Ekonomický týždenník Poštovej banky - 24. týždeň

1. 24. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
24. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: ECB chce naštartovať úverovanie firiem. Na Slovensku si za posledné 2 roky zobralo úver 58 % podnikov. 3
 Čo nové vo svete: Britská libra láme vďaka plánom centrálnej banky dlhoročné rekordy 4
 Euro minulý týždeň voči doláru stratilo tri štvrtiny percenta 5
 Zasadá americký Fed, sadzbami by hýbať nemal 5
 Nepokoje v Iraku vystrelili cenu čierneho zlata raketovo nahor 6
 Slovenský priemysel v apríli s rastom produkcie o 5,0 % 6
 Zahraničný obchod Slovenska s prebytkom aj v apríli. Vyviezli sme ale menej ako pred rokom. 7
 Rast tržieb v apríli potešil takmer všetky odvetvia. Sklamaní ostali len priemyselníci. 7
 Pokles cien tovarov a služieb sa v máji zastavil 8
 Rebríček týždňa: Viac než polovica Slovákov považuje finančnú situáciu svojej domácnosti za dobrú 9
 Kalendár udalostí 25. týždňa 10
 Predikcie podľa Poštovej banky 10
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
3
24. týždeň 2014
Zaujalo nás:
ECB chce naštartovať úverovanie firiem. Na Slovensku si za posledné 2 roky zobralo úver 58 % podnikov.
Mikro, malé a stredné podniky [ďalej ako SME] u nás tvoria 99,9 % všetkých podnikateľských subjektov a dávajú prácu 7 z 10 zamestnaných Slovákov. Na rozbehnutie a udržanie biznisu je potrebné nielen množstvo času a energie, ale aj peňažných prostriedkov. Ak nestačia vlastné zdroje, riešením je napríklad žiadosť o úver z banky. Ani táto cesta však nie je vždy jednoduchá. Banka musí svojho klienta preveriť a zhodnotiť riziko, ktoré jeho podnikanie so sebou prináša. Takto banky postupujú v každom prípade, či už ide o novú podnikateľskú aktivitu alebo zabehnutý biznis, kedy firma potrebuje prostriedky na prefinancovanie novej investície alebo bežnej prevádzky.
Naštartovať úverovanie podnikov v eurozóne má v úmysle Európska centrálna banka. Tá na svojom júnovom zasadnutí prišla nielen so znižovaním úrokových sadzieb, ale aj s programom na podporu úverovania firiem. Na konci apríla 2014 mali nefinančné spoločnosti od bánk požičaných viac ako 14,85 mld. EUR.
Malé a stredné podniky čelia v súčasnosti mnohým výzvam. Prieskum Európskej komisie [EK] z roku 2013 ukázal, že najväčším problémom pre vyše dve pätiny slovenských firiem je nájdenie si zákazníkov. Prístup k financovaniu predstavuje najväčšiu výzvu pre 17,6 % slovenských SME. Medzi ďalšie problémy, ktorým malé a stredné podniky zo svojho pohľadu čelia, patria dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov a skúsených manažérov, regulácia, ale aj náklady na produkciu a mzdy či tlak zo strany konkurencie.
Za posledné dva roky si úver z banky zobralo až takmer 58 % malých a stredných podnikov. Tretina spomedzi nich si požičala menej ako 100 tisíc EUR. Približne 18 % SME čerpá úver vo výške od 100 tisíc EUR do 1 milióna EUR a 7 zo 100 firiem si zobralo úver v sume prevyšujúcej 1 milión EUR. Keďže sa jedná o vysoké sumy, opatrnosť bánk pri schvaľovaní takýchto úverov je na mieste.
A na čo malé a stredné podniky pôžičky použili? Viac ako polovica SME, ktorá si v posledných dvoch rokoch vzala úver, použila získané finančné prostriedky na svoju prevádzku. Približne 4 z 10 firiem využili financie na kúpu pozemkov, budov, zariadenia či motorových vozidiel. Možno trochu prekvapujúco až takmer 8 % SME priznalo, že požičané peniaze „vrazili“ do reklamy a propagácie. Len necelé 3 % malých a stredných podnikov investovali nadobudnuté prostriedky do výskumu a vývoja.
Len za posledných 6 mesiacov od uskutočnenia prieskumu [t. j. cca v prvej polovici roka 2013] sa o úver z banky uchádzal každý šiesty podnik z kategórie SME. Viac ako polovica týchto podnikov pritom z banky požadované prostriedky získala, ďalšej pätine bola poskytnutá aspoň časť požadovanej sumy.
Hospodárska kríza so sebou priniesla prísnejšie podmienky bánk pri poskytovaní úverov. V čase sťažených podnikateľských podmienok a s tým spojeného rastúceho rizika však ide o pochopiteľný krok. V prvom polroku 2013 banky zamietli 15 zo 100 žiadostí malých a stredných podnikov o úver. V predkrízovom roku 2007 pritom dostali červenú len 4 % žiadateľov.
Banky nie sú pre malých a stredných podnikateľov strašiakom. Až viac ako dve tretiny oslovených podnikateľov sa vyjadrili, že im rokovania s bankou pri žiadosti o úver strach nenaháňajú a naopak, cítia sa pri nich sebaisto. Takmer polovica podnikateľov zároveň nevidí žiadne prekážky, ktoré by im bránili v získaní bankového úveru. Na druhej strane približne 4 % malých a stredných podnikateľov v prieskume priznali, že sa o úver z banky neuchádzali len preto, že sa báli zamietnutia žiadosti. Akému najväčšiemu problému čelia v súčasnosti slovenské SME? problém podiel SME
nájdenie zákazníkov
43,6% prístup k financovaniu 17,6%
dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily
11,2% regulácia 9,7%
produkčné alebo mzdové náklady
7,9 % konkurencia 7,8%
iné
2,2% Zdroj: Poštová banka podľa EK, 2013 Úverovanie SME v ostatných 2 rokoch výška úveru podiel SME
< 25 tis. EUR
16,0% 25 tis. EUR – 100 tis. EUR 16,4%
100 tis. EUR – 250 tis. EUR
7,8% 250 tis. EUR – 1 mil. EUR 10,4%
> 1 mil. EUR
7,2% nevzali si úver 41,6% použitie úveru [možných viac odpovedí] podiel SME prevádzka 52,1% nákup budov, strojov... 37,9% reklama a propagácia 7,9% výskum a vývoj 2,7% iné účely 10,7% Zdroj: Poštová banka podľa EK, 2013

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
24. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Britská libra láme vďaka plánom centrálnej banky dlhoročné rekordy
MMF: Medzinárodný menový fond [MMF] diskutuje o zmenách svojich pravidiel pri sanovaní [bailoute] ekonomík tak, aby súčasťou programov bola požiadavka na predĺženie splatnosti dlhopisov. Fond by rád zaviedol zmeny aj v tom, ako sú v rámci záchrany postihnutí súkromní veritelia. Cieľom je dosiahnuť udržateľnosť dlhu sanovaných krajín, no konkrétne riešenia zatiaľ na stole nie sú. Hovorí sa o spomínanej možnosti reprofilácie dlhu a to formou predĺženia splatnosti dlhopisov pri zachovaní ich nominálnej hodnoty a kupónu. MMF odmieta správy komentovať, no podľa zákulisných informácií by novinky mohli byť predstavené ku koncu roka.
GRÉCKO: Niektoré krajiny majú vo zvyku robiť počas volebných období tzv. reshuffle, alebo inak povedané prehadzovačku medzi jednotlivými ministerskými postami. Svedkami podobných krokov sme boli napríklad v Maďarsku, ale aj v Grécku. Musíme si tak zvykať na nové mená a najmä v prípade Grécka to niekedy nie je ľahké. Minulý týždeň došlo k zmene postov v gréckej vláde, z ktorých najviac zaujala výmena na poste ministra financií. Yannisa Sournarasa tak nahradí Gikas Hardouvelis, bývalý hlavný ekonóm v jednej z komerčných bánk. Ani Yannis Stournaras však neobišiel skrátka a stane sa novým guvernérom gréckej centrálnej banky.
V hodnotiacej správe po ukončení piatej misie v Grécku MMF konštatuje, že krajine chýba v rozpočte pre budúci rok 12,6 mld. EUR. Podľa MMF ale odhodlanie veriteľov pomôcť Grécku vo financovaní sa prináša vcelku vysokú pravdepodobnosť, že táto „fuga“ bude zapchatá a teda, že Grécko dostane ďalší minibalík pomoci. MMF v správe tiež odhaduje, že verejný dlh Grécka sa v tomto roku zníži na 174,2 % HDP z minuloročných 175,1 % HDP.
CYPRUS: Cyperský prezident Anastasiades minulý týždeň v oficiálnom vyhlásení informoval, že krajina bude schopná vrátiť sa na finančný trh už koncom tohto júna, teda rok pred plánom. Čoskoro by sme tak mali byť svedkami novej dlhopisovej emisie tejto zachraňovanej ostrovnej ekonomiky.
ČESKÁ REPUBLIKA: Viceguvernér českej centrálnej banky [ČNB] Mojmír Hampl minulý týždeň povedal, že ukončenie režimu menových intervencií na českej korune určite nepríde skôr ako vo februári 2015 a vzhľadom na výhľad vývoja miery inflácie pravdepodobne ešte neskôr. Kurz koruny udržiava ČNB umelo nad hladinou 27 korún za euro od novembra 2013.
MAĎARSKO: Európska komisia [EK] sa rozhodla pozrieť na zúbok kontroverznej novinke z dielne maďarskej vládnej strany Fidesz, ktorej cieľom je mimoriadne zdaniť spoločnosti ponúkajúce reklamný priestor. Maďarský premiér Orbán nemá média veľmi v láske a už dlhšie hovoril o škodlivosti reklamy pre spoločnosť. Minulý týždeň maďarská vláda prijala zákon, na základe ktorého budú musieť média platiť dodatočné dane z príjmov z reklamy a to až vo výške do 40 % pre najväčšie spoločnosti. Takáto sadzba môže byť pre niektoré média likvidačná, keďže príjmy z reklamy investujú nielen do spravodajstva a vlastnej tvorby, ale využívajú ich aj na svoju prevádzku. Printové média v závere týždňa na protest proti novému vládnemu opatreniu zakomponovali do svojich vydaní prázdne strany a televízie na štvrť hodinu prerušili vysielanie.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Britská centrálna banka [BoE] by mohla začať zvyšovať sadzby skôr ako to trh očakáva. Vyhlásil to minulý týždeň guvernér BoE Mark Carney a na trhu spôsobil malú hystériu. Britská BoE by sa totiž mala stať prvou veľkou centrálnou bankou, ktorá začne s pokrízovým uťahovaním menovej politiky [ak nepočítame kroky ECB pod vedením vtedajšieho guvernéra Tricheta, ktoré sa s odstupom času ukázali ako prečasné]. Voči euru libra posilnila už na takmer dvojročné maximum. Nakupovať v londýnskych uliciach či v britských internetových obchodov sa nám tak v týchto dňoch v porovnaní s predošlými mesiacmi veľmi neoplatí. Voči americkému doláru libra dokonca v úvode tohto týždňa prelomila päťročné maximum a dostala sa nad hladinu 1,70 GBPUSD.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
24. týždeň 2014
Euro minulý týždeň voči doláru stratilo tri štvrtiny percenta
Prvé minúty európskej seansy v pondelok priniesli posilnenie eura voči doláru na úroveň 1,3670 EURUSD, no tu sa rast eura zastavil a naopak, spoločná mena eurozóny sa už po zvyšok dňa porúčala nadol. Oslabovanie eura nezastavila ani hladina 1,3600 EURUSD a naša mena si tak voči doláru pohoršila až na úroveň 1,3590 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon obchodovanie aj uzavrela. K oslabovaniu eura voči doláru prispel aj vývoj kurzu eura voči britskej libre, na ktorom sa do veľkej miery prejavuje roztváranie nožníc medzi úročením jednotlivých mien. Spoločná mena eurozóny aj v utorok pokračovala v oslabovaní a voči doláru si pohoršila o tretinu percenta na úroveň 1,3550 EURUSD. Dôvodom je stále doznievajúci efekt rozhodnutia ECB o menovej politike. Obchodníci sa totiž začali zamýšľať nad tým, ako negatívna depozitná sadzba ovplyvní postavenie eura ako rezervnej meny. Euro sa v stredu voči doláru obchodovalo v pásme 1,3520 EURUSD až 1,3560 EURUSD. Na trhu chýbali zásadnejšie makroekonomické zverejnenia a obchodovanie tak bolo skôr pokojné. Z komentárov vrcholných predstaviteľov zaujali slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tá povedala, že kroky ECB naznačujú, že kríza v eurozóne ešte nie je za nami. Euru sa v úvode štvrtkového obchodovania veľmi nedarilo, keď oslabovalo najmä voči britskej libre, ale aj voči americkému doláru. Okolo obeda sa kurz našej meny voči americkému náprotivku dostal na dohľad úrovne 1,3510 EURUSD, no euro sa následne odrazilo nahor a do záveru obchodovania posilnilo až na úroveň 1,3570 EURUSD. V posledný obchodný deň uplynulého týždňa euro voči doláru mierne oslabilo a deň i týždeň uzavrelo na hladine 1,3540 EURUSD. Na trhu chýbali zásadnejšie makroekonomické zverejnenia či iné správy a obchodovanie tak bolo vcelku pokojné, ako sa na koniec týždňa patrí. Euro počas dňa pokleslo aj na úroveň 1,3520 EURUSD, no dokázalo sa odraziť nahor a úroveň 1,3503 EURUSD, ktorú dosiahlo tesne po zasadnutí ECB, tak zatiaľ nepodliezlo. Za celý uplynulý týždeň si spoločná mena eurozóny z hodnoty voči doláru odpísala tri štvrtiny percenta.
Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru oslabovali. Výnimkou bola len česká koruna, ktorej kurz voči spoločnej mene eurozóny bol opäť stabilný a držal sa v okolí úrovne 27,440 EURCZK. Poľský zlotý voči euru za týždeň stratil – 0,6 % a v piatok zatváral obchodovanie na úrovni 4,1190 EURPLN aj z dôvodu špekulácií, že poľská centrálna banka bude musieť na spomaľujúcu infláciu odpovedať znižovaním úrokových sadzieb. Ešte výraznejšie oslabenie voči euru, a to o – 1,3 %, si minulý týždeň pripísal maďarský forint, ktorý sa v piatok večer obchodoval na úrovni 306,60 EURHUF.
Zasadá americký Fed, sadzbami by hýbať nemal
Tento týždeň nás čaká dvojdňové zasadnutie amerického Fed-u pod vedením guvernérky Yellenovej. Neočakávame od neho zmenu v nastavení úrokových sadzieb [zo súčasných 0,00 % až 0,25 %], avšak Fed zrejme opäť prikročí k okresaniu objemu nakupovaných aktív. V súčasnosti centrálna banka skupuje dlhopisy v objeme 45 mld. USD mesačne. Nedávne dáta z americkej ekonomiky však mierne sklamali a pokračujúci tapering v podaní Fed-u z nášho pohľadu nie je natoľko istý ako v predošlých mesiacoch. Stále sa však viac prikláňame k názoru, že objem stimulov centrálni bankári okrešú.
1,34
1,37
1,40
12-13
2-14
4-14
6-14
EURUSD
27,00
27,40
27,80
12-13
2-14
4-14
6-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
12-13
2-14
4-14
6-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
12-13
2-14
4-14
6-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
12-13
2-14
4-14
6-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
12-13
2-14
4-14
6-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
2,50
5,00
12-13
2-14
4-14
6-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
24. týždeň 2014
Nepokoje v Iraku vystrelili cenu čierneho zlata raketovo nahor
Cena ropy Brent minulý týždeň vystrelila nahor o viac ako 4 percentá po tom, ako sa vystupňovali nepokoje v Iraku. Oba typy ropy, severoamerická WTI i severomorská Brent, si tak zaknihovali až 9 – mesačné cenové maximá. Keďže Irak je druhým najväčším producentom ropy v rámci krajín OPEC, prípadné obmedzenie dodávok čierneho zlata [ku ktorému zatiaľ nedošlo], by mohlo cenu vyhnať ešte vyššie. Saudská Arábia však potvrdila, že v takomto prípade bude zastávať úlohu tzv. swingového dodávateľa a prípadné výpadky v dodávkach ropy vykryje. Ešte v pondelok ráno sa barel ropy Brent na trhu obchodoval za menej ako 109 dolárov. V priebehu týždňa však cena čierneho zlata takmer nepretržite rástla a už vo štvrtok prelomila hladinu 113 dolárov za barel, čo predstavovalo najvyššiu úroveň od polovice septembra 2013. V blízkosti tohto maxima sa ropa Brent obchodovala aj v piatok a za celý týždeň tak zdražela až o 4,3 %. Aj medzimesačne bola ropa Brent drahšia o 4,3 % a medziročne až o 11,6 %. To nepoteší motoristov, ktorých v lete zrejme čaká ďalšie zdražovanie pohonných látok na čerpacích staniciach.
Slovenský priemysel v apríli s rastom produkcie o 5,0 %
Slovenskí priemyselníci aj v apríli zaznamenali nárast priemyselnej produkcie a to o rovných 5 percent. Tempo jej rastu však od začiatku roka postupne spomaľuje, keď vo februári dosiahlo 9,1 %, v marci 5,9 % a v apríli spomínaných päť percent. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Samotná priemyselná výroba v apríli medziročne vzrástla o 6,8 %, ale oblasť ťažby a dobývania zaznamenala pokles o – 7,1 % a produkcia v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu poklesla o – 6,4 %.
V rámci priemyselných odvetví zaznamenali v apríli najvýraznejší medziročný rast produkcie, až o takmer štvrtinu, výrobcovia z oblasti ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov a zariadení. Dvojciferný nárast produkcie zaznamenali v apríli aj výrobcovia chemických produktov, kovov a kovových konštrukcií a taktiež producenti výrobkov z gumy a plastu. Automobilkám sa podarilo medziročne zvýšiť svoju výrobu o 6,1 % ale v porovnaní s dvojcifernými nárastmi v úvodných dvoch mesiacoch roku sa im v apríli darilo menej. Výrobcom počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorí tiež patria medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky, v apríli produkcia dokonca poklesla o – 0,8 %.
S najvýraznejším medziročným poklesom výroby, o takmer pätinu, sa vo štvrtom tohtoročnom mesiaci museli popasovať výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov. Dvojciferný pokles výroby ale počas apríla potrápil aj producentov z oblasti textilného priemyslu.
Po marcovej stagnácii priniesol apríl opäť „studenú sprchu“ pre našich stavebníkov v podobe medziročného poklesu ich produkcie o – 6,0 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
Priemyselná produkcia
Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkcia
r/r
Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
24. týždeň 2014
Zahraničný obchod Slovenska s prebytkom aj v apríli. Vyviezli sme ale menej ako pred rokom.
Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v apríli aktívne a pomerne vysoké, nakoľko predstavovalo sumu 345,8 mil. EUR. Zo Slovenska sa tak aj naďalej viac vyváža než k nám dováža. Kumulované saldo zahraničného obchodu bolo po prvých štyroch tohtoročných mesiacoch evidované na úrovni viac než 1,5 mld. EUR. Potvrdili to údaje ŠÚ SR zverejnené počas uplynulého týždňa.
V apríli sa na Slovensko doviezli tovary a služby v hodnote 5 087,7 mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast importu o 0,3 %. Tempo rastu dovozu sa tak v porovnaní s predchádzajúcimi tohtoročnými mesiacmi výrazne spomalilo.
K zhoršeniu vývoja došlo aj v prípade nášho exportu. Ten síce dosiahol úroveň 5 433,6 mil. EUR a prekonal tak hodnotu dovozu, no v medziročnom porovnaní došlo k jeho poklesu o – 3,3 %. Ide pritom o prvý medziročný pokles exportu od augusta minulého roka. Napriek aprílovému zhoršenému vývoju v oblasti nášho exportu aj importu predpokladáme, že zahraničný obchod bude aj v tomto roku kladne prispievať k rastu slovenskej ekonomiky.
Rast tržieb v apríli potešil takmer všetky odvetvia. Sklamaní ostali len priemyselníci.
Slovenským priemyselníkom apríl veľmi neprial a utŕžili o – 1,4 % menej ako pred rokom. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 1,1 %, v ťažbe a dobývaní sa zvýšili o 3,8 %. V dodávke vody a odvode odpadových vôd zaznamenali tržby medziročný pokles o – 1,6 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu sa tržby znížili o – 15,0 %. Údaje zverejnil minulý týždeň ŠÚ SR.
Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví sa s najvýraznejším poklesom tržieb, o viac než desatinu, museli vo štvrtom mesiaci tohto roka vyrovnať výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov. Pokles tržieb opäť zaznamenali aj farmaceuti, avšak medziročný prepad sa v porovnaní s predošlými mesiacmi značne zmiernil. Tržby automobiliek, ktoré sú tradičným ťahúňom našej ekonomiky, v apríli medziročne poklesli o – 1,2 %. Naopak, najvýraznejší rast tržieb o rovnú desatinu zaznamenali producenti z oblasti ostatnej výroby.
V apríli zaznamenali medziročný pokles tržieb len priemyselníci. Ostatné odvetvia nášho hospodárstva sa mohli tešiť z ich medziročného nárastu. Darilo sa najmä oblasti dopravy a skladovania, ktorej tržby v medziročnom porovnaní vzrástli o 15,1 %.
Zamestnanosť sa v apríli medziročne zvýšila vo väčšine odvetví, najvýraznejšie v oblasti informácií a komunikácie [o 8,0 %] a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev [o 7,8 %]. Priaznivý vývoj sme v apríli zaznamenali aj v oblasti miezd. V nominálnom aj reálnom vyjadrení sa mzdy zvýšili vo väčšine odvetví nášho hospodárstva na čele s priemyslom, kde mzdy v nominálnom i reálnom vyjadrení vzrástli o cca 9 %. Pokles miezd v apríli zaznamenalo najmä odvetvie informácií a komunikácie a to o – 4,6 % v nominálnom, resp. o – 4,4 % v reálnom vyjadrení. Medziročný vývoj v % v apríli 2014 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna mzda Reálna mzda
Priemysel -1,4 2,1 8,9 9,1
Stavebníctvo 1,1 -0,1 -1,6 -1,4
Predaj a oprava motorových vozidiel 2,2 -2,0 3,1 3,3
Veľkoobchod 6,4 7,3 7,1 7,3
Maloobchod 5,8 -0,1 4,1 4,3
Ubytovanie 1,3 5,7 3,1 3,3
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 2,2 7,8 -0,5 -0,3
Vybrané trhové služby 4,9 7,0 -3,7 -3,5
Informácie a komunikácia 3,9 8,0 -4,6 -4,4
Doprava a skladovanie 15,1 -1,3 7,1 7,3 Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
import
export
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SR
v mil. EUR

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
24. týždeň 2014
Pokles cien tovarov a služieb sa v máji zastavil
Ceny tovarov a služieb sa po troch mesiacoch miernych medziročných poklesov zastabilizovali a v máji zaznamenali medziročnú stagnáciu. V porovnaní s májom 2013 sa tak u nás minulý mesiac ceny nezmenili. Medzimesačne, teda v porovnaní s aprílom 2014, zaznamenali ceny nárast o 0,2 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Aj v piatom mesiaci roka 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 4,7 %. Alkohol a tabak zaznamenali medziročný rast cien o 2,2 % a za služby kaviarní, hotelov a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,3 %.
Medziročný pokles cien aj v máji zaznamenalo viacero kategórií nášho spotrebného koša. O – 1,6 % lacnejšie nás vyšli služby pôšt a telekomunikácií. O – 0,9 % menej sme v máji medziročne zaplatili aj za nábytok a vybavenie domácnosti či rozličné tovary a služby.
Potraviny a nealkoholické nápoje v apríli medziročne zlacneli po prvýkrát po štyroch rokoch a v tomto trende zotrvali aj počas mája, kedy zlacneli o – 0,4 %. Pod vývoj cien potravín sa výraznou mierou podpisuje vývoj cien poľnohospodárskych komodít, z ktorých boli viaceré aj v úvode tohto roka medziročne lacnejšie. S pribúdajúcimi mesiacmi roka ale zamierili ceny viacerých komodít nahor a predpokladáme, že sa časom podpíšu aj pod cenový rast potravín na pultoch našich obchodov.
Oproti aprílu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast o 1,1 % evidovaný práve v prípade potravín a nealkoholických nápojov. O 0,6 % drahšie nás v porovnaní s aprílom vyšla aj doprava, pod čo sa podpísali vyššie ceny pohonných látok. Zdražovaniu na čerpacích staniciach však ešte nemusí byť koniec, čo naznačuje vývoj ceny ropy na svetovom trhu. K medzimesačnému zlacneniu došlo len v prípade dvoch kategórií a to služieb pôšt a telekomunikácií [o – 0,8 %] a rozličných tovarov a služieb [o – 0,2 %].
S pribúdajúcimi mesiacmi roka očakávame postupné zrýchľovanie cenového rastu. Utvrdzuje nás v tom aj aktuálny vývoj na svetovom komoditnom trhu. Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít, ale aj ceny ropy Brent, sa aspoň v určitej miere premietnu aj do zdražovania tovarov v našich obchodoch. Ku koncu roka 2014 očakávame na Slovensku mieru inflácie na úrovni 1,6 %. Priemerná úroveň cenového rastu za celý rok však podľa nás dosiahne len 0,4 %, keďže v jarných mesiacoch sme boli svedkami veľmi pomalého cenového rastu či dokonca poklesu cien.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
HICP r/r
CPI r/r
Inflácia
v %, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
24. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Viac než polovica Slovákov považuje finančnú situáciu svojej domácnosti za dobrú
Rast slovenskej ekonomiky v prvom tohtoročnom kvartáli prekonal očakávania a pozitívny vývoj zaznamenal aj trh práce. Nominálne aj reálne mzdy Slovákov medziročne vzrástli o viac než štyri percentá. Ako ale hodnotia svoju finančnú situáciu samotné slovenské domácností? Odpoveď sme našli v prieskume Eurobarometer 415, ktorý sa uskutočnil v marci 2014.
Finančnú situáciu svojej domácnosti považuje za „dobrú“ 54 % Slovákov. Keď si to rozmeníme na drobné zistíme, že „veľmi dobre“ hodnotia svoje finančné podmienky len 2 % našincov a zvyšných 52 % Slovákov ich považuje len za „skôr dobré“. Na druhej strane až 44 % Slovákov hodnotí finančnú situáciu svojej domácnosti „zle“. Zvyšok situáciu nedokázal alebo nechcel posúdiť.
Za „dobrú“ považujú svoju finančnú situáciu takmer dve tretiny európskych domácností. Najspokojnejší sú pritom severania. Až 93 % švédskych domácností totiž hodnotí finančnú stránku svojho života „dobre“. Podobný názor zastáva až deväť z desiatich domácností v Dánsku a Luxembursku a s mierny odstupom nasledujú fínske domácnosti [85 %]. Ide pritom o krajiny, ktorých obyvatelia patria medzi tých najlepšie zarábajúcich v EÚ. S vyššími zárobkami ale idú ruka v ruke aj vyššie ceny. A tak nielen mzdová, ale aj cenová úroveň v týchto krajinách patrí medzi tie najvyššie v únii.
Napriek tomu, že až vyše polovica našincov hodnotí svoju finančnú situáciu pozitívne, sa Slovensko nachádza v spodnej časti európskeho rebríčka. Pred nami sa pritom umiestnili nielen pôvodní členovia EÚ, ale aj viaceré nové členské krajiny ako napríklad Malta, pobaltské ekonomiky, Slovinsko, ale aj naši susedia z Česka a Poľska.
V porovnaní so Slovenskom nájdeme menší podiel domácnosti považujúcich svoju finančnú situáciu za „dobrú“ v deviatich krajinách EÚ. Za nami pritom skončili aj krízou najviac postihnuté ekonomiky únie ako Španielsko, Taliansko, Portugalsko a Grécko. V poslednej spomínanej krajine hodnotí „dobre“ finančnú stránku svojho života len 30 % občanov.
Ekonomický vývoj v krajine a finančná situácia jej obyvateľov sú spojenými nádobami. V podmienkach, kedy ekonomika prosperuje a zamestnanosť rastie, zlepšuje sa aj finančná situácia obyvateľov. Až dve pätiny slovenských domácností však očakávajú, že počas nasledujúceho roka sa ich finančná situácia nezmení. Zlepšenie finančnej stránky svojho života v horizonte 12 mesiacov očakáva vyše pätina našich domácností a naopak zhoršenie predpokladá 18 % domácností.
Ako hodnotia európske domácnosti svoju aktuálnu finančnú situáciu? [v %] dobre zle neviem Švédsko 93 7 0
Dánsko
90
10
0 Luxembursko 90 8 2
Fínsko
85
15
0 Belgicko 83 15 2
Holandsko
83
15
2 V. Británia 80 18 2
Nemecko
78
19
3 Malta 75 23 2
Rakúsko
74
24
2 Estónsko 71 29 0
Francúzsko
66
31
3 EÚ 28 64 34 2
ČR
63
36
1 Írsko 63 35 2
Poľsko
60
37
3 Litva 59 39 2
Slovinsko
58
40
2 Lotyšsko 57 42 1 Slovensko 54 44 2 Cyprus 53 47 0
Chorvátsko
52
47
1 Španielsko 50 48 2
Taliansko
49
49
2 Rumunsko 43 55 2
Maďarsko
38
61
1 Bulharsko 37 61 2
Portugalsko
32
67
1 Grécko 30 70 0
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurobarometer 415

10. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
10
24. týždeň 2014
Kalendár udalostí 25. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Nové priemyselné objednávky [16. jún 2014], v % apríl 2014 – – Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [16. jún 2014], v % apríl 2014 0,0 – 0,1 Základná úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed [18. jún 2014], v % jún 2014 0,25 [bez zmeny] 0,25
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 1 Q 2014 2 Q 2014 2013 2014 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,4* 2,1 0,9* 2,3 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1 0,4* 1,6 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,0 0,4* 1,6 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,4* – 3,4 – 1,7* – 3,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,2* 2,3 1,0* 1,6 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 13,46* 12,80 14,11* 12,99 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 246,8* 1 340,0 4 429,7* 3 827,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,38* 1,35 1,37* 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,25* 0,15* 0,25* 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,24* 0,20 0,22* 0,20
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť