenej sme počas prvých troch mesiacov minuli na
alkoholické nápoje a tabak, kam putovalo len 9 EUR [2 %] na
osobu za mesiac. Nepatrný podiel, 0,5 % z celkových
výdavkov, smeroval na vzdelávanie.
Až 60 % celkových výdavkov tak vynakladá priemerná
slovenská domácnosť na potraviny, bývanie a energie
a ostatné výdavky, vrátane napríklad daní a splátok pôžičiek.
Napriek tomu, že za sebou máme už aj 2. kvartál roka 2015,
údaje o príjmoch a výdavkoch domácností ešte nie sú
k dispozícii. Z pohľadu na vývoj spotrebiteľských cien ale
vyplýva, že k výrazným zmenám nedôjde. Inflácia u nás je
síce stále záporná, no ceny v jednotlivých kategóriách
spotrebiteľského koša v druhom štvrťroku v drvivej väčšine vzrástli. Slovenské domácnosti môže tešiť aspoň to, že ceny bývania a dopravy, ktoré
ukrajujú nemalú časť z ich rozpočtov, sú stále nižšie ako pred rokom. Počas druhého tohtoročného kvartálu v najväčšej miere, o viac ako – 5%,
ceny medziročne klesli v doprave, a to najmä zavedením bezplatných vlakov pre vybrané skupiny obyvateľstva. Ceny poklesli aj v
prípade bývania, ale len o – 0,7 %.
Hrubé príjmy a výdavky slovenských
domácností [v EUR na osobu a mesiac]
1. kvartál 2015
v EUR podiel v %
Hrubé peňažné výdavky 399 100%
Potraviny a nealkoholické nápoje 69 17%
Alkoholické nápoje a tabak 9 2%
Odievanie a obuv 17 4%
Bývanie, voda, elektrina, plyn a palivá 56 14%
Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba bytu 19 5%
Zdravie 11 3%
Doprava 35 9%
Pošty a telekomunikácie 16 4%
Rekreácia a kultúra 19 5%
Vzdelávanie 2 1%
Hotely, kaviarne a reštaurácie 17 4%
Rozličné tovary a služby 14 4%
Ostatné hrubé výdavky 115 29%
Hrubé peňažné príjmy spolu 483 -
Potenciálna úspora 84 -
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, SLOVSTAT, 2015
Priemerná inflácia, r/r [v %] 1. Q 2015 2. Q 2015
Ceny spolu -0,4% -0,1%
Potraviny a nealkoholické nápoje -1,7% 0,2%
Alkoholické nápoje a tabak 1,5% 1,1%
Odevy a obuv 1,6% 1,1%
Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá -0,6% -0,7%
Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu 2,0% 2,4%
Zdravotníctvo 0,4% 0,8%
Doprava -6,9% -5,4%
Pošty a telekomunikácie -0,4% -0,1%
Rekreácia a kultúra 0,9% 0,4%
Vzdelávanie 3,1% 3,0%
Hotely, kaviarne a reštaurácie 1,4% 1,5%
Rozličné tovary a služby 1,8% 1,2%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, 2015

8. 8
Rebríček týždňa:
Dlh nášho štátu na konci 1. kvartálu 2015 predstavoval takmer
7,6 tisíc EUR na obyvateľa
Fungovanie štátov na dlh už v súčasnosti akosi zľudovelo. Väčšina krajín sveta hospodári každý rok s deficitom, to znamená, že míňa viac
ako zarába. Kumulovaním týchto deficitom dochádza k tvorbe a postupnému zvyšovaniu verejného dlhu, ktorý je samozrejme potrebné
nejakým spôsobom financovať.
Deficit verejných financií či verejný dlh sa najčastejšie vyjadruje ako podiel na
HDP danej krajiny. V tomto prípade je však často ťažké si predstaviť, čo sa za
tým skrýva. Preto sme sa na problematiku zadlženosti štátu pozreli aj
z pohľadu ľudí a verejný dlh každej krajiny EÚ sme prepočítali na jedného jej
obyvateľa. Údaje o výške verejného dlhu v jednotlivých krajinách únie ku
koncu 1. kvartálu 2015 zverejnil Eurostat.
Verejný dlh Slovenska dosiahol ku koncu prvého štvrťroka 2015 úroveň 54,0 %
HDP. V porovnaní s posledným kvartálom vlaňajška [53,6 % HDP] síce mierne
stúpol, ale v medziročnom porovnaní sa zadlženosť nášho štátu v prepočte na
HDP znížila. V 1. štvrťroku 2014 bol totiž verejný dlh vykázaný na úrovni 57,6 %
HDP. Slovensku sa teda podarilo o kúsok vzdialiť od maastrichtskej hranice,
ktorá je stanovená na úrovni 60 % HDP.
Z hľadiska európskeho porovnania sa Slovensko nachádza medzi tými menej
zadlženými krajinami únie. Nižší dlh ako my, v pomere k HDP, malo „iba“ 10 krajín
spomedzi európskej 28 – čky, ostatní členovia EÚ sú na tom horšie.
Zaujímavý pohľad na verejný dlh nám dáva už spomínaný prepočet dlhu na jedného
obyvateľa, teda to, čo by za štát musel teoreticky zaplatiť každý z nás. V prvom
tohtoročnom štvrťroku dlh nášho štátu predstavoval necelých 7,6 tisíc EUR na
obyvateľa. V medziročnom porovnaní klesol približne o – 300 EUR, keďže
v prvom kvartáli 2014 sa nachádzal na úrovni 7,9 tisíc EUR na hlavu. Aj z tohto
uhľa pohľadu patríme medzi tých menej zadlžených členov únie. Nižší dlh ako
my v prepočte na jedného obyvateľa dosiahlo totiž len 7 krajín EÚ. V Európskej
únii predstavoval verejný dlh úroveň 24,5 tis. EUR a v eurozóne až takmer 30 tis.
EUR na obyvateľa.
Najvyšší dlh v prepočte na obyvateľa na konci prvého štvrťroku vykázalo
Írsko, a to až na úrovni 44,2 tis. EUR. Za ním nasledovalo Belgicko, v ktorého
prípade každý obyvateľ teoreticky dlžil za svoj štát takmer 40 tis. EUR. Viac než
35 tis. EUR [hypoteticky] dlžil za svoju krajinu aj každý Talian a viac než 30 tis. EUR každý jeden Brit, Rakúšan aj Francúz. Najnižším
dlhom pripadajúcim na jedného obyvateľa sa môže pochváliť Estónsko, a to vo výške 1,6 tis. EUR a Bulharsko na úrovni 1,7 tis.
EUR.
Spomedzi krajín V4 pripadá na jedného obyvateľa vyšší verejný dlh ako u nás len v Maďarsku [8,4 tis. EUR]. Poliaci a Česi nesú na
pleciach za svoj štát menšie bremeno ako my. Dlh pripadajúci na jedného Poliaka predstavuje „len“ 5,7 tis. EUR a na jedného Čecha 6,3
tis. EUR.
Verejný dlh v EÚ [1.Q_2015]
Krajina
Dlh na
obyvateľa,
v EUR
Verejný dlh,
v % HDP
Írsko 44 213 -
Belgicko 39 972 111,0
Taliansko 35 939 135,1
Veľká Británia 34 209 88,5
Rakúsko 32 944 84,9
Francúzsko 31 736 97,5
Eurozóna 27 957 92,9
Grécko 27 654 168,8
Holandsko 27 263 68,9
Nemecko 26 940 74,4
EÚ 28 24 477 88,2
Fínsko 22 709 60,3
Španielsko 22 493 98,0
Cyprus 21 794 106,8
Portugalsko 21 667 129,6
Dánsko 20 462 44,4
Luxembursko 19 762 21,6
Švédsko 19 454 44,0
Slovinsko 14 918 81,9
Malta 13 260 70,3
Chorvátsko 8 885 87,7
Maďarsko 8 445 77,6
SR 7 551 54,0
CR 6 316 42,4
Poľsko 5 703 50,8
Litva 4 716 38,1
Lotyšsko 4 227 35,0
Rumunsko 2 954 38,4
Bulharsko 1 730 29,6
Estónsko 1 561 10,5
Zdroj: Poštová banka podľa Eurostat

9. 9
Kalendár udalostí 31. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Inflácia PPI [28. júl 2015], r/r, v % jún 2015 -- --
Indikátor ekonomického sentimentu IES [29. júl 2015] júl 2015 -- --
Kľúčová úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed [29. júl 2015], v % júl 2015 0,25 0,25
Harmonizovaná nezamestnanosť [31. júl 2015] jún 2015 -- --
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,1 – 0,1* 0,1
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,1 – 0,1* 0,1
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,9* – 3,1 – 3,6* – 2,8
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,6* 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2
EUR/USD2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03