Poštová banka, týždenník

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
Úverový trh v 1. polroku 2015: dospelý Slovák mal z banky požičaných
v priemere 5 510 EUR. To je o 600 EUR viac ako v rovnakom období 2014.
Čo nové vo svete:
Ukrajina požaduje reštrukturalizáciu dlhu
Čo nové doma:
Export aj import v júni s najrýchlejším rastom v tomto roku
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
32. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová

2. 2

 Euro za uplynulý týždeň slabšie o – 0,15 % 3
 Menová politika českej ČNB a britskej BoE bez zmeny 3
 Ropa Brent za mesiac slabšia o – 15,3 % 4
 Zlato stále v blízkosti 5,5 – ročných miním 4
 Tržby našich maloobchodníkov vzrástli v júni o rovné 3 % 5
 Export aj import v júni s najrýchlejším rastom v tomto roku 5
 Čo nové vo svete: Ukrajina požaduje reštrukturalizáciu dlhu 6
 Zaujalo nás: Úverový trh v 1. polroku 2015: dospelý Slovák mal z banky požičaných
v priemere 5 510 EUR. To je o 600 EUR viac ako v rovnakom období 2014. 7
Kalendár udalostí 33. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro za uplynulý týždeň slabšie o – 0,15 %
Spoločná mena eurozóny sa prevažnú časť minulého týždňa síce posilňovala, no v sumáre ho ukončila slabšia. Pozornosť sa vo veľkej
miere sústreďuje na zvyšovanie sadzieb v USA. Vývoj eurodoláru ovplyvňovali počas minulého týždňa zverejnenia dôležitých
makroekonomických ukazovateľov v USA, hlavne čo sa trhu práce týka. Tie boli väčšinou slabšie ako očakával trh, čo poslalo dolár nadol.
Rétorika predstaviteľa FED – u Lockharta ohľadom prvého možného zvýšenia sadzieb za oceánom bola ale viac jastrabia ako zvyčajne,
na čo pre zmenu reagovalo negatívne euro. V medzimesačnom porovnaní je naša mena slabšia o – 0,40 %. Aj v porovnaní s rovnakým
obdobím minulého roka naďalej výrazne stráca, a to až – 18 %. Euro uplynulý týždeň zaknihovalo straty len voči jednej mene nášho
regiónu. Počas minulého týždňa stratilo rovnako ako pri doláre, – 0,15 %, voči českej korune a piatok ukončilo na úrovni 27,036 EURCZK.
Zisk na úrovni 1,05 % naša mena zaknihovala voči poľskému zlotému a piatkové obchodovanie tak ukončila na hladine 4,1848 EURPLN.
Voči maďarskému forintu si pripísala až 1,19 % a uplynulý týždeň uzatvárala na úrovni 310,83 EURHUF.
EURUSD [32. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0984 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
3.8.2015 1,0950 -0,31% - otvorenie aténskej burzy a výrazný prepad indexu ASE sa podpísal pod slabé euro
4.8.2015 1,0881 -0,63%
- člen FED – u Lockhart sa vyjadril, že septembrové zvýšenie sadzieb v USA by mohlo
byť vhodné; pozitívny vplyv mal aj júnový vývoj továrenských objednávok v krajine
5.8.2015 1,0906 0,23% - slabé dáta z amerického trhu práce
6.8.2015 1,0925 0,17%
- silné dáta z Nemecka, kde v júni výrazne vzrástli priemyselné objednávky
v kombinácii so slabými dátami z USA – zvýšenie počtu žiadateľov o podporu
7.8.2015 1,0967 0,38%
- počet vytvorených pracovných miest v americkom hospodárstve, okrem sektoru
poľnohospodárstva, bol síce slušný, no nenaplnil očakávania trhu
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Menová politika českej ČNB a britskej BoE bez zmeny
Minulý týždeň sa uskutočnili zasadnutia dvoch centrálnych bánk spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. Vo štvrtok
[6. augusta 2015] o svojej menovej politike rozhodovali centrálni bankári v Česku a vo Veľkej Británii. V oboch prípadoch došlo, podľa
očakávaní, k potvrdeniu základných úrokových sadzieb na nezmenenej úrovni, a teda 0,05 %, resp. 0,50 %.
1,04
1,11
1,18
2-15 4-15 6-15 8-15
EURUSD
26,80
27,60
28,40
2-15 4-15 6-15 8-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
2-15 4-15 6-15 8-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,68
0,74
0,80
2-15 4-15 6-15 8-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
2-15 4-15 6-15 8-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
2-15 4-15 6-15 8-15
EURPLN
-0,40
-0,10
0,20
0,50
2-15 4-15 6-15 8-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
2-15 4-15 6-15 8-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
2-15 4-15 6-15 8-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent za mesiac slabšia o – 15,3 %
Ceny ropy Brent opäť poklesli najmä vplyvom poklesu priemyselnej výroby v Číne. Navyše, blížiaci sa koniec letnej motoristickej sezóny je
náznakom, že bude narastať prebytok na strane ponuky pohonných hmôt. Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni
48,61 USD za barel, a teda o – 1,8 % lacnejšia. Počas týždňa však zlacnela až o – 6,9 % a v medzimesačnom porovnaní je lacnejšia ešte
výraznejšie, a to až o – 15,3 %. Oveľa výraznejšiu zmenu, o – 53,8 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Ropa Brent [32. týždeň 2015], otváracia úroveň: 52,21 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
3.8.2015 49,52 -5,15% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom. Pod cenový vývoj sa podpisujú aj nepokoje na
Blízkom východe. V ostatnom období na vývoj ceny čierneho zlata pôsobia aj obavy
týkajúce sa spomaľovania hospodárstva Číny, ktorá je druhým najväčším odberateľom
energií na svete.
4.8.2015 49,99 0,95%
5.8.2015 49,59 -0,80%
6.8.2015 49,52 -0,14%
7.8.2015 48,61 -1,84%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato stále v blízkosti 5,5 – ročných miním
Obchodovanie so zlatom bolo v uplynulom týždni zmiešané. V pondelok sa jeho cena prepadla najvýraznejšie, a to hlavne vplyvom
silnejšieho amerického doláru. Aj počas ostatných dní uplynulého týždňa reagovalo prevažne na posilňovanie/oslabovanie sa zelenej
bankovky. Uplynulý týždeň zlacnelo o – 0,2 % na piatkových 1 094,05 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom
stratilo na svojej hodnote – 5,3 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je ale lacnejšie až o – 16,7 %.
1 050
1 150
1 250
1 350
1 450
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg
Zlato [32. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 095,82 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
3.8.2015 1 086,80 -0,82%
4.8.2015 1 087,77 0,09%
5.8.2015 1 085,03 -0,25%
6.8.2015 1 089,55 0,42%
7.8.2015 1 094,05 0,41%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Tržby našich maloobchodníkov v júni vzrástli o rovné 3 %
Tržby našich maloobchodníkov rástli aj v júni a to o rovné tri
percentá, teda rýchlejšie ako v máji. Vyplynulo to z najnovších
údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Medziročne sa júnové
tržby zvýšili v 7 oblastiach maloobchodu a klesli len v dvoch.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci so
zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach, a to až
o 46,5 %. Tržby v tomto odvetví sa ale vyvíjajú „ako na hojdačke“
a počas niekoľkých tohtoročných mesiacov zaznamenali dokonca
pokles. Výrazný rast tržieb zaznamenali aj maloobchodníci
s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach
[o 21,8 %]. O 7 % vyššie tržby zaznamenal aj maloobchod mimo predajní, stánkov a trhov, teda predovšetkým predaj cez internet
a o 6,7 % viac sa podarilo zarobiť obchodníkom s tovarom pre kultúru a rekreáciu. Naopak, počas júna sa znížili tržby v maloobchode
s ostatným tovarom pre domácnosť a tržby obchodníkov v stánkoch a na trhoch.
Export aj import v júni s najrýchlejším rastom v tomto roku
Júnové výsledky zahraničného obchodu sú najlepšie od začiatku
tohto roka. V júni dosiahlo medziročné tempo rastu exportu
úroveň až 10,9 % a dovoz vzrástol až o 13 %. Vyplynulo to
z údajov ŠÚ SR.
Nakoľko objem exportu prevýšil objem importu, júnové saldo
nášho zahraničného obchodu bolo aktívne na úrovni až 459,4
mil. EUR. Celkovo sa zo Slovenska vyviezli tovary v objeme
5 934,9 mil. EUR a doviezli v hodnote 5 475,5 mil. EUR.
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Celkový dovoz Celkový vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR
-2
0
2
4
6
8
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

6. 6
Čo nové vo svete:
Ukrajina požaduje reštrukturalizáciu dlhu
RUSKO: Ruské hospodárstvo prejavuje známky stabilizácie po tom, ako kleslo pod tlakom západných finančných sankcií a ruských
protiopatrení. Medzinárodný menový fond [MMF] ale minulý týždeň informoval, že vplyv sankcií, pokiaľ ide o prístup na zahraničné
finančné trhy a nové investície do technológií, bude pretrvávať. MMF odhadol, že bezprostredný vplyv sankcií a odvetných sankcií ubral
ruskému HDP 1 až 1,5 % a v najbližších rokoch sa to zvýši až na úroveň 9 % HDP. Fond zároveň prognózuje, že zo strednodobého
hľadiska bude v Rusku slabý ekonomický rast, a to približne na úrovni 1,5 % ročne. MMF predpokladá, že po tohtoročnom poklese
o – 3,4 % ruské hospodárstvo v budúcom roku posilní o 0,2 %. Inflácia v krajine podľa fondu do konca tohto roka spomalí na zhruba 12 %
a do konca budúceho roka na úroveň 8 %.
UKRAJINA: Ukrajinské ministerstvo financií uplynulý týždeň zaslalo skupine najdôležitejších veriteľov nový návrh na reštrukturalizáciu
dlhu. Návrh má byť predmetom rokovania na najvyššej úrovni, ktoré ministerstvo zvolalo na štvrtok do Londýna. Rozhovory medzi
Kyjevom a veriteľmi po viac ako štyroch mesiacoch viaznu na spore o odpis nominálnej hodnoty dlhopisov v objeme 23 mld. USD.
Najnovšie návrhy Kyjeva údajne počítajú so znížením nominálnej hodnoty dlhu o 5 %, kým podľa skorších plánov Kyjeva sa malo odpísať
až 40 % istiny. Ministerstvo financií v Kyjeve varovalo, že bez skorej dohody s veriteľmi zastaví splácanie záväzkov. Splátku dlhu vo výške
500 mil. USD má Ukrajina splatiť k 23. septembru.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Ekonomika Veľkej Británie sa v rokoch 2011 až 2013 zotavovala výraznejšie, ako naznačovali pôvodné údaje.
Vyplynulo to z údajov britského štatistického úradu ONS. Ten revidoval údaje o hospodárskom raste a britská ekonomika tak dosiahla
predkrízovú úroveň v druhom kvartáli 2013. Podľa pôvodných údajov sa to malo ekonomike podariť o tri mesiace neskôr. Pre rok 2011
úrad revidoval hospodársky rast smerom nahor o 0,4 p. b. na 2,0 %. V rokoch 2012 a 2013 bol rast vyšší o 0,5 p. b. V roku 2012
ekonomika krajina vzrástla o 1,2 % a v roku 2013 o 2,2 %. V období medzi rokmi 2011 a 2013 opozičná Labouristická strana kritizovala
úsporný program premiéra Davida Camerona s tým, že vrátil ekonomiku krajiny do recesie.
POĽSKO: Dolná komora poľského parlamentu včera schválila vládny návrh zákona o čiastočnej konverzii hypotekárnych úverov
poskytnutých vo švajčiarskych frankoch na pôžičky v domácej mene. To budú môcť využiť niektorí dlžníci, ktorí si vzali úvery na byty a
domy s výmerou neprevyšujúcou 100, resp. 150 štvorcových metrov. Pri konverzii úverov sa má uplatniť súčasný trhový kurz. Tento zákon
má údajne bankám spôsobiť dodatočné náklady vo výške 9,5 mld. poľských zlotých. Podľa zverejnených informácií ešte nie je isté, či
legislatívu podpíše novozvolený prezident Andrzej Duda, ktorý nastúpil do úradu vo štvrtok. Duda totiž v rámci volebnej kampane
navrhoval plošnú konverziu frankových hypoték. Banky by to podľa odhadov stálo až 64 mld. PLN. Poľský hypotekárny trh eviduje úvery
poskytnuté v švajčiarskych frankoch v celkovej hodnote 144 mld. PLN, čo predstavuje zhruba 8 % HDP krajiny.

7. 7
Zaujalo nás:
Úverový trh v 1. polroku 2015: dospelý Slovák mal z banky požičaných v priemere
5 510 EUR. To je o 600 EUR viac ako v rovnakom období 2014.
V súčasnej dobe si vie málokto predstaviť život bez dlhov. Najmä ak je reč napríklad o novom bývaní. Podľa najnovších údajov Národnej
banky Slovenska [NBS] sme mali ku koncu prvého polroka 2015 požičaných z bánk zhruba 18 mld. EUR vo forme úverov na bývanie.
Nejedná sa však len o hypotekárne úvery, ale aj o iné úvery na nehnuteľnosti, či stavebné úvery a medziúvery stavebných sporiteľní. Do bánk
sme však chodili aj kvôli spotrebiteľským úverom, ktoré si tiež ukrojili značnú časť úverového koláča. V nasledujúcom texte sa teda detailnejšie
pozrieme na stav slovenského úverového trhu k poslednému júnovému dňu tohto roka, ale aj na to, koľko peňazí mal v priemere požičaných
dospelý Slovák a ako na tom boli ostatní Európania.
K 30.6.2015 mali Slováci z bánk požičaných celkovo 23,3 mld. EUR. Až 77,2 % z
tohto objemu pripadlo na spomenuté úvery spojené s bývaním. Na iné úvery spojené
s nehnuteľnosťami putovalo až vyše 60 % z tejto sumy a samotné hypotekárne úvery
tvorili o niečo viac ako štvrtinu. Zvyšok predstavovali stavebné úvery a medziúvery
stavebných sporiteľní. Viac ako 3,6 mld. EUR, čiže 15,5 % všetkých úverov, poskytli
banky obyvateľstvu vo forme spotrebiteľských úverov. Menšie zastúpenie na
celkovom objeme úverov mali napríklad prečerpania, kreditné karty alebo aj prevádzkové
úvery. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu stavu
poskytnutých úverov obyvateľom o 12,6 %.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky [ECB] a našich prepočtov mal ku koncu
šiesteho tohtoročného mesiaca každý dospelý Slovák od bánk požičaných
v priemere 5 510 EUR. V porovnaní s júnom 2014 sa táto suma navýšila o zhruba 600
EUR. Priemer eurozóny sa pohyboval až na úrovni 19 761 EUR. Menej ako my dlžili
dospelí obyvatelia len v deviatich krajinách EÚ. Medzi nimi aj v susednom Česku, aj keď
len o pár eur. Nižšie podlžnosti voči bankám mali aj Poliaci a Maďari. Práve naši
južní susedia patria spolu s Rumunskom a Bulharskom medzi trojicu najmenej
zadlžených národov EÚ. Ku koncu prvého polroka každý dospelý obyvateľ Maďarska
dlžil banke v priemere 2 407 EUR. Najnižšia úverová suma v EÚ pripadala na dospelého
Rumuna, a to len 1 450 EUR. Obyvateľ Bulharska dlžil v priemere o stovku viac. Naopak,
susední Rakúšania sa umiestnili až za priemerom eurozóny. Rozmenené na drobné,
21 403 EUR je čiastka, ktorú v priemere dlžil každý dospelý Rakúšan.
Najväčší objem úverov, v rozsahu nad 30 tis. EUR, na obyvateľa staršieho ako 18 rokov,
pripadá na Cyperčana, Holanďana, Brita a Švéda. Absolútnym „víťazom“ sú však
Luxemburčania, kde jeden dospelý obyvateľ dlhoval ku koncu júna 2015 v priemere
až 90 950 EUR. To je ešte dvakrát viac ako Švéd a až 16,5 – krát viac ako priemerný
dospelý Slovák. Každá minca má však 2 strany a pre lepší obraz je vhodné brať do
úvahy aj výšku vkladov, ktoré majú obyvatelia spomenutých krajín v bankách uložené.
Slovensko patrí spolu s ďalšími 18 členmi EÚ ku krajinám, ktoré majú v bankách
viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na každých 100 EUR vkladu totiž
pripadalo 82 EUR z banky požičaných. To je len tesne pod priemerom eurozóny, kde
táto suma predstavovala 81 EUR. Prvenstvo v tomto smere získalo Belgicko
a Bulharsko, kde na 100 EUR vkladu prislúchalo len 45 EUR úveru. Naopak, Švédi si
v priemere požičali o 107 EUR viac ako do banky vložili. Väčšiu sumu požičanú ako
vloženú mali aj obyvatelia Írska, Veľkej Británie, Grécka, Holandska, Estónska a Fínska.
Rovnaký pomer uložených a požičaných prostriedkov majú len obyvatelia Lotyšska.
Pod vývoj na úverovom trhu sa už dlhšie podpisuje najmä voľná menová politika ECB a nízka hlavná úroková sadzba banky, ktorá sa s veľkou
pravdepodobnosťou bude nachádzať na technickej nule aj celý budúci rok. Od sadzby ECB sa odvíjajú aj sadzby na medzibankovom trhu, ktoré
sa tak podpísali aj pod rekordne nízke úroky pri úverových produktoch. Dohodnutá priemerná ročná úroková miera pri novoposkytnutých
úveroch dosiahla v júni tohto roka úroveň 11,41 % pri spotrebiteľských úveroch a 2,65 % pri úveroch na bývanie.
Stav úverov v krajinách EÚ k 6/2015
Krajina
úvery
domácností na
obyvateľa 18+
[v EUR]
úverová suma
na 100 EUR
vkladu
[v EUR]
Rumunsko 1 450 74
Bulharsko 1 549 45
Maďarsko 2 407 86
Litva 3 111 74
Lotyšsko 3 322 100
Poľsko 4 839 98
Chorvátsko 4 869 69
Slovinsko 5 168 56
Česká republika 5 449 64
Slovensko 5 510 82
Estónsko 6 716 122
Taliansko 12 034 63
Grécko 12 231 105
Malta 13 727 48
Portugalsko 14 304 89
Belgicko 16 783 45
Španielsko 19 203 96
eurozóna 19 761 81
Rakúsko 21 403 66
Francúzsko 21 725 88
Nemecko 22 204 76
Írsko 27 506 101
Fínsko 27 550 146
Cyprus 31 441 90
Holandsko 32 725 107
Veľká Británia 34 271 104
Švédsko 44 782 207
Luxembursko 90 950 84
Dánsko - -
Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB
Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie
slúžiace domácnostiam; dáta za Dánsko neboli
dostupné

8. 8
Kalendár udalostí 33. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Priemyselná a stavebná produkcia [10. august 2015], r/r, v % jún 2015 -- --
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11.augustl 2015] jún 2015 -- --
Inflácia CPI [12. august 2015], r/r, v % júl 2015 0,0 -- 0,1
Nové priemyselné objednávky [13. august 2015], v % jún 2015 -- --
Inflácia HICP [14. august 2015], r/r, v % júl 2015 -- 0,1 0,0
Rýchly odhad HDP [14. august 2015], r/r, v % 2. kvartál 2015 3,3 --
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 2 Q 2015 3 Q 2015 4 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,3 3,1 2,7 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] – 0,1* 0,3 0,5 – 0,1* 0,7
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,1* 0,1 0,3 – 0,1* 0,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,8* – 4,0 – 2,9 – 3,7* – 2,7
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 1,7 1,4 1,0 4,2* 1,7
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,50 11,52 12,79* 11,71
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 028,5 1 080,0 770,0 4 673,4* 4 212,7
EUR/USD2] 4] 1,12* 1,09 1,07 1,21* 1,08
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] – 0,06* – 0,08 – 0,06 0,02* – 0,06