Ekonomický týždenník Poštovej banky - 50. týždeň

1. 50. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
250. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Zvyčajné výdavky sú postrachom až pre 4 z 5
slovenských domácností 3
Čo nové vo svete: Komerčné banky si nabrali ďalšie lacné
peniaze z ECB 4
Euro voči doláru za týždeň so ziskom 1,5 % 5
Zasadne trojica centrálnych bánk 5
Cena ropy Brent v blízkosti 60 USD za barel 6
Priemyselná produkcia opäť s medziročným nárastom 6
Vývoz a dovoz tovarov v októbri medziročne poklesli 7
Tržby, mzdy a zamestnanosť aj v októbri vo väčšine odvetví vzrástli 8
Ceny tovarov a služieb druhý mesiac po sebe medziročne
stagnovali 9
Nové priemyselné objednávky sa vrátili k rastu 9
Rebríček týždňa: Lokálnym zastupiteľstvám najviac dôverujú
Luxemburčania. Slováci obsadili v hodnotení krajín EÚ 16. priečku. 10
Kalendár udalostí 51. týždňa 11
Predikcie podľa Poštovej banky 11
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
350. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Zvyčajné výdavky sú postrachom až pre 4 z 5 slovenských
domácností
Obdobie Vianoc spojené s vyššími výdavkami sa nezadržateľne blíži. Už aj bežné výdavky na potraviny, dopravu a oblečenie, ale aj účty za
elektrinu, vodu či teplo, ktorým sa nevyhneme ani počas jediného mesiaca, sú pre mnohé domácnosti záťažou. Keď sa k tomu pridružia
sviatky, zdravotné problémy, strata zamestnania či neočakávané výdavky, problém je na svete. Nadchádzajúce prvé mesiace nového roka sú
zväčša tými, kedy prechádzame na úspornejší režim v snahe dostať svoje rodinné rozpočty späť do normálu. Nie všetkým z nás sa to ale darí.
Život od výplaty k výplate je dôverne známy takmer štyrom pätinám Slovákov. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR
[ŠÚ SR] má až 78,7 % slovenských domácností ťažkosti s platením zvyčajných výdavkov. Medzi ne zaraďujeme nákupy, ktoré
domácnosť bežne uskutočňuje. Patria sem teda spotrebné výdavky, ktoré domácnosť pokladá za štandard – od nákupov potravín a nápojov
cez oblečenie až po prášok na pranie.
Najvyšší podiel domácností s takýmito ťažkosťami, až 87,0 %, nájdeme v Košickom kraji. To nie je veľmi prekvapivé, nakoľko práve
východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti a bez práce je tu každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. To sa
zákonite premieta aj do finančnej situácie tamojších domácností. Najmenší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných
výdavkov, nájdeme v Bratislavskom kraji. Aj v hlavnom meste a okolí však takéto problémy priznáva až 7 z 10 domácností.
Zvyčajné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny s deťmi. Ťažkosti s platením účtov má až takmer 9 z 10 domácností,
v ktorých žije len jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom. Podobne sú na tom ale aj domácnosti dôchodcov, nakoľko v tejto skupine
priznáva problémy až 8 z 10 dvojčlenných domácností, v ktorých žije aspoň jeden dôchodca. Ešte horšie by zrejme z tohto pohľadu vyšli
domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám. Aj v tomto prípade totiž platí, že vo dvojici sa to ťahá lepšie.
Náklady na bývanie, vodu, elektrinu či plyn tvoria viac ako pätinu našich spotrebných výdavkov. Preto nečudo, že tieto účty spôsobujú
vrásky na čele mnohým slovenským rodinám. Ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie tak má až 93,0 % domácností. Najviac
takýchto rodín, až 95,4 %, nájdeme v Nitrianskom kraji a najmenej, no stále až takmer 91 %, v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.
Napriek tomu, že väčšina slovenských domácností žije na doraz, zdá sa, že Slováci sa obracajú ako môžu a aj z mála sa im podarí aspoň čo
to ušetriť. Dokazuje to aj medziročne vyšší stav vkladov obyvateľstva v slovenskom bankovom sektore. Snaha sporiť a vytvárať aspoň
určitú finančnú rezervu je dlhodobý proces, ktorý ale prináša svoje ovocie. Za predpokladu, že sa nám každý mesiac podarí odložiť
si 10 % zo svojho príjmu, tak rezervu vo výške 3 mesačných príjmov, čo je odporúčané minimum, našetríme v horizonte dva a pol
roka.
Čo však robiť, ak sa vyskytnú neočakávané výdavky, ktoré naša finančná rezerva nedokáže pokryť? Vtedy prichádza do úvahy
spotrebný úver z banky. V tomto prípade ale treba myslieť na základné pravidlá „rozumného“ zadlžovania sa. Ísť do banky a požiadať
o úver by sme mali len v prípade, že mesačné splátky nepoložia náš rodinný rozpočet. A to ani v prípade, že by sa naša finančná situácia
náhle zhoršila z dôvodu straty príjmu či nebodaj choroby. Zároveň platí, že účel, na ktorý požičané prostriedky vynaložíme, by mal mať dlhšiu
životnosť, ako je splatnosť úveru. A na to nesmieme zabúdať ani pri nákupoch pod vianočný stromček.
Finančná situácia slovenských domácností
ukazovateľ / kraj SR BA TT TN NR ZA BB PO KE
Schopnosť platiť zvyčajné výdavky
- s ťažkosťami 78,7% 69,7% 78,0% 76,9% 81,7% 75,7% 78,7% 81,2% 87,0%
- bez ťažkostí 21,2% 30,3% 22,1% 23,1% 18,2% 24,3% 21,4% 18,8% 13,0%
Schopnosť platiť celkové náklady na bývanie
- s ťažkosťami 93,0% 90,7% 93,9% 90,6% 95,4% 92,8% 92,2% 92,7% 95,2%
- bez ťažkostí 7,0% 9,4% 6,2% 9,4% 4,6% 7,2% 7,8% 7,3% 4,8%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, 2013

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
450. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Komerčné banky si nabrali ďalšie lacné peniaze z ECB
ECB: Európska centrálna banka [ECB] ponúkla komerčným bankám ďalšie lacné úvery. Počas prvej septembrovej aukcie si komerčné banky
od ECB požičali na 4 roky takmer 83 mld. EUR. Vo štvrtok ECB uskutočnila druhú aukciu nových lacných úverov, v rámci ktorej si komerčné
banky požičali ešte viac, takmer 130 mld. EUR. Toto číslo bolo v súlade s očakávaniami, no aj tak sklamalo. Aukcie sú súčasťou programu
TLTRO [cielených dlhodobejších refinančných operácií], ktorý predstavuje kľúčový prvok opatrení ECB na podporu hospodárskeho rastu
a v boji proti hroziacej deflácii. ECB na program vyčlenila spolu 400 mld. EUR. Celkový dopyt v oboch aukciách v objeme 212,4 mld. EUR tak
iba tesne prekročil polovicu sprístupnenej sumy. V prvom kole prejavilo záujem o lacné peniaze z ECB 255 bánk, v aktuálnom druhom kole to
bolo 306 úverových inštitúcií. Aj druhé kolo ponuky lacných peňazí bolo podmienené tým, že banky ich ďalej požičajú firmám. Cieľom mala byť
podpora slabnúceho hospodárskeho rastu v čase, kedy eurozóna čelí rekordne vysokej nezamestnanosti. Kritici sú však skeptickí a prikláňajú
sa k názoru, že sa zopakuje situácia z predchádzajúcich rokov, kedy lacné peniaze úverovanie firiem nepodporili a banky veľkú časť nových
peňazí investovali do vládnych dlhopisov.
V piatok sa ale ukázalo, že mnoho bánk peniaze z TLTRO použilo na iný účel, než je financovanie malých a stredných podnikov. Objem
predčasne splatených úverov z programu LTRO [z prelomu rokov 2012 a 2013] totiž dosiahol nadpriemerných 39,8 mld. EUR.
NEMECKO: Nemecký inštitút Ifo minulý týždeň zlepšil prognózu rastu najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, v tomto a budúcom roku na
1,5 %. V októbri Ifo počítal s tohtoročným posilnením výkonu ekonomiky o 1,3 % a v minulom mesiaci prognózoval spomalenie len na 1 %.
Podľa prezidenta inštitútu však klesajúce ceny ropy a oslabenie sa výmenného kurzu eura pomohli ekonomike prekonať šok vyvolaný
prepuknutím ukrajinskej krízy a spoločnosti sa teraz pozerajú do budúcnosti o niečo optimistickejšie.
GRÉCKO: Grécky akciový index ASE stratil v priebehu uplynulého týždňa na sile celú pätinu a výnosy z gréckych dlhopisov kratších splatností
poskočili o viac ako dva percentuálne body po tom, ako sa do popredia dostali politické otázky a neistota súvisiaca so zvyšujúcou sa
pravdepodobnosťou predčasných parlamentných volieb v krajine. Grécka výnosová krivka dokonca opäť nadobudla inverzný tvar, keď výnosy
z 3 – ročných dlhopisov vzrástli nad úroveň 10 – ročných výnosov. Trojročný grécky dlh tak aktuálne nesie výnos do splatnosti na úrovni viac
než 10 percent ročne. Dôvodom tohto vývoja je skutočnosť, že grécky premiér A. Samaras, ktorý má v parlamente podporu tesnej väčšiny
poslancov, nominoval ako svojho kandidáta na prezidenta 73 – ročného S. Dimasa, bývalého eurokomisára.
Podľa gréckej ústavy volí prezidenta parlament, pričom na zvolenie potrebuje supermajoritu 180 hlasov z 300 poslancov. Toľko poslancov ale
Samaras v parlamente nemá a matematika je tak proti nemu. Na zvolenie prezidenta bude mať grécky parlament 3 pokusy, pričom ten prvý
príde už túto stredu. Ak ani na tretí pokus parlament prezidenta nezvolí, musí byť rozpustený a nasledovať budú predčasné parlamentné
voľby. V tých je podľa prieskumov favoritom opozičný A. Tsipras so svojou stranou Syriza, ktorá je, ako vieme, tvrdým kritikom záchranného
programu, austerity a eurozóny ako takej.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Ruská centrálna banka minulý štvrtok v súlade s očakávaniami pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu základnej úrokovej
sadzby. Zdvihla ju o celý percentuálny bod na úroveň 10,50 percenta, no na zastavenie oslabovania sa rubľa smerom k novým minimám to
nestačilo. Ruský rubeľ si voči americkému doláru pohoršil na hladinu 57 USDRUB, teda svoju historicky najslabšiu úroveň.
MAĎARSKO: Maďarský premiér Orbán v piatok vyhlásil, že vláda chce dať nový základ vzťahom s bankami. Maďarská vláda chce do
budúcna zabezpečiť, aby bremeno, ktoré znášajú banky, bolo znesiteľné. Ako protislužbu očakáva „oveľa väčšiu“ aktivitu pri financovaní
ekonomiky. Premiér dodal, že rokovania sú intenzívne a podpis dohody, ktorá vo vzťahoch medzi bankami a štátom prinesie túto zmenu,
možno očakávať čoskoro. Zatiaľ však nie je jasné, či jej súčasťou bude aj zníženie mimoriadnej bankovej dane, ktorá patrí medzi najvyššie
v Európskej únii.
CYPRUS: V závere uplynulého týždňa cyperský minister financií Georgiades vyhlásil, že cyperská ekonomika by sa mala vrátiť k rastu už
v roku 2015. Zároveň však nezabudol spomenúť, že naďalej existujú nepriaznivé externé vplyvy, ktoré na cyperskú ekonomiku pôsobia. Podľa
jeho slov je Cyprus blízko k tomu, aby sa vyhol recesii, no je veľmi dôležité aj naďalej sledovať externý vývoj, ktorý ma na ekonomiku dopad.
Podľa očakávaní by cyperská ekonomika mala v budúcom roku posilniť o 0,5 %. V tomto roku by ekonomika krajiny mala oslabiť o – 2,8 %,
pričom pôvodné odhady rátali s tým, že dôjde k oslabeniu až o – 4 %.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
550. týždeň 2014
Euro voči doláru za týždeň so ziskom 1,5 %
Spoločná mena eurozóny sa uplynulý pondelok
počas skorých ranných hodín pohybovala okolo
svojej otváracej úrovne 1,2280 EURUSD. Ešte
pred príchodom deviatej hodiny však zamierila
nadol a s príchodom poludnia sa dostala až na
svoje nové dvojročné minimum na úrovni 1,2247
EURUSD. Bola to reakcia na vyjadrenie šéfa
rakúskej centrálnej banky Nowotneho, ktorý
povedal, že nákupy vládnych dlhopisov by mohli
mať význam pri riešení veľkého oslabenia
ekonomiky eurozóny. Pod silnejúci dolár sa
okrem toho stále pozitívne podpisovala aj
piatková správa o prekvapujúco silnej tvorbe
pracovných miest v USA. Z dna sa však euro
dokázalo odraziť a zamierilo dokonca prudko nahor. S príchodom večera sa posilnilo o takmer celú figúru na 1,2344 EURUSD. Toto
intradenné maximum si ale nedokázalo udržať a deň uzavrelo na úrovni 1,2320 EURUSD. Makroekonomický kalendár eurozóny i USA bol
v utorok prázdny a vývoj kurzu eura voči doláru sa tak odvíjal skôr od politických udalostí a technických indikátorov. Spoločná mena eurozóny
si dokázala voči americkému doláru polepšiť o 0,5 % na večernú úroveň 1,2380 EURUSD, pričom počas dňa prelomila aj hladinu 1,2400
EURUSD a testovala minulotýždňové maximá dosiahnuté po štvrtkovom zasadnutí ECB. Euro sa voči zelenej bankovke posilňovalo napriek
tomu, že na trhu panovala negatívna nálada spôsobená vývojom v Číne. Čínsky akciový index Shangai Composite stratil na sile viac ako –
5 %, čo bol jeho najhorší denný výsledok za viac ako 5 rokov. Makroekonomický kalendár eurozóny i USA nebol ani v stredu bohatý na
udalosti a to sa odzrkadlilo aj na vývoji kurzu najobchodovanejšieho menového páru, ktorý bol viac menej pokojný. Až do neskorších
popoludňajších hodín spoločná mena eurozóny len oscilovala okolo svojej otváracej úrovne 1,2374 EURUSD. Väčší zlom nastal až
s príchodom štvrtej hodiny, kedy euro zamierilo nahor a vo večerných hodinách bolo na dosah hladiny 1,2450 EURUSD. Štvrtkový
makroekonomický kalendár hlavne USA bol v porovnaní s predošlými dňami na zverejnenia o čosi bohatší. Euro ešte v skorých ranných
hodinách zamierilo zo svojej otváracej úrovne 1,2450 EURUSD prudko nahor a atakovalo hranicu 1,2500 EURUSD, no tento trend si udržať
nedokázalo a v priebehu dňa si zo svojich nadobudnutých ziskov už len postupne odpisovalo. Až do popoludňajších hodín oscilovala spoločná
európska mena opäť okolo svojej otváracej úrovne, no s blížiacou sa štvrtou hodinou popoludní zamierila nadol a prepadla sa až na svoje
intradenné minimum 1,2370 EURUSD. Na začiatku piatkového obchodovania sa spoločná mena eurozóny pohybovala okolo svojej otváracej
úrovne 1,2410 EURUSD. Hneď ráno klesla na svoje intradenné minimum na úrovni 1,2384 EURUSD a následne zamierila nahor, kde sa jej aj
podarilo udržať. Piatkové obchodovanie tak euro skončilo silnejšie o štyri desatiny percenta na úrovni 1,2460 EURUSD a za celý uplynulý
týždeň sa dokonca spoločná mena eurozóny posilnila až o 1,5 %.
Meny nášho regiónu uplynulý týždeň voči euru prevažne strácali. Jedine česká koruna si dokázala voči spoločnej mene eurozóny polepšiť, a to
o jednu desatinu percenta na piatkových 27,580 EURCZK. Poľský zlotý za týždeň stratil na sile – 0,6 % a v piatok zatváral obchodovanie na
úrovni 4,1850 EURPLN. Ešte výraznejšie oslabenie, a to o – 0,7 %, si uplynulý týždeň zaknihoval maďarský forint. Ten sa v piatok večer voči
euru obchodoval na hladine 308,00 EURHUF.
Zasadne trojica centrálnych bánk
Tento týždeň sa uskutočnia zasadnutia troch centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok [16. decembra 2014] zasadá maďarská
centrálna banka [MNB], ktorá zrejme potvrdí základnú sadzbu na úrovni 2,10 %. V stredu 17. decembra 2014 zasadajú predstavitelia dvoch
centrálnych bánk, a to českej ČNB a amerického Fedu. Ani v jednom prípade neočakávame zmenu základných úrokových sadzieb zo
súčasnej úrovne 0,05 %, resp. 0,25 %.
1,20
1,30
1,40
6-14 8-14 10-14 12-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
6-14 8-14 10-14 12-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
6-14 8-14 10-14 12-14
EURGBP
100,0
112,0
124,0
6-14 8-14 10-14 12-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
6-14 8-14 10-14 12-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
6-14 8-14 10-14 12-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
6-14 8-14 10-14 12-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
650. týždeň 2014
Cena ropy Brent v blízkosti 60 USD za barel
Uplynulý týždeň sa pre ropu nezačal a ani neskončil úspešne. Cena
ropy Brent sa v pondelok dostala na nové päťročné minimum,
vzhľadom na prognózy, že globálny prebytok ropy bude stúpať do
budúceho roka. Prvý deň týždňa tak uzavrela na úrovni 66,19 USD
za barel. Negatívne na jej vývoj zapôsobili aj vyjadrenia šéfa
kuvajtskej štátnej ropnej spoločnosti, ktorý uviedol, že cena
v najbližších šiestich až siedmich mesiacoch pravdepodobne
zostane na úrovni zhruba 65 USD za barel. Brent tak v priebehu dňa
zlacnela o viac než – 4 %. Jediným dňom týždňa, kedy sa čiernemu
zlatu podarilo mierne získať na cene bol utorok, kedy si pripísalo
jedno percento. Pozitívne sa pod to podpísali správy o znížení
kapitálových výdavkov ropných spoločností plánovaných v budúcom roku. Britská ropa Brent tak uzavrela deň na úrovni 66,84 USD za barel.
Výrazný prepad ale prišiel opäť v stredu, kedy cena severomorskej zmesi klesla o necelé – 4 % na 64,24 USD za barel. Americký Federálny
úrad pre energetiku [EIA] totiž zverejnil údaje, podľa ktorých zásoby americkej ropy minulý týždeň neočakávane vzrástli. Šéf ropného rezortu v
Saudskej Arábii navyše uviedol, že krajina neplánuje obmedziť produkciu ropy. Pokles pokračoval aj vo štvrtok. Ropa Brent zlacnela na 63,68
USD za barel. Investori totiž nemajú záujem o ropu, keďže nepredpokladajú, že ceny by mali v krátkom čase opäť rásť. Pozitívna zmena
neprišla ani v piatok. Piatkový pokles spôsobili očakávania EIA, ktorý znížil prognózu rastu dopytu po rope pre rok 2015 o – 230 tis. barelov
ropy denne na 0,9 mil. barelov ropy denne. Zároveň predpokladá, že nadbytok ropy na trhu ešte zhoršia dodávky z krajín, ktoré nepatria do
Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC]. Posledný deň týždňa tak Brent ukončila o takmer – 3 % lacnejšia, a to na úrovni 61,85 USD za
barel. Za týždeň sa cena Brentu prepadla až o – 10,5 %. Medzimesačný pokles dosiahol takmer – 24 % a od začiatku roka stratila ropa na sile
viac než – 41 %. Len pre zaujímavosť, ešte pred pol rokom, teda v júni 2014, stála ropa Brent na trhu takmer dvakrát toľko, čo dnes.
Priemyselná produkcia opäť s medziročným nárastom
Index priemyselnej produkcie vzrástol aj v desiatom mesiaci tohto
roka. V októbri v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka
predstavoval tento nárast 2,7 %. Stále však nedosahuje hodnoty
z prvej polovice tohto roka. Vyplýva to z údajov ŠÚ SR.
Medziročne si v októbri polepšila len samotná priemyselná výroba,
a to o 3,2 %. Mierny pokles [o – 0,3 %] postihol ťažbu a dobývanie
a o sedem desatín percenta produkcia poklesla aj v oblasti dodávok
elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
V desiatom tohtoročnom miesiaci sa najviac darilo, a to už tretí
mesiac po sebe, výrobcom elektrických zariadení, ktorí si polepšili
o 27,2 %. O necelých 20 % vzrástla priemyselná produkcia aj
v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení. O takmer 17 % vzrástla aj výroba koksu a rafinovaných ropných produktov. Podstatne
miernejšie [o 1,7 %] medziročne vzrástla aj výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov.
Na druhej strane, pokles sa v rámci priemyselnej výroby dotkol zvyšných siedmich oblastí. Najvýraznejšie zasiahol výrobcov chemikálií
a chemických výrobkov a prípravkov [o – 12,3 %]. Ostatní výrobcovia badali pokles v rozsahu od – 1,9 % do – 8,5 %.
Z pohľadu hlavných priemyselných zoskupení sa najviac zvýšila produkcia pre medzispotrebu [o 9,0 %] a nepatrne, o necelé percento, si
polepšila aj výroba spojená s energetikou. V porovnaní s októbrom 2013 poklesla výroba predmetov krátkodobej spotreby [o – 1,5 %],
dlhodobej spotreby [o – 0,5 %] a produkcia investičných prostriedkov [o – 0,6 %].
Stavebníci ani v tohtoročnom októbri nedokázali vyprodukovať viac ako v októbri minulého roka a ich produkcia poklesla o – 4,1 % na
427,7 mil. EUR. Ani v medzimesačnom porovnaní si nepolepšili, keďže po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia nižšia, ako
v septembri tohto roka, o – 0,3 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Priemyselná produkcia Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkciar/r Zdroj: ŠÚ SR
60
80
100
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
750. týždeň 2014
Vývoz a dovoz tovarov v októbri medziročne poklesli
Aj v októbri slovenský vývoz a dovoz tovarov medziročne poklesli.
Saldo zahraničného obchodu SR ostalo ale aj naďalej aktívne
a predstavovalo objem 519,4 mil. EUR. To je o takmer 97 mil. EUR
viac ako v rovnakom období minulého roka. Vyplynulo to z údajov ŠÚ
SR.
V desiatom mesiaci sa zo Slovenska vyviezli tovary a služby
v hodnote 5 981,9 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom
roka 2013 predstavuje pokles o – 5,9 %. Medziročne sa znížil aj
objem dovozu, a to o – 3,9 % na 5 462,4 mil. EUR.
Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých desať
mesiacov tohto roka aktívne, a to v objeme 4 411,5 mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o necelých 374 mil. EUR.
Tržby, mzdy a zamestnanosť aj v októbri vo väčšine odvetví vzrástli
Tržby slovenských priemyselníkov v desiatom mesiaci tohto roka vzrástli. Podľa údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil minulý týždeň, došlo
k medziročnému zvýšeniu o 0,8 %, a to v dôsledku rastu v ťažbe a dobývaní o 9,6 % a v priemyselnej výrobe o 2,2 %. Tržby klesli v dodávke
vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o – 10,4 % a v dodávke elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu, a to o – 7,4 %.
Spomedzi jednotlivých priemyselných
odvetví si najviac medziročne polepšili
producenti v ostatnej výrobe, oprave
a inštalácii strojov a zariadení [o
12,7 %] a tiež výrobcovia kovov
a kovových konštrukcií [o 11,9 %].
Medziročne utŕžili viac aj výrobcovia
v ďalších 6 oblastiach priemyselnej
výroby. Najviac poklesli tržby v
produkcii chemikálií a chemických
výrobkov, a to o – 6,5 %.
Z ostatných odvetví hospodárstva, t. j.
okrem priemyslu, sa v októbri darilo
najviac oblasti ubytovania. Tržby tam
medziročne vzrástli o takmer 13 %.
Dvojciferný nárast [o 10,3 %] zaznamenal aj veľkoobchod. K poklesu tržieb došlo len v jednej oblasti, a to v stavebníctve [o – 4,3 %].
V októbri aj naďalej, teda už štvrtý mesiac po sebe, zamestnanosť v najväčšej miere rástla v odvetví informácií a komunikácie [o 11,3 %].
Jednociferne vzrástla zamestnanosť aj v ďalších štyroch odvetviach. Zmenu v zamestnanosti nepocítili v oblasti ubytovania. Medziročne sa
zamestnanosť znížila v odvetviach stavebníctva, predaja a opráv motorových vozidiel, maloobchodu a dopravy a skladovania.
Z hľadiska vývoja miezd október neprial len dvom odvetviam. V stavebníctve došlo k poklesu o – 3,5 % a v prípade zamestnancov
v informáciách a komunikácii dosiahol pokles miezd až dvojcifernú hodnotu, a to celých – 10 %. V rozsahu do výšky len jedného percenta
zarobili medziročne viac pracovníci v reštauráciách a pohostinstvách a vo vybraných trhových službách. Najviac si polepšili opätovne
zamestnanci vo veľkoobchode [o 7,4 %].
Medziročný vývoj v % v októbri 2014
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 0,8 1,7 3,2 3,2
Stavebníctvo -4,3 -1,1 -3,5 -3,5
Predaj a oprava motorových vozidiel 7,4 -2,0 4,4 4,4
Veľkoobchod 10,3 6,8 7,4 7,4
Maloobchod 6,5 -0,7 2,1 2,1
Ubytovanie 12,8 0,0 2,9 2,9
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 0,1 7,2 0,5 0,5
Vybrané trhové služby 0,6 4,3 0,7 0,7
Informácie a komunikácia 6,5 11,3 -10,0 -10,0
Doprava a skladovanie 6,4 -1,4 6,4 6,4
Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Dovoz Vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
850. týždeň 2014
Ceny tovarov a služieb druhý mesiac po sebe medziročne stagnovali
Ceny tovarov a služieb na Slovensku v novembri medziročne stagnovali [podľa národného CPI indexu]. Medzimesačne, teda v porovnaní
s októbrom 2014, vykázali mierny pokles o – 0,1 %. Vyplynulo to z najnovších údajov ŠÚ SR.
V novembri 2014 sme si medziročne najviac priplatili za vzdelávanie,
ktoré zdraželo o 2,7 %. Druhý najrýchlejší cenový rast vykázali opäť
rozličné tovary a služby [o 1,9 %]. Rast o 1,7 % zaznamenali alkohol
a tabak a tiež odevy a obuv, pre ktoré to je doposiaľ najvyšší
tohtoročný medziročný rast. O niečo viac ako 1 % však medziročne
zdraželi aj hotely, kaviarne a reštaurácie, nábytok, vybavenie
domácností a bežná údržba domu. O necelé percento boli vyššie aj
ceny za rekreáciu a kultúru a zdravotníctvo.
Medziročný pokles cien v novembri zaznamenali štyri kategórie
nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, o – 2,9 %, sa znížili ceny
v doprave. Bolo to zároveň ich doposiaľ najvýraznejšie medziročné
zlacnenie v tomto roku. Svoju úlohu v tom zohralo aj zavedenie bezplatného cestovného v železničnej doprave pre vybrané skupiny
obyvateľov. Lacnejšie boli aj potraviny a nealkoholické nápoje [o – 1,2%]. Menej ako pred rokom, aj keď len o necelé pol percento, sme
v novembri zaplatili aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií.
Oproti októbru 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast evidovaný v prípade nábytku a energií [o 0,9 %] a v prípade odevov
a obuvi [o 0,7 %]. Nepatrne vzrástli ceny aj v hoteloch, reštauráciách a kaviarňach. K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu,
o – 2,3 %, došlo v doprave. Nepatrne, o necelé percento, sa znížili ceny v ďalších štyroch oblastiach. Ceny v porovnaní s októbrom ostali
nezmenené v oblasti vzdelávania, pôšt a telekomunikácií, zdravotníctva a rovnako sme platili aj za bývanie a energie.
Nové priemyselné objednávky sa vrátili k rastu
Nové objednávky našich priemyselníkov zaznamenali v októbri, po
prvom medziročnom poklese v septembri tohto roka, opäť rast. Ten
podľa najnovších údajov ŠÚ SR dosiahol úroveň 3,2 %.
Medziročný rast nových objednávok v októbri tohto roka zaznamenalo
hneď sedem našich odvetví. Najvýraznejšie [o 11,3 %] vzrástli
objednávky výrobcom elektrických zariadení. Rast vo väčšej miere,
o 8,4 %, pocítili aj vo výrobe strojov a zariadení.
O takmer – 9 % klesli nové objednávky vo výrobe chemických
produktov. Poklesu sa však nevyhli ani výrobcovia základných
farmaceutických výrobkov a prípravkov, ktorí zaznamenali pokles
o rovných – 5 %.
Rovnakú hodnotu objednávok ako pred rokom dostali výrobcovia kovových konštrukcií.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
950. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Lokálnym zastupiteľstvám najviac dôverujú Luxemburčania. Slováci
obsadili v hodnotení krajín EÚ 16. priečku.
Presne pred mesiacom sme si zvolili svojich zástupcov na
mestských a obecných zastupiteľstvách v komunálnych
voľbách. Tie už ako zvyčajne prilákali o niečo menej voličov než
parlamentné voľby. K volebným urnám v polovici novembra
pristúpilo 48,3 % oprávnených voličov.
Jedným z dôvodov, ktorý rozhoduje o účasti vo voľbách či už do
parlamentu, VÚC alebo miestnych zastupiteľstiev, je aj dôvera ľudí
v takéto orgány a v ich schopnosť meniť veci k lepšiemu. A práve
otázku dôvery v lokálne zastupiteľstvá riešila vo svojom prieskume
nadácia Eurofound.
Najvyššiu dôveru voči miestnym a mestským orgánom
prechovávajú Luxemburčania. Na škále od 1 do 7 ju ohodnotili
známkou až 6,7. Práve Luxembursko je pritom krajinou, kde je aj
účasť voličov tradične vysoká. Do celonárodných volieb sa tu zapája
až 9 z 10 oprávnených voličov a zatiaľ posledné voľby do
samospráv prilákali v Luxembursku viac ako polovicu voličov.
Hranicu šiestich bodov sa podarilo dosiahnuť resp. pokoriť ešte
Dánom, Rakúšanom, Belgičanom, Fínom a Francúzom.
Slováci ohodnotili svoju dôveru k miestnym a mestským
orgánom priemernou známkou 5,1. Regionálnym orgánom tak vcelku dôverujeme, avšak za väčšinou európskych krajín sme zaostali
a v rebríčku sa nám ušla 16. priečka. Čím starší sme, o to viac miestnym zastupiteľstvám dôverujeme. Zatiaľ čo Slováci vo veku od 25 do
34 rokov ohodnotili svoju dôveru len známkou 4,8, tí nad 64 rokov uviedli priemerné hodnotenie 5,5. Medzi pohlaviami výraznejšie rozdiely
nie sú, hoci ženy regionálnej politike dôverujú predsa o chlp viac než muži.
Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky vyjadrili väčšiu dôveru v lokálne orgány ako my len Česi s priemernou známkou 5,5. Maďari
a Poliaci dôverujú miestnym a mestským orgánom menej ako my a ocitli sa až v poslednej tretine európskeho rebríčka.
Chvost rebríčka obsadili Chorváti a Gréci. Len tieto dva národy ohodnotili svoju dôveru v lokálne zastupiteľstvá priemernou známkou
nižšou ako 4. Chorvátsku sa ušla posledná priečka v rebríčku dôvery aj napriek tomu, že účasť na zatiaľ prvých a zároveň posledných
komunálnych voľbách bola pomerne vysoká a dosiahla takmer 50 %. V Grécku sú podľa nás príčinou nízkej dôvery ľudí v politiku ako takú
popri dlhotrvajúcej recesii aj rôzne škandály na politickej scéne.
Dôvera ľudí k miestnym a mestským orgánom
[hodnotenie na škále 1 - 7]
Krajina Hodnotenie Krajina Hodnotenie
1. Luxembursko 6,7 15. Írsko 5,1
2. Dánsko 6,5 16. Slovensko 5,1
3. Rakúsko 6,5 17. Cyprus 5,0
4. Belgicko 6,1 18. Portugalsko 5,0
5. Fínsko 6,1 19. Rumunsko 4,9
6. Francúzsko 6,0 20. Španielsko 4,9
7. Holandsko 5,9 21. Maďarsko 4,7
8. Nemecko 5,9 22. Poľsko 4,5
9. Švédsko 5,9 23. Litva 4,4
10. ČR 5,5 24. Slovinsko 4,4
11. Estónsko 5,5 25. Taliansko 4,1
12. Malta 5,4 26. Bulharsko 4,0
13. Veľká Británia 5,4 27. Grécko 3,5
EÚ 27 5,2 28. Chorvátsko 3,3
14. Lotyšsko 5,2
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurofound, 2012

10. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
1050. týždeň 2014
Kalendár udalostí 51. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % november 2014 12,29 –
Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky ČNB [16. december 2014], v % december 2014 2,10 [bez zmeny] 2,10
Kľúčová sadzba českej centrálnej banky ČNB [17. december 2014], v % december 2014 0,05 [bez zmeny] 0,05
Kľúčová sadzba americkej centrálnej banky Fed[17. december 2014], v % december 2014 0,25 [bez zmeny] 0,25
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 2 Q 2014 3 Q 2014 4 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,5* 2,4* 1,9 2,3 2,9
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* – 0,1* 0,0 0,2 1,9
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,1* – 0,2* 0,0 0,2 1,9
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,8* – 3,4* – 3,1 – 2,9 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,9* 4,3* 3,0 4,1 0,9
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,85* 12,56* 12,32 12,80 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 1 304,9* 1 258,3* 610,0 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,26* 1,25 1,25 1,23
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,15* 0,05* 0,05 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,10* 0,01* 0,01 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť