Ekonomický týždenník Poštovej banky - 35. týždeň

1. 35. týždeň 2014
ekonomický
týždenník
analyzy@pabk.sk

2. ekonomický týždenník
2
35. týždeň 2014
OBSAH
 Zaujalo nás: Za posledný rok pribudlo Slovákovi v banke 138 EUR. Má v nej však takmer 17 – krát menej ako Luxemburčan. 3
 Čo nové vo svete: Je post šéfa MMF prekliaty? Vyšetrovaniu čelí po Strauss-Kahnovi už aj Lagardeová. 4
 Euro sa v auguste voči doláru oslabilo o – 2,2 % 5
 Maďarská MNB sadzby nemenila, Poliaci by ich mohli znížiť 5
 August neprial ani rope Brent. Zlacnela počas neho o – 4,5 %. 6
 Zlepšovanie nálady v slovenskej ekonomike v auguste ustalo 6
 Ceny našich výrobcov boli v júli o – 2,8 % nižšie ako pred rokom 7
 Rebríček týždňa: Skúsenosti s prácou v zahraničí má pätina Slovákov 8
 Kalendár udalostí 36. týždňa 9
 Predikcie podľa Poštovej banky 9
Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako „banka“]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný len s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk

3. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
3
35. týždeň 2014
Zaujalo nás:
Za posledný rok pribudlo Slovákovi v banke v priemere 138 EUR. Má v nej však takmer 17 – krát menej ako Luxemburčan.
Prostredie nízkych úrokových sadzieb teší vždy viac dlžníkov než tých, ktorí majú tendenciu sporiť. Lacnejšie úvery na nehnuteľnosti či spotrebu totiž môžu motivovať k zadlženiu sa aj tých, ktorí by si za iných okolností na vysnený byt, auto či spotrebič radšej nejaký čas šetrili. Dokazuje to aj vývoj úverov a vkladov v slovenskom bankovom sektore. Zatiaľ čo stav úverov sa ku koncu júna 2014 medziročne zvýšil o 11,0 %, tak stav vkladov za rovnaké obdobie vzrástol len o 2,9 %. Priemernému Slovákovi tak za posledný rok na účtoch pribudlo približne 138 EUR. Je ale dnes naozaj nevhodný čas na sporenie?
Hodnota vkladov domácností v slovenskom bankovom sektore dosiahla na konci júna 26,3 mld. EUR. Až 34 % z tejto sumy, teda 8,9 mld. EUR, skončilo na bežných účtoch. Práve tie zaznamenali v medziročnom porovnaní najvýraznejší nárast až o celých 20 % a to predovšetkým na úkor termínovaných vkladov od 1 do 2 rokov. Vyplynulo to z údajov Národnej banky Slovenska.
Bežné účty síce neponúkajú zaujímavé úročenie, no umožňujú klientom mať svoje peniaze vždy po ruke. Dostanú sa k nim jednoducho prostredníctvom bankomatov, pobočiek, pôšt, ale aj vo vybraných obchodoch. Bežné účty dnes oproti minulosti ponúkajú aj nové výhody a to najmä rôzne odmeny za ich aktívne využívanie. Aj napriek tomu je však zhodnotenie prostriedkov na bežných účtoch výrazne nižšie ako v prípade termínovaných vkladov.
Hoci úrokové sadzby na termínovaných vkladoch sú v súčasnosti nižšie ako napríklad pred dvomi rokmi, neznamená to, že sporiť sa neoplatí. K zhodnocovaniu našich úspor totiž prispieva aj skutočnosť, že ceny na Slovensku v tomto roku nerastú. Po zohľadnení inflácie tak naše vklady v bankách reálne zarábajú. A to vždy neplatilo ani v čase, keď boli úrokové sadzby na vkladových produktoch vyššie ako dnes.
Pre porovnanie, v januári 2012 predstavovala priemerná úroková sadzba na novom termínovanom vklade do 1 roka 2,3 %. Miera inflácie však v roku 2012 dosiahla až 3,6 %. To znamená, že po očistení o cenový rast sme reálne nezarobili. Dnes je situácia iná. Hoci úroková sadzba pre ročný termínovaný vklad je nižšia a dosahuje v priemere 1,6 %, inflácia nám z úrokov neukrajuje nič.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci júna 2014 Slovák v banke uložených v priemere 5 156 EUR. Menej peňazí ako my majú v banke uložených v prepočte na hlavu už iba obyvatelia siedmich ekonomík EÚ.
Len približne 1 400 EUR dosahujú bankové úspory priemerného Rumuna. Menej ako 2 500 EUR na hlavu majú ale v banke uložených aj obyvatelia Maďarska a Lotyšska. S priemernou výškou úspor na obyvateľa za nami zaostali aj Bulhari, Litovčania, Poliaci a Estónci. Spomedzi našich susedov z V4 tak majú v prepočte na hlavu v banke uložených viac peňazí len Česi a to 6 685 EUR.
Najvyššie úspory v únii majú Luxemburčania. V tejto krajine na jednu osobu pripadá bankový vklad vo výške až 85 282 EUR, teda 16,5 – krát viac ako u nás. Luxemburčania majú zároveň v bankách uložených až trikrát toľko peňazí, ako druhí najväčší sporitelia, ktorými sú ich susedia z Belgicka. Viac ako 20 tisíc eur má ale v banke uložených aj priemerný obyvateľ Cypru, Rakúska, Holandska, Nemecka, Veľkej Británie a Malty. Vklady domácností v krajinách EÚ k 6_2014 Krajina vklady na obyvateľa [v EUR] Luxembursko
85 282 Belgicko
28 265 Cyprus
28 074 Rakúsko
26 353 Holandsko
23 749 Nemecko 23 061 Veľká Británia 22 251 Malta 21 077 Írsko
19 922 Francúzsko
18 661 Španielsko
16 622 Švédsko
16 053 Taliansko
15 916 Fínsko
15 166 Portugalsko
12 692 Grécko
11 993 Slovinsko
7 334 Česká republika
6 685 Chorvátsko
5 457 Slovensko 5 156 Estónsko 4 198 Poľsko
3 693 Litva
2 927 Bulharsko
2 746 Lotyšsko
2 478 Maďarsko
2 352 Rumunsko
1 394 Zdroj: prepočet Poštovej banky podľa údajov ECB Pozn.: domácnosti zahŕňajú aj neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam, dáta za Dánsko neboli dostupné

4. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
4
35. týždeň 2014
Čo nové vo svete:
Je post šéfa MMF prekliaty? Vyšetrovaniu čelí po Strauss-Kahnovi už aj Lagardeová.
GRÉCKO: Podľa neoficiálnych informácií Grécko v priebehu najbližších týždňov znovuotvorí knihy pre svoje dlhopisové emisie so splatnosťou tri a päť rokov s cieľom navýšiť ich objem rádovo o 1,5 mld. EUR. Cieľom Atén je zvýšiť likviditu v tejto časti dlhopisovej krivky. Trojročné dlhopisy predávalo Grécko pred mesiacom a na trhu prostredníctvom syndikátu umiestnilo bondy za 1,5 mld. EUR pri výnose do splatnosti na úrovni 3,5 %.
SLOVINSKO: Slovinskí zákonodarcovia minulý pondelok oficiálne zvolili predsedu víťaznej strany z nedávnych parlamentných volieb, Mira Cerara, za nového premiéra krajiny. Cerar má teraz 15 dní na to, aby zostavil vládu, ktorej hlavnými úlohami bude skonsolidovať verejné financie, dokončiť rekapitalizáciu bankového sektora a rozhodnúť, čo s načatou privatizáciou. Výnosy z 10 – ročných slovinských dlhopisov poklesli na rekordné minimum 2,8 %, pričom ešte pred necelým rokom dosahovali úroveň 6,8 %.
MMF: Zdá sa, že post výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu [MMF] je akosi začarovaný. Po tom, ako pred niekoľkými rokmi čelil obvineniam zo sexuálneho obťažovania jeho bývalý šéf Strauss-Kahn, aktuálne hrozí trestné stíhanie jeho nástupkyni Lagardeovej. Nie však za harašment či znásilnenie, ale za údajnú nedbanlivosť. Lagardeová pôsobila pred nástupom na najvyšší post v MMF ako francúzska ministerka financií. V roku 2008 sa údajne ako ministerka dopustila nedbanlivosti v kauze neoprávneného vyplatenia sumy viac ako 400 mil. EUR stúpencovi dnes už bývalého francúzskeho prezidenta Sarkozyho. Lagardeová prostredníctvom svojho advokáta označila vyšetrovanie za neopodstatnené a plánuje sa voči nemu odvolať.
VEĽKÁ BRITÁNIA: Referendum o osamostatnení sa Škótska od Veľkej Británie je za dverami a podpora takéhoto kroku medzi Škótmi narastá. Kľúčové referendum sa uskutoční o necelé tri týždne a prieskumy ukazujú, že za zachovanie 307 rokov trvajúcej politickej únie je už len mierna väčšina Škótov. Podľa ostatného prieskumu by sa v referende za nezávislosť Škótska od Británie vyslovilo 42 % ľudí, zatiaľ čo proti by hlasovalo 48 % obyvateľov. Po extrahovaní od tých voličov, ktorí zatiaľ nie sú rozhodnutí, by podľa prieskumu dopadlo referendum výsledkom 53:47 v prospech zachovania únie.
RUSKÁ FEDERÁCIA: Situácia za našimi východnými hranicami sa zostruje. Ukrajinský prezident Porošenko označil ruské kroky za priamu a otvorenú agresiu, ktorá zmenila situáciu v konfliktnej zóne. Európska únia na vývoj zareagovala pohrozením ďalšími sankciami, pričom Rusku udelila týždňové ultimátum. Podľa nemeckej kancelárky Merkelovej sú ďalšie sankcie voči Rusku nevyhnutné, hoci prinesú negatíva pre nemeckú ekonomiku. Sankcie by sa mali dotýkať zákazu nakupovania ruských štátnych dlhopisov, ale aj sprísnenia už existujúcich obmedzení zameraných na ruskú energetiku, finančný sektor a vojenský priemysel.
KOMODITY: Cena lieskových orechov na trhu závratne stúpa a maškrtníci tak majú po čase opäť hlavy v smútku. Až 70 % svetovej produkcie lieskovcov pochádza z Turecka a práve túto krajinu na jar postihli mrazy, ktoré zničili veľkú časť úrody. Cena lieskovcov sa od tohto obdobia zvýšila o cca dve tretiny. Doplatiť na to môže najmä spoločnosť vyrábajúca známu orieškovú nátierku. Do jej výroby vstupujú okrem lieskovcov aj kakao a palmový olej a všetky tieto ingrediencie majú v tomto roku tendenciu zdražovať.

5. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
5
35. týždeň 2014
Euro sa v auguste voči doláru oslabilo o – 2,2 %
Už v pondelok ráno euro prelomilo hladinu 1,3200 EURUSD a obchodovalo sa pod ňou po prvýkrát od septembra 2013. Euro sa tak voči doláru dostalo na takmer ročné minimum, pod čo sa podpisuje predovšetkým očakávané roztváranie nožníc medzi menovými politikami po oboch stranách Atlantiku. Spoločnej mene eurozóny nepomohli ani výsledky prieskumov Ifo z Nemecka, ktoré zaostali za očakávaniami. V pondelok sa do popredia dostali po článku v denníku FT špekulácie, že ECB zakročí proti stupňujúcej sa deflačnej hrozbe programom kvantitatívneho uvoľňovania. Tieto špekulácie nahrávali aj európskym akciovým indexom, ktoré si polepšili rádovo o dve percentá a tiež dlhopisom krajín európskeho jadra. Výnosy z nemeckých, ale aj belgických, fínskych, írskych či českých 2 – ročných dlhopisov sa dostali do záporného teritória. Oslabovanie eura voči doláru neustalo ani v utorok a spoločná mena eurozóny si voči zelenej bankovke pohoršila na nové 11 – mesačné minimum. Euro sa síce počas európskej seansy dokázalo vyštverať späť nad hladinu 1,3200 EURUSD, no vo večerných hodinách sa porúčalo nadol až na úroveň 1,3170 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon obchodovanie aj uzavrelo. Hoci euro v stredu zmazalo časť utorkových strát, stále sa držalo prevažne pod hladinou 1,3200 EURUSD, a teda v blízkosti svojich takmer ročných miním. Spoločnej mene eurozóny výraznejšie neuškodili ráno zverejnené zníženie spotrebiteľskej dôvery v Nemecku ani pokračujúce šumy o možnom kvantitatívnom uvoľňovaní v podaní ECB. Tie sa predstavitelia ECB snažili v podvečerných hodinách vyvrátiť, čím dopomohli euru krátkodobo aj nad hladinu 1,3200 EURUSD. Napokon ale spoločná mena eurozóny uzavrela obchodovanie tesne pod ňou. V okolí hladiny 1,3200 EURUSD sa euro obchodovalo aj vo štvrtok a v piatok dopoludnia. Zatiaľ čo sme my na Slovensku sviatkovali, na svetovom devízovom trhu sa neoddychovalo. V piatok popoludní si euro voči doláru pohoršilo pod hladinu 1,3150 EURUSD a zaknihovalo si tak nové ročné minimum po tom, ako čísla Eurostatu potvrdili ďalšie spomalenie cenového rastu v eurozóne. Na trhu sa tak opäť objavili špekulácie o tom, že ECB tento štvrtok predstaví svoju podobu kvantitatívneho uvoľňovania v záujme naštartovať infláciu. To ale zostáva skôr okrajovým názorom, väčšina trhu sa prikláňa k ponechaniu status quo. Mesiac august tak euru neprial, keď voči doláru oslabilo o – 2,2 %.
Vývoj kurzov mien nášho regiónu voči euru bol uplynulý týždeň zmiešaný. Česká koruna voči spoločnej mene eurozóny posilnila o pol percenta a dostala sa na úroveň 27,730 EURCZK. Výrazne sa tak vzdialila hladine 28 korún za euro, ktorú prelomila pred dvomi týždňami. Poľský zlotý voči euru strácal a za týždeň oslabil o – 0,4 % na piatkovú zatváraciu úroveň 4,2100 EURPLN. Podobné oslabenie si voči euru zaknihoval aj maďarský forint, ktorý sa zosunul na piatkovú úroveň 314,90 EURHUF.
Maďarská MNB sadzby nemenila, Poliaci by ich mohli znížiť
Maďarská centrálna banka MNB v utorok 26. augusta v súlade s očakávaniami ponechala svoju základnú úrokovú sadzbu bez zmeny na úrovni 2,10 %. V stanovisku po zasadnutí MNB uviedla, že na základe dostupných informácií zodpovedá aktuálna úroveň základnej úrokovej sadzby v Maďarsku strednodobému výhľadu cenovej stability a korešponduje s potrebami maďarskej ekonomiky. Tento týždeň zasadne hneď trojica bánk, ktorých rozhodnutia sledujeme. V stredu 3. septembra sa stretnú poľskí centrálni bankári v NBP, ktorí si už niekoľko týždňov pripravujú pôdu na uvoľnenie menovej politiky. Predpokladáme, že NBP zníži základnú úrokovú sadzbu celkom výrazne o – 0,50 p. b. na úroveň 2,00 % a opäť tak podlezie nastavenie sadzieb v Maďarsku. Dôvodom je predovšetkým inflačný vývoj v krajine a očakávané ekonomické spomalenie v súvislosti s ruskými sankciami. Vo štvrtok 4. septembra sa následne zídu predstavitelia britskej BoE, ktorí by základnú sadzbu mali ponechať bez zmeny na úrovni 0,50 %. Potvrdenie sadzieb na aktuálnej úrovni 0,15 % sa očakáva aj od ECB, ktorá zasadne rovnako vo štvrtok.
1,30
1,35
1,40
2-14
4-14
6-14
8-14
EURUSD
27,20
27,60
28,00
2-14
4-14
6-14
8-14
EURCZK
Zdroj: Bloomberg
0,79
0,82
0,85
2-14
4-14
6-14
8-14
EURGBP
100,0
103,0
106,0
2-14
4-14
6-14
8-14
USDJPY
0,00
0,50
1,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Vývoj na peňažnom trhu
1M EURIBOR
3M EURIBOR
12M EURIBOR
sadzba ECB
0,00
0,50
1,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Sadzby národných bánk vo svete
ECB
FED
BoE
0,00
1,50
3,00
2-14
4-14
6-14
8-14
%
Sadzby národných bánk V4
ECB
ČNB
NBP
MNB

6. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
6
35. týždeň 2014
August neprial ani rope Brent. Zlacnela počas neho o – 4,5 %.
Ropa Brent po týždňoch poklesov zaznamenala uplynulý týždeň zdraženie. V pondelok jej cena vzrástla na úroveň 102,65 USD za barel po tom, ako na trhu pretrvávali obavy z vývoja na Ukrajine a v Líbyi. V utorok však ropa Brent časť pondelkových ziskov zmazala a zlacnela na 102,50 USD za barel. V stredu sa karta opäť obrátila a severomorská ropná zmes si pripísala zdraženie na úroveň 102,72 dolárov za barel v dôsledku poklesu stavu zásob ropy v USA. Vo štvrtok opäť prevážil tlak na zlacňovanie a cena ropy Brent sa znížila na 102,46 USD za barel. Obchodovanie ako na hojdačke pokračovalo a v piatok ropa Brent zdražela na 103,19 USD za barel po správach o pravdepodobných ďalších sankciách EÚ voči Ruskej federácii. Za celý uplynulý týždeň tak napokon ropa Brent zdražela o 0,9 %, no mesiac august uzavrela lacnejšia o – 4,5 %.
Zlepšovanie nálady v slovenskej ekonomike v auguste ustalo
Nálada v našej ekonomike sa podľa prieskumov nepretržite zlepšovala 13 mesiacov v rade [s výnimkou januára a februára 2014, kedy hodnota indikátora stagnovala]. V auguste sa však tento trend zastavil a hodnotenie nálady zotrvalo na júlovej úrovni, t. j. 102,9 bodov. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR].
Zlepšenie ekonomického sentimentu bolo v auguste zaznamenané v oblastiach stavebníctva a maloobchodu. Naopak, v oblasti služieb, ale aj medzi spotrebiteľmi, sa v druhom prázdninovom mesiaci nálada zhoršila. Indikátor dôvery v priemysle sa v porovnaní s júlom nezmenil.
V porovnaní s vlaňajším augustom bola atmosféra v našej ekonomike lepšia o 13,1 bodu. Naďalej síce zaostávala za úrovňou svojho dlhodobého priemeru, avšak už iba o – 1,6 bodu.
90
100
110
120
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
8-14
Cena ropy Brent [v USD za barel]
Zdroj: Bloomberg
85
90
95
100
105
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
Indikátor ekonomického sentimentu v SR
Zdroj: ŠÚ SR

7. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
7
35. týždeň 2014
Ceny našich výrobcov boli v júli o – 2,8 % nižšie ako pred rokom
Počas uplynulého týždňa zverejnil ŠÚ SR júnový vývoj cien priemyselných výrobcov pre tuzemských odberateľov. V siedmom tohtoročnom mesiaci naši priemyselníci predávali svoje produkty prvým odberateľom o – 2,8 % lacnejšie ako pred rokom. K medziročnému poklesu cien tak prišlo už po pätnásty mesiac v rade. Zároveň však bol pokles priemyselných cien najmiernejším od tohtoročného marca.
Najvýraznejšie zlacnenie bolo evidované v dodávkach elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a to o – 5,9 %. V samotnej priemyselnej výrobe bol vykázaný pokles cien o – 1,1 %. V ťažbe a dobývaní a v dodávkach vody, čistenia, odvodu či odpadov ceny vzrástli zhodne o 1,3 %.
Pod júlový pokles cien v priemyselnej výrobe ako takej sa podpísali hlavne o – 2,6 % nižšie ceny elektrických zariadení. Naopak, o 2,6 % vzrástli ceny v oblasti výroby textilu, odevov, kože a kožených výrobkov. Mierny medziročný rast cien bol v júli zaznamenaný ešte v odvetviach výroby ostatných strojov a zariadení, drevených a papierových výrobkov a koksu a rafinovaných ropných produktov. Vo všetkých ostatných oblastiach bol v siedmom tohtoročnom mesiaci zaznamenaný pokles priemyselných cien.
-6
-4
-2
0
2
4
1-13
2-13
3-13
4-13
5-13
6-13
7-13
8-13
9-13
10-13
11-13
12-13
1-14
2-14
3-14
4-14
5-14
6-14
7-14
PPI
CPI
Ceny priemyselných výrobcov - PPI
%, r/r
Zdroj: ŠÚ SR

8. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
8
35. týždeň 2014
Rebríček týždňa:
Skúsenosti s prácou v zahraničí má pätina Slovákov
Niekto by najradšej prekročil hranice svojej domoviny len kvôli dovolenke, iní radi obúvajú „túlavé topánky“. A možnosť cestovať po svete je tak často aj dôležitým kritériom pri hľadaní zamestnania. Obyvatelia ktorých krajín najradšej cestujú za prácou či štúdiom do zahraničia? A v ktorých krajinách naopak nie je práca v zahraničí vôbec obľúbená? Odpovede priniesol prieskum Eurobarometer 417.
S prácou v zahraničí majú najviac skúseností Luxemburčania. Až 36 % z nich totiž uviedlo, že za hranicami svojej domoviny strávilo určitý čas práve kvôli pracovným povinnostiam. Kvôli práci okúsilo život v zahraničí aj 29 % Írov a približne štvrtina Švédov a Dánov.
V prípade občanov týchto krajín však určite nejde len o hľadanie si lepšie platenej práce. Dôvodom môže byť napríklad ochota ľudí cestovať za pracovnými skúsenosťami do zahraničia či politika tamojších spoločností orientovaná na vysielanie ľudí na takéto cesty. Dáni a Luxemburčania sú tými najlepšie zarábajúcimi obyvateľmi únie, ich priemerná hrubá mzda je približne 5 – násobne vyššia ako u nás. A na nízke mzdy sa nemôžu sťažovať ani Švédi. Platy v Írsku síce tiež nie sú najnižšie a väčšina Slovákov by takýto zárobok brala „všetkými desiatimi“, krajinu však trápi takmer 12 % – ná nezamestnanosť.
Najnižší podiel obyvateľov, ktorí majú skúsenosti s prácou v zahraničí, vykázali Grécko, Malta a taktiež Nemecko. Z týchto krajín vycestovala za prácou do zahraničia len približne desatina obyvateľov. Priemer za celú EÚ je na úrovni 16 %, a teda kvôli práci strávil určitý čas v zahraničí približne každý šiesty Európan.
Skúsenosti s prácou v zahraničí má takmer pätina Slovákov, čo je viac než priemer za celú európsku 28 – čku. Väčšina Slovákov pracujúcich v zahraničí si to pritom namierila hlavne do ostatných členských krajín EÚ. Slovensko trápi vysoká miera nezamestnanosti, pričom alarmujúca je hlavne nezamestnanosť mladých ľudí.
Chuť ľudí pracovať v zahraničí sa líši nielen podľa veku, ale aj vzdelania či pohlavia. Z hľadiska európskeho priemeru môžeme povedať, že najčastejšie cestujú za prácou do zahraničia vysokoškolsky vzdelaní muži vo veku do 39 rokov, ktorí sú podnikateľmi alebo zastávajú manažérske pozície.
Štúdium v zahraničí nie je na Slovensku ešte stále príliš rozšírené a za mnohými krajinami únie výrazne zaostávame. Skúsenosti so štúdiom za hranicami má totiž len 7 % Slovákov. Ani európsky priemer však nie je oveľa vyšší [8%]. Najvyšší podiel ľudí, ktorí študovali v zahraničí, vykázalo Luxembursko [až 44 %]. Nasledovali Cyprus, Švédsko či Dánsko [16 % až 22 %]. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko, kde v zahraničí študovali len 2 % obyvateľov.
Vzdelávacie kurzy či stáže za hranicami domoviny sú populárne opäť hlavne v Luxembursku [29 % obyvateľov] a najmenej obľúbené v Bulharsku a Portugalsku [len 3 % občanov].
% podiel obyvateľov, ktorí strávili nejaký čas v zahraničí krajina / dôvod práca štúdium vzdelávací kurz, stáž Luxembursko 36 44 29
Írsko
29
11
7 Švédsko 25 18 10
Dánsko
24
16
11 Estónsko 22 14 10
Poľsko
21
4
4 Litva 19 7 7
Lotyšsko
19
4
6 Holandsko 19 11 10
Rakúsko
19
7
9 Slovensko 19 7 9
V. Británia
19
12
5 Chorvátsko 18 8 4
Cyprus
17
22
15 EÚ 28 16 8 6
Belgicko
16
10
12 Bulharsko 16 2 3
Rumunsko
16
4
5 Slovinsko 16 7 5
Fínsko
16
13
11 Španielsko 15 9 4
Francúzsko
15
10
10 Portugalsko 14 5 3
ČR
12
5
6 Taliansko 12 10 4
Maďarsko
12
5
5 Nemecko 11 4 5
Malta
11
8
9 Grécko 10 8 6
Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurobarometer 417

9. ekonomický týždenník
ekonomický týždenník
9
35. týždeň 2014
Kalendár udalostí 36. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Maloobchodné tržby [3. september 2014], v %, r/r júl 2014 – – Hrubý domáci produkt [3. september 2014] v %, r/r, stále ceny 2. kvartál 2014 2,5 2,5 Priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva [3. september 2014] v EUR 2. kvartál 2014 836 – Nezamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl [3. september 2014] v % 2. kvartál 2014 – – Kľúčová sadzba Poľskej centrálnej banky NBP [3. september 2014], v % september 2014 2,00 [pokles o – 0,50 p. b.] 2,50 Kľúčová sadzba Európskej centrálnej banky ECB [4. september 2014], v % september 2014 0,15 [bez zmeny] 0,15 Kľúčová sadzba Britskej centrálnej banky BoE [4. september 2014], v % september 2014 0,50 [bez zmeny] 0,50
Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 4 Q 2013 2 Q 2014 3 Q 2014 2014 2015 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 1,5* 2,5* 2,2 2,3 3,1 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,5* – 0,1* 0,5 1,6 2,2 PPI [%, r/r] 1] 4] – 1,7* – 3,8* – 3,0 – 1,7 2,0 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 0,9* 2,3 2,0 2,0 – 0,8 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,50* 12,85* 12,78 12,99 12,76 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 695,3* 1 323,9* 890,0 3 827,0 4 460,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,37* 1,32 1,30 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,25* 0,15* 0,15 0,15 0,15 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,22* 0,10* 0,09 0,09 0,13
1] priemer za kvartál
2] ku koncu kvartálu
3] priemer za rok
4] ku koncu roka
5] kumulatív za kvartál
6] kumulatív za rok
* skutočnosť