1. newsletter
jún 2007 | číslo 3 | ročník 1
Editorial téma čísla
Ako by mala vyzerať kvalitná vysoká škola?
Aj toto je jedna z otázok, ktoré sa snaží zodpovedať
ARRA prostredníctvom svojich hodnotení. Okrem
ARRA je tu aj zákonodarca, ktorý v zákone o vyso-
kých školách definuje, čím sa má vysoká škola
Výskumné univerzity
a jej vedecko-pedagogickí pracovníci zapodievať,
Akreditačná komisia vlády SR, ktorá sleduje
a usmerňuje kvalitu, a v neposlednom rade aj akade-
mická a laická obec a samotní vysokoškolskí študenti.
na Slovensku
Ako je potom možné, že pri existencií toľkých kon-
trolných mechanizmov sa slovenské vysoké školstvo
vo svetových hodnoteniach umiestňuje na nelicho-
tivých miestach a nemá ani jediného zástupcu v klube
päťsto najlepších svetových univerzít?
Príčin je iste viac, ale jedným z podstatných
faktorov prispievajúcich k alarmujúcemu stavu kva-
lity poskytovaného vysokoškolského vzdelávania je aj
parameter kvality vedecko-výskumnej činnosti vyso-
kých škôl. Tomuto argumentu je venované toto číslo
newslettra, ktoré si všíma kategóriu tzv. výskumných
univerzít. Prečo sa venujeme výskumným univerzitám
práve teraz, keď je zrejmé, že novela vysokoškolského
zákona, v súčasnosti už v legislatívnom konaní,
kategóriu výskumnej univerzity ruší? Dôvodom je
možno práve táto skutočnosť. Štatistiky o vedeckej
produkcii slovenských vysokých škôl, uvedené v tom-
to newslettri, ukazujú, že najpálčivejšími problémami v čísle nájdete
vysokého školstva nie sú počty vysokých škôl, ani
percento populácie študujúce na nich, ale najmä ab-
sencia diferenciácie vysokých škôl a kvality vedecko- Slovenské výskumné univerzity:
výskumnej činnosti na nich. Poukázanie na súvislosť
medzi kvalitou poskytovaného vzdelania a kvalitou
Skutočnosť alebo predstava?
odbornej a vedecko-výskumnej činnosti vysokej školy autori: prof. Miroslav Urban a prof. Vladimír Kellö
je jedným z cieľov newslettra.
V skutočne diferencovanom vysokom školstve
bude treba okrem zabezpečenia masovosti štúdia strana 2
myslieť aj na výchovu intelektuálnej a profesijnej Názory a komentáre
špičky na univerzitách, ktoré, bez ohľadu na dikciu
zákona, pokojne môžeme nazvať výskumnými. Toto
je nielen v súlade s odporúčaniami OECD, ale aj
Krátke zamyslenie sa nad vysokoškolským
s potrebami dynamicky rastúcej slovenskej
ekonomiky. Nielen masovosť, ale najmä kvalita vzde-
vzdelávaním a vedou
lania, veda, výskum, nové technológie budú určovať autor: prof. Imrich Okenka
dynamiku jej rastu. Skutočnosť, že napr. v parametre strana 8
kvality vedecko-výskumnej práce škôl vyjadrenom
počtom citácií na vedeckú prácu sme až na 97. mieste
zo 144 štátov registrovaných v databáze ESI je silným Výskumná univerzita ako súčasť komplexného
mementom pred faktorom zmeškaného vlaku.
Je teda súčasné číslo newslettra len ďalším systému podpory vedy a výskumu
smutným čítaním o zaostávaní Slovenska za zvyškom autor: doc. Roman Nedela
sveta? Odpoveď nie je jednoznačná. Určitú nádej dáva strana 10
hlavné zistenie, že napriek nesystémovému spôsobu
financovania vysokých škôl a absencii finančných
zdrojov na rozvoj infraštruktúry nevyhnutnej pre ve- Ad: Slovenské výskumné univerzity? Skutočnosť
decko-výskumnú činnosť, existuje niekoľko vysokých
škôl, ktoré je možné označiť za výskumné a relatívne alebo predstava
konkurencieschopné.
Parameter kvality vedecko-výskumnej autor: Andrej Salner
činnosti vysokých škôl plánujeme analyzovať aj strana 11
v ďalších newslettroch, kde budeme hľadať odpoveď
na príčiny súčasného stavu a budeme si všímať, aký
impulz v tomto smere prinesie pripravovaná novela
vysokoškolského zákona.
prof. Ivan Štich,
vysokoškolský učiteľ, predseda Odbornej rady ARRA
2. Slovenské výskumné je jedna z ciest, ako riešiť domnelý
konflikt masového vzdelávania a kva-
univerzity: Skutočnosť lity. Zjednodušene povedané, „masové
vzdelávanie“ by sa malo realizovať
alebo predstava? prevažne na profesne a prakticky
orientovanom bakalárskom stupni,
buď na VŠ zameraných práve na takto
prof. Miroslav Urban orientované štúdium (napr. analógie
prof. Vladimír Kellö nemeckých „Fachhochschule“), alebo
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského ako samostatný bakalársky študijný
program na univerzitách. Takéto pro-
gramy si vyžadujú menšiu mieru teo-
PODĽA ZÁKONA O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Č. 131/2002 retickej prípravy, dominuje v nich
príprava absolventa pre prax. Takéto
Z. Z. JE „HLAVNOU ÚLOHOU VYSOKÝCH ŠKÔL VŠ sú dôležitou súčasťou diverzifiko-
POSKYTOVANIE VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA vaného VŠ vzdelávania, ak plnia kva-
A TVORIVÉ VEDECKÉ BÁDANIE ALEBO TVORIVÁ UME- litne poslanie orientované na prax, ale
LECKÁ ČINNOSŤ“. ZÁKON TIEŽ DEFINUJE, ŽE „ÚLO- nežiada sa od nich taká rozsiahla ve-
decká činnosť ako od vedecky orien-
HOU VYSOKÝCH ŠKÔL V OBLASTI VEDY A TECH-
tovaných univerzít.
NIKY JE VYKONÁVAŤ NAJMÄ ZÁKLADNÝ VÝSKUM, Ešte stále platný zákon o vysokých
VYUŽÍVAŤ NAJNOVŠIE POZNATKY VEDY A TECHNIKY školách predpokladal členenie vyso-
PRI VZDELÁVANÍ ŠTUDENTOV A ZAPÁJAŤ ICH DO kých škôl podľa charakteru a rozsahu
TVORIVEJ VEDECKEJ ČINNOSTI“. ich činnosti a definoval o. i. „výskum-
nú univerzitu“ ako „univerzitnú vyso-
kú školu, ktorá dosahuje vynikajúce
Súvis vedeckej a vzdelávacej práce sku v súčasnosti výrazne prevláda sna- výsledky v oblasti vedy a techniky,
vysokých škôl ha o masové vzdelávanie, a to až do tej ako aj pri uskutočňovaní študijných
miery, že je oprávnená obava, či ma- programov tretieho stupňa“. Je jasné,
Význam vedeckej práce univerzít sové vzdelávanie nezdevastuje kvali- že do tejto činnosti zapája študentov,
zdôraznila aj Európska komisia vo tu. Tento trend podporuje aj model čo na nich aj na učiteľov kladie vyššie
svojom dokumente z januára 2004, financovania VŠ, v ktorom výrazne nároky. Potrebné je náležité tech-
keď konštatuje, že „takmer všetky dominuje počet študentov. Ak aj je nické vybavenie, vynikajúce vedecké
pokroky v technológiách, výdobytky, reč o delení prostriedkov na základe a pedagogické osobnosti a indi-
ktoré viedli k ekonomickému rastu domnelej či skutočnej kvality, jej po- viduálna starostlivosť o študentov. To
a k zlepšeniu kvality života, sú založené sudzovanie sa opiera predovšetkým pochopiteľne nie je lacné a vyžaduje
na poznatkoch základného výskumu“. o extenzívne parametre a nie o reálne si celkom inú formulu pre delenie
Európska komisia zdôraznila, že „srd- hodnotenie výsledkov vedeckej práce štátnych dotácií než na ostatných
com základného výskumu krajiny je na základe medzinárodne uznávaných vysokých školách, iný model finan-
univerzitný výskum“, je rozhodujúcim kritérií. Takéto hodnotenie by mala covania než súčasný, ktorý podporu-
prvkom pre vytvorenie „vedomostne“ robiť Akreditačná komisia (AK), ale je masové vzdelávanie bez ohľadu na
založenej spoločnosti. túto úlohu neplní už od roku 2000. kvalitu magisterského a doktorand-
Kvalitnejšie vzdelávanie sa preto dá Jej činnosť v tomto smere nahradili ského stupňa. Vinou bývalého minis-
očakávať na tých vysokých školách, ministerskí úradníci. terstva školstva a najmä Akreditačnej
ktoré produkujú kvalitnejšiu tvorivú Ďalším problémom je to, že sa dl- komisie sa komplexné akreditácie
vedeckú, resp. umeleckú prácu. Súvis hodobo nerešpektuje odporúčanie a na ich základe predpokladané us-
vedeckej a vzdelávacej práce ale nie je OECD už z roku 1992, podľa ktorého tanovenie výskumných univerzít nik-
v našich pomeroch taký priamočiary, je na Slovensku potrebná diferenciá- dy neuskutočnilo. Ba čo viac, AK od r.
ako definuje zákon o VŠ. Na Sloven- cia vysokých škôl podľa poslania. To 2000 neuskutočnila žiadne hodnote-
2 ARRA newsletter | jún 2007
3. nie kvality VŠ, ktoré v rokoch 1992 Tabuľka 1. Počty SCI publikácií v období 1995 – 2006 vo vybraných
– 2000 robila pravidelne, pričom krajinách.
výsledky hodnotenia zohľadňovalo
Štát 1995 2001 2002 2003 2004 2005 2006
MŠ v dotáciách pre vysoké školy.
Česká 3 756 5 277 5 291 6 192 6 173 7 592 7 494
Z toho profitujú VŠ, ktorým tlak na
republika
kvalitu a s tým súvisiace financovanie
Maďarsko 3 666 5 029 4 796 5 434 5 279 6 400 6 127
nevyhovoval.
V tomto článku chceme ukázať, že Poľsko 8 077 11 818 12 242 14 581 14 907 17 013 17 244
ak by o vyčlenenie výskumných uni- Rakúsko 6 437 9 579 9 069 10 610 10 264 12 239 11 205
verzít MŠ malo záujem, aspoň v prvom Slovinsko 917 1 745 1 749 2 047 1 932 2 524 2 321
priblížení by sa dalo realizovať veľmi Estónsko 448 649 659 755 799 919 938
rýchlo. Nám ale nejde o formálne Slovensko 2 179 2 214 2 125 2 265 2 239 2 678 2 494
začlenenie VŠ medzi výskumné uni-
verzity, ktoré zrejme v novom zákone Súvis vedeckej produkcie cepcií v svojom odbore a najmä na
o VŠ už figurovať nebudú. Chceme slovenských univerzít (verejných doktorandskom stupni tvorba a in-
najmä ukázať, že aj na Slovensku vysokých škôl) a ich podielu na terpretácia nového poznania. (pozri
máme univerzity, na ktorých môžu vzdelávaní napr. konferencie INQAAHE, Inter-
national Network for Quality Assu-
naši študenti získať kvalitné vzde-
lanie, zodpovedajúce medzinárod- Vzhľadom na predošlé odseky sa rance Agencies in Higher Education,
zdá byť rozumné hľadať koreláciu www.inqaahe.org). Takíto absolventi
ným štandardom. Ak sa ale nezmení
medzi rozsahom produkcie vedec- sú pripravení cestou skúsenosti s ve-
dodnes platný nezmyselný model fi-
kých článkov slovenských univerzít deckou prácou na pracoviskách svo-
nancovania VŠ, tak ani tých nemnoho
s rozsahom ich vzdelávacích aktivít. jich univerzít tvorivo riešiť aj zložité
univerzít, ktoré spĺňajú bežné medzi-
V súvislosti s výskumnými univerzi- koncepčné otázky, čo má podstatný
národné štandardy na prepojenie vedy
tami máme na mysli vzdelávanie na význam pre ich uplatnenie v praxi.
a vzdelávania, neodolajú tlaku na ma-
magisterskom a doktorandskom stup- Takto ponímané vzdelávanie nie je
sové vzdelávanie a kvalitu neudržia. To ni. Podľa kritérií pre medzinárodne teda dôležité len pre samotnú vedu,
len posilní už aj tak alarmujúci únik uznávané akreditácie sa od študentov ale pre prosperitu celej spoločnosti.
našich najlepších mladých mozgov do a absolventov týchto stupňov očakáva V príprave takýchto ľudí je úloha
zahraničia. vlastný výskum, originálnosť v ap- univerzít nezastupiteľná.
likáciách vedomostí, chápanie kon-
Tendencia slovenskej produkcie
vedeckých výsledkov 45%
UK
40%
Príspevok slovenskej vedy podľa
medzinárodných databáz, akými je 35%
Web of Science (WOS), ukazuje
30%
tabuľka 1. Počet publikácií podľa Sci-
Podiel publikácií
ence Citation Index (SCI) vyprodu- 25% STU
kovaných slovenskou vedou v rokoch
1995 až 2006 stagnuje, zatiaľ čo vo 20%
všetkých porovnaných krajinách sa za UPJŠ
15%
toto obdobie približne zdvojnásobil.
Jedným z dôvodov je dlhodobo sla- 10%
bé financovanie slovenskej vedy ako UVL TUKE
5%
celku. Stagnácia vedeckej produkcie TUZ TTU
je ale aj výsledkom doterajšej chyb- 0%
nej reformy vysokých škôl a podcene- 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 35% 40% 45%
nia významu vedeckej práce univerzít Podiel absolventov 2. stupňa
decíznou sférou.
Graf 1. Korelácia podielu publikácií/podielu absolventov 2. stupňa.
ARRA newsletter | jún 2007 3
4. Predpokladáme teda, že ak výs- sme teraz upustili. Doktorandi boli Korelácia v grafe 1 zreteľne
kumná univerzita dobre plní svoje ministerstvom školstva dlhodobo vyčleňuje štyri univerzity. Nad čiarou,
poslanie a vzdeláva cestou tvorivej ve- prideľovaní vysokým školám adminis- ktorá zodpovedá rovnakému podielu
deckej práce, mal by podiel jej vedec- tratívnym spôsobom, je ich relatívne vedeckých publikácií a podielu absol-
kej práce korelovať s podielom počtu málo, takže výsledky by mohli byť ventov, sú Univerzita Komenského
študentov a absolventov. Vychádzame zaťažené štatistickou chybou, Navyše, (UK), Slovenská technická univerzita
z verejne dostupných údajov a pre ve- chýba kontrola kvality absolventov (STU), Univerzita Pavla Jozefa Šafárika
deckú produkciu použijeme podiel, PhD. O bakalárskych absolventoch (UPJŠ) a Univerzita veterinárneho le-
ktorým príslušná univerzita prispieva neuvažujeme, lebo na tomto stupni sa kárstva (UVL). Rovnakým spôsobom
k produkcii vedeckých publikácií slo- samostatná vedecká práca nevyžaduje. sme v grafe 2 korelovali ohlas vedec-
venských vysokých škôl registrovaných Relatívny počet publikácií kých publikácií slovenských VŠ podľa
v medzinárodnej databáze podľa WOS a citácií sa vzťahuje k relatívnemu SCI za roky 1996 – 2005 s počtom
za roky 1996 – 2005. Počet študentov počtu absolventov aj preto, lebo pre absolventov. Porovnanie SCI citácií
možno získať zo štatistickej ročenky výskumnú univerzitu je dôležité, vyčleňuje uvedené štyri univerzity
školstva. V príslušných tabuľkách s akým množstvom a kvalitou vedeckej ešte výraznejšie než korelácia roz-
sú uvedení absolventi bakalárskeho práce (meranej počtom SCI publikácií sahu publikačnej činnosti. Obidva
aj magisterského štúdia spolu, preto a citácií) má možnosť sa počas štúdia diagramy umožňujú nájsť množinu
sme „vzdelávací podiel“ VŠ vypočítali stretnúť absolvent danej školy. Týmto podobných inštitúcií, ktoré spĺňajú
z počtu študentov 5. ročníka, kde sa prístupom je zohľadnená aj rozdielna predpoklad o korelácii rozsahu ve-
dá predpokladať, že pracujú na svo- veľkosť jednotlivých škôl, a to počtom deckej a rozsahu vzdelávacej práce.
jich diplomových prácach, a teda ich jej absolventov, nie tvorivých pra- Štyri univerzity sa v desaťročnom in-
práca na magisterskom stupni je na- covníkov, ako je tomu v hodnotení tervale podieľajú 88 percentami na ve-
pojená na vedeckú prácu ich učiteľov. ARRA. V tomto prípade nás totiž deckých publikáciách registrovaných
Zobrali sme priemer počtu interných nezaujíma vedecká produktivita VŠ v medzinárodnej databáze WOS. Ich
aj externých študentov v r. 2004 v prepočte na tvorivého pracovníka, podiel na citáciách je dokonca 96 %,
– 2006. Správne by bolo uvažovať ale práve „hustota“ kvalitnej vedy na hoci ich podiel na počte absolventov
aj počty doktorandov, ale od toho absolventa. magisterského štúdia slovenských VŠ
je len 32 %. Celkom jasne teda tvo-
ria množinu univerzít, ktoré môžeme
UK pracovne nazvať výskumné univerzi-
50%
ty.
Podrobnejší pohľad na rozdele-
nie univerzít do podobných skupín
40% umožňuje pomer podielu publikácií
(resp. podielu citácií) a podielu absol-
Podiel citácií
ventov. Tento podiel je v tabuľke 2.
30% STU
Univerzity v jednotlivých skupinách
sú uvedené v abecednom poradí,
20% UPJŠ s bežne používanými skratkami. Je
zrejmé, že vyššie uvedené štyri uni-
10% UVL verzity skutočne tvoria výrazne odde-
TTU, TU AD, TUZ, TUKE lenú skupinu od ostatných sloven-
ských vysokých škôl.
0%
0% 10% 20% 30% 40% 50%
Podiel absolventov 2. stupňa
Graf 2. Korelácia podielu citácií/podielu absolventov 2. stupňa.
4 ARRA newsletter | jún 2007
5. Tabuľka 2. Skupiny univerzít (v abecednom poradí v každom intervale prevažne chémia).
hodnôt) s podobnou koreláciou vedeckej práce a počtu Pre stručnosť neuvádzame pod-
absolventov magisterského stupňa. robnú analýzu týchto zistení, hoci
je k dispozícii. Treba ale dodať, že
Podiel publikácií/podiel absolventov Podiel citácií/podiel absolventov údaje nie sú redukované o samo-
> 2,0 : STU, UK, UPJŠ, UVL > 2,0 : STU, UK, UPJŠ, UVL citácie (tak je tomu u všetkých elek-
0,70-0,45 : TU KE, TU TT, TU ZV 0,50-0,20 : TU KE, TU TT, TU ZV, TU AD tronicky zisťovaných údajov). Ak by
0,35-0,20 : EU, PU, SPU, TU AD samocitácie predstavovali hoci 30 %
< 0,2 : KU RK, UCM, UKF, < 0,1 : EU, KU RK, PU, SPU, UCM, všetkých citácií, ich význam ako
UMB, ŽU UKF, UMB, ŽU priekopníckych prác, najmä ak ide
o práce citované viac než 200-krát,
Ďalšiu skupinu, ale s výrazne venských VŠ. Vyhľadali sme dlhodobo to nijako neovplyvní. Niektoré práce
nižším podielom vedeckej práce tvoria
najcitovanejšie jednotlivé publikácie, sú kolektívne, s desiatkami autorov,
Technické univerzity v Košiciach (TU
ktorých autormi, resp. spoluautormi a zobrazujú schopnosť pracovísk
KE) a vo Zvolene (TU ZV) a Trnavskású členovia akademickej obce univerzít zapojiť sa do rozsiahlych medzinárod-
univerzita (TU TT), s pomerom v SR a boli podľa SCI citované naj- ných projektov, takže je ťažké posúdiť
publikácie/absolventi 0,45 – 0,7. menej 100-krát, tabuľka 3. O takých individuálny príspevok našich uni-
Ak zoberieme aj podiel na citáciách,
prácach možno s istotou tvrdiť, že ide verzít. Je možné, že samocitácií na
k týmto univerzitám v druhej sku- o diela priekopnícke. Viac než 500- takéto práce je viac než na ostatné
pine patrí ešte Trenčianska univerzita
krát je citovaná jedna práca, podobne práce nášho súboru a aj preto ich
A. Dubčeka (TU AD). Je jasné, že jejedna práca bola citovaná viac než uvádzame osobitne. Vyhľadávanie
možné nájsť skupiny univerzít, ktoré
400-krát, obidve z Univerzity Komen- významných prác z našich univerzít
vo vzdelávaní vo väzbe na vedeckú ského. Prác citovaných 200 - 300-krát komplikuje nedôslednosťou písa-
výkonnosť vykazujú podobný obraz. je 6 a podieľajú sa na nich UK a UPJŠ nia adries inštitúcií, takže nemožno
(po dve fakulty). Z nich tri práce sú vylúčiť, že sa niektoré práce nepoda-
Publikácie autorov zo podpísané viac než 50 autormi. Prác rilo nájsť. Užitočné bolo vyhľadávať
podľa názvu miest, v ktorých sídlia
slovenských univerzít s vysokým citovaných 100 - 200-krát je spolu 23
univerzity. Ďalšiu komplikáciu
citačným ohlasom a okrem UK a UPJŠ sa na nich podieľa
predstavuje pohyb pracovníkov,
aj STU (Fakulta chemickej a pot-
ktorí medzičasom zmenili pôsobisko,
V tomto odseku chceme ravinárskej technológie) a Trnavská
alebo fakt, že niektorí pôsobia na viac
dokumentovať podiel slovenských univerzita (Fakulta ošetrovateľstva
než jednej inštitúcii. Toto sme nemali
univerzít na prácach, ktoré patria a sociálnej práce – ide o prácu z ob-
možnosť zisťovať, hoci je zrejmé, že
k významným vo svetovom meradle. lasti zdravotníctva). S veľkou preva-
správnou mierou vedeckého prínosu
Použili sme databázu medzinárodne hou dominujú práce z UK, najmä jej
ako informácie pre študentov, ktorí
registrovaných vedeckých časopisov Fakulty matematiky, fyziky a infor-
majú záujem študovať na našich ex-
podľa WOS za roky 1985 – 2005, matiky – FMFI UK (prevažne fyzika)
celentných fakultách, je terajšie pôso-
ktorá je dostupná na všetkých slo- a Prírodovedeckej fakulty (PRIF UK;
bisko autorov najvýznamnejších prác.
Napokon, nie sú zaznamenané staršie
práce, pretože u nás verejne dos-
Tabuľka 3. Najcitovanejšie práce zo slovenských VŠa.
tupné, a teda kontrolovateľné údaje
500 a viac 1 PRIF UK z WOS sú od roku 1985. V každom
400 – 499 1 FMFI UK prípade obraz, ktorý poskytujú nami
300 – 399 0
nájdené vysoko citované práce, plne
200 – 299 2 + 1 FMFI UK, 1 JLF UK, 0 + 1 LF UPJS, 0 + 1 PF UPJS
korešponduje s tým, ktorý vyplý-
va z grafov 1 a 2 a z tabuľky 2. Zo
100 – 199 6 + 4 FMFI UK, 6 PRIF UK, 2 JLF UK, 1 LF UK,
štyroch univerzít, ktoré sme v ko-
2 FCHPT STU, 1 LF UPJS, 1 FOSP TU
reláciách v grafoch 1 a 2 identifiko-
a
vali ako vedecky najvýznamnejšie,
2 + 1 znamená, 2 práce a 1 multiautorská (viac ako 50 autorov) práca
k najcitovanejším prácam neprispieva
ARRA newsletter | jún 2007 5
6. len Univerzita veterinárskeho lekár- republika ako celok je podľa kritérií nižšia než na SAV, čo je pochopiteľné
stva. UVL má ale najvyšší podiel pub- ESI zo 144 registrovaných štátov na vzhľadom na ich rozsiahle vzdelávacie
likácií na jedného absolventa. Treba 43. – 44. mieste podľa počtu citácií povinnosti. Kvalitu publikácií zobra-
povedať, že je to sčasti dôsledkom jed- a publikácií, ale až na 97. mieste podľa zuje priemerný počet citácií na jed-
noodborového zamerania tejto uni- počtu citácií na jednu publikáciu. nu publikáciu. Ak sa uvažujú všetky
verzity, pričom ide o odbor, kde sa Tento posledný indikátor považujeme vedné odbory, tento je podľa ESI
v zahraničnej literatúre všeobecne re- z hľadiska kvality publikačnej činnosti takmer rovnaký pre SAV (5,6; naj-
gistruje vyšší počet publikácií a citácií, za najvýznamnejší, takže postave- viac prispievajú fyzika, chémia, mole-
než je priemer za všetky odbory. nie SR aj v porovnaní s vybranými kulárna biológia a klinická medicína)
Dostupná databáza ESI (Essential štátmi EÚ (tabuľka 4) je nelichotivé. a UK (5,4; najviac prispievajú fyzika
Science Indicators) zobrazuje tiež ak- Inštitúcií, ktoré prekročili požadovaný a chémia). V r. 2005 mali SAV a UK
tuálne témy a ohlas vedeckej komu- prah, je v databáze registrovaných tento pomer zhodný, 5,32. Obidve
nity za roky 1997 – 2006. Pre zápis spolu 3 425. Zo Slovenska sú to len inštitúcie sú multidisciplinárne a do
do tejto databázy musí inštitúcia svo- SAV, UK a STU a žiadna ďalšia slo- istej miery majú podobnú skladbu
jou publikačnou činnosťou prekročiť venská univerzita uvedená nie je. In- odborov. STU dosiahla hodnotu 3,9,
určitý prah významnosti, ktorý je tenzita publikačnej činnosti na obid- slovenský priemer (za inštitúcie, ktoré
rôzny pre rôzne odbory. Slovenská voch registrovaných univerzitách je sa do databázy dostali) je 4,79.
Počty publikácií a citácií na 1 milión
Tabuľka 4. ESI dáta pre okolité štáty a inštitúcie v SR (všetky vedné obyvateľov sú v tabuľke 5. Ide o ty-
odbory)a. pické extenzívne parametre, v ktorých
sme „postúpili“ pred Poľsko. Takéto
Štát/ publikácie citácie citácia/publikácia dáta však treba správne interpretovať.
inštitúcia počet poradie počet poradie počet poradie Vo všeobecnosti parametre vedeckej
Rakúsko 79 071 25. 780 243 22. 9,87 20. produktivity na 1 milión obyvateľov
Estónsko 6 437 62. 46 606 53. 7,24 49. znevýhodňujú veľké štáty. Kvalitu roz-
Maďarsko 43 764 34. 312 609 29. 7,14 50. hodne viac reprezentuje počet citácií
Česká rep. 50 186 30. 287 344 34. 5,73 72. na jednu publikáciu (tabuľka 4).
Poľsko 115 211 19. 596 408 25. 5,18 86.
Slovinsko 16 461 46. 84 833 46. 5,15 87. Poznámky k metodike použitej
Slovensko 20 697 44. 99 086 43. 4,79 97. v tomto príspevku: Čo v analýze
SAV 8 853 327. 49 375 542. 5,58 3023. chýba, aké sú ďalšie možné
UK 4 093 620. 22 008 941. 5,38 3064. kroky?
STU 2 996 814. 11 702 1464. 3,91 3291.
a
Naša analýza vychádza z údajov
Celkový počet hodnotených štátov je 144 a inštitúcií 3425. Dáta sú ku dňu
dostupných každej univerzite a dá
1. 5. 2007 a zahŕňajú obdobie 1. 1. 1997 až 28. 2. 2007.
sa teda preveriť. Ide o štandardné in-
dikátory vedeckej úspešnosti, ktoré
Tabuľka 5. Počet publikácií a počet citácií v sledovanom období na 1. mil. sa používajú vo všetkých podob-
obyvateľov krajiny. ných analýzach vo svete. Ako sme už
publikácie/1 mil. obyv. citácie/1 mil. obyv. spomenuli v komentári k tabuľke 3,
Štát počet počet mali sme problémy s identifikáciou
Rakúsko /8,2 mil./ 9 643 95 152 výstupov a ich priradením jednot-
Estónsko /1.4 mil./ 4 598 33 290 livým univerzitám pre nejednotnosť
Maďarsko /10,1 mil./ 4 333 30 951 v písaní ich adries, pre pohyb pra-
Česká rep. /10,2 mil./ 4 920 28 171 covníkov, pôsobenie najmä pro-
Poľsko /38,2 mil./ 3 016 15 613 fesorov na viacerých univerzitách
Slovinsko /2,0 mil./ 8 231 42 417 (známe slovenské špecifikum „lieta-
Slovensko /5.4 mil./ 3 833 18 349 júcich profesorov“). Niektorí autori,
6 ARRA newsletter | jún 2007
7. ktorí publikovali práce počas pobytu využijúc vo svete všeobecne uznávané a humanitné vedy. Počet slovenských
v zahraničí, uvádzali adresu svoj- nástroje. STU, UK, UPJŠ a UVL univerzitných publikácií v týchto od-
ho permanentného pracoviska pod vykazujú dostatočnú mieru podobnos- boroch v medzinárodných časopisoch
čiarou, takže pri prehľadávaní databáz ti a podľa našich indikátorov sa dajú registrovaných v SCI je nízky. Napr.
sme pravdepodobne niektoré nenašli. začleniť ako výskumné. Do analogic- z filozofických fakúlt a fakúlt huma-
Pre niektoré odbory, najmä huma- kej kategórie by sa zrejme zaradili ume- nitných vied (7 fakúlt na siedmich uni-
nitné, je typické publikovať významné lecké VŠ, menovite VŠMU a VŠVU. verzitách) pochádza len o niečo viac
práce v monografiách. Tie sú vo WOS Pre posúdenie kvality umeleckej tvor- než 300 SCI publikácií z rokov 1996
dostupné len nepriamo, ak je na ne by a nadväzujúcej kvality vzdeláva- – 2005. Viac než polovica takýchto
citácia v karentovaných publikáciách. nia sa však nami použitá metodika publikácií pochádza z UK, nasleduje
Bolo by užitočné doplniť indikátory nehodí, a preto túto otázku nechá- Prešovská univerzita. V týchto vedách
o patenty, najmä realizované patenty, vame na expertov z umeleckej oblas- sa na slovenských univerzitách (ale
významné technické diela, nové tech- ti. Ďalšiu rozoznateľnú skupinu podľa zrejme aj v SAV) ešte stále prejavujú
nológie, umelecké diela, diagnostické zvolených kritérií predstavujú TU deformácie z obdobia spred novembra
či liečebné metódy atď. Naopak, nezdá v Košiciach a vo Zvolene, prípadne 1989. Treba zdôrazniť, že vedecké poz-
sa nám, že by chýbali napr. počty gran-v niektorých odboroch Trnavská uni- nanie v spoločenských a humanitných
tov a pod., pretože grantová úspešnosť verzita a Trenčianska univerzita. Ko- vedách nie je o nič menej dôležité pre
musí nadväzovať na indikátory, ktoré reláciu vedeckej úspešnosti a počtu rozvoj spoločnosti než v prírodných,
sa zobrali do úvahy. Škodlivé by bolo absolventov určite ovplyvňuje ne- lekárskych alebo technických vedách.
v takomto hodnotení brať do úvahy primeraný počet externých študentov O obrovských rozdieloch v plnení
extenzívne parametre ako počet pro- na niektorých univerzitách. Kvalita poslania univerzít ako vedeckých
fesorov, doktorandov a pod., pretože externého štúdia a príp. devalvácia inštitúcií vieme mnoho rokov. Upo-
ich kvalitu nik externe nekontroluje magisterských diplomov nie je cieľom zornili na ne aj doterajšie nezávislé
a VŠ majú skôr tendenciu znižovať tohto článku. hodnotenia agentúry ARRA. Ak sa
kritériá vo všetkých týchto oblas- Na úspešnosť jednotlivých uni- komplexné hodnotenia a diferenciá-
tiach – súčasný model financovania ich verzít v publikačnej činnosti a najmä cia vysokých škôl dodnes nezačali, je
k tomu takmer núti. citáciách môže vplývať skladba ved- zrejmé, že zákon o VŠ sa nedodržiaval
Príslušné informácie, ktoré nám ných oblastí, ktoré sa na univerzite zámerne a že mechanizmy rozhodova-
chýbali, by sa dali získať kontak- pestujú. Naša analýza ukazuje, že sila nia MŠ SR, Rady vysokých škôl a Slo-
tom a spoluprácou s vedením fakúlt slovenského univerzitného výskumu venskej rektorskej konferencie nepod-
a univerzít, ktoré by naše dáta mohli spočíva v prírodovedných odboroch, porujú diverzifikáciu vysokých škôl
skorigovať a doplniť, čo sme bohužiaľ najmä fyzike, chémii, matematike a kvalitu. Kozmetické zmeny modelu
využiť nemohli. Takéto možnosti a v niektorých oblastiach biológie financovania nestačia, niektoré disku-
by mohla využiť (ak by chcela) a klinickej medicíny. Poznamenaj- sie o hodnoteniach len zahmlievajú
Akreditačná komisia. Povinnosť VŠ me, že vo fyzike a chémii je celosve- stav. Prvým krokom pre rozhodnutie
spolupracovať s AK a poskytnúť jej tovo citačná frekvencia v porovnaní ministerstva a vlády pre začlenenie vy-
požadované údaje relevantné pre hod- so všetkými disciplínami približne sokých škôl medzi výskumné univer-
notenie ich práce vyplýva dokonca zo priemerná. Vo svetových databázach zity mal byť výrok Akreditačnej komi-
zákona. najvyššiu citovanosť vykazujú dis- sie. Ak nebola za mnohé roky schopná
ciplíny ako molekulárna biológia urobiť to, čo jej vyplýva zo zákona, jej
Závery a genetika, mikrobiológia, imunológia, predsedníctvo môže urobiť aspoň jed-
biochémia. Naopak, menšia frekven- nu podstatnú vec, a to z AK odstúpiť.
Cieľom článku nie je robiť kom- cia publikácií a najmä ich citovanosť Treba ale zdôrazniť, že zodpovednosť
plexné hodnotenie či rebríček vysokých je v matematike, materiálových za biedu vysokoškolskej vedy nesieme
škôl. Skôr sme chceli ukázať, že na vedách, inžinierstve, v počítačových všetci tvoriví pracovníci univerzít
Slovensku je niekoľko vedecky zame- vedách. Nižšiu citovanosť vo svete (asi a akademickí funkcionári, ktorí o stave
raných univerzít, ktoré možno porovnať polovičnú, než je priemer všetkých vedia, ale mlčia.
s inými podobnými inštitúciami disciplín) vykazujú spoločenské
ARRA newsletter | jún 2007 7
8. Názory a komentáre
Krátke zamyslenie sa inštitúcie zabezpečujúce ďalšie
vzdelávanie, preto je vzdelávací sys-
nad vysokoškolským tém finančne náročný. Slovenská re-
publika dáva zo štátneho rozpočtu do
vzdelávaním a vedou kapitoly ministerstva školstva 14,1 %,
z toho pre vysoké školstvo 25 % (zo
prof. Imrich Okenka štátneho rozpočtu 3,525 %). Necelé
percento (0,736 % ) z HDP nie je
vysokoškolský pedagóg, veľa a zaraďuje to našu republiku na
bývalý rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity jedno z posledných miest v zozname
v Nitre rozvinutých štátov. Tragédia je v tom,
že štát na výskum a vývoj pre verejné
vysoké školy prispieva len čiastkou
ÚVODNÝ ČLÁNOK TOHTO BULLETINU Z PERA VÝZNAMNÝCH 1,016 mld. Sk, čo predstavuje len
PROFESOROV PRÍRODOVEDECKEJ FAKULTY UNIVERZITY KO- 0,3 % zo štátneho rozpočtu a len
MENSKÉHO DÁVA OBJEKTÍVNY POHĽAD NA POSTAVENIE v exponenciálnom tvare vyjadriteľné
A VZÁJOMNÝ VZŤAH MEDZI VEDOU A VZDELÁVANÍM NA percento z HDP. Ostatné prostriedky
VYSOKÝCH ŠKOLÁCH, ZHMOTŇUJE SKÚSENOSTI VÝZNAM- idú na sociálnu podporu študentov
NÝCH SLOVENSKÝCH VEDCOV A UČITEĽOV, DÁVA CELÝ RAD (1,3 mld. Sk) a na bežnú prevádzku
NÁMETOV A VYVOLÁVA NIEKOĽKO VÁŽNYCH OTÁZOK. (10,9 mld. Sk).
S NIEKTORÝMI SA POKÚSIM PODELIŤ S ČITATEĽMI. Z vyššie uvedeného sa jedno-
ducho dedukuje, že štát málo
Je vzdelanie potrebné pre poznatky vedy a výskumu, preto uni- finančných prostriedkov nerozdeľuje
spoločnosť? verzitné vzdelávanie musí s nimi byť ani optimálne, teda nie na činnosti,
vždy úzko prepojené. Kvalitné uni- ktoré sú pre dobré univerzity roz-
Ľudská spoločnosť sa môže verzitné vzdelávanie musí vychádzať hodujúce, motivujúce a umožňu-
rozvíjať len vďaka pracovitosti, najmä z výsledkov vlastného výs- júce ich trvale udržateľný rozvoj.
túžbe po poznaní a vzdelanosti kumu a z konfrontácie s výsledkami V medzinárodných hodnoteniach
svojich členov. Pracovitosť a túžba iných vedcov – učiteľov a vedeckých sa naše univerzity neumiestňujú
odhaľovať neznáme sú zrejme gene- kolektívov. dobre. Kritériá týchto hodnotení sú
tický zakódované v každom jedincovi postavené najmä na úspešnosti vo
a z pohľadu jednotlivých národov ako Je akademická činnosť vede a výskume. Výsledky vzdeláva-
celku vzdelanosť sleduje Gaussovo dostatočne a správne nia sú zohľadnené najviac 10 %
rozdelenie náhodnej veličiny. Krivka financovaná? váhou. Je pravdou, že úspešnosť vo
sa z národa na národ zrejme líši len vzdelávaní sa kvantifikuje obtiažne,
posunutím na oboch osiach súradni- Je preukázané, že investovanie na rozdiel od vedecko-výskumnej
cového systému. Vzdelanie je jedným do vzdelávania je jednou činnosti. Pred niekoľkými rokmi
z atribútov, podľa ktorého sa posu- z najefektívnejších investícií. Vy- som strávil určitý čas na Cornell
dzujú nielen jednotlivci, ale celé náro- sokú efektívnosť a rýchlu návratnosť University v USA, ktorá je jednou
dy. Každá rozvinutá spoločnosť preto investície do vzdelania prinášajú iba z najlepšie hodnotených vo svetových
dbá o vzdelanostný rozvoj svojich vtedy, ak je systém plne implemen- rebríčkoch. Z hľadiska vzdeláva-
členov, a to vhodnými podmienkami tovaný na všetkých stupňoch vzdelá- nia som tam nič mimoriadne, čo
na vzdelávanie, vytváraním a pod- vacieho systému a je komplexný. by svedčilo o svetovom uznaní,
porovaním vzdelávacích inštitúcií Problém je ten, že vzdelávanie sa nenašiel. Pýtal som sa, kde sú ich
a ustanovizní. Štát si „objednáva“ dotýka veľkej skupiny jednotlivcov kvalitné výučbové priestory a pros-
vzdelávanie svojich občanov na a širokej škály vzdelávacích inštitúcií, triedky, ktoré ich robia celosvetovo
rôznych stupňoch vzdelávania. Vývoj od materských škôl, cez základné, uznávanou univerzitou. Odpoveď
spoločnosti dopredu však posúvajú stredné, až po vysoké školy a ďalšie znela: „My to nemáme, ale zato
8 ARRA newsletter | jún 2007
9. Názory a komentáre
máme jeden z troch najrýchlejších mi matematicky vzdelané vedenie
počítačov v USA, máme pod celým Ministerstva školstva SR pripravilo
kampusom urýchľovač, pôsobia tu prehľadný a zrozumiteľný model dis-
traja nositelia Nobelovej ceny, pracu- tribuovania finančných prostriedkov
jeme na výskume NASA atď. atď.“ štátneho rozpočtu na verejných vy-
Vtedy som pochopil, kade vedie cesta sokých školách. Model zohľadňoval
do prijateľných miest celosvetových komplexnú činnosť univerzít a pôso-
rebríčkov. Zásadný význam sa kladie bil motivačne. V modeli sa postupne
na vedca a nie na učiteľa. mali zrovnoprávniť vzdelávacie
a vedecké aktivity univerzít. Žiadny
Sú finančné prostriedky z ministrov však nemal toľko odvahy,
štátneho rozpočtu rozdeľované aby k tomu kroku pristúpil. Je prav-
optimálne a motivačne? dou, že proti takto vyváženému mo-
delu bola aj Slovenská rektorská kon-
Na Slovensku je v súčasnosti ferencia. V roku 2004 sa našlo len päť
20 verejných vysokých škôl, 10 rektorov, ktorí podporili pomer 70
súkromných a 3 štátne vysoké školy. % vzdelávanie, 30 % veda a výskum,
V Európe je celkom 2 401 uni- aj keď správny pomer by bol opačný.
verzít. Vysokých škôl, najmä uni- Dnes sa veda v modeli financovania
verzít na Slovensku je rozhodne zo štátneho rozpočtu zohľadňuje
veľa. Za peniaze daňových poplat- nevýznamne. Preto je trend prijíma-
níkov by mal štát presne definovať nia veľkého počtu študentov a ich
požiadavky na vysokoškolský vzdelá- ľahká priepustnosť cez univerzitu,
vací systém, vrátane použiteľných lebo stratou študentov sa strácajú aj
výsledkov vedy a výskumu. Mal by financie. Pri veľkom počte študentov
definovať počet absolventov v jed- sa však stráca kvalita a najmä čas na
notlivých odboroch a aj ich kvalitu. seriózne vyučovanie a korektný výs-
Mne je ťažko predstaviteľné, aby štát kum.
dal denne 36 mil. Sk do univerzit-
ného vzdelávacieho systému a za to Výskumné univerzity áno, či
dostal čokoľvek vo veľkom množstve nie?
(v tomto prípade často priemerných prípade sa natíska modifikované pri-
a podpriemerných absolventov, vo Keďže v Slovenskej republike rovnanie „dieťaťa a vaničky“, teda
vyštudovanom odbore nie vždy všetky verejné vysoké školy sú „uni- dieťa sme vyliali skôr, než sme ho do
použiteľných). Asi je to jediná oblasť, verzitné“, bez ohľadu na to, koľko ich vaničky vôbec posadili. Navrhovaná
kde to takto funguje. Štátu nemôže fakúlt má akreditovaný tretí stupeň kategorizácia na univerzity, vysoké
ísť len o to, aby malo vysokoškolské vzdelávania, verejnosť obtiažne iden- školy a odborné vysoké školy síce
vzdelanie 50 % dospelej generácie tifikuje rozdiel v ich kvalite, najmä kategorizuje, ale o stupeň nižšie, ako
bez ohľadu na kvalitu a použiteľnosť keď vzdelávanie zabezpečujú fakul- by mohla, a zase len „po domácky“.
diplomu. Už na mnohých univer- ty. Kategorizácia v zmysle § 2 ods.
zitách v SR sledujeme trend, že 16 a § 85 ods. 3 zákona 131/2002
sa minimalizuje úsilie vynaložené Z. z. o vysokých školách predpokla-
na získanie diplomu tak zo strany dala vo výskume najlepšie slovenské
učiteľov, ako aj zo strany študentov. univerzity označiť ako „výskumné“,
Napojenie verejných vysokých škôl s následným finančným ohodnote-
na štátny rozpočet je vysoké, dele- ním. Bol by to správny a motivujúci
nie prostriedkov štátneho rozpočtu krok. Žiaľ, z návrhu novely zákona
je významné. Pred niekoľkými rok- toto ustanovenie vypadlo. V tomto
ARRA newsletter | jún 2007 9
10. Názory a komentáre
Výskumná univerzita ako realizovaný v rokoch 2005 – 2006.
súčasť komplexného systému Zhodnotenie jeho dopadu na vedu
a výskum na vysokých školách mi nie
podpory vedy a výskumu je známe, takisto ako jeho ďalší osud
po nástupe novej vlády.
Možno teda konštatovať, že prob-
doc. Roman Nedela lémy vysokého školstva a vedy a výs-
prorektor pre vedu a výskum Univerzity Mateja Bela kumu naše politické špičky nezaují-
majú, resp. ich považujú za okrajové.
Veľkú mieru zodpovednosti nesie však
aj akademická obec, ktorej vedúce
AUTORI V ÚVODNOM PRÍSPEVKU TOHTO NEWSLETTRA osobnosti nedostatočne bránili
ZDÔVODŇUJÚ POTREBU DIVERZIFIKÁCIE VYSOKÉHO princípy a ideály univerzít a príliš
často podliehali politickým tlakom.
ŠKOLSTVA S DÔRAZOM NA ZÁKONNÉ UKOTVENIE TZV.
Rozpad etiky a profesionality na pra-
VÝSKUMNÝCH UNIVERZÍT – UNIVERZITNÁ VYSOKÁ ŠKOLA, coviskách vysokých škôl, ústup od
KTORÁ DOSAHUJE VYNIKAJÚCE VÝSLEDKY V OBLASTI VEDY kvality, profesori zamestnaní na plný
A VÝSKUMU, AKO AJ PRI USKUTOČŇOVANÍ PROGRAMOV úväzok na niekoľkých univerzitách sú
TRETIEHO STUPŇA. prirodzeným dôsledkom.
Dôkazom zlého stavu financovania
Významné je konštatovanie o fi- spoločnosti založenej na vedomos- slovenských univerzít a osobitne vedy
nancovaní: „…vyžaduje si celkom inú tiach a reálnou politikou realizovanou a výskumu sú desiatky medzinárod-
formulu pre delenie štátnych dotácií prostredníctvom priamych i nepria- ných porovnaní, v ktorých Sloven-
než na ostatných vysokých školách, mych nástrojov podpory vedy a výs- sko zaujíma stabilne posledné miesta.
iný model financovania než súčasný, kumu. Z politologického hľadiska Problémy niektorých slovenských
ktorý podporuje masové vzdelávanie je zaujímavé, že tento rozpor ide univerzít naznačujú, že podfinan-
bez ohľadu na kvalitu magisterského naprieč politickým spektrom, pričom covanie vysokých škôl dosiahlo stav,
a doktorandského štúdia.“ Ďalej je takmer irelevantné, kto vládne. kde prideľované finančné prostriedky
príspevok analyzuje slovenské vysoké Napriek určitým svetlým výnimkám, nestačia ani na financovanie maso-
školy vzhľadom na vybrané indikátory napríklad prijatie zákona č. 172/2005 vého vzdelávania, pričom doterajšia
dávajúce do vzťahu počty vedeckých Z. z. o podpore výskumu a vývoja legislatíva obmedzuje vyberanie
výstupov a počty absolventov ma- a následnom navýšení rozpočtov poplatkov od študentov na verejných
gisterského štúdia. Výsledok je viac- APVV, VEGA a KEGA, ostáva sloven- vysokých školách. Systémová podpora
menej očakávaný: autormi defino- ská veda a výskum hlboko podfinan- investíciám súkromného kapitálu do
vané parametre vyčleňujú tri skupiny covaná. Rovnako ako priama štátna výskumu na vysokých školách zakot-
vysokých škôl, pričom najkvalitnejšia podpora má významnú váhu i ne- vená legislatívne, najmä ustanovením
zahrňuje štyri slovenské vysoké školy: priama podpora najmä aplikovaného nepriamych nástrojov, úplne absentu-
Univerzitu Komenského v Bratis- výskumu a spolupráce s praxou. je. Domnievam sa, že diverzifikácia slo-
lava, Slovenskú technickú univerzitu Požiadavka na vytváranie spoločných venských vysokých škôl bez zavedenia
v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa výskumných pracovísk so zapojením ďalších dôležitých opatrení postavanie
Šafárika v Košiciach a Univerzitu vete- univerzitného výskumu a SAV by vedy a výskumu na slovenských vyso-
rinárskeho lekárstva v Košiciach. mala byť pri vyjednávaniach o vstupe kých školách nezlepší. Realizácia tejto
Myšlienka ustanovenia výskum- zahraničného investora pravidlom myšlienky bude vyžadovať odpovede
ných univerzít a potreba ich osobit- a nie výnimkou. Účasť súkromného na niektoré ďalšie otázky: napríklad,
ného financovania nie je nová. Au- kapitálu na výskume a vývoji organi- čo sa stane s približne 10 – 15 percen-
tori si uvedomujú, že reálna politika zovanom na špičkových amerických tami výskumu, ktorý sa ocitne mimo
štátu sa vykonáva prostredníctvom univerzitách tvorí jeden z pilierov za- výskumných univerzít? Zavedenie
rozdeľovania finančných prostried- kladajúcich vedúce postavenie USA systému, bude vyžadovať pravidelné
kov a nástrojmi vymedzujúcimi ich vo výskume a technológiách. Poku- komplexné hodnotenia vysokých
použitie. Nešťastím slovenskej vedy som o zmenu situácie na Slovensku škôl organizované akreditačnou komi-
je fatálny rozpor medzi deklaráciami bol vládny program rozvoja znalostnej siou (s tým sú neustále problémy,
slovenskej politickej elity o podpore ekonomiky na Slovensku MINERVA, napriek určitému pokroku v posled-
10 ARRA newsletter | jún 2007
11. Názory a komentáre
nom roku). Dosiahnuť medzi-
Ad: Slovenské výskumné
národnú úroveň objektivizácie
hodnotenia sa v súčasnej sloven-
univerzity? Skutočnosť
skej realite zdá takmer nemožné.
Každá úprimná snaha o zlepšenie
alebo predstava
v tomto smere by preto mala Andrej Salner
smerovať k žiadosti o pomoc od- autor je spolupracovník Inštitútu pre dobre spravovanú
borníkov zo zahraničia (na začiatok spoločnosť, člen Správnej rady ARRA
z okolitých štátov, najmä Českej re-
publiky).
Určité nóvum je pokus auto- PROFESORI URBAN A KELLÖ, ALE AJ MNOHÍ ĎALŠÍ SPOLU-
rov ustanoviť objektívne a verej- PRACOVNÍCI ARRA, PATRIA DO TEJ ČASTI SLOVENSKEJ AKADE-
ne známe kritéria, po splnení MICKEJ OBCE, KTORÁ DOSAHUJE MEDZINÁRODNÉ VEDECKÉ UZ-
ktorých sa univerzita kvalifikuje do
kategórie výskumných univerzít.
NANIE. VEDECKÉ VÝSLEDKY VŠAK DOSAHUJÚ NAPRIEK A NIE VĎAKA
Tým by ostal systém otvorený SÚČASNÉMU SYSTÉMU ŠTÁTNEHO FINANCOVANIA VYSOKÝCH ŠKÔL.
a pripúšťal by v budúcnos- Nie po prvýkrát poukazujú na to, v súčasnosti na meranie vedy pre
ti vstup ďalších univerzít do že vedecky tvorivá časť vysokoškolských účely financovania však kvalitu odlíšiť
systému výskumných uni- pedagógov je penalizovaná dnešnými nemožno. U medzinárodnej spolupráce
verzít, ale z druhej strany kritériami. Opäť pripomínajú aj chro- v EÚ štýle školy často namiesto učenia
i vyradenie univerzity, ktorá nicky známe možné riešenie: rozdelenie sa od kvalitných partnerov zdieľajú
prestala spĺňať kritériá. vysokých škôl podľa výskumnej a vzdelá- navzájom nekvalitu. Domáce granty sú
V neposlednom rade je potrebné vacej produktivity a zmena financovania udeľované v prostredí plnom konfliktov
zabezpečiť diverzifikáciu aj vo s dôrazom na medzinárodne štandardné záujmov. Projekty štrukturálnych fon-
vnútri univerzít, lebo aj kvalitná kritériá vedeckej produktivity. dov, obľúbené medzi vysokými školami,
univerzita môže mať slabé praco- Kritériá financovania postavené na vede nebazírujú.
viská a naopak, veľká univerzita na počte patentov, publikácií, či citácií Systém financovania vysokých škôl
s podpriemernými vedeckými v karentovaných (alebo aspoň inak (v celej svojej šírke, od rozpočtu minis-
medzinárodne uznávaných) periodikách terstva školstva, cez granty EÚ, až po
výstupmi, môže mať niekoľko
by však obrovské percento pracovní- pololegálne platby diaľkarov) motivuje
špičkových pracovísk. To je nalie-
kov slovenských VŠ odlíšiť nedoká- k určitému konaniu, a to napríklad tým,
havá výzva súčasnosti, ktorá stojí
zali, lebo by mali nuly vo všetkých že odmeňuje extenziu bez ohľadu na
pred vedúcimi funkcionármi
kolónkach. Z toho pramení dnešná kvalitu. Je potom logické, že väčšina aka-
slovenských vysokých škôl, bez
potreba rozdeľovania peňazí na základe demickej obce nemá motiváciu snažiť sa
ohľadu na momentálne postavenie
iných kritérií a nevôľa akademickej rep- zapojiť do diania vo svetovej vede.
tej-ktorej univerzity. Určitým ne- rezentácie tento stav meniť. Z hľadiska medzinárodných skúse-
dostatkom autormi navrhovaných V kontraktačnej teórii v ekonómii ností existuje len obmedzený počet
parametrov je, že príspevok jednot- sa analyzuje tzv. signalizácia kvality ciest na vybudovanie a udržanie kvality
livých vedných odborov je značne – signály, ktorými sa ľudia s určitými vo vysokom školstve: treba viac peňazí
nevyvážený. Napríklad diskriminu- kvalitami snažia odlíšiť od ostatných. Za a dobre využitých, s väčším podielom
je univerzity humanitného zame- dobrý signál je považovaný taký, ktorý neštátneho financovania, o ktoré bojujú
rania a naopak preferuje výskum je menej nákladný pre kvalitných ako silné, rôznorodé inštitúcie. Štát však za
v oblasti prírodných a niektorých pre nekvalitných – taký signál sa ťažko ostatné roky skôr bojoval proti rastúcej
technických vied. Pokiaľ by tento napodobňuje. konkurencii vo vysokom školstve, než
model mal byť reálne aplikovaný, Publikovanie v karentovaných by ju podporoval.
vyžadoval by doladenie a verifikáciu časopisoch a citačné ohlasy sú podľa Nie som presvedčený, či roky od-
na širšej vzorke aj zahraničných tohto modelu dobrými signálmi kvali- kladané vyčlenenie výskumných vy-
univerzít. To už aj preto, lebo ty, pretože je nákladné ich imitovať sokých škôl alebo odstúpenie dnešnej
slovenské vysoké školstvo fun- pre tých, čo kvalitu nemajú. Ich AK stačí na výraznú zmenu motivácií
guje v neštandardnom a značne zohľadnením pri financovaní by sme a prekonanie štrukturálnych bariér vo
nestabilnom režime. Možno preto dokázali identifikovať a podporiť malú vysokoškolskom vzdelávaní. Otvorenosť
očakávať vysokú mieru úchyliek od slovenskú vedeckú špičku. autorov – autorít, si však odpoveď od
medzinárodných štandardov. U iných kritérií používaných AK i MŠ SR zaslúži.
ARRA newsletter | jún 2007 11
