Ekonomický týždenník Poštovej banky - 2. týždeň, 2015

1. 2. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
22. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Čo čaká slovenskú ekonomiku v roku 2015? HDP
bude rásť o niečo rýchlejšie, ale mzdy pomalšie. 3
Čo nové vo svete: Rusko čelí zníženému ratingu, Európska únia
zase hroziacej deflácii 4
Euro aj naďalej na 9 – ročnom minime 5
Zasadne poľská NBP, zmenu sadzieb neočakávame 5
Ropa Brent aj v tomto roku naďalej klesá 6
Slovenskí maloobchodníci v novembri s miernejším rastom tržieb
Medziročný pokles exportu aj importu pokračoval aj v novembri 6
Cenová hitparáda: Čokoláda bola v novembri o vyše 10 % drahšia
ako pred rokom. Naopak zemiaky o takmer polovicu lacnejšie. 6 7
Kalendár udalostí 3. týždňa 8
Predikcie podľa Poštovej banky 8
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
32. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Čo čaká slovenskú ekonomiku v roku 2015? HDP bude rásť o niečo
rýchlejšie, ale mzdy pomalšie.
Rok 2014 je definitívne za nami. Každému z nás určite priniesol aj úspechy aj sklamania, pre slovenskú ekonomiku však bol vo všeobecnosti
rokom pozitívnym. Skôr ako to, čo bolo, nás už ale zaujíma asi to, čo bude. Aký bude teda nový rok 2015 pre slovenské hospodárstvo?
Slovenská ekonomika v roku 2014 šliapla na plyn, nakoľko
v porovnaní s rastom HDP len o 0,9 % v roku 2013, sú čísla za rok
2014 oveľa zaujímavejšie. Konečné údaje týkajúce sa rastu našej
ekonomiky za celý vlaňajší rok ešte nepoznáme, ale podľa našich
odhadov by mal dosiahnuť úroveň 2,3 %. A v roku 2015 očakávame
zrýchlenie rastu nášej ekonomiky na úroveň 2,7 %. Samozrejme
tu však existujú riziká smerom nadol, ktoré pochádzajú
predovšetkým z externého prostredia a ktoré môžu viesť k tomu, že
konečný rast nášho hospodárstva bude pomalší ako očakávaný. Tieto
riziká spočívajú predovšetkým v súčasnom geopolitickom napätí a vo
vzájomných sankciách a obmedzeniach medzinárodného obchodu. Už
v roku 2014 sa tradičný ťahúň slovenského hospodárstva, zahraničný
obchod, takpovediac stiahol do úzadia a jeho príspevok k rastu ekonomiky bol výrazne slabší ako v predchádzajúcich rokoch. Naopak, za svoj
minuloročný rast vďačí slovenská ekonomika hlavne domácej spotrebe a investičnej aktivite podnikateľov. Predpokladáme, že inak tomu
nebude ani v roku 2015 a domáca spotreba aj v tomto roku významne prispeje k rastu slovenskej ekonomiky. Spotreba domácností sa bude
môcť zvyšovať vďaka pokračujúcemu poklesu miery nezamestnanosti, nominálnemu aj reálnemu rastu miezd a len miernemu cenovému
rastu, ktorý nebude príliš zaťažovať naše peňaženky.
Z pohľadu cenového vývoja bol rok 2014 pre Slovensko výnimočný. Štatisticky totiž u nás v tomto roku ceny nielenže nerástli, ale počas
viacerých mesiacov zaznamenávali medzimesačné i medziročné poklesy. Viac než dvadsaťročná slovenská história si takýto cenový vývoj
nepamätá. S príchodom roka 2015 očakávame postupné zrýchľovanie cenového rastu, ktorého dôvodom bude slabšia báza z roka
2014. Neočakávame však, že by sa ceny v obchodoch začali razantnejšie zvyšovať a priemerná miera inflácie by mohla v tomto roku
dosiahnuť 1,2 %. Celkový rast cenovej hladiny budú tlmiť nižšie ceny energií či dopravy. Dôvodom je znižovanie regulovaných cien elektriny
a plynu, cestovanie vlakmi zadarmo pre určené skupiny obyvateľstva a zlacňovanie ropy a teda aj benzínu a nafty na pumpách.
Uplynulý rok priniesol pozitívny vývoj aj na náš trh práce. Miera nezamestnanosti sa podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny od
februára 2014 nepretržite znižovala a tento vývoj nenarušil ani tradičný prílev absolventov na úrady práce v máji a septembri či jesenný úbytok
sezónnych prác. Ekonomický rast a súvisiaca tvorba nových pracovných miest by sa aj v tomto roku mali postarať o ďalší pokles
miery nezamestnanosti na Slovensku. Očakávame, že evidovaná miera nezamestnanosti tak do konca roka 2015 klesne na 11,8 %.
V letných mesiacoch, pre ktoré sú typické sezónne práce, by miera nezamestnanosti mohla poklesnúť aj bližšie k úrovni 11,5 %. Napriek
celkovému poklesu miery nezamestnanosti ale nepredpokladáme, že by sa začali výraznejšie stierať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi.
A s priaznivým vývojom na trhu práce idú ruka v ruke aj optimistickejšie sa vyvíjajúce mzdy v našom hospodárstve. Vlaňajšok
nebol výnimkou, kedy sme aj vďaka pomalému rastu cien zaznamenávali rast reálnych miezd. Analytický tím Poštovej banky očakáva pre celý
rok 2014 priemernú mzdu v slovenskej ekonomike na úrovni do 860 EUR pri medziročnom raste okolo 4 %. V roku 2015 predpokladáme
spomalenie rastu nominálnych miezd na 2,5 % a očakávame, že priemerná mzda tento rok dosiahne 880 EUR. Očakávaná rýchlejšia inflácia
ale z tohto mzdového rastu zrejme čo to ukrojí a reálne si síce polepšíme, ale len o cca 1,5 percenta.
A čo čakáme od roka 2015 na poli menovej politiky? Hlavným posolstvom bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach
Atlantického oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať.
Zatiaľ čo ECB bude v tomto roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie. A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v
USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly. Výraznejší rast
úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.
ukazovateľ 2014 F 2015 F
Reálny rast HDP, r/r, v % 1] 2,3 2,7
Inflácia CPI, r/r, v % 1] 0,0 1,2
Miera evidovanej nezamestnanosti, v % 2] 12,3 11,8
Priemerná nominálna mzda, v EUR 1] 858 880
Reálny rast miezd, r/r, v % 1] 4,1 1,5
Základná úroková sadzba ECB, v % 0,05 0,05
F – predikcia Poštovej banky, 1] priemer za rok, 2] ku koncu roka
Zdroj: analytický tím Poštovej banky

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
42. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Rusko čelí zníženému ratingu, Európska únia zase hroziacej deflácii
GRÉCKO: V súčasnosti je už dlhšiu dobu vývoj na finančných trhoch ovplyvnený situáciou v Grécku. To patrí už niekoľko rokov
k problémovým hráčom EÚ. Súčasnú situáciu ešte viac komplikuje fakt, že ani v treťom, a teda poslednom, kole volieb, ktoré sa konalo
29.12.2014, sa premiérovi Samarasovi nepodarilo získať dostatok hlasov pre svojho nominanta Dimasa. Obavy pred blížiacimi sa predčasnými
voľbami, ktoré sa uskutočnia 25.1.2015, uplynulý týždeň spôsobili, že výnosy 10 – ročných gréckych dlhopisov vzrástli nad hranicu 10 %. Stalo
sa tak po 15 mesiacoch, a teda prvýkrát od septembra 2013. Investori sa totiž boja už toľkokrát spomínanej situácie, ktorá by mohla nastať po
zvolení lídra opozičnej gréckej strany Syriza za prezidenta. V ostatnej dobe sa veľa špekuluje aj o tom, či by Grécko v takom prípade
nevystúpilo z eurozóny. Nikto si však netrúfa odhadnúť, aké dôsledky by takýto krok zo strany Grécka mohol mať. Podľa najnovších vyjadrení
z úst nemeckých predstaviteľov najväčšia európska ekonomika takýto scenár odmieta. Napriek tomu ale zvýšenú volatilitu a tlak na grécke
dlhopisy môžeme očakávať aj počas nasledujúcich dvoch až troch týždňov.
MAĎARSKO: Zsolt Németh, člen Orbánovho Fideszu, vyjadril verejne nespokojnosť so zahraničnou politikou súčasného maďarského
premiéra. Ten by mal podľa Némethových najnovších slov dať jasne najavo, že Maďarsko sa dištancuje od Ruska a stojí za Nemeckom
a „nezávislou a suverénnou“ Ukrajinou. Náš južný sused je podľa jeho názoru stále považovaný za jedného z najväčších Putinových
spojencov, kým v záujme by malo byť pridanie sa na stranu Ukrajiny, kde žije 200 tis. Maďarov. Orbán dal totiž v uplynulom roku verejne
najavo ústretový krok voči ruskému prezidentovi tým, že kritizoval sankcie, ktoré uvalila EÚ voči najväčšej krajine sveta. Po tom, ako EÚ
obvinila Putina z podpory separatizmu na východnej Ukrajine, Orbán síce zmenil rétoriku a priklonil sa na stranu Nemecka. To však podľa
Németha nestačí na nápravu súčasného vnímania Maďarska, ktoré má v dôsledku toho oslabené vzťahy aj s Poľskom a baltickými štátmi.
UKRAJINA: Európska únia zvažuje ďalšiu pomoc Ukrajine. Jednalo by sa tak už o tretí balík pôžičiek, tentokrát vo výške 1,8 mld. EUR.
V predchádzajúcich dvoch kolách prijal náš východný sused pomoc v objeme 1,6 mld. EUR, schválených v uplynulom roku. Ukrajina sa
v súčasnosti nachádza v najhlbšej recesii od roku 2009 a Európska únia jej chce dať najavo, že za ňou stojí. Potvrdili to aj slova prezidenta
Európskej komisie Junckera, ktorý vyhlásil, že EÚ je pripravená pokračovať v poskytovaní potrebnej pomoci. Tú však ešte musí schváliť
Európsky parlament a vlády členských krajín a je spojená so záväzkom Ukrajiny reformovať, a teda plniť aj podmienky Medzinárodného
menového fondu [MMF]. Tie zahŕňajú finančnú konsolidáciu, zmeny v energetickom a bankovom priemysle, ale aj ďalšie opatrenia.
Zaujímavosťou je, že maďarský rodák a americký miliardár George Soros sa nedávno vyjadril, že konflikt na Ukrajine predstavuje pre Európu
väčšie nebezpečenstvo ako Grécko.
EURÓPSKA ÚNIA: Podľa predbežných údajov nemeckého štatistického úradu medziročná inflácia v decembri spomalila rast na viac ako
päťročné minimum. Spotrebiteľské ceny v krajine v decembri podľa harmonizovaných údajov spomalili rast na 0,1 % z novembrových 0,5 %.
Podľa národnej metodiky inflácia klesla na 0,2 % z úrovne 0,6 %. Obe hodnoty boli najnižšie od októbra 2009. A akoby to nestačilo, na základe
predbežných údajov Eurostatu čelí menová únia deflácii. V decembri totiž podľa Eurostatu ceny tovarov a služieb v eurozóne klesli o – 0,2 %.
Výrazné spomalenie rastu cien v najväčšej európskej ekonomike a hrozba deflácie v eurozóne podporujú špekulácie, že Európska centrálna
banka [ECB] by ešte tento mesiac mohla ohlásiť nákupy vládnych dlhopisov. Tlačenie nových peňazí prostredníctvom takzvanej politiky
kvantitatívneho uvoľňovania môže byť pre ECB jedným z posledných nástrojov, ako priblížiť infláciu ku svojej cieľovej hodnote tesne pod 2 % -
ami. Najbližšie zasadnutie ECB venované menovej politike sa uskutoční 22. januára.
NEMECKO:Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's potvrdila Nemecku rating dlhodobých a krátkodobých záväzkov v zahraničnej
a domácej mene na úrovni AAA/A-1+. Potvrdenie hodnotenia úverovej spoľahlivosti krajiny odzrkadľuje názor agentúry, podľa ktorej je
Nemecko modernou, vysoko diverzifikovanou a konkurencieschopnou ekonomikou dlhodobo uplatňujúcou rozumnú fiškálnu politiku so
schopnosťou dodržiavať disciplínu v oblasti výdavkov. Agentúra prognózuje, že v roku 2015 vzrastie HDP krajiny o 1,1 %.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Aj Rusko zastihlo prehodnocovanie ratingu, v tomto prípade však v jeho neprospech. Medzinárodná ratingová agentúra
Fitch znížila dlhodobý emisný rating [IDR] Ruska v domácej a v cudzej mene na stupeň BBB- zo stupňa BBB. Výhľad dlhodobých ratingov IDR
je negatívny. Rovnaké zníženie zaznamenal aj rating nadradených nezabezpečených záväzkov v domácej a v cudzej mene a tiež stropný
rating krajiny. Krátkodobý IDR Ruska agentúra potvrdila na stupni F3. Pod zhoršenie ratingu sa podpísal fakt, že hospodársky výhľad Ruska
sa od polovice roku 2014 výrazne zhoršil vzhľadom na oslabenie rubľa a pokles cien ropy a zároveň výrazne stúpli úrokové sadzby. Agentúra
predpokladá, že ekonomika krajiny v tomto roku oslabí o – 4 %, pričom predchádzajúca prognóza rátala s poklesom o – 1,5 %. Ekonomiku
naďalej oslabujú sankcie zo strany Západu.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
52. týždeň 2015
Euro aj naďalej na 9 – ročnom minime
Ani druhý týždeň roka 2015 sa pre euro nezačal
pozitívne. Ešte počas prvého pracovného dňa
klesla spoločná mena eurozóny voči jej
americkému náprotivku na úroveň 1,1930
EURUSD. V utorok sa chvíľu zdalo, že časť strát
dokáže euro vymazať. Do záveru obchodovania
sa však európska mena prepadla ešte viac ako
deň predtým a to až na zatváraciu úroveň 1,1890
EURUSD. Zmenu smerom nahor nepriniesla ani
streda. Predbežné údaje o deflácii v eurozóne
spôsobili oslabenie sa eura o ďalšie štyri desatiny
percenta. Ceny totiž poklesli viac než sa
očakávalo a to by znamenalo, že menová únia
čelí deflácii prvýkrát od roku 2009. Tento vývoj
cien tiež predurčuje, že ECB je zase o krok bližšie k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania. Stredu tak euro uzavrelo na úrovni 1,1840
EURUSD. V štvrtok vplyvom nelichotivých informácii z Nemecka a obáv pred gréckymi voľbami sa naša domáca mena prepadla až na svoje
intradenné minimum 1,1750 EURUSD. V priebehu dňa sa jej z tohto dna podarilo ešte odraziť, no obchodovanie aj tak uzavrela pod hranicou
1,1800 EURUSD. Zmiešané dáta z amerického trhu práce so sebou ale priniesli oslabenie sa dolára v posledný pracovný deň minulého
týždňa a pomohli tak euru. Euro zamierilo nahor a za piatok si prvýkrát počas uplynulého týždňa pripísalo voči zelenej bankovke zisky na
úrovni 4 desatín percenta a obchodovanie ukončilo na úrovni 1,1840 EURUSD. Za celý týždeň si spoločná mena eurozóny odpísala – 1,3 %
svojej hodnoty. V medzimesačnom porovnaní sa euro oslabilo o – 4,3 % a medziročne stratilo na sile – 13 %. Euro sa tak aktuálne nachádza
na svojich nových 9 – ročných minimách.
Meny nášho regiónu vo všeobecnosti nasledujú vývoj eura voči doláru. Uplynulý týždeň bol však výnimkou pre maďarský forint a poľský zlotý.
Maďarský forint sa v týchto dňoch voči euru pohybuje v blízkosti svojho 3 – ročného minima. V priebehu uplynulého týždňa sa oslabil voči
spoločnej mene eurozóny aj nad hladinu 320 EURHUF, ku koncu týždňa sa mu ale podarilo mierne zhodnotiť na úroveň cca 317 EURUHUF.
Poľský zlotý sa počas uplynulého týždňa posilnil voči spoločnej mene eurozóny o necelé percento na úroveň 4,2675 EURPLN. Česká koruna
sa pobrala smerom k dlhodobým minimám voči euru, za uplynulý týždeň sa oslabila o – 1,7 % až na úroveň 28,1340 EURCZK.
Zasadne poľská NBP, zmenu sadzieb neočakávame
Tento týždeň zasadá ďalšia centrálna banka spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. V stredu, 14. januára 2015, bude
o menovej politike rozhodovať poľská centrálna banka [NBP]. Predpokladáme, že centrálni bankári krajiny potvrdia základnú úrokovú sadzbu
na aktuálnej úrovni. Počas najbližších mesiacov však možno očakávať, že vplyvom deflácie a situácie v Európe môže dôjsť k jej zníženiu.
Uplynulý týždeň zasadla britská BoE, ktorá ako sme očakávali, ponechala základnú úrokovú sadzbu na rovnakej úrovni, a to 0,50 %. Britskí
centrálni bankári rovnako nechali bez zmeny aj cieľový objem nakupovaných aktív, a to na úrovni 375 mld. GBP.
1,17
1,27
1,37
7-14 9-14 11-14 1-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
7-14 9-14 11-14 1-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,79
0,82
7-14 9-14 11-14 1-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
7-14 9-14 11-14 1-15
USDJPY
0,00
0,35
0,70
7-14 9-14 11-14 1-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
7-14 9-14 11-14 1-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
7-14 9-14 11-14 1-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
62. týždeň 2015
Ropa Brent aj v tomto roku naďalej klesá
V prvý deň uplynulého týždňa ceny ropy oslabili. Podpísali sa pod to
správy o spomalení rastu v americkom priemysle, ktoré naznačili, že
dopyt po komodite bude ďalej klesať. Ropa Brent sa tak
obchodovala na úrovni 53,11 USD za barel. Ceny ropy vplyvom
spomenutých obáv klesali aj v utorok. Severomorská zmes sa
obchodovala za 51,10 USD za barel. K zmene došlo v stredu
vplyvom najnovších správ o prekvapujúcom poklese zásob tejto
komodity v USA. Cena Brentu tak v stredu mierne vzrástla na 51,15
USD za barel. Tento trend si však udržať nedokázala a už v štvrtok
opäť zlacnela až na zatváraciu úroveň 50,96 USD za barel.
Štvrtkové obchodovanie s ropou sa odvíjalo od údajov z amerického
trhu práce. Pokles cien tejto komodity pokračoval aj v piatok. Cena britskej ropy sa dostala na najnižšiu úroveň od apríla 2009. Posledný
pracovný deň týždňa uzavrela na úrovni 50,11 USD za barel. Za týždeň sa cena Brentu prepadla o viac než – 11 %. Medzimesačný pokles
dosiahol – 25,5 % a v medziročnom porovnaní stratila ropa na sile – 51 %.
Slovenskí maloobchodníci v novembri s miernejším rastom tržieb
Najvýraznejší nárast tržieb za desať mesiacov roka 2014
zaznamenali slovenskí maloobchodníci v októbri a to až o 6,5 %.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR [SÚ SR] ale
v novembri rast maloobchodný tržieb spomalil a dosiahol len úroveň
2,4 %. K uzavretiu celého roka nám chýba spoznať už len údaje za
december, už teraz však môžeme konštatovať, že vlaňajšok sa
vyvíjal pre našich maloobchodníkov pozitívne. Slováci vo
všeobecnosti zvyšovali svoju spotrebu a to vďaka klesajúcej
nezamestnanosti a reálnemu rastu miezd.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci v
nešpecializovaných predajniach, teda rôzne supermarkety [o 5,0 %]
a maloobchod mimo predajní, stánkov a trhov, kam zaraďujeme aj internetové obchody [o 4,7%]. Pod vyššie tržby v týchto oblastiach sa už
pravdepodobne podpisovali aj blížiace sa vianočné sviatky. Medziročný pokles svojich tržieb ale zaznamenalo až päť oblastí nášho
maloobchodu. Z toho najväčšiemu prepadu tržieb museli čeliť obchodníci s potravinami, nápojmi a nápojmi v špecializovaných predajniach [o
– 6,7 %]. Tržby v maloobchode s tovarom pre kultúru a rekreáciu sa medziročne znížili o – 1,5 % a zvyšné tri oblasti maloobchodu vykázali len
mierny pokles svojich tržieb do jedného percenta.
Relatívne pozitívne správy zastihli eurozónu a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v medziročnom porovnaní vzrástli maloobchodné tržby
v eurozóne o 1,6 % a o 2,6 % v EÚ 28. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší medziročný nárast tržieb pripísali Luxembursko [o 10,9 %],
Estónsko [o 9,0 %] a Rumunsko [o 8,2 %]. Medziročný pokles zasiahol spomedzi doposiaľ zverejnených údajov len 2 krajiny, a to Fínsko [o –
2,4 %] a Rakúsko [o – 2,3 %].
50
65
80
95
110
125
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg
-2
0
2
4
6
8
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
72. týždeň 2015
Medziročný pokles exportu aj importu pokračoval aj v novembri
Aj v novembri slovenský vývoz a dovoz tovarov medziročne poklesli
a to už štvrtý mesiac v rade. Saldo zahraničného obchodu SR ostalo
ale aj naďalej aktívne a predstavovalo objem 431,6 mil. EUR.
Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
V jedenástom mesiaci vlaňajška sa zo Slovenska vyviezli tovary a
služby v hodnote 5 732,9 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým
mesiacom roka 2013 predstavuje pokles o – 6,5 %, teda
najvýraznejší pokles za rok 2014. K zníženiu však došlo aj na strane
dovozu a toto zníženie bolo ešte výraznejší ako v prípade exportu.
V medziročnom porovnaní sa objem nášho dovozu znížil až o – 10,7
% a dosiahol úroveň 5 301,3 mil. EUR.
Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých jedenásť mesiacov roka 2014 aktívne, a to v objeme 4 714,1 mil. EUR. Oproti
rovnakému obdobiu roka 2013 je tak vyššie o viac než 400 mil. EUR.
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
Celkový dovoz Celkový vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
82. týždeň 2015
Cenová hitparáda:
Čokoláda bola v novembri o vyše 10 % drahšia ako pred rokom.
Naopak zemiaky o takmer polovicu lacnejšie.
Po mesiaci Vám opäť prinášame
našu „cenovú hitparádu“, tentokrát
za november 2014. Zostavujeme ju
na základe cien 36 potravín a 2
alkoholických nápojov, ktoré
Štatistický úrad SR zverejňuje
v databáze Slovstat. Váha
databázou zverejnených potravín sa
na celkovej váhe potravín
v spotrebnom koši [143 položiek]
podieľa viac ako 40 percentami.
V novembri 2014 sa na čele
rebríčka ocitla opäť mliečna
čokoláda, ktorá medziročne
zdražela o vyše 10,0 %.
Dôvodom je podľa nás najmä
vysoká cena kakaa na svetovom
trhu. Za čokoládou nasledovali
a medziročný nárast ceny o cca
3 % až 7 % vykázali viaceré
mliečne výrobky ako údený
oštiepok, mlieko či tvaroh. V prvej
desiatke potravín s najvýraznejším
cenovým rastom sa ale umiestnili aj
ďalšie mliečne výrobky.
Najvýraznejší medziročný pokles
ceny, až o – 46,3 %, bol vykázaný
v prípade zemiakov. O takmer
štvrtinu lacnejší ako v novembri
2013 bol však aj kryštálový cukor a
za jablká sme zaplatili o pätinu
menej ako pred rokom. Lacnejšie
ako pred rokom nás vyšlo celkovo až
25 sledovaných potravín vrátane
viacerých výrobkov z mäsa. Ceny
troch položiek sa medziročne
nezmenili.
Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny, o 4,3 %, sa v novembri týkal taktiež mliečnej čokolády. Naopak, jablká a zemiaky oproti
októbru zlacneli o vyše desatinu.
Cenová hitparáda
Tovar MJ 11_2013 10_2014 11_2014 m/m r/r
1 Čokoláda mliečna 100 g 0,88 0,93 0,97 4,3% 10,2%
2 Oštiepok údený 1 kg 10,72 11,52 11,47 -0,4% 7,0%
3 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,92 0,96 0,97 1,0% 5,4%
4 Tvaroh 250 g 1,16 1,17 1,20 2,6% 3,4%
5 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,51 2,60 2,58 -0,8% 2,8%
6 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,37 0,38 0,38 0,0% 2,7%
7 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,33 1,34 0,8% 2,3%
8 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,78 0,80 0,79 -1,3% 1,3%
9 Sardinky v oleji 125 g 1,01 1,03 1,02 -1,0% 1,0%
10 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,29 6,28 6,34 1,0% 0,8%
11 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,46 0,45 0,46 2,2% 0,0%
12 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,0% 0,0%
13 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,66 0,66 0,66 0,0% 0,0%
14 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,78 2,78 2,77 -0,4% -0,4%
15 Pražená káva mletá - Štandard zmes 1 kg 10,98 11,05 10,92 -1,2% -0,5%
16 Šunková saláma 1 kg 4,90 4,80 4,87 1,5% -0,6%
17 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,76 4,71 4,70 -0,2% -1,3%
18 Zahustené sladené mlieko (SALKO) 397 g 2,14 2,18 2,11 -3,2% -1,4%
19 Mlieko kyslé 1 kus 0,63 0,64 0,62 -3,1% -1,6%
20 Jemné párky 1 kg 4,33 4,29 4,25 -0,9% -1,8%
21 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,66 8,41 8,47 0,7% -2,2%
22 Cestoviny vaječné 500 g 1,13 1,12 1,10 -1,8% -2,7%
23 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,93 6,78 6,74 -0,6% -2,7%
24 Lahôdkový margarín 250 g 0,72 0,74 0,70 -5,4% -2,8%
25 Čerstvé maslo 125 g 1,07 1,05 1,04 -1,0% -2,8%
26 Trvanlivá saláma 1 kg 7,74 7,46 7,46 0,0% -3,6%
27 Kurča pitvané 1 kg 2,67 2,61 2,54 -2,7% -4,9%
28 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 4,17 4,08 3,96 -2,9% -5,0%
29 Bravčový bôčik 1 kg 3,75 3,52 3,56 1,1% -5,1%
30 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,83 4,60 4,55 -1,1% -5,8%
31 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,73 4,49 4,43 -1,3% -6,3%
32 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 4,22 4,04 3,95 -2,2% -6,4%
33 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,66 1,53 1,54 0,7% -7,2%
34 Ryža lúpaná 1 kg 1,44 1,29 1,33 3,1% -7,6%
35 Jedlý olej 1 l 1,98 1,71 1,68 -1,8% -15,2%
36 Jablká 1 kg 1,18 1,05 0,93 -11,4% -21,2%
37 Cukor kryštálový 1 kg 1,08 0,85 0,82 -3,5% -24,1%
38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,67 0,40 0,36 -10,0% -46,3%
Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
92. týždeň 2015
Kalendár udalostí 3. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Priemyselná produkcia [12. január 2015], v %, r/r november 2014 – –
Stavebná produkcia [12. január 2015], v %, r/r november 2014 – –
Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [13. január 2015], v mil. EUR november 2014 – –
Index spotrebiteľských cien CPI [14. január 2015], v %, r/r december 2014 0,2 0,1
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [16. január 2015], v %, r/r december 2014 0,2 0,1
Nové priemyselné objednávky [16. január 2015], v % november 2014 – –
Kľúčová sadzba poľskej centrálnej banky NBP [14. január 2015], v % január 2015 2,00 [bez zmeny] 2,00
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 1,9 2,1 2,3 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* 0,0 0,7 0,2 1,8
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,2* 0,0 0,7 0,2 1,8
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,1 – 1,0 – 2,9 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,0 2,8 4,1 1,5
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,32 12,33 12,80 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 258,3* 610,0 1 247,0 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,20 1,21* 1,23
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,01* 0,02* 0,02 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť