Ekonomický týždenník Poštovej banky - 21. týždeň, 2015

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
N Na skrátený úväzok pracuje 123 tisíc Slovákov. 38 % z nich by chcelo
pracovať viac.
Čo nové vo svete:
Gréci nutne potrebujú dohodu
Čo nové doma:
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod 12 %
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
21. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová

2. 2

 Euro za týždeň slabšie o – 3,8 % 3
 Tento týždeň zasadne maďarská MNB 3
 Ropa Brent medzimesačne drahšia o 3 % 4
 Zlato v minulom týždni zlacnelo o – 1,5 % 4
 Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod 12 % 5
 Ceny v našich obchodoch klesli v apríli len mierne, o – 0,1 % 5
 Čo nové vo svete: Gréci nutne potrebujú dohodu 6
 Zaujalo nás: Na skrátený úväzok pracuje 123 tisíc Slovákov. 38 % z nich by chcelo
pracovať viac. 7
 Kalendár udalostí 22. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro za týždeň slabšie o – 3,8 %
Spoločná mena eurozóny má za sebou nie veľmi úspešný týždeň. V jeho priebehu sa totiž oslabila až o – 3,8 %. V medzimesačnom
porovnaní je ale euro stále silnejšie, a to o 2,7 %, no v porovnaní s minulým rokom je slabšie o vyše – 19 %. Pozitívnejší vývoj
zaznamenala európska mena voči menám nášho regiónu. Voči českej korune sa posilnila o desatinu percenta na zatváracích
27,435 EURCZK. Ešte o desatinu viac si zaknihovalo euro voči maďarskému forintu. V piatok ukončilo obchodovanie na úrovni
306,96 EURHUF. Najvýraznejšie zisky [1,7 %] si pripísalo voči poľskému zlotému. Do piatka sa posilnilo na zatváracích 4,1086 EURPLN.
Tento týždeň zasadne maďarská MNB
V utorok, 26. mája 2015, zasadne ďalšia centrálna banka spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. O svojej menovej politike
bude rozhodovať maďarská centrálna banka [MNB]. Centrálni bankári krajiny pravdepodobne pristúpia k ďalšiemu uvoľneniu svojej
menovej politiky a základnú úrokovú sadzbu znížia z aktuálnej úrovne 1,80 % na 1,65 %.
EURUSD [21. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1451 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
18.5.2015 1,1315 -1,19% - neistota týkajúca sa ďalšej splátky Grécka
19.5.2015 1,1150 -1,46% - vyjadrenia ECB o ďalších krokoch s cieľom znížiť výnosy z dlhopisov krajín eurozóny
20.5.2015 1,1094 -0,50% - Grécko varovalo pred nesplatením spomenutej splátky v úvode júna
21.5.2015 1,1112 0,16% - negatívne údaje z amerického trhu práce (zvýšenie počtu žiadateľov o podporu)
22.5.2015 1,1013 -0,89% - pozitívne údaje z USA týkajúce sa inflácie
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
1,04
1,18
1,32
11-14 1-15 3-15 5-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
11-14 1-15 3-15 5-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
118,0
124,0
11-14 1-15 3-15 5-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,69
0,75
0,81
11-14 1-15 3-15 5-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
11-14 1-15 3-15 5-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
11-14 1-15 3-15 5-15
EURPLN
-0,10
0,20
0,50
11-14 1-15 3-15 5-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
11-14 1-15 3-15 5-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
11-14 1-15 3-15 5-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent medzimesačne drahšia o 3 %
Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 65,37 USD za barel. Za týždeň sa tak jej cena znížila o – 2,2 %. Medzimesačne sa
jej podarilo pripísať si 3 %, no v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o viac než – 37 %.
Zlato v minulom týždni zlacnelo o – 1,5 %
Za týždeň cena zlata poklesla o – 1,5 %. Medzimesačne je drahšie o 1,6 %, no v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je
lacnejšie o – 6,7 %.
1 100
1 200
1 300
1 400
1 500
1 600
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: Bloomberg
Ropa Brent [21. týždeň 2015], otváracia úroveň: 66,81 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
[1 deň]
Potenciálne príčiny
18.5.2015 66,27 -0,81% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. Silnejši americký dolár a informácie
z organizácie OPEC o tom, že sa v júni nechystá zaviesť obmedzenia produkcie ropy, sa
podpísali pod zlacnenie severomorskej zmesi.
19.5.2015 64,02 -3,40%
20.5.2015 65,03 1,58%
21.5.2015 66,54 2,32%
22.5.2015 65,37 -1,76%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato [21. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 224,06 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
18.5.2015 1 225,52 0,12%
19.5.2015 1 207,75 -1,45%
20.5.2015 1 209,82 0,17%
21.5.2015 1206,34 -0,29%
22.5.2015 1 206,20 -0,01%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod 12 %
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR]
miera evidovanej nezamestnanosti v apríli podliezla 12 % - nú
hranicu a dosiahla 11,68 %. Medzimesačne opäť došlo k poklesu
miery nezamestnanosti, a to o – 0,37 p. b. Na úradoch práce bolo
tak v apríli evidovaných zhruba 315 tisíc osôb schopných nastúpiť
ihneď do zamestnania a ich počet v porovnaní s tohtoročným
marcom klesol o – 10 081 osôb. Medzimesačne sa počet
uchádzačov o prácu znížil až o – 3,1 %, čo predstavuje výrazný
pokles, k akému u nás nedošlo minimálne od začiatku roka 2013.
Klesajúca nezamestnanosť súvisí predovšetkým s tým, že
slovenskej ekonomike sa začína lepšie dariť a je schopná vytvárať
nové pracovné miesta. Z hľadiska odvetví sa v apríli najvýraznejšie znížil počet uchádzačov o prácu, ktorí naposledy pracovali v oblasti
verejnej správy a obrany, stavebníctva a poľnohospodárstva. Pokles počtu uchádzačov zo sektoru stavebníctva a poľnohospodárstva
súvisí aj s prichádzajúcim letným obdobím a sezónnymi prácami. Výrazne sa v apríli znížil aj počet znevýhodnených uchádzačov o prácu
[dlhodobo nezamestnaní, absolventi, ľudia vo veku nad 50 rokov atď.], čo je pozitívna informácia, nakoľko práve tieto skupiny uchádzačov
sú najväčším problémom nášho trhu práce. Až o viac než – 6 tisíc osôb klesol počet dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú na úradoch práce
evidovaní viac než 1 rok. Skrátili sa však aj rady nezamestnaných vo veku nad 50 rokov a absolventov. Z regionálneho hľadiska sa miera
nezamestnanosti znížila hlavne v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, čo sú regióny s najvyššou nezamestnanosťou [nad 16 %].
Predpokladáme, že zlepšovanie situácie na našom pracovnom trhu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
Ceny v našich obchodoch klesli v apríli len mierne, o – 0,1 %
Tovary a služby v našich obchodoch v apríli medziročne zlacneli
nielen podľa národného CPI indexu, ale aj harmonizovaného
HICP indexu. Tento pokles bol rovnaký podľa oboch indexov a
oveľa miernejší ako v predchádzajúcich mesiacoch [len – 0,1 %].
Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Medziročný pokles cien počas apríla zaznamenali už len tri
kategórie spotrebného koša. Potraviny sa totiž už vymanili
z medziročného poklesu a ich ceny sa zvýšili prvýkrát od
minuloročného marca. Tento nárast však bol len mierny, a to
o jednu desatinu percenta. K cenovému poklesu v priebehu
apríla došlo v prípade dopravy [o – 5,5 %]. Je to dôsledkom stále
medziročne lacnej ropy a taktiež dôsledkom zavedenia „vlakov zadarmo“ pre vybrané skupiny obyvateľstva. V apríli sme zaplatili menej
ako pred rokom aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií.
Predpokladáme, že predovšetkým počas prvého tohtoročného polroka bude cenový rast u nás brzdený pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy
a taktiež nižšími cenami energií či vlakmi zadarmo. V druhom polroku by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy či voľná menová
politika ECB mohli priniesť mierne inflačné tlaky a podporiť cenový rast. Napriek tomu by ale priemerná miera inflácie za celý tento rok
mala byť nulová, vyjadrujúca stagnáciu cien.
11%
12%
13%
14%
15%
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
Zdroj: ÚPSVAR
počet Miera evidovanej nezamestnanosti
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR

6. 6
Čo nové vo svete:
Gréci nutne potrebujú dohodu
NEMECKO: Spomalenie hospodárskeho rastu najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, v prvom kvartáli tohto roka sa pravdepodobne
podpísalo pod zhoršenie dôvery nemeckých investorov. Index ekonomickej dôvery, ktorý zostavuje mannheimský inštitút ZEW, v máji
klesol na 41,9 bodu z aprílových 53,3 bodu. Pokles bol výraznejší než očakával trh. Pokles postihol aj samostatný index sledujúci vývoj
súčasných podmienok.
GRÉCKO: Grécky minister financií Janis Varoufakis uplynulý týždeň informoval, že Atény musia uzavrieť dohodu s veriteľmi a získať
pomoc najneskôr v prvý júnový týždeň. Grécko bez dohody s veriteľmi Medzinárodnému menovému fondu [MMF] neuhradí dlžnú čiastku
splatnú 5. júna. Uviedol to v stredu hovorca vládnej strany Syriza. Celková suma splátok, ktorú majú Atény budúci mesiac splatiť MMF,
dosiahla výšku 1,5 mld. EUR. Dohodu o ďalšej pomoci však stále brzdia nezhody s veriteľmi týkajúce sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a
reformy trhu práce. Varoufakis ale dodal, že na rokovacom stole leží daň z bankových transakcií. Atény majú podľa neho alternatívne
návrhy k zvyšovaniu DPH, ktoré vláda pripravovala. Keďže podľa jeho slov sú totiž Gréci flexibilní v rozhovoroch s Bruselom.
Nemecký minister financií Schäuble vzápätí informoval o tom, že optimizmus gréckej vlády týkajúci sa dohody s veriteľmi nie je podložený
rokovaniami. Podľa jeho slov nemožno vylúčiť, že sa Grécko stane insolventné. Veritelia si myslia, že rokovania s Gréckom napredujú
veľmi pomaly na to, aby bola uzavretá dohoda v najbližších dňoch. V uplynulých dňoch sa zároveň objavili špekulácie o predĺžení úverovej
dohody pre Grécko do konca tohto leta. Viceprezident Európskej komisie V. Dombrovskis následne tieto informácie odmietol. Rozhovory
sa podľa neho zameriavajú na to, aby Atény splnili podmienky existujúceho programu v riadnom júnovom termíne.
SVET: V júni nás čaká ďalšie zasadnutie OPEC, ktoré bude ostro sledované. Podľa vyhlásení iránskeho tajomníka na ministerstve
ropného priemyslu však OPEC nezavedie žiadne obmedzenia v ťažbe ropy. Irán spolu s Venezuelou pritom opakovane vyzývajú členov
OPEC – u, aby pristúpili k zníženiu produkcie čierneho zlata vzhľadom na jeho nízke ceny. Lacná ropa je totiž problémom pre jej
exportérov, nakoľko znižuje ich príjmy. Členovia OPEC však pravdepodobne nechcú stratiť svoje trhové podiely a naďalej chcú raziť
politiku, ktorá takpovediac vytláča ostatných producentov ropy [nepatriacich do OPEC] z trhu. A preto odmietajú znižovať ťažbu ropy.
ČÍNA: Zoskupeniu V4 sa črtá spolupráca s Čínou. Zoskupenie však musí Čínu najskôr presvedčiť o výhodách tohto formátu, keďže
doteraz Čína uprednostňovala rokovania s celým blokom 16 štátov strednej a východnej Európy. Podľa odborníkov na Čínu možno takúto
spoluprácu považovať pre Slovensko za prínosnú, pretože zvyšuje šance presadiť slovenské záujmy. Ako člen väčšieho zoskupenia totiž
môže Slovensko ľahšie komunikovať s mocnosťou akou je Čína.

7. 7
Zaujalo nás:
Na skrátený úväzok pracuje 123 tisíc Slovákov. 38 % z nich by chcelo pracovať viac.
Práca na skrátený pracovný úväzok je dobre známym pojmom pre študentov, ktorí si chcú privyrobiť, no študijné povinnosti im
neumožňujú zamestnať sa naplno. Oceniť takúto prácu by mohli napríklad aj rodičia na rodičovskej dovolenke alebo ľudia, ktorým
zdravotný stav neumožňuje pracovať štandardných osem hodín denne. Najnovšie údaje pochádzajúce z európskeho štatistického úradu
ale hovoria, že na Slovensku je táto forma zamestnávania málo rozvinutá. Pracovať na skrátený úväzok má určite prínosy pre isté skupiny
obyvateľov, no koľko našincov je takto zamestnaných nedobrovoľne? Koľkí by chceli pracovať viac a aká je situácia u našich
susedov alebo v samotnej EÚ? Odpovede aj na tieto otázky sa nachádzajú v nasledujúcom texte.
Kým v EÚ takouto
formou pracuje až
pätina zamestnancov,
na Slovensku je ich
podstatne menej. Len
123,4 tis. Slovákov
pracuje na skrátený
úväzok, teda 5,2 %
zamestnancov.
Výrazne odlišná situácia
nie je ani u našich
susedov. Rekordérom je
Holandsko, kde takto
pracuje každý druhý
zamestnanec.
Až 38 % Slovákov pracujúcich part – time by ale chcelo pracovať viac. Podobne je na tom až 7 z 10 Grékov. Grécko je totiž v rámci
EÚ krajinou s najvyšším podielom pracujúcich na skrátený úväzok, ktorí by preferovali pracovať viac. Zaujímavosťou je, že vo všetkých
členských krajinách EÚ by uvítali možnosť pracovať väčší počet hodín viac ženy ako muži. Výnimkou je iba Slovensko a Rumunsko,
kde nadpolovičnú väčšinu tvorili práve muži. Dôvodom môže byť aj to, že práve na Slovensku je podiel žien pracujúcich na skrátený
úväzok druhý najmenší v rámci EÚ. Naopak, po väčšom množstve odpracovaných hodín takmer vôbec netúžia obyvatelia západnejších
krajín. V Holandsku by si priali pracovať viac len 4,0 % zamestnancov s čiastočným úväzkom, nasleduje Luxembursko [10,5 %] a Dánsko
[10,7 %].
Jedným z hlavných dôvodov, pre ktorý majú obyvatelia tých – ktorých krajín záujem pracovať väčší počet hodín je bez pochýb možnosť
lepšieho privyrobenia si. Pri hodinovej mzde nám totiž s väčším množstvom odpracovaných hodín rastie aj celkový zárobok. Najnovšie
údaje sú síce z roku 2010, no predpokladáme, že pomer vo výške hodinového zárobku medzi jednotlivými štátmi EÚ sa výraznejšie
nezmenil. Slovensko, ale aj naše susedné štáty z V4 v tomto smere výrazne zaostávajú za priemerom EÚ. Kým slovenský „part –
timista“ vo vybranom odvetví hospodárstva* zarobil v roku 2010 za hodinu v priemere 3,7 EUR, v EÚ ako takej to bolo až
10,7 EUR. Naši susedia na tom boli len o niečo lepšie. S výnimkou Rakúska boli aj ich priemerné hodinové zárobky výrazne
vzdialené od tých luxemburských, ktoré boli najvyššie a predstavovali 16,6 EUR za hodinu. Hoci o niečo nižšie, ale stále dvojciferné
hodinové mzdy tešili viacerých, medzi nimi napríklad aj Dánov, Belgičanov, Francúzov, Írov alebo aj spomínaných Rakúšanov. Pod
priemerom EÚ sa ale nachádzame nielen z hľadiska priemerných zárobkov, ale aj z pohľadu množstva odpracovaných hodín. Aj to sa do
istej miery podpísalo pod výrazne nižší priemerný mesačný zárobok ako je európsky priemer. Viac ako Slováci ale zarobia za mesiac aj
naši susedia.
Dôvodov, pre ktoré pracujeme na part – time je viacero. Najčastejším je nemožnosť nájdenia si práce na plný úväzok. Na Slovensku je
tak nedobrovoľne zamestnaná na skrátený úväzok zhruba tretina Slovákov [32,2 %]. Choroba, starostlivosť o deti, iného člena rodiny
alebo štúdium sú dôvodom pre 13,5 % našincov. Zvyšní uviedli inú príčinu. Najväčší podiel takto nedobrovoľne zamestnaných je v Grécku.
Až 70 % Grékov si totiž nevie nájsť prácu na „full – time“. Naopak, tento dôvod je najmenej podstatný pre Slovincov, ktorí sú takto
nedobrovoľne zamestnaní najmä kvôli štúdiu/tréningu [22,0 %] alebo chorobe [21,7 %].
Napriek tomu, že na Slovensku sa aktuálne nachádza zhruba 315 tis. disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí by síce chceli
pracovať, no zvyčajne majú ťažkosti s nájdením si práce, 46 tis. Slovákov prácu nehľadá. Rovnako je na tom až zhruba 3,4 mil.
Talianov a 1,1 mil. Španielov. Na druhej strane je len 3 tis. obyvateľov Malty. Samozrejme je potrebné myslieť aj na rozdiely vo veľkosti
jednotlivých krajín.
Zamestnaní na skrátený pracovný úväzok
[vo veku 15 – 74 rokov], 2014
EÚ Slovensko Česko Poľsko Maďarsko
% zo všetkých zamestnaných 20,3 5,2 6,2 7,6 6,4
% žien zo všetkých zamestnaných 32,8 6,9 10,3 11,0 8,7
Part – time zamestnanci ochotní pracovať viac [%] 22,2 37,8 11,4 31,2 30,6
Part – time zamestnanci ochotní pracovať viac [% žien] 67 47 71 63 55
Nedobrovoľne zamestnaní formou part – time 28,0 32,2 18,1 29,5 38,6
Priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň 20,3 18,4 21,2 21,2 22,3
Hodinový zárobok [EUR]* 10,7 3,7 4,3 4 4,4
Priemerný mesačný zárobok [EUR]* 866,4 272,3 362,1 335,8 392,5
*zárobok za rok 2010 vo veľkoobchode a maloobchode, doprave, ubytovaní, reštauráciách a pohostinstvách,
informáciách a komunikácii; spoločnosti s 10 a viac zamestnancami
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurostat

8. 8
Kalendár udalostí 22. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Indikátor ekonomického sentimentu IES [28. máj 2015] máj 2015 – –
Inflácia PPI [28. máj 2015], v %, r/r apríl 2015 – 2,9 –
Kľúčová úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [26. máj 2015, v %] máj 2015 1,65 1,65
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,1 – 0,1* 0,1
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,1 – 0,1* 0,1
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,9* – 3,1 – 3,6* – 2,8
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,8 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2
EUR/USD2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03