Ekonomický týždenník Poštovej banky - 17. týždeň, 2015

1. 17. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
217. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: V závere vlaňajška ceny nehnuteľností vzrástli až v 19
krajinách EÚ vrátane Slovenska 3
Čo nové vo svete: Ministri financií EÚ podporili vznik únie
v oblasti kapitálových trhov 4
Euro uzavrelo týždeň so ziskom 0,6 % 5
Maďarská MNB pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky 5
Ropa Brent medzimesačne drahšia o vyše 16 % 6
Rebríček týždňa: Deficit našich verejných financií sa aj vlani udržal pod
hranicou – 3,0 % HDP 7
Kalendár udalostí 18. týždňa 8
Predikcie podľa Poštovej banky 8
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
317. týždeň 2015
Zaujalo nás:
V závere vlaňajška ceny nehnuteľností vzrástli až v 19 krajinách EÚ vrátane
Slovenska
Po vypuknutí krízy a prasknutí bubliny na realitnom trhu boli kupujúci tými, ktorí hrali prvé husle a ceny nehnuteľností zamierili smerom nadol.
Podľa najnovších dát z európskeho štatistického úradu [Eurostat] však postupne dochádza v EÚ k oživovaniu cien na trhu
s nehnuteľnosťami. Môže za to lepší ekonomický vývoj, zlepšovanie situácie na trhu práce a nízke úrokové sadzby v eurozóne. Na konci
vlaňajška došlo k medziročnému poklesu cien bytov a domov už len v 6 krajinách EÚ, pritom na začiatku minulého roka bol pokles
zaznamenaný až v 11 krajín únie a aj v eurozóne ako celku.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku vo štvrtom štvrťroku 2014
podľa Eurostatu vzrástli, a to o 3,4 %. Aj podľa metodiky Národnej banky Slovenska
[NBS] ceny nehnuteľností na Slovensku vo 4. kvartáli 2014 medziročne rástli, ale
miernejšie o 0,2 %. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej
metodiky. Hoci medzi týmito údajmi existujú určité rozdiely, trendy vývoja sú podľa výpočtov
oboch inštitúcii podobné. V prepočte sú slovenské nehnuteľnosti aj naďalej približne
o pätinu lacnejšie ako v čase realitného boomu v roku 2008 a nachádzajú sa zhruba
na úrovni cien z polovice roku 2007.
Rekordne nízke úrokové sadzby na úveroch na bývanie, priaznivý vývoj v našej
ekonomike, klesajúca nezamestnanosť či rastúce mzdy zamestnancov. To sú hlavné
faktory, ktoré budú ovplyvňovať situáciu na našom realitnom trhu v najbližšom
období. Preto predpokladáme, že ceny nehnuteľností budú tento rok stagnovať alebo
by mohlo dôjsť aj k ich miernemu rastu. Žiadne výrazné zvyšovanie cien
nehnuteľností však neočakávame. Napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce je totiž
miera nezamestnanosti u nás stále pomerne vysoká, čo bude aj naďalej brzdiť rast cien bytov
a domov.
Z údajov zverejnených NBS vyplýva, že priemerná cena nehnuteľností bola v poslednom
minuloročnom štvrťroku na úrovni 1 218 EUR 1m2. Najdrahšie nehnuteľnosti boli aj na konci
roka 2014 v Bratislavskom kraji s priemernou cenou 1 662 EUR za 1m2. Preto nečudo, že
predovšetkým ľudia z okolia Bratislavy v posledných rokoch pokukovali po bývaní
síce v blízkosti, ale na opačnej strane našich štátnych hraníc. Aktuálne im však nehrá do
karát situácia v susednom Maďarsku, kde ceny bytov a domov vo štvrtom kvartáli 2014
medziročne vzrástli až o 6,7 %. Drahšie ako na konci roka 2013 boli aj nehnuteľnosti
v Rakúsku a v Českej republike, a to o 4,6 % resp. o 3,7 %.
V rámci krajín EÚ medziročne klesali ceny nehnuteľností počas poslednej štvrtiny
minulého roka najvýraznejšie v Slovinsku a to o – 4,4 %. Žiadne dvojciferné poklesy cien
sa tak už v krajinách únie neobjavili. Z cenového poklesu sa ale mohli tešiť aj kupujúci
nehnuteľností na Cypre, v Lotyšsku, Taliansku, Francúzsku a vo Fínsku.
Značne dlhší je ale zoznam krajín, v ktorých už ceny nehnuteľností zamierili smerom nahor.
Drahšie ako pred rokom boli v závere roka 2014 byty a domy v 19 krajinách únie, za
ktoré boli údaje dostupné. Najvýraznejšie, až o 16,3 %, zdraželi nehnuteľnosti v Írsku.
Táto ostrovná krajina si však v rokoch 2008 až 2012 prešla krízou na realitnom trhu spojenou s výraznými medziročnými prepadmi cien
nehnuteľností o desiatky percent. Dvojciferný rast cien bol ale v závere vlaňajška evidovaný aj na Malte, vo Švédsku, Estónsku a taktiež vo
Veľkej Británii.
V Európskej únii ako celku boli v poslednom štvrťroku 2014 nehnuteľnosti o 2,6 % drahšie ako v rovnakom období roku 2013.
Jedná sa o vážený priemer, v ktorom majú najväčšiu váhu najsilnejšie európske ekonomiky. V eurozóne ako takej ceny nehnuteľností
v pozorovanom období vzrástli o 1,1 %.
Medziročná zmena cien nehnuteľností
určených na bývanie v krajinách EÚ
Krajina 4.Q_ 2014
Slovinsko -4,4
Cyprus -3,3
Lotyšsko -3,2
Taliansko -2,9
Francúzsko -2,0
Fínsko -0,5
Rumunsko 0,2
eurozóna 1,1
Belgicko 1,1
Chorvátsko 1,2
Španielsko 1,8
Holandsko 2,0
Portugalsko 2,2
EU 2,6
Litva 2,7
Bulharsko 2,8
Slovensko 3,4
ČR 3,7
Dánsko 4,3
Rakúsko 4,6
Luxembursko 5,6
Maďarsko 6,7
V. Británia 10,0
Estónsko 10,1
Švédsko 10,4
Malta 11,0
Írsko 16,3
Zdroj: Poštová banka podľa údajov Eurostat
Pozn.: údaje za Nemecko, Grécko a Poľsko
neboli k dispozícii

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
417. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Ministri financií EÚ podporili vznik únie v oblasti kapitálových trhov
EUROZÓNA: Ministri financií EÚ cez víkend výrazne podporili návrh Európskej komisie [EK] na vytvorenie únie v oblasti kapitálových trhov.
Táto únia by podporila hospodársky rast, keďže v rámci členských krajín EÚ by spoločnosti mali mať lepší prístup ku kapitálu. Predseda EK
povedal, že trh s finančnými službami v Európe je rozdrobený, spoločnosti sú tak citlivé na problémy národných bankových systémov. Silnejšie
kapitálové trhy tak budú dopĺňať banky ako zdroj financovania. Finančný systém by tak bol stabilnejší. Únia by v rámci kapitálových trhov
umožnila malej spoločnosti, so sídlom v jednej z krajín EÚ, požičať si jednoducho v banke z inej krajiny EÚ, prípadne predávať cenné papiere
v každej z krajín EÚ.
NEMECKO: Podnikateľská dôvera v Nemecku v apríli rástla. Je to náznak toho, že ekonomika v úvode druhého kvartálu stojí na pevných
základoch. Index podnikateľskej dôvery, ktorý zostavuje inštitút Ifo, v apríli stúpol na 108,6 bodu z hodnoty 107,9 bodu v marci. Je to najvyššia
hodnota od júna 2014. Jeden z predstaviteľov spomínaného inštitútu zároveň uviedol, že vyhliadky nemeckej ekonomiky sú veľmi dobré.
Aprílové údaje podľa neho podporujú jarnú prognózu rastu nemeckej ekonomiky. Podľa týchto odhadov by si nemecká ekonomika mala
v tomto roku pripísať 2,1 % a v budúcom roku by mala vzrásť o 1,8 %.
GRÉCKO: Podľa gréckeho denníka Kathimerini grécka vláda plánuje presvedčiť ESM [Európsky mechanizmus pre stabilitu, euroval], aby od
Európskej centrálnej banky [ECB] odkúpil štátne dlhopisy krajiny a pomohol tak Aténam splatiť záväzky. Grécko má totiž v júli zaplatiť ECB
sumu 4,18 mld. EUR a v auguste ďalších 3,38 mld. EUR. Grécku chýba hotovosť, nakoľko mu medzinárodní veritelia zadržiavajú finančnú
pomoc v objeme 7,2 mld. EUR, pretože sa nedohodli na reformách, ktoré by mala zadlžená krajina prijať. ESM by mal podľa tohto gréckeho
plánu nakúpiť dlhopisy a dohodnúť sa s Aténami na ich neskoršom splatení. Celkovo grécka vláda očakáva, že euroval by mohol od ECB
nakúpiť dlhopisy v objeme 27,2 mld. EUR.
Podľa podpredsedu EK Valdisa Dombrovskisa Grécko nedosiahne v apríli dohodu so svojimi veriteľmi a rokovania sa presunú na máj. Všetko
však závisí od toho, či a v akej forme predložia Gréci upravený plán reforiem a či ho veritelia akceptujú.
Grécko uplynulý pondelok nariadilo štátnym inštitúciám a samosprávam previesť všetku voľnú hotovosť na účet do centrálnej banky. Grécka
vláda totiž musí uhradiť svoje záväzky vrátane záväzkov voči MMF a medzinárodní veritelia jej stále zadržiavajú finančnú pomoc. Grécko
potrebuje z verejného sektora získať 2 mld. EUR, aby mohlo koncom mesiaca vyplatiť dôchodky a mzdy verejných zamestnancov. Na
splatenie záväzkov voči MMF potrebuje krajina 1 mld. EUR.
SLOVENSKO: Eurostat uplynulý týždeň potvrdil deficit našich verejných financií za minulý rok na úrovni 2,87 % HDP. Oproti roku 2013 tak
deficit stúpol o 0,28 p. b., tento rok by sa podľa schváleného rozpočtu mal deficit znížiť na úroveň 2,49 % HDP. Verejný dlh našej ekonomiky
za minulý rok klesol z 54,59 % na úroveň 53,58 % HDP. Vďačiť za to však môžeme rýchlejšiemu rastu slovenskej ekonomiky, keďže
nominálne sa náš dlh zvýšil oproti roku 2013 o takmer 123 mil. EUR.
K medziročnému zníženiu došlo aj v prípade deficitu verejných financií eurozóny a EÚ ako celku. Deficit eurozóny klesol vlani na 2,4 % HDP,
v EÚ na 2,9 % HDP. Zadlženosť únie však vzrástla, keďže jej verejný dlh sa zvýšil na 86,8 % HDP a v menovej únii vzrástol na 91,9 % HDP.
Nad maastrichtskou hranicou 3 % HDP zaznamenalo svoje deficity 12 krajín únie.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
517. týždeň 2015
Euro uzavrelo týždeň so ziskom 0,6 %
Spoločná európska mena nezačala uplynulý
týždeň pozitívne. V pondelok zamierila zo svojej
otváracej úrovne 1,0806 EURUSD prudko nadol.
Pod tento vývoj sa podpísali opäť obavy súvisiace
s Gréckom. Tie boli umocnené víťazstvom Strany
stredu vo fínskych voľbách, ktorá je proti
akémukoľvek ďalšiemu požičiavaniu Grécku. Euro
ukončilo deň na úrovni 1,0738 EURUSD.
Oslabovanie sa eura voči svojmu americkému
náprotivku pokračovalo aj v utorok
v dopoludňajších hodinách, kedy kleslo na až na
úroveň 1,0660 EURUSD. Smerom nadol ho
poslali informácie agentúry Bloomberg, že ECB si
bude účtovať vyššie prirážky za poskytovanie
núdzových úverov gréckym bankám. V priebehu
popoludňajšieho obchodovania sa však opäť začalo posilňovať a zatváralo nakoniec na úrovni 1,0736 EURUSD, teda v blízkosti svojej
otváracej úrovne. Na lepšie časy začalo svitať v stredu. Spoločná európska mena sa voči doláru spočiatku zhodnocovala. Na trhoch sa totiž
obnovila dôvera, že európski politici dokážu odvrátiť Grexit. Odchod Grécka z eurozóny by totiž spôsobilo euru veľké problémy, stalo by sa
slabším než dolár a európski predstavitelia to podľa názoru investorov nedopustia. Táto nálada viedla k posilneniu eura z otváracej úrovne až
na úroveň 1,0801 EURUSD. Odtiaľ však euro zamierilo opäť smerom nadol. Oproti svojej otváracej hodnote tak ukončila európska mena
obchodovanie o niečo slabšia, na úrovni 1,0725 EURUSD. Červeným číslam dala naša mena definitívne zbohom vo štvrtok. Voči svojmu
americkému náprotivku sa zhodnotila takmer o percento. Do záveru obchodovania sa posilnila na zatváraciu hodnotu 1,0824 EURUSD. Euru
pomohla hlavne optimistická nálada investorov na trhu, ktorí veria, že európski predstavitelia vyriešia problémy s Gréckom. Výsledky
zverejnených ukazovateľov PMI v Nemecku aj eurozóne totiž dopadli horšie v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Mierne sa však zlepšila
nálada nemeckých spotrebiteľov [meraná agentúrou GfK], čo trhy interpretovali pozitívne napriek tomu, že očakávania boli ešte
optimistickejšie. Spoločná európska mena si aj v priebehu piatkového dopoludnia dokázala k svojej otváracej úrovni pripísať zisky. Tento rast
sa ale zastavil s dosiahnutím intradenného maxima 1,0900 EURUSD. Pozitívne tendencie boli stlmené menej optimistickým tónom správ
týkajúcich sa rozhovorov s Gréckom, ktoré sa údajne vyostrili. To našu menu zrazilo k otváracej úrovni, no z tej sa do záveru obchodovania
ešte zvládla odraziť a ukončiť deň v zelených číslach, na úrovni 1,0873 EURUSD. Zelenej bankovke sa totiž nepodarilo zhodnotiť ani napriek
pozitívnym číslam týkajúcich sa marcových objednávok tovarov dlhodobej spotreby, ktoré vzrástli o 4,0 %. Trh by sa totiž mal sústrediť na
predchádzajúce údaje, ktoré nenaplnili očakávania a boli zrevidované smerom nadol. V priebehu piatkového obchodovania si euro pripísalo
0,45 % a celý týždeň uzavrelo so ziskom 6 desatín percenta.
Euro sa počas uplynulého týždňa zhodnotilo aj voči menám nášho stredoeurópskeho regiónu. Voči českej korune si pripísalo 0,2 % a piatok
zatváralo na úrovni 27,473 EURCZK. O takmer 1 % si euro prilepšilo aj voči poľskému zlotému, pričom minulotýždňové obchodovanie ukončilo
na úrovni 4,0373 EURPLN. Najvýraznejšie sa európska mena minulý týždeň zhodnotila voči maďarskému forintu [o 1,1 %] a piatkové
obchodovanie uzavrela na hodnote 303,34 EURHUF.
Maďarská MNB pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky
V utorok sa stretli na svojom pravidelnom zasadnutí predstavitelia maďarskej centrálnej banky MNB. Podľa trhových očakávaní centrálni
bankári krajiny pokračovali v uvoľňovaní svojej menovej politiky s cieľom podporiť hospodársky rast krajiny. Kľúčová úroková sadzba tak klesla
o – 0,15 p. b., teda rovnako ako na marcovom zasadnutí a dosiahla úroveň 1,80 %.
1,04
1,18
1,32
10-14 12-14 2-15 4-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
10-14 12-14 2-15 4-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,71
0,76
0,81
10-14 12-14 2-15 4-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
10-14 12-14 2-15 4-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
10-14 12-14 2-15 4-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
10-14 12-14 2-15 4-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
10-14 12-14 2-15 4-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
617. týždeň 2015
Ropa Brent medzimesačne drahšia o vyše 16 %
Cena ropy Brent sa v pondelok nezmenila a deň tak uzavrela na
úrovni 63,45 USD za barel. Neovplyvnili ju ani správy o o poklese
zásob tejto komodity. K zmene ale došlo v utorok, kedy cena
sveromorskej zmesy poklesla o vyše – 2 %. Negatívne ju totiž
ovplyvnili očakávania ďalšieho rastu zásob ropy v USA. Časť strát
ale zmazala v stredu. Do záveru obchodovania sa posilnila o viac
ako 1 % a deň uzavrela na úrovni 62,73 USD za barel. Ceny britskej
ropy stúpli v reakcii na obnovenie bojov v Jemene. Koalícia
arabských štátov vedená Saudskou Arábiou uskutočnila v stredu
nálety na mestá pod kontrolu šiitských povstalcov v Jemene, a to
napriek utorkovému oznámeniu o skončení vojenskej operácie. Vo
štvrtok sa cena ropy Brent dostala najvyššie od konca minulého
roka. Deň uzavrela drahšia o 3,4 %, na úrovni 64,85 USD za barel. Saudská Arábia a jej spojenci bombardovali Jemen a to zvýšilo obavy
o bezpečnosť dodávok ropy z Blízkeho východu. Rast cien ropy podporil aj slabší dolár. Rast pokračoval aj v piatok, aj keď podstatne
miernejší. Ropa Brent zdražela len o 0,7 % na zatváracích 65,28 USD za barel. Podpísali sa pod to pokračujúce boje v Jemene. Za týždeň si
cena ropy Brent pripísala 2,9 %. V medzimesačnom porovnaní je drahšia o viac než 16 %. Medziročne sú ale ceny ropy stále nižšie o viac ako
– 37 %.
40
60
80
100
120
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
717. týždeň 2015
Rebríček týždňa:
Deficit našich verejných financií sa aj vlani udržal pod hranicou – 3,0 % HDP
Deficit verejných financií Slovenska za minulý rok dosiahol podľa údajov Eurostatu úroveň – 2,9 % HDP a zotrval tak pod
maastrichtskou hranicou – 3,0 % HDP. V medziročnom porovnaní, teda oproti roku 2013, sa však deficit našej verejnej správy prehĺbil o cca
0,3 p. b., nakoľko v roku 2013 sa nachádzal na úrovni 2,6 % HDP.
Maastrichtské kritérium [deficit verejných financií nižší ako – 3,0 % HDP] sa
vlani podarilo dodržať 15 krajinám únie. Ešte pozitívnejšie vyznieva fakt, že sa
zvýšil aj počet krajín, ktorých hospodárenie s verejnými financiami bolo plusové.
Celkovo vlani hospodárili s prebytkom 4 krajiny EÚ. Mierny prebytok vo výške 6
či 7 desatín percenta vykázalo Estónsko, Luxembursko a aj Nemecko, najväčšia
európska ekonomika. Najvyšší prebytok verejných rozpočtov evidovalo v minulom
roku Dánsko a to na úrovni 1,2 % HDP.
Zvyšná necelá polovica krajín únie ale vlani nedodržala maastrichtské
kritérium a vykázaný deficit prekročil trojpercentnú hranicu. Najvyšší schodok
verejných financií vo výške – 8,8 % HDP zaznamenal Cyprus. Nasledovalo
Španielsko, Chorvátsko či Veľká Británia.
Zadlženosť európskych ekonomík vzrástla hlavne po kríze a stále dosahuje vysoké
hodnoty. Maastrichtské kritérium pre výšku verejného dlhu je na úrovni 60 %
HDP. Nižší verejný dlh v pomere k HDP však vlani dokázalo dosiahnuť len 12
krajín únie vrátane Slovenska. Najlepšia situácia je v Estónsku, kde verejný dlh
dosahuje výšku len približne desatiny hrubého domáceho produktu. Pomerne nízkou
zadlženosťou sa môžu pochváliť aj Luxembursko a Bulharsko, ktorých dlh
nepresahuje 30 % HDP. Na opačnom konci nášho pomyselného rebríčka sa
nachádza krízou zmietané Grécko, ktorého dlh dosiahol vlani až úroveň 177,1 %
HDP. Nasledovali ďalší dlhoví hriešnici ako Taliansko s dlhom na úrovni 132,1 %
HDP a Portugalsko [130,2 % HDP].
Slovensko vykázalo za uplynulý rok verejný dlh na úrovni 53,6 % HDP, čo
znamená splnenie maastrichtského kritéria a zároveň umiestnenie v prvej
jedenástke krajín s najnižším dlhom v pomere k HDP. Na druhej strane však
treba povedať, že aj táto úroveň dlhu je pomerne vysoká a maastrichtská hranica
60 % HDP je takpovediac na dosah.
v % HDP, rok 2014 Verejný dlh
Deficit
verejných
financií
Cyprus 107,5 -8,8
Španielsko 97,7 -5,8
Chorvátsko 85 -5,7
V. Británia 89,4 -5,7
Slovinsko 80,9 -4,9
Portugalsko 130,2 -4,5
Írsko 109,7 -4,1
Francúzsko 95 -4,0
Grécko 177,1 -3,5
Belgicko 106,5 -3,2
Poľsko 50,1 -3,2
Fínsko 59,3 -3,2
Taliansko 132,1 -3,0
Slovensko 53,6 -2,9
Bulharsko 27,6 -2,8
Maďarsko 76,9 -2,6
Rakúsko 84,5 -2,4
Holandsko 68,8 -2,3
Malta 68 -2,1
ČR 42,6 -2,0
Švédsko 43,9 -1,9
Rumunsko 39,8 -1,5
Lotyšsko 40 -1,4
Litva 40,9 -0,7
Estónsko 10,6 0,6
Luxembursko 23,6 0,6
Nemecko 74,7 0,7
Dánsko 45,2 1,2
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
817. týždeň 2015
Kalendár udalostí 18. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Indikátor ekonomického sentimentu IES [28. apríla 2015] apríl 2015 -- --
Inflácia PPI [28. apríla 2015, v %] marec 2015 -- 3,6 % --
Kľúčová úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed [29. apríla 2015, v %] apríl 2015 0,25 [bez zmeny] 0,25
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,5 2,5 2,4* 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,2 – 0,1* 0,3
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,3 – 0,1* 0,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,2 – 2,7 – 3,1 – 2,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,8 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%]1] 3] 12,30* 12,33 11,84 12,29* 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 246,9 1 320,0 4 673,4* 4 357,4
EUR/USD 2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť