5. Koľko krát sa narodí človek?
O – fyzické narodenie
– obdobie napodobňovania dospelých (dieťa nasáva dobré i zlé)
7 - “narodenie sa” pre školu (učenie)
– dospelí sú úžasní!
14 - “narodenie sa” pre samostatnosť
– dieťa začína usudzovať (To naozaj?)
7. Rozličné znaky a schopnosti, ktoré platia ako predpoklady pre zaškolenie (Tent 2001):
- telesné znaky ako je masívnosť a proporcietela, osifikácia (tvorba kostí),
dentícia (výmena zubov), zdravotný stav a motorika;
- kognitívne znaky ako zvládnutie reči, schopnosť zmyslového vnímania,
pochopenieinštrukcie a symbolov, pamäť pre arbitrárne,abstraktné formy,
rozlišovanievnemov (analýza), budovanie hláskových a písomných tvarov z
elementov (syntéza), psychomotorická koordinácia, zachádzanie s veľkosťami,
množstvami, číslami a vzťahmi, fantázia, tvorba konkrétnych pojmov, začiatok
konkrétnych operácií v myslení a v množstevnej nemennosti;
- motivačné znaky ako spontánny záujem a zvedavosť, pripravenosťpre výkon
(preberanie úloh), odloženie spontánnych potrieb, pozornosťa koncentrácia,
schopnosť plánovať pri plnení úloh, sebakontrola,prijatie neúspechu a kritiky;
- znaky sociálneho správania ako pripravenosťk riešeniu s dotknutými osobami,
pripravenosťpre kontakt s cudzími ľuďmi, emočná stabilita pri nepríjemnostiach,
osloviteľnosť v skupine, samostatnosť.
(Peter Loebell , Koncept sedemročí vo waldorfskej pedagogike in Jost Schieren,
Handbuch Waldorfpädagogik und Erziehungswissenschaft, Beltz Juventa 2016, str. 233,
234)
9. „Inštitút školy je možný len vtedy, keď sú šesť alebo sedemročné deti pripravené učiť sa od cudzích
dospelých, či povedané prehnane: učiteľky a učitelia sú tu len preto, lebo si ich deti žiadajú.“ (Podľa
Steinera, Largo 2012)
„Osoba, ktorá je pre iných autoritou si užíva rešpekt, je uznávaná, braná vážne a na tomto základe je
jej prisúdené – prinajmenšom v podľa možnosti ohraničenom kontexte, pre ktorý toto vymedzenie
platí – právo na inštruovanie, vedenie a prijímanie rozhodnutí, ktoré sú záväzné aj pre iných.“
(Heymann 2006)
V celku sa vyznačuje osobnosť učiteľa, ktorá je deťmi a mladistvými uznávaná, nasledujúcimi
vlastnosťami:
- platí ako vzor pri hľadaní orientácie,
- sprostredkúvajasné štruktúry, pravidláa jasné pracovné návody, bez toho, aby
museli byť zdĺhavo diskutované,
- dodávažiačkam a žiakomúprimnú posilu a berie ich vážne,
- starása o autentické zachádzanie s mladými ľuďmi bez toho, aby ich osobne
zraňoval,
- dokáže zodpovedaťaj otázky, ktoré sa odkláňajú od vlastnej vyučovacej látky,
- zaujíma sa o žiačky a žiakov (Riedel2006).
Tieto znaky významne zodpovedajú tomu, čo je označované ako „autoritatívny výchovný štýl“ vo
vzťahuk správaniurodičov.(Rheinberg 2001)
(Peter Loebell , Koncept sedemročí vo waldorfskej pedagogike in Jost Schieren, Handbuch
Waldorfpädagogikund Erziehungswissenschaft, Beltz Juventa 2016, str. 238
a 239)