Ekonomický týždenník Poštovej banky - 6. týždeň, 2015

1. 6. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
26. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Osem zaujímavostí, ktoré by ste mali vedieť
o slovenskom úverovom trhu v roku 2014 3
Čo nové vo svete: Nad Gréckom sa zmráka 4
Euro aj uplynulý týždeň so ziskom 5
Zasadla poľská, česká a britská centrálna banka 5
Ropa Brent medzimesačne zdražela o takmer 11 % 6
Maloobchodníkom v decembri vzrástli tržby 6
Ceny priemyselníkov s poklesom v takmer všetkých krajinách EÚ 7
Rebríček týždňa: Takmer pätina Európanov a 15 % Slovákov
nikdy nepoužíva internet 8
Kalendár udalostí 7. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
36. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Osem zaujímavostí, ktoré by ste mali vedieť o slovenskom
úverovom trhu v roku 2014
Banky požičali počas celého roka 2014 obyvateľstvu vo forme nových úverov 8,14 mld. EUR. Medziročne tak prišlo k nárastu objemu
novoposkytnutých úverov až o takmer štvrtinu, čo ale zahŕňa napríklad aj pôžičky použité na refinancovanie starých úverov. Vo forme nových
spotrebných úverov požičali banky retailovým klientom 2,22 mld. EUR a vo forme nových úverov na bývanie poskytli bankové domy
obyvateľstvu 5,72 mld. EUR. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska [NBS].
Dopyt po úveroch bol najvyšší v jarnom období [2. kvartál 2014] a v predvianočnom období [4. kvartál 2014]. Najvyššie objemy
novoposkytnutých spotrebných úverov evidovali banky v poslednom štvrťroku vlaňajška. Ten bol druhý najsilnejší aj v prípade úverov na
bývanie. Predbehlo ho len jarné obdobie, kedy banky poskytli najviac prostriedkov určených na nové alebo zrekonštruované bývanie.
Celkový objem úverov pre obyvateľstvo na
konci vlaňajška dosiahol úroveň 21,98
mld. EUR a 22 – miliardová hranica je
takpovediac „na dosah“. Magická hranica
20 mld. EUR bola pritom pokorená len počas
minuloročného apríla. Stav úverov pre
obyvateľov medziročne vzrástol o cca 12 %.
V závere vlaňajšieho roka tak dlžili Slováci
bankám vo forme spotrebných úverov
3,36 mld. EUR a vo forme úverov na bývanie
16,87 mld. EUR. Úvery na bývanie tak
predstavujú z celkového objemu úverov
pre obyvateľstvo približne tri štvrtiny
a spotrebné úvery tvoria cca 15 %
z celkových úverov.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky
[ECB] a našich prepočtov mal na konci vlaňajška každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5 226 EUR. Menej ako my
banke dlžia v prepočte na dospelú hlavu už iba obyvatelia deviatich krajín EÚ. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako
stav vkladov, v bankách máme stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných. Na 100 EUR v banke vložených totiž pripadá 81
EUR z banky klientom požičaných. Na základe oboch uvedených ukazovateľov patríme v EÚ medzi menej zadlžené národy.
Pre zaujímavosť ešte uvádzame, že tri štvrtiny európskych ekonomík evidujú nižší objem úverov ako vkladov v bankovom sektore.
Život na dlh najviac vonia ľuďom vo Švédsku, kde na 100 EUR v banke vložených vlani pripadlo až 210 EUR z banky požičaných. Naopak,
najnižší pomer vykázalo ku koncu vlaňajška Belgicko, a to 42 EUR z banky požičaných na 100 EUR v banke vložených.
O úver žiadajúcim Slovákom prial uplynulý rok aj z pohľadu úrokových sadzieb. Nízka úroková sadzba ECB ako aj nízke sadzby na
medzibankovom trhu viedli k poklesu úrokov pri úverových produktoch na rekordné minimá. V decembri 2014 sa dohodnutá priemerná
úroková sadzba na nových úveroch na bývanie nachádzala už len na úrovni 2,93 % a v prípade spotrebiteľských úverov na úrovni 12,38 %.
Očakávame, že trend nižších sadzieb z úverových produktov bude zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch. Netreba však
zabúdať na to, že úroveň sadzieb na úverových produktoch je limitovaná aj ďalšími faktormi. Významnú rolu tu zohráva napríklad
bonita klienta a riziková prirážka, konkurenčný boj o zákazníka medzi bankami, marketingová politika či rôzne produktové kampane.
Bývanie je najčastejším dôvodom, prečo ideme do banky a požiadame o úver. V prípade hypoték alebo iných úverov na bývanie ide
zväčša o kúpu alebo väčšiu rekonštrukciu bývania. Po spotrebných úveroch zase siahame kvôli drobnejším úpravám bytov či domov alebo
kvôli nákupu zariadenia a spotrebičov. Prostredníctvom úveru si ale Slováci nefinancujú len svoje bývanie, ale napríklad aj nové auto. Po
novom úvere často siahame aj preto, aby sme ním výhodne refinancovali už existujúci dlh alebo aby sme si prostredníctvom neho
spojili viac úverov do jedného prehľadnejšieho a s lepšou splátkou.
Osem aktualít, ktoré by ste mali vedieť o slovenskom úverovom trhu v roku 2014
21,98 mld. EUR
stav úverov pre obyvateľstvo, ktorý evidoval slovenský bankový
sektor na konci roka 2014
75 % a 15 %
75 % z celkového objemu úverov tvoria úvery na bývanie
15 % z celkového objemu úverov tvoria spotrebné úvery
8,14 mld. EUR
objem finančných prostriedkov, ktorý poskytli banky obyvateľstvu
počas roka 2014 vo forme nových úverov
5 226 EUR úverová suma pripadajúca v priemere na 1 dospelého Slováka
druhý štvrťrok 2014 najviac sme si počas neho požičali vo forme úverov na bývanie
posledný štvrťrok 2014 najviac sme si počas neho požičali vo forme spotrebných úverov
bývanie najčastejší dôvod, kvôli ktorému si požičiavame
úvery < vklady [81 : 100]
v bankách máme viac peňazí uložených ako z nich požičaných, na
100 EUR v banke vložených pripadá 81 EUR z banky požičaných
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa NBS, ECB, prieskumu Poštovej banky

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
46. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Nad Gréckom sa zmráka
GRÉCKO: Grécky premiér Alexis Tsipras v nedeľu odmietol program medzinárodnej pomoci od EÚ a Medzinárodného menového fondu
[MMF]. Zároveň uviedol, že nepožiada európskych lídrov o predĺženie programu, pretože záchranný program zlyhal. Povedal však, že
existuje možnosť uzavretia medzinárodnej dohody s veriteľmi do konca mesiaca. Tá má krajine pomôcť preklenúť obdobie, kým Grécko
dosiahne novú dohodu o dlhu. Súčasný program pomoci pre Grécko teda vyprší 28. februára.
V nadväznosti na aktuálnu situáciu v Grécku sme už avizovali, že medzinárodná ratingová agentúra Standard&Poor's [S&P] zvažuje zníženie
ratingu tejto krajiny. A neostalo len pri hrozbách. S&P totiž znížila rating dlhodobých záväzkov Grécka na B- zo stupňa B a upozornila, že
obmedzená likvidita gréckych bánk zmenšuje časový rámec, ktorý má nová vláda krajiny na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Dodala tiež, že
dlhodobý aj krátkodobý rating Grécka zostáva v procese revízie s možnosťou zníženia a varovala, že zdĺhavé rokovania by mohli zhoršiť
ekonomickú situáciu krajiny. Agentúra zároveň uviedla, že predlžovanie rokovaní by tiež mohlo viesť k výberom vkladov a v najhoršom
prípade k zavedeniu kontroly kapitálu a k strate prístupu k veriteľom, ktorí sú poslednou možnosťou, čo by potenciálne viedlo k vylúčeniu z
Európskej hospodárskej a menovej únie. S revíziou ratingu záväzkov Grécka s možnosťou jeho zníženia začala z rovnakých dôvodov aj
agentúra Moody's. Od tejto agentúry má v súčasnosti krajina rating na úrovni Caa1.
EUROZÓNA: Európska centrálna banka [ECB] už nebude prijímať grécke štátne dlhopisy ako zábezpeku na úvery pre grécke komerčné
banky. Riziká spojené s financovaním domácich bánk tak prechádzajú na grécku centrálnu banku. Čerpanie peňazí z núdzovej úverovej linky
[ELA] však naďalej podlieha schváleniu Radou guvernérov ECB. Núdzové úverové linky by sa mali poskytovať iba krátkodobo a solventným
bankám. Toto rozhodnutie prišlo po stretnutí šéfa ECB Draghiho s gréckym ministrom financií Varoufakisom a do platnosti by malo vstúpiť
11. februára 2015. Mnohí predstavitelia ECB totiž považujú kroky gréckej vlády za opustenie reformného programu. Podľa vyhlásení šéfa
Európskeho parlamentu Schulza krajina riskuje bankrot, ak jednostranne zmení dohody.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Rusko už dlhšie obdobie prežíva krušné časy. Konflikt s Ukrajinou. Sankcie zo západu. Historický prepad rubľa. To je
len pár problémov, ktorým v súčasnosti najväčšia krajina sveta musí čeliť. Centrálna banka Ruska preto podniká rôzne kroky, ktorými chce
naštartovať ekonomiku. Práve tej pre nízke ceny ropy a západné sankcie hrozí recesia. Len v decembri banka zvýšila základnú úrokovú
sadzbu o 6,5 percentuálneho bodu na 17 % v snahe zastaviť pád rubľa a zmierniť infláciu, ktorá sa v decembri dostala do dvojciferných čísel,
nad hranicu 11 %. V piatok ale prekvapujúco pristúpila k opačnému kroku a znížila základnú úrokovú sadzbu o dva percentuálne body na
15 %.
Najnovšie Rusko uvažuje o „zastropovaní“ cien potravín. Uviedol to vicepremiér krajiny Dvorkovič. Nakoľko sa potraviny v Rusku výrazne
zdražujú kvôli oslabovaniu sa rubľa a dovoznému embargu, ruská vláda zvažuje zavedenie limitov pre maloobchodné ceny základných
potravinárskych tovarov. V súčasnosti už úrady uskutočňujú aj inšpekcie zamerané na odhaľovanie neoprávneného zvyšovania
maloobchodných cien. Ruská centrálna banka zároveň uviedla, že očakáva návrat inflácie pod hranicu 10 % začiatkom budúceho roka.
ŠPANIELSKO: Víťazstvo gréckej strany Syriza posilnilo nádej radikálnych ľavicových strán naprieč Európou. V decembri tohto roka čakajú
parlamentné voľby ďalšiu južanskú krajinu. Tou je Španielsko. V predvolebných prieskumoch zatiaľ prislúcha prvenstvo strane Podemos, ktorá
odmieta úsporné opatrenia a potenciálnych voličov chce pritiahnuť sociálne orientovanou rétorikou. Týmto je identická s gréckou Syrizou, no
na rozdiel od nej môže na ceste k víťazstvu zakopnúť hneď o niekoľko prekážok. Španielska ekonomika si totiž vedie podstatne lepšie ako tá
grécka. V 4. kvartáli uplynulého roka zaznamenalo Španielsko najrýchlejšie tempo rastu HDP od roku 2007. Zadlženie krajiny je takmer
o polovicu nižšie ako to grécke. A napriek tomu, že miera nezamestnanosti je stále vysoká, vykazuje kontinuálny klesajúci trend. Zdá sa teda,
že tvrdé reformy, proti ktorým Podemos zbrojí, majú svoje opodstatnenie. Kým Tsiprasovi hralo do karát aj to, že mohol útočiť na tzv. Trojku,
ktorá v očiach gréckych občanov stála za drastickým uťahovaním si opaskov, Španielsko takéhoto „nepriateľa“ nemá. Madrid totiž nemusel
žiadať o záchrannú pôžičku z ktorej by vyplynula prísna rozpočtová disciplína. Ďalšou nevýhodou pre Podemos je aj odlišná štruktúra
v prideľovaní parlamentných kresiel. V grécku totiž získava víťaz volieb dodatočných 50 kresiel. V Španielsku tento benefit neexistuje. To
môže výrazne ovplyvniť schopnosť strany Podemos zostaviť vládu svojpomocne. Či teda bude mať Syriza svojho španielskeho nasledovateľa
zistíme koncom tohto roka.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
56. týždeň 2015
Euro aj uplynulý týždeň so ziskom
Napriek vzostupom a pádom, ktorým spoločná
mena eurozóny uplynulý týždeň čelila, sa jej
podarilo týždeň opäť ukončiť so ziskom. Aj keď
len miernym, a to 0,2 %. Americký dolár strácal na
sile vplyvom zverejnených údajov prevažne
z oblasti priemyselnej výroby. Ani osobné výdavky
nedosiahli očakávania trhu. Pozitívny bol aspoň
vývoj osobných príjmov Američanov. V ranných
hodinách bolo obchodovanie ešte chudobné na
udalosti. To sa odzrkadlilo aj na relatívne
pokojnom vývoji najobchodovanejšieho menového
páru. Euro vtedy oscilovalo okolo svojej otváracej
úrovne 1,1290 EURUSD. Ako hodiny pribúdali
a makroekonomický kalendár sa plnil, začala si
spoločná mena eurozóny voči americkému doláru
postupne pripisovať zisky. Prvý pracovný deň týždňa uzavrela na úrovni 1,1340 EURUSD. Počas utorkového dopoludnia euro oscilovalo okolo
svojej otváracej úrovne. Výrazná zmena nastala až s príchodom popoludnia. Euro sa voči americkému doláru výrazne posilnilo a až do
večerných hodín si pripisovalo zisky. Návrh gréckej vlády pochopili finančné trhy ako relatívne prijateľnú variantu, ktorá by mohla viesť
k dohode Grécka s medzinárodnými veriteľmi. Naša mena deň uzavrela aj tak o 1,2 % silnejšia, a to na úrovni 1,1480 EURUSD. Očakávania,
že Grécko pravdepodobne dosiahne dohodu o svojich dlhoch, sa v stredu oslabili. Predstavitelia hospodárskej politiky EÚ totiž prejavili voči
novým gréckym návrhom zdržanlivosť. Euro nezareagovalo ani na pozitíve údaje z eurozóny, podľa ktorých v závere minulého roka vzrástli
tržby maloobchodníkov viac ako trh očakával. Deň uzavrela spoločná mena na úrovni 1,1345 EURUSD. Vo štvrtok sa ale vrátila k rastu. Už od
skorého rána mierila nahor. Trh sa totiž domnieval, že švajčiarska centrálna banka opäť nakupovala eurá s cieľom oslabiť frank. Našej mene
hrala do karát aj správa o tom, že nemecké priemyselné objednávky stúpli v poslednom mesiaci minulého roka výraznejšie ako sa očakávalo
a zároveň na najvyššiu úroveň od prvej polovice roka 2008. Deň uzavrelo euro na úrovni 1,1475 EURUSD. Zverejnené najnovšie údaje
hovoriace o vývoji zamestnanosti v USA poslali euro v piatok prudko nadol. Postarali sa o to očakávania, že pokračujúce zlepšovanie
podmienok na trhu práce USA umožní americkej centrálnej banke zvýšiť úrokové sadzby už v polovici tohto roka. Táto informácia poslala euro
na dohľad úrovne 1,1300 EURUSD. Do záveru obchodovania sa už nič výrazne neudialo a spoločná mena eurozóny uzavrela deň na úrovni
1,1315 EURUSD. V medzimesačnom porovnaní sa euro oslabilo o necelých – 5 % a medziročne stratilo na sile – 16,7 %.
Uplynulý týždeň sa ale euru nedarilo voči menám nášho regiónu. O 2 desatiny percenta sa oslabilo voči českej korune a týždeň uzavrelo na
úrovni 27,690 EURCZK. Poľský zlotý si voči spoločnej mene eurozóny pripísal 7 desatín percenta a pracovný týždeň uzavrel na úrovni
4,1565 EURPLN. Najvýraznejšie sa euro oslabilo voči maďarskému forintu. Ten si počas týždňa pripísal 1,6 % a piatkové obchodovanie
uzavrel na hranici 306,00 EURHUF.
Zasadla poľská, česká a britská centrálna banka
V utorok, 4. februára 2015, zasadla poľská NBP, ktorá podľa očakávaní potvrdila sadzbu na aktuálnej úrovni 2,00 %. Špekuluje sa však, že
centrálna banka Poľska časom pristúpi k zníženiu sadzby. V stredu, 5. februára 2015, zasadla česká ČNB, ktorá tiež neprekvapila a ponechala
sadzby na aktuálnej úrovni 0,05 %. V rovnaký deň zasadla aj britská centrálna banka [BoE]. Aj centrálni bankári tejto ostrovnej krajiny
ponechali kľúčovú úrokovú sadzbu na aktuálnej úrovni 0,50 %. Ak sa nič nepredpokladané nestane, britská BoE by mohla pristúpiť k zvýšeniu
úrokových sadzieb až ku koncu tohto roka. Výnimkou je prípad, v ktorom by inflácia prudko posilnila po nedávnom prepade na najnižšiu
úroveň [0,5 %] od mája 2000. Podľa predstaviteľov banky je to však nepravdepodobný scenár.
1,10
1,24
1,38
8-14 10-14 12-14 2-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
8-14 10-14 12-14 2-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,74
0,78
0,82
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
8-14 10-14 12-14 2-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
8-14 10-14 12-14 2-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
8-14 10-14 12-14 2-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
8-14 10-14 12-14 2-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
66. týždeň 2015
Ropa Brent medzimesačne zdražela o takmer 11 %
Ceny ropy v pondelok posilnili vďaka rastúcim očakávaniam, že
prepad trhu s komoditou po 7 mesiacoch poklesu dosiahol svoje
dno. Rastu nezabránili ani rekordné zásoby ropy v USA, ktoré sa
podľa odhadov minulý týždeň opäť zvýšili. Trh výraznejšie
nereagoval ani na správy o poklese spotrebiteľských výdavkov
a ochladení spracovateľského priemyslu USA. Už prvý deň sa tak
cena ropy Brent zvýšila o 3,3 % na zatváracích 54,75 USD za barel.
Ceny ropy sa posilnili aj v utorok, keďže ceny viacerých komodít
podporil oslabujúci sa dolár. Cena britskej ropy stúpla až o 5,8 % na
57,91 USD za barel. Prvý pokles uplynulého týždňa nastal v stredu.
Ceny negatívne ovplyvnila správa o stave zásob v USA. Podľa
Federálneho úradu pre energetiku [EIA] sa americké zásoby ropy v minulom týždni zvýšili o 6,3 mil. barelov na 413,06 mil. barelov, čo je
najvyššia úroveň od roku 1982. Trh očakával oveľa miernejší nárast. To poslalo cenu severomorskej zmesi o – 6,5 % nižšie, na úroveň
54,16 USD za barel. Vo štvrtok sa ceny ropy vrátili k rastu, keďže rastúce násilie v Líbyi a očakávané posilnenie dopytu vďaka uvoľneniu
menovej politiky v Číne pomohli oživeniu trhu. Ropa Brent vplyvom týchto informácií zdražela o 4,5 % na 56,57 USD za barel. Zdražovanie
pokračovalo aj v piatok. Klesajúci počet ropných vrtov a násilie v Líbyi pomohli zastaviť výpredaj ropy. V priebehu dňa získala ropa na cene
viac než 2 % a posledný pracovný deň týždňa uzavrela na úrovni 57,80 USD za barel. Za týždeň cena severomorskej zmesi stúpla o 9 %.
Medzimesačne sa jej podarilo pripísať si až takmer 11 %, aj keď v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o viac než – 43 %.
Maloobchodníkom v decembri vzrástli tržby
Z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR], vyplýva, že tržby slovenských maloobchodníkov v decembri
vzrástli. V porovnaní s decembrom roka 2013 tržby vzrástli o 4,3 %. V porovnaní s novembrom 2014 bol nárast tržieb v maloobchode len
mierny, a to o 0,3 %. Medziročne sa decembrové tržby zvýšili v piatich oblastiach.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci
v nešpecializovaných predajniach, a to o 7,7 %. O 5,7 % si
medziročne polepšili aj maloobchodníci mimo predaní, stánkov
a trhov a tiež maloobchodníci s ostatným tovarom pre domácnosť
v špecializovaných predajniach. V porovnaní s decembrom roka 2013
narástli tržby aj v maloobchode ostatného tovaru v špecializovaných
predajniach a u maloobchodníkov s pohonnými látkami
v špecializovaných predajniach.
Menej peňazí si medziročne do kasy vložili maloobchodníci v štyroch
oblastiach. Najväčší pokles [o – 9,4 %] pocítili opäť maloobchodníci
s tovarom pre kultúru a rekreáciu. O takmer – 8 % menej utŕžili aj
v maloobchode so zariadeniami pre IKT. O viac než – 7 % zasiahol pokles aj maloobchodníkov v stánkoch a na trhoch. Pokles zasiahol aj
maloobchodníkov s potravinami, ktorí si medziročne pohoršili o – 5,1 %.
Relatívne pozitívne správy zastihli aj eurozónu a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v porovnaní s novembrom vzrástli maloobchodné tržby
v eurozóne a v EÚ28 o 0,3 %. Výraznejší bol nárast pri porovnaní s decembrom roka 2013. Medziročne tak došlo k nárastu tržieb o 2,8 %
v eurozóne a o 3,2 % v celej únii. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší medziročný nárast tržieb pripísali opäť Luxembursko [o 9,2 %],
Španielsko [o 6,6 %] a Bulharsko [o 6,4 %]. Medziročný pokles zasiahol len 3 krajiny, za ktoré boli údaje dostupné, a to Maltu [o – 1,4 %],
Slovinsko [o – 2,5 %] a Fínsko [o – 2,6 %].
40
60
80
100
120
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg
-2
0
2
4
6
8
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
76. týždeň 2015
Ceny priemyselníkov s poklesom v takmer všetkých
krajinách EÚ
Počas uplynulého týždňa Eurostat zverejnil údaje o vývoji cien priemyselných výrobcov v jednotlivých krajinách EÚ. Vo všetkých krajinách únie
ceny priemyselníkov medziročne klesli, čo znamená, že predávali svoje produkty prvým odberateľom lacnejšie ako pred rokom.
Najvýraznejší medziročný pokles cien
priemyselných výrobcov bol v poslednom mesiaci
vlaňajška zaznamenaný v Litve [o – 8,3 %], za
ktorou nasledovalo Holandsko [o – 7,8 %]
a Belgicko [o – 6,8 %]. Slovensko sa v tomto
pomyselnom rebríčku krajín EÚ zaradilo na 7.
priečku, nakoľko ceny našich priemyselníkov sa
podľa Eurostatu v decembri medziročne znížili
o – 3,8 %.
Aj v Európskej únii ako celku predávali priemyselníci
svoje výrobky počas decembra lacnejšie ako pred
rokom a to o – 3,1 % a v eurozóne o – 2,7 %.
Jedinou krajinou únie, kde sa ceny priemyselníkov počas posledného minuloročného mesiaca zvýšili, bolo Lotyšsko. Aj tu však došlo len
k miernemu cenovému nárastu o 0,5 %.
-10%
-8%
-6%
-4%
-2%
0%
2%
4%
Litva
Holandsko
Belgicko
V.Británia
Dánsko
Grécko
Slovensko
ČR
Španielsko
Chorvátsko
Portugalsko
EÚ28
Poľsko
Írsko
Francúzsko
Eurozóna
Maďarsko
Talianko
Rakúsko
Fínsko
Malta
Nemecko
Estónsko
Cyprus
Bulharsko
Slovinsko
Švédsko
Rumunsko
Lotyšsko
PPI v krajinách EÚ 28 v decembri 2014 Zdroj: Eurostatr/r

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
86. týždeň 2015
Rebríček týždňa:
Takmer pätina Európanov a 15 % Slovákov nikdy nepoužíva internet
Internet náš každodenný. Veľa z nás si už ani len nevie predstaviť žiť v dobe, v ktorej ľudia „nepostovali na stenu“, „negooglili“ všetko s čím si
nevedeli rady či len tak „nesurfovali“ na webe. Dnes sa mnohí z nás cítia takpovediac stratení, ak si doma náhodou zabudnú svoj smartfón,
v ktorom majú mobilný internet a prostredníctvom ktorého vedia v každom momente zistiť čo nové vo svete alebo aspoň na sociálnych
sieťach. Preto nás asi prekvapí, že až takmer pätina Európanov nikdy nepoužíva internet. A ako sme na tom my Slováci? Koľkí z nás
nepoužívajú internet vôbec a koľkí sa naopak „pripájajú“ denne? A ako sú na tom ostatné krajiny EÚ? To Vám povie náš rebríček
zostavený podľa údajov Európskeho štatistického úradu [Eurostat].
Slovensko sa podľa percenta internetových používateľov
umiestnilo v strede nášho rebríčka. Štyria z piatich Slovákov
použili internet aspoň raz v priebehu troch mesiacov
[v období konania sa výskumu]. To radi našu krajinu tesne nad
priemer EÚ [78% používateľov]. Z tejto skupiny používateľov
využíva denne služby internetu 62 %. V prípade „pripájania
sa“ aspoň raz za týždeň dosiahol tento podiel 76 %. Takmer
identické výsledky nájdeme aj v rámci európskej
„dvadsaťosmičky“. Dve tretiny Európanov sú „online“ denne.
Čím severnejšie Európou ideme, tým viac narastá či už počet
používateľov internetu alebo frekvencia jeho využívania.
Prvenstvo získalo Dánsko. Až 96 % jeho obyvateľov bolo
v uplynulom roku internetovými používateľmi. Až 85 %
z nich dokonca využívalo tento výdobytok denne.
Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili najmladší členovia
EÚ. Len zhruba každý druhý Rumun použil internet aspoň
raz počas troch mesiacov predchádzajúcich prieskumu. Na
dennej báze používa internet len približne tretina obyvateľov
Rumunska.
Pomerne vysoký je ale aj podiel obyvateľov únie, ktorí
neprichádzajú do styku s internetom vôbec. Takmer pätina
Európanov totiž nikdy nepoužíva internet. Na Slovensku to
bolo o niečo menej, nakoľko internet vôbec nevyužíva
15 % z nás. Alarmujúce je toto číslo v južanských krajinách.
Napríklad až takmer 40 % Rumunov nemá žiadnu
skúsenosť s internetom. Naopak, v Dánsku sú to len 3 %
obyvateľov.
Časy, keď sme sa pripájali na internet iba zo svojho domáceho
alebo firemného počítača, sú už dávno preč. Každý druhý
Slovák totiž používa internet aj mimo domu alebo svojho
pracoviska. Reč je teda o tých z nás, ktorí sa prostredníctvom
mobilného internetu alebo wifi siete pripájajú k internetu na
svojich notebookoch alebo prenosných zariadeniach. A z tohto
uhľa pohľadu sme predbehli aj našich susedov z V4. V Maďarsku totiž využíva internet mimo domu či práce 44 % obyvateľov
a v Poľsku a Česku je to len niečo vyše tretiny obyvateľov.
Používanie internetu v krajinách EÚ 28, rok 2014
Krajina
Používatelia internetu [%] Frekvencia
používania [%]
Aspoň 1x za
3 mesiace
Mimo
domu/práce
Nikdy Denne
Aspoň 1x
za týždeň
Dánsko 96 75 3 85 92
Luxembursko 95 70 4 87 93
Holandsko 93 70 5 84 91
Švédsko 93 76 6 83 91
Fínsko 92 69 6 81 90
Veľká Británia 92 73 6 81 89
Nemecko 86 56 11 72 82
Belgicko 85 59 13 71 83
Estónsko 84 58 12 73 82
Francúzsko 84 58 12 68 80
Rakúsko 81 57 15 64 77
ČR 80 37 16 60 76
Írsko 80 65 16 65 76
Slovensko 80 50 15 62 76
EÚ28 78 51 18 65 75
Španielsko 76 62 21 60 71
Lotyšsko 76 35 21 61 72
Maďarsko 76 44 22 66 75
Malta 73 51 25 63 70
Litva 72 32 25 57 69
Slovinsko 72 42 24 58 68
Chorvátsko 69 41 28 56 65
Cyprus 69 43 28 56 65
Poľsko 67 36 28 51 63
Portugalsko 65 37 30 51 61
Grécko 63 37 33 49 59
Taliansko 62 24 32 58 59
Bulharsko 55 27 37 46 54
Rumunsko 54 25 39 32 48
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
96. týždeň 2015
Kalendár udalostí 7. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Saldo zahraničného obchodu [9. február 2015], v mil. EUR december 2014 120,0 –
Priemyselná produkcia [10. február 2015], v %, r/r december 2014 – –
Stavebná produkcia [10. február 2015], v %, r/r december 2014 – –
Tržby, mzdy, zamestnanosť vo vybraných odvetviach [12. február 2015], v mil. EUR december 2014 – –
Index spotrebiteľských cien CPI [13. január 2015], v %, r/r január 2015 0,1
Rýchly odhad HDP [13. január 2015], v %, r/r 4. kvartál 2015 1,9
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 3 Q 2014 4 Q 2014 1 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 1,9 2,1 2,3 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* 0,0 0,7 0,2 1,8
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,2* 0,0 0,7 0,2 1,8
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,1 – 1,0 – 2,9 1,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,3* 3,0 2,8 4,1 1,5
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,56* 12,32 12,33 12,80 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 258,3* 988,0 1 247,0 4 808,0 4 037,0
EUR/USD 2] 4] 1,26* 1,21* 1,20 1,21* 1,23
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,01* 0,02* 0,02 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť