Ekonomický týždenník Poštovej banky - 41. týždeň

1. 41. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
241. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Za posledných 20 rokov sa nám zmenili chúťky.
Zemiaky sme nahradili cestovinami a stali sa z nás kávičkári. 3
Čo nové vo svete: Ruské devízové rezervy sú najnižšie za 4
roky 4
Zápisnica zo zasadnutia amerického Fed-u poslala euro
nahor 5
Poľská základná úroková sadzba opäť nižšia než maďarská 5
Cena ropy Brent dosiahla nové minimá 6
Tempo rastu priemyselnej produkcie klesá tretí mesiac po sebe 6
V auguste slovenský vývoz aj dovoz tovarov poklesol 7
Vývoj tržieb, zamestnanosti aj miezd v auguste polovicu odvetví
potešil, polovicu sklamal 7
Rebríček týždňa: Ceny nehnuteľností v EÚ aj v druhom kvartáli
opatrne rástli. Podľa Eurostatu už aj na Slovensku. 8
Kalendár udalostí 42. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
341. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Za posledných 20 rokov sa nám zmenili chúťky. Zemiaky sme
nahradili cestovinami a stali sa z nás kávičkári.
Posledné dve dekády priniesli pre spoločnosť množstvo zmien. Slovenská republika sa osamostatnila, prešli sme si obdobím ekonomického
rozmachu aj hospodárskej krízy a privykli sme si na používanie mnohých technologických noviniek ako smartphonov, internetu či sociálnych
sietí. Do popredia sa opäť dostáva zdravý životný štýl, work-life balance či aktívne športovanie. Zmenili sa ale aj naše jedálničky. Pozreli sme
sa preto na to, ako sa Slovákom za posledných 20 rokov zmenili chúťky. Vycházali sme z údajov Štatistického úradu SR. V čom sa líšia naše
dnešné jedálničky od tých spred dvadsiatich rokov? Čo nám chutí viac a čo menej? A sme ešte verní tradičnej slovenskej kuchyni?
„Prepadákom dvadsaťročia“ sú v našom pomyselnom
rebríčku zemiaky. V porovnaní s rokom 1993 ich totiž
skonzumuje priemerný Slovák takmer o polovicu menej.
Kedysi tradičná príloha tak postupne z našich tanierov mizne
a zatiaľ čo pred 20 rokmi pripadala na 1 osobu spotreba na
úrovni rovných 89 kilogramov, vlani to bolo len niečo cez 47 kíl.
A čo zemiaky v našich kuchyniach nahradilo? Nuž, „boom“
zažili najmä cestoviny. Jeme ich až o 70 % viac než pred 20
rokmi. Na popularite totiž aj v našich zemepisných šírkach
získala tzv. talianska kuchyňa, ktorej sú cestoviny
nevyhnutnou súčasťou. Ich ročná spotreba na osobu sa zvýšila
z 4,6 kg v roku 1993 na 7,8 kg v roku minulom.
Nie sú to však cestoviny, ktoré si pripísali za ostatné dve
dekády najvýraznejší nárast spotreby. Post jednotky si uchmatli
iné dobroty. Čaje, vianočné oplátky či koláče sa často
nezaobídu bez sladkej a zároveň zdravej ingrediencie,
ktorou je včelí med. Práve med zaznamenal za ostatných 20
rokov najväčší nárast spotreby a to až o 120 %. V absolútnom
vyjadrení to síce znamená nárast len o 0,6 kg na hlavu, no
v percentuálnom vyjadrení je včelí med „skokanom
dvadsaťročia“.
Približne dvojnásobne sa za posledné dve dekády zvýšila aj
spotreba kávy, nealkoholických nápojov a čaju. Všetky tieto
nápoje si pritom pripravujeme nielen doma, ale radi si na ne
zájdeme aj do kaviarne či reštaurácie. Kávičkárom sa ale ich
pôžitok môže predražiť, nakoľko v tomto roku sme na
svetovom komoditnom trhu svedkami takmer nepretržitého rastu
ceny kávy. V porovnaní so začiatkom roka je aktuálne káva na trhu drahšia až o viac než 90 %.
Výrazne viac ako pred 20 rokmi konzumujeme aj syry, orechy, ale aj trvanlivé pečivo. To nahradilo tradičný čerstvý chlieb, ktorého
spotreba sa znížila až o takmer štvrtinu. O približne – 30 % menej ako v roku 1993 jeme aj strukoviny a vajcia. Z alkoholických nápojov
sme za posledných 20 rokov upustili od „tvrdého“ aj piva, ktorých spotreba poklesla o približne pätinu. Doprajeme si ale viac vína.
V súčasnosti skonzumujeme až o šestinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane nám ale viac zachutili ryby, ktorých ročná
spotreba sa za posledné dve desaťročia zvýšila o tretinu. K rybe zväčša patrí aj šalát. U niekoho majonézový, u ľudí preferujúcich
zdravšie jedlá zas zeleninový či listový. Napriek súčasnej obľube rôznych zeleninových šalátov nielen ako prílohy, ale aj ako hlavného
chodu, sa však naša spotreba zeleniny za posledných 20 rokov mierne znížila. Zeleniny a zeleninových výrobkov sme vlani spotrebovali
o – 2 % menej ako v roku 1993. Ešte väčší prepad ale zaznamenalo ovocie, ktorého jeme až o – 18 % menej ako pred dvadsiatimi rokmi.
Ročná spotreba potravín na osobu MJ 1993 2013 2013 - 1993
Včelí med kg 0,5 1,1 120%
Zrnková káva pražená kg 1,6 3,3 106%
Nealkoholické nápoje l 105,7 214,8 103%
Čaj kg 0,1 0,2 100%
Syry spolu kg 4,9 9,3 90%
Orechy [jadrá] kg 1,1 1,9 73%
Cestoviny kg 4,6 7,8 70%
Trvanlivé pečivo kg 6,2 9,6 55%
Ryby kg 3,8 5,0 32%
Kakaové výrobky kg 4,2 5,0 19%
Víno spolu l 14,3 16,3 14%
Zelenina a zeleninové výrobky kg 108,3 106,1 -2%
Mlieko a mliečne výrobky l 165,6 152,9 -8%
Ryža lúpaná kg 5,6 5,1 -9%
Tuky spolu kg 24,3 22,0 -9%
Cukor kg 34,5 31,1 -10%
Soľ jedlá kg 6,6 5,9 -11%
Cukrovinky kg 6,3 5,4 -14%
Mäso kg 64,9 54,1 -17%
Ovocie a ovocné výrobky kg 64,4 53,1 -18%
Pivo l 90,0 71,5 -21%
Liehoviny [40 %] l 12,2 9,4 -23%
Chlieb kg 50,4 38,6 -23%
Konzumné vajcia kusy 293,0 209,0 -29%
Strukoviny jedlé spolu kg 1,9 1,3 -32%
Zemiaky kg 89,0 47,4 -47%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
441. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Ruské devízové rezervy sú najnižšie za 4 roky
SLOVENSKO: Slovensko je podľa Indexu ekonomickej slobody 45. ekonomicky najslobodnejšou krajinou spomedzi 152 porovnávaných
krajín. Oproti predchádzajúcemu hodnotenému roku sme si však pohoršili o deväť miest. Najlepšie umiestnenie sme získali v oblasti menovej
politiky [ktorú ale, mimochodom, riadi podobne ako v ostatných krajinách eurozóny ECB] a v oblasti medzinárodného obchodu, naopak
najhoršie hodnotenie sme si vyslúžili za obchodné regulácie. Ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta zostáva Hongkong, na opačnom
konci rebríčka sú Konžská republika a Venezuela. Ekonomická sloboda na Slovensku je podľa indexu podobná ako v Portugalsku či Lotyšsku,
predbehli nás však napríklad aj Česká republika, Bulharsko či Rumunsko.
NEMECKO: Záplava negatívnych správ z prostredia nemeckej ekonomiky pretrváva aj naďalej. Po poklese priemyselných objednávok
v Nemecku nepotešili ani čísla za priemyselnú produkciu. Tá v auguste klesla najvýraznejším tempom od krízového roka 2009, keď
zaznamenala medzimesačný pokles o – 4,0 % a medziročný pokles o – 2,8 %. Trhy pritom takto výrazný pokles produkcie nemeckých
priemyselníkov neočakávali. Podľa tamojšieho ministerstva hospodárstva sa pod pokles produkcie negatívne podpísali letná dovolenková
sezóna, ale aj spomalenie zahraničného obchodu a investícií.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Snaha prezidenta Putina eliminovať dosahy sankcií a geopolitického napätia na ruské obyvateľstvo majú za následok
postupné vyčerpávanie devízových rezerv krajiny. Ruská centrálna banka sa snaží držať rubeľ nad vodou prostredníctvom masívnych
intervencií, ktoré len uplynulú stredu dosiahli hodnotu až 60 mld. RUB. Devízové rezervy krajiny sa už znížili na minimum od júna 2010, keď
začiatkom mesiaca dosahovali len 455 mld. USD. Aktuálny stav rezerv je však vzhľadom na intervencie z posledných dní ešte nižší. Napriek
snahám brániť rubeľ je ruská mena po argentínskom pese najhoršie sa vyvíjajúcou menou spomedzi rozšíreného koša mien, keď sa od
začiatku roka voči americkému doláru oslabila o viac než – 18 %.
ECB: Európsky bankový úrad [EBA] a Európska centrálna banka [ECB] v piatok oznámili presný termín zverejnenia výsledkov stresového
testovania európskych bánk. Stane sa tak už 26. októbra napoludnie. Inštitúcie na testovaní spolupracovali a hodnotenie bude po prvýkrát
zahŕňať aj výpočet kapitálovej primeranosti CET1 podľa požiadaviek smernice CRR/CRD4. Banky, ktoré testovaním kapitálových prahov
neprejdú, budú mať 2 týždne na to, aby ECB predložili plány navýšenia kapitálu a následne v horizonte 6 až 9 mesiacov tieto plány doviedli
k realite. Už od 4. novembra následne ECB prevezme dohľad nad vybranými strategickými komerčnými bankami, čím postaví prvý pilier
plánovanej bankovej únie.
MAĎARSKO: Skutočnosť, že poľská centrálna banka NBP uplynulý týždeň znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu,
nahrala do karát aj investorom do maďarských či rumunských štátnych dlhopisov, ktorým tento krok dopomohol k výraznej rally. Zníženie
úrokových sadzieb sa totiž premietlo do poklesu požadovaných výnosov z dlhopisov, čo automaticky znamená rast ich ceny [keďže medzi
výnosom a cenou dlhopisu je inverzný vzťah]. Výnos z 10 – ročných maďarských dlhopisov minulý týždeň poklesol najviac za posledný rok
a dostal sa na úroveň 4,19 % p. a., teda najnižšie od júla. Pokles výnosov z maďarských dlhopisov tak bol dokonca výraznejší než na
samotných poľských bondoch. Na trhu sa zároveň objavili špekulácie, že NBP by mohla byť nasledovaná maďarskou MNB. K tomuto názoru
sa ale nateraz neprikláňame, nakoľko MNB si dvojročným znižovaním úrokových sadzieb urobila prácu dopredu.
GRÉCKO: Rizikovou udalosťou minulého týždňa bolo hlasovanie gréckeho parlamentu o vyslovení nedôvery premiérovi Samarasovi a jeho
kabinetu, ktoré ale napokon dopadlo bez prekvapení, a teda koalícia premiéra v kresle podržala v pomere hlasov 155 ku 131. Posledné týždne
gréckym aktívam nepriali. Vyhlásenia gréckeho premiéra Samarasa o tom, že jeho krajina je schopná financovať sa čisto na trhu a za lepších
podmienok, než mu poskytuje Medzinárodný menový fond [MMF], mali za následok výpredaje predovšetkým na gréckych dlhopisoch dlhších
splatností. Benchmarkový 10 – ročný grécky dlhopis stratil na cene viac než desatinu a stal sa tak úplne najhoršie sa vyvíjajúcim cenným
papierom v rámci 34 vládnych papierov sledovaných agentúrou Bloomberg. Medzičasom Trojka opustila Grécko v rámci ďalšej pravidelnej
kontroly, aby vo svojej centrále vyhodnotila, čo doposiaľ zistila a do Grécka sa vrátila v novembri.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
541. týždeň 2014
Zápisnica zo zasadnutia amerického Fed-u poslala euro nahor
Prvý obchodný deň uplynulého týždňa sa pre
euro niesol na zelenej rastovej vlne a spoločná
mena eurozóny si voči doláru polepšila až o viac
ako percento na úroveň 1,2655 EURUSD.
Zmazala tak straty z predošlého týždňa, ktoré boli
najmä dôsledkom zlepšenia na americkom
pracovnom trhu. Utorkové obchodovanie na
menovom páre EURUSD sa nieslo v znamení
výkyvov. Hneď ráno po príchode európskych
obchodníkov k monitorom sa euro voči doláru
posilnilo na úroveň 1,2660 EURUSD, aby ju
v priebehu dopoludnia stratilo a oslabilo sa až
pod hladinu 1,2600 EURUSD. Dôvodom boli
predovšetkým slabé výsledky nemeckej
priemyselnej produkcie, ktorá v auguste
medziročne i medzimesačne poklesla a vykázala najhorší výsledok za 5 rokov. Napoludnie otestovalo euro úroveň 1,2580 EURUSD, ale ani
na nej sa dlho neohrialo a popoludní zamierilo nahor. Euro napokon uzavrelo deň v zelenom teritóriu na úrovni 1,2670 EURUSD. Streda bola
na zverejnenia čo sa makrodát týka skôr chudobná a až do zverejnenia zápisnice z ostatného septembrového zasadnutia amerického Fed-u
sa euro voči doláru obchodovalo v pásme 1,2620 EURUSD až 1,2680 EURUSD. Večerné minútky Fed-u však priniesli na forexový trh vzruch.
Predstavitelia americkej centrálnej banky totiž podľa zápisnice očakávajú ochladenie globálnej ekonomiky a viacerí vyjadrili znepokojnenie nad
posilňovaním amerického dolára. Minútky tak vyzneli pomerne holubičo [t. j. v znamení preferovania voľnejšej menovej politiky] a keďže
centrálni bankári sa obávajú ďalšieho posilňovania dolára, tak ten sa v priebehu pár minút oslabil až na úroveň 1,2740 EURUSD. Štvrtkové
obchodovanie sa spočiatku nieslo v znamení doznievania efektu holubičej zápisnice amerického Fed-u a euro si voči doláru polepšilo až na
úroveň 1,2790 EURUSD, čo bolo jeho dvojtýždňové maximum. Tu sa ale jeho rast zastavil, nakoľko holubičí efekt pomerne rýchlo odoznel
a spoločná mena eurozóny sa popoludní vybrala smerom nadol. Svoju púť napokon ukončila až pod hladinou 1,2700 EURUSD, keď
obchodovanie uzavrela na úrovni 1,2680 EURUSD a teda s poklesom o tretinku percenta. Zásadnejšie makrodáta v piatok na trhu chýbali, no
euro aj tak nabralo jasný smer a to nadol. Voči doláru si v posledný obchodný deň uplynulého týždňa pohoršilo o rovné pol percento, keď
kleslo z otváracej úrovne 1,2700 EURUSD na záverečných 1,2630 EURUSD. V celotýždennom zúčtovaní si však euro dokázalo voči doláru
polepšiť o 0,9 %, keďže sa vzdialilo od dvojročných miním na úrovni okolo 1,2500 EURUSD dosiahnutých v prvý októbrový týždeň.
Spomedzi mien nášho regiónu sa minulý týždeň najviac darilo maďarskému forintu, ktorý si voči euru polepšil až o 1,4 % na piatkových 305,60
EURHUF. Dopomohlo mu k tomu paradoxne aj rozhodnutie poľskej centrálnej banky o znížení úrokových sadzieb. Samotný poľský zlotý
uzavrel uplynulý týždeň na zelenej nule, teda len nepatrne silnejší, keď v piatok končil obchodovanie na úrovni 4,1890 EURPLN. Jedine česká
koruna sa uplynulý týždeň voči euru oslabila, aj to len o desatinku percenta na piatkovú úroveň 27,510 EURCZK.
Poľská základná úroková sadzba opäť nižšia než maďarská
Poľská centrálna banka minulý týždeň urobila to, čo sme od nej očakávali a pristúpila k zníženiu základnej úrokovej sadzby. Zníženie bolo
napokon až na úrovni – 0,50 p. b. na okrúhlych 2,00 %, čím sa NBP so svojou sadzbou opäť dostala pod maďarskú MNB. Poľskí centrálni
bankári v stanovisku po zasadnutí nevylúčili, že môže dôjsť k ďalším úpravám menovej politiky a to v prípade, že prichádzajúce dáta vrátane
novej projekcie NBP poukážu na pretrvávajúce riziko strednodobého podliezania inflačného cieľa. Zasadnutie britskej BoE sa vo štvrtok
zaobišlo bez prekvapení, keď centrálna banka na ostrovoch ponechala základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,50 %.
1,24
1,32
1,40
4-14 6-14 8-14 10-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
4-14 6-14 8-14 10-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,77
0,80
0,83
4-14 6-14 8-14 10-14
EURGBP
101,0
106,0
111,0
4-14 6-14 8-14 10-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
4-14 6-14 8-14 10-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
641. týždeň 2014
Cena ropy Brent dosiahla nové minimá
Aj napriek tomu, že začiatok minulého týždňa sa pre cenu ropy Brent
začal sľubne, koniec priniesol nové minimá. Vplyvom rokovaní o odstávke
v najväčšej kanadskej rafinérii zdražela ropa Brent na 92,79 USD za
barel. Zhoršené ekonomické odhady MMF o globálnom ekonomickom
raste zatlačili v utorok cenu na úroveň 92,11 USD za barel. Klesanie sa
nezastavilo ani v stredu, keď Federálny úrad pre energetiku oznámil
zvýšenie stavu zásob ropy, čo viedlo k dosiahnutiu nového minima od
júna 2012, a to na úrovni 91,38 USD/barel. Toto minimum však bolo
prekonané hneď vo štvrtok, keď Brent uzavrela na úrovni 90,05 USD za
barel. Udržať sa aspoň tesne nad minimom sa jej podarilo v piatok, kedy
uzavrela na 90,21 USD za barel. Od začiatku minulého týždňa po jeho
koniec tak cena ropy Brent poklesla o – 2,3 %. Medzimesačne bola ropa
na trhu lacnejšia o – 8,7 % a od začiatku roka stratila na sile o viac ako – 15 %.
Tempo rastu priemyselnej produkcie klesá tretí mesiac po
sebe
Index priemyselnej produkcie v auguste medziročne opäť vzrástol.
V porovnaní s augustom 2013 sa zvýšil o 2,7 %. Pri sledovaní jeho
vývoja za ostatné tri mesiace však bádame spomalenie dynamiky
jeho rastu, keďže ešte v júli dosahoval medziročný nárast o 4,4 %.
K markantnému nárastu o takmer 20 % došlo v ťažbe a dobývaní,
miernejšie hodnoty rast dosiahol v dodávke elektriny, plynu, pary
a studeného vzduchu [o 3,6 %] a samotná priemyselná výroba
vzrástla o 2,3 %.
V auguste sa vo významnej miere darilo výrobcom elektrických
zariadení, ktorí si polepšili o takmer 33 %. Sťažovať sa nemôžu ani
výrobcovia kovov a kovových konštrukcií, ktorých výroba medziročne
vzrástla o 17,8 % a darilo sa aj ostatnej výrobe v oblasti opravy a inštalácii strojov a zariadení, ktorá vzrástla o 14,9 %.
Na druhej strane, nespokojnosť môžu cítiť výrobcovia textilu, odevov, kože a kožených výrobkov, ktorí si v porovnaní s rovnakým obdobím
minulého roka pohoršili o – 21,9 %. Zníženie objemu produkcie pocítili aj vo výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov, a to o – 10,1 %.
Z pohľadu hlavných priemyselných zoskupení si najviac polepšili výrobcovia predmetov dlhodobej spotreby [o 10,4 %] a naopak, výroba
predmetov krátkodobej spotreby poklesla o – 12,9 %.
Stavebníci ani v tohtoročnom auguste nedokázali vyprodukovať viac ako v auguste minulého roka a ich produkcia poklesla o – 4 %. Pozitívom
je aspoň mierne oživovanie dynamiky tempa rastu ich produkcie v medzimesačnom porovnaní, keďže v porovnaní s júlom 2014 si polepšili
o 1,7 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Priemyselná produkcia Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkciar/r Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
741. týždeň 2014
V auguste slovenský vývoz aj dovoz tovarov poklesol
Údaje zverejnené Štatistickým úradom SR minulý týždeň ukazujú, že
saldo zahraničného obchodu SR je aj naďalej aktívne. Dosiahlo
úroveň 232,8 mil. EUR, čo je však najnižší objem spomedzi
jednotlivých mesiacov roka 2014. Medzimesačne došlo až k viac než
40 % - nému poklesu.
V auguste sa zo Slovenska vyviezli tovary v hodnote 4 678,7 mil.
EUR, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2013 predstavuje
pokles o – 2,4 %. Dovážalo sa opäť v menšej miere a objem
dovezených tovarov predstavoval 4 445,9 mil. EUR pri medziročnom
poklese o – 3,1 %.
Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých osem
mesiacov tohto roka aktívne v objeme 3 192,3 mil. EUR, čo je medziročne nárast o viac než 80 mil. EUR.
Vývoj tržieb, zamestnanosti aj miezd v auguste polovicu odvetví
potešil, polovicu sklamal
Tržby slovenských priemyselníkov druhýkrát v tomto roku poklesli. Podľa údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil minulý týždeň, došlo k poklesu tržieb
o – 0,7 %, a to v dôsledku poklesu v priemyselnej výrobe a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, v oboch prípadoch o –
1,0 %. Výrazný nárast zaznamenali tržby v ťažbe a dobývaní [o 24,4 %], o necelých 5 % si polepšili aj tržby v dodávke vody, čistení a odvode
odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov.
Spomedzi jednotlivých priemyselných
odvetví najväčší medziročný pokles
tržieb o – 13,0 % pocítili výrobcovia
koksu a rafinovaných ropných výrobkov.
Nedarilo sa však ani výrobe potravín,
nápojov a tabakových výrobkov, ktorá
zaznamenala takmer 11 % - ný prepad
v porovnaní s rovnakým obdobím 2013.
Naopak, 15,1 % - nému rastu sa tešili
výrobcovia elektrických zariadení.
V ostatných odvetviach hospodárstva,
t. j. okrem priemyslu, sa v porovnaní
s júlom nálada zhoršila. V júli mali hlavu
v smútku z medziročného poklesu tržieb
len v stavebníctve a v oblasti informácií
a komunikácie. V auguste sa k nim pridali aj tržby z činnosti reštaurácií a pohostinstiev a vybraných trhových služieb.
Zamestnanosť v auguste vyčarila úsmev na tvárach v odvetví informácií a komunikácie, kde narástla o viac ako 11 %. Tešiť sa mohli aj
reštaurácie a pohostinstvá spolu s vybranými trhovými službami. Cez nulu sa vo vývoji zamestnanosti nepreniesli odvetvia stavebníctva,
predaja a opráv motorových vozidiel, veľkoobchodu, maloobchodu a dopravy a skladovania.
Z hľadiska vývoja miezd august neprial okrem stavebníctva, činnosti reštaurácií a pohostinstiev, vybraných trhových služieb, IKT ani oblasti
ubytovania. Kým prvé štyri spomenuté evidovali medziročný pokles miezd aj v júli, ubytovania sa dotkol prvýkrát až v ôsmom mesiaci tohto
roka. Najviac si polepšili zamestnanci v doprave a skladovaní [o 5,6 % v nominálnom vyjadrení]. Naopak, najväčší prepad nominálnych miezd
[o – 5,9 %] zasiahol odvetvie informácií a komunikácie.
Medziročný vývoj v % v auguste 2014
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel -0,7 1,5 3,5 3,7
Stavebníctvo -4,9 -1,8 -2,2 -2,0
Predaj a oprava motorových vozidiel 4,8 -2,9 3,4 3,6
Veľkoobchod 4,7 -2,1 5,0 5,2
Maloobchod 1,1 -0,4 2,5 2,7
Ubytovanie 2,4 0,7 -0,3 -0,1
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev -2,8 7,5 -1,6 -1,4
Vybrané trhové služby -4,2 7,2 -3,1 -2,9
Informácie a komunikácia -6,5 11,4 -5,9 -5,7
Doprava a skladovanie 5,3 -2,1 5,6 5,8
Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Dovoz Vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
841. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Ceny nehnuteľností v EÚ aj v druhom kvartáli opatrne rástli.
Podľa Eurostatu už aj na Slovensku.
Na európskom realitnom trhu ani v druhom kvartáli 2014 nedošlo k žiadnym výrazným zmenám z hľadiska cenového vývoja
nehnuteľností. Malý dôvod na radosť, z pohľadu predávajúcich, predsa len existuje. Po prvom kvartáli tohto roka, v ktorom bol zaznamenaný
prvý medziročný nárast za ostatné tri roky, môžeme na základe údajov Eurostatu konštatovať, že ani druhý kvartál neostal nič dlžen.
Štatistika totiž hovorí, že ceny nehnuteľností v rámci celej Európskej únie medziročne vzrástli o 1,7 %. Prognóza tak ostáva aj naďalej
rovnaká, a teda výraznejšie oživenie na trhu s nehnuteľnosťami neočakávame ani v nadchádzajúcich mesiacoch. Napriek relatívne nízkym
cenám, ktoré stále nedosahujú úroveň spred obdobia prasknutia realitnej bubliny, si mnoho Európanov vrátane Slovákov nemôže dovoliť nové
bývanie, zväčša vplyvom neistej situácie na trhu práce.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 2. štvrťroku 2014 podľa Eurostatu
medziročne vzrástli o 1,2 %. V medzikvartálnom porovnaní tak došlo k 1,6 % - nému nárastu cien.
Tento nárast predstavuje jemné oživenie slovenského realitného trhu, avšak cenový rast ešte stále
nepokoril tempo z posledného kvartálu 2013, kedy medziročný nárast dosiahol podľa Eurostatu
úroveň 2,2 %. Podľa metodiky Národnej banky Slovenska [NBS] ceny nehnuteľností na Slovensku
v 2. kvartáli 2014 zaznamenali medziročný pokles o – 1,5 %. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu
a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Štatistika NBS sa vo väčšej miere opiera o priemerné ponukové
ceny.
Vďaka tomu, že podľa metodiky NBS je cena v eurách za 1 m2 slovenských bytov a domov
najnižšia od 3. kvartálu 2007, sú nehnuteľnosti pre Slovákov dostupnejšie ako
v predkrízovom období. Napriek relatívne nízkym cenám však môže väčšina Slovákov o sťahovaní
sa do nového len snívať. „Vďačíme“ za to najmä neľahkej situácii na trhu práce, keďže Slovensko
dlhodobo bojuje s vysokou mierou nezamestnanosti.
Zamiešať kartami môžu aj nové odporúčania NBS, podľa ktorých banky budú poskytovať finančné
prostriedky na kúpu nehnuteľností do výšky 100 % ich ceny už len v obmedzenej miere. Na druhej
strane sa tak ale minimalizuje riziko vzniku realitnej bubliny. Svetlým bodom pri rozhodovaní sa
o kúpe nehnuteľností sú nízke úrokové sadzby z úverov na bývanie, ktoré by vzhľadom na
očakávanú menovú politiku v eurozóne mohli na týchto úrovniach pretrvať ešte dlhší čas.
Najvýraznejší medziročný cenový pokles nehnuteľností o takmer desatinu bol v druhom
kvartáli evidovaný v Slovinsku. To v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom vymenilo na čele
Chorvátsko, ktoré tentokrát zaznamenalo len miernejší pokles cien o – 2,9 %. Medziročnému
poklesu cien sa však neubránili ani ďalšie ekonomiky EÚ. Taliansko zaznamenalo takmer
5 % – ný pokles a v ďalších piatich ekonomikách prepad osciloval v rozmedzí od – 0,2 % do
– 3,8 %.
Naopak, nespokojnosť s vyššími cenami zrejme pociťujú záujemcovia o kúpu nehnuteľností
v 16 krajinách únie, za ktoré boli výsledky zverejnené. Vrásky na čele môžu mať najmä
kúpychtiví Estónci, keďže v tejto pobaltskej ekonomike sa ceny bývania medziročne zvýšili až
o 14,5 %. Estónsko si však prešlo krízou na realitnom trhu spojenou s prepadom cien nehnuteľností
o desiatky percent a tak aj napriek cenovému rastu z posledných kvartálov sú estónske byty a domy stále o cca – 15 % lacnejšie ako pred
krízou.
V Európskej únii ako celku boli v 2. štvrťroku 2014 nehnuteľnosti o 1,7 % drahšie ako v rovnakom období roka 2013. Na európskom
realitnom trhu tak dochádza k postupnému obratu. Jedná sa o vážený priemer, v ktorom majú najväčšiu váhu najsilnejšie európske
ekonomiky. V porovnaní s letom 2008, kedy ceny nehnuteľností v EÚ dosiahli svoj vrchol, boli v úvode roka 2014 európske byty
a domy o cca – 5 % lacnejšie.
Medziročná zmena cien
nehnuteľností určených na
bývanie [v %]
Krajina 2Q2014
Slovinsko -9,8
Taliansko -4,8
Rumunsko -3,8
Chorvátsko -2,9
Cyprus -1,5
Francúzsko -1,1
Belgicko -0,8
Fínsko -0,2
Bulharsko 0,5
Česká republika 0,7
Španielsko 0,8
Slovensko 1,2
Holandsko 1,3
Maďarsko 1,4
EÚ 1,7
Luxembursko 3,8
Dánsko 4,0
Portugalsko 5,9
Malta 6,0
Litva 6,5
Lotyšsko 8,2
Švédsko 8,7
Veľká Británia 10,2
Írsko 12,5
Estónsko 14,5
Zdroj: analytický tím Poštovej banky
podľa HPI Eurostat

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
941. týždeň 2014
Kalendár udalostí 42. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Index spotrebiteľských cien CPI [13. október 2014], v % september 2014 – 0,1 – 0,1
Nové priemyselné objednávky [14. október 2014], v % august 2014 – –
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [16. október 2014], v % september 2014 – 0,1 – 0,1
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť