Slovak - 1st Maccabees.pdf

KAPITOLA 1
1 A stalo sa, keď Alexander, syn Filipa, Macedónca,
ktorý vyšiel z krajiny Chettiim, zabil perzského a
médskeho kráľa Dária, že kraľoval on namiesto neho,
prvý nad Gréckom,
2 A rozpútal mnoho vojen, získal mnoho pevností a
pobil kráľov zeme,
3 Prešiel až do končín zeme a chytil korisť od mnohých
národov, takže zem pred ním stíchla; načo bol povýšený
a jeho srdce bolo pozdvihnuté.
4 A zhromaždil mocné silné vojsko a panoval nad
krajinami, národmi a kráľmi, ktorí sa mu stali
poplatníkmi.
5 A po týchto veciach ochorel a poznal, že zomrie.
6 Preto povolal svojich sluhov, ctihodných, ktorí boli s
ním vychovávaní od jeho mladosti, a rozdelil medzi nich
svoje kráľovstvo, kým ešte žil.
7 Alexander teda kraľoval dvanásť rokov a potom
zomrel.
8 A jeho služobníci vládli každý na svojom mieste.
9 A po jeho smrti si všetci nasadili koruny; tak robili ich
synovia po nich mnoho rokov, a zlo sa rozmnožilo na
zemi.
10 A vyšiel z nich zlý koreň Antiochus s prímením
Epifanes, syn kráľa Antiocha, ktorý bol rukojemníkom v
Ríme a vládol v stotridsiatom siedmom roku kráľovstva
Grékov.
11 V tých dňoch tam vyšli z Izraela bezbožní muži, ktorí
mnohých presviedčali a hovorili: Poďme a uzavrime
zmluvu s národmi, ktorí sú okolo nás, lebo odkedy sme
od nich odišli, máme veľa zármutku.
12 Toto zariadenie ich teda potešilo.
13 Tu sa niektorí z ľudu tak rozbehli, že išli ku kráľovi,
ktorý im dal povolenie robiť podľa nariadení pohanov:
14 Nato postavili v Jeruzaleme miesto cvičenia podľa
zvykov pohanov:
15 A urobili sa neobrezanými, opustili svätú zmluvu a
pripojili sa k pohanom a boli predaní, aby robili
neplechu.
16 Keď bolo kráľovstvo založené pred Antiochom,
myslel si, že bude kraľovať nad Egyptom, aby mohol
mať nadvládu nad dvoma ríšami.
17 Preto vošiel do Egypta s veľkým zástupom, s vozmi,
slonmi, jazdcami a veľkým loďstvom,
18 A viedol vojnu proti Ptolemeovi, egyptskému kráľovi,
ale Ptolemea sa ho bál a utiekol. a mnohí boli na smrť
zranení.
19 Tak získali silné mestá v egyptskej krajine a on si z
nich zobral korisť.
20 A potom, čo Antiochus porazil Egypt, vrátil sa znova
v stoštyridsiatom treťom roku a vytiahol proti Izraelu a
Jeruzalemu s veľkým zástupom,
21 A pyšne vošli do svätyne a vzali zlatý oltár, svietnik
svetla a všetky jeho nádoby,
22 A stôl na predkladanie chlebov a nádoby na
nalievanie a čaše. a kadidelnice zo zlata a závoj a korunu
a zlaté ozdoby, ktoré boli pred chrámom, všetko, čo
strhol.
23 Vzal aj striebro a zlato a vzácne nádoby a vzal aj
skryté poklady, ktoré našiel.
24 A keď všetko vzal, odišiel do svojej krajiny, vykonal
veľkú masakru a hovoril veľmi hrdo.
25 Preto nastal v Izraeli veľký smútok na každom mieste,
kde boli;
26 A tak kniežatá a starci smútili, panny a mládenci
ochabli a krása žien sa zmenila.
27 Každý ženích začal nariekať, a tá, čo sedela v
svadobnej sieni, bola v ťažkostiach,
28 Krajina sa presťahovala aj pre jej obyvateľov a celý
dom Jakobov bol pokrytý zmätkom.
29 A po uplynutí dvoch rokov poslal kráľ do miest
Judska svojho hlavného vyberača daní, ktorý prišiel do
Jeruzalema s veľkým zástupom,
30 A hovorili s nimi pokojné slová, ale všetko bolo
klamstvom, lebo keď mu dali vieru, náhle padol na
mesto a veľmi ho zbil a zničil mnoho ľudu Izraela.
31 A keď pobral korisť mesta, zapálil ho a zrúcal domy
a jeho múry zo všetkých strán.
32 Ale ženy a deti ich odviedli do zajatia a zaujali
dobytok.
33 Potom vybudovali Dávidovo mesto s veľkým a
pevným múrom a s mocnými vežami a urobili im z neho
pevný hrad.
34 A dali tam hriešny národ, zlých ľudí a opevnili sa v
ňom.
35 Uložili to aj s výzbrojou a potravinami, a keď
zhromaždili korisť z Jeruzalema, uložili ju tam, a tak sa
stali osídlom.
36 Lebo to bolo miesto, kde číhalo proti svätyni, a zlý
protivník Izraela.
37 Takto preliali nevinnú krv zo všetkých strán svätyne
a poškvrnili ju.
38 Obyvatelia Jeruzalema pred nimi utekali, načo sa
mesto stalo príbytkom cudzincov a stalo sa cudzím tým,
ktorí sa v ňom narodili. a jej vlastné deti ju opustili.
39 Jej svätyňa spustla ako púšť, jej sviatky sa zmenili na
smútok, jej sabaty na potupu jej cti na pohŕdanie.
40 Ako bola jej sláva, tak sa zväčšila jej hanba a jej
vznešenosť sa zmenila na smútok.
41 A kráľ Antiochus napísal celému svojmu kráľovstvu,
aby všetci boli jedným ľudom,
42 A každý nech opustí svoje zákony, tak sa zhodli
všetci pohania podľa kráľovho príkazu.
43 Áno, aj mnohí z Izraelitov súhlasili s jeho
náboženstvom a obetovali modlám a znesvätili sobotu.
44 Kráľ totiž poslal poslov do Jeruzalema a judských
miest, aby sa riadili zvláštnymi zákonmi krajiny,
45 A zakážte v chráme zápalné obeti, obeti a liate obeti;
a aby znesvätili sabaty a sviatky:
46 A poškvrniť svätyňu a svätý ľud:
47 Postavte oltáre, háje a kaplnky modiel a obetujte
bravčové mäso a nečisté zvieratá.
48 Aby aj svoje deti nechali neobrezané a ohavili ich
duše každou nečistotou a zneuctením.
49 Až do konca môžu zabudnúť na zákon a zmeniť
všetky ustanovenia.
50 A kto by neurobil podľa rozkazu kráľa, povedal, nech
zomrie.

51 Rovnakým spôsobom napísal do celého svojho
kráľovstva a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom a
prikázal mestám v Júde, aby obetovali mesto po meste.
52 Potom sa k nim zhromaždilo mnoho ľudu, aby
presvedčil každého, kto opustil zákon; a tak páchali zlo
v krajine;
53 A zahnal Izraelitov do tajných miest, dokonca
kamkoľvek mohli utiecť za pomocou.
54 A pätnásteho dňa mesiaca Casleu, v stoštyridsiatom
piatom roku, postavili na oltári ohavnosť spustošenia a
postavili modly oltáre v mestách Júdových zo všetkých
strán.
55 A pálili kadidlo pri dverách ich domov a na uliciach.
56 A keď roztrhali knihy zákona, ktoré našli, spálili ich
ohňom.
57 A každému, kto sa našiel pri niektorej knihe závetu,
alebo ak niekto dodržiaval zákon, prikázal kráľ, aby ho
usmrtili.
58 Takto to robili každý mesiac zo svojej moci
Izraelitom, všetkým, ktorí sa našli v mestách.
59 Dvadsiateho piateho dňa v mesiaci obetovali na oltári
modly, ktorý bol na oltári Božom.
60 Vtedy podľa prikázania usmrtili isté ženy, ktoré dali
obrezať ich deti.
61 A vešali im nemluvňatá na krk, vykrádali ich domy a
zabíjali tých, čo ich obrezali.
62 Mnohí v Izraeli však boli pevne rozhodnutí a
potvrdení, že nebudú jesť nič nečisté.
63 Preto radšej zomrieť, aby sa nepoškvrnili pokrmami a
aby neznesvätili svätú zmluvu, a tak zomreli.
64 A nastal veľmi veľký hnev na Izrael.
KAPITOLA 2
1V tých dňoch vstal Matatiáš, syn Jána, syna Simeona,
kňaz zo synov Joaribových, z Jeruzalema, a býval v
Modine.
2 A mal päť synov, Joannana, zvaného Caddis:
3 Šimon; volá sa Thassi:
4 Judáš, ktorý sa volal Makabejský:
5 Eleazár, zvaný Avarán, a Jonatán s prímením Apphus.
6 A keď videl rúhania, ktoré sa páchali v Judsku a
Jeruzaleme,
7 Povedal: Beda mi! Prečo som sa narodil, aby som
videl túto biedu svojho ľudu a svätého mesta a prebýval
tam, keď bolo vydané do rúk nepriateľa a svätyňa do rúk
cudzincov?
8 Jej chrámom sa stal človek bez slávy.
9 Jej slávne nádoby sú odvlečené do zajatia, jej deti sú
zabíjané na uliciach, jej mládenci mečom nepriateľa.
10 Ktorý národ nemal podiel na jeho kráľovstve a
nezískal jeho korisť?
11 Všetky jej ozdoby sú odstránené; zo slobodnej ženy
sa stala otrokyňou.
12 A hľa, naša svätyňa, naša krása a naša sláva je
spustošená a pohania ju znesvätili.
13Prečo teda budeme ešte žiť?
14 Vtedy si Matatiáš a jeho synovia roztrhli šaty,
obliekli si vrecovinu a veľmi smútili.
15 Medzitým prišli do mesta Modin kráľovskí úradníci,
ktorí prinútili ľud k vzbure, aby ich obetovali.
16 A keď k nim prišli mnohí z Izraela, zišli sa aj
Matatiáš a jeho synovia.
17 Vtedy odpovedali kráľovi služobníci a takto povedali
Matatiášovi: Ty si vladár, čestný a veľký muž v tomto
meste, posilnený synmi a bratmi.
18 Teraz teda poď najprv ty a splň kráľovo prikázanie,
ako to robili všetci pohania, áno, aj mužovia Júdovci a tí,
ktorí zostali v Jeruzaleme, tak budeš ty a tvoj dom v
počte kráľov. priatelia, a ty a tvoje deti budú poctené
striebrom a zlatom a mnohými odmenami.
19 Nato Matatiáš odpovedal a prehovoril silným hlasom:
Hoci ho poslúchajú všetky národy, ktoré sú pod
panstvom kráľa, a každý odpadáva od náboženstva
svojich otcov a dáva súhlas na jeho prikázania.
20 Ja, moji synovia a moji bratia však budeme kráčať v
zmluve našich otcov.
21 Nedaj Bože, aby sme opustili zákon a obrady.
22 Nebudeme poslúchať slová kráľa, aby sme odišli od
svojho náboženstva ani napravo, ani naľavo.
23 A keď prestal hovoriť tieto slová, prišiel pred očami
všetkých jeden zo Židov, aby obetoval na oltári, ktorý
bol v Modine, podľa kráľovho príkazu.
24 Čo keď Matatiáš videl, vzplanul horlivosťou a jeho
opraty sa triasli a nemohol zniesť svoj hnev podľa súdu,
a preto utiekol a zabil ho na oltári.
25 Vtedy zabil aj kráľovského komisára, ktorý nútil ľudí
obetovať, a oltár strhol.
26 Takto horlivo konal za zákon Boží, ako to urobil
Phinees so Zambrim, synom Salomovým.
27 A Matatiáš volal po celom meste veľkým hlasom a
hovoril: Kto je horlivý pre zákon a zachováva zmluvu,
nech ma nasleduje!
28 On a jeho synovia teda utiekli do hôr a všetko, čo
mali, zanechali v meste.
29 Vtedy mnohí, ktorí hľadali právo a súd, zostúpili na
púšť, aby tam bývali.
30 Aj oni, aj ich deti a ich ženy; a ich dobytok; pretože
na nich pribúdalo utrpenie.
31 Keď sa oznámilo kráľovským služobníkom a vojsku,
ktoré bolo v Jeruzaleme, v meste Dávidovom, že
niektorí muži, ktorí porušili kráľovo prikázanie,
zostúpili do úkrytov na púšti,
32 Prenasledovali ich veľké množstvo, dostihli ich,
utáborili sa proti nim a bojovali proti nim v sobotu.
33 Povedali im: Nech stačí, čo ste robili doteraz; vyjdite
a robte podľa rozkazu kráľa a budete žiť.
34 Ale oni povedali: Nevyjdeme ani neurobíme kráľovo
prikázanie, aby sme poškvrnili sobotný deň.
35 A tak im rýchlo dali do boja.
36 Ale neodpovedali im, nehádzali do nich kameňom
ani nezastavovali miesta, kde sa skrývali.
37 Ale povedal: Zomrieme všetci vo svojej nevinnosti,
nebo i zem budú svedčiť za nás, že ste nás neprávom
usmrtili.
38 A tak povstali proti nim v sobotu v boji a pobili ich aj
s ich ženami, deťmi a ich dobytkom na tisíc ľudí.
39 Keď to Matatiáš a jeho priatelia pochopili, veľmi za
nimi smútili.

40 A jeden z nich povedal druhému: Ak všetci budeme
konať tak, ako robili naši bratia, a nebudeme bojovať za
svoje životy a zákony proti pohanom, teraz nás rýchlo
vykorenia zo zeme.
41 V tom čase teda ustanovili: Ktokoľvek príde s nami
bojovať v sobotu, budeme bojovať proti nemu. ani my
všetci nezomrieme ako naši bratia, ktorí boli zavraždení
na tajných miestach.
42 Vtedy k nemu prišla družina Assidčanov, ktorí boli
mocnými Izraelčanmi, dokonca všetci takí, ktorí boli
dobrovoľne oddaní zákonu.
43 Pridali sa k nim aj všetci, ktorí utekali pred
prenasledovaním, a boli im príbytkom.
44 A tak spojili svoje sily a bili hriešnych ľudí v ich
hneve a bezbožných v ich hneve, ale ostatní utiekli k
pohanom, aby im pomohli.
45 Potom Matatiáš a jeho priatelia obišli a strhli oltáre:
46 Akékoľvek deti našli neobrezané na území Izraela,
tých obrezali statočne.
47 Prenasledovali aj pyšných mužov a dielo sa im darilo.
48 Tak získali zákon z rúk pohanov a z rúk kráľov a
nedali hriešnikovi, aby zvíťazil.
49 Keď sa priblížil čas, keď má Matatiáš zomrieť,
povedal svojim synom: Teraz nabrala na sile pýcha a
karhanie a čas záhuby a hnev rozhorčenia.
50 A tak teraz, synovia moji, horlite za zákon a položte
svoje životy za zmluvu svojich otcov.
51 Výzva, aby sme si pripomenuli, čo robili naši otcovia
vo svojej dobe; tak dostanete veľkú česť a večné meno.
52 Či nebol Abrahám nájdený verným v pokušení a bolo
mu to pripočítané za spravodlivosť?
53 Jozef v čase svojho súženia dodržal prikázanie a stal
sa pánom Egypta.
54 Náš otec Phinees tým, že bol horlivý a horlivý, získal
zmluvu večného kňazstva.
55 Ježiš sa za naplnenie slova stal sudcom v Izraeli.
56 Káleb za to, že vydal svedectvo pred zborom, ktorý
prijal dedičstvo krajiny.
57 Dávid za to, že bol milosrdný, vlastnil trón večného
kráľovstva.
58 Eliáš bol za horlivý a horlivý pre zákon vzatý do
neba.
59 Ananiáš, Azariáš a Misael uverením boli zachránení
z plameňa.
60 Daniel bol pre svoju nevinnosť vyslobodený z tlamy
levov.
61 A tak uvažujte po všetky veky, že nikto, kto v neho
dôveruje, nebude premožený.
62 Nebojte sa teda slov hriešneho človeka, lebo jeho
sláva bude trus a červy.
63 Dnes bude vyzdvihnutý a zajtra nebude nájdený,
pretože sa vrátil do svojho prachu a jeho myšlienky sa
stratili.
64 Preto, synovia moji, buďte udatní a ukážte sa mužmi
v mene zákona; lebo ním získate slávu.
65 A hľa, viem, že tvoj brat Šimon je mužom rady, vždy
ho naslúchajte: bude vám otcom.
66 Judáš Makabejský bol mocný a silný už od svojej
mladosti. Nech je vaším veliteľom a bude bojovať proti
ľudu.
67 Vezmi si k sebe aj všetkých, ktorí zachovávajú zákon,
a pomsti krivdu svojho ľudu.
68 Plne odplaťte pohanom a dbajte na prikázania zákona.
69 Požehnal ich a bol pripojený k svojim otcom.
70 A zomrel v stoštyridsiatom šiestom roku a jeho
synovia ho pochovali v hroboch jeho otcov v Modine a
celý Izrael za ním veľmi nariekal.
KAPITOLA 3
1 Vtedy vstal namiesto neho jeho syn Júda, zvaný
Makabejský.
2 A pomáhali mu všetci jeho bratia i všetci, ktorí držali s
jeho otcom, a s radosťou bojovali v bitke Izraela.
3 Vzdal teda svojmu ľudu veľkú česť, obliekol si
pancier ako obr, opásal sa svojím bojovým postrojom a
bojoval, chrániac vojsko svojím mečom.
4 Vo svojich skutkoch bol ako lev a ako levie mláďa
reve za svojou korisťou.
5 Lebo prenasledoval bezbožných, hľadal ich a upaľoval
tých, čo trápili jeho ľud.
6 Preto sa bezbožník zo strachu pred ním scvrkol a
všetci páchatelia neprávosti sa znepokojili, pretože v
jeho ruke sa darilo spaseniu.
7 Zarmútil aj mnohých kráľov a potešil Jakuba svojimi
činmi a jeho pamiatka je požehnaná naveky.
8 Okrem toho prešiel judskými mestami, vyhladil z nich
bezbožníkov a odvrátil hnev od Izraela.
9 A tak bol známy až do najvzdialenejších končín zeme
a prijímal k sebe tých, ktorí boli na záhubu.
10 Potom Apollonius zhromaždil pohanov a veľké
vojsko zo Samárie, aby bojovali proti Izraelu.
11 Čo Judáš zbadal, vyšiel mu v ústrety, a tak ho udrel a
zabil. Mnohí padli aj zabití, ale ostatní utiekli.
12 Preto im Júda vzal korisť a aj Apolloniov meč a
bojoval s ním po celý svoj život.
13 Teraz, keď Seron, knieža sýrskeho vojska, počul
hovoriť, že Júda zhromaždil k sebe množstvo a
spoločnosť verných, aby s ním išli do vojny;
14 Povedal: Dostanem meno a česť v kráľovstve; lebo
pôjdem bojovať s Judášom a tými, ktorí sú s ním, ktorí
pohŕdajú kráľovským prikázaním.
15 Pripravil ho teda, aby vyšiel hore, a išiel s ním mocný
zástup bezbožníkov, aby mu pomohli a aby sa pomstili
na synoch Izraelových.
16 A keď sa priblížil k východu Bethoronu, Judáš mu
vyšiel v ústrety s malým zástupom.
17 Kto, keď videl, ako im vojsko prichádza v ústrety,
povedal Judášovi: Ako budeme môcť, keď sme takí
málo, bojovať proti takému veľkému zástupu a takí silní,
keď sme celý tento deň pripravení omdlievať pôstom?
18 ktorému Judáš odpovedal: Pre mnohých nie je ťažké
byť zavretý v rukách niekoľkých; a s Bohom nebies je
všetko jedno, vyslobodzovať s veľkým zástupom alebo s
malým zástupom.
19 Lebo víťazstvo v boji nestojí v množstve zástupu; ale
sila prichádza z neba.
20 Prichádzajú proti nám vo veľkej pýche a neprávosti,
aby nás zničili, naše ženy a deti a olúpili nás.
21 My však bojujeme za svoj život a svoje zákony.

22 Preto ich sám Pán zvrhne pred našou tvárou, a vy sa
ich nebojte.
23 Len čo prestal hovoriť, náhle na nich vyskočil, a tak
bol pred ním zvrhnutý Seron a jeho vojsko.
24 A prenasledovali ich od zostupu z Bethoronu na
rovinu, kde bolo z nich zabitých asi osemsto mužov. a
zvyšok utiekol do krajiny Filištíncov.
25 Vtedy začal na okolité národy doliehať strach z
Judáša a jeho bratov a nesmierna veľká hrôza.
26 Keď sa jeho povesť dostala ku kráľovi, a všetky
národy hovorili o bojoch Judáša.
27 Keď to kráľ Antiochus počul, bol plný rozhorčenia, a
preto poslal a zhromaždil všetky sily svojej ríše,
dokonca veľmi silné vojsko.
28 Otvoril aj svoj poklad a dával svojim vojakom plat na
rok a prikázal im, aby boli pripravení, kedykoľvek ich
bude potrebovať.
29 Keď však videl, že peniaze z jeho pokladov zlyhali a
že poplatky v krajine boli malé pre rozbroje a mor, ktoré
priviedol na krajinu, keď odstránil zákony, ktoré boli za
starých čias;
30 Bál sa, že už nebude môcť znášať obvinenia a nebude
mať také dary, ktoré by mohol dávať tak štedro ako
predtým, pretože prevyšoval kráľov, ktorí boli pred ním.
31 Preto bol vo svojej mysli veľmi zmätený a rozhodol
sa ísť do Perzie, aby tam vyberal poplatky od krajín a
nazbieral veľa peňazí.
32 Preto nechal Lyziáša, šľachtica a jedného z
pokrvných kráľovských kráľov, aby dohliadal na
kráľovské záležitosti od rieky Eufrat až po hranice
Egypta.
33 A vychovať svojho syna Antiocha, kým sa znova
nevráti.
34 Okrem toho mu odovzdal polovicu svojich síl a
slonov a dal mu správu o všetkom, čo by bol urobil, ako
aj o tých, ktorí bývali v Judsku a Jeruzaleme.
35 Aby proti nim poslal vojsko, aby zničilo a vykorenilo
silu Izraela a zvyšku Jeruzalema a odnieslo z toho
miesta ich pamätník;
36 A aby cudzincov rozmiestnil vo všetkých ich
štvrtiach a rozdelil ich zem losom.
37 Kráľ teda vzal polovicu vojska, ktoré zostalo, a v
stoštyridsiatom siedmom roku odišiel z Antiochie,
svojho kráľovského mesta. a prešiel cez rieku Eufrat a
prešiel cez výšiny.
38 Potom si Lýziáš vybral Ptolemea, syna
Dorymenovho, Nikanora a Gorgiasa, mocných mužov z
kráľových priateľov.
39 A poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc
jazdcov, aby išli do judskej krajiny a zničili ju, ako
prikázal kráľ.
40 Vyšli teda so všetkou svojou silou a prišli a utáborili
sa pri Emauzách na rovine.
41 Keď kupci z krajiny počuli o nich povesť, pobrali so
sluhami veľmi veľa striebra a zlata a prišli do tábora,
aby kúpili synov Izraela za otrokov, mocnosť aj Sýrie a
krajiny Filištíncov. sa k nim pripojili.
42 A keď Judáš a jeho bratia videli, že bieda sa
rozmnožila a že vojská sa utáborili na ich hraniciach,
lebo vedeli, že kráľ prikázal zničiť ľud a úplne ho zrušiť;
43 Hovorili si medzi sebou: Obnovme skazené
bohatstvo nášho ľudu a bojujme za svoj ľud a za svätyňu.
44 Potom sa zhromaždilo zhromaždenie, aby boli
pripravení do boja a aby sa modlili a prosili o milosť a
súcit.
45 Jeruzalem ležal prázdny ako púšť, nebolo žiadneho z
jeho detí, ktoré by vchádzalo ani vychádzalo. Aj svätyňa
bola pošliapaná a pevnosť strážili cudzinci. na tom
mieste mali príbytok pohania; a radosť bola odňatá
Jakubovi a píšťala s harfou prestala.
46 Preto sa Izraeliti zhromaždili a prišli do Masfy oproti
Jeruzalemu. lebo v Masfe bolo miesto, kde sa kedysi v
Izraeli modlili.
47 V ten deň sa postili, obliekli si vrecovinu, sypali si
popol na hlavy a roztrhli svoje rúcha,
48 A otvoril knihu zákona, v ktorej sa pohania snažili
namaľovať podobu svojich obrazov.
49 Priniesli aj kňazské rúcha, prvotiny a desiatky a
pobúrili nazarejov, ktorí dokončili svoje dni.
50 Vtedy zvolali mocným hlasom k nebu a vraveli: Čo s
tým urobíme a kam ich odnesieme?
51 Lebo tvoja svätyňa je pošliapaná a znesvätená a tvoji
kňazi sú v ťažkostiach a ponížení.
52 A hľa, pohania sa zhromaždili proti nám, aby nás
zničili; čo si proti nám vymýšľajú, ty vieš.
53 Ako im budeme môcť obstáť, ak nebudeš našou
pomocou, Bože?
54 Potom trúbili na trúby a kričali veľkým hlasom.
55 A potom Judáš ustanovil veliteľov nad ľudom,
dokonca veliteľov nad tisíckami a stovkami, nad
päťdesiatimi a nad desiatkami.
56 Ale tým, ktorí si stavali domy, vydávali sa za
manželky, sadili vinice alebo sa báli, prikázal, aby sa
vrátili každý do svojho domu podľa zákona.
57 Tábor sa teda presťahoval a usadil sa na južnej strane
Emauz.
58 A Judáš povedal: Vyzbrojte sa a buďte udatnými
mužmi a hľaďte, aby ste boli pripravení proti úsvitu, aby
ste mohli bojovať s týmito národmi, ktoré sa
zhromaždili proti nám, aby zničili nás a našu svätyňu.
59 Lebo je pre nás lepšie zomrieť v boji, ako vidieť
nešťastia nášho ľudu a našej svätyne.
60 Ale ako je vôľa Božia v nebi, tak nech koná.
KAPITOLA 4
1 Potom vzal Gorgias päťtisíc pešiakov a tisíc najlepších
jazdcov a v noci vyšiel z tábora.
2 Až do konca by sa mohol vrútiť na tábor Židov a náhle
ich poraziť. A muži z pevnosti boli jeho sprievodcami.
3 Keď to Judáš počul, sám sa stiahol a udatní muži s ním,
aby porazil kráľovské vojsko, ktoré bolo v Emauzách,
4 Zatiaľ čo sily boli rozptýlené z tábora.
5 Medzitým prišiel Gorgias v noci do Judášovho tábora,
a keď tam nikoho nenašiel, hľadal ich v horách, lebo
povedal: Títo utekajú od nás.
6 Keď však nastal deň, Judáš sa ukázal na rovine s tromi
tisíckami mužov, ktorí však nemali na mysli brnenie ani
meč.

7 A videli tábor pohanov, že bol pevný a dobre
zapriahnutý a obkľúčený jazdcami; a to boli experti na
vojnu.
8 Vtedy povedal Judáš mužom, ktorí boli s ním: Nebojte
sa ich zástupu ani sa nebojte ich útoku.
9 Spomeňte si, ako boli naši otcovia vyslobodení v
Červenom mori, keď ich faraón prenasledoval s vojskom.
10 Preto teraz volajme do neba, ak sa snáď Pán nad
nami zmiluje a spomenie si na zmluvu našich otcov a
zničí toto vojsko dnes pred našou tvárou.
11 Aby všetci pohania vedeli, že existuje niekto, kto
vyslobodzuje a zachraňuje Izrael.
12 Vtedy cudzinci pozdvihli oči a videli, ako k nim
pristupujú.
13 Preto vyšli z tábora do boja; ale tí, ktorí boli s
Judášom, trúbili na svoje trúby.
14 Zapojili sa teda do boja a pohania, ktorí boli
vystrašení, utiekli na rovinu.
15 Ale všetci najzadnejší boli pobití mečom, lebo ich
prenasledovali až do Gazery a na roviny Idumea, Azotus
a Jamnia, takže ich bolo pobitých na tri tisícky mužov.
16 Keď sa to stalo, Judáš sa opäť vrátil so svojím
zástupom, aby ich neprenasledoval,
17 A povedal ľudu: Nebuďte chamtiví po koristi, keďže
je pred nami boj,
18 A Gorgias a jeho vojsko sú tu pri nás na vrchu, ale
teraz sa postavte proti našim nepriateľom a premôžte ich,
a potom môžete smelo brať korisť.
19 Keď Judáš ešte hovoril tieto slová, objavila sa časť z
nich, ktorá hľadela z vrchu:
20 Ktovie, keď zbadali, že Židia utiekli svoje vojsko a
pálili stany; lebo dym, ktorý bolo vidieť, oznamoval, čo
sa stalo:
21 Keď to zbadali, veľmi sa báli a videli aj Judášov
zástup na rovine pripravený bojovať,
22 Všetciutiekli do cudziny.
23 Potom sa Júda vrátil, aby vyplienil stany, kde získali
veľa zlata, striebra, modrého hodvábu, morského
purpuru a veľkého bohatstva.
24 Potom odišli domov a spievali ďakovnú pieseň a
chválili Pána v nebi, lebo je to dobré, lebo jeho
milosrdenstvo je večné.
25 Izrael mal teda v ten deň veľké vyslobodenie.
26 Všetci cudzinci, ktorí ušli, prišli a oznámili Lyziášovi,
čo sa stalo:
27 Ktorý, keď to počul, bol zmätený a skľúčený, pretože
sa Izraelovi nestalo to, čo by chcel, ani také veci, ako
mu prikázal kráľ.
28 Nasledujúci rok po Lyziášovi zhromaždil
šesťdesiattisíc vybraných pešiakov a päťtisíc jazdcov,
aby si ich podmanil.
29 Prišli teda do Idumey, rozbili si stany v Betsure a
Júda sa s nimi stretol s desaťtisíc mužmi.
30 A keď videl to mocné vojsko, modlil sa a povedal:
Požehnaný si, Spasiteľ Izraela, ktorý si potlačil násilie
mocného muža rukou svojho služobníka Dávida a dal si
zástup cudzincov do rúk Jonatán, syn Saulov, a jeho
zbrojnoš;
31 Zavri toto vojsko do rúk svojho ľudu Izraela a nech
sa zahanbí svojou silou a jazdcami.
32 Urob ich bez odvahy a nech odíde odvaha ich sily a
nech sa trasú pri ich zničení.
33 Zvrhni ich mečom tých, ktorí ťa milujú, a nech ťa
chvália s vďakou všetci, ktorí poznajú tvoje meno.
34 A tak sa zapojili do boja; A bolo pobitých vojskom
Lyziášovým asi päťtisíc mužov, ešte pred nimi boli
pobití.
35 Keď Lyziáš videl, že jeho vojsko utieklo a mužnosť
Judášových vojakov a ako sú pripravení statočne žiť
alebo zomrieť, odišiel do Antiochie a zhromaždil
skupinu cudzincov a posilnil svoje vojsko. než to bolo,
zamýšľal prísť znova do Judey.
36 Vtedy povedal Júda a jeho bratia: Hľa, naši
nepriatelia sú zničení, poďme hore očistiť a zasvätiť
svätyňu.
37 Na to sa zhromaždili všetky zástupy a vystúpili na
vrch Sion.
38 A keď videli svätyňu spustnutú a oltár znesvätený a
brány zhoreli a kríky rástli na nádvoriach ako v lese
alebo na jednom z vrchov, áno, a komnaty kňazov boli
zbúrané;
39 Roztrhli svoje rúcha, veľmi nariekali a sypali si popol
na hlavu,
40 A padli na tvár na zem, zatrúbili na trúby a kričali k
nebu.
41 Potom Júda ustanovil istých mužov do boja proti tým,
ktorí boli v pevnosti, kým nevyčistí svätyňu.
42 Vybral si teda bezúhonných kňazov, ktorí mali
záľubu v zákone:
43 Ktorý čistil svätyňu a vynášal poškvrnené kamene na
nečisté miesto.
44 A keď sa radili, čo robiť s oltárom na zápaly, ktorý
bol znesvätený;
45 Mysleli si, že bude lepšie ho strhnúť, aby im to
nebolo na výčitku, lebo ho pohania pohania, a preto ho
strhli,
46 A uložil kamene na vrchu chrámu na vhodné miesto,
kým nepríde prorok, aby ukázal, čo sa má s nimi urobiť.
47 Potom vzali celé kamene podľa zákona a postavili
nový oltár podľa prvého.
48 A vystrojil svätyňu a veci, ktoré boli v chráme, a
posvätil nádvoria.
49 Urobili aj nové sväté nádoby a do chrámu priniesli
svietnik, oltár na zápaly, kadidlo a stôl.
50 A na oltári pálili kadidlo a lampy, ktoré boli na
svietniku, zapálili, aby osvetľovali chrám.
51 Ďalej položili chleby na stôl, rozprestreli závoje a
dokončili všetky práce,ktoré začali robiť.
52 Dvadsiateho piateho dňa deviateho mesiaca, ktorý sa
nazýva mesiac Casleu, v stoštyridsiatom ôsmom roku,
vstali vždy ráno,
53 A obetovali obetu podľa zákona na novom oltári
zápalných obetí, ktorý urobili.
54 Hľa, v ktorý čas a v ktorý deň ho pohania znesvätili,
dokonca v tom čase bol zasvätený piesňam, citerám,
harfám a cimbalom.
55 Potom všetok ľud padol na tvár, klaňajúc sa a
chváliac Boha nebies, ktorý im dal veľký úspech.

56 A tak osem dní zachovávali posviacku oltára a s
radosťou prinášali zápalné obeti a obetovali obeť
oslobodenia a chvály.
57 Ozdobili aj priečelie chrámu zlatými korunami a
štítmi; a brány a komnaty obnovili a zavesili na ne dvere.
58 Tak bola veľká radosť medzi ľudom, lebo potupa
pohanov bola zažehnaná.
59 Okrem toho Judáš a jeho bratia s celým izraelským
zborom ustanovili, aby sa dni posviacky oltára
zachovávali v ich čase z roka na rok v rozsahu ôsmich
dní, od piateho a dvadsiateho dňa mesiaca Casleu. , s
veselosťou a radosťou.
60 V tom čase vybudovali vrch Sion vysokými múrmi a
pevnými vežami dookola, aby neprišli pohania a
nepošliapali ho tak, ako to robili predtým.
61 A postavili tam posádku, aby ju strážila, a opevnili
Betsúru, aby ju chránili; aby sa ľud mohol brániť proti
Idumei.
KAPITOLA 5
1 Keď sa okolité národy dopočuli, že je postavený oltár
a svätyňa obnovená ako predtým, veľmi sa im to
nepáčilo.
2 Preto si mysleli, že zničia pokolenie Jákoba, ktoré bolo
medzi nimi, a potom začali zabíjať a ničiť ľud.
3 Potom Júda bojoval proti Ezavovým synom v Idumei
pri Arabattine, pretože obliehali Gael, a tak ich
prevalcoval, oslabil ich odvahu a vzal im korisť.
4 Pamätal si aj na zranenie detí Beanových, ktoré boli
pre ľud osídlom a pohoršením, pretože na nich číhali na
cestách.
5 Zavrel ich teda do veží a utáboril sa proti nim a úplne
ich zničil a ohňom spálil veže toho miesta i všetko, čo
bolo v nich.
6 Potom prešiel k Ammončanom, kde našiel mocnú silu
a mnoho ľudu s ich veliteľom Timoteom.
7 Zvádzal s nimi mnoho bitiek, až sa pred ním nakoniec
zrútili; a on ich zbil.
8 A keď dobyl Jazar a k nemu patriace mestá, vrátil sa
do Judey.
9 Potom sa pohania, ktorí boli v Galaade, zhromaždili
proti Izraelitom, ktorí boli v ich ubytovniach, aby ich
zničili. ale utiekli do pevnosti Dathema.
10 A poslal listy Júdovi a jeho bratom: Pohania, ktorí sú
okolo nás, sa zhromaždili proti nám, aby nás zničili.
11 A oni sa chystajú prísť a dobyť pevnosť, do ktorej
sme utiekli, Timoteus je veliteľom ich vojska.
12 Poďte teda a vysloboďte nás z ich rúk, lebo mnohí z
nás sú zabití.
13 Áno, všetci naši bratia, ktorí boli na miestach Tobie,
zomreli: ich ženy a ich deti tiež odviedli zajatcov a
odniesli ich veci; a zničili tam asi tisíc mužov.
14 Kým sa tieto listy ešte čítali, hľa, prišli iní poslovia z
Galiley s roztrhnutými šatami, ktorí o tom informovali,
15 A povedali: Tí z Ptolemaidy, z Týru, zo Sidonu a z
celej Galiley z pohanov sa zhromaždili proti nám, aby
nás zničili.
16 Keď Judáš a ľud počuli tieto slová, zhromaždilo sa
veľké zhromaždenie, aby sa poradilo, čo majú urobiť pre
svojich bratov, ktorí boli v súžení a napádali ich.
17 Vtedy povedal Júda svojmu bratovi Šimonovi: Vyber
si mužov a choď a osloboď svojich bratov, ktorí sú v
Galilei, lebo ja a môj brat Jonatán pôjdeme do krajiny
Galaád.
18 Preto nechal Jozefa, syna Zachariášovho, a Azariáša,
veliteľov ľudu, so zvyškom vojska v Judei, aby ho
strážili.
19 Ktorému prikázal, keď povedal: Opatrujte tento ľud a
dávajte pozor, aby ste nebojovali proti pohanom, kým sa
znova nevrátime.
20 Šimonovi bolo pridelených tritisíc mužov, aby išli do
Galiley, a Júdovi osemtisíc mužov za krajinu Galaád.
21 Potom odišiel Šimon do Galiley, kde zvádzal mnoho
bojov s pohanmi, takže pohania boli ním zdrvení.
22 A prenasledoval ich až k bráne Ptolemais; A pohania
pobili asi tritisíc mužov, ktorých korisť vzal.
23 A tých, čo boli v Galilei a v Arbattis, so svojimi
ženami a deťmi a so všetkým, čo mali, vzal so sebou as
veľkou radosťou ich priviedol do Judey.
24 Aj Júda Makabejský a jeho brat Jonatán prešli Jordán
a putovali tri dni cesty po púšti,
25 kde sa stretli s Nabatejcami, ktorí k nim pokojne
prišli a oznámili im všetko, čo sa stalo ich bratom v
krajine Galaad:
26 A ako mnohí z nich boli zavretí v Bosore, Bosore a
Aleme, Kasfore, Makede a Carnaime; všetky tieto mestá
sú silné a veľké:
27 A že boli zavretí vo zvyšku miest krajiny Galaad a že
zajtra sa rozhodli priviesť svoje vojsko proti pevnostiam
a dobyť ich a všetkých zničiť v jeden deň.
28 Tu sa Júda a jeho vojsko náhle obrátili cez púšť do
Bosory; a keď dobyl mesto, pobil ostrím meča všetkých
mužov, vzal im všetku korisť a spálil mesto ohňom.
29 Odtiaľ odišiel v noci a išiel, kým neprišiel do
pevnosti.
30 A občas ráno vzhliadli a hľa, bol tam nespočetný ľud
nesúci rebríky a iné bojové stroje, aby dobyli pevnosť,
lebo na nich zaútočili.
31 Keď Judáš videl, že sa začala bitka a že krik mesta
vystúpil do neba s trúbami a veľkým zvukom,
32 Svojmu vojsku povedal: Bojujte dnes za svojich
bratov!
33 Vyšiel teda za nimi v troch skupinách, ktoré trúbili na
trúby a kričali modlitbou.
34 Vtedy vojsko Timotea, vediac, že je to Makabejský,
od neho utieklo. takže v ten deň ich bolo zabitých asi
osemtisíc mužov.
35 Keď sa to stalo, Judáš sa obrátil k Masfe; a keď naň
zaútočil, vzal a pobil v ňom všetkých mužského
pohlavia, získal z neho korisť a spálil ho ohňom.
36 Odtiaľ odišiel a zaujal Kasfón, Maged, Bosor a
ostatné mestá krajiny Galaád.
37 Po týchto udalostiach zhromaždil Timotej ďalší
zástup a utáboril sa proti Rafónovi za potokom.
38 Judáš teda poslal mužov, aby prezreli vojsko, ktorí
mu oznámili: Shromaždili sa k nim všetci pohania, ktorí
sú okolo nás, dokonca veľmi veľký zástup.

39 Najal si aj Arabov, aby im pomohli, a oni si postavili
stany za potokom, pripravení prísť a bojovať proti tebe.
Na to im Judáš vyšiel v ústrety.
40 Vtedy Timotej povedal veliteľom svojho vojska: Keď
sa Judáš a jeho vojsko priblížia k potoku, ak prejde prvý
k nám, nebudeme mu môcť odolať; lebo on nás mocne
zvíťazí:
41 Ale ak sa bude báť a utáborí sa za riekou, prejdeme k
nemu a premôžeme ho.
42 Keď sa Judáš priblížil k potoku, spôsobil, aby
zákonníci ľudu zostali pri potoku, ktorým prikázal:
Nedovoľ nikomu, aby zostal v tábore, ale nech všetci
prídu do boja.
43 Išiel teda najprv k nim a všetok ľud za ním. Potom sa
všetci pohania pred ním vydesili, odhodili zbrane a
utiekli do chrámu, ktorý bol v Carnaime.
44 Ale dobyli mesto a spálili chrám so všetkým, čo v
ňom bolo. Takto bol pokorený Karnaim a ani oni
nemohli viac stáť pred Judášom.
45 Potom Júda zhromaždil všetkých Izraelitov, ktorí boli
v krajine Galaád, od najmenšieho až po najväčšieho,
dokonca ich manželky a ich deti a ich veci, veľmi veľké
vojsko, aby mohli prísť do krajiny Judea.
46 No, keď prišli do Efrónu (toto bolo veľké mesto na
ceste, ktorou mali ísť, veľmi dobre opevnené), nemohli
sa od neho odvrátiť, ani sprava, ani zľava, ale museli
prejsť stredom to.
47 Potom ich uzatvorili a brány zatarasili kameňmi.
48 Nato k nim Júda pokojne poslal a povedal: Prejdime
cez vašu krajinu, aby sme išli do našej krajiny a nikto
vám neublíži; prejdeme len pešo, ale neotvorili by mu.
49 Preto Judáš prikázal, aby sa vo vojsku rozkázalo, aby
si každý postavil svoj stan na mieste, kde bol.
50 Vojaci sa teda postavili a útočili na mesto celý deň a
celú noc, až kým nebolo mesto vydané do jeho rúk.
51 Ktorý potom pobil ostrím meča všetkých mužského
pohlavia, rozbúril mesto, vzal jeho korisť a prešiel
mestom ponad zabitých.
52 Potom prešli cez Jordán na veľkú rovinu pred
Betsanom.
53 A Júda zhromaždil tých, čo prišli zozadu, a nabádal
ľud celou cestou, až kým neprišli do judejskej krajiny.
54 S radosťou a veselím teda vystúpili na vrch Sion, kde
obetovali zápalné obeti, lebo ani jeden z nich nebol
zabitý, kým sa nevrátili v pokoji.
55 Kedy boli Júda a Jonatán v krajine Galaád a jeho brat
Šimon v Galilei pred Ptolemaidou,
56 Jozef, syn Zachariášov, a Azariáš, velitelia posádok,
počuli o udatných skutkoch a bojových skutkoch, ktoré
vykonali.
57 Preto povedali: Dajme si aj my meno a choďme
bojovať proti pohanom, ktorí sú vôkol nás.
58 Keď teda dali príkaz posádke, ktorá bola s nimi,
odišli do Jamnie.
59 Potom vyšiel Gorgias a jeho muži z mesta, aby proti
nim bojoval.
60 A tak sa stalo, že Jozef a Azaras boli odvedení na
útek a prenasledovaní až k hraniciam Judey, a v ten deň
bolo zabitých z ľudu Izraela asidvetisíc mužov.
61 Tak došlo k veľkému zvrhnutiu medzi deťmi Izraela,
pretože neboli poslušní Judášovi a jeho bratom, ale
mysleli si, že urobia nejaký udatný čin.
62 Navyše títo muži nepochádzali zo semena tých,
ktorých rukou bolo dané vyslobodenie Izraelu.
63 Ale muž Júda a jeho bratia boli veľmi známi v očiach
celého Izraela a všetkých pohanov, kdekoľvek bolo
počuť ich meno;
64 Nakoľko sa k nim zhromaždil ľud s radostnými
výkrikmi.
65 Potom vyšiel Júda so svojimi bratmi a bojoval proti
Ezavovým synom v krajine na juhu, kde porazil Hebron
a jeho mestá, zboril jeho pevnosť a spálil jeho veže
dookola.
66 Odtiaľ odišiel do krajiny Filištíncov a prešiel cez
Samáriu.
67 V tom čase boli istí kňazi, ktorí chceli ukázať svoju
udatnosť, zabití v boji, a preto išli nerado bojovať.
68 A tak sa Júda obrátil k Azotovi v krajine Filištíncov,
a keď zbúral ich oltáre, spálil ich vyrezávané sochy a
skazil ich mestá, vrátil sa do judejskej krajiny.
KAPITOLA 6
1 Asi v tom čase kráľ Antiochus, ktorý putoval po
výšinách, počul hovoriť, že Elymais v perzskej krajine je
mesto, ktoré sa preslávilo bohatstvom, striebrom a
zlatom;
2 A že v ňom bol veľmi bohatý chrám, v ktorom boli
zlaté prikrývky, panciere a štíty, ktoré tam nechal
Alexander, syn Filipa, macedónskeho kráľa, ktorý vládol
medzi Grékmi ako prvý.
3 Preto prišiel a snažil sa dobyť mesto a vyrabovať ho;
ale nemohol, lebo tí z mesta varovali pred tým,
4 Povstal proti nemu v boji, a tak utiekol, odišiel odtiaľ s
veľkou ťažkosťou a vrátil sa do Babylona.
5 Prišiel jeden, ktorý mu priniesol správu do Perzie, že
vojská, ktoré išli proti judejskej krajine, boli zahnané na
útek.
6 A ten Lyziáš, ktorý vyšiel prvý s veľkou mocou, bol
odohnaný od Židov; a že boli posilnení zbrojou a silou a
zásobou koristi, ktorú získali od vojsk, ktoré zničili.
7 Aj to, že strhli ohavnosť, ktorú postavil na oltár v
Jeruzaleme, a že obišli svätyňu vysokými múrmi ako
predtým a jeho mesto Betsúra.
8 Keď kráľ počul tieto slová, bol užasnutý a veľmi
dojatý. Potom ho položil na lôžko a ochorel od žiaľu,
pretože ho to nepostihlo, ako očakával.
9 A tam pokračoval mnoho dní, lebo jeho zármutok bol
stále väčšía počítal s tým, že zomrie.
10 Preto si zavolal všetkých svojich priateľov a povedal
im: Spánok mi odišiel z očí a moje srdce ochabovalo od
veľkej starostlivosti.
11 A pomyslel som si: Do akého súženia som prišiel a
aká veľká je záplava biedy, v ktorej som teraz! lebo som
bol hojný a milovaný vo svojej moci.
12 Ale teraz si spomínam na zlo, ktoré som napáchal v
Jeruzaleme, a že som vzal všetky zlaté a strieborné
nádoby, ktoré tam boli, a poslal som bez príčiny zničiť
obyvateľov Judey.

13 Vnímam teda, že preto na mňa prišli tieto nepokoje, a
hľa, hyniem veľkým žiaľom v cudzej krajine.
14 Potom si zavolal Filipa, jedného zo svojich priateľov,
ktorého ustanovil za vládcu nad celou svojou ríšou,
15 A dal mu korunu, svoje rúcho a svoj pečat, aby
vychoval svojho syna Antiocha a živil ho pre kráľovstvo.
16 A tak tam v stoštyridsiatom deviatom roku zomrel
kráľ Antiochos.
17 Keď sa Lyziáš dozvedel, že kráľ zomrel, ustanovil
miesto neho za kraľovanie svojho syna Antiocha,
ktorého vychoval ako mladého, a jeho meno nazval
Eupator.
18 Asi v tom čase tí, čo boli vo veži, uzavreli Izraelitov
okolo svätyne a vždy hľadali ich zlé a posilu pohanov.
19 Preto Judáš, ktorý ich chcel zničiť, zvolal všetok ľud,
aby ich obliehal.
20 A tak sa zišli a obkľúčili ich v stopäťdesiatom roku a
on spravil proti nim strelnice a iné stroje.
21 Vyšli však niektorí z obliehaných, ku ktorým sa
pripojili niektorí bezbožní muži z Izraela.
22 Išli ku kráľovi a povedali: Dokedy budeš súdiť a
pomstiť našich bratov?
23 Boli sme ochotní slúžiť tvojmu otcovi a robiť, čo
chcel, a poslúchať jeho prikázania;
24 Preto oni z nášho národa obliehajú vežu a sú nám
odcudzení, navyše nás pobili a pokazili naše dedičstvo,
koľko len mohli.
25 Ani len proti nám nevystreli ruku, ale aj proti svojim
hraniciam.
26 A hľa, dnes obliehajú vežu v Jeruzaleme, aby ju
dobyli. Aj svätyňu a Betsúru opevnili.
27 Preto, ak im rýchlo nezabrániš, budú robiť väčšie
veci ako tieto, ani im nebudeš môcť vládnuť.
28 Keď to kráľ počul, nahneval sa a zhromaždil
všetkých svojich priateľov, veliteľov svojho vojska a
tých, ktorí mali na starosti koňa.
29 Prišli k nemu aj z iných kráľovstiev az morských
ostrovov tlupy najatých vojakov.
30 Takže počet jeho vojska bol stotisíc peších a
dvadsaťtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc slonov cvičených v
boji.
31 Títo prešli cez Idumeu a postavili sa proti Betsure, na
ktorú útočili mnoho dní a robili hnacie sily vojny; ale
oni z Betsury vyšli a spálili ich ohňom a udatne bojovali.
32 Nato sa Júda stiahol z veže a usadil sa v
Batzachariáši oproti kráľovmu táboru.
33 Potom kráľ, ktorý vstal veľmi skoro, zúrivo
pochodoval so svojím zástupom smerom k
Batzachariášu, kde ich jeho vojská pripravili na boj, a
zatrúbili na trúby.
34 A až do konca mohli popudiť slony k boju, ukázali
im krv hrozna a moruše.
35 Okrem toho rozdelili zver medzi vojská a za každého
slona určili tisíc mužov vyzbrojených pancierovými
plášťami a s medenými prilbami na hlavách. a okrem
toho pre každé zviera bolo ustanovených päťsto
najlepších jazdcov.
36 Títo boli pripravení pri každej príležitosti: kdekoľvek
bola šelma a kamkoľvek išla šelma, išli aj oni, ani sa od
nej nevzdialili.
37 A na zvieratách boli silné drevené veže, ktoré
zakrývali každého z nich a boli im opásané strojmi; na
každom bolo tiež dva a tridsať silných mužov, ktorí na
nich bojovali, okrem Indiána, ktorý vládol. ho.
38 Čo sa týka zvyšku jazdcov, postavili ich na jednu a
druhú stranu na dve časti vojska, dávajúc im znamenia,
čo majú robiť, a boli zapriahnutí do celého radu.
39 Keď slnko zasvietilo na zlaté a medené štíty, vrchy sa
nimi trblietali a žiarili ako ohnivé lampy.
40 A tak časť kráľovského vojska rozložená na
vysokých vrchoch a časť na údoliach pod nimi
pochodovali bezpečne a v poriadku.
41 Preto boli pohnutí všetci, ktorí počuli hluk ich
zástupu a pochody zástupu a rinčanie postrojov, lebo
vojsko bolo veľmi veľké a mocné.
42 Vtedy sa priblížil Júda a jeho vojsko a vstúpili do
boja a z kráľovho vojska bolo pobitých šesťsto mužov.
43Aj Eleazar, prezývaný Savaran, zbadal, že jedno zo
zvierat, vyzbrojených kráľovským postrojom, je vyššie
ako všetky ostatné, a domnieval sa,že je nad ním kráľ,
44 Vydaj sa do nebezpečenstva, aby mohol vyslobodiť
svoj ľud a získať mu večné meno:
45 Preto sa naňho odvážne rútil uprostred boja a zabíjal
na pravej i ľavej strane, takže boli od neho oddelení z
oboch strán.
46 Čo sa stalo, vkradol sa pod slona, strčil ho pod seba a
zabil, načo slon padol na neho a tam zomrel.
47 Ale ostatní Židia, ktorí videli silu kráľa a krutosť jeho
vojsk, sa od nich odvrátili.
48 Kráľovo vojsko im vyšlo v ústrety do Jeruzalema a
kráľ si rozložil stany proti Judei a proti vrchu Sion.
49 Ale s tými, ktorí boli v Betsúre, uzavrel mier, lebo
vyšli z mesta, pretože tam nemali žiadne potraviny, aby
vydržali obliehanie, pretože to bol rok odpočinku
krajiny.
50 Kráľ teda vzal Betsúru a postavil tam posádku, aby ju
strážila.
51 Svätyňu obliehal mnoho dní a postavil tam
delostrelectvo so strojmi a nástrojmi na hádzanie ohňa a
kameňov a kusy na vrhanie šípov a prakov.
52 Potom vyrobili aj motory proti svojim motorom a
držali ich v boji dlhú sezónu.
53 Napokon, ich nádoby boli bez potravín, (preto bol
siedmy rok a oni v Judei, ktorí boli vyslobodení z
pohanov, zjedli zvyšok skladu;)
54 Vo svätyni ich ostalo len niekoľko, pretože ich tak
prevalcoval hlad, že sa im zle rozišlo, každý na svoje
miesto.
55 V tom čase počul Lyziáš hovoriť, že Filip, ktorého
kráľ Antiochus, kým žil, ustanovil, aby vychoval jeho
syna Antiocha, aby sa stalkráľom,
56 Bol vrátený z Perzie a Médie a tiež kráľovo vojsko,
ktoré išlo s ním, a že sa snažil, aby mu spravoval veci.
57 Preto išiel vo všetkom zhone a povedal kráľovi a
veliteľom vojska a družiny: Každý deň sa rozkladáme a
naše potraviny sú len malé a miesto, ktoré obliehame, je
silné a záležitosti kráľovstva lež na nás:
58 Teraz teda buďme priateľmi s týmito mužmi a
uzavrime mier s nimi i s celým ich národom;

59 A zmluv s nimi, že budú žiť podľa svojich zákonov,
ako predtým, lebo sú preto nespokojní a urobili všetko
toto, pretože sme ich zákony zrušili.
60 Kráľ a kniežatá boli spokojní, a preto k nim poslal,
aby uzavreli mier; a prijali to.
61 Aj kráľ a kniežatá im zložili prísahu, a vyšli z
pevnosti.
62 Potom kráľ vstúpil na vrch Sion. ale keď videl silu
toho miesta, porušil svoju prísahu, ktorú dal, a prikázal
zbúrať múr dookola.
63 Potom vo všetkom zhone odišiel a vrátil sa do
Antiochie, kde našiel Filipa, aby bol pánom mesta, a tak
bojoval proti nemu a dobyl mesto násilím.
KAPITOLA 7
1 V stojeden a päťdesiatom roku Demetrius, syn
Seleukov, odišiel z Ríma a prišiel s niekoľkými mužmi
do mesta na pobreží mora a kraľoval tam.
2 A keď vošiel do paláca svojich predkov, stalo sa, že
jeho vojská dobyli Antiocha a Lysiasa, aby ich priviedli
k nemu.
3 Preto,keď to vedel, povedal: Nech nevidím ich tváre.
4 Jeho vojsko ich teda zabilo. Keď bol Demetrius
dosadený na trón svojho kráľovstva,
5 Prišli k nemu všetci zlí a bezbožní muži Izraela, ktorí
mali za veliteľa Alkima, ktorý sa chcel stať veľkňazom.
6 Obžalovali ľud pred kráľa a povedali: Júda a jeho
bratia pobili všetkých tvojich priateľov a vyhnali nás z
našej krajiny.
7 Teraz teda pošli nejakého muža, ktorému dôveruješ, a
nechaj ho, nech sa pozrie, aké skazy narobil medzi nami
a v kráľovej krajine, a nech ich potrestá so všetkými,
ktorí im pomáhajú.
8 Potom si kráľ vyvolil Bakchida, kráľovho priateľa,
ktorý vládol nad potopou a bol veľkým mužom v
kráľovstve a verným kráľovi,
9 Poslal ho s tým zlým Alkimom, ktorého ustanovil
veľkňazom, a prikázal, aby vykonal pomstu na synoch
Izraela.
10 A tak odišli a prišli s veľkou mocou do judskej
krajiny, kde ľstivým spôsobom vyslali poslov k Júdovi a
jeho bratom s pokojnými slovami.
11 Ale oni nedbali na ich slová; lebo videli, že prišli s
veľkou mocou.
12 Potom sa k Alkimovi a Bakchidovi zišla skupina
zákonníkov, aby požadovali spravodlivosť.
13 Assijci boli prví medzi synmi Izraela, ktorí hľadali
pokoj od nich.
14 Lebo povedali: Prišiel s týmto vojskom kňaz
Áronovho semena a neučiní nám nič zlé.
15 Tak s nimi pokojne prehovoril a prisahal im:
Nespôsobíme škodu ani vám, ani vašim priateľom.
16 Nato mu uverili, no vzal z nich sedemdesiat mužov a
zabil ich v jeden deň podľa slov, ktoré napísal,
17 Mäso tvojich svätých vyhnali a ich krv vyliali okolo
Jeruzalema, a nebolo nikoho, kto by ich pochoval.
18 Preto strach a hrôza z nich padla na všetok ľud, ktorý
hovoril: Niet v nich pravdy ani spravodlivosti; lebo
porušili zmluvu a prísahu, ktorú uzavreli.
19 Potom odstránil Bakchidesa z Jeruzalema a rozložil
si stany v Bezete, kam poslal a vzal mnohých z mužov,
ktorí ho opustili, i niektorých z ľudu, a keď ich pobil,
hodil ich do veľkého jama.
20 Potom zveril krajinu Alkimovi a zanechal mu moc,
aby mu pomohla, a tak sa Bakchides vybral ku kráľovi.
21 Ale Alkimus bojoval o najvyššie kňazstvo.
22 A uchýlili sa k nemu všetci, čo trápili ľud, ktorý, keď
dostali judskú krajinu do svojej moci, narobili v Izraeli
veľa zle.
23 Keď Judáš videl všetko to zlé, čo Alkimus a jeho
družina napáchali medzi Izraelitmi, dokonca aj nad
pohanmi,
24 Vyšiel do všetkých končín Judey a pomstil sa na tých,
ktorí sa mu vzbúrili, takže sa už neodvážili vyjsť do
krajiny.
25 Na druhej strane, keď Alkimus videl, že Judáš a jeho
družina získali prevahu, a vedel, že nemôže zniesť ich
silu, vrátil sa ku kráľovi a povedal im všetko najhoršie,
čo mohol.
26 Potom poslal kráľ Nikanora, jedného zo svojich
ctihodných kniežat, muža, ktorý niesol smrteľnú
nenávisť k Izraelu, s príkazom zničiť ľud.
27 Nikanor teda prišiel do Jeruzalema s veľkou silou. a
poslal ľstivo k Júdovi a jeho bratom s priateľskými
slovami:
28 Nech nie je bitka medzi mnou a tebou; Prídem s
niekoľkými mužmi, aby som ťa mohol vidieť v pokoji.
29 Prišiel teda k Judášovi a pokojne sa pozdravili.
Nepriatelia však boli pripravení vziať Judáša násilím.
30 Po tom, čo bolo Judášovi známe, že k nemu prišiel s
ľsťou, veľmi sa ho bál a už viac nevidel jeho tvár.
31 Aj Nikanor, keď videl, že jeho rada bola objavená,
vytiahol do boja proti Judášovi vedľa Kafarsalamu:
32 Tam, kde bolo pobitých z Nikanorovho boku asi
päťtisíc mužov, a ostatní utiekli do mesta Dávidovho.
33 Potom vyšiel Nikanor na vrch Sion a zo svätyne vyšli
niektorí z kňazov a niektorí zo starších ľudu, aby ho
pokojne pozdravili a ukázali mu zápalnú obeť, ktorá
bola obetovaná za kráľa.
34 Ale on sa im posmieval, smial sa im, hanebne ich
urážal a hrdo hovoril:
35 A prisahal vo svojom hneve a riekol: Ak Judáš a jeho
vojsko teraz nebude vydaný do mojich rúk, ak sa ešte
niekedy vrátim v bezpečí, podpálim tento dom.
36 Vtedy vošli kňazi, postavili sa pred oltár a pred
chrám, plakali a hovorili:
37 Ty, Pane, si si vyvolil tento dom, aby sa volal tvojím
menom a aby bol domom modlitby a prosby pre tvoj ľud.
38 Pomstite tohto muža a jeho vojsko a nechajte ich
padať mečom; pamätajte na ich rúhania a nedovoľte im,
aby viac nepokračovali.
39 Nikanor teda vyšiel z Jeruzalema a rozložil si stany v
Béthorone, kde sa s ním stretol zástup zo Sýrie.
40 Ale Judáš sa usadil v Adase s tromi tisíckami mužov
a tam sa modlil:
41 Ó, Pane, keď sa rúhali tí, ktorých poslal asýrsky kráľ,
vyšiel tvoj anjel a pobil ich sto osemdesiatpäťtisíc.

42 Tak znič dnes pred nami toto vojsko, aby ostatní
vedeli, že sa rúhal tvojej svätyni, a odsúd ho podľa jeho
neprávosti.
43 A tak sa trinásteho dňa mesiaca adar zapojili zástupy
do boja, ale Nikanorovo vojsko bolo zničené a on sám
padol v boji ako prvý.
44 Keď Nikanorov zástup videl, že je zabitý, odhodili
zbrane a utiekli.
45 Potom ich prenasledovali deň cesty z Adasy do
Gazery a na poplach za nimi bili trúbkami.
46 Nato vyšli zo všetkých okolitých judejských miest a
uzavreli ich. takže sa obrátiac na tých, čo ich
prenasledovali, boli všetci pobití mečom a nezostal z
nich ani jeden.
47 Potom vzali korisť a korisť a Nikanorovi odťali hlavu
a jeho pravú ruku, ktorú tak pyšne natiahol, odviedli a
zavesili smerom k Jeruzalemu.
48 Preto sa ľud veľmi radoval a slávil ten deň deň veľkej
radosti.
49 Okrem toho nariadili každoročne sláviť tento deň,
ktorý je trinástym dňom adaru.
50 Tak bola Júdska krajina na chvíľu v pokoji.
KAPITOLA 8
1 Teraz Judáš počul o Rimanoch, že to boli mocní a
udatní muži a takí, ktorí by s láskou prijali všetkých,
ktorí sa k nim pripojili, a uzavreli priateľstvo so
všetkými, ktorí k nim prišli;
2 A že to boli muži veľkej udatnosti. Bolo mu povedané
aj o ich vojnách a ušľachtilých skutkoch, ktoré vykonali
medzi Galaťanmi, a o tom, ako ich porazili a podrobili
im daň.
3 A čo urobili v Španielsku, aby získali tam strieborné a
zlaté bane;
4 A že svojou politikou a trpezlivosťou dobyli celé
miesto, hoci bolo od nich veľmi ďaleko; a aj králi, ktorí
prišli proti nim z najvzdialenejšieho konca zeme, kým
ich nezničili a dali im veľké zvrhnutie, takže ostatní im
každý rok dávali daň.
5 Okrem toho, ako zneistili v boji Filipa a Persea, kráľa
Citimov, s ostatnými, ktorí sa postavili proti nim a
zvíťazili nad nimi:
6 Ako bol nimi zničený aj veľký ázijský kráľ Antiochus,
ktorý prišiel proti nim do boja so stodvadsiatimi slonmi,
jazdcami a vozmi a veľmi veľkým vojskom;
7 A ako ho zajali živého a zaviazali sa, že on a tí, ktorí
budú po ňom kraľovať, budú platiť veľkú daň a dať
rukojemníkov, a to, čo bolo dohodnuté,
8 A krajinu Indiu, Médiu a Lýdiu a najkrajšie krajiny,
ktoré mu vzali a dali kráľovi Eumenovi.
9 Navyše,ako sa Gréci rozhodli prísť a zničiť ich;
10 A že oni, vediac o tom, poslali proti nim istého
veliteľa a bojoval s nimi, mnohých z nich pobili a zajali
ich ženy a ich deti, olúpili ich a zmocnili sa ich krajín a
strhli ich pevnosť. drží a priviedol ich za sluhov až
dodnes.
11 Okrem toho mu bolo povedané, ako zničili a priviedli
pod svoju nadvládu všetky ostatné kráľovstvá a ostrovy,
ktoré sa im kedykoľvek postavili na odpor;
12 Ale so svojimi priateľmi a tými, ktorí sa na nich
spoliehali, zachovávali priateľstvo, a že dobyli
kráľovstvá ďaleké i blízke, takže sa ich báli všetci, ktorí
počuli o ich mene.
13 Aj tí, ktorým by pomohli ku kráľovstvu, kraľujú; a
koho by zase chceli, toho vytlačia, napokon, že boli
veľmi povýšení:
14 No za to všetko nikto z nich nenosil korunu ani nebol
odetý do purpuru, aby sa tým zväčšil.
15 Navyše, ako si urobili senát, v ktorom denne zasadalo
v rade tristodvadsať mužov, ktorí sa vždy radili za ľud,
aby im bolo dobre usporiadané:
16 A že svoju vládu zverili každý rok jednému mužovi,
ktorý vládol nad celou ich krajinou, a že všetci boli
poslušní tomu jednému a že medzi nimi nebola ani
závisť, ani napodobňovanie.
17 Vzhľadom na tieto skutočnosti si Júda vybral
Eupolema, syna Jána, syna Accosa, a Jasona, syna
Eleazárovho, a poslal ich do Ríma, aby s nimi uzavrel
priateľstvo a spolok,
18 A prosiť ich, aby z nich vzali jarmo; lebo videli, že
kráľovstvo Grékov utláčalo Izrael otroctvom.
19 Odišli teda do Ríma, čo bola veľmi veľká cesta, a
prišli do senátu, kde hovorili a hovorili.
20 Poslali nás k vám Júda Makabejský so svojimi bratmi
a židovský ľud, aby sme s vami uzavreli konfederáciu a
mier, a aby sme boli zapísaní medzi vašich spoločníkov
a priateľov.
21 Táto záležitosť sa Rimanom páčila.
22 A toto je odpis listu, ktorý senát opäť zapísal do
mosadzných tabuliek a poslal do Jeruzalema, aby tam
mali pamiatku pokoja a spolku:
23 Nech sa Rimanom a Židom darí naveky na mori i na
súši: aj meč a nepriateľ vzdiaľte sa od nich,
24 Ak by najprv prišla nejaká vojna proti Rimanom
alebo niektorým z ich spoločníkov v celom ich panstve,
25 Židia im budú pomáhať, ako bude určený čas, celým
svojím srdcom:
26 Nedajú nič tým, ktorí proti nim vedú vojnu, ani im
nepomôžu potravinami, zbraňami, peniazmi alebo
loďami, ako sa to Rimanom zdalo dobré; ale budú
zachovávať svoje zmluvy bez toho, aby niečo vzali.
27 Podobne aj vtedy, ak vojna príde najskôr na židovský
národ, Rimania mu budú pomáhať celým srdcom, ako
im bude určený čas:
28 Tým, ktorí sa zúčastnia proti nim, nebudú poskytnuté
ani potraviny, ani zbrane, ani peniaze, ani lode, ako sa to
zdalo Rimanom dobré; ale budú zachovávať svoje
zmluvy, a to bez klamu.
29 Podľa týchto článkov uzavreli Rimania zmluvu so
Židmi.
30 Ak však bude jedna alebo druhá strana uvažovať o
tom, že sa stretnú, aby niečo pridali alebo zmenšili,
môžu to urobiť podľa svojej vôle a čokoľvek pridajú
alebo odoberú, bude ratifikované.
31 A čo sa týka zla, ktoré Demetrius pácha Židom,
napísali sme mu: Prečo si zťažil svoje jarmo na našich
priateľov a spoluobčanov Židov?

32 Ak sa teda budú ešte na teba sťažovať, my im
spravíme spravodlivosť a budeme s tebou bojovať na
mori i na súši.
KAPITOLA 9
1 Navyše, keď Demetrius počul, že Nikanor a jeho
vojsko sú zabití v boji, poslal Bacchida a Alkima po
druhý raz do judejskej krajiny a s nimi aj hlavnú silu
svojho vojska:
2 Ktorí vyšli cestou, ktorá vedie do Galgaly, a postavili
si stany pred Masalotom, ktorý je v Arbele, a keď ho
dobyli, pobili veľa ľudí.
3 Aj prvý mesiac stopäťdesiateho druhého roku sa
utáborili pred Jeruzalemom.
4 Odtiaľ sa pobrali do Berey s dvadsaťtisíc pešiakmi a
dvetisíc jazdcami.
5 Judáš si rozložil stany v Elease a s ním tritisíc
vybraných mužov.
6 Tí, ktorí videli množstvo iného vojska, ktoré bolo také
veľké, sa veľmi báli; načo sa mnohí vymanili z vojska,
takže v nich nebolo viac ako osemsto mužov.
7 Keď teda Judáš videl, že sa jeho vojsko vytratilo a že
sa naňho valila bitka, bol veľmi znepokojený a veľmi
zarmútený, pretože nemal čas ich zhromaždiť.
8 Ale tým, čo zostali, povedal: Vstaňme a vystúpme
proti svojim nepriateľom, ak budeme môcť s nimi
bojovať.
9 Oni ho však odvrátili a povedali: Nikdy nebudeme
môcť. Teraz si radšej zachráňme svoje životy a potom sa
vrátime so svojimi bratmi a budeme bojovať proti nim,
lebo je nás málo.
10 Nato Judáš povedal: Nechaj Bože, aby som to urobil
a utiekol od nich. Ak príde náš čas, zomrieme mužne za
svojich bratov a nepoškvrníme si česť.
11 Nato vojsko Bakchidov vyšlo zo svojich stanov a
postavilo sa proti nim, ich jazdci sa rozdelili na dva
oddiely a ich prakovníci a lukostrelci išli pred vojskom a
tí, čo pochodovali vpredu, boli všetci mocní muži.
12 Bakchides bol na pravom krídle, a tak sa vojsko
priblížilo na obe strany a zatrúbilo na trúby.
13 Aj oni z Judášovej strany, dokonca aj oni trúbili na
svoje trúby, takže sa zem triasla od hluku vojska a boj
trval od rána do večera.
14 Keď Judáš zbadal, že Bakchides a sila jeho vojska sú
na pravej strane,vzal so sebou všetkých otužilcov,
15 Ktorý zneškodnil pravé krídlo a prenasledoval ich až
k vrchu Azotus.
16 Keď však tí z ľavého krídla videli, že sú zdrvení, išli
zozadu za Judášom a tými, ktorí boli s ním v pätách.
17 Potom došlo k krutému boju, pretože mnohí boli
zabití na oboch stranách.
18 Aj Judáš bol zabitý a ostatok utiekol.
19 Potom Jonatán a Šimon vzali svojho brata Judáša a
pochovali ho v hrobe jeho otcov v Modíne.
20 Oplakávali ho a celý Izrael nad ním veľmi nariekal a
smútil mnoho dní a hovoril:
21 Ako padol udatný muž, ktorý vyslobodil Izrael!
22 O ostatných veciach o Judášovi a jeho vojnách, o
ušľachtilých skutkoch, ktoré robil, a o jeho veľkosti nie
je napísané, lebo ich bolo veľmi veľa.
23 Po Judášovej smrti začali bezbožníci zdvíhať svoje
hlavy vo všetkých oblastiach Izraela a povstali všetky
také spáchané neprávosti.
24 V tých dňoch bol tiež veľmi veľký hlad, pre ktorý sa
krajina vzbúrila a išla s nimi.
25 Potom si Bakchides vybral zlých mužov a ustanovil
ich za pánov krajiny.
26 A oni sa pýtali a hľadali Judášových priateľov a
priviedli ich k Bacchidesovi, ktorý sa na nich pomstil a
zneužil ich.
27 Tak bolo v Izraeli veľké súženie, akého nebolo
odvtedy, čo medzi nimi nebolo vidieť proroka.
28Preto sa zišli všetci Judášovi priatelia a povedali
Jonatánovi:
29 Odkedy zomrel tvoj brat Júda, nemáme nikoho ako
on, ktorý by vytiahol proti našim nepriateľom a
Bakchidovi a proti tým z nášho národa, ktorí sú nám
protivníkmi.
30 Preto sme si ťa dnes vyvolili, aby si sa stal naším
kniežaťom a veliteľom namiesto neho, aby si mohol
viesť naše boje.
31 Vtedy nad ním vládol Jonatán a vstal namiesto
svojho brata Judáša.
32 Ale keď sa to Bacchides dozvedel, chcel ho zabiť
33 Keď to Jonatán a jeho brat Šimon a všetci, čo boli s
ním, uvideli, utiekli do púšte Thecoe a rozbili si stany
pri vode jazera Asfar.
34 Keď to Bakchides pochopil, priblížil sa v sobotu s
celým zástupom k Jordánu.
35 Jonatán poslal svojho brata Jána, veliteľa ľudu,
pomodliť sa k svojim priateľom Nabatejcom, aby im
nechali svoj kočiar, čo bolo veľa.
36 Ale synovia Jambri vyšli z Medaby, vzali Jána a
všetko, čo mal, a odišli s tým.
37 Potom prišla správa k Jonatánovi a jeho bratovi
Šimonovi, že deti Jambri uzavreli skvelé manželstvo a
že priviezli nevestu z Nádabaty, ktorá bola dcérou
jedného z veľkých kniežat Chanaanu.
38 Preto si spomenuli na svojho brata Jána, vystúpili a
schovali sa pod úkryt vrchu.
39 Kde pozdvihli oči a pozreli, hľa, nastal veľký krach a
veľký kočiar, a ženích a jeho priatelia a bratia im vyšli v
ústrety s bubnami, hudobnými nástrojmi a mnohými
zbraňami.
40 Vtedy Jonatán a tí, čo boli s ním, povstali proti nim z
miesta, kde ležali v zálohe, a pobili ich tak, že mnohí
padli mŕtvi, a ostatok utiekol do vrchu a všetkých
pobrali. ich korisť.
41 Tak sa manželstvo zmenilo na smútok a zvuk ich
melódie na nárek.
42 Keď teda plne pomstili krv svojho brata, obrátili sa
opäť k močiaru Jordánu.
43 Keď to Bakchides počul, prišiel v sobotu s veľkou
mocou k brehom Jordánu.
44 Vtedy Jonatán povedal svojej družine: Poďme teraz
hore a bojujme o svoj život, lebo dnes s nami nestojí ako
v minulosti.

45 Lebo hľa, boj je pred nami a za nami, a vody Jordánu
z jednej i z druhej strany, močiare a lesy, ani niet miesta,
kde by sme odbočili.
46 Preto teraz volajte do neba, aby ste boli vyslobodení
z ruky svojich nepriateľov.
47 S tým sa zapojili do boja a Jonatán vystrel ruku, aby
zasiahol Bacchida, ale on sa od neho odvrátil.
48 Potom Jonatán a tí, čo boli s ním, skočili do Jordánu
a preplávali na druhý breh, ale druhý k nim neprešiel cez
Jordán.
49 V ten deň bolo po Bakchidesovom boku zabitých asi
tisíc mužov.
50 Potom sa Bakchides vrátil do Jeruzalema a opravoval
silné mestá v Judei; pevnosť v Jerichu, Emauzy,
Béthoron, Bétel, Thamnátha, Faratóni a Tafón, tieto
posilnil vysokými múrmi, bránami a závorami.
51 A postavil v nich posádku, aby páchali zlo na
Izraelovi.
52 Opevnil aj mesto Betsúra, Gazeru a vežu a dal do
nich vojsko a zásobovanie potravinami.
53 Okrem toho vzal synov popredných mužov v krajine
za rukojemníkov a uložil ich do veže v Jeruzaleme, aby
tam boli strážení.
54 Navyše v stopäťdesiatom a treťom roku, v druhom
mesiaci, Alkimus prikázal strhnúť múr vnútorného
nádvoria svätyne; strhol aj skutky prorokov
55 A keď sa začal sťahovať, ešte v tom čase bol
Alkimus sužovaný a jeho podnikaniu bolo prekážané,
lebo mu boli zapchané ústa a bol ochrnutý, takže už
nemohol nič hovoriť ani vydávať príkazy týkajúce sa
jeho dom.
56 Alkimus teda zomrel v tom čase s veľkými mukami.
57 Keď Bakchides videl, že Alkimus je mŕtvy, vrátil sa
ku kráľovi, načo mala judská krajina dva roky pokoj.
58 Potom sa všetci bezbožníci zhromaždili a povedali:
Hľa, Jonatán a jeho družina sú v pohode a bývajú bez
starostlivosti.
59 Išli teda a poradili sa s ním.
60 Potom sa premiestnil a prišiel s veľkým zástupom a
poslal tajne listy svojim prívržencom do Judey, aby vzali
Jonatána a tých, ktorí boli s ním, ale nemohli, pretože
ich rada im bola známa.
61 Preto vzali z mužov krajiny, ktorí boli pôvodcami
toho nešťastia, asi päťdesiat ľudí a zabili ich.
62 Potom ich Jonatán a Šimon a tí, čo boli s ním,
odviedli do Betbasi, ktorá je na púšti, a opravili jej skazu
a posilnili ju.
63 Keď to Bacchides vedel, zhromaždil celý svoj zástup
a poslal správu tým, ktorí boli z Judska.
64 Potom odišiel a obľahol Betbasi; a bojovali proti
tomu dlhú sezónu a vyrábali motory vojny.
65 Jonatán však nechal svojho brata Šimona v meste a
sám odišiel do krajiny a s istým počtom vyšiel.
66 A pobil Odonarkesa a jeho bratov a synov
Fasironových v ich stane.
67 A keď ich začal biť a prišiel so svojimi vojskami,
Šimon a jeho družina vyšli z mesta a spálili bojové
stroje,
68 A bojovali proti Bacchidesovi, ktorý bol nimi
zničený, a veľmi ho sužovali, lebo jeho rada a námaha
boli márne.
69 Preto sa veľmi rozhneval na bezbožných mužov,
ktorí mu dali radu, aby prišiel do krajiny, keďže
mnohých z nich pobil a zamýšľal sa vrátiť do svojej
krajiny.
70 Keď sa to Jonatán dozvedel, poslal k nemu poslov,
aby s ním uzavrel mier a oslobodil ich väzňov.
71 Čo prijal a urobil podľa svojich požiadaviek a
prisahal mu, že mu nikdy neublíži po všetky dni jeho
života.
72 Keď mu teda vrátil väzňov, ktorých predtým
odviedol z krajiny Judea, vrátil sa a odišiel do svojej
vlastnej krajiny a už viac neprišiel do ich hraníc.
73 A tak prestal meč od Izraela, ale Jonatán býval v
Machmase a začal spravovať ľud. a vyhladil bezbožných
mužov z Izraela.
KAPITOLA 10
1 V stošesťdesiatom roku vystúpil Alexander, syn
Antiochov, menom Epifanes, a vzal Ptolemaidu, lebo ho
ľud prijal, čím tam kraľoval,
2 Keď to počul kráľ Demetrius, zhromaždil nesmierne
veľký zástup a vytiahol proti nemu do boja.
3 Navyše Demetrius posielal listy Jonatánovi s
láskavými slovami, aby ho vyvyšoval.
4 Lebo povedal: Najprv sa s ním zmierme, kým sa proti
nám spojí s Alexandrom.
5 Inak si spomenie na všetko zlo, ktoré sme urobili proti
nemu, jeho bratom a jeho ľudu.
6 Preto mu dal moc zhromaždiť vojsko a zaobstarať mu
zbrane, aby mu pomohol v boji; prikázal tiež, aby ho
oslobodili rukojemníkov, ktorí boli vo veži.
7 Potom prišiel Jonatán do Jeruzalema a čítal listy v
poslucháčoch všetkého ľudu a tých, ktorí boli vo veži:
8 Tí, ktorí sa veľmi báli, keď počuli, že mu kráľ dal
právomoc zhromaždiť vojsko.
9 Nato oni z veže vydali svojich rukojemníkov
Jonatánovi a on ich vydal ich rodičom.
10 Keď sa tak stalo, Jonatán sa usadil v Jeruzaleme a
začal stavať a opravovať mesto.
11 A prikázal robotníkom, aby postavili múry a vrch
Sion a okolie zo štvorcových kameňov na opevnenie. a
urobili tak.
12 Cudzinci, ktorí boli v pevnostiach, ktoré postavil
Bakchides, utiekli.
13 Každý opustil svoje miesto a odišiel do svojej krajiny.
14 Len v Betsúre zostali niektorí z tých, ktorí opustili
zákon a prikázania, utíšiť sa tam.
15 Keď sa kráľ Alexander dopočul o zasľúbeniach, ktoré
Demetrius poslal Jonatánovi, keď mu bolo povedané aj
o bojoch a vznešených skutkoch, ktoré vykonal on a
jeho bratia, a o bolestiach, ktoré znášali,
16 Povedal: Nájdeme takého iného muža? teraz ho teda
spravíme naším priateľom a spoločníkom.
17 Na to napísal list a poslal mu ho podľa týchto slov a
povedal:
18 Kráľ Alexander pozdravuje svojho brata Jonatána:

19 Počuli sme o tebe, že si muž veľkej moci a stretávaj
sa, aby si bol naším priateľom.
20 Preto ťa dnes ustanovujeme za veľkňaza svojho
národa a za priateľa kráľovho; (a s tým mu poslal
purpurové rúcho a zlatú korunu:) a požadujú od teba,
aby si sa zúčastnil a zachoval s nami priateľstvo.
21 A tak v siedmom mesiaci stošesťdesiateho roku, na
sviatok stánkov, si Jonatán obliekol sväté rúcho,
zhromaždil vojsko a zaobstaral veľa výzbroje.
22 Keď to Demetrius počul, veľmi sa zľutoval a povedal:
23 Čo sme urobili, že nám Alexander zabránil nadviazať
priateľstvo so Židmi, aby sa posilnil?
24 Aj ja im napíšem slová povzbudenia a sľúbim im
dôstojnosti a dary, aby som im pomohol.
25 Preto k nim poslal: Kráľ Demetrius pozdravuje
židovský ľud:
26 Zatiaľ čo vy ste s nami zachovávali zmluvy a
zotrvávali v našom priateľstve, nepripájali ste sa k našim
nepriateľom, my sme o tom počuli a radujeme sa.
27 Preto nám teraz zostaňte verní a dobre vám odplatíme
za veci, ktoré robíte v náš prospech,
28 A dá vám mnoho imunity a dá vám odmeny.
29 A teraz vás oslobodzujem a pre vás oslobodzujem
všetkých Židov od daní, poplatkov za soľ a od daní z
koruny,
30 A z toho, čo mi prináleží prijať za tretinu alebo
semeno a polovicu plodov stromov, prepúšťam to od
dnešného dňa, aby neboli vzatí zo zeme Judea, ani z
troch vlád, ktoré sa k tomu pridajú zo Samárie a Galiley,
od tohto dňa až na veky.
31 Aj Jeruzalem nech je svätý a slobodný aj s jeho
hranicami, od desiatkov aj od daní.
32 A čo sa týka veže, ktorá je v Jeruzaleme, vzdávam sa
nad ňou moci a dávam veľkňazovi, aby do nej postavil
takých mužov, akých si zvolí, aby ju strážili.
33 Navyše som slobodne prepustil každého zo Židov,
ktorí boli odvedení zajatcov z Judey do ktorejkoľvek
časti môjho kráľovstva, a budem chcieť, aby všetci moji
dôstojníci odvádzali poplatky, dokonca aj ich dobytku.
34 Ďalej chcem, aby všetky sviatky, sabaty, novmesiace
a slávnostné dni a tri dni pred sviatkom a tri dni po
sviatku boli imunitou a slobodou pre všetkých Židov v
mojej ríši.
35 Nikto z nich tiež nebude mať právomoc zasahovať
alebo obťažovať kohokoľvek z nich v akejkoľvek
záležitosti.
36 Ďalej chcem, aby medzi kráľovskými vojskami bolo
zapísaných asi tridsaťtisíc mužov zo Židov, ktorým bude
daná mzda, ako patrí všetkým kráľovským silám.
37 A niektorí z nich budú umiestnení do kráľovských
pevností, z ktorých niektorí budú tiež poverení
záležitosťami kráľovstva, ktorí majú dôveru; svoje
vlastné zákony, tak ako prikázal kráľ v judejskej krajine.
38 A čo sa týka troch vlád, ktoré sa pridajú k Judei zo
Samárie, nech sa pripoja k Judei, aby boli považované
za pod jednu, ani zaviazané poslúchať inú moc ako
veľkňazovu.
39 Čo sa týka Ptolemaidy a krajiny, ktorá k nej patrí,
dávam ju ako bezplatný dar svätyni v Jeruzaleme za
nevyhnutné výdavky na svätyňu.
40 Okrem toho dávam každý rok pätnásťtisíc šeklov
striebra z kráľovských účtov z príslušných miest.
41 A všetok prebytok, ktorý úradníci nezaplatili ako v
minulosti, bude odteraz daný na chrámové diela.
42 A okrem toho, päťtisíc šekelov striebra, ktoré z
účtovníctva rok čo rok vyberali z účtovníctva, aj tie veci
budú uvoľnené, pretože patria kňazom, ktorí slúžia.
43 A ktokoľvek sú tí, ktorí utekajú do chrámu v
Jeruzaleme, alebo sú v rámci slobôd tohto, sú zadlžení
kráľovi, alebo z akejkoľvek inej záležitosti, nech sú na
slobode a všetko, čo majú v mojej ríši.
44 Výdavky na stavbu a opravu diel svätyne budú
vykázané z kráľovských účtov.
45 Áno, a na stavbu múrov Jeruzalema a ich opevnenie
dookola budú výdavky vyplatené z kráľovských účtov,
ako aj na stavbu múrov v Judei.
46 Teraz, keď Jonatán a ľud počuli tieto slová,
nepriznali im česť ani ich neprijali, pretože si spomenuli
na veľké zlo, ktoré vykonal v Izraeli; lebo ich veľmi
sužoval.
47 Ale s Alexandrom mali veľkú radosť, lebo on bol
prvý, kto s nimi prosil o skutočný pokoj, a vždy s ním
boli v spolku.
48 Potom zhromaždil kráľ Alexander veľké vojsko a
utáboril sa oproti Demetriovi.
49 Keď sa dvaja králi spojili do boja, Demetriov zástup
ušiel, ale Alexander ho nasledoval a premohol ich.
50 A pokračoval v bitke veľmi bolestivo, až kým
nezapadlo slnko, a v ten deň bol Demetrius zabitý.
51 Potom poslal Alexander vyslancov k egyptskému
kráľovi Ptolemaiovi s týmto posolstvom:
52 Pretože som sa vrátil do svojej ríše a zasadol som na
trón svojich predkov a získal som nadvládu a zvrhol som
Demetria a obnovil som našu krajinu;
53 Lebo keď som sa s ním zapojil do boja, on i jeho
vojsko boli od nás vystrašení, takže sme zasadli na trón
jeho kráľovstva.
54 Urobme teda teraz spolu zväzok priateľstva a daj mi
teraz tvoju dcéru za manželku, a budem ti zaťom a dám
tebe i nej podľa tvojej dôstojnosti.
55 Kráľ Ptolemee odpovedal: Šťastný deň, keď si sa
vrátil do krajiny svojich otcov a zasadol si na trón ich
kráľovstva.
56 A teraz ti urobím, ako si napísal: stretnite sa so mnou
v Ptolemaide, aby sme sa videli; lebo svoju dcéru za
teba vydám podľa tvojej vôle.
57 Ptolemai teda vyšiel so svojou dcérou Kleopatrou z
Egypta a v stoosemdesiatom druhom roku prišli do
Ptolemaidy.
58 Keď sa s ním stretol kráľ Alexander, daroval mu
svoju dcéru Kleopatru a jej sobáš v Ptolemaide oslávil s
veľkou slávou, ako sa na kráľov zvykne.
59 Kráľ Alexander napísal Jonatánovi, aby mu prišiel
naproti.
60 Ktorý potom šiel čestne do Ptolemaidy, kde sa stretol
s oboma kráľmi a dal im a ich priateľom striebro a zlato
a mnoho darov a našiel v ich očiach milosť.
61 V tom čase sa proti nemu zhromaždili niektorí
moroví spoluobčania Izraela, muži bezbožného života,
aby ho obvinili, ale kráľ ich nechcelvypočuť.

62 Ba čo viac, kráľ prikázal vyzliecť si rúcho a obliecť
ho do purpuru, a tak urobili.
63 A posadil ho osamote a povedal svojim kniežatám:
Choďte s ním doprostred mesta a vyhláste, aby sa naňho
nikto v ničom nesťažoval a aby ho nikto neobťažoval zo
žiadnej príčiny. .
64 Keď jeho žalobcovia videli, že je poctený podľa
zvestovania a oblečený do purpuru, všetci utiekli.
65 Kráľ si ho teda poctil, zapísal ho medzi svojich
hlavných priateľov a ustanovil ho za vojvodu a podiel na
jeho panstve.
66 Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema s pokojom a
radosťou.
67 Ďalej v; stopäťdesiatpäť rokov prišiel Demetrius, syn
Demetrius, z Kréty do krajiny svojich otcov.
68 Keď to kráľ Alexander počul, bolo mu to ľúto a vrátil
sa do Antiochie.
69 Potom Demetrius ustanovil za veliteľa Celosýrie
Apollónia, ktorý zhromaždil veľké vojsko, utáboril sa v
Jamnii a poslal k veľkňazovi Jonatánovi s odkazom:
70 Ty sám sa pozdvihuješ proti nám, a ja sa pre teba
vysmievam a hanobím. A prečo sa vychvaľuješ svojou
mocou proti nám v horách?
71 Teraz teda, ak sa spoliehaš na svoju silu, zostúp k
nám na rovinu a tam to spolu skúsme, lebo so mnou je
sila miest.
72 Opýtaj sa a zisti, kto som ja a ostatní, ktorí sa
zúčastňujú, a povedia ti, že tvoja noha nemôže utiecť v
ich vlastnej krajine.
73 Prečo teraz nebudeš môcť vydržať jazdcov a takú
veľkú moc na rovine, kde nie je ani kameň, ani kremeň,
ani miesto, kam by sa dalo utiecť.
74 Keď teda Jonatán počul tieto Apolloniove slová, bol
pohnutý vo svojej mysli a vybral si desaťtisíc mužov a
vyšiel z Jeruzalema, kde sa s ním stretol jeho brat Šimon,
aby mu pomohol.
75 A rozložil svoje stany proti Joppe. zavreli ho z Joppy
z mesta, lebo tam mal Apollonius posádku.
76 Jonatán ho obľahol, načo ho zo strachu pustili dnu, a
tak Jonatán získal Joppu.
77 O čom, keď sa to Apollonius dopočul, vzal tri tisícky
jazdcov s veľkým zástupom pešiakov a išiel do Azota
ako putujúci, a tým ho vytiahol na rovinu. pretože mal
veľa jazdcov, do ktorých vložil svoju dôveru.
78 Potom ho Jonatán nasledoval do Azotu, kde sa vojská
zapojili do boja.
79 Apollonius nechal v zálohe tisíc jazdcov.
80 A Jonatán vedel, že za ním je prepadnutie; lebo
obkľúčili jeho vojsko a hádzali šípy na ľud od rána do
večera.
81 Ale ľud zastal, ako im prikázal Jonatán, a kone
nepriateľov boli unavené.
82 Potom priviedol Šimona svoje vojsko a postavil ich
proti pešiakom (pretože jazdci boli vyčerpaní), ktorých
znepokojil, a utiekli.
83 Aj jazdci sa rozpŕchli po poli a utiekli do Azotu a
vošli do Betdagonu, chrámu svojej modly, do bezpečia.
84 Ale Jonatán zapálil Azotus a okolité mestá a vzal ich
korisť. a Dagonov chrám s tými, ktorí doň utiekli, spálil
ohňom.
85 Tak bolo spálených a pobitých mečom takmer
osemtisíc mužov.
86 Odtiaľ Jonatán premiestnil svoje vojsko a utáboril sa
proti Askalónu, odkiaľ vyšli muži z mesta, a stretli sa s
ním s veľkou okázalosťou.
87 Potom sa Jonatán a jeho vojsko vrátili do Jeruzalema
s korisťou.
88 Keď to počul kráľ Alexander, poctil Jonatána ešte
viac.
89 A poslal mu zlatú pracku, ako sa má dávať tým, ktorí
sú z kráľovskej krvi; dal mu do vlastníctva aj Akkarón s
jeho hranicami.
KAPITOLA 11
1 Egyptský kráľ zhromaždil veľké vojsko, podobné
piesku, ktorý leží na brehu mora, a mnoho lodí a obišiel
podvodom, aby získal Alexandrovo kráľovstvo a pripojil
ho k svojmu.
2 Potom sa pokojne vydal na cestu do Španielska, keď
sa mu otvorili mestá a stretli sa s ním, lebo im to
prikázal kráľ Alexander, lebo bol jeho švagrom.
3 Keď Ptolemea vchádzal do miest, postavil do každého
z nich posádku vojakov, aby ho strážili.
4 A keď sa priblížil k Azotovi, ukázali mu Dagonov
chrám, ktorý bol spálený, a Azotus a jeho predmestia,
ktoré boli zničené, a telá, ktoré boli odhodené, a tie,
ktoré spálil v boji; lebo ich cestou, kadiaľ mal prejsť,
narobili hromady.
5 A oznámili kráľovi všetko, čo urobil Jonatán, aby mu
to mohol vyčítať, ale kráľ mlčal.
6 Potom sa Jonatán s veľkou okázalosťou stretol s
kráľom v Joppe, kde sa navzájom pozdravili a ubytovali
sa.
7 Potom, keď Jonatán odišiel s kráľom k rieke
Eleutherus, vrátil sa opäť do Jeruzalema.
8 Preto kráľ Ptolemee, keď získal nadvládu nad mestami
pri mori až po Seleukiu na morskom pobreží, vymyslel
si proti Alexandrovi zlé rady.
9 Nato poslal ku kráľovi Demetriovi poslov s odkazom:
Poď, uzavrieme medzi sebou zmluvu a dám ti svoju
dcéru, ktorú má Alexander, a budeš kraľovať v
kráľovstve svojho otca.
10 Ľutujem totiž, že som mu dal svoju dcéru, lebo ma
chcel zabiť.
11 Tak ho ohováral, lebo túžil po jeho kráľovstve.
12 Preto mu vzal jeho dcéru a dal ju Demetriovi a
opustil Alexandra, takže ich nenávisť bola verejne
známa.
13 Potom Ptolemee vošiel do Antiochie, kde si dal na
hlavu dve koruny, korunu Ázie a Egypta.
14 V medzičase bol kráľ Alexander v Cilícii, lebo tí, čo
bývali v tých končinách, sa mu vzbúrili.
15 Ale keď sa o tom Alexander dopočul, vytiahol proti
nemu do boja. Nato kráľ Ptolemee vyviedol svoje
vojsko, stretol sa s veľkou silou a zahnal ho na útek.
16 A tak Alexander utiekol do Arábie, aby sa tam bránil;
ale kráľ Ptolemee bol vyvýšený:
17 Arab Zabdiel sňal Alexandrovi hlavu a poslal ju do
Ptolemea.

18 Na tretí deň zomrel aj kráľ Ptolemee a tí, čo boli v
pevnosti, boli pobití jeden druhého.
19 Tak kraľoval Demetrius v stošesťdesiatom siedmom
roku.
20 V tom čase Jonatán zhromaždil tých, ktorí boli v
Judei, aby dobyli vežu, ktorá bola v Jeruzaleme, a
rozpútal proti nej mnoho bojových jednotiek.
21 Vtedy prišli bezbožníci, ktorí nenávideli svoj ľud, išli
ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatán oblieha vežu,
22 Keď to počul, nahneval sa a hneď odišiel do
Ptolemaidy a napísal Jonatánovi, aby neobliehal vežu,
ale rýchlo sa s ním prišiel porozprávať do Ptolemaidy.
23 Keď to Jonatán počul, rozkázal ho ešte obliehať a
vybral si niektorých starších Izraela a kňazov a vystavil
sa nebezpečenstvu.
24 Vzal striebro a zlato, rúcho a okrem toho rôzne dary
a odišiel do Ptolemaidy ku kráľovi, kde našiel milosť v
jeho očiach.
25 A hoci niektorí bezbožní muži z ľudu sa proti nemu
sťažovali,
26 Kráľ ho však prosil ako predtým jeho predchodcovia
a povýšil ho pred očami všetkých jeho priateľov,
27 A potvrdil ho vo veľkňazskom úrade a vo všetkých
poctách, ktoré mal predtým, a dal mu prednosť medzi
jeho hlavnými priateľmi.
28 Jonatán si potom žiadal kráľa, aby oslobodil Judeu od
daní, ako aj tri vlády so Samáriou. a sľúbil mu tristo
talentov.
29 Kráľ teda súhlasil a napísal Jonatánovi listy o
všetkých týchto veciach takto:
30 Kráľ Demetrius posiela pozdrav svojmu bratovi
Jonatánovi a židovskému národu:
31 Posielame vám sem kópiu listu, ktorý sme o vás
napísali nášmu bratrancovi Lasthenesovi, aby ste ho
videli.
32 Kráľ Demetrius posiela pozdrav svojmu otcovi
Lašténovi:
33 Sme rozhodnutí robiť dobro Židom, ktorí sú našimi
priateľmi, a dodržiavať s nami zmluvy pre ich dobrú
vôľu voči nám.
34 Preto sme im potvrdili hranice Judey, s tromi vládami
Aferemou, Lyddou a Ramatemom, ktoré sú pridané k
Judei z krajiny Samárie, a všetko, čo im patrí, pre
všetkých, ktorí obetujú v Jeruzaleme, namiesto platieb,
ktoré od nich dostával kráľ každý rok predtým z plodov
zeme a stromov.
35 A čo sa týka iných vecí, ktoré nám patria, z desiatkov
a zvykov, ktoré sa nás týkajú, ako aj soľničiek a daní z
koruny, ktoré nám patria, odpúšťame ich zo všetkých
pre ich úľavu.
36 A nič z toho nebude odteraz navždy odvolané.
37 Teraz teda pozri, aby si urobil kópiu týchto vecí a
nech ju odovzdajú Jonatánovi a postavia na svätom
vrchu na viditeľnom mieste.
38 Keď potom kráľ Demetrius videl, že krajina pred ním
stíchla a nekládol mu žiaden odpor, poslal všetky svoje
vojská, každého na svoje miesto, okrem niekoľkých
cudzincov, ktorých zhromaždil. pohanské ostrovy, a
preto ho nenávideli všetky sily jeho otcov.
39 Okrem toho bol jeden Tryfon, ktorý bol už predtým z
Alexandrovej strany, a keď videl, že celé vojsko reptalo
proti Demetriovi, odišiel k Arabovi Simalcue, ktorý
vychoval Antiocha, Alexandrovho mladého syna,
40 A ľahol si naňho, aby mu vyslobodil tohto mladého
Antiocha, aby mohol kraľovať miesto svojho otca;
povedal mu teda všetko, čo urobil Demetrius, a ako sa k
nemu jeho bojovní muži nepriatelili, a zostal tam dlho.
sezóna.
41 Jonatán medzitým poslal ku kráľovi Demetriovi, aby
vyhnal z Jeruzalema tých, čo sú z veže, aj tých, čo sú v
pevnostiach, lebo bojovali proti Izraelu.
42 Demetrius teda poslal k Jonatánovi a povedal:
Neurobím to len pre teba a tvoj ľud, ale veľmi poctím
teba a tvoj národ, ak bude príležitosť.
43 Teraz teda dobre urobíš, ak mi pošleš mužov, aby mi
pomohli; lebo všetky moje sily sú odo mňa preč.
44 Na to mu Jonatán poslal do Antiochie tritisíc silných
mužov, a keď prišli ku kráľovi, kráľ sa veľmi tešil z ich
príchodu.
45 Ale tí, ktorí boli z mesta, sa zhromaždili doprostred
mesta v počte stodvadsaťtisíc mužov a chceli zabiť kráľa.
46 Preto kráľ utiekol do dvora, ale oni z mesta strážili
priechody mesta a začali bojovať.
47 Potom kráľ zavolal na pomoc Židov, ktorí k nemu
všetci naraz prišli a rozišli sa po meste, toho dňa pobili v
meste na stotisíc.
48 Aj mesto podpálili a toho dňa nazbierali veľa koristi
a kráľa oslobodili.
49 Keď teda z mesta videli, že Židia dostali mesto tak,
ako chceli, ich odvaha opadla, a preto sa modlili ku
kráľovi a kričali:
50 Daj nám pokoj a nech Židia prestanú útočiť na nás a
na mesto.
51 S tým odhodili zbrane a uzavreli mier; A Židia boli
ctení v očiach kráľa a všetkých, ktorí boli v jeho
kráľovstve. a vrátili sa do Jeruzalema s veľkou korisťou.
52 Kráľ Demetrius teda zasadol na trón svojho
kráľovstva a krajina pred ním stíchla.
53 On však pretváral všetko, čo hovoril, a odcudzil sa
Jonatánovi, ani ho neodmenil podľa toho, čo od neho
dostal, ale veľmi ho trápil.
54 Potom sa vrátil Tryfon as ním aj malý Antiochus,
ktorý kraľoval a bol korunovaný.
55 Potom sa k nemu zhromaždili všetci bojovníci,
ktorých Demetrius zahnal, a bojovali proti Demetriovi,
ktorý sa odvrátil a utiekol.
56 Navyše Tryfon vzal slony a získal Antiochiu.
57 V tom čase mladý Antiochos napísal Jonatánovi:
Potvrdzujem ťa vo veľkňazstve a ustanovím ťa za
vládcu nad štyrmi vládami a za jedného z kráľových
priateľov.
58 Na to mu poslal zlaté nádoby, aby ho obsluhovali, a
dovolil mu piť zlato, obliecť sa do purpuru a nosiť zlatú
sponu.
59 Aj svojho brata Šimona ustanovil za veliteľa miesta
zvaného Týrsky rebrík až po hranice Egypta.
60 Potom Jonatán vyšiel a prešiel mestami za vodou a
všetky sily Sýrie sa zhromaždili k nemu, aby mu
pomohli.

61 Odtiaľ odišiel do Gazy, ale oni z Gazy ho vylúčili.
preto ho obľahol a jeho predmestia spálil ohňom a
vydrancoval.
62 Potom, keď sa oni z Gazy modlili k Jonatánovi,
uzavrel s nimi mier a vzal synov ich popredných mužov
za rukojemníkov, poslal ich do Jeruzalema a prešiel
krajinou do Damasku.
63 Keď sa Jonatán dopočul, že Demetriove kniežatá
prišli s veľkou mocou do Cades, ktorý je v Galilei, s
úmyslom vyviesť ho z krajiny,
64 Vyšiel im naproti a svojho brata Šimona nechal na
vidieku.
65 Potom sa Šimon utáboril proti Betsure a dlho proti
nej bojoval a uzavrel ju.
66 Oni však chceli mať s ním pokoj, čo im dal, vyhnal
ich odtiaľ, dobyli mesto a postavili v ňom posádku.
67 Čo sa týka Jonatána a jeho vojska, utáborili sa pri
Genezarských vodách, odkiaľ ich vždy ráno dostali na
rovinu Nasor.
68 A hľa, vojsko cudzincov sa s nimi stretlo na rovine,
ktorí, keď zaňho naložili mužov do zálohy v horách,
prišli proti nemu.
69 Keď teda tí, čo ležali v zálohe, vstali zo svojich miest
a zapojili sa do boja, všetci, ktorí boli z Jonatánovej
strany, utiekli;
70 Keďže z nich nezostal ani jeden, okrem Matatiáša,
syna Absalomovho, a Judáša, syna Kalfiho, veliteľov
vojska.
71 Potom si Jonatán roztrhol rúcho, hodil si zem na
svoju hlavu a modlil sa.
72 Potom sa opäť obrátil do boja, dal ich na útek, a tak
utiekli.
73 Teraz, keď to videli jeho vlastní muži, ktorí boli na
úteku, obrátili sa znova k nemu a s ním ich
prenasledovali až do Cades, až do ich vlastných stanov,
a tam sa utáborili.
74 Pohania pobili toho dňa asi tritisíc mužov, ale
Jonatán sa vrátil do Jeruzalema.
KAPITOLA 12
1 Keď Jonatán videl, že mu čas slúži, vybral si istých
mužov a poslal ich do Ríma, aby potvrdili a obnovili
priateľstvo, ktoré s nimi mali.
2 Na ten istý účel posielal listy aj Lacedemóncom a
iným miestam.
3 Odišli teda do Ríma, vošli do senátu a povedali:
Veľkňaz Jonatán a ľud Židov nás poslali k vám, aby ste
až do konca obnovili priateľstvo, ktoré ste mali s nimi, a
zmluvu. , ako v minulosti.
4 Nato im Rimania dali listy miestodržiteľom všetkých
miest, aby ich pokojne priviedli do judskej krajiny.
5 A toto je kópia listov, ktoré Jonatán napísal
Lacedemončanom:
6 Veľkňaz Jonatán a starší národa, kňazi a ostatní zo
Židov posielajú pozdrav Lacedemóncom, svojim bratom:
7 V minulosti boli zaslané listy Oniášovi, veľkňazovi z
Dária, ktorý vtedy medzi vami vládol, na znak toho, že
ste našimi bratmi, ako to uvádza tu podpísaná kópia.
8 Vtedy Oniáš prosil čestne vyslaného veľvyslanca a
dostal listy, v ktorých sa deklarovalo spojenie a
priateľstvo.
9 Preto aj my, hoci nič z toho nepotrebujeme, máme v
rukách sväté knihy Písma, aby nás potešili,
10 Napriek tomu sme sa pokúsili poslať k vám, aby ste
obnovili bratstvo a priateľstvo, aby sme sa vám celkom
nezcudzili, lebo už dávno uplynulo, čo ste k nám poslali.
11 Preto na teba bez prestania, počas sviatkov i iných
príhodných dní, pamätáme v obetiach, ktoré prinášame,
a vo svojich modlitbách, ako je rozum, a podľa toho, ako
máme myslieť na svojich bratov:
12 A my sa radujeme z tvojej cti.
13 Čo sa týka nás samých, mali sme zo všetkých strán
veľké problémy a vojny, tak ako proti nám bojovali králi,
ktorí sú okolo nás.
14 V týchto vojnách by sme však nerobili problémy vám,
ani ostatným našim spoločníkom a priateľom:
15 Máme totiž pomoc z neba, ktorá nám pomáha, a tak
sme vyslobodení od našich nepriateľov a naši nepriatelia
sú pod nohami.
16 Preto sme si vyvolili Numenia, syna Antiochovho, a
Antipatera, syna Jasona, a poslali sme ich k Rimanom,
aby obnovili priateľstvo, ktoré sme s nimi mali, a bývalý
spolok.
17 Prikázali sme im, aby išli k vám, pozdravili a doručili
vám naše listy o obnovení nášho bratstva.
18 Preto teraz urobte dobre, ak nám na to odpoviete.
19 A toto je kópia listov, ktoré poslal Oniares.
20 Lacedemónsky kráľ Areus pozdravuje veľkňaza
Oniáša:
21 Písomne sa nachádza, že Lacedemónci a Židia sú
bratia a že sú z Abrahámovho rodu:
22 Teraz teda, keďže sme sa o tom dozvedeli, urobte
dobre, ak nám napíšete o svojom blahobyte.
23 Opätovne vám píšeme, že váš dobytok a majetok je
náš a náš je váš. Preto prikazujeme našim vyslancom,
aby vám o tom dali správu.
24 Keď sa Jonatán dopočul, že Demébiovi kniežatá
prišli bojovať proti nemu s väčším vojskom ako predtým,
25 Odišiel z Jeruzalema a stretol sa s nimi v krajine
Amatis, lebo im nedal odklad, aby mohli vstúpiť do jeho
krajiny.
26 Poslal k ich stanom aj vyzvedačov, ktorí sa opäť
vrátili a oznámili mu, že sú určení, aby na nich prišli v
noci.
27 A tak hneď, ako slnko zapadlo, Jonatán rozkázal
svojim mužom, aby bdeli a boli v zbrani, aby boli
pripravení bojovať celú noc; tiež vyslal centinely okolo
vojska.
28 Ale keď sa protivníci dopočuli, že Jonatán a jeho
muži sú pripravení do boja, báli sa a chveli sa v srdci a
zapálili oheň vo svojom tábore.
29 Jonatán a jeho družina to však až do rána nevedeli,
lebo videli horieť svetlá.
30 Jonatán ich prenasledoval, ale nedostihol ich, lebo
prešli cez rieku Eleutherus.
31 Preto sa Jonatán obrátil k Arabom, ktorí sa volali
Zabadejci, a pobil ich a vzal ich korisť.

32 A odišiel odtiaľ, prišiel do Damasku a tak prešiel celú
krajinu,
33 Vyšiel aj Šimon a prešiel krajinou do Ascalonu a tam
priľahlých hradísk, odkiaľ sa obrátil do Joppe a dobyl ju.
34 Počul totiž, že vydajú hrad tým, ktorí sa zmocnili
Demetria; preto tam postavil posádku, aby to udržala.
35 Potom prišiel Jonatán opäť domov, zvolal starších
ľudu a radil sa s nimi o vybudovaní pevností v Judei,
36 A vyvýšil hradby Jeruzalema a medzi vežu a mesto
postavil veľký vrch, aby ho oddelil od mesta, aby bol
sám, aby v ňom ľudia nepredávali ani nekupovali.
37 Na to sa zišli, aby postavili mesto, pretože sa zrútila
časť múru smerom k potoku na východnej strane, a
opravili to, čo sa volalo Kafenatha.
38 Aj Šimon postavil Adidu v Sephele a opevnil ju
bránami a závorami.
39 Teraz sa Tryfón chystal získať kráľovstvo Ázie a
zabiť kráľa Antiocha, aby si nasadil korunu na svoju
hlavu.
40 Bál sa však, že mu Jonatán nebude trpieť a že bude
bojovať proti nemu. preto hľadal spôsob, ako vziať
Jonatána, aby ho zabil. Preto sa presťahoval a prišiel do
Betsanu.
41 Jonatán mu vyšiel v ústrety so štyridsaťtisíc mužmi
vybranými do boja a prišiel do Betsanu.
42 Keď Tryfon videl, že Jonatán prichádza s takou
veľkou silou, neodvážil sa na neho natiahnuť ruku;
43 Ale prijali ho s úctou a pochválili ho všetkým jeho
priateľom a dali mu dary a svojim bojovníkom prikázali,
aby mu boli poslušní ako jemu samému.
44 Aj Jonatánovi povedal: Prečo si priviedol všetok
tento ľud do takého veľkého súženia, keď medzi nami
nie je vojna?
45 Pošli ich teda teraz znova domov a vyber si pár
mužov, ktorí budú na teba čakať, a poď so mnou do
Ptolemaidy, lebo to dám tebe, ostatným mocnostiam a
vojskám a všetkým, čo majú na starosti. ja sa vrátim a
odídem, lebo toto je príčina môjho príchodu.
46 Jonatán mu uveril a urobil, čo mu prikázal, a poslal
svojho vojska, ktoré odišlo do judskej krajiny.
47 A u seba si ponechal iba tritisíc mužov, z ktorých
dvetisíc poslal do Galiley a tisíc odišlo s ním.
48 Len čo Jonatán vošiel do Ptolemaidy, Ptolemaiovci
zavreli brány a zajali ho a všetkých, čo prišli s ním,
pobili mečom.
49 Potom poslal Tryfón zástup pešiakov a jazdcov do
Galiley a na veľkú rovinu, aby zničil celú Jonatánovu
družinu.
50 Ale keď vedeli, že Jonatán a tí, čo boli s ním, boli
zajatí a zabití, povzbudzovali sa navzájom. a išli blízko
seba,pripravení bojovať.
51 A tak tí, ktorí ich nasledovali, pochopili, že sú
pripravení bojovať o svoje životy, obrátili sa znova.
52 Nato všetci pokojne prišli do judskej krajiny a tam
nariekali nad Jonatánom a tými, ktorí boli s ním, a veľmi
sa báli. preto celý Izrael veľmi nariekal.
53 Vtedy sa ich všetci okolití pohania snažili zničiť, lebo
si povedali: Nemajú veliteľa ani nikoho, kto by im
pomohol.
KAPITOLA 13
1 Keď sa Šimon dopočul, že Tryfon zhromaždil veľké
vojsko, aby vtrhlo do Judey a zničilo ju,
2 A videl, že sa ľud veľmi chveje a bojí, vystúpil do
Jeruzalema a zhromaždil ľud,
3 A napomínal ich: Sami viete, aké veľké veci som ja,
moji bratia a dom môjho otca urobili pre zákony a pre
svätyňu, aj pre boje a ťažkosti, ktoré sme videli.
4 Preto sú všetci moji bratia zabití pre Izrael a ja som
zostal sám.
5 Preto teraz buď odo mňa ďaleko, aby som si ušetril
svoj život v každom čase súženia, lebo nie som o nič
lepší ako moji bratia.
6 Nepochybne pomstím svoj národ, svätyňu, naše ženy a
naše deti, lebo sa zhromaždili všetci pohania, aby nás
zničili z veľkej zloby.
7 Akonáhle ľudia počuli tieto slová, ich duch ožil.
8 A oni odpovedali veľkým hlasom: Ty budeš naším
vodcom namiesto Judáša a svojho brata Jonatána.
9 Bojuj naše boje a urobíme, čo nám prikážeš.
10 Potom zhromaždil všetkých bojovníkov a ponáhľal
sa dokončiť hradby Jeruzalema a opevnil ho dookola.
11 Do Joppy poslal aj Jonatána, syna Absolomovho, a s
ním veľkú moc, ktorí vyháňali tých, čo boli v nej, zostali
tam.
12 Tryfón sa teda s veľkou mocou vzdialil od Ptolemaa,
aby vtrhol do Judey, a Jonatán bol s ním v stráži.
13 Ale Šimon si rozložil stany v Adide oproti rovine.
14 Keď sa Tryfón dozvedel, že Šimon vstal namiesto
jeho brata Jonatána a chcel sa s ním zapojiť do boja,
poslal k nemu poslov s odkazom:
15 Zatiaľ čo máme v držbe Jonatána, tvojho brata, je to
za peniaze, ktoré dlhuje kráľovskému pokladu, čo sa
týka obchodu, ktorý mu bol zverený.
16 Preto teraz pošlite sto talentov striebra a dvoch jeho
synov za rukojemníkov, aby sa nám na slobode
nevzbúril a my ho prepustíme.
17 Nato Šimon, hoci pochopil, že s ním hovorili
klamlivo, poslal mu peniaze a deti, aby si náhodou
nevyvolal veľkú nenávisť k ľudu.
18 Kto mohol povedať: Pretože som mu ja neposlal
peniaze a deti, zomrel Jonatán.
19 Poslal im teda deti a sto talentov, ale Tryfón sa
pretvaroval a Jonatána neprepustil.
20 A potom prišiel Tryfón, aby vtrhol do krajiny a zničil
ju, obchádzal cestu, ktorá vedie do Adory, ale Šimon a
jeho vojsko pochodovali proti nemu všade, kamkoľvek
išiel.
21 Tí, čo boli vo veži, poslali poslov k Tryfonovi, aby
urýchlil svoj príchod k nim cez púšť a poslal im
potraviny.
22 Preto Trifón pripravil všetkých svojich jazdcov, aby
prišli tej noci, ale napadol veľmi veľký sneh, preto
neprišiel. A tak odišiel a prišiel do krajiny Galaád.
23 A keď sa priblížil k Bascame, zabil Jonatána, ktorý
tam bol pochovaný.
24 Potom sa Tryfon vrátil a odišiel do svojej krajiny.
25 Potom poslal Šimona, vzal kosti svojho brata
Jonatána a pochoval ich v Modine, meste svojich otcov.

26 A celý Izrael nad ním veľmi nariekal a mnoho dní ho
nariekal.
27 Šimon tiež postavil pomník na hrobe svojho otca a
svojich bratov a vyzdvihol ho, aby ho bolo vidieť, s
otesaným kameňom vzadu a pred ním.
28 Okrem toho postavil sedem pyramíd, jednu proti
druhej, pre svojho otca, jeho matku a svojich štyroch
bratov.
29 A v nich zhotovil prefíkané ústroje, okolo ktorých
postavil veľké stĺpy a na stĺpoch zhotovil všetko ich
brnenie na večnú pamiatku a podľa vyrezávaných
pancierových lodí, aby ich bolo vidieť zo všetkých, ktorí
sa plavia po mori. .
30 Toto je hrob, ktorý zhotovil v Modíne a stojí až do
dnešného dňa.
31 Teraz Tryfon ľstivo naložil s mladým kráľom
Antiochom a zabil ho.
32 A on kraľoval namiesto neho a korunoval sa za kráľa
Ázie a spôsobil na zem veľkú pohromu.
33 Potom Šimon vybudoval pevnosti v Judei a ohradil
ich vysokými vežami, veľkými múrmi, bránami a
závorami a naložil v nich potraviny.
34 Okrem toho si Šimon vybral mužov a poslal ku
kráľovi Demetriovi, aby dal krajine imunitu, pretože
Trifón robil iba kaz.
35 Kráľ Demetrius mu odpovedal a napísal takto:
36 Kráľ Demetrius pozdravuje veľkňaza Šimona a
priateľa kráľov, ako aj starších a židovského národa:
37 Zlatú korunu a šarlátové rúcho, ktoré ste nám poslali,
sme dostali a sme pripravení uzavrieť s vami pevný mier,
áno, a napísať našim dôstojníkom, aby sme potvrdili
imunity, ktoré sme udelili.
38 A všetky zmluvy, ktoré sme s vami uzavreli, budú
stáť; a pevnosti, ktoré ste postavili, budú vaše.
39 Čo sa týka nedbanlivosti alebo previnenia
spáchaného až do dnešného dňa, odpúšťame vám, a tiež
korunovú daň, ktorú nám dlhujete, a ak sa v Jeruzaleme
platil nejaký iný poplatok, už sa nebude platiť.
40 A hľaďte, ktorí sa medzi vami zišli, aby boli na
našom dvore, nech sa potom zapíšu a nech je medzi
nami pokoj.
41 Tak bolo v stosedemdesiatom roku odňaté jarmo
pohanov od Izraela.
42 Vtedy začali izraelskí ľudia zapisovať do svojich
listín a zmlúv: V prvom roku veľkňaza Šimona,
miestodržiteľa a vodcu Židov.
43 V tých dňoch sa Šimon utáboril proti Gaze a obliehal
ju dookola. zhotovil aj bojový stroj, postavil ho pri
meste, pobil nejakú vežu a dobyl ju.
44 A tí, ktorí boli v motore, skočili do mesta; načo nastal
v meste veľký rozruch:
45 Obyvatelia mesta si roztrhali šaty, vyliezli na hradby
so svojimi ženami a deťmi a kričali veľkým hlasom a
prosili Šimona, aby im dal pokoj.
46 A povedali: Nenakladaj s nami podľa našej
neprávosti, ale podľa svojho milosrdenstva.
47 Šimon sa im teda upokojil a už proti nim nebojoval,
ale vyhnal ich z mesta a vyčistil domy, v ktorých boli
modly, a tak doň vchádzal s piesňami a ďakovaním.
48 Áno, odstránil z neho všetku nečistotu a postavil tam
takých mužov, ktorí by zachovávali zákon, a urobil ho
silnejším, než bol predtým, a postavil si v ňom príbytok.
49 Aj z veže v Jeruzaleme boli tak stiesnení, že nemohli
ani vyjsť, ani ísť do krajiny, ani kupovať, ani predávať, a
preto boli vo veľkej núdzi pre nedostatok potravín a
veľké množstvo z nich zahynulo. cez hladomor.
50 Vtedy volali na Šimona a prosili ho, aby bol s nimi
zajedno. a keď ich odtiaľ vyhnal, očistil vežu od nečistôt:
51 A vošiel do nej tridsiateho tridsiateho dňa druhého
mesiaca v stosedemdesiatom prvom roku so vzdávaním
vďaky, palmovými ratolesťami, harfami, cimbalmi,
husľami, hymnami a piesňami, pretože tam bol zničený
veľký nepriateľ z Izraela.
52 Ustanovil tiež, aby sa ten deň oslavoval každý rok s
radosťou. A vrch chrámu, ktorý bol pri veži, spevnil,
ako bol, a prebýval tam so svojou družinou.
53 Keď Šimon videl, že jeho syn Ján je udatný muž,
ustanovil ho za veliteľa všetkých zástupov; a býval v
Gazere.
KAPITOLA 14
1 V stoosemdesiatom dvanástom roku kráľ Demetrius
zhromaždil svoje sily a odišiel do Médie, aby mu
pomohol v boji proti Tryfone.
2 Keď sa však perzský a médsky kráľ Arsaces dopočul,
že Demetrius vstúpil do jeho hraníc, poslal jedného zo
svojich kniežat, aby ho vzal živého:
3 Ktorý išiel a porazil vojsko Demetria, vzal ho a
priviedol k Arsacesovi,ktorý ho dal do stráže.
4 Judská krajina bola ticho po všetky dni Šimona; lebo
sa usiloval o dobro svojho národa tak, ako sa mu vždy
páčila jeho autorita a česť.
5 A ako bol čestný vo všetkých svojich skutkoch, tak aj
v tomto, že si vzal Joppu za útočisko a urobil vchod na
ostrovy mora,
6 A rozšíril hranice svojho národa a obnovil krajinu,
7 A zhromaždili veľké množstvo zajatcov a ovládli
Gazéru a Betsúru a vežu, z ktorej vzal všetku nečistotu,
a nebolo nikoho, kto by mu odporoval.
8 Potom v pokoji obrábali svoju pôdu a zem dala svoju
úrodu a poľné stromy svoje ovocie.
9 Starí muži sedeli všetci na uliciach a zhovárali sa o
dobrom a mládenci si obliekli nádherné a bojovné rúcha.
10 Mestám zaobstaral potraviny a dal do nich všemožnú
muníciu, takže jeho čestné meno bolo známe až do
skončenia sveta.
11 Nastolil mier v krajine a Izrael sa zaradoval veľkou
radosťou.
12 Lebo každý sedel pod svojim viničom a svojim
figovníkom, a nebolo nikoho, kto by ich ošúchal.
13 V krajine nezostal nikto, kto by proti nim bojoval;
áno, aj samotní králi boli v tých dňoch zvrhnutí.
14 A posilnil všetkých ponížených zo svojho ľudu:
zákon hľadal; a odňal každého odporcu zákona a
bezbožníka.
15 Skrášlil svätyňu a rozmnožil nádoby chrámu.
16 Keď sa v Ríme a až po Spartu ozvalo, že Jonatán je
mŕtvy, veľmi ich to mrzelo.

Slovak - 1st Maccabees.pdf

Recommended

Recommended

More Related Content

More from Filipino Tracts and Literature Society Inc.

More from Filipino Tracts and Literature Society Inc. (20)

Slovak - 1st Maccabees.pdf