Ekonomický týždenník Poštovej banky - 39. týždeň

1. 39. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
39. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Približne 950 dní. Tak dlho je nezamestnaný Slovák v priemere bez práce. 3
 Čo nové vo svete: Grécko zvažuje predčasné ukončenie programu od MMF 4
 Euro je voči doláru najslabšie za 22 mesiacov 5
 Čaká nás ďalšie zasadnutie ECB 5
 Ropa Brent od začiatku septembra zlacnela už o – 6 % 6
 Miera evidovanej nezamestnanosti v auguste na úrovni 12,56 % 6
 Ceny našich výrobcov boli v auguste o – 3,6 % nižšie ako pred rokom 7
 Rebríček týždňa: Ochrana životného prostredia je dôležitá podľa 95 % Slovákov. Ako k nej prispievame? 8
 Kalendár udalostí 40. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
3
39. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Približne 950 dní. Tak dlho je nezamestnaný Slovák v priemere bez práce.
Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny Európskej únie s najvyššou mierou nezamestnanosti. V lete 2014 bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR [UPSVAR] bez práce 12,6 % a podľa Eurostatu až 13,8 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Vysoká nezamestnanosť má negatívne dopady nielen na nezamestnaných jednotlivcov a ich najbližších, ale aj na našu ekonomiku. Ľudia bez práce znamenajú nižšiu spotrebu domácností a teda nižšie tržby obchodníkov, ale aj nižšie daňové príjmy štátu a naopak vyššie výdavky na sociálne dávky. Špecifickým problémom trhu práce je však dlhodobá nezamestnanosť. Vyše polovica nezamestnaných Slovákov je podľa UPSVAR evidovaná na úrade práce viac ako jeden rok. V priemere strávi nezamestnaný Slovák na úrade práce až viac než dva a pol roka.
Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných na Slovensku od krízového roka 2009 postupne narastá. Po masívnom prepúšťaní spôsobenom krízou pribudlo na našich úradoch práce množstvo čerstvých nezamestnaných, ktorí ak si nenašli inú prácu, sa časom zaradili do kategórie dlhodobo nezamestnaných. Ľudia, ktorí sú bez práce dlhé mesiace či dokonca roky, strácajú pracovné návyky a pre zamestnávateľov sa stávajú menej atraktívnymi či použiteľnými.
Najkratšie, a to len niečo vyše 2 mesiace, sú bez práce nezamestnaní Austrálčania. Menej ako pol roka trvá nájdenie si novej práce aj nezamestnaným Kanaďanom a Nórom. Dôvodom takto krátkej doby evidencie na úradoch práce je podľa nášho názoru jednak zdravý pracovný trh s nízkou mierou nezamestnanosti a dostatkom príležitostí na pracovné uplatnenie sa, ale aj spôsob nastavenia podpory a dávok v období, keď je človek bez práce.
Nezamestnaný Slovák je evidovaný na úrade práce v priemere až 31,7 mesiaca, teda viac než dva a pol roka. Spomedzi ekonomík, za ktoré boli údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj [OECD] dostupné, je to jednoznačne najviac. Približne 950 dní bez práce, slušného príjmu a denného režimu sa zákonite prejaví negatívne nielen na finančnej situácii, ale aj psychike nezamestnaného človeka a jeho najbližších. Dlhodobo nezamestnaný človek sa tak dostáva do kolónky „znevýhodnený uchádzač o prácu“.
Pomerne dlhý čas trávia na úradoch práce aj nezamestnaní Maďari, Česi a Švajčiari a to takmer jeden a pol roka. Priemerné trvanie nezamestnanosti v krajinách OECD [vážený priemer] je pritom 8,4 mesiaca.
Zaujímavo vyznieva fakt, že slovenskí muži sú v priemere na úradoch práce evidovaní o mesiac dlhšie než ženy. Väčšie rozdiely sú ale badateľné v porovnaní trvania nezamestnanosti medzi jednotlivými vekovými kategóriami. Spomedzi nezamestnaných Slovákov sú na úradoch práce najdlhšie, až viac ako 34 mesiacov, evidovaní ľudia nad 55 rokov. To nie je až tak prekvapujúce vzhľadom na fakt, že v prípade takýchto nezamestnaných sa snúbia hneď dva znevýhodňujúce faktory – dlhý čas bez práce a preddôchodkový vek.
Naopak, najrýchlejšie si prácu dokážu nájsť nezamestnaní Slováci vo veku do 19 rokov, a to najmä muži. Aj im to však trvá až takmer jeden a pol roka. Práve v tejto vekovej kategórii zároveň svieti aj najväčší rozdiel v súboji pohlaví. Mladé nezamestnané Slovenky vo veku do 19 rokov sú totiž bez práce v priemere až viac ako 21 mesiacov. Inak povedané, približne desatinu celého svojho života strávili v evidencii úradu práce. A to je vzhľadom na ich nízky vek skutočne dlhá doba. Ako dlho sú nezamestnaní bez práce? Krajina Priemerná doba evidencie [v mesiacoch]
Austrália
2,1 Kanada 4,9
Nórsko
6,0 USA 8,4 priemer krajín OECD 8,4 Fínsko 9,9 Poľsko 11,8 Švajčiarsko 15,2 Česká republika 17,4 Maďarsko 17,6 Slovensko 31,7 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa OECD, 2013 Priemerná dĺžka evidencie nezamestnaných na Slovensku kategória Priemerná doba evidencie [v mesiacoch] 15 až 19 rokov - muži 16,9 - ženy 21,1 20 až 24 rokov - muži 30,5 - ženy 28,4 25 až 54 rokov - muži 33,2 - ženy 31,3 55 a viac rokov - muži 34,2 - ženy 34,5 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa OECD, 2013

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
39. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Grécko zvažuje predčasné ukončenie programu od MMF
GRÉCKO: Do centra pozornosti sa uplynulý týždeň po dlhšej dobe opäť dostalo aj Grécko. Obavy, že Grécko predčasne ukončí čerpanie finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu [MMF], sa pretavili do nárastu výnosov z gréckych štátnych dlhopisov. Grécky premiér Samaras na minulotýždňovom stretnutí s nemeckou kancelárkou Merkelovou vyhlásil, že Grécko by mohlo opustiť záchranný program z MMF predčasne, nakoľko jeho krajina sa už dokáže financovať na trhu za výhodnejších podmienok. MMF je v Grécku veľmi nepopulárnou autoritou a Samarasove slová tak možno pripísať aj populizmu, avšak ak by Grécko k takémuto kroku pristúpilo, nieslo by to so sebou značné riziká v podobe hrozby opätovného odstrihnutia krajiny od trhu.
Grécko sa na dlhopisový trh postupne vracia len v ostatných mesiacoch a hoci investori momentálne sú ochotní dlhovému hriešnikovi požičiavať, situácia sa môže rýchlo zvrtnúť. Prípadné skoršie ukončenie spolupráce s MMF Samaras označil za úspech, nie rozvod. Výnos do splatnosti z gréckych 10 – ročných bondov minulý týždeň po prvýkrát za vyše mesiac prekonal hladinu 6 percent ročne. Hovorca MMF Rice však v závere minulého týždňa uviedol, že Grécko zatiaľ nepožiadalo MMF o predčasné ukončenie programu, no má na to právo. Požičiavajúce si krajiny majú totiž možnosť do programu vstúpiť a vystúpiť z neho podľa potreby a uváženia. Už tento týždeň sa v Grécku začína ďalšia kontrolná misia Trojky veriteľov [ktorej súčasťou je popri ECB a EK práve MMF], ktorá sa zameria najmä na návrh budúcoročného rozpočtu a vývoj na poli zlyhaných úverov.
SLOVINSKO: Oživujúci sa domáci dopyt a motor v podobe exportu – to sú dva hlavné faktory, ktoré podľa slovinskej centrálnej banky poháňajú slovinskú ekonomiku vpred. Podľa novej prognózy centrálnej banky vzrastie slovinská ekonomika v tomto roku o 1,6 %, čo je takmer trojnásobne rýchlejšie tempo rastu, než predpokladala aprílová prognóza. Rýchlejší rast ekonomiky by mal zároveň uľahčiť prácu kabinetu nového premiéra Cerara pri znižovaní deficitu verejných financií [v pomere k HDP]. V minulom roku dosiahol deficit slovinských verejných financií takmer – 15 % HDP, pod čo sa podpísala aj rekapitalizácia tamojšieho bankového sektora pod vedením vtedajšej premiérky Bratušekovej.
NOVÝ ZÉLAND: Novozélandská centrálna banka [RBNZ] uviedla, že v auguste predala najvyšší objem domácej meny od roku 2007 v záujme jej oslabenia. Novozélandský dolár, prezývaný kiwi, bol podľa RBNZ neopodstatnene a neudržateľne silný. Po tom, ako RBNZ priznala masívne augustové intervencie na úrovni až 521 mil. NZD, oslabil kiwi na najnižšiu úroveň za viac ako rok.
KOMODITNÉ TRHY: Komu sa v septembri nedarilo, boli komodity. Silnejúci americký dolár, nepriaznivé prospekty čínskeho rastu a prebytok ponuky. To sú hlavné faktory, ktoré sa pričinili o pokles cien komodít na najnižšie úrovne od vypuknutia globálnej finančnej a neskôr hospodárskej krízy. Hodnota indexu, ktorý sleduje ceny 22 najvýznamnejších komodít ako sú ropa, drahé kovy či obilniny, poklesla uplynulý týždeň na najnižšiu úroveň za 5 rokov. Striebro za ostatný mesiac zlacnelo o takmer desatinu, no ďaleko za ním so stratami nezaostali ani ďalšie drahé kovy ako platina či zlato. Dvojciferné percentuálne poklesy cien si za posledný mesiac pripísali aj viaceré poľnohospodárske komodity na čele so sójou a pšenicou.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
39. týždeň 2014
Euro je voči doláru najslabšie za 22 mesiacov
Pondelok bol na dáta skôr chudobný a obchodovanie sa tak nieslo na vlne víkendových komentárov z prostredia ECB. Keďže ECB podľa jej predstaviteľov momentálne nemá v pláne európske kvantitatívne uvoľňovanie [t. j. nekryté skupovanie dlhových cenných papierov], euro sa v pondelok držalo v zelenom teritóriu a voči doláru mierne získavalo. V závere dňa sa kurz eura voči doláru držal na úrovni 1,2850 EURUSD. Napriek zďaleka nie oslnivým výsledkom septembrového kola prieskumov PMI vstúpilo euro do utorkového obchodovania tou správnou nohou a dopoludnia si polepšilo z otváracej úrovne 1,2850 EURUSD na hladinu 1,2900 EURUSD. Tu sa ale jeho rast zastavil a trend sa otočil, keď spoločná mena eurozóny začala klesať smerom k otváracej úrovni. Napokon obchodovanie uzavrela tesne pod ňou a deň tak ukončila na červenej nule. Euro sa v stredu dostalo na najnižšiu úroveň od júla 2013, keď prelomilo smerom nadol hladinu 1,2800 EURUSD a otestovalo úroveň 1,2780 EURUSD, na ktorej napokon obchodovanie aj uzavrelo. Spoločná mena eurozóny si tak za deň voči doláru odpísala pol percenta. Dôvodom boli jednak nie veľmi oslnivé výsledky prieskumov Ifo z Nemecka, ale aj komentáre prezidenta ECB Draghiho o pripravenosti ďalej konať. Aj vo štvrtok sa euro voči doláru oslabilo a obchodovalo sa v rozpätí 1,2700 EURUSD až 1,2750 EURUSD. Spoločnej mene eurozóny sa ani v samom závere uplynulého týždňa nedarilo a voči americkému náprotivku si v piatok pohoršila o pol percenta až pod hladinu 1,2700 EURUSD. Za celý uplynulý týždeň euro voči doláru stratilo viac než percento a dostalo sa na úroveň miním z novembra 2012, t. j. okolo 1,2670 EURUSD.
Obchodovanie s menami nášho stredoeurópskeho regiónu bolo uplynulý týždeň skôr pokojné. Česká koruna sa voči euru obchodovala v okolí úrovne 27,530 EURCZK a keďže zasadnutie tamojšej centrálnej banky sa zaobišlo bez prekvapení, ani kurz koruny voči euru neutrpel. Stabilný bol aj poľský zlotý, ktorý sa v piatok večer obchodoval na úrovni 4,1840 EURPLN, teda takmer totožnej ako v pondelok. Len mierne oslabenie o – 0,4 % si minulý týždeň zaknihoval maďarský forint, ktorý v piatok zatváral obchodovanie na úrovni 312,50 EURHUF.
Čaká nás ďalšie zasadnutie ECB
Maďarská centrálna banka MNB ponechala na svojom minulotýždňovom zasadnutí sadzby bez zmeny. Základná úroková sadzba našich južných susedov tak zotrvala na úrovni 2,10 %. Nevylučujeme ale, že v ďalších mesiacoch by mohli sadzby v Maďarsku ešte poklesnúť, nakoľko MNB by mohla spolu s poľskou sesternicou nasledovať kroky ECB, ktorá v septembri pristúpila k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Ani česká ČNB vo štvrtok neprekvapila a na svojom zasadnutí rozhodla o ponechaní sadzieb bez zmeny na úrovni 0,05 %. Centrálni bankári zároveň potvrdili aj svoj záväzok držať kurz českej koruny voči euru nad úrovňou 27 EURCZK. Tento štvrtok nás čaká zasadnutie ECB, od ktorého sa neočakáva zmena v úrokových sadzbách, keďže tá hlavná už je na technickej nule, avšak prezident Mario Draghi by mohol komentovať aj to, čo si myslí o nízkom dopyte po TLTRO úveroch zo strany komerčných bánk a aké prípadné ďalšie kroky má ECB v zálohe.
1,26
1,33
1,40
3-14
5-14
7-14
9-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
3-14
5-14
7-14
9-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
3-14
5-14
7-14
9-14
EURGBP
101,0
106,0
111,0
3-14
5-14
7-14
9-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
3-14
5-14
7-14
9-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
3-14
5-14
7-14
9-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
1,50
3,00
3-14
5-14
7-14
9-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
39. týždeň 2014
Ropa Brent od začiatku septembra zlacnela už o – 6 %
Cena ropy Brent aj uplynulý týždeň poklesla. Očakávané spomalenie hospodárskeho rastu v Európe v dôsledku ekonomických sankcií voči Ruskej federácii, ale aj prevaha ponuky ropy nad dopytom po nej sa už v pondelok podpísali o výrazné zlacnenie ropy Brent na 96,97 USD za barel. Pokles cien ropy sa nezastavil ani v utorok, kedy sa barel severomorskej zmesi na trhu obchodoval za 96,85 dolárov. K nepatrnému zdraženiu došlo v stredu, kedy sa cena ropy Brent vrátila na dohľad úrovne 97 dolárov za barel. Na tejto úrovni cena ropy zotrvala aj vo štvrtok a v piatok. Pondelkové zlacnenie malo ale za následok celotýždňové zníženie jej ceny o – 1,4 %. Medzimesačne bola v piatok ropa Brent lacnejšia až o – 6,1 % a od začiatku roka zaznamenala zlacnenie o – 9,2 %.
Miera evidovanej nezamestnanosti v auguste na úrovni 12,56 %
Úrady práce podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v auguste evidovali 12,56 % ekonomicky aktívnych Slovákov ako ľudí bez práce. Medzimesačne tak opäť došlo k poklesu miery evidovanej nezamestnanosti a to o – 0,11 p. b. Stav uchádzačov o zamestnanie schopných nastúpiť do zamestnania ihneď predstavoval 338 825 osôb a oproti júlu sa ich počet znížil o – 3 057 osôb. Na úradoch práce bolo ale v ôsmom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných 380 668 ľudí a celková miera nezamestnanosti tak bola vykázaná až na úrovni 14,11 %. Aj v jej prípade ale došlo k medzimesačnému poklesu a to o – 0,12 p. b.
Evidovaná miera nezamestnanosti sa v auguste v porovnaní s júlom znížila vo všetkých regiónoch s výnimkou Bratislavského kraja. Zopakovala sa tak situácia z júla, kedy rovnako len hlavné mesto a okolie evidovali viac ľudí bez práce ako v predošlom mesiaci. Aj naďalej je však Bratislavský kraj regiónom s najnižším podielom ľudí bez práce [6,35 %]. Najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti o – 0,23 p. b. sa týkal Prešovského kraja. Napriek tomu tento región aj naďalej patrí popri Banskobystrickom kraji k regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a bez práce tu je približne každý šiesty človek.
Úrady práce v auguste opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedenú oblasť stavebníctva. Jednalo sa najmä o pomocných a menej kvalifikovaných pracovníkov, ale aj o remeselníkov. Súvisí to predovšetkým so sezónnymi prácami, ktoré u nás mieru nezamestnanosti už tradične znižujú najmä v jarných a letných mesiacoch.
Na konci roka 2014 predpokladáme mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 13 %. Napríklad už v septembri zrejme nastal prílev stredoškolských absolventov, ktorí lavice opustili ešte pred prázdninami. Na to, aby na Slovensku miera nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, je potrebný nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma. Pre celý budúci rok 2015 očakávame priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 12,6 %. Nepredpokladáme teda, že by miera nezamestnanosti na Slovensku začala výraznejšie klesať smerom k predkrízovým úrovniam.
12%
13%
14%
15%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Evidovaná miera nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVAR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
39. týždeň 2014
Ceny našich výrobcov boli v auguste o – 3,6 % nižšie ako pred rokom
Počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR augustový vývoj cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. V ôsmom tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty prvým odberateľom o – 3,6 % lacnejšie ako pred rokom. Došlo tak k ešte výraznejšiemu cenovému poklesu ako počas júla, kedy sa ceny našich priemyselníkov znížili o – 2,8 %. K medziročnému poklesu cien tak prišlo už po šestnásty mesiac v rade.
Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a to o – 7,0 %. V samotnej priemyselnej výrobe bol vykázaný pokles cien o – 1,5 %. Naopak, v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov vzrástli ceny o 1,5 % a v ťažbe a dobývaní o 3,0 %.
Pod augustový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa podpísali hlavne o – 5,2 % nižšie ceny koksu a ropných produktov, o – 3,1 % lacnejšie chemické produkty a o – 2,5 % lacnejšie elektrické zariadenia. K cenovému poklesu došlo v prípade drvivej väčšiny našich priemyselných odvetví. Medziročný nárast cien zaznamenali v auguste len výrobcovia strojov a zariadení [o 1,6 %], textilu a odevov [o 1,2 %] a drevených a papierových výrobkov [o 0,9 %]. Medziročne stagnovali ceny v ostatnej výrobe, oprave a inštalácií strojov.
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
PPI
CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI
%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
39. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Ochrana životného prostredia je dôležitá podľa 95 % Slovákov. Ako k nej prispievame?
Pred dvoma týždňami sme zažili Európsky týždeň mobility, počas ktorého sme boli motivovaní k tomu, aby sme nesadali každé ráno za volant, ale do práce išli peši, na bicykli alebo využili verejnú dopravu. Koľkým z nás to ale vydržalo a vymenili svojho štvorkolesového tátoša za bicykel natrvalo? Jeden týždeň, počas ktorého pridáme ruku k ochrane životného prostredia, určite nestačí. Pozreli sme sa preto na to, ako Slováci prispievajú k ochrane životného prostredia a aké by mali byť podľa nich priority v tejto oblasti.
Viac ako tri štvrtiny Slovákov [78 %] triedia odpad, aby mohol byť recyklovaný. To je dokonca ešte o niečo viac ako európsky priemer, keďže odpad vo svojich domácnostiach triedi 72 % obyvateľov EÚ. Triedenie odpadu je najčastejším „príspevkom“ našincov k ochrane životného prostredia.
Ekologickejšie spôsoby dopravy [peši, bicykel, verejná doprava] využíva 37 % nášho obyvateľstva, čo približne zodpovedá európskemu priemeru. Viac než tretina z nás sa snaží šetriť životné prostredie aj prostredníctvom nižšej spotreby elektrickej energie a vody, pričom ale predovšetkým v oblasti šetrenia elektrickou energiou za európskym priemerom výraznejšie zaostávame. Kupovaním miestnych produktov prispieva k ochrane životného prostredia 28 % Slovákov.
A aké by mali byť podľa našincov priority v oblasti ochrany životného prostredia? Tri štvrtiny Slovákov považujú za prioritu číslo jeden triedenie odpadu na recykláciu. Obmedziť plytvanie s potravinami prostredníctvom ich rozumnejšieho nakupovania, skladovania a spracovávania pokladá za prioritu 37 % slovenského obyvateľstva. Podľa tretiny z nás prináleží patričná dôležitosť znižovaniu spotreby energií a 28 % sa prikláňa k využívaniu verejnej dopravy namiesto áut. A štvrtina Slovákov považuje za dôležité aj nakupovanie výrobkov priateľských k životnému prostrediu.
Ochrana životného prostredia očami Slovákov a Európanov Čo vy osobne robíte pre ochranu životného prostredia? SR EÚ 28 triedim odpad na recykláciu 78% 72% využívam aj ekologickejšie spôsoby dopravy 37% 35% znižujem spotrebu el. energie 35% 52% znižujem spotrebu vody 34% 37% kupujem mieste výrobky 28% 35% Aké by mali byť priority ľudí pri ochrane životného prostredia? SR EÚ 28 triediť odpad, aby mohol byť recyklovaný 70% 54% obmedziť plytvanie potravinami 37% 33% znižovať spotrebu energií [svetlo, kúrenie, domáce spotrebiče] 34% 39% používať verejnú dopravu namiesto auta tak často, ako sa len dá 28% 39% kupovať ekologické produkty dennej spotreby 24% 22% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurobarometer 81.3, september 2014 Pozn.: možnosť viacnásobných odpovedí

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
39. týždeň 2014
Kalendár udalostí 40. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Indikátor ekonomického sentimentu IES [29. september 2014] september 2014 – – Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [2. október 2014], v % október 2014 0,05 [bez zmeny] 0,05 Maloobchodné tržby [3. október 2014], v %, r/r august 2014 – –
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1 0,5 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2 0,5 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,27 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,01 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť