2nd Maccabees is a deuterocanonical book which recounts the persecution of Jews under King Antiochus IV Epiphanes and the Maccabean Revolt against him. Painting by Pierre Paul Rubens, 1634.

2. KAPITOLA 1
1 Bratia, Židia, ktorí sú v Jeruzaleme a v krajine Judea,
prajú bratom Židom, ktorí sú v celom Egypte, zdravie
a pokoj:
2 Nech je vám Boh milostivý a pamätajte na jeho
zmluvu, ktorú uzavrel s Abrahámom, Izákom a
Jakubom, jeho vernými služobníkmi;
3 A dajte vám všetkým srdce, aby ste mu slúžili a
konali jeho vôľu s dobrou odvahou a ochotnou
mysľou;
4 A otvorte svoje srdcia v jeho zákone a prikázaniach
a zošlite vám pokoj,
5 A vypočuj svoje modlitby a buď s tebou zajedno a
nikdy ťa neopustí v čase súženia.
6 A teraz sme tu a modlíme sa za vás.
7 Kedy vládol Demetrius, v stoosemdesiatom
deviatom roku, sme vám my Židia písali v
najkrajnejšom súžení, ktoré nás v tých rokoch postihlo,
od času, keď sa Iáson a jeho družina vzbúrili zo svätej
zeme a kráľovstva,
8 A spálili si verandu a preliali nevinnú krv; potom
sme sa modlili k Pánovi a boli sme vypočutí;
obetovali sme aj obety a jemnú múku, zapálili sme
lampy a rozložili chleby.
9 A teraz hľaďte, aby ste slávili sviatok stánkov v
mesiaci Casleu.
10 V stoosemdesiatom ôsmom roku ľud, ktorý bol v
Jeruzaleme a v Judei, a veľrada a Judáš poslali
pozdrav a zdravie Aristobulovi, pánovi kráľa
Ptolemea, ktorý bol z kmeňa pomazaných kňazov, a
Židia, ktorí boli v Egypte:
11 Keďže nás Boh vyslobodil z veľkého
nebezpečenstva, veľmi mu ďakujeme, ako keby sme
boli v boji proti kráľovi.
12 Lebo vyhnal tých, ktorí bojovali vo svätom meste.
13 Keď totiž do Perzie prišiel vodca a s ním vojsko,
ktoré sa zdalo neporaziteľné, boli zabití v chráme
Nanei podvodom Naneiných kňazov.
14 Lebo Antiochos, akoby si ju chcel vziať, prišiel na
to miesto a jeho priatelia, ktorí boli s ním, aby dostali
peniaze ako veno.
15 Keď kňazi z Naney vyrazili a on vošiel s malým
zástupom do chrámu, zatvorili chrám, len čo vošiel
Antiochos:
16 A otvorili tajné dvere na streche, hádzali kamene
ako blesky a zbili veliteľa, rozsekali ich na kusy,
odťali im hlavy a hodili na tých, ktorí boli vonku.
17 Nech je vo všetkom zvelebený náš Boh, ktorý
vydal bezbožných.
18 A keďže teraz máme za cieľ zachovávať čistenie
chrámu na piaty a dvadsiaty deň mesiaca Casleu,
považovali sme za potrebné potvrdiť vám to, aby ste
to aj vy zachovávali ako sviatok stánkov a oheň, ktorý
nám bol daný, keď Neemiáš obetoval, potom postavil
chrám a oltár.
19 Lebo keď boli naši otcovia vedení do Perzie, kňazi,
ktorí boli vtedy zbožní, vzali oheň z oltára tajne a
ukryli ho v priehlbine jamy bez vody, kde ho strážili,
takže to miesto nebolo známe. všetci muži.
20 Po mnohých rokoch, keď sa Bohu zapáčilo, poslal
Neemiáš od perzského kráľa potomstvo tých kňazov,
ktorí ho ukryli k ohňu, ale keď nám povedali, nenašli
oheň, ale hustú vodu. ;
21 Potom im rozkázal, aby to nakreslili a priniesli; a
keď boli obetované obete, Neemiáš prikázal kňazom
pokropiť drevo a veci, ktoré boli na ňom položené,
vodou.
22 Keď sa to stalo a prišiel čas, keď zasvietilo slnko,
ktoré bolo predtým skryté v oblaku, zapálil sa veľký
oheň, takže sa každý čudoval.
23 A kňazi sa modlili, zatiaľ čo obeta prebiehala,
hovorím, obaja kňazi a všetci ostatní, počnúc
Jonatánom, a ostatní na to odpovedali, ako to robil
Neemiáš.
24 A modlitba bola týmto spôsobom; Pane, Pane,
Bože, Stvoriteľ všetkého, ktorý si bojazlivý a silný,
spravodlivý a milosrdný a jediný a milostivý Kráľ,
25 Jediný darca všetkého, jediný spravodlivý,
všemohúci a večný, ktorý si vyslobodil Izrael zo
všetkých súžení, vyvolil si si otcov a posvätil si ich.
26 Prijmi obetu za celý svoj ľud Izrael, zachovaj si
svoj podiel a posväť ho.
27 Zhromaždite tých, čo sú od nás rozptýlení,
vysloboďte tých, čo slúžia medzi pohanmi, zhliadnite
na opovrhovaných a opovrhovaných a dajte pohanom
vedieť, že ty si náš Boh.
28Trestajte tých, čo nás utláčajú, a s pýchou nám
páchajte krivdu.
29 Zasaď svoj ľud na svojom svätom mieste, ako
hovoril Mojžiš.
30 A kňazi spievali ďakovné žalmy.
31 Keď bola obeta skončená, Neemiáš rozkázal, aby
sa voda, ktorá zostala, vyliala na veľké kamene.
32 Keď sa to stalo, zapálil sa plameň, ktorý však
pohltilo svetlo, ktoré svietilo z oltára.
33 Keď sa to dozvedelo, oznámili perzskému kráľovi,
že na mieste, kde kňazi, ktorí boli odvedení, ukryli
oheň, sa objavila voda a Neemiáš ňou očistil obety.
34 Potom kráľ uzavrel to miesto a po tom, čo to
vyskúšal, posvätil.
35 A kráľ vzal mnoho darov a rozdával ich tým,
ktorých chcel uspokojiť.
36 A Neemiáš nazval túto vec Naftár, čo je, čo sa dá
povedať, očistenie, ale mnohí ľudia to nazývajú Nefi.
KAPITOLA 2
1 V záznamoch sa tiež nachádza, že prorok Jeremy
prikázal odneseným, aby vzali z ohňa, ako bolo
napísané:
2 A ako im prorok, keď im dal zákon, prikázal, aby
nezabudli na prikázania Pánove a aby sa nemýlili vo
svojich mysliach, keď uvidia strieborné a zlaté obrazy
s ich ozdobami.

3. 3 A ďalšími takýmito rečami ich nabádal, aby zákon
neodišiel z ich sŕdc.
4 V tom istom spise bolo obsiahnuté aj to, že prorok,
ktorý bol varovaný pred Bohom, rozkázal, aby stánok
a archa išli s ním, keď vyšiel na vrch, kde Mojžiš
vystúpil a videl Božie dedičstvo.
5 A keď tam Jeremy prišiel, našiel dutú jaskyňu, do
ktorej položil príbytok, archu a kadidlový oltár, a tak
zastavil dvere.
6 A niektorí z tých, čo ho nasledovali, prišli označiť
cestu, ale nemohli ju nájsť.
7 Čo keď Jeremy zbadal, vinil ich a povedal: Čo sa
týka toho miesta, bude neznáme, kým Boh opäť
zhromaždí svoj ľud a neprijme ho na milosť.
8 Potom im Pán ukáže tieto veci a zjaví sa Pánova
sláva a tiež oblak, ako sa ukázal za Mojžiša a ako si
Šalamún prial, aby to miesto bolo čestne posvätené.
9 Rozprávalo sa tiež, že múdry priniesol obetu
zasvätenia a dokončenia chrámu.
10 A ako keď sa Mojžiš modlil k Pánovi, oheň
zostúpil z neba a strávil obety, tak sa modlil aj
Šalamún, a oheň zostúpil z neba a strávil zápalné
obete.
11 A Mojžiš povedal: Pretože sa obeta za hriech
nemala jesť, bola skonzumovaná.
12 Šalamún teda dodržal tých osem dní.
13 To isté bolo zaznamenané aj v Neemiášových
spisoch a komentároch; a ako založil knižnicu, ktorá
zhromaždila skutky kráľov, prorokov a Dávida a listy
kráľov o svätých daroch.
14 Podobne aj Judáš zhromaždil všetky veci, ktoré
boli stratené pre vojnu, ktorú sme mali, a zostali s
nami,
15 Preto, ak to potrebujete, pošlite niektorých, aby
vám ich priniesli.
16 Zatiaľ čo sa chystáme sláviť očistenie, napísali
sme vám a dobre urobíte, ak budete zachovávať tie
isté dni.
17 Dúfame tiež, že Boh, ktorý vyslobodil všetok svoj
ľud a dal mu dedičstvo, kráľovstvo, kňazstvo a
svätyňu,
18 Ako prisľúbil v zákone, čoskoro sa nad nami
zmiluje a zhromaždí nás zo všetkých krajín pod
nebom do svätyne, lebo nás vytrhol z veľkých súžení
a očistil miesto.
19 Čo sa týka Júdu Makabejského a jeho bratov,
očistenia veľkého chrámu a posvätenia oltára,
20 A vojny proti Antiochovi Epifanovi a jeho synovi
Eupatorovi,
21 A zjavné znamenia, ktoré prichádzali z neba k tým,
ktorí sa mužne správali na svoju česť pre judaizmus:
takže, keďže ich bolo niekoľko, premohli celú krajinu
a prenasledovali barbarské zástupy,
22 A znovu obnovil chrám známy po celom svete a
oslobodil mesto a dodržiaval zákony, ktoré
zostupovali, pričom sa k nim Pán zmiloval so všetkou
milosťou.
23 Všetky tieto veci, hovorím, vyhlásené Jasonom z
Kyrény v piatich knihách, skúsime skrátiť v jednom
zväzku.
24 Za to, že zvažujú nekonečný počet a ťažkosti, s
ktorými sa stretávajú pri túžbe nahliadnuť do
rozprávania príbehu, pre rozmanitosť veci,
25 Dávali sme si pozor, aby tí, čo budú čítať, mali
potešenie a aby tí, ktorí sa chcú zaviazať pamäti, mali
ľahkosť a aby všetci, do ktorých to príde, mali úžitok.
26 Preto pre nás, ktorí sme na seba vzali túto bolestnú
prácu skrátenia, to nebolo ľahké, ale vec potu a
pozorovania;
27 Ako to nie je ľahké pre toho, kto pripravuje
hostinu a hľadá prospech druhých, ale pre potešenie
mnohých budeme radi podnikať tieto veľké bolesti;
28 Ponechať na autorovi presné spracovanie každého
jednotlivca a snažiť sa dodržiavať pravidlá skrátenia.
29 Lebo ako staviteľ nového domu sa musí starať o
celú stavbu; ale ten, kto sa podujme ho vyložiť a
namaľovať, musí hľadať vhodné veci na jeho
ozdobenie. Tak si myslím, že je to aj u nás.
30 Postaviť sa na každý bod a prejsť si veci zoširoka a
byť zvedavý v jednotlivostiach patrí prvému autorovi
príbehu:
31 Ale používať stručnosť a vyhýbať sa veľkej
námahe, to sa má dať tomu, kto urobí skrátenie.
32 Tu teda začneme príbeh: len toľko k tomu, čo bolo
povedané, pridávame, že je hlúposť robiť dlhý prológ
a byť krátky v samotnom príbehu.
KAPITOLA 3
1 Keď bolo sväté mesto obývané všetkým pokojom a
zákony sa veľmi dobre dodržiavali pre zbožnosť
veľkňaza Oniáša a pre jeho nenávisť voči bezbožnosti,
2 Stalo sa, že aj samotní králi ctili to miesto a
zveľaďovali chrám svojimi najlepšími darmi;
3 Do tej miery, že Seleukos z Ázie znášal zo svojich
príjmov všetky náklady spojené s podávaním obetí.
4 Ale jeden Šimon z Benjamínovho kmeňa, ktorý bol
ustanovený za správcu chrámu, sa pohádal s
veľkňazom pre neporiadok v meste.
5 A keď nemohol premôcť Oniáša, odovzdal ho
Apollóniovi, synovi Thraseovho, ktorý bol vtedy
miestodržiteľom Celosýrie a Fenice,
6 A povedal mu, že pokladnica v Jeruzaleme je plná
nekonečných súm peňazí, takže množstvo ich
bohatstva, ktoré sa netýkalo obetí, bolo nespočetné, a
že bolo možné priviesť všetko do kráľovského
majetku. ruka.
7 Keď Apollónius prišiel ku kráľovi a ukázal mu
peniaze, o ktorých mu bolo povedané, vybral kráľ
Heliodora, svojho pokladníka, a poslal ho s príkazom,
aby mu priniesol uvedené peniaze.
8 Heliodorus sa teda hneď vydal na cestu; pod farbou
návštevy miest Celosýria a Fenice, ale skutočne splniť
kráľovský zámer.

4. 9 A keď prišiel do Jeruzalema a veľkňaz mesta ho
zdvorilo prijal, povedal mu, akú inteligenciu dostal o
peniazoch a oznámil, prečo prišiel, a opýtal sa, či je to
naozaj tak.
10 Vtedy mu veľkňaz povedal, že sú tam uložené také
peniaze na pomoc vdovám a sirotám:
11 A že časť z toho patrila Hirkánovi, synovi Tobiáša,
mužovi veľkej dôstojnosti, a nie tak, ako to zle
informoval ten bezbožný Šimon: spolu to bolo štyristo
talentov striebra a dvesto zlata.
12 A že bolo úplne nemožné, aby sa im urobili také
krivdy, ktoré to zaviazali k svätosti miesta a k
majestátnosti a nedotknuteľnej svätosti chrámu, ctenej
na celom svete.
13 Ale Heliodor na prikázanie, ktoré mu dal kráľ,
povedal: V každom prípade to treba priniesť do
kráľovskej pokladnice.
14 A tak v deň, ktorý určil, vošiel, aby nariadil túto
vec, a preto nenastalo malé trápenie v celom meste.
15 Ale kňazi, klaňajúc sa pred oltárom vo svojich
kňazských rúchach, vzývali do neba toho, ktorý vydal
zákon o veciach, ktoré mu boli dané, aby boli
bezpečne zachované pre tých, ktorí ich zaviazali
zachovávať.
16 Kto by sa teda pozrel veľkňazovi do tváre, zranilo
by ho to na srdci, lebo jeho tvár a zmena farby
svedčili o vnútornej agónii jeho mysle.
17 Lebo ten človek bol tak zachvátený strachom a
hrôzou tela, že tým, ktorí naňho hľadeli, bolo zjavné,
aký zármutok má teraz v srdci.
18 Iní vybehli zo svojich domov na všeobecnú prosbu,
lebo to miesto chcelo upadnúť do opovrhnutia.
19 A žien, opásaných vrecovinou pod prsiami, bolo na
uliciach množstvo a panny, ktoré boli držané, utekali,
niektoré k bránam, iné k múrom, a iné hľadeli z okien.
20 A všetci, držiac ruky k nebu, prosili.
21 Vtedy by bolo pre človeka ľútosť, keby videl
padať množstvo všetkého druhu a strach z veľkňaza v
takej agónii.
22 Potom vzývali Všemohúceho Pána, aby uchoval
veci zverené dôverou v bezpečí a istotu pre tých, ktorí
ich spáchali.
23 Heliodorus však vykonal to, čo bolo nariadené.
24 Keď tam bol so svojou strážou okolo pokladnice,
Pán duchov a Knieža všetkej moci spôsobil veľké
zjavenie, takže všetci, ktorí sa odvážili prísť s ním,
žasli nad Božou mocou, a omdleli a veľmi sa báli.
25 Lebo sa im zjavil kôň so strašným jazdcom na ňom
a ozdobený veľmi pekným prikrývkom, prudko sa
rozbehol a prednými nohami udrel Heliodora a zdalo
sa, že ten, čo sedel na koni, mal celý postroj. zlato.
26 Okrem toho sa pred ním objavili ďalší dvaja
mládenci, pozoruhodní svojou silou, vynikajúcimi
krásami a peknými odevmi, ktorí stáli pri ňom z
oboch strán. a ustavične ho bičoval a dával mu veľa
boľavých rán.
27 A Heliodorus náhle padol na zem a obkľúčila ho
veľká tma, ale tí, čo boli s ním, ho vzali a položili na
nosítka.
28 Tak toho, ktorý nedávno prišiel s veľkým vlakom a
so všetkou svojou strážou do spomínanej pokladnice,
odviedli, keďže si nemohol pomôcť zbraňami, a
očividne uznávali Božiu moc.
29 Lebo bol zvrhnutý rukou Božou a zostal nemý bez
akejkoľvek nádeje na život.
30 Ale chválili Pána, ktorý si zázračne uctil svoje
miesto: za chrám; ktorá bola trochu predtým plná
strachu a problémov, keď sa zjavil všemohúci Pán,
bola naplnená radosťou a radosťou.
31 Potom sa istí Heliodorovi priatelia hneď modlili k
Oniášovi, aby zavolal Najvyššieho, aby mu daroval
život, ktorý ležal pripravený vzdať sa ducha.
32 A tak veľkňaz v podozrení, aby si kráľ nepomýlil,
že Heliodorovi sa Židia dopustili zrady, obetoval za
zdravie toho muža.
33 Keď veľkňaz vykonával zmierenie, zjavili sa tí istí
mládenci v tom istom odeve, postavili sa vedľa
Heliodora a povedali: Vzdajte veľkú vďaku
veľkňazovi Oniášovi, lebo preňho ti dal Pán život.
34 A vidiac, že si bol zbičovaný z neba, oznám
všetkým ľuďom mocnú moc Božiu. A keď povedali
tieto slová, viac sa neukázali.
35 A tak sa Heliodorus po tom, čo obetoval Pánovi a
zložil veľké sľuby tomu, čo mu zachránil život, a
pozdravil Oniáša, vrátil so svojím zástupom ku
kráľovi.
36 Potom všetkým ľuďom dosvedčil skutky veľkého
Boha, ktoré videl na vlastné oči.
37 A keď kráľ Heliodorus, ktorý by mohol byť muž,
ktorý by mohol byť znova poslaný do Jeruzalema,
povedal:
38 Ak máš nejakého nepriateľa alebo zradcu, pošli ho
tam a dostaneš ho zbičovaného, ak utečie so svojím
životom, lebo na tom mieste nepochybne; existuje
zvláštna Božia moc.
39 Lebo ten, kto býva v nebi, má svoje oko na tom
mieste a bráni ho; a bije a ničí tých, ktorí mu prišli
ublížiť.
40 A veci týkajúce sa Heliodora a stráženia
pokladnice vypadli z tohto druhu.
KAPITOLA 4
1 Tento Šimon, o ktorom sme už hovorili, bol
zradcom peňazí a svojej krajiny a ohováral Oniáša,
akoby bol vydesil Heliodora a bol pôvodcom tohto zla.
2 Tak sa odvážil nazvať ho zradcom, ktorý sa zaslúžil
o dobro mesta, obdarovával svoj vlastný národ a tak
horlil za zákony.
3 Ale keď ich nenávisť zašla tak ďaleko, že jedna zo
Šimonových frakcií bola spáchaná vražda,
4 Oniáš videl nebezpečenstvo tohto sporu a že
Apollonius ako miestodržiteľ Celosýrie a Fenice zúril
a zvýšil Šimonovu zlobu,

5. 5 Išiel ku kráľovi nie preto, aby žaloval svojich
krajanov, ale hľadal dobro všetkých, verejných i
súkromných.
6 Lebo videl, že je nemožné, aby štát stíchol, a Šimon
zanechal svoju hlúposť, ak by sa na to kráľ nepozrel.
7 Ale po Seleukovej smrti, keď Antiochos, zvaný
Epifanes, prevzal kráľovstvo, Jason, brat Oniášov, sa
usiloval stať sa veľkňazom,
8 Sľúbiť kráľovi na príhovor tristošesťdesiat talentov
striebra a z iného výnosu osemdesiat talentov.
9 Okrem toho sľúbil, že pridelí ďalších stopäťdesiat,
ak bude mať povolenie zriadiť mu miesto na cvičenie
a na výchovu mládeže podľa pohanských zvyklostí a
napísať ich z Jeruzalema. meno Antiochijcov.
10 Keď kráľ povolil a dostal do jeho rúk vládu, hneď
priviedol svoj vlastný národ na grécky spôsob.
11 A kráľovské privilégiá udelené Židom ako zvláštna
láskavosť prostredníctvom Jána, otca Eupolema, ktorý
odišiel za veľvyslanca do Ríma pre priateľstvo a
pomoc, odobral; a zložil vlády, ktoré boli podľa
zákona, postavil nové zvyky proti zákonu:
12 Lebo pod vežou si s radosťou postavil miesto na
cvičenie a podriadil si náčelníkov a dal im klobúk.
13 Taký bol vrchol gréckych spôsobov a vzrast
pohanských mravov pre nesmiernu sprostosť Jasona,
toho bezbožného úbožiaka a žiadneho veľkňaza;
14 Že kňazi už nemali odvahu slúžiť pri oltári, ale
pohŕdali chrámom a zanedbávali obety, a preto sa
ponáhľali, aby sa stali účastníkmi nezákonného
príspevku na mieste cvičenia, keď ich hra Discus
vyvolala;
15 Nestoja za poctami svojich otcov, ale majú
najradšej zo všetkých slávu Grékov.
16 Preto na nich prišlo veľké nešťastie, lebo z nich
mali byť svojich nepriateľov a pomstiteľov, ktorých
zvyky tak horlivo dodržiavali a ktorým sa chceli vo
všetkom podobať.
17 Lebo nie je ľahké konať bezbožne proti zákonom
Božím, ale tieto veci oznámi nasledujúci čas.
18 Keď sa hra, ktorá sa používala každý rok viery,
držala v Týre, keď bol prítomný kráľ,
19 Tento neľútostný Iáson poslal z Jeruzalema
zvláštnych poslov, ktorí boli Antiochijci, aby priniesli
tristo drachiem striebra na Herkulovu obetu, o ktorej
sa dokonca ani jej nositelia domnievali, že nie je
vhodné obetovať, pretože to nebolo vhodné, ale aby
rezervované pre iné poplatky.
20 Tieto peniaze boli teda pre odosielateľa určené na
Herkulovu obeť; ale kvôli jeho nositeľom sa používal
na výrobu galérií.
21 Keď bol Apollónius, syn Menesthea, poslaný do
Egypta na korunováciu kráľa Ptolemea Filometora,
Antiochus pochopil, že nie je dobre zasiahnutý
svojimi záležitosťami, a postaral sa o svoju vlastnú
bezpečnosť, a potom prišiel do Joppy a odtiaľ do
Jeruzalema. :
22 Kde ho s úctou prijal Jason a mesto a priviedli ho
so zapálenou fakľou a s veľkým krikom, a tak potom
išiel so svojím zástupom do Fenice.
23 O tri roky neskôr poslal Jason Menelaa,
spomínaného Šimonovho brata, aby niesol kráľovi
peniaze a vybavil mu isté potrebné veci.
24 Ale keď ho priviedli pred kráľa, keď ho vyvýšil
pre nádhernú podobu svojej moci, dostal kňazstvo pre
seba, pričom za tristo talentov striebra ponúkol viac
ako Jason.
25 Prišiel teda s kráľovským príkazom, nepriniesol
nič hodné veľkňaza, ale mal zúrivosť krutého tyrana a
zúrivosť divokej šelmy.
26 Potom bol Jason, ktorý podkopal svojho vlastného
brata, podkopaný iným, prinútený utiecť do krajiny
Ammóncov.
27 Meneláos teda dostal kniežatstvo, ale čo sa týka
peňazí, ktoré sľúbil kráľovi, neprijal na ne žiadny
dobrý rozkaz, hoci Sostratis, vládca hradu, to
požadoval.
28 Jemu totiž prináležalo zbieranie zvykov. Preto boli
obaja povolaní pred kráľa.
29 Menelaos nechal svojho brata Lysimacha v
kňazstve; a Sostratus opustil Cratesa, ktorý bol
guvernérom Cyprianov.
30 Kým sa to dialo, vzbúrili sa z Tarzu a Mallosu,
lebo boli dané kráľovej konkubíne, zvanej Antiochus.
31 Potom sa kráľ ponáhľal veci upokojiť a nechal
Andronika, muža s mocou, ako svojho zástupcu.
32 A Menelaos, domnievajúc sa, že mal vhodný čas,
ukradol z chrámu isté zlaté nádoby a časť z nich dal
Andronikovi a časť predal do Týru a okolitých miest.
33 Čo keď Oniáš vedel o záruke, pokarhal ho a
utiahol sa do svätyne v Dafne, ktorá leží pri Antiochii.
34 Preto Menelaos, rozobraný Andronika, sa modlil,
aby dostal Oniáša do jeho rúk; ktorý sa na to
nahovoril a prišiel k Oniášovi ľsťou a dal mu svoju
pravicu s prísahou; a hoci ho podozrieval, prehovoril
ho, aby vyšiel zo svätyne.
35 Pre túto príčinu sa nielen Židia, ale aj mnohí z
iných národov veľmi rozhorčili a boli veľmi
zarmútení pre nespravodlivú vraždu toho človeka.
36 A keď sa kráľ vrátil z miest okolo Kilíkie, Židia,
ktorí boli v meste, a niektorí z Grékov, ktorým sa to
tiež nepáčilo, sa sťažovali, že Oniáš bol zabitý bez
príčiny.
37 Preto sa Antiochus úprimne zľutoval, zľutoval sa a
plakal pre rozvážne a skromné správanie toho, ktorý
zomrel.
38 A vzplanul hnevom, hneď vzal Andronikovi jeho
purpur a roztrhol jeho šaty a viedol ho celým mestom
až na to miesto, kde sa dopustil bezbožnosti proti
Oniášovi, tam zabil prekliateho vraha. Tak ho Pán
odmenil za trest, ako si zaslúžil.
39 Keď Lysimachus so súhlasom Menelaa spáchal v
meste mnoho svätokrádeží a ich ovocie sa rozšírilo,
zhromaždil sa zástup proti Lysimachovi, pričom veľa
zlatých nádob už bolo odnesených.

6. 40 Keď sa obyčajný ľud zdvihol a bol naplnený
hnevom, Lysimachos vyzbrojil asi tritisíc mužov a
začal najprv ponúkať násilie. jeden Auranus je vodca,
muž, ktorý je už dávno za sebou, a nie menej v
hlúposti.
41 Keď potom videli Lysimachov pokus, niektorí z
nich chytili kamene, iní palice, iní vzali hrsť prachu,
ktorý bol hneď po ruke, a vrhli ich všetkých na
Lysimacha a tých, čo na nich sadli.
42 Tak mnohých zranili, niektorých zrazili na zem a
všetkých prinútili utiecť, ale samotného kostolníka,
toho zabili pri pokladnici.
43 Z týchto vecí teda bolo vznesené obvinenie proti
Menelaovi.
44 Keď kráľ prišiel do Týrusu, traja muži, vyslaní zo
senátu, sa pred ním prihovorili:
45 Ale Menelaos, ktorý bol teraz odsúdený, sľúbil
Ptolemaemu, synovi Dorymenovmu, že mu dá veľa
peňazí, ak upokojí kráľa voči nemu.
46 Keď Ptolemee vzal kráľa nabok do istej galérie,
ktorá mala vziať vzduch, priviedol ho k inému
zmýšľaniu:
47 Nakoľko zbavil obvinenia Menelaa, ktorý bol
napriek tomu príčinou všetkého nešťastia, a tých
úbohých mužov, ktorí, ak by povedali svoju vec, áno,
pred Skýtmi, boli odsúdení za nevinných, tých odsúdil
na smrť. .
48 Tak tí, ktorí nasledovali túto záležitosť pre mesto,
pre ľudí a pre sväté nádoby, čoskoro trpeli
nespravodlivým trestom.
49 Preto aj tí z Týru, pohnutí nenávisťou k tomuto
zlému skutku, dali ich čestne pochovať.
50 A tak pre chamtivosť tých, ktorí mali moc,
Menelaos zostal stále v moci, narastal zlobou a bol
veľkým zradcom občanov.
KAPITOLA 5
1 Približne v rovnakom čase pripravoval Antiochos
svoju druhú plavbu do Egypta:
2 A potom sa stalo, že po celom meste, takmer
štyridsať dní, bolo vidieť jazdcov, ktorí behali
vzduchom v zlatom rúchu a vyzbrojení kopijami ako
tlupa vojakov,
3 A jednotky jazdcov v zriadení, narážajúc a bežiac
jeden proti druhému, s otriasaním štítov a množstvom
hrotov, a tasením mečov a vrhaním šípov a lesknutím
sa zlatých ozdôb a postrojov všetkého druhu.
4 Preto sa každý modlil, aby sa to zjavenie zmenilo na
dobré.
5 Keď sa rozniesla falošná zvesť, akoby Antiochos
bol mŕtvy, Jason zajal najmenej tisíc mužov a zrazu
podnikol útok na mesto; A tí, čo boli na hradbách,
boli vrátení a mesto nakoniec dobyté, Menelaos
utiekol do hradu.
6 Ale Jason bez milosti zabíjal svojich občanov,
nemysliac na to, že získať deň ich vlastného národa
by bol pre neho veľmi nešťastný deň; ale myslel si, že
to boli jeho nepriatelia, a nie jeho krajania, ktorých si
podmanil.
7 Za to všetko však nezískal kniežatstvo, ale napokon
sa hanbil za odmenu za svoju zradu a utiekol znova
do krajiny Ammóncov.
8 Nakoniec sa teda vrátil nešťastne, bol obvinený pred
arabským kráľom Aretasom, utekal z mesta do mesta,
prenasledovaný všetkými ľuďmi, nenávidený ako
porušovateľ zákonov a ohavný ako otvorený nepriateľ.
jeho krajinu a krajanov vyhodili do Egypta.
9 Tak ten, čo mnohých vyhnal z ich krajiny, zahynul
v cudzej krajine, odišiel do Lacedemončanov a myslel
si, že tam nájde pomoc pre svoje príbuzenstvo.
10 A ten, ktorý vyhnal mnohých nepochovaných,
nemal nikoho, kto by za ním smútil, ani žiadne
slávnostné pohreby, ani hrob so svojimi otcami.
11 Keď to, čo sa stalo, prišlo ku kráľovmu autu,
myslel si, že Judea sa vzbúrila, a keď sa rozzúrený
vybral z Egypta, dobyl mesto silou zbraní,
12 A svojim bojovníkom prikázal, aby nešetrili tých,
ktorých stretli, a zabíjali tých, čo vyšli hore na domy.
13 Tak dochádzalo k zabíjaniu mladých i starých,
odoberaniu mužov, žien a detí, zabíjaniu panien a
nemluvniat.
14 A bolo ich zničených v priebehu celých troch dní
osemdesiattisíc, z ktorých štyridsaťtisíc bolo zabitých
v boji; a nie menej predaných ako zabitých.
15 No neuspokojil sa s tým, ale odvážil sa ísť do
najsvätejšieho chrámu celého sveta; Menelaos, ten
zradca zákonov a vlastnej krajiny, ktorý ho vedie:
16 A poškvrnenými rukami vzal sväté nádoby a
svetskými rukami strhol veci, ktoré zasvätili iní králi
na zveľadenie, slávu a česť toho miesta, a rozdal ich.
17 A Antiochus bol taký povýšený, že si nemyslel, že
sa Pán na chvíľu hnevá pre hriechy tých, ktorí bývali
v meste, a preto jeho zrak nehľadel na to miesto.
18 Lebo keby neboli predtým zahalení do mnohých
hriechov, tento muž, len čo prišiel, bol hneď
zbičovaný a zbavený svojej opovážlivosti, ako bol
Heliodor, ktorého poslal kráľ Seleukos, aby nahliadol
do pokladnice.
19 Boh si však nevyvolil ľudí pre miesto, ale miesto
ďaleko pre ľudí.
20 A preto samotné miesto, ktoré malo s nimi účasť
na nešťastí, ktoré sa stalo národu, potom oznámilo
dobrodenia zoslané od Pána, a ako bolo opustené v
hneve Všemohúceho, tak opäť veľký Pán zmierený
bol so všetkou slávou zriadený.
21 Keď Antiochus vyniesol z chrámu tisícosemsto
talentov, ponáhľal sa do Antiochie a vo svojej pýche
urobil splavnú zem a more priechodné pešo. Taká
bola povýšenosť jeho mysle.
22 A nechal miestodržiteľov, aby obťažovali národ: v
Jeruzaleme Filip, pre svoju krajinu Frýgčan a pre
barbarské správanie, ako ten, ktorý ho tam usadil;
23 A v Garizime Andronikus; a okrem toho Menelaos,
ktorý horšie ako všetci ostatní držal nad občanmi

7. ťažkú ruku a mal zlomyseľnú myseľ voči svojim
krajanom, Židom.
24 Poslal aj toho odporného vodcu Apollónia s
armádou dvadsaťtisíc, prikázal mu pobiť všetkých,
ktorí boli v najlepšom veku, a predať ženy a mladších.
25 Ten, kto prišiel do Jeruzalema a tváril sa pokojne,
zdržal sa až do svätého dňa sabatu, keď vzal Židov,
aby svätili deň, prikázal svojim mužom, aby sa
ozbrojili.
26 A tak pobil všetkých, čo odišli na slávenie soboty,
a beh po meste so zbraňami pobil veľké zástupy.
27 Ale Júda Makabejský s ďalšími deviatimi alebo
takými sa utiahol na púšť a býval v horách podľa
spôsobu zveri so svojou družinou, ktorá sa ustavične
živila bylinami, aby sa nezúčastnili znečistenia.
KAPITOLA 6
1 Krátko nato poslal kráľ jedného aténskeho starca,
aby prinútil Židov, aby sa odklonili od zákonov
svojich otcov a nežili podľa zákonov Božích.
2 A poškvrniť aj chrám v Jeruzaleme a nazvať ho
chrámom Jupitera Olympia; a to v Garizime, Jupitera,
ochrancu cudzincov, ako si želali, aby tam prebýval.
3 Príchod tohto nešťastia bol pre ľudí bolestný a
bolestný:
4 Chrám bol totiž naplnený nepokojmi a radovánkami
pohanov, ktorí sa zabávali so smilnicami a mali čo do
činenia so ženami v okruhu svätých miest a okrem
toho prinášali veci, ktoré neboli dovolené.
5 Aj oltár bol naplnený svetskými vecami, čo zákon
zakazuje.
6 Ani nebolo dovolené, aby človek zachovával dni
sabatu alebo starodávne pôsty, alebo aby sa vôbec
vydával za Žida.
7 A v deň narodenia kráľa ich každý mesiac
privádzali do trpkého nátlaku, aby jedli z obetí; a keď
bol dodržaný Bakchov pôst, Židia boli nútení ísť v
sprievode k Bakchovi s brečtanom.
8 Navyše do susedných miest pohanov vyšiel rozkaz
proti Židom na Ptolemaiov návrh, aby zachovávali tie
isté spôsoby a mali účasť na ich obetiach:
9 A kto by sa neprispôsobil mravom pohanov, nech
zomrie. Potom by človek mohol vidieť súčasnú biedu.
10 Priviedli totiž dve ženy, ktoré obrezali svoje deti;
ktorých, keď ich otvorene viedli po meste, dávajúc im
nemluvňatá na prsia, zhadzovali ich zo steny.
11 A iní, ktorí sa spolu zbehli do neďalekých jaskýň,
aby tajne zachovávali sabatný deň, ktorých objavil
Filip, boli všetci spolu upálení, pretože si urobili
svedomie, aby si pomohli k cti najsvätejšieho dňa.
12 Teraz prosím tých, ktorí čítajú túto knihu, aby sa
nenechali odradiť pre tieto nešťastia, ale aby tieto
tresty neposúdili za zničenie, ale za trestanie nášho
národa.
13 Lebo je to znak jeho veľkej dobroty, keď bezbožní
páchatelia nebudú dlho trpení, ale hneď potrestaní.
14 Lebo nie ako s inými národmi, ktoré Pán
zhovievavo zhovieva potrestať, kým neprídu do
plnosti svojich hriechov, tak zaobchádza aj s nami,
15 Aby sa potom, keď prišiel na vrchol hriechu,
nepomstil na nás.
16 A preto nám nikdy neodníma svoje milosrdenstvo,
a hoci trestá nešťastím, nikdy neopustí svoj ľud.
17 Ale toto, čo sme hovorili, nech je nám na výstrahu.
A teraz sa dostaneme k vyhláseniu veci niekoľkými
slovami.
18 Eleazár, jeden z hlavných zákonníkov, zostarnutý
muž s veľmi priaznivou tvárou, bol prinútený otvárať
ústa a jesť bravčové mäso.
19 Ale on, ktorý sa rozhodol radšej zomrieť slávne,
ako žiť poškvrnený takouto ohavnosťou, ju vypľul a
sám od seba prišiel na muky,
20 Ako sa prislúchalo prísť, ktorí sú odhodlaní
postaviť sa proti takým veciam, ktoré nie je dovolené
okúsiť lásku k životu.
21 Ale tí, čo mali na starosti tú skazenú hostinu, pre
starú známosť, ktorú mali s tým mužom, vzali si ho
bokom a prosili ho, aby priniesol mäso zo svojej
vlastnej stravy, ako mu bolo dovolené použiť, a urobil,
ako keby jedol mäso z obete, ktorú prikázal kráľ;
22 Aby tak bol vyslobodený zo smrti a staré
priateľstvo s nimi našlo priazeň.
23 Ale on začal diskrétne zvažovať, a ako sa stal jeho
vek, znamenitosť jeho dávnych rokov a česť svojej
šedej hlavy, na čo prišla, a jeho najčestnejšie
vzdelanie od dieťaťa, alebo skôr svätý zákon, ktorý
daný od Boha: preto odpovedal podľa toho a chcel,
aby ho hneď poslali do hrobu.
24 Lebo to neprináleží nášmu veku, povedal, aby sme
sa nejako pretvárali, čím by si mnohí mladí ľudia
mohli myslieť, že Eleazár, keď mal šesťdesiat a desať
rokov, odišiel do cudzieho náboženstva;
25 A tak oni mojim pokrytectvom a túžbou žiť ešte
chvíľu a chvíľu dlhšie, by mali byť mnou oklamaní, a
ja dostanem škvrnu do svojej staroby a urobím ju
ohavnou.
26 Lebo hoci by som bol teraz vyslobodený z trestu
ľudí, nemal by som uniknúť z ruky Všemohúceho, ani
živý, ani mŕtvy.
27 A tak teraz, mužne mením tento život, ukážem sa
takým, ako si môj vek vyžaduje,
28 A zanechajte pozoruhodný príklad tým, ktorí sú
mladí, aby ochotne a odvážne zomreli za čestné a
sväté zákony. A keď povedal tieto slová, hneď išiel k
mukám:
29 Tí, ktorí ho viedli k zmene dobrej vôle, ho trochu
predtým premenili na nenávisť, pretože spomínané
reči vychádzali, ako si mysleli, zo zúfalej mysle.
30 Ale keď bol pripravený zomrieť s ranami, zastonal
a povedal: Je zjavné Pánovi, ktorý má sväté poznanie,
že hoci som mohol byť vyslobodený zo smrti, teraz
znášam boľavé bolesti na tele tým, že som bol bitý.
Ale v duši som spokojný s tým, že to trpím, lebo sa ho
bojím.

8. 31 A tak tento muž zomrel, zanechávajúc svoju smrť
ako príklad ušľachtilej odvahy a pamiatku cnosti
nielen mladým mužom, ale celému svojmu národu.
KAPITOLA 7
1 A stalo sa, že sedem bratov s matkou bolo zajatých
a prinútených kráľom proti zákonu ochutnať bravčové
mäso a boli mučení bičmi a bičmi.
2 Ale jeden z tých, ktorí hovorili ako prvý, povedal
takto: Čo by si sa nás chcel opýtať alebo čo by si sa
od nás dozvedel? sme pripravení zomrieť, a nie
prestúpiť zákony našich otcov.
3 Vtedy kráľ rozzúrený rozkázal rozpáliť panvice a
kotly:
4 Čo sa však hneď zahrialo, rozkázal vyrezať jazyk
tomu, kto hovoril ako prvý, a odrezať mu krajné časti
tela, ostatní jeho bratia a jeho matka sa prizerali.
5 Keď bol takto zmrzačený vo všetkých svojich údoch,
prikázal, aby ho ešte živého priniesli do ohňa a
vyprážali na panvici, a keď sa para z panvice
rozptýlila na dosť miesta, nabádali jedného ďalší s
matkou mužne zomrieť, hovoriac takto:
6 Pán Boh hľadí na nás a v pravde má v nás útechu,
ako Mojžiš vo svojej piesni, ktorý svedčil do ich tvárí,
povedal: A bude potešený vo svojich služobníkoch.
7 Keď bol prvý po tomto čísle mŕtvy, priniesli
druhého, aby mu urobili posmech, a keď mu stiahli
kožu z hlavy aj s vlasmi, opýtali sa ho: Budeš jesť,
kým budeš potrestaný? každý úd tvojho tela?
8 Ale on odpovedal vo svojom vlastnom jazyku a
riekol: Nie. Preto dostal aj ďalšie muky v poradí, ako
ten prvý.
9 A keď naposledy zalapal po dychu, povedal: Ako
zúrivosť nás vyvádzaš z tohto súčasného života, ale
Kráľ sveta nás, ktorí sme zomreli za jeho zákony,
vzkriesi k večnému životu.
10 Po ňom bol tretí urobený posmech, a keď ho
žiadali, vyplazil svoj jazyk, a to hneď, mužne
rozťahujúc ruky.
11 A odvážne povedal: Toto som mal z neba; a ja
nimi pohŕdam pre jeho zákony; a dúfam, že ich znova
dostanem.
12 Kráľ a tí, čo boli s ním, žasli nad odvahou mladého
muža, pretože na bolesti nič nebral.
13 Keď bol aj tento muž mŕtvy, štvrtého mučili a
zmlátili podobným spôsobom.
14 Keď bol pripravený zomrieť, povedal takto: Je
dobré, keď ho ľudia usmrtili, očakávať nádej od Boha,
aby ho vzkriesil; ty nebudeš mať vzkriesenie k životu.
15 Potom priniesli aj piateho a rozmlátili ho.
16 Potom pozrel na kráľa a povedal: Máš moc nad
ľuďmi, si porušiteľný, robíš, čo chceš; ale nemyslite si,
že náš národ je Bohom opustený;
17 Ešte chvíľu a pozri na jeho veľkú moc, ako bude
trápiť teba i tvoje semeno.
18 Za ním priviedli aj šiesteho, ktorý bol pripravený
zomrieť a povedal: Neklamte sa bez príčiny, lebo to
trpíme sami, keď sme zhrešili proti svojmu Bohu, a
preto sa nám dejú divy.
19 Ale nemysli si, že sa chytíš do boja proti Bohu, že
ujdeš bez trestu.
20 Matka však bola nadovšetko úžasná a hodná cti,
lebo keď videla svojich sedem synov zabitých v
priebehu jedného dňa, znášala to s veľkou odvahou
pre nádej, ktorú mala v Pána.
21 Áno, každého z nich nabádala vo svojom vlastnom
jazyku, naplnenom odvážnymi duchmi; a mužným
žalúdkom podnietila svoje ženské myšlienky a
povedala im:
22 Neviem povedať, ako ste vošli do môjho lona, lebo
som vám nedal ani dych, ani život, ani som to nebol ja,
kto stvoril údy každého z vás;
23 Ale nepochybne Stvoriteľ sveta, ktorý stvoril
pokolenie človeka a zistil počiatok všetkého, aj vám
zo svojho milosrdenstva dá znovu dych a život, keď
už na seba nehľadíte podľa jeho zákonov. kvôli.
24 Antiochus, ktorý si myslel, že je opovrhovaný a
má podozrenie, že je to vyčítavá reč, kým najmladší
ešte žil, ho nielen slovami nabádal, ale aj prísahami
ho uisťoval, že ho urobí bohatým a šťastným. človek,
keby sa odvrátil od zákonov svojich otcov; a že ho
bude brať za svojho priateľa a zveriť mu veci.
25 Ale keď ho mládenec v žiadnom prípade
neposlúchol, kráľ zavolal svoju matku a nabádal ju,
aby mu poradila, ako mu zachrániť život.
26 A keď ju mnohými slovami nabádal, sľúbila mu,
že poradí jej synovi.
27 Ona sa mu však poklonila, vysmievala sa krutému
tyranovi na pohŕdanie, týmto spôsobom hovorila vo
svojej krajine; Ó, syn môj, zľutuj sa nado mnou, že
som ťa rodil deväť mesiacov v mojom lone a dal som
ti také tri roky a živil som ťa a vychoval som ťa do
tohto veku a znášal som útrapy výchovy.
28 Prosím ťa, syn môj, pozri na nebo a na zem a na
všetko, čo je na nich, a považuj, že Boh ich stvoril z
vecí, ktoré neboli; a tak bolo stvorené aj ľudstvo.
29 Neboj sa tohto trýzniteľa, ale hodný svojich bratov
vezmi svoju smrť, aby som ťa opäť prijal v
milosrdenstve s tvojimi bratmi.
30 Kým ešte hovorila tieto slová, mladík povedal: Na
koho čakáte? Nebudem poslúchať kráľovský príkaz,
ale budem poslúchať príkaz zákona, ktorý dal našim
otcom Mojžiš.
31 A ty, ktorý si bol pôvodcom všetkého nešťastia
proti Hebrejom, neunikneš Božím rukám.
32 Lebo trpíme pre svoje hriechy.
33 A hoci sa živý Pán na nás na chvíľu hnevá pre naše
kázeň a napomínanie, predsa bude opäť zajedno so
svojimi služobníkmi.
34 Ale ty, bezbožný človeče a zo všetkých ostatných
najzlých, nedaj sa bez príčiny pozdvihnúť, ani sa
nenadúvať neistými nádejami, dvíhajúc svoju ruku
proti služobníkom Božím.
35 Veď si ešte neušiel súdu všemohúceho Boha, ktorý
všetko vidí.

9. 36 Lebo naši bratia, ktorí teraz pretrpeli krátke bolesti,
sú mŕtvi pod Božou zmluvou večného života, ale ty,
skrze Boží súd, dostaneš spravodlivý trest za svoju
pýchu.
37 Ale ja, ako moji bratia, obetujem svoje telo a život
za zákony našich otcov, prosím Boha, aby bol rýchlo
milostivý nášmu národu; a aby si mukami a ranami
vyznával, že on jediný je Boh;
38 A aby vo mne a v mojich bratoch prestal hnev
Všemohúceho, ktorý je spravodlivo privedený na náš
národ.
39 Ako sa kráľ rozzúril, podal mu horšieho ako všetci
ostatní a ťažko znášal, že sa mu posmievali.
40 A tak tento zomrel nepoškvrnený a celú svoju
dôveru vložil do Pána.
41 Nakoniec po synoch zomrela matka.
42 Nech už to stačí na to, aby som hovoril o
modlárskych sviatkoch a extrémnom mučení.
KAPITOLA 8
1 Potom Júda Makabejský a tí, čo boli s ním, šli
potajomky do miest, zvolali svojich príbuzných a
vzali k nim všetkých, ktorí pokračovali v židovskom
náboženstve, a zhromaždili asi šesťtisíc mužov.
2 A vzývali Pána, aby pohliadol na ľud, ktorý bol
všetkými šliapaný; a tiež ľutovať chrám znesvätený
bezbožnými ľuďmi;
3 A že sa zľutuje nad mestom, uboleným a
pripraveným vyrovnať sa so zemou; a počuj krv, ktorá
k nemu volala,
4 A pamätajte na bezbožné zabíjanie neškodných detí
a na rúhania proti jeho menu; a že prejaví svoju
nenávisť voči bezbožným.
5 Keď bol Makabejský okolo seba, pohania mu
nemohli odolať, lebo hnev Hospodinov sa zmenil na
milosrdenstvo.
6 Preto nevedomky prišiel a vypálil mestá a mestá a
dostal do jeho rúk najpriateľskejšie miesta, premohol
a dal na útek nemálo svojich nepriateľov.
7 Ale špeciálne využil noc na také tajné pokusy, takže
ovocie jeho svätosti sa šírilo všade.
8 Keď teda Filip videl, že tento muž stále pribúda a že
sa mu stále viac darí, napísal Ptolemaovi,
miestodržiteľovi Celosýrie a Fenice, aby mu poskytol
väčšiu pomoc v kráľovských záležitostiach.
9 Potom si hneď vybral Nikanora, syna Patroklovho,
jedného zo svojich zvláštnych priateľov, poslal ho s
najmenej dvadsaťtisíc zo všetkých národov pod sebou,
aby vykorenil celú židovskú generáciu; as ním sa
pripojil aj kapitán Gorgias, ktorý mal vo vojnových
záležitostiach veľké skúsenosti.
10 Nikanor sa teda zaviazal zarobiť na zajatých
Židoch toľko peňazí, že by mal zaplatiť tribút dvetisíc
talentov, ktorý mal kráľ zaplatiť Rimanom.
11 Preto ihneď poslal do miest na pobreží mora,
vyhlasujúc predaj zajatých Židov a sľúbil, že budú
mať sedemdesiat desať tiel za jeden talent, pričom
neočakával pomstu, ktorá ho mala nasledovať od
Všemohúceho Boha.
12 Keď sa Júdovi dozvedeli o Nikanorovom príchode
a oznámil tým, ktorí boli s ním, že vojsko je na dosah,
13 Tí, ktorí sa báli a nedôverovali Božej
spravodlivosti, utiekli a ušli.
14 Iní predali všetko, čo im zostalo, a zároveň prosili
Pána, aby ich vyslobodil, predal to zlý Nikanor, kým
sa stretli.
15 A ak nie pre nich samých, tak pre zmluvy, ktoré
uzavrel s ich otcami, a pre jeho sväté a slávne meno,
ktorým boli povolaní.
16 Makabejský teda zvolal svojich mužov v počte
šesťtisíc a nabádal ich, aby sa nedali zmocňovať
hrôzou z nepriateľa ani sa nebáli veľkého množstva
pohanov, ktorí proti nim neprávom prišli. ale bojovať
mužne,
17 A postaviť im pred oči ublíženie, ktoré
nespravodlivo spôsobili svätému miestu, a kruté
zaobchádzanie s mestom, z ktorého sa vysmievali, a
tiež odňatie vlády svojich predkov:
18 Lebo oni, povedal, dôverujú ich zbraniam a
smelosti; ale naša dôvera je vo Všemohúceho, ktorý
dokáže zvrhnúť aj tých, čo idú proti nám, ako aj celý
svet.
19 Okrem toho im vyrozprával, aké pomoci našli ich
predkovia a ako boli vyslobodení, keď za Senacheriba
zahynulo sto osemdesiatpäťtisíc.
20 A povedal im o bitke, ktorú mali v Babylone s
Galaťanmi, ako ich do obchodu prišlo len osemtisíc
spolu so štyrmi tisíckami Macedóncov, a že
Macedónci boli zmätení a osemtisíc ich zničilo
stodvadsaťtisíc. kvôli pomoci, ktorú mali z neba, a tak
dostali veľkú korisť.
21 Keď ich teda týmito slovami odvážil a pripravil na
smrť za zákon a krajinu, rozdelil svoje vojsko na štyri
časti.
22 A pripojil sa k svojim bratom, vodcom každej
skupiny, k Šimonovi, Jozefovi a Jonatánovi, pričom
každému dal päťsto mužov.
23 Ustanovil aj Eleazára, aby čítal svätú knihu, a keď
im dal toto heslo: Božia pomoc; sám vedie prvú
kapelu,
24 A s pomocou Všemohúceho pobili vyše deväťtisíc
svojich nepriateľov a zranili a zmrzačili väčšinu
Nikanorovho vojska, a tak dali všetkých na útek.
25 A vzali ich peniaze, ktoré ich prišli kúpiť, a
prenasledovali ich ďaleko, ale bez času sa vrátili.
26 Bol totiž deň pred sabatom, a preto ich už nechceli
prenasledovať.
27 A tak keď zhromaždili svoje brnenie a poškodili
svojich nepriateľov, zamestnali sa okolo sabatu,
vzdávali nesmiernu chválu a vďaku Pánovi, ktorý ich
zachoval až do toho dňa, čo bol začiatok
milosrdenstva, ktoré sa na nich destilovalo.
28 A po sabate, keď dali časť koristi zmrzačeným,
vdovám a sirotám, zvyšok si rozdelili medzi seba a
svojich sluhov.

10. 29 Keď sa to stalo a spoločne sa modlili, prosili
milosrdného Pána, aby sa navždy zmieril so svojimi
služobníkmi.
30 Navyše tých, ktorí boli s Timoteom a Bacchideom,
ktorí proti nim bojovali, pobili vyše dvadsaťtisíc a
veľmi ľahko sa dostali na vysoké a pevné hrady a
rozdelili si medzi sebou ešte mnoho koristi a urobili
zmrzačených, siroty, vdovy, áno, a tiež starí, rovní v
koristi sami sebe.
31 A keď zhromaždili svoju výzbroj, starostlivo ju
uložili na vhodné miesta a zvyšok koristi priviezli do
Jeruzalema.
32 Zabili aj Filarcha, toho bezbožníka, ktorý bol s
Timoteom a mnohými spôsobmi popudzoval Židov.
33 Navyše v čase, keď slávili sviatok víťazstva vo
svojej krajine, upálili Callisthena, ktorý podpálil sväté
brány a ktorý utiekol do malého domčeka; a tak dostal
za svoju bezbožnosť odmenu.
34 Čo sa týka toho nanajvýš nemilosrdného Nikanora,
ktorý priviedol tisíc obchodníkov, aby vykúpili Židov,
35 Bol nimi zvrhnutý pomocou Pánovej, z ktorých
bral najmenší ohľad; A odložil si svoje slávne rúcho a
vyhodil svoju spoločnosť a prišiel ako sluha na úteku
cez strednú zem do Antiochie s veľmi veľkou hanbou,
lebo jeho vojsko bolo zničené.
36 Tak on, ktorý sa ho ujal, aby vynahradil Rimanom
ich daň prostredníctvom zajatcov v Jeruzaleme,
povedal do zahraničia, že Židia majú Boha, aby za
nich bojoval, a preto im nemožno ublížiť, pretože sa
riadili zákonmi, dal im.
KAPITOLA 9
1 Asi v tom čase vyšiel Antiochos potupne z perzskej
krajiny
2 Lebo vošiel do mesta zvaného Persepolis a išiel
vylúpiť chrám a udržať mesto. načo ich dav, ktorý sa
bežal brániť sa zbraňami, dal na útek; A tak sa stalo,
že Antiochus, vyhnaný z obyvateľov, sa vrátil s
hanbou.
3 Keď prišiel do Ekbatane, priniesli mu správu, čo sa
stalo Nikanorovi a Timoteovi.
4 Potom opuchnutý hnevom. myslel si, že pomstí
Židom potupu, ktorú mu urobili tí, ktorí ho prinútili
utiecť. Preto prikázal svojmu vozatajovi, aby bez
prestania jazdil a vydal sa na cestu, pričom ho teraz
nasleduje Boží súd. Lebo takto hrdo hovoril, že príde
do Jeruzalema a urobí z neho spoločné pohrebisko
Židov.
5 Ale Všemohúci Pán, Boh Isreal, ho udrel
nevyliečiteľnou a neviditeľnou ranou; alebo len čo
vyslovil tieto slová, prišla na neho bolesť čriev, ktorá
bola nevyliečiteľná, a boľavé muky vnútorných častí;
6 A to nanajvýš spravodlivo, lebo útrapy iných trápil
mnohými a zvláštnymi mukami.
7 On však vôbec neprestal vo svojom chvastaní sa, ale
bol stále plný pýchy, chrlil oheň vo svojom hneve
proti Židom a rozkazoval, aby sa ponáhľal, ale stalo
sa, že spadol zo svojho voza, násilne unášaný. ; takže
boľavý pád veľmi boleli všetky údy jeho tela.
8 A tak ten, kto si ešte trochu myslel, že by mohol
ovládnuť morské vlny (taký pyšný bol nad pomery
človeka) a vážiť vysoké hory na váhe, bol teraz
hodený na zem a odnesený na konskom stene. ,
ukazujúc všetkým zjavnú moc Božiu.
9 Takže červy vstali z tela tohto bezbožného muža, a
kým žil v smútku a bolesti, jeho mäso odpadlo a
nečistota jeho pachu bola obťažujúca pre celú jeho
armádu.
10 A toho človeka, ktorý si trochu predtým myslel, že
by mohol dosiahnuť až k nebeským hviezdam, nikto
nemohol vydržať nosiť pre jeho neznesiteľný smrad.
11 Tu teda, sužovaný, začal opúšťať svoju veľkú
pýchu a dochádzať k poznaniu seba samého Božím
bičom, pričom jeho bolesť sa každým okamihom
zväčšovala.
12 A keď sám nemohol zniesť svoj vlastný pach,
povedal tieto slová: Je vhodné podriadiť sa Bohu a že
človek, ktorý je smrteľný, by nemal pyšne myslieť na
seba, keby bol Bohom.
13 Aj tento bezbožník prisahal Pánovi, ktorý sa už
nad ním nebude zľutovať, hovoriac takto:
14 aby sväté mesto (do ktorého sa ponáhľal, aby ho
vyrovnal so zemou a urobil z neho spoločné
pohrebisko), oslobodil:
15 A keďže sa dotkol Židov, ktorých považoval za
nehodných natoľko, aby boli pochovaní, ale aby boli
vyhnaní so svojimi deťmi, aby ich zožralo vtáctvo a
divá zver, chcel ich všetkých urobiť rovnými
obyvateľom Atén:
16 A svätý chrám, ktorý predtým, ako skazil, ozdobil
peknými darmi a mnohé ďalšie obnovil všetky sväté
nádoby a zo svojich príjmov uhradil poplatky za obete:
17 Áno, a že sa aj on sám stane Židom a prejde celým
svetom, ktorý bol obývaný, a bude zvestovať moc
Božiu.
18 Ale pre toto všetko jeho bolesti neprestali, lebo
naňho prišiel spravodlivý Boží súd, a preto zúfalý zo
svojho zdravia napísal Židom podpísaný list,
obsahujúci formu prosby, takto:
19 Antioch, kráľ a miestodržiteľ, želá dobrým Židom
jeho občania veľa radosti, zdravia a prosperity:
20 Ak sa vám a vašim deťom darí a vaše záležitosti sú
k vašej spokojnosti, veľmi ďakujem Bohu, ktorý má
nádej v nebi.
21 Čo sa mňa týka, bol som slabý, inak by som si bol
pamätal na tvoju česť a dobrú vôľu, že si sa vrátil z
Perzie a keď som bol zasiahnutý ťažkou chorobou,
považoval som za potrebné starať sa o spoločné
bezpečie všetkých:
22 Nedôverovať môjmu zdraviu, ale s veľkou nádejou
uniknúť tejto chorobe.
23 Ale vzhľadom na to, že aj môj otec v tom čase
viedol vojsko do výšin. vymenoval za nástupcu,
24 Aby teda, keby niečo vypadlo v rozpore s
očakávaním, alebo keby sa priniesli nejaké žalostné

11. správy, tí z krajiny, vediac, komu bol štát ponechaný,
sa netrápili:
25 Znova, vzhľadom na to, že kniežatá, ktoré sú
hranicami a susedmi môjho kráľovstva, čakajú na
príležitosti a očakávajú, čo sa stane. Ustanovil som za
kráľa svojho syna Antiocha, ktorého som často
poveroval a odporúčal mnohým z vás, keď som išiel
hore do vysokých provincií; ktorému som napísal
takto:
26 Preto sa modlím a žiadam vás, aby ste si pamätali
na dobrodenia, ktoré som vám urobil vo všeobecnosti
a osobitne, a že každý muž bude stále verný mne a
môjmu synovi.
27 Som totiž presvedčený, že ten, kto rozumie mojej
mysli, priaznivo a vľúdne vyhovie vašim túžbam.
28 A tak vrah a rúhač trpel najťažšie, keď prosil iných
ľudí, a tak zomrel nešťastnou smrťou v cudzej krajine
v horách.
29 A Filip, ktorý bol s ním vychovaný, odniesol jeho
telo, ktorý tiež zo strachu pred synom Antiochovým
odišiel do Egypta k Ptolemeovi Filometorovi.
KAPITOLA 10
1 Makabejský a jeho družina, ktorú Pán viedol,
obnovili chrám a mesto.
2 Ale oltáre, ktoré postavili pohania na ulici, aj
kaplnky, zbúrali.
3 A keď vyčistili chrám, urobili ďalší oltár a bili
kamene, vzali z nich oheň a po dvoch rokoch priniesli
obetu, dali kadidlo, svetlá a chleby predloženia.
4 Keď sa to stalo, padli na zem a prosili Pána, aby už
viac neprichádzali do takýchto problémov; ale keby sa
ešte viac prehrešili proti nemu, aby ich on sám
potrestal milosrdenstvom a aby neboli vydaní
rúhavým a barbarským národom.
5 V ten istý deň, keď cudzinci znesvätili chrám, v ten
istý deň bol znova vyčistený, dokonca dvadsiaty piaty
deň toho istého mesiaca, čo je Casleu.
6 A tých osem dní slávili s radosťou, ako pri sviatku
stánkov, pamätajúc si, že nedávno slávili sviatok
stánkov, keď blúdili po horách a brlohoch ako zver.
7 Preto nosili ratolesti a pekné konáre a tiež palmy a
spievali žalmy tomu, čo im pomohlo vyčistiť jeho
miesto.
8 Nariadili tiež spoločným ustanovením a nariadením,
aby sa tieto dni každý rok zachovávali pre celý
židovský národ.
9 A to bol koniec Antiocha, zvaného Epifanes.
10 Teraz oznámime skutky Antiocha Eupatora, ktorý
bol synom tohto bezbožného muža, a nakrátko
zhrnieme vojnové nešťastia.
11 Keď teda prišiel ku korune, ustanovil jedného
Lysiasa nad záležitosti svojej ríše a ustanovil ho za
svojho hlavného miestodržiteľa Celosýrie a Fenice.
12 Lebo Ptolemeus, ktorý sa volal Macron, sa radšej
rozhodol urobiť spravodlivosť Židom za krivdu, ktorá
sa im stala, a snažil sa s nimi pokračovať v mieri.
13 Keď ho pred Eupatorom obvinili z kráľových
priateľov a pri každom slove ho označovali za zradcu,
pretože opustil Cyprus, čo mu Filometor zaviazal, a
odišiel do Antiocha Epifana, a keď videl, že nie je na
čestnom mieste, bol tak skľúčený. , že sa otrávil a
zomrel.
14 Ale keď bol Gorgias guvernérom podhradia, najal
vojakov a neustále živil vojnu so Židmi:
15 A tým všetci Idumejci, ktorí dostali do svojich rúk
tie najprosnejšie državy, obsadzovali Židov a prijímali
tých, ktorí boli vyhnaní z Jeruzalema, chystali sa živiť
vojnu.
16 Vtedy tí, čo boli s Machabejom, prosili Boha, aby
im bol pomocníkom. a tak sa s násilím rozbehli na
pevnosti Idumeanov,
17 Silným útokom na nich získali držadlá a zadržali
všetkých, ktorí bojovali na stene, a pobili všetkých, čo
im padli do rúk, a zabili najmenej dvadsaťtisíc.
18 A pretože istí, ktorých nebolo menej ako deväťtisíc,
utiekli spolu do dvoch veľmi pevných hradov, ktoré
mali všetky možné veci na udržanie obliehania,
19 Makabejský nechal Šimona a Jozefa a aj Zachea a
tých, čo boli s ním, ktorí ich stačili obliehať, a odišiel
na miesta, ktoré viac potrebovali jeho pomoc.
20 Tí, čo boli so Šimonom, chamtiví vedení, boli
presviedčaní o peniaze cez niektorých z tých, ktorí
boli na hrade, a vzali sedemdesiattisíc drachiem a
nechali niektorých z nich ujsť.
21 Keď sa však Makabejovi oznámili, čo sa stalo,
zvolal miestodržiteľov ľudu a obvinil tých mužov, že
predali svojich bratov za peniaze a oslobodili svojich
nepriateľov, aby proti nim bojovali.
22 A tak pobil tých, čo boli nájdení ako zradcovia, a
hneď obsadil dva hrady.
23 A keď sa mu darilo so zbraňami vo všetkom, čo
vzal do rúk, zabil v dvoch držadlách viac ako
dvadsaťtisíc.
24 A Timoteus, ktorého Židia predtým premohli, keď
zhromaždil veľké množstvo cudzích síl a koní z Ázie
nemálo, prišiel, akoby chcel ovládnuť Židov silou
zbraní.
25 Ale keď sa priblížil, tí, čo boli s Makabejom, sa
obrátili, aby sa modlili k Bohu, posypali si hlavy
zemou a bedrá si opásali vrecovinou,
26 A padol k nohám oltára a prosil ho, aby sa im
zľutoval a bol nepriateľom ich nepriateľov a
protivníkom ich protivníkov, ako hlása zákon.
27 Po modlitbe teda vzali svoje zbrane a odišli ďalej
od mesta, a keď sa priblížili k svojim nepriateľom,
zostali sami.
28 Keď slnko práve vyšlo, spojili oboch; jedna strana
má spolu so svojou cnosťou svoje útočište aj k Pánovi
ako záruku svojho úspechu a víťazstva; druhá strana
robí svoj hnev vodcom svojho boja
29 Ale keď bitka zosilnela, nepriateľom z neba sa
ukázalo päť pekných mužov na koňoch so zlatými
uzdami, a dvaja z nich viedli Židov,

12. 30 Vzal medzi nich Makabejského, prikryl ho zo
všetkých strán zbraňami a chránil ho, ale strieľal šípy
a blesky na nepriateľov, takže boli zahanbení slepotou
a plní úzkosti a boli zabití.
31 A bolo zabitých peších dvadsaťtisíc päťsto a
šesťsto jazdcov.
32 Čo sa týka samotného Timoteja, ten utiekol do
veľmi silnej pevnosti zvanej Gawra, kde bol
miestodržiteľom Chereas.
33 Ale tí, ktorí boli s Makabejom, odvážne obliehali
pevnosť štyri dni.
34 A tí, ktorí boli vo vnútri, spoliehajúc sa na silu
miesta, veľmi sa rúhali a hovorili zlé slová.
35 Predsa na piaty deň zavčasu dvadsať mladých
mužov z Makabejskej družiny, rozhorčených hnevom
pre rúhania, mužne zaútočilo na múr a s veľkou
odvahou zabili všetkých, s ktorými sa stretli.
36 Iní, ktorí vystupovali po nich, zatiaľ čo boli
zaneprázdnení tými, ktorí boli vo vnútri, spálili veže a
zapálené ohne upálili rúhačov zaživa; a iní vylomili
brány a po prijatí zvyšku vojska dobyli mesto,
37 A zabil Timoteja, ktorý bol ukrytý v nejakej jame,
a jeho brata Chereasa s Apollofanom.
38 Keď sa to stalo, chválili Pána žalmami a
ďakovaním, ktorý urobil pre Izrael tak veľké veci, a
dal im víťazstvo.
KAPITOLA 11
1 Krátko nato sa kráľovský ochranca a bratranec
Lysias, ktorý tiež spravoval záležitosti, veľmi
znepáčil tomu, čo sa stalo.
2 A keď zhromaždil asi osemdesiattisíc so všetkými
jazdcami, vytiahol proti Židom v úmysle urobiť mesto
príbytkom pohanov,
3 A získať zisk z chrámu ako z iných pohanských
kaplniek a dať veľkňazstvo na každoročný predaj.
4 Vôbec neberúc do úvahy Božiu moc, ale nadutý
svojimi desaťtisícmi pešiakov a tisíckami jazdcov a
svojimi osemdesiatimi slonmi.
5 Prišiel teda do Judey a priblížil sa k Betsure, čo bolo
silné mesto, ale vzdialené od Jeruzalema asi päť
honov, a veľmi ho obliehal.
6 Keď sa tí, čo boli s Machabejom, dopočuli, že
oblieha hradisko, oni i všetok ľud s nárekom a slzami
prosili Pána, aby poslal dobrého anjela, aby
vyslobodil Izrael.
7 Vtedy si najprv sám Makabejec vzal zbrane a
nabádal toho druhého, aby sa spolu s ním ohrozili,
aby pomohli svojim bratom, a tak vyšli spolu s
ochotou.
8 A keď boli v Jeruzaleme, objavil sa pred nimi na
koni jeden v bielom odeve a triasol sa zo zlatého
brnenia.
9 Potom všetci spolu chválili milosrdného Boha a
vzchopili sa natoľko, že boli pripravení bojovať nielen
s ľuďmi, ale aj s najkrutejšími zvermi a preraziť
železné múry.
10 A tak kráčali vpred vo svojej zbroji, majúc
pomocníka z neba, lebo Pán bol k nim milosrdný.
11 A nariadili svojim nepriateľom ako levom, zabili
jedenásťtisíc peších a šestnásťsto jazdcov a všetkých
ostatných dali na útek.
12 Mnohí z nich aj zranení vyviazli nahí; a sám
Lysias hanebne utiekol a tak ušiel.
13 Ktorý, keďže bol chápavým mužom, zhadzoval so
sebou, akú stratu mal, a uvážiac, že Hebrejov
nemožno premôcť, pretože im pomáhal všemohúci
Boh, poslal k nim,
14 A presvedčil ich, aby súhlasili so všetkými
primeranými podmienkami, a sľúbil, že presvedčí
kráľa, že musí byť pre nich priateľom.
15 Vtedy Makabejský súhlasil so všetkým, čo si
Lyziáš želal, dbal na spoločné dobro. a všetko, čo
napísal Makabejský Lyziášovi o Židoch, kráľ vyhovel.
16 Lebo od Lyziáša boli Židom napísané listy v tomto
zmysle: Lyziáš pozdravuje židovský ľud:
17 Ján a Absolom, ktorých ste poslali, mi doručili
podpísanú prosbu a požiadali o vykonanie jej obsahu.
18 Preto som oznámil všetko, čo sa stalo kráľovi, a on
dal, koľko sa dalo.
19 A ak sa teda zachováte verní štátu, aj odteraz sa
budem snažiť byť prostriedkom vášho dobra.
20 Ale z podrobností som prikázal tým aj tým druhým,
ktoré pochádzajú odo mňa, aby sa s vami zhovárali.
21 Maj sa dobre. Sto osemdesiaty štyridsiaty rok,
štvrtý a dvadsiaty deň mesiaca Dioscorinthius.
22 Kráľov list obsahoval tieto slová: Kráľ Antiochus
posiela pozdrav svojmu bratovi Lysiasovi:
23 Keďže je náš otec preložený k bohom, našou
vôľou je, aby tí, čo sú v našej ríši, žili potichu, aby sa
každý staral o svoje veci.
24 Chápeme tiež, že Židia nechceli súhlasiť s naším
otcom, aby boli privedení podľa zvyku pohanov, ale
radšej si zachovali svoj vlastný spôsob života; žiť
podľa vlastných zákonov.
25 Preto myslíme na to, že tento národ bude mať
odpočinok, a rozhodli sme sa, že im obnovíme chrám,
aby mohli žiť podľa zvykov svojich predkov.
26 Urobíš teda dobre, keď k nim pošleš a dáš im
pokoj, aby, keď budú osvedčení o našej mysli, mali
dobrú útechu a vždy sa veselo venovali svojim
záležitostiam.
27 A list kráľa židovskému národu znel takto: Kráľ
Antiochus pozdravuje radu a ostatných Židov.
28 Ak sa vám darí, máme túžbu; aj my sme zdraví.
29 Menelaos nám oznámil, že sa chceš vrátiť domov a
ísť si za svojím:
30 Preto tí, ktorí odídu, sa budú bezpečne správať až
do tridsiateho dňa Xanthicus.
31 A Židia budú používať svoj vlastný druh mäsa a
zákony, ako predtým; a nikto z nich nebude
obťažovaný za veci nevedome.
32 Poslal som aj Menelaa, aby vás potešil.
33 Maj sa dobre. V stoštyridsiatom ôsmom roku a
pätnástom dni mesiaca Xanthicus.

13. 34 Rimania im tiež poslali list obsahujúci tieto slová:
Quintus Memmius a Titus Manlius, veľvyslanci
Rimanov, posielajú pozdrav židovskému ľudu.
35 Čokoľvek dal Lyziáš kráľov bratranec, tomu sa
páči aj my.
36 Ale dotknite sa takých vecí, o ktorých usúdil, že
budú postúpené kráľovi, keď to oznámite, pošlite
hneď jednu, aby sme vám oznámili, ako sa vám to
hodí, lebo teraz ideme do Antiochie.
37 Pošli teda rýchlo niektorých, aby sme vedeli, čo si
myslíš.
38 Zbohom. Tento sto osemdesiaty rok, pätnásty deň
mesiaca Xanthicus.
KAPITOLA 12
1 Keď boli uzavreté tieto zmluvy, Lyziáš odišiel ku
kráľovi a Židia boli o ich hospodárení.
2 Ale z miestodržiteľov viacerých miest Timoteus a
Apollónius, syn Genneov, tiež Hieronymus a
Demofón a vedľa nich Nicanor, miestodržiteľ Cypru,
nedovolili, aby boli ticho a žili v pokoji.
3 Aj mužovia z Joppy urobili taký bezbožný skutok:
prosili Židov, ktorí bývali medzi nimi, aby nastúpili
so svojimi ženami a deťmi do člnov, ktoré pripravili,
akoby im nechceli ublížiť.
4 Ktorí to prijali podľa obecného nariadenia mesta, že
chcú žiť v pokoji a nič netušiac, ale keď vyšli do hlbín,
utopili ich nie menej ako dvesto.
5 Keď sa Judáš dopočul o tejto krutosti spôsobenej
jeho krajanom, prikázal tým, ktorí boli s ním, aby ich
pripravili.
6 A vzývajúc Boha, spravodlivého Sudcu, prišiel proti
tým vrahom svojich bratov a v noci spálil prístav,
zapálil lode a tých, čo tam utiekli, zabil.
7 A keď bolo mesto zavreté, vrátil sa, akoby sa chcel
vrátiť, aby vykorenil všetkých z mesta Joppa.
8 Ale keď počul, že Jamniti majú v úmysle urobiť to
isté so Židmi, ktorí bývali medzi nimi,
9 Prišiel aj na Jamnitov v noci a zapálil prístav a
loďstvo, takže svetlo ohňa bolo vidieť na Jeruzalem
dvestoštyridsať honov.
10 Keď odišli odtiaľ deväť honov na ceste k
Timotejovi, postavilo sa na neho najmenej päťtisíc
peších mužov a päťsto jazdcov z Arabov.
11 Nato bol veľmi krutý boj; ale Judášov bok s
pomocou Božou získal víťazstvo; takže Nomádovia z
Arábie, keď boli premožení, prosili Judáša o mier a
sľúbili mu, že mu dajú dobytok a že ho inak potešia.
12 Judáš si myslel, že budú v mnohých veciach osožní,
a doprial im pokoj, načo si podali ruky a odišli do
svojich stanov.
13 Išiel tiež urobiť most do istého silného mesta, ktoré
bolo ohradené múrmi a obývané ľuďmi z rôznych
krajín. a meno to bolo Caspis.
14 Ale tí, ktorí boli v ňom, tak dôverovali pevnosti
múrov a zásobovaniu potravinami, že sa k tým, ktorí
boli s Judášom, správali hrubo, rúhali sa a rúhali sa a
hovorili také slová, ktoré sa nemali hovoriť.
15 Preto Judáš so svojou družinou, vzývajúc veľkého
Pána sveta, ktorý bez baranov a vojnových strojov
zvrhol Jericho za čias Jozuu, zúrivo zaútočil na
hradby,
16 A dobyli mesto z vôle Božej a vykonali
nevýslovné vraždy, takže bolo vidno, že jazero na dve
siene široké blízko k nemu, plné naplnené, tečie krvou.
17 Potom odišli odtiaľ sedemstopäťdesiat honov a
prišli do Charaky k Židom, ktorí sa volajú Tubieni.
18 Ale Timotea nenašli na miestach, lebo skôr, ako
niečo odoslal, odišiel odtiaľ a nechal v istom podhradí
veľmi silnú posádku.
19 Dositheus a Sosipater, ktorí boli z Makabejských
veliteľov, však vyšli a pobili tých, ktorých Timoteus
nechal v pevnosti, vyše desaťtisíc mužov.
20 A Makabejský rozostavil svoje vojsko po tlupách,
postavil ich nad tlupy a išiel proti Timotejovi, ktorý
mal okolo seba stodvadsaťtisíc peších mužov a
dvetisícpäťsto jazdcov.
21 Keď sa Timoteus dozvedel o Judášovom príchode,
poslal ženy a deti a ostatnú batožinu do pevnosti
zvanej Carnion, pretože mesto bolo ťažko
obliehateľné a bolo ťažké sa doň dostať pre úzkosť
všetkých miest. .
22 Ale keď sa objavil Judáš, jeho prvá tlupa,
nepriatelia, zbití strachom a hrôzou, keď sa zjavil ten,
ktorý všetko vidí, utiekli, jeden utekal tam, druhý
tamto, takže boli často zranení. svojich vlastných
mužov a zranených hrotmi svojich vlastných mečov.
23 Aj Judáš ich veľmi horlivo prenasledoval a zabíjal
tých zlých úbohých, z ktorých zabil asi tridsaťtisíc
mužov.
24 Sám Timoteus sa navyše dostal do rúk Dosithea a
Sosipatera, ktorých veľa umne prosil, aby ho
prepustili, pretože mal mnoho židovských rodičov a
bratov niektorých z nich, ktorí, keby dali ho na smrť,
netreba považovať.
25 Keď ich teda mnohými slovami ubezpečil, že ich
podľa dohody bez ujmy napraví, prepustili ho, aby
zachránil svojich bratov.
26 Potom Makabejský vytiahol do Carnionu a do
chrámu Atargatis a tam zabil päťdvadsaťtisíc ľudí.
27 A keď Judáš utiekol a zničil ich, presunul vojsko
smerom k Efrónu, silnému mestu, v ktorom prebýval
Lýziáš, a veľké množstvo rozličných národov, a silní
mládenci strážili hradby a mocne ich bránili. tiež bolo
skvelé zabezpečenie motorov a šípok.
28 Ale keď Judáš a jeho družina vzývali
všemohúceho Boha, ktorý svojou mocou láme silu
svojich nepriateľov, dobyli mesto a pobili
dvadsaťpäťtisíc tých, ktorí boli vo vnútri,
29 Odtiaľ odišli do Scytopole, ktorý leží šesťsto
kilometrov od Jeruzalema,
30 Ale keď Židia, ktorí tam bývali, dosvedčili, že
Skýthopolitania s nimi zaobchádzali láskyplne a
láskavo ich prosili v čase ich protivenstiev;

14. 31 Ďakovali im a chceli, aby sa k nim stále správali
priateľsky, a tak prišli do Jeruzalema, blížiaci sa
sviatok týždňov.
32 A po sviatku, ktorý sa nazýval Letnice, vyšli proti
Gorgiasovi, miestodržiteľovi Idumey,
33 Ktorý vyšiel s tromi tisíckami peších a štyristo
jazdcami.
34 A stalo sa, že v ich spoločnom boji bolo niekoľko
Židov zabitých.
35 V tom čase Dositheus, jeden z Bacenorovej
družiny, ktorý bol na koni, a silný muž, bol stále pri
Gorgiasovi a chytil ho za kabát. a keď by toho
prekliateho muža zajal živého, trakaský jazdec, ktorý
naňho prišiel, mu odbil rameno, takže Gorgias utiekol
do Marisy.
36 Keď už tí, čo boli s Gorgiasom, dlho bojovali a
boli unavení, Judáš volal k Pánovi, aby sa ukázal ako
ich pomocník a vodca v boji.
37 A s tým začal vo svojom vlastnom jazyku a spieval
žalmy silným hlasom a nevedomky sa rútil na
Gorgiasových mužov a dal ich na útek.
38 A tak Júda zhromaždil svoje vojsko a prišiel do
mesta Odollam. A keď prišiel siedmy deň, očistili sa
podľa zvyku a svätili sobotu na tom istom mieste.
39 A nasledujúceho dňa, ako to bolo zvykom, prišiel
Judáš a jeho skupina, aby vzali telá tých, ktorí boli
zabití, a pochovali ich s ich príbuznými v hroboch ich
otcov.
40 Pod plášťom každého zabitého našli veci zasvätené
modlám Jamnitov, čo Židom zákon zakazuje. Potom
každý videl, že to bola príčina, prečo boli zabití.
41 Všetci teda chválili Pána, spravodlivého Sudcu,
ktorý otvoril veci, ktoré boli skryté,
42 Pobrali sa k modlitbe a prosili ho, aby spáchaný
hriech bol úplne odstránený z pamäti. Okrem toho
vznešený Judáš nabádal ľudí, aby sa zdržiavali
hriechu, pretože im pred očami videli veci, ktoré sa
stali za hriechy tých, ktorí boli zabití.
43 A keď urobil zhromaždenie v celej spoločnosti na
sumu dvetisíc drachiemov striebra, poslal to do
Jeruzalema, aby obetoval obeť za hriech, a urobil to
veľmi dobre a čestne, pretože pamätal na vzkriesenie.
44 Lebo keby nedúfal, že zabití vstanú z mŕtvych,
bolo by zbytočné a márne modliť sa za mŕtvych.
45 A tiež v tom, že pochopil, že pre tých, ktorí
zomreli zbožne, bola pripravená veľká priazeň, bola
to svätá a dobrá myšlienka. Nato urobil zmierenie za
mŕtvych, aby boli oslobodení od hriechu.
KAPITOLA 13
1 V stoštyridsiatom deviatom roku bolo Judášovi
oznámené, že Antiochus Eupator prichádza s veľkou
mocou do Judey,
2 A s ním Lýziáš, jeho ochranca a vládca nad jeho
záležitosťami, ktorý mal jedného z gréckych peších,
stodesaťtisíc, jazdcov päťtisíc tristo, slonov
dvadsaťdva a tristo bojových vozov vyzbrojených.
háčiky.
3 Pridal sa k nim aj Menelaos a s veľkou pretvárkou
povzbudzoval Antiocha nie na ochranu krajiny, ale
preto, že si myslel, že sa stal miestodržiteľom.
4 Ale kráľ kráľov pohneval Antiochovu myseľ proti
tomuto zlému biedcovi a Lysias oznámil kráľovi, že
tento muž je príčinou všetkého nešťastia, takže kráľ
prikázal priviesť ho do Berey a usmrtiť, ako
spôsobom je na tom mieste.
5 Na tom mieste stála veža vysoká päťdesiat lakťov,
plná popola a mala okrúhly nástroj, ktorý zo všetkých
strán visel do popola.
6 A ktokoľvek bol odsúdený za svätokrádež alebo
spáchal akýkoľvek iný ťažký zločin, tam ho všetci
ľudia uvrhli na smrť.
7 Takouto smrťou sa stalo, že zomrel bezbožný
človek, ktorý nemal ani len pohreb na zemi; a to
najspravodlivejšie:
8 Pretože sa dopustil mnohých hriechov pre oltár,
ktorého oheň a popol boli sväté, prijal svoju smrť v
popole.
9 Kráľ teraz prišiel s barbarskou a povýšenou mysľou
urobiť Židom oveľa horšie, ako sa dialo za čias jeho
otca.
10 Ktoré veci, keď Judáš zbadal, prikázal zástupu
vzývať Pána dňom i nocou, že ak niekedy inokedy, aj
on im teraz pomôže, keďže sú v bode, ktorý majú byť
vylúčení z ich zákona, z ich krajiny, a zo svätého
chrámu:
11 A že nedopustí, aby sa ľud, ktorý bol ešte len
trochu osviežený, podriadil rúhačským národom.
12 Keď to všetci spoločne urobili a s plačom a pôstom
prosili milosrdného Pána a tri dni ležali na zemi,
Judáš ich nabádal a prikázal, aby boli pripravení.
13 A Judáš, ktorý bol oddelený od starších, pevne
rozhodnutý, že predtým, ako kráľovo vojsko vstúpi do
Judey a dostane sa do mesta, vystúpi a pokúsi sa o vec
bojovať s pomocou Pána.
14 Keď teda všetko odovzdal Stvoriteľovi sveta a
nabádal svojich vojakov, aby mužne bojovali až na
smrť za zákony, chrám, mesto, krajinu a spoločenstvo,
utáboril sa pri Modinovi:
15 A keď dal slovo tým, ktorí boli okolo neho:
Víťazstvo od Boha; s najudatnejšími a
najvybranejšími mladíkmi vošiel v noci do
kráľovského stanu a zabil v tábore asi štyritisíc mužov
a najvyššieho zo slonov so všetkým, čo bolo na ňom.
16 A napokon naplnili tábor strachom a nepokojom a
s dobrým úspechom odišli.
17 Stalo sa tak cez prestávku, lebo Pánova ochrana
mu pomohla.
18 Keď kráľ okúsil mužnosť Židov, chystal sa
zmocniť sa politiky,
19 A pochodoval smerom k Betsure, ktorá bola
pevnosťou Židov, ale dal sa na útek, zlyhal a stratil
svojich mužov.

15. 20 Lebo Judáš odovzdal tým, čo v ňom boli, také veci,
ktoré boli potrebné.
21 Ale Rodokos, ktorý bol v zástupe Židov, prezradil
tajomstvá nepriateľom; preto ho hľadali, a keď ho
dostali, dali ho do väzenia.
22 Kráľ s nimi zaobchádzal v Betsume druhý raz,
podal im ruku, vzal ich, odišiel, bojoval s Judášom,
bol premožený;
23 Dopočul som sa, že Filip, ktorý zostal nad
záležitosťami v Antiochii, bol zúfalo naklonený,
zmätený, naliehal na Židov, podriaďoval sa a prisahal
na všetky rovnaké podmienky, súhlasil s nimi a
prinášal obete, ctil chrám a jednal s nimi láskavo.
miesto,
24 A prijal Makabejca, ustanovil ho za hlavného
miestodržiteľa od Ptolemaidy až po Gerrhénov;
25 Prišli do Ptolemaidy, ľudia tam boli zarmútení pre
zmluvy; lebo zaútočili, lebo chceli zrušiť svoje
zmluvy.
26 Lyziáš vystúpil na súdnu stolicu, povedal, čo sa
dalo, na obranu veci, presvedčil, upokojil, zapôsobil
na nich a vrátil sa do Antiochie. Tak sa to dotklo
kráľových prichádzajúcich a odchádzajúcich.
KAPITOLA 14
1 Po troch rokoch sa Judáš dozvedel, že Demetrius,
syn Seleuka, vstúpil do prístavu Tripolis s veľkou
silou a námorníctvom,
2 dobyl krajinu a zabil Antiocha a jeho ochrancu
Lyziáša.
3 A jeden Alkimus, ktorý bol veľkňazom a úmyselne
sa poškvrnil v časoch ich miešania sa s pohanmi,
vidiac, že sa už v žiadnom prípade nemôže zachrániť,
ani mať viac prístup k svätému oltáru,
4 Prišiel ku kráľovi Demetriovi v stojeden a
päťdesiatom roku a odovzdal mu zlatú korunu a
palmu a tiež konáre, ktoré sa slávnostne používali v
chráme, a tak v ten deň mlčal.
5 Ale keď dostal príležitosť podporiť svoj hlúpy
podnik, Demetrius si ho zavolal na radu a opýtal sa ho,
ako sú Židia zasiahnutí a čo majú v úmysle,
odpovedal na to:
6 Tí zo Židov, ktorých nazval Assidčanmi, ktorých
veliteľom je Judáš Makabejský, živia vojnu a sú
búrliví a ostatným nenechajú pokoj.
7 Preto ja, zbavený cti svojich predkov, myslím
veľkňazstvo, som teraz prišiel sem:
8 Po prvé, naozaj pre moju nepredstieranú
starostlivosť o veci týkajúce sa kráľa; a po druhé, aj
na to mám v úmysle dobro svojich krajanov: lebo celý
náš národ je v nemalej biede kvôli ich neopatrnému
jednaniu, ktoré bolo spomenuté.
9 Preto, ó, kráľ, keď to všetko vieš, dávaj pozor na
krajinu a náš národ, ktorý je zo všetkých strán
utláčaný, podľa milosti, ktorú všetkým ochotne
preukazuješ.
10 Dokiaľ žije Judáš, nie je možné, aby štát stíchol.
11 Ešte sa o ňom nehovorilo, ale iní z kráľových
priateľov, ktorí sa zlomyseľne postavili proti Judášovi,
ešte viac kadili Demetria.
12 A hneď zavolal Nikanora, ktorý bol pánom slonov,
a ustanovil ho za miestodržiteľa nad Judeou, poslal ho
13 Prikázal mu zabiť Judáša a rozptýliť tých, čo boli s
ním, a ustanoviť Alkima za veľkňaza veľkého chrámu.
14 Potom pohania, ktorí utiekli z Judey pred Judášom,
prichádzali do Nikanora v stádach, pretože si mysleli,
že škody a nešťastia Židov sú ich blahobytom.
15 Keď sa Židia dopočuli o Nikanorovom príchode a
že proti nim stáli pohania, hodili na svoje hlavy zem a
prosili toho, ktorý upevnil svoj ľud naveky a ktorý
vždy pomáha svojmu dielu prejavovaním svojej
prítomnosti. .
16 Na rozkaz veliteľa sa teda hneď odtiaľ vzdialili a
priblížili sa k nim do mesta Dessau.
17 Šimon, Judášov brat, sa zapojil do boja s
Nikanorom, ale bol trochu zneistený náhlym mlčaním
svojich nepriateľov.
18 Keď však Nikanor počul o mužnosti tých, ktorí
boli s Judášom, a o odvahe, že museli bojovať za
svoju krajinu, neodvážil sa to skúšať mečom.
19 Preto poslal Posidónia, Teodota a Matatiáša, aby
uzavreli mier.
20 Keď sa o tom dlho radili a kapitán s tým
oboznámil zástup, a zdalo sa, že sú všetci jednej
mysle, súhlasili so zmluvami,
21 A ustanovili si deň, aby sa schádzali sami, a keď
prišiel ten deň, a pre jedného z nich boli postavené
stoličky,
22 Ludas rozmiestnil ozbrojených mužov na vhodné
miesta, aby sa nepriatelia zrazu nedopustili nejakej
zrady, a tak urobili pokojnú poradu.
23 A Nikanor zostal v Jeruzaleme a neublížil, ale
prepustil ľud, ktorý sa k nemu hrnul.
24 A nechcel Judáša zmiznúť zo svojich očí, lebo
toho človeka z celého srdca miluje
25 Prosil ho, aby si vzal ženu a splodil deti, a tak sa
oženil, mlčal a podieľal sa na tomto živote.
26 Ale Alkimus, ktorý postrehol lásku, ktorá bola
medzi nimi, a zvážil zmluvy, ktoré boli uzavreté,
prišiel k Demetriovi a povedal mu, že Nikanor nebol
voči štátu zasiahnutý dobre; za to ustanovil Judáša,
zradcu svojej ríše, za kráľovského nástupcu.
27 Potom kráľ rozzúrený a popudzovaný obvineniami
toho najzlejšieho muža napísal Nikanorovi, čím
naznačil, že je veľmi nespokojný so zmluvami, a
prikázal mu, aby urýchlene poslal Makabejského
zajatca do Antiochie.
28 Keď to prišlo k Nikanorovmu vypočutiu, bol v
sebe veľmi zmätený a veľmi sa zhostil toho, že by
mal zrušiť dohodnuté články, pričom muž nebol na
vine.
29 Ale keďže sa proti kráľovi nič nerobilo, dával si
pozor, aby to urobil politikou.
30 Napriek tomu, keď Makabejský videl, že Nikanor
sa k nemu začal správať tvrdohlavo a že ho prosil

16. drsnejšie, než bol zvyknutý, pretože pochopil, že také
kyslé správanie nie je dobré, zhromaždil niekoľko
svojich mužov a stiahol sa. od Nicanoru.
31 Ale ten druhý, vediac, že mu v tom výrazne
prekážala Judášova politika, prišiel do veľkého a
svätého chrámu a prikázal kňazom, ktorí prinášali
svoje obvyklé obete, aby mu toho muža vyslobodili.
32 A keď prisahali, že nevedia, kde je ten muž,
ktorého hľadal,
33 Natiahol pravú ruku k chrámu a zaprisahal sa takto:
Ak ma nevydáte Judáša ako väzňa, porovnám tento
Boží chrám so zemou a zborím oltár, a postaviť
pozoruhodný chrám Bakchovi.
34 Po týchto slovách odišiel. Potom kňazi pozdvihli
ruky k nebu a prosili toho, ktorý bol vždy ochrancom
ich národa, takto:
35 Ty, Pane všetkých vecí, ktorý nič nepotrebuješ, si
sa zaľúbil, že chrám tvojho príbytku je medzi nami.
36 Preto teraz, svätý Pane všetkej svätosti, zachovaj
tento dom, ktorý bol nedávno očistený, vždy
nepoškvrnený a zastav každé nespravodlivé ústa.
37 No a Nikanorovi bol obvinený jeden Razis, jeden
zo starších Jeruzalema, milovník svojich krajanov a
muž veľmi dobrej povesti, ktorý bol pre svoju
láskavosť nazývaný otcom Židov.
38 Lebo v predošlých časoch, keď sa nemiešali s
pohanmi, bol obvinený zo židovstva a so všetkou
prudkosťou ohrozoval svoje telo a život pre
náboženstvo Židov.
39 Nikanor, ktorý bol ochotný vyhlásiť nenávisť,
ktorú choval Židom, poslal vyše päťsto bojovníkov,
aby ho zajali.
40 Myslel si totiž, že ho vezme, aby spôsobil Židom
veľa zle.
41 Teraz, keď zástup chcel dobyť vežu a násilne
vniknúť do vonkajších dverí a prikázať, aby bol
privedený oheň, aby ju spálil, on, pripravený byť zo
všetkých strán, padol na svoj meč;
42 Rozhodnúť sa radšej mužne zomrieť, ako sa dostať
do rúk bezbožných, aby boli zneužití inak, než by sa
považovalo za jeho vznešené zrodenie.
43 Ale v zhone sa premeškal, zástup sa tiež rútil
dverami, smelo vybehol k stene a mužne sa hodil dolu
medzi najhrubšími z nich.
44 Ale oni rýchlo ustúpili, a keď sa vytvoril priestor,
padol doprostred prázdnoty.
45 Ale kým bol v ňom ešte dych, rozhorčený hnevom
vstal; a hoci jeho krv vytryskla ako chrliče vody a
jeho rany boli ťažké, predsa bežal stredom davu; a
stojac na strmej skale,
46 Keď už bola jeho krv celkom preč, vytrhol si
vnútornosti, vzal ich do oboch rúk, hodil ich na zástup
a volal k Pánovi života a ducha, aby mu ich znovu
obnovil, a tak zomrel.
KAPITOLA 15
1 Ale Nikanor, keď sa dopočul, že Judáš a jeho
družina sú na opevnených miestach okolo Samárie,
rozhodol sa bez akéhokoľvek nebezpečenstva
postaviť ich v sobotu.
2 Židia, ktorí boli prinútení ísť s ním, však povedali:
Nenič tak kruto a barbarsky, ale vzdaj česť tomu dňu,
ktorý on, ktorý všetko vidí, poctil svätosťou nad
všetky ostatné dni.
3 Vtedy sa najnemilosrdnejší úbohý pýtal, či je v nebi
Mocný, ktorý prikázal zachovávať sobotný deň.
4 A keď povedali: Na nebi je živý a mocný Pán, ktorý
prikázal zachovávať siedmy deň.
5 Potom povedal druhý: Aj ja som mocný na zemi a
rozkazujem vziať zbrane a robiť kráľovu vec. A
predsa dosiahol, aby sa nekonala jeho zlá vôľa.
6 Nikanor sa teda v nesmiernej pýche a povýšenosti
rozhodol postaviť verejný pomník svojmu víťazstvu
nad Judášom a tými, ktorí boli s ním.
7 Makabejský však mal vždy istotu, že mu Pán
pomôže.
8 Preto nabádal svoj ľud, aby sa nebál príchodu
pohanov proti nim, ale aby si pamätal pomoc, ktorú v
minulých časoch dostávali z neba, a teraz očakával
víťazstvo a pomoc, ktorá by k nim mala prísť od
Všemohúceho.
9 A tak ich utešoval od zákona a prorokov a pamätal
na bitky, ktoré predtým vyhrali, a urobil ich veselšími.
10 A keď rozbúril ich mysle, dal im ich príkaz a
ukázal im tým všetky klamstvá pohanov a porušenie
prísah.
11 Takto vyzbrojil každého z nich, nie tak obranou
štítov a kopijí, ako skôr pohodlnými a dobrými
slovami, a popri tom im vyrozprával sen hodný
uverenia, akoby to tak naozaj bolo. nemálo ich
radovať.
12 A toto bolo jeho videnie: Že Oniáš, ktorý bol
veľkňazom, cnostným a dobrým mužom, ctihodný v
rozhovore, miernym stavom, tiež dobre rozprávaný a
od dieťaťa cvičil všetky cnosti, držiac ruky. modlil sa
za celé telo Židov.
13 Keď sa to stalo, podobným spôsobom sa objavil
muž so sivými vlasmi, nesmierne slávny, ktorý bol
podivuhodným a znamenitým majestátom.
14 Nato Oniáš odpovedal a riekol: Toto je milenec
bratov, ktorý sa veľa modlí za ľud a za sväté mesto,
prorok Boží Jeremiáš.
15 Nato Jeremiáš držiac svoju pravicu dal Judášovi
zlatý meč a pri jeho podávaní hovoril takto:
16 Vezmi tento svätý meč, dar od Boha, ktorým budeš
zraňovať protivníkov.
17 Keďže boli dobre utešení Judášovými slovami,
ktoré boli veľmi dobré a dokázali ich vyburcovať k
udatnosti a povzbudiť srdcia mládencov, rozhodli sa
nezaložiť tábor, ale odvážne sa na nich postaviť a
mužne skúsiť vec konfliktom, pretože mesto, svätyňa
a chrám boli v nebezpečenstve.

17. 18 Starostlivosť, ktorú venovali svojim manželkám,
deťom, bratom a ľudu, im bola najmenšia, ale
najväčší a hlavný strach mali o svätý chrám.
19 Aj tí, ktorí boli v meste, si nedali najmenší pozor,
pretože sa trápili pre konflikt v zahraničí.
20 A teraz, keď všetci videli, aká by mala byť skúška,
a nepriatelia sa už priblížili a vojsko bolo zoradené a
zvieratá vhodne rozmiestnené a jazdci rozmiestnení v
krídlach,
21 Makabejský videl príchod zástupu a rozličné
prípravy výzbroje a zúrivosť zvierat, vystrel ruky k
nebu a vzýval Pána, ktorý robí zázraky, vediac, že
víťazstvo neprichádza zbraňami, ale zdá sa mu to
dobré, dáva to tým, ktorí sú toho hodní:
22 Preto vo svojej modlitbe povedal takto; Pane, ty si
poslal svojho anjela za čias judského kráľa Ezechiáša
a zabil si vo vojsku Senacheriba sto
osemdesiatpäťtisíc.
23 Preto aj teraz, Pane nebies, pošli k nim dobrého
anjela pred nami na strach a hrôzu;
24 A mocou tvojho ramena nech sú zasiahnutí hrôzou,
ktorí prichádzajú proti tvojmu svätému ľudu rúhať sa.
A takto skončil.
25 Potom Nikanor a tí, čo boli s ním, pristúpili s
trúbami a piesňami.
26 Ale Judáš a jeho družina narazili na nepriateľov
vzývaním a modlitbou.
27 A tak bojovali rukami a modlili sa k Bohu srdcom
a pobili najmenej tridsaťpäťtisíc mužov, lebo
zjavením Boha boli veľmi rozveselení.
28 Keď sa bitka skončila, vrátili sa s radosťou a vedeli,
že Nikanor leží mŕtvy vo svojom postroji.
29 Potom urobili veľký krik a hluk a chválili
Všemohúceho vo svojom jazyku.
30 A Judáš, ktorý bol vždy hlavným obrancom
občanov telom aj mysľou a ktorý celý život
pokračoval v láske k svojim krajanom, prikázal odťať
Nikanorovu hlavu a jeho ruku ramenom a priviesť ich
do Jeruzalema. .
31 Keď tam bol a zvolal ich zo svojho národa a
postavil kňazov pred oltár, poslal po tých, čo boli z
veže,
32 A ukázal im odpornú Nikanorovu hlavu a ruku
toho rúhača, ktorú s pyšnou chválou natiahol proti
svätému chrámu Všemohúceho.
33 A keď vyrezal jazyk tomu bezbožnému
Nikanorovi, prikázal, aby ho dávali po častiach
vtákom a zavesili odmenu za jeho šialenstvo pred
chrám.
34 Každý teda chválil k nebu slávneho Pána a hovoril:
Nech je zvelebený, kto si zachoval nepoškvrnené
miesto.
35 Na vežu zavesil aj Nikanorovu hlavu, zjavné a
zjavné znamenie pre všetkých o pomoci Pánovej.
36 A nariadili všetkým spoločným nariadením, aby
ten deň v žiadnom prípade neminul bez slávnosti, ale
aby slávili trinásty deň dvanásteho mesiaca, ktorý sa v
sýrskom jazyku nazýva adar, deň pred
Mardocheovým dňom.
37 Tak to bolo s Nikanorom a odvtedy mali Hebreji
mesto vo svojej moci. A tu urobím koniec.
38 A ak som urobil dobre, a ako sa hodí k príbehu, je
to to, čo som chcel: ale ak som štíhly a podlý, je to to,
čo som mohol dosiahnuť.
39 Lebo ako škodlivé je piť samotné víno alebo vodu;
a ako víno zmiešané s vodou je príjemné a lahodí
chuti, aj tak jemne zarámovaná reč lahodí ušiam tých,
ktorí čítajú príbeh. A tu bude koniec.