Ekonomický týždenník Poštovej banky - 43. týždeň

1. 43. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
243. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Priemerný Slovák pracuje takmer 8 mesiacov na to,
aby v čistom zarobil toľko, čo Švajčiar za mesiac 3
Čo nové vo svete: Záťažovými testami neprešlo až 25 bánk
eurozóny 4
Euro si uplynulý týždeň voči doláru pohoršilo 5
Tento týždeň na programe zasadnutie MNB aj Fed - u 5
Cena ropy Brent bez výrazných zmien 6
Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri klesla na 12,44 %.
Aj napriek tradičnému prílivu stredoškolákov. 6
Cenová hitparáda: Medziročne viac sme v septembri zaplatili hlavne
za mlieko a mliečne výrobky. Drahšia však bola aj čokoláda. 7
Rebríček týždňa: Ukrajinci získali prvenstvo. V rámci EÚ28 im bolo
v roku 2013 pridelených najviac nových povolení na pobyt. 8
Kalendár udalostí 44. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
343. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Priemerný Slovák pracuje takmer 8 mesiacov na to, aby
v čistom zarobil toľko, čo Švajčiar za mesiac
O tom, že na Slovensku sú platy nižšie ako v západnej Európe, všetci dobre vieme. Aké výrazné sú však tieto rozdiely? Vďaka Štatistickému
úradu EÚ [Eurostat] sa na príjmy v mnohých nielen európskych krajinách dokážeme pozrieť jednotnou optikou. Rozdiely v príjmoch
obyvateľov jednotlivých krajín sú priepastné. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že na čistý mesačný švajčiarsky plat musí priemerne
zarábajúci Slovák odpracovať až takmer 8 mesiacov. Ešte horšie sú na tom ale Bulhari
a Rumuni, ktorí sa k priemernej čistej mesačnej mzde Švajčiara alebo Nóra nedopracujú ani
za celý kalendárny rok.
Podľa najnovších údajov Eurostatu a našich prepočtov dosiahla v roku 2013
priemerná hrubá mzda na Slovensku 835 EUR. Táto suma je o približne desať eur
vyššia, než uvádzajú štatistiky Štatistického úradu SR [ŠÚ SR], čo je dôsledkom odlišnej
metodiky európskych štatistikov. Eurostat však uplatňuje rovnakú metodiku pri dátach za
všetky krajiny, a preto sú údaje porovnateľné. Priemerná čistá mesačná mzda
zamestnaného Slováka vlani dosiahla 645 EUR a bola tak v rámci porovnávaných
krajín 7. najnižšia.
Najmenej mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje
v priemere len 300 EUR. To je dokonca menej, ako si na účte nájde Slovák pracujúci
za minimálnu mzdu. Menej ako 400 EUR v čistom mesačne zarobil aj priemerný Rumun.
Hviezdnymi zárobkami sa nemôžu pochváliť ani zamestnanci v Litve a Lotyšsku, kde
priemerná čistá mesačná mzda dosahuje rádovo len okolo 500 EUR.
Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku, kde priemerná
mzda síce podobne ako u nás v prepočte presahuje 800 EUR, no v čistom si naši susedia
nájdu na účtoch výrazne menej ako my. Priemerný čistý zárobok zamestnaného Maďara
vlani dosahoval 536 EUR, u Poliaka to bolo 619 EUR. Hlavne maďarskí zamestnanci
čelia totiž oproti tým slovenským vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu.
Na druhej strane, v Českej republike sú platy v prepočte na eurá rádovo o „stovku“
vyššie ako u nás. Priemerná čistá mesačná mzda v Česku vlani dosiahla 740 EUR.
V rebríčku nad nami, no s čistou mzdou do tisíc eur, sa ešte ocitli aj Estónsko
a Slovinsko.
Spomedzi našich susedov majú najvyššie platy Rakúšania. Priemerná čistá mesačná
mzda v Rakúsku vlani dosiahla 2 283 EUR. Ani rakúske príjmy sa však „nechytajú“ na
zárobky v ďalších krajinách západnej a severnej Európy. Spomedzi krajín Európskej únie
sa „v čistom“ najviac zarába v Luxembursku a to až 3 119 EUR. Hoci v hrubom
zarábajú najviac Dáni, vyššie daňovo-odvodové zaťaženie ich v rebríčku čistých miezd
posúva v rámci EÚ „až“ na štvrtú priečku s čistou mzdou na úrovni 2 731 EUR.
Absolútnou jednotkou nášho rebríčka sú zamestnanci vo Švajčiarsku. V tejto
európskej ekonomike dosiahla vlani priemerná hrubá mesačná mzda až takmer 6 tisíc
eur, čo v čistom predstavovalo až 4 946 EUR mesačne. Priemerná čistá mesačná
mzda v žiadnej inej krajine nepokorila 4 tisíc eur, hoci Nórom k jej dosiahnutiu chýbal už len
kúsok. A koľko sa zarába za oceánom? V USA vlani dosiahol priemerný čistý mesačný
zárobok v prepočte 2 293 EUR a v Japonsku ešte vyšších 2 470 EUR.
Nezabúdajme ale, že pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj druhú stranu mince, a tou sú cenová úroveň v krajine
a náklady na život. A tie sú v západných ekonomikách tradične vyššie ako u nás.
Priemerné zárobky vo vybraných
ekonomikách v roku 2013 [v EUR]
Krajina
hrubá
mzda
čistá
mzda
Švajčiarsko 5 968 4 946
Nórsko 5 595 3 962
Luxembursko 4 409 3 119
Švédsko 3 776 2 832
Holandsko 4 009 2 760
Dánsko 4 422 2 731
Veľká Británia 3 488 2 649
Fínsko 3 541 2 473
Japonsko 3 150 2 470
USA 3 041 2 293
Rakúsko 3 474 2 283
Island 3 177 2 277
Nemecko 3 764 2 275
Belgicko 3 901 2 240
Francúzsko 3 082 2 206
Írsko 2 698 2 194
Taliansko 2 475 1 707
Španielsko 2 169 1 672
Malta* 1 704 1 378
Grécko 1 717 1 279
Portugalsko 1 445 1 052
Slovinsko 1 468 982
Estónsko 972 783
Česká republika 958 740
Slovensko 835 645
Poľsko 823 619
Maďarsko 818 536
Lotyšsko* 755 520
Litva* 606 470
Rumunsko* 470 334
Bulharsko* 383 300
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa
Eurostat, * rok 2012
Pozn.: údaje sú za zamestnancov bez detí

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
443. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Záťažovými testami neprešlo až 25 bánk eurozóny
VEĽKÁ BRITÁNIA: Britskú centrálnu banku [BoE] sme považovali za najvážnejšieho kandidáta na post prvej veľkej centrálnej banky, ktorá
sprísni menovú politiku prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb. Minulotýždňové minútky z ostatného zasadnutia ale tieto naše
očakávania mierne schladili, nakoľko odhalili obavy centrálnych bankárov na ostrovoch zo zhoršeného výhľadu britskej ekonomiky. Podľa
predstaviteľov BoE zároveň inflačný vývoj zatiaľ neopodstatňuje prípadné utiahnutie menovej politiky. Na druhej strane ale pomer hlasov
v prospech zvýšenia sadzieb zostal zachovaný na úrovni 2:7 napriek očakávaniam, že jeden z jastrabejšie naladených hlasujúcich členov
menového výboru sa pridá na stranu zachovania sadzieb bez zmeny.
GRÉCKO: Grécki predstavitelia hľadajú nové spôsoby, ako sa dostať k peniazom od svojich európskych partnerov, no zároveň nenavyšovať
objem prebiehajúceho záchranného programu. A hľa, vymysleli spôsob, ako to dosiahnuť a pre svoj návrh aktuálne hľadajú podporu. Gréci by
radi využili prostriedky, ktoré im boli v rámci bailoutu pridelené pre potreby bankového sektora, no neboli plne využité, na vlastné financovanie
sa. Zároveň by Grécko rado videlo na svojich účtoch aj výnosy z úrokov, ktoré nadobudli centrálne banky v dôsledku držby gréckych
dlhopisov. Celková čiastka, ktorú by Grécko z týchto dvoch zdrojov mohlo získať, predstavuje 15 mld. EUR.
EURÓPSKA ÚNIA: Zrejme ste uplynulý týždeň zachytili správy, že Eurostat a národné štatistické úrady prešli na novú metodiku výpočtu HDP,
ktorá mala za následok spätné navýšenie jeho hodnoty. Výnimkou nebolo ani Slovensko, ktorému sa naše vlaňajšie HDP vďaka novému
spôsobu výpočtu nafúklo rádovo o 1,5 mld. EUR. To zároveň znamená, že všetky ukazovatele počítané vo vzťahu k HDP sa zmenšili, hoci
v absolútnych číslach zostali bez zmeny či dokonca vzrástli. Príkladom je aj náš verejný dlh, ktorý vo vyjadrení k veľkosti HDP poklesol pod
hranicu 55 percent HDP.
Počas uplynulého víkendu boli zverejnené výsledky záťažových testov vykonaných ECB, ktoré podstúpilo 130 bánk. Celkovo 25 bánk
eurozóny touto skúškou neprešlo a ku koncu vlaňajška im chýbalo dohromady 25 mld. EUR. Ak však prihliadneme na kapitálové opatrenia,
ktoré banky uskutočnili už počas tohto roka, tak 12 hriešnikov si už potrebný kapitál obstaralo a zvyšných 13 bánk bude potrebovať doplniť
ešte zhruba 9,5 mld. EUR. Nedostatky sa ukázali hlavne v Taliansku, Grécku a na Cypre. Najhoršie dopadol taliansky bankový sektor, kde až
9 bánk nesplnilo stanovené podmienky. Medzi nešťastníkmi, ktorí týmto dôležitým testom neprešlo sa okrem spomenutých nachádzajú aj
banky z Portugalska, Slovinska, Španielska, Francúzska, Írska či Belgicka.
CYPRUS: Najväčší „osoh“ zo zmeny metodiky výpočtu HDP mal Cyprus, ktorého verejný dlh vďaka navýšeniu hodnoty HDP razom poklesol
o takmer – 10 percentuálnych bodov na 102 percent HDP. Cyperské štatistiky tak ako mávnutím čarovného prútika vyzerajú zo dňa na deň
oveľa lepšie. To sa krajina pokúsi aj patrične využiť a jej predstavitelia už avizovali, že by v tomto roku radi predali ešte nejakú tú porciu dlhu
na dlhopisovom trhu. Po prvýkrát a zatiaľ aj naposledy od poskytnutia záchranného programu predával Cyprus štátne dlhopisy v júni. Bondy
so splatnosťou 5 rokov vtedy Cyprus na trhu umiestnil pri priaznivom výnose 4,85 percenta ročne. Aktuálne ten istý dlhopis nesie na trhu
výnos viac než 5,7 percenta.
Cypru sa darilo aj v inom smere. Medzinárodná ratingová agentúra S&P zvýšila rating Cypru z úrovne B na úroveň B+. Agentúra pozitívne
ohodnotila hlavne vývoj v ekonomickej a rozpočtovej oblasti v krajine. Cypru sa venovala aj druhá z trojky medzinárodných agentúr a to Fitch
Ratings, ktorá zlepšila výhľad Cypru zo stabilného na pozitívny a potvrdila jeho rating na stupni B-. Podľa agentúry Fitch totiž vývoj verejných
financií aj naďalej prekonáva jej očakávania.
MAĎARSKO: Maďarská dlhová agentúra [ÁKK] minulý týždeň po prvýkrát v tomto roku nedokázala na trhu predať taký objem štátnych
pokladničných poukážok [ŠPP], aký zamýšľala. ÁKK na trhu umiestnila poukážky za 20 mld. HUF namiesto plánovaných 40 mld. HUF
a aukcia sa tak stretla s neúspechom. Celkový dopyt investorov dosiahol 33 mld. HUF, no agentúra sa rozhodla neuspokojiť celý dopyt
i napriek tomu, že požadované výnosy sa veľmi nevzdialili od historických miním dosiahnutých v minulej aukcii.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
543. týždeň 2014
Euro si uplynulý týždeň voči doláru pohoršilo
Prvý deň uplynulého týždňa sa pre euro niesol
v znamení rastu, keď si voči americkému doláru
polepšilo o tretinku percenta na hladinu 1,2800
EURUSD. Pondelok bol na zverejnenia chudobný
a posilnenie sa eura tak bolo možné pripísať skôr na
vrub všeobecnému sentimentu, ktorý predstavuje
neistotu ohľadom budúcich krokov amerického
Fed-u. Prehlbujú sa totiž očakávania, že Fed vyčká
so zvyšovaním úrokových sadzieb dlhšie, než sa
pôvodne predpokladalo. To spôsobuje, že dolár
stráca hlavne voči lepšie úročeným menám.
V utorok sa však karta obrátila a spoločná mena
eurozóny zamierila nadol. V priebehu dňa si euro
voči doláru pohoršilo o viac ako celú figúru, keď sa
postupne oslabilo z rannej úrovne 1,2840 EURUSD na večerných 1,2720 EURUSD, kde napokon utorkové obchodovanie aj uzavrelo. Na trhu
chýbali akékoľvek zásadnejšie makroekonomické zverejnenia a vývoj eurodolárového kurzu sa tak odrážal predovšetkým od špekulácií, že
ECB by mohla už čoskoro začať nakupovať korporátne dlhopisy. Podobne ako v utorok sa kurz eura voči doláru vyvíjal aj počas stredajšieho
obchodovania a euro si voči doláru pohoršilo z úrovne 1,2740 EURUSD na 1,2640 EURUSD. A taktiež sa pod to podpísali hlavne správy
o možnom skupovaní korporátnych dlhopisov v podaní ECB. Vo štvrtok dorazili na trh ako prvé výsledky prieskumov PMI z Francúzska a euro
sa po ich zverejnení oslabilo voči doláru na úroveň 1,2610 EURUSD, no to bolo napokon aj jeho intradenné minimum. Následne zverejnené
dáta z Nemecka totiž skončili lepšie, než sa čakalo, rovnako ako aj predstihové indikátory z eurozóny ako takej. Spoločná mena eurozóny sa
tak odrazila nahor k úrovni 1,2670 EURUSD. Túto hladinu ale napokon euro neudržalo a deň uzavrelo na červenej nule [1,2646 EURUSD].
Piatkové obchodovanie sa nieslo hlavne v znamení očakávaného nedeľného zverejnenia stresového testovania európskych bánk. V úvode
obchodovania európsku menu podporili výsledky nemeckej spotrebiteľskej dôvery GfK. Popoludní tak euro atakovalo aj hladinu 1,2700
EURUSD, pokoriť sa mu ju však nepodarilo a nakoniec uzavrelo na úrovni 1,2671 EURUSD.
Česká koruna aj maďarský forint sa v priebehu uplynulého týždňa voči európskej mene oslabili. Najmenej sa darilo práve forintu, ktorý sa
zosunul z pondelkovej úrovne 305,80 EURHUF na piatkovú zatváraciu úroveň 308,34 EURHUF. Česká koruna sa uplynulý týždeň
obchodovala v pásme 27,580 EURCZK až 27,700 EURCZK, pričom týždeň napokon uzavrela slabšia na úrovni 26,668 EURCZK. Jedinou
menou regiónu, ktorej sa v priebehu minulého týždňa podarilo pripísať si voči euru zisky [aj keď len mierne], bol poľský zlotý. Ten sa posilnil
z pondelkovej otváracej úrovne 4,2210 EURPLN na piatkovú zatváraciu úroveň 4,2134 EURPLN.
Tento týždeň je na programe zasadnutie MNB aj Fed-u
Tento týždeň nás čakajú zasadnutia centrálnych bankárov dvoch menových autorít, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok [28. októbra 2014]
zasadne maďarská centrálna banka MNB, kde zmeny v nastavení menovej politiky zatiaľ neočakávame. Základná úroková sadza by tak mala
zostať na súčasnej úrovni 2,10 %. Nevylučujeme však, že v ďalších mesiacoch by mohli sadzby v Maďarsku ísť ešte dole, nakoľko MNB by
mohla nasledovať kroky ECB, ktorá v septembri pristúpila k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. V stredu 29. októbra sa uskutoční zasadnutie
amerického Fed-u, kde taktiež zmenu v nastavení úrokových sadzieb neočakávame. Americkí centrálni bankári by však mohli definitívne
ukončiť program kvantitatívneho uvoľňovania a viac svetla by zasadnutie mohlo vniesť aj do plánovaného zvyšovania úrokových sadzieb
v USA.
1,26
1,33
1,40
4-14 6-14 8-14 10-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
4-14 6-14 8-14 10-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,77
0,80
0,83
0,86
4-14 6-14 8-14 10-14
EURGBP
101,0
106,0
111,0
116,0
4-14 6-14 8-14 10-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
4-14 6-14 8-14 10-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
4-14 6-14 8-14 10-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
643. týždeň 2014
Cena ropy Brent bez výrazných zmien
Ani uplynulý týždeň nedošlo na trhu s ropou k žiadnym závratným
zmenám. Pondelok sa niesol v rovnakom znamení ako koniec
predchádzajúceho týždňa. Cena ropy Brent klesla až na úroveň
85,40 USD za barel. Dôvody, ktoré sa pod to podpísali sú stále
rovnaké. Stagnujúci dopyt a obavy z rastúcich dodávok spôsobujú
nepriaznivú situáciu na trhu s touto komoditou. Oslabenie však bolo
tlmené očakávaniami výsledkov čínskej ekonomiky za tretí kvartál.
Výsledky z Číny dorazili v utorok. Čínsky dopyt v septembri
medzimesačne vzrástol viac ako sa očakávalo a bol najsilnejší od
februára tohto roka. Tieto pozitívne informácie spôsobili posilnenie
ceny Brentu na 86,22 USD za barel. Dlho sa však na výslní neohriali.
Správa o posilnení zásob americkej ropy ich tlačila opäť nadol.
Vyvažovala to však informácia o znížení zásob amerického benzínu. V strede týždňa sa tak cena Brentu zastavila na hranici 84,71 USD za
barel. Vo štvrtok ceny zamierili opačným smerom, čiže nahor. Stalo sa tak vďaka správam o septembrovom obmedzení produkcie v Saudskej
Arábii a vzostupu akciového trhu v USA. Deň tak uzavrela na svojom maxime z predminulého týždňa 86,86 USD za barel. Sínusoida
pokračovala aj v piatok a cena britskej ropy na konci týždňa poklesla a uzavrela na úrovni 86,13 USD za barel. Od začiatku minulého týždňa
po jeho koniec tak pokles cien ropy predstavoval len mierne 3 stotiny percenta. V medzimesačnom porovnaní však bola ropa na trhu lacnejšia
o necelých – 12 % a od začiatku roka stratila na sile rovných – 19 %.
Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri klesla na 12,44 %.
Aj napriek tradičnému prílivu stredoškolákov.
Úrady práce podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v septembri evidovali 12,44 % ekonomicky aktívnych Slovákov
ako ľudí bez práce. Medzimesačne tak opäť došlo k poklesu miery evidovanej nezamestnanosti a to o – 0,12 p. b. Stav uchádzačov
o zamestnanie schopných nastúpiť ihneď do zamestnania predstavoval 335 720 osôb a oproti augustu sa ich počet znížil o – 3 105 osôb. Na
úradoch práce bolo ale v deviatom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných 378 020 ľudí a celková miera nezamestnanosti tak bola
vykázaná až na úrovni 14,01 %. Aj v jej prípade ale došlo k medzimesačnému poklesu a to o – 0,10 p. b.
Evidovaná miera nezamestnanosti sa v septembri v porovnaní
s augustom znížila vo väčšine regiónov. Jej nepatrný nárast bol
zaznamenaný len v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, v hlavnom
meste a okolí nezamestnanosť medzimesačne stagnovala.
Najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti o približne štvrtinu
percentuálneho bodu sa týkal Košického a Nitrianskeho kraja. Aj naďalej
je ale regiónom s najnižším podielom ľudí bez práce Bratislavský kraj
[6,35 %].
Úrady práce v septembri opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako
posledné zamestnanie uvedenú oblasť vzdelávania. Jednalo sa najmä
o špecialistov v podobe odborných a vedeckých pracovníkov, ktorí zrejme po prázdninách nastúpili na školách do nových pracovných
pomerov.
Na konci roka 2014 predpokladáme mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 12,7 %. Na to, aby na Slovensku miera
nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, sú potrebné nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím
systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma. Pre celý budúci rok 2015 očakávame priemernú mieru evidovanej
nezamestnanosti na úrovni okolo 12,4 %. Nepredpokladáme teda, že by miera nezamestnanosti na Slovensku začala výraznejšie klesať
smerom k predkrízovým úrovniam.
12%
13%
14%
15%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Evidovaná miera nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVAR
80
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
743. týždeň 2014
Cenová hitparáda:
Medziročne viac sme v septembri zaplatili hlavne za mlieko
a mliečne výrobky. Drahšia však bola aj čokoláda.
Opäť Vám prinášame našu „cenovú
hitparádu“, tentokrát za september
2014. Zostavujeme ju na základe
cien 36 potravín a 2 alkoholických
nápojov, ktoré Štatistický úrad SR
zverejňuje v databáze Slovstat.
Váha databázou zverejnených
potravín sa na celkovej váhe
potravín v spotrebnom koši [143
položiek] podieľa viac ako 40
percentami.
V septembri 2014 sa na čele
rebríčka ocitlo plnotučné mlieko,
ktoré medziročne zdraželo
o 6,7 %. Za ním nasledoval
a medziročný nárast ceny o 6,1 %
vykázal údený oštiepok. Medziročné
zdraženie sa ale nevyhlo ani ďalším
mliečnym výrobkom ako sú ovocný
jogurt, syr Eidam, tvaroh či maslo.
Medziročné zdraženie o 5,6 %
zaznamenala mliečna čokoláda.
Dôvodom je podľa nás najmä
vysoká cena kakaa na svetovom
trhu. Tá je v súčasnosti o približne
20 % vyššia ako v rovnakom období
pred rokom.
Najvýraznejší medziročný pokles
ceny, až o dve pätiny, bol
vykázaný v prípade zemiakov.
O vyše pätinu lacnejšie ako
v septembri 2013 boli však aj jablká
a kryštálový cukor. Menej ako pred
rokom sme v obchodoch zaplatili
celkovo za rovnú polovicu, teda 19
sledovaných potravín vrátane
viacerých výrobkov z mäsa. Ceny
troch položiek sa medziročne nezmenili.
Najvýraznejší medzimesačný nárast ceny, avšak len o 2,0 %, sa týkal bravčového karé s kosťou. Naopak, jablká oproti augustu
zlacneli až o – 12,4 %.
Cenová hitparáda
Tovar MJ 9_2013 8_2014 9_2014 m/m r/r
1 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,90 0,98 0,96 -2,0% 6,7%
2 Oštiepok údený 1 kg 10,70 11,36 11,35 -0,1% 6,1%
3 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,35 0,38 0,37 -2,6% 5,7%
4 Čokoláda mliečna 100 g 0,90 0,97 0,95 -2,1% 5,6%
5 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,24 6,42 6,46 0,6% 3,5%
6 Tvaroh 250 g 1,16 1,18 1,20 1,7% 3,4%
7 Čerstvé maslo 125 g 1,03 1,07 1,06 -0,9% 2,9%
8 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,77 0,79 0,79 0,0% 2,6%
9 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,49 2,61 2,55 -2,3% 2,4%
10 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,33 1,34 0,8% 2,3%
11 Cestoviny vaječné 500 g 1,11 1,13 1,13 0,0% 1,8%
12 Mlieko kyslé 1 kus 0,63 0,65 0,64 -1,5% 1,6%
13 Lahôdkový margarín 250 g 0,75 0,76 0,76 0,0% 1,3%
14 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,73 2,72 2,76 1,5% 1,1%
15 Pražená káva mletá - Štandard zmes 1 kg 11,05 11,19 11,14 -0,4% 0,8%
16 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,0% 0,0%
17 Sardinky v oleji 125 g 1,00 1,02 1,00 -2,0% 0,0%
18 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,66 0,67 0,66 -1,5% 0,0%
19 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,76 4,74 4,72 -0,4% -0,8%
20 Jemné párky 1 kg 4,28 4,35 4,24 -2,5% -0,9%
21 Zahustené sladené mlieko [SALKO] 397 g 2,14 2,16 2,12 -1,9% -0,9%
22 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,92 6,96 6,85 -1,6% -1,0%
23 Šunková saláma 1 kg 4,82 4,78 4,76 -0,4% -1,2%
24 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 4,22 4,09 4,09 0,0% -3,1%
25 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,83 4,72 4,68 -0,8% -3,1%
26 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,69 4,45 4,54 2,0% -3,2%
27 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,67 8,50 8,39 -1,3% -3,2%
28 Trvanlivá saláma 1 kg 7,68 7,47 7,43 -0,5% -3,3%
29 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 4,25 4,09 4,11 0,5% -3,3%
30 Kurča pitvané 1 kg 2,71 2,63 2,59 -1,5% -4,4%
31 Bravčový bôčik 1 kg 3,76 3,56 3,56 0,0% -5,3%
32 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,49 0,46 0,46 0,0% -6,1%
33 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,58 1,49 1,48 -0,7% -6,3%
34 Ryža lúpaná 1 kg 1,45 1,35 1,32 -2,2% -9,0%
35 Jedlý olej 1 l 2,03 1,80 1,70 -5,6% -16,3%
36 Cukor kryštálový 1 kg 1,08 0,87 0,84 -3,4% -22,2%
37 Jablká 1 kg 1,48 1,29 1,13 -12,4% -23,6%
38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,69 0,45 0,41 -8,9% -40,6%
Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
843. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Ukrajinci získali prvenstvo. V rámci EÚ28 im bolo v roku 2013
pridelených najviac nových povolení na pobyt.
Už od nepamäti sa ľudia sťahujú z jedného miesta na iné. Nemusíme byť ani kočovníkmi, aby sme vplyvom rôznych okolností boli nútení
k zmene svojho bydliska, či už krátko alebo dlhodobo. V súčasnej dobe sú ľudia viac otvorení cestovaniu, ktoré je samo o sebe jednoduchšie
ako bolo kedysi. Napriek tomu netreba zabúdať, že často je potrebné získať povolenie na pobyt, aby sme mohli žiť vo vybraných
krajinách. Koľko cudzincov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ teda dostalo v minulom roku takúto „vstupenku“? Ako ju možno
charakterizovať? A aké sú motívy takéhoto sťahovania?
Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil Eurostat, za rok 2013 bolo v rámci EÚ28 udelených
2,4 milióna nových povolení na pobyt. V porovnaní s rokom 2012 tak hovoríme o 12,5 % - nom
náraste. Ešte stále to je však o – 7,0 % menej ako v roku 2008, kedy o takéto povolenie požiadalo
viac ako 2,5 mil. občanov. Ide o povolenia vydané prvýkrát alebo aj opakovane, ak je splnená
podmienka minimálne 6 – mesačného odstupu od vypršania platnosti predchádzajúceho
povolenia. Vydávajú sa na najmenej tri po sebe idúce mesiace obyvateľom krajín nepatriacich do
Európskej únie.
Dôvodov, pre ktoré cudzinci žiadajú o takéto povolenie, je viacero. Vo všeobecnosti ich môžeme
rozdeliť do troch hlavných skupín. V roku 2013 bolo 28,5 % povolení na pobyt vydaných
z rodinných dôvodov. Ďalších 22,7 % za pracovným účelom a 19,7 % z nich umožnilo
držiteľom takéhoto povolenia študovať na území EÚ.
Najviac cudzincov prilákala Veľká Británia [až 30,7 % všetkých povolení]. Podľa štatistík tvorili
najväčšiu skupinu povolenia na vzdelávacie účely. Treba však poznamenať, že počet takýchto
„prišelcov“ sa vo Veľkej Británii meria iným spôsobom ako v ostatných krajinách EÚ, preto nie sú
úplne porovnateľné. Na druhom mieste sa umiestnilo Poľsko, ktoré má prvenstvo vo vydaní
takýchto „vstupeniek“ za pracovným účelom. Do veľkej miery k tomu prispeli o pobyt
žiadajúci Ukrajinci. Z rodinných dôvodov prijali najviac cudzincov Taliansko a Španielsko.
Tieto krajiny spolu s Nemeckom a Francúzskom vydali až takmer 80 % všetkých povolení na pobyt
v rámci celej EÚ.
Ak by sme sa však pozreli, koľko novovydaných povolení na pobyt pripadá v jednotlivých krajinách
EÚ28 na 1 000 obyvateľov, zistili by sme, že vedie Malta [24,1 povolení]. S pomerne veľkým
odstupom sa jej v našom rebríčku na chrbát pozerá Cyprus [13,3 povolení]. Nad 10 povolení
pripadajúcich na 1 000 obyvateľov majú aj Švédsko [10,3] a Veľká Británia [11,3]. Zvyšné
krajiny EÚ sa pohybujú pod touto hranicou. Slovensko sa umiestnilo až na chvoste tohto rebríčka
[0,8 povolenia na 1 000 obyvateľov]. V priemere za celú úniu sa tento ukazovateľ šplhá
k hodnote 5 povolení na tisíc Európanov.
Asi málokoho prekvapí prvá štvorka krajín, ktorých obyvateľom bolo vydaných najviac povolení na
pobyt. Na prvom pomyselnom stupienku sa umiestnili Ukrajinci s 10 % - ami zo všetkých
povolení vydaných EÚ28. Nie je žiadnou novinkou, že vplyvom nie veľmi priaznivých životných
podmienok a zlej situácie by sa čoraz viac Ukrajincov rado videlo v niektorom z členských štátov EÚ.
Ďaleko však nezašli, až 70 % povolení bolo totiž vydaných susedným Poľskom, najviac za
pracovnými účelmi [až 64,1 %]. Pri výletoch a dovolenkách v európskych mestách našej
pozornosti určite neujdú ani Indovia, ktorí sa umiestnili na druhom mieste [8,5 % všetkých
povolení]. Až 70 % z nich zamierilo do Veľkej Británie. Tretia priečka patrí obyvateľom USA
[7,3 %] a na štvrtom mieste sa v roku 2013 s tzv. zemiakovou medailou umiestnili Číňania, ktorých obchody prevažne s odevmi nie
sú cudzie ani Slovákom. Až 60 % Američanov bolo registrovaných Veľkou Britániou, kde nebudú musieť prekonávať jazykové bariéry.
Predpokladáme, že ani v ďalších rokoch nedôjde k výrazným zmenám v tomto zložení.
Počet novovydaných povolení na
pobyt v EÚ28
Krajina Rok 2013
EÚ 2 357 583
Veľká Británia 724 248
Poľsko 273 886
Taliansko 243 954
Francúzsko 212 098
Nemecko 199 925
Španielsko 196 242
Švédsko 99 122
Holandsko 64 739
Švajčiarsko 49 238
Česká Republika 45 544
Belgicko 42 463
Rakúsko 34 308
Írsko 32 780
Dánsko 31 311
Nórsko 27 692
Portugalsko 26 593
Fínsko 21 112
Grécko 18 299
Maďarsko 16 833
Cyprus 11 455
Rumunsko 11 160
Malta 10 187
Slovinsko 8 271
Lotyšsko 7 615
Bulharsko 6 436
Litva 4 601
Slovensko 4 416
Luxembursko 4 169
Chorvátsko 3 320
Estónsko 2 496
Zdroj: analytický tím Poštovej banky
podľa Eurostat

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
943. týždeň 2014
Kalendár udalostí 44. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Inflácia PPI [28. september 2014], v % september 2014 – 2,8 % – 3,4 %
Indikátor ekonomického sentimentu IES [29. september 2014] október 2014 – –
Harmonizovaná nezamestnanosť [30. september 2014] september 2014 – –
Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [28. október 2014], v % október 2014 2,10 2,10
Kľúčová sadzba americkej centrálnej banky Fed [29. október 2014], v % október 2014 0,25 0,25
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1* 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2* 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,62 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť