Ekonomický týždenník Poštovej banky - 23. týždeň, 2015

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
N Každý siedmy vyvezený automobil putoval vlani do Nemecka
Čo nové vo svete:
Gréci splátku odložili
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
23. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová
Čo nové doma:
Rast slovenskej ekonomiky potvrdený na úrovni 3,1 %

2. 2

 Euro si uplynulý týždeň pripísalo 1,2 % 3
 Európska, poľská ani anglická centrálna banka sadzby nezmenili 3
 Ropa Brent minulý týždeň zlacnela až o – 3,5 % 4
 Zlato opäť lacnejšie 4
 Rast slovenskej ekonomiky potvrdený na úrovni 3,1 % 5
 Tržby našich maloobchodníkov v apríli klesli 5
 Čo nové vo svete: Gréci splátku odložili 6
 Zaujalo nás: Každý siedmy vyvezený automobil putoval vlani do Nemecka 7
 Kalendár udalostí 24. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro si uplynulý týždeň pripísalo 1,2 %
Spoločná mena eurozóny prerušila sériu poklesov a 23. týždeň tohto roka uzavrela so ziskom na úrovni 1,2 %. V medzimesačnom
porovnaní ale naďalej stráca, a to – 0,6 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je ale euro výraznej slabšie, a to o takmer
– 19 %. Pozitívnejší vývoj zaznamenala európska mena voči menám nášho regiónu. Zhodnotila sa voči maďarskému forintu a poľskému
zlotému. Pripísala si 0,9 %, resp. 1,2 % a piatok tak uzavrela na úrovni 311,86 EURHUF a 4,1588 EURPLN. Voči českej korune euro
stratilo, no len veľmi mierne, a to 6 stotín percenta. Piatkové obchodovanie tak uzavrelo na úrovni 27,420 EURCZK.
EURUSD [23. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,0986 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
1.6.2015 1,0927 -0,54% - stupňujúca sa neistota ohľadom prípadného „Grexitu“
2.6.2015 1,1151 2,05% - pozitívne údaje z eurozóny; májová inflácia CPI na úrovni 0,3 %
3.6.2015 1,1275 1,11% - ECB zrevidovala inflačné očakávania na rok 2015 smerom nahor
4.6.2015 1,1238 -0,33% - silné dáta z USA; zníženie počtu žiadateľov o podporu
5.6.2015 1,1114 -1,10% - výrazný nárast počtu nových pracovných miest NFP v USA
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Európska, poľská ani anglická centrálna banka sadzby nezmenili
Tento týždeň zasadli tri centrálne banky spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. V stredu, 3. júna 2015, zasadla poľská
NBP, ale aj európska ECB. Ani v jednom prípade, podľa očakávaní, nedošlo k zmene úrokových sadzieb. Tie sa teda aktuálne nachádzajú
na úrovni 1,5 %, resp. 0,05 %. O svojej menovej politike rozhodovala vo štvrtok, 4. júna 2015, aj anglická BoE. Centrálni bankári aj tejto
krajiny ponechali sadzby bez zmeny, na úrovni 0,50 %.
1,04
1,18
1,32
12-14 2-15 4-15 6-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
12-14 2-15 4-15 6-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
12-14 2-15 4-15 6-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,69
0,75
0,81
12-14 2-15 4-15 6-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
12-14 2-15 4-15 6-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
12-14 2-15 4-15 6-15
EURPLN
-0,10
0,20
0,50
12-14 2-15 4-15 6-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
12-14 2-15 4-15 6-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
12-14 2-15 4-15 6-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent minulý týždeň zlacnela až o – 3,5 %
Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 63,31 USD za barel. Za týždeň sa jej cena znížila až o – 3,5 %. Medzimesačne je
lacnejšia až o – 7,3 % a v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o takmer – 39 %.
Ropa Brent [23. týždeň 2015], otváracia úroveň: 65,56 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
1.6.2015 64,88 -1,04% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. Slabší americký dolár zvyšuje dopyt po
komoditách denominovaných v tejto mene, a naopak. To sa podpísalo aj pod
minulotýždňový vývoj ceny tejto komodity. Ani rozhodnutie organizácie OPEC výrazne
neovplyvnilo vývoj ceny čierneho zlata.
2.6.2015 65,49 0,94%
3.6.2015 63,8 -2,58%
4.6.2015 62,03 -2,77%
5.6.2015 63,31 2,06%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato opäť lacnejšie
Zlato uplynulý týždeň zlacnelo o – 1,6 % na piatkových 1 172,0 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stratilo na
svojej hodnote – 1,8 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je lacnejšie o – 6,5 %.
1 100
1 200
1 300
1 400
1 500
1 600
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: BloombergZlato [23. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 190,55 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
1.6.2015 1 189,10 -0,12%
2.6.2015 1 192,99 0,33%
3.6.2015 1 185,05 -0,67%
4.6.2015 1 176,79 -0,70%
5.6.2015 1 172,00 -0,41%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Rast slovenskej ekonomiky potvrdený na úrovni 3,1 %
Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] minulý týždeň potvrdil svoj rýchly
odhad HDP z minulého mesiaca a slovenská ekonomika tak
v prvom tohtoročnom kvartáli vzrástla o 3,1 %. Ide
o najrýchlejší rast od konca roka 2011. V porovnaní
s minuloročným vývojom ale nastala zmena v štruktúre nášho
rastu. Zatiaľ čo v roku 2014 bol ťahúňom slovenského
hospodárstva domáci dopyt, v prvom tohtoročnom štvrťroku
prebral na seba úlohu ťahúňa dopyt zo zahraničia. Pod rast
zahraničného dopytu sa podpísala lacnejšia ropa, slabšie euro
či voľná menová politika ECB, čo podporuje rast ekonomík aj
našich hlavných obchodných partnerov. Sčasti však mohol byť náš export podporený aj slabšou bázou z minulého roka. Spotreba
domácností v 1. kvartáli 2015 priniesla negatívne prekvapenie, keď medziročne vzrástla len o 1,5 % a medzivartálne dokonca len o 0,3 %.
Takýto vývoj spotreby naznačoval už vývoj maloobchodných tržieb v prvom štvrťroku, napriek tomu však existovalo množstvo faktorov
[klesajúca nezamestnanosť, rast miezd, bezinflačné prostredie, nízke úrokové sadzby z úverov], ktoré vytvárali priestor pre míňanie
domácností. Došlo tak k určitej korekcii na strane spotreby našich domácností, ktorá by však mohla byť len krátkodobá. Tvorba hrubého
fixného kapitálu medziročne vzrástla o 6,6 %, medzikvartálne však došlo k jej spomaleniu, čo bolo pravdepodobne spôsobené bázickým
efektom [silná investičná aktivita v závere vlaňajška].
ŠÚ SR zverejnil aj údaje o vývoji zamestnanosti a miezd v prvom tohtoročnom štvrťroku. Miera nezamestnanosti podľa VZPS klesla na
12,4 % na celkový počet 339 tisíc osôb. Priemerná mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla úroveň 839 EUR. Jej nominálny
rast oproti predchádzajúcim kvartálom spomalil a dosiahol 2,2 % a v reálnom vyjadrení naše mzdy vzrástli o 2,6 %.
Tržby našich maloobchodníkov v apríli klesli
Z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil Štatistický
úrad SR [ŠÚ SR], vyplýva, že tržby slovenských
maloobchodníkov v apríli tohto roka klesli a to o – 0,4 %.
Zopakovala sa teda situácia z februára tohto roka, kedy taktiež
došlo k poklesu tržieb v maloobchode. Medziročne sa aprílové
tržby zvýšili v piatich oblastiach a klesli v štyroch.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci
s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných
predajniach, a to o 7,1 %. Nasledovali maloobchodníci
s ostatným tovarom pre domácnosť v špecializovaných
predajniach [o 5,2 %]. Menej peňazí si medziročne do kasy vložili predajcovia zariadení pre IKT [o – 1,5 %], nešpecializované predajne,
teda rôzne supermarkety [o – 1,7 %], ale aj predajcovia v stánkoch a na trhoch a predajcovia tovaru pre kultúru a rekreáciu.
-2
0
2
4
6
8
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
-8
-4
0
4
8
12
1Q08
2Q08
3Q08
4Q08
1Q09
2Q09
3Q09
4Q09
1Q10
2Q10
3Q10
4Q10
1Q11
2Q11
3Q11
4Q11
1Q12
2Q12
3Q12
4Q12
1Q13
2Q13
3Q13
4Q13
1Q14
2Q14
3Q14
4Q14
1Q15
%, r/r Vývoj HDP v SR
reálny rast HDP
Zdroj: ŠÚ SR

6. 6
Čo nové vo svete:
Gréci splátku odložili
SVET: Na piatkovom zasadnutí Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] nedošlo, podľa očakávaní, k žiadnym zmenám. Organizácia
OPEC potvrdila na ďalších šesť mesiacov svoju politiku, v rámci ktorej neobmedzuje ťažbu ropy a predĺžila tak platnosť terajších
ťažobných kvót. Keďže ceny ropy od začiatku roka ožili, predstavitelia OPEC – u na stretnutí vo Viedni nevideli dôvody na zmenu
stratégie. Zdá sa totiž, že tento prístup oživuje slabý rast globálnej spotreby ropy a zabrzdil konjunktúry ťažby bridlicovej ropy v USA.
GRÉCKO: Grécka ľavicová vláda už niekoľkokrát vyjadrila hnev a nespokojnosť nad nekompromisným postojom jej veriteľov. Podľa
jedného z jej predstaviteľov budú musieť Atény hľadať alternatívne riešenie. Veritelia chcú podľa jeho slov zaviesť tvrdé opatrenia, ktoré
vydierajú vládu a ak tento program nestiahnu, do úvahy prichádzajú predčasné parlamentné voľby. Gréci v piatok nezaplatili ďalšiu splátku
a jej úhradu posunuli spolu s ďalšími nadchádzajúcimi splátkami na koniec júna.
USA: Už nejaký ten piatok šumy z USA hovoria o tom, že na druhej strane Atlantického oceánu dôjde v druhej polovici tohto roka
k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Podľa niektorých predstaviteľov FED – u je už ekonomika krajiny na správnej ceste a preto nevidia
dôvod zvýšenie odkladať. MMF sa ale s touto myšlienkou nestotožňuje. Americká centrálna banka by podľa MMF mala odložiť zvyšovanie
úrokových sadzieb do prvého polroku 2016, a teda kým sa neobjavia jasnejšie signály udržateľného zotavovania. To je spojené s rastom
inflácie a miezd. Aktuálne sú ale údaje z americkej ekonomiky zmiešané.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Svetová banka [SB] očakáva miernejší pokles ruského hospodárstva ako vo svojej predchádzajúcej prognóze.
Banka v predikcii na rok 2015 predpokladá pokles HDP krajiny o – 2,7 %, kým v pôvodnom odhade očakávala, že ruská ekonomika oslabí
o – 3,8 %. Predstavitelia SB uviedli, že zlepšenie ich prognózy je dôsledkom oživenia cien ropy v posledných mesiacoch, dôsledkom
silnejšieho rubľu a spomaľujúcej sa inflácie. Zároveň však upozorňujú, že vývoj ruskej ekonomiky je stále neistý a existujú tu riziká
smerom nadol vyplývajúce predovšetkým z vývoja na trhu s ropou či z vývoja rusko – ukrajinských vzťahov

7. 7
Zaujalo nás:
Každý siedmy vyvezený automobil putoval vlani do Nemecka
To, že je Slovensko malou, otvorenou ekonomikou, je dobre známy fakt. Vzhľadom na polohu našej krajiny a z nej vyplývajúcich
obmedzení nielen v dostupnosti materiálových a surovinových zdrojov, ale aj vo veľkosti domáceho dopytu, je zahraničný obchod
neodmysliteľnou súčasťou nášho hospodárstva. Vo veľkej miere sa podieľa na tvorbe HDP, a teda aj na celkovom ekonomickom raste
našej krajiny. Na to, ako sa v minulom roku vyvíjal náš medzinárodný obchod, akými položkami bol najviac zastúpený a či došlo
k zmene našich obchodných partnerov, sa pozrieme v nasledujúcom texte.
V roku 2014 boli hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky najmä domáci dopyt a spotreba. Nie vždy tomu ale bolo tak. Naše hospodárstvo
bolo totiž po minulé roky výraznejšie ťahané zahraničným
dopytom. Export tovarov a služieb zo Slovenska ale v minulom
roku mierne ustál. Podpísala sa pod to najmä nie príliš priaznivá
situácia spojená s neistým vývojom v Európe, ale aj
geopolitickým napätím. Sankcie medzi Ruskou federáciou a EÚ
tak tiež zohrali svoju úlohu.
V minulom roku sme zo Slovenska vyviezli tovary a služby
v objeme 64 800,9 mil. EUR. Vzhľadom na to, že hodnota
importu dosiahla v tom istom období objem 60 152,2 mil. EUR,
sme vykázali opäť rekordne vysoký prebytok zahraničného
obchodu [4 648,7 mil. EUR]. Export sa tak na celkovom HDP
podieľal 86 % – ami.
Nie je žiadnou novinkou, že do zahraničia v najväčších
objemoch vyvážame dva druhy tovarov. Nie nadarmo sa
Slovensko čas od času označuje ako automobilová veľmoc.
Najmä tri veľké automobilky, ktoré u nás v súčasnosti
pôsobia, sa svojou výrobou a následným vývozom
automobilov podieľajú na celkovom slovenskom exporte
17,4 % - ami. V uplynulom roku sme vyviezli osobné automobily a iné motorové vozidlá v celkovej hodnote 11 264 mil. EUR. Najväčšími
odberateľmi „slovenských áut“ sú Nemci a Briti, ale aj Francúzi, Číňania a Američania. Do tejto pätice krajín odišla až viac ako
polovica vyvezených vozidiel. V porovnaní s rokom 2013 tak USA predbehli Taliansko, ktoré vtedy zastávalo 5. priečku.
Druhou najvýznamnejšou exportnou položkou boli aj v roku 2014 monitory, projektory a televízne prijímače. Na celkovom
exporte sa podieľali 8,4 % – ami. Aj v tomto prípade smeroval najväčší objem tovarov, rovná pätina, do Nemecka. V porovnaní
s rokom 2013 sa do prvej pätice najvýznamnejších exportných krajín nedostalo susedné Poľsko. Nahradilo ho Taliansko, aj keď ani
v prípade tejto južanskej krajiny a ani v prípade piateho Francúzska objem vyvezených tovarov nedosiahol hodnoty spred dvoch rokov.
V objeme nad 1 mld. EUR sme v roku 2014 vyviezli aj ďalšie kategórie tovarov. Väčšina z nich je spojená práve s rozvinutým
automobilovým priemyslom. Jedná sa najmä o rôzne súčasti a príslušenstvo, karosérie a pneumatiky. Zastúpenie mali aj ropné
oleje, valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele, drôty a káble.
Z hľadiska celkového objemu exportu podľa krajín vedie jednoznačne Nemecko s 22 % – ným podielom. Druhým najvýznamnejším
partnerom bolo Česko, nasledované našimi ďalšími susedmi Poľskom, Rakúskom a Maďarskom. Prvú desiatku dopĺňa Veľká Británia,
Francúzsko, Taliansko, Ruská federácia a Holandsko. Do spomenutej „desiatky“ krajín putovali až tri štvrtiny celkovej hodnoty nami
vyvezených tovarov. Tovary a služby v objeme nad 1 mld. EUR sme ale okrem spomenutých krajín vyviezli aj do Španielska, Číny,
Rumunska, USA a Švajčiarska.
Predpokladáme, že štruktúra zahraničného obchodu sa ani v nasledujúcich rokoch nebude zásadne meniť. Osobné automobily
a elektrotechnika tvoria dlhodobo gro nášho vývozu a ani na strane najvýznamnejších obchodných partnerov pravdepodobne v najbližšom
období nedôjde k významným zmenám. Práve Nemci sa tak budú našim výrobkom a službám aj naďalej tešiť, spomedzi všetkých krajín,
najviac.
Najvýznamnejšie exportné položky SR v roku 2014
Položka
Objem a podiel exportu
Krajina
Export
v mil. EUR
Podiel
krajiny
Osobné automobily
a iné motorové vozidlá
11 264 mil. EUR
17,4 % celkového exportu
Nemecko 1 687,3 15,0%
V. Británia 1 468,8 13,0%
Francúzsko 1 093,7 9,7%
Čína 1 023,2 9,1%
USA 657,1 5,8%
ostatné 5 333,3 47,4%
Monitory a projektory,
televízne prijímače
5 471 mil. EUR
8,4 % celkového exportu
Nemecko 1 096,2 20,0%
Holandsko 666,9 12,2%
V. Británia 659,5 12,1%
Taliansko 392,0 7,2%
Francúzsko 389,4 7,1%
ostatné 2 267,1 41,4%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

8. 8
Kalendár udalostí 24. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Saldo zahraničného obchodu [9. jún 2015], v mil. EUR apríl 2015 – –
Priemyselná a stavebná produkcia [10. jún 2015], r/r, v % apríl 2015 – –
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11. jún 2015] apríl 2015 – –
Inflácia CPI [12. jún 2015], r/r, v % máj 2015 – 0,1 –
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,1 – 0,1* 0,1
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,1 – 0,1* 0,1
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,9* – 3,1 – 3,6* – 2,8
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,6* 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2
EUR/USD2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03