Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň

37. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

ekonomický týždenník
2
37. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Cenová hladina v Poľsku je o – 20 % nižšia ako u nás, s Českom sme na tom rovnako 3
 Čo nové vo svete: Grécko vymenilo štátne pokladničné poukážky za dlhopisy dlhších splatností 4
 Euro podliezlo hladinu 1,2900 EURUSD, dlho sa však pod ňou neohrialo 5
 Americký Fed zrejme zníži objem nakupovaných dlhových cenných papierov na 15 mld. USD mesačne 5
 Cena ropy Brent sa minulý týždeň prepadla o – 3,4 % 6
 Priemyselnú produkciu potiahli v júli aj výrobcovia elektroniky 6
 V auguste pokračoval pokles cien potravín. Netýkal sa však citrónov. 7
 Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v júli aktívne 8
 Zamestnanosť vo väčšine odvetví sa v júli zvýšila 8
 Rebríček týždňa: V sobotu sme oslávili Medzinárodný deň čokolády. Pripravili sme o nej 10 zaujímavostí. 9
 Kalendár udalostí 38. týždňa 10
 Predikcie podľa Poštovej banky 10
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3
37. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Cenová hladina v Poľsku je o – 20 % nižšia ako u nás, s Českom sme na tom rovnako
„Všetko je drahé a bude ešte drahšie“, znie z úst mnohých Slovákov. Podľa štatistík sú však ceny tovarov a služieb na Slovensku v porovnaní s európskym priemerom nižšie až o – 29 %. Na druhej strane ale priemerná mzda na Slovensku dosahuje len približne tretinu európskeho priemeru. Frflanie na cenovky v obchodoch tak nie je celkom neoprávnené. A to ani v porovnaní s okolitými krajinami.
Slovensko bolo vlani 7. najlacnejšou krajinou v rámci EÚ. Ceny za slovenské tovary a služby tvorili v roku 2013 z priemeru EÚ 71 %. Vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostat]. Najnižšiu cenovú hladinu, nedosahujúcu ani polovicu európskeho priemeru, má Bulharsko. Cenovky nižšie ako 60 % priemeru EÚ však vlani mali aj Poliaci, Rumuni a Maďari.
Najdrahšie sa žije na severe Európy. Cenová úroveň v Dánsku dosiahla vlani 140 %, vo Švédsku 130 % a vo Fínsku 124 % európskeho priemeru. Práve v Škandinávii sa však popri krajinách Beneluxu aj najviac zarába a vyššie ceny v obchodoch sú tak plne kompenzované nadpriemernými mzdami.
Na Slovensku zaplatíme menej ako v iných európskych krajinách najmä za oblasti vzdelávania [44 %] a zdravia [47 % priemeru EÚ]. Menej nás ale v porovnaní s európskym priemerom vychádzajú aj ostatné oblasti spotrebného koša. Avšak v porovnaní len s našimi susedmi zo zoskupenia V4 je situácia iná.
Celková cenová hladina na Slovensku je na vlas rovnaká ako v Českej republike. Rozdiely sú však badateľné pri pohľade na jednotlivé kategórie tovarov a služieb. A tak zatiaľ čo napríklad za potraviny, oblečenie či služby reštaurácií a hotelov platia Česi menej ako my, za oblasti bývania a energií, zdravia a vzdelávania si v porovnaní s nami priplácajú rádovo 10 % až 20 %.
V Maďarsku je cenová hladina v porovnaní so Slovenskom o – 15 % nižšia. O približne pätinu menej ako my platia Maďari za vzdelávanie, reštaurácie a hotely, zariadenie do domácnosti, ale aj za oblečenie a obuv. Jedine za dopravu si Maďari v porovnaní so Slovákmi priplácajú a to cca 6 %.
Spomedzi našich susedov vidia najnižšie sumy na cenovkách v obchodoch Poliaci. Cenová hladina v Poľsku je o – 20 % nižšia ako u nás. Potraviny a nealkoholické nápoje stoja v Poľsku až o celých – 30 % menej ako na Slovensku, no do popredia sa v súvislosti s poľskými potravinami dostáva aj otázka kvality. O približne štvrtinu menej ako my ale platia Poliaci aj za zariadenie do domácnosti a samotné náklady na bývanie a energie. Jedinou oblasťou, ktorá je v Poľsku drahšia ako na Slovensku, sú služby reštaurácií a hotelov. Za tie si Poliaci v porovnaní s nami priplácajú približne 11 %.
Maďarsko a predovšetkým Poľsko sú tak od nás výrazne lacnejšie. A to je zároveň aj dôvodom, prečo Slovákov lákajú nákupy v okolitých krajinách nielen v období, kedy ich meny voči euru oslabujú. Na základe výmenného kurzu sa rozhodujú predovšetkým tí, ktorí nie sú pravidelnými zákazníkmi zahraničných obchodov. Naopak, pre mnohých Slovákov z prihraničných oblastí, ktorí nakupujú za hranicami nášho štátu pravidelne a ktorí majú odsledované cenové pohyby na dopytovaných tovaroch, je vývoj kurzu skôr doplňujúcim faktorom pri rozhodovaní sa. Vycestovať za lacnejšími tovarmi sa zväčša oplatí len tým Slovákom, ktorí bývajú v pohraničných oblastiach a ktorí dokážu na nákupe ušetriť aj po započítaní nákladov na dopravu.
Takáto nákupná turistika za hranicami však našej ekonomike vôbec neprospieva. Zatiaľ čo my sa tešíme z úspory niekoľkých eur, minuté peniaze sa do čísel slovenskej ekonomiky nezarátajú. Zarobiť totiž dáme a tržby zvýšime obchodníkom v okolitých krajinách a nepriamo prostredníctvom daní aj ich štátnej kase. O koľko drahšie / lacnejšie je u našich susedov v porovnaní so Slovenskom? kategória CZ HU PL
potraviny a nealko
-5%
-10%
-30% alkohol a tabak -3% -17% -8%
oblečenie a obuv
-6%
-20%
-8% bývanie a energie 23% -18% -24%
zariadenie domácnosti
-7%
-22%
-26% zdravie 20% -15% -12%
doprava
-2%
6%
-9% rekreácia a kultúra -6% -19% -22% vzdelávanie 9% -23% -7% reštaurácie a hotely -15% -22% 11% rozličné tovary a služby -4% -20% -18% SPOLU cenová hladina 0% -15% -20% Zdroj: prepočty analytického tímu Poštovej banky podľa Eurostat, 2013

4
37. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Grécko vymenilo štátne pokladničné poukážky za dlhopisy dlhších splatností
EMERGING MARKETS: Vývoj na dlhopisoch rozvíjajúcich sa ekonomík [EM] bol až do nedávnej minulosti ovplyvňovaný predovšetkým menovou politikou a komentármi z prostredia amerického Fed-u. Karta sa však postupne obracia a podľa rôznych korelačných analýz sa vývoj cien dlhopisov EM prispôsobuje viac menovej politike Európskej centrálnej banky [ECB]. Aspoň to hovoria zistenia analytikov Goldman Sachs, ktorí sa pozreli na závislosť cien dlhopisov krajín od Brazílie po Poľsko od menovej politiky. Tým, že ECB uvoľňuje svoju menovú politiku, dopomáha k lepšiemu výkonu aj dlhopisom a akciám krajín z radov rozvíjajúcich sa ekonomík, ktoré pritom majú svoju vlastnú menovú politiku. Septembrové znižovanie úrokových sadzieb v podaní ECB by zároveň mohlo primäť viaceré lokálne centrálne banky k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky. Okrem Poľska, od ktorého takýto krok očakávame už dlhšie, by sa k podobnej akcii mohla opäť uchýliť aj maďarská MNB, ktorá v júli ohlásila koniec cyklu znižovania sadzieb. Práve tieto špekulácie mali minulý týždeň za následok oslabenie sa lokálnych mien voči euru.
AUSTRÁLIA: Uplynulý týždeň priniesol zaujímavé obchodovanie na austrálskom dolári. Mena našich protinožcov sa oslabila voči svojmu americkému menovcovi až na polročné minimum 0,90 AUDUSD, pod čo sa podpísali výpredaje „aussieho“ v podaní lokálnych korporátnych obchodníkov. K výpredaju austrálskej meny prispievajú aj neochota tamojšej centrálnej banky RBA zvyšovať úrokové sadzby a tiež negatívne dáta z Číny. Zhoršený vývoj v čínskom priemysle totiž znižuje dopyt po rudách a iných surovinách, ktoré sa ťažia práve v Austrálii. „Aussie“ je pokladaný za tzv. komoditnú menu, a je preto často volatilný a závislý práve od zahraničného dopytu po domácich komoditách.
GRÉCKO: Ešte minulý týždeň sme vás v týždenníku informovali o zámere Grécka vydať 7 – ročné dlhopisy a tiež predĺžiť priemernú splatnosť svojho dlhu formou výmeny ŠPP [krátkodobé dlhové cenné papiere so splatnosťou do 1 roka] za dlhšie bondy. Uplynulú stredu oficiálne prišla od gréckej strany ponuka na takúto výmenu. Na rozdiel od marca 2012 bola táto výmena naozaj dobrovoľná a zapojiť sa do nej mohli veritelia, ktorí vlastnili niektoré z dotknutých ŠPP. Výmenou za ne Grécko ponúklo dlhopisy splatné v rokoch 2017 alebo 2019. Predpokladaný objem transakcie bol do 1 mld. EUR, Grécko ale napokon akceptovalo všetky ponuky a vymenilo poukážky za dlhopisy v celkovom objeme 1,62 mld. EUR.
Grécky minister financií Gikas Hardouvelis vo víkendovom rozhovore s CNBC povedal okrem iného aj to, že dopyt investorov po aktívach s nálepkou „grécke“ je taký veľký, že sa tvoria fronty. No, minister asi rád preháňa, alebo tomu sám verí. Hardouvelis ale povedal aj to, že Gréci dospeli a naučili sa, že za svoje dlhy musia platiť. V treťom kvartáli má podľa neho Grécko našliapnuté na ekonomický rast a po šiestich rokoch recesie tak v krajine dochádza k stabilizácii. Čo ale Grécku v tomto roku naozaj vychádza, je znižovanie deficitu. Vlani vykázala krajina na konci augusta deficit centrálnej vlády na úrovni viac než – 9 mld. EUR, tento rok to po ôsmich mesiacoch bolo len – 2,6 mld. EUR.
Grécky pokrok v piatok ocenila aj ratingová agentúra S&P, ktorá zvýšila hodnotenie úverovej spoľahlivosti krajiny o jeden stupeň z úrovne B – na B so stabilným výhľadom.
OECD: Hrozba z neznáma, ktoré nastane po prípadnom osamostatnení sa Škótska, ale aj zintenzívňujúce sa konflikty na Blízkom a Strednom východe a na Ukrajine. To sú podľa OECD hlavné riziká, ktoré vrhajú tieň na inak slnečný výhľad rastu svetovej ekonomiky. V aktualizácii májových predikcií pristúpila organizácia združujúca najrozvinutejšie krajiny sveta k zhoršeniu výhľadu tohtoročného rastu pre všetky veľké ekonomiky s výnimkou Indie. Ekonomika USA by tak mala podľa nových odhadov v tomto roku vzrásť o 2,1 %, eurozóna o 0,8 % a Japonsko o 0,9 %. OECD zároveň opäť varovala predstaviteľov eurozóny pred deflačnou hrozbou a vyzvala ECB na ďalšie kroky v podobe dôrazných monetárnych stimulov.

5
37. týždeň 2014
Euro podliezlo hladinu 1,2900 EURUSD, dlho sa však pod ňou neohrialo
Spoločná mena eurozóny načala aj uplynulý týždeň slabšia. V pondelok si voči doláru pohoršila už pod hladinu 1,2900 EURUSD, keď sa na trhu objavili šumy, že dáta z USA dajú americkému Fed-u argument k zvyšovaniu úrokových sadzieb už od budúceho roka. Zatiaľ čo vstup eura do nového týždňa priniesol jeho viac než ročné minimá, druhý obchodný deň priniesol mierny obrat. Euro si voči doláru polepšilo späť nad hladinu 1,2900 EURUSD a dostalo sa až nad úroveň 1,2950 EURUSD, hoci zatvoriť nad ňou nedokázalo. Na trhu chýbali zásadnejšie zverejnenia či komentáre týkajúce sa eurozóny a utorkový pohyb kurzu eura voči doláru tak nemožno pripísať nejakým pozitívnym fundamentom. Stredajší makroekonomický kalendár bol prázdny a na trh tak nedorazili žiadne tvrdé dáta, od ktorých by sa obchodníci mohli odpichnúť. Euro si voči doláru mierne pohoršilo a dostalo sa na dohľad hladiny 1,2900 EURUSD, ktorú ešte v utorok prelomilo smerom nahor. Vo večerných hodinách ju spoločná mena eurozóny aj krátkodobo podliezla, napokon však obchodovanie dokázala uzavrieť nad ňou. Euro sa vo štvrtok voči doláru obchodovalo v relatívne úzkom pásme 1,2900 EURUSD až 1,2950 EURUSD, pričom deň napokon uzavrelo bližšie k spodnej hranici tohto rozpätia. Spomedzi makroekonomických dát na trh dorazili sfinalizované výsledky augustovej inflácie z Nemecka, ktoré vyšli v súlade s rýchlym odhadom a nepriniesli tak žiadne prekvapenie. Popoludní z USA prišli pravidelné týždenné dáta z trhu práce, ktoré poukázali na o niečo rýchlejší než očakávaný prírastok nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti. Nič prevratné to ale nebolo a ani kurz eura voči doláru tak nemal dôvod na výraznejšie pohyby. Spomedzi komentárov zaujal prezident ECB Mario Draghi, ktorý odrážal kritiku niektorých nielen nemeckých predstaviteľov na „jeho“ plán oživenia ekonomiky eurozóny. Pri svojej návšteve v Miláne Draghi povedal, že pri podpore úverovania podnikov by sa mali zvážiť aj určité vládne garancie, tak ako sa to robí napríklad v USA. V piatok sa euro voči doláru posilňovalo a krátkodobo sa dostalo až na úroveň 1,2980 EURUSD. Tú ale napokon neudržalo a deň i týždeň uzavrelo na úrovni 1,2960 EURUSD.
Meny nášho regiónu minulý týždeň voči euru skôr oslabovali. Jedine česká koruna dokázala posilniť, aj to však len o nepatrnú desatinku percenta na piatkových 27,580 EURCZK. Maďarský forint si voči euru za týždeň pohoršil o – 0,4 % na záverečných 314,90 EURHUF a poľský zlotý sa oslabil až o – 0,6 % na piatkovú úroveň 4,2050 EURPLN. Dôvodom boli špekulácie o možnom ďalšom uvoľňovaní menovej politiky ako v Poľsku, tak i v Maďarsku.
Americký Fed zrejme zníži objem nakupovaných dlhových cenných papierov na 15 mld. USD mesačne
Z americkej ekonomiky tento týždeň dorazí niekoľko dôležitých dát, no pozornosť sa popri nich bude venovať aj iným udalostiam. Tou hlavnou je zasadnutie amerického Fed – u, ktorého výsledok sa dozvieme v stredu 17. septembra. Hoci zmena v nastavení úrokových sadzieb sa neočakáva, mohli by sme sa dočkať nového pohľadu na to, kedy sa sadzby meniť budú. Zároveň by zasadnutie malo priniesť ďalšie pokračovanie taperingu, a teda zníženie mesačného objemu nákupov dlhových cenných papierov na už len 15 mld. USD.
1,28
1,34
1,40
3-14
5-14
7-14
9-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
3-14
5-14
7-14
9-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
3-14
5-14
7-14
9-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
3-14
5-14
7-14
9-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
3-14
5-14
7-14
9-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
3-14
5-14
7-14
9-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
1,50
3,00
3-14
5-14
7-14
9-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6
37. týždeň 2014
Cena ropy Brent sa minulý týždeň prepadla o – 3,4 %
Čo ropa Brent nedokázala predminulý týždeň, podarilo sa počas toho uplynulého – cena severomorskej ropnej zmesi sa po prvýkrát od mája 2013 prepadla pod okrúhlu a zároveň psychologickú hladinu 100 dolárov za barel. V pondelok sa negatívne dáta z čínskej ekonomiky pretavili do poklesu ceny ropy Brent na 100,20 USD za barel, pričom počas dňa cena poklesla aj pod hladinu sto dolárov. V utorok pokles ceny ropy pokračoval a záverečná kotácia bola na úrovni 99,16 USD za barel, čo bola najnižšia úroveň od prelomu apríla a mája 2013. Zlacňovanie ropy Brent sa nezastavilo ani v stredu, kedy jej cena poklesla už na 98,04 USD za barel. Na veľmi podobnej úrovni sa európska zmes obchodovala aj vo štvrtok. Slabý dopyt, dostatok zásob a silný dolár sa podpisovali pod pokles ceny ropy aj v piatok. V posledný obchodný deň uplynulého týždňa sa ropa Brent predávala za 97,11 USD za barel a za týždeň tak na sile stratila – 3,4 %. Medzimesačne bola ropa na trhu lacnejšia o – 6,3 % a od začiatku roka na cene strácala už – 8,3 %.
Priemyselnú produkciu potiahli v júli aj výrobcovia elektroniky
Slovenskí priemyselníci sa aj v júli mohli tešiť z rastu svojej produkcie. V porovnaní s júnom však tempo jej rastu spomalilo a dosiahlo medziročných 4,4 %. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Samotná priemyselná výroba v júli medziročne vzrástla o 4,5 %, v ťažbe a dobývaní sa produkcia zvýšila o 7,7 % a produkcia v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu zaznamenala nárast o 2,4 %.
Spomedzi priemyselných odvetví zaznamenali v júli najvýraznejší medziročný rast produkcie, o 16,3 %, výrobcovia počítačových, elektronických a optických zariadení. V tesnom závese za nimi s medziročným nárastom produkcie o 15,0 % nasledovali producenti z oblasti výroby kovov a kovových konštrukcií. Skromnejší medziročný nárast výroby o 2,3 % si v siedmom tohtoročnom mesiaci pripísali naše automobilky.
S najvýraznejším medziročným poklesom výroby, o – 24,2 %, sa v júli museli popasovať výrobcovia chemikálií a chemických produktov. Medziročné zníženie výroby o pätinu potrápilo aj producentov koksu a rafinovaných ropných produktov.
Vďaka Eurostatu poznáme vývoj priemyselnej produkcie aj za väčšinu ostatných európskych ekonomík. V júli zaznamenali najvýraznejší rast produkcie, o 17,6 %, írski priemyselníci. Dvojciferný medziročný rast výroby potešil ešte aj priemyselníkov v susednom Maďarsku. Naopak, pokles výroby o – 6,4 % zaznamenali dánski priemyselníci. V Európskej únii ako celku v júli priemyselná produkcia vzrástla o 2,0 %, v menej početnej eurozóne o 2,2 %.
Podobne ako jún, aj júl priniesol sklamanie pre našich stavebníkov. Ich produkcia totiž zaznamenala medziročný pokles o – 5,7 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Priemyselná produkcia
Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkcia
r/r
Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7
37. týždeň 2014
V auguste pokračoval pokles cien potravín. Netýkal sa však citrónov.
Pokles cien tovarov a služieb na Slovensku sa v auguste prehĺbil a dosiahol medziročných – 0,2 %. Medzimesačne, teda v porovnaní s júlom 2014, spotrebiteľské ceny taktiež klesli o – 0,2 %. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR.
Aj v auguste 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 3,8 % a za rozličné tovary a služby, ktorých ceny vzrástli o 1,9 %. Medziročný rast o 1,6 % zaznamenali aj odevy a obuv.
Medziročný pokles cien v auguste zaznamenalo päť kategórií nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, o – 1,7 %, sa znížili ceny potravín a nealkoholických nápojov, pod čo sa podpisuje najmä letné obdobie a s ním spojené znižujúce sa ceny sezónneho ovocia, zeleniny či iných poľnohospodárskych komodít. O približne percento menej ako pred rokom sme zaplatili aj za dopravu, služby pôšt a telekomunikácií a tiež za nábytok a vybavenie domácnosti či samotné náklady na bývanie.
Lacnejšie ako pred rokom boli spomedzi potravín najmä viaceré druhy ovocia a zeleniny typických pre naše zemepisné pásmo. Dobrá úroda sa tak podpísala pod medziročný pokles cien zemiakov [o – 36,3 %] či mrkvy [o – 31,3%]. O viac ako štvrtinu lacnejšie boli ale v porovnaní s augustom 2013 aj kapusta, karfiol či petržlen. Zlacnenie o pätinu zaznamenali aj jablká či kryštálový cukor. Naopak, o viac než desatinu drahšia ako pred rokom bola v auguste bryndza a medziročné zdraženie zaznamenali aj ďalšie mliečne výrobky ako smotanový jogurt či eidamská tehla.
Oproti júlu 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast zhodne o 0,2 % evidovaný v oblastiach zahŕňajúcich vzdelávanie, zdravotníctvo a vybavenie domácnosti. K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu došlo opäť v prípade potravín a nealkoholických nápojov a to o – 0,9 %. S cenami smerom nadol však zamierili aj predajcovia odevov a obuvi [o – 0,4 % aj v dôsledku letných výpredajov] a nepatrné zlacnenie na úrovni jednej až dvoch desatín percenta sa týkalo aj dopravy, rekreácie a kultúry a rozličných tovarov a služieb.
Nie všetky potraviny sú však na pultoch našich obchodov lacnejšie. Napríklad ceny tropického ovocia zaznamenali v letných mesiacoch prudký nárast. V obchodoch sme už v júli zaplatili výrazne viac ako v júni za kiwi, citróny či pomaranče. V auguste tento trend pretrval a citróny zaznamenali oproti predchádzajúcemu mesiacu cenový nárast o 34 %.
Za cenovým rastom citrónov je zvyšujúci sa celosvetový dopyt, na ktorý ponuka nestíha reagovať. Po citrónoch bažia nielen obyvatelia rozvinutých ekonomík, ktorí podľahli zdravému trendu pitia vody s citrónom, ale aj rozvíjajúce sa krajiny. V tých zvyšuje dopyt po citrónoch napríklad aj výstavba hotelov, pre ktoré sú džbány s vodou a plátkami citróna typické.
Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako príliš rýchla inflácia tak ani deflácia nie je pre ekonomiku zdravým javom. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch totiž môžu mať za následok zmenu v správaní spotrebiteľov, ktorí začnú vyčkávať na ešte nižšie ceny a odkladať svoje nákupy do budúcnosti. Výrobcovia sa potom musia vyrovnávať so slabším dopytom prostredníctvom znižovania nákladov, čo má za následok aj znižovanie miezd či prepúšťanie. Ľudia tak môžu prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba nútene ďalej klesá. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť.
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
HICP r/r
CPI r/r
Inflácia
v %, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

8
37. týždeň 2014
Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v júli aktívne
Dynamika slovenského zahraničného obchodu v júli spomalila. Napriek tomu však bolo v siedmom tohtoročnom mesiaci evidované vysoké aktívne saldo zahraničného obchodu na úrovni 422,4 mil. EUR. Ukázali to údaje ŠÚ SR zverejnené minulý týždeň.
Zo Slovenska sa tak aj naďalej viac vyváža než k nám dováža. V júli sa na Slovensko doviezli tovary v hodnote 4 673,0 mil. EUR, čo predstavuje medziročný pokles importu o – 4,2 %. Júlová hodnota exportu predstavovala 5 095,4 mil. EUR a medziročne tak došlo k jej miernemu nárastu o 1,9 %.
Kumulované saldo zahraničného obchodu bolo za prvých 7 mesiacov roka 2014 evidované na úrovni takmer 3,0 mld. EUR a bolo tak porovnateľné ako vlani o takomto čase.
Zamestnanosť vo väčšine odvetví sa v júli zvýšila
Tržby slovenských priemyselníkov medziročne vzrástli aj v siedmom tohtoročnom mesiaci a to o 4,5 %. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 5,1 %, v dodávke vody a odvode odpadových vôd o 1,5 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu sa zvýšili o 1,3 % a v ťažbe a dobývaní o 6,6 %. Údaje zverejnil minulý týždeň ŠÚ SR.
Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví najvýraznejší medziročný nárast tržieb, o približne pätinu, potešil výrobcov z oblastí výroby elektrických zariadení, kovov a elektroniky. Tržby automobiliek v júli medziročne poklesli o – 0,5 %. S najvýraznejším medziročným prepadom tržieb, o – 22,7 %, sa stretli výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov.
Čo sa týka vývoja tržieb v ostatných odvetviach nášho hospodárstva [t. j. okrem priemyslu], v júli zaznamenali medziročný pokles tržieb len odvetvia stavebníctva [o – 5,8 %] a informácií a komunikácie [o – 5,0 %]. Ostatné odvetvia nášho hospodárstva sa mohli tešiť z ich medziročného nárastu. Darilo sa najmä oblastiam predaja a opravy motorových vozidiel a veľkoobchodu, ktorých tržby v medziročnom porovnaní vzrástli o viac ako 7 %.
Zamestnanosť sa v júli medziročne zvýšila vo väčšine odvetví, najvýraznejšie v oblasti IKT [o 12,2 %]. Rast zamestnanosti o vyše 7 % sa týkal aj vybraných trhových služieb a činností reštaurácií a pohostinstiev, kde zavážila aj letná sezóna. Medziročný pokles zamestnanosti sa v júli dotkol len predaja a opravy motorových vozidiel, stavebníctva a dopravy a skladovania.
Priaznivý vývoj sme v júli zaznamenali aj v oblasti miezd. V nominálnom aj reálnom vyjadrení sa mzdy zvýšili vo väčšine odvetví nášho hospodárstva na čele s veľkoobchodom, kde mzdy vzrástli o 5,6 % v nominálnom resp. vďaka klesajúcim cenám o 5,7 % v reálnom vyjadrení. O vyše päť percent si polepšili aj pracovníci z oblasti dopravy a skladovania. Pokles miezd v nominálnom i reálnom vyjadrení vykázali štyri odvetvia a to IKT, stavebníctvo, vybrané trhové služby a činnosti reštaurácií a pohostinstiev. Medziročný vývoj v % v júli 2014 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna mzda Reálna mzda
Priemysel 4,5 1,7 3,2 3,3
Stavebníctvo -5,8 -2,2 -2,5 -2,4
Predaj a oprava motorových vozidiel 7,6 -3,1 4,6 4,7
Veľkoobchod 7,5 7,8 5,6 5,7
Maloobchod 3,6 -0,2 3,7 3,8
Ubytovanie 3,9 1,6 1,5 1,6
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 3,5 7,5 -2,1 -2,0
Vybrané trhové služby 0,6 7,7 -2,2 -2,1
Informácie a komunikácia -5,0 12,2 -5,0 -4,9
Doprava a skladovanie 6,3 -2,0 5,1 5,2 Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Dovoz
Vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SR
v mil. EUR

9
37. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
V sobotu sme oslávili Medzinárodný deň čokolády. Pripravili sme o nej 10 zaujímavostí.
Trinásty septembrový deň je každoročne venovaný všetkým maškrtníkom – oslavujeme totiž Medzinárodný deň čokolády. Tejto sladkej dobrote sme neodolali ani my a pripravili sme „čokoládový“ špeciál.
Na svetovom trhu rastie cena kakaa takmer nepretržite už od začiatku tohto roku. V súčasnosti je cena kakaa na trhu o približne 30 % vyššia ako v rovnakom období vlaňajška a drží sa v okolí hladiny 3 100 dolárov za tonu. Od začiatku roka 2014 zaznamenalo kakao cenový rast o približne 18 % a aktuálna cena kakaa je najvyššia od leta 2011.
Vyššie ceny poľnohospodárskych komodít na svetovom trhu sa môžu do určitej miery premietnuť aj do vyšších cien v obchodoch. Výrobcovia kakaových produktov, ktorí na trhu nakupujú vstupy do svojej výroby, však zvyčajne majú uzavreté kontrakty aj na niekoľko mesiacov vopred. Aj to je zrejme dôvodom toho, že ceny čokolády a čokoládových výrobkov v slovenských obchodoch sa medziročne až tak nezmenili.
Podľa údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] dosiahla v júli 2014 priemerná cena 100 gramovej mliečnej čokolády 0,94 EUR a bola tak o cca 3,5 % vyššia ako v júli 2013. Rovnaké zdraženie o 3,5 % zaznamenala aj čokoláda na varenie. Tieto druhy čokolády však nemajú taký vysoký obsah kakaa, ako napríklad rôzne luxusnejšie tmavé a horké čokolády.
Drahá či lacná, čokoládu majú Slováci stále radi. V minulom roku 2013 spotreboval priemerný Slovák rovných 5 kilogramov tejto sladkej dobroty. V porovnaní s rokom 2003 sme tak čokolády zjedli o 14 % viac. Za rekordne maškrtným rokom 2007, kedy priemerná spotreba čokolády na obyvateľa dosiahla 6,1 kilogramu, sme však výrazne zaostali.
Maškrtné jazýčky nás samozrejme aj niečo stoja. V priemernej slovenskej domácnosti smerovalo v roku 2012 na kúpu čokolády a čokoládových cukroviniek 25 EUR na osobu. A kto sú najväčší „čokoládoví“ maškrtníci? Podľa údajov ŠÚ SR míňajú na čokoládové maškrty najviac domácnosti dôchodcov. V takejto domácnosti totiž smeruje na kúpu čokoládových sladkostí v priemere až viac ako 34 EUR na osobu za rok. To je dokonca o 10 EUR na osobu a rok viac ako v prípade domácnosti zamestnancov. Koľko zjedia dôchodcovia sami a koľko čokolády putuje do rúk ich vnúčat, však nevieme.
Čokoláda je pre Slovensko aj zaujímavým obchodným artiklom. V minulom roku 2013 sa zo Slovenska vyviezli čokoláda a ostatné potravinárske prípravky obsahujúce kakao v hodnote takmer 153 mil. EUR. Dovoz potravín s obsahom kakaa na Slovensko vlani dosiahol hodnotu takmer 168 mil. EUR a naša „čokoládová“ obchodná bilancia tak bola vlani mierne pasívna. Kakaové produkty zo Slovenska smerovali najmä do Českej republiky, Belgicka a Maďarska. Naopak, na Slovensko sa vlani dovážali čokoláda a iné kakaové výrobky najmä z Nemecka, Českej republiky a Poľska.
10 zaujímavostí o čokoláde 5,0 kg presne toľko kakaových výrobkov spotreboval v roku 2013 v priemere každý Slovák 2007 to bol rok, kedy sme zjedli najviac čokoládových výrobkov, až 6,1 kilogramu na osobu 25 EUR približne toľko minie priemerný Slovák ročne na čokoládu a čokoládové cukrovinky dôchodcovia tí míňajú na čokoládu najviac – či už pre seba, alebo pre svoje vnúčatá Žilinský kraj je najmaškrtnejší – na sladkosti ako také míňa v prepočte na osobu najviac v rámci SR 3,5 % o toľko drahšie ako pred rokom boli v júli v našich obchodoch mliečna čokoláda i čokoláda na varenie 30 % o toľko drahšie ako pred rokom je v súčasnosti kakao na svetovom trhu 7 toľko položiek s obsahom kakaa zahŕňa spotrebný kôš, na ktorom ŠÚ SR sleduje infláciu 153 mil. EUR takú hodnotu mal vývoz čokolády a kakaových výrobkov zo Slovenska v roku 2013 168 mil. EUR dosiahla hodnota dovozu čokolády na Slovensko v minulom roku Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, Bloomberg

10
37. týždeň 2014
Kalendár udalostí 38. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [17. september 2014], v % august 2014 – 0,2 – 0,2
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,32 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,05 0,06 0,10
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť

Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň

More Related Content

What's hot

Viewers also liked

Similar to Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň

More from pabk

Ekonomický týždenník Poštovej banky - 37. týždeň