Ekonomický týždenník Poštovej banky - 45. týždeň

1. 45. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
245. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Oslavujeme 25 rokov od „Nežnej“. Ako sa nám žije
dnes v porovnaní s rokom 1989? 3
Čo nové vo svete: Írsko si emisiou nových 15 – ročných
dlhopisov zabezpečilo financovanie sa na dva roky dopredu 5
Euro pokračuje v oslabovaní sa voči doláru 6
Centrálne banky minulý týždeň sadzbami nehýbali 6
Ropa Brent za týždeň zlacnela o ďalšie – 3 % 7
Tržby slovenských maloobchodníkov aj v septembri rástli 7
Ceny priemyselných výrobcov v únii naďalej klesajú 8
Rebríček týždňa: Najviac, až 1 642 EUR za m2, zaplatíme za
nehnuteľnosť v bratislavskom regióne. Oproti roku 2008 je to však o
– 330 EUR menej. 9
Kalendár udalostí 46. týždňa 10
Predikcie podľa Poštovej banky 10
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
345. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Oslavujeme 25 rokov od „Nežnej“. Ako sa nám žije dnes
v porovnaní s rokom 1989?
V aktuálnom týždenníku Vám prinášame skrátenú verziu nášho špeciálu. Celú analýzu aj so zaujímavou infografikou nájdete TU.
Na Nežnú revolúciu z roku 1989 si po 25 rokoch intenzívnejšie spomíname v týchto novembrových dňoch. Cesta od centrálne plánovanej
k trhovej ekonomike nebola jednoduchá. A tak aj dnes môžeme stretnúť ľudí pociťujúcich nostalgiu za starým režimom. Ako sa nám žije dnes
v porovnaní s rokom 1989?
Pri hodnotení svojej životnej úrovne sa zvyčajne odrážame od toho, aké sú naše príjmy a čo si za ne môžeme dovoliť kúpiť. Štatistiky
priemernej mzdy nám síce hovoria, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto „tabuľkových ľudí“ je v skutočnosti málo. Pravdou je, že
dnes si na úroveň priemernej mzdy nesiahnu až dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Napriek tomu je však
priemerná mzda pomerne ostro sledovaná a na jej základe sa stanovujú aj iné ukazovatele od rastu dôchodkov až po určenie príjmovej
hranice v prípade žiadosti o hypotekárny úver so štátnym príspevkom.
Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 824 EUR v roku 2013. Ak by sme priemernú mzdu spred 25 rokov
vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 EUR mesačne. Dalo
by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov od revolúcie vzrástli 8 – násobne. Nie je tomu ale celkom tak, nakoľko treba brať do
úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili takmer rovnako výrazne. Reálnejší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša
vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako
v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá. Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných
rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám.
Dnes stále z úst mnohých Slovákov počuť, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Na nákup týchto potravín
totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 25 rokmi. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už
v súčasnosti pracujeme kratší čas.
Napríklad za bežný nákup obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg
bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút.
V súčasnosti nás vyjde takýto nákup 14 EUR, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu
kratší čas.
-40%
-30%
-20%
-10%
0%
10%
20%
30%
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Vývoj priemerných hrubých miezd na Slovensku
Vývoj nominálnej mzdy v %, r/r Vývoj reálnej mzdy v %, r/r Reálny vývoj miezd v porovnaní s rokom 1989
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR
Slováci zarábajú reálne viac ako v roku 1989

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
445. týždeň 2014
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme museli
v roku 1989 odpracovať 10 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor. Na nákup auta či chladničky sme v práci
zarezávali viac ako dvakrát toľko, čo dnes. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou
vlani, je dnes už často nemoderné.
Zaujímavou oblasťou sú nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli
v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. V roku 1989 sme museli na jeden
štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. Na druhej strane čakanie
v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky.
Uvedený prepočet nevystihuje celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých
Slovákov. Všetky prepočty porovnávajúce ceny a mzdy majú zároveň jeden háčik a to pomerne vysokú mieru nezamestnanosti. Za
socializmu na rozdiel od súčasnosti pojem nezamestnanosti v praxi neexistoval, respektíve existovať nesmel. Je tak pochopiteľné, že
dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť
nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie. To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy ako je priemerná mzda.
Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé
z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné. Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil
ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a dokonca sa k nám zo západu dostáva trend, že
reťazce prinesú potraviny až rovno k našim dverám.
Zmeny v životnom štýle a hodnotách sa zákonite premietli aj do takých oblastí, ako sú plánovanie svadby či rodičovstva. Miera
sobášnosti sa v porovnaní s rokom 1989 značne znížila. Zatiaľ
čo pred revolúciou pripadalo na tisíc obyvateľov viac ako
7 sobášov, tak v minulom roku to už bolo len menej ako
5 svadieb. Túto životnú zmenu pritom čoraz viac
odkladáme a to až do doby, kým na chrbte nenesieme
pomyselné tri krížiky. Priemerný vek nevesty sa za uplynulé
štvrťstoročie zvýšil z 23,1 roka na 29,6 roka a priemerný ženích
„zostarol“ z 25,8 roka na 32,6 roka.
Napriek tomu, že do manželských zväzkov vstupujeme
starší, neznamená to, že by sme so svojimi vyvolenými
zotrvali navždy. Práve naopak, miera rozvodovosti sa
zvýšila takmer dvojnásobne a zatiaľ čo v roku 1989 sa
rozvodom končilo 22,7 % manželstiev, vlani to bolo 42,9 %
zväzkov.
O starnutí obyvateľstva sa hovorí veľa nielen na odbornej scéne.
Nielenže žijeme dlhšie a podiel staršieho obyvateľstva sa tak zvyšuje, ale aj detí sa rodí menej ako pred revolúciou. V prepočte na
tisíc obyvateľov sa pôrodnosť za 25 rokov znížila o tretinu. Na prvého potomka pritom čakajú dnešné mamičky až o približne 6 rokov
dlhšie ako v minulosti. Priemerný vek prvorodičky u nás vlani dosiahol 29,1 roka. Dôvodmi sú najmä vyšší podiel vysokoškoláčok než
v minulosti, snaha žien o kariérne napredovanie a finančné zabezpečenie sa pred odchodom na materskú dovolenku.
Vybrané demografické ukazovatele
1989 2013
stredná dĺžka života pri narodení
- muži 66,9 72,9
- ženy 75,4 79,6
sobášnosť na 1 000 obyvateľov 7,6 4,7
priemerný vek pri sobáši
- muži 25,8 32,6
- ženy 23,1 29,6
pôrodnosť na 1 000 obyvateľov 15,1 10,1
priemerný vek prvorodičky 22,7 29,1
rozvodovosť na 1 000 sobášov 227 429
Zdroj: ŠÚ SR

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
545. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Írsko si emisiou nových 15 – ročných dlhopisov zabezpečilo
financovanie sa na dva roky dopredu
CYPRUS: Cyperský minister financií Georgiades si v závere týždňa pustil ústa na špacírku a oznámil novinárom zatiaľ neoficiálnu správu, že
jeho krajina dostala od trvalého eurovalu [ESM] zelenú a bude jej zo záchranného programu uvoľnených ďalších 350 mil. EUR pomoci.
K uvoľneniu prostriedkov by malo dôjsť popri ďalších 86 mil. EUR z Medzinárodného menového fondu [MMF] v priebehu decembra. Doposiaľ
bolo Cypru zo záchranného programu ESM uvoľnených 5,35 mld. EUR z celkového schváleného objemu 8,97 mld. EUR. Priemerná vážená
splatnosť týchto úverov dosahuje 15 rokov. Okrem tejto správy sa cyperskí predstavitelia cez víkend pochválili aj tým, že ku koncu tretieho
kvartálu vláda vykázala prebytok na úrovni 219 mil. EUR.
MAĎARSKO: Konverzia pôžičiek maďarského obyvateľstva, ktoré banky klientom poskytli v iných menách ako domácich forintoch, dostáva
stále reálnejšie kontúry. Maďarská vláda v nedeľu v oficiálnom stanovisku uviedla, že došlo k dohode ohľadom stanovenia výmenného kurzu,
pri ktorom očakávaná konverzia prebehne. Banky budú mať pri jednotlivých pôžičkách možnosť výberu z dvoch možností. Prvou je oficiálny
kurz MNB z piatka 7. novembra, t. j. 308,97 EURHUF resp. 256,60 CHFHUF a tou druhou je priemerný kurz od obdobia, kedy maďarský
najvyšší súd rozhodol o cudzomenných pôžičkách [t. j. od polovice júna].
Okrem toho, maďarská centrálna banka [MNB] poskytne komerčným bankám zo svojich devízových rezerv 9 mld. EUR. Toto opatrenie má
zabezpečiť bezproblémovú konverziu úverov domácností, denominovaných v švajčiarskych frankoch a v eurách, na forintové pôžičky. Ako už
MNB skôr informovala, ku konverzii by malo dôjsť v prvom polroku 2015. Očakáva sa, že ak sa maďarské domácnosti zbavia hypotekárnych
úverov v zahraničných menách, zmenší to citlivosť Maďarska na šoky na zahraničných trhoch a koniec koncov dôjde k podpore domáceho
dopytu.
ÍRSKO: Ešte v druhej polovici októbra sme vás v týždenníku informovali, že Írsko poškuľuje po emisii 15 – ročných štátnych dlhopisov, aby
získalo financie na predčasné splatenie časti pôžičiek z MMF. Očakávané sa stalo uplynulú stredu skutočnosťou a krajina prostredníctvom
syndikovanej emisie umiestnila na trhu bondy v objeme 3,75 mld. EUR pri výnose len 2,49 % p. a. Pre porovnanie, keď papiere s rovnakou
splatnosťou krajina predávala naposledy, a to v roku 2009, dosiahnutý výnos predstavoval 5,47 % p. a. Írsko sa tak po opustení záchranného
programu dokáže na trhu financovať naozaj za lacno. Dopyt po írskych pätnástkach dosiahol viac ako 8,4 mld. EUR. Vďaka tejto emisii sa
Írsku nielen podarilo zlepšiť svoj dlhový profil a predĺžiť priemernú splatnosť svojho dlhu, ale aj zabezpečiť si dostatok prostriedkov na
fungovanie na dva roky dopredu.
EUROZÓNA: Dve veľké ekonomiky Európskej únie, Nemecko a Francúzsko, sa dohodli, že do jednotného mechanizmu riešenia krízových
situácií v problémových bankách [SRM] by mali prispieť rovnakou sumou. Tá by sa mala pohybovať okolo 15 mld. EUR, vyhlásil francúzsky
minister financií Michel Sapin. Nemcom tak napokon nevyšiel ich pôvodný plán prispieť nižšou sumou. Spomínaný mechanizmus SRM by mal
napríklad umožniť zatvoriť upadajúce banky skôr, než spôsobia veľké škody a jeho kapacita by mala dosiahnuť 55 mld. EUR. Tento systém je
súčasťou nového mechanizmu bankového dohľadu, ktorý v eurozóne funguje od začiatku novembra. Spadá doň 3 600 európskych bánk.
Európska centrálna banka [ECB] bude priamo dohliadať na 120 bánk, kým nad ostatnými bude vykonávať dohľad v priamej súčinnosti
s národnými orgánmi dohľadu. SRM má byť základom pre bankovú úniu, v rámci ktorej budú od 1. januára 2015 zriadené vnútroštátne fondy
na riešenie krízových situácií a od 1. januára 2016 budú zastrešené jednotným európskym fondom na riešenie krízových situácií. Cieľom tejto
bankovej únie je predísť tomu, aby v prípade potreby smerovali na záchranu bánk peniaze bankových poplatníkov.
Európska komisia [EK] uplynulý týždeň zverejnila svoju pravidelnú jesennú makroekonomickú prognózu, podľa ktorej by mal byť rast
slovenskej ekonomiky o niečo rýchlejší v porovnaní s pôvodnými očakávaniami komisie. Slovenské hospodárstvo by tak malo v tomto roku
medziročne vzrásť o 2,4 % [pôvodný odhad 2,2 %], v roku 2015 by však malo oproti predchádzajúcim odhadom komisie [3,1 %] spomaliť na
úroveň 2,5 %. Hlavným ťahúňom rastu našej ekonomiky by mal byť domáci dopyt, spotreba domácností by mala rásť vzhľadom na zlepšujúcu
sa situáciu na našom trhu práce. Oživovanie ekonomík krajín eurozóny bude však podľa novej jesennej prognózy EK pomalšie oproti
odhadom jarnej prognózy komisie. Spomalenie ekonomického rastu by sa malo dotknúť predovšetkým Francúzska a Talianska, k zhoršeniu
ekonomického vývoja by však malo dôjsť aj u nášho hlavného obchodného partnera Nemecka. Eurozóna by mala vzrásť o 1,1 % v roku 2015
a o 1,7 % v roku 2016.

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
645. týždeň 2014
Euro pokračuje v oslabovaní sa voči doláru
V posledných týždňoch euro nemá na ružiach
ustlané. V pondelok si voči doláru pohoršilo
o tretinu percenta a obchodovanie uzavrelo pod
hladinou 1,2500 EURUSD, čo sa naposledy udialo
v polovici augusta 2012. Ani utorok výraznejší
obrat nepriniesol. Aj napriek tomu, že euro si
v rámci dňa polepšilo o pol percenta, nepodarilo sa
mu prekročiť hranicu 1,2600 EURUSD. Dôvodom
posilnenia boli správy o rozkole v ECB, kde viacerí
centrálni bankári podľa trhových šumov
nepodporujú politiky prezidenta Draghiho a chcú
mu svoju kritiku predostrieť na večeri pred
zajtrajším zasadnutím. Pol percenta, ktoré euro
získalo na sile v utorok, v stredu vymazalo
a spoločná mena eurozóny sa tak opäť prehupla pod hladinu 1,2500 EURUSD. Pokles eura odštartoval už v ranných hodinách, kedy doznieval
efekt výsledkov „polčasových“ volieb v USA, ktoré ovládli republikáni. Už v priebehu európskej seansy sa tak euro voči doláru oslabilo
z úrovne 1,2560 EURUSD na 1,2460 EURUSD. Po príchode amerických obchodníkov sa euro voči doláru zastabilizovalo a po zvyšok dňa sa
obchodovalo v okolí úrovne 1,2480 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon deň i uzavrelo. Top udalosťou štvrtkového obchodovania bolo
zasadnutie ECB. Až do zasadnutia európskych centrálnych bankárov sa euro obšmietalo okolo hladiny 1,2500 EURUSD bez jasného trendu,
nakoľko obchodníci vyčkávali so svojimi pozíciami na tlačovú konferenciu prezidenta ECB Draghiho. Po údere gongu a Draghiho slovách
o tom, že menový výbor ECB je jednotný v odhodlaní urobiť pre ekonomiku eurozóny viac, ak si to situácia bude vyžadovať, sa euro zrútilo
nadol. V priebehu minúty sa euro voči doláru oslabilo z úrovne 1,2520 EURUSD na hladinu 1,2400 EURUSD. Do záveru štvrtkového
obchodovania si euro pripisovalo voči doláru ďalšie straty a zaknihovalo si nové minimum od augusta 2012, keď pričuchlo k úrovni 1,2365
EURUSD. Piatkové obchodovanie prinieslo postupné posilňovanie sa eura voči doláru, ktoré tak zmazávalo straty nabraté po štvrtkovom
zasadnutí ECB. Hoci euro voči doláru takmer nepretržite rástlo, nepodarilo sa mu dostať sa nad hladinu 1,2500 EURUSD. Od rána do záveru
obchodovania si tak spoločná mena eurozóny polepšila z úrovne 1,2370 EURUSD na 1,2455 EURUSD, čo znamenalo zisk na úrovni 0,7 %.
Za celý uplynulý týždeň si však spoločná mena eurozóny odpísala z hodnoty – 0,6 %.
Kurzy mien našich susedov sa uplynulý týždeň vyvíjali zmiešane. Poľský zlotý zakončil piatkové obchodovanie na úrovni 4,2280 EURPLN, na
ktorej do týždňa v pondelok aj vstupoval. Česká koruna získala za týždeň na sile 0,3 % a polepšila si na piatkových 27,725 EURCZK. Naopak,
maďarský forint si odpísal – 0,4 % hodnoty a voči euru sa na konci týždňa obchodoval na úrovni 309,30 EURHUF.
Centrálne banky minulý týždeň sadzbami nehýbali
To, čomu sme dávali najmenšiu pravdepodobnosť, sa uplynulú stredu stalo skutočnosťou a poľská NBP ponechala svoju základnú sadzbu bez
zmeny na úrovni 2,00 %. Toto rozhodnutie prišlo napriek tomu, že poľská ekonomika v treťom kvartáli šliapla na brzdu a ceny v krajine
v septembri poklesli o – 0,3 %. Štvrtkové zasadnutia centrálnych bánk prekvapenia nepriniesli a rozhodnutia sa niesli v znamení našich
i trhových očakávaní. Britská BoE potvrdila svoju základnú úrokovú sadzbu na úrovni 0,50 %. Ani česká ČNB sadzbami nehýbala a ponechala
základnú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,05 % a potvrdila aj svoj záväzok držať kurz koruny voči euru nad hladinou 27 EURCZK. Z nášho
pohľadu najzaujímavejšie bolo zasadnutie ECB, ktoré podľa očakávaní pohyb v sadzbách neprinieslo a základná úroková sadzba tak zotrvala
na úrovni 0,05 %. Následná tlačová konferencia sa ale niesla v skôr holubičom duchu, to je v zmysle pripravenosti ďalej uvoľňovať menovú
politiku prostredníctvom menej štandardných operácií. Prezident Draghi okrem iného špecifikoval očakávaný rast bilancie ECB na úrovne
z úvodu roka 2012, kedy bilančná suma centrálnej banky presahovala 3 bil. EUR. To znamená, že oproti súčasnému stavu by sa súvaha ECB
mohla v dôsledku nákupov cenných papierov a pôžičiek pre banky nafúknuť o polovicu.
1,20
1,30
1,40
5-14 7-14 9-14 11-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
5-14 7-14 9-14 11-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
5-14 7-14 9-14 11-14
EURGBP
100,0
108,0
116,0
5-14 7-14 9-14 11-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
5-14 7-14 9-14 11-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
5-14 7-14 9-14 11-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
5-14 7-14 9-14 11-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
745. týždeň 2014
Ropa Brent za týždeň zlacnela o ďalšie – 3 %
Ani uplynulý týždeň sa pre cenu ropy Brent nezačal pozitívne.
Podpísal sa pod to na jednej strane posilňujúci dolár, ktorý voči
japonskému jenu dosiahol sedemročné maximum a oproti euru sa
dostal najvyššie za dva roky. Na druhej strane cenu ropy tlačila nadol
Saudská Arábia, ktorá rozšírila zľavy pre amerických odberateľov,
kým zákazníkom v Európe a Ázii ceny zvýšila. V pondelok tak ropa
Brent uzavrela svoj deň na úrovni 84,78 USD za barel. Utorok sa
niesol v znamení doznievania správ o znížení exportných cien pre
USA, čím vznikla obava, že sa ešte prehĺbi nadbytok ropy na trhu.
Cena severomorskej ropy vplyvom týchto obáv poklesla na 82,82
USD za barel. Slnko pre ropu vyšlo prvýkrát v stredu, kedy si
v porovnaní s predchádzajúcim dňom aspoň mierne polepšila na
82,95 USD za barel. Obchodníci totiž zamerali svoju pozornosť na nepotvrdené správy o výbuchu ropného potrubia v Saudskej Arábii. Ceny
podporili aj údaje o vývoji zamestnanosti v USA, podľa ktorých americkí súkromní zamestnávatelia vytvorili v októbri 230 tis. pracovných miest,
kým prognóza bola o 10 tis. miest nižšia. Vo štvrtok cena ropy Brent opäť zamierila nadol. Tlak na ňu vyvíjal silnejúci americký dolár, ktorý
posilnil po zasadnutí ECB. Deň tak ropa uzavrela na úrovni 82,86 USD za barel. Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom v závere týždňa spôsobilo
nárast ceny ropy. Ukrajina totiž obvinila Rusko z vyslania tankov a ťažkej vojenskej techniky na východ krajiny ovládaný proruskými
povstalcami. To spôsobilo, že Brent si v piatok pripísala viac než 6 desatín percenta a uzavrela deň na úrovni 83,39 USD za barel. Za celý
týždeň si však odpísala takmer – 3 percentá. V medzimesačnom porovnaní sa pokles ceny Brentu šplhá k takmer – 10 %. V porovnaní
s rovnakým obdobím minulého roka stratila cena ropy Brent na sile až viac než – 21 %.
Tržby slovenských maloobchodníkov aj v septembri rástli
Tržby našich maloobchodníkov v septembri rástli. Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil ŠÚ SR. V porovnaní
s augustom si polepšili o 0,8 %. V porovnaní so septembrom 2013 bol rast výraznejší a predstavoval 2,8 %. Podpísalo sa pod to zvýšenie
tržieb maloobchodníkov v štyroch oblastiach.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci s pohonnými
látkami v špecializovaných predajniach [o 5,4 %]. O viac ako 4 %
narástli aj tržby maloobchodu v nešpecializovaných predajniach
a ostatného tovaru v špecializovaných predajniach. V porovnaní so
septembrom minulého roka si polepšili aj maloobchodníci mimo
predajní, stánkov a trhov, aj keď len o 7 desatín percenta.
Smutné správy v tejto oblasti priniesol september obchodníkom
v zostávajúcich piatich odvetviach maloobchodu. O celých – 6 % si
medziročne pohoršili maloobchodníci v stánkoch a na trhoch. Takmer
rovnaký prepad zaznamenali aj predajcovia tovarov pre kultúru
a rekreáciu v špecializovaných predajniach. O viac než – 4 % poklesli
aj tržby v maloobchode s potravinami, nápojmi a tabakom a so zariadeniami IKT. Najmenší prepad [o – 0,2 %] postihol maloobchodníkov
s ostatným tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach.
Horšie ako Slovensko na tom boli eurozóna a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v porovnaní s augustom poklesli maloobchodné tržby
v eurozóne o – 1,3 % a obdobný pokles zaznamenala aj celá únia. V porovnaní so septembrom minulého roka síce došlo k nárastu, avšak ten
predstavoval len 0,6 % v eurozóne a rovné 1 % v EÚ28. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší nárast tržieb pripísali Luxembursko
[o 12,3 %], Estónsko [o 9,1 %] a Bulharsko [o 5,6 %]. Na opačnej strane rebríčka sa umiestnili Fíni s medziročným poklesom o – 3,2 %
a Poliaci [o – 1,8 %].
-2
0
2
4
6
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
80
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
845. týždeň 2014
Ceny priemyselných výrobcov v únii naďalej klesajú
Eurostat počas uplynulého týždňa zverejnil údaje o septembrovom vývoji cien priemyselných výrobcov v krajinách EÚ. Priemyselníci
v eurozóne predávali produkty svojím prvým odberateľom v deviatom mesiaci tohto roka medziročne lacnejšie o – 1,4 % a priemyselníci v celej
únii o – 1,6 % lacnejšie. V oboch prípadoch ešte nedošlo
ani raz počas tohto roka k nárastu. Slabou útechou môže
byť aspoň medzimesačný nárast o 0,2 %, resp. 0,1 %
v eurozóne a v EÚ28.
Aj slovenskí priemyselníci predávali svoje výrobky počas
deviateho tohtoročného mesiaca lacnejšie ako pred rokom,
a to o – 3,9 %. Spomedzi krajín, za ktoré Eurostat zverejnil
údaje, sa ceny priemyselných výrobcov zvýšili len v troch
ekonomikách, aj to len nepatrne. Najviac ceny
priemyselníkov vzrástli v Rumunsku, aj keď len o štyri
desatiny percenta. Najväčší medziročný pokles
priemyselných cien, o – 5,6 %, evidovala Litva.
-6%
-4%
-2%
0%
2%
4%
Rumunsko
Lotyšsko
Grécko
Švédsko
Španielsko
ČR
Bulharsko
Írsko
Fínsko
Cyprus
Nemecko
Portugalsko
Slovinsko
Malta
Poľsko
eurozóna
Francúzsko
EÚ28
Rakúsko
Estónsko
Taliansko
Maďarsko
Holandsko
Chorvátsko
V.Británia
Dánsko
Slovensko
Belgicko
Litva
PPI v krajinách EÚ 28 v septembri 2014 Zdroj: Eurostatr/r

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
945. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Najviac, až 1 642 EUR za m2,zaplatíme za nehnuteľnosť v bratislavskom
regióne. Oproti roku 2008 je to však o – 330 EUR menej.
Jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie nás v treťom tohtoročnom kvartáli vyšiel v priemere na 1 215
EUR. V medziročnom porovnaní, teda v porovnaní s 3. štvrťrokom 2013, sa tak ceny bytov a domov na Slovensku znížili o – 0,4 %.
K medziročnému poklesu cien nehnuteľností pritom došlo v polovici našich regiónov, zvyšná polovica zaznamenala ich nárast.
Najdrahšie nehnuteľnosti sú už tradične v Bratislavskom kraji, ktorého obyvatelia museli v treťom kvartáli za jeden meter štvorcový
zaplatiť v priemere až 1 642 EUR. Dostupnosť bývania je vzhľadom na vysoké ceny nehnuteľností v bratislavskom regióne najnižšia
a väčšina Bratislavčanov sa pri kúpe bytu či domu bez úveru nezaobíde. Na druhej strane sa okolie nášho hlavného mesta stále vyznačuje
najnižšou mierou nezamestnanosti, vďaka čomu môže na kúpu nehnuteľnosti pomýšľať viac ľudí ako v ostatných regiónoch. Druhým
najdrahším regiónom je Košický kraj, kde sa priemerná cena bytov a domov v 3. kvartáli 2014 vyšplhala na 936 EUR za m2. Napriek
tomu, že v porovnaní s tretím štvrťrokom vlaňajška ceny
v Košiciach a okolí vzrástli, za tými bratislavskými stále
výrazne zaostávajú.
Protipólom Bratislavského kraja je nitriansky región,
kde sú ceny nehnuteľností najnižšie. Za meter
štvorcový bytu či domu jeho obyvatelia v 3. kvartáli
2014 zaplatili v priemere „len“ 582 EUR, teda takmer
trojnásobne menej ako v okolí nášho hlavného
mesta. Druhým najlacnejším slovenským regiónom čo sa
cien nehnuteľností týka je Trenčiansky kraj s priemernou
cenou 628 EUR za meter štvorcový, čo je 2,6 – násobne
menej ako v okolí Bratislavy.
Medziročne, teda oproti tretiemu štvrťroku vlaňajška, sa najvýraznejšie znížili ceny bytov a domov v Prešovskom kraji o – 2,7 %, za
ktorým nasledoval Trenčiansky kraj s cenovým poklesom o – 2,2 %. Naopak, najsilnejší rast cien bol zaznamenaný v košickom
a banskobystrickom regióne, kde sa ceny nehnuteľností medziročne zvýšili o rovné dve percentá.
Zaujímavé je však nielen medziročné porovnanie cenového vývoja, ale aj porovnanie s rokom 2008, kedy ceny slovenských nehnuteľností
dosahovali svoj vrchol. Priemerná cena bytov a domov bola u nás v roku 2008 na úrovni 1 511 EUR za m2 a aktuálne je tak o takmer
pätinu nižšia [1 215 EUR za m2]. Nehnuteľnosti za toto obdobie citeľne zlacneli vo všetkých našich regiónoch. Najvýraznejšie sa pritom
znížili ceny v prešovskom regióne a to až o zhruba – 27 %, teda o – 287 EUR za m2. O takmer štvrtinu lacnejšie ako v roku 2008 si ale
môžu byt či dom kúpiť aj obyvatelia Trenčianskeho kraja a o viac než pätinu lacnejšie obyvatelia Nitrianskeho kraja.
Naopak, najmenej výrazne klesli od roku 2008 ceny bytov a domov v banskobystrickom regióne a to o – 11,4 % resp. o – 97 EUR
za m2. Nasledoval bratislavský región, kde boli ceny nehnuteľností v 3. kvartáli 2014 oproti roku 2008 nižšie o – 16,7 %, čo však vzhľadom na
vysoké ceny bytov a domov predstavovalo pokles až o – 330 EUR za m2.
kraj
cena nehnuteľnosti
v EUR za 1 m2, 3.Q 2014
medziročná
zmena
zmena oproti roku
2008
v % v EUR v %
Bratislavský 1 642 – 0,7 – 330 – 16,7
Slovensko 1 215 – 0,4 – 296 – 19,6
Košický 936 2,0 – 201 – 17,7
Trnavský 823 0,6 – 183 – 18,2
Žilinský 783 1,3 – 162 – 17,1
Prešovský 764 – 2,7 – 287 – 27,3
Banskobystrický 754 2,0 – 97 – 11,4
Trenčiansky 628 – 2,2 – 202 – 24,3
Nitriansky 582 – 0,7 – 162 – 21,8
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa NBS

10. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
1045. týždeň 2014
Kalendár udalostí 46. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Priemyselná produkcia [10. november 2014], v %, r/r september 2014 – –
Stavebná produkcia [10. november 2014], v %, r/r september 2014 – –
Saldo zahraničného obchodu [10. november 2014], v mil. EUR september 2014 390,0 393,7
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11. november 2014], v mil. EUR september 2014 – –
Index spotrebiteľských cien CPI [12. november 2014], v %, r/r október 2014 0,0 0,0
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [14. november 20414], v %, r/r október 2014 0,0 0,0
Nové priemyselné objednávky [14. november 2014], v % september 2014 – –
Rýchly odhad HDP [14. november 2014], v %, r/r 3. kvartál 2014 2,2 2,4
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 2,9
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1* 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2* 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,4* – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,56* 12,95 12,60
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 304,9* 1 036,0 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,30 1,30
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť