Ekonomický týždenník Poštovej banky - 31. týždeň

1. 31. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
31. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Na dospelého Slováka pripadá priemerný úver z banky vo výške 4 908 EUR. Luxemburčan dlží 18 – krát viac. 3
 Čo nové vo svete: Ratingové agentúry úradovali, potešili Grécko i Slovensko 4
 Euro sa v júli voči doláru oslabilo o – 2,2 % 5
 Česká ČNB bude „kačku“ brániť minimálne do roku 2016 5
 Ropa Brent za uplynulý týždeň zlacnela o – 3,3 % 6
 Nálada v slovenskej ekonomike je najlepšia od leta 2011 6
 Aj v júni predávali naši priemyselníci svoju produkciu medziročne lacnejšie a to o – 3,3 % 7
 Rebríček týždňa: Viac ako 85 tisíc nezamestnaných Slovákov nikdy nepracovalo 8
 Kalendár udalostí 32. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
3
31. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Na dospelého Slováka pripadá priemerný úver z banky vo výške 4 908 EUR. Luxemburčan dlží 18 – krát viac.
Záujem Slovákov o bankové úvery postupne rastie. V prvej polovici roku 2014 požičali banky Slovákom vo forme nových úverov dovedna 3,91 mld. EUR, z čoho viac ako štvrtinu tvorili spotrebné úvery. Celkový stav úverov pre obyvateľstvo na konci júna dosiahol 20,65 mld. EUR a medziročne sa tak zvýšil o 11,0 %. Magická hranica 20 mld. EUR bola pritom pokorená už počas apríla. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnila Národná banka Slovenska.
Najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver, je bývanie. V prípade úverov na bývanie ide zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Spotrebné úvery zase využívame na menšie úpravy bytov či domov alebo na nákup zariadenia a spotrebičov. Po novom úvere však často siahame aj preto, aby sme si ním výhodne refinancovali už existujúci dlh, prípadne aby sme si prostredníctvom neho spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.
Nízka základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [ECB] ako i nízke úrovne sadzieb na medzibankovom trhu spôsobili v poslednom období pokles úrokov pri úverových produktoch na rekordné minimá. V júni 2014 dosiahla dohodnutá priemerná úroková sadzba na nových úveroch na bývanie úroveň 3,43 % a pri spotrebiteľských úveroch 12,61 %. Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverov na bývanie by mohol byť zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Výška úrokov na úverových, ale aj vkladových produktoch, je ale ovplyvnená okrem samotných trhových sadzieb aj obchodnou politikou bánk či konkurenčným bojom medzi nimi.
Podľa údajov ECB a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci júna 2014 dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 4 908 EUR. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 EUR v banke obyvateľom vložených u nás pripadá 77 EUR z banky klientom požičaných. Na základe oboch ukazovateľov patríme v EÚ medzi najmenej zadlžené národy.
Menej ako my banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu už iba obyvatelia šiestich ekonomík EÚ. Len približne 1 500 EUR dlhujú svojim bankám v priemere dospelí Rumuni a Bulhari. Dlh „dospeláka“ zo susedného Maďarska dosahuje v priemere 2 752 EUR. Nižšia úverová suma ako u nás ale pripadá v prepočte na dospelého človeka aj v Litve, Lotyšsku a Poľsku.
Naopak, najväčšími dlžníkmi v únii sú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu osobu vo veku 18 a viac rokov pripadá úver z banky v objeme až 88 628 EUR, teda 18 – krát viac ako u nás. Luxemburčania v priemere dlžia banke viac než dvakrát toľko, ako druhí najväčší bankoví dlžníci, ktorými sú Švédi. Viac ako 30 tisíc eur má ale z banky požičaných aj priemerný dospelý obyvateľ Holandska a Cypru.
Nižší objem úverov ako vkladov aktuálne evidujú dve tretiny európskych ekonomík. Najnižší pomer vychádza v Belgicku a to 41 EUR z banky požičaných na 100 EUR v banke vložených. Život na dlh naopak najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na 100 EUR v banke uložených pripadá až 212 EUR z banky požičaných.
Stav úverov v krajinách EÚ k 6_2014 Krajina úvery domácností na obyvateľa 18+ [v EUR] úverová suma na 100 EUR vkladu [v EUR] Rumunsko
1 423
78 Bulharsko
1 556
48 Maďarsko
2 752
96 Litva
3 048
85 Lotyšsko
3 459
116 Poľsko
4 453
98 Slovensko 4 908 77 Chorvátsko
4 927
70 Česká republika
5 106
63 Slovinsko
5 169
58 Estónsko
6 410
128 Taliansko
12 063
63 Grécko
12 395
83 Malta
13 033
51 Belgicko
14 572
41 Portugalsko
14 700
95 Španielsko
19 963
100 Rakúsko
20 912
65 Francúzsko
21 275
89 Nemecko 21 450 78 Fínsko 27 116 143 Veľká Británia
29 341
105 Írsko
29 703
111 Cyprus
31 848
91 Holandsko
32 314
108 Švédsko
42 647
212 Luxembursko
88 628
83 Zdroj: prepočet Poštovej banky na základe údajov ECB Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, dáta za Dánsko neboli dostupné

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
31. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Ratingové agentúry úradovali, potešili Grécko i Slovensko
SLOVENSKO: Slovensko sa od agentúry S&P v piatok dočkalo lepšieho výhľadu ratingu, ktorý je aktuálne stanovený na stupni A, čo je 6. najvyššia možná úroveň. Výhľad slovenského ratingového hodnotenia je po novom pozitívny, čo podľa agentúry predstavuje pravdepodobnosť jedna ku trom, že rating Slovenska v horizonte dvoch rokov vzrastie. Agentúra S&P ocenila na Slovensku konsolidáciu v oblasti verejných financií a zohľadnila aj očakávaný hospodársky rast v najbližších rokoch.
GRÉCKO: V súlade s našimi očakávaniami zlepšila v piatok agentúra Moody´s ratingové hodnotenie Grécka z úrovne Caa3 na Caa1 so stabilným výhľadom. Tento krok sme zo strany agentúry očakávali aj preto, že jej hodnotenie pre Grécko bolo výrazne nižšie než hodnotenie dvoch najväčších konkurenčných agentúr. Agentúra Moody´s svoje rozhodnutie odôvodnila výrazným pokrokom Grécka vo fiškálnej oblasti, znížením úverového zaťaženia a predĺžením splatnosti záväzkov.
Rozpočtový výbor gréckeho parlamentu minulý týždeň zverejnil pravidelnú kvartálnu správu, v ktorej konštatuje, že Grécko potrebuje „prihodiť“ nejaké miliardy k pomoci v objeme 240 mld. EUR, ktorú postupne čerpá už od roku 2010. Gréci sú si ale vedomí, že dodatočná pomoc by sa spájala aj s dodatočnými podmienkami. Stav v gréckom bankovom sektore je podľa správy katastrofálny, keď podiel nesplácaných úverov [NPLs] dosahuje až 40 % [po započítaní tých úverov, ktoré už prešli reštrukturalizáciou, no sú opäť v omeškaní so splácaním].
Na svetovom derivátovom trhu boli v júli po prvýkrát za viac ako dva roky zaznamenané nové CDS kontrakty naviazané na grécke štátne dlhopisy. Centrálny register takýchto kontraktov ukázal, že na grécky dlh bolo uzavretých 74 CDS kontraktov, ktoré sa spolu vzťahujú na dlh v objeme 165 mil. USD. Celkovo je tak v súčasnosti aktívnych 292 kontraktov kryjúcich dlh v čistej hodnote viac ako pol miliardy dolárov. Poistenie splatnosti gréckeho dlhu na 5 rokov aktuálne stojí približne 450 bps [t. j. 4,50 EUR ročne na 100 EUR dlhu], čo zodpovedá pravdepodobnosti 1 ku 3, že Grécko v tomto časovom horizonte nedokáže splatiť svoj dlh. Kontrakty CDS boli v prípade Grécka aktivované v marci 2012, kedy došlo k tzv. haircutu na dlhopisoch spravovaných gréckym právom.
NEMECKO: Vývoj na nemeckých 10 – ročných dlhopisoch [bundy] ukazuje, že kríza v eurozóne stále nie je zažehnaná. Ako inak si vysvetliť fakt, že Nemecko si v súčasnosti dokáže od investorov požičiavať pri historicky najnižších výnosoch? Iste, svoje robí aj menová politika Európskej centrálnej banky [ECB], avšak tá je pre všetky krajiny eurozóny nastavená rovnako. Nemecko má však špecifické postavenie bezpečného prístavu, do ktorého sa investori utiekajú v čase neistoty. A tá vládne aj dnes, predovšetkým v súvislosti s geopolitickým vývojom. Výnos z 10 – ročných nemeckých dlhopisov minulý týždeň na sekundárnom trhu dosiahol rekordne nízku úroveň 1,11 %. No nepožičali by ste si za toľko?
CYPRUS: Len niečo vyše roka po tom, ako Bank of Cyprus prešla reštrukturalizáciou, uzavrela banka dohodu o predaji akcií súkromným investorom, vďaka čomu na trhu vyzbiera 1 mld. EUR. Obchod sa mal podľa dostupných informácií uskutočniť pri cene 0,24 EUR za akciu, pričom banka vydala 4,17 mld. ks nových akcií. Záujem prejavili rôzne investičné fondy, najmä z Veľkej Británie a USA, ale aj Európska banka pre obnovu a rozvoj [EBRD]. Bank of Cyprus plánuje prostriedky využiť na zlepšenie svojich kapitálových ukazovateľov pred jesenným testovaním a hodnotením v podaní ECB.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Predstavitelia Európskej únie sa minulý týždeň zhodli na nových sankciách voči Ruskej federácii, ktoré nie sú namierené len voči konkrétnym ruským predstaviteľom, ale celým ekonomickým odvetviam. Najviac zasiahnuté by mali byť finančný, technologický a obranný sektor. Členovia EÚ sa tiež zhodli na zákaze pre európskych investorov nakupovať nové dlhopisy alebo akcie bánk vlastnených aspoň spolovice ruskou vládou. Ide hlavne o päticu bánk, ktoré patria medzi desiatku najväčších ruských bánk podľa objemu aktív. Nové sankcie zamerané na ruský energetický, finančný a zbrojný sektor ohlásil následne aj americký prezident Barrack Obama.
ARGENTÍNA: Snahy o dohodu medzi Argentínou a investormi, ktorí odmietli haircut na svojich dlhopisoch pri bankrote krajiny v roku 2001, stroskotali a Argentína tak po 13 rokoch opäť upadla do platobnej neschopnosti. Argentína mala uplynulú stredu poslednú možnosť vyplatiť investorom úrokový výnos v objeme 13 mld. USD, a keďže tak neurobila, agentúra S&P znížila rating krajiny na úroveň SD, teda selektívny bankrot.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
31. týždeň 2014
Euro sa v júli voči doláru oslabilo o – 2,2 %
Úvod týždňa sa na menovom páre EURUSD niesol v pokojnom duchu a euro sa voči doláru obchodovalo len v úzkom pásme v okolí úrovne 1,3440 EURUSD. Aj utorok bol na zverejnenia dát skôr chudobný. Hneď ráno sklamali stagnujúce maloobchodné tržby v Španielsku a impulz euru nedali ani nemecké dovozné ceny. Eurodolár si tak dopoludnia skôr hľadal svoj smer a držal sa v okolí úrovne 1,3440 EURUSD. K obratu došlo popoludní, kedy euro voči doláru skĺzlo nadol a jeho pokles sa zastavil až na úrovni 1,3404 EURUSD. Streda priniesla na devízový trh trochu vzruchu. Euro sa voči doláru už v ranných hodinách obchodovalo na dohľad hladiny 1,3400 EURUSD, ktorú viackrát aj otestovalo, no zakaždým sa nad ňu vrátilo. To ale platilo len do zverejnenia dát o vývoji americkej ekonomiky v druhom tohtoročnom štvrťroku, ktorý výrazne prekonal očakávania. Podľa anualizovaných údajov pridala americká ekonomika v porovnaní s prvým štvrťrokom na sile o celé 4 % a k úprave vývoja smerom nahor došlo aj za prvý kvartál. Okamžite po zverejnení týchto čísel získaval dolár na sile a euro sa porúčalo až na takmer 9 – mesačné minimum 1,3370 EURUSD. Po rozhodnutí amerického Fed-u nemeniť menovú politiku euro časť strát vymazalo a dostalo sa späť na dohľad hladiny 1,3400 EURUSD. Mesiac júl vo štvrtok otočil posledný list a uzavreli sme tak už aj siedmy mesiac roka. Spoločná mena eurozóny sa v júli voči doláru oslabila o – 2,2 %, keď sa do kurzu eurodolára začali vo väčšej miere odrážať očakávania roztvárania nožníc medzi úrokovými sadzbami v USA a eurozóne. Júlové dáta z amerického trhu práce v podobe miery nezamestnanosti a tvorby pracovných miest NFP v piatok zaostali za očakávaniami a podpísali sa pod to, že dolár vstúpil do augustového obchodovania ľavou nohou. Do otvorenia amerických trhov sa euro voči doláru držalo pod hladinou 1,3400 EURUSD, no zverejnenie horších než predpokladaných čísel poslalo dolár nadol a euro nahor. Spoločná mena eurozóny si polepšila na úroveň 1,3430 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon obchodovanie aj ukončila.
Menám nášho regiónu sa uplynulý týždeň nedarilo a voči euru si zaknihovali pomerne výrazné straty. Čierny Peter zostal v ruke maďarskému forintu, ktorý za týždeň voči euru oslabil o – 1,4 % a dostal sa až na úroveň 313,00 EURHUF. Takmer percento si z hodnoty odpísal aj poľský zlotý, ktorý sa v piatok večer voči euru obchodoval na úrovni 4,1840 EURPLN. Po dlhej dobe nemôžeme za stabilný označiť ani vývoj kurzu českej koruny. Tá minulý týždeň voči euru oslabila o – 0,7 % až na dohľad hladiny 27,700 EURCZK po tom, ako tamojšia centrálna banka ČNB predĺžila obdobie, počas ktorého bude kurz koruny brániť pred posilnením.
Česká ČNB bude „kačku“ brániť minimálne do roku 2016
Americký Fed uplynulú stredu v súlade s očakávaniami ponechal základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,25 % a znížil objem stimulov v rámci stále prebiehajúceho kvantitatívneho uvoľňovania o – 10 mld. USD na 25 mld. USD mesačne. Stanovisko po zverejnení rozhodnutia bolo ale mierne rozporuplné, tak ako sú aj samotní členovia menového výboru FOMC. Vo štvrtok zasadla aj česká ČNB, ktorá pritvrdila rétoriku a uviedla, že kurz koruny voči euru bude brániť minimálne do začiatku roka 2016. Doposiaľ pritom uvádzala, že devízové intervencie bude využívať ako nástroj uvoľnenia menovej politiky „len“ do polovice roka 2015. Česká „kačka“ sa v reakcii na vyhlásenie oslabila voči euru o takmer pol percenta na úroveň 27,680 EURCZK, čo je jej najnižšia tohtoročná úroveň. Tento týždeň nás čakajú zasadnutia dvoch centrálnych bánk, ktoré v našom týždenníku monitorujeme. Ako už tradične vo štvrtok zasadnú britská BoE aj „naša“ ECB. Od oboch centrálnych bánk očakávame rozhodnutie o ponechaní základných sadzieb bez zmeny, t. j. na úrovni 0,50 % v prípade BoE a 0,15 % v prípade ECB.
1,32
1,36
1,40
2-14
4-14
6-14
8-14
EURUSD
27,00
27,40
27,80
2-14
4-14
6-14
8-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
2-14
4-14
6-14
8-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
2-14
4-14
6-14
8-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
2,50
5,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
31. týždeň 2014
Ropa Brent za uplynulý týždeň zlacnela o – 3,3 %
Cena ropy Brent aj uplynulý týždeň poklesla a v júli ako takom si dokonca zaknihovala najvýraznejšie mesačné zlacnenie za viac ako dva roky. V pondelok cena ropy Brent poklesla na 107,57 USD za barel po tom, ako pokles dopytu po čiernom zlate v Európe prevážil obavy zo stupňujúceho sa geopolitického napätia. V utorok síce ropa nepatrne zdražela na 107,72 dolárov za barel, no už v stredu zlacnela na 106,51 USD za barel z dôvodu ponuky prevyšujúcej dopyt. Aj vo štvrtok severomorská ropná zmes zlacnela a to na 106,02 USD za barel. Dôvodom bol nárast zásob benzínu v USA aj napriek prebiehajúcej motoristickej sezóne. Za celý júl ropa Brent zlacnela o – 5,4 %. Ani v prvý augustový deň sa ale cenový pokles ropy Brent nezastavil. V piatok ropa zlacnela na úroveň 104,84 USD za barel a za celý týždeň si tak z ceny odpísala – 3,3 %.
Nálada v slovenskej ekonomike je najlepšia od leta 2011
Hodnotu 100 bodov prekonala nálada na Slovensku už v júni a to po prvýkrát od mája 2012. V júli došlo k ďalšiemu výraznému zlepšeniu indikátora ekonomického sentimentu [IES], ktorý medzimesačne vzrástol o dva percentuálne body na úroveň 102,8 bodu a nálada v našej ekonomike je tak najlepšia od leta roku 2011. Nálada v našej ekonomike sa pritom podľa prieskumov zlepšuje nepretržite už 13 mesiacov v rade [s výnimkou januára a februára 2014, kedy hodnota indikátora stagnovala]. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR].
Pod medzimesačné zlepšenie nálady v našej ekonomike sa v júli podpísali takmer všetky sledované oblasti s výnimkou obchodu. Najvýraznejšie zvýšenie dôvery nastalo v porovnaní s júnom v priemysle, kde náladu pozitívne ovplyvnili očakávania vyšších objednávok v najbližšom štvrťroku a taktiež rast dopytu. Značné polepšenie priniesli posledné mesiace aj v nálade spotrebiteľov, ktorí boli v júli najlepšie naladení od jesene 2008, k čomu prispeli najmä očakávania znižujúcej sa miery nezamestnanosti.
V porovnaní s vlaňajším júlom bola atmosféra v našej ekonomike lepšia až o 13,3 bodu. Naďalej však zaostávala za úrovňou svojho dlhodobého priemeru, avšak už iba o – 1,7 bodu.
85
90
95
100
105
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
31. týždeň 2014
Aj v júni predávali naši priemyselníci svoju produkciu medziročne lacnejšie a to o – 3,3 %
Počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR júnový vývoj cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. V šiestom tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty prvým odberateľom o – 3,3 % lacnejšie ako pred rokom. K medziročnému poklesu cien tak prišlo už po štrnásty mesiac v rade. Zároveň však bol pokles priemyselných cien najmiernejším od tohtoročného marca.
Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a to o – 6,3 %. V samotnej priemyselnej výrobe bol vykázaný pokles cien o – 1,4 %. V ťažbe a dobývaní sa ceny výrobcov mierne zvýšili o 0,1 % a v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov vzrástli o 1,4 %.
Pod júnový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa podpísali hlavne o – 4,9 % nižšie ceny chemických produktov. O – 2,8 % sa znížili ceny elektrických zariadení a o – 2,4 % poklesli ceny strojov a zariadení. V našom najdôležitejšom odvetví, automobilovom priemysle, bola zaznamenaná stagnácia cien.
Nárast cien bol spomedzi priemyselných odvetví evidovaný iba v prípade textilného priemyslu [o 2,6 %] a ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov [o 0,7 %]. Všetky ostatné odvetvia nášho priemyslu vykázali v júni pokles cien svojich produktov.
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
PPI
CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI
%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
31. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Viac ako 85 tisíc nezamestnaných Slovákov nikdy nepracovalo
Slovenský pracovný trh sa dodnes nespamätal z dopadov globálnej hospodárskej krízy. Pre bežného človeka je v horších časoch najväčším strašiakom práve hrozba straty práce. Podľa najnovšieho výberového zisťovania pracovných síl za 1. štvrťrok 2014 bolo v úvode tohto roka na Slovensku bez práce 382,9 tisíc Slovákov.
Výsledky výberového zisťovania pracovných síl pravidelne zverejňuje ŠÚ SR. Z najnovšieho vydania vyplynulo, že viac než pätina z nezamestnaných, teda až 85,6 tisíc Slovákov, nikdy nemalo prácu. Títo ľudia teda nemali možnosť získať pracovné návyky, po ukončení štúdia zostali doma a zamestnanie si dodnes nenašli. Jedná sa nielen o časť minuloročných absolventov, ktorí sú bez práce niekoľko mesiacov, ale aj o ľudí, ktorí si po škole nedokázali nájsť prácu aj celé roky. O to ťažšia je ich situácia na slovenskom pracovnom trhu, kde na jedno voľné miesto pripadajú desiatky nezamestnaných.
Až 76,8 tis. nezamestnaných pracovalo naposledy v oblasti priemyselnej výroby. Priemysel je naším najväčším zamestnávateľom a s hospodárskou krízou súvisiaci pokles zahraničného dopytu sa v tomto odvetví postaral o masívne prepúšťanie. Pokles počtu zamestnaných v priemysle dosiahol v krízovom období až – 20 % a priemysel stále nedokázal nabrať prepustených zamestnancov späť.
Ďalšími odvetviami, z ktorých pochádza najvyšší počet nezamestnaných Slovákov, sú stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod. Stavebníkov už niekoľko rokov trápi klesajúca produkcia a ani príchod leta nie je zárukou rastu zákaziek. Predtým, ako sa stali nezamestnanými, pracovalo v odvetví stavebníctva až 33,3 tisíca Slovákov, ktorí sú v súčasnosti bez práce. O stovku menej nezamestnaných ľudí pracovalo naposledy v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu.
Až v prípade cca 60 tisíc nezamestnaných nebolo zistené, v akej oblasti pred stratou práce pôsobili. Od ich posledného zamestnania totiž uplynulo až viac ako 8 rokov.
V akej ekonomickej činnosti naposledy pracovali nezamestnaní Slováci? [1Q2014] posledné zamestnanie počet osôb [v tis.] nikdy nemali zamestnanie 85,6 priemyselná výroba 76,8 nezistené 60,1 stavebníctvo 33,3 veľkoobchod a maloobchod 33,2 verejná správa, sociálne zabezpečenie 16,3 pôdohospodárstvo 14,5 ubytovacie a stravovacie služby 12,6 zdravotníctvo, sociálna pomoc 10,8 doprava a skladovanie 10,5 vzdelávanie 5,3 administratívne služby 5,1 dodávka vody, odpady 4,0 ostatné činnosti 3,4 informácie a komunikácia 2,7 finančné a poisťovacie činnosti 2,1 umenie, zábava a rekreácia 2,1 odborné, vedecké a technické činnosti 2,0 dodávka elektriny, plynu, pary 1,2 ťažba a dobývanie 0,9 činnosti v oblasti nehnuteľností 0,4 SPOLU NEZAMESTNANÍ 382,9 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
31. týždeň 2014
Kalendár udalostí 31. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Maloobchodné tržby [5. august 2014], v %, r/r jún 2014 – – Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [7. august 2014], v % august 2014 0,15 [bez zmeny] 0,15 Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [7. august 2014], v % august 2014 0,50 [bez zmeny] 0,50 Priemyselná produkcia [8. august 2014], v %, r/r jún 2014 – – Stavebná produkcia [8. august 2014], v %, r/r jún 2014 – –
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,1 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,7 – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 340,0 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,33 1,32 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,10 0,12 0,15
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť