Ekonomický týždenník Poštovej banky - 25. týždeň

1. 25. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
25. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Dočasnú alebo sezónnu prácu vykonáva 7 % zamestnaných Slovákov. Najčastejším dôvodom je nemožnosť nájsť si stále zamestnanie. 3
 Čo nové vo svete: Cyprus má za sebou úspešnú dlhopisovú emisiu 4
 Euro si minulý týždeň voči doláru pripísalo takmer pol percenta 5
 Americký Fed opäť znížil mesačný objem nákupov 5
 Ceny ropy na svojich 9 – mesačných maximách v dôsledku nepokojov v Iraku 6
 Medziročnú stagnáciu cien potvrdil aj májový index HICP 6
 Slovenskí priemyselníci prijali v apríli o 1,3 % viac nových objednávok ako pred rokom 7
 Evidovaná miera nezamestnanosti v máji poklesla na 12,80 % 7
 Rebríček týždňa: Naša životná úroveň dosahuje 76 % priemeru EÚ. Horšie je na tom rovná desiatka krajín. 8
 Kalendár udalostí 26. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
3
25. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Dočasnú alebo sezónnu prácu vykonáva 7 % zamestnaných Slovákov. Najčastejším dôvodom je nemožnosť nájsť si stále zamestnanie.
Leto už nezadržateľne klope na dvere a s ním prichádza aj obdobie dovoleniek a školských prázdnin. Nie pre každého je však jarné a letné obdobie synonymom dovolenky a oddychu. Pre toto obdobie sú totiž typické rôzne dočasné, príležitostné a sezónne práce napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve alebo v oblasti cestovného ruchu a pohostinstva. Príležitostné práce často vykonávajú brigádujúci študenti či tzv. „dohodári“, ale nájdeme tu aj zamestnancov pracujúcich na dobu určitú. Za prácu dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu je podľa Štatistického úradu SR považovaný každý pracovný pomer dojednaný na určitú dobu. Za dočasnú, príležitostnú či sezónnu sa považuje teda aj práca vykonávaná na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [dohoda o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov, o pracovnej činnosti]. Za dočasnú sa považuje aj práca počas zastupovania osoby na materskej alebo rodičovskej dovolenke, dlhodobo práceneschopnej osoby a pod. Patria sem aj uchádzači o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú na aktivačných prácach.
V poslednom kvartáli vlaňajška sme podľa Výberového zisťovania pracovných síl [VZPS] Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] mali na Slovensku celkovo 1,96 milióna zamestnancov. Dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu prácu vykonávalo v poslednom kvartáli vlaňajška takmer 7 % všetkých zamestnancov, čo predstavovalo 134,6 tisíc osôb. Dočasné či sezónne práce však najviac prekvitajú počas jarných a letných mesiacov. V 2. štvrťroku minulého roka bol počet takýchto sezónnych zamestnancov vyšší o zhruba 5 tisíc a v 3. štvrťroku až o 7 tisíc osôb.
Najčastejším dôvodom vykonávania dočasnej práce je nemožnosť nájsť si stále zamestnanie. Tento dôvod totiž uviedlo až 85 % zo všetkých dočasných zamestnancov. Znamená to, že 114,5 tisíca Slovákov by si chcelo nájsť stále zamestnanie, ale keďže sa im to nedarí, vykonávajú aspoň príležitostné práce. V podmienkach vysokej miery nezamestnanosti, ktorá v našej krajine stále panuje, to nie je nič prekvapivé. Každopádne ale aj nájdenie si dočasnej práce je pre nezamestnaného človeka veľkým pozitívom, nakoľko takto získava nielen finančný príjem, ale aj pracovné skúsenosti a návyky. Nie každý dočasný zamestnanec si však chce nájsť stálu prácu. Približne 13 % dočasne zamestnaných Slovákov totiž vykonáva takúto prácu kvôli tomu, že im to vyhovuje.
Príležitostné či sezónne práce sú rozšírené predovšetkým medzi ľuďmi vo veku 25 až 49 rokov. Z tejto vekovej kategórie pochádza až viac než polovica z celkového počtu príležitostných zamestnancov. Štvrtina dočasných zamestnancov je starších ako 50 rokov a najmenší podiel, zhruba pätinu, predstavujú mladí ľudia vo veku 15 až 24 rokov.
Najvyšší podiel [37,4 %] dočasne zamestnaných Slovákov má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Nasledujú stredoškoláci s maturitou, ktorí predstavujú cca 30 % z celkového počtu sezónnych zamestnancov a ľudia so základným vzdelaním tvoria 23 % z takýchto zamestnancov. Najnižší podiel pripadá na vysokoškolákov, ktorí predstavujú len vyše desatinu spomedzi príležitostných zamestnancov.
Dočasná práca trvá najčastejšie od 1 do 6 mesiacov. Na takéto obdobie sú zamestnané takmer tri pätiny príležitostných zamestnancov. Výnimkou však nie sú ani dlhšie trvajúce príležitostné práce. Necelých 30 % sezónnych pracovníkov je totiž zamestnaných na obdobie od 6 mesiacov do 1 roka a zhruba desatina aj na obdobie dlhšie ako rok. Dočasná, príležitostná a sezónna práca 1.Q 2013 2.Q 2013 3.Q 2013 4.Q 2013 počet zamestnancov v tis. 132,0 139,5 141,7 134,6 Zdroj: ŠÚ SR Dočasná, príležitostná a sezónna práca v tis. osôb podiel Celkový počet zamestnancov 1 959,7 100,0% Zamestnanci vykonávajúci dočasnú prácu 134,6 6,9% Dôvody vykonávania dočasnej práce
išlo o prácu v rámci odbornej praxe
2,8
2,1%
nemohli nájsť stálu prácu
114,5
85,1%
tento typ práce im vyhovuje
17,4
12,9% Dočasná práca podľa veku
15 - 24 rokov
27,5
20,4%
25 - 49 rokov
74,4
55,3%
50 a viac rokov
32,7
24,3% Dočasná práca podľa vzdelania
základné
30,9
23,0%
stredné bez maturity
50,4
37,4%
stredné s maturitou
41,1
30,5%
vysokoškolské
12,2
9,1% Dĺžka trvania dočasnej práce
do 1 mesiaca
5,8
4,3%
1 až 6 mesiacov
77,7
57,7%
6 až 12 mesiacov
38,3
28,5%
viac ako 1 rok
12,7
9,4%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, 4.Q 2013

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
25. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Cyprus má za sebou úspešnú dlhopisovú emisiu
CYPRUS: Cyprus v polovici uplynulého týždňa príjemne prekvapil, keď sa mu podarilo na dlhopisovom trhu umiestniť štátne cenné papiere v objeme 750 mil. EUR pri pomerne priaznivom výnose 4,85 %. Očakávali sme, že investori si od zachraňovanej ostrovnej krajiny s prepadajúcim sa HDP, rastúcou mierou nezamestnanosti, problémovými bankami a dlhom prevyšujúcim 100 % HDP vypýtajú viac. No nestalo sa. Dopyt investorov dosiahol podľa stanoviska cyperského ministerstva financií až 2 mld. EUR. Z umiestnených dlhopisov najviac [až vyše polovica] smerovala do rúk investorov registrovaných vo Veľkej Británii, necelá štvrtina do ostatných európskych krajín, každé šieste euro Cypru požičali lokálni investori a zvyšok sa roztrúsil inde po svete. Cyprus tak podľa nás dokonale využil súčasnú situáciu, kedy investori bažia po výnose, no Európska centrálna banka [ECB] im svojimi krokmi situáciu stále viac sťažuje. Návrat Cypru na dlhopisový trh sa udial s cca ročným predstihom oproti pôvodným plánom a ostrov si dokonca dokázal na 5 rokov požičať za menej ako pred dvomi mesiacmi Grécko.
POĽSKO: Poľský premiér Tusk včera vyjadril podporu guvernérovi poľskej centrálnej banky [NBP] Belkovi po tom, ako sa na verejnosti objavila nahrávka spochybňujúca nezávislosť NBP. V nahrávke z júna 2013 Belka polemizuje o tom, že NBP by bola ochotná pomôcť poľskej ekonomike [a teda aj Tuskovej vláde] znížením úrokových sadzieb, ak premiér odvolá vtedajšieho ministra financií Rostowskeho. Opozícia teraz žiada odvolanie Belku, ale aj hlasovanie o vyslovení dôvery vláde. Pre nás tento škandál znamená aj to, že ak aj NBP zvažovala prípadné zníženie úrokových sadzieb v tomto roku z dôvodu nízkej inflácie, pravdepodobnosť, že tak urobí, sa znížila. A to práve preto, aby demonštrovala svoju nezávislosť.
MAĎARSKO: Maďarský najvyšší súd minulý týždeň vydal dlho očakávané rozhodnutie o tom, kto má niesť náklady vyplývajúce z kurzových rizík pri poskytnutých úveroch v cudzích menách. Súd, známy ako Kuria, rozhodol okrem iného tak, že marže pri stanovovaní výmenných kurzov boli voči klientom neférové. Orbánovci si tak mädlia ruky a sú pripravení vyžmýkať z bánk „stovky miliárd forintov“, ako povedal predseda parlamentu Rogán. Plán by mal byť podľa neho hotový najneskôr na jeseň. Podľa Rogána súd rozhodol v prospech vrátenia peňazí ľuďom, od ktorých ich banky zobrali neférovým spôsobom.
GRÉCKO: Ešte v minulom roku grécki predstavitelia prijali zákon, na základe ktorého môže krajina zoštátniť peniaze na bankových účtoch, na ktorých nenastali pohyby viac ako 20 rokov. Grécko si od tohto opatrenia sľubovalo dodatočný príjem rozpočtu v objeme 15 mil. EUR a je tak pozitívne prekvapené, že z účtov vytiahlo až 36,8 mil. EUR.
DRAHÉ KOVY: Drahé kovy sa uplynulý týždeň predviedli v celom svojom lesku. Prial im pritom hlavne záver minulého týždňa, nakoľko vo štvrtok zlato zdraželo o 3,3 % a ešte výraznejší cenový rast na úrovni 4,5 % si pripísalo striebro. Takýto prudký rast si kovy nezaknihovali viac ako 9 mesiacov. Predošlé týždne boli naopak charakteristické veľmi nízkou volatilitou. Uplynulý štvrtok sa však všetko zmenilo. Dôvodov je viacero. Poučku, že drahé kovy sú bezpečným prístavom či istotou v čase neistoty všetci dobre poznáme. Keď sa pozrieme za východné hranice Európskej únie, veľa istoty nevidno. Ukrajinou počnúc a Irakom končiac. Ku geopolitickému napätiu, ktoré už nejaký čas pretrváva, sa ale v stredu pridal ďalší faktor, ktorý pohnal cenu drahých kovov nahor. Guvernérka amerického Fed-u Janet Yellenová nebola ani zďaleka takým jastrabom, ako niektorí očakávali. Obchodníci si tieto správy vysvetlili jednoducho – prostredie dlhodobo nízkych sadzieb vytvára hrozbu inflácie a tá je strašiakom, pred ktorým sa treba chrániť nákupom istoty, teda drahých kovov. Zlato vo štvrtok prelomilo dôležité technické úrovne a dostalo sa na dvojmesačné maximum 1 322 dolárov za uncu. Striebro šliaplo na plyn ešte viac a prelomilo hladinu 20,9 dolárov za uncu, čím prepísalo trojmesačné cenové maximum.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
25. týždeň 2014
Euro si minulý týždeň voči doláru pripísalo takmer pol percenta
Na trhu v posledných dňoch dominujú tri nosné témy – situácia na Ukrajine, stupňujúce sa napätie v Iraku a kroky ECB. Uplynulý pondelok sa pozornosť venovala posledným dvom spomenutým faktorom. Euru sa v úvode obchodovania nedarilo a po príchode európskych obchodníkov sa dostalo na dohľad úrovne 1,3510 EURUSD. Tu sa ale odrazilo nahor a popoludní sa dostalo až na úroveň 1,3580 EURUSD. Postarali sa o to správy z prostredia ECB. Podľa neoficiálnych zdrojov totiž ECB v najbližších mesiacoch neplánuje prísť so žiadnym ďalším opatrením na podporu ekonomiky a teda to, čo nám predstavila začiatkom júna, je nateraz finálne riešenie. Posilňovanie eura v utorok nepokračovalo a naopak, po príchode amerických obchodníkov k monitorom sa kurz spoločnej meny eurozóny porúčal nadol. V úvode dňa sa euro voči doláru obchodovalo na hladine 1,3570 EURUSD. Májová miera inflácie v USA dosiahla medziročných 2,1 % a oproti februáru tak zrýchlila. Správa podporila dolár a euro tak oslabilo na úroveň 1,3540 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon obchodovanie aj uzavrelo. Euro v stredu voči doláru postupne posilňovalo a do zverejnenia výsledku zasadnutia amerického Fed-u si polepšilo z rannej úrovne 1,3540 EURUSD na 1,3580 EURUSD. Dopoludnia sa pozornosť venovala minútkam z ostatného zasadnutia britskej BoE, ktorá sa profiluje ako prvá veľká centrálna banka pripravená čoskoro upustiť od mimoriadne voľnej menovej politiky a zdvihnúť úrokové sadzby nahor. Deň bol na makroekonomické zverejnenia chudobný a obchodníci tak vyčkávali na večerné rozhodnutie Fed-u. To výraznejšie neprekvapilo a euro tak pokračovalo v miernom posilňovaní. Vo štvrtok si spoločná mena eurozóny voči doláru polepšila o desatinku percenta na záverečnú úroveň 1,3610 EURUSD. Počas dňa však euro voči doláru testovalo aj hladinu 1,3640 EURUSD. V piatok spoločná mena eurozóny oslabila voči doláru pod hladinu 1,3600 EURUSD a popoludní sa krátkodobo nachádzala aj na úrovni 1,3565 EURUSD. V závere dňa však euro opäť mierne posilnilo a obchodovanie tak nakoniec zatváralo na úrovni 1,3600 EURUSD.
Kurzy mien nášho regiónu voči euru sa minulý týždeň vyvíjali striedavo. Poľský zlotý voči euru za týždeň stratil – 1,2 % a v piatok zatváral na úrovni 4,1690 EURPLN. K miernemu posilneniu došlo na strane maďarského forintu, ktorý v priebehu uplynulého týždňa voči euru zhodnotil o 0,2 % a piatkové obchodovanie zatváral na úrovni 305,90 EURHUF. Už ako tradične sa stabilne vyvíjal kurz českej koruny, ktorý sa držal v okolí úrovne 27,440 EURCZK.
Americký Fed opäť znížil mesačný objem nákupov
Americký Fed minulý týždeň v súlade s očakávaniami ponechal základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni do 0,25 % a znížil mesačný objem nakupovaných aktív o ďalších – 10 mld. USD na 35 mld. USD mesačne. Centrálni bankári zároveň predstavili svoje aktualizované očakávania ohľadom nastavenia menovej politiky. Dvanásť z nich očakáva prvé zvýšenie úrokových sadzieb v roku 2015 a zvyšní traja až v roku 2016. Zároveň sa zvýšil počet centrálnych bankárov, ktorí ku koncu roka 2015 očakávajú základnú sadzbu na úrovni aspoň 1 % a do konca roka 2016 na úrovni aspoň 2,5 %.
1,34
1,37
1,40
12-13
2-14
4-14
6-14
EURUSD
27,00
27,40
27,80
12-13
2-14
4-14
6-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
12-13
2-14
4-14
6-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
12-13
2-14
4-14
6-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
12-13
2-14
4-14
6-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
12-13
2-14
4-14
6-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
2,50
5,00
12-13
2-14
4-14
6-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
25. týždeň 2014
Ceny ropy na svojich 9 – mesačných maximách v dôsledku nepokojov v Iraku
Cena ropy bola aj minulý týždeň ovplyvňovaná hlavne situáciou v Iraku a obavami z prerušenia dodávok ropy z tejto krajiny. Po tom, ako počas predminulého týždňa ceny ropy vystrelili nahor o viac ako 4 %, sa cenový rast uplynulý týždeň zmiernil. Podpísali sa pod to sprísnené bezpečnostné opatrenia irackej vlády okolo ropnej infraštruktúry. Napriek tomu si ale ropa Brent za minulý týždeň pripísala cenový rast o viac než 2 %. V pondelok sa jej cena nachádzala na úrovni necelých 113 USD za barel, vo štvrtok však už prekročila úroveň 115 USD za barel a dosiahla tak až svoje deväťmesačné maximum. V piatok jej cena mierne klesla na 114,80 USD za barel v dôsledku zmiernenia obáv o vývoz ropy z Iraku. Ceny americkej ropy WTI rástli v priebehu minulého týždňa miernejšie a za týždeň si pripísali 0,6 %. Aj WTI ropa sa však vyšplhala na 9 - mesačné maximum, ktoré dosiahla v piatok nad úrovňou 107 USD za barel.
Medziročnú stagnáciu cien potvrdil aj májový index HICP
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien [HICP] dosiahol v máji na Slovensku úroveň 0,0 % a potvrdil tak výsledky národného cenového indexu CPI. Ceny tovarov a služieb sa tak po troch mesiacoch miernych medziročných poklesov zastabilizovali a v máji zaznamenali medziročnú stagnáciu. Medzimesačne, teda v porovnaní s aprílom 2014, zaznamenali ceny podľa HICP metodiky nárast o 0,3 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Aj v piatom mesiaci roka 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré podľa HICP metodiky zdraželo o 4,7 %. Alkohol a tabak zaznamenali medziročný rast cien o 2,2 % a za služby kaviarní, hotelov a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,3 %.
Medziročný pokles cien aj v máji zaznamenalo viacero kategórií nášho spotrebného koša. O – 1,6 % lacnejšie nás vyšli služby pôšt a telekomunikácií. O – 0,4 % lacnejšie ako pred rokom nás vyšli aj potraviny a nealko. Pod vývoj cien potravín sa výraznou mierou podpisuje vývoj cien poľnohospodárskych komodít, z ktorých boli viaceré v úvode tohto roka medziročne lacnejšie. S pribúdajúcimi mesiacmi roka ale zamierili ceny viacerých komodít nahor a predpokladáme, že sa časom podpíšu aj pod cenový rast potravín na pultoch našich obchodov.
Oproti aprílu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast o 1,1 % evidovaný práve v prípade potravín a nealkoholických nápojov. O 0,6 % drahšie nás v porovnaní s aprílom vyšla aj doprava, pod čo sa podpísali vyššie ceny pohonných látok. Zdražovaniu na čerpacích staniciach však ešte nemusí byť koniec, čo naznačuje vývoj ceny ropy na svetovom trhu. K medzimesačnému zlacneniu došlo len v prípade dvoch kategórií a to služieb pôšt a telekomunikácií [o – 0,8 %] a rozličných tovarov a služieb [o – 0,2 %].
S pribúdajúcimi mesiacmi roka očakávame postupné zrýchľovanie cenového rastu. Utvrdzuje nás v tom aj aktuálny vývoj na svetovom komoditnom trhu. Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít, ale aj ceny ropy Brent, sa aspoň v určitej miere premietnu aj do zdražovania tovarov v našich obchodoch. Ku koncu roka 2014 očakávame na Slovensku mieru inflácie CPI i HICP na úrovni 1,6 %.
Údaje o cenovom vývoji v ostatných európskych ekonomikách minulý týždeň zverejnil Eurostat. V Európskej únii ako takej vzrástli v máji ceny o medziročných 0,6 %, v menej početnej eurozóne o ešte miernejších 0,5 %. Medziročný pokles cien v máji vykázali 4 ekonomiky únie na čele s Gréckom a Bulharskom, v ktorých ceny poklesli o cca dve percentá. Naopak, najrýchlejší cenový rast bol v máji evidovaný v susednom Rakúsku a to o 1,5 %. Podobný [a zrejme ešte o niečo rýchlejší] cenový rast ale zrejme vykázala aj Veľká Británia, za ktorú však zatiaľ neboli májové čísla k dispozícii.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
HICP r/r
CPI r/r
Inflácia
v %, r/r
Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
25. týždeň 2014
Slovenskí priemyselníci prijali v apríli o 1,3 % viac nových objednávok ako pred rokom
Tempo rastu nových objednávok našich priemyselníkov sa v apríli spomalilo. Vo štvrtom mesiaci prijali slovenskí priemyselníci o 1,3 % viac objednávok ako v rovnakom mesiaci vlaňajška. Počas úvodných mesiacov roka pritom nové priemyselné objednávky rástli približne o šesť až deväť percent. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Najvýraznejší medziročný nárast nových objednávok v apríli zaznamenala výroba elektrických zariadení, ktorej objednávky vzrástli o 29,6 %. Dvojciferný rast objemu nových objednávok [o 12,6 %] potešil ďalej už len výrobcov chemikálií a chemických produktov.
Ostatné odvetvia nášho priemyslu zaznamenali len mierne nárasty resp. poklesy nových objednávok. Čo nás veľmi neteší je fakt, že automobilky prijali v apríli o – 1,5 % menej objednávok ako v rovnakom mesiaci vlaňajška a zaknihovali si tak ich prvý pokles v tomto roku. Práve pokles hodnoty nových objednávok v našich automobilkách sa do veľkej miery postaral aj o citeľné spomalenie tempa rastu objednávok v priemysle ako takom. Medziročný pokles objednávok ale zaznamenali aj ďalšie odvetvia nášho priemyslu na čele s výrobcami papiera a papierových produktov s poklesom o – 9,1 %.
Evidovaná miera nezamestnanosti v máji poklesla na 12,80 %
Miera evidovanej nezamestnanosti podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v máji opäť klesla a dosiahla úroveň 12,80 %. Medzimesačne tak došlo k jej poklesu o – 0,16 p. b. Stav uchádzačov o zamestnanie schopných nastúpiť do zamestnania ihneď predstavoval 345 487 osôb a oproti aprílu sa ich počet znížil o – 4 258 osôb. Na úradoch práce bolo ale v piatom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných 385 176 ľudí a celková miera nezamestnanosti tak bola vykázaná až na úrovni 14,27 %. Aj v jej prípade však došlo k medzimesačnému poklesu, a to o – 0,19 p. b.
Evidovaná miera nezamestnanosti sa v máji v porovnaní s aprílom znížila naprieč všetkými regiónmi s výnimkou Košického kraja. Najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti sa týkal Žilinského [o – 0,31 p. b.] a Banskobystrického kraja [o – 0,27 p. b.]. Napriek tomu práve Banskobystrický kraj je hneď po Prešovskom kraji regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a naďalej je v týchto oblastiach bez práce takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižší podiel nezamestnaných tradične pripadá na Bratislavský kraj. Aj tu sa však miera nezamestnanosti už viac ako rok pohybuje nad hranicou 6 %.
Úrady práce v máji opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedené oblasti priemyselnej výroby a stavebníctva. Súvisí to predovšetkým s nástupom sezónnych prác, ktoré u nás mieru nezamestnanosti už tradične znižujú v jarných a letných mesiacoch.
Na jedno voľné pracovné miesto u nás pripadajú desiatky nezamestnaných, pričom situácia sa zhoršuje od západu na východ. Zamestnávatelia pritom neraz narážajú na problém, že vypísané voľné pracovné pozície nedokážu obsadiť, nakoľko kvalifikácia uchádzačov nezodpovedá požiadavkám na dané miesto. Na Slovensku sa navyše aj naďalej pasujeme s vysokým počtom dlhodobo nezamestnaných a trápiť nás neprestala ani nezamestnanosť mladých. V máji začali na úrady práce prichádzať aj prví čerství vysokoškolskí absolventi. Ďalší prílev absolventov vysokých škôl čaká úrady práce v júni.
Pre celý rok 2014 predpokladáme priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13 %. V priebehu roka by tak nezamestnanosť ešte mohla mierne poklesnúť, stále však zostane pomerne vysoká. Na to, aby na Slovensku miera nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, je potrebný nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma.
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
Nové priemyselné objednávky v SR
Zdroj: ŠÚ SR
v %, r/r
12%
13%
14%
15%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Evidovaná miera nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVAR

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
25. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Naša životná úroveň dosahuje 76 % priemeru EÚ. Horšie je na tom rovná desiatka krajín.
Slovenský hrubý domáci produkt [HDP] prepočítaný na jedného obyvateľa dosiahol vlani 76 % z priemeru krajín EÚ. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily [PPS] patrí do skupiny ukazovateľov popisujúcich životnú úroveň obyvateľov krajiny. HDP na hlavu v parite kúpnej sily vyčísľuje, aká veľkosť celkovej ekonomickej aktivity za určité obdobie pripadá na jedného obyvateľa sledovanej oblasti a porovnáva sa so základňou, ktorou je tento istý ukazovateľ vypočítaný za úniu ako celok. Porovnávacia základňa, teda priemer za EÚ, predstavuje hodnotu 100. Ak hodnota vyprodukovaných tovarov a služieb prepočítaná na počet obyvateľov je v niektorej ekonomike vyššia ako hodnota za celú EÚ, tak aj výsledný index je vyšší ako 100 a naopak. Pre lepšiu porovnateľnosť údajov sa ukazovateľ vyčísľuje v parite kúpnej sily, teda v akejsi umelej menovej jednotke, ktorá zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách jednotlivých krajín. Ukazovateľ, ktorý zverejnil Eurostat nehodnotí, koľko sa v jednotlivých regiónoch zarobí. Hovorí o tom, aký veľký hrubý domáci produkt [hodnota všetkých vytvorených tovarov a služieb mínus hodnota tovarov a služieb potrebných na ich vytvorenie] sa v danom období v danej ekonomike vytvoril po prepočte na jedného obyvateľa. Tento ukazovateľ sa používa na vyjadrenie životnej úrovne, avšak má veľa nedostatkov, a preto je často aj terčom kritiky.
Slovensko malo podľa spomínaného ukazovateľa osemnástu najvyššiu životnú úroveň v EÚ. Zaostala tak za nami rovná desiatka krajín vrátane dvoch „starých“ členov únie a to Grécka a Portugalska. Najvyššou úrovňou HDP na obyvateľa v únii sa už tradične môže pochváliť Luxembursko [264 % európskeho priemeru]. Druhé skončilo susedné Rakúsko [129 % priemeru EÚ] a o tretiu priečku sa podelili Švédsko a Holandsko so životnou úrovňou o 27 % prevyšujúcou európsky priemer.
Za priemernou životnou úrovňou únie dlhodobo najvýraznejšie zaostávajú Bulhari [47 %] a Rumuni [54 %]. V rebríčku ich predbehol aj nováčik v únii Chorvátsko, ktorého HDP v prepočte na obyvateľa po zohľadnení kúpnej sily vlani dosahoval 61 % európskeho priemeru.
Zaujímavá je ale nielen samotná úroveň ukazovateľa, ale aj jeho vývoj v čase. Zatiaľ čo niektorým krajinám sa v posledných rokoch úroveň ukazovateľa zlepšila, iné zaznamenali jeho pokles. Pre Slovensko, našťastie, platí to prvé. Zatiaľ čo v roku 2004, keď sme do EÚ vstupovali, dosahoval HDP prepočítaný na jedného Slováka len 57 % priemeru EÚ, tak vlani to bolo už spomínaných 76 %. Dôležité je ale poznamenať, že v roku 2007 vstúpili do únie Bulharsko a Rumunsko, ktoré priemer za EÚ stiahli nadol.
Viaceré krajiny si za posledné desaťročie pohoršili a ich životná úroveň klesla. Typickými príkladmi sú dlhovou krízou sužované Grécko [z 95 % v roku 2004 na 75 % v roku 2013] a Írsko [zo 143 % na 126 % priemeru EÚ].
Hoci ukazovateľ HDP na obyvateľa patrí medzi ukazovatele popisujúce životnú úroveň, obyvatelia hodnotia kvalitu svojho života skôr prostredníctvom toho, či majú prácu, aké sú ich príjmy a čo si za ne môžu dovoliť kúpiť. V súčasnosti sme pritom na Slovensku svedkami pomaly klesajúcej miery nezamestnanosti a zároveň reálneho rastu miezd. Pri pohľade o rok či dva dozadu by tak Slováci mali hodnotiť svoju životnú úroveň o niečo lepšie aj na základe vlastných pocitov.
Životná úroveň v krajinách Európskej únie [podľa HDP na hlavu v PPS, 2013] Krajina % priemeru EÚ28 Krajina % priemeru EÚ28 1. Luxembursko 264 15. Cyprus 86 2. Rakúsko 129 16. Slovinsko 83 3. Švédsko 127 17. Česká republika 80 4. Holandsko 127 18. Slovensko 76 5. Írsko 126 19. Portugalsko 75 6. Dánsko 125 20. Grécko 75 7. Nemecko 124 21. Litva 74 8. Belgicko 119 22. Estónsko 72 9. Fínsko 112 23. Poľsko 68 10. Francúzsko 108 24. Lotyšsko 67 11. Veľká Británia 106 25. Maďarsko 67 12. Taliansko 98 26. Chorvátsko 61 13. Španielsko 95 27. Rumunsko 54 14. Malta 87 28. Bulharsko 47 Zdroj: Poštová banka podľa Eurostat

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
25. týždeň 2014
Kalendár udalostí 26. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [24.jún 2014], v % jún 2014 2,30 [pokles o – 0,10] 2,30 Kľúčová sadzba českej centrálnej banky ČNB [26. jún 2014], v % jún 2014 0,05 0,05 Index cien priemyselných výrobcov PPI [27. jún 2014], r/r, v % máj 2014 – Indikátor ekonomického sentimentu IES [30. jún 2014] jún 2014 – –
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,1 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,0 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,7 – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,86 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 340,0 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,35 1,33 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,20 0,20 0,20 0,25
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť