Ekonomický týždenník Poštovej banky - 13. týždeň, 2015

1. 13. týždeň 2015
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk
https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/

2. ekonomický týždenník
213. týždeň 2015
OBSAH
Zaujalo nás: Byt či dom vlastní 9 z 10 slovenských domácností,
auto len 6 z 10. A ako zvládajú platenie svojich pravidelných
výdavkov? 3
Čo nové vo svete: Rokovania s Gréckom stále bez výsledku 4
Euro aj uplynulý týždeň so ziskom 5
Minulý týždeň zasadla maďarská MNB a česká ČNB 5
Ropa Brent uplynulý týždeň zdražela o 2 % 6
Pokles cien našich priemyselníkov sa vo februári ešte prehĺbil 6
Kalendár udalostí 14. týždňa 7
Predikcie podľa Poštovej banky 7
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
313. týždeň 2015
Zaujalo nás:
Byt či dom vlastní 9 z 10 slovenských domácností, auto len 6 z 10. A ako
zvládajú platenie svojich pravidelných výdavkov?
Jedným z kritérií na posudzovanie životnej úrovne je okrem úrovne príjmov aj možnosť ich využitia na kúpu rozličných tovarov a služieb.
Striktná hranica medzi nevyhnutnými a luxusnými tovarmi ale neexistuje, čo je pre niekoho luxusom, je pre iného bežná vec. Zaujímalo nás
teda, koľko slovenských domácností vlastní byt alebo dom, auto či počítač a ako zvládajú svoje pravidelné výdavky. Pozreli sme sa
tiež na to, aké sú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Vychádzali sme z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Dom alebo byt vlastní 91 % slovenských domácností. Z toho ale vyplýva, že takmer desatina domácností nemá svoj vlastný príbytok
a bývajú v podnájmoch, v sociálnych či zamestnaneckých bytoch alebo u príbuzných. Na Slovensku nie je trh s nájomnými bytmi ani
zďaleka tak rozvinutý ako v iných európskych krajinách a našinci sú teda odkázaní predovšetkým na kúpu vlastnej nehnuteľnosti. Vzhľadom
na pomerne vysoké ceny nehnuteľností v pomere k našim zárobkom sa však kúpa či stavba príbytku často nezaobíde bez úveru z banky.
A ako sú slovenské domácností vybavené predmetmi dlhodobej spotreby? Zatiaľ čo televízor alebo práčka patria do výbavy takmer každej
slovenskej domácnosti, počítač či auto samozrejmosťou nie sú. Rozdiely, síce nie priepastné, existujú aj naprieč jednotlivými
slovenskými regiónmi. Hoci by sme si mohli myslieť, že najvybavenejšie domácností nájdeme v okolí hlavného mesta, nie je tomu celkom tak.
U mnohých sa televízor zapína takmer súčasne s odomknutím dverí. Televízor je totiž súčasťou až 99 % slovenských domácností a aj
regionálne rozdiely sú tu len nepatrné. Podobne je to aj s vybavením bytu či domu práčkou, ktorú nenájdeme len v dvoch
domácnostiach zo sto. Iné je to však už s vlastníctvom počítača, ktorý sa nachádza „iba“ v 70 % - ách našich domácností. Najmenej
rodín vlastniacich počítač je v Banskobystrickom kraji, a to len zhruba dve tretiny. Najviac „počítačových maniakov“ z tohto uhľa pohľadu žije
v žilinskom regióne, kde počítač vlastnia až tri štvrtiny tamojších domácností.
Kúpa auta patrí medzi finančne náročné investície. Na Slovensku v súčasnosti vlastní osobný automobil len 6 z 10 domácností.
V nitrianskom a prešovskom regióne je domácností vlastniacich auto najviac, a to 63 %. Hoci to tak pri pohľade na ranné kolóny nevyzerá,
najnižší podiel domácností vlastniacich automobil nájdeme v hlavnom meste a okolí [len 53 %]. Dôvodom môže byť častejšie
využívanie mestskej hromadnej dopravy, ale napríklad aj služobných áut.
Naša životná úroveň však samozrejme nezávisí len od toho, čo vlastníme, ale aj od toho, ako zvládame svoj rodinný rozpočet.
Postrachom mnohých slovenských domácností sú často nielen neočakávané, ale aj bežné výdavky na potraviny, dopravu, oblečenie či
energie. Až takmer štyri pätiny slovenských domácností majú ťažkosti s platením svojich zvyčajných výdavkov. Najvyšší podiel
domácností s takýmito ťažkosťami, až 87 %, nájdeme v Košickom kraji a naopak najmenší v Bratislavskom kraji [70 %]. To nie je
veľmi prekvapivé, nakoľko práve východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti.
Náklady na bývanie, vodu, elektrinu či plyn ukrajujú významnú časť z našich rodinných rozpočtov. Ťažkosti s platením celkových nákladov
na bývanie tak má až 93 % domácností, pričom viac ako tretina domácností považuje tieto výdavky za veľkú záťaž. Platenie nákladov
na bývanie veľmi zaťažuje až 44 % domácností Košického kraja, ale „len“ necelú tretinu domácností v nitrianskom a banskobystrickom
regióne. Zhruba polovica slovenských domácností uvádza, že ich veľmi zaťažuje splácanie finančných záväzkov. Tieto náklady považujú za
svoju veľkú záťaž približne dve tretiny domácností v Nitrianskom, Banskobystrickom a Bratislavskom kraji, ale len dve pätiny domácností
v žilinskom regióne.
Pohľad na slovenské domácností podľa regiónov
Čo slovenské domácností vlastnia a aká je ich vybavenosť? SR BA TT TN NR ZA BB PO KE
dom alebo byt 91 92 88 90 91 91 93 92 87
farebný televízor 99 98 100 100 100 100 98 99 100
počítač 70 72 69 72 68 75 67 71 69
práčka 98 98 98 100 98 98 98 98 98
auto 61 53 66 62 63 62 59 63 59
A ako naše domácností zvládajú svoje pravidelné výdavky? SR BA TT TN NR ZA BB PO KE
% domácností, ktoré majú určité ťažkosti s platením svojich zvyčajných výdavkov 79 70 78 77 82 76 79 81 87
% domácností, ktoré veľmi zaťažuje platenie nákladov na bývanie 35 34 36 34 32 34 32 34 44
% domácností, ktoré veľmi zaťažuje splácanie finančných záväzkov* 52 64 43 44 67 40 65 51 46
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, 2013 *spomedzi domácností, ktoré evidujú nejaké finančné záväzky

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
413. týždeň 2015
Čo nové vo svete:
Rokovania s Gréckom stále bez výsledku
NEMECKO: Sankcie voči Rusku pre jeho rolu v ukrajinskej kríze a slabý rubeľ majú na ekonomiku Nemecka väčší vplyv, ako sa očakávalo.
Podľa údajov nemeckého štatistického úradu totiž export nemeckých tovarov do Ruska v januári medziročne oslabil o vyše – 35 %, čiže
o takmer 1 mld. EUR. Drastický pokles hodnoty nemeckého exportu na ruský trh v rovnakom mesiaci vlaňajška bol najvýraznejší od októbra
2009. Podľa prognózy Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory [DIHK] export krajiny do Ruska v tomto roku oslabí o – 15 % po tom, ako
v roku 2014 klesol o – 20 %. Zväz nemeckého zahraničného obchodu BGA však tento mesiac vylepšil svoju predpoveď vývoja celkového
exportu krajiny a očakáva, že slabšie euro vykompenzuje neistotu súvisiacu s Gréckom a Ukrajinou. Podľa predikcie BGA celkový nemecký
vývoz v tomto roku stúpne o 4,5 %.
GRÉCKO: Grécko v nedeľu vyjadrilo optimizmus po rokovaniach s veriteľmi z EÚ a z Medzinárodného menového fondu [MMF]. Rokovania
pokračovali cez víkend, keďže Grécko sa pokúša dohodnúť na reformách, aby dostalo ďalšiu pomoc. Minulý týždeň sa objavili informácie, že
krajine sa minú peniaze do 20. apríla. Grécky vládny predstaviteľ informoval, že rokovania v Bruseli pokračovali v dobrej atmosfére spolupráce
a že sa s protistranou zhodli na vypracovaní vhodných politických opatrení, ktoré presunú zaťaženie z ľudí s najnižším príjmom na tých
s najvyšším príjmom. Grécky premiér Tsipras uviedol, že nevyhľadáva spory s európskymi partnermi. Grécka vláda uplynulý piatok podľa jeho
slov predložila zoznam reforiem, ktoré by krajine mali priniesť 3 mld. EUR a ktoré vynechávajú „opatrenia spôsobujúce recesiu", akými sú
napríklad škrty v mzdách, či v dôchodkoch. Veritelia Grécka však majú iný názor. Podľa nich je predložený zoznam skôr súbor myšlienok než
dokument, ktorý by sa mohol prezentovať skupine ministrov financií eurozóny. V súčasnej podobe reformné myšlienky nie sú dosť špecifické,
aby získali povolenie od veriteľov, uviedol predstaviteľ Euroskupiny. Práce by tak mohli trvať ešte niekoľko dní.
MAĎARSKO: Podľa maďarského ministra hospodárstva Vargu, téma ústupu od mimoriadneho zdanenia v telekomunikačnom sektore naberá
na aktuálnosti vďaka pokračujúcemu znižovaniu rozpočtového deficitu a ozdravovaniu verejných financií. Neuviedol však, či vláda plánuje daň
znížiť alebo úplne zrušiť. Osobitnému zdaneniu od roku 2010 podliehajú telefonické hovory, textové správy aj infraštruktúra telekomunikačných
spoločností. Podobné opatrenia sa v Maďarsku týkajú aj maloobchodu a energetiky. Výnos z mimoriadnych daní za rok 2014 vláda
v Budapešti odhaduje na úrovni 123 mld. maďarských forintov.
Maďarská centrálna banka [MNB] uplynulý týždeň v rámci svojej pravidelnej správy o výhľade inflácie informovala o tom, že dlhodobo nízka
inflácia v domácej ekonomike alebo pretrvanie deflácie v eurozóne ju môžu prinútiť k výraznejšiemu uvoľneniu menovej politiky, než
v súčasnosti plánuje. K razantnejšiemu uvoľneniu menovej politiky s cieľom podporiť maďarský forint by banka mohla pristúpiť aj v prípade, ak
by chaotický odchod Grécka z eurozóny spôsobil rozvrat na finančných trhoch. V utorok MNB prvýkrát po ôsmich mesiacoch znížila hlavnú
úrokovú sadzbu o 15 bázických bodov na 1,95 % a naznačila, že ďalšie uvoľnenie menovej politiky zváži, ak to bude potrebné v záujme
dosiahnutia cieľovej inflácie 3 %.
UKRAJINA: Európsky parlament [EP] minulý týždeň schválil návrh na pôžičku pre Ukrajinu vo výške 1,8 mld. EUR, ktorá by mala Kyjevu
pomôcť preklenúť krátkodobý deficit platobnej bilancie. Európska komisia získa prostriedky na medzinárodnom trhu s dlhopismi a požičia ich
Ukrajine za rovnaký úrok, aký bude platiť EÚ svojim externým veriteľom. Uvoľnenie prostriedkov však bude údajne naviazané na plnenie
záväzku Ukrajiny v oblasti štrukturálnych reforiem. Po podpise dohody medzi EÚ a Ukrajinou budú dve tretiny dohodnutej sumy uvoľnené do
konca roka 2015 a zvyšok v prvom štvrťroku 2016. Kyjev musí poskytnuté financie vrátiť do 15 rokov od ich zapožičania.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
513. týždeň 2015
Euro aj uplynulý týždeň so ziskom
Vývoj kráľovského menového páru uplynulý
týžddeň ovplyvňovali hlavne vyjadrenia členov
amerického Fed – u. Už v pondelok si euro
k svojej otváracej úrovni 1,0820 EURUSD
pripísalo do záveru obchodovania 1,6 % a deň
uzavrelo na 1,0945 EURUSD. Vyjadrenia dvoch
členov spomenutého Fed – u o budúcnosti
menovej politiky za oceánom boli v pondelok
menej jastrabie ako zvyčajne. V utorok ale naša
mena časť ziskov zmazala. Spotrebiteľské ceny
v USA síce medziročne stagnovali, no trh
očakával za február ich pokles. Dolár pozitívne
zasiahli aj správy o počte predaných domov. Ten
totiž v druhom mesiaci tohto roka výrazne
vzrástol. Aj vplyvom týchto správ uzavrelo euro
deň na úrovni 1,0925 EURUSD. V stredu sa ale vrátilo k zisku. Podporili ho údaje z najväčšej európskej ekonomiky – Nemecka. Index
podnikateľskej dôvery v nemeckú ekonomiku, ktorý zostavuje mníchovský inštitút Ifo, sa totiž zvýšil, čím boli pokorené aj očakávania trhu.
V marci sa tak podnikateľská dôvera v krajine posilnila najvyššie od júla 2014. Doláru do karát nehrali ani údaje o tovaroch dlhodobej spotreby
v USA. Výdavky na ne totiž výrazne poklesli. Súhrou týchto správ dokázala naša mena uzavrieť deň o štyri desatiny percenta silnejšia, na
úrovni 1,0970 EURUSD. Ďalšie vyjadrenia predstaviteľa amerického Rezervného systému sa vo štvrtok podpísali pod oslabenie sa eura.
Podľa slov Lockharta sú mesiace jún, júl a september vhodné na prvé zvýšenie základných úrokových sadzieb. Tento pozitívny sentiment bol
podporený najvyšším idexom PMI v službách od septembra 2014. Do tretice náladu doláru vylepšili aj údaje z amerického trhu práce, kde
počet nových týždenných žiadateľov o podporu v 12. týždni tohto roka klesol. Kombinácia týchto správ spôsobila, že naša mena ukončila deň
slabšia, na úrovni 1,0885 EURUSD. Záver týždňa bol pokojný. Makroekonomický kalendár v eurozóne aj USA bol prázdny z pohľadu
významných udalostí, ktoré by mohli ovplyvniť piatkový vývoj eura voči doláru. Naša mena sa väčšinu dňa držala v okolí svojej otváracej
úrovne. S príchodom večera a po nepotvrdených informáciách o tom, že Grécko možno pristúpi k zavedeniu kapitálových kontrol sa spoločná
mena eurozóny vyšplhala na svoje intradenné maximum 1,0950 EURUSD. Netrvalo dlho a vrátila sa približne tam, kde začínala.
Obchodovanie tak uzavrela na úrovni 1,0890 EURUSD, teda len o 5 stotín percenta silnejšia voči svojmu americkému náprotivku. Za celý
týždeň získala na sile 0,6 %.
Uplynulý týždeň si euro pripísalo zisk aj voči českej korune. Naopak, voči poľskému zlotému a maďarskému forintu zaknihovalo straty. Česká
koruna sa oslabila na piatkovú zatváraciu úroveň 27,484 EURCZK, maďarský forint sa zhodnotil v priebehu týždňa o 1,0 % na úroveň
300,27 EURHUF. Domáca mena Poliakov uzavrela týždeň na úrovni 4,0994 EURPLN.
Minulý týždeň zasadla maďarská MNB a česká ČNB
Minulý týždeň zasadla dvojica centrálnych bánk spomedzi tých, o ktorých vás pravidelne informujeme. V utorok, 24. marca 2015, o svojej
menovej politike rozhodovala maďarská MNB. Centrálni bankári krajiny pristúpili podľa očakávaní k zníženiu základnej úrokovej sadzby. Tá sa
znížila z 2,10 % na aktuálnych 1,95 %. Vo štvrtok, 26. marca 2015, zasadla aj česká ČNB. Úroková sadzba krajiny ostala v tomto prípade,
podľa očakávaní, potvrdená na aktuálnej úrovni 0,05 %.
1,04
1,18
1,32
9-14 11-14 1-15 3-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
9-14 11-14 1-15 3-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,71
0,76
0,81
9-14 11-14 1-15 3-15
EURGBP
100,0
112,0
124,0
9-14 11-14 1-15 3-15
USDJPY
-0,10
0,20
0,50
9-14 11-14 1-15 3-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
9-14 11-14 1-15 3-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
613. týždeň 2015
Ropa Brent uplynulý týždeň zdražela o 2 %
Ceny ropy v pondelok vzrástli. Podpísal sa pod to pokles amerického
dolára. V prvý pracovný deň minulého týždňa si ropa Brent pripísala
na cene vyše 1 % a obchodovanie uzavrela na úrovni 55,92 USD za
barel. Hneď v utorok ale o pripísané zisky prišla a deň ukončila so
stratou – 1, 45 %, na úrovni 55,11 USD za barel. Cenu tlačili nadol
obavy z pretrvávajúceho globálneho prebytku ropy. V stredu sa ceny
ropy vrátili k rastu. Ten bol opäť podporený slabším dolárom. K rastu
cien ropy tiež prispeli boje v Jemene, ktoré zvyšujú obavy z
bezpečnosti dodávok z Blízkeho východu. Niekoľko mesiacov
trvajúca kríza v Jemene v januári vyústila do prevzatia moci šiitskými
povstalcami, ktorí ovládajú hlavné mesto Saná už od septembra
2014. V reakcii na to vzrástla cena severomorskej zmesi o 2,5 % na
zatváracích 56,48 USD za barel. K ešte výraznejšiemu nárastu došlo vo štvrtok. Londýnska ropa zdražela až o 4,8 %. Letecké údery Saudskej
Arábie a jej spojencov z oblasti Perzského zálivu v spomínanom Jemene totiž vyvolali obavy, že eskalácia bojov na Blízkom východe by
mohla narušiť globálne dodávky ropy. Vplyvom týchto skutočností uzavrela ropa Brent deň na úrovni 59,19 USD za barel. Takmer všetky zisky
boli v piatok zmazané kvôli zmierneniu obáv o bezpečnosť dodávok z oblasti Blízkeho východu. Pozornosť investorov sa zamerala na
možnosť dohody o iránskom jadrovom programe, ktorá by viedla k zvýšeniu dodávok komodity na trhoch. Ropa Brent v posledný pracovný
deň uplynulého týždňa zlacnela o – 4,7 % a uzavrela ho na úrovni 56,41 USD za barel. Za celý uplynulý týždeň si ropa Brent pripísala 2 % zo
svojej hodnoty. Medzimesačne je stále lacnejšia o necelých – 11 % a v medziročnom porovnaní sú jej ceny stále nižšie o vyše – 45 %.
Pokles cien našich priemyselníkov sa vo februári ešte prehĺbil
Počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR februárový vývoj cien
priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. V druhom
tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty
prvým odberateľom o – 4,4 % lacnejšie ako v rovnakom období roka
2014. Ceny našich priemyselníkov tak nepretržite klesajú už od mája
2013.
Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny,
plynu, pary a studeného vzduchu, a to o – 5,1 %. V samotnej
priemyselnej výrobe bol ale vykázaný taktiež výrazný pokles cien až o
– 4,3 %. V ťažbe a dobývaní ceny klesli o – 2,3 %. Naopak,
v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov vzrástli ceny o 0,6 %.
Pod februárový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa podpísali hlavne o takmer štvrtinu nižšie ceny koksu a ropných produktov. Ceny
v podstatne miernejšom rozsahu ale poklesli aj vo väčšine ďalších oblastí priemyselnej výroby. Medziročný nárast cien zaznamenali vo
februári len výrobcovia v troch odvetviach priemyslu. Aj tieto nárasty ale boli len mierne, a to maximálne do dvoch percent.
40
60
80
100
120
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
PPI CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
713. týždeň 2015
Kalendár udalostí 14. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP, eurozóna [31. marec 2015], v %,
r/r
február 2015 – –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 2,4* 2,5 2,4* 2,7
CPI [%, r/r]1] 4] 0,0* – 0,2 – 0,2 – 0,1* 0,3
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,2 – 0,2 – 0,1* 0,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,2 – 2,7 – 3,1 – 2,5
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,8 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,33 11,84 12,29* 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 848,4* 1 246,9 2588,3 4 673,4* 4 478,3
EUR/USD 2] 4] 1,21* 1,10 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,02* 0,00 0,00 0,02* 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť