Koučovanie v školskej
       praxi



   PaedDr. Martina Chalachánová
Čo je koučovanie

Koučovanie = nedirektívny spôsob riadenia alebo aj
štýl vedenia ľudí. Je protipólom prikazovania
a kontroly. Je to:
•dlhodobá starostlivosť o človeka a jeho rast




•vzťah a proces kedy kouč pomáha koučovanému pri
dosahovaní jeho vízií, cieľov a želaní.
Koučing

• vedie koučovaného k prevzatiu alebo zvýšeniu
 zodpovednosti za plánovanie a dosahovanie
 vlastných cieľov,
• pomáha ciele vymedziť ale aj ich dosiahnuť
 efektívnejšie a rýchlejšie,
• uvoľňuje potenciál človeka
 a umožňuje mu zvýšiť svoj
 výkon a dosiahnuť
 stanovené ciele.
Kľúčový prvok v procese
             koučovania
...je facilitovať (uľahčovať) proces myslenia
koučovaného.

Ten si potrebuje uvedomiť 3 veci:
  nápad (čo chce),
  plán (ako to môže dosiahnuť),
  akciu (čo pre to musí urobiť).


Niektorí sa do realizácie svojich nápadov nepustia,
lebo nemajú predstavu o výsledku ani o spôsobe
jeho dosiahnutia.
Koučing je založený

...na poskytovaní spätnej väzby koučovanému
s cieľom:
 zlepšenia jeho vnímania reality,
 pomoci vytvárať realistickejší pohľad na problém
  a možnosti jeho riešenia,
 na jeho silné a slabé stránky.
Štyri štádiá vedenia ľudí

Ak do práce nastúpi nový zamestnanec je ho
potrebné uviesť do firemnej kultúry, oboznámiť ho
s jeho povinnosťami, možným spôsobom riešenia
úloh...

           mentoring
Štyri štádiá vedenia ľudí

Druhé štádium - delegovanie:
prítomná určitá miera jeho samostatnosti
cieľ (pracovnú úlohu a spôsob jej riešenia) ja daný
zvonka
možnosť voliť spôsob vykonania činnosti, nadriadený
má ale stále možnosť zamietnuť spôsob riešenia
Štyri štádiá vedenia ľudí

Tretie štádium - participácia:

možnosť spoluurčovať ciele a spolurozhodovať
o spôsobe riešenia úloh
vo vyššej miere prejav vnútornej motivácia
a angažovanosti
Štyri štádiá vedenia ľudí

Najrozvinutejším vzťah medzi zamestnancom
a zamestnávateľom - koučing.
 voľba cieľa i spôsoby prevedenia úloh
 samostatné rozhodovanie o spôsobe riešenia problémov
 diskusie s kolegami, rozhodovanie tak, aby dosiahli
  konsenzus

 vedúci zamestnanec (kouč) = motivátor zamestnanca
 autoevaluácia zamestnanca
 po konzultácii s vedúcim si sám stanovuje opatrenia
 definuje si vlastné rozvojové ciele i spôsob ich dosiahnutia
Porovnanie
  Riadenie
  + kontrola




Koučovanie = najefektívnejší spôsob vedenia ľudí, Sloboda +
                                                  zodpovednosť
lebo:
•poskytuje vysokú mieru osobnej slobody + zodpovednosti,
•umožňuje mu rozvíjať sa.
Odlišnosť koučovania od
   iných foriem práce
       s klientmi
Koučovanie ako štýl vedenia
   jednotlivcov a tímov
 Základ je zapojiť viac zamestnancov do plánovania aktivít,
  rozhodovaní o strategických krokoch a hodnotenia
  dosahovaných výsledkov.
 Koučing ako štýl riadenia uvoľňuje potenciál
  pracovníkov, motivuje ich k prevzatiu väčšej zodpovednosti
  za vlastnú prácu a uplatňovanie vlastnej iniciatívy pri plnení
  úloh.
Dôležité!

Koučovanie sa od iných foriem práce s klientmi líši
tým, že kouč
  neposkytuje odborné rady,
  nehodnotí,
  ale len
  facilituje (uľahčuje)
  a
  štrukturuje proces myslenia koučovaného.
McGregorova teória X-Y

Túto teóriu vyvinul americký psychológ Douglas
 McGregor v roku 1960.
Poskytuje zaujímavé východiská pre prácu leadra
 i kouča, môže upresniť princípy koučovania
 v prostredí školy.
Teórie X a Y sú odlišné teórie pracovnej motivácie
 ľudí.
Hoci v živote nie je všetko len biele a len čierne,
 často vidíme tendenciu manažérov/učiteľov/tých,
 čo pracujú s ľuďmi k určitému druhu chovania.
Teória X
 Zamestnancov/žiakov treba do práce nútiť, lebo vo svojej
  podstate sú leniví, nemajú nijakú ctižiadosť a kedykoľvek by
  mali príležitosť, práci i zodpovednosti by sa vyhli.
 Preto treba v organizácii/škole zaviesť tvrdú disciplínu
  a zamestnancov/žiakov pravidelne kontrolovať.
Teória X
 Zamestnancom/žiakom sa nedá dôverovať a preto je
  potrebné, aby mali neustály dozor.
 Organizácia musí mať striktne hierarchickú štruktúru
  a vytvorila si efektívny kontrolný systém na každej úrovni
  riadenia.
 Zároveň treba zaviesť systém lákavých odmien, aby bolo
  možné zamestnancov/žiakov motivovať k práci a túto
  motiváciu dlhodobo udržiavať.
Teória Y
 Zamestnanci/žiaci môžu byť ctižiadostiví, motivovaní,
  ochotní prevziať zodpovednosť a pripravení garantovať
  kvalitu svojej práce.
 Keď majú príležitosť, sú schopní realizovať vlastnú kontrolu
  a korigovať spôsoby dosahovania svojich cieľov.
 Priemerný človek nielen prijíma ale aj vyhľadáva príležitosti
  k prevzatiu zodpovednosti, prejaveniu iniciatívy, uplatneniu
  svojich schopností a rozvíjaniu svojho potenciálu.
Teória Y
 Zamestnanca/žiaka
  je možné motivovať
  aj prejavením dôvery
  a poskytnutím väčšej
  voľnosti pri plnení
  úloh.
 Organizačná
  štruktúra by mala
  tento model
  podporovať.
Motivačné faktory v teórii X-
             Y


 Zamestnancov/žiakov je      Zamestnancov/žiakov nie
 možné motivovať len          je možné motivovať len
 prostredníctvom odmien       formou odmien a trestov
 a sankcií (cukru a biča).    (zaistiť ich fyzické potreby
                              (plat, prémie, známky) ale
                              je potrebné uspokojiť aj ich
                              psychické potreby (istota,
                              uznanie, vlastná
                              zodpovednosť,
                              sebarealizácia).
Motivačné faktory v teórii X-
             Y

 Využívajú sa vonkajšie        Podporujú iniciatívu
 pozitívne motivačné faktory     zamestnancov/žiakov
 (odmeny, prémie, známky,        prideľovaním právomocí,
 iné ocenenia) a negatívne       ponukou vzdelávania na
 motivačné faktory (sankcie,     zvýšenie ich kvalifikácie,
                                 rozvíjaním ich potenciálu
 obmedzenia, strata prémií       prostredníctvom
 a iných benefitov, ostrá        zapojovania do
 kritika a pod.).                náročnejších projektov,
                                 poskytnutím priestoru na
                                 ich sebarealizáciu a pod.
Motivačné faktory v teórii X-
             Y

 Zamestnanci/žiaci len       Spokojnosť zamestnanca/žiaka je
  plnia príkazy, nie je tu     samo o sebe motivácia , ktorá mu
  priestor pre vlastnú         umožňuje podávať dobrý
  iniciatívu.                  pracovný výkon.
                              Vedomie, že môže rozvíjať svoje
 Prípadná iniciatíva je
                               schopnosti a uplatniť ich
  hneď potlačená ako           prostredníctvom pracovných úloh
  možný zdroj ohrozenia        vyvoláva u zamestnanca/žiaka
  stability.                   uspokojenie a prispieva
                               k posilňovaniu lojality voči
                               firme/škole.
Dôsledky uplatňovania
           teórie X
V prípade, že vedúci pracovník/učiteľ uplatňuje
 predpoklad, že potenciál jeho podriadených/žiakov
 je obmedzený, že sa na nich nemôžu spoliehať, že
 majú tendenciu sa práci vyhýbať a sabotovať ju,
 podriadení stratia motiváciu a začnú sa prejavovať
 presne podľa jeho predstáv.
Problémy s aplikáciou teórie X-Y

Pre určitý typ pracovníkov/žiakov je spôsob
 riadenia X vhodný. Niektorých musíme do práce
 poháňať.

Vzťah človeka k práci:
  baví ma to = Y
  nebaví ma to = X
Prístupy založené na teórii Y sa dajú úspešne
 využívať aj u žiakov vyšších ročníkov ZŠ a na
 stredných školách.
Aplikácia teórie X-Y na
    vedenie ľudí/vzdelávanie
Teória X zodpovedá mentoringu, Y zavádzaniu
 modelu koučovania.
X vychádza z neskúsenosti pracovníka/žiaka, Y
 poskytuje priestor pre plné využitie jeho kapacity
 a príležitosť pre rozvinutie jeho potenciálu.
Faktory vstupujúce do
       procesu koučovania

                      Spätná väzba




Spätná väzba               Spätná väzba
Spätná väzba

Spätná väzba sa podľa efektu na zmenu správania
 delí na:
   • kladnú
   • negatívnu
Pozitívna spätná väzba je obvykle spájaná
 s príjemnými dôsledkami (odmena, pochvala)
 negatívna s nepríjemnými (trest, kritika).
Princípy konštruktívnej
          spätnej väzby
Mala by byť špecifická, konkrétna a orientovaná na
 situáciu (výsledok).
Musí byť zároveň zrozumiteľná, akceptovateľná
 a motivujúca.
Aby bola efektná a splnila svoj účel (bola prijatá),
 musí byť nestranná a pokiaľ je to možné
 nehodnotiaca. Len tak je možné zaručiť, že
 pomôže a voči nej sa žiak nebude búriť.
Spätná väzba ≠ kritika!!!
Porovnanie


 ponúka neutrálnu výpoveď         zameriava sa na
  o danej situácii či výsledku,     hodnotenie človeka ako
 ide o popis tejto situácie,       takého aký je a poukázanie
                                    na to aký by nemal byť,
  alebo vlastných pocitov pri
                                   ide o negatívnu výpoveď
  jej sledovaní,
                                    o človeku, ktorá sa dotýka
 je orientovaná na                 jeho hodnôt, postojov,
  budúcnosť,                        spôsobu života a pod.,
 vytvára príležitosť              kritizovaný má tendenciu ju
  k sebazmene.                      odmietať,
                                   stavia sa do defenzívy.
Dôležité!

Kouč pracuje zásadne len s pozitívnou spätnou
 väzbou.
Aby mohla byť motivujúca, musí mať pre
 klienta osobnú hodnotu.
Sebareflexia klienta

Má vplyv na proces koučovania a jeho výsledky.
Pri nízkom sebavedomí – človek si kladie nízke
 ciele a očakáva skôr neúspech.
Pri neadekvátne zvýšenom sebavedomí si
 naopak jedinec dáva príliš vysoké
 ciele, nezodpovedajúce jeho
 možnostiam a schopnostiam.
Sebareflexia klienta

Nástroj na sebapoznanie a zvýšenie
 sebauvedomenia vytvorili Joseph Luft a Harrington
 Ingham v 60.rokoch minulého storočia – tzv. okno
 Johariho.
Názov vznikol podľa ich krstných mien Joe
 a Harry.
Tento model je založený na vzťahu „ja“ k druhým
 ľuďom.
Kouč sa uplatní pri práci so slepým a skrytým
   kvadrantom, niekedy aj s neznámym.
Atribučný štýl
Má význam pre úspešnosť ľudského správania.
Ľudia s optimistickým atribučným štýlom očakávajú
 úspech. Atribúcia úspešnosti – „mám na to vplyv“.
 Prípadný neúspech pripisujú vonkajším okolnostiam
 (príklady boli ťažké, bolela ma hlava).
Ľudia s pesimistickým atribučným štýlom majú
 sklon k pocitu, že nemajú na svoj život vplyv.
Očakávajú neúspech – „nemôžem to ovplyvniť, je to
 mimo moje možnosti“.
Ak sa dostaví neúspech pripisujú to vnútorným
 podmienkam – „ja som tušila, že sa to nemôže
 podariť“, „vždy to takto dopadne“.
Predstavy a skutočnosti




Každý deň sa stretávame s tým, že keď sa dvaja o niečom
spolu bavia, nemusia tie isté pojmy chápať rovnako, alebo aj
keď ich rovnako chápu zasadzujú ich do rôzneho kontextu.
Predstavy a skutočnosti




Tu je prienik malý – model môže predstavovať príslušníkov rôznych
sociálnych vrstiev, odlišných záujmov, iného veku, pohlavia,
profesie... Ak sa jedná o kouča a klienta, môžu mať problémy
„naladiť sa“ na rovnakú vlnu.
Predstavy a skutočnosti




Tu si kouč a klient môžu dobre rozumieť. Majú napríklad
podobný systém hodnôt, podobné skúsenosti a pod.
Interpretačné schémy

Interpretačné schémy sú charakteristické tým, že
 venujeme pozornosť určitému faktoru, pričom iné
 odsúvame do úzadia – vnímame výberovo. Na
 rovnaké udalosti môžu ľudia reagovať rôzne
 v závislosti od voľby interpretačnej schémy.
Napríklad:
  „nepodarilo sa mi to, lebo som mal málo času“
  „nepodarilo sa mi to, lebo na to nemám dostatok schopností“
  „nepodarilo sa mi to a vôbec sa tomu nečudujem, vôbec som
   nepredpokladala, že sa mi to podarí“
Interpretačné schémy

 Niekedy sa interpretačné schémy začínajú zakotvovať
 a človek jedná podľa „vyjazdených koľají“. Toto je veľká
 výzva pre kouča a zároveň úskalie jeho práce.
Časová perspektíva
 Je dôležitá pre plánovanie a dosahovanie cieľov.
 Človek môže sám seba pretvárať, vytvárať vlastné scenáre
  vývoja, nachádzať rôzne perspektívy.
 Budúcnosť sa pred človekom
  otvára so svojimi možnosťami a vyžaduje
  od neho neustále rozhodovanie.
 Ľudia sa rôzne orientujú v čase. Úlohou kouča
  je postupne rozširovať životnú perspektívu
  koučovaného a rozvíjať jeho schopnosť
  plánovať svoje budúce kroky.
Motivácia klienta
Pre úspech koučovania je dôležité rozpoznať aké
 pohnútky vedú jedinca k činnosti, teda aká je jeho
 motivácia.
Motivácia je
  hnacím motorom všetkého ľudského konania a snahy,
  je palivom, ktoré umožňuje vyvíjať aktivitu, dosahovať
   ciele a prekonávať bariéry,
  je podnetom k určitému správaniu a jednaniu človeka,
  dáva ľudskému správaniu potrebnú energiu,
  určuje jeho smer a silu,
  spoluurčuje jeho trvanie.
Koučovací proces
     v praxi
Základná metóda koučingu


kladenie špecifických otázok, ktoré majú doviesť
koučovaného k:
 sebereflexii,
lepšiemu sebapoznaniu,
k definovaniu jeho vlastnej budúcnosti,
k vymedzeniu vlastných cieľov i spôsobu ich
dosahovania,
k uskutočneniu svojich krátkodobých i dlhodobých
plánov.
Nástroje uplatňované
          v koučovaní
Kľúčové nástroje v koučovaní sú aktívne
 počúvanie a špecifický spôsob kladenia
 otázok.
Ďalej rôzne špeciálne metódy a postupy pôvodne
 vyvinuté pre prácu s ľuďmi – rôzne hodnotiace
 a diagnostické nástroje (SWOT analýza,
 škálovanie, barometer nálady...).
Okrem toho kouč môže oživovať svoju prácu
 príkladmi z praxe.
Aktívne počúvanie
Aktívne počúvanie na rozdiel od bežného počúvania
 je cieľavedomé a riadené.
Predpokladá úplné odpútanie sa kouča od vlastných
 problémov a starostí a úplné sústredenie na to, čo
 klient v diskusii podáva a ako to podáva.
Ten, kto aktívne počúva vytvára bezpečné prostredie
 pre komunikáciu (atmosféru dôvery) a povzbudzuje
 hovoriaceho k tomu, aby voľne vyjadril svoje
 myšlienky, názory, predstavy a postoje.
Aktívnym počúvaním, získavate informácie ale aj si
 overuje, či im dobre porozumel (t.j. získavame spätnú
 väzbu).
Bežné koučovacie otázky

Sú otázky doplňovacie. Začínajú zvyčajne
 opytovacími zámenami (kto, čo, kedy, dokedy,
 koľko, ako, do akej miery...).
Takéto otázky vyžadujú širšiu odpoveď klienta
 a nútia ho hlbšie sa zamyslieť nad odpoveďou.
Výnimku tvoria otázky začínajúce na zámeno
 „prečo“. Tieto treba používať citlivo a s rozvahou,
 lebo nie sú podnetom k hľadaniu riešenia ale skôr
 skúmaniu dôvodov vlastného počínania
 a zamysleniu sa nad vlastnými motívmi a zámermi.
Bežné koučovacie otázky

Výnimku tvoria otázky začínajúce na zámeno
 „prečo“. Tieto treba používať citlivo a s rozvahou,
 lebo nie sú podnetom k hľadaniu riešenia ale skôr
 skúmaniu dôvodov vlastného počínania
 a zamysleniu sa nad vlastnými motívmi a zámermi.
Všimnime si rozdiel v otázkach:
  Ako si to urobil?
  Prečo si to urobil?
Pri „ako“, skôr popisujeme postup, pri „prečo“ skôr
 hodnotíme.
Bežné koučovacie otázky

Nie je vhodné klásť otázky, na ktoré je možné
 odpovedať áno alebo nie (zisťovacie otázky) alebo
 otázky pri ktorých si klient vyberá jednu z možností
 odpovede (vylučovacie otázky).
Pri vylučovacích otázkach sa radšej pýtajme takto:
  Hovoríte že máte možnosť X a Y. Ku ktorej sa
   prikláňate?
  Pokiaľ sa rozhodnete pre X, čo to pre realizáciu Vášho
   cieľa bude znamenať? Ako to ovplyvní...?
  Čo sa stane, keď si zvolíte možnosť Y?
Magické otázky
 Tie, ktoré pomáhajú klientovi ujasniť si svoj cieľ, predstaviť
  si ho ako splnený, alebo nájsť spôsob riešenia problému, či
  dosiahnutia cieľa. Týmto otázkach predchádza „naladenie“.
  Napríklad:
  Predstavte si, že sa stal zázrak a váš cieľ je splnený. Čo je
   inak?
  Predstavte si váš cieľ splnený. Aké boli míľniky, ktoré ste pri
   plnení vášho cieľa museli prekonať? Aký bol krok 1.?
  Predstavte si, že môžete získať všetko, čo si želáte. Čo by to
   bolo?
  Predstavte si, že sa môžete o tom porozprávať
   s najskúsenejším človekom, ktorého poznáte alebo ktorého si
   viete predstaviť. Čo by vám asi povedal, čo máte v danej
   situácii urobiť?
  Predstavte si, že by vás poprosila o pomoc s riešením tejto
   záležitosti vaša kolegyňa. Čo by ste jej poradila?
Časová os na vnímanie
      časovej perspektívy
Os má hodnoty 0 až 10 (0 = zámer, 10 = splnený
 cieľ). Je vhodné ju napísať na veľký pás papiera.
Klient sa postaví chrbtom k číslu 10 (splnený cieľ)
 a pozerá sa smerom do prítomnosti.
Pocitovo je to iné vnímanie ako keby sa pozeral
 opačným smerom – k svojmu nenaplnenému cieľu.
  Z takej perspektívy je cieľ príliš vzdialený a ťažko
 dosiahnuteľný.
Sledovanie vlastnej cesty k dosiahnutiu cieľa
 motivuje klienta k prekonávaniu prekážok
 a posilňuje jeho dôveru vo vlastné schopnosti.
Čínske menu
Kouč nemá radiť.
Môže sa však dostať do situácie, že sa klient sám
 nevie pohnúť. Vtedy môže kouč ponúknuť na zváženie
 rôzne spôsoby riešenia.
Je dôležité mu ich podsunúť tak, aby sa klient necítil
 neschopný a nestratil dôveru vo svoje schopnosti.
  Napr.: Viem o niekoľkých zaujímavých riešeniach tohto
   problému. Chcete ich počuť?
Je potrebné aby riešenia boli minimálne tri. Vtedy
 klient má možnosť výberu a nemá pocit, že je koučom
 akokoľvek ovplyvňovaný.
Grafické prvky v koučovaní
V procese koučovania je výhodné používať rôzne
 grafické prvky – škály, tabuľky, grafy, schémy,
 diagramy...
Pomáhajú klientovi k sebeuvedomeniu, lebo mu
 poskytujú spätnú väzbu o vlastných postojoch
 a náhľad na určité záležitosti či okolnosti vlastného
 života.
Človek často tuší „ako je to“, ale len keď danú
 skutočnosť vidí na papieri „čierne na bielom“, uvedomí
 si určité postoje či súvislosti v plnej miere.
Názorné pomôcky pomáhajú zamerať pozornosť
 klienta na určité aspekty reality a presmerovať spôsob
 jeho uvažovania.
Kruhový výsečový diagram
Kruhový výsečový diagram
                       zdravie
                  10
        zábava                   práca
                       5

                           1
 vzdelanie                            peniaze




         vzťahy                  rodina

                       bývanie
Spojnicový graf
                      zdravie
                 10
        zábava                  práca
                      5

                          1
vzdelanie                            peniaze




      vzťahy                    rodina

                      bývanie
Spojnicový graf
                      zdravie
                 10
        zábava                  práca
                      5

                          1
vzdelanie                            peniaze




       vzťahy                   rodina

                      bývanie
Barometer nálady
Umožní zistiť:
naladenie skupiny    +1
alebo jedinca na             NADŠENIE
koučovací proces,
stupeň zapojenia   + 0,5
do procesu
koučovania,          0       ĽAHOSTAJNOSŤ
úrovne spokojnosti
s určitou oblasťou
a vôbec s všetkými - 0,5
oblasťami, kde
pracujeme
s emóciami.          -1      REZIGNÁCIA
Energetický kotol

Energetický kotol je diagnostický nástroj na
 zistenie energetickej bilancie jednotlivca.
Každý človek disponuje určitým množstvom
 energie, ktorú môže využiť.
Toto množstvo energie v priebehu rokov kolíše.
Pre účel zisťovania dostupnej energie a faktory,
 ktoré toto množstvo ovplyvňujú bol vyvinutý nástroj
 – energetický kotol.
Energetický   Energetické vstupy
   kotol

              Energetické optimum 85%




                  Energetický prah 50%



              Energetické minimum 30%

               Energetické úniky
Energetický kotol

Energetický kotol pomôže jedincovi ujasniť si, čo
 mu energiu dodáva (rodina, koníčky...) a čo mu
 naopak energiu uberá (čo tvorí energetické diery).
Kouč pracuje s klientom na úrovni energetických
 dier (prekážky, vnútorné bariéry, malé
 sebavedomie...) ale aj prítokov (možnosti,
 príležitosti, schopnosti, potenciál...).
Pomôže mu tak odstrániť bariéry a posilňovať
 vnútorné zdroje, ktoré ho energeticky nabíjajú.
Metoda Kaizen
Je prevziata z východných filozofických smerov,
 premietajú sa do riadenia iných činností.
Kaizen znamená malé kroky, malé úspechy, malé
 radosti...
Kouč ich vedie, aby sa naučil nové návyky a realizoval
 zmeny po malých krokoch. Napríklad 5 minút denne sa
 hrať so psom, 5 minút jazdiť na rotopede...
Svoje pokroky si klient zaznamenáva do zápisníka
 a pozoruje svoj vývoj. Postupne zvyšuje čas alebo robí
 dané aktivity dlhšie.
Tieto aktivity pomáhajú klientovi neutralizovať stres,
 pričom aktivity nie sú náročné na jeho čas a energiu.
Príklady z praxe a príbehy

Môžu poslúžiť koučovi ako motivácia klienta,
 podnet k zamysleniu.
Je dobré si robiť „zbierku“
 príbehov (zapisovať si ich)
 a v potrebnej chvíli ich využiť.
Model GROW
Model GROW je univerzálny nástroj pre koučovanie.
Uplatňuje sa pri koučovaní skupín aj jednotlivcov.
Jednotlivé etapy tohto procesu môžeme zhrnúť do
takéhoto poradia.
Definovať cieľ, t.j. kam smerujeme, kam chceme
dospieť (G = Goal Setting).
Popísať súčasný stav, t.j. kde sme teraz, čo sa nám
páči a čo nepáči (R = Reality).
Vymedziť riešenia, t.j. aké máme možnosti, aké riziká
môžeme očakávať (O = Options).
Akčný plán, t.j. čo pre to konkrétne urobíme. (W =
Will, t.j. who, what, when).
Prvá etapa koučovacieho
           procesu
Pri ich vymedzovaní sa
 často používa metóda
 SMART.
Metóda SMART
Cieľ by mal spĺňať nasledovné kritériá:
 S = špecifický, t.j. zrozumiteľný, jasne formulovaný, konkrétna
  požiadavka na výsledok,
 M = merateľný, t.j. môžeme sa presvedčiť o jeho splnení,
  výsledok môžeme hodnotiť,
 A = ambiciózny, t.j. cieľ je pre nás dostatočne náročný
  a stimulujúci,
 R = realistický (realizovateľný), t.j. primeraný cieľ zvládnuteľný
  v daných podmienkach,
 T = terminovaný, t.j. stanovená dĺžka trvania a časový limit
  dosiahnutia.
Niekde sa namiesto A – ambiciózny uvádza A –
  akceptovateľný. Pre prácu so skupinou je druhá verzia
  lepšia, cieľ musia akceptovať všetci členovia skupiny.
Metóda SMARTER

Niekedy sa stane, že cieľ prejde všetkými
 kritériami SMART ale je z pohľadu klienta málo
 zábavný, nezaujímavý alebo nudný.
Je to zväčša vtedy, ak je tento cieľ daný
 z vonkajška (od nadriadeného, partnera a pod.).
Preto sa táto metóda upravila na SMARTER, kde
 E je Exciting = vzrušujúci a R je Recorded =
 zaznamenaný, niekde uvádzajú aj Rewarding =
 prospešný, užitočný.
Druhá etapa koučovacieho
           procesu
 V tejto etape sa často využíva obľúbený diagnostický
  nástroj – SWOT analýza.
 Zahŕňa hodnotenie vnútorných aj vonkajších podmienok.




   S (Strenghts) = popis         W (Weaknesses) = popis
      silných stránok                slabých stránok

                                 T (Threats) = prognóza
    O (Opportunities) =
                               hrozieb, ohrození realizácie
   prognóza príležitostí
                                          cieľa
Tretia etapa koučovacieho
            procesu
Hľadanie vhodných stratégií k dosiahnutiu
 stanoveného cieľa.
Táto etapa je veľmi náročná, vyžaduje od kouča
 určitý odstup. Často ho láka poskytnúť klientovi
 dobré rady, v tejto etape je to však
 kontraproduktívne.
Kouč by sa mal len zamerať na pomoc klientovi
 v tom, aby si ujasnil svoje možnosti, objavil
 prípadné prekážky a vyhodnotil svoje šance pri
 riešení problému.
Štvrtá etapa koučovacieho
            procesu
Táto etapa je kľúčová pre ukončenie koučovacieho
 procesu i pre rozvoj klienta.
Týka sa prevzatia zodpovednosti klienta za
 konkrétny čin (akciu), t.j. „čo pre to urobím“.
Schéma nadväznosti etáp
     koučovania
               Vo fáze G a R je
               potrebné previesť
               spätnú väzbu. Overujú
               sa dohody
               z predchádzajúcej fázy
               a ich splnenie (treba
               upraviť cieľ alebo
               stanoviť iný).
               Vo fáze R ide o zistenie
               nového súčasného
               stavu. Reflexia je pre
               úspech koučovacieho
               procesu kľúčová.
Možnosti aplikácie
        koučovania v škole
Koučovanie vo výučbe
Koučovanie členov žiackej samosprávy
Tímové koučovanie v praxi školy
Koučovanie vo výchove k voľbe povolania
Riadenie kvality v škole, hodnotenie
 zamestnancov, motivačné hodnotenie učiteľov
Riadenie zmeny v škole, autoevaluačný proces,
 proces rozvoja školy
Zdroje
 Viola Horská: Koučování ve školní praxi (GRADA)
 Paul Birch: Koučování (CP Books)
 Elisabeth Haberleitner, Elisabeth Deistler, Robert Ungvari:
  Vedení lidí a koučování v každodenní praxi (GRADA)
 Sabine Demkowski, Fiona Eldridge, Ian Hunter: 7 kroků
  efektívního koučování (C PRESS)
 http://www.karierovykoucing.sk/
 http://www.sme.sk/c/695984/koucing-nie-je-prepychom-ale-
  nutnostou.html
 http://scan.sk/
 http://www.koucing.org/
 http://www.coachingplus.org/koucing.html
Ďakujem za pozornosť

Koucovanie poprad

  • 1.
    Koučovanie v školskej praxi PaedDr. Martina Chalachánová
  • 2.
    Čo je koučovanie Koučovanie= nedirektívny spôsob riadenia alebo aj štýl vedenia ľudí. Je protipólom prikazovania a kontroly. Je to: •dlhodobá starostlivosť o človeka a jeho rast •vzťah a proces kedy kouč pomáha koučovanému pri dosahovaní jeho vízií, cieľov a želaní.
  • 3.
    Koučing • vedie koučovanéhok prevzatiu alebo zvýšeniu zodpovednosti za plánovanie a dosahovanie vlastných cieľov, • pomáha ciele vymedziť ale aj ich dosiahnuť efektívnejšie a rýchlejšie, • uvoľňuje potenciál človeka a umožňuje mu zvýšiť svoj výkon a dosiahnuť stanovené ciele.
  • 4.
    Kľúčový prvok v procese koučovania ...je facilitovať (uľahčovať) proces myslenia koučovaného. Ten si potrebuje uvedomiť 3 veci: nápad (čo chce), plán (ako to môže dosiahnuť), akciu (čo pre to musí urobiť). Niektorí sa do realizácie svojich nápadov nepustia, lebo nemajú predstavu o výsledku ani o spôsobe jeho dosiahnutia.
  • 5.
    Koučing je založený ...naposkytovaní spätnej väzby koučovanému s cieľom: zlepšenia jeho vnímania reality, pomoci vytvárať realistickejší pohľad na problém a možnosti jeho riešenia, na jeho silné a slabé stránky.
  • 6.
    Štyri štádiá vedeniaľudí Ak do práce nastúpi nový zamestnanec je ho potrebné uviesť do firemnej kultúry, oboznámiť ho s jeho povinnosťami, možným spôsobom riešenia úloh... mentoring
  • 7.
    Štyri štádiá vedeniaľudí Druhé štádium - delegovanie: prítomná určitá miera jeho samostatnosti cieľ (pracovnú úlohu a spôsob jej riešenia) ja daný zvonka možnosť voliť spôsob vykonania činnosti, nadriadený má ale stále možnosť zamietnuť spôsob riešenia
  • 8.
    Štyri štádiá vedeniaľudí Tretie štádium - participácia: možnosť spoluurčovať ciele a spolurozhodovať o spôsobe riešenia úloh vo vyššej miere prejav vnútornej motivácia a angažovanosti
  • 9.
    Štyri štádiá vedeniaľudí Najrozvinutejším vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom - koučing.  voľba cieľa i spôsoby prevedenia úloh  samostatné rozhodovanie o spôsobe riešenia problémov  diskusie s kolegami, rozhodovanie tak, aby dosiahli konsenzus  vedúci zamestnanec (kouč) = motivátor zamestnanca  autoevaluácia zamestnanca  po konzultácii s vedúcim si sám stanovuje opatrenia  definuje si vlastné rozvojové ciele i spôsob ich dosiahnutia
  • 10.
    Porovnanie Riadenie + kontrola Koučovanie = najefektívnejší spôsob vedenia ľudí, Sloboda + zodpovednosť lebo: •poskytuje vysokú mieru osobnej slobody + zodpovednosti, •umožňuje mu rozvíjať sa.
  • 11.
    Odlišnosť koučovania od iných foriem práce s klientmi
  • 12.
    Koučovanie ako štýlvedenia jednotlivcov a tímov  Základ je zapojiť viac zamestnancov do plánovania aktivít, rozhodovaní o strategických krokoch a hodnotenia dosahovaných výsledkov.  Koučing ako štýl riadenia uvoľňuje potenciál pracovníkov, motivuje ich k prevzatiu väčšej zodpovednosti za vlastnú prácu a uplatňovanie vlastnej iniciatívy pri plnení úloh.
  • 13.
    Dôležité! Koučovanie sa odiných foriem práce s klientmi líši tým, že kouč neposkytuje odborné rady, nehodnotí, ale len facilituje (uľahčuje) a štrukturuje proces myslenia koučovaného.
  • 14.
    McGregorova teória X-Y Tútoteóriu vyvinul americký psychológ Douglas McGregor v roku 1960. Poskytuje zaujímavé východiská pre prácu leadra i kouča, môže upresniť princípy koučovania v prostredí školy. Teórie X a Y sú odlišné teórie pracovnej motivácie ľudí. Hoci v živote nie je všetko len biele a len čierne, často vidíme tendenciu manažérov/učiteľov/tých, čo pracujú s ľuďmi k určitému druhu chovania.
  • 15.
    Teória X  Zamestnancov/žiakovtreba do práce nútiť, lebo vo svojej podstate sú leniví, nemajú nijakú ctižiadosť a kedykoľvek by mali príležitosť, práci i zodpovednosti by sa vyhli.  Preto treba v organizácii/škole zaviesť tvrdú disciplínu a zamestnancov/žiakov pravidelne kontrolovať.
  • 16.
    Teória X  Zamestnancom/žiakomsa nedá dôverovať a preto je potrebné, aby mali neustály dozor.  Organizácia musí mať striktne hierarchickú štruktúru a vytvorila si efektívny kontrolný systém na každej úrovni riadenia.  Zároveň treba zaviesť systém lákavých odmien, aby bolo možné zamestnancov/žiakov motivovať k práci a túto motiváciu dlhodobo udržiavať.
  • 17.
    Teória Y  Zamestnanci/žiacimôžu byť ctižiadostiví, motivovaní, ochotní prevziať zodpovednosť a pripravení garantovať kvalitu svojej práce.  Keď majú príležitosť, sú schopní realizovať vlastnú kontrolu a korigovať spôsoby dosahovania svojich cieľov.  Priemerný človek nielen prijíma ale aj vyhľadáva príležitosti k prevzatiu zodpovednosti, prejaveniu iniciatívy, uplatneniu svojich schopností a rozvíjaniu svojho potenciálu.
  • 18.
    Teória Y  Zamestnanca/žiaka je možné motivovať aj prejavením dôvery a poskytnutím väčšej voľnosti pri plnení úloh.  Organizačná štruktúra by mala tento model podporovať.
  • 19.
    Motivačné faktory v teóriiX- Y  Zamestnancov/žiakov je  Zamestnancov/žiakov nie možné motivovať len je možné motivovať len prostredníctvom odmien formou odmien a trestov a sankcií (cukru a biča). (zaistiť ich fyzické potreby (plat, prémie, známky) ale je potrebné uspokojiť aj ich psychické potreby (istota, uznanie, vlastná zodpovednosť, sebarealizácia).
  • 20.
    Motivačné faktory v teóriiX- Y  Využívajú sa vonkajšie  Podporujú iniciatívu pozitívne motivačné faktory zamestnancov/žiakov (odmeny, prémie, známky, prideľovaním právomocí, iné ocenenia) a negatívne ponukou vzdelávania na motivačné faktory (sankcie, zvýšenie ich kvalifikácie, rozvíjaním ich potenciálu obmedzenia, strata prémií prostredníctvom a iných benefitov, ostrá zapojovania do kritika a pod.). náročnejších projektov, poskytnutím priestoru na ich sebarealizáciu a pod.
  • 21.
    Motivačné faktory v teóriiX- Y  Zamestnanci/žiaci len  Spokojnosť zamestnanca/žiaka je plnia príkazy, nie je tu samo o sebe motivácia , ktorá mu priestor pre vlastnú umožňuje podávať dobrý iniciatívu. pracovný výkon.  Vedomie, že môže rozvíjať svoje  Prípadná iniciatíva je schopnosti a uplatniť ich hneď potlačená ako prostredníctvom pracovných úloh možný zdroj ohrozenia vyvoláva u zamestnanca/žiaka stability. uspokojenie a prispieva k posilňovaniu lojality voči firme/škole.
  • 22.
    Dôsledky uplatňovania teórie X V prípade, že vedúci pracovník/učiteľ uplatňuje predpoklad, že potenciál jeho podriadených/žiakov je obmedzený, že sa na nich nemôžu spoliehať, že majú tendenciu sa práci vyhýbať a sabotovať ju, podriadení stratia motiváciu a začnú sa prejavovať presne podľa jeho predstáv.
  • 23.
    Problémy s aplikáciou teórieX-Y Pre určitý typ pracovníkov/žiakov je spôsob riadenia X vhodný. Niektorých musíme do práce poháňať. Vzťah človeka k práci:  baví ma to = Y  nebaví ma to = X Prístupy založené na teórii Y sa dajú úspešne využívať aj u žiakov vyšších ročníkov ZŠ a na stredných školách.
  • 24.
    Aplikácia teórie X-Yna vedenie ľudí/vzdelávanie Teória X zodpovedá mentoringu, Y zavádzaniu modelu koučovania. X vychádza z neskúsenosti pracovníka/žiaka, Y poskytuje priestor pre plné využitie jeho kapacity a príležitosť pre rozvinutie jeho potenciálu.
  • 25.
    Faktory vstupujúce do procesu koučovania Spätná väzba Spätná väzba Spätná väzba
  • 26.
    Spätná väzba Spätná väzbasa podľa efektu na zmenu správania delí na: • kladnú • negatívnu Pozitívna spätná väzba je obvykle spájaná s príjemnými dôsledkami (odmena, pochvala) negatívna s nepríjemnými (trest, kritika).
  • 27.
    Princípy konštruktívnej spätnej väzby Mala by byť špecifická, konkrétna a orientovaná na situáciu (výsledok). Musí byť zároveň zrozumiteľná, akceptovateľná a motivujúca. Aby bola efektná a splnila svoj účel (bola prijatá), musí byť nestranná a pokiaľ je to možné nehodnotiaca. Len tak je možné zaručiť, že pomôže a voči nej sa žiak nebude búriť. Spätná väzba ≠ kritika!!!
  • 28.
    Porovnanie  ponúka neutrálnuvýpoveď  zameriava sa na o danej situácii či výsledku, hodnotenie človeka ako  ide o popis tejto situácie, takého aký je a poukázanie na to aký by nemal byť, alebo vlastných pocitov pri  ide o negatívnu výpoveď jej sledovaní, o človeku, ktorá sa dotýka  je orientovaná na jeho hodnôt, postojov, budúcnosť, spôsobu života a pod.,  vytvára príležitosť  kritizovaný má tendenciu ju k sebazmene. odmietať,  stavia sa do defenzívy.
  • 29.
    Dôležité! Kouč pracuje zásadnelen s pozitívnou spätnou väzbou. Aby mohla byť motivujúca, musí mať pre klienta osobnú hodnotu.
  • 30.
    Sebareflexia klienta Má vplyvna proces koučovania a jeho výsledky. Pri nízkom sebavedomí – človek si kladie nízke ciele a očakáva skôr neúspech. Pri neadekvátne zvýšenom sebavedomí si naopak jedinec dáva príliš vysoké ciele, nezodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam.
  • 31.
    Sebareflexia klienta Nástroj nasebapoznanie a zvýšenie sebauvedomenia vytvorili Joseph Luft a Harrington Ingham v 60.rokoch minulého storočia – tzv. okno Johariho. Názov vznikol podľa ich krstných mien Joe a Harry. Tento model je založený na vzťahu „ja“ k druhým ľuďom.
  • 32.
    Kouč sa uplatnípri práci so slepým a skrytým kvadrantom, niekedy aj s neznámym.
  • 33.
    Atribučný štýl Má význampre úspešnosť ľudského správania. Ľudia s optimistickým atribučným štýlom očakávajú úspech. Atribúcia úspešnosti – „mám na to vplyv“. Prípadný neúspech pripisujú vonkajším okolnostiam (príklady boli ťažké, bolela ma hlava). Ľudia s pesimistickým atribučným štýlom majú sklon k pocitu, že nemajú na svoj život vplyv. Očakávajú neúspech – „nemôžem to ovplyvniť, je to mimo moje možnosti“. Ak sa dostaví neúspech pripisujú to vnútorným podmienkam – „ja som tušila, že sa to nemôže podariť“, „vždy to takto dopadne“.
  • 34.
    Predstavy a skutočnosti Každý deňsa stretávame s tým, že keď sa dvaja o niečom spolu bavia, nemusia tie isté pojmy chápať rovnako, alebo aj keď ich rovnako chápu zasadzujú ich do rôzneho kontextu.
  • 35.
    Predstavy a skutočnosti Tu jeprienik malý – model môže predstavovať príslušníkov rôznych sociálnych vrstiev, odlišných záujmov, iného veku, pohlavia, profesie... Ak sa jedná o kouča a klienta, môžu mať problémy „naladiť sa“ na rovnakú vlnu.
  • 36.
    Predstavy a skutočnosti Tu sikouč a klient môžu dobre rozumieť. Majú napríklad podobný systém hodnôt, podobné skúsenosti a pod.
  • 37.
    Interpretačné schémy Interpretačné schémysú charakteristické tým, že venujeme pozornosť určitému faktoru, pričom iné odsúvame do úzadia – vnímame výberovo. Na rovnaké udalosti môžu ľudia reagovať rôzne v závislosti od voľby interpretačnej schémy. Napríklad: „nepodarilo sa mi to, lebo som mal málo času“ „nepodarilo sa mi to, lebo na to nemám dostatok schopností“ „nepodarilo sa mi to a vôbec sa tomu nečudujem, vôbec som nepredpokladala, že sa mi to podarí“
  • 38.
    Interpretačné schémy  Niekedysa interpretačné schémy začínajú zakotvovať a človek jedná podľa „vyjazdených koľají“. Toto je veľká výzva pre kouča a zároveň úskalie jeho práce.
  • 39.
    Časová perspektíva  Jedôležitá pre plánovanie a dosahovanie cieľov.  Človek môže sám seba pretvárať, vytvárať vlastné scenáre vývoja, nachádzať rôzne perspektívy.  Budúcnosť sa pred človekom otvára so svojimi možnosťami a vyžaduje od neho neustále rozhodovanie.  Ľudia sa rôzne orientujú v čase. Úlohou kouča je postupne rozširovať životnú perspektívu koučovaného a rozvíjať jeho schopnosť plánovať svoje budúce kroky.
  • 40.
    Motivácia klienta Pre úspechkoučovania je dôležité rozpoznať aké pohnútky vedú jedinca k činnosti, teda aká je jeho motivácia. Motivácia je hnacím motorom všetkého ľudského konania a snahy, je palivom, ktoré umožňuje vyvíjať aktivitu, dosahovať ciele a prekonávať bariéry, je podnetom k určitému správaniu a jednaniu človeka, dáva ľudskému správaniu potrebnú energiu, určuje jeho smer a silu, spoluurčuje jeho trvanie.
  • 41.
  • 42.
    Základná metóda koučingu kladeniešpecifických otázok, ktoré majú doviesť koučovaného k:  sebereflexii, lepšiemu sebapoznaniu, k definovaniu jeho vlastnej budúcnosti, k vymedzeniu vlastných cieľov i spôsobu ich dosahovania, k uskutočneniu svojich krátkodobých i dlhodobých plánov.
  • 43.
    Nástroje uplatňované v koučovaní Kľúčové nástroje v koučovaní sú aktívne počúvanie a špecifický spôsob kladenia otázok. Ďalej rôzne špeciálne metódy a postupy pôvodne vyvinuté pre prácu s ľuďmi – rôzne hodnotiace a diagnostické nástroje (SWOT analýza, škálovanie, barometer nálady...). Okrem toho kouč môže oživovať svoju prácu príkladmi z praxe.
  • 44.
    Aktívne počúvanie Aktívne počúvaniena rozdiel od bežného počúvania je cieľavedomé a riadené. Predpokladá úplné odpútanie sa kouča od vlastných problémov a starostí a úplné sústredenie na to, čo klient v diskusii podáva a ako to podáva. Ten, kto aktívne počúva vytvára bezpečné prostredie pre komunikáciu (atmosféru dôvery) a povzbudzuje hovoriaceho k tomu, aby voľne vyjadril svoje myšlienky, názory, predstavy a postoje. Aktívnym počúvaním, získavate informácie ale aj si overuje, či im dobre porozumel (t.j. získavame spätnú väzbu).
  • 45.
    Bežné koučovacie otázky Súotázky doplňovacie. Začínajú zvyčajne opytovacími zámenami (kto, čo, kedy, dokedy, koľko, ako, do akej miery...). Takéto otázky vyžadujú širšiu odpoveď klienta a nútia ho hlbšie sa zamyslieť nad odpoveďou. Výnimku tvoria otázky začínajúce na zámeno „prečo“. Tieto treba používať citlivo a s rozvahou, lebo nie sú podnetom k hľadaniu riešenia ale skôr skúmaniu dôvodov vlastného počínania a zamysleniu sa nad vlastnými motívmi a zámermi.
  • 46.
    Bežné koučovacie otázky Výnimkutvoria otázky začínajúce na zámeno „prečo“. Tieto treba používať citlivo a s rozvahou, lebo nie sú podnetom k hľadaniu riešenia ale skôr skúmaniu dôvodov vlastného počínania a zamysleniu sa nad vlastnými motívmi a zámermi. Všimnime si rozdiel v otázkach: Ako si to urobil? Prečo si to urobil? Pri „ako“, skôr popisujeme postup, pri „prečo“ skôr hodnotíme.
  • 47.
    Bežné koučovacie otázky Nieje vhodné klásť otázky, na ktoré je možné odpovedať áno alebo nie (zisťovacie otázky) alebo otázky pri ktorých si klient vyberá jednu z možností odpovede (vylučovacie otázky). Pri vylučovacích otázkach sa radšej pýtajme takto: Hovoríte že máte možnosť X a Y. Ku ktorej sa prikláňate? Pokiaľ sa rozhodnete pre X, čo to pre realizáciu Vášho cieľa bude znamenať? Ako to ovplyvní...? Čo sa stane, keď si zvolíte možnosť Y?
  • 48.
    Magické otázky  Tie,ktoré pomáhajú klientovi ujasniť si svoj cieľ, predstaviť si ho ako splnený, alebo nájsť spôsob riešenia problému, či dosiahnutia cieľa. Týmto otázkach predchádza „naladenie“. Napríklad: Predstavte si, že sa stal zázrak a váš cieľ je splnený. Čo je inak? Predstavte si váš cieľ splnený. Aké boli míľniky, ktoré ste pri plnení vášho cieľa museli prekonať? Aký bol krok 1.? Predstavte si, že môžete získať všetko, čo si želáte. Čo by to bolo? Predstavte si, že sa môžete o tom porozprávať s najskúsenejším človekom, ktorého poznáte alebo ktorého si viete predstaviť. Čo by vám asi povedal, čo máte v danej situácii urobiť? Predstavte si, že by vás poprosila o pomoc s riešením tejto záležitosti vaša kolegyňa. Čo by ste jej poradila?
  • 49.
    Časová os navnímanie časovej perspektívy Os má hodnoty 0 až 10 (0 = zámer, 10 = splnený cieľ). Je vhodné ju napísať na veľký pás papiera. Klient sa postaví chrbtom k číslu 10 (splnený cieľ) a pozerá sa smerom do prítomnosti. Pocitovo je to iné vnímanie ako keby sa pozeral opačným smerom – k svojmu nenaplnenému cieľu. Z takej perspektívy je cieľ príliš vzdialený a ťažko dosiahnuteľný. Sledovanie vlastnej cesty k dosiahnutiu cieľa motivuje klienta k prekonávaniu prekážok a posilňuje jeho dôveru vo vlastné schopnosti.
  • 50.
    Čínske menu Kouč nemáradiť. Môže sa však dostať do situácie, že sa klient sám nevie pohnúť. Vtedy môže kouč ponúknuť na zváženie rôzne spôsoby riešenia. Je dôležité mu ich podsunúť tak, aby sa klient necítil neschopný a nestratil dôveru vo svoje schopnosti. Napr.: Viem o niekoľkých zaujímavých riešeniach tohto problému. Chcete ich počuť? Je potrebné aby riešenia boli minimálne tri. Vtedy klient má možnosť výberu a nemá pocit, že je koučom akokoľvek ovplyvňovaný.
  • 51.
    Grafické prvky v koučovaní Vprocese koučovania je výhodné používať rôzne grafické prvky – škály, tabuľky, grafy, schémy, diagramy... Pomáhajú klientovi k sebeuvedomeniu, lebo mu poskytujú spätnú väzbu o vlastných postojoch a náhľad na určité záležitosti či okolnosti vlastného života. Človek často tuší „ako je to“, ale len keď danú skutočnosť vidí na papieri „čierne na bielom“, uvedomí si určité postoje či súvislosti v plnej miere. Názorné pomôcky pomáhajú zamerať pozornosť klienta na určité aspekty reality a presmerovať spôsob jeho uvažovania.
  • 52.
  • 53.
    Kruhový výsečový diagram zdravie 10 zábava práca 5 1 vzdelanie peniaze vzťahy rodina bývanie
  • 54.
    Spojnicový graf zdravie 10 zábava práca 5 1 vzdelanie peniaze vzťahy rodina bývanie
  • 55.
    Spojnicový graf zdravie 10 zábava práca 5 1 vzdelanie peniaze vzťahy rodina bývanie
  • 56.
    Barometer nálady Umožní zistiť: naladenieskupiny +1 alebo jedinca na  NADŠENIE koučovací proces, stupeň zapojenia + 0,5 do procesu koučovania, 0  ĽAHOSTAJNOSŤ úrovne spokojnosti s určitou oblasťou a vôbec s všetkými - 0,5 oblasťami, kde pracujeme s emóciami. -1  REZIGNÁCIA
  • 57.
    Energetický kotol Energetický kotolje diagnostický nástroj na zistenie energetickej bilancie jednotlivca. Každý človek disponuje určitým množstvom energie, ktorú môže využiť. Toto množstvo energie v priebehu rokov kolíše. Pre účel zisťovania dostupnej energie a faktory, ktoré toto množstvo ovplyvňujú bol vyvinutý nástroj – energetický kotol.
  • 58.
    Energetický Energetické vstupy kotol Energetické optimum 85% Energetický prah 50% Energetické minimum 30% Energetické úniky
  • 59.
    Energetický kotol Energetický kotolpomôže jedincovi ujasniť si, čo mu energiu dodáva (rodina, koníčky...) a čo mu naopak energiu uberá (čo tvorí energetické diery). Kouč pracuje s klientom na úrovni energetických dier (prekážky, vnútorné bariéry, malé sebavedomie...) ale aj prítokov (možnosti, príležitosti, schopnosti, potenciál...). Pomôže mu tak odstrániť bariéry a posilňovať vnútorné zdroje, ktoré ho energeticky nabíjajú.
  • 60.
    Metoda Kaizen Je prevziataz východných filozofických smerov, premietajú sa do riadenia iných činností. Kaizen znamená malé kroky, malé úspechy, malé radosti... Kouč ich vedie, aby sa naučil nové návyky a realizoval zmeny po malých krokoch. Napríklad 5 minút denne sa hrať so psom, 5 minút jazdiť na rotopede... Svoje pokroky si klient zaznamenáva do zápisníka a pozoruje svoj vývoj. Postupne zvyšuje čas alebo robí dané aktivity dlhšie. Tieto aktivity pomáhajú klientovi neutralizovať stres, pričom aktivity nie sú náročné na jeho čas a energiu.
  • 61.
    Príklady z praxe a príbehy Môžuposlúžiť koučovi ako motivácia klienta, podnet k zamysleniu. Je dobré si robiť „zbierku“ príbehov (zapisovať si ich) a v potrebnej chvíli ich využiť.
  • 62.
    Model GROW Model GROWje univerzálny nástroj pre koučovanie. Uplatňuje sa pri koučovaní skupín aj jednotlivcov. Jednotlivé etapy tohto procesu môžeme zhrnúť do takéhoto poradia. Definovať cieľ, t.j. kam smerujeme, kam chceme dospieť (G = Goal Setting). Popísať súčasný stav, t.j. kde sme teraz, čo sa nám páči a čo nepáči (R = Reality). Vymedziť riešenia, t.j. aké máme možnosti, aké riziká môžeme očakávať (O = Options). Akčný plán, t.j. čo pre to konkrétne urobíme. (W = Will, t.j. who, what, when).
  • 63.
    Prvá etapa koučovacieho procesu Pri ich vymedzovaní sa často používa metóda SMART.
  • 64.
    Metóda SMART Cieľ bymal spĺňať nasledovné kritériá: S = špecifický, t.j. zrozumiteľný, jasne formulovaný, konkrétna požiadavka na výsledok, M = merateľný, t.j. môžeme sa presvedčiť o jeho splnení, výsledok môžeme hodnotiť, A = ambiciózny, t.j. cieľ je pre nás dostatočne náročný a stimulujúci, R = realistický (realizovateľný), t.j. primeraný cieľ zvládnuteľný v daných podmienkach, T = terminovaný, t.j. stanovená dĺžka trvania a časový limit dosiahnutia. Niekde sa namiesto A – ambiciózny uvádza A – akceptovateľný. Pre prácu so skupinou je druhá verzia lepšia, cieľ musia akceptovať všetci členovia skupiny.
  • 65.
    Metóda SMARTER Niekedy sastane, že cieľ prejde všetkými kritériami SMART ale je z pohľadu klienta málo zábavný, nezaujímavý alebo nudný. Je to zväčša vtedy, ak je tento cieľ daný z vonkajška (od nadriadeného, partnera a pod.). Preto sa táto metóda upravila na SMARTER, kde E je Exciting = vzrušujúci a R je Recorded = zaznamenaný, niekde uvádzajú aj Rewarding = prospešný, užitočný.
  • 66.
    Druhá etapa koučovacieho procesu  V tejto etape sa často využíva obľúbený diagnostický nástroj – SWOT analýza.  Zahŕňa hodnotenie vnútorných aj vonkajších podmienok. S (Strenghts) = popis W (Weaknesses) = popis silných stránok slabých stránok T (Threats) = prognóza O (Opportunities) = hrozieb, ohrození realizácie prognóza príležitostí cieľa
  • 67.
    Tretia etapa koučovacieho procesu Hľadanie vhodných stratégií k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Táto etapa je veľmi náročná, vyžaduje od kouča určitý odstup. Často ho láka poskytnúť klientovi dobré rady, v tejto etape je to však kontraproduktívne. Kouč by sa mal len zamerať na pomoc klientovi v tom, aby si ujasnil svoje možnosti, objavil prípadné prekážky a vyhodnotil svoje šance pri riešení problému.
  • 68.
    Štvrtá etapa koučovacieho procesu Táto etapa je kľúčová pre ukončenie koučovacieho procesu i pre rozvoj klienta. Týka sa prevzatia zodpovednosti klienta za konkrétny čin (akciu), t.j. „čo pre to urobím“.
  • 69.
    Schéma nadväznosti etáp koučovania Vo fáze G a R je potrebné previesť spätnú väzbu. Overujú sa dohody z predchádzajúcej fázy a ich splnenie (treba upraviť cieľ alebo stanoviť iný). Vo fáze R ide o zistenie nového súčasného stavu. Reflexia je pre úspech koučovacieho procesu kľúčová.
  • 70.
    Možnosti aplikácie koučovania v škole Koučovanie vo výučbe Koučovanie členov žiackej samosprávy Tímové koučovanie v praxi školy Koučovanie vo výchove k voľbe povolania Riadenie kvality v škole, hodnotenie zamestnancov, motivačné hodnotenie učiteľov Riadenie zmeny v škole, autoevaluačný proces, proces rozvoja školy
  • 71.
    Zdroje  Viola Horská:Koučování ve školní praxi (GRADA)  Paul Birch: Koučování (CP Books)  Elisabeth Haberleitner, Elisabeth Deistler, Robert Ungvari: Vedení lidí a koučování v každodenní praxi (GRADA)  Sabine Demkowski, Fiona Eldridge, Ian Hunter: 7 kroků efektívního koučování (C PRESS)  http://www.karierovykoucing.sk/  http://www.sme.sk/c/695984/koucing-nie-je-prepychom-ale- nutnostou.html  http://scan.sk/  http://www.koucing.org/  http://www.coachingplus.org/koucing.html
  • 72.

Editor's Notes

  • #7 Pohľad na 4 štádiá vedenia ľudí nám ukáže, čím sa líši koučovanie od iných spôsobov vedenia. Najlepšie je to ukázať na vzťahu zamestnanca a zamestnávateľa.
  • #24 Občas je treba v organizácii urobiť tvrdé rozhodnutie a zaviesť nepopulárne opatrenia. Napriek tomu je McGregorova teória jeden zo základných princípov manažmentu založeného na pozitívnych prístupoch a demokratickom spôsobe riadenia a rozhodovania.