Ekonomický týždenník Poštovej banky - 49. týždeň

1. 49. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
249. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Oplatí sa Slovákom vycestovať za predvianočnými
nákupmi do zahraničia? 3
Čo nové vo svete: Brány maďarských obchodov môžu zostať
v nedele zatvorené 4
Euro v prvý decembrový týždeň stratilo na sile 5
Zasadnutia centrálnych bánk bez prekvapení 5
Cena ropy Brent pod 70 USD za barel 6
Doposiaľ najväčší tohtoročný nárast tržieb našich maloobchodníkov 6
Ceny priemyselných výrobcov v únii opäť poklesli 7
Rebríček týždňa: Slováci využívajú častejšie bicykel ako vlak. Pre
takmer polovicu z nás hrajú prím autá. 8
Kalendár udalostí 50. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
349. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Oplatí sa Slovákom vycestovať za vianočnými nákupmi do zahraničia?
Nákupná turistika do susedných krajín či nakupovanie cez internet zo zahraničia nie sú na Slovensku neznámym pojmom. Darí sa im
najmä v časoch, kedy meny príslušných krajín voči euru výraznejšie oslabujú. Kurzový vývoj je však iba jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú
nakupovanie za našimi hranicami. Ďalším dôvodom je cenový vývoj u nás a v krajinách, do ktorých sa za nákupmi vyberieme. A keďže naše
kroky smerujú hlavne do susedných krajín, pozreli sme sa na to, o koľko sú medziročne vyššie alebo nižšie ceny v okolitom zahraničí
a ako sa darí susedným menám voči euru. Oplatí sa Slovákom predvianočná nákupná turistika alebo nie?
Meny našich susedov sú v súčasnom predvianočnom období voči euru o niečo slabšie ako vlani. Oproti predvianočným úrovniam
z minulého roka oslabili najmä maďarský forint [o – 2,9 %] a česká koruna [o – 2,7 %]. Za každé euro tak v súčasnosti dostaneme
o 70 až 80 českých halierov resp. o 8 až 9 forintov viac ako pred rokom. Mierne slabší ako vlani je oproti euru aj poľský zlotý, ale len
o pol percenta. Naopak, drahšie nás vyjdú nákupy za oceánom. Americký dolár je v súčasnosti voči euru o vyše 8 % silnejší ako pred
rokom. Nakupovanie vianočných darčekov cez americké internetové obchody sa tak oplatí menej ako vlani.
Ceny tovarov a služieb sú u nás aktuálne
rovnaké ako pred rokom. To znamená, že
predvianočné nákupy by nás mohli vyjsť
toľko ako vlani. Samozrejme ale záleží na
zložení nákupného košíka každého z nás.
Ušetriť by sme tento rok mohli predovšetkým
na potravinách, ktoré sú medziročne lacnejšie
o – 1,5 %. Menej ako pred rokom zaplatíme
hlavne za zeleninu, ovocie, oleje či mäso
a mäsové výrobky. Slovenské gazdinky pri
príprave vianočného zemiakového šalátu určite
poteší až o dve pätiny nižšia cena zemiakov ako
vlani. A pri pečení vianočných dobrôt ušetríme
napríklad na kryštálovom cukre a jablkách, ktoré
sú oproti vlaňajšku lacnejšie o pätinu, ale aj na
vajciach, múke či masle. Ale za mliečnu čokoládu
si pred tohtoročnými sviatkami musíme priplatiť
až 12 % v porovnaní s vlaňajškom. Drahšie ako
vlani sú aj ryby, mlieko a viaceré mliečne
výrobky, chlieb či pečivo.
A ako sa vyvíjajú ceny tovarov a služieb u našich susedov? V Rakúsku a Česku zaznamenávajú mierny nárast, v Maďarsku
a Poľsku naopak mierny pokles. V Česku sú ceny tovarov a služieb medziročne vyššie o 0,7 %. Potraviny si ale v Česku pripísali na
svoje konto cenový nárast až o 3,6 %, teda najrýchlejší rast spomedzi našich susedných krajín patriacich do EÚ. Čo sa týka darčekov pod
stromček, tak v porovnaní s minuloročnými sviatkami Čechom zlacneli hlavne knihy, naopak drahšie nakupujú predovšetkým oblečenie
a obuv. Medziročne vyššie ceny [o 1,4 %] eviduje aj susedné Rakúsko. Za potraviny si Rakúšania pred tohtoročnými Vianocami priplácajú
1,6 %. Drahší majú aj alkohol či tabak, naopak menej ich vyjdú šperky, knihy aj oblečenie. A lacnejšie si môžu Rakúšania aj natankovať.
V Poľsku a Maďarsku sú ceny tovarov a služieb pred tohtoročnými sviatkami zhodne o – 0,3 % nižšie ako vlani. Poliaci zaplatia za
potraviny medziročne menej až o – 2,4 % a lacnejšie ich vyjde aj nákup darčekov v podobe oblečenia a obuvi či šperkov. A pri návšteve
príbuzných ušetria aj na benzíne. No za tabak, alkohol a knihy budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka ako vlani. A aká je situácia v Maďarsku?
Potraviny u našich južných susedov síce zlacneli, ale miernejšie ako u nás [o – 0,4 %]. Pod vianočným stromčekom tamojších obyvateľov
potešia aj lacnejšie knihy, oblečenie, obuv a tiež zariadenie do domácnosti.
Každý Slovák, ktorý sa aj v tomto roku nechá zlákať predvianočným nakupovaním za hranicami, by mal vedieť, že našej ekonomike
tým veľmi neprospieva. Nakúpené darčeky alebo dobroty nás síce budú tešiť pod stromčekmi či na štedrovečerných stoloch doma na
Slovensku, naším obchodníkom ale zarobiť nedáme. A to môže mať negatívny dopad nielen na ich tržby, ale aj na celú našu ekonomiku.
Medziročné zdraženie alebo zlacnenie
tovarov v predvianočnom období*
SR ČR Maďarsko Poľsko Rakúsko
Priemerná inflácia 0,0% 0,7% -0,3% -0,3% 1,4%
Potraviny -1,5% 3,6% -0,4% -2,4% 1,6%
Pečivo 1,5% -0,1% -1,7% -0,1% 1,8%
Mäso -2,6% 1,9% -1,5% -2,8% 0,5%
Ryby 2,4% 1,5% 1,1% -0,8% 3,9%
Mlieko, syry a vajcia 1,8% 6,5% 3,2% 0,5% 4,8%
Oleje a tuky -5,1% 0,5% -4,5% -3,5% -1,6%
Ovocie -4,7% 14,1% 7,7% -1,9% -1,9%
Zelenina -11,8% -1,3% -8,4% -8,9% 1,8%
Sladkosti, med, džem, cukor -1,3% 2,0% -4,2% -7,3% 1,6%
Nealkoholické nápoje -1,8% -2,2% -0,4% 0,2% 0,7%
Alkohol 0,1% 1,4% -3,4% 2,0% 5,1%
Tabak 3,9% 1,6% 9,6% 6,8% 3,5%
Oblečenie a obuv 1,4% 3,3% -0,6% -4,6% -1,3%
Knihy 1,0% -1,7% -3,7% 3,0% -1,8%
Šperky a hodinky 0,5% 2,0% 1,9% -0,5% -3,0%
Nábytok a vybavenie domácností 0,3% -0,5% -0,5% -0,1% 0,7%
Benzín v osobnej doprave -1,9% 1,7% 0,3% -4,1% -2,7%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, * HICP inflácia za október 2014

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
449. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Brány maďarských obchodov môžu zostať v nedele zatvorené
ECB: Minulý štvrtok sa uskutočnilo pozorne sledované zasadnutie Európskej centrálnej banky [ECB]. Jej prezident Draghi ani jeho spolurečník
Constancio na tlačovej konferencii po zasadnutí neohlásili žiadny konkrétny zámer rozbehnúť v eurozóne kvantitatívne uvoľňovanie [QE]
spočívajúce v nákupoch štátnych dlhopisov. Na druhej strane ale centrálni bankári potvrdili, že táto možnosť je na stole a na ohlásenie QE nie
je potrebné jednohlasné rozhodnutie ECB. Prezident Draghi zároveň uviedol, že k rozhodnutiu o prípadných ďalších stimuloch by malo dôjsť
už v úvode roku 2015. Na otázku, čo tým prezident myslí, odpovedal ako zvyčajne šalamúnsky – úvod je úvod, čo ale nevyhnutne neznamená,
že to bude hneď na najbližšom zasadnutí. Vo večerných hodinách z ECB prenikli od „zaručených nemenovaných zdrojov“ správy, že práve
januárové zasadnutie je tým, kedy ECB ohlási plošné kvantitatívne uvoľňovanie zahŕňajúce aj nákupy vládnych bondov. Mimochodom, to sa
nebude konať na začiatku januára, ako sme bývali zvyknutí. Od nového roku totiž bude ECB zasadať a rozhodovať o menovej politike menej
často a najbližšie nás tlačová konferencia s jej predstaviteľmi čaká až 22. januára. Draghi a jeho družina teda zatiaľ len kopú plechovku ďalej
pred seba a my si počkáme, kedy sa ju rozhodnú zo zeme zdvihnúť.
GRÉCKO: O vývoji v Grécku vás v našich týždenníkoch pravidelne informujeme. Novinky z tejto dlhmi zmietanej krajiny dorazili aj cez víkend,
keďže tamojší parlament v nedeľu schválil rozpočet pre budúci rok v pomere hlasov 155 ku 134, pričom jeden poslanec sa hlasovania zdržal.
Rozpočet Grécka pre rok 2015 počíta po dekádach deficitov takmer s vyrovnaným rozpočtom, s čím nie sú celkom OK predstavitelia veriteľov
pod hlavičkou Trojky. Misia Trojky v Grécku sa začala ešte v závere septembra a dodnes nebola ukončená, nakoľko medzi oboma stranami
panujú značné rozdiely v tom, či je Grécko pripravené ukončiť záchranný program podľa plánu, teda ku koncu tohto roka. Grécko totiž stále
neplní niektoré z podmienok stanovených v memorande o pomoci a nemôže mu tak byť z dočasného eurovalu EFSF uvoľnená záverečná
tranža pomoci v objeme 1,8 mld. EUR. Európski predstavitelia budú rokovať už v úvode tohto týždňa a to práve o tom, či, ako a o aký čas
záchranný program pre Grécko predĺžiť.
TALIANSKO: Ratingová agentúra S&P v piatok nepotešila Taliansko, keď mu znížila rating o jeden stupeň z úrovne BBB na BBB – a dostala
ho tak na úroveň, od ktorej je to už len krôčik ku špekulatívnemu pásmu. Výhľad ratingu ale agentúra stanovila ako stabilný, čo znamená, že
ak nedôjde k zásadným zmenám vo vývoji ekonomiky, hodnotenie jej úverovej spoľahlivosti by mohlo zostať bez zmeny aj dva roky. Dôvodmi
zníženia talianskeho ratingu sú podľa S&P najmä slabé vyhliadky hospodárskeho rastu a vysoký verejný dlh. Ten by podľa agentúry mohol na
konci roka 2017 dosiahnuť až 2,3 bilióna eur.
MAĎARSKO: Keďže Maďarsko v rokoch 2008 až 2010 čerpalo zahraničnú pomoc na podporu svojej platobnej bilancie, dodnes je v hľadáčiku
európskych inštitúcií, ktoré monitorujú jeho pokrok. Európska komisia [EK] po previerke uskutočnenej koncom novembra v utorok uviedla, že
verejný dlh krajiny sa zatiaľ nedostal na cestu udržateľnosti a predstavuje riziko. Komisia tiež Maďarom vytkla niektoré príjmové položky
plánovaného rozpočtu pre budúci rok a skritizovala zdanenie bankového sektora. Podľa predstaviteľov EK by Maďarsko malo znížiť daňové
zaťaženie pre banky a prinavrátiť finančnému sektoru fungovanie za normálnych podmienok, ktoré sú predpokladom aj pre budúci rast
ekonomiky.
Je zaujímavé, ako sa politici vo svojich návrhoch dokážu navzájom inšpirovať aj cez hranice. Nový návrh zo strany maďarského vládneho
Fideszu je totiž nám, Slovákom, dobre známy. Maďarskí politici by totiž radi presadili, aby obyvatelia neboli nútení pracovať v nedele, a preto
plánujú zaviesť zákon, ktorý zakazuje obchodom otvárať svoje brány v deň, ktorý by mal patriť rodine a oddychu. Návrh zákona počíta
s určitými výnimkami. Napríklad malé rodinné obchody by mohli zostať otvorené, no zákaz by sa týkal už predajní s plochou väčšou ako
400 m2. Predstavitelia maďarských supermarketov už avizovali, že toto opatrenie by mohlo mať za následok zánik 15 až 20 tisíc pracovných
miest.
SLOVINSKO: Nealkoholické nápoje s obsahom cukru vyšším ako 10 gramov na liter by sa v Slovinsku mohli dočkať dodatočného zdanenia.
Spotrebitelia by tak v konečnom dôsledku mali za presladené malinovky zaplatiť rádovo o 5 až 10 centov za liter viac, podľa obsahu cukru.
Výnimku by mali dostať nápoje sladené stéviou a tiež nápoje určené pre dojčatá. Dodatočné zdanenie nezdravých nápojov by malo do
slovinského rozpočtu priniesť 4,7 mil. EUR ročne. To je však podľa vládneho návrhu len vedľajší efekt. Za dôvod zdanenia Slovinci označili
zvyšujúci sa počet obyvateľov trpiacich diabetom.
CYPRUS: Klienti cyperských bánk Laiki a Bank of Cyprus, ktorí v marci 2013 prišli o veľkú časť svojich vkladov nad 100 tis. EUR, sa obracali
na druhý najvyšší súd Európskej únie so žiadosťami o kompenzácie. Všeobecný súd EÚ ale vo svojom stanovisku oznámil, že takéto podnety
nemôže akceptovať.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
549. týždeň 2014
Euro v prvý decembrový týždeň stratilo na sile
Úvod uplynulého týždňa priniesol posilnenie sa
eura voči doláru o jednu desatinku percenta.
Podpísali sa pod to najmä komentáre zo strany
predstaviteľov ECB, podľa ktorých kvantitatívne
uvoľňovanie v podaní našej centrálnej banky
zatiaľ nie je na stole. Euro si tak voči svojmu
americkému náprotivku polepšilo z ranného
minima 1,2420 EURUSD na denné maximum na
hladine 1,2500 EURUSD. To ale do záveru
obchodovania spoločná mena eurozóny
neudržala a deň tak ukončila na úrovni 1,2470
EURUSD. Jastrabie komentáre predstaviteľa
amerického Fed-u Fischera mali v utorok za
následok posilnenie sa amerického dolára voči
celému košu mien, euro nevynímajúc. Fischer vo svojom prejave uviedol, že Fed sa čoraz viac blíži k štádiu, kedy z jeho slovníka vypadne
slovné spojenie „dlhší čas“. To Fed tradične uvádza vo svojich stanoviskách v súvislosti s časovým rámcom, počas ktorého plánuje ponechať
úrokové sadzby v USA mimoriadne nízko. Keďže Fischer je viceguvernérom Fed-u a je pokladaný skôr za predstaviteľa holubičieho krídla [t. j.
zástancov voľnej menovej politiky a teda nízkych sadzieb], jeho komentáre mali na obchodovanie pomerne výrazný dosah. Euro sa počas dňa
voči doláru oslabilo z úrovne 1,2470 EURUSD na večerných 1,2380 EURUSD a stratilo tak na sile takmer celú figúru. Top udalosťou
štvrtkového obchodovania bolo zasadnutie ECB a tak aj deň vyzeral. Až do popoludňajších hodín, kedy sa začala tlačová konferencia
vrcholných predstaviteľov ECB, sa euro voči doláru obchodovalo v úzkom pásme v okolí hladiny 1,2310 EURUSD. Po úvodných slovách
prezidenta Draghiho euro krátkodobo prepadlo aj pod hladinu 1,2300 EURUSD, no následne sa pobralo vyššie a otestovalo aj úroveň 1,2450
EURUSD. Rozpätie, v ktorom sa najobchodovanejší menový pár sveta vo štvrtok obchodoval, bolo teda poriadne široké. Zatiaľ čo vo štvrtok
sme hovorili o raste eura voči doláru, v piatok sa karta obrátila a novembrové prekvapivo dobré dáta z amerického trhu práce vystrelili nahor
americký dolár. Až do zverejnenia dát z druhej strany Atlantiku sa euro voči doláru obchodovalo bez výraznejších výkyvov v okolí úrovne
1,2370 EURUSD. O pol tretej nášho času ale z USA dorazili dáta o tvorbe nových pracovných miest za mesiac november, ktoré všetko
zmenili. V americkej ekonomike [okrem poľnohospodárskeho sektora] vzniklo v jedenástom tohtoročnom mesiaci až 321 tis. nových
pracovných miest, teda takmer o polovicu viac, než sa očakávalo. Tento výsledok poslal euro nadol až na úroveň 1,2270 EURUSD.
V priebehu dňa tak euro voči doláru pokleslo o celú figúru. V blízkosti tohto minima napokon spoločná mena eurozóny minulotýždňové
obchodovanie aj ukončila. V samotný piatok euro stratilo na sile – 0,8 % a za celý uplynulý týždeň až – 1,4 %. December sa tak pre našu
menu nezačal práve najlepšie.
Meny nášho regiónu si uplynulý týždeň voči euru polepšili. Darilo sa najmä poľskému zlotému, ktorý sa voči spoločnej mene eurozóny posilnil
o 0,6 % na piatkových 4,1590 EURPLN. Zisk na úrovni dvoch desatín percenta si zaknihoval aj maďarský forint, ktorý týždeň uzavrel na úrovni
305,90 EURHUF. Posilnenie na úrovni necelej desatiny percenta zaznamenala aj česká koruna s piatkovým kurzom 27,610 EURCZK.
Zasadnutia centrálnych bánk bez prekvapení
Uplynulý týždeň sme boli svedkami zasadnutí troch zoskupení centrálnych bankárov, ktoré pravidelne sledujeme. V stredu sa zišli
predstavitelia poľskej NBP a vo štvrtok zasadli britská BoE a európska ECB. Ani jedna z trojice centrálnych bánk neprekvapila a nepristúpila
k zmene nastavenia menovej politiky. Poľská NBP ponechala základnú sadzbu bez zmeny na úrovni 2,00 %, ECB potvrdila sadzbu na
technickej nule 0,05 % a britská BoE podržala základnú sadzbu na úrovni 0,50 % a potvrdila aj cieľový objem nákupov aktív na súčasných 375
mld. GBP. Viac o zasadnutí ECB sa dočítate na predchádzajúcej strane.
1,20
1,30
1,40
6-14 8-14 10-14 12-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
6-14 8-14 10-14 12-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
6-14 8-14 10-14 12-14
EURGBP
100,0
112,0
124,0
6-14 8-14 10-14 12-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
6-14 8-14 10-14 12-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
6-14 8-14 10-14 12-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
6-14 8-14 10-14 12-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
649. týždeň 2014
Cena ropy Brent pod 70 USD za barel
Uplynulý týždeň sa pre cenu ropy začal úspešne. V pondelok sa totiž
odrazila z niekoľkoročných miním a deň uzavrela o takmer 3,5 %
silnejšia, na úrovni 72,54 USD za barel. Podpísali sa pod to
náznaky, že sa zmenší ťažba ropy z bridlíc v USA, ktorá sa považuje
za hlavný dôvod prebytku čierneho zlata na trhu. Tento rastový trend
si však ropa nedokázala udržať a už v utorok si z ceny odpísala
väčšinu toho, čo sa jej deň pred tým podarilo získať. Smerom dole ju
posielala dohoda irackej vlády a predstaviteľov Kurdov, z ktorej
vyplýva nárast exportu irackej ropy, hoci na trhu jej je už aj tak
prebytok. Prepad cien však čiastočne kompenzovala správa
z amerického ropného inštitútu [API], podľa ktorej sa zásoby ropy
v posledný novembrový týždeň znížili o – 6,5 mil. barelov, kým trh
očakával ich zvýšenie. Brent tak na svojej cene stratila necelé – 3 % a deň uzavrela na úrovni 70,54 USD za barel. Miernejší pokles zastihol
severomorskú zmes v stredu, kedy sa predávala lacnejšie o deväť desatín percenta. Oslabila po správe denníka Wall Street Journal, podľa
ktorej Saudská Arábia, ktorá je najväčším producentom ropy v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC], verí, že ceny ropy by sa
mohli stabilizovať na úrovni približne 60 USD za barel. Obchodovanie tak Brent uzavrela na cene 69,92 USD za barel. Ani vo štvrtok Brent
nezískala na cene a to vplyvom rozhodnutia Saudskej Arábie ponúknuť výrazné zľavy ázijským a americkým zákazníkom. Na konci dňa sa
obchodovala za 69,64 USD za barel. V piatok slnko opäť nevyšlo a cena Brentu poklesla o ďalších osem desatín percenta, na úroveň 69,07
USD za barel. Ceny ropy v posledný deň uplynulého týždňa ovplyvnili zverejnené údaje, podľa ktorých americkí zamestnávatelia v novembri
vytvorili najvyšší počet pracovných miest za takmer tri roky. Miera nezamestnanosti v USA sa v jedenástom mesiaci nezmenila a bola na
šesťročnom minime. Za týždeň sa cena Brentu prepadla o – 1,5 %. Medzimesačný pokles prekročil – 17 % a od začiatku roka stratila ropa na
sile takmer – 35 %.
Doposiaľ najväčší tohtoročný nárast tržieb našich maloobchodníkov
Z najnovších údajov, ktoré uplynulý týždeň zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR], vyplýva, že tržby slovenských maloobchodníkov rástli. Ešte
lepšou správou je, že to bol najvýraznejší nárast za prvých desať mesiacov tohto roka. V porovnaní s októbrom minulého roka tržby vzrástli
o 6,5 %. V porovnaní so septembrom 2014 predstavoval nárast tržieb v maloobchode 1,6 %. Medziročne sa októbrové tržby zvýšili v šiestich
oblastiach.
Najväčší medziročný rast tržieb pocítili maloobchodníci so
zariadeniami pre IKT v špecializovaných predajniach [o 19,4 %].
Výraznejší medziročný rast zaznamenali v tomto roku len raz, a to
v januári [o 21,3 %]. O viac ako 8 % narástli tržby maloobchodu
v nešpecializovaných predajniach a ostatného tovaru
v špecializovaných predajniach. Aj maloobchodníci s tovarom pre
domácnosť v špecializovaných predajniach a mimo predajní, stánkov
a trhov utŕžili medziročne viac, a to o 4,3 %, resp. o 4,0 %.
V porovnaní s októbrom minulého roka si polepšili aj maloobchodníci
s pohonnými látkami, o necelé 2 percentá.
Menej peňazí si medziročne do kasy vložili maloobchodníci v troch
oblastiach. Najväčší pokles [o – 4,4 %] pocítili opäť maloobchodníci v stánkoch a na trhoch. Menej pokles zasiahol maloobchodníkov
s potravinami, ktorí si medziročne pohoršili o – 2,2 % a najmenej [o – 1,4 %] si pohoršili v obchode s tovarom pre kultúru a rekreáciu
v špecializovaných predajniach.
Relatívne pozitívne správy zastihli aj eurozónu a EÚ ako celok. Podľa údajov Eurostatu v porovnaní so septembrom vzrástli maloobchodné
tržby v eurozóne o 0,4 % a o 0,7 % v EÚ28. Výraznejší bol nárast pri porovnaní s októbrom minulého roka. Medziročne tak došlo k nárastu
tržieb o 1,4 % v eurozóne a o rovné 2 percentá v celej únii. Spomedzi jednotlivých krajín EÚ si najväčší medziročný nárast tržieb pripísali
Luxembursko [o 12,5 %], Estónsko [o 6,9 %] a naše Slovensko [o 6,5 %]. Medziročný pokles zasiahol len 2 krajiny, a to Maltu [o – 3,7 %]
a Slovinsko [o – 0,1 %].
-2
0
2
4
6
8
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Maloobchodné tržby v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
60
80
100
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
749. týždeň 2014
Ceny priemyselných výrobcov v únii opäť poklesli
Eurostat počas uplynulého týždňa zverejnil údaje
o októbrovom vývoji cien priemyselných výrobcov
v krajinách EÚ. Priemyselníci v eurozóne predávali
produkty svojím prvým odberateľom v desiatom mesiaci
tohto roka medziročne lacnejšie o – 1,3 % a priemyselníci
v celej únii o – 1,5 % lacnejšie. Šnúru poklesu sa tak ani
uplynulý mesiac nepodarilo pretrhnúť. Dôvod na radosť
nemajú výrobcovia ani v prípade medzimesačného
porovnania. Od septembra sa totiž ceny znížili o – 1,3 %
v eurozóne a o – 1,5 % v únii ako celku.
Aj slovenskí priemyselníci predávali svoje výrobky počas
desiateho tohtoročného mesiaca lacnejšie ako pred rokom, a to o – 4,0 %. Je to najväčší prepad za ostatný polrok. Spomedzi krajín, za ktoré
Eurostat zverejnil údaje, sa ceny priemyselných výrobcov zvýšili len v troch ekonomikách. Najviac ceny priemyselníkov vzrástli v Bulharsku
a Rumunsku, a to o 0,8 % resp. 0,5 %. Treťou ekonomikou únie, ktorá zaznamenala nárast priemyselných cien, aj keď len nepatrný [o 0,1 %],
bolo Švédsko. Najväčší medziročný pokles priemyselných cien, o – 5,2 %, evidovala opakovane Litva.
-6%
-4%
-2%
0%
2%
4%
Bulharsko
Rumunsko
Švédsko
Lotyšsko
Španielsko
Grécko
ČR
Írsko
Fínsko
Nemecko
Slovinsko
Portugalsko
eurozóna
Cyprus
Malta
Francúzsko
Rakúsko
Poľsko
EÚ28
Taliansko
Maďarsko
Chorvátsko
Belgicko
Holandsko
V.Británia
Estónsko
Slovensko
Dánsko
Litva
PPI v krajinách EÚ 28 v októbri 2014 Zdroj: Eurostatr/r

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
849. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Slováci využívajú častejšie bicykel ako vlak. Pre takmer polovicu
z nás hrajú prím autá.
Cesta do práce a späť domov, zastávka v škole či škôlke,
nákupy potravín. To sú len niektoré z dôvodov, kvôli ktorým sa
denne musíme presúvať z miesta na miesto. Niektorí z nás to
všetko zvládnu pešo, iní musia vzdialenosti prekonávať s pomocou
dopravných prostriedkov. Akú formu dopravy najčastejšie
využívame v bežné dni, zisťoval najnovší prieskum Eurobarometer.
Výsledky októbrového zisťovania boli zverejnené na začiatku
decembra.
Či už pešo, hromadnou dopravou alebo autom, najmä cesta do
práce nám niekoľko minút z dňa ukrojí. Podľa nadácie Eurofound
Slovákom cesta do práce a naspäť domov zaberá až 93 minút. Keď
k tomu pripočítame cestu do obchodu, vyzdvihnutie ratolestí zo
školy či krúžkov alebo cestu do obchodu, zistíme, že „na cestách“
strávime aj viac ako dve hodiny denne.
Najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom na
Slovensku je auto, ktoré v bežný deň využíva až 46 %
Slovákov. V porovnaní s ostrovanmi z Cypru či Írska ale využívame
túto formu cestnej dopravy omnoho menej. Na Cypre jazdí v bežný
deň autom až 85 % ľudí. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli
naši susedia z Maďarska, z ktorých auto ako formu dopravy
bežne využíva iba tretina ľudí.
A ako sú využívané ostatné formy dopravy? Vlakom najčastejšie
cestujú Dáni, aj to však len 5 % z nich. Mestská či prímestská
doprava v podobe autobusov, metra či električiek hrá prím najmä
v Lotyšsku, kde ju využíva necelá tretina ľudí. Vzhľadom na
tradíciu asi nikoho neprekvapí, že bicyklom sa najčastejšie
presúvajú Holanďania a to až 36 % z nich. Bicykle
v Holandsku dokonca dýchajú na chrbát preprave autom. No
a kde sa najčastejšie chodí pešo? Pohyb po svojich a na čerstvom
vzduchu najviac vonia Bulharom a Španielom, z ktorých sa
„pešibusom“ presúva rovná štvrtina.
V posledných týždňoch sa na Slovensku venovalo veľa
pozornosti otázke bezplatnej vlakovej dopravy. Vlak je ale
v bežný deň najčastejšie využívaným dopravným prostriedkom len pre 3 % Slovákov. Dvakrát častejšie dokonca využívame bicykel,
preprava na ktorom je bezplatná pre všetkých bez ohľadu na vek či postavenie v spoločnosti. Až pätina Slovákov sa najčastejšie presúva
z miesta na miesto po svojich a takmer štvrtina využíva služby či už prímestskej alebo mestskej dopravy.
Akú formu dopravy najčastejšie využívate v bežný deň?
[v % opýtaných]
Krajina auto vlak
autobus /
metro /
električka
bicykel chôdza
Cyprus 85 0 5 1 8
Írsko 73 1 9 2 14
Slovinsko 71 1 8 9 10
Malta 70 0 21 0 7
Francúzsko 65 2 15 4 10
Luxembursko 65 4 23 2 5
Taliansko 63 2 8 6 13
Fínsko 60 2 14 14 9
Belgicko 59 4 14 13 8
Nemecko 58 1 16 12 10
Rakúsko 57 3 21 6 11
Veľká Británia 57 4 20 3 14
Dánsko 54 5 9 23 7
EÚ28 54 2 19 8 14
Estónsko 51 2 28 5 13
Chorvátsko 51 0 21 6 18
Švédsko 51 3 17 17 12
ČR 47 2 28 8 15
Poľsko 47 1 29 7 14
Portugalsko 47 2 24 1 23
Slovensko 46 3 23 7 21
Holandsko 45 4 7 36 4
Litva 45 0 27 7 19
Španielsko 44 1 23 3 25
Grécko 43 1 24 2 20
Bulharsko 42 1 27 4 25
Rumunsko 40 1 29 7 23
Lotyšsko 38 2 31 6 20
Maďarsko 33 2 28 22 13
Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer 422a

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
949. týždeň 2014
Kalendár udalostí 50. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Saldo zahraničného obchodu [9. december 2014], v mil. EUR október 2014 460,0 459,2
Priemyselná produkcia [10. december 2014], v %, r/r október 2014 – –
Stavebná produkcia [10. december 2014], v %, r/r október 2014 – –
Tržby, mzdy a zamestnanosť vo vybraných odvetviach [11. december 2014], v mil. EUR október 2014 – –
Index spotrebiteľských cien CPI [12. december 2014], v %, r/r november 2014 0,2 0,2
Nové priemyselné objednávky [12. december 2014], v % október 2014 – –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 2 Q 2014 3 Q 2014 4 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,5* 2,4* 1,9 2,3 2,9
CPI [%, r/r]1] 4] – 0,1* – 0,1* 0,2 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,1* – 0,2* 0,2 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,8* – 3,4* – 3,1 – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r]1] 3] 4,9* 4,3* 3,0 4,1 0,9
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,85* 12,56* 12,32 12,80 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 1 304,9* 1 258,3* 610,0 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,26* 1,25 1,25 1,23
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,15* 0,05* 0,05 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,10* 0,01* 0,01 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť