Ekonomický týždenník Poštovej banky - 24. týždeň, 2015

1. 1
UDALOSTI TÝŽDŇA
Zaujalo nás:
N Firmy predávajúce online zarobili vlani každé piate euro práve prostredníctvom
Pros predaja cez internet
Čo nové vo svete:
Dohoda medzi Grékmi a veriteľmi sa stále nekoná
analyzy@pabk.sk
www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/
24. týždeň
Jana Glasová Dominika Ondrová
Čo nové doma:
Ceny v našich obchodoch klesli v máji opäť len mierne, o – 0,1 %

2. 2

 Euro voči doláru zhodnocovalo aj uplynulý týždeň. Pripísalo si 1,4 %. 3
 Tento týždeň zasadne americký Fed, zmena sa neočakáva 3
 Ropa Brent minulý týždeň mierne drahšia 4
 Zlato v priebehu uplynulého týždňa zdraželo 4
 Priemyselná produkcia opäť vzrástla 5
 Tempo rastu vývozu aj dovozu v apríli spomalilo 5
 Ceny v našich obchodoch klesli v máji opäť len mierne, o – 0,1 % 5
 Tržby rástli v apríli vo všetkých odvetviach okrem maloobchodu 5
 Čo nové vo svete: Dohoda medzi Grékmi a veriteľmi sa stále nekoná 6
 Zaujalo nás: Firmy predávajúce online zarobili vlani každé piate euro práve prostredníctvom
 predaja cez internet 7
 Kalendár udalostí 25. týždňa 8
 Predikcie podľa Poštovej banky 8

3. 3
Čo nové na FX trhoch:
Euro voči doláru zhodnocovalo aj uplynulý týždeň. Pripísalo si 1,4 %.
Spoločná mena eurozóny pokračovala aj počas 24. týždňa v mierne pozitívnom vývoji a uzavrela so ziskom na úrovni 1,4 %.
V medzimesačnom porovnaní bola taktiež mierne silnejšia a to o 0,5 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku je ale euro stále
výrazne slabšie, a to o takmer – 17 %. Nemastný - neslaný vývoj v týždennom porovnaní zaznamenala európska mena voči menám
nášho regiónu. Síce sa zhodnotila voči maďarskému forintu aj poľskému zlotému, ale len veľmi mierne o 0,1 % a piatok tak uzavrela na
úrovni 312,25 EURHUF a 4,147 EURPLN. Voči českej korune euro stratilo a to o – 0,6 %. Piatkové obchodovanie tak uzavrelo na úrovni
27,297 EURCZK.
EURUSD [24. týždeň 2015], otváracia úroveň: 1,1114 EURUSD
Close Zmena [1 deň] Potenciálne príčiny
8.6.2015 1,1291 1,59% - prezident Obama sa „údajne“ domnieva, že silný dolár škodí US ekonomike
9.6.2015 1,1283 -0,07% - Grécko predložilo nový návrh reforiem, EÚ ho považuje za nedostatočný
10.6.2015 1,1324 0,36% - kopírovanie vývoja nemeckých 10 – ročných dlhopisov
11.6.2015 1,1258 -0,58% - vyhlásenia MMF, že s gréckymi návrhmi nesúhlasia; silné dáta z maloobchodu USA
12.6.2015 1,1266 0,07% - makroekonomický kalendár bez zásadnejších zverejnení
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Tento týždeň zasadne americký Fed, zmena sa neočakáva
Tento týždeň nás čaká zasadnutie amerického Fed-u, od ktorého sa očakáva ponechanie menovej politiky bez zmeny. Základná úroková
sadzba v americkej ekonomike by tak mala zostať na súčasnej minimálne úrovni 0,25 %.
1,04
1,18
1,32
12-14 2-15 4-15 6-15
EURUSD
27,20
27,80
28,40
12-14 2-15 4-15 6-15
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,73
0,77
0,81
8-14 10-14 12-14 2-15
EURGBP
112,0
120,0
128,0
12-14 2-15 4-15 6-15
USDJPY Zdroj: Bloomberg
0,69
0,75
0,81
12-14 2-15 4-15 6-15
EURGBP
293,00
308,00
323,00
12-14 2-15 4-15 6-15
EURHUF
3,98
4,18
4,38
12-14 2-15 4-15 6-15
EURPLN
-0,10
0,20
0,50
12-14 2-15 4-15 6-15
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
12-14 2-15 4-15 6-15
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
12-14 2-15 4-15 6-15
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

4. 4
Čo nové na komoditných trhoch:
Ropa Brent minulý týždeň mierne drahšia
Piatkové obchodovanie ukončila ropa Brent na úrovni 63,87 USD za barel. Za týždeň sa jej cena mierne zvýšila o 0,9 %. Medzimesačne je
lacnejšia až o – 5,2 % a v medziročnom porovnaní je stále lacnejšia o zhruba – 43 %.
Ropa Brent [24. týždeň 2015], otváracia úroveň: 63,31 USD za barel
Close
[USD/barel]
Zmena
Potenciálne príčiny
[1 deň]
8.6.2015 62,69 -0,98% Cenu ropy Brent už dlhodobo ovplyvňuje prebytok tejto komodity na trhu, a teda
prevažujúca ponuka nad dopytom, čo spôsobuje hromadenie zásob. Pod cenový vývoj
sa podpisujú aj nepokoje na Blízkom východe. Slabší americký dolár zvyšuje dopyt po
komoditách denominovaných v tejto mene, a naopak. To sa podpísalo aj pod
minulotýždňový vývoj ceny tejto komodity. Ani rozhodnutie organizácie OPEC výrazne
neovplyvnilo vývoj ceny čierneho zlata.
9.6.2015 64,88 3,49%
10.6.2015 65,7 1,26%
11.6.2015 65,11 -0,90%
12.6.2015 63,87 -1,90%
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Bloomberg
Zlato v priebehu uplynulého týždňa zdraželo
Zlato uplynulý týždeň zdraželo o 0,8 % na piatkových 1 181,63 USD za trójsku uncu. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom stratilo na
svojej hodnote – 1,0 %. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka je lacnejšie o – 7,2 %.
1 100
1 200
1 300
1 400
1 500
1 600
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Cena zlata [v USD za trójsku uncu] Zdroj: BloombergZlato [24. týždeň 2015], otváracia úroveň:
1 171,94 USD za trójsku uncu
Close
[USD/unca]
Zmena
[1 deň]
8.6.2015 1174,07 0,18%
9.6.2015 1176,8 0,23%
10.6.2015 1186,06 0,79%
11.6.2015 1182,01 -0,34%
12.6.2015 1181,63 -0,03%
Zdroj: Bloomberg
40
60
80
100
120
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Cena ropy Brent [v USD za barel]
40
55
70
85
100
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
6-15
Cena ropy WTI [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

5. 5
Čo nové doma:
Priemyselná produkcia opäť vzrástla
Produkcia slovenských priemyselníkov v apríli vzrástla
medziročne, po očistení, o 4,7 %. V porovnaní s marcom, kedy
došlo k dvojcifernému rastu na úrovni 10,9 %, tak ale došlo
k spomaleniu tempa jej rastu Vyplýva to z najnovších údajov ŠÚ
SR.
K medziročnému zvýšeniu objemu výroby došlo počas apríla v
ôsmich odvetviach nášho priemyslu. Najvýraznejšie vzrástla
výroba koksu a rafinovaných ropných produktov [až o 48,3 %]
a výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov [o 34,7 %].
Dvojciferné tempo rastu [10,1 %] dosiahli už len v ostatnej
výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení. Rast produkcie v rozsahu do 9 % zaznamenali priemyselníci v 5 odvetviach. Najvýraznejší
pokles, o – 25,4 %, zaznamenali v apríli producenti počítačových, elektronických a optických výrobkov. Pokles v rozsahu do – 4 %
postihol zvyšné štyri odvetvia slovenského priemyslu.
Tempo rastu dovozu aj vývozu v apríli spomalilo
Aprílový vývoj zahraničného obchodu priniesol spomalenie
tempa rastu dovozu aj vývozu. Vo štvrtom tohtoročnom mesiaci
vývoz posilnil len o 1,0 % a dovoz len o 0,6 %. Vyplynulo to
z údajov ŠÚ SR.
Počas apríla tohto roka sa zo Slovenska vyviezli tovary a služby
v hodnote 5532,2 mil. EUR, dovoz bol nižší, na úrovni
5 179,7 mil. EUR. Saldo zahraničného obchodu SR tak bolo opäť
aktívne, na úrovni 352,4 mil. EUR.
Ceny v našich obchodoch klesli v máji opäť len mierne, o – 0,1 %
Rovnako ako v apríli, tak aj v máji tovary a služby v našich
obchodoch medziročne mierne zlacneli o – 0,1 %. Vyplynulo to
z národného CPI indexu podľa ŠÚ SR. Medziročný pokles cien
počas mája zaznamenali už len dve kategórie nášho
spotrebného koša. Potraviny sa totiž už počas apríla vymanili
z medziročného poklesu a ich ceny sa zvýšili o jednu a v máji
o dve desatiny percenta. V máji sa navyše poklesu vyhli aj ceny
pôšt a telekomunikácii, ktoré medziročne stagnovali. K cenovému
poklesu došlo v doprave [o – 5,5 %], čo je výsledkom stále lacnej
ropy a zavedenia „vlakov zadarmo“. V máji sme zaplatili menej
ako pred rokom aj za bývanie a energie a to o – 0,7 %.
-20%
-10%
0%
10%
20%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
Priemyselná produkcia Stavebná produkcia
Priemyselná a stavebná produkciar/r Zdroj: ŠÚ SR
0
1 000
2 000
3 000
4 000
5 000
6 000
7 000
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
Celkový dovoz Celkový vývoz
Vývoj zahraničného obchodu
Zdroj: ŠÚ SRv mil. EUR
-1,0
0,0
1,0
2,0
3,0
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
12-14
1-15
2-15
3-15
4-15
5-15
HICP r/r CPI r/r
Infláciav %, r/r Zdroj: ŠÚ SR

6. 6
Predpokladáme, že predovšetkým počas prvého tohtoročného polroka bude cenový rast u nás brzdený pretrvávajúcimi efektmi lacnej ropy
a taktiež nižšími cenami energií či vlakmi zadarmo. V druhom polroku by klesajúca nezamestnanosť, rastúce mzdy či voľná menová
politika ECB mohli priniesť mierne inflačné tlaky a podporiť cenový rast. Napriek tomu by ale priemerná miera inflácie za celý tento rok
mala byť nulová, vyjadrujúca stagnáciu cien.
Tržby rástli v apríli vo všetkých odvetviach okrem maloobchodu
Najvýraznejší rast tržieb [o 17,5 %] zaznamenal predaj a oprava motorových vozidiel a potom stavebníctvo [o 10,5 %]. Zima pominula, čo
sa pravdepodobne prejavilo aj v tomto smere. Priemyselníci si polepšili o 5,0 % a o viac než 4 % vzrástli tržby aj v reštauráciách
a pohostinstvách, vo vybraných trhových službách a v ubytovaní. Vyplýva to z údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil uplynulý týždeň.
V marci zamestnanosť poklesla
len v troch odvetviach, a to
v odvetví ubytovania, stavebníctva
a maloobchode. Najvýraznejšie
rástla zamestnanosť vo vybraných
trhových službách, o 6,7 %.
Z hľadiska vývoja reálnych miezd
štvrtý tohtoročný mesiac prial
väčšine odvetví. Výnimkou boli len
informácie a komunikácia
a veľkoobchod, kde došlo
k poklesu reálnych miezd.
Medziročný vývoj v % v apríli 2015
Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť
Nominálna
mzda
Reálna
mzda
Priemysel 5,0 2,0 1,8 1,9
Stavebníctvo 10,5 -1,0 0,7 0,8
Predaj a oprava motorových vozidiel 17,5 1,6 2,9 3,0
Veľkoobchod 1,2 0,6 -1,5 -1,4
Maloobchod -0,4 -0,7 0,5 0,6
Ubytovanie 4,1 -4,4 2,3 2,4
Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 4,8 3,3 1,4 1,5
Vybrané trhové služby 4,3 6,7 3,8 3,9
Informácie a komunikácia 1,3 2,7 -3,3 -3,2
Doprava a skladovanie 1,1 2,0 7,2 7,3
Zdroj: ŠÚ SR

7. 7
Čo nové vo svete:
Dohoda medzi Gréckom a veriteľmi sa stále nekoná
RUSKÁ FEDERÁCIA: Na dvojdňovom summite G7, ktorý sa uskutočnil začiatkom minulého týždňa, sa rokovalo aj o sankciách, ktoré
uvalila Európska únia na Rusko. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že ich uvoľnenie je v rukách Moskvy. Podmienkou
pre uvoľnenie sankcií je dôsledné uplatňovanie aprílovej dohody z Minska o zastavení bojov na východe Ukrajiny. S jej slovami súhlasil aj
americký prezident Obama. Protiruským sankciám tak ešte stále neodzvonilo.
GRÉCKO: Hovorca Európskej komisie [EK] uplynulý utorok potvrdil, že Atény predložili nové návrhy v rámci rokovaní o ďalšom úvere od
svojich zahraničných veriteľov. Prekvapenie sa ale nekonalo. Predstavitelia EÚ uviedli, že nové reformné návrhy, ktoré Grécko predložilo,
nie sú dostatočné na dosiahnutie dohody o uvoľnení nových financií pre krajinu.
V súvislosti s Gréckom je v súčasnosti vo veľkej miere na pretrase aj prebytok primárneho rozpočtu Grécka. Aj na tomto bode stoji dohoda
medzi touto problémovou južanskou krajinou a jej veriteľmi, ktorá je kľúčom k odblokovaniu finančnej pomoci. Tú Gréci nevyhnutne
potrebujú. Tzv. Trojka požaduje primárny prebytok Grécka v tomto roku na úrovni 1,0 % HDP. Grécky minister financií Varufakis však
minulý týždeň vyhlásil, že s touto požiadavkou za žiadnych okolností nesúhlasí. V aktuálnom návrhu Atény ponúkli, že v tomto roku krajina
dosiahne prebytok primárneho rozpočtu vo výške 0,6 % HDP.
A pri Grécku ešte zostaneme. V nedeľu opäť prebiehali rokovania medzi Gréckom a jeho veriteľmi a opäť neúspešne. Šéf Európskej
komisie [EK] Jean – Claude Juncker po rokovaniach s gréckym premiérom Tsiprasom vyhlásil, že EK urobila všetko preto, aby bol
dosiahnutý pozitívny výsledok. Stále však existujú významné rozdiely medzi plánmi gréckej vlády a požiadavkami veriteľov [EK, ECB
a MMF] ohľadom reforiem, ktoré má krajina uskutočniť výmenou za zadržiavanú čiastku finančnej pomoci. Najbližšie tak bude o Grécku,
reformách a finančnej pomoci rozhodovať Eurogroup [ministri financií eurozóny] a to už tento týždeň 18. júna 2015.
ČR: Česká centrálna banka aktuálne presadzuje politiku oslabovania koruny, v rámci ktorej nedovoľuje českej „kačke“ prekročiť hranicu
27,000 EURCZK. Podľa najnovších vyhlásení viceguvernéra banky dôjde k ukončeniu tejto politiky najskôr v druhej polovici budúceho
roka. Týmto vyjadrením sa pridal ku guvernérovi banky, ktorý tiež naznačil, že oslabovanie koruny pravdepodobne nebude po druhej
polovici budúceho roka nutné, no dodal, že pred ukončením tejto politiky sa musí znormalizovať rast miezd. Tie totiž rastú pomalšie, ako
sa očakávalo.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Medzinárodná ratingová agentúra S&P síce potvrdila rating Veľkej Británie na trojáčkovej úrovni, zhoršila jej však
výhľad zo stabilného na negatívny. To znamená, že z pohľadu agentúry existuje riziko, že by pristúpila k zhoršeniu ratingu krajiny.
Dôvodom je rozhodnutie novozvolenej britskej vlády usporiadať referendum o členstve krajiny v EÚ a to do roku 2017. Podľa S&P z toho
vyplýva politické riziko pre krajinu, ako aj riziko budúceho ekonomického rastu.

8. 8
Zaujalo nás:
Firmy predávajúce online zarobili vlani každé piate euro práve
prostredníctvom predaja cez internet
Kedysi sme si nákup v iných ako kamenných predajniach nevedeli ani len predstaviť. Dnes si mnohí z nás nevedia predstaviť, keby
nemali možnosť nakupovať prostredníctvom internetu. Dôvodov pre, ale aj proti, je viacero. Na druhej strane celého tohto procesu sú
predávajúci. V nasledujúcom texte sa preto pozrieme na to, ako sa v roku 2014 podieľal online predaj na celkových tržbách
slovenských a európskych podnikov aktuálne predávajúcich svoje tovary a služby aj prostredníctvom internetu. Zhodnotíme aj
hlavné faktory, ktoré, nielen našim obchodníkom, sťažujú ponúkanie svojich tovarov a služieb online, alebo im v ňom úplne
bránia. Pri našej analýze sme vychádzali z prieskumu Eurobarometer.
Na Slovensku sa v roku 2014 tržby z online predaja
podieľali na celkových tržbách spomenutých podnikov 19,2
% - ami. V tomto smere zaostávame za európskym priemerom
[25,7 %], ale aj takmer všetkými krajinami EÚ26 [Malta
a Cyprus neboli súčasťou prieskumu]. Nižší podiel ako u nás
zaznamenali už len v Grécku. Naopak, v Luxembursku bolo
takmer každé druhé euro celkových tržieb zarobené
prostredníctvom internetového predaja. Z pohľadu
jednotlivých sektorov v rámci EÚ pripadá najväčší objem
takýchto tržieb [37,4 %] ubytovacím službám, sektoru informácií
a komunikácie [31,6 %] a zhruba pätina veľkoobchodu
a maloobchodu.
Až viac ako 86 % tržieb z online predaja slovenských
obchodníkov pochádzalo z predaja na domácom trhu. To je
len veľmi mierne nad priemerom EÚ26. Len necelých 11 %
prislúchalo predaju v rámci EÚ. Z krajín mimo európskeho
zoskupenia prišli v uplynulom roku ani nie tri percentá
z celkových „online“ tržieb. Prvenstvo získalo Poľsko, kde až
93,0 % všetkých tržieb pochádzalo z internetového predaja
v rámci domácej krajiny.
Predávať svoje tovary a služby prostredníctvom internetu však
vyžaduje nielen istú technologickú platformu, no je potrebné
dodržiavať a splniť aj isté podmienky a pravidlá. To ide
samozrejme ruka v ruke aj s finančnou investíciou. Podniky
vidia viacero prekážok, ktoré im buď znemožňujú alebo sťažujú
prístup na tento druh trhu.
Faktorom, ktorý európske podniky považujú v predaji
prostredníctvom internetu za najväčšiu prekážku, sú
vysoké dopravné náklady. Stotožňuje sa s tým až 57 %
európskych podnikov, ktoré aktuálne takto svoje tovary
nepredávajú. Slovensko tento priemer vysoko prekračuje.
U nás to považuje za problém až 72 % podnikov, čo je najviac
spomedzi krajín EÚ26.
Druhým najväčším problémom sú vysoké náklady a samotný náročný proces spojený so zárukou tovaru, jeho reklamáciou, prípadne
vrátením. Na Slovensku to pociťuje ako prekážku 46 % obchodníkov. Rovnako, pre viac ako polovicu európskych firiem, je
problémom aj neznalosť všetkých pravidiel, ktoré sú s internetovým predajom spojené. Práve z tohto rizika majú, spomedzi krajín
EÚ26, najväčšiu obavu spoločnosti na Slovensku [až 66 %]. Európsky priemer sa v tomto smere pohybuje na úrovni 54 %.
Postrachom pre zhruba každý druhý európsky aj slovenský podnik je obava, že ceny ponúkaných tovarov a služieb by boli
tlačené smerom nadol. Vstup na tento trh by totiž vyžadoval prispôsobiť ceny konkurencii, ktoré sú zvyčajne nižšie ako v kamennej
predajni.
Online predaj v EÚ, 2014
Prekážky v online predaji [v %]*
Krajina
% tržieb
z online
predaja
vysoké
dopravné
náklady
záruka a
vrátenie
tovaru
riziko
stlačenia
ceny
nadol
neznalosť
pravidiel
Luxembursko 46,4 51 52 55 46
Lotyšsko 37,2 55 47 46 52
Rumunsko 36,0 49 46 36 44
Poľsko 33,9 64 59 48 63
Bulharsko 33,9 60 52 37 46
Veľká Británia 32,5 49 41 32 42
Litva 32,3 44 42 31 30
Portugalsko 31,8 62 56 50 59
Fínsko 31,6 43 48 32 39
Česko 30,1 46 43 38 46
Slovinsko 29,8 44 31 28 21
Írsko 29,3 52 52 42 45
Nemecko 29,3 39 53 57 44
Estónsko 28,0 23 21 21 30
Švédsko 26,6 36 25 34 28
Francúzsko 26,5 69 72 68 63
Holandsko 26,0 47 40 47 47
EÚ 26 25,7 57 55 49 54
Rakúsko 25,4 44 49 48 46
Chorvátsko 23,6 54 53 33 40
Dánsko 23,0 28 28 29 27
Taliansko 22,7 70 69 56 65
Belgicko 22,1 55 52 49 56
Maďarsko 20,3 56 47 32 36
Španielsko 20,0 36 63 53 64
Slovensko 19,2 72 46 55 66
Grécko 18,3 59 58 41 58
* pre podniky, ktoré aktuálne nepredávajú tovary a služby online
Zdroj: analytický tím Poštovej banky, Eurobarometer 2015

9. 9
Kalendár udalostí 25. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Nové priemyselné objednávky [16. jún 2015], v % apríl 2015 – –
Inflácia HICP [17. jún 2015], r/r, v % apríl 2015 – 0,1 – 0,1
Kľúčová úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed [17. jún 2015], v % jún 2015 0,25 0,25
Predikcie podľa Poštovej banky
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť
Indikátor 4 Q 2014 1 Q 2015 2 Q 2015 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,4* 3,1* 3,3 2,4* 3,1
CPI [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,4* – 0,1 – 0,1* 0,1
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,0* – 0,5* – 0,1 – 0,1* 0,1
PPI [%, r/r] 1] 4] – 3,4* – 3,9* – 3,1 – 3,6* – 2,8
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 3,5* 2,6* 1,7 4,2* 1,4
Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,30* 12,26* 11,58 12,29* 11,73
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 848,4* 1 477,2* 1 470,0 4 673,4* 4 797,2
EUR/USD2] 4] 1,21* 1,07* 1,07 1,21* 1,15
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,05* 0,05* 0,05 0,05* 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,02* – 0,02* 0,00 0,02* 0,03