Ekonomický týždenník Poštovej banky - 27. týždeň, 2015

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
N Priemerný Bratislavčan má v banke uložených zhruba 17 tis. EUR, Prešovčan
len necelých 3 tis. EUR. Rozdiely v úveroch sú ale ešte výraznejšie.
Čo nové vo svete:
Väčšina Grékov vyslovila „nie“
Čo nové doma:
Tržby našich maloobchodníkov v máji opäť vzrástli
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
27. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová

2. 2

 Euro voči doláru stratilo aj minulý týždeň. Pol percenta. 3
 Tento týždeň zasadá poľská aj anglická centrálna banka 3
 Ropa Brent minulý týždeň zlacnela až o – 4,7 % 4
 Zlato minulý týždeň lacnejšie o – 0,6 % 4
 Tržby našich maloobchodníkov v máji opäť vzrástli 5
 Nálada v slovenskej ekonomike sa v júni výraznejšie nezmenila 5
 Čo nové vo svete: Väčšina Grékov vyslovila „nie“ 6
 Zaujalo nás: Priemerný Bratislavčan má v banke uložených zhruba 17 tis. EUR, Prešovčan
len necelých 3 tis. EUR. Rozdiely v úveroch sú ale ešte výraznejšie. 7
 Kalendár udalostí 28. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro voči doláru stratilo aj minulý týždeň. Pol percenta.
Spoločná mena eurozóny si v uplynulom týždni zaknihovala voči americkému doláru stratu. V priebehu týždňa si zo svojej hodnoty
odpísala – 0,5 %. Slabšia je aj v medzimesačnom porovnaní, a to o – 1,4 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka naďalej
výrazne stráca, a to až viac ako – 18 %. Z mien nášho regiónu zaknihovalo uplynulý týždeň euro straty len voči českej korune. V priebehu
týždňa si voči „kačke“ odpísalo rovné pol percento a piatok ukončilo na úrovni 27,104 EURCZK. Zisk na úrovni 0,4 % si naša mena
pripísala voči poľskému zlotému a piatkové obchodovanie tak ukončila na hladine 4,1917 EURPLN. Osem desatín percenta si pripísala
voči maďarskému forintu a uplynulý týždeň uzatvárala na úrovni 314,57 EURHUF.
EURUSD [27. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1167 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
29.6.2015 1,1236 0,62% - euru pomohli aj intervencie švajčiarskej centrálnej banky s cieľom oslabiť frank
30.6.2015 1,1147 -0,79% - Grécko neuhradilo splátku MMF
1.7.2015 1,1053 -0,84% - silné dáta z USA podporili dolár
2.7.2015 1,1084 0,28% - slabé dáta z USA v oblasti trhu práce
3.7.2015 1,1114 0,27% - pozornosť investorov sa upriamovala na nedeľné referendum v Grécku
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Tento týždeň zasadá poľská aj anglická centrálna banka
Tento týždeň zasadajú dve centrálne banky, o ktorých vás pravidelne informujeme. V stredu, 8. júla 2015, zasadá poľská NBP, ktorá podľa
všetkého potvrdí sadzbu na aktuálnej úrovni 1,50 %. Potvrdenie základnej úrokovej sadzby na aktuálnej úrovni, 0,50 %, očakávame aj
v prípade anglickej BoE, ktorá zasadne vo štvrtok, 9. júla 2015.
1,04
1,18
1,32
1-15 3-15 5-15 7-15
EURUSD
27,00
27,70
28,40
1-15 3-15 5-15 7-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
1-15 3-15 5-15 7-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,69
0,75
0,81
1-15 3-15 5-15 7-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
1-15 3-15 5-15 7-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
1-15 3-15 5-15 7-15
EURPLN
-0,10
0,20
0,50
1-15 3-15 5-15 7-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
1-15 3-15 5-15 7-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
1-15 3-15 5-15 7-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent minulý týždeň zlacnela až o – 4,7 %
Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 60,32 USD za barel, a teda až o – 2,8 % lacnejšia, keďže rastúci počet ropných
vrtov v USA vyvolal ďalšie obavy z globálneho prebytku ponuky. Za týždeň sa jej cena znížila až o – 4,7 %. V medzimesačnom porovnaní
je lacnejšia ešte výraznejšie, a to – 6,5 %. Oveľa výraznejšiu zmenu, o – 43,5 %, možno badať v porovnaní s rovnakým obdobím minulého
roka.
Ropa Brent [27. týždeň 2015], otváracia úroveň: 63,26 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
29.6.2015 62,01 -1,98% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. Uplynulý týždeň ovplyvňovali vývoj cien
čierneho zlata aj rokovania o iránskom jadrovom programe a nepokojná situácia
v Grécku.
30.6.2015 63,59 2,55%
1.7.2015 62,01 -2,48%
2.7.2015 62,07 0,10%
3.7.2015 60,32 -2,82%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato minulý týždeň lacnejšie o – 0,6 %
Zlato uplynulý týždeň zlacnelo o – 0,6 % na piatkových 1 168,48 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stratilo
na svojej hodnote – 1,4 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je ale lacnejšie až o – 11,5 %.
1 100
1 200
1 300
1 400
1 500
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg
Zlato [27. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 175,55 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
29.6.2015 1 179,82 0,36%
30.6.2015 1 172,42 -0,63%
1.7.2015 1 168,83 -0,31%
2.7.2015 1 166,20 -0,23%
3.7.2015 1 168,48 0,20%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Tržby našich maloobchodníkov v máji opäť vzrástli
Po aprílovom pokles sa tržby našich maloobchodníkov opäť
„prebrali k životu“. V piatom tohtoročnom mesiaci totiž
zaznamenali medziročný rast o 1,4 %. Vyplynulo to z najnovších
údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Medziročne sa májové
tržby zvýšili v 6 oblastiach maloobchodu a klesli len v troch.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci so
zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach, a to až
o 47,7 %. Tržby v tomto odvetví sa ale vyvíjajú „ako na hojdačke“
a počas niekoľkých tohtoročných mesiacov zaznamenali dokonca
pokles. Nasledovali maloobchodníci s potravinami, nápojmi
a tabakom v špecializovaných predajniach [rast tržieb o 4,7 %]. O 2,1 % vyššie tržby zaznamenal aj maloobchod v nešpecializovaných
predajniach, teda rôzne supermarkety. Menej peňazí si medziročne do kasy vložili hlavne predajcovia tovaru pre domácnosť [o – 2,0 %]
a tovaru pre kultúru a rekreáciu [o – 1,7 %].
Nálada v slovenskej ekonomike sa v júni výraznejšie nezmenila
Indikátor ekonomického sentimentu [IES] podľa ŠÚ SR,
v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, v júni iba mierne
klesol, o – 0,1 bodu na 101,2 bodu. Bolo to spôsobené hlavne
znížením dôvery v službách. Aktuálne IES prevyšuje hodnotu
rovnakého obdobia minulého roka [o 0,7 bodu] a naďalej
zaostáva za úrovňou dlhodobého priemeru, a to o 3,1 bodu.
Nepriaznivejší medzimesačný vývoj v sektore služieb bol
vykompenzovaný pozitívnejším vývojom v stavebníctve,
priemysle a taktiež medzi spotrebiteľmi. Indikátor dôvery
v stavebníctve vzrástol vďaka zlepšeniu vo vývoji objednávok.
Dôvera v priemysle posilnila v dôsledku priaznivejšieho
očakávaného vývoja výroby. Nálada medzi spotrebiteľmi sa zlepšila vďaka pozitívnym očakávaniam ekonomického vývoja, vývoja
nezamestnanosti a úspor. Najvýraznejší pokles zaznamenal indikátor dôvery v službách a to kvôli nepriaznivejším odhadom budúcich
objednávok. Znížila sa aj dôvera v sektore obchodu.
-2
0
2
4
6
8
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
85
90
95
100
105
110
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR

6. 6
Čo nové vo svete:
Väčšina Grékov vyslovila „nie“
GRÉCKO: Grécky premiér Tsipras v nedeľnom [5.7.2015] referende vyhral. Pri hlasovaní o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov
hlasovalo proti až 61,3 % zúčastnených voličov. Hlasy „áno" odovzdalo 38,7 % zúčastnených. Referendum je platné, nakoľko v ňom
hlasovalo 62,5 % oprávnených voličov. Potrebná bola aspoň 40 % - ná účasť. Premiér Tsipras tak vyhlásil nedeľu za žiarivý deň v histórii
Európy a víťazstvo demokracie. Viacero európskych predstaviteľov si nedeľné hlasovanie spája s odchodom Grécka z eurozóny.
Prieskumy ale ukázali, že najmenej 74 % Grékov si želá zotrvanie v európskom menovom bloku. Ani grécka vláda neuvažuje o tlačení
novej meny. Už dnes, 7. júla, sa nemecká kancelárka Merkelová v Paríži stretáva s francúzskym prezidentom Hollandem, aby spolu
diskutovali o výsledkoch gréckeho referenda. Šéf nemeckej Bundesbanky ale upozornil vládu Merkelovej, že odchod Grécka z eurozóny
by ubral z nemeckého rozpočtu miliardy eur. Straty banky by údajne boli vyššie ako 14,4 mld. EUR, ktoré sa už vyčlenili ako rezerva v
súvislosti s dlhovou krízou eurozóny, pretože Bundesbank bude mať straty z gréckych akcií kúpených centrálnou bankou. Šéf Európskeho
parlamentu Martin Schulz sa ale vyjadril, že ak si Gréci zvolia „nie“, budú musieť zaviesť inú menu. V závere uplynulého týždňa grécky
minister financií Varoufakis uviedol, že ak by Gréci v referende dali za pravdu veriteľom, odstúpil by z funkcie. To sa nestalo, no dnes
[6.7.2015] ráno sa objavili informácie, že počas dňa opustí Ministerstvo financií. K rozhodnutiu údajne prispel nátlak zo strany niektorých
predstaviteľov eurozóny. Stretnutie Euroskupiny sa uskutoční už zajtra, 7.7.2015, v rovnaký deň bude zvolaný aj summit EÚ.
Po vyhlásení výsledkov gréckeho referenda sa euro chvíľkami prepadlo pod hranicu 1,1000 EURUSD, no už atakovalo aj hodnoty
v blízkosti úrovne 1,1100 EURUSD. Situácia ohľadom Grécka je ale napätá už niekoľko mesiacov a ostatný vývoj ukazuje, že investori
zväčša reagujú len mierne, bez výraznejších výkyvov. Napriek tomu, že Atény v uplynulom týždni neuhradili splátku MMF a vyzývali
občanov, aby v referende volili „nie“, a teda odmietli návrhy veriteľov, sa počas celého týždňa euro oslabilo len o pol percenta. Preto
predpokladáme, že spoločná mena eurozóny nebude zažívať zásadné šoky ani v najbližších dňoch a bude oscilovať okolo aktuálnych
hodnôt, prípadne sa mierne oslabí. Výraznejšie by sa ale mohla znehodnotiť v prípade, ak by došlo k tzv. Grexitu, o ktorom sa však ešte
nejaký čas bude rozhodovať. Väčšie zmeny ale možno badať v prípade dlhopisov. Výnosy napríklad v prípade 10, 15 alebo 20 – ročných
gréckych dlhopisov v ostatných dňoch výrazne vzrástli a aktuálne dosahujú dvojciferné hodnoty v rozsahu od 13 % do 17 %.
EUROZÓNA: ECB uplynulý týždeň rozšírila zoznam cenných papierov, ktoré je možné nakupovať v rámci programu kvantitatívneho
uvoľňovania [QE]. Na zoznam pribudli cenné papiere troch talianskych firiem. Jedná sa o energetické spoločnosti Terna, Enel a Snam.
Banka tak podľa všetkého vysiela signál, že má dostatok zdrojov, ak by bolo potrebné trhom pomôcť vzhľadom na vývoj situácie v Grécku.
NEMECKO: Rast inflácie v najväčšej európskej ekonomike spomalil. Podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien [HICP] sa
spotrebiteľské ceny v Nemecku v júni medziročne zvýšili o 0,1 %. Vyplynulo to z predbežných údajov nemeckého štatistického úradu.
Tento nárast je nižší, ako sa pôvodne predpokladalo. Trh totiž rátal s medziročným nárastom o 0,4 %. Ešte v máji tohto roka vzrástli
spotrebiteľské ceny až o 0,7 %. Finálne údaje budú známe v polovici júla.

7. 7
Zaujalo nás:
Priemerný Bratislavčan má v banke uložených zhruba 17 tis. EUR, Prešovčan
len necelých 3 tis. EUR. Rozdiely v úveroch sú ale ešte výraznejšie.
Slováci sú národ sporivý a naše vklady v bankách sú stále o viac než pätinu vyššie ako sumy, ktoré máme z bánk požičané. To hovoria
štatistiky, ktoré ale neplatia pre všetkých rovnako. Aj tu totiž nájdeme regionálne rozdiely. V prípade Banskobystrického kraja napríklad
platí, že obyvatelia majú viac peňazí z bánk požičaných než uložených. Bratislavský kraj zase vyčnieva čo sa týka výšky vkladov
aj úverov na jedného
obyvateľa. Zároveň sa
Bratislavčania podieľajú na
celkovom objeme úverov aj
vkladov zhruba dvomi
pätinami.
Slováci mali na konci
vlaňajšieho roka v bankách
uložených 26,9 mld. EUR.
Z tohto vkladového koláča si
pritom najväčší, až 39,7 % –
ný kus, ukrojil Bratislavský
kraj. Obyvatelia Bratislavy
a okolia totiž mali v bankách
uložených až viac než 10 mld.
EUR. Nasledoval košický región,
ktorého obyvatelia si v bankách uložili viac než desatinu z celkového objemu vkladov v našom bankovom sektore. Ostatné slovenské
regióny sa na celkových vkladoch obyvateľstva podieľali 7 % až 9 % - ami. Z celkového objemu úverov, vo výške takmer 22 mld. EUR,
dlžia bankám ľudia z Bratislavského kraja zhruba dve pätiny. Premenené na čísla to predstavuje takmer 9 mld. EUR.
Banskobystričania si z úverového koláča odhryzli druhý najväčší kus, a to 9,6 % trhu a na Košičanov pripadol 9,5 % - ný podiel.
V najmenšej miere sa na celkových úveroch podieľali Prešovčania [7,0 %].
Zaujímavo však vyznievajú aj naše prepočty bankových vkladov a úverov na jedného obyvateľa. Priemerný obyvateľ prešovského
regiónu má v banke uložených [či už na bežnom účte, termínovanom vklade alebo inom vkladovom produkte] 2 725 EUR. Úspory
priemerného Bratislavčana ale predstavujú až 6 – krát vyššiu sumu, teda vyše 17 tisíc EUR. Údaje za bratislavský región však môžu
byť do značnej miery skreslené vysokými vkladmi majetnejších ľudí, ktorých koncentrácia je v hlavnom meste vyššia než v iných
regiónoch. Obyvatelia nášho hlavného mesta však nie sú len najväčšími vkladateľmi, ale aj najväčšími dlžníkmi. Obyvateľ
Bratislavského kraja [od batoľaťa až po dôchodcu] dlžil na konci vlaňajška banke v priemere až 14 256 EUR. Je to takmer 8 – krát
viac ako priemerný Prešovčan, na ktorého pripadol dlh vo výške „len“ 1 872 EUR.
Za priepastným rozdielom medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi stojí niekoľko faktorov. Na výrazne vyššiu úroveň vkladov
Bratislavčanov majú určite vplyv ich vyššie mzdy a príjmy, nižšia miera nezamestnanosti či spomínaná koncentrácia
majetnejších ľudí. To im umožňuje viac sporiť a teda si aj viac peňazí ukladať na vkladových produktoch. Vyššiu zadlženosť
Bratislavčanov majú zase na svedomí napríklad ceny nehnuteľností, ktoré sú v priemere viac než dvojnásobne vyššie ako
v ktoromkoľvek inom kúte SR. Nasporiť si na vlastné bývanie je tak pre mnohých Bratislavčanov nemysliteľné. Ani obyvatelia ostatných
našich regiónov to však pri kúpe bytu či domu nemajú jednoduché. Panuje tam totiž vyššia nezamestnanosť a platy sú aj o desiatky
percent nižšie ako v Bratislave.
Slováci sú aj naďalej väčšími sporiteľmi ako dlžníkmi. Na každých 100 EUR uložených v banke pripadá približne 82 EUR z banky
požičaných. Najnižší pomer vykázali ku koncu roka 2014 obyvatelia Prešovského kraja, kde na 100 EUR úspor pripadá len 69 EUR úveru.
Opačná situácia je však v Banskobystrickom kraji, ktorý ako jediný eviduje vyššiu sumu úverov v porovnaní s vkladmi. Na každú
„stovku“ v banke uloženú tak v banskobystrickom regióne pripadá 109 EUR z banky požičaných.
Naša aktuálna téma a prepočty v nej vychádzajú z údajov Národnej banky Slovenska, konkrétne zo stavov vkladov a úverov pre
obyvateľstvo podľa regionálneho umiestnenia pobočiek, resp. obchodných miest jednotlivých bánk. Predpokladáme pritom, že obyvatelia
využívajú služby bánk prevažne v regióne svojho trvalého bydliska, čo však nemusí vždy platiť a čísla tak môžu byť mierne skreslené.
Vklady a úvery
Slovákov
v bankách
k 31.12.2014
Vklady
obyvateľstva
Podiel
na trhu
Stav
vkladov na
1 obyvateľa
Úvery
obyvateľstva
Podiel
na trhu
Stav
úverov na
1 obyvateľa
úvery /
vklady
v mil. EUR v % v EUR v mil. EUR v % v EUR pomer
SR / kraj 26 852 100,0% 4 953 21 987 100,0% 4 056 0,82
Bratislavský 10 657 39,7% 17 046 8 912 40,5% 14 256 0,84
Trnavský 2 428 9,0% 4 346 1 942 8,8% 3 476 0,80
Trenčiansky 1 996 7,4% 3 376 1 617 7,4% 2 735 0,81
Nitriansky 2 320 8,6% 3 388 1 928 8,8% 2 816 0,83
Žilinský 2 450 9,1% 3 548 1 851 8,4% 2 681 0,76
Banskobystrický 1 930 7,2% 2 944 2 108 9,6% 3 217 1,09
Prešovský 2 235 8,3% 2 725 1 535 7,0% 1 872 0,69
Košický 2 836 10,6% 3 565 2 092 9,5% 2 630 0,74
Zdroj: prepočty analytického tímu Poštovej banky podľa údajov NBS

8. 8
Kalendár udalostí 28. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Kľúčová úroková sadzba poľskej centrálnej banky NBP [8. júl 2015], v % júl 2015 1,50 1,50
Kľúčová úroková sadzba anglickej centrálnej banky BoE [9. júl 2015], v % júl 2015 0,50 0,50
Saldo zahraničného obchodu [9. júl 2015], v mil. EUR máj 2015 550,0 –
Priemyselná a stavebná produkcia [10. júl 2015], r/r, v % máj 2015 – –
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,1 – 0,1* 0,1
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,1 – 0,1* 0,1
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,9* – 3,1 – 3,6* – 2,8
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,6* 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2
EUR/USD2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03