Príspevok bude zameraný na prezentáciu výsledkov analýzy kurikula v základných školách. Stručne opíše súčasný systém určovania obsahu vzdelávania a pomenuje jeho silné a slabé stránky. Na základe zahraničných skúseností uvedie odporúčania na vylepšenie nášho systému.

1. 24. marec 2018, Poprad
Encyklopedizmus náš každodenný
Michal Rehúš

2. 2
Ako môžeme chápať kurikulum?

3. Formy existencie kurikula (van den Akker
et al. 2008)
Zamýšľané
kurikulum
Ideálne Vízia (zmysel alebo základná
filozofia, z ktorej kurikulum
vychádza)
Formálne/písané Zámery špecifikované
v kurikulárnych dokumentoch a
materiáloch
Implemen-
tované
kurikulum
Vnímané Kurikulum interpretované jeho
používateľmi (predovšetkým
učitelia)
Operacionalizované Reálny proces vyučovania a učenia
sa („kurikulum v akcii“)
Dosiahnuté
kurikulum
Skúsenostné Vzdelávacie skúsenosti vnímané
učiacimi sa
Osvojené Výsledné vzdelávacie výstupy
učiacich sa
3

4. 4
Čo vplýva na podobu kurikula?

5. Čo vplýva na podobu kurikula?
 kultúrne a sociálne tradície
 bezprostredná spoločenská a politická realita
 širšie globálne procesy, premeny a trendy
5

6. 6
Čo môžeme hodnotiť v rámci kurikula?

7. Kategórie hodnotenia kurikula (Stabback
2016)
7

8. 8
Ako sa určuje kurikulum na Slovensku?

9. Kurikulárny systém na Slovensku
9
Štátny vzdelávací
program
• Konkrétne ciele
výchovy a
vzdelávania
• Rámcový
učebný plán
• Vzdelávacie
štandardy
Školský vzdelávací
program
• Vlastné ciele a
poslanie výchovy
a vzdelávania
• Učebný plán
• Učebné osnovy

10. 10
Aké zmeny sa naposledy udiali?

11. Zmeny v rámcovom učebnom pláne, 2.
stupeň ZŠ (rozdiel 2011 a 2015)
11

12. 12
Ako distribuujeme čas v porovnaní s inými?

13. Časová dotácia, 2. stupeň ZŠ (% z
povinného vyučovacieho času, OECD 2018)
13

14. 14
Silné stránky

15. 1. Väčšia voľnosť pre školy v porovnaní s
minulosťou 1/2
 Zavedenie ŠVP a ŠkVP podľa môjho názoru prinieslo
(Porubský et al. 2016):
15

16. 1. Väčšia voľnosť pre školy v porovnaní s
minulosťou 2/2
16
 Povinná časová dotácia, o ktorej môžu rozhodovať školy
(% z celkového povinného vyučovacieho času, OECD 2018)

17. 2. Aktuálne ciele vzdelávania 1/2
17
 Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania, 2. stupeň ZŠ
 rozvíjať u žiakov funkčnú gramotnosť a kritické myslenie
 umožňovať každému žiakovi v rámci výučby nadobúdanie
kompetencií vlastnou činnosťou a aktivitami zameranými aj
na objavovanie a vytváranie nových významov
 motivovať žiakov k zodpovednosti a záujmu o vlastné
vzdelávacie výsledky prostredníctvom ich aktívneho
zapojenia do procesu vzdelávania
 viesť žiakov k využívaniu efektívnych stratégií učenia sa (učiť
sa učiť)
 rozvíjať u žiakov sociálne kompetencie s dôrazom na
kultivovanú komunikáciu a spoluprácu
 viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich
povinností a rešpektovaniu práv iných ľudí

18. 2. Aktuálne ciele vzdelávania 2/2
 Profil absolventa, 2. stupeň ZŠ
 pozná a uplatňuje efektívne techniky učenia sa a osvojovania
si poznatkov
 používa matematické postupy a vedomosti pri riešení
praktických problémov
 používa informačné a komunikačné technológie pre potreby
učenia sa a pre svoj život
 vyhľadá a využije viaceré informácie a možnosti pri plánovaní
úloh a riešení problémov s uplatnením zásad kritického
myslenia
 dokáže aplikovať osvojené poznatky a metódy prírodných
vied vo svojom živote
 uplatňuje osvojené základy pre efektívnu spoluprácu a
komunikáciu v skupine
18

19. 3. Kurikulum niektorých predmetov 1/2
 Fyzika, 8. ročník ZŠ
 overiť experimentom premenu svetla na teplo a vypočítať
vzniknuté teplo
 navrhnúť a zrealizovať experiment na dôkaz platnosti zákona
odrazu svetla
 odmerať silu vhodne vybraným silomerom, určiť jeho rozsah a
chybu merania
 objaviť praktickou činnosťou rovnováhu na páke
19

20. 3. Kurikulum niektorých predmetov 2/2
 Dejepis, 9. ročník ZŠ
 rozpoznať útrapy ľudí na fronte a v zázemí počas prvej svetovej
vojny
 vyhľadať svedectvá týkajúce sa prvej svetovej vojny
 rozlíšiť demokratický a nedemokratický charakter štátu
 rekonštruovať každodenný život v diktatúrach
 pracovať so školskými historickými prameňmi z daného
historického obdobia
20

21. 21
Slabé stránky

22. 1. Teoretické a encyklopedické vedomosti
 Slovenský jazyk a literatúra
 teoretické pojmy, ktoré sú súčasťou obsahového štandardu
 Chémia, 9. ročník
 uviesť vlastnosti a použitie derivátov
 vymenovať reaktanty a produkty fotosyntézy
 Biológia, 9. ročník
 porovnať sféry zemského telesa podľa zloženia a významu
 kategorizovať horniny podľa znakov
 Geografia, 9. ročník
 rozlíšiť pevninské, sopečné a koralové ostrovy Oceánie
 identifikovať najdôležitejšie odvetvia hospodárstva Austrálie
22

23. 2. Absencia obsahovej previazanosti
medzi predmetmi
23
Ročníky 1. - 2. 3. - 4. 5. - 9. 6. - 9. 7. - 9.
Chémia
Výtvarná výchova
Umelecké
predmety
Hudobná výchova
Geografia
Občianska náuka
Fyzika
Spoločenskovedné
predmety
Vlastiveda Dejepis
Slovensko
Prírodovedné
predmety
Prvouka Prírodoveda Biológia

24. 3. Vysoká miera predpisovania a
detailnosti štátneho kurikula 1/3
 Priemerný počet cieľov v jednom ročníku v kurikule
vybraných krajín
24

25. 3. Vysoká miera predpisovania a
detailnosti štátneho kurikula 2/3
25
 ŠVP (matematika, 9. ročník)

26. 3. Vysoká miera predpisovania a
detailnosti štátneho kurikula 3/3
 Fínsko: Národné kurikulum (matematika, 8. ročník)
 Žiaci dokážu použiť Pytagorovu vetu a goniometrické
funkcie. Žiaci rozumejú pojmom obvodový a stredový
uhol.
26

27. 27
Odporúčania

28. 1. Zjednotiť koncepciu tvorby kurikula
jednotlivých predmetov
 Jednotné formálne spracovanie
 slovenský jazyk a literatúra (2. stupeň ZŠ)
 cudzie jazyky
 Jednotné obsahové spracovanie
 spoločná koncepcia a metodológia
 nadväznosť medzi 1. a 2. stupňom ZŠ
28

29. 2. Definovať kurikulum v súlade s cieľmi
1/2
 vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré sa dajú uplatniť v
ďalšom živote žiakov
 Prírodovedné a spoločenskovedné predmety
 rozvoj bádateľských a výskumných zručností
 zohľadňovať bezprostredný svet žiakov
 podnecovať vytváranie poznatkov prostredníctvom vlastných
aktivít, objavov a experimentov
 napr. FAST a IBSE (Inquiry-based science education)
29

30. 2. Definovať kurikulum v súlade s cieľmi
2/2
 Fínsko: Národné kurikulum (chémia, 7. – 9. ročník)
30

31. 3. Konkrétne pojmy, javy a udalosti
formulovať len vo forme odporúčania
 Ontario, Kurikulum pre elementárnu školu (jazyk, 8. ročník)
31

32. 4. Obsah vymedziť prostredníctvom
vzdelávacích oblastí
Škótsko
Ročníky 4. - 6. 7. - 9. 1. - 6. 7. - 8. 1. - 7. 7. - 10. P1 - P7,
S1 - S6
Biológia
Fyzika
Chémia
Dejepis Dejepis
Geografia Geografia Geografia
Občianstvo
Ekonómia
a obchod
Hudba Expresívne
umenieVizuálne umenie Vizuálne umenie
Tanec
Dráma
Mediálne umenie
Sociálne štúdie
Umelecké
predmety
Hudba Umenie
Prírodné
vedy
Spoločen.
predmety
Dejepis Sociálne
štúdie
Humanitné
a sociálne
vedy
Sociálne
štúdie
1. - 4.
Prírod.
predmety
Environmentálne štúdie Prírodné vedy
a technológie
Prírodné vedy
Fínsko Ontario Austrália
32

33. 5. Naznačiť tematické vzťahy medzi
vzdelávacími oblasťami
33
 Írsko: Kurikulum pre primárnu školu (prírodné vedy, 3.
a 4. ročník)

34. 34
Kde nájdete celú analýzu?

35. http://www.minedu.sk/publikacie/
35

36. 36
Ďakujem za pozornosť!
Kontakt: michal.rehus@minedu.sk