Poštová banka, týždenník

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
Vo vlastnom a bez hypotéky žijú až štyri pätiny slovenských domácností
Čo nové vo svete:
Aj nálada v Nemecku na ročných minimách
Čo nové doma:
Ceny tovarov a služieb sa v septembri znížili až o – 0,5 %
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
42. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová

2. 2

 Euro minulý týždeň aj blízko 1,1500 EURUSD 3
 O menovej politike bude rozhodovať aj ECB 3
 Ropa Brent opäť lacnejšia. O takmer – 5 %. 4
 Zlato 2. týždeň v rade so ziskom 4
 Ceny tovarov a služieb sa v septembri znížili až o – 0,5 % 5
 Nové objednávky našich priemyselníkov len s miernym rastom 5
 V auguste vzrástli tržby aj mzdy vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva 6
 Čo nové vo svete: Aj nálada v Nemecku na ročných minimách 7
 Zaujalo nás: Vo vlastnom a bez hypotéky žijú až štyri pätiny slovenských domácností 8
Kalendár udalostí 43. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro minulý týždeň aj blízko 1,1500 EURUSD
Spoločná mena eurozóny začala týždeň úspešne. Hoci pondelok ukončila bez zmeny, v utorok a najmä v stredu si pripísala výrazné zisky.
Podpísali sa pod to hlavne slabé makrodáta z USA, ktoré opäť zintenzívnili obavy, že Fed v tomto roku nebude mať vytvorené podmienky
na zvyšovanie úrokových sadzieb. Tento pozitívny trend si euro ale nedokázalo udržať a do konca týždňa pripísané zisky zmazalo. Počas
týždňa sa tak v konečnej bilancii oslabilo o desatinu percenta. Straty zaknihovalo aj voči dvom menám nášho regiónu. Voči českej korune
stratilo len nepatrne, – 0,08 %, na piatkových zatváracích 27,072 EURCZK. Voči maďarskému forintu sa oslabilo o – 0,35 % a uplynulý
týždeň ukončilo na úrovni 310,35 EURHUF. Európska mena sa posilnila len voči poľskému zlotému, a to o 0,36 % a piatok ukončila na
hladine 4,2363 EURPLN.
EURUSD [42. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1358 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
12.10.2015 1,1358 0,00% - makroekonomický kalendár ostal prázdny
13.10.2015 1,1379 0,18% - napriek zlým výsledkom ZEW prieskumu ukončilo euro deň so ziskom
14.10.2015 1,1474 0,83%
- európsku menu podporili slabé dáta z USA, ktoré zintenzívnili obavy, že Fed tento rok
nepristúpi k zvýšeniu sadzieb
15.10.2015 1,1386 -0,77%
- euro zmazalo väčšinu ziskov vplyvom silných údajov z USA; počet nových
týždenných žiadostí o podporu klesol na 42 – ročné minimum
16.10.2015 1,1348 -0,33% - finálne dáta o medziročnom vývoji inflácie CPI v eurozóne tlačili euro nadol
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
O menovej politike bude rozhodovať aj ECB
Tento týždeň sa uskutočnia zasadnutia dvoch centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok, 20. októbra 2015, zasadnú centrálni
bankári maďarskej MNB. Vo štvrtok, 22. októbra 2015, bude o svojej menovej politike rozhodovať Európska centrálna banka.
Predpokladáme, že v oboch prípadoch ostanú sadzby bez zmeny, a teda na úrovni 1,35 %, resp. 0,05 %.
1,04
1,11
1,18
4-15 6-15 8-15 10-15
EURUSD
26,80
27,30
27,80
4-15 6-15 8-15 10-15
EURCZK
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
4-15 6-15 8-15 10-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,68
0,74
0,80
4-15 6-15 8-15 10-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
4-15 6-15 8-15 10-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
4-15 6-15 8-15 10-15
EURPLN
-0,40
-0,10
0,20
0,50
4-15 6-15 8-15 10-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
4-15 6-15 8-15 10-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
4-15 6-15 8-15 10-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent opäť lacnejšia. O takmer – 5 %.
Po týždni, v ktorom ceny ropy rástli nevídaným tempom, sa vrátili opäť k poklesu. V pondelok severomorská zmes zlacnela až o – 5 %.
Podpísali sa pod to vyjadrenia kuvajtského ministra pre ropu, ktorý uviedol, že v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] momentálne,
napriek prebytku komodity na trhu, nikto nenavrhuje zmeniť politiku produkcie ropy. Ceny klesali aj v utorok. V stredu sa ceny londýnskej
zmesi nezmenili a po zvyšok týždňa už len mierili nahor. Nárast však bol podstatne miernejší ako úvodné straty. Ropa Brent tak počas
týždňa zlacnela o – 4,6 %, ale ukončila ho nad hranicou 50 USD za barel. Medzimesačne je lacnejšia len miernejšie, o – 0,12 %.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka však stráca výrazne, až necelých – 45 %.
Ropa Brent [42. týždeň 2015], otváracia úroveň: 52,65 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
12.10.2015 50,25 -5,03%
Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. V súčasnosti zohráva veľkú úlohu aj
Čína, ktorej hospodárstvo spomaľuje, čo znepokojuje aj svetovú ekonomiku.
13.10.2015 49,69 -1,11%
14.10.2015 49,69 0,00%
15.10.2015 49,73 0,08%
16.10.2015 50,46 1,47%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato 2. týždeň v rade so ziskom
Vývoj ceny zlata bol v uplynulom týždni inverzný k vývoju eurodolára. Slabnúci dolár podporoval dopyt po zlate, keďže sa pre držiteľov
iných mien stávalo lacnejšie, a naopak. Vývoj na trhoch je už dlhšiu dobu ovplyvňovaný očakávaniami týkajúcimi sa zvyšovania úrokových
sadzieb v USA. Žltý kov počas uplynulého týždňa zdražel o 1,7 %.
1 050
1 150
1 250
1 350
1 450
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
10-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: BloombergZlato [42. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 157,28 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
12.10.2015 1 163,85 0,57%
13.10.2015 1 168,80 0,43%
14.10.2015 1 184,13 1,31%
15.10.2015 1 183,10 -0,09%
16.10.2015 1 177,32 -0,49%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
10-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
32
49
66
83
100
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
10-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Ceny tovarov a služieb sa v septembri znížili až o – 0,5 %
Podľa septembrových údajov Štatistického úradu SR ceny u nás medziročne klesli až o – 0,5 % podľa CPI aj HICP indexu. Ide o jeden
z najvýraznejších poklesov tohto roka, keďže rovnakým tempom sa znížili ceny vo februári, v ostatných mesiacoch tohto roka síce klesali,
ale miernejšie.
Medziročné zníženie cien počas septembra zaznamenali ale len
tri kategórie nášho spotrebného koša, napriek tomu došlo aj
k celkovému zníženiu cenovej hladiny u nás. Najprudšie počas
septembra klesli ceny v doprave a to až o – 7,3 % podľa CPI
resp. – 7,4 % podľa HICP. Je to výsledkom medziročne lacnejšej
ropy a zavedenia bezplatných vlakov pre vybrané skupiny
obyvateľstva. Okrem dopravy sa počas septembra výraznejšie
znížili aj ceny bývania a energií [o – 1,7 % podľa CPI a o – 2,1 %
podľa HICP]. V septembri totiž došlo k poklesu regulovaných cien
plynu o – 3,8 % a to sa v najväčšej miere podpísalo pod zníženie
cien bývania a energií a aj pod prehĺbenie poklesu našej cenovej
hladiny. Po augustovej stagnácii cien potravín došlo v septembri k ich oživeniu, a teda k nárastu o dve resp. tri desatiny percenta.
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ale ceny potravín nezmenili. V lete sú ceny potravín ovplyvňované hlavne sezónnou úrodou
ovocia, zeleniny a iných poľnohospodárskych komodít. Najvýraznejšie sa počas deviateho tohtoročného mesiaca zvýšili ceny nábytku
a vybavenia do domácnosti a ceny v hoteloch a reštauráciách.
Cenový rast je u nás stále brzdený predovšetkým pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy a taktiež nižšími cenami energií či vlakmi zadarmo.
Predpokladáme, že v jesenných a zimných mesiacoch by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy a voľná menová politika ECB mohli
priniesť mierne inflačné tlaky. Na rast cien potravín by zase mohla tlačiť aj horšia tohtoročná úroda niektorých komodít. Žiadne výrazne
zvyšovanie cien však neočakávame a priemerná miera inflácie za celý tento rok by mala byť nulová, vyjadrujúca stagnáciu cien.
Aj v EÚ 28 a eurozóne sa v septembri inflácia znížila a ceny tovarov a služieb medziročne klesli o – 0,1 %. Najvýraznejší pokles cien bol
zaznamenaný na Cypre [o – 1,9 %], v Rumunsku [o – 1,5 %] a v Španielsku [o – 1,1 %]. K najvýraznejšiemu zdraženiu tovarov a služieb,
ale aj to len o 1,6 %, došlo na Malte.
Nové objednávky našich priemyselníkov len s miernym rastom
Nové objednávky našich priemyselníkov sa v auguste
medziročne zvýšili len mierne o 0,2 %. V júli pritom došlo k ich
nárastu až o 19 %, čo predstavovalo najrýchlejšie tempo rastu
nielen počas tohto, ale aj minulého roka. Vyplynulo to z údajov
ŠÚ SR.
Medziročný rast nových objednávok zaznamenalo až 10 našich
odvetví. Dvojciferným tempom sa zvýšili objednávky vo výrobe
textilu, ďalej vo výrobe papiera a taktiež vo farmaceutickom
priemysle. K zníženiu nových objednávok došlo v textilnom
priemysle [o – 11,2 %] a vo výrobe počítačových, elektronických
a optických výrobkov [o – 10,9 %].
-10
0
10
20
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SRv %, r/r
-0,8
-0,6
-0,4
-0,2
0,0
0,2
0,4
0,6
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
7-15
8-15
9-15
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR

6. 6
V auguste vzrástli tržby aj mzdy vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva
Tržby našich obchodníkov v auguste vzrástli vo všetkých odvetviach nášho hospodárstva. Najvýraznejší rast tržieb [o 20,6 %]
zaznamenali v stavebníctve. Podpísala sa pod to zrejme letná sezóna, počas ktorej sa zvyčajne stavbebníkom najviac darí a taktiež aj
dopyt kupujúcich, ktorých ku kúpe motivujú nízke úrokové sadzby pri úverových produktoch. Dvojciferný percentuálny rast tržieb
zaznamenalo ešte aj odvetvie informácií a komunikácie. Tržby našich priemyselníkov sa v auguste zvýšili o 5,3 %. Vyplýva to z údajov,
ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň.
V auguste zamestnanosť poklesla len v 2
odvetviach, a to doprava a skladovanie a
maloobchod. Najvýraznejšie
zamestnanosť rástla v odvetví reštaurácií
a pohostinstiev, o 6,7 %, ale aj vo
vybraných trhových službách.
Z hľadiska vývoja nominálnych aj reálnych
miezd ôsmy tohtoročný mesiac prial
všetkým odvetviam nášho hsopodárstva.
Vo všetkých totiž došlo k zvýšeniu
nominálnych aj reálnych miezd. Najviac si
na výplatach polepšili zamestnanci
v oblasti ubytovania, kde mzdy vzrástli
o 7,1 % nominálne a 7,3 % reálne.
Medziročný vývoj v % v auguste 2015
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 5,3 1,7 3,2 3,4
Stavebníctvo 20,6 0,1 5,3 5,5
Predaj a oprava motorových vozidiel 6,4 1,5 4,3 4,5
Veľkoobchod 5,9 1,1 1,7 1,9
Maloobchod 1,6 -0,1 4,3 4,5
Ubytovanie 9,4 0,9 7,1 7,3
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 8,0 6,7 3,6 3,8
Vybrané trhové služby 8,5 5,8 1,7 1,9
Informácie a komunikácia 13,9 2,9 3,3 3,5
Doprava a skladovanie 2,5 -0,9 6,6 6,8
Zdroj: ŠÚ SR

7. 7
Čo nové vo svete:
Aj nálada v Nemecku na ročných minimách
NEMECKO: Dôvera nemeckých analytikov a investorov v októbri klesla na najnižšiu úroveň za posledný rok, keďže ju poškodil emisný
škandál automobilky Volkswagen a slabý výkon nových trhových ekonomík. Index ekonomickej dôvery, ktorý zostavuje mannheimský
inštitút ZEW, v októbri klesol na úroveň 1,9 bodu zo septembrových 12,1 bodu. Jeho hodnota je tak najslabšia od októbra 2014, pričom sa
nenaplnila prognóza, že klesne menej výrazne, a to na hodnotu 6 bodov.
Automobilová skupina Volkswagen zníži investície vo svojej rovnomennej značke o 1 mld. EUR ročne. Spoločnosť tento krok ohlasuje v
rámci opatrení na znižovanie nákladov s cieľom zmierniť dopady emisného škandálu. Bližšie údaje, kde plánuje obmedziť investície a
dosiahnuť úspory, VW neposkytol. Šéf značky minulý týždeň tiež informoval, že pri vývoji modelov sa najväčšia divízia koncernu viac
zameria na elektrické a hybridné vozidlá. Do dieselových a úžitkových vozidiel má zároveň inštalovať iba najspoľahlivejšie ekologické
technológie. Medzinárodná ratingová agentúra Standard & Poor's v súvislosti s emisným škandálom znížila nemeckej automobilke rating
dlhodobých a krátkodobých záväzkov na A-/A-2 z úrovne A/A-1. Dlhodobý rating pritom zostáva v procese revízie s možnosťou jeho
ďalšieho zníženia.
SVET: Kuvajtský minister pre ropu v úvode minulého týždňa vyhlásil, že v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] momentálne nikto
nenavrhuje zmeniť politiku produkcie ropy. Odkazoval tak na rozhodnutie o neznížení množstva produkcie z novembra 2014. Ak by trh
opustili producenti s vysokými výrobnými nákladmi, tak by to mohlo posilniť ceny ropy v roku 2016. Podľa ukazovateľov sa veľké množstvo
vysoko nákladnej produkcie pomaly stráca z trhu, a to podľa jeho slov prispeje k zvýšeniu cien. Podľa generálneho tajomníka OPEC dopyt
po rope rastie a ak sa táto situácia nezmení, tak na ďalší rok uvidíme vyrovnaný trh. O vplyve opätovného vstupu Indonézie do OPEC – u
na súčasnú politiku organizácie sa bude rokovať na najbližšom stretnutí organizácie už 21. októbra v susednej Viedni. Na stretnutie boli
pozvané členské krajiny organizácie, ale aj vybrané nečlenské krajiny.
ČÍNA: Podľa údajov štatistického úradu krajiny sa pod hranicou chudoby nachádza zhruba 70 mil. Číňanov, ktorých príjem je nižší ako
362 USD ročne. Čína chce počas nasledujúcich šiestich rokov zlepšiť životnú úroveň všetkých 70 mil. ľudí. Pre dosiahnutie tohto cieľa
bude údajne kľúčová zvýšená angažovanosť miestnych vlád. Napriek silnému hospodárskemu rastu za posledné dve dekády chudoba v
Číne pretrváva najmä vo vidieckych oblastiach, kde nedostatok pracovných príležitostí vedie k sťahovaniu ľudí v produktívnom veku do
miest. Podľa štátnej tlačovej agentúry Sin – Chua sa vlani z chudoby vyslobodilo zhruba 12,3 mil. ľudí, pričom v roku 2011 to bolo 43,3 mil.
osôb. Vláda v Pekingu si pôvodne predsavzala skoncovať s chudobou do roku 2020. K zlepšeniu životných podmienok chudobných majú
prispieť bezplatné učňovské školy a programy na podporu podnikania, ako aj investície do verejných služieb, zdravotníctva a infraštruktúry
na vidieku. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými v Číne sa prehlbujú aj v dôsledku spomalenia druhej najväčšej svetovej ekonomiky.
Veľkým problémom je tiež vytváranie pracovných miest pre absolventov vysokých škôl. Peking označuje za najvyššiu prioritu zabránenie
nástupu masovej nezamestnanosti.

8. 8
Zaujalo nás:
Vo vlastnom a bez hypotéky žijú až štyri pätiny slovenských domácností
Potreba bývania stále bola, je a bude. Má ju každý z nás a nemožno ju ignorovať. Priemerné ceny nehnuteľností sú stále o zhruba pätinu nižšie
ako v období pred krízou. Napriek tomu môže drvivá väčšina Slovákov v súčasnej dobe o zabezpečení vlastného bývania prostredníctvom
vlastných zdrojov len snívať. Nebolo tomu ale vždy tak. To potvrdzujú aj štatistiky Eurostatu, z ktorých sme vychádzali pri spracovávaní tejto
témy. Vedeli ste, že Slovensko je v rámci celej Európskej únie krajinou s piatym najvyšším podielom domácností, ktoré bývajú vo
vlastnom a dokonca bez hypotéky či inej pôžičky?
To, či bývame v dome alebo byte nezávisí len od finančnej situácie, ale aj od
osobných preferencií. Na Slovensku je tento pomer dlhodobo vyrovnaný. Vlani
žilo v byte 50,3 % domácností a 49,4 % uprednostnilo dom. Nie tak dávno
bol u nás trend sťahovať sa z miest na vidiek. Pravdou ale je, že väčšina
domácností stále žije vo väčších či menších mestách alebo na
predmestiach. Kým v týchto miestach žilo približne 6 z 10 domácností, vo
vidieckych oblastiach to boli len 4 z 10. Práve vidiek sa nám najčastejšie
spája s bývaním v rodinných domoch, a to oprávnene. Až takmer tri štvrtiny
domácností žijúcich v domoch ich majú umiestnené vo vidieckych
oblastiach. Z tých domácností, ktoré uprednostnili byt, na vidieku nájdeme
len približne desatinu.
Či už sa rozhodujeme pre byt alebo dom zvyčajne automaticky siahame po
hypotéke. Preto sa ako paradox môže zdať už spomenutý fakt, že Slovensko
patrí ku krajinám s najvyšším podielom populácie žijúcej v domácnostiach, ktoré
boli vlastníkom obydlia bez akéhokoľvek finančného záväzku, či už voči banke
alebo inej finančnej inštitúcii. Vo vlastnom a bez úveru žijú až štyri pätiny
slovenských domácností. Je to najvyšší podiel v rámci V4. Európsky priemer
je podstatne nižší a nachádza sa na úrovni necelých 43 %. Nad priemerom
sa umiestnili aj Poliaci, Maďari a Česi. V Rakúsku žije vo vlastnom a zároveň bez
hypotéky len necelá tretina domácností. V súvislosti s nehnuteľnosťami žijú
najviac na dlh severania. Až 6 z 10 švédskych domácností síce vlastní
nehnuteľnosť, no financuje ju za požičané. Naopak, povinnosť splácať
hypotéku má ani nie percento rumunských domácností.
To, že na Slovensku máme vysoký podiel domácností, ktoré žijú vo vlastnom
a bez požičaných prostriedkov má pravdepodobne aj historické korene. Staršie
generácie si totiž mohli odkúpiť byt do súkromného vlastníctva za relatívne „malý
peniaz“. Tie sa následne dedia a tak ich potomkom starosť s novým bývaním
odpadá. Vo viacerých oblastiach Slovenska je naďalej rozšírené aj
viacgeneračné bývanie, čo tiež znižuje „potrebu“ zadlžovania sa kvôli kúpe
nehnuteľnosti.
Aj na Slovensku sa ale nájde zhruba desatina domácností, ktoré žijú vo
vlastnom, ale s pôžičkou. Ďalšia približne desatina našich domácností býva
v prenajatom. V EÚ ako takej je to až trikrát viac. Za vlastným bývaním sa
najmenej ženú Nemci a Rakúšania, kde až takmer polovica, resp. 43 %,
domácností žije v podnájme. Vyšší podiel domácností žijúcich v cudzom je
príznačný aj pre severské krajiny. Príčinou je najmä to, že trh s nájomným bývaním je na Slovensku v plienkach, kým na Západe je vysoko
rozvinutý. Hoci väčšine slovenských domácnosti odpadajú nemalé výdavky na splátky hypoték, je tu aj druhá strana mince, a to kvalita bývania.
Keďže práve finančná náročnosť spojená s obstaraním nového bývania núti mnohých ostať v „rodičovskom“, kvalita ich bývania sa často znižuje.
Až 4 z 10 Slovákov totiž pociťujú nedostatok priestoru v svojom obydlí, čo je viac ako dvojnásobok európskeho priemeru [17 %].
Pozitívom ale je, že s výnimkou roka 2012 sa za ostatných 10 rokov z tohto pohľadu kvalita bývania zlepšovala. Miera preplnenia obydlí u nás
totiž klesla na aktuálnu hodnotu z úrovne 46,6 % v roku 2005.
Podiel domácností [v %], 2014
Vlastník;
bez
hypotéky/
pôžičky
Vlastník; s
hypotékou/
pôžičkou
Nájomník
Rumunsko 95,4 0,7 3,9
Chorvátsko 85,8* 2,7* 11,5*
Litva 82,3 7,6 10,1
Bulharsko 81,5 2,7 15,7
Slovensko 79,4 10,9 9,7
Poľsko 72,7 10,8 16,5
Lotyšsko 71,5 9,4 19,1
Maďarsko 70,8 18,4 10,9
Slovinsko 66,5 10,3 23,3
Estónsko 62,1* 18,9* 18,9*
ČR 60,7 18,2 21,1
Grécko 60,7 13,3 26,0
Malta 60,1 19,9 20,0
Taliansko 55,9 17,3 26,8
Cyprus 53,6 19,3 27,1
Španielsko 46,7 32,1 21,2
EÚ28 42,6 27,3 30,1
Portugalsko 39,6* 34,6* 25,8*
Írsko 34,4* 35,5* 30,1*
Francúzsko 33,7 31,4 34,9
Rakúsko 31,9 25,3 42,8
Fínsko 30,1 43,0 26,8
Belgicko 29,1 42,9 28,0
Luxembursko 27,5* 45,6* 27,0*
Veľká Británia 27,1 37,7 35,2
Nemecko 25,8 26,6 47,5
Dánsko 13,8 49,5 36,7
Švédsko 7,9 61,3 30,7
Holandsko 7,8 59,2 33,1
*údaje za rok 2013
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat, 2015

9. 9
Kalendár udalostí 43. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [20.október 2015], v % október 2015 1,35 1,35
Kľúčová úroková sadzba Európskej centrálnej banky ECB [22.október 2015], v % október 2015 0,05 0,05
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 2 Q 2015 3 Q 2015 4 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 3,2* 3,1 2,7 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] – 0,1* 0,3 0,5 – 0,1* 0,7
HICP [%, r/r] 1] 4] – 0,1* 0,1 0,3 – 0,1* 0,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,8* – 4,0 – 2,9 – 3,7* – 2,7
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 2,4* 2,9 1,2 4,2* 2,3
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 11,56* 11,50 11,52 12,79* 11,71
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 026,7* 1 150,0 770,0 4 673,4* 4 258,2
EUR/USD2] 4] 1,12* 1,12* 1,08 1,21* 1,08
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] – 0,06* – 0,11* – 0,10 0,02* – 0,10