Ekonomický týždenník Poštovej banky - 47. týždeň

1. 47. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
247. týždeň 2014
OBSAH
Zaujalo nás: Na jednu platobnú kartu u nás pripadá 29 platieb po
29 EUR. Karta vo Fínsku či Dánsku dostáva zabrať 5 – krát
častejšie. 3
Čo nové vo svete: Krajina fialových kravičiek môže výrazne
zamávať cenou zlata 4
Euro opäť na úrovni dvojročných miním voči doláru 5
Zasadá maďarská MNB, zmenu sadzieb neočakávame 5
Ropa Brent s medzitýždenným nárastom 6
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla desiaty mesiac po sebe 6
Cenová hitparáda: Čokoláda bola v októbri o 12 % drahšia ako pred
rokom. Medzimesačne sme si priplatili najmä za vajcia. 7
Rebríček týždňa: Slováci aj Európania ako takí vnímajú svoju
súčasnú situáciu horšie ako pred piatimi rokmi 8
Kalendár udalostí 48. týždňa 9
Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo
zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo
propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky.
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
347. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Na jednu platobnú kartu u nás pripadá 29 platieb po 29 EUR. Karta
v Dánsku či Fínsku dostáva zabrať 5 – krát častejšie.
Slovensko má prvenstvo v kartách. Nie tých hracích, ako by sa mohlo na prvé počutie zdať, ale platobných. Pred 15 rokmi bola totiž na
Slovensku, ako v prvej krajine sveta, zrealizovaná prvá medzinárodná transakcia využívajúcu novú bezpečnejšiu technológiu – kartu
s čipom. V súčasnosti už všetky platobné karty fungujú na tomto princípe. A rovnako ako sa posúva vpred technológia, narastá aj obľuba
využívania týchto „zázračných“ plastových kartičiek.
Ku koncu minulého roka bolo na Slovensku vydaných 4,79 mil. platobných kariet, čo je v prepočte približne jedna platobná karta
na jedného obyvateľa vo vekovej kategórii 15+. Medziročne tak ich počet narástol o takmer 4,5 %. Rekordérmi sú v tomto smere
Luxemburčania, kde na jedného obyvateľa pripadajú viac než tri platobné karty, čo je jednoznačne najviac v celej EÚ.
O tom, že karty nenosíme len ako talizman v peňaženke, hovoria jasne aj
údaje Slovenskej bankovej asociácie. Za predchádzajúci rok došlo
k medziročnému nárastu počtu transakcií uskutočnených všetkými
platobnými kartami o viac než 11 % na 269,3 miliónov a ich objem
dosiahol úroveň 17,2 mld. EUR [nárast o 3,3 %].
To, že hotovosť nosíme pri sebe čoraz menej, potvrdzuje aj fakt, že
platobnú kartu vyberáme častejšie pri príležitosti platenia u obchodníka ako
pri výbere z bankomatu. V priemere Slováci využívajú bankomat ročne
osemnásťkrát a priemerná suma, ktorú si z neho odnášajú,
predstavuje 132,2 EUR. Pri platení cez POS terminál však „žmýkame“
kartu častejšie, v priemere 29 krát za rok a u obchodníka tak
zakaždým necháme priemerne 29 EUR. Vyplýva to z našich prepočtov na
základe údajov zverejnených Európskou centrálnou bankou [ECB].
Za priemerom Európskej únie ale Slováci v platení cez terminály výrazne
zaostávajú. Najaktívnejšími bezhotovostnými platcami sú Dáni a Fíni,
ktorí dávajú svojej karte zabrať až približne päťkrát častejšie. Aktívnejší
ako my sú aj všetci naši susedia z V4, avšak ani oni nedosahujú priemer
EÚ28 na úrovni 50 bezhotovostných platieb za rok.
Naopak, platbu v hotovosti preferujú Gréci. Tí využívajú svoju kartu pri
platbách cez POS terminál najmenej, v priemere len štyrikrát za rok.
Paradoxne priemerná suma pri takejto platbe predstavuje maximum
spomedzi všetkých členských štátov v EÚ, a to 74,1 EUR. Najviac si Gréci
na jeden šup odnášajú aj z bankomatu. Ten využívajú v priemere 14 krát
ročne a do peňaženiek si z neho vkladajú viac než 217 EUR.
Najmenej si zo svojich účtov pri platbách kartou odpisujú obyvatelia
pobaltských krajín. Hoci u obchodníkov nechávajú Estónci, Lotyši
a Litovčania v priemere len menej ako 16 EUR, radia sa medzi národy,
ktoré sa platiť kartou vôbec nezdráhajú. Samotní Estónci sú v tejto
kategórii so svojimi 120 platbami ročne na jednu kartu po spomínaných
Škandinávcoch tretí najaktívnejší.
Platobné karty predstavujú bežný a pohodlný spôsob platenia. V ostatnom
období dochádza ešte aj k jeho zrýchleniu a zjednodušeniu. Každá trinásta platba na Slovensku bola vlani vykonaná bezkontaktne.
V súčasnosti túto technológiu využíva 45 % všetkých kariet a predpokladáme, že ich podiel bude aj naďalej rásť.
Využívanie platobných kariet v Európskej únii [2013]
Krajina
platba cez
POS
terminál
výber z
bankomatu
počet transakcií
na 1 kartu za rok
priemer
v EUR
priemer
v EUR
POS
terminál
bankomat
Grécko 74,1 217,2 4 14
Taliansko 72,8 184,0 32 12
Luxembursko 69,2 156,9 22 7
Cyprus 68,3 135,0 28 12
Írsko 64,2 122,6 67 26
Rakúsko 59,9 127,1 47 12
Nemecko 59,1 163,2 25 15
V. Británia 57,4 77,9 68 17
Malta 57,3 116,7 18 14
Belgicko 51,4 126,7 60 21
EÚ 28 48,2 129,3 50 16
Francúzsko 45,6 80,7 104 18
Portugalsko 45,3 65,2 62 25
Španielsko 41,7 119,2 32 12
Dánsko 39,3 - 148 -
Slovinsko 34,3 96,0 37 17
Švédsko 33,6 105,9 97 18
Holandsko 33,1 117,8 89 13
Maďarsko 32,7 155,7 33 13
Fínsko 31,5 95,9 145 19
ČR 30,9 140,1 34 17
Bulharsko 29,8 78,6 5 14
Slovensko 29,0 132,2 29 18
Rumunsko 28,9 114,4 11 16
Chorvátsko 28,1 92,9 22 11
Poľsko 20,9 89,7 40 22
Litva 15,7 111,0 38 19
Lotyšsko 15,5 90,6 49 21
Estónsko 15,5 87,8 120 22
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ECB, prepočet vychádza
z údajov za platobné karty vydané a transakcie uskutočnené
v domovskej krajine

4. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
447. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Krajina fialových kravičiek môže výrazne zamávať cenou zlata
EUROZÓNA: Prezident Európskej centrálnej banky [ECB] Mario Draghi sa počas uplynulého týždňa postavil pred mikrofóny hneď viackrát.
V úvode týždňa povedal, že pociťuje pozitívny vplyv stimulov na ozdravovanie európskej ekonomiky. Aj napriek tomu, že rast eurozóny sa
počas leta spomalil, kroky banky by mali viesť k miernemu rastu v nasledujúcich dvoch rokoch. Ako sa nechal znovu počuť, je však pripravený
urobiť ešte viac, ak sa preukáže, že súčasné úsilie nepostačuje na zrýchlenie ozdravovania ekonomiky. Spolu s hlavným ekonómom ECB
Praetom vidia náznaky pozitívneho vplyvu balíka opatrení na zjednodušenie poskytovanie úverov. Je to však skôr beh na dlhú trať a eurozóna
tak musí postupne bojovať so slabým hospodárskym rastom a nízkou mierou inflácie.
ECB minulý týždeň naštartovala nákupy ďalších cenných papierov, ktoré ohlásila už pred niekoľkými mesiacmi. Nákupom cenných papierov
krytých aktívami [ABS] plánuje ECB podporiť komerčné banky, aby poskytovali úvery. V závere týždňa banka informovala, že Eurosystém
začal nákupy 21. novembra 2014. Program týchto nákupov je jedným z bodov stratégie, od ktorej šéf ECB Mario Draghi očakáva, že bilanciu
banky zvýši až o sumu 1 bil. eur. ECB už nakupuje kryté dlhopisy. Tie sú často založené na vlastníctve nehnuteľností. Programy nákupov by
mali trvať najmenej dva roky. Odborníci sú však voči tomuto kroku skeptickí. Ak sa ECB týmito nákupmi nepodarí výrazne podporiť ekonomiku,
zintenzívni sa tlak, aby nakupovala už spomínané vládne dlhopisy.
ŠVAJČIARSKO: V posledný novembrový deň pristúpia švajčiarski občania k volebným urnám, aby v referende rozhodli o vcelku netypickej
otázke, ktorou je držba zlata v devízových rezervách krajiny. V iniciatíve nazvanej „Zachráňme švajčiarske zlato“ sa hovorí, že Švajčiarsko
počas uplynulej dekády rozpredalo priveľa svojich zlatých rezerv a ľudia by tak v referende mali podľa navrhovateľov rozhodnúť o tom, aby
švajčiarska centrálna banka SNB držala minimálne pätinu svojich devízových rezerv vo forme zlata a zároveň aby všetko toto zlato bolo
lokalizované v krajine. V súčasnosti je len 8 % devízových rezerv Švajčiarska tvorených zlatom a ak by bolo referendum úspešné, centrálna
banka by musela nakúpiť približne 1 500 ton drahého kovu [alebo znížiť objem rezerv, čo je logicky druhá možnosť, ktorá ale veľmi
neprichádza do úvahy aj vzhľadom na záväzok centrálnej banky brániť kurz franku]. Taký veľký dopyt po zlate by mal za následok prudký rast
jeho ceny, a preto budú referendum pozorne sledovať najmä obchodníci zameraní na trejdy so zlatom. V stredu ale zverejnil jeden švajčiarsky
portál výsledky prieskumu medzi cca 20 tis. hlasujúcimi, z ktorých plánuje iniciatívu v referende podporiť len 28 %. Zlatí býci tak ešte môžu
zostať veľmi sklamaní.
MAĎARSKO: Maďarský parlament, ktorý ovláda strana premiéra Orbána Fidesz, podľa očakávaní rozhodla o zvýšení hornej sadzby dane
z reklamy na neuveriteľných 50 %. Ešte pred týždňom sme vás v týždenníku informovali, že toto zvýšenie sa dotkne len jednej spoločnosti
[proti ktorej je samotné zdaňovanie aj najviac namierené] a tou je celoštátna televízia RTL.
POĽSKO: Minútky z ostatného zasadnutia poľskej centrálnej banky NBP odhalili, že bankári zvažovali zníženie základnej úrokovej sadzby
z úrovne 2,00 % o celý percentuálny bod. Tento návrh ale, podobne ako ďalšie v podobe miernejšieho zníženia základnej sadzby neprešiel
a tá tak zostala v novembri nezmenená. Viacerí poľskí centrálni bankári totiž vyjadrili presvedčenie, že súčasný hospodársky útlm môže byť
len mierny a krátkodobý a ponechanie sadzieb bez zmeny dáva viac priestoru na prípadné budúce manévrovanie s menovou politikou.
Zároveň sa vo štvrtok objavili vyhlásenia guvernéra NBP Marka Belku, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb nie je ani zďaleka vylúčené,
nakoľko NBP chce dostať infláciu na želanú úroveň 2,5 %. V októbri pritom spotrebiteľské ceny u našich severných susedov medziročne
poklesli o – 0,6 %.
GRÉCKO: Medzinárodná ratingová agentúra Fitch minulý týždeň potvrdila dlhodobý emisný rating [IDR] Grécka v domácej a v cudzej mene
na stupni B. Týmto hodnoteniam pridelila stabilný výhľad. Rovnaký rating získali aj nadradené nezabezpečené záväzky krajiny v domácej
a v cudzej mene a tiež krátkodobý IDR. Stropný rating bol potvrdený na stupni BB. Tieto kroky len odzrkadľujú presvedčenie agentúry, že
Grécko smeruje k naplneniu cieľov na rok 2014. Upravený prebytok primárneho rozpočtu krajiny by mal podľa odhadov dosiahnuť 1,5 %
hrubého domáceho produktu.

5. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
547. týždeň 2014
Euro opäť na úrovni dvojročných miním voči doláru
Pokým my sme uplynulý pondelok spomínali na
štrnganie kľúčmi, euro veľa dôvodov na radosť
nemalo a voči doláru si odpísalo – 0,6 %.
Z denného maxima na úrovni 1,2580 EURUSD si
spoločná mena po vyhláseniach prezidenta ECB
o možných nákupoch štátnych dlhopisov pohoršila
na záverečných 1,2450 EURUSD. V utorok si euro
pripisovalo zisky a voči doláru si počas dňa
polepšilo o slušných sedem desatín percenta na
záverečnú úroveň 1,2540 EURUSD. Pod
posilňovanie sa eura sa podpísal predovšetkým
všeobecne slabší dolár, ktorý zaznamenával straty
voči celému košu mien. Streda bola na
zverejnenia chudobná a jedinou zásadnejšou
informáciou, na ktorú obchodníci čakali, tak bola zápisnica z ostatného zasadnutia amerického Fed-u. Tá však bola ako tradične zverejnená až
vo večerných hodinách nášho času. Európska seansa preto priniesla len pokojné obchodovanie, v rámci ktorého sa kurz eura voči doláru
pohyboval v úzkom pásme okolo úrovne 1,2540 EURUSD. Večer sme sa dozvedeli, že viacerí americkí centrálni bankári chceli zo stanoviska
k rozhodnutiu o menovej politike odstrániť formulku „dlhší čas“, čo sa držania voľnej menovej politiky v krajine týka. Nenašli ale dostatočnú
prevahu a tieto slová tak v texte zostali. Euro pred záverom obchodovania krátkodobo vystrelilo na hladinu 1,2600 EURUSD, no veľmi rýchlo
sa porúčalo späť nadol a deň napokon uzavrelo len s miernym ziskom na úrovni 1,2550 EURUSD. Spoločná mena eurozóny sa vo štvrtok voči
americkému doláru obchodovala v pásme 1,2500 EURUSD až 1,2580 EURUSD, pričom k obom týmto hodnotám sa najviac približovala hneď
po začiatku európskej seansy. Z eurozóny totiž dorazili predstihové indikátory v podobe prieskumov medzi nákupnými manažérmi PMI.
Spoločná mena eurozóny uzavrela týždeň na úrovni 1,2390 EURUSD. Aj napriek tomu, že svoj posledný obchodný deň euro začalo na úrovni
blížiacej sa k 1,2540 EURUSD, túto hodnotu si udržať nedokázalo a v priebehu dňa tak stratilo na sile takmer – 1,2 %. Počas skorého rána
takémuto vývoju ešte nič nenasvedčovalo. Euro sa totiž obchodovalo stále nad úrovňou 1,2550 EURUSD. Zlom nastal pred obedom, kedy
spoločná európska mena zamierila prudko nadol a spadla pod hranicu 1,2450 EURUSD, ktorú už v posledný deň pracovného týždňa
nedokázala pokoriť. Nad hranicou 1,2400 EURUSD sa ešte zvládla udržať do popoludňajších hodín, avšak k večeru sa už začala postupne
približovať k svojím dvojročným minimám. Pod tento nepriaznivý vývoj sa podpísali vyhlásenia šéfa ECB Draghiho, ktorý označil inflačné
očakávania za príliš nízke. Táto informácia spôsobila rozruch a podporila špekulácie, že Európska centrálna banka bude musieť čoskoro
pristúpiť k novým stimulom, v rámci ktorých by mohlo dôjsť k nákupu štátnych dlhopisov.
Meny nášho regiónu uplynulý týždeň voči euru rástli. Poľský zlotý si za týždeň polepšil o 0,7 % na piatkovú zatváraciu úroveň 4,2000
EURPLN. Na sile získal aj maďarský forint so zhodnotením sa o 0,6 % na piatkových 304,30 EURHUF. Nepatrné, ale predsa polepšenie,
o 5 stotín percenta zaznamenala voči euru aj česká koruna a uplynulý týždeň tak ukončila na úrovni 27,675 EURCZK.
Zasadá maďarská MNB, zmenu sadzieb neočakávame
V utorok 25. novembra zasadne maďarská centrálna banka [MNB]. Predpokladáme, že MNB zatiaľ neopustí svoj záväzok ponechať sadzby na
súčasnej úrovni, a teda že neobnoví cyklus uvoľňovania menovej politiky, ktorý bežal po celé dva roky od augusta 2012. Prikláňame sa teda
skôr k názoru, že MNB potvrdí svoju základnú úrokovú sadzbu na súčasnej úrovni 2,10 %.
1,20
1,30
1,40
5-14 7-14 9-14 11-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
5-14 7-14 9-14 11-14
EURCZK Zdroj: Bloomberg
0,76
0,81
0,86
5-14 7-14 9-14 11-14
EURGBP
100,0
110,0
120,0
5-14 7-14 9-14 11-14
USDJPY
0,00
0,35
0,70
5-14 7-14 9-14 11-14
% Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR 3M EURIBOR
12M EURIBOR sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
5-14 7-14 9-14 11-14
% Sadzby národných bánk vo svete
ECB FED BoE
0,00
1,50
3,00
5-14 7-14 9-14 11-14
% Sadzby národných bánk V4
ECB ČNB
NBP MNB

6. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
647. týždeň 2014
Ropa Brent s medzitýždenným nárastom
Pre cenu ropy Brent sa ani uplynulý pondelok nezačal dobre.
Vplyvom informácií, že Japonsko, ktoré je štvrtým najväčším
importérom ropy na svete, upadlo v treťom kvartáli tohto roka
neočakávane do recesie, došlo k jej poklesu. Britská ropa zlacnela
na 79,31 USD za barel po tom, ako počas skoršieho obchodovania
klesla až na 77,94 USD za barel. Ani utorok nebol iný. Vývoj cien
ropy totiž neustále ovplyvňujú očakávania pred zasadnutím OPECu,
ktoré sa uskutoční tento týždeň. Na trhu vládne neistota, či Saudská
Arábia a ďalší členovia Organizácie krajín vyvážajúcich ropu
rozhodnú o znížení produkcie. Cena ropy Brent tak klesla ešte nižšie
ako v prvý pracovný deň, a to na 78,47 USD za barel. Tretí deň
v rade oslabovala cena ropy v stredu. Údaje Federálneho úradu pre
energetiku [EIA] o raste stavu zásob v USA spôsobili zlacnenie Brentu na 78,10 USD za barel. V štvrtok došlo k zlomu a cena po prvýkrát
v týždni vzrástla. Podpísali sa pod to pozitívne správy z americkej ekonomiky a rastúce očakávania, že členovia OPECu schvália obmedzenia
ťažby. Októbrové údaje o výraznom posilnení aktivity v spracovateľskom priemysle a na realitnom trhu naznačujú, že dopyt po komodite bude
rásť. Brent sa v reakcii na to obchodovala na úrovni 79,33 USD za barel. V pozitívnom duchu sa niesol vývoj cien ropy aj v piatok. Náznaky,
že OPEC zníži produkciu a zníženie úrokových sadzieb v Číne podporili posilnenie ceny severomorskej ropy na 80,36 USD za barel. Vývoj
v posledných dňoch týždňa sa tak pričinil o to, že za týždeň cena Brentu posilnila o 1,2 %. Medzimesačne však došlo k poklesu o viac než
– 7 % a od začiatku roka stratila na sile viac než – 24 %.
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla desiaty mesiac po sebe
Úrady práce podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny [ÚPSVAR] v októbri evidovali 12,35 % ekonomicky aktívnych Slovákov
ako ľudí bez práce. Medzimesačne tak opäť došlo k poklesu miery evidovanej nezamestnanosti, a to o – 0,09 p. b. Stav uchádzačov
o zamestnanie schopných nastúpiť ihneď do zamestnania predstavoval 333 257 osôb a oproti septembru sa ich počet znížil o – 2 463 osôb.
Na úradoch práce bolo ale v desiatom tohtoročnom mesiaci celkovo evidovaných 375 978 ľudí. Celková miera nezamestnanosti tak bola
vykázaná až na úrovni 13,93 %. Dobrou správou je, že aj v jej prípade došlo k medzimesačnému poklesu [o – 0,08 p. b.].
Ďalšou pozitívnou správou je, že evidovaná miera nezamestnanosti sa
v októbri v porovnaní s predošlým mesiacom znížila takmer vo všetkých
regiónoch. Výnimkou je len Nitriansky kraj, v ktorom došlo k miernemu
nárastu, a to o 0,07 p. b. Situácia sa zlepšila aj v Trnavskom
a Banskobystrickom kraji, kde ešte v septembri nezamestnanosť rástla.
Nezamestnaných ubudlo aj v Bratislavskom kraji, ktorý v predošlom
mesiaci vykazoval stagnáciu. Najvýraznejší pokles miery
nezamestnanosti, o približne štvrtinu percentuálneho bodu, bol vykázaný
v Trnavskom kraji. Aj naďalej je ale regiónom s najnižším podielom ľudí
bez práce Bratislavský kraj [6,29 %]. Na opačnom konci rebríčka je už
štandardne Prešovský kraj s mierou evidovanej nezamestnanosti na
úrovni 17,39 %.
Úrady práce v októbri opustili predovšetkým tí, ktorí mali ako posledné zamestnanie uvedenú oblasť priemyselnej výroby. Už druhý mesiac
v rade sa jednalo najmä o špecialistov v podobe odborných a vedeckých pracovníkov. Naopak, najviac nezamestnaných pribudlo v oblasti
administratívnych a podporných služieb.
Na konci roka 2014 predpokladáme mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni okolo 12,3 %. Na to, aby na Slovensku miera
nezamestnanosti klesala výraznejším tempom, sú potrebné nielen rýchlejší rast ekonomiky, ale aj lepšie prepojenie trhu práce so vzdelávacím
systémom, kvalitnejšia infraštruktúra a optimistickejšia podnikateľská klíma. Pre celý budúci rok 2015 očakávame priemernú mieru evidovanej
nezamestnanosti na úrovni okolo 12,0 %. Nepredpokladáme teda, že by miera nezamestnanosti na Slovensku začala výraznejšie klesať
smerom k predkrízovým úrovniam.
12%
13%
14%
15%
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
Evidovaná miera nezamestnanosti
Zdroj: ÚPSVAR
70
80
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
9-14
10-14
11-14
Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg

7. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
747. týždeň 2014
Cenová hitparáda:
Čokoláda bola v októbri o 12 % drahšia ako pred rokom.
Medzimesačne sme si priplatili najmä za vajcia.
Po mesiaci Vám opäť prinášame
našu „cenovú hitparádu“, tentokrát
za október 2014. Zostavujeme ju na
základe cien 36 potravín a 2
alkoholických nápojov, ktoré
Štatistický úrad SR zverejňuje
v databáze Slovstat. Váha
databázou zverejnených potravín sa
na celkovej váhe potravín
v spotrebnom koši [143 položiek]
podieľa viac ako 40 percentami.
V októbri 2014 sa na čele rebríčka
ocitla mliečna čokoláda, ktorá
medziročne zdražela o rovných
12,0 %. Dôvodom je podľa nás
najmä vysoká cena kakaa na
svetovom trhu. To bolo v októbri
o približne 13 % drahšie ako
v rovnakom mesiaci vlaňajška. Za
čokoládou nasledovali
a medziročný nárast ceny o cca
4 % až 6,5 % vykázali viaceré
mliečne výrobky ako údený
oštiepok, jogurt či mlieko.
Najvýraznejší medziročný pokles
ceny, až o – 42,9 %, bol vykázaný
v prípade zemiakov. O vyše pätinu
lacnejšie ako v októbri 2013 boli
však aj kryštálový cukor a jablká.
Menej ako pred rokom sme
v obchodoch zaplatili celkovo za 22
sledovaných potravín vrátane
viacerých výrobkov z mäsa. Ceny
piatich položiek sa medziročne
nezmenili.
Najvýraznejší medzimesačný
nárast ceny, o 3,4 %, sa v októbri
týkal čerstvých slepačích vajec. Naopak, jablká oproti septembru zlacneli o – 7,1 %.
Cenová hitparáda
Tovar MJ 10_2013 9_2014 10_2014 m/m r/r
1 Čokoláda mliečna 100 g 0,83 0,95 0,93 -2,1% 12,0%
2 Oštiepok údený 1 kg 10,82 11,35 11,52 1,5% 6,5%
3 Jogurt ovocný 150 g/ml 0,36 0,37 0,38 2,7% 5,6%
4 Mlieko kyslé 1 kus 0,61 0,64 0,64 0,0% 4,9%
5 Pasterizované plnotučné mlieko 1 l 0,92 0,96 0,96 0,0% 4,3%
6 Sardinky v oleji 125 g 0,99 1,00 1,03 3,0% 4,0%
7 Víno hroznové biele fľaškové 1 l 2,50 2,55 2,60 2,0% 4,0%
8 Pasterizované polotučné mlieko 1 l 0,78 0,79 0,80 1,3% 2,6%
9 Chlieb tmavý 1 kg 1,31 1,34 1,33 -0,7% 1,5%
10 Cestoviny vaječné 500 g 1,11 1,13 1,12 -0,9% 0,9%
11 Zahustené sladené mlieko [SALKO] 397 g 2,17 2,12 2,18 2,8% 0,5%
12 Rožok biely obyčajný 40 g 0,06 0,06 0,06 0,0% 0,0%
13 Jemné párky 1 kg 4,29 4,24 4,29 1,2% 0,0%
14 Tvaroh 250 g 1,17 1,20 1,17 -2,5% 0,0%
15 Lahôdkový margarín 250 g 0,74 0,76 0,74 -2,6% 0,0%
16 Pivo 12 % - fľaškové 0,5 l 0,66 0,66 0,66 0,0% 0,0%
17 Masť škvarená bravčová 1 kg 2,79 2,76 2,78 0,7% -0,4%
18 Pražená káva mletá - Štandard zmes 1 kg 11,14 11,14 11,05 -0,8% -0,8%
19 Hovädzie mäso predné s kosťou 1 kg 4,75 4,72 4,71 -0,2% -0,8%
20 Šunková saláma 1 kg 4,85 4,76 4,80 0,8% -1,0%
21 Syr Eidamská tehla 1 kg 6,38 6,46 6,28 -2,8% -1,6%
22 Hovädzie mäso predné bez kosti 1 kg 6,90 6,85 6,78 -1,0% -1,7%
23 Trvanlivá saláma 1 kg 7,60 7,43 7,46 0,4% -1,8%
24 Čerstvé maslo 125 g 1,07 1,06 1,05 -0,9% -1,9%
25 Hovädzie mäso zadné bez kosti 1 kg 8,64 8,39 8,41 0,2% -2,7%
26 Bravčová krkovička s kosťou 1 kg 4,20 4,11 4,08 -0,7% -2,9%
27 Kurča pitvané 1 kg 2,71 2,59 2,61 0,8% -3,7%
28 Bravčové karé s kosťou 1 kg 4,67 4,54 4,49 -1,1% -3,9%
29 Bravčové pliecko bez kosti 1 kg 4,23 4,09 4,04 -1,2% -4,5%
30 Bravčové stehno bez kosti 1 kg 4,82 4,68 4,60 -1,7% -4,6%
31 Bravčový bôčik 1 kg 3,73 3,56 3,52 -1,1% -5,6%
32 Pšeničná múka polohrubá výber 1 kg 0,48 0,46 0,45 -2,2% -6,2%
33 Vajcia slepačie čerstvé 10 ks 1,64 1,48 1,53 3,4% -6,7%
34 Ryža lúpaná 1 kg 1,39 1,32 1,29 -2,3% -7,2%
35 Jedlý olej 1 l 2,01 1,70 1,71 0,6% -14,9%
36 Jablká 1 kg 1,32 1,13 1,05 -7,1% -20,5%
37 Cukor kryštálový 1 kg 1,08 0,84 0,85 1,2% -21,3%
38 Zemiaky konzumné 1 kg 0,70 0,41 0,40 -2,4% -42,9%
Zdroj: Databáza Slovstat ŠÚ SR, prepočet analytického tímu Poštovej banky

8. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
847. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Slováci aj Európania ako takí vnímajú svoju súčasnú situáciu horšie
ako pred piatimi rokmi
Ako vnímajú Slováci a Európania svoju súčasnú situáciu? Ako hodnotia rôzne aspekty týkajúce sa ich osobných podmienok,
situácie v krajine a sociálnej ochrany? A ako sa toto vnímanie vyvíjalo ostatných päť rokov? Odpovede nájdeme v najnovších
výsledkoch prieskumu Eurobarometer, ktorý v tomto mesiaci zverejnila Európska komisia. Závery sa opierajú o odpovede takmer 28 tisíc
respondentov, ktorí odpovedali na 2 otázky na štvorstupňovej škále od veľmi spokojný až po vôbec nespokojný [resp. od – 10 do – 3,33, od
–3,33 do 3,33, od 3,33 do 10]. Kým odpovede na prvú otázku poskytujú obraz len o spokojnosti so životom, ktorý vedú, druhá otázka dáva
komplexnejší prehľad o 14 oblastiach týkajúcich sa nielen ich osobných životov, ale aj sociálnych a ekonomických pomerov v krajine.
Najnovšie čísla za Slovensko aj EÚ ako celok hovoria jasne. Index vyjadrujúci vnímanie
súčasnej situácie poklesol v tomto roku v EÚ na úroveň rovnú – 1 a v prípade
Slovenska sa prepadol až na – 2,1. Ak by sme chceli zhodnotiť vývoj za ostatných 5 rokov,
museli by sme skonštatovať, že v oboch prípadoch sú to doposiaľ najhoršie dosiahnuté
výsledky. Slováci sa najmenej sťažovali v roku 2010, kedy bol index na úrovni – 0,8.
Odvtedy však každým rokom klesal na úrovne v okolí bodu – 2.
Našincom sa v histórii meraní ešte nepodarilo prehupnúť do kladných čísel. To sa však, asi
nie veľmi prekvapivo, nedá povedať o obyvateľoch Beneluxu a severských krajín. Pozitívne
vnímajú situáciu aj obyvatelia najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, a tiež nášho suseda,
Rakúska. V tomto roku je však lídrom rebríčka Malta, kde index dosiahol hodnotu 3,1.
V okolí neutrálneho poľa sa každý rok pohybujú obyvatelia Veľkej Británie. Najmenej
spokojní sú už piatykrát zo šiestich Gréci [– 5,3]. Slabou útechou im však môže byť fakt,
že od roku 2012, kedy dosiahli doposiaľ najhorší výsledok, sa ich vnímanie aspoň mierne
zlepšuje. Len raz ich „predbehli“ Rumuni, a to v roku 2010, kedy mali o dve desatiny horšie
skóre ako Grécko, ktoré bolo predposledné. Z našich vyšehradských partnerov hodnotia
situáciu pozitívnejšie ako my Poliaci a Česi. Maďari sú o dve desatiny bodu za nami.
Medziročne si polepšila presne polovica členských krajín EÚ.
Ak sa na výsledky prieskumu pozrieme bližšie, zistíme, že najmenej spokojní [– 3,3] sú
nezamestnaní. Zamestnaní však na tom nie sú oveľa lepšie. Aj v rámci nich sú totiž,
jedinou skupinou, ktorá vníma svoju súčasnú situáciu pozitívne [0,6], manažéri. Len pre
zaujímavosť, počas šiestich prieskumov, ktoré sa uskutočnili, boli vždy nespokojnejšie ženy
v porovnaní s mužmi. Z hľadiska veku vykazujú najnegatívnejšie hodnotenie respondenti
vo veku od 29 do 39 rokov a tiež tí, ktorí ukončili vzdelávanie pred dovŕšením 15 rokov
života.
Vo všeobecnosti sú Európania viac spokojní so svojou osobnou situáciou ako s národnými
ukazovateľmi. Vyplýva to zo skutočnosti, že najpozitívnejšie hodnotia oblasť, v ktorej
žijú [4,3], svoj život vo všeobecnosti [2,5], súčasnú pracovnú situáciu [1,2] a finančnú
situáciu v domácnosti [0,8]. Naopak, na opačnom konci nájdeme hodnotenie ukazovateľov
v danej krajine. Najhoršie skóre získalo vnímanie zamestnanosti [– 4,1], dostupnosti
bývania [– 3,3], nákladov na život [– 2,9] a národnej ekonomiky [– 2,6].
Aj napriek tomu, že viac než tretina krajín vníma v tomto roku svoju súčasnú situáciu
pozitívne, o úplnej spokojnosti zďaleka hovoriť nemôžeme. Ani jedna z krajín sa totiž
k „magickej“ desiatke nepriblížila. Ani výhľady do budúcna však nie sú ružové. Väčšina Európanov neočakáva žiadne zmeny v svojom
osobnom živote v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov. Tí, ktorí predpokladajú, že k zmene dôjde, sú len o málo náchylnejší k tomu, že to
bude zmena k lepšiemu. Ešte pesimistickejšie sú podľa prieskumu vyhliadky týkajúce sa situácie v krajine.
Hodnotenie súčasnej situácie
[celkový index]
Krajina 2009 2014
Malta - 0,2 3,1
Dánsko 2,8 2,9
Luxembursko 2,3 2,2
Holandsko 2,6 2,2
Rakúsko 1,6 1,8
Švédsko 1,8 1,7
Nemecko 0,3 1,6
Fínsko 1,4 1,3
Belgicko 1,0 0,6
Veľká Británia 0,0 0,1
Estónsko -0,4 0,1
Česká Republika -0,3 -0,9
Írsko -1,8 -0,9
EÚ28 -0,7 -1,0
Francúzsko -0,8 -1,1
Litva -2,5 -1,4
Lotyšsko -2,2 -1,7
Poľsko -1,3 -1,8
Slovinsko -0,5 -1,9
Slovensko -1,6 -2,1
Španielsko -1,0 -2,2
Maďarsko -3,7 -2,3
Portugalsko -2,3 -2,6
Taliansko -1,9 -3,0
Chorvátsko - -3,3
Cyprus -0,7 -3,4
Rumunsko -2,4 -3,4
Bulharsko -3,6 -3,6
Grécko -3,8 -5,3
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa
Eurobarometer 418

9. ekonomický týždenníkekonomický týždenník
947. týždeň 2014
Kalendár udalostí 48. týždňa
Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu
Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [25. november 2014], v % november 2014 2,10 [bez zmeny] 2,10
Inflácia PPI [28. november 2014], v % október 2014 – 3,5 % –
Predikcie podľa Poštovej banky
Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015
HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,4* 2,3 2,9
CPI [%, r/r]1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,1* 0,5 2,2
HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* – 0,2* 0,5 2,2
PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,4* – 1,7 2,0
Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 4,9* 5,0 2,5 0,0
Evidovaná nezamestnanosť [%]1] 3] 13,50* 12,85* 12,56* 12,80 11,96
Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR]5] 6] 695,3* 1 304,9* 1 258,3* 4 192,4 4 460,0
EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,26* 1,25 1,23
Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,05* 0,05 0,05
1M EURIBOR [%, p. a.]2] 4] 0,22* 0,10* 0,01* 0,01 0,03
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť