Ekonomický týždenník Poštovej banky - 29. týždeň

1. 29. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
229. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Viac ako polovicu Slovákov najviac trápia rastúce
ceny. Aj v čase, keď podľa štatistík klesajú. 3
Čo nové vo svete: Slovinsko musí platiť za „staré hriechy“ 4
Euro po 5 mesiacoch nakuklo pod hladinu 1,3500 EURUSD 5
Úrokové sadzby v Maďarsku zrejme opäť poklesnú 5
Ceny ropy Brent minulý týždeň zastavila pokles 6
Ceny tovarov a služieb v júni opäť klesli a to o – 0,1 % 6
Objednávky v slovenskom priemysle vzrástli v máji medziročne
o 2,2 % 7
V máji sa z rastu produkcie tešili najmä rumunskí priemyselníci 7
Rebríček týždňa: Rovnováhu medzi pracovným a súkromným
životom našlo 72 % Slovákov 8
Kalendár udalostí 30. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
329. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Viac ako polovicu Slovákov najviac trápia rastúce ceny.
Aj v čase, keď podľa štatistík klesajú.
Čo vás v súčasnosti najviac trápi? Pre rodiny, v ktorých je aspoň jeden dospelý člen bez práce, je to zrejme nezamestnanosť. Pre tých, ktorí
síce prácu majú, ale zarábajú málo, je to pravdepodobne najmä finančná situácia. A pre tých, ktorých sužujú choroby, je to zas predovšetkým
otázka zdravia. Každý z nás má svoje problémy, s ktorými každodenne bojuje. Svoj kríž si ale nesie aj naša ekonomika. Prieskum
Eurobarometer 415 v marci tohto roka zisťoval, čo podľa Slovákov najviac trápi našu ekonomiku a na druhej strane, čo najviac trápi
nás samotných.
Odpovede na obe otázky boli síce podobné, ale predsa pri pohľade na
seba a svoje vlastné životy Slováci vyzdvihovali niečo iné ako v prípade
slovenskej ekonomiky. Situácia v našej ekonomike je skôr zlá ako
dobrá – na tom sa zhoduje až 84 % Slovákov, ktorí sa do prieskumu
zapojili.
Najväčším problémom, ktorému slovenská ekonomika z pohľadu až
61 % obyvateľov čelí, je nezamestnanosť. Bez práce je na Slovensku aj
naďalej približne každý ôsmy ekonomicky aktívny človek. Hoci miera
nezamestnanosti v našej krajine už pomaly klesá, na predkrízové úrovne
v okolí hladiny 7,5 % má stále na míle ďaleko. Na druhej strane je už ale
viac ako polovica Slovákov presvedčená, že negatívne dopady krízy
na náš trh práce už dosiahli svoj vrchol a svitá na lepšie časy.
Druhým najvážnejším problémom našej krajiny je podľa Slovákov
aktuálna ekonomická situácia. Za najpálčivejší problém ju označila
tretina opýtaných. V novinových titulkoch síce svieti slovo kríza menej
často ako pred rokom či dvomi, no definitívne víťazstvo nad jej dopadmi
sme zatiaľ nedosiahli. Slovenská ekonomika v tomto roku podľa našich odhadov porastie o 2,3 %. V porovnaní s minulým rokom sa
tak bude jednať o značné zrýchlenie, avšak na znovuzískanie titulu stredoeurópskeho tigra to postačovať nebude.
Akým problémom ale najviac čelia samotní Slováci? Hoci od úvodu tohto roku ceny na pultoch našich predajní stagnujú či dokonca
klesajú, Slovákov najviac trápi inflácia. Rastúce ceny označilo za najpálčivejší problém až 52 % oslovených Slovákov. Ako je to
možné, keď podľa štatistík prvá polovica roka priniesla medziročný pokles cien o – 0,1 %? Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] meria každý mesiac
mieru inflácie na základe zmeny cien tovarov a služieb zaradených do spotrebného koša. Tieto položky sú vyberané účelovo predovšetkým na
základe toho, kam najčastejšie smerujú výdavky domácností. V roku 2014 je súčasťou spotrebného koša 709 položiek. No zatiaľ čo niektoré
z nich [ako napríklad základné potraviny] sú obsahom našich nákupných košíkov aj niekoľkokrát za týždeň, ku kúpe iných [napríklad auta] sa
odhodlávame aj dlhé roky.
Každá domácnosť je iná a má tak aj iné zloženie svojich výdavkov. Niekto míňa viac na kultúru, iný na zariadenie do domácnosti a ďalší
investuje do vzdelávania seba či svojich detí. Existujú ale oblasti, na ktoré míňame všetci bez rozdielu, a tými sú najmä potraviny
a bývanie. Na tieto dve oblasti míňa priemerná slovenská domácnosť takmer polovicu svojich mesačných spotrebných výdavkov.
V nízkopríjmových domácnostiach je tento podiel ešte vyšší, naopak v rodinách s vyššími príjmami zostáva viac peňazí aj na menej dôležité či
tzv. luxusné tovary a služby. Aj preto každý z nás pociťuje cenový vývoj inak a vníma takpovediac svoju vlastnú infláciu. A tak
podobne ako existuje pojem pocitová teplota, môžeme hovoriť aj o pocitovej inflácii. Tá je zvyčajne vyššia ako inflácia zmeraná
štatistikmi.
Aj druhý najčastejší problém Slovákov sa týka peňazí. Rozprávkové „oslík, otras sa“ v skutočnom živote nefunguje a takmer
štvrtina respondentov v prieskume uviedla, že najviac ich trápi vlastná finančná situácia. O tretie miesto najväčších problémov sa
v pomyselnom rebríčku delia nezamestnanosť a oblasť zdravia a sociálnej zábezpeky. Tieto problémy označilo za najpálčivejšie 18 %
Slovákov.
Najväčšie problémy, ktorým v súčasnosti čelia slovenská
ekonomika a samotní Slováci [v % opýtaných]
problém Slovensko obyvatelia
kriminalita 12% 4%
ekonomická situácia 34% 15%
rastúce ceny 28% 52%
zdanenie 7% 8%
nezamestnanosť 61% 18%
bývanie 4% 8%
finančná situácia štátu / domácnosti 11% 24%
zdravie a sociálna zábezpeka 16% 18%
vzdelávací systém 4% 9%
dôchodky 9% 13%
životné prostredie 2% 4%
ostatné 4% 2%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurobarometer, 2014
pozn.: respondenti mohli uviesť max. 2 odpovede

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
429. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Slovinsko musí platiť za „staré hriechy“
CYPRUS: V nedeľu 20. júla si Cyperčania pripomenuli 40. výročie tureckej invázie, ktorá mala za následok rozdelenie ostrova na dve časti.
Medzinárodne uznaná južná časť ostrova, známa aj ako grécky Cyprus sa ani za 40 rokov nedokázala dohodnúť so severnou „tureckou“
časťou na znovuzjednotení krajiny. Severný Cyprus uznáva ako samostatný štát len Turecko, ktoré v tejto časti krajiny doposiaľ drží svoje
vojská. Tí, ktorí už na Severný Cyprus cestovali, tiež vedia, že na tamojšie letiská sa dostanú len s medzipristátím v Turecku.
Približne stovka gréckych klientov cyperských bánk Laiki a Bank of Cyprus minulý týždeň podala na súd návrh na začatie konania proti
Cyperskej republike vo veci neoprávnenej konfiškácie ich vkladov. Medzi žalujúcimi sú ako individuálni tak i inštitucionálni investori, ktorí
uvádzajú, že zdanenie vkladov ich pripravilo o väčšinu celoživotných úspor. Grécki investori žiadajú náhradu škody, ktorá dosiahla približne
50 mil. EUR. Návrh na začatie konania bol podaný na základe bilaterálnej zmluvy medzi Gréckom a Cyprom, ktorá takýto krok umožňuje. Ak
do 6 mesiacov nedôjde medzi stranami k dohode, poputuje prípad na Medzinárodné stredisko pre riešenie investičných sporov [ICSID].
SLOVINSKO: V Slovinsku sa ešte predminulý víkend uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Dôvodom bola rezignácia premiérky Alenky
Bratušekovej, ktorá stratila podporu svojej materskej strany. Oficiálne výsledky volieb stále nie sú známe, no po spočítaní drvivej väčšiny
hlasov sa zdá, že víťazom volieb sa stala novozaložená stredoľavá strana SMC so ziskom viac ako tretiny hlasov. Novú vládu nečakajú ľahké
časy. Alpská krajina sa stále celkom nevymanila z hrozby potreby medzinárodnej pomoci a na nálade jej nepridalo ani minulotýždňové
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Slovinsko má podľa súdneho rozhodnutia rok na to, aby odškodnilo klientov tamojšej banky Nova Ljubljanska Banka. Tá po osamostatnení
Slovinska od bývalej Juhoslávie pred vyše dvadsiatimi rokmi odsekla chorvátskych, bosnianskych a iných zahraničných klientov od ich úspor.
A Slovinsko im teraz musí vrátiť vklady aj s úrokmi. Celkový náklad pre alpskú krajinu by mohol podľa právnikov poškodených dosiahnuť až
pol miliardy eur.
ROZVÍJAJÚCE SA TRHY: Počas prvého polroka 2014 si rozvíjajúce sa ekonomiky [EM] požičali na medzinárodnom dlhopisovom trhu takmer
69,5 mld. USD, čo v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška predstavuje nárast o viac než polovicu. Podľa dát agentúry Reuters boli
najaktívnejšími Mexiko, Slovinsko a Turecko. V rebríčku TOP 10 ale zasvietilo aj Slovensko, ktoré zahraničie stále rado zaraďuje medzi EM
a ktoré si prostredníctvom eurobondov požičalo na trhu 2,6 mld. EUR.
ECB: Svojou troškou prispela minulý týždeň na trhy aj Európska centrálna banka [ECB], ktorá zverejnila plán budúcoročných zasadnutí. Ako
sme už informovali pred dvomi týždňami, randiť s ECB budeme počnúc budúcim rokom menej často. Namiesto doterajších štvortýždňových
intervalov obmedzí centrálna banka zasadania na každých 6 týždňov. ECB tak má v kalendári poznačených len 8 zasadnutí, na ktorých bude
rozhodovať o nastavení menovej politiky a po ktorých predstúpi jej prezident Mario Draghi pred novinárov. Okrem toho ECB oznámila spôsob,
akým v októbri zverejní výsledky komplexného hodnotenia zdravia systematicky dôležitých európskych bánk. Toto hodnotenie bude obsahovať
komplexnú analýzu bilancií bánk, dohľad nad ktorými ECB prevezme v rámci mechanizmu SSM v novembri 2014.
ČÍNA: Čínska ekonomika zaznamenala v druhej štvrtine roka medziročný nárast HDP o 7,5 % a mierne tak šliapla na plyn v porovnaní
s prvým štvrťrokom, kedy vzrástla „len“ o 7,4 %. Čínska vláda cieli tohtoročný rast tamojšej ekonomiky práve na úrovni 7,5 % a keďže Čína
nemá problém štatistikám trošku pomáhať, svoj cieľ vláda pravdepodobne dosiahne. V súvislosti s Čínou sa v posledných rokoch dostávajú na
pretras obavy súvisiace s tzv. mäkkým resp. tvrdým pristátím, teda miernejším či dokonca prudkým spomalením hospodárskeho rastu.
Podobné obavy má zrejme aj čínska vláda, ktorá sa ekonomike rozhodla pomôcť rôznymi stimulačnými opatreniami. Hoci pre európske či iné
rozvinuté ekonomiky je aktuálne takýto rýchly ekonomický rast skôr utópiou, pre Čínu je ľudovo povedané „nič moc“.
BRICS: Lídri rozvíjajúcich sa krajín BRICS [Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika] vybrali za sídlo novovznikajúcej Novej
rozvojovej banky [NDB] čínsky Šanghaj. Z Indie, ktorej Dillí sa o poskytnutie sídla banky tiež uchádzalo, vzíde prvý prezident NDB. Krajiny
majú zároveň v úmysle vytvoriť svoju vlastnú podobu menového fondu. Tieto plány nie sú úplnou novinkou, keďže krajiny BRICS ich
komunikovali už v minulom roku po tom, ako Fed ohlásil plánovaný tapering a priniesol tak odlev kapitálu z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré
predtým z mimoriadne voľnej menovej politiky Fed-u ťažili.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Podľa oficiálnych štatistík zaznamenali ceny nehnuteľností vo Veľkej Británii v máji medziročný rast na úrovni 10,5 %.
Tento rast ťahalo smerom nahor predovšetkým zdražovanie bývania v Londýne, kde ceny bytov a domov vzrástli až o viac ako pätinu.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
529. týždeň 2014
Euro po 5 mesiacoch nakuklo pod hladinu 1,3500 EURUSD
Spoločná mena eurozóny uplynulý pondelok
okamžite po príchode európskych obchodníkov
k monitorom posilnila z úrovne 1,3600 EURUSD
na 1,3640 EURUSD. Prelomiť technickú úroveň
1,3648 EURUSD však naša mena nedokázala.
Ranné posilnenie eura bolo jednak dôsledkom
doznievajúceho efektu nočného vývoja na páre
USDJPY, ale aj dobrej nálady európskych
obchodníkov po finále futbalových majstrovstiev.
Po zvyšok dňa euro svoje zisky postupne
vymazávalo. Utorkové obchodovanie sa už od
rána nieslo skôr v negatívnom duchu, keď júlové
výsledky prieskumov ZEW z Nemecka a eurozóny
zaostali za očakávaniami, a teda sklamali. Už
dopoludnia tak euro oslabilo pod technickú úroveň 1,3600 EURUSD, no držalo sa len tesne pod ňou resp. v jej blízkom okolí. Ďalšie hodiny sa
niesli v pokojnom duchu a obchodníci vyčkávali na popoludňajšie vystúpenie šéfky amerického Fed-u pred Senátom. Pani Yellenová sa opäť
ukázala ako menšia holubička, než sme si mysleli. Síce uviedla, že pred tým, ako Fed začne zvyšovať sadzby, je potrebné ďalšie zlepšenie
ekonomického vývoja a trhu práce, ale na druhej strane upozornila, že nárast základnej úrokovej sadzby by mohol prísť skôr a rýchlejšie, než
sa očakávalo. Euro po jej slovách oslabilo na úroveň 1,3560 EURUSD. Trend poklesu, na ktorý euro nastúpilo už v utorok, pretrval aj počas
stredy a spoločná mena eurozóny sa v priebehu obchodovania dostala na dohľad úrovne 1,3500 EURUSD. Viaceré spoločnosti venujúce sa
forexovému trhu vydali odporúčania predávať euro a aj tieto správy tak prispeli k jeho oslabovaniu. Vo štvrtok sa toho na menovom páre
EURUSD veľa neudialo a euro sa voči doláru obchodovalo na dohľad úrovne 1,3500 EURUSD. Podobne ako vo štvrtok, aj v piatok bolo
obchodovanie na eurodolárovom páre skôr pokojné. Spoločná mena eurozóny sa voči doláru pohybovala tesne nad hladinou 1,3500
EURUSD. Na trhu chýbali akékoľvek zásadnejšie fundamenty a euro tak nedostalo impulz pre výraznejší rast či pokles. Popoludní euro
krátkodobo oslabilo pod hladinu 1,3500 EURUSD, a to po prvýkrát od Valentína. Dlho sa však euro pod touto úrovňou neohrialo a do záveru
dňa posilnilo na úroveň 1,3524 EURUSD, na ktorej napokon obchodovanie i ukončilo. Za celý uplynulý týždeň euro voči doláru stratilo – 0,6 %.
Kurzy mien nášho regiónu uplynulý týždeň voči euru skôr stagnovali a nepripísali si tak výraznejšie zhodnotenie ani oslabenie. Maďarský forint
si voči euru polepšil o necelú desatinu percenta na piatkovú úroveň 309,90 EURHUF, keď obchodníci vyčkávali na tohtotýždňové rozhodnutie
maďarskej centrálnaj banky [MNB] o menovej politike. Poľský zlotý naopak o necelé dve desatiny percenta oslabil a voči euru sa v piatok
popoludní obchodoval na úrovni 4,1480 EURPLN. Ako už tradične, aj minulý týždeň bola z okolitých mien najstabilnejšia česká koruna, ktorej
kurz voči euru sa výraznejšie nevzdialil od úrovne 27,440 EURCZK.
Úrokové sadzby v Maďarsku zrejme opäť poklesnú
V utorok 22. júla sa stretnú maďarskí centrálni bankári, aby rozhodli o nastavení menovej politiky na najbližší mesiac. Hoci za politikov
a centrálnych bankárov v Maďarsku by asi nikto ruku do ohňa nedal, predpokladáme, že MNB pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky
a to prostredníctvom zníženia základnej úrokovej sadzby na nové historické minimum 2,20 %. Maďarsko bolo totiž aj v júni svedkom
medziročného poklesu cien, čo dáva centrálnej banke priestor pre ďalšie zníženie sadzieb. Domnievame sa, že dnom by pre Maďarov za
súčasnej situácie nemusela byť ani hladina 2,00 %.
1,34
1,37
1,40
1-14 3-14 5-14 7-14
EURUSD
27,00
27,40
27,80
1-14 3-14 5-14 7-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
1-14 3-14 5-14 7-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
1-14 3-14 5-14 7-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
1-14 3-14 5-14 7-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
1-14 3-14 5-14 7-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
2,50
5,00
1-14 3-14 5-14 7-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
629. týždeň 2014
Cena ropy Brent minulý týždeň zastavila pokles
Uplynulé týždne sa niesli v znamení pomerne výrazného zlacňovania
ropy. Ten minulý ale tento trend zastavil a priniesol zastabilizovanie cien.
Ropa Brent v pondelok mierne zdražela a dostala sa na úroveň 106,98
USD za barel. Už v utorok ale svoj cenový rast vymazala a zlacnela na
dohľad hladiny 106 dolárov za barel po tom, ako Líbya zvýšila produkciu
čierneho zlata aj napriek pokračujúcim násilnostiam. Mierneho poklesu sa
ropa Brent dočkala aj v stredu, kedy zlacnela na 105,85 USD za barel.
Nové septembrové dodávky ropy Brent sa ale vo štvrtok obchodovali za
drahšie, a to za 107,89 dolárov za barel. Dôvodom cenového rastu ropy
bolo rozhodnutie západných mocností o ďalších sankciách voči Ruskej
federácii. V piatok však cena ropy Brent opäť poklesla na 107,24 USD za
barel a v porovnaní s predminulým piatkom sa tak jej cena takmer
nezmenila. Medzimesačne bola ropa Brent o – 5,6 % lacnejšia, no medziročne bola jej cena stále o 5,8 % vyššia.
Ceny tovarov a služieb v júni opäť klesli a to o – 0,1 %
Ceny tovarov a služieb na Slovensku sa po májovej stagnácii v júni opäť znížili. Došlo totiž znova k ich miernemu medziročnému poklesu a to
o – 0,1 % podľa národného CPI indexu aj harmonizovaného HICP indexu. Medzimesačne, teda oproti aprílu 2014, spotrebiteľské ceny podľa
oboch metodík vzrástli o 0,1 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
V júni 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré
zdraželo o 3,4 % podľa CPI resp. o 3,5 % podľa HICP. Rýchlejší ako
dvojpercentný rast vykázali ešte rozličné tovary a služby a rast
o 1,6 % zaznamenali alkohol a tabak.
Medziročný pokles cien v júni zaznamenalo päť kategórií nášho
spotrebného koša. Najvýraznejšie, o – 1,7 % [podľa CPI] resp. o –
1,6 % [podľa HICP] sa znížili ceny potravín a nealkoholických
nápojov. Došlo tak zároveň k ich najsilnejšiemu poklesu v tomto roku,
pod čo sa do určitej miery môže podpisovať už aj prichádzajúce leto
a s ním spojené znižujúce sa ceny sezónneho ovocia, zeleniny či
iných poľnohospodárskych komodít. Pod vývoj cien potravín sa
výraznou mierou podpisuje práve vývoj cien poľnohospodárskych
komodít na svetových trhoch, z ktorých sú viaceré stále medziročne lacnejšie. Menej ako pred rokom sme okrem potravín zaplatili aj za služby
pôšt a telekomunikácií [o – 1,5 % podľa oboch metodík] a taktiež za dopravu, bývanie a za nábytok a vybavenie domácnosti.
Oproti máju 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast podľa oboch metodík evidovaný v prípade odevov a obuvi [o 0,9 %].
K medzimesačnému zlacneniu došlo v prípade potravín a nealko nápojov a v oblasti rekreácie a kultúry [zhodne o – 0,1 %].
Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako príliš
rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok zmenu
v správaní spotrebiteľov, ktorí začnú vyčkávať na ešte nižšie ceny a odkladať svoje nákupy do budúcnosti. Výrobcovia sa potom musia
vyrovnávať so slabším dopytom prostredníctvom znižovania nákladov, čo má za následok aj znižovanie miezd či prepúšťanie. Ľudia tak môžu
prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba nútene ďalej klesá. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť.
Medziročný rast cien v EÚ v júni mierne zrýchlil na úroveň 0,7 % z májovej úrovne 0,6 % a v eurozóne stagnoval na rovnakej úrovni ako
predchádzajúci mesiac [0,5 %]. Spomedzi krajín únie rástli v júni ceny najrýchlejšie, avšak len o 1,9 %, vo Veľkej Británii a o 1,7 % v Rakúsku.
Naopak, viacero krajín na čele s Bulharskom [– 1,8 %] a Gréckom [– 1,5 %] bolo aj v júni svedkom klesajúcich cien. Údaje zverejnil Eurostat.
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
729. týždeň 2014
Objednávky v slovenskom priemysle vzrástli v máji medziročne o 2,2 %
Tempo rastu nových objednávok našich priemyselníkov po aprílovom
prepade v máji mierne zrýchlilo. V piatom mesiaci prijali slovenskí
priemyselníci o 2,2 % viac objednávok ako v rovnakom mesiaci
vlaňajška. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Najvýraznejší medziročný nárast nových objednávok v máji
zaznamenala málo objemná výroba dopravných prostriedkov, ktorej
objednávky vzrástli o 54,4 %. Dvojciferný rast objemu nových
objednávok [o 12,5 %] potešil ďalej už len výrobcov strojov
a zariadení.
Po aprílovom poklese si mierny medziročný nárast nových
objednávok [o 1,2 %] zaknihovali pre našu ekonomiku životne dôležití výrobcovia motorových vozidiel. Na druhej strane tiež veľmi dôležití
producenti elektroniky, optiky a počítačov zaznamenali aj v máji medziročný pokles hodnoty objednávok a to o – 1,3 %. Medziročný pokles
objednávok ale zaznamenali aj ďalšie odvetvia nášho priemyslu na čele s výrobcami papiera a papierových produktov s poklesom o – 11,4 %.
V máji sa z rastu produkcie tešili najmä rumunskí
priemyselníci
Z najrýchlejšieho medziročného rastu priemyselnej produkcie sa v máji tešili rumunskí výrobcovia. Ich produkcia zaznamenala v piatom
mesiaci medziročný rast o 15,0 % a nadviazala tak na predchádzajúce úspešné jarné mesiace. Dvojciferný rast produkcie zaznamenali aj
priemyselníci v Litve, ktorých výroba medziročne vzrástla
o 10,2 %. O takmer desatinu sa zvýšila aj produkcia
maďarských priemyselníkov.
Ani slovenskí priemyselníci nemuseli mať v máji hlavy
v smútku. Ich produkcia podľa údajov Eurostatu vzrástla
o rovných 6,0 %. Mierny medziročný nárast produkcie
evidovali v máji aj priemyselníci v EÚ28 ako takej [o 1,1 %] či
menej početnej eurozóne [o 0,5 %].
Mesiac lásky ale príliš neprial najmä priemyselníkom na
Malte, ktorých výroba zaznamenala medziročný pokles na
úrovni – 11,9 %. S odstupom nasledovali francúzski
priemyselníci, ktorí medziročne vyprodukovali o – 4,2 %
menej.
-12%
-8%
-4%
0%
4%
8%
12%
16%
Rumunsko
Litva
Maďarsko
Slovensko
ČR
Bulharsko
Slovinsko
V.Británia
Španielsko
Estónsko
Poľsko
Grécko
Nemecko
Chorvátsko
EÚ28
eurozóna
Portugalsko
Lotyšsko
Dánsko
Taliansko
Holandsko
Švédsko
Fínsko
Francúzsko
Malta
Priemyselná produkcia v krajinách EÚ 28 [máj 2014]
Zdroj: Eurostat
r/r
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
829. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom našlo 72 %
Slovákov
„Work – life balance“, alebo aj harmónia medzi pracovným a osobným životom, sa
v súčasnej uponáhľanej dobe dostáva čoraz viac do popredia. Hľadanie rovnováhy medzi
časom stráveným v práci a časom, ktorý nám zostáva na rodinu a seba samých, nie
je vždy jednoduché. Najmä ak si predstavíme, že okrem samotnej pracovnej doby nám
veľa času z dňa ukrojí cesta do práce a späť. Priemerný Slovák strávi cestou do roboty
a naspäť domov viac ako hodinu a pol. Okrem toho mnohí z nás nosia prácu
„v hlave“ aj po tom, ako prekročia prah svojich domovov.
S rovnováhou medzi svojím pracovným a osobným životom sú spokojné tri štvrtiny
Európanov. Zvyšná štvrtina si vie tento pomer predstaviť aj lepšie. Vyplynulo to
z najnovšieho prieskumu Eurobarometer, ktorý sa venoval otázkam pracovných podmienok
a spokojnosti zamestnancov.
Najspokojnejší s rozdelením svojho času medzi prácu a rodinu sú Škandinávci a obyvatelia
krajín Beneluxu. Spokojnosť so svojím „work – life balance“ v prieskume vyjadrilo až 9
z 10 Dánov. Nasledovali Holanďania, Belgičania a Luxemburčania, kde spokojnosť
s rovnováhou svojho pracovného a súkromného života vyjadrilo viac ako 85 %
opýtaných. Zásluhu na tom môže mať aj fakt, že zamestnanci v týchto krajinách sú za svoju
prácu aj veľmi dobre ohodnotení. Priemerná mzda v týchto krajinách sa pohybuje na
úrovni 3 900 EUR až 4 500 EUR.
Slováci síce svojou spokojnosťou za priemernými Európanmi zaostávajú, ale nepatria ani
medzi najväčších „frflošov“. Spokojnosť s rozdelením svojho času medzi prácu
a osobný život vyjadrilo v prieskume 7 z 10 Slovákov. Viac ako pätina je pritom s touto
rovnováhou veľmi spokojná, zvyšná polovica sa označila za skôr spokojnú. Viac než
štvrtina opýtaných Slovákov ale so svojím „work – life balance“ spokojná nie je.
Najmenej spokojní s rovnováhou medzi svojou prácou a súkromím sú Gréci [len
46 % z nich]. Jedine v tejto krajine únie je pritom v tejto oblasti viac nespokojných než
spokojných ľudí. Na chvoste rebríčka sa ale popri Grékoch ocitli aj Španieli a Chorváti,
z ktorých sú s nastavením pomeru práca vs. súkromie spokojné len menej ako dve tretiny.
„Work – life balance“ očami Európanov
Krajina spokojný nespokojný
Dánsko 89 10
Holandsko 88 12
Belgicko 86 14
Luxembursko 85 15
Fínsko 84 15
Švédsko 84 15
Rakúsko 81 18
Írsko 78 21
Litva 78 21
Estónsko 77 22
Malta 77 22
Slovinsko 77 22
Veľká Británia 77 22
Nemecko 76 24
Francúzsko 76 24
EU28 74 25
Cyprus 74 25
Bulharsko 73 26
ČR 73 26
Maďarsko 72 28
Slovensko 72 26
Portuglasko 71 28
Rumunsko 71 28
Taliansko 70 30
Poľsko 70 29
Lotyšsko 68 31
Chorvátsko 66 33
Španielsko 63 37
Grécko 46 54
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa
Eurobarometer 398, apríl 2014

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
929. týždeň 2014
Kalendár udalostí 30. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % jún 2014 12,90 –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,1 2,2 2,3 3,1
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,7 – 3,0 – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r]1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,86 12,78 12,99 12,76
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 340,0 890,0 3 827,0 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,33 1,32 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,10 0,12 0,15
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť