Ekonomický týždenník Poštovej banky - 16. týždeň, 2015

1. 16. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
216. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: V obchodoch na Slovensku sme vlani minuli 18,9 mld. EUR,
z toho takmer polovicu v bratislavskom regióne 3
Čo nové vo svete: MMF vylepšil prognózu rastu eurozóny, zhoršil
však prognózu USA 4
Euru sa minulý týždeň darilo 5
ECB ani NBP nastavenie menovej politiky nezmenili 5
Ropa Brent na najvyšších hodnotách od začiatku roka 6
Ceny v našich obchodoch klesli aj počas marca
Februárové tržby našich priemyselníkov s rastom o vyše 8 %
Nové objednávky našich priemyselníkov s výrazným rastom 6
Kalendár udalostí 17. týždňa 7
Predikcie podľa Poštovej banky 7
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
316. týždeň 2015
Zaujalo nás:
V obchodoch na Slovensku sme vlani minuli 18,9 mld. EUR, z toho
takmer polovicu v bratislavskom regióne
Ťahúňom slovenskej ekonomiky bol vlani domáci dopyt. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce, rastúce mzdy a stagnujúce ceny tovarov
a služieb v obchodoch mali na svedomí zvýšenie nákupov a spotreby našich domácností. Vlani sme v obchodoch na Slovensku nechali až
takmer 18,9 mld. EUR. V porovnaní s rokom 2013 sa tržby slovenských maloobchodníkov zvýšili o 3,4 %.
Tak ako pri všetkých ekonomických ukazovateľoch, aj pri maloobchodných tržbách
badať regionálne rozdiely. Najviac sa vlani podarilo zarobiť obchodníkom
z Bratislavského kraja. Ich tržby tvorili z tých celoslovenských až 47,5 %.
Inak povedané, takmer každé druhé euro sme minuli v obchodoch
v bratislavskom regióne. Podiel ostatných regiónov Slovenska sa na celkových
tržbách maloobchodu vlani pohyboval od 5,5 % v Košickom kraji do 8,8 %
v Nitrianskom kraji. Medziročne vyššie tržby dosiahli maloobchodníci
v takmer všetkých našich regiónoch. Výnimkou boli len Trnavský kraj, kde sa
tržby v porovnaní s rokom 2013 znížili o – 1,4 % a Nitriansky kraj s poklesom tržieb
o – 0,5 %. Naopak najvýraznejšie dokázali svoje tržby zvýšiť maloobchodníci
v Banskobystrickom kraji [o 6,0 %] a v bratislavskom regióne [o 4,5 %].
Takmer polovica tržieb končí v rukách bratislavských obchodníkov z viacerých
dôvodov. Bratislava a jej okolie sú u obchodníkov obľúbené pre vyššiu
hustotu obyvateľstva, lepšie zárobky, a teda i vyššiu kúpnu silu. Väčšia plocha obchodných priestorov je zároveň v Bratislave dôvodom i
dôsledkom toho, že ak už na Slovensko má prísť nová značka, tak sa usídli zväčša v hlavnom meste alebo v jeho bezprostrednom okolí.
Navyše, do Bratislavy radi zavítajú za účelom nákupov aj obyvatelia z ostatných kútov Slovenska. Bratislavčan naopak nakupuje
v inom regióne krajiny iba vtedy, ak v ňom trávi dovolenku alebo je na návšteve u príbuzných. Keď už sa Bratislavčan rozhodne za nákupmi
vycestovať, tak skôr do okolitého zahraničia. Na druhej strane aj zahraniční turisti pri návšteve Bratislavy čo-to utratia v miestnych obchodoch.
Pri štatistikách tržieb ale nemôžeme vylúčiť ani prípady, kedy centrála obchodov má sídlo v Bratislave a tržby jej filiálok z iných kútov
Slovenska sa zarátajú do Bratislavského kraja. Tato situácia síce zväčša neplatí v prípade väčších reťazcov alebo predajní, no niečo obdobné
môže platiť napríklad v prípade internetových obchodov.
Vlani nechali či už slovenskí alebo
zahraniční zákazníci najviac peňazí, až
takmer 8,8 mld. EUR,
v nešpecializovaných predajniach.
Rôzne supermarkety či hypermarkety tak
mali na celkových tržbách nášho
maloobchodu podiel až 46,5 %. Sumu 3,3
mld. EUR utŕžili dovedna predajcovia
ostatného tovaru [t. j. oblečenia, kozmetiky,
šperkov, liekov atď.] a z celkových
maloobchodných tržieb si tak ukrojili
necelých 18 %. Predajniam s pohonnými
látkami sa vlani podarilo utŕžiť zhruba 2,0
mld. EUR a v obchodoch s nábytkom,
elektronikou či iným tovarom pre domácnosti sme nechali vyše 1,8 mld. EUR. Čerpacie stanice aj predajcovia zariadenia do domácnosti si
z celkových tržieb slovenského maloobchodu ukrojili zhruba desatinu. Tržby internetových obchodov, resp. obchodov mimo predajní, stánkov
a trhov predstavovali vlani viac než 1,6 mld. EUR a na celkových maloobchodných tržbách sa podieľali takmer 9 % - ami.
Maloobchodné tržby v SR za rok 2014
Región
mil. EUR
[v b. c.]
podiel r/r zmena
Bratislavský 8 974 47,5% 4,5%
Trnavský 1 536 8,1% -1,4%
Trenčiansky 1 430 7,6% 3,2%
Nitriansky 1 663 8,8% -0,5%
Žilinský 1 440 7,6% 3,2%
Banskobystrický 1 498 7,9% 6,0%
Prešovský 1 300 6,9% 4,0%
Košický 1 039 5,5% 3,3%
Spolu SR 18 880 100,0% 3,4%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR
Konkrétna oblasť maloobchodu, tržby za rok 2014
mil. EUR
[v b. c.]
podiel r/r zmena
Nešpecializované predajne [supermarkety, zmiešaný tovar] 8 781 46,5% 6,3%
Potraviny, nápoje a tabak 460 2,4% -5,8%
Pohonné látky 2 044 10,8% 2,0%
Zariadenia pre IKT [PC, telefóny, audio a video prístroje, ...] 411 2,2% -4,4%
Tovar pre domácnosť [nábytok, elektr. zariadenia ...] 1 844 9,8% 4,1%
Tovar pre kultúru a rekreáciu [tlač, CD, šport, hračky, ...] 331 1,8% -2,2%
Ostatný tovar [odevy, lekárne, kozmetika, rastliny, šperky, ...] 3 332 17,6% 1,0%
V stánkoch a na trhoch 44 0,2% -3,0%
Mimo predajní, stánkov a trhov [aj predaj cez Internet] 1 634 8,7% 0,6%
Spolu 18 880 100,0% 3,4%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
416. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
MMF vylepšil prognózu rastu eurozóny, zhoršil však prognózu USA
EUROZÓNA: Medzinárodný menový fond [MMF] uplynulý týždeň zverejnil svoju novú prognózu rastu svetovej ekonomiky. Globálna
ekonomika by mala tento rok podľa fondu vzrásť o 3,5 %, čo nepredstavuje žiadnu zmenu oproti januárovej predikcii MMF. Fond však vylepšil
svoj odhad rastu ekonomiky eurozóny, ktorá by tak mala v roku 2015 posilniť o 1,5 %, čo je o 0,3 p.b. vyšší rast ako očakával fond v januári.
Eurozóne budú totiž hrať do karát hlavne lacnejšia ropa a slabšie euro. Na druhej strane však MMF zhoršil svoju predikciu vývoja ekonomiky
USA, ktorá by mala tento rok posilniť o 3,1 %, čo je o – 0,5 p.b. menej oproti pôvodnému odhadu.
USA: Medzinárodná ratingová agentúra Fitch potvrdila rating USA na úrovni AAA so stabilným výhľadom. Spojené štáty tak zostávajú aj
naďalej na zozname krajín s najvyšším ratingom. Agentúra pozitívne zhodnotila očakávaný vývoj deficitu federálneho rozpočtu USA, ktorý by
sa mal v tomto a budúcom roku znížiť. Agentúra však zároveň Američanom vytkla, že pokiaľ neurobia reformy v povinných výdavkoch či
daniach, ich rozpočtový deficit v roku 2018 opäť porastie.
GRÉCKO: Grécko stále čaká na peniaze zo zadržiavanej finančnej pomoci od svojich medzinárodných veriteľov. Peniaze neboli Grécku
vyplatené z toho dôvodu, že sa krajina nedokázala dohodnúť so svojimi veriteľmi na programe reforiem, ktoré má prijať. Grécko síce zoznam
reforiem predložilo, veritelia sa s ním však nestotožnili. Krajina by mala v dohľadnej dobe predložiť upravený návrh reforiem. Ak by sa jej to
podarilo, tento návrh by mohol slúžiť ako základ pre dohodu s veriteľmi a pre uvoľnenie zadržiavaných peňazí. Média boli teda aj počas
uplynulého týždňa zaplnené správami a informáciami z gréckej ekonomiky. Diskutuje sa predovšetkým o tom, či sa Grécku podarí predložiť
vhodný návrh reforiem a získať tak peniaze ešte do konca tohto mesiaca. Podpredseda gréckej vlády Dragasakis zároveň cez víkend vyhlásil,
že cieľom Grécka je dosiahnuť dohodu o reformách s veriteľmi, neustúpi však za svoje hranice. Predstavitelia Eurogroup aj predstavitelia
Grécka sa majú opäť stretnúť tento týždeň v piatok [24. apríla 2015] v Rige. Ďalší vývoj v Grécku je závislý od uvoľnenia zadržiavaných
peňazí, nakoľko krajina nemá prístup na finančné trhy a dochádzajú jej financie.
Pozitívnou správou z gréckej ekonomiky bolo, že grécka vláda za 1. kvartál 2015 dosiahla primárny prebytok svojho rozpočtu vo výške 1,74
mld. EUR a to vďaka zníženiu verejných výdavkov. Tento prebytok však nezahŕňa hospodárenie inštitúcií sociálneho zabezpečenia
a miestnych samospráv a líši sa od údajov, ktoré sleduje EÚ a MMF.
A pri Grécku ešte zostaneme. Ratingová agentúra S&P zhoršila krajine rating z úrovne B- na CCC+, pričom výhľad ratingu je negatívny.
Výhľad gréckej ekonomiky sa totiž podľa agentúry zhoršuje, keďže dohoda s veriteľmi stále nie je na svete. S&P však zároveň predpokladá, že
k odchodu Grécka z eurozóny nedôjde.
UKRAJINA: Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's znížila rating Ukrajiny z úrovne CCC – na úroveň CC. Výhľad ratingu je
pritom negatívny. Zníženie ratingu vyjadruje názor agentúry, že Ukrajina pravdepodobne nesplní svoje záväzky v zahraničnej mene. Samotná
vláda v krajine totiž ohlásila zámer reštrukturalizovať svoje eurobondy a rokovania o tejto reštrukturalizácii by chcela ukončiť do konca mája.
Svoje kroky navyše S&P zdôvodňuje aj zložitou ekonomickou situáciou v krajine, ktorá vyplýva z konfliktu na východe krajiny.
FRANCÚZSKO: Francúzska vláda včera oznámila, že v nasledujúcich rokoch 2016 a 2017 bude znižovať svoj štrukturálny rozpočtový deficit
pomalšie ako vyžaduje EK. Tento svoj krok vláda krajiny zdôvodňuje snahou oživiť hospodársky rast a postaviť francúzsku ekonomiku
takpovediac opäť na nohy. Francúzska ekonomika totiž celý minulý rok viac – menej stagnovala a zaznamenávala rast HDP na úrovni len pár
desatín percenta.
RUSKO: Ratingová agentúra S&P potvrdila dlhodobý rating Ruska v cudzej mene na stupni BB+, pričom mu pridelila negatívny výhľad. Rating
je podľa agentúry ohrozovaný hlavne slabými vyhliadkami rastu ruskej ekonomiky a nízkymi príjmami, čo ohrozuje konkurencieschopnosť
ruskej ekonomiky a teda aj jej ďalší rast.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
516. týždeň 2015
Euru sa minulý týždeň darilo
Spoločná európska mena uplynulý pondelok
zamierila prudko smerom nadol a voči doláru
atakovala svoje 12 – ročné minimum. Ešte
v ranných hodinách sa kurz eura voči doláru
pohyboval nad úrovňou 1,06 EURUSD,
v priebehu doobedňajšieho obchodovania sa však
začal rýchlo prepadať. Hranicu 1,05 EURUSD
atakovala naša mena už okolo dvanástej hodiny
na obed, prelomiť sa jej ju však nepodarilo.
V priebehu poobedňajšieho obchodovania euro
časť svojich strát zmazalo a deň uzatváralo
nakoniec na úrovni 1,0567 EURUSD. Hlavným
dôvodom oslabovania európskej meny bolo
oživenie trhových očakávaní, že americký Fed
v najbližších mesiacoch pristúpi k zvýšeniu
sadzieb. Počas utorokového poobedňajšieho obchodovania nastal zlom a európska mena zamierila prudko smerom nahor, pričom dosiahla
až úroveň 1,0707 EURUSD. Pozitívne na posilňovanie sa eura pôsobili zverejnené čísla z eurozóny, podľa ktorých produkcia európskych
priemyselníkov medziročne vzrástla oveľa výraznejšie než trh očakával. Naopak maloobchodné tržby zverejnené v USA mierne sklamali
a nenaplnili trhové očakávania. Do záveru obchodovania však euro časť svojich ziskov zmazalo a deň nakoniec uzatváralo na úrovni 1,0655
EURUSD. V stredu na kurz eura voči doláru vplývali hlavne zasadnutie európskych centrálnych bankárov, aj keď sa žiadna zmena
v nastavení menovej politiky neočakávala. Po zasadnutí ECB sa euro vybralo smerom nahor a vo večerných hodinách sa vyšplhalo až na
úroveň 1,0702 EURUSD, obchodovanie ale zatváralo mierne slabšie na hodnote 1,0684 EURUSD. Euru sa darilo aj vo štvrtok. Maximum
dosiahlo až na úrovni 1,0818 EURUSD. Zatváralo však o niečo slabšie na úrovni 1,0761 EURUSD. Pod posilňovanie eura sa vo štvrtok
podpísali negatívne správy z americkej ekonomiky. Počet nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti totiž v USA nečakane stúpol.
Podobne sa európskej mene darilo aj v piatok. Najvyššiu hodnotu dosiahla na obed a to 1,0849 EURUSD. Túto úroveň však euro neudržalo
a piatkové obchodovanie nakoniec zatváralo mierne slabšie na hodnote 1,0806 EURUSD. A opäť sa pod zhodnocovanie sa eura podpisovali
nepriaznivé správy z USA, keďže ceny tovarov a služieb medziročne klesli, zatiaľ čo očakávania hovorili o ich stagnácii. Za týždeň si euro voči
doláru pripísalo 1,9 %.
Euro sa počas uplynulého týždňa zhodnotila aj voči menám nášho stredoeurópskeho regiónu. Voči českej korune si pripísalo 0,17 % a v piatok
zatváralo na úrovni 27,389 EURCZK. Podobne, o 0,16 % si euro prilepšilo aj voči poľskému zlotému, pričom minulotýždňové obchodovanie
ukončilo na úrovni 4,0282 EURPLN. Najvýraznejšie európska mena minulý týždeň zhodnotila voči maďarskému forintu [o cca 1,4 %]
a piatkové obchodovanie uzavrela na hodnote 301,15 EURHUF.
ECB ani NBP nastavenie menovej politiky nezmenili
Uplynulý týždeň sa uskutočnili dve zaujímavé zasadnutia a obe v stredu 15. apríla. Pre nás najdôležitejšie bolo zasadnutie ECB, od ktorého sa
však žiadne zmeny neočakávali. Trhové predikcie boli naplnené a kľúčová sadzba eurozóny zostala na súčasnej minimálnej úrovni 0,05 %.
Rovnako bez zmeny zostala aj hlavná úroková sadzba v poľskej ekonomike [na úrovni 1,50 %] po zasadnutí poľskej NBP. Tento týždeň nás
čaká jedno zasadnutie centrálnych bankárov a to v podaní maďarskej MNB. Maďarská centrálna banka by mala pokračovať v uvoľňovaní
menovej politiky a znížiť úrokovú sadzbu opäť o – 0,15 p. b., z úrovne 1,95 % na 1,80 %.
1,04
1,18
1,32
10-14 12-14 2-15 4-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
10-14 12-14 2-15 4-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,71
0,76
0,81
10-14 12-14 2-15 4-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
10-14 12-14 2-15 4-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
10-14 12-14 2-15 4-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
10-14 12-14 2-15 4-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
10-14 12-14 2-15 4-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
616. týždeň 2015
Ropa Brent na najvyšších hodnotách od začiatku roka
Ceny ropy v pondelok posilnili, nakoľko na nich vplývali obavy
z eskalácie napätia v regióne Blízkeho východu. Ropa Brent sa
v pondelok vyšplhala na úroveň 57,93 USD za barel. V raste
pokračovalo čierne zlato aj počas utorkového obchodovania
a dosiahlo úroveň 58,43 USD za barel. Aj naďalej ho podporovalo
napätie na Blízkom východe a taktiež aj náznaky klesajúcej ťažby
v USA. Rastúci trend si udržali ceny ropy aj v stredu, kedy prekročili
60 – dolárovú hranicu. Smerom nahor ich poslali správy
o miernejšom ako očakávanom raste zásob ropy v USA. Navyše aj
naďalej pôsobili na ropu obavy z vývoja situácie v Iráne a neistota
ohľadom dohody o iránskom jadrovom programe. Teherán totiž
vyhlásil, že nebude akceptovať žiadnu jadrovú dohodu, pokiaľ
nebudú zrušené ekonomické sankcie voči krajine. Vo štvrtok sa ceny ropy Brent vyšplhali na najvyššiu úroveň od začiatku roka a to na
hodnotu 63,98 USD za barel. K jedinému minulotýždňovému poklesu cien ropy došlo v piatok a aj v tomto prípade išlo len o mierny pokles na
úroveň 63,45 USD za barel. Za týždeň si ceny ropy Brent pripísali 7,6 %. Brent je ale drahší aj v medzimesačnom porovnaní a to o viac než
16 %. Medziročne sú ale ceny ropy stále nižšie o takmer – 39 %.
Ceny v našich obchodoch klesli aj počas marca
Na základe údajov zverejnených minulý týždeň tovary a služby
v našich obchodoch medziročne zlacneli aj v marci. Tento pokles bol
ale miernejší ako v predchádzajúcich mesiacoch a dosiahol – 0,3 %
podľa CPI a – 0,4 % podľa HICP. Medzimesačne, to znamená
v porovnaní s februárom, sa spotrebiteľské ceny mierne zvýšili o 0,1 %
[podľa CPI] resp. o 0,2 % [podľa HICP]. Ide o prvý medzimesačný
nárast od októbra 2014. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Medziročný pokles cien počas marca zaznamenali štyri kategórie
nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, až o – 6,4 % resp. o – 6,6 %
podľa národného resp. harmonizovaného indexu, sa znížili ceny
v doprave. Je to dôsledkom stále lacnej ropy a taktiež dôsledkom
zavedenia „vlakov zadarmo“ pre vybrané skupiny obyvateľstva. Práve nižšie ceny v doprave sa významnou mierou podpisujú aj pod celkový
pokles našej cenovej hladiny. Na mesačnej báze, teda oproti tohtoročnému februáru, sa ale ceny v doprave v marci už zvýšili a to až o 1,0 %
podľa oboch indexov. Podpísalo sa pod to zvýšenie cien pohonných látok, nakoľko aj ceny ropy na svetových trhoch sa v posledných týždňoch
stabilizovali a dokonca aj mierne zvýšili. V porovaní s rovnakým obdobím spred roka je však stále čierne zlato lacnejšie o zhruba – 44 %.
Okrem dopravy boli v marci lacnejšie aj potraviny a nealkoholické nápoje a to o – 1,3 % [na základe oboch indexov]. K nepretržitému poklesu
cien potravín a nealkoholických nápojov ale u nás dochádza už od apríla 2014 a to predovšetkým vplyvom geopolitického napätia a súvisiach
sankcií a obmedzení dovozu potravín medzi EÚ a Ruskom. Okrem spomínanej dopravy a potravín sme v marci zaplatili menej ako pred rokom
aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií. Naopak, najviac sme si medziročne priplatili za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,0 %
podľa oboch indexov.
Ceny tovarov a služieb v slovenských obchodoch neporastú ani v tomto roku. Predovšetkým počas prvého tohtoročného polroka bude cenový
rast brzdený pretrvávajúcimi efektmi lacnej dopy a taktiež nižšími cenami energií. Ruku k dielu bude pridávať aj cestovanie vlakmi zadarmo pre
určené skupiny obyvateľstva. Oživujúca sa ekonomika, klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika Európskej centrálnej
banky. To budú hlavné faktory, ktoré by v druhom polroku tohto roka mohli priniesť mierne inflačné tlaky a podporiť cenový rast. Napriek tomu
sa ale cenovky na pultoch našich predajní budú podľa našich odhadov zvyšovať len pomaly a priemerná miera inflácie za celý tento rok by
mala byť nulová vyjadrujúca stagnáciu cien.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR
40
60
80
100
120
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
716. týždeň 2015
Februárové tržby našich priemyselníkov s rastom o vyše 8 %
Tržby v drvivej väčšine jednotlivých odvetví slovenského hospodárstva vo februári medziročne vzrástli. Pokles [o – 1,9 %] zasiahol oblasť
ubytovania a miernejšie klesli tržby aj v oblasti informácií a komunikácie a taktiež v maloobchode. Naopak, o 14,3 % viac si do kasy vložili
v sektore predaja o opravy motorových vozidiel. Jednociferný nárast zaznamenalo aj ďalších šesť odvetví hospodárstva. Vyplýva to z údajov,
ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň.
Tržby v priemysle sa zvýšili výrazne
a to až o 8,3 % a v samotnej
priemyselnej výrobe o 6,8 %.
Spomedzi jednotlivých priemyselných
odvetví si až 6 odvetví zaknihovalo
dvojceferný nárast tržieb. Z toho
najvýraznejšie sa tržby podarilo zvýšiť
priemyselníkom z oblasti
farmaceutického biznisu [o 24,8 %].
Nasledovali výrobcovia elektrických
zariadení [o 13,4 %] a výrobcovia
počítačových, elektronických
a optických zariadení [o 11,0 %]. Rast
tržieb v poslednom menovanom
odvetví nás teší o to viac, že ide
o druhého najvýznamnejšieho ťahúňa nášho hospodárstva. Potešil aj rast tržieb vo výrobe dopravných prostriedkov o 4,9 %. V druhom
mesiaci tohto roka utržili medziročne menej iba výrobcovia chemických produtkov a to o – 1,4 %.
Vo februári najvýraznejšie rástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 6,7 % a zahanbiť sa nedala ani oblasť informácií
a komunikácie s rastom zamestnanosti o 4,4 %. Medziročne sa zamestnanosť znížila v oblasti ubytovania, v stavebníctve, v maloobchode a v
činnosti reštaurácií a pohostinstiev.
Z hľadiska vývoja reálnych miezd aj druhý tohtoročný mesiac prial viac – menej celému hospodárstvu. Najväčší dôvod na radosť mali
zamestnanci v oblasti ubytovania, ich reálna mzda narástla o 8,3 % a v priemysle, kde sa reálne mzdy zvýšili o 7,3 %. Najmenej sa potešili
v odvetví informácií a komunikácie, vo vybraných trhových službách a vo veľkoobchode. Ich reálna mzda totiž medziročne poklesla, boli to
však jediné odvetvia, kde sa mzdy v reálnom vyjadrení znížili.
Nové objednávky našich priemyselníkov s výrazným rastom
Nové objednávky našich priemyselníkov zaznamenali po januárovom
poklese o – 1,0 % vo februári opäť medziročný rast. A to pomerne
výrazný o 8,1 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Medziročný rast nových objednávok pritom zaznamenalo až 10
našich odvetví. Dvojciferným tempom sa zvýšili objednávky vo výrobe
počítačových, elektronických a optických výrobkov [o 21,9 %], čo je
jedno z našich najdôležitejších odvetví. Nasledoval papierenský
priemysel s rastom o 17,3 % a farmaceutický priemysel [o 10,7 %].
Poklesu nových objednávok museli počas marca čeliť výrobcovia
odevov [o – 6,9 %] a chemických produktov [o – 5,5 %].
Medziročný vývoj v % vo februári 2015
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 8,3 1,2 6,8 7,3
Stavebníctvo 5,3 -2,1 2,7 3,2
Predaj a oprava motorových vozidiel 14,3 1,6 1,8 2,3
Veľkoobchod 1,0 0,1 -2,3 -1,8
Maloobchod -0,3 -1,3 2,1 2,6
Ubytovanie -1,9 -2,4 7,8 8,3
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 0,8 -0,4 2,5 3,0
Vybrané trhové služby 5,6 6,7 -2,6 -2,1
Informácie a komunikácia -0,5 4,4 -3,9 -3,4
Doprava a skladovanie 3,8 2,4 1,5 2,0
Zdroj: ŠÚ SR
-10
0
10
20
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
816. týždeň 2015
Kalendár udalostí 17. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [21. apríla 2015, v %] apríl 2015 1,80 [pokles o – 0,15] 1,80
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,5 2,5 2,4* 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] 0,0* – 0,2 – 0,2 – 0,1* 0,3
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,2 – 0,2 – 0,1* 0,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,2 – 2,7 – 3,1 – 2,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,8 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,33 11,84 12,29* 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 848,4* 1 246,9 1 320,0 4 673,4* 4 357,4
EUR/USD 2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť