Ekonomický týždenník Poštovej banky - 22. týždeň, 2015

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
N Priemerná čistá mzda na Slovensku vlani dosiahla 665 EUR, vo Švajčiarsku
presiahla 5 tisíc EUR
Čo nové vo svete:
Poliaci euro nechcú
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
22. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová
Čo nové doma:
Ceny našich výrobcov v apríli poklesli o – 3,5 %

2. 2

 Euro za týždeň slabšie o štvrť percenta 3
 Maďarská MNB pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky 3
 Ropa Brent minulý týždeň mierne zdražela 4
 Zlato v minulom týždni zlacnelo o – 1,3 % 4
 Nálada medzi spotrebiteľmi najhoršia od októbra 2013 5
 Ceny našich výrobcov v apríli poklesli o – 3,5 % 5
 Čo nové vo svete: Poliaci euro nechcú 6
 Zaujalo nás: Priemerná čistá mzda na Slovensku vlani dosiahla 665 EUR, vo Švajčiarsku
 presiahla 5 tisíc EUR 7
 Kalendár udalostí 23. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro za týždeň slabšie o štvrť percenta
Spoločná mena eurozóny uzavrela druhý týždeň v rade so stratou. Stráca tak už aj v medzimesačnom porovnaní, a to – 1,3 %.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je ale euro výraznejšie slabšie, a to o vyše – 19 %. Pozitívnejší vývoj zaznamenala
európska mena voči menám nášho regiónu. Voči maďarskému forintu sa uplynulý týždeň zhodnotila o 0,7 % na piatkových
309,11 EURHUF. Voči poľskému zlotému a českej korune sa počas uplynulého týždňa takmer nezmenila. V prvom prípade si pripísala len
5 stotín percenta a piatok uzavrela na úrovni 4,1107 EURPLN. V druhom prípade sa euro oslabilo len mierne, a to o – 0,02 %. Uplynulý
týždeň ukončilo voči českej korune na 27,429 EURCZK.
EURUSD [22. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1013 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
25.5.2015 1,0978 -0,32% - chýbajúce dáta; štátny sviatok v USA, ale aj vo viacerých európskych krajinách
26.5.2015 1,0873 -0,96% - pozitívne údaje z USA; špekulácie o neuhradení ďalšej splátky Grécka MMF
27.5.2015 1,0904 0,29% - vyjadrenia gréckych predstaviteľov o spisovaní technickej dohody s veriteľmi
28.5.2015 1,0949 0,41% - nárast počtu žiadateľov o podporu v USA
29.5.2015 1,0986 0,34% - vyhlásenie o tom, že Gréci splatia najbližšiu splátku MMF
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Maďarská MNB pokračuje v uvoľňovaní menovej politiky
V utorok, 26. mája 2015, zasadla ďalšia centrálna banka spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. O svojej menovej politike
rozhodovala maďarská centrálna banka [MNB]. Centrálni bankári krajiny, podľa očakávaní, pristúpili k ďalšiemu uvoľneniu svojej menovej
politiky a základnú úrokovú sadzbu znížili na rekordné minimum 1,65 %. Inflácia v krajine je naďalej nízka, existuje teda predpoklad, že
znižovaniu sadzieb ešte neodzvonilo.
1,04
1,18
1,32
11-14 1-15 3-15 5-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
11-14 1-15 3-15 5-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
119,0
126,0
11-14 1-15 3-15 5-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,69
0,75
0,81
11-14 1-15 3-15 5-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
11-14 1-15 3-15 5-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
11-14 1-15 3-15 5-15
EURPLN
-0,10
0,20
0,50
11-14 1-15 3-15 5-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
11-14 1-15 3-15 5-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
11-14 1-15 3-15 5-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent minulý týždeň mierne zdražela
Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 65,56 USD za barel. Za týždeň sa jej cena zvýšila o 0,3 %. Medzimesačne ale
zlacnela o – 1,5 % a v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o takmer – 37 %.
Ropa Brent [22. týždeň 2015], otváracia úroveň: 65,37 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
25.5.2015 65,52 0,23% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. Slabší americký dolár zvyšuje dopyt po
komoditách denominovaných v tejto mene, a naopak. To sa podpísalo aj pod
minulotýždňový vývoj ceny tejto komodity.
26.5.2015 63,72 -2,75%
27.5.2015 62,06 -2,61%
28.5.2015 62,58 0,84%
29.5.2015 65,56 4,76%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato v minulom týždni zlacnelo o – 1,3 %
Zlato bolo k 29. máju 2015 lacnejšie v medzitýždennom aj v medzimesačnom porovnaní. Za týždeň zlacnelo o – 1,3 % a v porovnaní
s predchádzajúcim mesiacom stratilo na svojej hodnote – 1,2 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je lacnejšie
o vyše – 5 %.
1 100
1 200
1 300
1 400
1 500
1 600
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg
Zlato [22. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 206,20 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
25.5.2015 1 202,80 -0,28%
26.5.2015 1 187,32 -1,29%
27.5.2015 1 188,05 0,06%
28.5.2015 1 188,40 0,03%
29.5.2015 1 190,55 0,18%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Nálada medzi spotrebiteľmi najhoršia od októbra 2013
Indikátor ekonomického sentimentu [IES] v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v máji klesol o – 0,5 bodu na 101,3 najmä vplyvom
zníženia dôvery v priemysle a medzi spotrebiteľmi. Aktuálne IES prevyšuje hodnotu rovnakého obdobia minulého roka [o 2,3 bodu] a
naďalej zaostáva za úrovňou dlhodobého priemeru, a to o 3 body. Vyplynulo to z najnovších údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Nepriaznivý medzimesačný vývoj v sektore priemyslu,
stavebníctva a medzi spotrebiteľmi bol kompenzovaný výrazne
pozitívnym vývojom v maloobchode a službách. Indikátor dôvery
v obchode vzrástol najmä vplyvom pozitívneho hodnotenia
súčasných podnikateľských aktivít a stavu zásob. IES v službách
bol ovplyvnený priaznivými hodnoteniami všetkých troch jeho
komponentov s najvýraznejším zlepšením hodnotenia
podnikateľskej situácie. Naopak, názory na očakávanú
hospodársku situáciu na Slovensku, odhadovaný vývoj
nezamestnanosti, predpokladanú finančnú situáciu domácností a
perspektívy úspor sa podpísali pod výrazný medzimesačný
pokles [na – 17,9] indikátora spotrebiteľskej dôvery. Aktuálne sa
tak nachádza najnižšie od októbra 2013.
Ceny našich výrobcov v apríli poklesli o – 3,5 %
Počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR aprílový vývoj cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. Vo štvrtom
tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty prvým odberateľom o – 3,5 % lacnejšie ako v rovnakom období roka
2014. Došlo tak k výraznejšiemu cenovému poklesu ako počas marca, kedy sa ceny našich priemyselníkov znížili o – 3,3 %.
K medziročnému poklesu cien tak prišlo už dvadsiaty mesiac v rade.
Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny,
plynu, pary a studeného vzduchu, a to o – 4,7 %. V samotnej
priemyselnej výrobe bol vykázaný pokles cien o – 2,9 %. Ceny
poklesli, o – 2,3 %, aj v ťažbe a dobývaní. Naopak, v dodávkach
vody, čistenia, odvodu či odpadov vzrástli ceny o 0,8 %.
Pod decembrový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa
podpísali hlavne o – 17,9 % nižšie ceny koksu a ropných
produktov. Ceny v podstatne miernejšom rozsahu [do – 3,6 %]
poklesli aj v ďalších šiestich oblastiach priemyselnej výroby.
Medziročný nárast cien zaznamenali v decembri výrobcovia
v štyroch odvetviach priemyslu. Nárast bol len mierny, a to
v rozsahu do 2,3 %. Najvýraznejšie si teda polepšili výrobcovia textilu, odevov, kože a kožených výrobkov. Ceny sa medziročne nezmenili
v dvoch odvetviach priemyselnej výroby, a to vo výrobe dopravných prostriedkov a drevených a papierových výrobkov.
85
90
95
100
105
110
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
PPI CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

6. 6
Čo nové vo svete:
Poliaci euro nechcú
UKRAJINA: Ukrajinský prezident Porošenko podpísal uplynulý týždeň zákon, ktorý umožňuje Ukrajine pozastaviť splácanie zahraničného
dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Ukrajinský parlament tento zákon schválil už 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory medzi
Ukrajinou a jej veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. EUR. Ak Ukrajina dosiahne s veriteľmi dohodu
o reštrukturalizácii, otvorí sa jej aj priestor na získanie pomoci od Medzinárodného menového fondu [MMF]. Zároveň však Kyjev otvorene
hovorí aj o odpísaní časti dlhu.
Šéf misie MMF na Ukrajine Nikolaj Gueorgujev cez víkend pozitívne zhodnotil pokrok, ktorý urobila ukrajinská vláda v oblasti reforiem.
Podľa jeho slov Kyjev zavádza reformný program dobre aj napriek nevyriešenému konfliktu na východe krajiny. Misia MMF tak objavuje
náznaky, že v krajine postupne nastupuje ekonomická stabilita. Ukrajina takmer zbankrotovala a na východe krajiny bojuje s proruskými
separatistami. Od MMF čerpá pomoc v celkovej hodnote 17,5 mld. USD a v súčasnosti očakáva druhú splátku pomoci v hodnote 2,5 mld.
USD.
GRÉCKO: Šéfka MMF Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny. Podľa nej by ale stabilita menového bloku
nebola ohrozená a pravdepodobne by to nebol ani koniec eura. Dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so
zahraničnými veriteľmi je podľa jej slov ďaleko. Napriek počiatočným pozitívnym signálom prišlo totiž opäť vytriezvenie. V nadväznosti na
to šéf Európskej komisie Juncker varoval, že odchod Grécka z eurozóny môže poškodiť dôveru v jednotnú európsku menu. Upevnil by
totiž v hlavách ľudí myšlienku, že euro nie je neodvolateľné. Zároveň vyhlásil, že japonský premiér Šinzo Abe počas stretnutia s ním jasne
povedal, že japonské investície v Európe závisia od dôvery v európsku menu.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici sa minulý týždeň nechal počuť, že dohoda medzi Gréckom
a medzinárodnými veriteľmi je možná, ale stále vzdialená. Pozitívne vyzneli jeho vyjadrenia o tom, že rokovania napredujú a za posledné
3 týždne sa urobilo viac ako za 3 mesiace. Zároveň však Moscovici uviedol, že v cieľ je ešte ďaleko a do 5. júna sa to zrejme nepodarí.
Vtedy totiž Grécko potrebuje MMF splatiť 300 mil. EUR. Ani potom však nebude mať vyhrané, keďže ide len o prvú splátku a v priebehu
júna potrebuje celkovo poslať na účet MMF až 1,6 mld. EUR. A na to určite bez dohody s veriteľmi nebude mať peniaze.
SVET: Spomedzi 61 hodnotených krajín sa Slovensko umiestnilo v rebríčku konkurencieschopnosti na 46. mieste. Oproti minulému roku si
tak pohoršilo o jednu priečku. Vyplýva to z najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2015. Lepšie sú
na tom aj susedné Česko, ktoré sa umiestnilo na 29. mieste a Poľsko s 33. priečkou. Tesne za nami [na 48. mieste] sa umiestnilo
Maďarsko. Podľa spomenutého vydania ročenky sú našimi najväčšími výzvami v najbližších troch rokoch vysoká miera zdaňovania práce,
nedostatočná reforma v oblasti rozpočtových výdavkov, vysoká miera korupcie a prepojenia medzi rôznymi štátnymi inštitúciami, ale aj
absentujúca snaha vlády o zlepšenie konkurencieschopnosti na prilákanie zahraničných investícií. Medzi ďalšie výzvy je možné opäť
zaradiť potrebu znižovania regulačného a administratívneho zaťaženia podnikania na Slovensku alebo slabú podporu inovácií a nízku
mieru transparentnosti. V prvej desiatke sa ocitli štáty v nasledujúcom poradí: USA, Hongkong, Singapur, Švajčiarsko, Kanada,
Luxembursko, Nórsko, Dánsko, Švédsko a Nemecko.
POĽSKO: V nadväznosti na výsledky prezidentských volieb, ktoré vyhral euroskeptik Duda, boli zverejnené výsledky prieskumu týkajúce
sa vstupu Poľska do eurozóny. Podiel tých, ktorí sú proti zavedeniu eura sa zvýšil z novembrových 68 % na súčasných 70 %. Iba 25 %
respondentov sa vyslovilo za vstup krajiny do eurozóny [v novembri 24 % opýtaných]. Zvyšní respondenti rozhodnutí neboli.

7. 7
Zaujalo nás:
Priemerná čistá mzda na Slovensku vlani dosiahla 665 EUR, vo Švajčiarsku presiahla
5 tisíc EUR
O tom, že na Slovensku sú platy nižšie ako v západnej Európe, všetci dobre vieme. Aké výrazné sú však tieto rozdiely? Vďaka
Štatistickému úradu EÚ [Eurostat] sa na príjmy v mnohých, nielen európskych, krajinách dokážeme pozrieť jednotnou optikou. Rozdiely
v príjmoch obyvateľov jednotlivých krajín sú priepastné. Vyplýva z nich okrem iného aj to, že priemerne zarábajúci Švajčiar
zarobí za mesiac toľko, čo priemerný Bulhar za 16 mesiacov.
Podľa najnovších údajov Eurostatu a našich prepočtov dosiahla v roku 2014
priemerná hrubá mzda na Slovensku 862 EUR. Táto suma je o mierne vyššia [o 4
EUR], než uvádzajú štatistiky Štatistického úradu SR [ŠÚ SR], čo je dôsledkom odlišnej
metodiky európskych štatistikov. Eurostat však uplatňuje rovnakú metodiku pri dátach za
všetky krajiny, a preto sú údaje porovnateľné. Priemerná čistá mesačná mzda
zamestnaného Slováka vlani dosiahla 665 EUR a bola tak v rámci porovnávaných
krajín 7. najnižšia.
Najmenej mesačne zarobia Bulhari, ktorých čistá mesačná mzda dosahuje
v priemere len 325 EUR. To je dokonca menej, ako si na účte nájde Slovák pracujúci
za minimálnu mzdu. Tá je aktuálne na úrovni 380 EUR v hrubom. Menej ako 400 EUR
v čistom mesačne zarobil aj priemerný Rumun a menej ako 500 EUR aj priemerný
Litovčan. Tieto údaje sú ale ešte za rok 2013.
Menej ako na Slovensku sa zarába aj v susednom Poľsku a Maďarsku. Priemerná
hrubá mzda zamestnanca v Poľsku je približne o „dvacku“ nižšia ako u nás, čistá mzda je
nižšia o cca – 30 EUR. V prípade Maďarska sú však tieto rozdiely priepastnejšie. Hrubý
plat priemerne zarábajúceho Maďara je asi o – 50 EUR nižší ako u Slováka, v čistom
si však nájde menej až o približne – 130 EUR. Maďarskí zamestnanci totiž čelia oproti
tým slovenským vyššiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu.
Na druhej strane, v Českej republike sú čisté platy v prepočte na eurá rádovo
o šesťdesiat eur vyššie ako u nás. Priemerná čistá mesačná mzda v Česku vlani
dosiahla 726 EUR. V rebríčku nad nami, no s čistou mzdou do tisíc eur, sa okrem
Čechov ocitli ešte aj Chorváti, Estónci a Slovinci.
Spomedzi našich susedov majú najvyššie platy Rakúšania. Priemerná čistá mesačná
mzda v Rakúsku vlani dosiahla 2 320 EUR. Ani rakúske príjmy sa však „nechytajú“ na
zárobky v ďalších krajinách západnej a severnej Európy. Spomedzi krajín Európskej
únie sa „v čistom“ najviac zarába v Luxembursku, a to až 3 188 EUR. Nasleduje
Švédsko s priemerným čistým zárobkom 2 826 EUR a Veľká Británia s platom 2 810 EUR.
Priemerné čisté mzdy sú teda v týchto krajinách až viac než 4 – násobne vyššie ako
u nás.
Absolútnou jednotkou nášho rebríčka sú zamestnanci vo Švajčiarsku. V tejto
európskej ekonomike vlani prekročila priemerná hrubá mesačná mzda hranicu 6
tisíc EUR, čo v čistom predstavovalo až 5 131 EUR mesačne. Priemerná čistá
mesačná mzda v žiadnej inej krajine nepokorila 4 tisíc EUR, hoci Nórom k jej dosiahnutiu
chýbalo už len 150 EUR. A koľko sa zarába za oceánom? V USA vlani dosiahol priemerný
čistý mesačný zárobok v prepočte 2 361 EUR a v Japonsku 2 269 EUR.
Nezabúdajme ale, že pri porovnávaní miezd je potrebné vždy brať do úvahy aj druhú
stranu mince, a tou sú cenová úroveň v krajine a náklady na život. A tie sú
v západných ekonomikách vyššie ako u nás. Najdrahšie sa pritom žije na severe Európy, predovšetkým v Dánsku, Švédsku,
Luxembursku, či vo Fínsku.
Priemerné zárobky vo vybraných
ekonomikách v roku 2014 [v EUR]
Krajina
hrubá
mzda
čistá
mzda
Švajčiarsko 6 211 5 131
Nórsko 5 410 3 850
Luxembursko 4 547 3 188
Švédsko 3 737 2 826
V. Británia 3 684 2 810
Holandsko 4 071 2 794
Dánsko 4 443 2 752
Island 3 684 2 635
Fínsko 3 576 2 480
USA 3 141 2 361
Rakúsko 3 548 2 320
Nemecko 3 829 2 315
Írsko 2 872 2 284
Japonsko 2 900 2 269
Belgicko 3 872 2 233
Francúzsko 3 119 2 224
Eurozóna* 3 072 2 063
EÚ 28* 2 660 1 837
Taliansko 2 539 1 736
Španielsko 2 180 1 679
Malta* 1 754 1 406
Grécko 1 681 1 262
Portugalsko 1 453 1 057
Slovinsko 1 488 994
Estónsko 1 036 833
ČR 944 726
Chorvátsko* 1 020 711
Slovensko 862 665
Poľsko 844 634
Lotyšsko* 776 541
Maďarsko 812 532
Litva* 642 496
Rumunsko * 487 346
Bulharsko* 414 325
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa
Eurostat, * údaj za rok 2013
Pozn.: údaje sú za zamestnancov bez detí

8. 8
Kalendár udalostí 23. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Maloobchodné tržby [3. jún 2015] apríl 2015 – –
Kľúčová úroková sadzba európskej centrálnej banky ECB [3. jún 2015, v %] máj 2015 0,05 0,05
Kľúčová úroková sadzba poľskej centrálnej banky NBP [3. jún 2015, v %] máj 2015 1,50 1,50
Kľúčová úroková sadzba anglickej centrálnej banky BoE [4. jún 2015, v %] máj 2015 0,50 0,50
Vývoj HDP [5. jún 2015], v %, r/r 1. kvartál 2015 3,1 –
Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl [5. jún 2015], v % 1. kvartál 2015 – –
Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva [5. jún 2015], v EUR 1. kvartál 2015 850 –
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,1 – 0,1* 0,1
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,1 – 0,1* 0,1
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,9* – 3,1 – 3,6* – 2,8
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,8 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2
EUR/USD2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03