Kvalita výskumu na VŠ? Ako ju zvyšovať? Konfrencia SGI ARRA: Slovenské VŠ – úspech či tragédia? Ako ďalej? 26. Okt. 2009, Ján Pišút
Obsah Kvalita vedy na našich VŠ (Qedu.NE.Qsci, výnimka: PhD) Ako zvyšovať Qsci ? Intenzita zahr. stykov, internacionalizácia Personálna politika Organizácia vedy Financovanie vedy Záverečné poznámky
Kvalita vedy v SR (VŠ aj SAV) Zdroje: Akreditácia VVŠ 2008, Správa EUA ARRA NewsLetter 2009 No 4 , Porovnanie SR a OECD Beblavý, Králiková, JP, in: Slovensko 2008 Výsledok: V kvalite a kvantite vedeckej produkcie sme pod priemerom OECD, niekde trocha, inde riadne hlboko
Kritériá kvality a kvantity Kvalita: (priemerná citovanosť prác v SR) delená (priemerná citovanosť prác v OECD) Kvantita:(počet citácií na milión obyv v SR) delená (počet citácií na mil. obyv v OECD) Iné kritériá možné, sotva niečo zmenia
   Kvalita  Kvantita Klinická medicína  0,73  0,12  Fyzika  0,70  0,59  Matematika  0,65  0,48 Chémia  0,51  0,51  Neurovedy  0,47  0,11  Poľnohosp vedy  0,46  0,3 Geovedy  0,46  0,21
Kvalita  Kvantita Molek. Biol a Genet  0,42  0,13 Mikrobiológia  0,37  0,37  Imunológia  0,30  0,05  Psychológia  0,16  0,06  Ekonómia a obchod  0,09  0,08
Reakcie na tento stav Netreba reagovať na Slovensko 2008, ani na článok v ARRA NewsLetter, ale na Správu EUA by sa reagovať malo a to z dosť vysokých miest. Reakcia bola: Materiál Slovenskej rektorskej konferencie Podobné ako viera v kvalitný vzdelávací systém na ZŠ a SŠ. Trvala kým neprišla PISA a potom sa o tom veľa nehovorí. Niečo sa pripravuje ...
Recept: Internacionalizácia + Qsci ovplyvnené rozsahom a kvalitou medz. spolupráce Príklady: CERN, KISH (pozrite si ARRA NL 2009 No 1.  Cesty najmä PhD a postdokov do zahraničia Recept CH, SRN, iných: mgr. doma, PhD na špičke v USA, UK a inde.  Tovaryš a vandrovka
Recept: Personálna politika Moja generácia dnes odchádza po 40 rokoch na fakultách. Pozor pri výbere doc. a prof. Tvrdšie kritériá, medzinárodné konkurzy, ústretovosť k mladým v zahr. Pozri ARRA NL 2007 No. 4  HausBerufungVerbotsGesetz Spolupráca SAV a fakúlt (Skokani), najlepší PhD k najlepším vedátorom
Recept: Organizácia vedy Pravidelné vedecké semináre (odd. kt. „neudrží“ seminár nemá existovať) Usp. medzinárodné  konf. a semináre Popularizácia vedy na ZŠ a SŠ, potrebujeme talenty na fakultách VŠ, v ČR je vy 20 tisíc VŠ študentov zo SR, v USA z MatFyzu vyše 100 F a vyše 100 M. Koľkí prídu?
Recept: Financovanie vedy  Na vedu u nás 0,5% HDP, priemer EÚ je 1,84% HDP. O tom v ďalšom nič. Programové rozpočtovanie, Kemeňová, Zachar, ETREND, 28.1.2009. Príklad UK. Cieľ UK: udržať postavenie vedy v UK na druhom mieste po USA Indikátor: podiel UK na citáciách celkovo
Recept: Financovanie vedy ctn. Indikátor: Podiel UK na citáciách v základných oblastiach (Biovedy, Ekonómia, Humanitné vedy, Sociálne vedy, Matematika, Fyzikálne vedy, Inžinierstvo) Odporúčanie u nás: Stanoviť si reálne ciele, ktoré by zvýšili Kvalitu a Kvantitu výskumu na zadané čísla v porovnaní s OECD. Potom financie a potom pohyb.
Recept: Financovanie vedy ctn. V roku 2009 MŠ rozpisuje 35% nákladov na mzdy podľa výsledkov výskumu (podrobnejšie P. Mederly). Kritériá obsahujú počty rôznych typov publikácií, granty, doktorandov a patenty. Neobsahujú citácie (ale len citácie sú výstup), pozri UK. Prerozdelovanie na Uni – fakultám Prerozdelovanie na Fak – katedrám Nebolo by lepšie dobré APVV? – prostriedky priamo k riešiteľom.
Záverečné poznámky Situácia nie je dobrá ale nie je beznádejná, máme dobré skupiny ale nie ich analýzu, ... Dobrý výskum je ako anglický trávnik, ... Dobrý grantový systém potrebujeme (v ČR je na granty / tvor. pracovník  4,5 x viac.) Aj menšie prostriedky sa dajú efektívne využiť. Ďakujem Vám za pozornosť

Konferencia2009 jan pisut

  • 1.
    Kvalita výskumu naVŠ? Ako ju zvyšovať? Konfrencia SGI ARRA: Slovenské VŠ – úspech či tragédia? Ako ďalej? 26. Okt. 2009, Ján Pišút
  • 2.
    Obsah Kvalita vedyna našich VŠ (Qedu.NE.Qsci, výnimka: PhD) Ako zvyšovať Qsci ? Intenzita zahr. stykov, internacionalizácia Personálna politika Organizácia vedy Financovanie vedy Záverečné poznámky
  • 3.
    Kvalita vedy vSR (VŠ aj SAV) Zdroje: Akreditácia VVŠ 2008, Správa EUA ARRA NewsLetter 2009 No 4 , Porovnanie SR a OECD Beblavý, Králiková, JP, in: Slovensko 2008 Výsledok: V kvalite a kvantite vedeckej produkcie sme pod priemerom OECD, niekde trocha, inde riadne hlboko
  • 4.
    Kritériá kvality akvantity Kvalita: (priemerná citovanosť prác v SR) delená (priemerná citovanosť prác v OECD) Kvantita:(počet citácií na milión obyv v SR) delená (počet citácií na mil. obyv v OECD) Iné kritériá možné, sotva niečo zmenia
  • 5.
      Kvalita Kvantita Klinická medicína 0,73 0,12 Fyzika 0,70 0,59 Matematika 0,65 0,48 Chémia 0,51 0,51 Neurovedy 0,47 0,11 Poľnohosp vedy 0,46 0,3 Geovedy 0,46 0,21
  • 6.
    Kvalita KvantitaMolek. Biol a Genet 0,42 0,13 Mikrobiológia 0,37 0,37 Imunológia 0,30 0,05 Psychológia 0,16 0,06 Ekonómia a obchod 0,09 0,08
  • 7.
    Reakcie na tentostav Netreba reagovať na Slovensko 2008, ani na článok v ARRA NewsLetter, ale na Správu EUA by sa reagovať malo a to z dosť vysokých miest. Reakcia bola: Materiál Slovenskej rektorskej konferencie Podobné ako viera v kvalitný vzdelávací systém na ZŠ a SŠ. Trvala kým neprišla PISA a potom sa o tom veľa nehovorí. Niečo sa pripravuje ...
  • 8.
    Recept: Internacionalizácia +Qsci ovplyvnené rozsahom a kvalitou medz. spolupráce Príklady: CERN, KISH (pozrite si ARRA NL 2009 No 1. Cesty najmä PhD a postdokov do zahraničia Recept CH, SRN, iných: mgr. doma, PhD na špičke v USA, UK a inde. Tovaryš a vandrovka
  • 9.
    Recept: Personálna politikaMoja generácia dnes odchádza po 40 rokoch na fakultách. Pozor pri výbere doc. a prof. Tvrdšie kritériá, medzinárodné konkurzy, ústretovosť k mladým v zahr. Pozri ARRA NL 2007 No. 4 HausBerufungVerbotsGesetz Spolupráca SAV a fakúlt (Skokani), najlepší PhD k najlepším vedátorom
  • 10.
    Recept: Organizácia vedyPravidelné vedecké semináre (odd. kt. „neudrží“ seminár nemá existovať) Usp. medzinárodné konf. a semináre Popularizácia vedy na ZŠ a SŠ, potrebujeme talenty na fakultách VŠ, v ČR je vy 20 tisíc VŠ študentov zo SR, v USA z MatFyzu vyše 100 F a vyše 100 M. Koľkí prídu?
  • 11.
    Recept: Financovanie vedy Na vedu u nás 0,5% HDP, priemer EÚ je 1,84% HDP. O tom v ďalšom nič. Programové rozpočtovanie, Kemeňová, Zachar, ETREND, 28.1.2009. Príklad UK. Cieľ UK: udržať postavenie vedy v UK na druhom mieste po USA Indikátor: podiel UK na citáciách celkovo
  • 12.
    Recept: Financovanie vedyctn. Indikátor: Podiel UK na citáciách v základných oblastiach (Biovedy, Ekonómia, Humanitné vedy, Sociálne vedy, Matematika, Fyzikálne vedy, Inžinierstvo) Odporúčanie u nás: Stanoviť si reálne ciele, ktoré by zvýšili Kvalitu a Kvantitu výskumu na zadané čísla v porovnaní s OECD. Potom financie a potom pohyb.
  • 13.
    Recept: Financovanie vedyctn. V roku 2009 MŠ rozpisuje 35% nákladov na mzdy podľa výsledkov výskumu (podrobnejšie P. Mederly). Kritériá obsahujú počty rôznych typov publikácií, granty, doktorandov a patenty. Neobsahujú citácie (ale len citácie sú výstup), pozri UK. Prerozdelovanie na Uni – fakultám Prerozdelovanie na Fak – katedrám Nebolo by lepšie dobré APVV? – prostriedky priamo k riešiteľom.
  • 14.
    Záverečné poznámky Situácianie je dobrá ale nie je beznádejná, máme dobré skupiny ale nie ich analýzu, ... Dobrý výskum je ako anglický trávnik, ... Dobrý grantový systém potrebujeme (v ČR je na granty / tvor. pracovník 4,5 x viac.) Aj menšie prostriedky sa dajú efektívne využiť. Ďakujem Vám za pozornosť