Ekonomický týždenník Poštovej banky - 28. týždeň

1. 28. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
28. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Každý piaty Slovák zamestnaný na plný pracovný úväzok zarobí menej ako 500 EUR v hrubom 3
 Čo nové vo svete: Grécko predalo 3 – ročné dlhopisy. Platiť bude viac ako čakalo. 4
 Euro sa minulý týždeň držalo v okolí hladiny 1,3600 EURUSD 5
 Britská centrálna banka sadzbami nepohla 5
 Ropa Brent za týždeň zlacnela o – 3,6 % 6
 Produkcia našich priemyselníkov v máji s medziročným nárastom o 6,1 % 6
 Aj v máji sme zo Slovenska vyviezli menej ako pred rokom 7
 Rast tržieb v máji potešil takmer všetky odvetvia nášho hospodárstva 7
 Rebríček týždňa: Ceny nehnuteľností v EÚ už zamierili opatrne nahor. U nás však naďalej mierne klesajú. 8
 Kalendár udalostí 29. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
3
28. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Každý piaty Slovák zamestnaný na plný pracovný úväzok zarobí menej ako 500 EUR v hrubom
Priemerná mzda na Slovensku dosiahla v roku 2013 podľa jednej metodiky 824 EUR, podľa inej až 912 EUR. Mnohí Slováci ale pri týchto číslach len neveriacky krútia hlavou, pretože sumy na ich výplatných páskach sú od priemernej mzdy na míle ďaleko. A majú pravdu. Na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahli až takmer dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok.
Pre každého piateho Slováka zamestnaného na plný pracovný čas bola vlani realitou hrubá mzda nižšia ako 500 EUR. V čistom si tak pätina zamestnancov mesačne prišla len na približne 410 EUR. Vyplynulo to z našich prepočtov uskutočnených na základe údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR].
Nízke platy sa týkajú častejšie žien ako mužov. Hrubá mzda nižšia ako 500 EUR svietila vlani mesačne na výplatných páskach 24 % zástupkýň nežnejšieho pohlavia. V prípade mužov sa takýto nízky plat týkal každého šiesteho zamestnanca.
Rozdiely sú zjavné aj v závislosti od veku a nízke mzdy sú častým javom najmä medzi nováčikmi na pracovnom trhu. Spomedzi mladých ľudí do 19 rokov si na výplatnej páske menej ako 500 EUR v hrubom našla viac než polovica zamestnancov. Oveľa lepšie na tom nie sú ani ľudia vo veku 20 až 24 rokov, spomedzi ktorých sa s takouto nízkou mzdou stretáva každý tretí zamestnanec. Najnižší podiel zamestnancov s platom nižším ako 500 EUR v hrubom je v kategórii tridsiatnikov a to cca 17 % až 18 %. S pribúdajúcimi krížikmi na chrbte ale tento podiel postupne narastá.
Čím nižšie vzdelanie, tým nižší plat. Najvyšší podiel nízkopríjmových zamestnancov, až viac než 44 %, nájdeme v skupine pracujúcich s ukončeným základným vzdelaním. Zo zamestnancov, ktorí majú v rukách výučný list, má plat nižší ako päť stoviek v hrubom takmer každý tretí. So zvyšujúcou sa úrovňou vzdelania podiel málo zarábajúcich klesá a v prípade zamestnancov s vysokoškolským diplomom je takmer zanedbateľný.
Najčastejšie sa so mzdou do 500 EUR v hrubom stretávajú pracovníci v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde takýto nízky zárobok dobre pozná až viac ako polovica zamestnancov. Na druhej strane ale práve v tomto odvetví ide často o pozície, ktoré umožňujú výrazné prilepšenie vo forme tzv. tringeltov či sprepitného. Plat pod 500 EUR v hrubom sa ale týka aj takmer polovice administratívnych pracovníkov. Naopak, vo finančníctve a poisťovníctve zarábajú do 500 EUR len menej ako 3 % zamestnancov a úplnou raritou sú takto nízke platy medzi dodávateľmi energií, kde si vlani menej ako 500 EUR v hrubom mesačne našiel na výplatnej páske len 1 zo 100 zamestnancov.
Najvyšší podiel zamestnancov s hrubou mzdou do 500 EUR bol vlani v Prešovskom kraji, kde takto nízku výplatu dostávalo viac ako 30 % zamestnaných na plný pracovný úväzok. V ostatných regiónoch s výnimkou bratislavského sa podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 500 EUR pohyboval na úrovni okolo 20 %. Ani život a práca v Bratislave a okolí ale nie sú zárukou hviezdnych zárobkov. Vlani v tomto regióne svietilo na výplatnej páske menej ako 500 EUR až v prípade takmer 14 % ľudí zamestnaných na plný pracovný čas. Štruktúra slovenských zamestnancov podľa výšky hrubej mesačnej mzdy [2013] Hrubá mzda v EUR / plný pracovný čas Podiel zamestnancov v % do 300 0,16 300,01 – 400 8,73 400,01 – 500 11,59 500,01 – 600 11,74 600,01 – 700 12,84 700,01 – 800 11,14 800,01 – 900 9,26 900,01 – 1 000 7,50 1 000,01 – 1 200 9,72 1 200,01 – 1 400 5,71 1 400,01 – 1 600 3,42 1 600,01 – 1 800 2,25 1 800,01 – 2 000 1,47 2 000,01 – 2 200 1,02 2 200 a viac 3,44 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR Zamestnanci s hrubou mzdou do 500 EUR podľa regiónov [2013] Región Podiel zamestnancov v % SR spolu 20,48 Bratislavský kraj 13,84 Trnavský kraj 21,08 Trenčiansky kraj 20,76 Nitriansky kraj 23,02 Žilinský kraj 19,71 Banskobystrický kraj 22,72 Prešovský kraj 30,54 Košický kraj 19,12 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
28. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Grécko predalo 3 – ročné dlhopisy. Platiť bude viac ako čakalo.
GRÉCKO: Ministri financií eurozóny sa ešte v piatok 4. júla zhodli na tom, že Grécku by mala byť uvoľnená ďalšia časť pomoci v objeme 1 mld. EUR. V pondelok 7. júla to oficiálne odkleplo aj predstavenstvo dočasného eurovalu [EFSF], z ktorého Grécko pomoc čerpá. Uvoľnenie prostriedkov bolo naviazané na splnenie sady podmienok stanovených v apríli. Jedná sa o druhú subtranžu z objemu 8,3 mld. EUR, ktorého uvoľnenie sa dohodlo v úvode roka. Poslednú miliardu z tejto sumy Gréci dostanú po splnení ďalších podmienok. V súvislosti s hodnotením Grécka sa však z prostredia vrcholných predstaviteľov EÚ opäť objavujú správy, že krajina v plnení podmienok memoranda zaostáva a zrejme bude nevyhnutný ďalší balík pomoci.
Grécko uplynulý štvrtok uskutočnilo očakávaný predaj trojročných dlhopisov a napĺňa tak svoj cieľ znovuvybudovať svoju výnosovú krivku. Ešte v apríli sa krajina vrátila na trh z dlhoročného exilu predajom dlhopisov so splatnosťou 5 rokov. Štvrtková aukcia prilákala dopyt investorov v objeme 3 mld. EUR, z ktorého grécka strana akceptovala polovicu, teda 1,5 mld. EUR. Finálny výnos do splatnosti bol stanovený na úrovni 3,5 %, čo grécki predstavitelia označili za úspech a prejav dôvery investorov voči krajine aj v nie celkom priaznivom období. Aspoň tak Grécko ospravedlnilo tieto nie celkom oslnivé výsledky. Aj samotné Grécko totiž predpokladalo, že investori si vypýtajú len približne 3 % a za tento úrok bolo Grécko pripravené umiestniť na trhu aj dvojnásobne väčší objem bondov, než sa stalo.
PORTUGALSKO: Portugalská banka Banco Esprito Santo, ktorá bola uplynulý týždeň spúšťačom veľkého výpredaja na poli akcií európskych bánk, bude mať nové vedenie. Tamojšia centrálna banka Bank of Portugal najskôr upokojovala investorov, že banka má dostatočný objem kapitálu a následne urýchlila proces zmeny v jej vedení. Uplynulú nedeľu sa v banke uskutočnilo mimoriadne zasadnutie, na ktorom došlo k vymenovaniu nového generálneho riaditeľa a ďalších členov predstavenstva. Nový CEO Vitor Bento nemá žiadnu spojitosť s materskou skupinou alebo doterajším predstavenstvom. Práve materská skupina sa minulý týždeň postarala o rozruch a následný výpredaj, keď nedokázala načas splatiť časť svojho krátkodobého dlhu. Akcie banky Banco Esprito Santo stratili minulý týždeň viac ako tretinu trhovej hodnoty a stiahli so sebou nadol nielen akcie iných bánk eurozóny, ale aj väčšinu portugalských aktív.
MAĎARSKO: Ratingová agentúra Fitch minulý týždeň vo svojom stanovisku uviedla, že banky pôsobiace na maďarskom trhu budú potrebovať od svojich matiek nový kapitál, aby sa dokázali vyrovnať so stratami, ktoré prinesie balík opatrení spojených s cudzomennými pôžičkami. Agentúra má zároveň v úmysle prehodnotiť ratingy bánk pôsobiacich na mimoriadne krehkom maďarskom trhu. Viaceré bankové skupiny, ktoré majú svoje zastúpenie aj na maďarskom trhu, už počítajú očakávané straty.
BRICS: Ruský minister financií Siluanov uplynulú stredu oznámil, že krajiny BRICS [Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika] na svojom tohtotýždňovom summite podpíšu dohodu smerujúcu k vytvoreniu vlastnej rozvojovej banky do roku 2016. Spoločnosť dostane názov Nová rozvojová banka a sídlo by mala mať v indickom Dillí alebo čínskom Šanghaji. Krajiny majú zároveň v úmysle vytvoriť svoju vlastnú podobu menového fondu. Tieto plány nie sú úplnou novinkou, keďže krajiny BRICS ich komunikovali už v minulom roku po tom, ako Fed ohlásil plánovaný tapering a priniesol tak odlev kapitálu z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré z mimoriadne voľnej menovej politiky Fed-u ťažili.
CYPRUS: Jednorazové mimoriadne zdanenie vkladov majetnejších klientov v dvoch problémových cyperských bankách bolo vlani jednou z podmienok záchranného programu pre dlhmi sužovaný ostrov. Klienti bánk Laiki a Bank of Cyprus s vkladmi nad 100 tis. EUR tak prišli o časť svojich vkladov, pričom akousi „náplasťou“ im mala byť konverzia zhabaných peňazí do akcií Bank of Cyprus. Klienti, medzi nimi mnohí majetní Rusi a Briti, sa tak nedobrovoľne stali akcionármi tejto banky. Klienti sa teraz snažia svoje podiely v banke odpredať a aspoň čiastočne tak zmierniť straty, ktoré minulý rok v marci utrpeli. Akcie banky sa aktuálne obchodujú za necelých 21 centov za akciu a v uplynulých dňoch sa s nimi uskutočnili obchody v hodnote takmer 30 mil. EUR. Záujem o akcie banky prejavili najmä rôzne hedžové fondy zamerané na tzv. distressed debt, teda nekvalitný lacný dlh.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
28. týždeň 2014
Euro sa minulý týždeň držalo v okolí hladiny 1,3600 EURUSD
Pondelkové obchodovanie na menovom páre EURUSD bolo prevažne pokojné, keďže na trhu chýbali zásadnejšie zverejnenia. Hneď v ranných hodinách prišli dáta z nemeckého priemyslu v podobe májovej produkcie, ktoré zaostali za očakávaniami a euro tak zrazili mierne nadol. Dopoludnia sa euro voči doláru obchodovalo prevažne pod hladinou 1,3600 EURUSD, ktorá vytvárala určitú rezistenciu, teda úroveň brzdiacu prípadné posilnenie spoločnej meny. Ani utorok nepriniesol na devízový trh väčší vzruch a euro sa voči doláru naďalej obchodovalo v pohodlnom okolí hladiny 1,3600 EURUSD. Pred mikrofóny sa postavili viacerí predstavitelia ECB, ktorí však len dookola omieľali staré známe formulky, že úrokové sadzby v eurozóne zostanú nízko po dlhší čas a že kurz eura nie je predmetom cielenia v podaní ECB. Stredajšie obchodovanie na menovom páre EURUSD sa až do príchodu amerických obchodníkov k monitorom nieslo v pokojnom duchu a euro sa voči doláru držalo na dohľad hladiny 1,3600 EURUSD. Už okolo štvrtej popoludní ale euro výraznejšie posilnilo smerom k úrovni 1,3640 EURUSD a to bez toho, že by na trh presiakli nejaké zásadné správy. Bola to skôr len krížová reakcia na vývoj iných menových párov a krosov. Časť týchto ziskov euro do večera stratilo, no po zverejnení zápisnice z ostatného zasadnutia amerického Fed-u sa opäť vyšvihlo nahor až k úrovni 1,3650 EURUSD. Minútky zo stretnutia amerických centrálnych bankárov totiž neboli také jastrabie, ako sa očakávalo. Fed potvrdil, že ak sa ekonomický výhľad zásadne nezhorší, kvantitatívne uvoľňovanie sa stane minulosťou v októbri. Po stredajšom zverejnení zápisnice z ostatného zasadnutia amerického Fed-u sa tak euro voči doláru dostalo nad hladinu 1,3650 EURUSD. Dlho sa tu ale neohrialo a už vo štvrtok zamierilo nadol, pričom opäť testovalo aj hladinu 1,3600 EURUSD. Dôvodom oslabovania eura boli najmä neuspokojivé dáta priemyselnej produkcie z viacerých krajín eurozóny, ktoré opäť poukázali na zraniteľnosť európskej ekonomiky. Pod pokles kurzu spoločnej meny eurozóny voči doláru sa ale podpísali aj obavy o bankový sektor v Portugalsku. Piatok bol na udalosti chudobný a euro tak nedostalo žiadny impulz k výraznejšiemu kurzovému pohybu. V posledný obchodný deň uplynulého týždňa sa tak euro voči doláru obchodovalo v tesnej blízkosti hladiny 1,3600 EURUSD, kde napokon týždeň aj uzavrelo.
Kurzy mien našich susedov zo stredoeurópskeho regiónu boli uplynulý týždeň voči euru stabilné a v celotýždennom zúčtovaní si len nepatrne polepšili. Poľský zlotý sa v piatok večer voči euru obchodoval na úrovni 4,1410 EURPLN a za týždeň tak voči spoločnej mene eurozóny posilnil o necelé dve desatinky percenta. Nepatrné posilnenie na úroveň 310,15 EURHUF si zaknihoval aj maďarský forint. Tradične najstabilnejšou bola česká koruna, ktorej kurz sa voči euru aj uplynulý týždeň držal v okolí hladiny 27,440 EURCZK.
Britská centrálna banka sadzbami nepohla
Britskí centrálni bankári vo štvrtok naplnili očakávania a základnú úrokovú sadzbu na ostrovoch ponechali na úrovni 0,50 %, na ktorej sa sadzba drží už od marca 2009. Zápisnica zo zasadnutia bude zverejnená o dva týždne a preto žiadne bližšie informácie o tom, akým smerom sa uberajú myšlienky bankárov zatiaľ nepoznáme. Práve BoE sa však podľa minulých vyjadrení jej predstaviteľov stane prvou veľkou centrálnou bankou sveta, ktorá pristúpi k sprísneniu menovej politiky prostredníctvom vyšších sadzieb. Guvernér BoE Mark Carney už naznačil, že k prvému „hiku“, teda zvýšeniu sadzieb, by mohlo dôjsť skôr, než to započítava trh. K zvyšovaniu úrokových sadzieb za Lamanšským prielivom by tak mohlo podľa nášho názoru dôjsť už na prelome rokov 2014 a 2015.
1,34
1,37
1,40
1-14
3-14
5-14
7-14
EURUSD
27,00
27,40
27,80
1-14
3-14
5-14
7-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
1-14
3-14
5-14
7-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
1-14
3-14
5-14
7-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
1-14
3-14
5-14
7-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
1-14
3-14
5-14
7-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
2,50
5,00
1-14
3-14
5-14
7-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
28. týždeň 2014
Ropa Brent za týždeň zlacnela o – 3,6 %
Ropa Brent aj počas uplynulého týždňa takmer nepretržite zlacňovala a pripísala si už tretí týždeň cenového poklesu v rade. Už v pondelok sa jej cena znížila na mesačné minimum 110,24 USD za barel po správach, že Líbya sa pripravuje na obnovu exportu ropy z dvoch prístavov, ktoré boli takmer rok zatvorené. V utorok zlacnela severomorská ropná zmes na 108,94 dolárov za barel po tom, ako sa k očakávanej zvýšenej ponuke ropy z Líbye pridali obdobné správy aj v prípade Iraku. V poklese pokračovala cena ropy Brent aj v stredu, keď sa dostala na úroveň 108,28 USD za barel z dôvodu výraznejšieho než očakávaného rastu zásob benzínu v USA. Len vo štvrtok si ropa Brent pripísala cenový rast, aj to však len mierny na úroveň 108,67 USD za barel. Už v piatok ale barel európskej ropy zlacnel na 106,66 dolárov a jeho cena sa tak dostala najnižšie za tri mesiace. Za celý uplynulý týždeň ropa Brent zlacnela o – 3,6 %, medzimesačne bola v piatok lacnejšia o – 2,5 %, no medziročne bola jej cena stále o 4,3 % vyššia.
Produkcia našich priemyselníkov v máji s medziročným nárastom o 6,1 %
Slovenskí priemyselníci sa aj v máji mohli tešiť z rastu svojej produkcie a to o 6,1 %. Po dvoch mesiacoch spomaľovania tempa rastu sa v máji trend otočil a tempo rastu produkcie našich priemyselníkov sa v porovnaní s aprílom zrýchlilo. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR.
Samotná priemyselná výroba v máji medziročne vzrástla rovnako o 6,1 %, produkcia v oblasti dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vzrástla o 6,8 % a oblasť ťažby a dobývania zaznamenala nárast produkcie o 1,9 %.
V rámci priemyselných odvetví zaznamenali v máji najvýraznejší medziročný rast produkcie, až o 28,7 %, výrobcovia elektrických zariadení. Dvojciferný nárast produkcie dosiahli aj výrobcovia kovov a kovových konštrukcií a producenti z ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov a zariadení. Automobilkám sa podarilo medziročne zvýšiť svoju výrobu o 6,7 %, čo predstavuje v porovnaní s aprílovým rastom lepší výsledok. Výrobcom počítačových, elektronických a optických výrobkov, ktorí tiež patria medzi hlavných ťahúňov našej ekonomiky, v máji produkcia vzrástla o 4,0 %.
S najvýraznejším medziročným poklesom výroby, o rovných – 30,0 %, sa v piatom tohtoročnom mesiaci museli popasovať výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov.
Po aprílovom poklese o – 6,0 % priniesol máj opäť určitú vzpruhu pre našich stavebníkov. Ich produkcia totiž zaznamenala mierny medziročný nárast o 2,0 %, ku ktorému prispel aj výrazný nárast stavebnej produkcie v zahraničí.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
Priemyselná produkcia
Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkcia
r/r
Zdroj: ŠÚ SR
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
28. týždeň 2014
Aj v máji sme zo Slovenska vyviezli menej ako pred rokom
Saldo nášho zahraničného obchodu bolo aj v máji aktívne a pomerne vysoké, nakoľko predstavovalo hodnotu 464,7 mil. EUR. Zo Slovenska sa tak aj naďalej viac vyváža než k nám dováža. Kumulované saldo zahraničného obchodu bolo po piatich tohtoročných mesiacoch evidované na úrovni takmer 2 mld. EUR. Ukázali to údaje ŠÚ SR zverejnené minulý týždeň.
V máji sa na Slovensko doviezli tovary a služby v hodnote 5 047,4 mil. EUR, čo predstavuje medziročný pokles importu o – 0,1 %. K zhoršeniu vývoja došlo aj v prípade nášho exportu. Ten síce dosiahol hodnotu 5 512,0 mil. EUR a prekonal tak hodnotu dovozu, no v medziročnom porovnaní došlo k jeho poklesu o – 2,7 %. Podobný pokles exportu bol pritom zaznamenaný už počas apríla.
Rast tržieb v máji potešil takmer všetky odvetvia nášho hospodárstva
Tržby slovenských priemyselníkov sa v máji vrátili k rastu a zaznamenali medziročné zvýšenie o 1,9 %. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 1,6 %, v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu sa zvýšili o 4,8 % a v ťažbe a dobývaní vzrástli o 1,4 %. V dodávke vody a odvode odpadových vôd zaznamenali tržby medziročný pokles o – 6,1 %. Údaje zverejnil minulý týždeň ŠÚ SR.
Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví najvýraznejší medziročný nárast tržieb, o približne desatinu, potešil výrobcov kovov a kovových konštrukcií a producentov z oblasti ostatnej výroby.
Tržby automobiliek, ktoré sú tradičným ťahúňom našej ekonomiky, v máji medziročne vzrástli o 2,8 %. Darilo sa aj výrobcom počítačov, elektroniky a optických zariadení s nárastom tržieb o 4,4 %.
Naopak, najvýraznejší medziročný pokles tržieb o – 31,0 % zaznamenali výrobcovia koksu a rafinovaných ropných produktov. Výsledky tak viac-menej korešpondovali aj s vývojom priemyselnej produkcie.
V máji zaznamenali medziročný pokles tržieb len predajcovia a opravári motorových vozidiel. Ostatné odvetvia nášho hospodárstva sa mohli tešiť z ich medziročného nárastu. Darilo sa najmä oblastiam IKT a dopravy a skladovania, ktorých tržby v medziročnom porovnaní vzrástli o viac ako 7 %.
Zamestnanosť sa v apríli medziročne zvýšila vo väčšine odvetví, najvýraznejšie v činnosti reštaurácií a pohostinstiev [o 7,7 %], kde už badať vplyv začínajúcej letnej sezóny. Priaznivý vývoj sme v máji zaznamenali aj v oblasti miezd. V nominálnom aj reálnom vyjadrení sa mzdy zvýšili vo väčšine odvetví nášho hospodárstva na čele s dopravou a skladovaním, kde mzdy v nominálnom i reálnom vyjadrení vzrástli o 7,0 %. Pokles miezd v máji zaznamenalo najmä odvetvie vybraných a trhových služieb a to o – 2,7 % v nominálnom i reálnom vyjadrení. Medziročný vývoj v % v máji 2014 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna mzda Reálna mzda
Priemysel 1,9 2,0 3,0 3,0
Stavebníctvo 1,3 -1,2 -0,2 -0,2
Predaj a oprava motorových vozidiel -1,7 -2,4 3,5 3,5
Veľkoobchod 6,2 7,8 5,9 5,9
Maloobchod 1,6 -0,6 4,4 4,4
Ubytovanie 2,4 3,0 3,1 3,1
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 3,1 7,7 -0,5 -0,5
Vybrané trhové služby 4,6 6,8 -2,7 -2,7
Informácie a komunikácia 7,5 7,0 -1,3 -1,3
Doprava a skladovanie 7,4 -2,0 7,0 7,0 Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
import
export
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SR
v mil. EUR

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
28. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Ceny nehnuteľností v EÚ už zamierili opatrne nahor. U nás však naďalej mierne klesajú.
Od vypuknutia krízy a prasknutia bubliny na realitnom trhu boli aj v Európskej únii kupujúci dlho tými, ktorí hrali prvé husle. Pokles cien nehnuteľností a previs ponuky nad dopytom zvýhodňovali záujemcov o kúpu pred tými, ktorí sa snažili nehnuteľnosť predať. Zdá sa však, že na európskom realitnom trhu dochádza k pomalému obratu. Podľa indexu HPI, ktorý pravidelne zverejňuje Eurostat, totiž ceny nehnuteľností v EÚ zaznamenali v prvej štvrtine roka 2014 prvý medziročný rast za takmer tri roky. Jedna lastovička ale leto nerobí a nepredpokladáme, že by nás v najbližších mesiacoch čakalo na trhu nehnuteľností citeľnejšie oživenie.
Ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v 1. štvrťroku 2014 podľa Eurostatu medziročne poklesli o – 0,2 %. Podľa metodiky Národnej banky Slovenska [NBS] ceny nehnuteľností na Slovensku v 1. kvartáli 2014 zaznamenali medziročný pokles o – 1,5 %. Nesúlad medzi štatistikami Eurostatu a NBS vyplýva z odlišnej metodiky. Hoci medzi týmito údajmi existujú určité rozdiely, trendy vývoja sú podľa výpočtov oboch inštitúcií veľmi podobné.
Slovenské byty a domy sú tak stále o približne pätinu lacnejšie ako pred vypuknutím krízy, teda počas roka 2008. Výraznejšie pohyby cien nehnuteľností na Slovensku nepredpokladáme ani v ďalších mesiacoch roka 2014. Pravdepodobným sa nám nejaví už ani výraznejší pokles cien bytov a domov, no zatiaľ nevidíme ani dostatočne silné impulzy pre ich cenový rast. Nezamestnanosť na Slovensku je aj naďalej vysoká a obmedzuje počty ľudí, ktorí môžu na kúpu nového bývania pomýšľať. Na druhej strane ale rekordne nízke úrokové sadzby z úverov na bývanie môžu ku kúpe nehnuteľnosti motivovať aj tých, ktorí doposiaľ vyčkávali.
Najvýraznejší medziročný cenový pokles o takmer desatinu bol evidovaný v Chorvátsku. Chorvátsko sa borí s recesiou a prepadom cien nehnuteľností už viac ako 5 rokov a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by v tomto roku malo dôjsť k obratu. Aktuálne sú ceny nehnuteľností v Chorvátsku o tretinu lacnejšie než pred vypuknutím krízy. Medziročný pokles cien nehnuteľností neustal v úvode tohto roka ani v Slovinsku a na Cypre či v ďalších ôsmich ekonomikách vrátane Slovenska.
Predlžuje sa však aj zoznam krajín, v ktorých ceny nehnuteľností zamierili smerom nahor. Drahšie ako pred rokom boli vlani byty a domy v 13 krajinách únie, za ktoré boli údaje dostupné. Najvýraznejšie, až o 17,5 %, zdraželi nehnuteľnosti v Estónsku. Estónsko si však v rokoch 2008 a 2009, podobne ako Lotyšsko a Litva, prešlo krízou na realitnom trhu spojenou s prepadom cien nehnuteľností o desiatky percent a tak aj napriek cenovému rastu z posledných kvartálov sú estónske byty a domy stále o cca – 15 % lacnejšie ako pred krízou.
Pomerne rýchlo rastú ceny bývania aj na Britských ostrovoch. Vo Veľkej Británii a Írsku zdraželi reality v úvode roka o cca 8 %.Ceny nehnuteľností už opatrne zamierili nahor aj u našich susedov. V Maďarsku zdraželi byty a domy v prvom štvrťroku 2014 o 1,0 % a v Českej republike o 1,5 %. Rakúsko a Poľsko Eurostatu porovnateľné údaje neposkytujú.
V Európskej únii ako celku boli v 1. štvrťroku 2014 nehnuteľnosti o rovné percento drahšie ako v rovnakom období roku 2013. Zdá sa tak, že na európskom realitnom trhu už dochádza k postupnému obratu. Jedná sa o vážený priemer, v ktorom majú najväčšiu váhu najsilnejšie európske ekonomiky. V porovnaní s letom 2008, kedy ceny nehnuteľností v EÚ dosiahli svoj vrchol, boli v úvode roka 2014 európske byty a domy o cca – 5 % lacnejšie. Medziročná zmena cien nehnuteľností určených na bývanie Krajina 1Q2014 Chorvátsko -9,7 Slovinsko -6,6 Cyprus -5,7 Taliansko -4,5 Rumunsko -3,3 Španielsko -1,6 Francúzsko -1,4 Belgicko -1,1 Holandsko -0,9 Slovensko -0,2 Fínsko -0,1 Bulharsko 0,7 Malta 0,8 EÚ 1,0 Maďarsko 1,0 Česká republika 1,5 Luxembursko 3,3 Dánsko 3,6 Litva 3,9 Portugalsko 4,0 Švédsko 7,7 Írsko 7,8 Veľká Británia 8,0 Lotyšsko 10,4 Estónsko 17,5 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa HPI Eurostat

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
28. týždeň 2014
Kalendár udalostí 29. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Index spotrebiteľských cien CPI [14. júl 2014], v % jún 2014 0,0 0,0 Nové priemyselné objednávky [14. júl 2014], v % máj 2014 – – Harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP [17. júl 2014], v % jún 2014 0,0 0,0
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,1 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* 0,0 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,7 – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,86 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 340,0 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,33 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,10 0,10 0,15
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť