The Book of Wisdom, or the Wisdom of Solomon, is a Jewish work written in Greek and most likely composed in Alexandria, Egypt.

2. KAPITOLA 1
1 Milujte spravodlivosť, sudcovia zeme: myslite na
Pána s dobrým srdcom a v jednoduchosti srdca ho
hľadajte.
2 Lebo sa nájde medzi tými, ktorí ho nepokúšajú; a
prikazuje sa tým, ktorí mu nedôverujú.
3 Lebo zlé myšlienky sú oddelené od Boha a jeho
moc, keď je skúšaná, karhá nemúdrych.
4 Lebo do duše zlomyseľnej nevstúpi múdrosť; ani
prebývať v tele, ktoré je podrobené hriechu.
5 Lebo svätý duch disciplíny utečie pred klamstvom
a odstráni myšlienky, ktoré sú nepochopiteľné, a
nezostane, keď príde neprávosť.
6 Lebo múdrosť je milujúci duch; a nezbaví sa viny
rúhača svojich slov, lebo Boh je svedkom jeho
opraty a pravdivým pozorovateľom jeho srdca a
poslucháčom jeho jazyka.
7 Lebo Duch Pánov napĺňa svet, a čo všetko
obsiahne, pozná hlas.
8 Preto nemôže byť ukrytý ten, kto hovorí
neprávosti, ani pomsta, keď trestá, ho neprejde.
9 Lebo sa budú skúmať rady bezbožných a zvuk
jeho slov príde k Pánovi na prejavenie jeho zlých
skutkov.
10 Lebo ucho žiarlivosti počuje všetko a zvuk
reptania nie je skrytý.
11 Varujte sa teda reptania, ktoré je neužitočné; a
zdrž sa ohovárania svojho jazyka, lebo niet takého
tajného slova, ktoré by vyšlo nadarmo, a ústa, ktoré
veria, zabíjajú dušu.
12 Nehľadaj smrť v omyle svojho života a neťahaj
na seba záhubu dielom svojich rúk.
13 Lebo Boh neurobil smrť, ani nemá záľubu v
záhube živých.
14 Lebo stvoril všetky veci, aby mohli byť, a
pokolenia sveta boli zdravé; a niet v nich jedu
ničenia ani kráľovstva smrti na zemi.
15 (Lebo spravodlivosť je nesmrteľná.)
16 Ale bezbožní ľudia svojimi skutkami a rečami
ich volali, lebo keď si mysleli, že to majú svojho
priateľa, ničili sa a uzavreli s tým zmluvu, lebo sú
hodní mať na tom účasť.
KAPITOLA 2
1 Lebo bezbožní hovorili, uvažujúc sami so sebou,
ale nie správne: Náš život je krátky a únavný a v
smrti človeka niet nápravy; ani nebolo známe, že by
sa niekto vrátil z hrobu.
2 Lebo sme sa narodili pri každom dobrodružstve, a
aj potom budeme, ako by sme nikdy neboli, lebo
dych v našich nozdrách je ako dym a malá iskra v
pohybe nášho srdca.
3 Keď zhasne, naše telo sa zmení na popol a náš
duch zmizne ako mäkký vzduch,
4 A naše meno bude časom zabudnuté a nikto
nebude mať na pamäti naše skutky a náš život
pominie ako stopa oblaku a rozplynie sa ako hmla,
ktorá je zahnaná lúčmi lúčov. slnko a premáhať ich
teplo.
5 Lebo náš čas je pominuteľný tieň; a po našom
konci už niet návratu, lebo je zapečatené, takže sa
už nikto nevráti.
6 Poďte teda, užívajme si dobré veci, ktoré sú
prítomné, a rýchlo užívajme stvorenia ako v
mladosti.
7 Naplňme sa drahým vínom a masťami a nech
neobíde okolo nás žiaden kvet jari.
8 Venkujme sa púčikmi ruží, kým uschnú:
9 Nech sa nikto z nás neobíde bez jeho dielu zo
svojej zmyselnosti, nechajme znamenia svojej
radosti na každom mieste, lebo toto je náš podiel a
toto je náš údel.
10 Utláčajme úbohého spravodlivého, nešetrime
vdovu a nevážme si prastaré šediny starcov.
11 Našou silou nech je zákon spravodlivosti, lebo
slabé sa nepovažuje za nič.
12 Preto čakajme na spravodlivých; lebo on nie je
na nás a je čistý proti našim skutkom: karhá nás, že
sme previnili zákon, a namieta proti našej hanbe
prehrešky voči našej výchove.
13 Vyznáva, že pozná Boha, a nazýva sa dieťaťom
Pánovým.
14 Bol stvorený, aby pokarhal naše myšlienky.
15 Je nám žalostný už len pohľad, lebo jeho život
nie je ako život iných ľudí, jeho cesty sú iné.
16 Máme ho v úcte ako falzifikátov, zdržiava sa
našich ciest ako od špiny, vyhlasuje koniec
spravodlivého, aby bol požehnaný, a chváli sa, že
Boh je jeho otcom.
17 Pozrime sa, či sú jeho slová pravdivé, a dokážme,
čo sa s ním stane.
18 Lebo ak je spravodlivý Boží syn, pomôže mu a
vyslobodí ho z rúk jeho nepriateľov.
19 Skúmajme ho s odporom a mučením, aby sme
poznali jeho miernosť a dokázali jeho trpezlivosť.
20 Odsúdime ho potupnou smrťou, lebo podľa
vlastných slov bude rešpektovaný.
21 Také veci si predstavovali a dali sa oklamať,
lebo ich vlastná bezbožnosť ich oslepila.
22 Čo sa týka tajomstiev Božích, nepoznali ich, ani
nedúfali v mzdu spravodlivosti, ani nerozoznali
odmenu pre bezúhonné duše.
23 Lebo Boh stvoril človeka, aby bol nesmrteľný, a
stvoril ho, aby bol obrazom svojej vlastnej večnosti.
24 Avšak zo závisti diabla prišla na svet smrť, a tí,
ktorí sa držia jeho boku, ju nachádzajú.

3. KAPITOLA 3
1 Ale duše spravodlivých sú v rukách Božích a
žiadne muky sa ich nedotknú.
2 V očiach nemúdrych sa zdalo, že zomierajú, a ich
odchod je považovaný za biedu,
3 A ich odchod od nás bude úplným zničením, ale
sú v pokoji.
4 Lebo hoci sú v očiach ľudí potrestaní, ich nádej je
plná nesmrteľnosti.
5 A keď boli trochu potrestaní, dostanú veľkú
odmenu, lebo Boh ich dokázal a uznal ich za
hodných.
6 Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako
zápalnú obeť.
7 A v čase svojho navštívenia sa budú lesknúť a
pobehovať sem a tam ako iskry medzi strniskom.
8 Budú súdiť národy a budú panovať nad ľudom a
ich Pán bude kraľovať naveky.
9 Tí, čo v neho dôverujú, pochopia pravdu, a tí,
ktorí sú verní v láske, zostanú s ním, lebo milosť a
milosrdenstvo patria jeho svätým a on sa stará o
svojich vyvolených.
10 Ale bezbožní budú potrestaní podľa svojich
predstáv, ktorí zanedbali spravodlivých a opustili
Pána.
11 Lebo kto pohŕda múdrosťou a výchovou, ten je
biedny a ich nádej je márna, ich námaha neplodná a
ich skutky neužitočné.
12 Ich ženy sú hlúpe a ich deti zlé.
13 Ich potomstvo je prekliate. Preto je blahoslavená
neplodná nepoškvrnená, ktorá nepoznala hriešne
lôžko; bude mať ovocie v navštívení duší.
14 A blahoslavený je eunuch, ktorý svojimi rukami
nepáchal neprávosť, ani nevymýšľal zlé veci proti
Bohu, lebo jemu bude daný zvláštny dar viery a
dedičstvo v chráme Pánovom pre jeho myseľ
prijateľnejšie.
15 Lebo slávne je ovocie dobrej práce a koreň
múdrosti nikdy neodpadne.
16 Čo sa týka detí cudzoložníkov, tie neprídu k
svojej dokonalosti a semeno nespravodlivého lôžka
bude vykorenené.
17 Lebo aj keď budú dlho žiť, nebudú sa považovať
za nič a ich posledný vek bude bez cti.
18 Alebo ak rýchlo zomrú, nemajú nádej ani útechu
v deň skúšky.
19 Lebo hrozný je koniec nespravodlivého
pokolenia.
KAPITOLA 4
1 Lepšie je nemať deti a mať cnosť, lebo jej
pamiatka je nesmrteľná, lebo je známa u Boha i u
ľudí.
2 Keď je prítomná, ľudia si z nej berú príklad; a
keď odíde, túžia po ňom.
3 Ale množiace sa potomstvo bezbožníkov nebude
prekvitať, ani nezakorení v pošmyknutiach
bastardov, ani nepoloží rýchly základ.
4 Lebo aj keď budú nejaký čas kvitnúť vo vetvách;
no nezostanú stáť, budú sa otriasať vetrom a silou
vetrov budú vykorenené.
5 Nedokonalé konáre budú vylamované, ich ovocie
neužitočné, nezrelé na jedenie, áno, darmo.
6 Lebo deti splodené z nezákonných postelí sú
svedkami neprávosti proti svojim rodičom v
procese.
7 Keby však spravodlivému zabránila smrť, bude
mať pokoj.
8 Lebo počestný vek nie je ten, ktorý stojí v dĺžke,
ani to, čo sa meria počtom rokov.
9 Ale múdrosť sú pre ľudí šediny a nepoškvrnený
život je staroba.
10 Páčil sa Bohu a miloval ho, takže býval medzi
hriešnikmi prenesený.
11 Áno, rýchlo bol vzatý, aby bezbožnosť
nezmenila jeho rozumnosť alebo aby jeho dušu
neoklamala lesť.
12 Lebo očarovanie nezbednosťou zatemňuje
úprimné veci; a túlanie sa žiadostivosti podkopáva
jednoduchú myseľ.
13 Keď sa stal dokonalým v krátkom čase, splnil
dlhý čas:
14 Jeho duša sa totiž páčila Pánovi, preto sa
ponáhľal, aby ho vzal spomedzi bezbožných.
15 Toto ľud videl a nerozumel tomu, ani si to
nevložil do mysle, že jeho milosť a milosrdenstvo
je s jeho svätými a že má úctu k svojim vyvoleným.
16 Tak spravodlivý, ktorý zomrel, odsúdi
bezbožných, ktorí sú nažive; a mladosť, ktorá sa
čoskoro zdokonalí, mnoho rokov a staroba
nespravodlivých.
17 Lebo uvidia koniec múdrych a nepochopia, čo o
ňom Boh vo svojej rade ustanovil a na čo ho Pán
uchránil.
18 Uvidia ho a budú ním opovrhovať; ale Bôh sa
im vysmeje na posmech, a odteraz budú odpornou
mŕtvolou a potupou medzi mŕtvymi na veky.
19 Lebo ich roztrhne a zvrhne na zem, aby onemeli;
a otrasie ich od základov; a budú úplne zničení a
budú v smútku; a ich pamiatka zahynie.
20 A keď budú skladať účty o svojich hriechoch,
prídu so strachom a ich vlastné neprávosti ich
presvedčia do očí.

4. KAPITOLA 5
1 Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou odvahou
pred tvárou tých, ktorí ho sužovali a nepočítali so
svojimi prácami.
2 Keď to uvidia, znepokojí ich strašný strach a budú
žasnúť nad zvláštnosťou jeho spásy, ktorá presahuje
všetko, čo očakávali.
3 A tí, ktorí sa kajajú a stonajú od úzkosti ducha,
povedia si v sebe: Toto bol on, ktorého sme mali
niekedy na posmech a príslovie na potupy.
4 My blázni sme považovali jeho životné šialenstvo
a jeho koniec za bez cti.
5 Ako je započítaný medzi Božie deti a jeho údel je
medzi svätých!
6 Preto sme zišli z cesty pravdy a svetlo
spravodlivosti nám nezasvietilo a slnko
spravodlivosti nad nami nevyšlo.
7 Unavili sme sa na ceste bezbožnosti a záhuby,
áno, prešli sme púšťami, kde nebolo cesty, ale čo sa
týka cesty Pánovej, tú sme nepoznali.
8 Čo nám prospela pýcha? alebo čo dobrého nám
prinieslo bohatstvo s našou chválou?
9 Všetky tieto veci sa pominuli ako tieň a ako
ponáhľajúci sa stĺp;
10 A ako loď, ktorá sa plaví po vlnách vody, ktorá,
keď prejde, nemožno nájsť jej stopu, ani cestu kýlu
vo vlnách;
11 Alebo ako keď vták letel vzduchom, nie je
možné nájsť jeho cestu, ale ľahký vzduch, ktorý je
udieraný údermi jej krídel a rozdeľuje sa s ich
prudkým hlukom a pohybom, prechádza cez ňu, a
potom sa nenašiel žiadny znak, kam išla;
12 Alebo ako keď šíp vystrelí na značku, rozdelí
vzduch, ktorý sa hneď zase spojí, takže človek
nevie, kam preletel:
13 Aj my sme podobne, hneď ako sme sa narodili,
začali ťahať ku koncu a nemali sme žiadne známky
cnosti, ktoré by sme mohli ukázať; ale boli zničené
v našej vlastnej bezbožnosti.
14 Lebo nádej bezbožných je ako prach, ktorý
rozfúka vietor; ako tenká pena, ktorá je zahnaná
búrkou; ako dym, ktorý sa sem-tam rozptýli
víchricou a pominie ako spomienka na hosťa, ktorý
zostáva len deň.
15 Ale spravodliví žijú naveky; ich odmena je tiež u
Pána a starostlivosť o nich je u Najvyššieho.
16 Preto dostanú slávne kráľovstvo a krásnu korunu
z Pánovej ruky, lebo svojou pravicou ich zakryje a
ramenom ich ochráni.
17 Vezme si svoju žiarlivosť za úplnú zbroj a urobí
zo stvorenia svoju zbraň na pomstu svojich
nepriateľov.
18 Oblečie si spravodlivosť ako pancier a namiesto
prilby pravý súd.
19 Vezme svätosť za nepremožiteľný štít.
20 Svoj krutý hnev naostrí na meč a svet bude s ním
bojovať proti nemúdrym.
21 Potom vyjdú správne mieriace blesky do
cudziny; a z oblakov, ako z dobre natiahnutej luky,
poletia k značke.
22 A krupobitie plné hnevu bude hádzať ako z
kamenného luku a morská voda sa bude proti nim
zúriť a záplavy ich kruto potopia.
23 Áno, silný vietor sa postaví proti nim a odvinie
ich ako búrka: tak neprávosť spustoší celú zem a zlé
správanie zvrhne tróny mocných.
KAPITOLA 6
1 Počujte teda, králi, a rozumejte; učte sa vy, ktorí
ste sudcami končín zeme.
2 Načúvajte vy, ktorí vládnete ľudu, a chváľte sa v
množstve národov.
3 Lebo moc je vám daná od Pána a zvrchovanosť
od Najvyššieho, ktorý bude skúšať vaše skutky a
skúmať vaše rady.
4 Pretože ste služobníkmi jeho kráľovstva,
neusudzovali ste správne, nezachovávali ste zákon a
nechodili ste podľa rady Božej;
5 Príde na teba hrozne a rýchlo, lebo na výsostiach
bude prísny súd.
6 Milosrdenstvo totiž čoskoro odpustí tých
najpodlejších, ale mocní budú veľmi mučení.
7 Lebo ten, kto je Pánom nado všetko, nebude sa
nikoho báť a nebude sa čudovať veľkosti nikoho,
lebo urobil malých i veľkých a stará sa o všetkých
rovnako.
8 Ale na mocných príde krutá skúška.
9 Preto vám, králi, hovorím, aby ste sa naučili
múdrosti a neodpadli.
10 Lebo tí, čo svätia svätosť, budú súdení svätí, a tí,
čo sa to naučili, nájdu, čo majú odpovedať.
11 Preto sa zamilujte do mojich slov; želajte si ich a
budete poučení.
12 Múdrosť je slávna a nikdy nevyprchá; áno,
ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú, a nájdu ju tí, ktorí
ju hľadajú.
13 Bráni tým, ktorí po nej túžia, v tom, aby sa im
dala poznať ako prvá.
14 Kto ju bude hľadať zavčasu, nebude mať veľkú
námahu, lebo ju nájde sedieť pri jeho dverách.
15 Myslieť na ňu je teda dokonalosť múdrosti, a kto
na ňu bdie, rýchlo bude bez starostlivosti.
16 Lebo chodí a hľadá tých, čo sú jej hodní,
prejavuje sa im priaznivo na cestách a vychádza im
v ústrety v každej myšlienke.
17 Lebo jej skutočným počiatkom je túžba po
disciplíne; a starostlivosť o disciplínu je láska;

5. 18 A láska je zachovávanie jej zákonov; a dbať na
jej zákony je zárukou neporušiteľnosti;
19 A neporušiteľnosť nás približuje Bohu.
20 Preto túžba po múdrosti prináša kráľovstvo.
21 Ak teda máte záľubu v trónoch a žezlach, králi
ľudu, ctite múdrosť, aby ste mohli kraľovať naveky.
22 Čo sa týka múdrosti, aká je a ako vystúpila,
poviem vám a nebudem pred vami skrývať
tajomstvá, ale budem ju hľadať od začiatku jej
narodenia a vynesiem na svetlo poznanie o nej,
neprejde pravdu.
23 Ani ja nepôjdem s pohlcujúcou závisťou; lebo
taký človek nebude mať spoločenstvo s múdrosťou.
24 Ale množstvo múdrych je blahom sveta a múdry
kráľ je oporou ľudu.
25 Prijmi teda poučenie z mojich slov a urobí ti to
dobre.
KAPITOLA 7
1 Aj ja som smrteľný človek, ako všetci, a
potomstvo toho, ktorý bol prvý stvorený zo zeme,
2 A v lone mojej matky bolo utvorené telo v čase
desiatich mesiacov, stlačené v krvi, zo semena
človeka a rozkoše, ktorá prichádzala so spánkom.
3 A keď som sa narodil, nasával som vzduch a
padol som na zem, ktorá je podobná prirodzenosti,
a prvý hlas, ktorý som vyslovil, bol plač, ako všetci
ostatní.
4 Bol som kojený v plienok, a to so starostlivosťou.
5 Lebo niet kráľa, ktorý by mal iný začiatok
narodenia.
6 Lebo všetci ľudia majú jeden vchod do života a
podobne vychádzajú.
7 Preto som sa modlil a bolo mi dané rozumnosť:
vzýval som Boha a prišiel ku mne duch múdrosti.
8 Dal som jej prednosť pred žezlami a trónmi a
bohatstvo som nepovažoval za nič v porovnaní s
ňou.
9 Ani som k nej neprirovnal žiadny drahý kameň,
lebo všetko zlato je pre ňu ako malý piesok a
striebro sa bude pred ňou počítať za hlinu.
10 Miloval som ju nad zdravie a krásu a rozhodol
som sa mať ju namiesto svetla, lebo svetlo, ktoré z
nej vychádza, nikdy nevyhasne.
11 S ňou mi prišlo všetko dobré a v jej rukách
nespočetné bohatstvo.
12 A radoval som sa z nich všetkých, lebo múdrosť
ide pred nimi, a nevedel som, že ona je ich matkou.
13 Učil som sa usilovne a štedro som jej hovoril:
neskrývam jej bohatstvo.
14 Lebo ona je pokladom pre ľudí, ktorý nikdy
nesklame, a tí, ktorí ho používajú, sa stávajú
Božími priateľmi a sú chválení za dary, ktoré
pochádzajú z učenia.
15 Boh mi dovolil hovoriť, ako chcem, a počať
podľa toho, čo mi je dané, pretože on vedie k
múdrosti a vedie múdrych.
16 Lebo v jeho rukách sme my i naše slová; aj
všetku múdrosť a znalosť práce.
17 Lebo mi dal istú znalosť vecí, ktoré sú, totiž
poznať, ako bol stvorený svet a fungovanie živlov.
18 Začiatok, koniec a stred časov: zmeny obrátenia
slnka a zmeny ročných období.
19 Okruhy rokov a polohy hviezd:
20 Povaha živých tvorov a zúrivosť divých zvierat:
násilnosť vetra a ľudské uvažovanie: rozmanitosť
rastlín a prednosti koreňov.
21 A všetky také veci, ktoré sú buď tajné alebo
zjavné, poznám.
22 Lebo ma naučila múdrosť, ktorá je činiteľkou
všetkého, lebo v nej je rozumný duch svätý, jediný,
mnohoraký, rafinovaný, živý, jasný, nepoškvrnený,
prostý, neubližujúci, milujúci to, čo je dobré. rýchly,
čo sa nedá nechať, pripravený konať dobro,
23 Láskavý k človeku, stály, istý, bez starostí,
majúci všetku moc, dohliadajúci na všetko a
prechádzajúci všetkými rozumnými, čistými a
najúmyslnejšími duchmi.
24 Lebo múdrosť je dojímavejšia ako akýkoľvek
pohyb: prechádza a prechádza všetkým pre svoju
čistotu.
25 Lebo ona je dychom Božej moci a čistým
vplyvom slávy Všemohúceho, preto nemôže do nej
padnúť nič poškvrnené.
26 Lebo ona je jas večného svetla, nepoškvrnené
zrkadlo Božej moci a obraz jeho dobroty.
27 A keďže je jediná, môže všetko, a zostávajúc v
sebe, robí všetko nové a vo všetkých vekoch
vchádzajúc do svätých duší ich robí Božími
priateľmi a prorokmi.
28 Lebo Boh nemiluje nikoho okrem toho, kto
prebýva s múdrosťou.
29 Lebo je krajšia ako slnko a nadovšetko hviezdny
poriadok; v porovnaní so svetlom sa nachádza pred
ním.
30 Lebo po tejto noci príde, ale zlo nezvíťazí nad
múdrosťou.
KAPITOLA 8
1 Múdrosť mocne siaha od jedného konca k
druhému a sladko všetko riadi.
2 Miloval som ju a od mladosti som ju hľadal, chcel
som si ju urobiť za manželku a miloval som jej
krásu.
3 Tým, že sa zhovára s Bohom, vyvyšuje svoju
vznešenosť; áno, sám Pán všetkého si ju zamiloval.
4 Lebo je zasvätená do tajomstiev poznania Boha a
miluje jeho diela.

6. 5 Ak je bohatstvo majetkom, po ktorom treba túžiť
v tomto živote; čo je bohatšie ako múdrosť, ktorá
všetko robí?
6 A ak obozretnosť funguje; kto zo všetkých je
prefíkanejší ako ona?
7 A ak niekto miluje spravodlivosť, jej práce sú
cnosťami, lebo učí zdržanlivosti a obozretnosti,
spravodlivosti a statočnosti.
8 Ak niekto túži po mnohých skúsenostiach, ona vie
veci odveké a správne si domýšľa, čo má prísť:
pozná rafinovanosť rečí a vie vykladať temné vety:
predvída znamenia a zázraky, udalosti ročných
období a časov.
9 Preto som si zaumienil, že si ju vezmem k sebe,
aby bývala so mnou, vediac, že bude radkyňou
dobrých vecí a útechou v starostiach a zármutku.
10 Pre ňu budem mať medzi zástupom ocenenie a
budem mať česť u starších, hoci som mladý.
11 V súde ma budú objavovať rýchle domýšľavosť
a budem obdivovaný v očiach veľkých mužov.
12 Keď budem držať jazyk za reč, budú ma baviť, a
keď budem hovoriť, budú ma dobre počúvať; ak
veľa rozprávam, položia si ruky na ústa.
13 Navyše prostredníctvom nej získam
nesmrteľnosť a zanechám za sebou večný pamätník
tým, ktorí prídu po mne.
14 Usporiadam ľud a národy sa mi poddajú.
15 Strašní tyrani sa budú báť, keď o mne budú
počuť; Dá sa nájsť dobrý medzi zástupom a udatný
vo vojne.
16 Keď vojdem do svojho domu, spočiniem si s
ňou, lebo jej rozhovor je bez trpkosti; a žiť s ňou
nemá smútok, ale veselosť a radosť.
17 Teraz, keď som v sebe uvažoval o týchto
veciach a premýšľal som o nich vo svojom srdci,
ako to, že sa spájame s múdrosťou, je nesmrteľnosť;
18 A veľkým potešením je mať jej priateľstvo; a v
dielach jej rúk je nekonečné bohatstvo; a pri
stretnutí s ňou obozretnosť; a pri rozhovore s ňou
dobrá správa; Hľadal som, ako ju dostať k sebe.
19 Bol som totiž múdre dieťa a mal som dobrého
ducha.
20 Ba skôr, keďže som dobrý, prišiel som do tela
nepoškvrneného.
21 Keď som však zistil, že by som ju nemohol
získať, iba ak by mi ju dal Boh; a to bol bod
múdrosti tiež vedieť, koho darom bola; Modlil som
sa k Pánovi a prosil som ho a z celého srdca som
povedal:
KAPITOLA 9
1 Bože mojich otcov a Pane milosrdenstva, ktorý si
všetko stvoril svojím slovom,
2 Svojou múdrosťou si ustanovil človeka, aby
panoval nad tvormi, ktoré si stvoril,
3 A usporiadaj svet podľa rovnosti a spravodlivosti
a vykonávaj súd s priamym srdcom.
4 Daj mi múdrosť, ktorá sedí pri tvojom tróne; a
nezavrhuj ma spomedzi svojich detí!
5 Lebo ja, tvoj služobník a syn tvojej dievky, som
slabý človek, krátky čas a príliš mladý na to, aby
som pochopil súd a zákony.
6 Lebo aj keby niekto nikdy nebol taký dokonalý
medzi deťmi ľudskými, ak s ním nebude tvoja
múdrosť, nebude sa naňho hľadieť.
7 Vyvolil si ma za kráľa svojho ľudu a sudcu nad
tvojimi synmi a dcérami.
8 Prikázal si mi postaviť chrám na tvojom svätom
vrchu a oltár v meste, v ktorom bývaš, podobný
svätostánku, ktorý si pripravoval od začiatku.
9 A bola s tebou múdrosť, ktorá pozná tvoje skutky
a bola prítomná, keď si stvoril svet, a vedela, čo je
milé v tvojich očiach a spravodlivé v tvojich
prikázaniach.
10 Pošli ju zo svojich svätých nebies a z trónu
svojej slávy, aby bola prítomná so mnou, aby som
vedel, čo sa ti páči.
11 Lebo ona vie a rozumie všetkému a bude ma
viesť rozvážne v mojich skutkoch a zachová ma vo
svojej moci.
12 Tak budú moje skutky príjemné, a vtedy budem
súdiť tvoj ľud spravodlivo a budem hoden sedieť na
stoličke svojho otca.
13 Veď ktorý človek môže poznať radu Božiu?
alebo kto si môže myslieť, čo je vôľa Pánova?
14 Lebo myšlienky smrteľných ľudí sú biedne a
naše úklady sú len neisté.
15 Lebo porušiteľné telo tlačí na dušu a pozemský
stánok zaťažuje myseľ, ktorá sa trápi nad mnohými
vecami.
16 A sotva uhádneme veci, ktoré sú na zemi, a
prácou nachádzame to, čo je pred nami, ale to, čo je
v nebi, kto hľadal?
17 A tvoja rada, kto pozná, ak nedáš múdrosť a
nezošleš svojho Svätého Ducha zhora?
18 Lebo tak sa zmenili cesty tých, ktorí žili na zemi,
a ľudia boli naučení, čo sa ti páči, a boli spasení
múdrosťou.
KAPITOLA 10
1 Zachránila prvého stvoreného otca sveta, ktorý
bol stvorený sám, a vyviedla ho z pádu,
2 A dal mu moc vládnuť nad všetkým.
3 Ale keď od nej odišiel nespravodlivý vo svojom
hneve, zahynul aj on v zúrivosti, ktorou zabil
svojho brata.

7. 4 Pre koho sa zem potopila potopou, múdrosť ju
opäť zachovala a usmernila cestu spravodlivých v
kúsku dreva malej hodnoty.
5 Navyše, národy v ich bezbožnom sprisahaní boli
zmätené, našla spravodlivého a zachovala ho bez
úhony pred Bohom a posilnila ho proti jeho
nežnému súcitu voči jeho synovi.
6 Keď bezbožní zahynuli, vyslobodila
spravodlivého, ktorý utiekol pred ohňom, ktorý
dopadol na päť miest.
7 O ktorej bezbožnosti až do dnešného dňa svedčí
pustatina, ktorá dymí, a rastliny prinášajúce ovocie,
ktoré nedozrejú, a stojatý soľný stĺp je pomníkom
neveriacej duše.
8 Lebo nehľadiac na múdrosť, utrpeli nielen to zlé,
že nepoznali, čo je dobré; ale zanechali po sebe
svetu aj pamiatku na ich bláznovstvo, takže vo
veciach, ktorými sa previnili, sa nemohli tak veľmi
ukryť.
9 Ale múdrosť vyslobodila z bolesti tých, ktorí ju
sprevádzali.
10 Keď spravodlivý utekal pred hnevom svojho
brata, viedla ho po správnych cestách, ukázala mu
Božie kráľovstvo, dala mu poznať sväté veci,
obohatila ho na cestách a rozmnožila ovocie jeho
práce.
11 V žiadostivosti tých, čo ho utláčali, stála pri ňom
a obohatila ho.
12 Bránila ho pred jeho nepriateľmi a chránila ho
pred číhajúcimi a v krutom boji mu dala víťazstvo;
aby vedel, že dobro je silnejšie ako všetko.
13 Keď bol spravodlivý predaný, neopustila ho, ale
zbavila ho hriechu a zostúpila s ním do jamy,
14 A nenechala ho v otroctve, kým mu nepriniesla
žezlo kráľovstva a moc proti tým, ktorí ho utláčali,
a tým, ktorí ho obvinili, ukázala, že sú klamári, a
dala mu večnú slávu.
15 Vyslobodila spravodlivých a bezúhonné semeno
z národa, ktorý ich utláčal.
16 Vošla do duše služobnice Pánovej a odolala
strašným kráľom v zázrakoch a znameniach;
17 Dával spravodlivým odmenu za ich námahu,
viedol ich podivuhodným spôsobom a bol pre nich
úkrytom cez deň a svetlom hviezd v noci;
18 Previedol ich cez Červené more a previedol cez
mnohé vody.
19 Ona však utopila ich nepriateľov a vyhodila ich
z hlbín.
20 Preto spravodliví lúpili bezbožných a chválili
tvoje sväté meno, Pane, a zvelebovali jednohlasne
tvoju ruku, ktorá za nich bojovala.
21 Lebo múdrosť otvorila ústa nemých a urobila
jazyky tých, čo nevedia rozprávať.
KAPITOLA 11
1 V rukách svätého proroka sa jej darilo v ich
dielach.
2 Prešli cez neobývanú púšť a postavili si stany na
miestach, kde nebolo cesty.
3 Postavili sa proti svojim nepriateľom a boli
pomstení na svojich protivníkoch.
4 Keď boli smädní, vzývali ťa a vodu im dali z
kamienkovej skaly a ich smäd uhasil tvrdý kameň.
5 Lebo čím boli potrestaní ich nepriatelia, tým boli
aj oni v núdzi.
6 Lebo namiesto večne tečúcej rieky sužovanej
špinavou krvou,
7 Na zjavné pokarhanie toho prikázania, ktorým
boli zabíjané nemluvňatá, si im dal hojnosť vody
spôsobom, v ktorý nedúfali:
8 Tým smädom si potom oznámil, ako si potrestal
ich protivníkov.
9 Lebo keď boli skúšaní, aj keď trestaní v
milosrdenstve, vedeli, ako sú bezbožní súdení v
hneve a mučení, smädní iným spôsobom ako
spravodliví.
10 Pre tieto si ako otec napomínal a pokúšal, ale
druhého ako prísny kráľ si odsúdil a potrestal.
11 Či boli neprítomní alebo prítomní, boli rovnako
rozhnevaní.
12 Dostavil sa totiž na nich dvojitý smútok a
vzdychanie pri spomienke na minulé veci.
13 Lebo keď počuli svojimi trestami, aby im ten
druhý prospel, mali pocit Pána.
14 Koho si s posmechom vážili, keď ho dávno
predtým vyhodili pri vyhadzovaní nemluvňat, toho
napokon obdivovali, keď videli, čo sa stalo.
15 Ale pre hlúpe úklady ich bezbožnosti, ktorými
oklamaní uctievali rozumných hadov a hnusné
zvieratá, si na nich poslal množstvo nerozumných
zvierat, aby sa pomstili;
16 Aby vedeli, že čím človek hreší, tým bude aj
potrestaný.
17 Lebo tvoja všemohúca ruka, ktorá urobila svet z
hmoty bez formy, nechcela poslať medzi nich
množstvo medveďov alebo zúrivých levov,
18 Alebo neznáme divé zvery, plné zúrivosti,
novovzniknuté, vydychujúce buď ohnivé pary,
alebo špinavé pachy rozptýleného dymu, alebo
vystreľujúce strašné iskry z očí:
19 Z čoho by ich mohla hneď zabiť nielen škoda,
ale aj hrozný pohľad ich úplne zničiť.
20 Áno, a bez týchto síl padli jedným rachotom,
prenasledovaní z pomsty a rozptýlení dychom
tvojej moci, ale ty si nariadil všetky veci v miere,
počte a váhe.
21 Svoju veľkú silu môžeš ukázať v každom čase,
keď chceš; a kto odolá moci tvojho ramena?

8. 22 Lebo celý svet pred tebou je ako malé zrnko
váhy, áno ako kvapka rannej rosy, ktorá padá na
zem.
23 Ale ty sa zľutuješ nad všetkými; lebo ty môžeš
všetko a žmurkáš na hriechy ľudí, lebo by sa mali
napraviť.
24 Lebo miluješ všetko, čo je, a neznášaš nič, čo si
stvoril, lebo nikdy by si nič neurobil, keby si to bol
nenávidel.
25 A ako by niečo mohlo vydržať, keby to nebola
tvoja vôľa? alebo boli zachované, ak si ich
nepovolal?
26 Ale ty šetríš všetkých, lebo sú tvoje, Pane, ty,
ktorý miluješ duše.
KAPITOLA 12
1 Lebo tvoj neporušiteľný Duch je vo všetkom.
2 Preto po maličkostiach trestáš tých, čo pohoršujú,
a varuj ich tým, že ich pripomenieš, na ktorých sa
previnili, aby zanechajúc svoju neprávosť uverili v
teba, Pane.
3 Tvojou vôľou bolo zničiť rukami našich otcov
oboch starých obyvateľov svojej svätej zeme,
4 Ktorého si nenávidel za páchanie najohavnejších
diel čarodejníctva a bezbožných obetí;
5 A tiež nemilosrdní vrahovia detí a požierači
ľudského tela a sviatky krvi,
6 S ich kňazmi z ich modlárskej posádky a rodičmi,
ktorí vlastnými rukami zabíjali duše bez pomoci:
7 Aby krajina, ktorú si si nadovšetko vážil, dostala
hodnú kolóniu Božích detí.
8 Ale aj tých, ktorých si ušetril ako ľudí, a poslal si
osy, predchodcov svojho vojska, aby si ich po
maličkostiach zničil.
9 Nie že by si nedokázal priviesť bezbožných pod
ruku spravodlivých v boji alebo ich hneď zahubiť
krutými zvieratami alebo jedným hrubým slovom.
10 Ale po maličkostiach si nad nimi vykonával
svoje súdy a dal si im miesto pokánia, pričom si
nevedel, že sú neposlušné pokolenie a že sa v nich
pestuje ich zloba a že ich myslenie sa nikdy
nezmení.
11 Lebo to bolo od počiatku prekliate semeno; ani
si im zo strachu pred nikým neodpustil to, čím
hrešili.
12 Lebo kto povie: Čo si to urobil? alebo kto odolá
tvojmu súdu? alebo kto ťa bude žalovať za hynúce
národy, koho si stvoril? alebo kto príde, aby sa
postavil proti tebe, aby sa pomstil za
nespravodlivých?
13 Lebo niet Boha okrem teba, ktorý sa stará o
všetkých, ktorému by si mohol ukázať, že tvoj súd
nie je nespravodlivý.
14 Ani kráľ ani tyran sa nebude môcť postaviť proti
tebe za nikoho, koho si potrestal.
15 Nakoľko si teda sám spravodlivý, nariaďuješ
všetko spravodlivo, mysliac si, že nie je v súlade s
tvojou mocou odsúdiť toho, kto si nezaslúži trest.
16 Lebo tvoja moc je počiatkom spravodlivosti, a
pretože si Pánom všetkého, robí ťa milosrdným ku
všetkým.
17 Lebo keď ľudia neuveria, že si v plnej sile,
ukážeš svoju silu a medzi tými, ktorí to vedia, dáš
najavo ich smelosť.
18 Ale ty, ovládajúc svoju moc, súď spravodlivo a
prikazuj nám veľkú priazeň, lebo moc môžeš
použiť, keď chceš.
19 Ale takýmito skutkami si naučil svoj ľud, že
spravodlivý má byť milosrdný, a dal si svojim
deťom, aby mali dobrú nádej, že budeš ľutovať
hriechy.
20 Lebo keby si tak uvážlivo potrestal nepriateľov
svojich detí a odsúdených na smrť a dal im čas a
miesto, aby mohli byť oslobodení od svojej zloby:
21 S akou obozretnosťou si súdil svojich vlastných
synov, ktorých otcom si prisahal a uzavrel si dobré
zasľúbenia?
22 Kým nás teda trestáš, tisíckrát ešte viac bičuješ
našich nepriateľov, aby sme, keď súdime, pozorne
mysleli na tvoju dobrotu, a keď sme sami súdení,
aby sme hľadali milosrdenstvo.
23 A preto, zatiaľ čo ľudia žili rozpustilo a
nespravodlivo, ty si ich trápil ich vlastnými
ohavnosťami.
24 Lebo veľmi zablúdili po cestách bludu a
považovali ich za bohov, ktorými opovrhovali aj
zverom svojich nepriateľov, boli zvedení, ako deti
bez rozumu.
25 Preto si im, ako deťom bez použitia rozumu,
poslal súd, aby si sa im posmieval.
26 Ale tí, ktorí sa nechceli napraviť nápravou, v
ktorej sa s nimi pohrával, pocítia súd hodný Boha.
27 Lebo hľa, za čo sa hnusili, keď boli potrestaní, to
jest za tých, ktorých považovali za bohov; teraz,
keď boli v nich potrestaní, keď to videli, uznali ho
za pravého Boha, ktorého predtým popreli poznať,
a preto na nich prišlo krajné zatratenie.
KAPITOLA 13
1 Všetci ľudia sú od prírody márnomyseľní, ktorí
nepoznajú Boha a z videných dobrých vecí nemohli
poznať toho, ktorý je: ani zvažovaním skutkov
nepoznali majstra;
2 Ale za bohov, ktorí vládnu svetu, považoval buď
oheň, alebo vietor, alebo rýchly vzduch, alebo kruh
hviezd, alebo prudkú vodu alebo nebeské svetlá.

9. 3 Aká krása ich považovala za bohov; nech poznajú,
o čo lepší je Pán z nich, lebo ich stvoril prvý
pôvodca krásy.
4 Ak však žasli nad ich silou a cnosťou, nech z nich
pochopia, o koľko mocnejšieho ich urobil.
5 Lebo podľa veľkosti a krásy stvorení úmerne
vidno ich tvorcu.
6 Ale za to ich možno menej viniť, lebo sa možno
mýlia, hľadajúc Boha a túžia ho nájsť.
7 Pre znalosť jeho skutkov ho usilovne skúmajú a
veria svojim zrakom, lebo krásne sú veci, ktoré sa
vidia.
8 Ale ani oni nemajú byť odpustení.
9 Lebo keby mohli toľko vedieť, mohli by mieriť
na svet; ako skôr nezistili jej Pána?
10 Ale biedni sú a v mŕtvolách je ich nádej, ktorí
ich nazývajú bohmi, ktorí sú dielom ľudských rúk,
zlatom a striebrom, aby ukázali umenie a
podobnosti zvierat alebo kameň na nič, dielo.
starodávnej ruky.
11 Tesár, ktorý rúbe drevo, keď rozpílil strom, sa
stretol s týmto zámerom a sňal všetku kôru dookola,
pekne ju opracoval a vyrobil z nej nádobu vhodnú
na službu ľudskému životu;
12 A keď strávil zvyšky svojej práce na úpravu
svojho mäsa, nasýtil sa;
13 A bral práve ten odpad medzi tie, ktoré neslúžili
na nič, keďže bol krivým kusom dreva a bol plný
uzlov, pilne ho vyrezal, keď nemal nič iné na práci,
a sformoval ho zručnosťou svojho rozumu, a
sformoval ho na obraz muža;
14 Alebo to urobil ako nejaké hnusné zviera, pokryl
to rumelkou a farbou na červeno a pokryl každé
miesto na ňom;
15 A keď mu urobil vhodný priestor, postavil ho na
stenu a upevnil železom.
16 Postaral sa totiž o to, aby nespadlo, vediac, že si
nemôže pomôcť; lebo je to obraz a potrebuje pomoc:
17 Potom sa modlí za svoj majetok, za svoju ženu a
deti a nehanbí sa hovoriť s tým, čo nemá život.
18 Pre zdravie vzýva slabých, lebo mŕtvemu sa
modlí život; lebo pomoc pokorne prosí toho, čo má
na pomoc najmenej prostriedkov, a na dobrú cestu
prosí toho, čo nemôže vykročiť:
19 A za získanie a získanie a za dobrý úspech
svojich rúk žiada schopnosť robiť od neho, ktorý
nie je schopný urobiť nič.
KAPITOLA 14
1 A opäť, kto sa pripravuje na plavbu a chystá sa
preplávať rozbúrenými vlnami, privolá kus dreva,
ktorý je prehnitý viac ako nádoba, ktorá ho nesie.
2 Vymyslel to naozaj túžba po zisku a robotník to
postavil svojou zručnosťou.
3 Ale tvoja prozreteľnosť, Otče, to riadi, lebo si si
urobil cestu v mori a bezpečnú cestu vo vlnách;
4 Ukazuješ, že môžeš zachrániť pred každým
nebezpečenstvom, aj keď človek odišiel na more
bez umenia.
5 Nechceš však, aby skutky tvojej múdrosti zaháľali,
a preto ľudia oddávajú svoj život malému kúsku
dreva a prechádzajú rozbúreným morom v slabej
nádobe sú zachránení.
6 Lebo aj za starých čias, keď hynuli pyšní obri,
nádej sveta ovládaného tvojou rukou unikla v slabej
nádobe a zanechala na všetky veky semeno
pokolenia.
7 Lebo požehnané je drevo, ktorým prichádza
spravodlivosť.
8 Ale to, čo je vyrobené rukami, je prekliate, ako aj
ten, ktorý to urobil, pretože to urobil; a to, pretože
keďže je porušiteľné, nazývalo sa to bohom.
9 Lebo bezbožník a jeho bezbožnosť sú rovnako
nenávistní voči Bohu.
10 Lebo to, čo je urobené, bude potrestané spolu s
tým, kto to urobil.
11 Preto aj na modly pohanov dôjde k navštíveniu,
lebo v Božom stvorení sa stanú ohavnosťou a
kameňom úrazu pre duše ľudí a osídlom pre nohy
nemúdrych.
12 Vymýšľanie modiel bolo začiatkom duchovného
smilstva a ich vynájdenie skazou života.
13 Lebo ani neboli od počiatku, ani nebudú naveky.
14 Lebo márnou ľudskou slávou vošli do sveta, a
preto sa čoskoro skončia.
15 Lebo otec sužovaný predčasným smútkom, keď
si dal zakrátko odňať obraz svojho dieťaťa, teraz ho
poctil ako boha, ktorý bol vtedy mŕtvym, a vydal ho
tým, ktorí boli pod ním obrady a obety.
16 Postupom času sa teda upevnil bezbožný zvyk
ako zákon a rytiny sa uctievali podľa prikázaní
kráľov.
17 Toho si ľudia nemohli uctiť v prítomnosti,
pretože býval ďaleko, z diaľky vzali falošný obraz
jeho tváre a urobili si výslovný obraz kráľa, ktorého
si ctili, aby mu svojou vyspelosťou lichotili, že bol
neprítomný, akoby bol prítomný.
18 Jedinečná usilovnosť umelca tiež pomohla
priviesť nevedomých k väčšej povere.
19 Lebo on, možno, že chcel potešiť niekoho s
autoritou, prinútil všetku svoju zručnosť, aby sa
podobala tej najlepšej móde.
20 A tak ho zástup, zlákaný milosťou diela, teraz
považoval za boha, ktorý bol pred časom len ctený.
21 A toto bola príležitosť oklamať svet: lebo ľudia,
slúžiaci buď nešťastiu, alebo tyranii, pripisovali
kameňom a skladom nevysloviteľné meno.
22 Navyše im to nestačilo, že sa mýlili v poznaní
Boha; ale zatiaľ čo oni žili vo veľkej vojne

10. nevedomosti, tie také veľké pohromy ich nazývali
mier.
23 Kým totiž zabíjali svoje deti v obetiach, alebo
používali tajné obrady alebo robili radovánky
cudzích obradov;
24 Už nezachovávali nepoškvrnené životy ani
manželstvá, ale buď jeden druhého zradne zabil,
alebo ho zarmútil cudzoložstvom.
25 Takže vo všetkých ľuďoch bez výnimky vládla
krv, zabitie, krádež a pretvárka, skazenosť,
nevernosť, výtržnosti, krivá prísaha,
26 Znepokojenie dobrých ľudí, zábudlivosť na
dobré obrátky, poškvrňovanie duší, zmena druhu,
neporiadok v manželstve, cudzoložstvo a
nehanebná nečistota.
27 Lebo uctievanie modiel nepomenovať je
začiatok, príčina a koniec všetkého zla.
28 Lebo buď sú blázni, keď sa veselia, alebo
prorokujú lži, alebo žijú nespravodlivo, alebo ľahko
nadávajú.
29 Pretože sa spoliehajú na modly, ktoré nemajú
život; hoci krivo prisahajú, no vyzerajú, aby ich
nezranili.
30 Ale za obe príčiny budú spravodlivo potrestaní:
jednak preto, že nezmýšľali dobre o Bohu, dbali na
modly, a tiež nespravodlivo prisahali v klamstve a
pohŕdali svätosťou.
31 Lebo nie ich moc, na ktorú prisahajú, ale je to
spravodlivá pomsta hriešnikov, ktorá vždy trestá
previnenie bezbožníkov.
KAPITOLA 15
1 Ale ty, Bože, si milostivý a pravdivý, zhovievavý
a v milosrdenstve všetko usporiadaš,
2 Lebo ak hrešíme, sme tvoji, poznáme tvoju moc,
ale nezhrešíme, lebo vieme, že sme tvoji.
3 Lebo poznať ťa je dokonalá spravodlivosť; áno,
poznať tvoju moc je koreňom nesmrteľnosti.
4 Lebo nás neoklamal ani zlomyseľný výmysel ľudí,
ani obraz s rôznymi farbami, maliarova neplodná
práca;
5 Pohľad naňho zvádza bláznov, aby po ňom túžili,
a preto túžia po podobe mŕtveho obrazu, ktorý
nemá dych.
6 Aj tí, čo ich tvoria, aj tí, čo po nich túžia, aj tí, čo
ich uctievajú, milujú zlé veci a sú hodní toho, aby
sa na ne spoliehali.
7 Hrnčiar totiž, temperujúc mäkkú zem, vyrába
každú nádobu s veľkou námahou pre našu službu:
áno, z tej istej hliny vyrába aj nádoby, ktoré slúžia
na čisté použitie, a podobne aj všetky, ktoré slúžia
na opak. pri použití ktoréhokoľvek druhu je sudcom
samotný hrnčiar.
8 A oplzlým nasadením svojej práce robí z tej istej
hliny márneho boha, dokonca toho, ktorý bol pred
chvíľou sám zo zeme, a o malú chvíľu sa k nej vráti,
keď bude jeho život, ktorý mu bol prepožičaný,
požadoval.
9 Napriek tomu, že sa stará o to, že bude mať veľa
práce, ani to, že jeho život bude krátky, ale snaží sa
prevyšovať zlatníkov a strieborníkov a snaží sa
robiť ako robotníci s mosadzou a za svoju slávu
považuje výrobu falošných vecí.
10 Jeho srdce je popol, jeho nádej je odpornejšia
ako zem a jeho život má menšiu cenu ako hlina.
11 Nakoľko nepoznal svojho Tvorcu a toho, ktorý v
ňom vnukol činorodú dušu a vdýchol živého ducha.
12 Ale oni považovali náš život za zábavu a náš čas
tu za trh pre zisk, lebo, hovoria, musíme sa dostať
všelijako, hoci by to bolo zlými prostriedkami.
13 Lebo tento človek, ten z pozemskej hmoty,
vyrába krehké nádoby a rytiny, vie, že sa uráža nad
všetkých ostatných.
14 A všetci nepriatelia tvojho ľudu, ktorí ho držia v
područí, sú nanajvýš nerozumní a sú biednejší ako
nemluvňatá.
15 Všetky modly pohanov totiž považovali za
bohov, ktorí nemajú ani oči, aby videli, ani nosy,
aby dýchali, ani uši, aby počuli, ani prsty rúk, aby
ich ovládali; a čo sa týka ich nôh, idú pomaly.
16 Lebo ich stvoril človek a stvoril ich ten, kto si
požičal svojho ducha, ale nikto si nemôže urobiť
boha podobného jemu.
17 Pretože je smrteľný, robí mŕtvolu bezbožnými
rukami, lebo on sám je lepší ako veci, ktorým sa
klania.
18 Áno, uctievali aj tie zvery, ktoré sú
najnenávidenejšie: pretože sa porovnávajú, niektoré
sú horšie ako iné.
19 Nie sú ani pekné, až by si to žiadali zvieratá, ale
išli bez chvály Boha a jeho požehnania.
KAPITOLA 16
1 Preto boli podobne trestaní hodne a množstvom
zvierat mučení.
2 Namiesto toho trestu, ktorý si slušne zaobchádzal
so svojím ľudom, si pre nich pripravil mäso cudzej
chuti, dokonca prepelice, aby si podnietil ich chuť.
3 Aby tí, ktorí túžili po potrave, mohli pre škaredý
pohľad na zvieratá, ktoré boli medzi nich poslané,
znášať aj to, po čom musia túžiť; ale títo, trpiaci
chudobou na krátky priestor, môžu byť účastníkmi
zvláštneho vkusu.
4 Požadovalo sa totiž, aby na tých, ktorí páchali
tyraniu, prišla bieda, ktorej sa nemohli vyhnúť, ale
týmto sa malo len ukázať, ako boli mučení ich
nepriatelia.

11. 5 Lebo keď na ne doľahla strašná zúrivosť zvierat a
zahynuli bodnutím krivých hadov, tvoj hnev netrval
naveky.
6 Ale na malú chvíľu sa trápili, aby boli
napomenutí, majúc znamenie spásy, aby si ich
pripomenuli prikázanie tvojho zákona.
7 Lebo ten, kto sa k tomu obrátil, nebol spasený
tým, čo videl, ale tebou, ktorý si Spasiteľ všetkých.
8 A tým si vyznal svojich nepriateľov, že si to ty,
kto oslobodzuje od všetkého zlého.
9 Uhryznutie kobyliek a muchy im zabilo, ani sa
nenašiel liek na ich život, lebo takými boli hodní
trestu.
10 Ale tvoji synovia nezvíťazili nad zubami
jedovatých drakov, lebo tvoje milosrdenstvo bolo
vždy od nich a uzdravovalo ich.
11 Boli totiž bodnutí, aby pamätali na tvoje slová; a
boli rýchlo zachránení, aby neupadli do hlbokej
zabudnutia, aby neustále pamätali na tvoju dobrotu.
12 Nebola to ani bylina, ani leštiaci prostriedok, čo
ich uzdravilo, ale tvoje slovo, Pane, uzdravuje
všetko.
13 Lebo máš moc života a smrti, vedieš k bránam
pekla a privádzaš.
14 Človek naozaj zabíja pre svoju zlobu, a keď
vyjde duch, nevráti sa; ani duša prijatá nepríde.
15 Ale tvojej ruke nie je možné uniknúť.
16 Lebo bezbožní, ktorí ťa nepoznali, boli bičovaní
silou tvojho ramena: boli prenasledovaní cudzími
dažďami, krupobitím a lejakmi, ktorým sa nemohli
vyhnúť, a boli pohltení ohňom.
17 Lebo, čo sa možno čudovať, oheň mal väčšiu
silu vo vode, ktorá uhasí všetko, lebo svet bojuje za
spravodlivých.
18 Plameň sa niekedy zmiernil, aby nespálil šelmy,
ktoré boli poslané proti bezbožníkom; ale sami
mohli vidieť a vnímať, že boli prenasledovaní
Božím súdom.
19 A inokedy horí aj uprostred vôd nad silou ohňa,
aby zničil plody nespravodlivej zeme.
20 Namiesto toho si nasýtil svoj ľud pokrmom
anjelov a poslal si im z neba chlieb pripravený bez
ich námahy, schopný uspokojiť potešenie každého
človeka a vyhovujúci každému vkusu.
21 Lebo tvoja potrava oznámila tvoju sladkosť
svojim deťom a slúžila podľa chuti jedákov, sa
zmiernila podľa chuti každého človeka.
22 Ale sneh a ľad vydržali oheň a neroztopili sa,
aby vedeli, že oheň horiaci v krupobití a trblietajúci
sa v daždi zničil plody nepriateľov.
23 Ale ten opäť zabudol aj na svoju silu, aby sa
živili spravodliví.
24 Lebo stvorenie, ktoré ti slúži a ktoré je Tvorcom,
zväčšuje svoju silu proti nespravodlivým za ich
trest a uberá zo svojej sily v prospech tých, ktorí v
teba dôverujú.
25 Preto už vtedy bolo premenené na všetky
spôsoby a bolo poslušné tvojej milosti, ktorá sýti
všetko, podľa želania tých, ktorí to potrebovali.
26 Aby tvoje deti, Pane, ktorých miluješ, vedeli, že
nie pestovanie plodov živí človeka, ale že je to
tvoje slovo, ktoré chráni tých, ktorí v teba dôverujú.
27 Lebo to, čo nebolo zničené ohňom, zahriate
malým slnečným lúčom, sa čoskoro roztopilo:
28 Aby sa vedelo, že musíme zabrániť slnku, aby ti
vzdávalo vďaky, a na jar sa k tebe modliť.
29 Lebo nádej nevďačných sa rozplynie ako zimná
mráz a utečie ako neužitočná voda.
KAPITOLA 17
1 Lebo tvoje súdy sú veľké a nemožno ich vysloviť.
2 Keď si nespravodliví ľudia mysleli, že budú
utláčať svätý národ; zavretí vo svojich domoch,
väzni temnoty a spútaní putami dlhej noci, ležali
tam vyhnaní pred večnou prozreteľnosťou.
3 Lebo kým mali ležať ukryté vo svojich tajných
hriechoch, rozpŕchli sa pod temným závojom
zabudnutia, hrozne sa čudovali a trápili ich zvláštne
zjavenia.
4 Lebo ani roh, ktorý ich držal, ich nezachránil od
strachu, ale ozývali sa okolo nich zvuky ako
padajúce vody a zjavovali sa im smutné videnia s
ťažkými tvárami.
5 Žiadna sila ohňa im nemôže dať svetlo, ani jasné
plamene hviezd neznesú, aby osvetlili tú hroznú
noc.
6 Len tam sa im zjavil oheň, ktorý sa zapálil sám od
seba, veľmi strašný, pretože boli veľmi vydesení a
považovali veci, ktoré videli, za horšie ako pohľad,
ktorý nevideli.
7 Čo sa týka ilúzií umeleckej mágie, tie boli
potlačené a ich vychvaľovanie v múdrosti bolo
potupne pokarhané.
8 Lebo tí, ktorí sľúbili, že zaženú hrôzu a súženie
od chorej duše, sami boli chorí strachom, hodní
smiechu.
9 Lebo hoci sa ich nič hrozné nebálo; a napriek
tomu sa plašiť šelmami, ktoré prešli okolo, a syčať
hady,
10 Zomreli od strachu a popierali, že videli vzduch,
ktorému sa nedalo vyhnúť.
11 Lebo bezbožnosť, odsúdená vlastným
svedectvom, je veľmi bojazlivá a pod tlakom
svedomia vždy predpovedá hrozné veci.
12 Lebo strach nie je nič iné ako zrada úžitku, ktorý
ponúka rozum.
13 A očakávanie zvnútra, keďže je menšie, ráta
nevedomosť viac ako príčinu, ktorá prináša muky.

12. 14 Ale v tú noc spali tým istým spánkom, ktorý bol
skutočne neznesiteľný a ktorý na nich prišiel z dna
nevyhnutného pekla,
15 Sčasti ich trápili príšerné zjavenia a sčasti
omdlievali, srdce im zlyhávalo, lebo ich náhle
zmocnil sa nehľadaný strach.
16 A tak každý, kto tam padol, bol prísne držaný,
zavretý vo väzení bez železných mreží,
17 Lebo či už bol hospodárom, pastierom alebo
robotníkom na poli, bol dostihnutý a znášal
nevyhnutnosť, ktorej sa nedalo vyhnúť, lebo všetci
boli spútaní jednou reťazou temnoty.
18 Či už to bol hvízdavý vietor alebo melodický
hluk vtákov medzi rozprestierajúcimi sa konármi,
alebo príjemný pád tečúcej vody,
19 Alebo strašný zvuk hádzaných kameňov, alebo
beh, ktorý nebolo vidieť preskakujúcu zver, alebo
burácajúci hlas najdivokejšej divej zveri, alebo
odrazenú ozvenu z dutých hôr; tieto veci ich
prinútili omdlieť od strachu.
20 Lebo celý svet žiaril jasným svetlom a nikomu
nič nebránilo v práci.
21 Len nad nimi sa rozprestierala ťažká noc, obraz
tej temnoty, ktorá ich mala potom prijať, no oni
sami boli smutnejší ako tma.
KAPITOLA 18
1 Tvoji svätí však mali veľmi veľké svetlo, ktorých
hlas počuli a nevideli ich tvar, pretože ani oni
netrpeli tým istým, považovali ich za šťastných.
2 Ale teraz im neublížili, od ktorých sa im predtým
stalo krivda, ďakovali im a prosili ich za odpustenie,
že boli nepriateľmi.
3 Namiesto toho si im dal horiaci ohnivý stĺp, aby
bol sprievodcom na neznámej ceste a neškodné
slnko, aby ich slušne pohostilo.
4 Lebo oni boli hodní, aby boli zbavení svetla a
uväznení v tme, ktorí držali zavretých tvojich synov,
skrze ktorých malo byť svetu dané neskazené svetlo
zákona.
5 A keď sa rozhodli zabiť nemluvňatá svätých,
jedno dieťa bolo vyhodené a zachránené, aby si ich
pokarhal, vzal si množstvo ich detí a úplne si ich
zničil v mohutnej vode.
6 Z tej noci boli naši otcovia vopred potvrdení, že
istotne vediac, na aké prísahy dali vieru, mohli byť
potom dobrej mysle.
7 Tak z tvojho ľudu bola prijatá spása
spravodlivých aj zničenie nepriateľov.
8 Lebo čím si potrestal našich protivníkov, tým si
oslávil aj nás, ktorých si povolal.
9 Spravodlivé deti dobrých ľudí totiž tajne
obetovali a s jedným súhlasom urobili svätý zákon,
aby svätí mali účasť na tom istom dobre a zle,
pričom otcovia teraz spievajú chválospevy.
10 Ale na druhej strane zaznel neľútostný krik
nepriateľov a pre plačúce deti sa rozniesol žalostný
zvuk.
11 Pán a sluha boli potrestaní jedným spôsobom; a
ako kráľ, tak trpel obyčajný človek.
12 Všetci spolu teda mali nespočetné množstvo
mŕtvych s jedným druhom smrti; ani živí nestačili
na to, aby ich pochovali, lebo v jednom okamihu
bolo zničené ich najvznešenejšie potomstvo.
13 Pretože by neverili ničomu pre kúzla; po zničení
prvorodených uznali tento ľud za synov Božích.
14 Lebo kým všetko bolo v tichom tichu a tá noc
bola uprostred jej rýchleho behu,
15 Tvoje všemohúce slovo zoskočilo z neba z
tvojho kráľovského trónu ako krutý bojovník do
skazy,
16 A priniesol svoje nepredstierané prikázanie ako
ostrý meč a vstávanie naplnilo všetko smrťou; a
dotklo sa neba, ale stálo na zemi.
17 Potom ich zrazu rozboleli vidiny strašných snov
a hrôza na nich prišla nehľadaná.
18 A jeden polomŕtvy hodený sem a druhý tam
ukázal príčinu jeho smrti.
19Lebo sny, ktoré ich trápili, to predpovedali, aby
nezahynuli a nevedeli, prečo boli sužovaní.
20 Okúsenie smrti sa dotklo aj spravodlivých a na
púšti došlo k záhube zástupu, ale hnev netrval dlho.
21 Vtedy sa bezúhonný muž ponáhľal a postavil sa,
aby ich bránil; a priniesol štít svojej správnej služby,
dokonca modlitbu a zmierenie kadidla, postavil sa
proti hnevu, a tak ukončil nešťastie a vyhlásil, že je
tvojím služobníkom.
22 A tak premohol ničiteľa nie silou tela ani silou
rúk, ale slovom pokoril trestajúceho, odvolávajúc sa
na prísahy a zmluvy uzavreté s otcami.
23 Lebo keď teraz mŕtvi padali na hromady jeden
na druhého a stáli medzi nimi, zastavil hnev a
rozdelil cestu k živým.
24Lebo v dlhom rúchu bol celý svet a v štyroch
radoch kameňov bola vyrytá sláva otcov a tvoja
velebnosť na čelenke jeho hlavy.
25 Tým dal zhubca miesto a bál sa ich, lebo stačilo,
že okúsili len hnev.
KAPITOLA 19
1 Na bezbožných prišiel hnev až do konca bez
milosti, lebo on vedel, čo urobia;
2 Ako im dal dovolenie odísť a rýchlo ich poslal
preč, robili pokánie a prenasledovali ich.
3 Lebo kým ešte smútili a nariekali nad hrobmi
mŕtvych, pridali ďalší hlúpy úklad a prenasledovali
ich ako utečencov, ktorých prosili, aby boli preč.

13. 4 Lebo osud, ktorého boli hodní, ich priviedol k
tomuto koncu a dal im zabudnúť na to, čo sa už
stalo, aby mohli splniť trest, ktorý im chýbal v
mukách.
5 A aby tvoj ľud prešiel podivuhodnou cestou, ale
aby našiel cudziu smrť.
6 Lebo celé stvorenie vo svojom vlastnom druhu
bolo nanovo stvorené, slúžiac zvláštnym
prikázaniam, ktoré im boli dané, aby boli tvoje deti
bez ujmy strážené.
7 Ako totiž oblak zatieňujúci tábor; a tam, kde
predtým stála voda, objavila sa suchá zem; a z
Červeného mora cestou bez prekážok; a z násilného
prúdu zelené pole:
8Kam išiel všetok ľud, ktorý sa bránil tvojou rukou,
vidiac tvoje divy a divy.
9 Lebo išli na slobode ako kone a skákali ako
baránky, chválili ťa, Pane, ktorý si ich vyslobodil.
10 Veď ešte pamätali na to, čo sa dialo, keď bývali
v cudzej krajine, ako zem rodila muchy namiesto
dobytka a ako rieka namiesto rýb vyvrhla množstvo
žiab.
11 Potom však uvideli novú generáciu hydiny, keď
pod vedením svojho chúťka si pýtali jemné mäso.
12 Lebo prepelice k nim vystupovali z mora, aby sa
uspokojili.
13 A tresty prišli na hriešnikov nie bez predošlých
znamení silou hromu, lebo trpeli spravodlivo podľa
svojej vlastnej bezbožnosti, pretože sa voči
cudzincom správali tvrdšie a nenávistnejšie.
14 Sodomčania totiž neprijali tých, ktorých pri
príchode nepoznali, ale priviedli do otroctva
priateľov, ktorí si ich zaslúžili.
15 A nielen to, ale možno bude mať k tým určitý
rešpekt, pretože používali cudzincov, ktorí nie sú
priateľskí:
16 Ale títo veľmi ťažko sužovali ich, ktorých prijali
sviatkami a už sa s nimi stali účastníkmi tých istých
zákonov.
17 Preto boli aj títo zasiahnutí slepotou, ako boli pri
dverách spravodlivého, keď každý obkľúčený
hroznou veľkou tmou hľadal priechod svojimi
vlastnými dverami.
18 Prvky sa totiž v sebe menili akousi harmóniou,
ako keď noty v žaltári menia názov melódie, a
predsa sú vždy zvuky; ktoré možno dobre vnímať
pohľadom na veci, ktoré sa urobili.
19 Lebo pozemské veci sa zmenili na vodné a veci,
ktoré predtým plávali vo vode, teraz šli na zem.
20 Oheň mal moc vo vode, zabudol na svoju
vlastnú cnosť a voda zabudla na jeho uhasínajúcu
povahu.
21 Na druhej strane plamene nestratili mäso
porušiteľných bytostí, hoci v nich chodili;
neroztopili ani ľadový druh nebeského mäsa, ktoré
sa prirodzene roztápalo.
22 Lebo vo všetkom, Pane, si zveleboval svoj ľud a
oslavoval si ho, ani si naň nehľadel ľahkovážne, ale
vždy a všade si mu pomáhal.