Uploaded on

Nájdete tu informácie o zvyšovaní kvality cestovania, skvalitnení výstavby či rozvoji leteckej, vodnej a železničnej dopravy. Online nájdete aj na …

Nájdete tu informácie o zvyšovaní kvality cestovania, skvalitnení výstavby či rozvoji leteckej, vodnej a železničnej dopravy. Online nájdete aj na http://www.parlamentnykurier.sk/kur224a225-13/home.htm

  • Full Name Full Name Comment goes here.
    Are you sure you want to
    Your message goes here
    Be the first to comment
    Be the first to like this
No Downloads

Views

Total Views
560
On Slideshare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
0

Actions

Shares
Downloads
2
Comments
0
Likes
0

Embeds 0

No embeds

Report content

Flagged as inappropriate Flag as inappropriate
Flag as inappropriate

Select your reason for flagging this presentation as inappropriate.

Cancel
    No notes for slide

Transcript

  • 1. CCXXIV. – CCXXV. ČÍSLO 2013 Parlamentný Kuriér ČASOPIS Z NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY „Pre ideál demokratickej spoločnosti žijem, ale ak to bude nutné, som ochotný preň aj zomrieť.“ Nelson Mandela *18. 7. 1918 – † 5. 12. 2013 1993 2013 1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993
  • 2. CCXXIV. – CCXXV. číslo PARLAMENTNÝ KURIÉR časopis z Národnej rady Slovenskej republiky Mesačník, ročník XXI Vydavateľ: Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra, s.r.o. v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Adresa redakcie: Seberíniho 1, 821 03 Bratislava 2. Tel./fax: 02/54 414 544 e-mail: parkur@gtsmail.sk frantisek.nagy101@gmail.com (šéfredaktor) fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) http://www.parlamentnykurier.sk Registrované MK SR č. EV4085/10 ISSN 1335–0307 František Nagy Šéfredaktor: Redakcia: Anna Komová Róbert Kotian Zuzana Staníková Marta Tomašovičová Peter Zemaník Tibor Bastrnák Helena Mezenská Bibiána Obrimčáková Peter Osuský Ivan Štefanec Jana Žitňanská Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová madar224@gmail.com Generálny riaditeľ: František Nagy Asistentka riaditeľa: Magdaléna Horáková 0903 766 995 Redakčný kruh: Inzercia: 0903 715 585 Riaditeľ pre obchod a marketing: Marián Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492 Typo & lito: AppleStudio Tlač: WELTPRINT, Bratislava Grafická úprava: J. B. Design Fotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie Predplatné a objednávky na uverejnenie reklamy prijíma: Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra, s.r.o. poštový priečinok 814 01 Bratislava 1 Cena jedného výtlačku bez DPH 6,60 EuR Číslo účtu 2629002985/1100 DIČ SK2020399458 Foto na titulnej strane: Nelson Mandela Foto: TASR 2013 Obsah Predseda vlády sR V prvom roku aspoň 10 % (R. Fico) 2 slovensko-rakúska spolupráca 20 rokov pozitívnych správ a dobrého susedstva (Rozhovor s J. E. M. Wuketichom) 2 Ekonomika a obchodné vzťahy sú základom úspešného susedstva pre oboch 32 (Rozhovor s P. Sagmeisterom) slovenská energetika Otvorený slovenský trh je potrebné chrániť (Rozhovor s A. Kšiňanom) 5 Jednotné a prehľadné systémy uľahčujú prácu aj komunikáciu (Rozhovor s E. Haluškom) 8 10 Jednotný energetický trh je začarovaný kruh (Rozhovor s A. Dulebom) Ministerstvo hospodárstva sR Ekonomický rast potrebuje zodpovedné subjekty (Rozhovor s T. Malatinským) 6 Nová energetická politika SR musí reagovať na globálne výzvy (J. Petrovič) 9 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sR Najdôležitejšia je rovnováha medzi záujmom zamestnancov a zamestnávateľov 12 (Rozhovor s J. Richterom) Ministerstvo financií sR Kladivo na daňové úniky a podvody (Rozhovor s P. Kažimírom) 15 Aj bločková lotéria pomôže v boji proti daňovým podvodom (Rozhovor s F. Imreczem) 28 Ministerstvo školstva sR Nové trendy vo výchovno-vzdelávacom systéme (Rozhovor s D. Čaplovičom) 16 Veda a výskum 75 rokov Centra vedecko-technických informácií SR 17 Výročie sme oslávili Dňom otvorených dverí (CVTI SR) 18 Slovensko získalo 14,9 mil. eur z eurofondov na popularizáciu vedy (CVTI SR) 31 Ministerstvo zdravotníctva sR Program implementácie eHealth (Z. Zvolenská) 19 Je nutné posilniť postavenie a kompetencie všeobecných lekárov 21 (Rozhovor s M. Paluškovou) slovenské zdravotníctvo Štát by sa na zdravie nemal pozerať len cez vzorce (Rozhovor s Zs. Kajtorom) 20 Národná rada sR Výzvy v zdravotníctve (Rozhovor s R. Rašim a V. Novotným) 22 Taktovanie konsolidácie verejných financií 24 (Rozhovor s členmi Výboru NR SR pre financie a rozpočet) Finančná správa sR V očakávaní dobrých správ (Rozhovor s A. Marcinčinom) 28 ITaPa Informatizáciu čaká rok pravdy (L. Csicsola) 30 svet financií Nájomné bývanie na Slovensku je v plienkach... (Rozhovor s I. Bérešom) 33 Vláda sR Perspektíva smerovania rovná sa veľké investície (Rozhovor s Ľ. Vážnym) 34 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sR Aby sa na Slovensku zvyšovala úroveň cestovania (Rozhovor s J. Počiatkom) 36 Problém by mal byť vyriešený balíčkom zmien (Rozhovor s V. Stromčekom) 44 Je dôležité vytvoriť právny rámec na skvalitnenie výstavby (Rozhovor s F. Palkom) 45 Rozvoj leteckej a vodnej dopravy je v záujme Slovenska (Rozhovor s R. Valíčkovou) 53 Modernizácia nemôže obísť ani železnice (Rozhovor s J. Kubáčkom) 55 Záujem o verejnú dopravu trvá (Rozhovor s M. Halabicom) 57 Aj v poštových službách a elektronickej komunikácii sa zlepšuje kvalita 58 (Rozhovor s V. Podhorským) Konsolidácia pokračuje – rozpočty sa znižujú (Rozhovor s V. Šoltysovou) 60 Možnosti úspešného rozvoja treba využiť (Rozhovor s E. Szolgayovou) 61 Doprava na slovensku Príprava a výstavba dopravnej infraštruktúry potrebuje kontinuitu, systém a stabilitu 38 (Rozhovor s G. Koczkášom) Stav projektu jednotného európskeho neba v roku 2013 (LPS SR, a. s.) 40 Ambície ŽSR sú reálne (Rozhovor s Š. Hlinkom) 42 slovenské stavebníctvo Príbeh vzťahu a lásky k prírode, športu a lyžovaniu 47 Aj my sme svojím dielom prispeli k vytvoreniu kvalitných vzdelávacích priestorov 48 (Rozhovor s J. Hirnerom) Bude aj Bratislava mestom mrakodrapov? (Rozhovor s L. Lýsekom) 63 Stavebné firmy na Slovensku by sa opäť mohli nadýchnuť... (J. Vacek) 65 Kríza síce zlacnila projekty, ale zhoršila ich kvalitu (CEEC Research) 66 stavba roka 2013 Aj v kríze možno realizovať výnimočné stavby (Rozhovor s M. Brichtovou) 49 Kvartálna analýza slovenského stavebníctva Kvartálna analýza slovenského stavebníctva Q4/2013 (CEEC Research) 67 Štúdia slovenských projektových spoločností Štúdia slovenských projektových spoločností 2013 (CEEC Research) 71 Dialógy Hlavným problémom je nevedomosť o význame župy (Rozhovor s J. Baránkom) 73 Glosy – Poznámky – Eseje Nečakané župné divadlo (R. Kotian) 75 Parlamentný denník Zdravotná starostlivosť bola po celý čas riadne zabezpečená (R. Kotian) 77 www.parlamentnykurier.sk
  • 3. P r e d s e d a V l Á d Y s r V prvom roku aspoň 10 % Problematike výberu daní venuje vláda SR obrovskú pozornosť od prvého dňa svojho ustanovenia. Je to pre nás dôležitá téma, pretože každá krajina v Európe vrátane SR musela vynaložiť veľké konsolidačné úsilie, aby sme dosiahli ciele, ktoré sú dôležité na „urobenie poriadku“ vo verejných financiách. Darí sa nám, ale predovšetkým sa držíme zásady: o čo viac budeme bojovať proti podvodníkom v oblasti výberu daní, o čo viac budeme bojovať s trestnými činmi, ktoré sú páchané v daňovej oblasti, o čo viac takto zachránime peňazí, o to menej bude musieť vláda žiadať od podnikateľov, bánk, ľudí, aby sa zúčastňovali na konsolidácii verejných financií. Toto je pre nás rovnica, ktorú si veľmi ctíme, a aj preto oceňujem prácu, ktorá sa vykonáva na finančnej správe a ministerstve financií v oblasti boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Pred niekoľkými mesiacmi som informoval, že existujú odhady, o koľko naša krajina prichádza na podvodoch a daňových únikoch. Dali sme si cieľ, že by bolo veľmi dobré, keby sme v prvom roku aspoň 10 % z týchto daňových podvodov a únikov zastavili. Doteraz sa touto problematikou nikto nezaoberal. Stačí sa obzrieť na predchádzajúce roky a postaviť si otázku, či toto bola niekedy téma, ktorá bola prioritou vlády. Keď je konjunktúra, keď peniaze prichádzajú z hospodárskeho rastu, vtedy ako keby táto téma neexistovala, ale začala existovať v čase hospodárskej krízy. Dnes môžem s potešením konštatovať, že opatrenia, ktoré sme prijali v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom, prinášajú svoje ovocie. Ministerstvo financií a finančná správa predstavili plán ako bojovať proti daňovým podvodom a daňovým únikom, mal tri etapy. Boli to okamžité opatrenia, ktoré sa realizovali v roku 2012, tohtoročné opatrenia a pripravené sú aj opatrenia pre nasledujúci rok 2014, napr. elektronický výkaz v rámci DPH, to sú veci, ktoré si vyžadujú väčšiu prípravu. Keďže sme absolvovali celý rad pomerne tvrdých a vážnych opatrení, začala lepšie fungovať aj represia v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom, dnes môžeme prvý raz konštatovať, že náš plán, zachytiť 2 v úvode aspoň 10 %, sa podarilo naplniť. Ak si uvedomíme, že sa nám podarilo za posledné dva mesiace vybrať na daniach o 210 mil. eur viac ako sa plánovalo a keď urobíme rozbor tejto sumy počas celého roka, môžeme konštatovať, že na DPH, pokiaľ ide o daňové úniky, daňové podvody a zločiny, sa nám podarilo prvých 10 % zastaviť. Sú to veľmi veľké peniaze, keby sme ich neboli získali touto cestou, museli by byť v rámci konsolidácie získané inou formou, ktorá by sa dotýkala tých, čo riadne platia dane, chodia do roboty a plnia si svoje zákonné povinnosti. Oceňujem túto prácu ministerstva financií a finančnej správy a myslím si, že pracovníkov týchto inštitúcií treba motivovať, treba ich podporiť, pretože prinášajú štátu obrovské zdroje. Oceňujem, ako funguje daňová kobra a ďalšie nastavené opatrenia. Dnes sa z finančnej správy stáva uznávaný a rešpektovaný orgán, ľudia musia vedieť, že pokiaľ ide o dane a majú nejaké povinnosti, tak nemôžu klamať a nemôžu podvádzať, ako to v mnohých prípadoch je. Zaujímavá je aj skutočnosť, ako sa nám výrazne znížil počet vratiek v rámci DPH, aj to len nasvedčuje tomu, že podvodníci sa už boja prísť s hocijakou „hlúposťou“ na finančné úrady a žiadať od štátu peniaze naspäť. Výrazný je aj nárast DPH. Ak si uvedomíme, že hospodársky rast, konjunktúra, nie je až taká veľká, ani nárast domácej spotreby, čo by mohlo byť pripísané tomuto nárastu výberu DPH, tak môžeme s čistým svedomím tvrdiť, že sa nám podarilo dosiahnuť vládny cieľ. Začali sme prvý raz vážne bojovať proti daňovým únikom a daňovým podvodníkom a prináša to svoje ovocie. Chcem povedať aj všetkým neprajníkom, ktorí tvrdili, že ak zavedieme vyššiu daň pre právnické osoby z 19 na 23 %, že vyberieme menej peňazí, bolo to klamstvo. Na dani z príjmu právnických osôb sa v roku 2013 vyberie viac, najmä kvôli uvedenému zvýšeniu dane, čo sme urobili v rámci konsolidácie verejných financií. Nepotvrdzujú sa predpovede neprajníkov, že toto opatrenie nebude znamenať navýšenie príjmu do štátneho rozpočtu, že sa odvedie menej a že ide o návod pre podnikateľov ako ešte viac špekulovať s daňami ako doteraz. Aj to sú dôvody, prečo si vedenie a pracovníci finančnej správy zaslúžia veľké ocenenie a plnú podporu vlády SR, aj pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, možno niekedy aj nie príliš typické, ako je napr. bločková lotéria. ukazuje sa, že ako nástroj v boji proti daňovým únikom taktiež prináša výsledky.   K úmrtIu NelsoNa maNdelu S Nelsonom Mandelom ma spája osobný zážitok, keď som sa ako pozorovateľ zúčastnil na 1. slobodných demokratických voľbách v roku 1994, v ktorých jeho politická strana ANK dominantne zvíťazila a apartheid musel uvoľniť miesto ušľachtilej myšlienke ľudskej rovnoprávnosti. Atmosféra v tomto čase bola neuveriteľná a každá informácia o JAR vrátane tej najsmutnejšej – smrti Nelsona Mandelu ma vracia k spomienkam na rok 1994. Ako predseda vlády vyslovujem ľútosť, že svet stráca ďalšiu významnú osobnosť. Najbližší susedia sa, pravdepodobne, najlepšie poznajú. V živote to však býva často práve naopak. Aj preto nie je pozícia veľvyslanca Rakúskej republiky na Slovensku práve závideniahodná. Na prvý pohľad bezproblémové vzťahy, na prvý pohľad len pozitívne úlohy. Či to tak naozaj je, o tom sa J. E. Markus WukEtich, veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku, porozprával pre Parlamentný kuriér s Petrom Zemaníkom. Nedávno sme si pripomenuli 20 rokov vzájomných diplomatických vzťahov medzi Rakúskou republikou a slovenskou republikou. Čo považujete za najvýznamnejšie míľniky našich vzťahov a ako ich vnímate? ako ich vidíte? Kde sú naše silné, ale aj slabé miesta? Zdá sa, ako keby tieto vzťahy boli bezproblémové, už len kvôli tomu, že konečne existujeme v jednom spoločnom európskom priestore. Je to naozaj tak, alebo sa pod pokojným povrchom skrývajú nezodpovedané otázky? Nenazval by som ich bezproblémovými, ale excelentnými. Máme veľmi priateľské vzťahy, nadštandardne pestované. Vznikajú kontakty na všetkých úrovniach, často aj bez toho, aby sme o tom vedeli, čo je len potvrdením toho, ako dobre fungujú. Môžeme bez obavy povedať, že Slovensko a Rakúsko sú spojené nielen dejinami, alebo kultúrnymi tradíciami, ale stále viac aj nespočetnými osobnými vzťahmi a čoraz silnejším hospodárskym partnerstvom. Slovensko sa už prepracovalo k najdôležitejším desiatim exportérom do Rakúska, dokonca pred krajinami ako Belgicko, Španielsko alebo Švédsko. A naopak, Rakúsko je druhým najväčším investorom u vás – pôsobí tu viac ako dvetisíc rakúskych firiem, a tie patria k dôležitým zamestnávateľom na Slovensku – čo zvyšuje význam našich dobrých hospodárskych vzťahov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu prosperity vašej krajiny. Treba povedať, že takéto mimoriadne dobré hospodárske vzťahy sú výsledkom dlhoročného úsilia o obnovenie a nadviazanie tradičných kontaktov, ktoré umožnil pád železnej opony. Je viac ako symbolické, že prvou hlavou štátu, ktorá oficiálne navštívila samostatnú Slovenskú republiku, bol v roku 1993 vtedajší rakúsky prezident Thomas Klestil. Rakúske firmy boli medzi prvými, ktoré začali investovať na Slovensku a dnes zbierame ovocie dob-
  • 4. s l o V e N s K o - r a K ú s K a s P o l u P r Á C a 20 rokov pozitívnych správ a dobrého susedstva rých rozhodnutí. Samozrejme, že aj tieto vzťahy treba pestovať, ale obidve krajiny sú už, našťastie, v jednom európskom trhovom priestore. Máme spoločnú menu – euro – a tým sme si vytvorili veľmi dobré predpoklady, aby sa naše hospodárske vzťahy úspešne rozvíjali aj v budúcnosti. Je otázkou, ako silno sa na týchto vzťahoch prejaví globálna hospodárska situácia, ale podľa môjho názoru sa budú obchodné vzťahy a výmena tovarov medzi našimi krajinami aj naďalej dobre rozvíjať. Rakúske veľvyslanectvo sa nedávno presťahovalo do úplne nových priestorov, opustili ste symbolický Mozartov palác a ocitli ste sa v bezprostrednej blízkosti Grassalkovičovho paláca. Je v tom istá symbolika, ktorá by mohla podporiť význam a charakter našich vzťahov? Ak sa nad tým zamyslím z tohto aspektu, musím s vami súhlasiť. Krásne, historické priestory sme vymenili za nemenej pekné, ale úplne iného architektonického charakteru. Moderné, hrdé, funkčné, ktoré do istej miery odzrkadľujú dynamiku našich vzájomných vzťahov. V nedávnej minulosti rezonovala v slovenských i rakúskych médiách návšteva slovenského premiéra Roberta Fica v Rakúsku. aj to bola vizitka dobrých vzťahov. aké spoločné témy boli na programe dňa? Bola to veľmi dôležitá návšteva na najvyššej vládnej úrovni, ktorá bola spojená nielen s návštevou Viedne a stretnutím s kancelárom Rakúskej republiky Wernerom Faymannom, ale aj so stretnutím u rakúskeho prezidenta Heinza Fischera a slovenský premiér mal aj zaujímavú prednášku na Diplomatickej aka- démii, ktorá hodnotila 20 rokov našich diplomatických vzťahov. Za veľmi dôležité považujem, že návšteva mala pracovný charakter, pretože sa na všetkých stretnutiach hovorili o tom, ako využiť potenciál nášho susedstva a našich skvelých hospodárskych vzťahov. Témou rozhovorov boli predovšetkým infraštruktúrne projekty, na ktoré by sme spoločne mohli čerpať aj prostriedky z fondov Európskej únie v najbližšom plánovacom období 2014 – 2020. Na hospodárskom fóre, ktoré chcem v budúcom roku organizovať, budeme tieto témy ďalej rozpracúvať. Sme presvedčení o tom, že zlepšenie infraštruktúrneho prepojenia našich krajín, či už rozšírením diaľničnej siete, alebo výstavbou nového mosta na našich hraniciach, ako aj rozšírením a modernizáciou železničnej siete pomôže zdynamizovať naše hospodárske kontakty ešte intenzívnejšie. A nie je to len téma predĺženia plánovanej širokorozchodnej trate do Rakúska, ale aj mnohé ďalšie. Všetko sú to úvahy, ktoré potvrdia úspešnú históriu našich novodobých bilaterálnych vzťahov. Dalo by sa o takýchto projektoch hovoriť celé hodiny, ale chcel by som pri tejto príležitosti predsa len pripomenúť, že to ešte celkom nedávno nebolo také samozrejmé. V novembri sme si pripomenuli zásadné udalosti, ktorých výsledkom je aj to, že sa môžeme rozprávať o takýchto projektoch a bilaterálnej spolupráci. ale v tejto súvislosti mi nedá nespýtať sa, ako predovšetkým mladým ľuďom, ktorí nemajú inú skúsenosť, než tú, v ktorej teraz žijeme, pripomenúť, že to, čo ich obklopuje, nie je také samozrejmé, že o súčasné hodnoty treba stále a znovu zabojovať? Myslím si, že aj tu je predovšetkým nezastupiteľná úloha kultúry a umenia. Som presvedčený, že práve kultúra dokáže najlepšie sprostredkovať tie hodnoty, o ktoré ste vtedy bojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomínať, že viac ako 40 rokov umelého rozdelenia železnou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo, posunulo. To, čo tu predtým bolo, ľudská spolupatričnosť, porozumenie, zrazu zostalo na jednej i druhej strane železnej opony. Naše vzájomné spájanie a otváranie sa je preto určitý proces. A práve kultúra dokáže sprostredkovať pocit blízkosti a porozumenia a ľudia ho – našťastie – znovu nachádzajú. A je jedno, či sa to deje na regionálnej či lokálnej úrovni, ale práve vďaka dlhoročnému rozdeleniu máme čo dobiehať a spoznávať. A to je jednou z veľkých úloh veľvyslanectva, aby sme aj naším pričinením prispeli v diskusiách či priamom stretávaní sa slovenských či rakúskych osobností s mladými ľuďmi k sprostredkovaniu pocitov a skúseností, ktoré sú síce neprenosné, no môžu priblížiť to, čo mladí ľudia nezažili. A práve tak zrastáme stále viac spolu. Aj preto sme sa rozhodli podporiť a zorganizovať niekoľko veľmi zaujímavých programov a inštalácií v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Za všetky spomeniem otváraciu inštaláciu Tape, prekvapivo geniálny mobilný pavilón kultúry a umenia White noise od rakúskej skupiny architektov Soma Architekten, ktorá navrhla aj kórejský pavilón v rámci minuloročnej Svetovej výstavy v juhokórejskom Yeosu. White noise bol pôvodne navrhnutý pre Salzburské bienále 2011. V rámci našich aktivít nezabúdame, samozrejme, ani na iné slovenské regióny, pretože Rakúske kultúrne fórum, ako nositeľ a sprostredkovateľ našej kultúry a vzdelávacích aktivít, navštevuje nielen krajské mestá, ale predovšetkým univerzity a školy, aby najmä mladým ľuďom sprostredkoval nevšedné zážitky, ale aj také pragmatické pomôcky, ako knižnice, či podporu iného charakteru, aby sa mladí ešte dokonalejšie oboznámili s nemeckým jazykom. Ja sám veľmi často navštevujem univerzitnú pôdu s prednáškami najrozličnejšieho charakteru, a to mi umožňuje získať bezprostredný kontakt so zaujímavými ľuďmi a regiónmi Slovenska. Napriek tomu, že som tu už niekoľko rokov, mám toho ešte stále veľa pred sebou. a na záver: máte osobné motto, alebo túžbu, ktorú chcete v rámci svojej misie na slovensku splniť? Nuž, nenazýval by som to mottom, ale chcel by som pokračovať v rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov, čo dozaista vďaka ich vysokej úrovni nie je také ľahké. Mojím cieľom je ešte viac posilniť prezenciu Rakúska a jeho inštitúcií na Slovensku, rád by som im dal väčšiu váhu, viac publicity. 3
  • 5. TATRA GRAND RESIDENCE, Dunajská ul. Bratislava Hangár VIP HANDLING, Bratislava PF 2014 Ďakujeme obchodným partnerom za spoluprácu v roku 2013 Rozšírenie skladovej kapacity Nafta, Gajary Fakulta informácií a informačných technológií STU, Bratislava ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. je spoločnosť s viac ako 50-ročnou tradíciou v stavebnej výrobe, od roku 2004 súčasťou európskeho stavebného koncernu STRABAG. — dodávka a realizácia stavieb na kľúč — realizácia inžinierskych stavieb — výroba a montáž prefabrikovaných konštrukcií ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Mlynské nivy 61/A SK - 820 15 Bratislava Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 e-mail: zipp@strabag.com www.zipp.sk www.strabag.com
  • 6. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a V rámci integrovaného európskeho trhu a postupujúceho procesu obchodnej globalizácie zostáva SAG Elektrovod, a. s., spoľahlivou, stabilnou a konkurencieschopnou dodávateľskou firmou pôsobiacou v energetickom sektore. Pre klientov už takmer 65 rokov zabezpečuje široké spektrum služieb počnúc projekčnými prácami, cez výrobu a zabezpečenie dodávok, ich montáž, revíznu činnosť, opravy, údržbu, záručný a pozáručný servis až po poradenskú a konzultačnú činnosť. O potrebách energetického trhu fundovane hovorí generálny riaditeľ spoločnosti ing. Alexander kŠiŇAN. otvorený slovenský trh je potrebné chrániť V súčasnosti máte rozbehnutých niekoľko väčších zákaziek. ste jednou z mála spoločností pôsobiaca výrazne i mimo domáceho trhu, aká je momentálna situácia vo vašom aktívnom portfóliu z regionálneho hľadiska? Kto sú vaši kľúčoví zákazníci? Absolútnu prioritu medzi našimi zákazkami má domáci trh, avšak, samozrejme, zaujímavé sú pre nás aj zahraničné trhy. Našimi najväčšími zákazníkmi sú prevažne elektrické prenosové sústavy lokálnych štátov, a to v rôznych krajinách. Na českom trhu zrealizovala vlani naša spoločnosť najväčšiu časť svojich aktivít. Veľký dôraz kladieme na bezpečnosť a vysoké garancie, pričom najmä v severských krajinách, ktoré tvoria najväčšiu časť našich zahraničných aktivít, ide o projekty pomerne vysokých objemov. V súčasnosti sa podieľame na dvoch kľúčových rozsiahlych projektoch obnovy prenosovej sústavy vo Švédsku a v Nórsku. Za posledné roky sa legislatívne aj bezpečnostne sprísnil aj proces zákaziek prevádzkovateľov distribučných sietí. Naša spoločnosť sa týmto zmeneným nárokom musí vedieť flexibilne prispôsobiť. Staviame preto na komplexnosti služieb, kvalite, profesionalite, dlhodobej tradícii a orientácii na zákazníka, spočívajúcej v rýchlom nástupe a v okamžitých riešeniach jeho požiadaviek a potrieb. s postupne sa meniacim trhovým prostredím by mala prísť aj očakávaná zmena profilu služieb, najvýraznejšia asi v kvalitatívnej oblasti, a teda i z odbornej stránky. aké tendencie sledujete v tejto oblasti? Takmer všetci naši kľúčoví zákazníci sa aktívne zaoberajú vývojom vo väzbe na optimalizáciu, resp. bezpečnosť. Výsledky uplatňujú tak v oblasti materiálových komponentov, ako i samotných koncepcií systémov. Príkladom môže byť aktuálny trend „ohraňovaných“ alebo „zakružovaných“ elektrických stožiarov, ktoré sú testované a zavádzané našimi klientmi v relevantných klimatických a terénnych podmienkach. Práve „ohraňované“ stožiare sa ukázali ako vhodná súhra odolnosti, výkonnosti, ale aj precíznosti, čo sa môže zdať v rozpore s ich obrovskými rozmermi. Takáto koncepcia, ako sa dnes vo svete energetiky javí, sa zdá byť jedným z vhodných riešení do náročných a kritických geografických oblastí. Rôzne klimatické zmeny nás nútia zvyšovať odolnosť konštrukcie stožiarov, a v neposlednom rade k tomu prispieva aj obava z teroristických útokov. V posledných rokoch sme získali mimoriadne cenné skúsenosti v surových klimatických podmienkach za polárnym kruhom, kde sme neraz pracovali pre techniku v ťažko alebo vôbec neprístupných terénoch. Vyvinuli sme napríklad i koncepty protiteroristických stožiarov. V lavínových oblastiach Islandu sme sa zasa museli pri montáži stožiarov popasovať s prekonávaním skalných masívov s vysokým terénnym prevýšením. Našou výhodou je tiež výskum a vývoj v danej oblasti, ktorý nás posúva dopredu, a preto mu venujeme značnú pozornosť. Prečo je v čase, keď sa európske i svetové trhy prepájajú, dôležité podporovať najmä lokálny trh? Prepojenosťou energetického trhu sa každá krajina snaží prispôsobiť spoločnému záujmu v rámci priorít Európskej únie. S globalizovaným trhom a otvorenými hranicami má štát vo väzbe na lokálny trh a jeho usmerňovanie limitujúce možnosti v intenciách, ktoré umožňuje únia, resp. tzv. zásady globalizovaného trhu. Vytvára sa obrovský tlak na cenu, neraz na úkor kvality a stability v poskytovaní služieb. Sledujeme extrémy niektorých spolu- pracujúcich štátov únie, kde sa po privatizácii energetického sektora systém zdeštruoval a dnes sa ocitá na hranici bezpečnosti. Niektoré krajiny majú trh s energiami uzatvorený. Slovensko má naopak veľmi otvorený trh a z nášho pohľadu je dôležité chrániť si ho, či už sa to týka získavania možných zákaziek alebo zamestnanosti. Stáva sa, že zákazku vyhrá subjekt, ktorý v zahraničí nikdy nič rozsahovo podobné nerealizoval a jednoznačne nedokáže preukázať ani svoju odbornú a kapacitnú spôsobilosť. Energetika nie je podnikateľské pole pre každého, a už vôbec nie pre spoločnosti, ktoré vznikli „včera“. Zložitosť a zodpovednosť tohto odvetvia, ako i jeho kľúčová funkcia v hospodárstve, by mali ísť ruka v ruke s požiadavkami na dodávateľskú sféru. Štát si musí v tomto smere určiť priority. Ak chce krajina fungovať, musí mať istú lokálnu dodávateľskú základňu a starať sa o ňu. Jednoznačnými problémami sú v tejto nadväznosti možnosti výkonu dozorujúcej administratívy a takmer kontraproduktívne znenie zákona o verejnom obstarávaní. aké sú podľa vás hlavné riziká budúcnosti pre vašu spoločnosť a ako ste na ne pripravení? Hrozbou pre naše podnikanie je napríklad obmedzený domáci trh, kde, samozrejme, výkyvy podobné nedávnemu obdobiu môžu mať na lokálnu spoločnosť fatálny účinok. Našťastie, naše aktivity sa snažíme aspoň sčasti diverzifikovať a orientovať sa aj na zahraničie. Našou výzvou je ustať danú situáciu tak, aby sme neutrpeli straty, ktoré by nás mohli oslabiť. O kvalitu sa musíme neustále usilovať a posúvať ju ďalším generáciám, a pritom ekonomicky zaistiť fungovanie firmy, ktorá v lokálnom systéme zabezpečuje stabilitu prevádzkového systému. Naďalej sa budeme orientovať najmä na škandinávske krajiny, kde sú šance na úspech vďaka minimálnej úrovni korupcie pomerne reálne. Dôležité je investovať a nebáť sa nových výziev. Napríklad realizovanie zákaziek na Islande bolo príkladom toho, ako a kde môžeme uspieť. usilovne pracujeme na tom, aby sme v rámci integrovaného európskeho trhu boli konštantne spoľahlivou, stabilnou a konkurencieschopnou dodávateľskou firmou v energetickom sektore. Budúci rok bude mať táto snaha už 65 rokov. 5
  • 7. m I N I s t e r s t V o H o s P o d Á r s t V a s r Ako zodpovedný projektant geodet pôsobil v rokoch 1983 až 1986 v Stavoprojekte Bratislava. Neskôr v rokoch 1986 až 1998 v Elektrovode Bratislava prešiel funkciami stavbyvedúci, vedúci oddelenia ekonomiky divízie vedení, vedúci útvarov zahraničného obchodu a vyššieho dodávateľa. Od roku 1998 do 1999 bol vedúcim organizačnej zložky v ELcON, o. z., Praha. Ako riaditeľ divízie pôsobil v rokoch 1999 až 2000 vo VÚJE trnava, a. s. V marci 2000 sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Elektrovod holding, a. s., Bratislava. V máji roku 2000 sa stal druhým viceprezidentom ZZES (Zväz zamestnávateľov energetiky), 24. apríla 2003 sa stal prezidentom ZZES. Od 4. apríla 2012 je ministrom hospodárstva vo vláde Slovenskej republiky. ing. tomáš MALAtiNSkÝ odpovedal na niekoľko otázok pre Parlamentný kuriér. ekonomický rast potrebuje zodpovedné subjekty Vaša podnikateľská skúsenosť a dlhoročná znalosť podnikateľského prostredia je bezpochyby kvalifikačnou výhodou pre post, ktorý zastávate. Potvrdili sa vaše skúsenosti s analýzami, ktoré o slovenskom hospodárstve a jeho ekonomike existujú doma i v zahraničí? Slovenská republika patrí v rámci Európskej únie k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám. Hrubý domáci produkt na obyvateľa vzrástol v roku 2012 na 73 %. Rýchlosť rastu bola vyššia ako v ostatných nových členských krajinách EÚ. Na tvorbe slovenského HDP má najväčší 30 % podiel priemysel. Ten patrí k ťahúňom celej slovenskej ekonomiky. A ani v období celosvetovej krízy nestratil svoje konkurenčné výhody. Takže rastový potenciál Slovenska v prvom rade závisí od tohto segmentu hospodárstva. Základným pilierom rozvojového potenciálu priemyslu na Slovensku je automobilová výroba. Tá v minulom roku zaznamenala mimoriadny rast. Na Slovensku bolo v roku 2012 celkovo vyrobených 926 555 automobilov. To je v prepočte 171 automobilov na tisíc obyvateľov. A v tomto roku očakávame podobné a možno aj lepšie čísla. Treba tiež zdôrazniť, že Slovensko je otvorená ekonomika, ktorej konkurenčná schopnosť je výrazne závislá od predaja tovarov do zahraničia a posledné roky si udržuje kladné saldo zahraničného obchodu. Obchodná bilancia zahraničného obchodu Slovenska v minulom roku dosiahla 3 609,2 mil. €. Je to najvyššia hodnota v doterajšej histórii Slovenskej republiky. Prispela k tomu nielen vyššia dynamika vývozu tovaru v roku 2012 oproti dynamike dovozu, ale tiež nárast vývozu automobilov a elektroniky. Slovenský obchod zaznamenal mimoriadny úspech v období, kedy v dôsledku aktuálnej ekonomickej krízy slovenská ekonomika v roku 2012 rástla pomalším tempom oproti roku 2011. Vážení exportéri, správne ste pochopili krízu ako výzvu a svoje produkty ste uplatnili na tretích trhoch. Najväčší nárast v roku 2012 zaznamenal vývoz do krajín Európy mimo EÚ27, Afriky, Ázie a Ameriky. 6
  • 8. m I N I s t e r s t V o situácia, v ktorej sa nachádza európske hospodárstvo stále nie je dokonale optimistická. Náznaky rastu, a tým aj skončenia krízových časov, sa objavujú síce čoraz pravidelnejšie, ale aj predpovede analytikov sú skôr opatrné. Napriek tomu sa o našej ekonomike hovorí skôr optimisticky a aj predpovede na nasledujúci rok sú prorastové. Vaším cieľom a úsilím je, aby sa slovenský priemysel zameral aj na iné atribúty, ako len na udržanie dobrých čísiel. aké sú to? Napriek dobrým výsledkom slovenská priemyselná výroba potrebuje výrazne inovovať tak, aby sa v prvom rade zvýšilo zhodnotenie materiálov a energií. Najväčšou výzvou v oblasti inovácii, pred ktorou Slovensko i celá EÚ stojí, je slabá orientácia na využitie výsledkov výskumu a vývoja a ich následné pretvorenie do nových ekonomických a spoločenských hodnôt. Veda, výskum a inovácie patria, podľa nášho názoru, k rozhodujúcim predpokladom ďalšieho rozvoja a rastu. Veď iba pomocou inovácií môžu podniky neustále napredovať a udržovať si svoje postavenie v rámci trhu. V programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky deklarovala, že presadí hospodársku politiku ako hlavný nástroj na podporu rastu a rozvoja slovenskej ekonomiky. Medzi kľúčové hospodárske priority programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky patrí najmä podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Dosiahnuť tento cieľ pomáha aj Návrh opatrení v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, ktorý vláda SR schválila 15. mája tohto roka. Materiál obsahuje viac ako 100 opatrení na podporu hospodárskeho rastu Slovenska, ktoré využijú existujúce zdroje jednotlivých rezortov. Súbor opatrení zároveň predstavuje komplexne koncipovaný rozvojový plán z krátkodobého, resp. strednodobého a dlhodobého hľadiska, vrátane vypracovania harmonogramu a kontroly účinnosti. Prorastové opatrenia sú v súlade s hospodárskymi prioritami programového vyhlásenia vlády a z vecného hľadiska korešpondujú s Víziou a stratégiou rozvoja slovenskej spoločnosti. Mohli by ste byť konkrétny, ktoré možnosti a ich realizácia by mali byť najviac v pozornosti? Opatrenia boli schválené v šiestich oblastiach. Tou prvou sú opatrenia súvisiace s podporou podnikania a investícií, kde by mal byť napríklad zriadený slovenský fond na podporu rastu alebo by sa mali zlepšiť podmienky pre malé a stredné podniky lepším využitím prístupu k financovaniu rizikového štádia podnikania. Chceme sa zamerať najmä na aktivizáciu kapitálového trhu, stratégiu znižovania regulačnej zaťaženosti podnikania či zvýšenie právnej istoty podnikateľov. V oblasti podpory zamestnanosti máme pripravené programy na podporu zamestnávania mladých, na podporu udržania pracovných miest alebo program zamestnávania znevýhodnených a dlhodobo nezamestnaných. Potom je to efektívna činnosť verejnej správy a efektívna správa finančných aktív štátu, kde ide napríklad o jednotnú správu štátnych nehnuteľností, o reformu verejnej správy za- H o s P o d Á r s t V a s r meranú na dosiahnutie vyššej efektivity, výkonnosti a transparentnosti známu pod skratkou ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) alebo o boj proti daňovým podvodom a únikom. Opatrenia súvisiace s podporou školstva, vedy a výskumu sú zamerané napríklad na budovanie univerzitných parkov a akademických centier, rozvoj stredného školstva alebo podporu odborného vzdelávania. Ďalej v opatreniach smerujúcich k včasnému spusteniu veľkých infraštruktúrnych projektov by sme chceli smerovať verejné investície do rozvoja siete diaľnic a rýchlostných ciest, modernizácie a výstavby celoštátnej, resp. regionálnej dopravnej a technickej infraštruktúry, podpory obnovy bytových budov a podobne. Prioritná oblasť č. 6 je venovaná opatreniam na podporu exportu. Zámerom je diverzifikácia exportu uzatváraním nových dohôd o voľnom obchode, podpora exportnej výkonnosti SR zapojením slovenských subjektov do medzivládnych a medzirezortných komisií, podpora medzinárodnej propagácie slovenských firiem či zriadenie zahraničných zastúpení Slovenskej agentúry pre rozvoj investícii a obchodu. rok tak, aby kládli ešte väčší dôraz na presadzovanie Vašich záujmov. Opatrenia sme začlenili do širšieho rámca pripravovanej Stratégie vonkajších ekonomických vzťahov Slovenskej republiky na obdobie 2014 – 2020. Aj tá už bola prerokovaná v Rade vlády SR na podporu exportu a investícií, ako aj v Hospodárskej a sociálnej rade SR. Stratégia má predovšetkým za cieľ určiť smerovanie proexportnej politiky v nasledujúcich rokoch. Osobitnú pozornosť stratégia venuje stredne veľkým a veľkým exportérom. už v priebehu budúceho roka plánujeme vytvorenie systému pre podporu veľkých exportných projektov a vyššiu angažovanosť predstaviteľov štátnej správy pri presadzovaní exportných záujmov. Stratégia bola vypracovaná aj v súčinnosti s predstaviteľmi podnikateľskej sféry, zastúpenej Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovou úniou zamestnávateľov a Klubom 500. Dovoľte mi i touto cestou vyjadriť poďakovanie za ich cenné vstupy a podnety a zároveň vyjadriť aj presvedčenie, že takto vypracovaná stratégia nájde uplatnenie v širších radoch podnikateľskej obce. slovenské firmy už neraz v zahraničí úspešne dokázali svoju konkurencieschopnosť. Napriek tomu sa náš export nerozvíja až tak dynamicky, ako by sme si to želali. O ekonomickej diplomacii sa tiež vedú polemiky a nie vždy funguje optimálne. Čo môže váš rezort urobiť pre to, aby sa podmienky pre export slovenských produktov slovenských firiem zlepšili? Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí už prijalo opatrenia k zefektívneniu organizácie oficiálnych účastí na veľtrhoch v zahraničí, ako aj organizácie medzivládnych a zmiešaných komisií pre hospodársku spoluprácu. Koncepčné dokumenty k obom témam boli schválené na ostatných dvoch zasadnutiach Rady vlády Slovenskej republiky na podporu exportu a investícií. Verím, že tieto nástroje – aj veľtrhy aj zmiešané komisie – sa nám podarí nastaviť už budúci aj keď sa zvykne hovoriť, že na všetko sú nevyhnutné v prvom rade peniaze, existujú nástroje, činy alebo možnosti, ako zefektívniť fungovanie nielen jednotlivých častí budovaného systému, ale fungovanie priemyslu ako celku. ako si predstavujete komunikáciu s podnikateľským prostredím na zlepšenie exportu? Nevyhnutným a neoceniteľným vstupom na zefektívnenie fungovania celého systému je napríklad aj spätná väzba od exportérov, ktorá bude systémovo zohľadnená v plánovanej revízii stratégie Bielou knihou proexportnej politiky v roku 2017. Preto mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že sa nám spoločnými silami podarí zvýšiť exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky. Zároveň – v tomto predvianočnom čase – chcem všetkým zaželať príjemné prežitie nadchádzajúcich sviatkov a úspešný rok 2014. 7
  • 9. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a Podnikateľské prostredie slovenskej energetiky podlieha neustálym zmenám. V súčasnom hektickom období slovenskej energetiky, keď od 1. januára 2014 má tento trh začať fungovať podľa nových pravidiel, sa spoločnosť sféra, a. s., podieľa na prácach a produkcii najvýznamnejších riešení, ako je budovanie systémov centrálneho zberu meraných údajov, centrálnej fakturácie a nového spôsobu zúčtovania odchýlok. O tom, čo nás už v najbližších dňoch v tejto oblasti čaká, odpovedal na otázky Parlamentného kuriéra generálny riaditeľ spoločnosti sféra, a. s., RNDr. Eduard hALuŠkA, cSc. Jednotné a prehľadné systémy uľahčujú prácu aj komunikáciu lančnej skupiny, prerušení distribúcie a podobne. Systém bude poskytovať štatistické údaje jednotne pre ÚRSO a MH SR. Od januára 2014 má vstúpiť do platnosti novela vyhlášky ÚRsO 24/2013 Z. z. o pravidlách trhu s elektrinou a plynom. Čo dôležité prináša z vášho pohľadu? V riešení problémov energetického trhu je sféra, a. s., už viac než 20 rokov významným partnerom radu spoločností, ktoré v sektore energetiky podnikajú. Vyhláška precízne definuje podmienky v oblasti, ktorú upravila už novela č.142/2010 Z.z. zákona o energetike z marca 2010 a samozrejme nové znenie Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zo septembra 2012. Zmeny sa dotknú aj štátnej spoločnosti OTKE, a. s., ktorá má legislatívnu povinnosť od 1. januára 2014 realizovať centrálny zber nameraných údajov v súčinnosti s prevádzkovateľmi sústav a výrobcami elektriny. Na prvotnom naplnení databázy informačného systému XMtrade®/ISOM (Informačný Systém Operátora Meraní) aktívne pracujeme už od júla. Vyše 2 000 výrobcov a prevádzkovateľov sústav, ktorí majú so spoločnosťou OKTE, a. s., uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní údajov, priebežne poskytuje stanovené údaje do nami dodaného a spravovaného informačného systému ISOM. OKTE, a. s., tieto údaje postupne vyhodnocuje tak, aby od januára spustila do produkcie 8 nový systém zúčtovania odchýlok už s vlastnými agregovanými údajmi, ako aj stanovenú centrálnu fakturáciu poplatkov za prevádzkovanie systému a systémové služby. V čom sú výhody centrálneho zberu meraných údajov? Doteraz boli merané údaje fragmentované, pretože každý prevádzkovateľ sústavy spravoval údaje za svoju sústavu len vo vlastnom informačnom systéme, a tam vykonával agregáciu podľa bilančných skupín. Centrálnym zberom údajov dochádza k zjednoteniu vyhodnotenia nameraných údajov, čím sa zvýši transparentnosť a zjednodušia sa procesy na trhu s elektrinou. Samotnú agregáciu údajov pre potreby zúčtovania odchýlok už bude jednotne vykonávať OKTE, a. s., a to systémom XMtrade®/ISOM, ktorý zároveň poskytne priamu väzbu medzi agregátom nameraných údajov subjektu zúčtovania a jednotlivými meraniami na úrovni odberných a odovzdávacích miest. To účastníkom trhu priamo zlepší identifikáciu problémov pri reklamáciách a zvýši efektivitu ich riešenia. Okrem toho budú v systéme jednotne dostupné aj informácie o odberných a odovzdávacích miestach, o vykonaných zmenách dodávateľa a bi- V ktorých oblastiach energetiky ste najviac nápomocní? S významnými českými a slovenskými podnikmi v energetike spolupracuje sféra, a. s., už od svojho založenia v roku 1992. No liberalizácia trhov s energiami, neskôr európska legislatíva a tomu zodpovedajúce procesy, priniesli významné výzvy z pohľadu potrieb spoločností na trhu, pričom pribudlo množstvo nových podnikajúcich subjektov. Poznáme dôkladne nielen energetické podnikateľské prostredie, ale predovšetkým slovenskú a európsku legislatívu, ktorá priamo vplýva aj na našu prácu, určuje architektúru IT riešení a rozsah ich funkčností. Preto sa dlhodobo profilujeme aj ako konzultačná spoločnosť. Naši zamestnanci majú interdisciplinárne znalosti a schopnosti aplikovať poznatky v jednotlivých projektoch, čo bolo určujúce práve v začiatkoch prepojenia trhov s elektrinou Českej republiky a Slovenskej republiky a následne i Maďarska. V týchto procesoch sme boli významným hráčom. Prvým úspechom v oblasti integrácie trhov s elektrinou v regióne bolo prepojenie českej a slovenskej obchodnej zóny v roku 2009, ktoré prinieslo významné zvýšenie likvidity denného trhu a zoptimalizovalo prideľovanie cezhraničných kapacít. Objednávky na nákup a predaj elektriny zadávali účastníci trhu prostredníctvom svojich lokálnych organizátorov trhu, ktorí zabezpečili sumarizované párovanie objednávok spolu s prideľovaním cezhraničných kapacít a generovaním optimálnej ceny. Produkt XMtrade®/ISOT (Informačný Systém Organizátora Trhu), dodala sféra, a. s., pričom sa dodnes prevádzkuje a ďalej rozširuje. Nasledoval druhý medzinárodný projekt pripojenia maďarskej zóny k zjednotenému trhu Česka a Slovenska. Spojenie sa stalo realitou 11. septembra 2012 a v súčasnosti pokračuje úsilie na integrácii aj s rumunskými partnermi. V spoločnosti Duslo, a. s., ste implementovali softvér na správu a údržbu majetku. Čo riešenie zabezpečuje a prečo je vlastne dôležité? Mnohé spoločnosti bojujú s problémami
  • 10. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a pri efektívnej správe vlastného technologického majetku a plánovaní a riadení jeho údržby. Mnohé technologické a výrobné zariadenia boli budované ešte v čase, keď nefungovali elektronické systémy a nebola prakticky žiadna elektronická dokumentácia. Podklady na správu majetku boli iba v papierovej forme neúplných a zastaraných pasportizačných listov, pričom počas údržby sa len vo výnimočných prípadoch robili štruktúrované záznamy a aktualizácie. Celý rad kľúčových informácií mal vo svojej pamäti iba zamestnanec. Je preto logické, že pri práci s takouto dokumentáciou sa často vyskytujú problémy v hľadaní a zisťovaní skutkového stavu. Triviálne, ale dodnes často platné konštatovanie. Poskytujeme profesionálne riešenia, ktoré prinášajú používateľom významnú a dlhodobú pomoc v efektívnejšej správe a údržbe zariadení s priamymi a merateľnými ekonomickými efektmi. Produkt XMatik®.NET na budovanie technických informačných systémov správy a údržby je určený pre rôznorodé typy podnikov, organizácií a inštitúcií. Po dvadsiatich rokoch neustáleho rozvoja s takými gigantmi, ako spoločnosť Slovnaft, a. s., je k dispozícii jeho vyzretá verzia. Môžeme smelo uviesť, že v oblasti správy, prevádzky a údržby zariadení technologických celkov patríme na Slovensku medzi špičku. Preto pred rokmi prišlo aj Duslo, a. s. Odborná verejnosť prejavuje záujem vzdelávať sa v aktuálnej legislatíve z pohľadu praxe. Čo ponúkate v tejto oblasti? Úroveň vzdelania a vedomostí zamestnancov je jednou z podmienok úspešnosti na trhu, a to najmä v turbulentnom období neustálych zmien v podnikateľskom prostredí. Za roky organizovania vzdelávacích akcií sme vybudovali tím odborných lektorov s vynikajúcimi výsledkami. Priebežne organizujeme semináre zamerané na problematiku spotrebných daní, prevádzkovateľov MDS, denného trhu a zúčtovania odchýlok, zákona o energetike, zákona o regulácii alebo nové pravidlá fungovania trhu s elektrinou a plynom, či verejné obstarávanie energií. Teší nás stále rastúca účasť a niektoré semináre opakujeme, aby sme uspokojili záujem. Mimoriadny záujem je o konferenciu ENERGOFÓRuM®, zameranú na zmeny a udalosti ovplyvňujúce energetické podnikateľské prostredie u nás a v Európe. Po ôsmich rokoch sme ju rozdelili na ENERGOFÓRuM® – plyn a ENERGOFÓRuM® – elektrina. Ich organizácii a odbornému zameraniu venujeme mimoriadnu pozornosť. Ešte nedozneli ohlasy na konferenciu ENERGOFÓRuM® 2013 – elektrina, ktorá sa konala v októbri, a už pripravujeme deviaty ročník oboch konferencií pre rok 2014. Vlastná konferencia a podnety od účastníkov, kontakt s odborníkmi sú pre nás nezastupiteľným zdrojom námetov na naše vlastné zlepšovanie, zlepšovanie produktov, a tiež formuláciu tém na uskutočnenie nových vzdelávacích akcií. Som rád, že sme na špici vlny, ktorá sa, symbolicky povedané, valí a určite zmetie nepripravených – my to nie sme. Nová energetická politika sr musí reagovať na globálne výzvy „Región strednej Európy je závislý od dodávok primárnych energetických zdrojov. V kontexte energetickej bezpečnosti má pre Slovensko nezastupiteľný význam jadrová energia,“ vyhlásil Ján Petrovič (Mh SR) na Stredoeurópskej konferencii o energetike v Bratislave. Rezort hospodárstva v súčasnosti pracuje na novom návrhu energetickej politiky. V procese tvorby sa okrem iného vychádza z odporúčaní Európskej komisie, ako aj Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Slovensko sa okrem závislosti od primárnych energetických zdrojov bude musieť vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien, vysokou energetickou náročnosťou priemyslu či potrebou nahradiť odstavené zdroje na výrobu elektriny. Čakajú nás rozhodnutia vo vzťahu k využívaniu jadrovej energie alebo efektívneho nastavenia podpory obnoviteľných zdrojov. Dôležité bude tiež, aká bude výška cien energií a vplyvy na hospodársky rast a konkurencieschopnosť. K zvyšovaniu energetickej bezpečnosti prispieva využívanie domácich energetických zdrojov. V slovenskom kontexte ide najmä o uhlie, ale predovšetkým obnoviteľné zdroje energie. Veľký potenciál na našom území má biomasa a hydroenergia. Do roku 2020 sa Slovensko zaviazalo zvýšiť podiel OZE na konečnej spotrebe na úroveň viac než 14 % a tento cieľ sa podľa generálneho riaditeľa Jána Petroviča podarí naplniť. seVeroJužNý KorIdor aKo INfraštruKtúrNa PrIorIta Ako ďalej uviedol, rezort hospodárstva začal s prípravou 3. akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016. Dosiahnuť indikatívne ciele, ktoré sú ukotvené v strategických dokumentoch SR a v legislatíve EÚ, nie je možné bez adekvátnej energetickej infraštruktúry. Z pohľadu SR má zásadný význam vybudovanie severojužného koridoru plynárenských a elektrizačných prepojení. Aktuálne sa buduje plynárenské prepojenie s Maďarskom. V procese prípravy je tiež interkonektor plynárenských sústav Poľska a Slovenska. Od posilnenia cezhraničných prepojení sa podľa Jána Petroviča očakáva, že zvýšia bezpečnosť dodávok, zvýšia likviditu a zlepšia konkurenčné prostredie na trhu. Vývoj týchto ukazovateľov sa môže premietnuť do tlaku na nižšie ceny pre zákazníka. Okrem rozvoja infraštruktúry má integrácia trhov EÚ aj legislatívny a obchodný rozmer. Aktuálne sa pripravuje memorandum o porozumení krajín V4, ktorého cieľom je vznik fóra na integráciu trhu s plynom. Existencia takejto inštitúcie by vytvárala priestor na hľadanie riešení, ako harmo- nizovať prístup k sieťovým predpisom a odstrániť prekážky na vytvorenie integrovaného visegrádskeho trhu. marKet CouPlING sPlNIl očaKÁVaNIa Prepojenie trhu s elektrinou medzi Českom, Slovenskom a Maďarskom splnilo podľa Petroviča očakávania, ktoré zúčastnené strany do projektu vkladali. Market coupling viedol k zníženiu cien a zvýšeniu objemu zobchodovanej elektriny. Regionálne integrácie sú základom na budúce vytvorenie jednotného trhu EÚ s energiami. V kontexte bezpečnosti dodávok má pre Slovensko nezastupiteľné miesto jadrová energia. Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií je bez ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky dosiahnuteľné len pri neakceptovateľne vysokých nákladoch, vyhlásil Ján Petrovič. Príspevok odznel počas prvého dňa Stredoeurópskej konferencie o energetike (cEEc) organizovanej 25. a 26. novembra 2013 v Bratislave. Organizátorom je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) a Európska komisia. 9
  • 11. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a Siedma výročná energetická konferencia Energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť strednej Európy priniesla 24. – 26. novembra 2013 pod záštitou ministra hospodárstva SR tomáša Malatinského a ministra obchodu a priemyslu Českej republiky Jiřího cieńciała nové pohľady na kľúčové otázky energetiky vrátane implementácie infraštruktúrnych projektov, harmonizácie národných regulačných politík a vývin trhu s energetickými komoditami. Podarilo sa účastníkom konferencie prispieť k hľadaniu lepších riešení pre energetickú politiku EÚ a krajín strednej Európy? Detaily o podujatí a témach, ktoré netreba prehliadať, prináša interview s Alexandrom DuLEBOM, riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Jednotný energetický trh je začarovaný kruh Čo zaujímavé priniesla konferencia? Počas 6 hlavných a 3 večerných panelov sa diskutovalo o deviatich rôznych témach – hoci v podstate išlo o dve témy. Prvá téma a prvý deň konferencie boli venované formovaniu regionálneho energetického trhu v rámci strednej Európy s elektrinou a plynom. Mali sme panel, ktorý predstavoval pohľad regulátorov. Harmonizácia regulačných politík je absolútne kľúčová, aby regionálny trh vlastne mohol vzniknúť. Druhý panel bol pohľad operátorov plynárenských sústav. Tretí panel pohľad operátorov elektrizačných prenosových sústav. Teda rôzne uhly pohľadu tých, od ktorých závisí regulácia a harmonizácia tejto politiky, a zároveň pohľad tých, ktorí to realizujú, čiže aké majú skúsenosti, kde sú problémy, kde sú výzvy. Bol to aj zámer, mať prvý deň takúto debatu. ako po konferencii hodnotíte súčasné investičné prostredie a regulačnú politiku na trhu s elektrinou? Kľúčová téma druhého dňa konferencie bola konkurencieschopnosť ekonomík EÚ, ale aj konkurencieschopnosť podnikov, pretože hovoríme, že energetika je krvou ekonomiky. No a predbežný záver je, môžem povedať, že politika je naozaj krvou energetiky. Pretože tak, ako máme momentálne nastavené investičné prostredie, povedzme vo výrobných kapacitách, napríklad nové prevádzky pre výrobu elektriny, pri terajšom regulačnom nastavení vlastne nie sú možné. Ilustrujem 10 príkladom: keď je teraz napríklad na trhu cena MWh zhruba 40 €, v podstate všetky investície do väčších nových prevádzok sú stratové pri cene nižšej ako zhruba 70 € za MWh. Stoja nám Malženice, predražujú sa Mochovce a je paradox, že na jednej strane máme na Slovensku najlacnejšiu elektrinu v súčasnosti z existujúcich starých jadrových reaktorov, ale investície do nových sú pri terajšej situácii na trhu a regulačnej politike, ktorú máme, jednoducho nemožné. Je otázka času, dokedy EÚ, podľa môjho názoru a myslím, že to bola aj zhoda v rámci jadrového panelu, bude musieť prehodnotiť regulačnú politiku zásadným spôsobom, pretože v súčasnosti máme absolútne deformované prostredie z hľadiska výrobcov elektriny. Vlastne jediní nedotovaní výrobcovia sú jadrové elektrárne, všetky ostatné zdroje vrátane plynu, sú svojím spôsobom dotované. Keď sa občan pozrie na účet za elektrinu, ktorú platí, a keď si prerátava svoju spotrebu povedzme na MWh, zistí, že platí na Slovensku viac ako 100 € za MWh, pričom cena na trhu je 40 €. Regulačná politika je nastavená tak, že obnoviteľné zdroje, ako je výroba elektriny z fotovoltaiky, majú dlhodobo garantované ceny, ktoré sa pohybujú od 360 € a vyššie. Je to neúnosná situácia, ktorá svedčí o tom, že trh je deformovaný. Všetci hovoríme o tom, že v rámci EÚ chceme dospieť k jednotnému trhu, aby sme mali spravodlivé podmienky pre aktérov, teda pre výrobcov, a zároveň, aby sme tu mali súťaž, a zároveň ho máme strašným spôsobom deformovaný. Je to začarovaný kruh, ktorý musíme preťať , pretože je to dlhodobo neudržateľné a budeme musieť prehodnotiť celú energetickú politiku, aj tú rámcovú, aj nastavenie trhu s energiami. ako je na tom jadrová energetika? Mohli by ste nám predstaviť britský koncept Contract of Difference? Mali sme jadrový panel, takže sme rozoberali problematiku jadrovej energetiky a jej postavenia, a toho, že všetky nové projekty v Európe stoja, pretože sú za súčasných podmienok stratové. Samozrejme, otázka je, čo s tým. Som rád, že sme tu mali pána Hergena Hayea, vedúceho jadrového oddelenia na britskom ministerstve pre energetiku a klimatické zmeny, pretože Briti sú v snahe o nájdenie riešenia lídrami. Rozhodli sa na národnej úrovni urobiť niečo v prospech jadrovej energetiky a v prospech investícií do dlhodobých stabilných zdrojov výroby elektriny, bez ohľadu na to, či ide o obnoviteľné alebo iné zdroje. A ponúkajú koncept, takzvaný Contract of Difference. To znamená, že bude stanovená hraničná cena (hovorili sme o tom, že investície u nás sú do nových kapacít zaujímavé, keď je cena nad 70 €, inak je to stratové), ktorá je nevyhnutná na to, aby do energetiky prichádzali dlhodobé investície. Bude to fungovať tak, že keď bude podľa situácie na trhu cena pod touto hranicou, vlastne investičnou hranicou do dlhodobých zdrojov, vláda bude kompenzovať rozdiel. Naopak, keď cena hranicu prekročí, výrobcovia budú vracať podporu, ktorú získali v situácii, keď bola cena pod hranicou. Samozrejme, je to zásah do politiky štátnej pomoci. To znamená, že ide o veľkú otázku, ktorá sa týka európskej legislatívy nielen z hľadiska regulovania energetiky, ale aj z hľadiska legislatívy, ktorá sa venuje poskytovaniu štátnej pomoci a konkurencieschopnosti. Rokovania prebiehajú už asi rok.
  • 12. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a Myslím, že čo povedal pán Hergen Haye, bola veľmi dôležitá informácia pre všetkých prítomných; mali sme tu zástupcov zo všetkých krajín regiónu. V Česku, Maďarsku, Poľsku, u nás, všade uvažujeme o tom, že jadro je pre nás absolútne kľúčové a potrebujeme, aby sme si udržali bezpečnosť dodávok elektriny na trh, aby sme mali stabilné zdroje výroby, keďže jadro predstavuje viac ako 50 % elektriny vyrobenej v SR. Myslím, že to bola jasná výzva, ktorú predniesol pán Haye, pretože bude pripomienkové konanie, kde sa budú môcť členské krajiny EÚ vyjadriť, či sa urobí nejaká výnimka pre energetiku v legislatíve týkajúcej sa štátnej pomoci. Je to absolútne závažná téma, lebo ak sa to nepodarí presadiť v legislatíve, tak si sami pod sebou podpílime konár z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a bezpečnosti výroby elektriny nielen v SR, ale v celom regióne. Považujete integráciu národných trhov s plynom a elektrinou za splniteľný cieľ? Mali sme na konferencii riaditeľa Agentúry pre spoluprácu európskych regulátorov pána Pototschniga a ďalších zástupcov regulátorov krajín V4. Vyzerá to tak, že ťažko budeme hovoriť na konci budúceho roka, že máme jednotný energetický trh, hoci cieľ bol postavený takto. Skôr to vyzerá tak, že budeme mať regionálne clustre a budú trochu rozdielne v plyne aj v elektrine. Trh s plynom má tiež svoje špecifiká. Na ktoré z nich poukázala konferencia ako na najvýznamnejšie? Zaujímavá bola debata v plynovom paneli, kde sa vyjadrovali operátori plynárenských sústav, pretože na jednej strane máme politické vyhlásenie predsedov vlád V4, že máme schválenú cestovnú mapu k vytvoreniu jednotného trhu so zemným plynom v rámci V4, avšak debata z pohľadu praktikov, ktorí robia biznis v realite, ukázala, že keď to nebude „opreté“ o Baumgarten, ktorý je prirodzeným regionálnym plynárenským hubom, teda keď do toho nebude vtiahnuté Rakúsko, bude veľký problém nastaviť podmienky na trhu tak, aby boli funkčné. Teda bol to pohľad, kde sa akoby rozchádzala politická realita s realitou podnikateľov/biznisu. Čo je podľa mňa zaují- mavý podnet na diskusiu či už v rámci V4 alebo i vo vzťahoch s Rakúskom. V prípade trhu s elektrinou to bola tiež zaujímavá debata, pretože Poľsko sa rozhodlo, že sa nepridá k market-couplingu ČR – SR – MR. Majú na to svoj dôvod, údajne im na uzatváranie obchodov vyhovuje čas o „dvanástej“ a v existujúcom trojstrannom market-couplingu sa uzatvárajú obchody o „jedenástej“. Neviem, či je to natoľko dôležitý problém, skôr si myslím, že v ČR, SR a Maďarsku máme nadbytok elektriny a silné kapacity stále. A možnože Poľsko zvažuje, že je preň zaujímavejšie napojiť sa na región severnej Európy, mať prepojenie so Švédskom, pretože ten trh by mohol byt pre poľských výrobcov likvidnejší. Čiže máme tu zase rozdiel medzi zámermi na politickej úrovni v rámci V4, plán bol, že sa trilaterálny market-coupling rozšíri o Poľsko a potom o Rumunsko a ďalej. Zdá sa však, že najskôr sa pripojí Rumunsko a budeme zrejme potom nejaký čas riešiť otázku prepojenia regionálnych clustrov medzi strednou a severnou Európou. Bola to podnetná debata, pretože ukázala, že politická geografia sa nie vždy v energetike nášho regiónu prekrýva s podnikateľskou. Keď to zhrniem, v prípade plynu je to otázka Rakúska, ktoré by sme potrebovali na to, aby tento regionálny trh bol funkčný, a nebude to rýchlo – to je otázka možno až do roku 2020, určite nie roku 2014. No a to isté v prípade elektriny; tam chýba Poľsko, avšak, v najbližšom období sa otvárajú iné možnosti. Druhý panel bol venovaný skôr strategickým záležitostiam. Čo prináša takzvaná shale Gas Revolution v Usa? Mali sme na konferencii hosťa pána Llewellyna Kinga, ktorý 40 rokov pôsobí ako novinár pri americkom kongrese a zameriava sa na energetiku. Osobne sa stretol s americkými prezidentmi, pozná významných kongresmanov i podnikateľov v americkej energetike vrátane oblasti bridlicového plynu. Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie. Z debaty s pánom Kingom to vychádza tak, že asi ťažko budeme môcť očakávať nejaký prílev lacného plynu z uSA do Európy, pretože uSA plánujú exportovať maximálne 5 % produkcie bridlicového plynu. Spojené štáty v súčasnosti veľmi vyhrávajú z hľadiska oživenia ekonomiky a v podstate to vyzerá tak, že sa vracia výroba z Ázie do uSA, pretože sú tam zaujímavé energetické náklady výroby vďaka bridlicovému plynu. Američania sa obávajú, že export bridlicového plynu by mal za následok rast jeho ceny a stratu výhody ekonomickej konkurencieschiopnosti, ktorú v súčasnosti majú. Zároveň, musíme si uvedomiť, že tým vzniká hrozba pre EÚ, že nám Američania budú „vysávať“ ekonomiku, teda výrobu z EÚ. Čo považujete za najväčší nedostatok súčasného systému? Energetika je strašne prepolitizovaná. Ak si zoberieme účet za elektrinu bežného občana, 60 % ceny sú politické rozhodnutia. Môže energetika fungovať bez politiky? Príkladom sú uSA, ktoré ukazujú, že energetika funguje lepšie, keď je v nej politiky menej. Samozrejme, revolúcia bridlicového plynu zlacnila uhlie, čo malo vplyv na ceny všetkých ostatných komodít. Ale my tu – na rozdiel momentálne od Američanov – nemáme nejakú zázračnú palicu. V prvom rade nemôžeme mať tak deformovaný eneregetický trh. Politické rozhodnutia sú nevyhnutné, ale rozhodne by nám nemali deformovať trh tak, ako teraz, že sa tu vlastne neoplatí nič robiť, pretože výroba energie a nielen odtadiaľto jednoducho odíde. Netýka sa to len elektriny, ale napríklad aj rafinérií a podobne. 11
  • 13. m I N I s t e r s t V o P r Á C e , s o C I Á l N Y C H V e C Í a r o d I N Y s r Niekoľko desiatok tisíc nezamestnaných pribúda do evidencie do uchádzačov o zamestnanie. Vyradenie z evidencie je vzácnejší proces. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján RichtER predpokladá, že klesajúci trend nezamestnanosti sa zase zvýši aj opatreniami, ktoré ministerstvo pripravuje. Vysvetlenie, dôvody a zámery svojej práce poskytol v rozhovore pre Parlamentný kuriér redaktorke Anne komovej. Najdôležitejšia je rovnováha medzi záujmom zamestnancov a zamestnávateľov Prejdime plynulo k dlhodobejším prognózam – čo očakávate, ako budú nezamestnanosť na slovensku ovplyvňovať prorastové opatrenia, ktoré pripravila vláda? Situácia na trhu práce je stále veľmi ťažká, aj keď miera evidovanej nezamestnanosti od januára kontinuálne klesá, s výnimkou septembra, keď do štatistík pribudli absolventi, ale aj ľudia po skončení sezónnych prác. Je nesporné, že rozhodujúci vplyv na trh práce má hospodársky vývoj, pričom ten je u nás výrazne závislý aj od globálneho vývoja svetového hospodárstva a z toho sa odvíjajúcej situácie najmä u nás v Európe. Nesedíme však so založenými rukami a pripravili sme komplex systémových opatrení, ktoré pomôžu vytvárať nové pracovné miesta. Prorastové opatrenia obsahujú vyše sto konkrétnych kro- 12 kov či projektov s pozitívnym účinkom na trh práce. V priebehu tohto a budúceho roka by vďaka nim mohlo vzniknúť približne 78 000 pracovných miest v doprave, vo výstavbe, vo vzdelávaní, vo vodnom a lesnom hospodárstve, v životnom prostredí, v segmente malých a stredných podnikov, ale napríklad aj pri ochrane kultúrnych pamiatok. Je pre nás dôležité, aby mali ľudia možnosť pracovať a zlepšiť si svoju kvalitu života. Z čoho ste vychádzali pri konštatovaní, že sa v priebehu dvoch rokov podarí vytvoriť desaťtisíce nových pracovných miest? Samozrejme, pri snahe o reálne odhady nikdy nie je jednoduché predvídať správanie súkromného sektora. Dnešná politika zamestnanosti predsa existuje v prostredí trhového hospodárstva. Je však možné analyzovať ekonomickú situáciu spolu s trendmi na trhu práce, ako aj zohľadňovať skúsenosti s dopytom pri porovnateľných nástrojoch a projektoch v minulosti. Čo sa týka ministerstva práce, pri odhadoch sme vychádzali z doterajších skúseností pri využívaní nástrojov aktívnej politiky trhu práce a záujmu o naše odštartované projekty, ktoré sú úspešné. V tých samozrejme pokračujeme aj naďalej, v rámci spektra prierezových prorastových opatrení. Ktoré z projektov realizovaných Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny sR by mali mať najväčší podiel na znižovaní nezamestnanosti? Veľmi úspešné a stále aktuálne sú dva národné projekty na podporu zamestnávania
  • 14. m I N I s t e r s t V o P r Á C e , mladých ľudí do 29 rokov vo verejnom a súkromnom sektore, ktoré ocenil aj Brusel. Tým, že sa Slovensku podarilo vyjednať realokáciu 70 mil. € v rámci operačných programov, bolo možné vytvoriť nové pracovné miesta a podporiť tak nielen slovenské hospodárstvo, ale hlavne dať prácu takmer 11 000 mladým ľuďom, čo ma nesmierne teší. O to viac, že hlavnou podmienkou dotácie je udržanie daného pracovného miesta ďalších 6 mesiacov po skončení dotovaného obdobia, ale aj garancia, že zamestnávateľ nevytvorí nové miesta na úkor prepustenia pôvodných zamestnancov. Tieto projekty sme spustili v novembri 2012 a v tomto roku sme pre veľký záujem súkromného sektora, najmä malých firiem, dopracovali ešte jeden obdobný s alokáciou 11,8 milióna eur. Kým v januári tohto roka sme mali na Slovensku takmer 141 000 nezamestnaných mladých, momentálne ich je takmer o 13 000 menej, čo ma teší. určite by som vyzdvihol aj naše posledné opatrenie. Od prvého novembra tohto roka sme dočasne oslobodili dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov a ich zamestnávateľom sme odvody výrazne znížili. Predpokladáme, že vďaka tomuto opatreniu by si mohlo nájsť prácu približne 15 000 ľudí, ktorí sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 12 mesiacov. Vysokú odvodovú záťaž označujú dlhodobo firmy za najväčšiu prekážku najmä v otázke zamestnávania ľudí s nižšou kvalifikáciou. Tá sa pre väčšinu zamestnávateľov spája s vyššími nákladmi na dané pracovné miesto, keďže menej kvalifikovaný človek znamená dlhší čas na zapracovanie sa, prípadne nižšiu produktivitu. A práve tieto faktory má odvodová úľava ambíciu kompenzovať. Veríme, že takáto podpora pomôže aspoň časti aktívnejším dlhodobo nezamestnaným opäť nadobudnúť pracovné návyky a tí zostanú v pracovnom pomere aj po uplynutí ročnej podpornej lehoty. Celkovo možno konštatovať, že vysoký záujem zo strany zamestnávateľov o vytváranie pracovných miest nám jasne naznačuje cestu do blízkej budúcnosti. Ako ministra menšieho štátu európskeho spoločenstva ma teší i skutočnosť, že úspešnosť našich projektov pre mladých ocenili nielen ministri krajín EÚ, ale napríklad aj renomovaný Parlamentný kuriér Európskeho parlamentu, ktorý v profilovom článku podrobne rozobral prístup Slovenska k znižovaniu nezamestnanosti. Aj keď krízové roky limitujú podnikateľské subjekty pri spontánnom vytváraní pracovných miest, ukazuje sa, že správne zacielená finančná podpora je pre nich vysoko motivujúca – s pomocou subvencií dokážu vykryť „kritický čas“ zaučenia nového zamestnanca, ktorý po čase začne vytvárať pre firmu zisk a jeho miesto sa tak stáva rentabilné. Čo prináša pre slovensko Európsky sociálny fond? Vďaka Európskemu sociálnemu fondu sa nám darí zvyšovať zamestnanosť, posilňujeme integráciu osôb ohrozených sociálnym vylúčením a podporujeme zosúladenie rodinného a pracovného života. Pomocou nástrojov aktívnej politiky trhu práce sme cez ESF podporili zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných, poskytovanie odborných a poradenských služieb a sprostredkovanie zamestnania. Vytvorili sme tiež už spomínané pracov- s o C I Á l N Y C H né miesta pre absolventov škôl do 29 rokov. Pokiaľ ide o sociálnu inklúziu, tá je orientovaná na politiku tzv. sociálne vylúčených spoločenstiev, teda aj rómsku komunitu vo forme terénnej sociálnej práce v obciach. Veľmi dôležitá je však aj v oblasti terénnych opatrovateľských služieb pre seniorov a zdravotne odkázaných občanov. Zrealizovali sme aj projekt vzdelávania profesionálnych rodičov s cieľom zabezpečiť odborné vykonávanie náhradnej starostlivosti v profesionálnej rodine. Sme totiž toho názoru, že detský domov by mal byť len dočasným riešením náhradnej starostlivosti pre dieťa. sústredili ste sa prevažne na zamestnávanie mladých ľudí. Kde nastal problém, veď v minulosti mladí ľudia nemali väčšie ťažkosti sa zamestnať, pravdaže ak mali požadované vzdelanie pre konkrétnu pracovnú oblasť ich záujmu? Vývoj na trhu práce na Slovensku od roku 2009 negatívne ovplyvnila globálna hospodárska kríza, čo sa prejavilo prehlbujúcou sa nerovnosťou medzi dopytom po práci a ponukou práce a vysokou mierou nezamestnanosti. Podiel pracujúcich mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov sa u nás v posledných rokoch znižoval. Kým v roku 2010 to bolo sedem percent, o dva roky neskôr už iba 6,3 percenta. To sa premietlo aj vo vývoji ich miery zamestnanosti, ktorá, na rozdiel od celkovej miery zamestnanosti v SR, klesala. Keďže nezamestnanosť mladých netrápi iba Slovensko, EÚ vyzvala národné vlády k rýchlej aktivite smerom k mladým nezamestnaným. Predchádzajúca vláda zostala pasívna a túto situáciu ignorovala, čo sa mi snažíme teraz napraviť napríklad aj realizovaním národných projektov a najnovšie aj zapojením sa do iniciatívy EÚ „Záruky pre mladých“. Nie je to však jednoduché, pretože tu máme napríklad až 27-tisíc ľudí, ktorí majú nedokončené základné alebo len základné vzdelanie. Pri realizácii garancií bude preto veľmi dôležitá súčinnosť aj s ministerstvom školstva na vzdelávaní týchto ľudí, lebo ich šanca umiestniť sa na trhu práce je relatívne veľmi nízka. Filozofiou záruk je, aby mladí ľudia dostali do štyroch mesiacov od ukončenia školy alebo zaradenia do evidencie nezamestnaných ponuku pracovného miesta, V e C Í a r o d I N Y s r vzdelávania alebo odbornej prípravy. Toto je samozrejme aj naším cieľom. Myslím, že problém mali aj približne 50roční a starší, keď prišli o prácu. Ťažšie sa zamestnali aj z dôvodu svojho veku a možno mali menšie schopnosti držať krok s modernou výrobou, zmenilo sa niečo? Faktom je, že Slovensko, tak ako prakticky celá Európa, čelí vo vzťahu ku generáciám dvom veľkým výzvam. Popri riešení otázok vysokej nezamestnanosti mladých ľudí je vystavené problému demografického starnutia a jeho dosahov na trh práce. Nestrácame preto zo zreteľa dôležitosť pracovného uplatnenia ľudí po päťdesiatke. Ich podiel v evidencii uchádzačov o zamestnanie predstavuje približne 22 percent, čo je vysoké číslo. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je ich takmer 95 000, čo je vysoké číslo. Postavenie starších zamestnancov na trhu práce je často problematické. Na jednej strane si ich zamestnávatelia cenia predovšetkým pre dlhoročné pracovné a životné skúsenosti, vyššiu zodpovednosť a lojalitu, spoľahlivosť a väčšiu časovú flexibilitu. Na strane druhej však môže byť ich problémom neochota ďalej sa vzdelávať, chýbajúce zručnosti v používaní nových technológií, nedostatočné jazykové a počítačové znalosti a častejšie zdravotné ťažkosti. Zamestnanosť tejto kategórie ľudí podporujeme prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Z poskytovaných príspevkov spomeniem aspoň príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, ktorý dostane zamestnávateľ, ktorý prijme na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača. Tým môže byť aj nezamestnaný, ktorý má viac ako 50 rokov. Na podporu zamestnávania tejto skupiny sa chceme zamerať aj pri príprave národných projektov v novom programovom období ESF. Nebolo by riešením to, aby pracovné miesta, ktoré mladí ľudia nechcú napríklad z dôvodu nízkej mzdy, boli obsadené dôchodcami, ktorí pracovať chcú? Samozrejme, na ministerstve sa intenzívne zaoberáme zlepšením postavenia tzv. striebornej generácie na trhu práce. Vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu sa v rámci Ope- 13
  • 15. m I N I s t e r s t V o P r Á C e , račného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia realizoval v rokoch 2010 – 2013 národný projekt Stratégia aktívneho starnutia. Projekt bol ukončený začiatkom leta tohto roka a rozhodne prispieva k strategickému riešeniu otázky aktívnejšieho zapájania ľudí vo veku nad 50 rokov na trh práce. Výsledky z neho sú zahrnuté do aktuálne pripravovaného Národného programu aktívneho starnutia pre roky 2014 – 2020. Čo je pre nás potešujúce, a veríme, že je to aj pričinením spomínaných aktivít, záujem zamestnávateľov o kategóriu dôchodcov – zamestnancov sa zvyšuje. Zaoberali ste sa aj nelegálnym zamestnávaním, čo je vlastne problém nielen na slovensku, ale aj v okolitých krajinách? Áno, počas uplynulého roka sme sa intenzívne zaoberali touto problematikou, a keďže máme eminentný záujem na tom, aby sa na Slovensku eliminovalo nelegálne zamestnávanie, pristúpili sme k novele zákona o inšpekcii práce, ktorá je o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Cieľom je najmä prevencia, a ochrana osôb, pretože nelegálne zamestnávanej osobe sú upierané jej práva, napríklad právo na mzdu alebo odmenu za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na dovolenku, právo na zabezpečenie stravovania, resp. cestovných náhrad, právo na uplatnenie prekážok v práci a na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a podobne. Dokonca samotní zamestnávatelia nabádali k tomu, aby bol rezort prísnejší a robil efektívnejšie opatrenia, pretože nelegálne zamestnávanie kriví podnikateľské prostredie. Takže nielen podľa môjho názoru boli čiernou prácou znevýhodnení aj poctiví podnikatelia, ktorí zákonne pristupovali k plneniu svojich povinností v porovnaní s tými, čo zákony obchádzajú. Jedným z nástrojov, ako obmedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie je , že od začiatku novembra tohto roka sa zvýšili pokuty. Pokuta za nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne je najmenej päťtisíc eur. Na porovnanie, v čase platnosti predchádzajúcej právnej normy mohol zamestnávateľ bez ohľadu na počet nelegálne zamestnaných ľudí dostať pokutu od 2 000 eur do 200-tisíc eur. Súčasne vzrástla aj dolná a horná hranica poriadkovej pokuty za nesplnenie si zákonných povinností, a to z terajších 65 až 650 eur na 100 až 1 000 eur. K efektívnosti odhaľovania nelegálneho zamestnávania pozitívne prispieva aj vyčlenenie tímu inšpektorov práce špecializujúcich sa len na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, tzv. KOBRA. Špecifikom je, že tento tím sa nemusí zaoberať inými úlohami inšpekcie práce v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov atď. Efektivita práce sa tak dosahuje práve vďaka operatívnejším úzko špecializovaným tímom inšpektorov. Účinnosť v odhaľovaní nelegálneho zamestnávania možno prirátať aj výkonu kontroly v doteraz netradičnom čase, najmä po 14,00 hod. KOBRA na základe rozhodnutia hlavného inšpektora práce vykonáva kontrolu v ktoromkoľvek dennom a nočnom čase, počas víkendov aj sviatkov, na čo zrejme porušovatelia zákazu nelegálneho zamestnávania neboli zvyknutí. Útvary kontroly nelegálneho 14 s o C I Á l N Y C H zamestnávania na inšpektorátoch práce fungujú od 1. októbra. Za prvých 6 týždňov činnosti skontrolovali 1 369 subjektov a 3 260 osôb. Pri 134 subjektoch odhalili nelegálne zamestnávanie 229 ľudí. Na ilustráciu, za prvý polrok 2013 inšpektori práce odhalili 295 nelegálne zamestnávaných osôb, teda zatiaľ poldruha mesačná činnosť útvarov kontroly nelegálneho zamestnávania sa javí ako efektívna. Chcel by som však zdôrazniť, že spomínanou novelou zákona v žiadnom prípade nejdeme po poctivých podnikateľoch, ako sa snažia tému otitulkovať niektorí opoziční politici, naopak, my budeme trestať tých nepoctivých. Tých, čo zákony porušujú. Toto je cieľom novely. aj voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚ sa stal témou na stretnutí ministrov práce a sociálnych vecí krajín Vyšehradskej skupiny, na čom ste sa zhodli? Diskusia na túto tému bola veľmi živá, v prvom rade sme sa zhodli na tom, že právo voľného pohybu a pobytu občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov v rámci územia členských štátov patrí medzi základné princípy EÚ. Je ustanovené v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej upravené v sekundárnej legislatíve EÚ. Základné právo Európskych spoločenstiev v rámci slobodného pohybu osôb zaručuje občanom EÚ aj právo hľadať si prácu, resp. pracovať vo všetkých jej členských krajinách a krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj vo Švajčiarsku, za podmienky dodržania rovnocenného prístupu na trh práce pre domácich, ako aj zahraničných pracovníkov v danej krajine. Občania EÚ teda majú právo uchádzať sa o prácu, vykonávať akúkoľvek činnosť a zdržiavať sa v ktoromkoľvek členskom štáte za rovnakých podmienok, ako jeho štátni príslušníci. Samozrejme musia rešpektovať legislatívu krajiny, v ktorej sa rozhodnú žiť a pracovať. Sloboda pohybu pracovníkov je uplatňovaná viac než 40 rokov. Z praxe však vyplýva, že je potrebné zaviesť isté opatrenia, ktoré by napomáhali predchádzaniu zneužívania práva na voľný pohyb, ako napr. zneužívanie sociálneho systému, účelové manželstvá, predkladanie falošných dokladov a pod. Zároveň počet podaní na Európskom súdnom dvore z dôvodu nerovnakého zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti poukazuje na to, že existujúce právne nástroje nie sú dostatočné. Práve preto členským štátom EÚ v apríli 2013 predložila Európska komisia návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov. Cieľom je zníženie miery diskriminácie voči migrujúcim pracovníkom EÚ na základe štátnej príslušnosti, odstránenie rozdielov medzi právami týchto migrujúcich pracovníkov garantovanými právnymi predpismi a ich uplatňovaním v praxi, zmiernenie výskytu nekalých praktík voči migrujúcim pracovníkom a posilnenie ich postavenia tak, aby sa ich práva na voľný pohyb v rámci EÚ rešpektovali. Spomínaná iniciatíva na úrovni EÚ smeruje k dosiahnutiu všeobecného cieľa, ktorým je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ a napomôcť tak k hladšiemu fungovaniu vnútorného trhu. V e C Í a r o d I N Y s r Určite by prospelo rodine a hlavne deťom zosúladenie pracovného času a rodinného života , nezaoberáte sa tým v niektorom z opatrení? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má túto zodpovednosť zakódovanú už v samotnom svojom názve. Na zosúladenie pracovných aktivít a rodinného života kladieme dôraz pri tvorbe viacerých zákonov. Niekoľko legislatívnych zmien sme preto zakomponovali aj do poslednej novely Zákonníka práce, ktorá platí od začiatku roka. umožňujeme napríklad pracovať na kratší pracovný čas, dávame možnosť zamestnávateľom rozdeliť jedno pracovné miesto medzi viacerých zamestnancov – napríklad takých, ktorí sa starajú o dieťa, ale aj pružný pracovný čas umožňujúci určitú flexibilitu v príchodoch a odchodoch na pracovisko vo väzbe na potreby starostlivosti o dieťa. Viaceré ustanovenia ZP umožňujú kumuláciu pracovného času, ktorý sa následne v určitom období pretransformuje na pracovné voľno. To môže zamestnanec využiť na čas s rodinou. V tejto súvislosti by som rád spomenul súťaž „Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí“. Jej hlavným cieľom je zvýšenie uvedomelosti a citlivosti k otázkam vzájomného vzťahu práce a rodiny v slovenskej spoločnosti. Je to „hmatateľná“ aktivita zameraná na ocenenie a inšpiráciu zamestnávateľov, ktorí majú záujem podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života v praxi. Organizátorom súťaže je ministerstvo práce a za sebou máme už 11 úspešných ročníkov. Ďalším podporným opatrením je príspevok na starostlivosť o dieťa. Touto dávkou prispievame rodičom na výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti, čím vytvárame podmienky pre možnosť návratu rodičov späť do zamestnania. Podporujeme tak snahu rodičov zabezpečiť potreby rodiny príjmom z vlastnej práce, pričom výška príspevku umožňuje rodičom využívať aj finančne náročnejšie formy starostlivosti o dieťa a to aj vtedy, ak rodič bude vykonávať prácu odmeňovanú nižšou mzdou. Táto sociálna dávka zároveň napomáha tvorbe nových pracovných miest v oblasti poskytovania služieb starostlivosti o dieťa a to predovšetkým v tých regiónoch, kde je viac pracovných príležitostí pre ženy. Vzhľadom na vysokú efektívnosť navrhujeme jej opätovné zaradenie na programové obdobie 2014 – 2020 v súvislosti s prípravou Partnerskej dohody a programov Slovenskej republiky. Pokračovanie v poskytovaní príspevku na starostlivosť o dieťa môže prispieť k príjmovej sebestačnosti rodiny a dosiahnutiu jej ekonomickej nezávislosti, čo sa môže pozitívne odraziť v znížení rizika chudoby, v ktorom sa mladé rodiny ocitajú po narodení dieťaťa v dôsledku zníženia príjmov alebo ich úplnej straty. Tiež je potrebné vytvoriť legislatívne a finančné zázemie na zriaďovanie detských jaslí aj v regiónoch s nižšou mierou zamestnanosti. To môže rodičov motivovať k väčšej snahe zamestnať sa aj skôr, ako až od troch rokov veku dieťaťa. Súbežne s tým je potrebné vytvoriť aj podmienky na zvýšenie dostupnosti kvalitných, udržateľných a cenovo dostupných zariadení, najmä jaslí a škôlok. Toto opatrenie sa plánuje realizovať aj v rámci nového programového obdobia 2014 – 2020.
  • 16. m I N I s t e r s t V o f I N a N C I Í s r Kladivo na daňové úniky a podvody Tento rok sme z hľadiska príjmov, ale aj odhadov ekonomického rastu na akejsi hojdačke, aj keď momentálne na príjemnej, vzostupnej dráhe. V Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok s predikciou do konca roka, ktorá sa prerokuje v parlamente sa uvádza, že sme v dôsledku poklesu makroekonomického rastu z 1,7 na 0,5% prišli o 520 mil. eur na príjmoch. Dnes to už nie pravda. Prognóza vývoja daní a odvodov v septembri zlepšila tieto čísla o 127 mil. eur. už vtedy sme verejnosť informovali, že po prvýkrát po 7 rokoch sa podarilo zlepšiť úspešnosť výberu daní, hlavne DPH. Efektívna daňová sadzba, ktorá sa 7 rokov kĺzala smerom dole, čo znamenalo, že na základe legislatívy sme boli menej a menej úspešní. Zvrat sa nám podarilo dosiahnuť po 1 a 1/2 ročnom úsilí, po zmene inštitúcií a zmene legislatívy. Je tu aj ďalšia novinka, keďže sme pracovali s údajmi augustovej prognózy a za sebou máme už výber daní v septembri a októbri, s potešením môžeme konštatovať, že výber daní sa naďalej zlepšuje. Dohromady za tieto dva mesiace je výber daní o 210 mil. eur viac ako predpokladala posledná prognóza, v skladbe 130 mil. na DPH, 60 mil. eur na dani z príjmov právnických osôb a 20 mil. eur na spotrebných daniach. Zlepšenie hotovostného výberu daní má pochopiteľne pozitívny vplyv aj na dlh aj na plnenie fiškálneho cieľa, t. j. na splnenie 3% deficitu v roku 2013. Na analýzu štruktúry a akruálnych prírastkov zvýšenia daní v rokoch 2013 – 2014 si ešte musíme počkať, ale dnes už môžeme povedať, že to je 40 mil. akruálneho nárastu príjmu z DPH. Keď budeme mať k dispozícii údaje vývoja za 3. štvrťrok zo Štatistického úradu, budeme môcť jasne definovať, čo je nárast zo zlepšenia výberu daní a čo zo zlepšeného ekonomického rastu. Dnes môžeme povedať, že pôjde o mix, pričom ekonomický rast bude väčší ako bolo prognózované v rozpätí 0,8 až 1% a úspešnosť výberu daní bude taktiež lepšia ako sme predpokladali. To sú výsledky práce finančnej správy a nesmieme zabudnúť ani na políciu a prokuratúru, ktorá taktiež veľmi razantne vstúpila do tohto procesu a bez nej by sme nevedeli ďalej postupovať. Patrí im poďakovanie, ale treba hneď povedať, že sme neskončili. Na budúci rok zavádzame kladivo na daňové úniky v prípade DPH, so sústredenou pozornosťou na karuselové obchody, ktoré tým najprimitívnejším, ale aj najväčším objemom ukrajujú z DPH a od 1. januára zavádzame elektronický výkaz DPH. Samozrejme vyhodnotíme aj otázku bločkovej lotérie a celkového pohybu pohľadov verejnosti na tieto otázky. Bločková lotéria ako nástroj mala prebudiť záujem širokej verejnosti, rozprúdiť verejnú diskusiu, kontrolu registračných pokladníc. Bločková lotéria je iba prostriedkom ako vzbudiť záujem verejnosti o diskusiu, pričom na Slovensku máme vyše 200-tisíc registračných pokladníc, ktoré sa buď nepoužívajú, alebo sa používajú veľmi podivuhodným spôsobom. Vyše 300-tisíc registrovaných hráčov lotérie je vlastne množstvo dobrovoľných kontrolórov, ktorí prinášajú efekty. Zvýšil sa počet hlásených podnetov, tým aj kontrol a žiaľ aj sankcií, vyše 300-tisíc eur za 2 – 3 týždne. Ale kľúčovým zámerom je, aby sa obchodníci aj zákazníci správali štandardne a transparentne, aby zaplatená DPH neskončila vo vreckách podvodníkov, ale tam, kde má, t. j. v štátnej kase, lebo inak je to krádež na klientovi, ktorý platí službu a krádež na štáte. Na podpise u prezidenta SR je zákon, ktorý zavádza obrátenú DPH v prípade komodít, najmä poľnohospodárskych komodít, kde sa opäť veľmi preukázateľne kráti DPH, pritom ide o krádež, o nadmerné odpisovanie DPH, neopodstatnené obohacovanie sa na úkor štátu. Tento súboj volám križiackou výpravou a nekončí, ani dnes, ani na budúci rok. V tohtoročnom návrhu štátneho rozpočtu je po prvý raz položka vo výške 250 mil. eur, ktorú si dávame ako cieľ zlepšenia výberu daní z DPH aj na základe spomínaných opatrení. Reforma finančnej správy v roku 2012, keď predtým 6 mesiacov sme neboli schopní vidieť, čo sa deje v oblasti daní, akčný plán boja proti daňovým podvodom a únikom, cestovná mapa, podľa ktorej postupuje vláda v tomto boji, kde kľúčovým je výkaz kontroly DPH, je unikátny v Európe a ponúka párovanie pohľadu na zaplatenú DPH a nárok na odpočet, to sú opatrenia proti daňovým únikom a daňovým podvodom. Bohužiaľ sa pohybujeme v kultúre, kde je veľký sklon k daňovým únikom. Treba si uvedomiť, že krátenie daní je zločin, je to normálne porušovanie zákonov, ktoré má byť trestané. Stále platí, že posledné 4 roky vyše 60 % právnických osôb malo nulovú daňovú povinnosť. Preto považujeme za potrebné touto otázkou sa zaoberať vrátane potrieb legislatívnych úprav ako nástroja na motivovanie platenia daní, pretože princíp návrhu daňových licencií je postavený tak, že subjekt bude mať 4 roky na to, aby vygeneroval zákonný zisk a zaplatil z neho zákonnú daň. minister financií SR Peter Kažimír 15
  • 17. m I N I s t e r s t V o š K o l s t V a s r Je dobré, ak sa vieme orientovať vo svete. O to viac, ak mladí ľudia môžu čerpať z informovanosti v rámci školského systému, ktorý poskytuje vzdelávacie možnosti a zabezpečuje pre absolventov rôznych typov škôl porovnateľné vedomosti a zručnosti ako majú ostatní nielen v Európe, ale v celom svete. Angličtina, nemčina, či ruština... všetko je dobré ak ich človek ovláda, ako však na to? Minister školstva SR Dušan ČAPLOViČ a redaktorka Parlamentného kuriéra Anna komová. Nové trendy vo výchovno-vzdelávacom systéme kvalitný učiteľ. A jediná cesta k dosiahnutiu tohto cieľa je zatraktívnenie povolania učiteľa. Ďalšími kľúčovými témami sú zmeny v systéme a obsahu vzdelávania. Práve preto Štátny pedagogický ústav predložil na verejnú diskusiu inovované rámcové učebné plány a štátne vzdelávacie programy pre materské školy, ako aj prvý a druhý stupeň základných škôl. Diskusia bola pred pár dňami ukončená, momentálne sa všetky pripomienky analyzujú a vyhodnocujú. Nemenej dôležitou úlohou je pre nás prinavrátiť stratený kredit a dôležitosť odbornému vzdelávaniu vrátane praktickej výučby na pracoviskách zamestnávateľov. K tomu by mal prispieť prechod na systém duálneho vzdelávania. V správe tiež navrhujeme zásadnú zmenu učebnicovej politiky postupným uvoľnením trhu s učebnicami. Jej súčasťou bude aj sprístupňovanie vzdelávacieho obsahu v digitálnej forme. Nedávno sa schválil rezortný program: Digipédia 2020. Systémové kroky v regionálnom školstve sa zameriavajú aj na problematiku vzdelávania marginalizovaných skupín. V oblasti vysokého školstva ide v prvom rade o zabezpečenie jeho efektivity, a to prostredníctvom vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality podľa európskych štandardov, ako aj na úrovni hodnotenia samotnej Akreditačnej komisie. Pripravuje sa taktiež reforma akreditácie a na stole je návrh aj na definitívny prechod na systém funkčných miest profesorov a docentov so zrušením vedecko-pedagogických titulov. Tento krok si však žiada rozsiahlejšiu diskusiu so zameraním na pripravovanú Koncepciu vysokého školstva 2020 a prípravu nového vysokoškolského zákona. V rámci transformácie školstva sa dosiahli isté pozitívne výsledky, ale riešia sa ešte aj problémy a zistené nedostatky, čo treba odstrániť – spresniť – dopracovať v najbližšom období? Na úvod treba povedať, že hoci všetky predchádzajúce vlády deklarovali vo svojich programoch ako jednu z priorít vzdelávanie, školstvo, realita bola taká, že väčšina z týchto zámerov zostala stáť na polceste. Za dôležité som preto považoval, skôr ako pristúpime ku konkrétnym krokom, zistiť skutočný stav vecí, pomenovať problémy a navrhnúť riešenia. To bolo úlohou Správy o stave školstva na Slovensku, ktorú som predložil vláde SR a parlamentu. V záujme čo najreálnejšieho posúdenia stavu výchovy a 16 vzdelávania boli východiskom na jej prípravu návrhy, ktoré vzišli zo širokej verejnej diskusie. Ktoré zmeny v procese výchovy a vzdelávania si vyžadujú zo systémového hľadiska zvýšenú pozornosť? V tejto správe je navrhnutých 22 systémových krokov pre regionálne školstvo, to znamená pre materské, základné a stredné školy a rovnaký počet systémových krokov pre ďalší rozvoj vysokého školstva. Kľúčovou témou pre oblasť regionálneho školstva je okrem financovania, postavenie kvalitného učiteľa. Preto aj navrhované opatrenia vychádzajú zo skutočnosti, že výchova a vzdelávanie stoja na základnom pilieri, ktorým je V Národnom programe výchovy a vzdelávania – Milénium sa píše o začlenení materských škôl do systému škôl, čo sa stalo že zo systému vypadli, niekedy boli súčasťou školského systému? Čo je dôležité pri nultom stupni vzdelávania? Musím vám oponovať, pretože materské školy sú už od roku 2008 zaradené medzi školy, kým dovtedy boli považované len za školské zariadenie. Tým sa posilnil status materských škôl ako súčasti vzdelávacieho systému. Čo sa týka nultých ročníkov, tie sú určené pre deti nielen zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré dosiahli šesť rokov, ale nie sú dostatočne zrelé pre nástup do 1. ročníka. Nultý ročník im tak pomáha lepšie zvládnuť budúce prvácke a vôbec učivo na prvom stupni základných škôl.
  • 18. m I N I s t e r s t V o Princíp celoživotného vzdelávania je dosť často skloňovaným východiskom pre ďalší kvalitný život, aká je jeho realizácia v súčasnosti, čo sa pripravuje perspektívne? V rámci celoživotného vzdelávania sa človek vzdeláva, po ukončení formálneho vzdelávania od materskej školy až po univerzitu, v prostredí neformálneho vzdelávania, pričom nenahraditeľnú úlohu v ňom zohráva ďalšie vzdelávanie, resp. vzdelávanie dospelých až po univerzitu tretieho veku. Práve ním sa v súčasnosti zaoberá národný projekt Národného ústavu celoživotného vzdelávania, našej priamo riadenej organizácie. Jeho cieľom je zvýšenie účasti dospelých na ďalšom vzdelávaní, keďže u nás sa na ňom zúčastňujú len 3 % občanov, čím sa Slovensko v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ zaraďuje na ich chvost. Zlepšiť situáciu v tejto oblasti je možné zvýšením kvality ďalšieho vzdelávania a najmä uznávaním jeho výsledkov. Preto v rámci národného projektu bola vypracovaná metodika na tvorbu modulových vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania a zadefinovali sa štandardy kvality pre vzdelávacie inštitúcie. Okrem toho sa vytvorilo personálne, materiálno-technické a priestorové zázemie pre 40 pilotných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania, absolvovaním ktorých môže jednotlivec získať čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu. Taktiež bola vypracovaná aj metodika na uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania. Všetky vytvorené dokumenty budú slúžiť ako podklad pre novelizáciu, alebo prípravu nového zákona o celoživotnom vzdelávaní, ako aj o uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania a praxe. V rámci ďalšieho vzdelávania budú môcť potom občania získať kvalifikáciu, pričom osvedčenie o absolvovaní skúšky na získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie bude ekvivalentom výučného listu. Tým sa docieli prepojenie medzi odborným vzdelávaním poskytovaným strednými odborným školami a ďalším vzdelávaním. Na to, aby ďalšie vzdelávanie odrážalo požiadavky trhu práce, boli do procesu nastavovania ďalšieho vzdelávania zapojené zamestnávateľské zväzy a komory z desiatich odvetví priemyslu, remesiel a služieb. Svoju vôľu spolupracovať š K o l s t V a s r pri rozvoji ďalšieho vzdelávania sme nedávno vyjadrili aj podpisom Memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Národným ústavom celoživotného vzdelávania a príslušnými zväzmi a komorami. Do budúcnosti pripravujeme projekt zameraný na rozvoj podnikateľských zručností a orientovať sa budeme aj na prípravu vzdelávania na posty majstrov vo svojich odboroch. V správe o stave školstva sa predpokladá, že sa každoročne majú zvyšovať finančné zdroje pre školstvo v priemere o 130 miliónov eur. ale zároveň sa hovorí aj o tom, že uvedená suma nie je rozpočtovo krytá? Tento mesiac som sa stretol s ministrom financií, aby som vyriešil túto otázku. Rokovanie vyústilo do navýšenia finančných prostriedkov, najmä pre regionálne školstvo na budúci rok – 2014. Podobne sa bude postupovať aj v rokoch 2015 – 2016 tak, aby pedagogickí a odborní zamestnanci škôl v prenesených kompetenciách mali v roku 2016 plat 1,2-násobku priemerného platu v SR. Súčasne sa v správe uvádza, že tieto prostriedky vo výške 110 miliónov pre regionálne školstvo a 20 miliónov pre vysoké školstvo budú pokryté tak z národných, ako aj európskych verejných zdrojov. ako to bude s výdavkami na vedu, končí sa sedemročné rozpočtové obdobie EÚ, zvládne sa situácia vo výskume? V súčasnosti ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom hospodárstva pripravuje Operačný program Výskum a inovácie, ktorý bude financovaný z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Nadväzovať bude na aktivity končiaceho sa programového obdobia a nášho operačného programu Výskum a vývoj, pričom v novom programe máme zároveň snahu o dosiahnutie čo najväčšieho vzájomného dopĺňania sa finančnej podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov s ďalšími európskymi nástrojmi podpory, ako je napríklad Horizont 2020. Naším cieľom bude v nastávajúcom období zvýšiť výdavky na výskum a vývoj. Návrh stra- tegického materiálu pre oblasť výskumu a inovácií na roky 2014 až 2020 obsahuje cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky pre túto oblasť na 1,2 % HDP. Zámerom je predovšetkým zvýšiť podiel súkromných zdrojov k verejným, a to v pomere minimálne 2:1 pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj. Konkrétne opatrenia navrhnuté v stratégii zahŕňajú taktiež podporu spolupráce univerzít a výskumných organizácií s priemyslom, ako aj zavedenie nepriamych nástrojov na podporu výskumu a vývoja. Okrem toho sa pripravuje transformácia SAV na verejnú výskumnú organizáciu, čo ústavom akadémie umožní vo väčšej miere spolupracovať s podnikmi a zapojiť podnikové zdroje do financovania ich výskumu a vývoja. Podobne sa to týka aj výskumných rezortných ústavov. Pre rozvoj výskumu a vývoja je veľmi dôležité aj zabezpečenie nevyhnutnej infraštruktúry. Preto by som chcel spomenúť už spustenú výstavbu vedeckých univerzitných vedeckých parkov, ktoré vytvoria priestor na realizáciu elitných vedeckých tímov a zároveň umožnia v plnej miere komercionalizáciu výsledkov projektov v spolupráci s podnikovou sférou, s väzbou, najmä na malé a stredné podnikanie. Nedávno sa vo vláde schválila dôležitá „Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR – poznatkami k prosperite, ktorá je dôležitým dokumentom pre budúci vedeckovýskumný a inovačný potenciál nášho štátu. A v súčasnosti sa už pracuje na akčných plánoch. agentúra na podporu výskumu a vývoja bude mať pravdepodobne problém aj so schválenými projektmi, nehrozí aj pozastavenie bežiacich projektov? Pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja ráta budúcoročný rozpočet zatiaľ so sumou okolo 26 miliónov eur. už teraz však vieme, že táto suma nedokáže pokryť všetky výdavky spojené s financovaním zazmluvnených projektov. Preto sa pri ďalších rokovaniach s ministrom financií budem usilovať o zvýšenie rozpočtu pre agentúru a verím, že tieto rokovania budú úspešné. 75 rokov Centra vedecko-technických informácií sr V tomto roku slávi centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) 75. výročie svojho vzniku. Organizácia dlho známa ako Slovenská technická knižnica, dnes patrí medzi významné inštitúcie zamerané na komplexnú podporu vedy a techniky na Slovensku. Ku knižnično-informačným službám pribudli aktivity v oblasti popularizácie vedy a techniky, činnosti orientované na budovanie a prevádzku komplexných informačných systémov pre výskum a vývoj a metodicko-analytickú činnosť v oblasti podpory riadenia a hodnotenia kvality vedy. CVTI SR intenzívne podporuje proces prenosu výsledkov vedecko-výskumnej činnosti z akademickej sféry do hospodárskej a spoločenskej praxe. Úlohy celonárodného charakteru úspešne plní aj vďaka piatim národným projektom, spolufinancovaným zo štrukturálnych fondov EÚ. CVTI SR sa aktívne zapája aj do implementácie medzinárodných projektov zameraných na podporu výskumu, vývoja a inovácií a participuje vo viacerých medzinárodných sieťach a profesijných združeniach. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) Slovak Centre of Scientific and Technical Information (SCSTI) Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava 17
  • 19. V e d a a V ý s K u m centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) je dnes významnou inštitúciou, ktorá má 75-ročnú históriu. Bývalá Slovenská technická knižnica je vďaka súčasným aktivitám pre výskum a vývoj právom synonymom komplexnej podpory slovenskej vedy. Výročie sme oslávili dňom otvorených dverí Moderné knižnično-informačné služby, vydavateľská činnosť, podpora transferu technológií, popularizácia vedy, prevádzka komplexných informačných systémov s celoštátnou pôsobnosťou a mnohé ďalšie služby boli predstavené 20. novembra 2013 účastníkom Dňa otvorených dverí (DOD), ktorý premiérovo pripravilo CVTI SR pri príležitosti osláv 75. výročia svojho vzniku. „Výročie si pripomíname Dňom otvorených dverí práve preto, že chceme verejnosti priblížiť našu prácu a ukázať, kde sa prakticky odzrkadľujú jej výsledky,“ uviedol pri jeho otvorení Ján Turňa, generálny riaditeľ CVTI SR. Pre návštevníkov bolo pripravených sedem tematických stolov s informačnými panelmi a propagačnými materiálmi, pri ktorých kompetentní odborní pracovníci poskytovali osobné konzultácie a takouto neformálnou cestou informovali o svojej práci. Jednotlivé tematické stoly boli zamerané na nasledujúce oblasti činnosti CVTI SR: knižnično-informačné činnosti („Sme tu už 75 rokov!“) aktivity Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti („Veda v Centre, Vedecká cukráreň, Týždeň vedy a techniky...“ ) prenos výsledkov vedeckej práce do spoločensko-hospodárskej praxe („Centrum transferu technológií – ...miesto, kde sa veda spája s praxou.“) podpora vedy prostredníctvom informačných systémov („CVTI SR navrhuje, implementuje a prevádzkuje komplexné informačné systémy s celoštátnou pôsobnosťou: CIP VVI, SK CRIS, CREPČ a CREUČ, CRZP a APS .“) 18 vydávanie odborných časopisov a publikácií („ITlib.Informačné technológie a knižnice, TRANSFER TECHNOLÓGIÍ bulletin, Quark“) národné a medzinárodné projekty („VEDA – INOVÁCIE – PRAX“) 3D tlač – technológia 21. storočia („Od nápadu k realizácii“) Okrem aktivít CVTI SR prezentovali formou vystavovateľských stánkov svoje produkty a služby aj partnerské organizácie. Podujatia sa zúčastnili zástupcovia spoločností HuMuSOFT, Albertina Icome Bratislava, SVOP, Emerald Group Publishing Limited, EBSCO Information Services, Microsoft Slovakia a Suweco SK. Deň otvorených dverí pravdepodobne nezostane jednorazovým podujatím. Na základe pozitívnej spätnej väzby uvažuje CVTI SR o možnosti organizovať takéto podujatie pravidelne. Popoludnie patrilo slávnostnému stretnutiu odbornej verejnosti, ktorého sa zúčastnili okrem ministra školstva Dušana Čaploviča zástupcovia ministerstiev, diplomatických zborov, akademickej obce, profesijných združení a spolkov a ďalších spolupracujúcich organizácií. Vyberáme z Pamätnej knihy: „Otvárajte aj naďalej dvere k novým informáciám a riešeniam.“ „Ďakujeme krásne za príjemné chvíle, odborný aj ľudský prístup.“ „Som veľmi rád, že som za dve hodiny stihol vidieť množstvo noviniek.“ „...veľa vzdelania chtivých študentov a veľa plodných partnerstiev a projektov.“ „Bolo nám cťou byť partnerom osláv a CVTI budeme naďalej podporovať.“ „Obrovská vďaka za vynikajúcu prácu v oblasti vedy, výskumu a inovácií, jej propagácii a pomoci v rozvoji vedomostnej ekonomiky...“ „Let us wish you all the best and many more centuries supporting science.“ Centrum vedecko-technických informácií SR chce i naďalej rozvíjať svoje aktivity smerujúce k podpore vedy a znalostnej spoločnosti. Novými výzvami je napríklad ustanovenie CVTI SR ako národného referenčného bodu pre Open Access politiku Európskej komisie pre SR, implementácia nového národného projektu PopVaT – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku či aktívne zapojenie sa do nového rámcového programu Európskej únie pre výskum, vývoj a inovácie – HORIZONT 2020 ako národný kontaktný bod.
  • 20. m I N I s t e r s V o Z d r a V o t N Í C t V a s r Program implementácie eHealth Elektronické zdravotníctvo – ak sa uplatňuje účinným spôsobom – umožňuje individuálnejšie prispôsobenú zdravotnú starostlivosť „zameranú na občana“, ktorá je nielen presnejšie zacielená, účinná a efektívna, ale ktorá aj pomáha redukovať chyby a dĺžku hospitalizácie. umožňuje spoločensko-hospodárske začlenenie a rovnaké zaobchádzanie, zvyšuje kvalitu života a posilňuje postavenie pacientov prostredníctvom väčšej transparentnosti, prístupu k službám a informáciám i využívania sociálnych médií na zdravotnícke účely. ných technológií. Víziou eHealthu je poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov. Pozícia Slovenskej republiky v rámci EÚ z hľadiska úspešnej implementácie eHealth nie je dobrá – sme v spodnej časti rebríčka. Zaostávanie Slovenskej republiky za vyspelými krajinami v rámci aktivít eHealthu sa odhaduje na 7 – 10 rokov. Toto zaostávanie sa Slovensko snaží výrazne znížiť národným Programom implementácie eHealthu (PieH). Na Ministerstve zdravotníctva SR sa v roku 2008 začala jeho príprava, na počiatku ktorej bol vládou schválený materiál Strategické ciele eHealthu. Ministerka zdravotníctva SR Zuzana Zvolenská Poslaním zdravotníctva je významne prispievať k zvyšovaniu kvality života občanov prostredníctvom znižovania úmrtnosti, chorobnosti, trvalých a dočasných následkov chorôb a úrazov; poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pôsobením verejného zdravotníctva, podporou individuálnej a komunitnej starostlivosti o zdravie. Poslaním elektronického zdravotníctva (eHealth) je podpora poslania zdravotníctva prostredníctvom informačných a komunikač- Program implementácie eHealthu je stratégiou elektronizácie služieb v slovenskom zdravotníctve a skladá sa z niekoľkých implementačných etáp. Každá etapa má 1 nosný projekt a niekoľko podporných projektov. Nosným projektom pre etapu 1 je Národný projekt Elektronické služby zdravotníctva (eSO1) financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ formou Operačného programu Informatizácia spoločnosti – OPIS. Projekt má byť ukončený koncom júna 2014. V rámci projektu eSO1 má byť realizované: • vytvorenie Národného portálu zdravia a jeho naplnenie základným informačným obsahom, Míľniky implementácie programu eHealth ID Aktivita 2013 2014 2015 2016 2017 2018 1 Projekt ESZ 2 Zákon o NZIS 3 Transformácia NCZI 4 Projekt NZIS 5 Pripájanie PZS do NZIS 6 Povinnosť používať NZIS • vytvorenie a spustenie do skúšobnej prevádzky aplikácií: Elektronická zdravotná knižka občana, ePreskripcia / eMedikácia, eAlokácie, • vytvorenie predpokladov pre integráciu informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (IS PZS) s národným riešením eHealthu, overenie integrácie s IS PZS v skúšobnej prevádzke. Nosným projektom pre etapu 2 je Národný projekt Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS) financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ formou Operačného programu Informatizácia spoločnosti – OPIS. Národný projekt je v procese prípravy. Projekt má byť ukončený do septembra 2015. Tento projekt nadviaže na projekt eSO1 a má realizovať: • integráciu všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do NZIS, • rozšírenie funkcionality a plné využitie v prospech občanov a zdravotníkov: • Národného portálu zdravia, Elektronickej zdravotnej dokumentácie, ePreskripcie / eMedikácie, eAlokácií, • prípravu nových oblastí eHealthu (PACS, telemedicína, genomika a ďalších). Systémy zdravotníctva v EÚ sú poznačené tvrdými rozpočtovými obmedzeniami, pričom zároveň musia čeliť výzvam ako je starnutie populácie, rastúce očakávania občanov, ako aj mobilita pacientov a zdravotníckych pracovníkov. Podpora ducha inovácie v elektronickom zdravotníctve v Európe je cestou vpred k zaisteniu lepšieho zdravia a lepšej a bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti pre občanov EÚ, väčšej transparentnosti a zlepšeniu postavenia pacienta, lepšie kvalifikovaným pracovníkom, efektívnejším a udržateľným systémom zdravotníctva a starostlivosti, lepším a flexibilnejším verejným správam, novým príležitostiam pre podnikanie a konkurencieschopnejšiemu európskemu hospodárstvu, ktoré bude môcť profitovať z medzinárodného obchodu v oblasti elektronického zdravotníctva. 7 3. projekt v novom prog. období 4. projekt v novom prog. období → 8 Plná integrácia s eGov. 19
  • 21. s l o V e N s K É Z d r a V o t N Í C t V o Na Slovensku sa zhoršila dostupnosť nových moderných liekov. O ich príchode na trh nerozhoduje potreba pacienta, ale vzorec. Zsolt kAJtOR, riaditeľ farmaceutickej spoločnosti Novartis hovorí, že štát necitlivo nastavil legislatívu, ktorá sa viac pozerá na čísla než na to, ako pomôcť pacientom. štát by sa na zdravie nemal pozerať len cez vzorce MuDr. Zsolt kajtor, generálny riaditeľ spoločnosti Novartis Slovakia, s. r. o. Farmaceutické spoločnosti a ich združenia dlhodobo a nahlas hovoria, že nové lieky sa ťažko dostávajú k pacientom. Štát tvrdí, že lieky sú drahé. Existuje riešenie, ktoré bude vyhovovať štátu, výrobcom liečiv aj pacientom? Všetko je otázkou dialógu, komunikácie. určite treba rešpektovať snahu štátu a ministerstva zdravotníctva šetriť, na druhej strane si treba uvedomiť, že ide o zdravie. Zdraví alebo vyliečení ľudia chodia do práce, vytvárajú ekonomické hodnoty, platia dane aj zdravotné odvody. Záujmom štátu by tak malo byť, aby boli občania krajiny zdraví. Vývoj novej molekuly stojí približne miliardu dolárov. Nové, moderné lieky sú prirodzene drahšie, ale na základe prísnych klinických štúdií vieme garantovať ich účinnosť. Ak by sa všetky krajiny správali ako Slovensko, vývoj nových liekov by sa výrazne spomalil. Ktoré legislatívne obmedzenie spôsobuje, že nové lieky sa dostávajú k pacientom na slovensku ťažšie? Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti a podmienkach úhrady liekov, ktorý bol prijatý v roku 2011, zaviedol farmakoekonomický parameter QALY, čo je skratka anglického Quality-adjusted Life Year (náklady na získanie kvalitného roka života). Na Slovensku je to hranica 25-násobku priemernej mesačnej mzdy, čo je dnes 19 000 eur. Ak tieto náklady nepresiahnu 35-násobok priemernej mesačnej mzdy, môže nový liek dostať tzv. podmienečnú úhradu, čo sa však nestáva. V praxi to znamená, že ak je liečba daným liekom drahšia, na Slovensku nie je liek kategorizovaný, teda ho nepreplácajú zdravotné poisťovne. Farmakoekonomiku považujeme za pozitívnu a správnu vec, ale je dôležité, ako sa uplatňuje. Problém našej legislatívy je, že ne- 20 Znamená to, že naši pacienti sa nedostanú k moderným liekom len preto, lebo zákon je zle nastavený? Lieky z kategórie orphan, čiže lieky na zriedkavé ochorenia nemajú u nás takmer žiadnu šancu. Vzhľadom na to, že ide o vzácne ochorenia, vývoj liekov a teda aj ich cena je výrazne drahšia. Slovenský vzorec QALY nemajú šancu splniť, pričom u nás žije viac ako 1 800 ľudí so zriedkavým ochorením. Pre zaujímavosť, ročne prichádza na svetový trh asi 20 nových molekúl, na Slovensko asi päť. Znamená to, že hoci nová liečba existuje, u nás je veľmi ťažko dostupná. Je pravda, že existuje možnosť výnimky. Lekár môže pre svojho pacienta požiadať zdravotnú poisťovňu o preplatenie liečby, ak je liek na Slovensku registrovaný. Výnimku však poisťovňa nemusí schváliť. ako je to v iných krajinách? Parameter QALY je medzinárodne uznávaný. Špecifikom Slovenska je, že ho máme zakomponovaný priamo do zákona, a nie iba do vyhlášky, a preto je úprava komplikovanejšia a časovo náročnejšia. Snažíme sa s ministerstvom zdravotníctva na túto tému komunikovať. Vieme, že rezort vytvoril pracovnú komisiu spolu s ministerstvom financií, ktoré celú problematiku posudzuje a vyhodnocuje. Veríme, že nájdu také riešenie, ktoré bude vyhovovať najmä pacientom. Len pre porovnanie, spomedzi východoeurópskych krajín, ktoré taktiež využívajú QALY na hodnotenie nákladovosti liečby, je na Slovensku hranica položená najnižšie. Väčšina východoeurópskych krajín ma hranicu pre QALY odvodenú od 3-násobku HDP na obyvateľa, čo by pre Slovensko predstavovalo hodnotu približne 54 000 eur. V susednej Českej republike je parameter QALY nastavený na približne milión českých korún, čo je asi 35 000 eur, teda o nezanedbateľných 16 000 eur viac ako na Slovensku. Práve tento rozdiel môže pre niektorých pacientov znamenať, či sa k modernému lieku dostanú alebo nie. Reexport liekov je tiež široko diskutovaná téma. Čo treba urobiť, aby lieky na slovensku vždy boli? Len v tomto roku Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠuKL) dostal viac ako 8 000 oznámení od 21 distribučných spoločností o plánovanom vývoze liekov do 18 krajín Európskej únie. ŠuKL v 38 prípadoch vývoz liekov zakázal. Išlo o 54 000 balení najmä onkologických liekov a liekov na špeciálne ochorenia. Najviac liekov sa zo Slovenska vyviezlo do Česka, takmer polovica, potom do Nemecka, Litvy, Dánska a Veľkej Británie. Aj preto prakticky denne niektoré lieky na Slovensku chýbajú, hoci ich farmaceutické spoločnosti k nám doviezli. Distribučné spoločnosti však s týmito liekmi obchodujú. Príčinou je nízka cena na našom trhu. Reexport liekov nie je možné zakázať, bolo by to v rozpore s pravidlami Európskej únie o voľnom pohybe tovarov a služieb. Ale ak štát chce, aby boli lieky dostupné, musí ich reexport regulovať. Jedným z nástrojov je cena. ale to by znamenalo, že lieky budú na slovensku drahšie. Nie je to začarovaný kruh? Nie je. Treba nájsť optimálne riešenie. V čase, keď boli ceny liekov na Slovensku nastavené ako priemer šiestich najnižších, bol reexport nižší ako je dnes. Dnes sa cena lieku stanovuje ako priemer troch najnižších cien. Štát si musí vybrať, buď bude platiť o málo viac, alebo budú lieky na Slovensku občas chýbať. Novartis patrí medzi spoločnosti, ktoré sa významne angažujú v podpore projektov pre zdravotne postihnutých, na ktoré ste sa v roku 2013 zamerali? určite by som chcel spomenúť našu podporu Únii nevidiacich a slabozrakých a ich projektu Biela pastelka, ktorej sme hlavným partnerom. Spolu s Ligou proti rakovine a Nadáciou manželky prezidenta Silvie Gašparovičovej sme v tomto roku podporili darom aj deti zo Spojenej školy internátnej (pre slabozrakých a nevidiacich) na Svrčej ulici v Bratislave. Sme tiež generálnym partnerom Dňa narcisov. Nedávno Novartis podporil piaty ročník Večera dobra, dobročinného podujatia, na ktorom sa dražili sochy zo skla, ktoré pomáhali vytvoriť deti so zrakovým postihnutím. Výťažok z podujatia využije Únia nevidiacich a slabozrakých na nákup prístroja, ktorý bude slúžiť na včasnú diagnostiku zrakových porúch detí v materských školách. Záštitu nad podujatím mala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. aKo sa VYPočÍtaVa roK žIVota Vzorec QALY, teda cena jedného získaného roku života v štandardnej kvalite počíta so štyrmi hodnotami. Náklady pôvodnej liečby odpočíta od nákladov navrhovanej liečby. Klinický prínos starého lieku odpočíta od klinického prínosu nového lieku (6 mesiacov života). Prežívanie sa vynásobí ešte parametrom hodnotiacim kvalitu života, ktorý sa nachádza v rozpätí 1 až 0 (1 = kvalita života pri plnom zdraví, 0 = smrť). ICER = ∆C ∆E = Cn - Cp En - Ep Cp – náklady pôvodnej liečby Cn – náklady navrhovanej liečby Ep – klinický benefit pôvodnej liečby En – klinický benefit navrhovanej liečby SK1312159656 citlivo vníma len cenu. Ak to zjednoduším, tak zákon nepripúšťa, že vás môže lekár liečiť drahším liekom, ako pripúšťa vzorec QALY, ale môže vás liečiť liekom, ktorý je starší, má nežiaduce účinky, a tie sa musia liečiť ďalším liekom. Liečba sa tak predražuje.
  • 22. m I N I s t e r s t V o Z d r a V o t N Í C t V a s r Je nutné posilniť postavenie a kompetencie všeobecných lekárov Pracovať ako všeobecný lekár v regiónoch Slovenska akosi stratilo svoju výhodu, alebo lepšie povedané atraktívnosť. Vychádzam z toho, že po niekoľkých desaťročiach sa problém nedostatku všeobecných lekárov v regiónoch Slovenska rieši na Ministerstve zdravotníctva SR. k obsahu témy sa vyjadruje hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo Monika PALuŠkOVÁ. informácie poskytla redaktorke Anne komovej. Z čoho vychádzate pri výsledkoch, ktoré hovoria o nedostatočnom počte všeobecných lekárov na slovensku? Štatistika je prehľadná. Počet lekárov v praxi sa dá zmapovať podľa zmlúv medzi lekármi a zdravotnými poisťovňami – zdravotná poisťovňa má totiž povinnosť zazmluvniť každého lekára primárneho kontaktu, ak má v kapitácii aspoň jedného jej poistenca. Druhou možnosťou je využiť údaje z databáz lekárov vyšších územných celkov, ktoré vydávajú povolenia na prevádzku zdravotníckych zariadení. Takže údaje sú relevantné, situácia predovšetkým mimo väčších miest je alarmujúca. Potrebujeme preto rýchlo, koncepčne a efektívne konať. Čo je podstatou novej koncepcie, ktorá by mala prilákať študentov medicíny na odbor všeobecný lekár? Súčasní medici sa vzdelávajú v posluchárňach a v lôžkových zariadeniach. Aj ich prázdninová prax sa deje mimo ambulancií. Napokon je bežné, ak absolvent lekárskej fakulty nie je schopný pohybovať sa v ambulantnom prostredí, robí mu problémy diagnostikovať a liečiť bez toho, aby nemal okamžite k dispozícii laboratórium alebo iné pomocné diagnostické metódy. Medicína sa atomizuje, medici sú zavalení teóriou, pričom prax, kde musia využívať rokmi overené „diagnostické prostriedky“ – vlastnú hlavu, oči a ruky sa akosi vytratila. Ako má teda medik vedieť, že všeobecné lekárstvo má svoje špecifiká a atraktivitu, že je v ňom „celá medicína týkajúca sa celého človeka“? Ako ho presvedčiť, že je zaujímavá, keď ani poriadne nevie, čo práca v tomto odbore vlastne obsahuje? Rezidentský program by mal nielen posilniť teoretické a praktické vedomosti, ale aj za- traktívniť spomínaný odbor, v čom vidíte jeho možnú atraktívnosť? V časti Medici jednoznačne vo vytvorení štrukturálne a obsahovo moderného vzdelávania v ambulantnej praxi so zameraním na predstavenie špecifík všeobecného lekárstva. Je dôležité, aby si medici „odžili a ohmatali“ situáciu, keď sú odkázaní na rýchle a odborne kompetentné rozhodovanie v krátkom čase a neraz s obmedzenými možnosťami. Je iné, ak máte pacienta na lôžku niekoľko dní a iné, ak vstúpi do ambulancie neznámy človek, ktorého problém musíte riešiť hneď a efektívne. Časť Rezidenti zas má po desaťročiach stagnácie vytvoriť podmienky na naštartovanie odborne a logisticky vyváženého vzdelávacieho programu s príchodom novej generácie všeobecných lekárov. Som presvedčená, že ak rezidenti zažijú prácu v ambulancii, bude pre nich atraktívna svojou nezávislosťou, pestrosťou a možnosťou realizácie vlastných predstáv o diagnostike a kuratele „svojich“ pacientov. Ešte donedávna sa informovalo o tom, že na slovensku je takmer 3 100 miest všeobecných lekárov, kde vidíte problém, že v niektorých krajoch slovenska chýbajú? Medici sa vzdelávajú v aglomeráciách a vo veľkých nemocniciach. Keďže ambulantnú prax takmer nepoznajú a mimo väčších miest už vôbec nie, majú skreslené predstavy. Práve preto, že medik je naučený na rýchlu dostupnosť diagnostických zložiek, často podceňuje alebo nevyužíva klasické diagnostické metódy. A pritom je jednoduché pozrieť sa napríklad pacientovi na farbu očných spojoviek predtým než požiada o vyšetrenie krvného obrazu, či nie je chudokrvný... Stráca sa medicínsko-ľudský rozmer diagnostiky a práve v ambulantnej praxi je jej pevné miesto. Bez rozdielu v meste alebo na dedine môže mať lekár kvalitný EKG prístroj, glukometer, prístroj na vyšetrenie C-reaktívneho proteínu, žilových ochorení – len treba o možnostiach vedieť a mať na výkon vedomosti aj zručnosti. Nuž a mnohí lekári majú pri práci v mestskej ambulancii aj pocit väčšieho komfortu a pohodlia. V čom je projekt Rezidentský program pre zdravotníctvo výnimočný? Tým, že sme sa ho rozhodli vytvoriť nanovo, takpovediac kompletne prekopať celý neefektívny systém. Má byť edukačným mostom medzi pregraduálnym a postgraduálnym vzdelávaním s uvedením „nového“ všeobecného lekára do praxe. Začíname pilotným programom vzdelávania medikov 5. ročníka na jednej z lekárskych fakúlt, pričom súčasťou výučby bude aj týždňová prax pod dohľadom skúseného všeo- becného lekára. Bude individuálna, naraz bude môcť byť v ambulancii iba jeden medik. Chceme, aby mal pocit primeranej samostatnosti, spoznal podmienky práce v ambulancii a bude zapojený aj do jej bežnej prevádzky – od vyšetrenia a liečby pacienta až po administratívne úkony. spustili ste pilotný projekt, jeho prvú časť Medici, z čoho vychádza jeho základná idea? Jeho základnou ideou je vyskúšať si nový model pregraduálneho vzdelávania. Ak sa osvedčí, bude predobrazom tejto formy edukácie aj na ďalších lekárskych fakultách. Mnohé prvky vytvorené v tomto programe budú efektívne využité aj v časti Rezidenti. Myslíte si, že sa dosiahne väčší záujem o odbor všeobecný lekár aj pre regióny slovenska, podľa čoho sa vyberali školiace ambulancie? Intenzívne pracujeme na tom, aby to tak bolo. Každý z nás odniekiaľ pochádza, niekde je doma. Slováci majú silnú väzbu k rodine, k priateľom a ak dostanú možnosť uplatniť sa vo svojom domovskom regióne, bude väčšia šanca, že sa nám do neho vrátia, ako keby sme čakali so založenými rukami. Školiace ambulancie sa v časti Medici vyberali podľa geografickej dostupnosti pre medika a na základe odborných parametrov školiacich ambulancií a školiteľov. Pilotný projekt má svoje špecifiká, ktoré bolo treba rešpektovať. V časti Rezidenti bude výber školiacich ambulancií prebiehať inak, pretože nepôjde o týždňovú prax študenta medicíny, ale o polročnú stáž absolventa-lekára. Úloha všeobecného lekára v zdravotníctve je iste veľmi dôležitá, v akom čase by sa mal projekt Rezidentný program dokončiť? Pilotný projekt Medici by mal byť po jeho úspešnom zavŕšení matricou na rozvoj stáleho štandardného pregraduálneho vzdelávania vo všeobecnom lekárstve. Časť Rezidenti bude ukončená špecializačnou skúškou (atestáciou) jeho absolventov. Myslíte si, že sa zvýši počet všeobecných lekárov aj v regiónoch celého slovenska? Robíme všetko preto, aby sme to dosiahli. aký je predpokladaný finančný príspevok pre Rezidentský program? Pilotný projekt Medici nevyžaduje žiadne finančné prostriedky, pretože školitelia budú pracovať bez nároku na finančnú odmenu. Ich práca bude honorovaná kreditmi. Časť Rezidenti bude vyžadovať kompletné finančné krytie na všetky zložky programu. Z prostriedkov EÚ plánujeme využiť na tento účel 2 milióny eur. 21
  • 23. N Á r o d N Á r a d a s r Globálna informačná agentúra Bloomberg hodnotila zdravotnú starostlivosť v 48 krajinách sveta. Podľa účinnosti systému zdravotnej starostlivosti Slovensko obsadilo v rebríčku 36. miesto, teda sa ocitlo na spodných priečkach. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že si je vedomé pomerne nízkej efektívnosti zdravotníctva a chce to riešiť. Začína implementovať kľúčové reformy, ktoré majú zvýšiť efektívnosť. Prvou je posilnenie postavenia všeobecných lekárov vrátane rozšírenia ich kompetencií. Druhou je príprava investícií v oblasti infraštruktúry nemocníc, pričom úvodným projektom bude výstavba novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ako vnímajú situáciu v rezorte sme sa v ankete pýtali predsedu a členov Výboru NR SR pre zdravotníctvo. Pripravila Marta tomašovičová. Výzvy v zdravotníctve javovali akékoľvek opatrenia, ktoré by viedli k zastaveniu zadlžovania. Kým sa budú môcť nemocnice zadlžovať bez akýchkoľvek dôsledkov, nebudú sa správať inak. Dobrá medicína sa dá robiť len v dobre hospodáriacej nemocnici. budúcoročný rozpočet neráta so zadlžovaním nemocníc, pozastavila sa nad tým aj Európska komisia vo svojej jesennej prognóze a problém jasne označila, chýba plán, ako zastaviť zadlžovanie. Má rezort, podľa vášho názoru, pripravenú stratégiu ako sa popasovať s týmto pretrvávajúcim problémom zdravotníctva? Richard Raši: Ministerstvo zdravotníctva avizovalo, že do dvoch rokov budú nemocnice v jeho gescii hospodáriť vyrovnane. To znamená, že rezort má pripravenú stratégiu a riaditelia majú dané ekonomické ciele, ktoré majú vo svojich nemocniciach dosiahnuť. Medzi možnosti ako docieliť vyrovnané rozpočty tých najväčších, teda fakultných a univerzitných nemocníc patria: optimalizácia štruktúry lôžok, implementácia informatizácie zdravotníctva, teda eHealthu, a nevyhnutná bude investícia do technického stavu budov, aby sa redukovali straty vznikajúce kvôli vysokým prevádzkovým, najmä energetickým nárokom. Viliam Novotný: Za dva roky od posledného oddlženia sa dlh nemocníc vyšplhal na rovnakú výšku. Podľa predpokladu ministerstva financií presiahne koncom roka hranicu 300 miliónov eur. Viaceré konkrétne príklady, s ktorými prišli nedávno aj médiá, poukazujú na neefektívnosť a plytvanie v štátnych nemocniciach. Nezdá sa, že by sa v rezorte pre- 22 Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tvrdí, že nemocnice si s dlhmi poradia samy. Ich oddlženie už viackrát odmietla. Štát naposledy za ich dlhy zaplatil za bývalej vlády, vtedy to stálo 300 miliónov eur, a to nezaplatil všetko. aké budú konkrétne kroky, ministerstvo zdravotníctva nespresnilo. Podľa vášho názoru, aj z pohľadu návrhu rozpočtu na budúci rok, aký vývoj možno očakávať v tejto oblasti? Richard Raši: Myslím si, že v budúcom roku bude dynamika zadlžovania nemocníc klesať tak, ako tomu bolo v tomto roku. Koncom budúceho roka by už časť najväčších nemocníc mala hospodáriť vyrovnane. Viliam Novotný: Štát sa nemôže postaviť k záväzkom svojich nemocníc chrbtom. Toto je istota, na ktorú sa spoliehajú zdravotnícki dodávatelia. Inak by do zadlžených zariadení už nedodali ani injekčnú striekačku. Na oddlženie sa však v štátnom rozpočte neplánujú žiadne zdroje. Keby sa aj nejaké peniaze našli, bude potrebné nájsť právne čistý spôsob oddlženia. Oddlženie je principiálne nespravodlivé. Odmeňuje najhoršie hospodáriacich, trestá najlepšie hospodáriacich. Štátna pomoc, ktorá takto zasahuje do trhové prostredia, sa Bruselu páčiť nebude. Predchádzajúce oddlženia boli podmienené následnou transformáciou nemocníc na akciové spoločnosti, ku ktorej, žiaľ, nedošlo. A aj preto tu stále riešime problém zadlžujúcich sa nemocníc, a nie napríklad kvalitu zdravotnej starostlivosti alebo nárok poistencov na štandardnú zdravotnú starostlivosť. Zdravotníctvo podľa názoru poisťovní potrebuje reformy. Nemocnice zasa hlavný problém vidia vo výške platieb od poisťovní. Šéfka Združenia zdravotných poisťovní K. Kafková tvrdí, že „už druhý rozpočet pripravovaný touto vládou neobsahuje ani náznaky zásadnej reformy“. ako vy hodnotíte a vnímate kroky rezortu? Richard Raši: Vyjadrenia pani doktorky Kafkovej nemožno vnímať ako vyjadrenia šéfky Združenia zdravotných poisťovní, ale ako vyjadrenia manažmentu poisťovne union, ktorý
  • 24. N Á r o d N Á r a d a s r bojuje s vládou SR a preto akékoľvek vyhlásenia z jej strany nemožno brať ani ako objektívne, ani ako relevantné. Je tam silná dávka emócie zo súdneho sporu, ktorý vedie štát s vlastníkmi poisťovne union. Viliam Novotný: Vládne kroky v zdravotníctve by som opísal slovom bezradnosť. Rezort prešľapuje na mieste, reformám sa vyhýba, prijímajú sa len technické normy. Medzitým sa však problémy hromadia. Na ich prekrytie slúžia zástupné marketingové kampane. Vláda vlani v lete predstavila nápad so znárodnením poisťovní. Takejto zásadnej zmene sa však nevenovala ani vo svojom volebnom programe, ani v programovom vyhlásení. Príprava zákona o zavedení poistného monopolu mešká už rok. Podľa všetkého skôr či neskôr táto téma „vyhnije“. Na istý čas však odpútala pozornosť od toho, že ministerstvo zdravotníctva je pri riadení rezortu úplne apatické. „stále máme veľa prázdnych akútnych lôžok, ktoré treba zrušiť, resp. premeniť na rehabilitačné, či doliečovacie lôžka. Urýchlene treba zaviesť DRG systém, teda spravodlivé platby za diagnózu a ehealth. Žiaľ, vláda oba projekty z nepochopiteľných dôvodov posunula,“ povedal nedávno I. Uhliarik. ako dnes vnímate riešenie týchto úloh v rezorte? Richard Raši: Vláda dobieha to, čo pán minister uhliarik svojím povrchným prístupom k práci spôsobil. Nebyť nešťastnej dvojročnej vsuvky, keď ministerstvo viedol, DRG systém a eHealth už mohli byť zavedené. Viliam Novotný: DRG (platba za diagnózu) prinesie vyššiu spravodlivosť do odmeňovania nemocníc. DRG sa rozbieha už koncom tohto roka – zatiaľ vo fáze zberu údajov, ale dôležité je, že projekt sa z Úradu pre dohľad presunul priamo do zdravotníckeho terénu. Ostrá prevádzka sa má začať v roku 2016, čo považujem za neskorý termín, navyše vo veľmi nešťastnom čase – ide o volebný rok. Držím však palce všetkým, ktorí sa o zavedenie DRG na Slovensku usilujú, aby sa ten projekt podarilo dotiahnuť do konca. Celkovo by elektronizácia zdravotníctva mala stáť okolo sto miliónov eur. Podľa ministerstva financií európske peniaze na ehealth boli použité v rozpore s pravidlami únie. Ide o čiastku 3,9 milióna eur, čo predstavuje desať percent z celkovej sumy. ako vy hodnotíte vývoj napĺňania tejto úlohy rezortu? Richard Raši: Potreba zavádzania eHealthu je stále aktuálna a čím skôr sa zavedie, tým skôr budú zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti využívané racionálnejšie a optimálnejšie. Čo sa týka čiastky 3,9 milióna eur, myslím si, že odôvodnením ministerstva zdravotníctva dosiahneme to, že žiadna platba redukovaná nebude. Viliam Novotný: Rovnaké obavy z odkladov a z termínu dodávky ako pri DRG mám aj pri eHealthe. V teórii by nám dobrý eHealth naozaj mohol ušetriť desiatky miliónov eur. Ale či je štát dostatočne úspešný v obstaraní dobrého eHealthu, o tom nie som úplne presvedčený. Keďže na mzdy dávajú nemocnice viac ako polovicu príjmov, prepúšťanie by im výrazne pomohlo. To je jeden pohľad, na druhej strane sa však opätovne ozývajú hlasy nespokojných lekárov. hrozia nám opätovne štrajky lekárov, sestier alebo rezort zvládne tieto nátlaky? Richard Raši: Po búrlivom období počas úradovania ministra uhliarika je konečne v rezorte relatívny pokoj. Myslím si, že permanentným dialógom a hľadaním riešení bude možné vyhnúť sa štrajkom lekárov, sestier a ostatných zdravotníkov. Verím, že rezort akékoľvek nátlaky zvládne k spokojnosti všetkých strán. Viliam Novotný: Táto vláda sa predstavuje ako vláda istôt. Protestom odborárov sa preto bude snažiť vyhnúť za každú cenu. Výdavky na segment zdravotnej starostlivosti predstavujú v EÚ v priemere 8 % výdavkov na zdravotníctvo. Na slovensku je to menej. Chýba nám sieť domácej ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej samostatne pracujúcimi sestrami a agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti, pritom obyvateľstvo starne. Prijímajú sa potrebné opatrenia na to, aby sme situáciu zvládli aj v neďalekej budúcnosti? Richard Raši: Výdavky na segment zdravotnej starostlivosti sú z hľadiska percenta HDP financií, ktoré idú na rezort zdravotníctva, porovnateľné s ostatnými štátmi Európskej únie. Je to zhruba 7 %. Problémom však zostáva, že u nás je bezplatná zdravotná starostlivosť vo výrazne vyššom rozsahu než ako je to v ostatných štátoch, pričom prínos nových technológií, či liekov je takisto bezproblémový, ako v rozvinutých štátoch EÚ. Preto zdravotníctvo bojuje s permanentným deficitom zdrojov v rezorte. Viliam Novotný: Demografická výzva je jednou z hybných síl reforiem. V zdravotníctve budeme musieť veľmi skoro riešiť otázku dlhodobej udržateľnosti financovania solidárneho systému. Ako dlho dokáže zmenšujúci sa zástup platiteľov odvodov utiahnuť účet za zväčšujúci sa zástup pacientov? Ďalšou súvisiacou výzvou bude zmena spôsobu poskytovania starostlivosti – posilnenie domácej starostlivosti, vznik nových zdravotníckych profesií. Bude sa vyžadovať väčšia koordinácia a spolupráca so sociálnou sférou. Je preto nevyhnutnosťou vyriešiť problematiku dlhodobej starostlivosti – o klientov, ktorí sú na pomedzí zdravotníctva a sociálnej oblasti. 23
  • 25. N Á r o d N Á r a d a s r Na poslednej tohtoročnej schôdzi parlamentu finišuje schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 s výhľadom na ďalšie dva roky. Verejná správa na Slovensku, teda štátne úrady, samosprávy a ďalšie subjekty verejnej správy, by mali podľa vládou schváleného návrhu v budúcom roku hospodáriť s deficitom 2,83 % hrubého domáceho produktu. Schodok by tak mal byť mierne nižší, ako sa plánovalo v pôvodnom návrhu rozpočtu z polovice augusta, ktorý hovoril o budúcoročnom deficite na úrovni 2,9 % výkonu ekonomiky. V ďalších rokoch sa predpokladá postupné znižovanie schodku na 2,57 % hrubého domáceho produktu v roku 2015 a 1,5 % o rok neskôr. Ministerstvo financií do aktuálneho znenia návrhu rozpočtu zakomponovalo opatrenia na príjmovej, ako aj výdavkovej strane. Zníženie výdavkov o 105 mil. eur má pritom priniesť realizácia druhej etapy reformy verejnej správy ESO zvýšením efektívnosti fungovania verejného sektora. Ako hodnotia tieto otázky návrhu štátneho rozpočtu členovia Výboru NR SR pre financie a rozpočet sme sa pýtali v ankete. Pripravila Marta tomašovičová. taktovanie konsolidácie verejných financií ak si pretransformujete čísla návrhu štátneho rozpočtu do reality, resp. potrieb vývoja spoločnosti, v ktorých oblastiach sa naplnia priority a potreby na vývoj a zvyšovanie životnej úrovne? Daniel Duchoň – predseda výboru: V prvom rade návrh rozpočtu má zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny a nesmeruje k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stáva nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedie k neúmernému zadlžovaniu. Kritika rozpočtu často smeruje k zvyšovaniu verejného dlhu, pričom práve kritici opomínajú jeden kľúčový fakt, a to, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu. Na zastavenie rastu dlhu by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané a následne prebytkové hospodárenie štátneho rozpočtu, čo nebolo a nie je v súčasných podmienkach možné a udržateľné najmä vo vzťa- 24 hu k zabezpečovaniu základných funkcií štátu. V návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 sú zabezpečené všetky zákonné nároky občanov vo väzbe na platnú legislatívu. Ďalej môžem spomenúť, že po 3 rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na zvyšovanie životnej úrovne by mala mať pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnou správou poskytovaných služieb bližšie k občanom. Eva Hufková: Vo finančnom výbore sme 2. decembra 2013 pokračovali v prerušenej rozprave vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a dozvedeli sme sa, že došlo k zmene výšky príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu. Došlo k pozitívnej, významnej zmene, z dôvodu úpravy prognózy daňových príjmov a limitov výdavkov kapitol štátneho rozpočtu a zároveň sa zmenil, veľmi významne, schodok štátneho rozpočtu z pôvodných 2,83 % HDP na 2,63 % HDP pre rok 2014. Výdavky štátneho rozpočtu sú navýšené pre oblasti, ktoré sú prioritné a potrebné na vývoj a zvyšovanie životnej úrovne. Ide o kapitálové výdavky, a to pre zdravotníctvo (viac ako 52 mil. eur) na poistné platené štátom a na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a Národného centra zdravotníckych informácií (viac ako 87-tisíc eur, školstvo (30 mil. eur) na plnenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na rok 2014, sociálne služby (10 mil. eur) a doprava, hlavne cestná infraštruktúra – výstavba diaľnic a rýchlostných ciest zo štátneho rozpočtu mimo spolufinancovania – miera schodku financovania a neoprávnené náklady Operačného programu Doprava (viac ako 91 mil. eur). V kapitole Slovenskej akadémie vied sa zvyšujú výdavky o viac ako 3 mil. eur na biomedicínsky vedecký park Slovenskej akadémie vied. Samozrejme, nie sú naplnené priority a potreby vo všetkých oblastiach, ale ak dôjde k zvýšeniu príjmov a zníženiu výdavkov štátneho rozpočtu je predpoklad, že hospodárenie bude smerovať k štrukturálnym opatreniam. Neprejeme ich, ako zvykne hovoriť opozícia, použijeme ich na zníženie deficitu. V návrhu štátneho rozpočtu sa počíta so zvyšovaním platu pre zamestnancov štátnej a verejnej správy o 16 eur pre každého zamestnanca, v prípade podpisu vyššej kolektívnej zmluvy. Ja túto iniciatívu podporujem, veď zamestnanci v štátnej a verejnej správe, z dôvodu konsolidácie verejných financií, mali dlho zmrazené platy. Osobne si myslím, že tieto kroky boli potrebné, aby prispievali k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva. Týmto návrhom čiastočne kompenzujeme výpadok príjmu pre zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme. V rozpočte je aj zníženie dane právnických osôb z 23 % na 22 %, čo je v súlade s požiadavkou trhu, teda, právnických osôb.
  • 26. N Á r o d N Á r a d a Reforma ESO tiež prispeje k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva. Zjednoduší sa komunikácia medzi štátnou správou a obyvateľstvom a usporia sa zdroje na strane verejných financií. Pomôcť má aj elektronizácia verejnej správy a nižšia byrokracia, ktorá tiež prinesie aj úsporu verejných financií. Došlo k zvyšovaniu výberu daní, hlavne DPH, z dôvodu prijímania legislatívnych zmien, smerujúcich k eliminácii daňových únikov. Vnímam tieto opatrenia, ktoré sme zaviedli, ako efektívne a účinné. Prispievajú k ozdravovaniu verejných financií a tým k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľstva. Efektívne využitie peňazí z eurofondov tiež pomôže zvýšiť životnú úroveň a kvalitu života občanov. Ivan Švejna: Prioritou vlády by malo byť v prvom rade znižovanie deficitu a zadlženosti. Ďalej všetky kroky vedúce k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Zároveň treba významnejšie posilniť investície do vzdelania a zdravotníctva. Ján Figeľ: Dobrý rozpočet by mal podporovať zamestnanosť, šetriť na strane vládnych výdavkov a znižovať dlhy Slovenska. Žiaľ, tento zamestnanosť zhorší, ministerstvám peňazí pridá a Slovákov ešte viac zadlží. Rozpočet by mal byť zostavený tak, aby pomáhal Slovensku z krízy a podporil zamestnanosť. To je možné cez zľahčenie bremena zamestnávateľom a živnostníkom, nech sa im darí a zamestnávajú viac. Žiaľ, tento rozpočet im zvyšuje dane a tým ich ešte viac pridusí. Peniaze sa prejedia počas supervolebného roka a vláda následne Slovensko vovedie do hlbšej krízy. správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií s predikciou do konca roka 2013 by mala poskytnúť objektívne informácie aj pre vaše rozhodnutie pri hlasovaní o návrhu štátneho rozpočtu. Napĺňa tieto očakávania? Daniel Duchoň: Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií s predikciou do konca roka 2013 sa predkladá do NR SR v súlade s § 30 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zmysle ktorého vláda predkladá národnej rade správu o plnení štátneho rozpočtu v rámci správy o plnení rozpočtu verejnej správy za prvý polrok, a to najneskôr do 90 dní po uplynutí prvého polroka. Predložená správa je postavená na všetkých relevantných podkladoch a dátach, ktoré boli v čase jej prípravy k dispozícii a objektívne pomenovávala očakávané hospodárenie verejných financií v tomto roku. Keďže bola správa presunutá z minulej schôdze na aktuálnu, je možné konštatovať, že časť údajov je už prirodzene neaktuálna. Ministerstvo financií však venuje mimoriadnu pozornosť monitoringu verejných financií, čoho dôkazom je aj zmena dát za očakávanú skutočnosť uvedených v samotnom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Monitoring vývoja tohto roku zostáva pre ministerstvo financií kľúčovou témou aj v týchto dňoch. Eva Hufková: Slovenská ekonomika zaznamenala oživenie, keď rast HDP medziročne zrýchlil o 0,9 %. Prispel k tomu rast HDP ťahaný exportom, ale najmä spotreba domácností. Dynamika rastu HDP ale nedosahovala s r úroveň na vznik nových pracovných miest. Podobne lepší výber sa očakáva aj pre roky 2014 – 2016, kde odhadované daňové a odvodové príjmy ministerstvo financií zvýšilo o 375 mil. eur, v roku 2014 o 361 mil. eur, najmä 133 mil. eur je daň z pridanej hodnoty a 32mil. eur zo sociálnych a zdravotných odvodov a v roku 2016 o 365 mil. eur. Zmeny rozpočtu pre rok 2013 sú prejavom zodpovednej politiky vlády, 150 mil. eur je pre rok 2013 prebytok v hospodárení, pôjdu do rozpočtu, zostanú ako príjmy a budú znižovať deficit, ktorý bude pod 3 % HDP. Ešte si musíme počkať na objektívne informácie o hospodárení nemocníc a samospráv, ale pre moje rozhodnutie pri hlasovaní to nebude mať zásadný vplyv. Vzhľadom na to, že cieľ, ktorý sme si na rok 2013 stanovili v štátnom rozpočte a to udržať deficit verejných financií pod 3 %, sa nám podarí naplniť, som presvedčená, že ciele stanovené v štátnom rozpočte na rok 2014 naplníme tiež. Očakávame výrazne zrýchlenie rastu ekonomiky a vyšší výber dani. Preto budem hlasovať za návrh štátneho rozpočtu, naplnil moje očakávanie a verím, že aktuálne údaje, ktoré spáva o plnení štátneho rozpočtu neobsahuje, lebo bola presunutá z minulej schôdze, budú pozitívne pre rozpočet verejnej správy na roky 2014 až 2016. Ivan Švejna: Táto správa len čiastočne napĺňa moje očakávania. Ján Figeľ: Správa potvrdila, že Smer nedokáže riešiť nezamestnanosť, dokáže však rýchlo a nezodpovedne zadlžovať Slovensko. Namiesto skutočného šetrenia a rastu je tu viac manipulácie a utlmovania hospodárskeho rastu, a tým aj potenciálu Slovenska. Príkladom sú informácie z makrosprávy o tom, že vláda minie 450 miliónov eur budúcich rokov cez superdividendy, že nevie využívať eurofondy a že rast HDP aj zamestnanosť na tom budú horšie ako sa pred rokom očakávalo. hlavným problémom u nás je vysoká daňovo-odvodová záťaž a príliš veľká byrokracia. Podľa prieskumu máme vôbec jedny z najvyšších odvodov v Európe. Ktoré opatrenia z rezortných návrhov považujete za prínos k odbúraniu týchto nedostatkov? Daniel Duchoň: Vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov na obdobie jedného roka. Toto oslobodenie pozitívne ovplyvní motiváciu zamestnať sa zvýšením čistej mzdy a zároveň zvýši ochotu zamestnávateľov zamestnávať dlhodobo nezamestnaných kvôli zníženým nákladom práce. Jeho účelom je zvýšiť zamestnateľnosť nízkokvalifikovaných, aby si osvojili, či udržali svoje pracovné návyky. Zvyšovanie zamestnanosti odvodovým oslobodením je adresné, kvôli zameraniu práve na nízkopríjmových zamestnancov a jeho poskytovanie v období jedného roka. Povinnosť existencie garančného poistenia vyplýva zo Smernice EP a Rady 2008/94/ES z 22. Októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Úrazové poistenie sa ponecháva pre prípad krytia rizika vzniku úrazu. Eva Hufková: Vláda podnikla kroky na odstránenie deformácií daňovo – odvodového systému s cieľom zvýšiť efektívnosť a sociálnu spravodlivosť daňového systému, ktoré budú zároveň podporovať aj podnikanie, ale podnikanie bez daňových podvodov. Problémom Slovenska sú pomerne vysoko zaťažené nízke platy, platy na úrovni minimálnej mzdy. Dôvodom sú sociálne a zdravotné odvody, ktoré rovnakou mierou zaťažujú všetky príjmy. Daň z príjmu zamestnanec pri minimálnej mzde neplatí, resp. základ dane má nulový, pre nezdaniteľnú časť a ešte dostáva štátnu pomoc prostredníctvom zamestnaneckej prémie. Ďalším opatrením je oslobodenie od platenia odvodov pre dlhodobo nezamestnaných. Zvyšuje to ponuku práce, aj dopyt po nej, hlavne u ťažko zamestnateľných a na jeden rok, čo môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Zvýši sa čistá mzda zamestnanca a zároveň zamestnávateľom sa zníži náklad práce. Považujem to za kľúčové opatrenie na osvojenie, resp. udržanie pracovných návykov u dlhodobo nezamestnaných. Ivan Švejna: Táto vláda neznižuje daňovo odvodové zaťaženie, ale naopak ho zvyšuje. Ján Figeľ: Áno, odvody máme jedny z najvyšších v Európe a vláda to minulý rok ešte zhoršila zvýšením odvodov pre živnostníkov a dohodárov. Navrhovali sme zníženie odvodov pre absolventov VŠ a dlhodobo nezamestnaných. Teší nás, že aspoň pri dlhodobo nezamestnaných si z nášho návrhu vláda zobrala príklad. Stále však musíme konštatovať, že odvody a zavádzanie nových daní zhoršili podnikateľské prostredie na Slovensku a utlmili nezamestnanosť. A to sa stalo práve vďaka zákonom vlády Smeru. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyslovila názor, že hospodárenie slovenskej vlády v roku 2014 sa zhorší. Rozpočet podľa Rady dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií zhoršuje, nie zlepšuje, vláda poľavila v tzv. konsolidačnom úsilí. ako vy vnímate takýto vývoj a varovania, ktoré vyslovili aj bruselskí analytici? Daniel Duchoň: Z pohľadu Rady sa Návrh 25
  • 27. N Á r o d N Á r a d a rozpočtu verejnej správy môže z pohľadu konsolidácie verejných financií javiť ako málo ambiciózny. Napriek tomu si treba uvedomiť, že týmto návrhom rozpočtu dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu verejných financií oproti predpokladom tohto roka, kedy sa očakáva deficit blízko 3 % HDP. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy sme pripravili na Výbore NR SR pre financie, rozpočet a menu pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, ktorým sa oproti vládnemu návrhu rozpočtu znižuje cielený deficit rozpočtu verejnej správy na úroveň 2,64 % HDP. Takto nastaveným hospodárením verejných financií sa po dosiahnutí deficitu pod úrovňou 3 % HDP vytvárajú pre Slovensko podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Kritika vo vzťahu k dlhodobej udržateľnosti vyplýva zo skutočnosti, že návrh rozpočtu na rok 2014 obsahuje jednorazové opatrenia. Nevidím však na tom nič zlé, pokiaľ sú tieto opatrenia jasne pomenované, legitímne a majú pozitívny vplyv na verejné financie. Eva Hufková: Slovensko bude v budúcom roku pomalšie konsolidovať, ako pôvodne plánovalo. Konsolidačné úsilie pre rok 2013 je 3,3 %, môže byť do konca roka vyššie. Zvolili sme cestu pomalšieho šetrenia a podporu rastu. Dlhová brzda núti vládu ozdravovať verejné financie a zákon o rozpočtovej zodpovednosti vytvára bariéru pre plytvanie verejných financií. To si všetci uvedomujeme a podľa toho aj vláda koná. EK vyhodnotila slovenský rozpočtový plán pozitívne, je v súlade s dohodnutými pravidlami. Slovensko podľa EK obmedzuje rast výdavkov v súlade so stanovenými požiadavkami. Ako sa vyjadril podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a ja s ním súhlasím, Slovensko môže byť s hodnotením spokojné a k žiadnym prekvapeniam nedošlo. EK vidí, že rok 2013 vieme zvládnuť na úrovni, alebo pod úrovňou troch percent. Tak ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj EK má obavy z udržateľnosti rozpočtu pre rok 2014 – 2015, preto podľa môjho názoru treba zvládnuť reformu verejnej správy, ESO, kde očakávame výrazné úspory, treba zlepšiť daňovú disciplínu ako celok, nielen výber DPH. Vláda už v súčasnosti dokázala, že vie zvládnuť udržateľnosť rozpočtu, dokonca prevýšila všetky očakávania pre rok 2013. Tak ako sľúbila, konsolidačné úsilie vyššou mierou zasiahlo bohatých jednotlivcov a bohaté spoločnosti. Banky vykazovali dlhodobo vysoké zisky, preto prispeli ku konsolidácii verejných financií bankovým odvodom. Ďalšími opatreniami vlády znížiť zadlženosť je zavedenie odvodu pre regulované spoločnosti, zvýšenie daní u právnických osôb z 19 % na 23 %, ale dochádza k zníženiu na 22 %, čo je veľmi pozitívne a budú sa ešte znižovať tak, ako to sľúbil pán premiér R. Fico, ak sa bude lepšie konsolidovať, tak dane budú ešte nižšie. Pozitívne pre občanov je odstránenie disproporcií v správnych poplatkoch, keď napr. pri stavbe rodinného domu a megastavby realizovanej developerom, boli totožné správne poplatky. Ďalšie pozitívum je , že vláda konsoliduje aj výdavky, šetrí. Som presvedčená, že konsolidácia verejných financií je potrebná. Vláda zlepšila dlhodobú udržateľnosť verejných financií o jednu 26 s r tretinu. Ak vôbec dôjde k marginálnemu zhoršeniu, tak len krátkodobo v horizonte 2 – 3 rokov. Platí, že v roku 2017 alebo 2018 musíme mať vyrovnaný rozpočet. Je to len otázka taktovania v nasledujúcich troch, štyroch rokoch – uviedol Kažimír. Ako rozpočtová rada v správe uviedla, v rozpočte je menej rizík ako to bolo v rozpočte na rok 2013. Ivan Švejna: Súhlasim. Ján Figeľ: Žiaľ, je to tak. Konsolidačné úsilie tejto vlády je mínusové. Vláda míňa viac, hoci hovorí o šetrení. Šetrí na ľuďoch, zavádza nové dane, no zabúda šetriť na sebe, kde ten priestor je. Z neochoty šetriť usvedčila vládu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Európska komisia. Podľa oboch totiž štrukturálny deficit budúci rok neklesne, ale narastie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o 0,5 % HDP a podľa Európskej komisie až o 0,8 % HDP. Čo to znamená? Že vláda tlačí Slovensko do vysokého mínusu a maskuje to cez rôzne triky a jednorazové opatrenia. Len aby ľuďom zalepila oči a vyzerala pred nimi ako dobrá. Opak je však pravdou, ide míňať viac. V súčasnosti neplatí daň z príjmu podľa rezortu financií približne 60 % právnických osôb, pritom v oblasti ubytovania a stravovania ide až o 80 percent trhu. Naopak najmenej nulových platcov dane, konkrétne 45 percent, je v kategórii informácií a komunikácie. Opatrením proti tomuto javu by mali byť daňové licencie. ako vy vnímate tento krok? Daniel Duchoň: Podľa údajov FS SR približne 60 % právnických osôb každoročne neplatí daň z príjmov právnických osôb (DPPO) a takmer 25 % subjektov nezaplatilo žiadnu DPPO nepretržite za posledné 4 roky. A práve zavedenie daňovej licencie je zamerané na daňovníkov – právnické osoby dlhodobo neplatiacich daň z príjmov. Zámerom tohto opatrenia je, aby títo daňovníci platili štátu na dani z príjmu ročne aspoň čiastku vo výške daňovej licencie. Predložený návrh uvažuje s diferencovanou výškou daňovej licencie (480 eur až 2 880 eur) v závislosti od ročného obratu (výnosov) a registrácie subjektu na platenie dane z pridanej hodnoty. uvedená diferenciácia by tak mala sčasti zohľadniť špecifické postavenie jednotlivých subjektov pri platení daňovej licencie a aspoň čiastočne vykryť náklady vznikajúce finančnej správe z dôvodu administratívy týchto daňových subjektov. Eva Hufková: Pre kapitálové spoločnosti, s. r. o., a. s. sú daňové licencie firemnými licenciami, za ktoré sa vyberá ročný poplatok formou dane, vykazuje sa na riadku daňovej povinnosti, ako daň, minimálna daňová povinnosť. Dôjde k zjednodušeniu administrácie a daň sa dá odpočítať. Opozícia tvrdí, že daňové licencie zaťažia podnikateľov. Ja mám iný názor a súhlasím s daňovými licenciami. Kapitálová spoločnosť je založená za účelom dosahovania zisku a nie za účelom straty. Pýtam sa, prečo nedôjde k zrušeniu nie ziskovej spoločnosti, ale spoločnosť podniká i pri dlhé roky vykazovanej strate, resp. nulovej daňovej povinnosti. A samotné čísla hovoria za všetko. Nie je tajomstvom, že neplatenie daní sa v SR stalo určitým druhom športu. Vláda SR pripravila viacero opatrení na zlepšenie výberu daní. Prvé úspechy sa už dostavili. Som presvedčená, že výrazný vplyv na výber daní mala aj zavedená ,,bločková lotéria“, ktorá zneistila nepoctivých podnikateľov, pretože občania sa začali viac dožadovať svojich práv a poskytli množstvo informácií, ktoré viedli a vedú k presnejšej kontrole zo strany finančnej správy, a tým k vyššiemu výberu dani. Musím spomenúť aj ďalšie opatrenia vlády na zlepšenie výberu daní: – novela trestného a obchodného zákonníka, – zavedenie čiernej listiny firiem, tých, čo dva razy za sebou nezaplatili DPH, – daňová kobra finančnej správy, – zmeny v daňovo-odvodovej reformy (daň z pridanej hodnoty, sociálne a zdravotné odvody, zmeny v umorovaní straty...), – elektronický kontrolný výkaz, – zavedenie inštitútu zábezpeky pri registrácii a pri dovoze až do výšky 500-tisíc eur, znížili sa neoprávnené odpočty DPH a iné. Ivan Švejna: Daňové licencie vnímam veľmi negatívne a je veľmi pravdepodobné, že nie sú v súlade s Ústavou SR. Ján Figeľ: Daňové licencie vnímam ako ďalšiu záťaž pre firmy, najmä pre malé a mikro podniky, ktoré nemusia kvôli tejto novej dani z dielne Smeru prežiť. V tomto období by sme mali skôr pomôcť podnikateľskému prostrediu na Slovensku, a tak naštartovať našu ekonomiku. Treba prestať klásť polená pod nohy podnikateľom. Toto opatrenie odmietam najmä z toho dôvodu, že zavedenie daňových licencií povedie k vyššej nezamestnanosti, pretože práve podnikatelia sú tvorcami pracovných miest. Týmto krokom vláda odrádza mladých ľudí a začínajúcich podnikateľov od toho, aby začali podnikať. Menej podnikateľov a podnikov znamená aj menej vytvorených pracovných miest. D. alpert tvrdí, že sme vstúpili do „doby nadponuky“, ktorú si mnohí neuvedomujú. Obrovský príliv lacnej pracovnej sily a lacného kapitálu od centrálnych bánk (Fedu, ECb, bank of England, či japonskej centrálnej banky) bráni reštartu ekonomík vyspelého sveta a predlžujú obdobie vysokej nezamestnanosti. aby sa zmiernili rozdiely v rámci globálnej ekonomiky, je nutná banková reforma, ktorá by stabilizovala banky a zamedzila riskantné operácie. Riešenie vidí aj v odpustení daní z výnosov na
  • 28. N Á r o d N Á r a d a bežných účtoch do výšky 3 %, naštartovanie ekonomík cez vydávanie štátnych dlhopisov a obrovské štátne investície do opravy infraštruktúry, do oblastí energetiky, školstva, vedy a výskumu. ako vyriešiť problém otvárania sa nožníc v otázke konkurencieschopnosti? sú kroky rezortu financií v súlade s globálnym vývojom, keďže sme veľmi otvorenou ekonomikou? Daniel Duchoň: Centrálne banky nedokážu vytvárať kapitál, takže tvrdenia o jeho obrovskom príleve nie sú na mieste. Centrálne banky nakupujú do svojej bilancie aktíva, za novovytvorené peniaze (likviditu) s cieľom znížiť dlhodobé úrokové sadzby, a motivovať tak ľudí, aby marginálne vyššiu časť miezd minuli a menšiu usporili. Zvýšenie agregátneho dopytu pomocou investícií do infraštruktúr, školstva, atď. na úkor zvýšenia deficitu rozpočtu by malo pozitívny vplyv na ekonomiku, avšak prioritou EÚ je momentálne stabilizácia verejných financií. Slovensko má najvyššiu produktivitu práce v pomere ku výške miezd v celej EÚ, a preto nemá problém s konkurencieschopnosťou. Odrazom je aj vysoko prebytková bilancia bežného účtu SR. Eva Hufková: S vyjadreniami nemôžem súhlasiť, pretože aj v súčasnosti ako uvádza Jozef Tvardzík v etrende.sk, máme nadponuku, ktorá existovala vždy, len v iných formách. V súčasnosti máme nadponuku počítačov, mobilov jedla, ktoré vyhadzujeme a lacnú pracovnú silu. Takzvaná nadponuka v kombinácii s lacnou pracovnou silou sa podieľa na vzniku deflácie. Tlačí sa na znižovanie cien. Tak ako je vytvorený tlak na konsolidáciu verejných financií, aj samotné podniky optimalizujú. ECB sa snaží ponukou lacných peňazí opätovne nakopnúť spotrebu, ale ako vieme, nedarí sa to. Ja si myslím, že problém je vysoká produktivita práce v pomere k výške miezd. Zvyšuje nám aj nezamestnanosť. Napriek tomu to nevnímam až tak negatívne, čo ale negatívne vnímam je, že tak ako rastie produktivita práce, nerastú reálne mzdy pomerne k rastu produktivity práce, preto nemáme problém s konkurencieschopnosťou, ale spotreba nie je výrazná, i keď došlo v tomto roku k zvýšeniu. Ak nám s rastúcou produktivitou práce nerastú mzdy, spotrebu nenakopneme. Problémom sú aj rozvíjajúce sa krajiny, napr. Čína, ktoré vytvárajú nízkopríjmové pracovné miesta bez pridanej hodnoty a vyrobené tovary potom masovo exportujú po svete, čím im vznikajú prebytky obchodných bilancií, teda hotovosti, bez revalvácie svojej meny. Súhlasím s vyjadrením, že štátne investície sú pre rast ekonomiky veľmi dôležite. Je potrebné sa zamerať na rozvoj infraštruktúry, skvalitnenie školského systému ako aj na vedu a výskum. Vláda SR si vytýčila ciele, ktoré sa práve na tieto oblasti zameriavajú. Aj v roku 2014 počítame z nárastom výdavkov zo strany štátu, hlavne v oblasti budovania infraštruktúry, avšak za predpokladu nezvyšovania verejných financií, deficitu. Tieto opatrenia budú aj priaznivo pôsobiť na rast zamestnanosti a pozitívny vplyv na ekonomiku. Ako vieme, otvorenosť ekonomiky SR môže v budúcnosti spôsobiť SR veľké problémy. Východiskom z tejto situácie by mohla s r byť podpora poľnohospodárov. Tam vidím najväčší potenciál. Sebestačnosť SR sa znižuje, práve podporou poľnohospodárov by sme šance zvýšili a tiež by sme znížili nezamestnanosť. V tejto oblasti bude ľahšie umiestniť dlhodobo nezamestnaných, nakoľko je medzi nimi veľa ľudí s nižším vzdelaním, čo pre potreby poľnohospodárskej práce je postačujúce. V školstve by sme sa mali zamerať na skvalitnenie VŠ, ale hlavne ich redukciu. Zdroje, ktoré by sa ušetrili, by som použila na podporu zamestnanosti, hlavne mladých a ľudí po päťdesiatke. Ivan Švejna: uvedená problematika je typickým „večným“ sporom medzi zástancami štátnych zásahov a zástancami protrhových riešení. Ján Figeľ: Toto je dlhodobým problémom. Finančná bublina sa nafukuje a roztvárajú sa nožnice medzi virtuálnou a reálnou ekonomikou. Práve na toto by mal premiér upozorňovať na stretnutiach Európskych lídrov. Niektoré z krokov ECB totiž prinášajú nové riziká v bankovom sektore a v riešení problému zadĺženosti krajín EÚ. Žiaľ, on sa radšej tľapká po pleciach s kolegami – socialistami, ktorí priviedli Európsku úniu do problémov a stagnácie. Čo sa týka konkurencieschopnosti, tak podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2013 – 2014, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum, sme druhou najmenej konkurencieschopnou krajinou EÚ. Horšie je od nás len Grécko. Toto je výsledok dlhodobého boja Smeru proti podnikateľom. Firmy prestávajú zamestnávať a prepúšťajú. Doplácajú na to najmä bežní ľudia. Náš deficit môže byť pod troma percentami v tomto roku aj preto, že sa dostatočne nečerpajú eurofondy. Rada to hodnotí ako nevyužitý potenciál pre ekonomiku. ako vy hodnotíte túto skutočnosť? Daniel Duchoň: Z pohľadu makroekonomických vplyvov nemôžem hodnotiť akékoľvek nečerpanie EÚ prostriedkov ako pozitívne. V tomto prípade ide len o akúsi pozitívnu externalitu vo vzťahu k vývoju deficitu verejných financií, ktorá sa prejavuje úsporou prostriedkov na spolufinancovanie. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o zámere nečerpať prostriedky EÚ. Práve naopak, vláda a podpredseda vlády SR pre investície (Ľ. Vážny) robí všetky kroky smerujúce k dočerpaniu prostriedkov v rámci druhého programového obdobia, čoho dôkazom je aj Európskou komisiou schválená výnimka z pravidla n+2 pre Slovenskú republiku, ktorou sa umožňuje dočerpať prostriedky z roku 2012 ešte aj v roku 2015. Čerpanie eurofondov je dôsledne monitorované na úrovni vlády SR, ktorá na pravidelných koordinačných stretnutiach prehodnocuje prijaté opatrenia a dosiahnutý pokrok. V tomto roku jednotlivé rezorty zodpovedné za implementáciu eurofondov, predovšetkým za programy, kde čerpanie ešte nedosiahlo 50 % úroveň, venovali zvýšené úsilie najmä na zabezpečenie dostatočného objemu kontrahovania, ktoré je základom na čerpanie oprávnených výdavkov. Tento proces sa odzrkadlí v čerpaní eurofondov najmä v budúcom roku a v roku 2015, keď sa predpokladá akcelerácia čerpania programov, ktoré sú v omeškaní. Okrem opatrení na národnej úrovni SR v spolupráci s EK prijala celý rad opatrení na zabezpečenie plnení pravidiel EK, vrátane návrhu zmeny legislatívy EÚ. Po schválení uvedenej legislatívnej zmeny sa pre SR znížili celkové sumy prostriedkov, ktoré je potrebné deklarovať na EK do konca roka 2013 a ich dočerpanie sa premietne najmä do rokov 2014 a 2015, čiastočne 2016, kedy sa očakáva postupné dočerpanie finančnej alokácie programového obdobia 2007 – 2013. Eva Hufková: Slovensko zaostáva v čerpaní eurofondov, to je skutočnosť. Nedostatočné čerpanie nie je z dôvodu udržania deficitu pod tromi percentami, ale z môjho pohľadu pre administratívnu záťaž a zbytočnú byrokraciu zo strany EÚ, ale aj našej legislatívy. Nemôžeme povedať o zámere nečerpať eurofondy z dôvodu úspory na spolufinancovanie. Jednotlivé rezorty sú zodpovedné za čerpanie eurofondov, je preto potrebné, aby zvýšili úsilie, zabezpečili spolufinancovanie, veď vláda, hlavne premiér a podpredseda vlády Ľ. Vážny robia kroky na efektívne dočerpanie prostriedkov. Myslím, že v rokoch 2014, 2015 a aj v roku 2016 sa dočerpajú aj programy, ktoré sú v omeškaní a na ktoré sme dostali výnimku. Premiér Róbert Fico presadil výnimku jeden rok, do roku 2014, na dočerpanie prostriedkov z Európskych fondov v sume 500 – 600 mil. eur. Mali by sme to využiť na rozvoj infraštruktúry, hlavne diaľnice a cesty I. triedy, pomoc mladým nezamestnaným, vzdelávanie, vedu a výskum a internetizáciu spoločnosti. Ivan Švejna: Súhlasím. Ján Figeľ: Nečerpanie eurofondov je na škodu. Je čudné, keď vláda tvrdí, že je to na úžitok. Peniaze majú slúžiť na zabezpečenie rastu našej ekonomiky, pretože vyšší hospodársky rast znamená aj viac pracovných miest a vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Ak by vláda venovala väčšiu pozornosť čerpaniu eurofondov, nemusela by ľuďom a firmám zvyšovať dane. Pri čerpaní eurofondov však nemá ísť len o ich minutie, ale najmä o vytvorenie čo najvyššej pridanej a udržateľnej hodnoty pre ľudí. Žiaľ, aj tu vidíme, že Smeru záleží viac na minutí európskych peňazí v prospech vyvolených podnikov ako v prospech bežných ľudí. Rok 2013 je plný príkladov o predražených obstarávaniach, o systéme „Horné Plachtince“ a o nevyužití objemu 1,3 mld. eur. To nie je dobré pre Slovensko. 27
  • 29. m I N I s t e r s t V o f I N a N C I Í s r Prezident Finančnej správy SR František iMREcZE je od februára 2013 členom riadiaceho výboru na zavedenie lotérie pokladničných dokladov z ERP, tzv. bločkovej lotérie. Obsah rozhovoru je určený práve jej významom. Pripravila redaktorka Anna komová. aj bločková lotéria pomôže v boji proti daňovým podvodom obrat v nazeraní slovákov na daňové povinnosti. aké pozitíva má pre odvádzanie daní? Z hľadiska finančnej správy je dobré, že aj vďaka bločkovej lotérii sa občania začali viac zaujímať o daňovú disciplínu podnikateľov na Slovensku. Viac si všímajú, či dostanú blok a ak áno, či je v súlade so zákonom. Navyše registráciou do lotérie je možné zistiť, či pokladňa, ktorá blok vydala, je riadne zaregistrovaná na daňovom úrade. Ak nie je – vyzývame občanov, aby bloček oskenovali a poslali nám ho na adresu pokladnica@financnasprava.sk. Na tejto adrese už prijmú podnet naši ľudia, ktorí ho následne preveria. systém bločkovej lotérie na slovensku je nový. Kto bol pri zrode myšlienky jej implementácie do lotérie na slovensko? Táto myšlienka je predovšetkým nápadom pána ministra. Práve ministerstvo financií oslovilo s touto myšlienkou finančnú správu, a tiež Tipos. Finančná správa, a ja osobne, sa hlásime k boju proti daňovým podvodníkom – tento nápad sme privítali. Dá sa očakávať, že bločková lotéria spôsobí ak sa vydávanie bločkov stane rutinnou záležitosťou čo to prinesie pre štát ? Predovšetkým to spôsobí to, že sa DPH dostane tam, kam patrí. To bude prínosom pre všetkých občanov. V rámci registrácií sa už stalo, že sa nevedeli niektorí občania zaregistrovať do NbL, vysvetlili sa dôvody, môžu sa opakovať? Ak sa občanovi nepodarí zaregistrovať blok do lotérie, môže to by z viacerých dôvodov. Väčšina z nich je však v tom, že bloček, ktorý občan dostal, nie je v súlade so zákonom. Buď neobsahuje číslo bločka, alebo robí problém DKP – daňový kód pokladne. Tu mohli vzniknúť problémy napríklad pri manipulácii s fiškálnym modulom, čo už pochopiteľne znamená, že obchodník sa snažil obísť zákon a to nie je v poriadku. Mohlo sa ale stať aj to, že pri prepise DKP, ktorý robí servisná organizácia, nastala jednoduchá ľudská chyba a teda, že sa v procese zamenili čísla. Finančná správa je tu v tomto prípade pre podnikateľov – kedykoľvek treba prísť na miestne príslušný daňový úrad a naši zamestnanci preveria podnikateľovi, či má všetko tak ako by mal. ako treba riešiť registráciu v prípade podozrivého pokladničného bločku, čo to znamená pre občana? Ako som už hovoril – pre tieto prípady máme špeciálne zriadenú mailovú adresu pokladnica@financnasprava.sk, kam nám občania môžu posielať (a posielajú) podnety. Doteraz ich prišlo od spustenia bločkovej lotérie viac ako 3 000. Dostala finančná správa už aj oznámenia o nevydaní pokladničného bloku? Takéto oznámenia sú bežné, aj keď treba povedať, že od spustenia bločkovej lotérie ich je oveľa menej ako v začiatkom roka a počas leta. V očakávaní dobrých správ Národná banka Slovenska informovala o 0,9 % raste ekonomiky. Aj o tom, aké sú dôvody zlepšenej prognózy, keď sa počas letných mesiacoch odhadoval rast o 0,3 nižší, a čo to znamená pre Slovensko a jeho ďalší vývoj, je rozhovor s poradcom ministra financií SR Antonom MARciNČiNOM a redaktorkou Parlamentného kuriéra Annou komovou. Začnime otázkou zvýšenej prognózy rastu ekonomiky. aké sú dôvody zlepšenej prognózy? Zahraničný dopyt vďaka oživeniu v eurozóne, to je hlavná príčina lepšieho vývoja v našej ekonomike. Dôležité je, že pomaličky sa prebúdzajú aj investície a spotreba domácností, aj keď ich príspevok k rastu je za prvé tri štvrťroky v medziročnom porovnaní negatívny. Mierne stabilizačne v rovnakom období pôsobila vládna spotreba. Podľa Zdena Štefanidesa z VÚB oživenie ťahal priemysel: zvýšila sa produkcia, nové objednávky a dôvera medzi priemyselnými 28 podnikmi. Spracovateľská výroba bola v septembri medziročne o takmer desať percent vyššia vďaka nárastu výroby elektrických zariadení a kovov. Na druhej strane, stavebníctvo aspoň znížilo mieru svojho poklesu. Tohtoročný rast zároveň zastavil pokles zamestnanosti, ktorá je však medziročne stále takmer o jedno percento nižšia. Je za rýchlejším rastom ekonomiky aj pozitívny vplyv exportu? Kedy sa dá očakávať významnejšie oživenie domáceho dopytu? Pokiaľ ide o hospodársky rast na budúci rok, septembrová prognóza ministerstva financií je 2,2 %, septembrová prognóza národnej banky (potvrdená v novembri) je 2,1 %, novembrová prognóza Európskej komisie je 2,1 %, VÚB 2,4 % a OECD 1,9 %. Väčšina sa teda zhoduje na výraznom zrýchlení rastu na viac ako dve percentá. Európska komisia predpokladá, že na raste sa bude podieľať hlavne verejná spotreba a čisté vývozy, zvýšiť by sa však mal aj príspevok spotreby domácností a investícií. Naopak, OECD je rezervovanejšia a obáva sa, že vysoká nezamestnanosť bude brzdiť spotrebu domácností a následne aj hospodársky rast.
  • 30. f I N a N č N Á s P r Á V a Takže áno, vývozy zostávajú motorom rastu a pohľad na oživenie spotreby domácností je zatiaľ opatrný. Naša ekonomika je príliš závislá od dejov, na ktoré nemáme priamy vplyv. Neznamená to však, že reštrukturalizáciou verejného a súkromného sektora by sme nemohli výrazne zlepšiť našu pozíciu. aké sú možnosti ďalších vplyvov na rast ekonomiky, ide aj o konsolidáciu financií a aké ďalšie opatrenia sú nevyhnutné pre rýchlejší rast ekonomiky? Podľa môjho názoru je nevyhnutné začať venovať menej pozornosti látaniu, a viac hospodárskemu rastu. Samozrejme, musíme si plniť naše okamžité záväzky, čo je skutočne ťažké a nákladné – ak hovorím o látaní, nechcem toto úsilie a jeho hodnotu nijako znižovať. Obdobie látania, ktoré znamená skôr krízový manažment a maximálne využitie existujúcich zdrojov, má pre nás, domnievam sa, jeden dôležitý cieľ – udržanie, či napravenie medzinárodnej dôveryhodnosti Slovenskej republiky. Látanie má v súčasnosti perfektný zmysel, problémom je, že my sme si v minulých desaťročiach na látanie ako hlavnú ekonomickú politiku zvykli do tej miery, že od štátu už ani nič iné neočakávame. Tým sa dostávam k aktivitám, ktoré sú mierené na domáce prostredie, domácnosti a podniky na Slovensku, a ktoré majú za cieľ založiť hospodársky rast na pevnejších základoch. Reštrukturalizácia verejnej správy, či skvalitnenie verejných služieb, je prvým potrebným krokom – mimochodom, rovnaký problém riešia aj iné tranzitívne ekonomiky. Pomoc reštrukturalizácii súkromného sektora je druhým, ale veľmi previazaným krokom. Podniky potrebujú vzdelaných absolventov, funkčné súdy, nízku kriminalitu, bohaté domácnosti a politickú stabilitu. No a bez stability a vízie nám nielenže väčšina domácností bude trpieť a vo frustrácii voliť „jednoduché“ riešenia, ale mladí a pracovití nám budú ostávať v cudzine. Konsolidácia ekonomiky má v súčasnosti v porovnaní so situáciou pred desiatimi rokmi obrovskú nevýhodu: od roku 1995 naše príjmy padajú – vtedy boli naposledy na úrovni európskeho priemeru. Kým však prvá Dzu- s r rindova vláda stála ešte niekde uprostred „príjmového kopca“, a klesajúce príjmy dopĺňala deficitným financovaním výdavkov, súčasná vláda stojí pod príjmovým kopcom a ani deficitné financovanie už nie je možnosťou, keďže deficit ideme prvý raz znížiť na nulu. Prvá Dzurindova vláda nechcela znižovať príjmy, dokonca aj predpokladaný výpadok pol percenta HDP kvôli daňovej reforme bol považovaný za dočasný, pravdou však je, že príjmy jednoducho padali, a jedinou odpoveďou politikov na toto potápanie sa bola debata o výške sadzieb. Mimochodom, ktoré takmer žiadny podnik nepoužíval, lebo odhadom deväťdesiat percent podnikov platilo žiadne, alebo také nízke dane, že niekoľkobodová zmena sadzby na ne nemala takmer žiadny vplyv. Prvá skutočná oprava nášho daňového systému sa začala diať v rokoch 2011 a 2012 a nielenže skončila fiaskom, ale odhalila, že niektorí politici majú obe ruky ľavé, vedia debatovať o sadzbách, ale nevedia urobiť nič reálne. Až v súčasnosti – dvadsať rokov po založení samostatného Slovenska – začala prebiehať skutočná inštitucionálna zmena daňového systému. Ak chceme vážne hovoriť o raste, potrebujeme zvýšiť príjmy, prednostne vďaka skvalitneniu daňového systému a inštitúcií, a potrebujeme dať do poriadku výdavky. To je to, čomu už málokto verí – že vlády sú tu preto, aby mali a plnili svoje priority, aby ich formulovali, implementovali a, samozrejme, financovali, v súlade so spoločenskou zmluvou. Áno, vlády tú nie sú preto, aby boli proti niekomu, či niečomu. Na strane výdavkov sú rozvojové veci – programy zamestnanosti a súdržnosti, ktoré obsahujú vzdelanie, infraštruktúru, regionálny rozvoj, sociálnu sieť, atď. Potom sú tam udržiavacie veci – samozrejmosťou by mal byť dostatok detských lekárov, alergiológov a pod., čiže zdravotníctvo, ktoré sa stará o zdravie, a nielen peňaženky poistencov. Systém spravodlivosti, ktorý by požíval úctu a dôveru doma aj v zahraničí. Ak nefungujú tieto sektory, potom si mnohí môžu povedať, že lepšie byť zdravým a na poctivým v zahraničí, než chorým a odsúdeným v svojej vlasti. Čo znamená z vášho pohľadu nezamestnanosť pre ekonomiku, je dostatočná podpora zamestnanosti zo strany štátu aj pre rómsku komunitu? Nezamestnanosť znamená, suchým jazykom, že časť vzácnych zdrojov v hospodárstve leží ladom. A keďže hovoríme o nezamestnanosti ľudí – rodičov, detí, celých regiónov, či dokonca etnika, tak je to nielen nejaké ležanie ladom, ale skutočné peklo. Nezamestnanosť ťahá ľudí a regióny ku dnu. Preto som presvedčený, že hlavnou politickou prioritou každej vlády by na Slovensku malo byť znižovanie nezamestnanosti a nárast zamestnanosti. Ako účtovník môžem povedať, že je rozdiel, či v ekonomike robí a prispieva do spoločnej kasy päťdesiatdeväť, alebo sedemdesiatštyri ľudí zo sto. Ako človek, ktorý tu žije, môžem povedať, že mi nesmie byť jedno, v akej chudobe žijú ľudia na kraji mesta, či za dedinou, a aké majú reálne možnosti zlepšiť svoju situáciu. Rómska agenda sa stala celým odvetvím, v ktorom sa „šikovní“ ľudia dostávajú k peniazom – o tom už existuje celá literatúra. Ide o zneužívanie, ktoré uľahčuje to, že tu nikto nečaká nejaké pokroky, nikto v ne neverí. Nejaké peniaze sú, k tým programom nás tlačí aj zahraničie, a keďže túto oblasť v podstate nikto nekontroluje, tak sa tu všelijakým darebákom darí. Pamätám si debaty s akadémiou, ktorá dlhé roky riešila, kto je Róm a či vôbec môžeme zisťovať úspešnosť programov na pomoc Rómom. Teraz máme nový Atlas rómskych komunít, ale v skutočnosti ho majú asi len jeho tvorcovia, my sme stále nevideli nič, čo by sme mohli použiť. Pamätám si debaty o tom, ako je náš problém špecifický, že nikto nepozná riešenia, že sa nikde nemôžeme poučiť. Dnes vieme, že je to nezmysel; mnoho krajín má v podstate rovnaké problémy s niektorými svojimi skupinami občanov, a implementuje mnohé úspešné programy. Najhoršie je, že štátne financie určené pre chudobných Rómov často nejakým spôsobom kontrolujú rómski politici – štyri eurá za miesto v aktivačných prácach krát tisíc dvesto osôb mesačne je už celkom slušný príjem. Alebo požiadavky na štátom platených komunitných pracovníkov, aby robili kampaň konkrétnym rómskym politikom, lebo ináč prídu o prácu... Preto oceňujem aktivity ministerstva školstva, ktoré začalo pilotne budovať modulové školy a má snahu riešiť rómsku agendu na úrovni vlády komplexne, lebo inak by opäť šlo len o dočasnú pomoc a vyhodenie peňazí. Perfektný je projekt Zdravé komunity, kde stodvadsať osvetárov pomáha zlepšovať zdravotnú situáciu v sto ôsmich lokalitách, pričom náklady na jedného obyvateľa marginalizovanej komunity sú jedno euro, a budúci rok ešte klesnú. Existujú zaujímavé projekty na svojpomocnú výstavbu malých domčekov, aktívna je tam Nadácia Friedricha Eberta. Myslím si, že keď sa zameriame na zamestnanosť, a dáme dokopy ľudí schopných nielen oduševnene rozprávať, ale hlavne konať, budeme sa mať na Slovensku dobre. 29
  • 31. I t a P a Informatizáciu čaká rok pravdy Náročné projekty informatizácie preverí rok 2014. Na aktuálne a budúce výzvy reagoval kongres ItaPa (Information technologies and Public administration), ktorý sa uskutočnil 12. – 13. novembra 2013 Prijatie zákona o e-governmente (1. novembra 2013) zmenilo rétoriku spíkrov tohtoročnej vrcholovej akcie venujúcej sa informatizácii spoločnosti, konferencii itAPA. tento významný legislatívny krok smerujúci k modernizácii a zefektívneniu procesov štátnej a verejnej správy môžeme považovať za akýsi míľnik, ktorý symbolicky ukončuje úvodnú prípravnú fázu informatizácie a uvádza Slovensko do fázy rozhodujúcej, keď už budú známe konkrétne projekty, ukončené štúdie realizovateľnosti a spustená väčšina výberových konaní. kladnej bázy údajov pre geografické informačné systémy, ktorý je v testovacej prevádzke, ale verejnosť ho môže naplno využívať,“ konštatoval Norbert Molnár. „V krátkom čase budú nasledovať výstupy ďalších projektov, z ktorých sú kľúčové ÚPVS (Ústredný portál verejnej správy), elektronické občianske preukazy (eID – od 1.decembra 2013) a iné. už teraz je možné sledovať výstupy projektov digitalizácie objektov v rámci audiovizuálnych záznamov a výtvarných diel.“ oPIs dobrýCH sPrÁV Foto: Andrej kližan, archív itAPA faKtY roKa 2013 Kľúčový bol už spomínaný zákon o e-governmente, ktorý definuje právny základ pre platnosť elektronicky realizovaných podaní a doručení a definuje procesný a technický rámec fungovania elektronických služieb. „Okrem toho však od začiatku roka prešlo schválením 17 štúdií uskutočniteľnosti, zverejnených bolo 21 výziev, aktuálne v novembri bolo v procese hodnotenia 51 žiadostí a uzavretých 11 zmlúv v úhrnnej hodnote viac ako 180 miliónov eur,“ konkretizoval Peter Pellegrini. Na Slovensku sa spúšťajú historicky jedinečné, významné a náročné projekty, ktoré vystavujú obrovskému tlaku a dohľadu nielen štátnu a verejnú správu ale aj dodávateľov z privátneho sektora. Oproti minulým rokom bude rok 2014 prelomový aj tým, že sa budú realizovať rôzne projekty, ktoré sú svojou podstatou nevyhnutne závislé od iných projektov. Prichádza čas synergií a kooperácie projektov informatizácie. ProJeKtY Vo fINÁle Najaktuálnejšou ukážkou úspechu informatizácie spoločnosti boli podľa slov Norberta Molnára, generálneho riaditeľa Sekcie Riadiaceho orgánu OPIS na Úrade vlády SR, ako aj podľa slov Ľudmily Benkovičovej, predsedníčky Štatistického úradu, nedávne voľby do zastupiteľských orgánov VÚC, ktoré boli spracované expresne a efektívne vďaka projektu Elektronické služby Štatistického úradu. Okrem toho bol v podstate ukončený projekt Elektronických služieb Najvyššieho kontrolného úradu a aj projekt Elektronických služieb Úradu pre verejné obstarávanie. Na finále v najbližšom čase čaká projekt Katastra nehnuteľností a „projekt Zá- 30 Projekty informatizácie spoločnosti sú v najväčšej miere financované z OPISu (Operačného programu Informatizácia spoločnosti). Dobrou správou o čerpaní tohto zdroja je, že k 13. novembru bolo podpísaných v rámci OPISu 45 zmlúv v celkovej hodnote 815 miliónov eur, čo predstavuje až 96 % z celkovej alokácie prioritnej osi 1. Informovala o tom prezentácia Gabriela Rusznyáka, riaditeľa odboru implementácie OPIS, MF SR. Ďalším pozitívnym faktom bola výnimka, umožňujúca dlhšie čerpanie európskych zdrojov, ktorú dosiahli jedine Slovensko a Rumunsko. Peter Pellegrini to považuje za dôkaz výborných vyjednávacích schopností. „Na jarnej konferencii ITAPA sme hovorili o hrozbe prepadnutia nevyčerpaných zdrojov z európskych fondov vo výške až 100 miliónov eur,“ pripomenul Pellegrini a zároveň uistil auditórium, „že zo strany sprostredkovateľského orgánu boli vytvorené podmienky, aby bol splnený záväzok čerpania a nemuseli sme vracať EÚ ani cent.“ Podobne sa vyjadril aj Norbert Molnár, ktorý informoval, že vďaka revidovaniu a organizačnej i projektovej stabilizácii OPISu neprišlo Slovensko v minulom roku ani o jedno euro. Zároveň vyjadril presvedčenie, že tomu tak bude aj budúci rok. „S plnou vážnosťou prehlasujem, že po roku a pol úsilia je OPIS nastavený na zvládnutie všetkých výziev – finančných, prevádzkových aj programových.“ moderNIZÁCIa VYučoVaCIeHo ProCesu Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa v minulosti takmer nezapojilo do programov e-governmentu, avšak aj v tejto oblasti sa chystajú významné zmeny, čo potvrdil minister rezortu Dušan Čaplovič. „už nemáme na čo čakať a nemôžeme rozvíjať informatizáciu a digitalizáciu školstva bez súčinnosti okolitého sveta,“ konštatoval a načrtol koncepciu informati- zácie rezortu školstva na roky 2013 až 2014, ktorá je platná od apríla tohto roka. Program digitalizácie školstva nesie pracovný názov DIGIPEDIA2020. Práve finišujú práce na spustení projektu Elektronizácia vzdelávacieho systému školstva a krátko po podujatí ITAPA má dôjsť k podpísaniu zmluvy o nenávratný finančný príspevok. Minister školstva ďalej avizoval, že začiatkom januára 2014 bude na rokovanie vlády predložený materiál, ktorý rozvíja program DIGIPEDIA2020 do štátnej koncepcie informatizácie vzdelávania. „Pri modernizácii vyučovacieho procesu pôjde o štyri strategické oblasti – infraštruktúra, optimalizované elektronické služby, digitálny vzdelávací obsah a spolupráca so zamestnávateľmi,“ dopĺňa Ľubomír Šimášek, generálny riaditeľ sekcie informatiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. VýHerNÉ ProJeKtY Z oblasti informačno-komunikačných technológií sa do pravidelnej súťaže o cenu ITAPA prihlásilo 30 projektov. Novinkou bola Cena publika, ktorú vyberala verejnosť prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Túto cenu získal Portál na zverejňovanie zákaziek vo verejnom obstarávaní bratislavskej mestskej časti Staré mesto. V kategórii Nové služby sa na prvej priečke ocitli Inteligentné policajné autá, vďaka ktorým získala polícia mobilný on-line prístup k evidencii vozidiel, lustrácii občanov a ich dokladov. Víťazom hlavnej ceny ITAPA v kategórii Zlepšovanie procesov sa stala zdravotná poisťovňa Dôvera so svojím projektom Bezpečné lieky. Osobitné uznanie udelila porota charitatívnemu projektu Ľudia ľuďom, ako aj projektu rezortu školstva Planéta vzdelávania. Mgr. Lukáš Csicsola
  • 32. V e d a a V ý s K u m centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) využilo možnosť zapojiť sa do operačného programu z fondov Európskej únie určeného aj na popularizáciu vedy a techniky v členských krajinách EÚ. takmer dva roky pripravovalo národný projekt s rozpočtom 14,9 mil. eur, ktorý sa bude realizovať necelé tri roky. Slovensko sa tak pripojilo k viacerým krajinám EÚ, ktoré využijú europeniaze na zvýšenie povedomia a záujmu o vedu. slovensko získalo 14,9 mil. eur z eurofondov na popularizáciu vedy moderná a interaktívna stratégia má prilákať najmä mladých ľudí pora jestvujúcich podujatí, akými sú Noc výskumníkov či Cena SAV. Prezentácia popularizačných činností jednotlivých ústavov univerzít a vedeckých inštitúcií, ďalej odborné prednášky, workshopy pre vedeckú a odbornú verejnosť, multimediálne programy pre študentov (80 programov minimálne pre 16 000 žiakov), kvízy, tlač a distribúcia vedecko-popularizačných publikácií. Priblíženie úspešných príkladov vedeckej činnosti a jej aplikácií v praxi. Výroba celého radu audiovizuálnych diel a iných mediálnych produktov. Propagácia na internete (vytvorenie, rozvoj a napĺňanie vedecko-popularizačnej platformy). Príprava online aplikácií a hier. Vytvorenie profilov na sociálnych sieťach, ako Facebook, Twitter, Linkedln, Youtube. Na organizovanie týchto aktivít je naplánovaných takmer 3,5 milióna € s DPH. Nevyhnutnou súčasťou úspechu projektu, s prihliadnutím i na odporúčania iných krajín, je aj spolupráca s médiami na rôznych mediálnych projektoch a aktívne využitie mediálneho priestoru. V rozpočte sú na túto položku vyčlenené ročne 2 milióny € s DPH. PrÍKladY realIZÁCIe ProJeKtoV PoPularIZÁCIe VedY INýCH čleNsKýCH KraJÍN eú „Slovensko má problém držať krok s krajinami OECD v podiele počtu vedcov na obyvateľa a hlavne zabrániť úniku mozgov do zahraničia, pričom aj v našich podmienkach dosahujú niektorí vedci výsledky porovnateľné so svetovou špičkou,“ vysvetľuje dôvody a potreby popularizácie vedy riaditeľ CVTI SR, prof. RNDr. Ján Turňa, CSc.: „Rozvoj a podpora vedy patria k pilierom znalostnej ekonomiky. Je to investícia do budúcnosti našej krajiny. Aj preto sme radi, že sa nám podarilo využiť európske zdroje na tento cieľ, aby sme slovenskú vedu a vedcov atraktívne predstavili širokej verejnosti a motivovali hlavne mladých ľudí študovať niektorú perspektívnu vednú disciplínu.“ Národný projekt má rozpočet vo výške 14,9 milióny € s DPH na obdobie takmer troch rokov. Projekt začal prípravou komunikačnej a mediálnej stratégie. Projekt PopVaT pozostáva z dvoch hlavných aktivít: • Vybudovania Centra vedy ako zážitkového vedeckého parku. Cieľom je zvýšiť záujem ľudí o vedu pomocou interaktívnych expozícií, atraktívnou formou motivovať k štúdiu technických odborov a prírodných vied, prezentovať slovenský priemysel a súčasný slovenský výskum. Celkové náklady súvisiace s jeho vybudovaním a prevádzkou predstavujú takmer 5 miliónov € s DPH. • Organizovania viacerých typov aktivít, ako sú popularizačno-odborné podujatia (nový vedecký filmový festival, zavedenie Národnej ceny za vedu a techniku. Pod- Európska únia v programovom období 2007 – 2013 vytvorila pre všetky členské krajiny EÚ priestor na podporu popularizácie vedy a techniky. V rámci operačných programov z fondov EÚ bolo možné podporiť priamo popularizáciu vedy a techniky. urobili tak mnohé krajiny EÚ – Poľsko, Česká republika, Belgicko, Slovinsko, Maďarsko, atď. Nižšie uvádzame len niekoľko príkladov úspešných prebiehajúcich a ukončených projektov. V Poľsku vybudovali Kopernik Science Center vo Varšave. Realizácia bola dokončená v roku 2012 s objemom finančných prostriedkov 53 705 901 €. V slovinskej Ľubľane bude v roku 2014 dokončené Prírodovedné centrum. Finančné prostriedky vynaložené na tento projekt predstavujú 75 265 000 €. Malta investuje do Národného interaktívneho centra 25 000 000 €. Centrum plánujú dokončiť v roku 2014. V Belgicku funguje TECHNOPOLIS. Jeho finančná náročnosť predstavovala 15 500 000 €. V Českej republike je rozbehnutých viacero projektov. V prvom rade ide o aktivitu Ministerstva pre miestny rozvoj ČR. To v roku 2010 prezentovalo výzvu na predkladanie projektov v oblasti popularizácie, propagácie a medializácie vedy a techniky. Celková výška alokovaných prostriedkov predstavovala cca 85 miliónov €. V Ostrave je vybudované moderné centrum komunikácie vedy s názvom Vesmírna brána. Finančná náročnosť projektu bola 5,7 milióna €. Ďalším projektom realizovaným v Ostrave je Svet techniky – Science and Technology Center Ostrava, ktorého budovanie stálo 22,16 milióna €. Moravian Science Center funguje v Brne a investované prostriedky predstavovali 23,11 milióna €. V Hradci Králové majú Digitálne planetárium za 4 milióny €. Science Learning Center je vybudované v Liberci. Hodnota projektu predstavuje 14,78 milióna €. Plzenské Techmania Science Center bolo pokryté finančnými prostriedkami v hodnote 23,16 milióna €. Spomenuté projekty sú len výberom z projektov popularizácie, pričom boli financované z kombinovaných zdrojov (zo ŠF EÚ a iných verejných, resp. súkromných zdrojov). PopVaT – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku národný projekt Podporujeme výskumné aktivity na Slovensku / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. 31
  • 33. s l o V e N s K o - r a K ú s K a s P o l u P r Á C a ekonomika a obchodné vzťahy sú základom úspešného susedstva pre oboch Obchodné oddelenie Rakúskeho veľvyslanectva má na Slovensku za úlohu sprostredkovať základné informácie o slovenskom trhu práce a podnikateľskom prostredí a vytvárať podmienky na kontakty potenciálnych rakúskych investorov na Slovensku. už niekoľko rokov veľmi efektívne spája firmy a organizuje podujatia, ktoré priamo i nepriamo podporujú bilaterálnu obchodnú a hospodársku spoluprácu. Obchodný radca Rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku, Mag. Patrick SAGMEiStER sa porozprával s Petrom Zemaníkom. niečo klesol z rekordných 5,8 miliárd eur na necelých 5,3 miliardy eur, ale je to naďalej veľmi pozoruhodný výsledok. Celkovo je na Slovensku etablovaných viac ako 2 000 rakúskych firiem, a tie sú veľmi spokojné so svojím účinkovaním na slovenskom trhu. Vidíme naďalej veľký potenciál, veď aj počas nedávnej prezentácie Slovenska pre rakúskych podnikateľov sme zisťovali záujem o podnikanie u vás a musím povedať, že máme nejednu pozitívnu informáciu. A myslím si, že pomaly, ale isto dozrel čas, aby sa aj slovenské firmy vybrali na cestu za hranice, lebo ich výkonnosť a potenciál je konkurencieschopný. Obligátnu otázku musím položiť hneď na začiatok nášho rozhovoru. ako sa vyvíjajú – už beztak veľmi dobré – bilaterálne rakúsko-slovenské obchodné a hospodárske vzťahy? sú na rovnakej úrovni, alebo badať aj istý posun, či už k lepšiemu alebo horšiemu? Naozaj musím povedať, že naše bilaterálne hospodárske vzťahy sú na mimoriadne vysokej a dobrej úrovni. Slovensko je pre Rakúsku republiku jedenástym najdôležitejším obchodným partnerom vo svetovom meradle a naopak – Rakúsko je štvrtým najväčším investorom na Slovensku. už len z týchto dvoch čísiel vidno, že naše vzťahy sú nadštandardné, a že ich dlhodobo vytvárame a pestujeme. Časy veľkých jednorazových investícií z Rakúska na Slovensko sú síce už za nami, ale máme stále dostatok práce, pretože prichádzajú noví a noví záujemcovia o spoluprácu so slovenskými subjektmi, alebo so záujmom o investovanie na Slovensku. V poslednom čase to ani nie sú pôvodne čisto rakúske firmy, ale subjekty, ktoré majú v Rakúsku svoje pobočky a podobné hľadajú či otvárajú na Slovensku. Sú to veľké projekty, ktoré prichádzajú do regiónov, kde nachádzajú kvalifikovanú pracovnú silu a dobré odborné zázemie. Najlepším príkladom na rozvíjanie už existujúcich investícií je aj Bučina DDD, a. s., ktorá je dcérskou spoločnosťou Kronospan, koncernu Kaindl – teda pôvodom rakúskej firmy. Napriek tomu, že investičný boom je už za nami, stále je čo robiť, stále sa trh hýbe a dopyt po Slovensku neutícha. Našťastie. Aj v obchodnej bilancii, musím povedať, si vedieme veľmi dobre. V tomto roku podiel síce o 32 To som sa chcel práve opýtať, či je pohyb investičného kapitálu len „jednosmerný“, alebo či badáte aj záujem slovenských podnikateľských subjektov, vybrať sa – napríklad – do Rakúska. Nemôžem povedať, žeby sa pomer ľahko a hneď vyrovnával. Z Rakúska prišlo na Slovensko približne 6 miliárd eur a zo Slovenska je to – zatiaľ – niekoľko miliónov. Ale som presvedčený, že nasledujúcich desať rokov sa to bude viac a viac vyrovnávať. Súvisí to, možno, aj so štruktúrou slovenského podnikateľského prostredia, kde sú skvelé firmy, ale orientované na domáci trh. Preto asi potrebujú trošku odvahy či inšpirácie. Z Rakúska prichádzajú naďalej impulzy do odvetvia automobilového priemyslu, potravinárskeho priemyslu, drevárskeho priemyslu, ale poslednom čase sa objavujú predovšetkým IT-firmy, ktoré sú nadšené z ľudského potenciálu na Slovensku. Navyše ponúkate skvelú bázu pre know-how a kooperácie, takže tieto firmy rady prichádzajú, aby u vás produkovali. Slovensko je známe svojimi hospodárskymi atribútmi, ktoré som pred chvíľou menoval, a preto je naďalej obľúbené v priemyselnej produkcii. Nehovoriac o centrálnej polohe, relatívne dobrej infraštruktúre a dostupnosti podporných nástrojov. A blízkosť suseda, ktorý je – takpovediac – za rohom, ponúka rakúskym firmám skvelé podmienky. O trojuholníku bratislava – Viedeň – Győr sa hovorilo ako o najsilnejšom hospodárskom potenciáli v strednej Európe. Myslíte si, že sa dostatočne využíva? Nuž, myslím, že potenciál tu bezpochyby je, ale lepší regionálny marketing, ktorý by pomohol prekonať isté pochybnosti vyplývajúce aj zo súčasnej neľahkej situácie, by spolupráci len a len pomohol. Netreba však hádzať flintu do žita, projekty a myšlienky sú tu, vhodná chvíľa na ich realizáciu azda ešte príde. Niekedy príliš veľa nariekame, ale keď si pozrieme ekonomické ukazovatele regiónu Bratislavy a Viedne, patríme k lídrom v rámci Európskej únie, a preto som optimistom, keď hovorím, že potenciál našej spolupráce sa dá ešte stále rozvíjať. Časom sa všetko pohne, veď si len porovnajme HDP na jedného obyvateľa, ktorý produkuje Bratislava teraz a koľko produkovala pred 20 rokmi. To sú „vesmírne“ rozdiely. Vývoj je mimoriadne pozitívny a aj životná úroveň je už porovnateľná. Takže je to otázka najbližších rokov, aby sme ponúkané šance využili. To zároveň odzrkadľuje istú nevýhodu slovenska, ale aj bratislavy, že je nevyvážene decentralizovaná. ako sa to prejavuje v rozvoji spolupráce v regiónoch na ostatnom území slovenska? Pripúšťam, že tam rozdiely sú, a že súvisia s nie dokonalou infraštruktúrou. Ale závisí to aj od priemyselného odvetvia, o ktorý región sa zaujíma. Ale aj to sa, myslím si, pohne dopredu a rozdiely sa budú naďalej zmenšovať. Z toho vyplývajú aj úlohy a výzvy, ktoré máme pred sebou v najbližších rokoch. Či už je to v stavebníctve, alebo trebárs v drevárskom priemysle. Aj európske fondy sa budú orientovať na rozvoj tých odvetví, ktoré sú motorom každého hospodárstva a v súčasnosti sa zdá, že to je práve „zelené staviteľstvo“ a stavbársky priemysel a infraštruktúra s tým súvisiaca. Rakúske firmy – zdá sa – majú konkurenčnú výhodu oproti slovenským, pretože organizačná štruktúra a povinné členstvo v nejakej obchodnej či priemyselnej komore v Rakúsku umožňuje práve organizáciu siete obchodných zastúpení, ktorých úlohou je otvárať dvere potenciálnym investorom a hľadanie partnerov pre spoluprácu. Vnímate to tiež takto? Našou úlohou je v prvom rade vychádzať v ústrety rakúskym subjektom. Veď sme za to platení a našimi klientmi sú rakúske firmy – je ich viac ako 14-tisíc. Ale nezatvárame dvere ani slovenským subjektom, ak nás osloví projekt, ktorý bude výhodný aj pre rakúsku firmu. Hospodárska spolupráca sa musí odohrávať na oboch stranách hranice a musí byť na prospech obom subjektom, a teda hospodárstvu tej-ktorej krajiny. Máme veľa práce, a to je dobre.
  • 34. s V e t f I N a N C I Í Bývanie nepredstavuje len strechu nad hlavou, je to aj mobilita pracovnej sily a pružnosť trhu práce. Na tento fakt sa pri bytovej politike na Slovensku často zabúda. Naoko môžeme pozitívne vnímať fakt, že u nás je takmer 95 % bytov v osobnom vlastníctve. Avšak sťahovaniu za prácou to výrazne škodí. Záujem ľudí vycestovať je totiž minimálny. Riešením je budovanie nájomných, resp. štartovacích bytov. A nemusí to byť iba úloha štátu, pomôcť by mu mohol aj súkromný sektor. Ako? O tom sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., ing. imrichom BÉREŠOM. Pripravil Marián Reisel. Nájomné bývanie na slovensku je v plienkach... ...riešením je spolupráca štátu a súkromného sektora Developeri na slovensku roky vsádzali na výstavbu luxusnejších, veľkometrážnych bytov. Dokedy bude tento trend udržateľný? Myslím si, že táto cesta je už uzavretá. Trh luxusných nehnuteľností sa nasýtil. Dnes sme často svedkami, že veľké komplexy s veľkometrážnymi bytmi zívajú prázdnotou a nikto tieto byty nekupuje. Teraz sa treba sústrediť na mladé rodiny a štartovacie byty. Príčinu tohto stavu vidím aj v nedostatku ekonomických nástrojov, ktoré by pomohli vytvoriť efektívne možnosti na výstavbu nájomných bytov. A nie je to len štát. Jednoznačne by mohli ruku k dielu priložiť aj súkromné spoločnosti. Stavebné sporiteľne dokonca pred niekoľkými rokmi pripravili projekt, ako by to mohlo fungovať. Kríza však jeho realizáciu odsunula. Veríme však, že v modifikovanej podobe sa túto cestu podarí naštartovať. Podobný model využili všetky krajiny západnej Európy, tak prečo nie u nás. V akom stave je v súčasnosti sektor nájomného bývania na slovensku? Jedným slovom, v poddimenzovanom. Na Slovensku sú necelé 3 % bytov vedené ako nájomné vo vlastníctve štátu alebo obce. V krajinách EÚ ide o 19 až 62 % nájomných bytov. Sme tak na úplnom chvoste v rebríčku. Slováci sú príliš zviazaní so svojimi bytmi. Stále u nás pretrváva stereotyp – keď vlastním, je to najlepšie. Pracovný trh tak trpí. Ľudia odmietajú cestovať na druhý koniec republiky, aby sa zamestnali. a okrem toho, u nás je v mysli ľudí stále zafixované, že nájomný byt je iba pre sociálne slabších... V podstate platí, že funkcia týchto bytov je najmä sociálna. Spočíva v tom, že štát alebo obec pomáha slabším skupinám obyvateľstva. Pravdou však je, že v rozvinutých štátoch ako je Nemecko, nie je funkcia nájomných bytov spojená iba so sociálnym statusom. Taký Berlín je plný nájomných bytov a nebývajú v nich iba nízkopríjmové skupiny. Nájomné bývanie je optimálnym riešením najmä pre mladé rodiny, ale aj pre seniorov. u nás síce badať záujem štátu o výstavbu nájomných štartovacích bytov v rôznych koncepciách, avšak stále je to iba na papieri. Konkrétna realizácia stagnuje. Momentálne sa pripravuje koncepcia štátnej bytovej politiky na roky 2015 až 2020. Teraz je teda najvhodnejší čas na nové projekty. ako by to malo vyzerať v praxi? Po funkčný model overený rokmi netreba chodiť ďaleko. Nájdete ho aj v susednom Rakúsku. Investorom aj prevádzkovateľom nájomných bytov je napríklad nezisková organizácia. Na jej založení by sa okrem súkromného sektora, resp. financujúceho subjektu podieľala aj samospráva. Takýto „spoločný podnik“ by mal byť pod kontrolou verejnosti. Zisky, ktoré pri výstavbe a správe vzniknú, sa musia investovať späť do bytového hospodárstva. Aby nevznikal únik financií, pre tento typ neziskových subjektov sa musí vytvoriť veľmi precízna legislatíva, ktorá stanoví reguláciu narábania s financiami vrátane jasne definovaného limitu a spôsobov použitia ich prevádzkového fondu. Aj na to je potrebná súčinnosť štátu, ktorý by v oblasti legislatívy zabezpečil vhodné prostredie. Štát by teda figuroval ako spolupracujúci subjekt iba pri príprave legislatívy? Úloh štátu musí byť viac. Ak porovnáme ceny bytov premietnutých do nájomného a príjmy občanov, úspešnosť systému si vyžaduje aj participáciu štátu na financovaní. Podmienky prenájmu by tak mali reflektovať aj požiadavky štátu. Napríklad by sa byty prednostne prenajímali mladým rodinám, resp. rodinám, ktoré sa prisťahovali do mesta alebo regiónu za prácou. Aby bola výška nájomného akceptovateľná pre nájomníkov aj pre prenajímateľa, bude nutná podpora štátu pri prenájme. Najideálnejšie a nekorumpovateľné by boli daňové úľavy. Efektívna by tiež bola úľava k úrokovej sadzbe na úver. A s tým mimo legislatívy súvisí aj vyčlenenie prostriedkov v štátnom rozpočte, resp. zníženie príjmu z daní. aký efekt by priniesla realizácia tohto návrhu v praxi? Prostredníctvom tohto projektu by sa mohol počet nájomných bytov zvýšiť štvor až päťnásobne, pričom do roku 2025 by mohol program priniesť 80 až 100-tisíc nájomných bytov. Znamenalo by to zvýšenie investičnej činnosti s podporou štátu, nie však so stopercentnou účasťou na investícii. Účasť štátu v celom procese by neprekročila súčasnú úroveň. Nadviazanie súkromného kapitálu by prinieslo väčší objem zdrojov a v konečnom dôsledku vyšší počet bytov. Na výsledky takéhoto projektu v prípade realizácie si budeme musieť istý čas počkať. bytový fond na slovensku však rok čo rok starne. Na čo sa treba sústrediť teraz? V prvom rade na obnovu bytov a rodinných domov. Prvá stavebná sporiteľňa má vo svojom portfóliu finančné produkty priamo spojené s týmto účelom. Od roku 2000 poskytujeme úvery pre správcov bytových domov na obnovu. Dodnes sa z našich zdrojov obnovila každá ôsma bytovka. Sme radi, že stavebné sporenie môže v tejto veci pomôcť. A ceníme si aj pomoc štátu, keďže od roku 2008 majú aj spoločenstvá vlastníkov bytov nárok na štátnu prémiu. Obnova bytového fondu neprináša iba estetický efekt, ale ide najmä o znižovanie energetickej náročnosti bývania... Táto otázka je dnes prioritná. Európska únia nás totiž zaviazala do roku 2020 znížiť energetickú náročnosť bývania až o 80 %. Od rovnakého roku by sa u nás mali stavať iba budovy s nulovou spotrebou energie. Obnova bytov a domov je dnes preto veľmi významnou súčasťou skvalitňovania celkového prostredia pre život. Dnes sa rekonštruuje približne 30- až 40-tisíc bytov ročne. Aby sme všetko stihli, treba toto tempo zvýšiť minimálne o polovicu. Prostriedky zo ŠFRB sú obmedzené, práve preto je jedným z riešení aj stavebné sporenie. 33
  • 35. V l Á d a s r hospodársky rast, a s tým súvisiaci predpokladaný rast zamestnanosti, aj keď situácia nemusí byť vždy priaznivá, ale pre prípravu pre investície si to vyžaduje dohoda na nasledujúce programové obdobie vytýčené v Partnerskej dohode. O podrobnostiach, ktoré sa netýkajú len dohody, sa rozprávame s podpredsedom Vlády SR pre investície Ľubomírom VÁŽNYM. Pripravila redaktorka Parlamentného kuriéra Anna komová. Perspektíva smerovania rovná sa veľké investície resp. postupy sú ukotvené v manuáloch riadiacich orgánov. Nie je jednoduché nastaviť kontrolný mechanizmus tak, aby na jednej strane vyhovel auditu Európskej komisie a na strane druhej, aby bol jednoduchý a umožnil rýchlejší postup v schvaľovacom procese projektov, resp. žiadostí o platby z fondov EÚ. Centrálny koordinačný orgán (CKO), ktorý v súčasnosti pripravuje nový systém riadenia pre nové programové obdobie 2014 – 2020, má úlohu, pri rešpektovaní záväzných postupov z legislatívy, pripraviť systém pod mottom „najjednoduchšie ako sa dá“. Príprava prebieha v spolupráci so všetkými riadiacimi orgánmi, s cieľom využiť skúsenosti z tohto programového obdobia na vypracovanie efektívnejších postupov, ako v tomto programovom období. Podmienky čerpania eurofondov boli, podľa všetkého, skomplikované zložitou administratívou ale aj kontrolným mechanizmom. ako to vidíte v nasledujúcom programovom období, bude to efektívnejšie? 34 Nastavenie riadiacich a kontrolných mechanizmov pre jednotlivé operačné programy vychádza z požiadaviek legislatívy EÚ a je predmetom auditu Európskej komisie na začiatku programového obdobia. Tieto mechanizmy, Pri implementácii fondov EÚ vznikajú isté prekážky, nie je možné ich predvídať a vopred sa pripraviť na možné nedostatky, ktoré nastanú? Medzi najzásadnejšie nedostatky patrí predovšetkým „politický cyklus“, na ktorý skutočne nie je možné sa pripraviť a predvídať ho. Dôsledkom neho dochádza k zmenám či už naprogramovaných dokumentov z pohľadu priorít novovzniknutej vládnej garnitúry, alebo už nastavených a rozbehnutých procesov a jednotlivých krokov v implementácii jednotlivých operačných programov. Niekedy to dôjde až tak ďaleko, že s cieľom dosiahnuť svoje zámery sa pristúpi až k pozastaveniu celej realizácie programov – napr. sú pozastavené výzvy, prehodnocujú sa, a podobne. Okrem toho dochádza k častým výmenám odborníkov na jednotlivých riadiacich postoch, čo vedie k narušeniu kontinuity práce pri riešení celého komplexného balíka otázok vyplývajúcich z reálnej implementácie fondov – jednotlivých projektov. Treba tu zdôrazniť, že veľmi dôležitá je tzv. historická pamäť a to nielen v tomto prípade, ale aj v kontexte prebiehajúcich kontrol, zo strany slovenských kontrolných orgánov, ako aj zo strany kontrolných orgánov EK. S týmto „nedostatkom“ súvisí ďalej aj zmena právnych predpisov SR (napr. zákon o verejnom obstarávaní), ktorá má v mnohých prípadoch závažný vplyv na už prebiehajúcu implementáciu fondov – predovšetkým na vyhlásené výzvy, ktoré je nevyhnutné, a to v závislosti od závažnosti účinku tejto zmeny, predlžovať, resp. niekedy aj zrušiť. Spôsobuje to spomaľovanie celého procesu, čo v konečnom
  • 36. V l Á d a s r dôsledku vedie k nečerpaniu finančných prostriedkov EÚ a na druhej strane, ku koncu programového obdobia to zasa vedie k urýchľovaniu čerpania, často žiaľ aj na úkor kvality, s dôsledkom napr. korekcií, ktoré majú negatívny vplyv na štátny rozpočet. Dnes už máte isté skúsenosti z predchádzajúceho programového obdobia, kto by mal mať väčšiu zodpovednosť za ich čerpanie? Z legislatívy EÚ vyplýva, že zodpovednosť za implementáciu operačných programov majú príslušné riadiace orgány, v našich pomeroch poverené rezorty. Tieto boli doteraz koordinované Centrálnym koordinačným orgánom, resp. tým členom vlády, pod ktorého Centrálny koordinačný orgán spadal. Doterajšia prax však ukázala, že tento model dobre nefunguje, často riadiace orgány meškajú v spustení výziev na predkladanie projektov, v projektovej príprave a implementácii, a podobne, čo sa odrazilo na nedostatočnom čerpaní fondov EÚ. Je preto na mieste otázka, aby mohli byť ovplyvňované procesy implementácie operačných programov na jednotlivých rezortoch účinnými a efektívnymi nástrojmi. Je pripravená Partnerská dohoda na roky 2014 – 2020 ako základný dokument pre budúce programové obdobie, čo znamená pre slovensko? Základnými východiskami pri príprave Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 sú strategické dokumenty na úrovni EÚ a SR v oblasti politiky súdržnosti – stratégia Európa 2020, Národný program reforiem Slovenskej republiky a Pozičný dokument Európskej komisie k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020. Posledný východiskový dokument, na ktorý sme s Partnerskou dohodou „čakali“, a ktorého závery musíme zapracovať, boli 19. novembra 2013 v EP schválené nariadenia pre nové programové obdobie 2014 – 2020. Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 je základný strategický dokument s celoštátnym dosahom, ktorý vypracovala Slovenská republika za účasti partnerov v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia a ktorým sa stanoví stratégia, priority a opatrenia na účinné a efektívne využívanie prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020. Prvý návrh Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 bol zaslaný na EK dňa 28. júna 2013. Konsolidovaná verzia neformálnych pripomienok všetkých povinne zainteresovaných organizačných zložiek EKdirektoriátov (REGIO, EMPL, AGRI, MARE), po vnútornom pripomienkovaní v rámci Európskej komisie, bola SR zaslaná dňa 9.augusta 2013. Prerokovanie pripomienok Európskej komisie sa uskutočnilo v Bratislave 13. septembra 2013. Na základe týchto pripomienok sú v súčasnosti jednotlivé kapitoly Partnerskej dohody dopracovávané a postupne konzultované s príslušnými predstaviteľmi Európskej komisie, tak aby záverečné pripomienky EK boli slovenskej strane zaslané do konca roka 2013. Po zapracovaní pripomienok zo strany EK sa návrh Partnerskej dohody prerokuje s partnermi (štátna správa, ZMOS, VÚC, mimovládne organizácie atď. ) a predloží na rokovanie vlády SR. Po jej schválení vládou SR sa finálny návrh Partnerskej dohody formálne zašle na Európsku komisiu pravdepodobne v januári 2014. Čo je pre slovensko najaktuálnejšie, čo treba riešiť práve eurofondmi? Priority, ktoré Slovensko navrhuje financovať, sú v súlade so strategickými dokumentmi na úrovni EÚ a SR v oblasti politiky súdržnosti, hlavne so stratégiou Európa 2020 a Národným plánom reforiem SR. Zámery Slovenska však musia rešpektovať odporúčania Európskej komisie uvedené v Pozičnom dokumente EK k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020 ako aj skúsenosti a ponaučenia z implementácie súčasného programového obdobia. Výsledkom je určenie priorít financovania a zníženie počtu operačných programov oproti súčasnému obdobiu. Hlavnými prioritami financovania SR v novom programovom období sú podpora vedy a inovácií a ich vzájomné prepojenie, investície do infraštruktúry (dopravnej aj informačno-komunikačných technológií), podpora ľudských zdrojov, boj proti nezamestnanosti, vzdelávanie a začleňovanie marginalizovaných komunít, reforma verejnej správy, investície do ochrany životného prostredia vrátane proti povodňových opatrení a investície do regiónov (pre obce, mestá a ostatných relevantných partnerov). ako ste sa vyrovnali s neuskutočniteľnosťou projektu širokorozchodnej trate, ktorá mala slúžiť na skvalitnenie dopravnej infraštruktúry a bola vašou výraznou snahou? Projekt nie je neuskutočniteľný, naopak je uskutočniteľný, ale nevieme v akom čase a na to práve má odpovedať v súčasnosti realizovaná štúdia. Cieľom tohto projektu je vytvorenie priameho železničného spojenia medzi Európou a Áziou predĺžením existujúcej železničnej trate s rozchodom 1 520 mm z Košíc na Slovensku do Viedne. uskutočnenie projektu povedie k vytvoreniu euroázijského pozemného prepojenia s integrovaným prepoje- ním v dĺžke približne 11 000 km ponúkajúceho trvalo udržateľné nákladné železničné spojenie medzi Európou a Áziou, v časovom rozpätíe nie viac ako 15 dní v porovnaní so súčasným prepojením námornou dopravou, trvajúcim 35 dní. Celkový objem investícií siaha do 6,36 mld. eur. Podľa môjho názoru, ak budú predpokladané projektované prepravné toky na úrovni 25 mil. ton ročne, môže byť projekt realizovateľný. Pripomeniem, že ŠRT nebude mať v najbližších rokoch žiadny vplyv na objem tovarových tokov v nákladnej železničnej doprave na Slovensku. Cieľom tohto projektu je identifikovať nové potenciálne tovarové toky, ktoré by mali vzniknúť novým železničným prepojením Ázie a Európy, pričom jeho primárnym cieľom je získať nové prepravy, ktoré sú v súčasnosti realizované nákladnou vodnou dopravou. Ešte ako poslanec NR sR ste sa začali zaoberať koncepciou rozvoja výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov – aká je situácia dnes, dá sa ešte investovať? Zrejme sa už nezopakuje situácia z rokov 2009 – 2011, keď súhra viacerých okolností spustila fotovoltickú horúčku a inštalovaný výkon solárnych elektrární vyskočil z takmer nuly na 500 MW. Naďalej sú však atraktívne investície do bioplynových staníc, alebo do malých vodných elektrární. Návrh energetickej politiky požaduje zvýhodnenie pre obnoviteľné zdroje s predvídateľnou výrobou a s cenou, ktorá bude čo najbližšie k trhovej cene. Zároveň sa predpokladá do roku 2020 utlmenie podpory garantovanými výkupnými tarifami. Naopak, zvýhodňujeme a zjednodušujeme výstavbu malých obnoviteľných zdrojov, ktoré majú slúžiť prednostne na samozásobenie a nezaťažia koncové ceny elektriny. Postupné znižovanie ceny technológie a približovanie sa k trhovej cene elektriny zvyšuje atraktívnosť OZE voči cene elektriny z konvenčných zdrojov. Podporuje to rozvoj nového sektora výroby a služieb, keď stovky malých firiem poskytujú montáž a servis malých zdrojov na celom Slovensku, takže zvyšujú zamestnanosť aj daňové príjmy štátu, a samozrejme pomáhajú domácnostiam aj podnikateľom znižovať náklady na energiu. 35
  • 37. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r to, že minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek vníma akceleráciu výstavby diaľnic ako prioritu je významné, ale nemenej významná a niekde až nevyhnutná je aj modernizácia a obnova ciest i. triedy. Obsah dopĺňa v rozhovore pre Parlamentný kuriér minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján POČiAtEk v rozhovore s redaktorkou Annou komovou. aby sa na slovensku zvyšovala úroveň cestovania Ďalších 16 miliónov na cesty vyčlenila aj vláda. A stále hľadáme ďalšie zdroje, ako investovať do ciest čo najviac peňazí. Musíme však rešpektovať realitu rozpočtu a nedá sa všetko urobiť v jednom roku. Prečo na tento účel nepoužite eurofondy? To aj robíme všade, kde je to možné. Vďaka pomoci z eurofondov sa od roku 2007 postavil napríklad prvý úsek cesty medzi Popradom a Kežmarkom, severný obchvat Trnavy či druhá etapa obchvatu v Galante. V súčasnosti sa stavia mestský obchvat v Čadci a prieťah Prešovom, tretia etapa obchvatu v Galante, cestný most v Trenčíne, mimoúrovňová križovatka vo Zvolene, ale aj cesta od Mníška nad Popradom po štátnu hranicu s Poľskom. Toto všetko však sú nové alebo výrazne modernizované stavby, nie klasická údržba. Európska únia totiž odmieta platiť obyčajnú cyklickú obnovu ciest a eurofondy sa na to nedajú použiť. Aj keď by nám to na mnohých miestach veľmi pomohlo. Čo sa dá robiť prostredníctvom eurofondov, sú komplexné projekty zvyšovania bezpečnosti na cestách prvej triedy. A aj tie musia byť veľmi kvalitne pripravené, s čím bol v minulosti tiež problém. Napriek tomu sa nám podarilo v Bruseli presadiť aspoň tie projekty, ktoré už boli rozbehnuté. Vďaka tomu sa modernizovali cesty hlavne na východe a aj trnavskom a nitrianskom kraji. Projekty modernizácie ciest vo zvyšných krajoch aktuálne pripravujeme tak, aby vyhovovali požiadavkám Európskej komisie a predložíme ich v novom programovom období, ktoré štartuje v roku 2014. Cesty počas minulej zimy dostali poriadne zabrať. ako sú pripravené na tu nadchádzajúcu? Bohužiaľ, zlý technický stav slovenských ciest je spôsobený predovšetkým faktom, že sa dlhé roky zanedbávala ich pravidelná obnova. Aj preto je dnes takmer polovica všetkých ciest prvej triedy v nevyhovujúcom stave. To sa samozrejme nedá zmeniť za jeden rok, ale veľmi intenzívne pracujeme na tom, aby sa situácia zmenila k lepšiemu. ako napríklad? V prvom rade sme hneď na jar museli reagovať na vzniknutú situáciu. Vnútornými presunmi sme mimoriadne vyčlenili z rozpočtu ministerstva dopravy 15 miliónov eur, ktoré sme poslali Slovenskej správe ciest a tá ich použila na opravu najkritickejších úsekov. 36 Čo plánujete v tejto oblasti urobiť ešte vo vašom volebnom období? Situácia je taká, že už naozaj treba konať. Preto som dal verejný prísľub, že počas môjho funkčného obdobia začneme s modernizáciou tisíc kilometrov ciest prvej triedy a viac ako 800 kilometrov aj stihneme odovzdať vodičom. Za týmto sľubom si stále stojím a už aj v priebehu tohto roka na ňom intenzívne pracujeme. Napríklad len v Trenčianskom samosprávnom kraji sme v tomto roku zrenovovali takmer šesťdesiat kilometrov ciest prvej triedy. Ďalšie desiatky kilometrov sme opravovali v ostatných krajoch, a to nepočítam programy eliminácie bezpečnostných rizík. Každopádne platí, že v nasledujúcich rokoch sa počet nových kvalitných kilometrov bude dramaticky zvyšovať. aká je situácia v plynulosti dopravy, kde je to najzložitejšie, v ktorých úsekoch treba práve obnovou a modernizáciou podporiť plynulosť dopravy? Najkritickejšie úseky sú na hlavných cestných ťahoch, kde ešte nie je dobudovaná diaľnica. Hovoríme predovšetkým o úsekoch okolo Žiliny, alebo na severe a východe Slovenska. Mimoriadne nepriaznivá situácia je aj na ceste na juh od Bratislavy, ako aj v samotnom hlavnom meste. Preto robíme všetko pre to, aby sme naštartovali výstavbu potrebných diaľničných úsekov, ktoré zvýšia plynulosť aj bezpečnosť cestnej premávky. Som rád, že práve v týchto dňoch sa nám to v mnohých častiach Slovenska darí. Ak sa pýtate na kritické úseky z pohľadu kvality ciest, to je pomerne individuálne a každý kraj má cesty, ktoré potrebujú súrne opraviť. Vychádzate aj z vlastných skúseností? Áno. Ako rodený Bratislavčan samozrejme najviac poznám cesty v okolí hlavného mesta, ale ako minister pomerne často jazdím po celom Slovensku. a ako to vyzerá s výstavbou diaľnic? Ktoré diaľnice a rýchlostné cesty za začnú stavať ešte v tomto roku? Verím, že do konca roka sa stihnú uzavrieť všetky tendre, ktoré sú teraz v procese verejného obstarávania. Ak sa nám to podarí, tak bude v budúcom roku vo výstavbe trinásť úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Priznám sa, že takto z hlavy neviem, či sa niekedy na Slovensku stavalo tak veľa úsekov naraz, ale zistím si to. Zároveň treba povedať, že aj do budúceho roka máme ambiciózne plány, počítame s pokračovaním výstavby na severe, východe aj západe Slovenska. Veľa sa hovorí o tom že rastie úroveň aj kvalita cestovania v oblasti železničnej dopravy. bude tento trend pokračovať? Myslím si, že určite áno. Je pravda, že na železniciach sme zaviedli pomerne veľké zmeny. Hovorím napríklad o takzvanom taktovom grafikone, keď vlak vyráža vždy v rovnakú minútu v presne stanovených intervaloch. Cestujúci sa na tieto intervaly môžu spoľahnúť a nemusia držať v hlave celý cestovný poriadok. Taktový grafikon používajú aj švajčiarske železnice, ktoré sú považované za najkvalitnejšie na svete. Rovnako sme na budúci rok pripravili grafikon, ktorý počíta s nárastom štátom dotovaných vlakových kilometrov
  • 38. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r o viac ako pol milióna. Vďaka tomu bude jazdiť viac vlakov, čo je nepochybne dobrá správa pre všetkých cestujúcich. Takže ide iba o zvyšovanie počtu vlakov? určite nie. Cestovanie už dnes nepredstavuje iba presun z bodu A do bodu B, ale aj kvalitu a kultúru cestovania. Preto napríklad prebieha významný program obnovy a modernizácie vozového parku ZSSK Slovensko. Nové vlaky už sú vybavené klimatizáciou alebo internetom, majú bezbariérové prístupy pre telesne postihnutých občanov, čo tiež zvyšuje úroveň cestovania. Zároveň musím priznať, že nejaký čas potrvá, kým budú po slovenských koľajniciach jazdiť iba takéto vlaky, pretože obnova vozového parku na železniciach je finančne veľmi náročnou záležitosťou. Preto pracujeme aj na určitých minimálnych štandardoch kvality. Vďaka tomu sa cestujúci budú môcť spoľahnúť na určitú úroveň služieb, ktorú bude pri cestovaní železnicou garantovať štát. aká je situácia v rozvoji integrovanej dopravy, nastali zmeny, ale ešte nie sú konečné? Integrované dopravné systémy sú jednoznačne budúcnosťou dopravy. Hlavne v okolí veľkých miest je ich potenciál ohromný a Slovensko v tejto oblasti trocha zaspalo čas. V západných veľkomestách je úplne bežné, že si kúpite jeden lístok a nestaráte sa o to, či idete vlakom, električkou alebo prímestským autobusom. Podobný integrovaný systém teraz funguje v Bratislave a na Záhorí. Verím, že po vychytaní detských chorôb sa postupne presadí nielen na ostatné smery v okolí Bratislavy, ale do ostaných veľkých miest. Pričom treba zdôrazniť, že nejde len o to, aby všetko fungovalo na jeden lístok, ale aj to, aby jednotlivé druhy dopravy spolupracovali. Aby sa nestávalo, že síce budeme môcť prestupovať, ale autobusy budú odchádzať zo stanice chvíľu predtým ako tam príde vlak a podobne. spolupráca autobusov a vlakov je často problémom aj v regionálnej doprave. Robíte s tým niečo? Áno, o tomto probléme samozrejme vieme. Vzniká hlavne tým, že kým osobná vlaková doprava je v rukách štátu, autobusy si objednávajú vyššie územné celky. Vo výsledku sa tak bohužiaľ často stáva, že autobusy a vlaky nie sú koordinované, alebo že si dokonca priamo konkurujú. Nie je výnimkou, že z rovnakého miesta vyráža rovnakým smerom prakticky v rovnakom čase poloprázdny vlak aj autobus a oba spoje sú pritom dotované z verejných zdrojov. Toto musí skončiť. Preto už pracujeme na riešení tohto problému, aj keď to rozhodne nebude jednoduché. Mení sa aj nepružnosť pri preprave tovarov železničnou dopravou. aký je stav základnej siete terminálov intermodálnej prepravy na slovensku? Železničná nákladná doprava si vyžaduje našu špeciálnu pozornosť. Ak by napríklad železničné Cargo prestalo zo dňa na deň fun- govať a všetok jeho tovar by sa musel prepravovať po cestách, pribudlo by viac ako milión kamiónov ročne. Naším cieľom je však železničnú dopravu rozvíjať. Preto sme v lete tohto roka predložili vláde na schválenie komplexný materiál, ako chceme podporiť celý sektor nákladnej železničnej dopravy. Čo sa týka špeciálne intermodálnej dopravy, v súčasnosti sa z eurofondov stavia prvý terminál intermodálnej dopravy v Žiline, ktorý bude slúžiť ako pilotný projekt. Témou posledných dní boli aj regionálne letiská. Viem, že vo vládou schválenom rozpočte sa na ne nenašli peniaze. ako to s nimi dopadne? Tieto letiská majú svoj význam a môžu byť jedným z výrazných stimulov pre rozvoj regiónov. Aj preto stále hľadáme spôsoby, ako ich zachovať. Rozpočet sa môže meniť ešte aj v parlamente. Druhou možnosťou je, že budeme robiť vnútorné zmeny v rozpočte. Teda budeme musieť hľadať peniaze v našej kapitole. Ale aj tu sú isté možnosti. Ak sa nám podarí napríklad výhodne refinancovať prvý slovenský PPP-projekt, mohli by sme ročne ušetriť peniaze, ktoré nám s týmto problémom môžu pomôcť. Kedy bude jasné, či sa vám refinancovanie podarí alebo nie? Predpokladám, že by sme to mohli uzavrieť ešte pred Vianocami.
  • 39. d o P r a V a N a s l o V e N s K u Spoločnosť DOPRAVOPROJEkt, a. s., si v budúcom roku pripomenie 65 rokov od svojho založenia. So svojimi vyše 200 zamestnancami na pracoviskách po celom Slovensku je u nás najväčšou projektovou organizáciou v oblasti dopravnej infraštruktúry, ktorá sa okrem projektovania zaoberá aj inžinierskou činnosťou a výkonom stavebného dozoru. O situácii, v ktorej sa nachádzajú projektové a konzultačné spoločnosti podnikajúce v cestnej infraštruktúre, sa rozprávame s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom ing. arch. Gabrielom kOcZkÁŠOM. Pripravil Marián Reisel. Príprava a výstavba dopravnej infraštruktúry potrebuje kontinuitu, systém a stabilitu V máji 2012 sme s vami publikovali rozhovor Svetlo na konci tunela, v ktorom ste vyjadrili nádej na odlepenie stavebného trhu od dna, a tým aj zabezpečenia väčšieho objemu projektových prác. ako hodnotíte situáciu dnes? Ako projektová organizácia zameriavajúca sa na projektovú prípravu stavieb cestnej a železničnej infraštruktúry máme na Slovensku obmedzený zdroj príležitostí. V procese predprojektovej a projektovej prípravy ide o zákazky vypracované hlavne pre Národnú diaľničnú spoločnosť, Slovenskú správu ciest a Železnice SR. Druhý zdroj príležitostí tvoria zákazky pre stavebné spoločnosti, kde sa uchádzame o vypracovanie dokumentácií na realizáciu stavieb/dokumentácií na vykonanie prác u dodávateľov stavebných prác. Oba tieto zdroje projektových prác sú však od roku 2010 výrazne obmedzené. Skoro všetky projektové spoločnosti vrátane aj našej operujúce v tomto segmente výrazne trpeli nedostatkom práce, niektoré išli úplne do útlmového režimu. Naša spoločnosť spočiatku ťažila z prác začatých skôr, akými boli napríklad vypracovanie projektových dokumentácií pre PPP-projekt rýchlostnej cesty R1 z Nitry po Tekovské Nemce vrátane severného obchvatu Banskej Bystrice alebo aj projekt prepojenia železničných koridorov TEN-T v Bratislave. Potom však nasledoval ťažký rok 2012 a ešte ťažší rok 2013. Niektoré projektové organizácie zápasia s nedostatkom prác už štyri roky. Táto nepriaznivá situácia na trhu projektových prác sa nevyhnutne musela odraziť aj v opatreniach na znižovanie nákladov projektových spoločností. Žiaľ, ani DOPRAVOPROJEKT táto zlá situácia neobišla a okrem radikálnych opatrení na zníženie nákladov, ktoré sme prijali s cieľom udržať existenciu spoločnosti v požadovanej štruktúre a kvalite, sme pristúpili aj k nepopulárnemu – prepusteniu niekoľkých desiatok zamestnancov. 38 ako je známe, aj v iných krajinách sú veľké investície do infraštruktúry cyklické a predovšetkým závislé od vývoja ekonomiky štátu. Odlišujeme sa v niečom od vyspelých krajín? Slovensko nemá dobudovanú diaľničnú infraštruktúru, a preto odďaľovanie jej dobudovania priamo vplýva na rozvoj regiónov. Ďalším rozdielom je, že problematika prípravy a výstavby nadradenej cestnej siete, ktorá by mala byť len odbornou záležitosťou, je u nás obzvlášť citlivá na zmenu vlád a často neodborne diskutovaná v mienkotvorných médiách. Nástupom každej novej vlády dochádza k prehodnocovaniu koncepcie a priorít výstavby siete diaľnic a rýchlostných ciest. A tak aj napriek celospoločenskému konsenzu o potrebe výstavby a modernizácie dopravnej infraštruktúry, máme za viac ako 40 rokov prípravy a výstavby napr. z plánovanej 1 862 km dlhej siete diaľnic a rýchlostných ciest v prevádzke len 35 percent. Náklady na vypracovanie štúdií a vyšších stupňov dokumentácií tvoria len niekoľko percent z celkových investičných nákladov. Pre jeden úsek diaľnice, ktorého priemerná dĺžka sa pohybuje okolo 15 km, je potrebné v čase predprípravy a prípravy vypracovať štúdiu a tri stupne dokumentácie. Tento proces trvá niekoľko rokov, a preto je paradoxné, že v posledných rokoch došlo k utlmeniu nielen výstavby, ale aj prípravy. Ako príklad uvediem volebný rok 2012, v ktorom Národná diaľničná spoločnosť vypísala iba 10 súťaží na vypracovanie projektovej dokumentácie a z tých len 4 sa priamo týkali prípravy celých úsekov. V tomto roku bolo vypísaných 20 súťaží na vypracovanie štúdií a projektových dokumentácií, z toho 10 bolo štúdií realizovateľnosti a len 2 sa týkali vyšších stupňov projektových dokumentácií celých úsekov. Jednoducho povedané: potrebujeme program a harmonogram prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý bude zodpovedať potrebám a finančným možnostiam Slovenska a ktorý sa už nebude
  • 40. d o P r a V a N a s l o V e N s K u Situácia D1 Dubná skala – turany. prehodnocovať a meniť, len plniť. Projektové a aj stavebné firmy podieľajúce sa na príprave a výstavbe dopravnej infraštruktúry potrebujú systém, stabilitu a kontinuitu, aby sa už nezopakovala situácia z posledných 4 rokov. Prečo nám podľa vás predprojektová a projektová príprava diaľničnej infraštruktúry trvá tak dlho? Vypracovanie štúdií a jednotlivých stupňov projektových dokumentácií je určené požiadavkami fondov, z ktorých financujeme výstavbu infraštruktúry, a samotného stavebného zákona. Dĺžka ich vypracovania je značne ovplyvnená množstvom dotknutých samospráv a organizácií, s ktorými musí byť prerokovaná a ich požiadavkami, ktoré navzájom nekorelujú, sú protirečivé a často sa menia. Tento problém je značný predovšetkým v samosprávach, hlavne pokiaľ ide o súlad ich územných plánov a predvolebných sľubov budúcich starostov alebo poslancov s programom prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Príprava, to nie je len projektovanie, ale aj vypracovanie podkladov, ako je napríklad geodetické zameranie či hydrogeologický prieskum, ale aj prerokovanie dokumentácie, získanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré úzko súvisí s majetkovo-právnym vyrovnaním – čiže preukázaním vzťahu vlastníka k pozemku. Často sa stáva, že počas samotného spracovania dokumentácie nám viac času zaberú rokovania a zosúladenie konfliktných požiadaviek, než samotné projektovanie a hľadanie najvhodnejšieho technického riešenia. Väčšia spolupráca medzi riadiacim orgánom, dotknutými samosprávami a rozsiahlejšie kompetencie pre podpredsedu vlády pre investície by mohli viesť k skráteniu času prípravy. Rozhodne by sme mali venovať viac času samotnému projektovaniu ako ostatným procesom prípravy, obzvlášť preto, lebo ide o iteračný proces, ktorého výsledkom môže byť aj značná úspora stavebných nákladov. Ktorý projekt v tomto roku považujete pre vašu spoločnosť za najvýznamnejší a ako vidíte rok 2014 na trhu projektových prác? Jedným zo 4 úsekov na diaľnici D1, ktoré sú dnes vo výstavbe, je dopravne veľmi dôležitý úsek diaľnice D1 Dubná Skala – Turany, pre ktorý naša spoločnosť pripravuje dokumentáciu na realizáciu stavby pre dodávateľa stavby. Súčasťou tejto stavby je okrem 16,4 km dlhého úseku aj 1,6 km dlhý privádzač Martin, 4 mimoúrovňové križovatky a 28 mostných objektov. Jeho uvedením do prevádzky na konci roka 2014 sa výrazne zvýši bezpečnosť, plynulosť premávky a komfort jazdy vrátane mnohých celospoločenských benefitov akými sú úspora času, zníženie spo- treby pohonných hmôt a počtu nehôd v smere za Žilinou ku Vrútkam. Pre rok 2014 je nádejné, že koncom tohto roka sa podarilo ukončiť súťaže na stavebné práce pre celkovo 6 úsekov diaľnic D1, D3 a rýchlostnej cesty R2, s čím súvisí aj príležitosť pre projektové firmy získať od nich prácu. Verím, že dôjde aj k ukončeniu verejného obstarávania pre výstavbu úseku diaľnice D1 Višnové – Dubná Skala a masívnejšie sa rozbehne obstarávanie projektových prác Národnou diaľničnou spoločnosťou a Slovenskou správou ciest. Je to signál, že možno v roku 2014 projektové organizácie už nevidia iba svetlo na konci tunela, ale by sa mohli dostať aj z tunela von. Most ponad rieku Váh na D1 Dubná skala – turany. 39
  • 41. d o P r a V a N a s l o V e N s K u Garancie jednej z nosných myšlienok projektu európskej integrácie – slobody voľného pohybu osôb a tovaru – sú veľmi úzko previazané i s dlhodobo udržateľným systémom leteckej dopravy v EÚ. Európska komisia (Ek) ako garant trvalej udržateľnosti systému leteckej dopravy v EÚ preto v tomto kontexte za jednu z hlavných priorít stanovila popri vytvorení jednotného európskeho trhu služieb v leteckej doprave a uplatňovaní spoločnej dopravnej politiky Únie voči tretím štátom, i reformu systému leteckých navigačných služieb (Air Navigation Services – ANS). stav projektu jednotného európskeho neba v roku 2013 Návrh II+ a jeho predpokladané vplyvy v podmienkach sr ing. Miroslav Bartoš, riaditeľ LPS SR, š. p. Rekordný hospodársky výsledok v histórii štátneho podniku Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky za rok 2013 kontrastuje s obavami jeho riaditeľa o budúcnosť civilného letectva v SR. V roku 2004 sa tak začalo s realizáciou projektu jednotného európskeho neba (Single European Sky – SES), s cieľom harmonizovať a zefektívniť systém poskytovania ANS v EÚ. V roku 2009 prišla prvá revízia legislatívneho rámca projektu (tzv. SESII) zameraná na zvýšenie výkonnosti európskeho systému ANS v oblasti bezpečnosti, kapacity, ekonomickej efektívnosti a minimalizácie vplyvov leteckej dopravy na životné prostredie. So zámerom ďalej urýchliť proces implementácie projektu SES, predložila v júni 2013 EK návrh už druhej revízie legislatívneho rámca tohto projektu (tzv. SESII+1). Táto legislatívna iniciatíva EK, ako i jej načasovanie prichádza trochu paradoxne v čase, keď sa dopyt po leteckej doprave v EÚ ešte stále nevysporiadal s dôsledkami ekonomickej krízy. EK v SESII+ navrhuje posilniť centralizáciu niektorých prvkov systému riadenia letovej prevádzky v rámci EÚ najmä s využitím nasledujúcich nástrojov: 1. Výrazne posilniť právomoci a kompetencie orgánov EÚ v oblasti definovania cieľov výkonnosti pre systém poskytovania ANS vrátane zavedenia kontrolných mechanizmov a sankcií voči členským štátom; 2. Rozšíriť prevádzkové funkcie tzv. sieťového manažéra, ktorý bol EK poverený poskytovaním vybraných ANS (napr. riadením toku 40 letovej prevádzky) na celoeurópskej úrovni; 3. Zefektívniť činnosť tzv. funkčných blokov vzdušného priestoru ich transformáciou na regionálne nástroje plnenia cieľov výkonnosti stanovených pre systém poskytovania ANS; 4. Zásadne reorganizovať tradičný model poskytovateľov ANS prostredníctvom odčlenenia vybraných služieb (tzv. podporných), a ich následným začlenením do režimu voľnej hospodárskej súťaže v rámci jednotného európskeho trhu; 5. Posilniť nezávislosť národných orgánov dohľadu nad bezpečnosťou poskytovania ANS spolu s funkčným a inštitucionálnym odčlenením všetkých regulačných organizačných zložiek od poskytovateľov ANS. Deklarovaný zámer EK urýchliť implementáciu projektu SES prostredníctvom vybraných nástrojov centralizácie systému riadenia letovej prevádzky v EÚ však vo svojej podstate obsahuje viaceré protirečenia: I. Návrh sEsII+ protirečí požiadavkám trvalej udržateľnosti systému riadenia letovej prevádzky v EÚ ignorovaním špecifík lokálnych podmienok Návrh SESII+ nezohľadňuje výrazné prevádzkovo-ekonomické rozdiely medzi jednotlivými regiónmi EÚ, a tým protirečí požiadavkám trvalej udržateľnosti systému ako takého. Čo sa týka nášho regiónu strednej a východnej Európy, tu dopyt po leteckej doprave trpí výraznou sezónnosťou, čo má negatívny vplyv na cenu ANS. Poskytovatelia ANS v tomto regióne teda musia prevádzkovať infraštruktúru schopnú uspokojiť letnú dopytovú špičku, ale tá ostáva nevyužitá počas zimnej sezóny. Tlak na zrýchlenú implementáciu projektu SES, a s tým súvisiace investície do infraštruktúry, túto situáciu ešte viac komplikujú. Projekt SES ďalej zavádza legislatívne požiadavky, ktoré nútia poskytovateľov ANS obmedzovať úroveň služieb poskytovaných na malých regionálnych letiskách. Ich predpokladaná aplikácia v SR môže negatívne ovplyvniť prevádzkovú bezpečnosť na niektorých letiskách (napr. Poprad a Žilina, ktorých prevádzka je ovplyvnená horským terénom v ich bezprostrednej blízkosti), čo zároveň môže znížiť atraktivitu týchto letísk pre letecké spoločnosti. To sa môže negatívne odraziť aj na hospodárskom a turistickom rozvoji prísluš- ných regiónov, keďže tieto letiská pre ne predstavujú dôležitú dopravnú infraštruktúru. II. Legislatívny návrh sEsII+ protirečí požiadavkám na udržania sociálneho zmieru Pri posudzovaní možných sociálnych účinkov SESII+ v SR je opäť nevyhnutné identifikovať miestne špecifiká: V rámci celkových príjmov LPS SR, š. p., za poskytnuté služby tvorí letecká prevádzka na slovenských medzinárodných letiskách 2 %, zatiaľ čo prelety 98 %. V SR navyše v súčasnosti nesídli žiadna významnejšia letecká spoločnosť. Iba na základe týchto skutočností je pri implementácii takých opatrení SESII+ ako je sprísnenie režimu dohľadu nad plánmi výkonnosti poskytovania ANS a s ním súvisiaci zákaz krížového financovania medzi traťovými a letiskovými službami, alebo vytvorenie jednotného európskeho trhu s podpornými službami možné vyvodiť jediný záver: tieto zásadné systémové zmeny by v podmienkach SR úplne eliminovali možnosť pre čo i len udržanie súčasného stavu zamestnanosti v oblasti civilnej leteckej dopravy. Pri predpokladanom náraste leteckej prevádzky v najbližších rokoch totiž úspory v nákladoch na poskytovanie ANS v slovenskom vzdušnom priestore budú znižovať len prevádzkové náklady veľkých leteckých spoločností (najmä zo sídlom v západnej časti EÚ) a to na úkor rastového potenciálu ekonomiky SR. Záver LPS SR, š. p., je moderný podnik s výraznou orientáciou na potreby a požiadavky svojich zákazníkov, ktorý ďalej podporuje základné ciele projektu jednotného európskeho neba spočívajúce vo zvyšovaní úrovne bezpečnosti a kapacít popri znižovaní nákladov a minimalizácii vplyvov leteckej dopravy na životné prostredie. Prípadná aplikácia SESII+ v SR by však v súčasnosti s vysokou pravdepodobnosťou viedla k vážnej destabilizácii celého systému slovenského civilného letectva, a preto LPS SR, š. p., apeluje na poslancov v Európskom parlamente za SR, ako i členov vlády SR tento legislatívny návrh EK v súčasnom znení nepodporiť. 1 Pozri COM(2013) 410 final 2013/0186 (COD) na http://ec.europa.eu/transport/modes/air/single_european _sky/doc/ses2plus/com(2013)410_en.pdf
  • 42. Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik (LPS SR, š. p.) Air navigation services provider Ivanská cesta 93, 823 07 Bratislava 216, Slovak Republic 41
  • 43. d o P r a V a N a s l o V e N s K u Železničný sektor má za sebou ťažké roky spojené s revitalizáciou. S obrovskou výzvou manažérov troch železničných firiem sa najlepšie vyrovnali Železnice Slovenskej republiky. už druhý rok dosahujú zisk, respektíve napĺňajú ciele o vyrovnanom hospodárení. Ako sa uplynulé roky v ŽSR vyvíjali, to sme zisťovali v rozhovore s generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky ing. Štefanom hLiNkOM. ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY ambície žsr sú reálne členenia niektorých prevádzok). Východiskom pre optimalizáciu bol evidenčný počet zamestnancov k 30. 11. 2011 v počte 17 000. Priebeh optimalizácie zamestnanosti: UKAZOVATEĽ 1. – 11. 2010 skutočnosť ako sa dotkne ŽsR pripravovaný 4. železničný balíček, ako reálne je uplatnenie jeho ustanovení v podmienkach sR? Podstatnou zmenou zavádzanou Smerni- 1. – 12. 2012 skutočnosť 1. – 9. 2013 skutočnosť rozdiel oproti 1. – 11. /2010 – 12/2012 3 ZAMESTNANCI Priemerný prepočítaný stav Evidenčný počet 16 953 17 000 14 474 14 421 Cieľ – znížiť počet zamestnancov o 2 700 bol naplnený už v septembri 2012. Mierny rozdiel oproti tomuto cieľu, zaznamenaný koncom roka 2012, vyplýva z prehodnotenia efektívnosti externých dodávok a zabezpečením niektorých činností (napr. tepelné hospodárstvo a revízie) vlastnými zamestnancami. ŽsR majú spomedzi všetkých troch železničných firiem najmenšie problémy čo sa týka svojho hospodárenia. Môžete zhodnotiť výsledky ŽsR za rok 2012 a čiastkové v tomto roku? ŽSR mali podľa programu revitalizácie zabezpečiť v rokoch 2012 a 2013 vyrovnané hospodárenie. V roku 2012 to bol pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 15 643 tis. €, čo je v porovnaní s plánom lepší výsledok o 15 643 tis. €. Podiel na pozitívnom výsledku hospodárenia mala najmä úspora nákladov v oblasti spotrebovaných nákupov a služieb, spotreby trakčnej energie a vyšších tržieb za služby v oblasti informatiky, prijatia vyššej úhrady fixnej časti ekonomicky oprávnených nákladov. Za obdobie 1 – 9/2013 dosahujú ŽSR pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 25 918 tis. €. Na tomto výsledku sa podieľa najmä nečerpanie nákladov, vyššie tržby z finančnej oblasti, tržby z úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre, doplnkovej činnosti a z predaja telekomunikačných služieb. Do konca roku 2013 má ŽSR ambíciu vyrovnané hospodárenie udržať. V celom železničnom sektore došlo k prepúšťaniu zamestnancov, akým spôsobom a v akých číslach ho realizovali ŽsR? Hlavnou oblasťou úspor bola optimalizácia počtu zamestnancov s následným znížením osobných nákladov, a to zníženie počtu zamestnancov o 2 700 do roku 2012 (bez od- 42 rozdiel oproti 1. – 11./2010 – 1. – 9./2013 Sme na sklonku roku 2013, ako vidíte hospodárenie ŽSR v ďalších rokoch aj v súvislosti s nadväznosťou revitalizácie na rozpočet verejnej správy 2014 – 2016? V rozpočte verejnej správy na roky 2014 – 2016 sú ekonomicky oprávnené náklady v Zmluve o prevádzkovaní dráhy stanovené v hodnote 250 mil. €. Napriek splneniu úloh programu revitalizácie, z uvedeného vyplýva nutnosť pokračovať v hľadaní rezerv s cieľom nájsť zdroje úspor v hodnote ďalších 10 mil. €. Ambíciou ŽSR je dosahovať vyrovnané, resp. pozitívne hospodárenie v nasledujúcich rokoch. K uvedenému výrazne prispeje aj plánované vyrovnanie pohľadávok zo strany dlžníkov ŽSR. 14 355 14 324 -2 479 -2 579 -2 618 -2 676 cou EPaR č. 34/2012 je vytvorenie právnych predpokladov na poskytovanie služieb železničným podnikom nielen manažérom infraštruktúry, ale aj inými prevádzkovateľmi servisných zariadení. Smernica obsahuje rad noviniek, z ktorých niektoré majú vplyv aj na Železnice Slovenskej republiky. Napríklad SR má najneskôr do 16. decembra 2014 uverejniť stratégiu rozvoja železničnej infraštruktúry, smernica hovorí aj o pripomienkovaní časti podnikateľského plánu manažéra infraštruktúry žiadateľmi o kapacitu. Najneskôr od 16. júna 2015 má manažér infraštruktúry zmluvu o prevádzkovaní infraštruktúry uzatvárať s vlastníkom infraštruktúry minimálne na obdobie 5 rokov. Smernica hovorí aj o možnosti stanoviť manažérom infraštruktúry poplatok za použitie infraštruktúry na tratiach iného ako normálneho rozchodu koľaje tak, aby sa pokryli všetky náklady, o povinnom vyberaní poplatku za nevyužité pridelené vlakové trasy. Niektoré z noviniek sa budú uplatňovať až po vydaní ďalších usmernení Európskou ko- Prioritou ŽSR zostáva aj pre ďalšie roky modernizácia železničnej infraštruktúry.
  • 44. d o P r a V a N a s l o V e N s K u misiou. Tak sa bude postupovať pri zavedení poplatku zohľadňujúceho hluk vytváraný železničným systémom, zavedení diferencovaného poplatku za použitie infraštruktúry na podporu zavádzania európskeho systému riadenia vlakovej dopravy – ERTMS, alebo pri vymedzení metódy výpočtu nákladov, ktoré vzniknú priamo ako výsledok prevádzky vlaku. Implementácia Smernice sa vykoná najneskôr do 16. júna 2015. Železnice Slovenskej republiky očakávajú, že v rámci pripravovaných usmernení Európskej komisie a spôsobu implementácie smernice do právneho systému Slovenskej republiky sa prijmú také riešenia, ktoré nebudú spôsobovať ďalšie znevýhodnenie železničnej dopravy v porovnaní s najväčším konkurentom cestnou dopravou, okrem nevýhod vlastných železničnému systému. S ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jánom Počiatkom na kontrolnom dni stavby Modernizácia úseku Zlatovce – trenčianska teplá. CIele štVrtÉHo želeZNIčNÉHo balÍKa • centralizácia vydávania povolení na uvedenie železničných koľajových vozidiel na trh a bezpečnostných osvedčení železničných podnikov Železničnou agentúrou Európskej únie • otvorenie trhu vnútroštátnej osobnej dopravy • zabezpečenie ochrany zamestnancov vykonávajúcich dopravné služby v osobnej doprave ich presunom do iného železničného podniku pri presune výkonu dopravných služieb • stanovenie podmienok nezávislosti funkcií manažéra infraštruktúry v rámci podnikov vykonávajúcich aj verejné dopravné služby • vytvorenie európskej siete manažérov infraštruktúry • zriadenie koordinačných výborov manažérov infraštruktúry 43
  • 45. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r Nákladná doprava je iste neodlučiteľnou súčasťou dovozu, prevozu... jednoducho prepravy tovaru. Všetci ju vnímame, no niektorí zvlášť citlivo. to obyčajne vtedy, ak veľké autá znepríjemňujú život, ba občas aj poškodzujú majetky. No, problém by mal byť do určitej miery vyriešený od nového roka. Viac k téme nákladnej dopravy a jej vplyvov v rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Viktorom StROMČEkOM, ktorý pripravila redaktorka Anna komová. Problém by mal byť vyriešený balíčkom zmien nie na cca 50 križovatkách s cestami II. triedy. Ministerstvo dopravy a jeho podriadené organizácie vyvíjajú všetko úsilie, aby bolo dopravné značenie osadené v stanovených termínoch. Osadenie dopravných značiek obmedzujúcich prejazd tranzitujúcich nákladných vozidiel nad 12 t zabezpečí Národná diaľničná spoločnosť do 1. januára 2014. Od tohto dátumu bude platiť plošný zákaz prejazdu tranzitnej nákladnej dopravy po cestách III. triedy, čím sa ochránia pred tranzitnou dopravou, keďže tieto cesty nie sú stavebnotechnicky stavané na záťaž ťažkej nákladnej dopravy. Od januára 2014 sa začína aj monitoring nákladných vozidiel na cestách II. triedy. Na základe výsledkov monitoringu budú prijaté ďalšie opatrenia na ochranu týchto ciest. Predstavte pre Parlamentný kuriér súbor opatrení, ktoré potešia hlavne obyvateľov nehnuteľností v blízkosti ciest. Čo sa mení od nového roka pre nákladnú dopravu? Komplexný balík opatrení, ktorý pripravilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v spolupráci so samosprávnymi krajmi, Národnou diaľničnou spoločnosťou a prepravcami je zameraný na také úpravy existujúceho mýtneho systému, ktoré prispejú predovšetkým k zvýšeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň nastavia optimálne podmienky pre lepšie prerozdelenie zodpovednosti za opotrebovávanie a ničenie slovenských ciest. Zmeny sú zamerané na tri základné oblasti: • optimalizáciu sadzieb mýta, • zefektívnenie kontroly užívateľov ciest vyhýbajúcich sa plateniu mýta, • optimalizáciu spoplatnenej cestnej siete. Cieľ opatrení nasmerovať nákladnú dopravu na určené cesty prináša súčasne aj zmeny značiek na cestách a križovatkách, dá sa to zvládnuť? Po dohode so samosprávnymi krajmi a dopravcami je potrebné osadiť dopravné znače- 44 Vyžadujú si spomínané zmeny aj spoluprácu vyšších územných celkov a autodopravcov? V niektorých oblastiach áno. Ministerstvo dopravy sa snaží byť pri príprave podobných zmien ústretové a transparentné, z tohto dôvodu boli so zástupcami vyšších územných celkov, ako aj autodopravcov, komunikované všetky plánované zmeny. Počas prípravy balíka opatrení sa na pôde ministerstva uskutočnilo viacero spoločných rokovaní. Na rokovaniach samosprávne kraje deklarovali, že dané dopravné značenie prevezmú do svojej majetkovej správy od Národnej diaľničnej spoločnosti. ako sa dá zistiť, že kamióny jazdia po zakázaných cestách, ak ich pravdaže neskontroluje dopravná polícia? Jedným z dôsledkov zavedenia spoplatnenia na všetkých diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I., II. a III. triedy, či už nulovou alebo nenulovou sadzbou, bude aj to, že všetky vozidlá spĺňajúce podmienky pre spoplatnenie mýtom budú musieť používať palubné jednotky. Pomocou týchto jednotiek, ako aj ďalších technických prostriedkov (kamery a pod.), bude možné okrem výberu mýta aj vyhodnocovať, či vozidlá využívajú cesty, kde je osadené zákazové dopravné značenie, a teda porušujú platnú legislatívu. Zefektívneniu tohto procesu by malo napomôcť aj zavedenie objektívnej zodpovednosti za priestupky na úseku výberu mýta. Za tieto priestupky bude v správnom konaní zodpovedný prevádz-
  • 46. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r kovateľ vozidla a tak nebude nevyhnutné vozidlá zastavovať priamo na ceste, aby ich skontrolovali príslušníci Policajného zboru SR. Myslíte si, že na dodržanie pravidiel zákazov vjazdu alebo prejazdu pomôžu zvýšené pokuty? Zvýšené pokuty sú len jedným z nástrojov, ktorý by mal vodičov a prevádzkovateľov vozidiel motivovať k tomu, aby dodržiavali pravidlá cestnej premávky. Ako som už spomenul, ministerstvo dopravy pripravilo v tejto oblasti celý balík opatrení, do ktorého spadá aj zavedenie objektívnej zodpovednosti, využívanie mýtneho systému, ako aj dôsledné a systematické kontroly priamo na dotknutých miestach. Neočakávame, že vyššie pokuty vyriešia tento problém, ale veríme, že pomôžu pri jeho riešení, pretože všeobecne platí, že čím vyššie pokuty, tým menšia skupina tých, ktorí sú ochotní porušovať stanovené pravidlá. Čo sa zmenilo a mení v sadzbách mýta? Sadzby mýta sú jedným z dôležitých nástrojov elektronického výberu mýta, pomocou ktorého možno lepšie prerozdeľovať zodpovednosť za opotrebovanie a ničenie cestnej siete a zároveň vodičov a prevádzkovateľov vozidiel motivovať k používaniu určených pozemných komunikácií, ekologickejších vozidiel alebo jazdeniu v časoch mimo dopravných špičiek. Úpravy sadzieb mýta, ktoré vstúpia do platnosti od 1. januára 2014, sú zamerané predovšetkým na dve oblasti. Na oblasť motivácie k využívaniu nadradenej inf- raštruktúry, t. j. diaľnic a rýchlostných ciest (nastavenie rovnakých sadzieb mýta pre nákladné vozidlá využívajúce cesty I. triedy, ktoré sú súbežné s diaľnicami a rýchlostnými cestami) a oblasť využívania ekologickejších vozidiel (diferenciácia sadzieb mýta podľa emisnej triedy, prerozdelenie emisných tried, tzn. priradenie EuRO IV k EuRO III a zaradenie EuRO VI do skupiny najekologickejších vozidiel). Súčasťou zmien sadzieb mýta je okrem toho aj zavedenie systému množstevných zliav. V budúcnosti sa bude v sadzbách mýta zohľadňovať aj inflácia, ktorá umožní následne aplikovať väčšie rozdiely v sadzbách mýta medzi ekologickými a neekologickými vozidlami. ako hovoríte, pri istom počte najazdených kilometrov by sa mali zaviesť množstevné zľavy, čo sa tým sleduje? Zavedenie množstevných zliav bolo dohodnuté so zástupcami autodopravcov, ako ústretový krok zo strany ministerstva dopravy. Týmto krokom zvýhodníme najmä slovenských dopravcov s väčšími objemami prepráv. Podobný systém sa využíva napríklad aj v Českej republike a jeho aplikáciu umožňuje aj európska legislatíva. Cieľom zavedenia tohto systému je do určitej miery vyjsť v ústrety tým, čo jazdia po slovenských cestách najviac. Tieto vozidlá síce cesty aj najviac opotrebúvajú, ale zároveň v najväčšej miere prispievajú na ich obnovu. Ministerstvo dopravy sa preto rozhodlo, že po najazdení určitého počtu kilometrov vozidlom v konkrétnom roku, vznikne prevádzkovateľovi tohto vozidla nárok na zľavu pri prejazdení ďalších kilometrov. uplatňovanie zliav bude proporcionálne, to znamená, za viac najazdených kilometrov, bude uplatňovaná vyššia zľava. Predpokladá sa, že nákladná doprava bude viac prispievať na výstavbu a opravy ciest. Čo však s účinkami na životné prostredie? ako slovenská republika podporuje ekologické kamióny? Podobne ako v iných oblastiach, aj v oblasti nákladnej dopravy sa stále väčšia pozornosť zameriava na ekologizáciu celého odvetvia. Z tohto dôvodu sa nedávno začali na cestách objavovať nákladné vozidlá s novou emisnou triedou EuRO VI. Tieto vozidlá majú v porovnaní s ostatnými vozidlami nižšie emisie, takže menej zaťažujú životné prostredie a tak sú vo všetkých krajinách spoplatňujúcich nákladné vozidlá mýtom zaradené do kategórií s najnižšími sadzbami mýta. To isté bude platiť aj na Slovensku, keď budú vozidlá s EuRO VI zaradené medzi najekologickejšie vozidlá do jednej skupiny s EuRO V a EEV. To v praxi znamená, že budú mať v porovnaní s ostatnými menej ekologickými vozidlami nižšie sadzby. Ministerstvo dopravy podporuje používanie takýchto vozidiel a motivuje dopravcov k ich nákupu okrem iného aj tým, že od 1. januára 2014 zavedie v porovnaní so súčasnosťou väčšie rozdiely medzi sadzbami mýta pre najekologickejšie (EuRO V a vyššie), menej ekologické (EuRO III – IV) a neekologické vozidlá (EuRO 0 – II). Navyše, ako som spomenul, rozdiel v sadzbách vozidiel najekologickejšej triedy a neekologickej triedy EuRO 0 – II bude v budúcnosti narastať v prospech ekologických vozidiel. Je dôležité vytvoriť právny rámec na skvalitnenie výstavby O pripravovanom návrhu nového stavebného zákona sa veľa diskutuje i píše. So štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sme už v Parlamentnom kuriéri vysvetľovali isté kroky a nevyhnutnosť jeho prijatia. keďže ide o náročný a komplikovaný proces nielen v prípravnej fáze, prinášame hlbší a komplexnejší pohľad na problematiku vo výstavbe a stavebníctve. Rozhovor so štátnym tajomníkom Františkom PALkOM prináša redaktorka Anna komová. ako hodnotíte predloženie návrhu stavebného zákona na účely verejnej diskusie? Širokú verejnú diskusiu k stavebnému zákonu, ktorá prebiehala od 18. júla 2013 do 15. septembra 2013 hodnotím veľmi pozitívne. Dostali sme vyše 700 vecných pripomienok od občanov, rôznych organizácií či inštitúcií, ktoré sa dotýkali takmer všetkých oblastí stavebného zákona, t. j. územného plánovania a výstavby. Približne 25 % týchto pripomienok – čiže každú štvrtú – ministerstvo vyhodnotilo ako akceptovateľnú, resp. čiastočne akceptovateľnú, a tie sme postupne za- pracovali do ďalšieho znenia návrhu stavebného zákona, ktorý plánujeme už v tomto roku predložiť aj do medzirezortného pripomienkového konania. V čom konkrétne nastane zjednodušenie a urýchlenie povoľovacích procesov, nedotkne sa požadovaná akčnosť a jednoduchosť kvality realizovaných stavieb? Zjednodušenie povoľovania stavieb sa dosiahne integráciou viacerých konaní do jedného. Konania sa racionalizujú tým, že sa obmedzuje správne konanie o umiestnení stavby 45
  • 47. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r zavedením zásadného priameho vplyvu zastavovacích plánov, pri drobných stavbách ho ruší úplne, pri jednoduchých stavbách ho spája so stavebným povoľovaním do jediného konania; tým sa zjednoduší schvaľovací proces stavieb a skráti v priemere o tri mesiace. Naplnia sa požiadavky aarhuského dohovoru, aký je jeho význam v oblasti výstavby? Požiadavky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru sa do práva SR premietajú prostredníctvom zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého garantom je MŽP SR, a ktoré v súčasnosti pripravuje novelu tohto právneho predpisu. Význam Aarhuského dohovoru v novom stavebnom zákone je posilnený v procese prerokovania tzv. zastavovacieho plánu (náhrada za neverejné územné konanie), kde práve určenie konkrétnych regulatívov a podrobných zastavovacích podmienok každého stavebného pozemku bude aj na základe verejného prerokovania. bude zastavovací plán povinnosťou obce? Čo ak obec nemá finančné prostriedky na jeho vypracovanie, nemôže nastať situácia, že prípadný investor, ktorý ho zafinancuje si uplatní svoje požiadavky práve prostredníctvom zastavovacieho plánu, aj keď obec s tým nebude súhlasiť? Hlavným obsahom zastavovacieho plánu je určiť konkrétne regulatívy a podrobné zastavovacie podmienky každého stavebného pozemku na základe verejného prerokovania a následného schválenia a vyhlásenia formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Súčasne sa zjednoduší administratíva potrebná na výstavbu, lebo odpadne jedno správne konanie – územné konanie o umiestňovaní stavieb, čo je skrátenie konaní v priemere o dva – tri mesiace. Zákon ustanovuje povinnosť obstarať zastavovací plán, ak ide o sústredenú výstavbu územia viac ako 2 ha alebo v prípade výrobného územia o viac ako 3 ha. V ostatných prípadoch je na voľnom rozhodnutí obce, či zastavovací plán obstará. Obstaranie zastavovacieho plánu bude určite výhodou, pretože na jednej strane vlast- 46 níci stavebných pozemkov, ale aj možní kupci či investori budú vopred vedieť, aké možnosti využitia stavebného pozemku majú a na druhej strane nebudú musieť absolvovať to spomínané územné konanie, ale už len priamo stavebné konanie. Samozrejme, návrh zastavovacieho plánu môže obci ponúknuť aj iná osoba (developer, investor) a zafinancuje ho. To môže riešiť situácie, keď by bol zastavovací plán pre obec užitočný, ale obec nemá naň financie. V takomto prípade však musí byť zadanie prerokované a schválené obcou a na jeho podstatných prvkoch, najmä na regulatívoch a zastavovacích podmienkach by obec spolupracovala so spracovateľom. Navyše kompetencia pri schvaľovaní zastavovacích plánov obcami sa nemení. Čo bude nadväzovať na zastavovací plán, menia sa kritériá pre jednotlivé kategórie stavieb? Nebudú v nevýhode tzv. drobné – jednoduché stavby? Zastavovací plán bude podkladom pre stavebné konanie a rozhodnutie o povolení stavby. určí funkčné využitie jednotlivých pozemkov vrátane regulatívov a iných zastavovacích podmienok. Keďže pri jeho schvaľovaní už budú posúdené možné vplyvy budúcej zástavby na verejné záujmy a na okolie, v prípade, že návrh bude v súlade so zastavovacími podmienkami určenými zastavovacím plánom, nebude potrebné o umiestnení stavby rozhodovať v samostatnom konaní, ale podmienky na umiestnenie stavby sa určia v rozhodnutí o povolení stavby, rovnako ako pri jednoduchých stavbách. Drobné stavby umiestnenie nevyžadujú, takže nebudú v nevýhode. Prečo návrh nového zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb neumožňuje majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok náhradným pozemkom v rovnakej hodnote? Nemôže byť peňažná náhrada podhodnotená? Podľa návrhu zákona, bude mať vyvlastňovaný nárok výlučne na peňažnú náhradu. Dôvodom je skutočnosť, že v súčasnosti platná úprava umožňujúca poskytnutie náhrady za vyvlastnenie formou náhradného pozemku spôsobuje v praxi značné problémy, ustanovenie je neaplikovateľné – navrhovateľ vyvlastnenia nedisponuje náhradnými pozemkami, ktoré by mohol poskytnúť ako náhradu a nie je povinný ich za účelom poskytnutia náhrady získavať do svojho vlastníctva a následne poskytnúť vyvlastňovanému. Takto určená náhrada za vyvlastnenie nie je vymožiteľná. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa uzákoňuje len forma peňažnej náhrady za vyvlastnenie je skutočnosť, že vyvlastňovaní požadujú pozemky ako náhradu za vyvlastnenie len minimálne. Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Návrh zákona o vyvlastňovaní primeranosť a spravodlivosť náhrady za vyvlastnenie určuje ako náhradu za vyvlastňovaný pozemok alebo stavbu spolu s náhradou účelne vynaložených nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s vyvlastnením alebo v dôsledku vyvlastnenia a sú taxatívne vymenované. Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo stavby alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určená znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu. Peňažná náhrada za vyvlastňovaný pozemok alebo stavbu sa určuje podľa ceny nehnuteľnosti, určenej výhradne znaleckým posudkom. Čo sa rozumie pod drobnými stavebnými úpravami, ktorými sa nemení spôsob užívania a na ktoré netreba stavebné povolenie? Zákon nedefinuje pojem „drobné stavebné úpravy“ ani ich taxatívne nevymenúva, ale upravuje ako stavebné úpravy, ktorými sa nezasahuje do nosných konštrukcií stavby a nemení sa spôsob užívania stavby, ani jej vzhľad. Sú to tie stavebné úpravy, ktorých uskutočnenie nie je zmenou stavby. Takýmito stavebnými úpravami sú napríklad opravy a výmena strešnej krytiny, opravy a prestavba vnútorných priečok či oprava a výmena okien a dverí. sú určené presné hranice zodpovednosti medzi stavebnou a projektovou firmou pri realizácii stavebného diela? Sú určené zmluvnými vzťahmi uzatvorenými mimo režimu stavebného zákona. Ich vzájomné vzťahy vrátane zodpovedností upravujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Myslíte si, že nový stavebný zákon pomôže väčšiemu a rýchlejšiemu rozvoju slovenska? Súčasný stavebný zákon platí takmer 40 rokov a je napriek jeho viacerým úpravám už značne zastaraný, neflexibilný a nevystihuje súčasné potreby v územnom plánovaní a výstavbe a konečnom dôsledku aj v stavebníctve. Som presvedčený, že novým stavebným zákonom sa vytvorí právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a efektívnosť výstavby, najmä prostredníctvom vytvorenia tzv. „poriadku v území“, čím sa významne ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady ďalšieho úspešného rozvoja Slovenska.
  • 48. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o Príbeh začína, keď ing. Miroslav trnovský, absolvent fakulty inžinierskeho staviteľstva SVŠt v Bratislave sa hlási 15. januára 1959 v kancelárii personálneho oddelenia štátneho podniku Váhostav Žilina v ruke s červeným diplomom a umiestenkou. Príbeh vzťahu a lásky k prírode, športu a lyžovaniu Nasledujú stavby Vodné dielo Hričov pod Žilinou, 4 roky na priehrade Liptovská Mara, 4 roky na rekultivácii poľnohospodárskej pôdy v dedinke Abu Ghraib pri Bagdade a diaľnice do Hilly v Iraku v rámci výstavby 1120 km dlhej diaľnice od Jordánskych hraníc cez Bagdad až na hranice s Kuvajtom a ďalšie ktoré končia rozchodom po 33 rokoch v roku 1991. Príbeh pokračuje manuálnou prácou robotníka 4,5 mesiaca v partii na rekonštrukcii tristoročného objektu na pešej zóne v Passau a končí založením stavebnej spoločnosti SkyBau, s. r. o., úplne od nuly 15. januára 1992. Stavby v Nemecku a od roku 1996 v Česku a 2002 v Bratislave a orientácia na železobetonárske práce prináša stále väčšie úspechy a postavenie SkyBau v investičnej výstavbe. V období rokov 2005 až 2008 sa dostáva medzi 5 najväčších stavebných podnikov na Slovensku, zamestnáva do 900 pracovníkov a dosahuje výkony 86 mil. eur. Prestížne ocenenia Stavebná firma roka, Millenium Tower POLuS ako prvá stavba SkyBau v Bratislave, Rozadol, Apollo I a II. Etapa, KOLOSEO, CBC 1 až 5 na Karadžičovej ulici, rozšírenie a veža Auparku v Petržalke, Auparky v Žiline a Košiciach, Retro vrcholia kompletnou dodávkou hrubej stavby Eurovea na Dunajskom nábreží. Rovnako vrcholným ocenením je aj získanie prestížneho ocenenia Podnikateľ roka 2007 Ing. Trnovského v súťaži jednej z troch najväčších svetových poradenských firiem Ernst & Young ako druhého v poradí, ktorá dnes už píše 8. na Slovensku a 34. ročník vo svete. Súbežne sa rozvíja aj rodinný a spoločenský príbeh. Syn Dušan a dcéra Ivana robia prvé kroky na lyžiach, otec sa venuje výchove malých zjazdárov, ktorí neskoršie nadviažu na úspechy lyžiarskeho oddielu TJ Slovan Malá Fatra. Dušan je v roku 1975 v 20-člennom výbere československých olympijských nádejí, zúčastňuje sa ne- oficiálnych majstrovstiev Európy žiakov v Monte Bondone pri Bolzane v Taliansku. Počas štúdií na Vysokej ekonomickej škole v Prahe získava titul majstra Prahy v silnej konkurencii. Pracuje v podniku zahraničného obchodu Martimex v Martine a neskoršie zakladá vlastnú firmu Raster, s. r. o., ešte pred založením firmy SkyBau. Keďže deti chodili od malička do Vrátnej a dobre poznali chatu Váhostavu, ktorú začiatkom 70. rokov vybudovali učni v rámci praxe, prišiel za mnou v roku 2002 syn Dušan s otázkou „či má kúpiť chatu Váhostavu, ktorý bol vtedy pred konkurzom,“ hovorí Ing. Trnovský. S kúpou som súhlasil, pomohol finančne a syn sa trápil ďalšie roky s menšími zmenami a rekonštrukciami. Jeho ďalší návrh na celkovú rekonštrukciu, rozšírenie nadstavbou o krytý bazén s wellness, prišiel ako prirodzený ďalší krok. Súhlasili sme spolu s Ing.Janíčkom, spolumajiteľom SkyBau s účasťou na investícii a dodávkou SkyBau na kľúč. Syn spolu s manželkou a Ing. arch. Martinom Bišťanom z Ružomberka vdýchli stavbe čaro a scenériu Vrátnej doliny, ako aj niečo z krásnych chát a hotelov Álp, hlavne Dolomitov, ktoré často navštevovali. A príbehy sa nakoniec spojili. Krása a majestátnosť Veľkého a Malého Rozsutca, Dier, Grúňa a Fatranského Kriváňa, spolu so zjazdovkami na Chlebe, Paseky na Grúni a Príslope našli na južnom svahu Príslopu svoju novú perlu Malej Fatry. Dýcha rodinnou atmosférou a hrdo hľadí na dolinu a hrebeň Vrátnej. K Wellness hotelu Rozsutec patrí aj tradičná koliba pri parkovisku hotela a centrálny komplex Starého majera priamo pri zjazdovke Paseky s reštauráciou a poľovníckou chatou s apartmánmi, spoločenskou miestnosťou a malým ZOO. Celý príbeh končí súťažou o Stavbu roka 2013 a prestížnym ocenením verejnosti. Na hlasovaní sa zúčastnilo 82-tisíc účastníkov, za stavbu hotela hlasovalo 9 023 hlasov, pred stavbami Cyklomost Slobody s 6 654 hlasmi a Kaštieľom Snina so 4 429 hlasmi, ako aj nomináciou na hlavnú cenu a sú výsledkom, ktorý si zaslúži uznanie a pozornosť budúcich užívateľov. Nominácia odbornej poroty na hlavnú cenu v konkurencii ďalších stavieb má rovnako vysokú hodnotu. Snúbia sa v ňom názory laickej verejnosti, ktorá ani nevedela kto za stavbou stojí a riadila sa len fotografiami na Portáli a aj názor odbornej komisie, ktorá navštívila všetky prihlásené stavby. Zakladateľ SkyBau, s. r. o., Ing. Miroslav Trnovský hovorí: „Ak by nebolo vzťahu a lásky k športu a lyžovaniu našej rodiny, spolumajiteľa SkyBau Ing. Janíčka, architekta Bišťana a jeho kolektívu, ale hlavne syna Dušana s manželkou Bohuškou, tak by nevznikla táto perla Vrátnej doliny. Doliny, ktorá ako národný park nie je ešte zničená a znehodnotená podnikateľskými zásahmi do prírody a prostredia. Je to aj vďaka Omnitrade, ktorá investovala a prevádzkuje horské zariadenia, miesto oddychu, športu, turizmu a miesto budúcnosti.” Zľava: ing. Peter Janíček, ing. Miroslav trnovský, ing. Dušan trnovský. WellNess Hotel roZsuteC *** VrÁtNa dolINa – malÁ fatra 19. ročník súťaže o STAVBu ROKA 2013 Cena verejnosti a nominácia na Hlavnú cenu Reštaurácia: vnútorná časť 45 + 12 terasa 34 miest Kongresová miestnosť: 50 miest Ubytovanie: 11 izieb a 6 apartmánov, 52 lôžok + 12 prísteliek Wellness: Bazén 11x6 m, jacuzzi, 4 sauny, relax a massér fitnesscentrum Koliba: vnútorná časť 38 miest, terasa 24 miest 47
  • 49. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o Pomocou najmodernejších technických a ekologických poznatkov vytvára ZiPP BRAtiSLAVA, spol. s r. o., priestor pre život prichádzajúcej generácie. Možno aj preto sa v súťaži Stavba roka 2013 spoločnosť opäť umiestnila na poprednom mieste: získala cenu primátora Bratislavy za stavebné dielo Fakulta informatiky a informačných technológií Stu v Bratislave, novostavba. komu je víťazná stavba určená, aký je jej prínos a ako a prečo sa postupne menia podmienky na slovenskom stavebnom trhu hovorí generálny riaditeľ spoločnosti ing. Juraj hiRNER. aj my sme svojím dielom prispeli k vytvoreniu kvalitných vzdelávacích priestorov budova fakulty, čo má aj podľa odbornej poroty asi najväčší celospoločenský prínos. Je výborné, že sa investuje do pomerne zastaraného vybavenia fakúlt, ktoré sú v súčasnosti neraz už prekonané, majú obrovskú energetickú náročnosť a sú nevhodné ako reprezentácia Slovenskej republiky, kde má vyrastať slovenská inteligencia. Veľmi si ceníme, že si túto skutočnosť všimol aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, a ocenil túto významnú stavbu. Aj keď najväčšie ocenenie, dovolím si tvrdiť, patrí tým, ktorí tento zámer vymysleli, presadili a našli prostriedky na realizáciu, a tiež architektom, ktorí ho zhmotnili vo forme architektonickej štúdie a neskôr projektov. Nedávno ste uspeli v súťaži stavba roka 2013, odkiaľ ste si priniesli cenu primátora hlavného mesta sR v kategórii Cena za celospoločenský prínos. Gratulujeme! V čom je novostavba Fakulty informatiky a informačných technológií sTU v bratislave výnimočná, čo hodnotila odborná porota ako najväčšie pozitívum stavby a v čom vidíte jej najvýraznejší prínos vy? Informačné technológie sú na svetovom, európskom aj slovenskom trhu veľmi žiadaný produkt. Napriek tomu, že ide o jeden z najnáročnejších študijných odborov s pomerne úzkou špecializáciou študentov, patrí povolanie v IT oblasti k najžiaducejším a najlepšie honorovaným. Sme veľmi radi, že sme mali možnosť zúčastniť sa výstavby takéhoto významného diela pre STu a tak presvedčili STu a odbornú verejnosť, že naša spoločnosť je schopná v stanovených podmienkach, ako sú pomerne krátke lehoty výstavby, či obmedzený finančný rozpočet, postaviť aj takú náročnú budovu, akou je Fakulta informačných technológií. Aj v budúcnosti by sme sa radi uchádzali o projekty podobného charakteru pre STu, ako aj pre iné inštitúcie. Po dlhom období vyrástla v Bratislave nová 48 Takže podnet na stavbu vychádza odinakiaľ než od stavebnej firmy, a to aj v prípade podobných projektov, akým je novostavba Fakulty informatiky a informačných technológií sTU v bratislave? V princípe tento proces začína investičným zámerom či už zo strany súkromného investora alebo štátu, štátnej inštitúcie či príspevkovej organizácie. Zámer musí byť kvalitne rozpracovaný, je potrebné presadiť ho na príslušnom ministerstve – v prípade štátnej inštitúcie –, nájsť naň dostatok financií, naprojektovať, vysúťažiť... Stavebná firma je posledný člen tohto súkolesia, vďačný za to, že môže realizovať stavebný zámer. Azda najvďačnejší by však v tomto prípade mali byť študenti, ktorí budú môcť v nových priestoroch študovať a učitelia, ktorí budú v nových priestoroch učiť. Už ste niekedy stavali podobnú stavbu, alebo je projekt novej fakulty sTU pre vás premiérový? Podobných stavieb ZIPP vybudoval už niekoľko desiatok. Spoločenský prínos tejto stavby spočíva v tom, že ide o akúsi „prvú lastovičku“ po dlhých desaťročiach nebudovania vo vysokom školstve v Bratislave. Spolu s vedením STu, projektantom, sme vybudovali novú fakultu, ktorá bude slúžiť najbližšie roky okrem iného aj ako reprezentatívna vzorka toho, ako by malo vyzerať naše vysoké školstvo a v akých podmienkach by mali študovať naši študenti. Nosnými zákazkami vašej spoločnosť mali byť v roku 2013 jadrová elektráreň v Mochovciach, výrobné haly pre Volkswagen a infraštrukturálne projekty v oblasti životného prostredia. V akom štádiu sú tieto spomínané projekty a aké projekty plánujete rozbehnúť v blízkom období? Hoci hlavnú časť zákazky vo Volkswagene sme realizovali v minulom roku, aj tento rok sme tu realizovali množstvo menších, naše očakávania sa v tomto prípade naplnili. Významný objem prác sme aj v tomto roku realizovali v Mochovciach, kde sa spolupodieľame na rekonštrukcii a dostavbe atómovej elektrárne blokov III. a IV. Ide o jednu z našich najvýznamnejších stavieb v roku 2013. Budúcnosť vidíme v orientácii na súkromných investorov, teda vo výstavbe logistických centier, fabrík, hypermarketov, polyfunkčných či rezidenčných objektov. Na poli verejného sektora sa ako po minulé roky orientujeme na oblasť životného prostredia, školstva, zdravotníctva. Dnes patríme k jedným z najväčších dodávateľov stavieb čističiek odpadových vôd na Slovensku, s najväčšími referenciami kanalizačných a vodovodných sietí. Chceme upriamiť svoju pozornosť na výstavbu a rekonštrukciu mostných objektov pre verejný sektor. Spolu s našou materskou spoločnosťou STRABAG by sme sa radi zúčastnili tendrov pre diaľničnú spoločnosť a Slovenskú správu ciest, zameraných z pohľadu ZIPP na rekonštrukciu mostov, mostných objektov, protihlukových stien, a prípadne na výstavbu nových diaľničných mostov, estakád atď. ZIPP sa ako člen koncernu sTRabaG vyznačuje finančnou stabilitou, disponuje kvalitným, vysokovzdelaným, skúseným a lojálnym manažmentom a ponúka široké portfólio služieb. so stavbami v akých rôznych oblastiach ste pripravení vyjsť zákazníkom v ústrety? Dovolím si tvrdiť, že ZIPP patrí k spoločnostiam so snáď najširším záberom, portfóliom a variabilitou stavieb na slovenskom trhu. Vzhľadom na to, že slovenský trh má obmedzené možnosti a pomerne veľkú konkurenciu, sa naša spoločnosť nevyhýba žiadnej výstavbe, či už sú to elektrárenské energetické komplexy, diaľničné stavby, stavby pre životné prostredie, ani rôznym polyfunkčným objektom, bytovým domom, novým fabrikám či skladovacím halám. Realizovali sme Letisko M. R. Štefánika v Bratislave, momentálne rozširujeme popradské letisko, pre SPP realizujeme výmenníkové stani-
  • 50. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o ce, pre Naftu v Gajaroch podzemné zásobníky zemného plynu vrátane technológie. Je to nevyhnutnosť vyplývajúca z možností slovenského stavebníctva, ktoré je určite vzhľadom na objem investícií a oproti tomu počet firiem, ktoré tu súťažia na jednom z najobmedzenejších trhov v rámci krajín V4. Zmenilo sa v uplynulom období niečo v kríze stavebného trhu? sledujete nejaký pohyb, napríklad aj k lepšiemu? Zmenilo sa to, že máme vládu, ktorá je stabilná. Od nej očakávame hospodársku stabilitu, možnosti pre rozvoj, správne vytýčené hospodárske ciele a smer, ktorým chce túto republiku viesť. Ak sa ktorejkoľvek vládnej garnitúre darí mať cieľ a dostatok času, a teda ak je stabilná a má čas a priestor presadzovať svoje ekonomicko-hospodárske ciele, prináša to podnikateľskej sfére šancu na rozvoj a prežitie. Keďže máme stabilnú vládu v druhom roku vládnutia, a ukazuje sa, že jej vízie sú implementované správne, veríme, že prinesú pokles nezamestnanosti a viac pracovných príležitostí stavebným podnikateľom podnikajúcim na Slovensku. V roku 2013 ste očakávali mierny nárast obratu v porovnaní s rokom minulým, keďže sa vaša spoločnosť orientuje zväčša na súkromný sektor, ktorý posudzuje aj schopnosti jednotlivých uchádzačov. Viete už teraz zhodnotiť stav spoločnosti, prípadne nejaké výsledky za rok 2013? aké máte očakávania na ďalší rok? Ročný obrat spoločnosti ZIPP, ako aj hospodársky výsledok za 2013 už, samozrejme, po- V súťaži Stavba roka 2013 získala novostavba Fakulty informatiky a informačných technológií Stu v Bratislave cenu primátora Bratislavy. známe. Pozitívne je to, že držíme obdobný hospodársky výsledok a obrat ako v rokoch 2011 a 2012. Môžeme hovoriť o vyrovnaných výkonoch, ktoré udržuje naša spoločnosť počas niekoľkých rokov po sebe. Práve vďaka nášmu širokému záberu stavebných aktivít, ktoré sme už spomínali, a vďaka tomu, že nie sme výlučne špecializovaní iba na niektorú z konkrétnych oblastí stavebníctva, sa nám darí získavať zákazky v rokoch menej úrodných, aj úrodných zhruba rovnako. Sme zastúpení v mnohých oblastiach a zamestnávame odborníkov; špičkových statikov, schopných inžinierov či stavbyvedúcich, ktorí sú pripravení stavať pre veľmi širokú investičnú verejnosť. Táto situácia je preto priaznivá aj pre štát, nakoľko zodpovedne si plníme všetky povinnosti, ktoré voči nemu máme. Nad rámec týchto povinností prispievame chorým deťom a ich rodinám, finančne podporujeme realizácie dobročinných projektov orientovaných na zdravie našich slovenských detí, ako napr. „realizácia projektu intermediárnych izieb slúžiacich detským pacientom v prípravnej fáze na transplantáciu pečene a fáze potransplantačnej adaptácie a potransplantačného sledovania“ v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava. Žijeme a podnikáme na Slovensku, a preto nám záleží, aby sme sa s časťou našich výsledkov podelili aj s tými, ktorí trpia núdzou, resp. podporili stavbárske stavovské organizácie, významné spoločenské, športové či kultúrne podujatia, ktoré by v opačnom prípade nebolo možné realizovať na zodpovedajúcej úrovni. aj v kríze možno realizovať výnimočné stavby „Súťaž Stavba roka už od jej zriadenia v roku 1995 napĺňa do bodky a písmena svoje poslanie vrátane profesionálnej verejnej prezentácie stavieb realizovaných na Slovensku pred príslušnou odbornou i širokou laickou verejnosťou u nás i v zahraničí,“ povedala pre Parlamentný kuriér ing. Mária BRichtOVÁ, prezidentka Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF Slovakia, organizátora súťaže StAVBA ROkA 2013. 19. ročník súťaže sTaVba ROKa je za nami. ako ste s ním boli spokojná? a ako sa vám tento rok pracovalo s porotou? Súťaž Stavba roka sa nezadržateľne plynutím nezastaviteľného času blíži k druhému decéniu… Človek by si pri zákonitom bilancovaní svojich pracovných aktivít, ich úspechov či neúspechov, s uspokojením v našom prípade pomyslel, že najväčšia aktivita Združenia ABF Slovakia prekonala svoje detské choroby a dorástla až sofistikovane premyslená do úspešnej aktivity, keď už v podstate treba len dolaďovať veci, ktoré pre nedostatok finančných prostriedkov sa doposiaľ neuskutočnili. Ale ako to už v živote býva, priam akoby náročky vznikajú predpokladané či nepredpokladané nové problémy, ktoré treba za pochodu riešiť a je na dotknutých aktéroch, ako sa s nimi dokážu vyrovnať, a ešte k tomu v reálnom čase, aby mohla akákoľvek aktivita úspešne pokračovať na nastúpenej ceste ďalej. V našom prípade, teda v 19. ročníku tejto súťaže ich bolo hneď niekoľko. Z tých vážnych bol nedostatok stavieb v zmysle štatútu súťaže. To znamená stavby so zaujímavým či netradičným konštrukčným riešením, stavebno-technicky náročné stavby, tie s predpokladanými nízkymi prevádzkovými nákladmi, či energeticky úsporné, ekologické alebo s prínosom pre obec, mesto, región či Slovensko. A ak aj boli, niektoré z nich mali problémy s povoľovacími konaniami v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (čierne stavby). A doposiaľ len v predchádzajúcich ročníkoch sporadicky vyskytnutý nesúhlas niektorého z hlavných účastníkov realizácie stavby prezentovať ju verejne prostredníctvom súťaže Stavba roka, sa v tomto ročníku pri niektorých 49
  • 51. s t a V b a r o r a 2 0 1 3 dostatkom finančných prostriedkov stavebníka či nekvalitnou stavebnou realizáciou nie sú vydarenými stavbami. Príbeh lekára, ktorý po nočnej službe prichádzal relaxovať na zelenú strechu Centralu, je svedectvom úspešnej realizácie investičného zámeru stavebníka a naplnením jeho predstáv autormi – skúsený známy architekt Ivan Kubík a kol., projektanti statiky stavby PROPLAN, s. r. o., DuPlan, s. r. o., OK Team, s. r. o., a spomínaný zhotoviteľ. hlavná cena Stavba roka 2013, cena SkSi za najlepšie projektové riešenie – cENtRAL, novostavba, Bratislava, Metodova 6. stavbách dostal až do absurdných polôh. Teda aj v sektore výstavby a stavebníctva je aktuálny fenomén, taký príznačný pre toto obdobie, a nielen na Slovensku, a to neplnenie zmlúv či vzájomných aj písomných dohôd, umocnený ďalšími negatívnymi javmi postindustriálnej spoločnosti. Snažím sa to pochopiť s nádejou, že všetko vyrieši oživenie investičnej výstavby najmä z verejných financií a realitného trhu a tento národný fenomén prestane byť fenoménom aj v odvetví výstavby a stavebníctva za prísnej asistencie morálky a etiky v podnikaní. Teda stručný záver – som spokojná, že dvadsať stavieb prezentovaných tohtoročnou súťažou Stavba roka 2013 je z rôznych hľadísk zaujímavých, dôstojne prezentujúcich úroveň stavebníctva a architektúry na Slovensku pred príslušnou odbornou i laickou verejnosťou u nás i v zahraničí (mediálni partneri súťaže – elektronickí i printoví) a že boli medzi nimi aj stavby z rôznych hľadísk dokonca výnimočné. Čo sa týka odbornej poroty so zahraničnou účasťou, po prvý raz v histórii tejto súťaže boli v sedemčlennej porote štyri ženy a traja muži. Tým štvrtým bol expert pre inžinierske stavby, ktorý nemá hlasovacie právo a nezúčastňoval sa spoločnej obhliadky všetkých stavieb. Samozrejme, táto skutočnosť prevahy žien pozitívne poznačila aj činnosť poroty, ktorej predsedom bola známa osobnosť nielen v oblasti architektúry a urbanizmu prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD. a podpredsedníčkou známa podnikateľka Ing. Anna Juhos. Počas uplynulých devätnástich ročníkov bolo hlavných cien v jednom ročníku tejto súťaže viac. V tomto ročníku sa Združenie abF slovakia opäť vrátilo k modelu jednej stavby ako nositeľky tejto prestížnej ceny titulu stavba roka 2013. Získala ju bratislavská novostavba CENTRaL. V čom táto stavba prevyšovala ostatné? Taký bol verdikt odbornej poroty, dokonca jednohlasný. A môj osobný názor. Takéto a podobné stavby nielen čo do objemu stavby či jej zastavanej plochy, či výšky investičných nákladov veľké stavby, ale aj malé stavby, ak sú náročné či dokonca, nazvime to, výnimočné z hľadiska konštrukčného, stavebno-technického či stavby šetriace energie a ekologické, s celospo- 50 ločenským prínosom pre obec, mesto, región či Slovensko, patria do súťaže Stavba roka a majú veľké šance na získanie v nej najvyšších cien. A to táto súkromná investícia bratislavská novostavba CENTRAL zo všetkých stránok spĺňala. Jeho nepopierateľné kvality sú napr., v povýšení typologickej kategórie nákupného centra na architektúru aj vydareným hmotovo-priestorovým a kompozičným riešením, funkčným usporiadaním, konštrukčným a stavebno-technickým riešením atď. Prezentuje optimálny modulový systém a priestorovú skladbu spojenia rôznych funkcií megaštruktúry – nákupné centrum, parking, kancelárie, medicínske centrum, hotel. Nákupné centrum má 3 nadzemné podlažia, výškový objekt – administratíva 21, polyfunkčný objekt – hotel: 15, vybavenosť – medicínske centrum: 7. Cca 1 350 parkovacích miest je v štyroch podzemných podlažiach. Všetky objekty sú prístupné z úrovne terénu bezbariérovo. Parkové úpravy na strechách sú na ploche cca 6 000 m2. Ale nemenej dôležité z hľadiska komplexnej kvality realizácie stavieb v súťaži Stavba roka na všetkých úrovniach investičného procesu výstavby je, že hlavný zhotoviteľ, česká stavebná firma IMOS Brno, a. s., závod Ostrava sa vyrovnal s jej vysokou stavebno-technickou náročnosťou naozaj dobre. Skúsenosti nielen zo Slovenska potvrdzujú, že realizácie aj excelentných projektov, poznačené ne- Ktoré z ďalších ocenených stavieb vás osobne ešte špeciálne zaujali? Z môjho hľadiska jednoznačne Cyklomost slobody, ďalšia bratislavská novostavba v katastrálnom území Devínska Nová Ves. Napokon mu verejné uznanie vyslovila aj odborná porota udelením dvoch cien, a to druhou najvyššou cenou v súťaži Stavba roka, nomináciou na hlavnú cenu, ako aj Cenou ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. A ja osobne, keby som bola členkou tejto odbornej poroty, naozaj by som mala problém – Centrál či inžinierska stavba Cyklomost. Je to konštrukčne, stavebnotechnicky náročná stavba, ekologická s veľkým celospoločenským prínosom nielen pre región BSK. určite by som pri rozhodovaní zobrala do úvahy odporúčania experta pre inžinierske stavby doc. Ing. J. Šoltésza, PhD., ktorý bol súčasťou poroty ako expert pre inžinierske stavby. Medzi 7-člennou odbornou porotou takýto odborník nebol, preto organizátor súťaže Stavba roka Združenie ABF Slovakia využil v tomto ročníku štatútom zakotvený nástroj pre kvalitu rozhodovania poroty, a doplnil porotu o experta pri konštrukčne a stavebno-technicky náročných stavbách, a tým inžinierska stavba cyklomosta po všetkých stránkach bola. A z môjho hľadiska krásna emotívna veta jeho architekta Milana Beláčka, že cyklomost umožňuje chodcom a cyklistom prechádzať sa v korunách stromov nad neregulovaným tokom rieky Morava ... a ja dopĺňam všetkými zmyslami plus „jeden“ vnímať toto krásne, stavbou neporušené územie je skutočnosťou. Priznám sa, teraz sa presne neviem sama so sebou dohodnúť, či tento cyklomost má to šťastie, že sa nachádza v chránenom území NATuRA 2000, nad hraničným neregulovaným tokom rieky Morava, či vice versa cyklomost svojím bio dizajnom toto územie zveľaďuje a teda ono má to veľké šťastie na jeho autorov počnúc architektom, projektantmi, hlavnými zhotoviteľmi a, v neposlednom rade, stavebníkom – Bratislavským samosprávnym krajom, ktorý Nominácia na hlavnú cenu, cena ministra dopravy, výstavby a RR SR – cyklomost Slobody, novostavba, Bratislava, Devínska Nová Ves.
  • 52. s t a V b a r o r a vyvinul maximálne úsilie na jeho realizáciu. Je postavený na mieste pôvodného barokového mosta, spájajúceho až do roku 1945 Schlosshof na rakúskej strane a Devínsku Novú Ves na slovenskej strane. Architektonické riešenie je výsledkom hľadania efektívneho tvaru, biodizajnu a symetrickej úspornej mostnej konštrukcie s veľkým rozponom nad riekou s primeraným vzopätím nad zaplavovaným územím. Svojím tvarom umožňuje plavbu lodí a zároveň na vrchole oblúka, ponúka cyklistom i chodcom pohľad na krásnu prírodnú panorámu tohto územia. Premostenie subtílnou neobvyklou oceľovou konštrukciou, doteraz neoverenou, s veľkým 120 m rozponom nad riekou, bolo náročné na projektovanie, výrobu aj montáž v chránenom území a na kompenzáciu kmitov. Ale dokázali to (o čom dokonca pochybovali aj rakúski odborníci), práve odborníci naši, slovenskí. Proces predprojektovej i projektovej prípravy a špecifickej realizačnej činnosti tejto medzinárodnej stavby v nedoriešenom a nespravovanom území z hľadiska územnoplánovacieho, environmentálneho, pamiatkového, vodohospodárskeho, dopravného bol nesmierne náročný. Hneď po otvorení sa stal súčasťou nielen regionálneho záujmu verejnosti, a to zo strany slovenskej i rakúskej. V ostatnom čase sa o cyklomoste priam roztrhlo vrece s informáciami, a to práve zásluhou aj tejto prestížnej súťaže stavba roka. Len stručne genéza, čo sme sa doposiaľ bežne o tejto mostnej stavbe nedozvedeli... To je jasným dôkazom jedného z dôležitých rozmerov plnenia poslania tejto súťaže. Ale k meritu otázky. S myšlienkou či nápadom premostenia neregulovaného toku hraničnej rieky Morava na území Bratislavy presne na mieste rakúsky Schlosshof a Devínska Nová Ves prišiel slovenský architekt Milan Beláček ešte v roku 1996. Návrhov bolo niekoľko. On vychádzal z historických znalostí o existencii takéhoto mosta v tomto mieste – kamenný klenbový most –, ktoré boli optimálnym miestom obnovenia tejto cezhraničnej trasy. Dôležitým hľadiskom pre všetkých dotknutých pri konečnom rozhodovaní o prvom lokalizovaní tejto stavby boli aj hľadiská ekologické, konštrukčné a finančné. Optimálny návrh bol základom na jeho presadenie i na rakúskej strane, ako aj podkladom pre jeho financovanie z verejných zdrojov oboch štátov a z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013, EÚ. To všetko zabezpečoval so svojím tímom architekt 2 0 1 3 AuPARk košice, novostavba, Nám. osloboditeľov 41, košice. M. Beláček – projektové cezhraničné rokovania, prípravu financovania stavby – až po vstup stavebníka Bratislavského samosprávneho kraja. Ten v roku 2008 po úspešných rokovania s rakúskymi partnermi podpisom cezhraničnej dohody o výstavbe mosta, dotiahol jeho cezhraničný projekt na základe spracovaného projektu pre územné rozhodnutie a projektu pre stavebné povolenie do úspešného konca. Z konštrukčného hľadiska boli stanovené podmienky, že v plavebnej dráhe nesmie byť žiadny podporný pylón a výška podpôr portálov nesmie byť vyššia ako 20 m, aby bol pod úrovňou lesa. Rakúski odborníci boli skeptickí k možnosti realizácie náročného tvaru mosta s rozponom 120 m nad riekou Morava. Razantným ale vstupom slovenských odborníkov projektantov, a to Ing. Ľuboša Rojka, PhD. – projektová dokumentácia pre stavebné povolenie, prof. h. c. prof. Dr. Ing. Zoltána Agócsa, PhD. – prvý statický výpočet mosta a návrh oceľovej konštrukcie a na základe medzinárodnej súťaže na hlavného zhotoviteľa stavby – Združenia Cyklomost, líder Ingsteel, s. r. o., člen Doprastav, a. s. – sa táto zo všetkých hľadísk náročná stavba v chránenom území úspešne s maximálnym nasadením všetkých účastníkov realizovala a bola odovzdaná po uskutočnení predpísaných skúšok do užívania v auguste 2012. Cenu primátora hlavného mesta sR bratislavy získala tento rok bratislavská novostavba Fakulta informatiky a informačných technológií sTU, v bratislave. Mal možnosť primátor ovplyvniť rozhodnutie poroty? cena primátora hl. mesta SR Bratislavy – Fakulta informácií a informačných technológií, novostavba, Bratislava. Všetky ceny v súťaži Stavba roka udeľuje jedine odborná porota. Teda nielen nominácie na hlavnú cenu a hlavnú cenu, ale aj ceny vyhlasovateľov súťaže, ako aj ceny za celospoločenský prínos, to je cenu primátora hl. mesta SR Bratislavy, ako aj cenu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Porota ich udeľuje na základe kritérií hodnotenia stavieb v tejto súťaži, ako aj na základe štatútov týchto cien – každá z nich má svoj štatút. Za roky ich udeľovania sa nikto z nich nesťažoval... Dokonca jej zriaďovateľ exprimátor A. Ďurkovský razantne odmietol ponuku akéhosi „predvýberu“ poroty z troch bratislavských stavieb potenciálnych nositeľov tejto ceny, s tým, že nie je kompetentný hodnotiť ich kvalitu na hlavných úrovniach investičného procesu výstavby, keď nemá k dispozícii technickú dokumentáciu a nezúčastnil sa na ich obhliadke. A aj tohtoročná Fakulta informácií a informačných technológií STu v Bratislave je, myslím si, dobrou voľbou poroty na túto cenu, lebo je kvalitnou verejnou investíciou, ktorej stavebníkom je Slovenská technická univerzita v Bratislave. Tá mala navyše aj šťastie pri verejnom obstarávaní na skúseného architekta, projektantov – architektov, stavebných inžinierov –, aj na hlavného zhotoviteľa ZIPP Bratislava, spol. s r. o., ktorý má za svoje stavebné realizácie rad ocenení za ich vysokú kvalitu. Teda nielen do portfólia stavebných fondov univerzity, ale aj slovenského vysokého školstva práve zásluhou nich pribudla kvalitne veľkoryso realizovaná verejná investícia vysokoškolskej stavby na vzdelávanie, a to v informatike a informačných technológiách, dnes celosvetovo vysoko žiadaných komoditách. V „tieni“ ocenených stavieb zostali mnohé neocenené, pritom či už skvele architektonicky navrhnuté alebo aj precízne stavebné realizácie. spomeniem aUPaRK Košice či bratislavský bytový dom Pálffyho kúria. Menovať by sa dali aj ďalšie. aj o týchto stavbách, ktoré dojazdili „len“ v hlavnom peletóne, by sa určite dalo povedať mnoho dobrého… Súhlasím s vaším názorom, lebo každá jedna stavba mala niečo pozitívne, dokonca niektorá aj neocenená až vysoko pozitívne v komplexnej kvalite jej realizácie na hlavných úrovniach investičného procesu výstavby. Lenže ak prevažujú negatíva, tak sa to vysoko pozitívne zákonite znižuje. Neviem, či ste osobne videli v košickej lokalite novostavbu košického AuPARKu, a preto ju spomínate. Aj mne sa osobne páči a tajne som dúfala, že osloví aj porotu. Nie- 51
  • 53. Bytový dom Pálffyho kúria, novostavba, Bratislava, Rača, ul.: Alstrova, Barónka, Novohorská. len prihlasovateľ do tohto ročníka súťaže o nej píše, že je navrhnutá a realizovaná v súlade s požiadavkami európskeho štandardu a celosvetového trendu, v ktorom sa odzrkadľuje jasná línia prepojenia historického s moderným (nachádza sa neďaleko historického centra mesta)... Nie každá slovenská novostavba blízko historického centra sa môže týmto pochváliť... A aj jej architektonický výraz nie je nezaujímavý. Takýto názor malo aj zopár odborníkov, Košičanov – nezávisle som ich požiadala o mienku ešte v štádiu príprav obhliadky stavieb, ktorá z piatich prihlásených košických stavieb, ich najviac oslovuje. Takmer jednoznačne to bol AuPARK aj kvôli spoločenskému i ekonomickému prínosu pre mesto Košice, hoci sa jeho kultúrna funkcia zatiaľ nerealizovala. Ale je to súkromná investícia a stavebník, samozrejme, sa snaží skrátiť dĺžku návratnosti investícii na minimum, teda využíva plochy a priestory v súlade s momentálnymi požiadavkami realitného trhu. Ale okrem prínosov sú tu ešte i ďalšie dôležité kritériá hodnotenia, a tým možnosti porovnávania prihlásených či iných stavieb. Podobne je to aj s ďalšou súkromnou investíciou bytovým domom Pálffyho kúriou v pamiatkovej zóne s vinohradníckou tradíciou v bratislavskej Rači. Je to pôvodné barónske sídlo z druhej polovice 19. storočia. už len názov tohto bytového domu, napr., so strechami s betónovou červenou škridlovou strešnou krytinou v nás vyvolá pocit niečoho jedinečného, historicky tajomného... A v porovnaní s väčšinou plochými strechami takéhoto rozsiahleho bytového komplexu je to skutočne raritou a súčasne vyriešeným problémom z nekvalitne robených plochých striech. Nedajboh rozbitá škridla sa v reálnom čase vymení a problém zatekania je odstránený. Developer svojím investičným zámerom bytového domu nahradil kúriu novostavbou s 3 podlažiami bytov a apartmánov s výmerou od 49 po necelých 120 m2 s možnosťou parkovania 48 automobilov v podzemnej garáži. Aj napriek jeho rozhodnutiu postaviť celú budovu rezidencie od terénu nahor nanovo, kúria si ponechala svoj historický vzhľad nielen v podobe reštaurátorskej kópie erbu nad vstupnou bránou. Nahradená je kvalitnou novou replikou s novým riešením vnútornej dispozície, ktorá však verne kopíruje vonkajší výhľad pôvodnej kúrie a autenticky dotvára pamiatkový obraz miesta. A, nekonštatujem len ja, autorom architektonického riešenia sa vydarilo kontrastné zladenie histórie so súčasnosťou. Vo formách tradičných pre vi- 52 diecku štruktúru sa podarilo umiestniť pomerne veľký objem v maximálnom súčasnom technickom a užívateľskom štandarde. Jedinečnosť diela je v spojení požiadaviek moderného komfortného bývania, intimity vidieckeho prostredia, súkromného vnútrobloku so zeleňou a v rešpektovaní daností pamiatkovej zóny. Veď kto by nechcel bývať v Pálffyho kúrii, je teda pre mnohých z nás, čo sme ju videli, nielen šikovný reklamný slogan developrera... samozrejme, na druhej strane stojí verejnosť, ktorá tento rok opäť hlasovala (celkom 80 311 hlasov!). Cenu verejnosti získala rekonštrukcia a prístavba trojhviezdičkového Wellness hotel Rozsutec v Terchovej. a aj odborná porota vyzdvihla toto dielo až na nomináciu na hlavnú cenu… Došlo teda konečne k vzácnej zhode laickej a odbornej verejnosti? Po prihlásení tejto stavby do súťaže Stavba roka som hneď predpokladala, že sa dostane prinajmenej medzi prvé tri verejnosťou najviac hodnotené, resp. získa Cenu verejnosti 2013. V tomto „veštení“ netreba hľadať ani krištáľovú guľu či vysokú odbornosť, jedine a jedine empíriu... Veď je to už piaty ročník tejto skutočne dnes populárnej web ankety aj vzhľadom na návštevnosť tejto hlasovacej známej webovej stránky www.zoznam.sk, ale najmä jej minulý ročník, keď Cenu verejnosti 2012 získala rekonštrukcia a prístavba wellness Hotel Bystrá, Tále, nachá- dzajúcom sa na začiatku atraktívneho turistického strediska Národný park Nízke Tatry, v pokojnom prostredí Bystrej doliny – Tále, v okrese Brezno. A teraz, prosím, pozrite si a porovnajte tohtoročnú Cenu verejnosti 2013 Wellness Hotel Rozsutec: Malá Fatra pred návštevníkom pri výhľade z reštaurácie cez veľkoplošnú presklenú stenu či z jej otvorenej terasy a vľavo majestátny masív Rozsutca... a vydarenými foto prezentovaný interiér či exteriér dýchajúci zdravým drevom, priam vyzývajúcim návštevníka na jeho dotyky nielen pohľadom a jeho aróma a genius loci a... vychutnávať plnými dúškami... A citlivá trojpodlažná prístavba wellnessu s pultovou strechou a veľkoplošná sklená stena a čarokrásny výhľad sa opakuje... Jednoducho čarovný horský hotel v čarokrásnej nízkotatranskej prírode, s pridanou hodnotou prístavbou moderného wellnessu s veľkoplošnou presklenou stenou... Tomuto čaru priam zákonite podľahla aj porota a možno by mal aj šance, keby záverečné hodnotenie stavieb bolo v tomto hoteli, dostať aj cenu najvyššiu, a to titul Stavba roka. Tým v žiadnom prípade nechcem sa dotknúť odbornosti a profesionality poroty, ale naopak, chcem podčiarknuť jeho obrovské genius loci, na ktorom majú zásluhu nielen jeho autori a stavebník, ale aj úžasná okolitá príroda. Nemožno mu však uprieť ani technické prednosti. Celý hotel je v kategórii nízkoenergetických, kategórie B. Stavba je technologicky na najvyššej úrovni. Vykurovanie a príprava TuV tepelnými čerpadlami s inteligentným riadením celej prevádzky. Ďalej je to špičkové vybavenie, odpady atď., spĺňajúce súčasné požiadavky na hotelové zariadenia. Inteligentný systém riadenia vykurovania a vzduchotechniky minimalizuje náklady, čo potvrdila doterajšia prevádzka. Hotel pamätá aj na možnosti budúceho rozšíreného využitia alternatívnych zdrojov energií. Treba si vážiť stavebníka, ktorý dokázal vytvoriť v takomto prostredí rekonštrukciou starého, citlivou prístavbou nového wellnessu a novostavbou sólo objektu po vzore alpských malých reštauračných objektov popri hlavnom hoteli, tak sugestívne krásne stavebné dielo, v plnom rozsahu vystihujúce známy výrok Franka L. Wrighta: Dom nie je na kopci, ale je jeho súčasťou... A o to sa svorne postarali architekti, projektanti a stavebník. A nám len zostáva im s obdivom blahoželať. Nominácia na hlavnú cenu, cena verejnosti 2013 (9 023 hlasov!) – Wellness hotel Rozsutec.
  • 54. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r Na dopravu vo všeobecnosti pôsobí viacero faktorov. Netreba zabúdať na geografickú polohu, prírodné pomery a samozrejme finančné zdroje, ktoré pre oblasť dopravnej infraštruktúry nie sú vôbec malé. Rovnako sa to dotýka aj leteckej a vodnej dopravy, od ktorej je celkom iste závislá aj kvalita života obyvateľov Slovenska. O vytváranie podmienok na rozvoj a vykonávanie leteckej a vodnej dopravy sa stará aj generálna riaditeľka Sekcie civilného letectva a vodnej dopravy na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Radmila VALÍČkOVÁ, ktorá poskytla rozhovor pre Parlamentný kuriér redaktorke Anne komovej. rozvoj leteckej a vodnej dopravy je v záujme slovenska Už sme sa viackrát rozprávali o možnostiach zvyšovania úrovne bezpečnosti, kvality a využívania leteckej aj vodnej dopravy, aj o podmienkach, ktoré vplývajú na ich rozvoj. Celosvetová kríza urobila svoje, dokázali sme sa so zmenenými podmienkami vyrovnať? ako je na tom letisko M. R. Štefánika v bratislave? Ak sa pozriete na čísla, ani v tomto roku sa nezastavil pokles cestujúcich, ktorí využili služby nášho najväčšieho letiska. Budem sa opakovať, ale sú tu objektívne faktory, ktoré jeho činnosť ovplyvňujú: blízkosť letiska Viedeň a jeho ponuka čo do početnosti destinácií, tak aj frekvencie letov, neexistencia leteckého dopravcu, ktorý by využíval letisko Bratislava ako svoju domácu bázu, ako aj prevažujúca ponuka letov z bodu do bodu bez možnosti nadväzných prestupov. Toto v kombinácii s pretrvávajúcou hospodárskou krízou a jej negatívnymi vplyvmi na obyvateľov prejavujúcimi sa okrem iného aj v tom, že sa menej cestuje, pretože ľudia nemajú peniaze na luxusnejšie služby, akými sú dovolenky, návštevy príbuzných v zahraničí, ale aj obmedzená ponuka pracovných príležitostí v zahraničí, ktorá viedla k tomu, že veľa našich ľudí sa vrátilo späť domov apod. Kríza sa stále prejavuje nielen v leteckom priemysle, ale aj v iných odvetviach hospodárstva (cestovný ruch, stavebníctvo, obchod...). Bez ohľadu na tieto faktory musíme ako sekcia zabezpečujúca vytváranie podmienok na vykonávanie služieb leteckej dopravy, resp. výkon štátnej správy v civilnom letectve, plniť všetky medzinárod- né záväzky, ktoré nám vyplývajú z členstva v Medzinárodnej organizácii civilného letectva (ICAO), Európskej únii, Eurocontrole, ale napríklad aj z toho, že Slovenská republika je členom funkčného bloku vzdušného priestoru strednej Európy (FAB CE), čo je jedna z najsledovanejších agend Európskej únie. Našou úlohou je predovšetkým vytvárať také podmienky (legislatívne a medzinárodné), aby ktorýkoľvek letecký dopravca, či z krajín EÚ alebo z tretích krajín, mohol bez prekážok prevádzkovať lety do/zo SR za štandardných podmienok bežných vo svete. Toto sú činnosti pre verejnosť neatraktívne, ale z hľadiska fungovania civilného letectva a jeho zapojenia do medzinárodných štruktúr, prioritné. V praxi to znamená toľko, že bez ohľadu na rozsah výkonov našich leteckých spoločností a letísk musíme plniť všetky záväzky (medzinárodné zmluvy, nariadenia a smernice EÚ, štandardy ICAO), zodpovedáme za ich implementáciu do nášho právneho systému a musíme dohliadať aj na ich plnenie. Môže vhodne volená propagácia letiska ovplyvniť záujem turistov a verejnosti? Áno, môže prispieť k zviditeľneniu celej SR. Cestujúci nepriletí na Slovensko, aby si pozrel letisko, ale letisko je pre neho vstupom na Slovensko. A to, prečo k nám cestujúci priletí, už je oblasťou aktivít iných štruktúr ako civilného letectva – najmä cestovného ruchu, kúpeľníctva, ale aj celkovej úrovne nášho hospodárstva (obchodné cesty). Naše ministerstvo robí všetko pre to, aby na slovenských letiskách pristávalo čo najviac lietadiel z čo najviac destinácií. už aj to, že v jeho náplni je doprava, ako aj cestovný ruch a regionálny rozvoj, dáva predpoklad, aby sme vytvárali podmienky na ich synergiu. Vrcholoví predstavitelia rezortu dopravy na rokovaniach so zahraničnými partnermi pravidelne otvárajú témy o možnom leteckom spojení a otvorení slovenského neba pre zahraničné letecké spoločnosti a zatraktívnení Slovenska ako dovolenkovej a obchodnej destinácie. Privítame každú novú leteckú linku, ktorú sa podarí otvoriť. Či, kde a kedy nakoniec budú lietadlá pristávať, je už záležitosťou konkrétnych leteckých dopravcov. Bez vzájomnej spolupráce manažmentov letísk, miestnej samosprávy a subjektov cestovného ruchu sa to však nedá. Samozrejme, dôležitá je aj propagácia letiska doma i v zahraničí. Rovnako aj v tejto oblasti je dôležitá spolupráca a spoločný postup letiska, miestnych a samosprávnych orgánov, prípadne podnikateľských subjektov, ktorých činnosť a existencia závisí od dobrej dostupnosti našich regiónov leteckou dopravou pre potenciálnych návštevníkov. Samotné letiská pri svojich takmer existenčných problémoch nie sú schopné kvalitnú propagáciu zabezpečiť. ste spokojná s investíciami do údržby a rozvoja letiskovej infraštruktúry? Celé roky sa usilujeme o to, aby „prežili“ malé medzinárodné letiská (Poprad-Tatry, Sliač, Piešťany, Žilina). Ministerstvo ako ich akcionár môže poskytnúť pomoc (ak nie je v rozpore s pravidlami o štátnej pomoci) len do výšky, ktorú limitujú možnosti štátneho rozpočtu. Mali sme zámer vrátiť financovanie infraštruktúry letísk aj do operačného programu integrovaná infraštruktúra na roky 2014 – 2020. EK jasne deklarovala, že letecká doprava sa má financovať z vlastných zdrojov. Na letiskách, kde absentujú výkony, je to nemožné. Na budúci rok máme v ŠR plánované zdroje vo výške 1 mil. eur, čo určite nepostačí. Takže moja odpoveď znie – nie, nie som spokojná. Čo treba urobiť pre to, aby sa údržba a prevádzka letiska, ako aj vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá je dôležitá pre bezpečnosť letov, robila kvalitne a zodpovedne? To je samozrejmá podmienka. Bezpečnosť je prvoradým atribútom pri vykonávaní služieb leteckej dopravy. Úlohou Leteckého úradu SR je dohliadať na to, aby prevádzka letísk bola bezpečná. Ak by to tak nebolo, letecký úrad je kompetentný (a povinný) zastaviť prevádzku. Je výstavba a rekonštrukcia letiska vnímaná s nevyhnutnosťou pre verejný záujem? Čo sa týka letiska Bratislava – z hľadiska celospoločenského významu o tom nie je pochýb. Keďže finančné prostriedky štátneho rozpočtu sú limitované, aj v tejto oblasti by sme si mali stanoviť priority, a my pokladáme letisko Bratislava za takúto prioritu. Nová budova terminálu pre cestujúcich, dobudovaná na Letisku Bratislava v r. 2012, by mala byť príkladom aj pre ostatné stavby slúžiace cestujúcim. Hlavná železničná stanica, ani hlavná autobusová stanica v Bratislave by nemali byť normou. 53
  • 55. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r aj vodná doprava je vašou dlhoročnou pracovnou náplňou, aké sú možnosti jej rozvoja, je to lepšie ako v minulosti, ako sa darí pri modernizácii verejných prístavov? Medzinárodné štúdie radia vodnú dopravu vzhľadom na jej výhody medzi najperspektívnejšie spôsoby presúvania tovarov. Je najlacnejšia a má preukázateľne najnižšie dosahy na životné prostredie. Na druhej strane, je najpomalšia a takmer vylučuje presné plánovanie dodávok či dokonca zaradenie do niektorého zo systémov riadeného doručovania typu just-in-time. Vodná doprava je bezpochyby typom dopravy s najväčším doteraz nevyužitým potenciálom. Na Slovensku chýba dobudovaná infraštruktúra vodnej dopravy: vodné cesty aj prístavy na vodnej ceste. Medzinárodná dunajská vodná cesta je kanálom Dunaj – Mohan – Rýn prepojená od Čierneho mora so Severným morom, čím sa vytvorila súvislá vodná cesta s celkovou dĺžkou cca 3 500 km, ktorá je pre SR bránou na interkontinentálne a európske trhy. Verejné prístavy v SR sú všetky situované na dunajskej vodnej ceste. Prístavy Bratislava a Komárno majú nadregionálny a závažný medzinárodný význam pre tovarové prúdy smerované hlavne pre Čechy, Poľsko a ukrajinu. Rozvoj nákladných prístavov aj samotná plavba sú limitované ekologickými požiadavkami, vytvárajú však vysoko kapacitný prepravný potenciál s pripojením na železničnú a cestnú dopravu. Prístav Bratislava plní okrem prekládkovej a skladovacej funkcie aj ochrannú funkciu, t. j. poskytuje plavidlám ochranu počas extrémne veľkých a malých vôd, alebo pri zamrznutí hladiny, prípadne v čase nebezpečného ľadochodu. Sľubne sa rozvíja oblasť osobnej lodnej prepravy. V tejto oblasti štatistiky ukazujú dlhodobo stabilné využívanie osobného prístavu Bratislava kajutovými loďami so zahraničnou klientelou. Preto je potrebné v prístave Bratislava v časti osobného prístavu dobudovať na poskytovanie kvalitných služieb infraštruktúru v kvalitatívnej aj kvantitatívnej rovine. Všetky tieto oblasti vodnej dopravy sa budú rozvíjať v rámci pripravovaného Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 – 2020. Prioritná os 4 je vyčlenená pre Infraštruktúru vodnej dopravy (TEN-T). Keďže vodná doprava nebola zatiaľ predmetom podpory z fondov EÚ, hlavným cieľom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR pri vytváraní prioritnej osi bolo vytvoriť priestor na poskytnutie finančných zdrojov pre ďalšie oživenie a rozvoj aj tohto sektora. Realizáciou investičných priorít bude v rámci tejto prioritnej osi podnietený presun výkonov z environmentálne najmenej vhodného módu cestnej dopravy na vodnú dopravu, a to najmä formou modernizácie a dobudovania infraštruktúry vodnej dopravy. Práve potrebu zabezpečenia modernej, bezpečnej a integrovanej infraštruktúry identifikoval „Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020“ ako kľúčový faktor podpory rozvoja vodnej dopravy na Slovensku, ktorý môže generovať zvýšenie využívania tohto módu. slovensko je zapojené aj do programu implementácie riečnych informačných slu- 54 žieb, čo to znamená pre vodnú dopravu na slovensku? Slovenská republika mala do 20. októbra 2007 transponovať smernicu 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS) na vnútrozemských vodných cestách v Spoločenstve. Transpozícia smernice pozostáva aj z uvedenia RIS v predpísanej miere do praxe. V niektorých členských štátoch sa už na rôznych vodných cestách zavádzali vnútroštátne aplikácie informačných služieb. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný, interoperabilný a otvorený systém navigačnej pomoci a informačný systém v sieti vnútrozemských vodných ciest Európskej únie sa zavádzajú spoločné požiadavky na technické predpisy pre RIS. Z dôvodu bezpečnosti a v záujme zosúladenia na paneurópskej úrovni sa obsah spoločných požiadaviek a technických predpisov opiera o výsledky práce v tejto oblasti v rámci projektov spoločného záujmu IRIS Europe I, II a 3 v oblasti transeurópskych dopravných sietí (TEN-T), na ktorých ministerstvo participuje. Rozvoj RIS vychádza z cieľov, ako sú bezpečnosť, efektívnosť vnútrozemskej plavby a jej priaznivosť pre životné prostredie, ktoré je možné dosiahnuť splnením úloh ako riadenie plavby a dopravy, ochrana životného prostredia a infraštruktúry a uplatnenie zvláštnych pravidiel. Projekt IRIS Europe bol vytvorený ako celoeurópsky projekt s cieľom rozšíriť funkcie riečnych informačných služieb v európskej sieti vodných ciest. Osobitne sa sústreďuje na cezhraničné informačné služby, s nimi súvisiacu výmenu údajov a na jednotlivé postupy. Novovytvorené služby RIS, ako napríklad výmena dopravných informácií, výmena údajov o plavidlách a služby na zmierňovanie následkov nehôd sú implementované v rámci pilotných aktivít, ktoré sú navzájom prepojené s cieľom podporiť rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy a multimodalitu na európskej dopravnej sieti. MDVRR SR sa v decembri 2012 stalo jedným z príjemcov finančnej pomoci udelenej výkonnou agentúrou EK TEN-T pre projekt IRIS Europe 3 vo výške 50 % z čiastky 1 860 000,- eur. Zvyšných 50 % dofinancuje MDVRR SR z vlastnej kapitoly rozpočtu. MDVRR SR podpísalo na riešenie projektu, ktorý bude trvať do 31. decembra 2014 zmluvu so zhotoviteľom. Predmetom zmluvy je jeho záväzok vypracovať pilotný projekt implementácie riečnych informačných služieb na slovenskom úseku Dunaja. Ďalšími projektovými partnermi a príjemcami finančnej pomoci sú: Rakúska republika, Bulharská republika, Česká republika, Maďarská republika, Poľská republika, Slovenská republika a Rumunsko. Je náročné podnikanie vo vodnej doprave? To je otázka skôr na dopravcov a prevádzkovateľov vodnej dopravy na Slovensku. Zo štatistických údajov Ústrednej komisie pre plavbu na Rýne a Dunajskej komisie však vyplýva, že od roku 2010 prepravné výkony pri tekutých tovaroch stagnujú a pri suchých tovaroch dokonca klesajú. Z toho úmerne vyplýva, že ak sa menej prepraví, tak sa aj menej zarobí, a tým sa majú podnikatelia v tejto oblasti horšie. Touto situáciou sa zaoberá už aj vedenie DG TREN, avšak zatiaľ iba analyzuje vzniknutú situáciu. Podnikanie vo vodnej doprave sťažujú aj neustále sa zvyšujúce nároky na bezpečnosť prepravy a na znižovanie environmentálnej záťaže z vodnej dopravy, s čím súvisia aj technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby. To sú opäť zvýšené náklady pre prevádzkovateľa. aký je stav nákladnej dopravy na Dunaji, odstraňujú sa prekážky vo využívaní vnútrozemskej vodnej dopravy na slovensku? Nákladná lodná preprava na vodnej ceste Dunaj sa nezvyšuje, ale nebol zaznamenaný ani výrazný prepad. Dalo by sa hovoriť o stagnácii. Dôvodom sú zlé meteorologické podmienky v posledných troch rokoch – r. 2011 = sucho, r. 2012 = zamrz vodnej hladiny, r. 2013 = povodeň. V týchto obdobiach boli toky tovarov presmerované z vodnej dopravy na iný mód dopravy, zväčša železničnú dopravu, čo negatívne ovplyvňuje celkový prepravný výkon. Naopak, osobná lodná preprava neustále vzrastá a podľa štatistických údajov Dunajskej komisie sa za posledné roky zvýšila cca o 30 %. Dôvod je prozaický. Osobná loď nepotrebuje taký veľký ponor ako nákladné plavidlo. Oproti tomu v rýnskej plavebnej oblasti, kde sú dobré plavebné podmienky celoročne, nákladná lodná preprava ani vplyvom hospodárskej krízy výrazne neklesá. Dunaj by mal ako vodná cesta medzinárodného významu poskytovať podľa medzinárodnej klasifikácie vnútrozemských vodných ciest určitú dopravnú výkonnosť a dosahovať požadované parametre plavebnej dráhy počas celého plavebného roka. V súčasnosti je zabezpečenie ich plnenia Slovenskou republikou problémové. Zlepšenie splavnosti Dunaja by malo významný dosah aj na väčšie a efektívnejšie využívanie už existujúcich prístavov na Dunaji v SR. Nastáva však pozitívny posun, čo sa týka odstraňovania plavebných prekážok na slovenskom úseku vodnej cesty Dunaj. V novembri t. r. sa začala rekonštrukcia Starého mosta, ktorou sa odstráni úzke miesto podjazdnej výšky pod mostom na vodnej ceste Dunaj, a tiež sa zlepší šírka plavebnej dráhy, čím sa zlepší bezpečnosť plavebnej prevádzky na tomto úseku. Rekonštrukcia by mala byť dokončená do konca roka 2015. Ako som už hovorila, pre infraštruktúru vodnej dopravy (TEN-T) je vyčlenená Prioritná os 4 – Infraštruktúra vodnej dopravy (TEN-T). V rámci nej sú pripravované projekty vodnej dopravy v OP II: „Implementácia technických opatrení na odstránenie prekážok a riešenie splavnosti na rieke Dunaj (r. km 1880,260 – 1862,000)“ a „Modernizácia a výstavba verejného prístavu Bratislava“. Realizácii konkrétnych investičných akcií v PO 4 bude predchádzať plnohodnotný prípravný proces jednotlivých opatrení, ktorý identifikuje ich rozvojový potenciál a potvrdí ekonomickú opodstatnenosť a udržateľnosť. V súčasnosti pracujeme na príprave súťažných podkladov na štúdie uskutočniteľnosti. Od pripravovaných projektov prioritne očakávame zlepšenie podmienok splavnosti dunajskej vodnej cesty, zlepšenie existujúcich služieb poskytovaných v prístavoch, resp. rozšírenie ich ponuky.
  • 56. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r Nové usporiadanie železničnej osobnej dopravy pomaly prináša spokojnosť. Myslím, že sa aj zvýšil počet spokojných prepravovaných cestujúcich vlakom. Dopracujeme sa aj k tomu, že zrozumiteľný železničný cestovný poriadok sa nebude musieť meniť viac rokov? Vysvetľuje generálny riaditeľ Sekcie železničnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jiří kuBÁČEk v rozhovore s redaktorkou Annou komovou. modernizácia nemôže obísť ani železnice lina. Pre tento čas už v súčasnosti pripravujeme cieľový grafikon vlakovej dopravy; ten bude plne využívať dosiahnuté zlepšenie parametrov koridorovej trate, ktorým sa primerane prispôsobia nadväzujúce železničné trate. V rozhovore asi spred roka ste hovorili, ak si dobre pamätám, o možnosti šetriť na tratiach kde nie je využívanie železnice efektívne. Niektoré trate boli počas roka zrušené. ako ste dospeli k zmenám, neskomplikovalo sa cestovanie v niektorých oblastiach? V prvom rade by som vás rád opravil. Na železničných spojoch určite nešetríme. Chceme však, aby železnica fungovala efektívnejšie. V snahe maximálne racionalizovať železničnú dopravu sme pod neúprosným tlakom limitov štátneho rozpočtu pri našom rozhodovaní vychádzali z úvahy, že železničná osobná doprava dokáže byť dostatočne efektívna len vtedy, keď obsluhuje mohutný a sústredený prepravný prúd. Tam treba sústrediť jej výkony a zabezpečiť, aby svoju prácu vykonávala v pravidelnom a rovnomernom režime. Naopak – tam, kde v línii železničnej trate nejestvuje dostatočne mohutný prúd alebo kde železničná trať nemá konkurencieschopné parametre, treba prenechať jej výkony na flexibilnejšiu autobusovú dopravu, samozrejme za predpokladu, že má k dispozícii cestnú komunikáciu. Po podrobnom preskúmaní súhrnnej siete prúdov cestujúcich pozdĺž jestvujúcich železničných tratí na základe odbornej štúdie sme dospeli k presvedčeniu o nevyhnutnosti zastaviť prevádzku osobných vlakov na piatich tratiach. Obce na týchto líniách sú v dostatočnej miere obslúžené autobusovou dopra- vou. Všetky takto ušetrené vlaky sme presunuli na trate, ktoré využíva viac ľudí. Ktoré optimalizačné opatrenia boli nevyhnutné pre úpravu železničného cestovania, dopracoval sa zrozumiteľný a vyhovujúci cestovný poriadok, alebo budú ešte ďalšie zmeny? Pri príprave grafikonu 2012/2013 sa podarilo pomerne dobre nastaviť systém diaľkovej železničnej dopravy. Dnes už možno skonštatovať, že toto nastavenie sa veľmi dobre osvedčilo. Preto ho v ďalšom období zachováme a budeme ho podľa možností ďalej rozvíjať. Pri príprave grafikonu 2013/2014 sme sa sústredili na optimalizáciu konštrukcie cestovného poriadku vlakov regionálnej dopravy, s dôrazom na zabezpečenie systémových prestupov medzi vlakmi rôznych smerov v uzlových železničných staniciach. Základom je pritom na všetkých dôležitých tratiach celodenný dvojhodinový takt, odvodený od základného taktu vlakov diaľkovej dopravy. Ten je počas poobednej dopravnej špičky zahusťovaný na hodinový interval. Odchylne je konštruovaná iba ranná špička, ktorá sa prispôsobuje dlhodobo stabilizovaným miestnym prepravným prúdom. Takto skonštruovaný grafikon vlakovej dopravy zamýšľame stabilizovať na dlhšie obdobie, prakticky až do ukončenia modernizačných prác na úseku koridorovej trate Bratislava – Ži- Modernizácia v železničnej doprave prináša nielen komfort a spokojnosť ale šetrí aj čas, keďže sa zvyšuje traťová rýchlosť. Kedy sa dosiahne úplná interoperabilita modernizovaných úsekov podľa medzinárodných technických špecifikácií , s dôrazom na kvalitu? Otázka by nemala znieť, kedy budeme mať plne interoperabilné trate, ale skôr kedy poskytneme našim, ale aj zahraničným dopravcov kvalitnú železničnú infraštruktúru na určitej technickej úrovni, bez technických prekážok a obmedzení. Základným cieľom interoperability je umožniť v medzinárodnom meradle nerušený pohyb vlakov po tratiach s určitými výkonnostnými parametrami. Prostriedkom na jeho dosiahnutie sú technické špecifikácie interoperability, TSI. Keďže ide o pomerne zložitú a aj finančne náročnú vec, tieto TSI umožňujú schváliť za určitých podmienok výnimky z ich uplatňovania, zadefinovať špecifické prípady pre jednotlivé krajiny a taktiež obsahujú aj otvorené body k nevyriešeným otázkam. Z tohto pohľadu je dosiahnutie úplnej interoperability mimoriadne komplikované. Prvoradým cieľom modernizácie železničných tratí, a vlastne aj základom interoperability, je odstránenie bariér pre nerušenú medzinárodnú prevádzku a vytvorenie funkčného a bezpečného železničného systému, najmä s jednotným systémom zabezpečenia jazdy vlaku. Takto zmodernizovaný systém by samozrejme následne mal byť aj dôsledne a starostlivo udržiavaný – tak, aby mohol trvale poskytovať kvalitné železničné služby a komfortný prístup cestujúcej verejnosti k nim. Modernizácia našich tratí a jej ukončenie je samozrejme predovšetkým finančnou otázkou, tzn. rýchlosť a ukončenie modernizácie závisí od dostupnosti finančných prostriedkov. Rátame s tým, že modernizácia železničných tratí zaradených v hlavnej sieti TEN-T bude ukončená do roku 2030. aký ďalší modernizačný program nasleduje, čo pripravujete? V súčasnosti sa pripravuje nový Operačný program Základná infraštruktúra na programové obdobie 2014 – 2020. Cieľom bude nadviazanie na súčasné modernizačné práce, avšak naším cieľom je nastaviť priority v prácach tak, aby sa neustále nepozmeňovali. Z tohto dôvodu 55
  • 57. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r priecestí, zvýšením zabezpečenia vybraných železničných priecestí rekonštrukciou existujúcich zabezpečovacích zariadení a na vybraných priecestiach nahradením úrovňového kríženia cestnej a železničnej komunikácie mimoúrovňovým. Pre zvýšenie bezpečnosti na priecestiach Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v rámci limitov výdavkov vlastnej kapitoly, ktoré sú určené na modernizáciu a rozvoj železničnej dopravnej cesty, vyčlení každoročne 2 milióny eur, čo umožní prijať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti približne na desiatich priecestiach ročne. Napriek tomu sa obávame, že úplné vylúčenie tragických dôsledkov nehôd na železničných priecestiach nie je možné, keďže mnohé nehody sa stávajú aj na zabezpečených priecestiach, ktorých úroveň zabezpečenia už nie je možné zvýšiť; problém tu spočíva v rastúcej nedisciplinovanosti vodičov. v súčasnosti prebieha príprava niekoľkých dôležitých rezortných dokumentov – sektorová analýza a následne aj základný strategický dokument, tzv. master plan. Zároveň sa v súčasnosti pripravujú už aj štúdie realizovateľnosti pre všetky dôležité identifikované opatrenia v železničnom sektore, ktoré budú tvoriť podklad na výber konkrétnych modernizačných projektov. Železničná doprava sa ráta medzi najbezpečnejšie druhy dopravy, čo prispieva k jej bezpečnosti? Významným opatrením v tomto smere je postupná inštalácia moderného zabezpečovacieho zariadenia európskeho systému ETCS, ktorý bude jednotným systémom zabezpečenia jazdy vlaku v rámci celej Európy. Charakteristickým problémom je otázka bezpečnosti na železničných priecestiach. V snahe zabezpečiť rýchlu a účinnú pomoc pristúpili Železnice Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR a Integrovaným záchranným systémom v SR k zavedeniu systému označovania železničných priecestí jedinečným identifikačným číslom na celoštátnych a regionálnych železničných dráhach vo vlastníctve štátu. Na zvyšovanie bezpečnosti na železničných priecestiach predpokladá štát vynaložiť v priebehu nasledujúcich troch rokov 6 miliónov eur. V rokoch 2014, 2015 a 2016 pôjdu každý rok na tento účel dva milióny eur. Financie vyčlení rezort dopravy v rámci výdavkov svojej kapitoly. Ďalšími prvkami zabezpečujúcimi zvyšovanie bezpečnosti je napr. budovanie úrovňových nástupísk, výťahov, sprístupňovanie nástupov pre imobilných cestujúcich, uskutočňuje sa nákup nových motorových a elektrických jednotiek, ktoré spĺňajú prísne bezpečnostné opatrenia a pod. V rámci bezpečnosti v osobnej doprave po železnici sa zaviedli aj vozne so zónou zvýšeného dohľadu, čo to znamená? Je dostatok nových vozňov? Zavedením vozňov so zónou zvýšeného do- 56 hľadu znamená garantovaný prístup k informáciám, ako sa zachovať v prípade nebezpečenstva, telefónne čísla na políciu, zvýšený dohľad sprevádzajúcim personálom, zdroj intenzívnejšieho osvetlenia počas celej jazdy vlaku, a to hlavne vo vybraných vlakoch regionálnej a prímestskej dopravy, najmä večer a v noci. Železničná spoločnosť Slovensko, a. s., má v súčasnosti štyristo klimatizovaných vozňov (všetko vozne po modernizácii) z celkového počtu 1 040. Nasadzuje ich najmä vo vlakoch vyššej kategórie, ako InterCity, rýchliky a expresy. V prevádzke pritom denne potrebuje 732 osobných vozňov, z toho klimatizáciu by malo mať 317 vozňov. V budúcnosti do konca roku 2015 sa počíta s nákupom 29 motorových a elektrických jednotiek. Čo znamená pre bezpečnosť zavedenie systému označovania železničných priecestí jedinečným identifikačným číslom? Prínosom JIČ je zvýšenie bezpečnosti cestnej a železničnej dopravy na železničných priecestiach pri identifikácii priecestí pri nehodových udalostiach. Jedinečné identifikačné číslo je pridelené každému železničnému priecestiu v SR, ku ktorému je priradená databáza údajov: telefónne číslo výpravcu a dispečera (príp. správcu vlečky), názov traťového a definičného úseku, železničná poloha priecestia v km, údaje o elektrifikácii, triede a čísle pozemnej komunikácie, cestná km poloha a cestné číslo križovania s traťou, miestny názov prejazdu, zemepisná dĺžka a šírka, nadmorská výška, poznámka. Cieľom je rýchla identifikácia priecestia, na ktorom došlo k akejkoľvek mimoriadnej situácii, pre potreby rýchlej orientácie záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému 112. Dajú sa dnes už vylúčiť neraz veľmi nebezpečné až tragické dôsledky, ktoré sa stávali v minulosti na nezabezpečených železničných priecestiach? Snahou je zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach znížením počtu nezabezpečených aké sú možnosti na intenzívnu údržbu železničnej siete? Otázka údržby je najmä otázkou finančnou. Ak chceme kvalitne a zodpovedne udržiavať železničnú sieť, musíme ju aj pravidelne udržiavať. Bolo žiaľ zaužívanou praxou, že finančné prostriedky na údržbu sa z rôznych dôvodov vynakladali najmä na nevyhnutnú údržbu v minimálnom rozsahu, pričom sa v mnohých prípadoch riešili až havarijné stavy. Tento zvyk v konečnom dôsledku predražoval udržiavacie náklady a treba ho samozrejme zmeniť; má k tomu napomôcť aj postupné zavedenie štandardov tratí a staníc, ktorým sa v súčasnosti naša sekcia zaoberá. Samozrejme treba dodať, že čím staršia je infraštruktúra, tým si vyžaduje častejšiu údržbu a vyššiu finančnú náročnosť. Aj z tohto dôvodu je modernizácia technologicky zastaranej infraštruktúry potrebná, pretože novšie technológie si vyžadujú aj nižšie náklady na údržbu. ako je to s liberalizáciou trhu v osobnej železničnej doprave vo verejnom záujme, kedy budú vytvorené podmienky pre liberalizáciu železničného trhu? Slovenskej republike, tak ako aj ostatným štátom, Európska komisia prezentovala návrhy smerníc a nariadení v rámci štvrtého železničného balíčka. SR podporuje prijatie týchto dokumentov, zároveň si je však vedomá možných rizík, ktoré spočívajú najmä v nerovnakej štartovacej pozícii štátnych a privátnych železničných dopravcov. Na rokovaniach bude preto obhajovať postupný a uvážlivý prechod k liberalizácii vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy. Je pritom ešte potrebné prekonzultovať s Európskou komisiou niektoré detaily pripravovaných smerníc, ktoré podľa môjho názoru nie sú celkom jasné.
  • 58. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke približne 1 620 liniek pravidelnej dopravy. V diaľkovej doprave má autobusová linka nad 250 km 75 medzinárodných a 68 vnútroštátnych liniek. Premáva aj mestská a prímestská doprava, ktorá prepraví takmer 86 % osôb. Možno hovoriť o využití všetkých možností v rámci verejnej dopravy? Viac v rozhovore s generálnym riaditeľom Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Michalom hALABicOM a redaktorkou Annou komovou. Záujem o verejnú dopravu trvá V čom je prioritná úloha verejnej osobnej dopravy, ako je v súčasnosti zastúpená v preprave osôb železničná doprava? Dokážete uspokojiť potreby obcí na slovensku aj pravidelnou autobusovou dopravou? Verejná osobná doprava má prioritnú úlohu v tom, že predstavuje dôležitý sociálno-ekonomický prvok prostredia, v ktorom pôsobí. Má charakter služby obyvateľstvu, ktorej ťažisková úloha spočíva v uspokojovaní jeho každodenných požiadaviek na prepravu (cesty do zamestnania, škôl, úradov, do zdravotných zariadení a podobne). Na tejto úlohe sa v podmienkach Slovenska rozhodujúcou mierou podieľa osobná autobusová a železničná doprava, v rámci ktorej má pri dopravnej obsluhe mestských aglomerácií a miest nezastupiteľné postavenie prímestská autobusová a železničná doprava a mestská hromadná doprava. Podiel železničnej dopravy na celkových prepravných výkonoch v osobnej doprave predstavuje približne 7 %. Význam pravidelnej autobusovej dopravy pre rozvoj samosprávnych krajov a obcí je teda nesporný. Na sieť pravidelnej autobusovej dopravy je napojená každá obec na Slovensku. V rámci individuálnej dopravy má svoj význam aj doprava osobným automobilom, najmä vtedy, ak človek potrebuje istú mieru slobody. Zvyšuje sa záujem a preprava osobným automobilom, viete aké sú individuálne potreby a ponúkané služby motorizmu? Osobný automobil bude stále považovaný za prejav individuálnej úspešnosti a za garanta určitej miery slobody, ktorú nemôže poskytnúť verejná osobná doprava. V Slovenskej republike narastá počet prepravených osôb individuálnou automobilovou dopravou. Pri porovnávaní stupeň automobilizmu v Slovenskej republike ešte nedosiahol úroveň západnej Európy a je pravdepodobné, že bude naďalej narastať. Z hľadiska verejných financií nie je žiaduce narastanie výkonov individuálnej automobilovej dopravy (napríklad z dôvodu kongescií a záberu pôdy). V západnej Európe sa skôr prijímajú kroky na obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy, preto sa znižujú služby pre individuálnu automobilovú dopravu. Do budúcnosti je dôležité budovanie kvalitnej infraštruktúry, zlepšovanie kvality verejnej hromadnej dopravy a vytváranie integrovaných dopravných systémov. Pomocou systémov, ako napríklad Park and Ride a Bike and Ride, je potrebné do integrovaných dopravných systémov zapájať individuálnu automobilovú dopravu a bicyklistov s ohľadom na optimálne nastavenie podmienok bezpečnej premávky. Prispôsobuje sa výkonnosť a účinnosť verej- nej dopravy požiadavkám cestujúcich? V čom sú ešte rezervy? V posledných rokoch je pre verejnú osobnú dopravu charakteristické postupné znižovanie prepravného výkonu ako dôsledok rastu podielu individuálneho motorizmu na dopravnom trhu osobnej dopravy. Výkonnosť a účinnosť verejnej dopravy sa prispôsobuje požiadavkám cestujúcich, avšak životný štýl obyvateľstva na Slovensku sa mení. Viac a viac vznikajú nové formy práce, rôznorodé spôsoby správania konzumentov a rôzne nové aktivity v rámci voľného času. Sprievodným javom pritom je, že cestujúci očakávajú individuálne produkty a služby. Kolektívne ponuky postupne strácajú význam. Pôvodné služby verejnej dopravy, ktoré sa sústreďovali na prepravy osôb medzi miestom bydliska a pracoviskom, nie sú už primerané a musia sa prispôsobiť, inak dochádza k poklesu cestujúcich. Okrem toho narastá počet osôb, ktoré dochádzajú osobným automobilom za prácou na dlhšie vzdialenosti. Preto je potrebné mať na mysli, že verejná osobná doprava má slúžiť cestujúcim a nie naopak. Ak verejná osobná doprava nechce zostať bez zákazníka a chce naďalej hrať v budúcej meniacej sa spoločnosti dôležitú úlohu, musia všetci zúčastnení, t. j. štátna správa, samospráva a dopravcovia, prekonať priepasť medzi meniacimi sa požiadavkami cestujúcich a možnosťou zvýšiť výkonnosť a účinnosť verejnej osobnej dopravy. Rezervy sú predovšetkým v koordinácii a nadväznosti cestovných poriadkov jednotlivých druhov dopravy, a to najmä železničnej a autobusovej dopravy. Je dostatočne zabezpečená pravidelná doprava aj v jednotlivých územných celkoch? V porovnaní s Európskou úniou zastávame názor, že pravidelná doprava v podmienkach Slovenskej republiky má svoju tradíciu, je potrebná, rozvíja svoju kvalitu a je primerane zabezpečená. Pravidelná autobusová doprava by sa mala vykonávať v prvom rade na komerčnom základe. Samosprávny kraj je oprávnený objednávať dopravné služby v rozsahu potrebnom na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia len, ak nie je dostatočne zabezpečená dopravná obslužnosť územia pravidelnou dopravou prevádzkovanou dopravcami na komerčnom základe, ani železničnou dopravou. Na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia samosprávny kraj zostavuje plán dopravnej obslužnosti a uzatvára s dopravcom zmluvu o službách vo verejnom záujme. Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ dopravných služieb berie do úvahy oprávnené požiadavky verejnosti, prevádzkované železničné a autobusové linky a ich pre- 57
  • 59. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r pravnú kapacitu a ďalšie kapacitné možnosti dopravcov, stav ciest na trase autobusových liniek, kapacitné možnosti súbežnej železničnej dopravy a mestskej dráhovej dopravy, hospodárnosť zabezpečovania prepravy a finančné možnosti verejného rozpočtu na úhradu za službu vo verejnom záujme. Pri zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti objednávateľ dopravných služieb spolupracuje s objednávateľom dopravných služieb železničnej dopravy na zosúladenie kapacitných a prevádzkových možností v železničnej a v pravidelnej autobusovej doprave. Objednávateľ dopravných služieb musí vypracovať plán dopravnej obslužnosti tak, aby riešil efektívnosť a hospodárnosť zabezpečovania dopravnej obslužnosti, najmä racionálne usporiadanie pravidelnej dopravy s cieľom minimalizovať súbežné prepravy a vytvoriť funkčnú nadväznosť pravidelnej dopravy na železničnú dopravu a na mestskú dráhovú dopravu a aby podporoval integrované dopravné systémy. Ak je objednávateľom v prímestskej autobusovej doprave samosprávny kraj, v mestskej autobusovej doprave sú objednávateľmi výkonov obce (mestá). Povoľovanie medzinárodnej pravidelnej autobusovej dopravy je v kompetencii ministerstva. Z akého základu sa určuje cena cestovného lístka, akú úlohu v tom zohráva samosprávny kraj? Samosprávny kraj určuje maximálne ceny v prímestskej autobusovej doprave a je zároveň objednávateľom výkonov v prímestskej autobusovej doprave. Výška cestovného lístka sa stanovuje tak, aby samosprávny kraj vedel dofinancovať verejnú osobnú dopravu. Samosprávne kraje môžu v rámci svojej sociálnej politiky v zmluvách o službách vo verejnom záujme s dopravcami dohodnúť tarify vrátane zliav z cestovného pre vybrané skupiny obyvateľstva. V tomto prípade sú však povinní poskytnúť dopravcom aj úhrady za úbytky tržieb, pretože zmluvu o službách uzatvára objednávateľ s dopravcom v pravidelnej doprave na dopravné služby, ktoré by inak dopravca, najmä pre ekonomickú nevýhodnosť, vôbec neposkytoval, alebo neposkytoval v požadovanom rozsahu či kvalite, alebo by ich neposkytoval za určené základné cestovné, ale ktoré sú potrebné na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia. Dostáva sa podpora budovania integrovaných dopravných systémov aj zo strany legislatívy? ako sa k situácii stavia ministerstvo dopravy, čo treba doriešiť, aby sa čas na dokončenie skrátil? Právne predpisy podporujú integrované dopravné systémy v zákone o cestnej doprave aj v zákone o doprave na dráhach. V súčasnosti objednáva železničnú dopravu štát – ministerstvo a prímestskú autobusovú dopravu samosprávny kraj. Ak integrovaný dopravný systém má byť funkčným spojením železničných dopravných služieb so systémom mestskej dopravy a prímestskej autobusovej dopravy do vzájomne prepojeného systému trás, liniek a spojov, s uplatnením výhod jednotnej tarify, prepravných podmienok a spoločného cestovného dokladu, potom samosprávny kraj, obec a štát musia mať možnosť uzatvárať zmluvu o službách vo verejnom záujme s poskytovateľom služieb vo verejnom záujme, inak mu nemôžu poskytovať úhradu za služby vo verejnom záujme. Poskytovateľom služieb vo verejnom záujme nemôže byť „nedefinovaný koordinátor“, ktorý nemá prevádzkovú, prepravnú a tarifnú povinnosť. Zákon o cestnej doprave preto ustanovuje, že postavenie dopravcu podľa zákona má aj obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému alebo mestského dopravného systému. Ďalej sa v zákone o cestnej doprave ustanovuje, že objednávateľ dopravných služieb je povinný podporovať vznik a prevádzkovanie integrovaného dopravného systému. Na tento účel môže objednávateľ dopravných služieb uzatvoriť zmluvu o službách aj s obchodnou spoločnosťou založenou na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému. Obchodná spoločnosť založená na účel prevádzkovania integrovaného dopravného systému môže byť teda kooperačná forma nielen dopravných podnikov, ale aj samosprávy a štátu. Pri tejto forme spolupráce dopravné podniky, ako aj verejná správa, bez toho aby stratili právnu subjektivitu alebo fúzovali, prenesú podstatné kompetencie najmä pri tvorbe liniek, siete, cestovných poriadkov (informačných systémov) a taríf ako prácu s verejnosťou na samostatnú organizáciu. K pôsobeniu obchodnej spoločnosti možno povedať, že by mala byť v prvom rade „advokátom cestujúcich“. Partneri – dopravcovia v obchodnej spoločnosti by mali zabezpečovať prepravné výkony a prevádzku. Obchodná spoločnosť musí pôsobiť neutrálne z pohľadu prevádzky, záujmov a dopravnej súťaže, aby sa zabezpečila účelná a hospodárna dopravná obsluha. Ministerstvo podporuje integrované dopravné systémy, bolo by však potrebné doriešiť objednávanie dopravnej obslužnosti v regióne, ktoré má vychádzať z plánu dopravnej obslužnosti. aj v poštových službách a elektronickej komunikácii sa zlepšuje kvalita Zákonom o poštových službách bola od roku 2012 zavedená úplná liberalizácia trhu poštových služieb. Poštový regulačný úrad s účinnosťou od januára 2013 udelil Slovenskej pošte licenciu na poskytovanie univerzálnej služby a vykonávanie poštového platobného styku. Pre obyvateľov majú iste význam aj služby elektronických komunikácií, ktorých úroveň a rozvoj sledujeme v rozhovore s generálnym riaditeľom Sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Ministerstva dopravy výstavy a regionálneho rozvoja Viliamom PODhORSkÝM. Pýta sa redaktorka Anna komová. Problematika komunikácie a poštových služieb nadobudla novú kvalitu. ako ste spokojný v súčasnosti s univerzálnou poštovou službou, čo to znamená pre komunikáciu? Poštový regulačný úrad udelil Slovenskej pošte, a. s., s účinnosťou od 1. januára 2013 na obdobie 10 rokov poštovú licenciu na poskytovanie univerzálnej služby, v ktorej vymedzil rozsah tejto služby. Od 1. januára 2013 začali platiť pre poskytovateľa aj nové požiadavky na kvalitu univerzálnej služby, ktoré určujú zásady na jej zabezpečenie, 58 aj jednotlivé charakteristiky a ich požadované hodnoty (normy kvality). Poštový regulačný úrad sleduje, či univerzálna služba a poštový platobný styk sú zabezpečené v rozsahu podľa zákona o poštových službách a požiadaviek na kvalitu. V súlade s týmto zákonom Poštový regulačný úrad zverejnil na svojom webovom sídle aj správu o stave poskytovania univerzálnej služby a poštového platobného styku za predchádzajúci kalendárny rok. Zmenu kvality univerzálnej služby Poštový regulačný úrad nezaznamenal. V dôsledku substitú- cie klasickej pošty prostriedkami elektronickej komunikácie, ale aj oslabením ekonomiky objem listových zásielok univerzálnej služby v súčasnosti ročne klesá približne o 10 %. Z toho vypláva, že udržiavanie predpísanej kvality poštových služieb a prevádzkovanie pobočiek verejnej poštovej siete, je pre Slovenskú poštu, a. s., značnou finančnou záťažou. aký význam má kompenzačný fond, ktorý Poštový regulačný úrad zriadil na financovanie
  • 60. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r prepočte na paritu kúpnej sily obyvateľstva medzi krajinami s najnižšími cenami za pevné širokopásmové pripojenie s rýchlosťou nad 2,5 Mbit/s. neprimeranej záťaže záväzku, zvyšujú sa príspevky poštových podnikov? Kompenzačný fond slúži na úhradu čistých nákladov univerzálnej služby, ktoré spôsobujú jej poskytovateľovi neprimeranú finančnú záťaž. Do fondu prispievajú poštové podniky poskytujúce zameniteľnú poštovú službu z rozsahu univerzálnej služby. Podiel týchto poštových podnikov na trhu je minimálny, preto je väčšia časť čistých nákladov uhradená zo štátneho rozpočtu. Príspevky platia poštové podniky štvrťročne a sú stanovené na základe predbežných čistých nákladov. Po rozhodnutí o skutočnej výške čistých nákladov sú príspevky prepočítané a posledný štvrťročný príspevok sa podnikom buď zvýši alebo zníži. Keďže čisté náklady za rok 2012 sú vyššie než predbežný odhad, boli príspevky poštovým podnikom pomerne zvýšené. ste spokojný s aktuálnou situáciou v oblasti mobilných širokopásmových služieb na slovensku pri porovnaní s EÚ? Zo zdrojov štatistického zisťovania vyplýva, že penetrácia všetkých aktívnych mobilných širokopásmových pripojení v januári 2013 bola na Slovensku na úrovni 41 %, pričom priemer EÚ bol 54 %. Penetrácia mobilného širokopásmového pripojenia prostredníctvom špecializovaných kariet, modemov a kľúčov na dátové služby bola v januári 2013 na Slovensku na úrovni 7,7 %, pričom priemer EÚ bol 9 %. Z hľadiska mobilného širokopásmového pripojenia (technológiou HSPA) je pokrytých asi 85 % obyvateľov, vo vidieckych oblastiach len necelých 10 % obyvateľov. Na druhej strane však patríme medzi krajiny s vysokým podielom optického pripojenia zo všetkých pevných širokopásmových pripojení, ktorým je pokrytých asi 30 % domácností, čo nás zaraďuje na 5. miesto medzi krajinami OECD. Dá sa hovoriť o významnom posune zavedením digitálneho TV vysielania, zvýšil sa počet programových okruhov, zlepšilo sa pokrytie? Existujú ešte lokality, ktoré nie sú pokryté programovými službami? Zavedením pozemského digitálneho televízneho vysielania sa zvýšil počet programových okruhov a kvalita signálu, umožnil sa príjem v dopravných prostriedkoch, ďalším pomocníkom pre divákov sa stala doplnková služba elektronický sprievodca programov (EPG) a je už len na televíznych vysie- lateľoch, aké ďalšie služby budú mať záujem poskytovať. V rámci prvého, druhého a verejnoprávneho multiplexu sa vysiela 12 voľne prístupných televíznych programov a 9 rozhlasových programov. V rámci štvrtého multiplexu sa vysiela 12 televíznych programov, z toho 9 je spoplatnených. Vzhľadom na reliéf Slovenska existujú aj lokality, ktoré nie sú digitálnym televíznym signálom pokryté, alebo jeho príjem je technicky náročnejší. V mnohých prípadoch je televízny divák zvyknutý na spôsob príjmu analógového televízneho signálu, pričom v zložitých terénnych podmienkach, na rozdiel od blízkosti vysielača alebo rovinatého terénu, podceňuje náročnosť zabezpečenia cesty digitálneho signálu od antény, správnej polarizácie a nasmerovania, zosilňovača, zlučovača, koaxiálneho zvodu až po televízny prijímač, resp. set-top-box. Samotné percento pokrytia územia digitálnym pozemským televíznym signálom mal prevádzkovateľ multiplexov stanovené v rámci výberového konania (pre prvý, druhý a verejnoprávny multiplex). Dvaja najväčší licenční komerční vysielatelia majú dnešné pozemské pokrytie digitálnym televíznym signálom v rámci druhého multiplexu vyššie, než aké bolo pri vysielaní pozemského analógového signálu. Verejnoprávny vysielateľ RTVS dnešné pokrytie v rámci verejnoprávneho multiplexu rozširuje s cieľom dosiahnuť porovnateľné pokrytie s analógovým vysielaním. Zvyšovanie dnešného pokrytia je už len vecou obchodného vzťahu medzi jednotlivými vysielateľmi a prevádzkovateľom multiplexu. Koncový užívateľ môže pociťovať pozitívne zmeny v oblasti elektronických komunikácií, no ako je to s výškou cien za služby, sú porovnateľné so službami v EÚ? Konkurencia a liberalizácia sektora elektronických komunikácií prináša pre koncových užívateľov nielen rozširovanie nových služieb, ale aj znižovanie cien za ich poskytovanie. Výrazne sa to prejavilo nielen znižovaním cien za mobilné služby, ale aj pri širokopásmových službách. Na porovnanie služieb a cien na Slovensku a v krajinách EÚ, resp. OECD uvediem niektoré publikované dokumenty. Štúdia, ktorú vypracovala v roku 2013 pre Európsky parlament konzultačná spoločnosť WIK-Consult uvádza, že napr. pri 8 Mbit/s pripojení patrí v prepočte na paritu kúpnej sily obyvateľstva Slovensko medzi krajiny s najnižšími cenami. Podobne nás zaraďuje aj OECD, kde na svojom portáli uvádza, že sa Slovensko nachádza v Existujú atraktívne frekvenčné pásma, ktoré sú ešte nevyužité? V súčasnosti patrí k najatraktívnejším frekvenčným pásmam 800 MHz, ktoré bolo uvoľnené v súvislosti s prechodom z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie (tzv. digitálna dividenda), ďalej 1 800 MHz a 2 600 MHz. V týchto dňoch Telekomunikačný úrad SR pripravuje výberové konanie formou elektronickej aukcie na vydanie individuálnych povolení na používanie frekvencií z týchto frekvenčných pásiem. Toto výberové konanie na voľné frekvencie pre siete novej generácie je v súlade s podporou dostupnosti širokopásmových prístupových sietí a služieb vysokorýchlostného prístupu, ktorý schválila vláda SR vo svojom uznesení č. 136/2011 v materiáli Národná stratégia pre širokopásmový prístup v SR. Elektronická aukcia má byť ukončená do konca roka 2013. Od budúcich držiteľov individuálnych povolení očakávame, že zrealizujú ďalší rozvoj sietí novej generácie, ktoré budú mať rýchlosť a kapacitu potrebnú na to, aby mohli zabezpečovať prenos obsahu s vysokou rozlišovacou schopnosťou a podporovať aplikácie náročné na šírku pásma. Naplnili sa ciele národnej stratégie pre širokopásmový prístup? Ciele národnej stratégie pre širokopásmový prístup boli stanovené v súlade s cieľmi „Digitálnej agendy pre Európu“, ktorú Európska komisia prijala 19. mája 2010. Stratégia stanovila cieľ zabezpečiť dostupnosť širokopásmového pripojenia pre všetkých s prenosovou rýchlosťou minimálne 1 Mbit/s do konca roku 2013 a do konca roku 2020 umožniť prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu s prenosovou rýchlosťou 30 Mbit/s pre všetkých občanov, verejnú správu, podnikateľský sektor i tretí sektor. V súčasnosti je ešte predčasné hodnotiť ich splnenie. Na druhej strane však chcem pripomenúť, že 17. októbra 2013 ohlásila európska komisárka Neelie Kroes splnenie cieľa týkajúceho sa dostupnosti širokopásmového pripojenia pre všetkých s prenosovou rýchlosťou minimálne 1 Mbit/s. Podľa jej vyjadrenia sa tak stalo vďaka pokrytiu družicovým širokopásmovým prístupom, ktorý je dostupný vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Hoci tento cieľ bol splnený, musíme priznať, že sme nedokázali využiť možnosti investovať do rozvoja vidieckych sietí prostriedky z verejných zdrojov, ktoré boli na to určené v rámci prioritnej osi č. 3 Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Splnenie dlhodobého cieľa, zabezpečiť prístup k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu 30 Mbit/s a viac pre všetkých do konca roku 2020, bude oveľa náročnejšie. Na konci roku 2012 malo možnosť vysokorýchlostného pripojenia s rýchlosťou 30 Mbit/s a viac približne 51 % domácností v SR. Splnenie tohto cieľa si vyžaduje rozsiahle investície zo súkromných i z verejných zdrojov. Napomôcť by mal aj návrh nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov EÚ na roky 2014 – 2020 v sektore dopravy a v oblasti zlepšovania prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ktorý obsahuje okrem iných aj návrh špecifického cieľa – zavádzanie a používanie širokopásmového pripojenia. 59
  • 61. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r Základným cieľom fiškálnej politiky je zabezpečenie dlhodobo udržateľných verejných financií. konsolidácia pokračuje. So schváleným rozpočtom na rok 2014 sa vyrovnávajú všetky ministerstvá. Podobné je to aj na Ministerstve dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ďalej už v rozhovore s generálnou riaditeľkou Sekcie rozpočtu a financovania Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR Vierou ŠOLtYSOVOu a redaktorkou Annou komovou. Konsolidácia pokračuje – rozpočty sa znižujú Úrad verejného zdravotníctva MDVRR SR priamo do organizačnej štruktúry ministerstva. Rovnako sme postupovali v tomto roku aj s príspevkovou organizáciou Inštitút urbanizmu a územného plánovania uRBION. V budúcom roku sa asi najväčšia zmena v tejto súvislosti udeje s regulačnými úradmi, ale o zmenách, ktoré sa týkajú regulačných úradov od budúceho roka sme sa už rozprávali. Návrh rozpočtu na nasledujúci rok, ktorý je schválený vládou sR, predpokladá isté šetrenie, čo bude najťažšie pre Ministerstvo dopravy výstavby a regionálneho rozvoja sR? Musím povedať, že tvorba budúcoročného rozpočtu naozaj nebola ľahká. Celý proces jeho tvorby bol totiž ovplyvnený významnými, práve prebiehajúcimi zmenami. V priebehu tohto roka sme totiž delimitovali Centrálny koordinačný orgán na Úrad vlády SR, Obvodné úrady cestnej dopravy a pozemných komunikácií na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a zrušili sme príspevkovú organizáciu – Inštitút urbanizmu a územného plánovania uRBION. Okrem toho práve prebieha zlúčenie regulačných úradov. Tieto všetky skutočnosti sa logicky prejavili vo výške a aj v štruktúre nášho budúcoročného rozpočtu. Našim cieľom pri jeho tvorbe však bolo v maximálnej možnej miere dosiahnuť, aby disponibilný objem prostriedkov štátneho rozpočtu bol účelne alokovaný do všetkých oblastí ich použitia. Tým, že rozpočet rezortu dopravy je jeden z objemovo najväčších rozpočtov, za určitých podmienok a okolností sa pre nás vytvára priestor na vnútorné presuny na zabezpečenie tých oblastí, kde je určitý deficit. Takto sme napríklad v tomto roku riešili nedostatok zdrojov na opravu a údržbu ciest I. triedy. ak porovnávate rozpočty, aký je rozdiel 60 medzi tohtoročnými a budúcoročnými financiami, o akých úsporných opatreniach sa hovorí? Ak porovnáme tohoročný a budúcoročný rozpočet dochádza k určitému poklesu výdavkov. Tento pokles je spôsobený nielen delimitáciami o ktorých sme hovorili, ale aj nami vykonanými opatreniami, ktoré viedli k reálnym úsporám výdavkov štátneho rozpočtu. Takýmto úsporným opatrením je aj už spomínané zlúčenie regulačných úradov v pôsobnosti nášho rezortu. Z piatich úradov, ktoré sú rozpočtovými organizáciami ostanú po zlúčení iba dva. V dôsledku toho budú optimalizované najmä prierezové činnosti týchto úradov a vo výsledku tak ušetríme takmer milión eur ročne. Úsporu dosiahneme bez toho, že by sme prepúšťali odborných pracovníkov. spôsobil zníženie rozpočtu MDVaRR sR aj program EsO? Áno, pokles niektorých výdavkov s tým naozaj súvisí. Ide o výdavky spojené s delimitáciou obvodných úradov cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Čo je však rovnako dôležité, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nečakalo len na odporúčania programu ESO a za pôsobenia tohto vedenia intenzívne pracuje na racionalizácii a zefektívňovaní chodu ministerstva. V rámci tohto procesu sme už v minulom roku kompetenčne včlenili rozpočtovú organizáciu Vplyv na znížený rozpočet ministerstva má pravdepodobne aj presun koordinácie eurofondov z rezortu dopravy na Úrad vlády sR, čo to znamená pre váš rozpočet? Pod Úrad vlády SR síce prešli všetci zamestnanci zabezpečujúci výkon kompetencie koordinácie využívania finančných prostriedkov z EÚ, t. j. celá sekcia koordinácie fondov EÚ. Z pohľadu výdavkov nášho rozpočtu to nebolo až také dramatické, pretože Centrálny koordinačný orgán je vo významnej miere financovaný z prostriedkov Európskej únie, poskytovanými v rámci Operačného programu Technická pomoc. Viete do akej miery sa dotkne zníženie financií cestnej a železničnej infraštruktúry? Našim cieľom je, aby čo najviac projektov v oblasti cestnej a železničnej infraštruktúry bolo realizovaných v rámci Operačného programu Doprava, čiže využívame prioritne prostriedky z EÚ. Ostatné projekty, ktoré nie je možné financovať z fondov EÚ sú v našom budúcoročnom rozpočte pokryté v rámci možností štátneho rozpočtu. Napríklad v rozpočte výdavkov na rozvoj a modernizáciu železničnej infraštruktúry dochádza k medziročnému nárastu o viac ako 57 miliónov eur. aké sú možnosti pomôcť si finančnými prostriedkami z EÚ, čo to pre vás znamená? Ako som už uviedla, finančné prostriedky EÚ sú pre nás významným finančným nástrojom, ktorý v plnej miere využívame. V tomto období prechádzame náročným procesom, keďže postupne končí jedno programové obdobie a súčasne začína druhé. Čo to pre nás znamená? Že už v súčasnosti máme nielen pripravený indikatívny zoznam projektov, ktoré plánujeme financovať z nového programového obdobia, ale zároveň sa v niektorých prípadoch začína už s ich prípravou.
  • 62. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r Mali by sa zvýšiť vlastné zdroje NDs na cestnú infraštruktúru, pomôže to aj pri výstavbe ciest? Samozrejme, že systém viaczdrojového financovania pomáha dosiahnuť plánované výsledky. Pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest sa nedá spoliehať iba na európske peniaze, alebo prostriedky štátneho rozpočtu. Národná diaľničná spoločnosť už intenzívne pracuje na rozšírení diaľnice na úseku Bratislava – Trnava na plnohodnotný šesťpruh, pričom pri tejto stavbe sa počíta práve s využitím vlastných zdrojov diaľničnej spoločnosti. Nemala by sa zanedbať ani údržba ciest a diaľnic, s akými finančnými zdrojmi sa dá rátať, budú približne uspokojivé? Minulá zima naplno ukázala to, na čo sme na ministerstve dopravy upozorňovali už dávnejšie. Slovenské cesty sú dlhodobo podfinancované a šetrenie na ich údržbe a oprave preto neprichádza do úvahy. Bohužiaľ však musím povedať, že na druhej strane nám možnosti štátneho rozpočtu nedovolia poslať na cesty toľko peňazí, ako je v skutočnosti potrebné na zlepšenie ich nevyhovujúceho stavu. V tomto roku sa nám podarilo mimoriadnymi opatreniami v našom rozpočte na údržbu a opravu ciest poslať dodatočných 24 miliónov eur nad rámec schváleného rozpočtu a aj pri výdavkoch na opravu a údržbu diaľnic došlo k zvýšeniu o necelých 12 miliónov eur. Bola by som veľmi rada, ak by sa nám tom podarilo aj v budúcom roku. Priniesli by nové rozpočtové zdroje na MDVaRR aj zmenu plánov, čo sa posunulo na neskoršie obdobie? Úlohy, ktoré musí ministerstvo zabezpečiť vo vzťahu k občanom sú naozaj významné. V prípade, ak by sa v rozpočte podarilo nájsť dodatočné zdroje, tak si určite viem predstaviť ako by sme ich použili. Na opravu a údržbu ciest I. triedy, diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj na ich výstavbu, na rozvoj osobnej železničnej dopravy, železničnej infraštruktúry atď. A to sme ešte vôbec nehovorili o leteckej a vodnej doprave. možnosti úspešného rozvoja treba využiť kvalita života obyvateľov v jednotlivých mestách a regiónoch Slovenska je závislá od množstva rôznorodých faktorov, ktoré ovplyvňujú rozvoj územia. Vláda má záujem o znižovanie regionálnych rozdielov a o zvyšovanie konkurencieschopnosti miest a regiónov. S akými úspechmi a akými výzvami, to sa dozviete po prečítaní rozhovoru s generálnou riaditeľkou Sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Elenou SZOLGAYOVOu, ktorý prináša redaktorka Anna komová. aká je úroveň a rozvoj v oblasti bytovej výstavby v regiónoch slovenska, aké sú možnosti rozvoja v mestách? Rozvoj v bývaní posudzujeme z pohľadu napĺňania dvoch priorít – obnovy bytového fondu a zabezpečovania sociálneho, teda verejného nájomného bývania ako segmentu novej výstavby. Ročne pribúda na Slovensku okolo 15 000 bytov, z nich cca 10 – 15 % je verejné nájomné bývanie podporované dotáciami z nášho ministerstva a výhodnými úvermi zo ŠFRB. Prevažná väčšina nových bytov sa ale stavia v súkromnom sektore, tu opä- tovne zaznamenávame nárast podielu rodinných domov na vidieku. Ako dôsledok krízy je badateľný mierny pokles v počte dokončených bytov. Napriek kríze sa nám však darí podporovať mestá a obce pri zabezpečovaní cenovo dostupných nájomných bytov pre domácnosti do trojnásobku životného minima. V oblasti obnovy existujúceho bytového fondu je trend pozitívny, odhaduje sa, že už okolo 30 % bytov v bytových domov prešlo obnovou, predovšetkým zatepľovaním. Dokážu jednotlivé regióny pružne reago- vať na meniace sa životné podmienky, čo je dôležité pre zvyšovanie konkurencieschopnosti miest a regiónov? ako v tom môže napomôcť ministerstvo? To, ako dokážu regióny reagovať, záleží na množstve rôznych faktorov. Patrí sem jednak vybavenie územia potrebnou dopravnou infraštruktúrou, vhodnými plochami na podnikateľské a výrobné aktivity, ale v nemalej miere je to aj primeraná kvalita pracovných síl. Hodne záleží aj na kvalitnej príprave koncepčných dokumentov, ako aj na schopnosti koordinovať a harmonizovať záujmy a aktivity jednotlivých aktérov. Naše ministerstvo je centrálnym orgánom štátnej správy, ktorého širokospektrálna činnosť významne ovplyvňuje ekonomický a sociálny rozvoj územia Slovenska. V zmysle novely kompetenčného zákona v roku 2010 ministerstvu, ktoré sa dovtedy venovalo oblastiam dopravy a telekomunikácií, pribudli kompetencie v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania, verejných prác, cestovného ruchu, regionálneho rozvoja, tvorby a uskutočňovania bytovej politiky a politiky mestského rozvoja. Všetky zmienené oblasti sú nepochybne významne zastúpené v tom, čo sa vo všeobecnosti považuje za ekonomický a sociálny rozvoj, avšak najväčší potenciál prispieť ku skutočnej kvalitatívnej zmene majú najmä vtedy, ak budú pôsobiť synergicky, o čo sa na ministerstve usilujeme. Do akej miery pomáhajú pre rozvoj miest fondy EÚ? 61
  • 63. m I N I s t e r s t V o d o P r aV Y, V ý s t aV b Y a r e G I o N Á l N e H o r o Z V o J a s r Pohľad na mnoho rekonštruovaných zateplených škôl, upravených verejných priestranstiev, novovybudovaných a obnovených ciest dáva jednoznačne pozitívnu odpoveď. Na druhej strane by pri koncepčnejšom prístupe bolo možné dosiahnuť viac. Skutočnosťou však zostáva, že mestám vzhľadom na množstvo úloh a problémov, ktorým musia čeliť v každodennom živote, zostáva pomerne málo priestoru na tvorbu dlhodobých vízií a na integrovaný prístup k svojmu rozvoju. Takáto situácia nie je iba na Slovensku, preto aj na európskej úrovni vznikajú iniciatívy na podporu rozvoja miest. Jednou z nich je celoeurópsky operačný program uRBACT, ktorý existoval v tomto programovom období a bude pokračovať aj v období budúcom. Jeho adresátmi sú európske mestá. Legislatívny rámec pre OP uRBACT vychádza z nariadení týkajúcich sa kohéznej politiky. Jeho zameranie sa primárne viaže k tematickému cieľu 11 – posilnenie inštitucionálnych kapacít a efektívna verejná správa. uRBACT v budúcom období prispeje k napĺňaniu stratégie Európa 2020 tým, že pre zainteresované subjekty, zapojené do realizácie udržateľného mestského rozvoja, poskytne prostredníctvom spolupracujúcich sietí miest poznatky a výmenu skúseností potrebných na účinné nastavovanie politík pre inovatívne riešenia vedúce k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, čo je hlavný cieľ kohéznej politiky budúceho obdobia. Na národnej úrovni má OP uRBACT veľký význam pre efektívne čerpanie Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) mestskými samosprávami. Účasť na tematických sieťach uRBACT môže slovenským mestám priamo pomôcť kvalitnejšie pripraviť a realizovať integrované mestské stratégie, keďže môžu svoje problémy a riešenia konfrontovať so zahraničnými partnermi a európskymi expertmi. Jedna z podmienok úspešného rozvoja miest a regiónov slovenska, podľa vlády, je aj práca s marginalizovanou rómskou komunitou. Myslím na podporu výstavby obecných nájomných bytov nižšieho štandardu, ale aj škôl v blízkosti ich bydliska, čo sa čiastočne naplnilo odovzdaním nových kontajnerových škôl aj na východe slovenska, kde sa žiaci, podľa informácií, veľmi dobre cítia a rodičia sú spokojní. Naplnil sa tak čiastočne plán rozvoja, akoby sa malo pokračovať v rozvoji nielen bytovej výstavby? Koncepčná predstava spoločnosti o potrebných aktivitách v tejto oblasti je formulovaná vo viacerých dokumentoch schválených vládou. Spomeňme iba Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015. MDVRR SR sa ako gestor bytovej politiky hlási k napĺňaniu revidovaného Národného akčného plánu a Stratégie integrácie Rómov zabezpečením práva na primerané bývanie bez diskriminácie a segregácie. Otázka bývania je však jedným z najvážnejších pretrvávajúcich problémov nielen veľkej časti rómskych komunít, ale aj nízkopríjmových domácností vo všeobecnosti. Na Slovensku je dlhodobo nižší počet bytov na počet domác- 62 ností v porovnaní s priemerom EÚ. Záujmom štátu je samozrejme riešiť problém dostupnosti bývania pre svojich občanov. Preto sa štátna bytová politika SR so svojimi podpornými ekonomickými nástrojmi snaží vytvárať podmienky pre zabezpečenie adekvátneho bývania pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva. V súlade so Stratégiou integrácie Rómov je však dôležité, aby realizácia opatrení na zlepšenie bývania prebiehala súbežne aj s inými aktivitami (vzdelávanie, osvojovanie si sociálnych a hygienických návykov, získanie práce, a pod.), nakoľko samotné zlepšenie v oblasti bývania nemusí znamenať zlepšenie v iných oblastiach života marginalizovaných rómskych komunít (už spomínané zdravie, vzdelanie a zamestnanie). Preto zdôrazňujeme, že realizácia opatrení na zlepšenie podmienok bývania nie je možná bez komunitnej sociálnej práce. Súčasťou tejto činnosti by malo byť aj poradenstvo a pomoc pri získavaní návykov a schopností potrebných pre primerané spolužitie minoritnej a majoritnej spoločnosti. Z toho dôvodu zásadnou podmienkou pre pozitívnu zmenu je dosiahnutie synergického efektu všetkých opatrení štátu, nie len niektorých čiastkových. Čo pripravujete v koncepčnej oblasti v bytovej politike a mestskom rozvoji? Slovensko je jedna z mála postsocialistických krajín, kde bol v oblasti bytovej politiky v uplynulých takmer 20 rokoch vývoj racionálny, plynulý a stabilný. Koncepcie štátnej bytovej politiky prijímané vládou od roku 1995 v päťročných cykloch (dnes platná je Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2015) vytvárali potrebný rámec pre postupné formulovanie legislatívnych a ekonomických nástrojov na podporu rozvoja bývania Práve stabilita a postupné zdokonaľovanie podporných nástrojov rozvoja bývania sú aj medzinárodne vysoko hodnotené a často slúžia ako inšpirácia pre ďalšie krajiny. K zachovaniu a ďalšiemu rozvoju existujúcich podporných mechanizmov sa prihlásila aj vláda vo svojom programovom vyhlásení, čo dáva záruku stability aj do budúcna, aj v súčasnom ekonomicky náročnom období. V súčasnosti sme začali prípravu koncepcie do roku 2020. V širokej pracovnej skupine pod vedením štátneho tajomníka F. Palka budeme hľadať cesty, ako zefektívniť podporu bývania, ako rozvíjať potrebné nové segmenty bytového trhu – napríklad súkromné nájomné bývanie a neziskový sektor, ktorý zatiaľ na Slovensku neexistuje, alebo ako užšie previazať sociálne nájomné bývanie a sociálne služby. Naším zámerom je predložiť vláde po verejnej diskusii návrh koncepcie na jeseň budúceho roka. V oblasti mestského rozvoja sa v súčasnosti sústreďujeme na prípravu programového obdobia 2014 – 2020, podieľame sa na diskusiách a formulovaní Partnerskej dohody. Oblasť, v ktorej sa veľmi viditeľne môžu dostaviť účinky spoločného pôsobenia rozvoja infraštruktúry, ako domény verejného sektora a podnikania, ktoré je vecou súkromného sektora, je oblasť mestského rozvoja. Význam miest v hospodárskom a sociálnom rozvoji je taký významný, že integrovaný územný a miestny prístup sa zakotvil aj do princípov politiky súdržnosti Európskej únie na roky 2014 – 2020. Podobne, ako ostatné európske krajiny, aj Slovensko reaguje na výzvy, ktorým mestá čelia. Preto sme začali v spolupráci s odborníkmi a zástupcami mestských samospráv po prvý krát prípravu návrhu štátnej politiky v oblasti mestského rozvoja. Veríme, že sa tým vytvoria predpoklady pre systematickú činnosť v oblasti mestského rozvoja, ktorý pokryje rôzne aspekty života miest a ich funkčných území – hospodárske, sociálne, environmentálne, pri efektívnom využití dostupných zdrojov a so zapojením partnerov z rôznych úrovní verejnej správy, súkromného sektora a občianskej spoločnosti. Aj túto koncepciu plánujeme predložiť vláde na budúci rok. Na záver sa vrátim ešte k medzinárodným aktivitám. V októbri sa uskutočnila v Ženeve v rámci zasadnutia Výboru pre bývanie a pozemkový manažment EhK OsN ministerská konferencia. Našu delegáciu viedol štátny tajomník MDVRR František Palko, ktorý časti ministerského zasadnutia aj predsedal a Vás zvolili za predsedníčku výboru. Je to medzinárodná odozva slovenskej bytovej politiky? Môžete nám priblížiť význam tohto podujatia? 74. zasadnutie Výboru pre bývanie a pozemkový manažment Európskej hospodárskej komisie OSN (výbor) sa uskutočnilo 7. až 9. októbra 2013 v Ženeve a jeho súčasťou bolo aj stretnutie ministrov, ktoré sa organizuje raz za 5 – 6 rokov. Výbor je medzivládnou platformou 56 členských krajín tohto regiónu. Patrí sem Kanada, uSA, všetky európske krajiny, Izrael, ako aj krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, zo strednej Ázie a Kaukazu. Činnosť výboru je zameraná predovšetkým na otázky zvyšovania cenovej dostupnosti bývania, efektívnej správy a modernizácie bytového fondu, finančné nástroje na rozvoj bývania, ako aj na efektívne prístupy k priestorovému plánovaniu a pozemkovej správe. Stretnutie ministrov sa uskutočnilo 8. októbra 2013 a zaoberalo sa problematikou trvalo udržateľného bývania, mestského rozvoja, územného a priestorového plánovania a stability trhu s nehnuteľnosťami. Na stretnutí reprezentoval Slovenskú republiku štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko, ktorý bol zároveň zvolený za predsedu ministerského zasadnutia a viedol panel zameraný na bývanie. Na stretnutí ministri prijali „Stratégiu pre udržateľné bývanie v regióne EHK OSN na roky 2014 – 2020“, ktorá predstavuje dlhodobú víziu zlepšenia dostupnosti a kvality bývania v tomto regióne. Slovensko aktívne participuje na činnosti výboru od roku 2000. To, že som bola zvolená do funkcie predsedníčky výboru na nadchádzajúce obdobie iba potvrdzuje našu pozíciu v oblasti bývania a mestského rozvoja. Ide o jediný výbor EHK OSN, v ktorom Slovensko zastáva takúto vysokú funkciu. Nejde však iba o zviditeľňovanie Slovenska. Výsledky činnosti výboru súčasne využívame v našej práci v koncepčnej oblasti pri rozvoji bývania a osídlenia. Zároveň nás teší, že sa Slovenská republika presunula z pozície krajiny, ktorá prijímala pomoc, do pozície krajiny, ktorá pomoc poskytuje a vystupuje ako rešpektovaný poradca pre ďalšie krajiny v transformácii.
  • 64. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o Aj Bratislava, kedysi i korunovačné mesto na Dunaji známe skôr dobrým vínom a mnohojazyčným obyvateľstvom, rastie dnes do výšok. Niekedy sa zdá, že až chaoticky vyrastajú „ako huby po daždi“ na jej stabilizovanej panoráme solitérne výškové budovy, často len s minimálnym vzťahom k tomu, čo je „pod nimi“. Panoráma mesta by však mala byť vecou všetkých, ktorí v ňom žijú. A mala by byť neopakovateľná, jedinečná. Na názor sme sa spýtali významného architekta, pôsobiaceho v Českej republike a v taliansku, podpredsedu poroty minuloročnej súťaže Stavba roka 2012, prof. ing. arch. Lumíra LÝSEkA, PhD. Pripravil Marián Reisel. bude aj bratislava mestom mrakodrapov? Výškové budovy a mesto. ako ich osadzovať na jeho území? ako solitéry, „roztrúsené“ po celom meste, alebo vytvárať z nich zhluky, až štvrte, zakomponované do panorámy mesta? sú mestotvornými prvkami, alebo prezentáciou ekonomickej sily ich stavebníkov či developerov, ba dokonca prestížou či imidžom ich tvorcov – architektov a projektantov? To je dosť rozsiahla a aj zložitá otázka. A pojem výšková budova je veľmi relatívny. Výška štyroch poschodí na dedine pôsobí „mrakodrapovo“ a bratislavský River Park, vraj developerským slalomom medzi stavebnými predpismi zvýšený o tri podlažia, pôsobí vo svojom prostredí skutočne prevýšene. Ale o výškovej budove či mrakodrape sa tu nedá hovoriť. Pripomínam, že u nás sa traduje mrakodrap s výškou nad 100 metrov. Napokon donedávna sme boli hrdí na výškovú budovu Slovenskej televízie v bratislavskej Mlynskej doline, ktorá bola najvyššou budovou v celom bývalom Československu. V súčasnom svete ide takmer o smiešne cifry. Roky vieme, že tie klasické, finančne ešte asi výnosné a preto akceptovateľné newyorské mrakodrapy sú bežné vo výškovej kategórii 200 až 300 metrov. Ale súčasný svet južnej Ázie pozná okrem výstavby bežných 30 – 35 podlažných bytových domov (čo znamená našu mrakodrapovú výšku 100 metrov) realizácie mrakodrapov v „prestížnej“ kategórii výšky 400 až 500 metrov. A v Dubaji existuje rekordný až 826 metrový supermrakodrap Burdž Khalífa. Neobávam sa, že by sa niekedy Bratislava k takým cifrám priblížila, alebo časom pretavila do schémy mesta s celkom primitívnym mrakodrapovým „City“ a nekonečným kobercom nízkopodlažných predmestí. Táto schéma mesta je zrejme akýmsi vzorom pre súčasnú mrakodrapovú výstavbu niektorých väčšinu dnešných „petrodolarových“ krajín. Rovnako však súhlasím s tým, že súčasná „vyzubená“ silueta Bratislavy mnohých znepokojuje. V mestách európskej histórie, v časoch, keď sa mesto dalo obzrieť pohľadom, veže mestských hradov, veže a kopuly chrámov a radníc mali okrem orientačného aj estetický význam a patrili do kompozície mesta. Vyčnievali nad monotónnou výškou ostatnej zástavby, ktorá bola niekedy aj zámerne obmedzovaná panstvom. Budovy poddaných boli výškovo limitované, aby budovy vládcov a cirkvi nestratili punc výnimočnosti. V časoch absolutizmu bolo všetko jednoduchšie. Rozhodoval vkus vládcu. Doba, spoločnosť a stavebné technológie sa od tých časov neuveriteľne zmenili. Vidiek sa zákonite vyľudňuje a mestá s ich problémami nezadržateľne rastú. Ale večná túžba stavať do výšky zostala. Vertikály výškových budov sa v súčasnom svete špekulácií s cenami pozemkov stali nielen lákavým tovarom, ale aj predmetom prestíže. Stavanie do výšky je aj hitom. Väčšmi ide o stavebno-technicky zložité a náročné budovy, ktoré na seba viažu inžiniersky výkvet a špičkových tvorcov, prirodzene sa usilujúcich o prezentáciu originality svojej tvorby, ktorá sa napokon od nich aj očakáva. Moc súčasného developerského kapitálu je bezohľadná a slepá. Nerozoznáva kvalitu architektúry a paradoxne pretláča aj na zlé miesta dobrú architektúru a obrátene. Nie je možné vytvoriť predpisy ako a kde komponovať mesto výškovými budovami. Poznáme vydarené príklady z minulosti, ale aj chyby, poznáme naše európske tradície. Mali by sme ich hájiť. Vieme o chybách, ale už aj o postupoch, ako im v dnešných podmienkach predchádzať. A veriť architektom, podporovať architektonické súťaže a cestou konfrontácie názorov architektov, bez zásahov politiky, nachádzať optimálne odborné riešenia. Pripomeňme si kuriózny príklad extrémneho vplyvu politiky na obraz mesta. Sériou výškových solitérov, teda mrakodrapmi, situovanými okolo centra mesta Moskvy, mal byť v povojnovom období za vlády J. V. Stalina zlepšený vzhľad dovtedy architektonicky nevýraznej Moskvy. Mala sa premeniť na moderne pôsobiace socialistické veľkomesto. Panoráma Moskvy a samotné mesto tak skutočne získali orientačné body. Ale túto komplex Eurovea na bratislavskom nábreží. 63
  • 65. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o drapov naozaj newyorského charakteru, realizovaného na parížskom Montparnasse... Mrakodrap bol napriek kritike odborníkov aj odporu verejnosti postavený. Dodnes osamelo vyčnieva a vo svojom prostredí stále provokuje. Územný plán Paríža napokon problém výškovej výstavby v meste, ktorú si doba vyžiadala, priam vzorovo vyriešil. V predĺžení najvýznamnejšej osi mesta Champs-Élysées, na ploche kedysi okrajovej, na prestavbu určenej parížskej mestskej štvrti La Défense, vyčlenil miesto pre modernú výstavbu, teda aj pre mrakodrapy. Dnes je táto štvrť plná invenčnej súdobej architektúry a invenčných mrakodrapov. Paríž je ich sústredenou výstavbou významne obohatený. Skúsenosti preukazujú, že tam, kde sa výšková výstavba v mestách sústredí v dostatočnom odstupe od dominánt historického centra, začlenia sa obvykle do celku mesta, pôsobia logicky a prirodzenejšie. Zdá sa, že sa z toho poučili aj v Moskve. Spomínané City of Capitals je dostatočne vzdialené od Kremľa. Aj v Prahe sa výškové realizácie sústredili na jedno miesto, na Pankrác. Administratívna budova WEStEND SQuARE, Bratislava. sériu mrakodrapov museli realizovať v Stalinom obľúbenom historizujúcom štýle „socialistického realizmu“. Architektúra moskovských mrakodrapov, plná veží a vežičiek, nakoniec priblížila architektúru Moskvy k architektúre priamych ideových protivníkov, k architektúre viktoriánskeho historizmu amerického Chicaga a časti New Yorku z konca 19. storočia. Paradoxom je, že dnes sú tieto historizujúce kópie prototypových chicagských mrakodrapov možno už len trpaslíkmi v porovnaní so súčasnou sústredenou výstavbou mrakodrapov v moskovskom medzinárodnom „City of Capitals“. Súčasný mrakodrap Moskva má 301,6 metrov a ďalší (možno už dokončený) Mercury City Tower so svojimi 322 metrami pokorí aj 310 metrov vysoký, nedávno dokončený londýnsky Shard, teraz najvyšší v Európe. Ale len dočasne, lebo budúca moskovská Federation Tower s výškou 360 metrov nakoniec získa pre Rusko prestížny európsky rekord v držaní výšky svetovo všeobecne osvojeného vynálezu kultúry Nového sveta, amerického štandardného mrakodrapu. Ale mechanický prenos tejto kultúry Nového sveta do kultúry kompaktných miest Európy nebol celkom bezproblémový. Pre celý kultúrny svet bola poučná búrlivá diskusia vo Francúzsku, prebiehajúca počas stavby jedného z prvých európskych mrako- 64 a u nás? Postaviť výškovú budovu, podobnú mrakodrapu, to zrejme inšpiračne zapôsobilo už pred druhou svetovou vojnou aj v bývalej Československej republike, a nielen na zlínskeho továrnika Tomáša Baťu, ale aj pána Rudolfa Manderlu v Bratislave, majiteľa poprednej bratislavskej mäsiarskej firmy rodiny Manderlovcov. T. Baťa dal postaviť do výšky administratívnu budovu na efektívne riadenie svojho podniku v Zlíne. Sám mal svoju kanceláriu vo výťahu, aby sa nestrácal čas dochádzkou za ním. K tomu, s kým chcel osobne hovoriť, prišiel výťahom a pretože súčasne zaviedol veľkopriestorové kancelárie, bežné vtedy už Spojených štátoch, jednoducho a efektívne kontroloval činnosť administratívneho personálu. Jeho architekt Vladimír Karfík situoval budovu na okraji novovybudovaného viacpodlažného centra bývalého malomesta. Jeho „mrakodrap“, ako ho verejnosť obratom označila, logicky dominuje vytvorenému priestoru centra, vybaveného obchodným domom, budovou veľkého kina a viacposchodovým hotelom. Zeleň s ďalšími budovami spojila novú architektonickú kompozíciu centra s pôvodným námestím bývalého malomesta. Vznikol tak uznávaný klenot československej medzivojnovej architektúry. Stavbu bratislavského predvojnového „mrakodrapu“ si pán R. Manderla, napriek nesúhlasom, „pretlačil“ nad svojím mäsiarstvom a údenárstvom na hranici kompaktnej zástavby historického centra mesta. Táto budova tam dodnes nelogicky vyčnieva a škodí nielen doprave a prostrediu, ale aj sama sebe, ako reprezentantovi schopností československej medzivojnovej architektúry. Pre súčasnosť je mementom možných následkov laxných prístupov k historickému dedičstvu, či nedodržania územnoplánovacej dokumentácie. Po druhej svetovej vojne sa na Slovensku v rámci výstavby sídlisk postavilo množstvo obytných jedenásťpodlažných domov označovaných ako výškové či bodové. Výnimočnú pozornosť vyvolala v sedemdesiatych rokoch odvážna veľkopanelová rámová konštrukcia typu BA prof. Jozefa Harvančíka, ktorý na systéme spolupracoval s architektom Vl. Karfíkom. Výšku takýchto „vyčnievajúcich“ budov a vôbec výškových objektov by mal optimalizovať územný plán rozvoja mesta či mestskej zóny. sú však prípady, keď menšie či väčšie mesto nemá rozpracované územné plány, najmä svojich zón... Dlho sa u nás podceňoval význam územnoplánovacej dokumentácie a iste existujú aj miesta, kde zatiaľ chýba, alebo by potrebovala aktuálnu revíziu. Dnes máme dosť architektov, schopných takú dokumentáciu spracovať, obhájiť, či oponovať varianty riešení. Fakulta architektúry v Bratislave oslávila svojich šesťdesiat rokov a architektúru je dnes možné študovať aj v Košiciach. Aj fakulty disponujú projektovými kapacitami. Predpoklady na získanie kvalitnej dokumentácie a kvalitných riešení teda sú, výhovorky nemajú reálne opodstatnenie. Okrem toho naša kultúrna verejnosť si uvedomuje, že hodnota histórie sa nedá ani vyčísliť, ani kúpiť a už iste vie, že umiestniť novú, nebodaj výškovú budovu do blízkosti, alebo priam do organizmu našich stáročiami formovaných historických sídiel je vždy rizikom. Všeobecný záujem o tvorbu a ochranu prostredia sa našťastie zvýšil. Nepredpokladám, že by verejnosti dnes uniklo, keby sa niečo problematického, prebiehajúce mimo zákonného procesu niekde pripravovalo alebo uskutočňovalo. Táto skutočnosť iste prispeje a vynúti si zavedenie poriadku do tejto oblasti. Kategória prestížnych ikonických mrakodrapov s 500-metrovou výškou sa zdá neskutočná. Kde vlastne sú? Táto kategória vznikla po objavení svetového rekordmana, už spomínaný 826-metrový supermrakodrap Burdž Khalífa v Dubaji, v Spojených arabských emirátoch. Nešťastné newyorské dvojičky World Trade Centra, zničené teroristami 11. septembra 2003, merali 415 metrov a na dlhý čas sa stali nielen ikonou hospodárskeho úspechu, ale aj medzinárodnou porovnávajúcou výškou pre všetkých, ktorí vo svete úspešných chceli vyniknúť. Vyzeralo to tak, že dvojičky ukončili dovtedy výhradne vnútroštátny súboj v Spojených štátoch o najvyššiu budovu krajiny, ale tým aj sveta. Konkurenti sa však objavili v juhovýchodnej Ázii. Malajské dvojičky Petronas Towers v Kuale Lumpur dosiahli výšku 452 metrov, šanghajské World Finance Center v Číne 492 metrov, tajvanský Taipei 1001 v Číne výšku 509 metrov a v tomto roku dokončený Shanghai Tower, opäť v Číne, 632 metrov. Takže pre Spojené štáty z rôznych hľadísk iste významná a konštrukčne super bezpečná v New Yorku dokončievaná 541-metrová Freedom Tower, symbol náhrady za zničené nešťastné dvojičky World Trade Centra, je už prekonaná. Ako istý paradox sa javí, že budovy mrakodrapov tejto kategórie ako typy budov toho už vo všeobecnosti principiálne veľa neprinášajú. Zdedené problémy bezpečnosti a prevádzky prirodzene znásobené zostali a zdá sa, že sa zatiaľ celkom nevyčerpali možnosti ziskov energií v týchto budovách. Stavebno-technicky sú však určite priam manifestáciami perfektnosti zvládnutia realizácií a ich technického progresu. V tomto smere sú pre budúcnosť veľkým prínosom. Z tohto pohľadu sa aj hlasy kritiky na komplexy prestíže a márnivosti zbohatlíkov, či režimov, ktoré iniciovali ich realizáciu, nejavia ako celkom oprávnené.
  • 66. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o Slovenské stavebníctvo klesá už piaty rok, pri porovnaní tohtoročných výkonov z januára až septembra tohto roku sa sektor oproti roku 2008 prepadol o 33,2 percenta. Ako však ukazujú najnovšie údaje, táto situácia by sa mala začať meniť. Vláda pripravila nové stavebné zákazky, vďaka ktorým by sa veľké firmy mohli začať opäť sústreďovať viac na veľké projekty a nezaujímali by sa o menšie zákazky, o ktoré mali v minulosti záujem predovšetkým malé a stredné spoločnosti. stavebné firmy na slovensku by sa opäť mohli nadýchnuť... vďaka novým štátnym zákazkám Aspoň tak to vyplynulo zo Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva, ktoré sa uskutočnilo 2. decembra v Bratislave za účasti popredných predstaviteľov ščtátu, najväčších stavebných spoločností, developerov a projektových firiem a venovalo sa kľúčovým témam sektora – výhľadu zákaziek pre stavebnú sezónu 2014, aktuálnemu prostrediu na trhu, cenám stavrebných prác a systému obstarávania. Slovenské stavebné spoločnosti očakávajú, že v budúcom roku by sa výkon ich sektoru mal po predchádzajúcich piatich rokoch konzistentných poklesov už začať stabilizovať. Podľa najnovšej kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q4/2013 očakávajú riaditelia týchto firiem v budúcom roku stabilizáciu a veľmi mierny rast výkonu sektora o 1,3 percenta. Problémy a prepad objemu práce od roku 2008 sa dotkli aj projektových spoločností. I tie však teraz očakávajú blížiacu sa stabilizáciu výkonu svojho sektoru (nepatrný rast o 0,7 percenta). Táto stabilizácia by mala postupne prejsť do pozvoľného rastu v roku 2015. Zhodujú sa na tom riaditelia firiem v oboch segmentoch – riaditelia stavebných firiem očakávajú v roku 2015 rast stavebných výkonov o 3,4 percenta, predstavitelia projektových firiem o 2,9 percenta. Stabilizácia a následný pozvoľný rast by sa mal tiež prejaviť na mierne lepšom vývoji tržieb stavebných (rast o 1,9 % v 2014, v 2015 o 3,3 %) i projektových spoločností (v 2014 o 2,0 %, v 2015 o 4,3 %). I napriek tomu, že vyťaženosť stavebných spoločností každý kvartál pomaly stúpa (no- vember 78 percent, september 75 percent, jún 69 percent), stavbári a projektanti zápasia s nadbytkom kapacít, ktoré sa stále neprispôsobili poklesu dopytu. Nedostatok zákaziek a ich menší objem než v minulosti viedol k prepúšťaniu a znižovaniu kapacít v troch zo štyroch stavebných firiem. Najviac sa to dotklo robotníckych profesií. Naviac celá tretina firiem očakáva, že v tomto trende bude musieť ešte v budúcom roku pokračovať. Situácia v sektore projektových firiem je podobná, plných 22 % kapacít je bez využitia a väčšina spoločností očakáva, že interné reštrukturalizácie nepomôžu a 14 % firiem bude musieť trh celkom opustiť. I napriek týmto negatívnym zisteniam sú stále profesie, na ktoré nemôžu stavebné firmy nájsť dostatočne vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Ďalším z problémov, ktorý trápi trh a priamo vyplýva z vysokého objemu nadbytočných kapacít na trhu, sú zhoršujúce sa ceny projektových prác. Tie sa od roku 2008 prepadli až o 31 percent. Približne každá piata projektová spoločnosť (22 %) je naviac ochotná prijať zákazku i s nulovou alebo zápornou maržou, čo len zvyšuje boj o prežitie medzi jednotlivými kanceláriami. Nízke ceny sa tiež prejavujú na kvalite spracovávaných projektových dokumentácií – až jedna z troch projektových spoločností (36 %) potvrdzuje, že nie je schopná zaistiť predchádzajúcu kvalitu svojich prác a s ohľadom na nízke realizačné ceny kvalitu svojich prác znižuje. Situácia v oblasti stavebných spoločností a tržného prostredia je tiež náročná. Ako ukazujú závery Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva 2013/H2, ktoré sa konalo v Bratislave 2. decembra, až štvrtina firiem potvrdzuje (25 %), že realizuje stavby pod hranicou bezpečnej ceny a 67 % stavebných spoločností je pri svojich realizáciách na hranici bezpečnej ceny. Štyri z desiatich firiem potvrdili, že v porovnaní s rokom 2008 niektoré svoje aktivity radšej outsourcujú (najímajú na ne subdodávateľov), než aby si držali vlastných zamestnancov, ktorých nebudú schopní stopercentne využiť a vyťažiť, vlastnými silami uskutočnia len mierne nadpolovičnú väčšinu práce (55 percent). Ich riaditelia chcú v budúcom roku investovať do svojho ďalšieho rozvoja. Čiastky, ktoré majú na investície pripravené, budú o pätinu nižšie ako v roku 2008. Keďže je stavebníctvo jedným z významných sektorov ekonomiky, bude mať menší rozpočet dôležitý vplyv i na ďalšie firmy, ktoré im dodávajú produkty alebo poskytujú služby. I napriek veľkému tlaku na znižovanie nákladov, svoju efektivitu merajú len dve z troch stavebných firiem, predovšetkým sa jedná o veľké spoločnosti (92 percent). Medzi malými a strednými je podiel citeľne nižší, a to len 56 percent. Prejav ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Jána Počiatka. Ako teda ukazujú závery, i napriek mierne sa zlepšujúcim vyhliadkam čo sa týka vývoja objemu stavebných i projektových prác v budúcich dvoch rokoch na Slovensku, bude ešte nutná konsolidácia trhu, ktorá povedie k riešeniu niektorých praktík (dumpingové ceny, zhoršená kvalita atď.), ktoré sú v dlhodobom horizonte – dúfajme – neudržateľné. Ing. Jiří Vacek, Ph.D., MIM Riaditeľ spoločnosti CEEC Research 65
  • 67. s l o V e N s K É s t a V e b N Í C t V o Od začiatku krízy sa ceny projektových prác znížili takmer až o tretinu. Je to výsledok prepadu dopytu a aktuálneho previsu ponuky kapacít projektových spoločností. V dôsledku nízkych cien až každá tretia spoločnosť potvrdzuje zhoršenie kvality realizovaných projektov. V budúcom roku by mohlo dôjsť k prvej stabilizácii objemu projektových prác, prvý viditeľnejší rast sa ale očakáva až od roku 2015. Vyplýva to z najnovšej štúdie slovenských projektových spoločností 2013 analytickej spoločnosti cEEc Research. Kríza síce zlacnila projekty, ale zhoršila ich kvalitu Banská Bystrica CeNY ProJeKtoV V PosledNýCH PIatICH roKoCH KleslI taKmer o tretINu (31 PerCeNt) Niekoľko rokov trvajúce problémy stavebného trhu sa odrazili aj v sektore projektových prác, predovšetkým v prepade objemu zákaziek pre projektové firmy a aj v znížení cien, za ktoré firmy projekty spracúvajú. „Cenníky projektových a inžinierskych prác, honorárové poriadky komory architektov atď., ktoré boli kedysi objektívne akceptované, dnes neplatia. Ceny sa často pohybujú hlboko pod niekdajším minimom. Ak by sme porovnali ceny rovnakých služieb u nás a v zahraničí, výsledkom je, že na Slovensku sa projektuje za pätinu ceny, ktorá je bežná v štátoch EÚ na západ od našich hraníc, resp. v prípade Anglicka a Švajčiarska za desatinu ceny,“ komentuje súčasnú situáciu Slavomír Podmanický, generálny riaditeľ, REMING CONSULT, a. s. NÍZKe CeNY maJú už VIdIteľNý VPlYV I Na KValItu odVedeNeJ PrÁCe, aKo PotVrdZuJe časť fIrIem Každý tretí riaditeľ projektovej spoločnosti (36 percent) uvádza, že za peniaze, ktoré v súčasnosti investor za projekt platí, nie sú schopní ponúknuť rovnako kvalitné projekty, ako realizovala ich firma predtým. „Problémom sú najmä nízke ceny, ktoré vyplývajú zo 66 značnej prevahy ponuky nad dopytom. Určite to súvisí aj s kvalitou. Tak ako aj pri iných ľudských činnostiach platí, že nemožno donekonečna znižovať ceny a predstavovať si, že kvalita sa zachová,“ opisuje aktuálnu situáciu na trhu Peter Gemeran, konateľ – riaditeľ, Hydrocoop, spol. s r.o. To isté potvrdzuje aj Branislav Bačo, business manager, Ruukki Slovakia: „Z pohľadu výrobcov stavebných materiálov môžem konštatovať, že sa s týmto problémom stretávame denne. Projekty nie sú dotiahnuté do detailov. Chýba im koncepcia a znalosť použitia moderných materiálov. Samozrejme je jasné, že za málo peňazí – málo muziky. Nehovoriac o nedostatočnom čase na projekciu a prípravu. Následne sa snažíme situáciu zachrániť, ale vo fáze objednávania materiálov je často neskoro.“ Prijímanie zákaziek s nulovou alebo i zápornou maržou potvrdzuje každá približne piata projektová firma (22 %). Náklady na projekt pritom tvoria spravidla tri až päť percent hodnoty stavby, teda v celkovom rozpočte stavby veľmi malý objem nákladovej kapitoly. Šetriť na ňom môže mať však závažné negatívne dôsledky na následnú realizačnú fázu. Možné vplyvy vymenúva predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko: „Kvôli fetišu jediného výberového kritéria – najnižšej cenovej ponuky, zlacňovaniu v čase krízy – sa stala bežnou potreba opravovať nekvalitné stavby ešte pred kolaudáciu. Ešte horšie sú však prípady totál- neho zlyhania stavieb s následkami strát na ľudských životoch.“ Vysoký tlak na cenu je daný predovšetkým výrazným previsom aktuálnej ponuky projektových kapacít nad aktuálnym objemom zákaziek. Až 22 percent kapacít na trhu je v súčasnosti nevyužitých, a preto i väčšina firiem (70 percent) očakáva, že časť projekčných kancelárií trh ešte opustí. „Obrazne by sa dalo povedať, že okolo už päť rokov vysychajúceho rybníka stále sedí príliš mnoho rybárov a časť z nich súčasnú situáciu už dlho nevydrží,“ komentuje situáciu Jiří Vacek, riaditeľ analytickej spoločnosti CEEC Research. A tento pohľad potvrdzujú i predstavitelia projektových a architektonických firiem. „Stále je tu nepomer, počet projekčných kancelárií je väčší ako objem dopytu po projekčných prácach. Myslím si, že o krachu niektorých projekčných firiem ešte budeme počuť,“ dodáva Marian Kusý, riaditeľ Tebodin SK, ale i architekt Ivan Kubík. „Nadnesene sa dá povedať, že dobre už bolo. Mnohí architekti v sebazáchove zatvárajú ateliéry, keď majú ešte z čoho žiť z minula, alebo menia charakter svojho podnikania. Často je to veľká škoda, lebo sú to aj kvalitní jednotlivci. A krachy ďalších ešte len čakajú, pretože ten krajec chleba, ktorý trh ponúka (ak vôbec ponúka), je čoraz menší, a boj je čoraz tvrdší, takže bude redukcia. Kto toto prežije, tak prežije už všetko.“ V budúCom roKu bY Podľa rIadIteľoV ProJeKtoVýCH fIrIem moHlo dôJsť K PrVeJ stabIlIZÁCII seKtora, t. J. K ZastaVeNIu PrePadu obJemu PrÁC Ten by mal zostať takmer na úrovni tohto roku (veľmi mierny rast o 0,7 percenta). Časť kapacít, ktoré sú aktuálne nevyužité, bude teda i v budúcom roku stále ťažko hľadať svoje uplatnenie. Väčší nárast objemu práce sa očakáva až v roku 2015, keď by sektor podľa predstaviteľov firiem mal začať citeľnejšie rásť, a to o 2,9 percenta. „Predpokladám, že sa v roku 2014 zastaví prepad trhu a nastane konsolidácia trhu. Je to jeden z prvých pozitívnych predpokladov za posledné roky. Napriek tomu si myslím, že sa konkurenčný boj jednotlivých subjektov na trhu ešte vyhrotí, keďže veľa firiem po dlhom ťažkom období balansuje na hranici prežitia,“ komentuje výsledky analýzy Michal Fickuliak marketingový riaditeľ SGCP, divízia Weber.
  • 68. K V a r t Á l N a a N a l ý Z a s l o V e N s K É H o s t a V e b N Í C t V a Rok 2014 by mal byť podľa mierne nadpolovičnej väčšiny riaditeľov stavebných spoločností koncom krízy a prvým rokom stabilizácie slovenského stavebníctva. Najoptimistickejší sú riaditelia spoločností z inžinierskeho staviteľstva. Ďalší rast očakávajú predstavitelia firiem aj v roku 2015. stavebníctvo oproti roku 2008 pokleslo až o 33,2 % Stavebná produkcia za prvých deväť mesiacov tohto roka klesla oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 8,1 %. Z pohľadu stavebného zamerania vykázalo pozemné staviteľstvo pokles o 10,3 % a inžinierske pokleslo o 2,3 %. Najnovšie údaje Slovenského štatistického úradu naznačujú, že inžinierske staviteľstvo začalo v posledných troch mesiacoch rásť, jednako však treba vychádzať z nízkej porovnávacej základne roka 2012 vďaka veľkému prepadu v minulom roku (až o 25,5 %). Pozemné staviteľstvo konštantne klesá. Objem prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií sa znížil až o 13,9 %. Stavebné práce na opravách a údržbe naopak vzrástli o 10,3 %. V porovnaní s prvými deviatimi mesiacmi posledného roka rastu (2008) sektor prepadol až o 33,2 %. Prognózy riaditeľov firiem poukazujú na to, že rok 2014 by mal byť prvým rokom stabilizácie sektora Aký bude ďalší vývoj sektora a čo nás čaká podľa predstaviteľov stavebných firiem? Výsledky najnovšieho výskumu, ktorý CEEC Research realizoval medzi generálnymi riaditeľmi a členmi predstavenstva stavebných spoločností naznačujú, že budúci rok by mal byť prvým rokom stabilizácie slovenského stavebníctva. Aktuálne prognózy vývoja sektora na rok 2014 poukazujú na veľmi mierny rast (o 1,3 percenta), čo je zlepšenie oproti septembrovým prognózam, ktoré poukazovali na ešte stále mierne zníženie výkonu sektora (o 1,6 percenta). Rast sektora v roku 2014 očakáva tesná nadpolovičná väčšina riaditeľov stavebných spoločností (53 %), pred tromi mesiacmi išlo o menší podiel (43 %). Prognózy riaditeľov sú zhrnuté v priloženom grafe. Slovenskému stavebníctvu aktuálne stále chýba dostatok zákaziek. Ako však ukazujú najnovšie výsledky nášho výskumu, v budúcom roku by sa to už malo zmeniť, a to hlavne vďaka v súčasnosti súťaženým veľkým verejným zákazkám na dopravnú infraštruktúru. Pozemné staviteľstvo svoje „lepšie zajtrajšky“ však stále ešte hľadá. Jiří Vacek riaditeľ, CEEC Research, s. r. o. Dopad finančnej a dlhovej krízy na slovenské stavebníctvo v roku 2013 pokračoval, pričom intenzita poklesu sa od mája postupne zmierňovala. Rast objemov stavebnej produkcie realizovaných v rámci inžinierskych stavieb už tretí mesiac v rade naznačuje určité prvky zlepšenia vývoja stavebných aktivít tohto segmentu. Napriek priaznivému posunu vo vývoji celkovej nálady v stavebníctve, ako aj pomerne výraznému zlepšeniu hodnotení úrovne súčasného dopytu, až tri pätiny stavebných podnikov považuje dopyt v sektore stále za nedostatočný. Dagmar Blahová riaditeľka Odboru štatistiky stavebníctva, obchodu a služieb, Štatistický úrad SR Môžeme očakávať, že rok 2014 by mal pre slovenské stavebníctvo priniesť pozítívne zmeny a mal by nastať pozitívny vývoj. Predpokladom k tomu je spustenie veľkých dopravných stavieb, pričom sa v tomto roku dokončili verejné súťaže a v budúcom roku sa začne ich realizácia, ktorá môže pomôcť slovenskému stavebníctvu. Martin Buňák výkonný riaditeľ, VÁHOSTAV-SK, a. s. Prognózy veľkých spoločností v porovnaní so strednými / malými spoločnosťami Pohľad optikou veľkých alebo stredných/malých spoločností poukazuje na zlepšenie prognóz v oboch segmentoch. V segmente veľkých firiem naznačuje aktuálny vážený priemer rast stavebníctva v budúcom roku o 1,7 percenta (v septembri sa predpovedal pokles o 0,6 %). Podiel spoločností očakávajúcich rast je vyšší ako v minulom prieskume: pre rok 2014 očakáva rast sektora sedem veľkých spoločností z desiatich (67 %, v septembri 55 %). V segmente stredných/malých firiem dosahuje podiel spoločností očakávajúcich zvýšenie výkonu 49 percent (v septembri 40 %). Vážený priemer očakávaní týchto stredne veľkých/malých firiem naznačuje pre rok 2014 rast o 1,2 percenta (v septembri pokles o 1,8 %). Zlepšenie výkonnosti slovenskej ekonomiky v r. 2014 je podmienené stabilizáciou stavebníctva. Externé predpoklady na to budú, predovšetkým súbeh zdrojov zo starého a nového programovacieho obdobia. Pokiaľ sa poučíme z opakujúcich sa chýb vo verejnom obstarávaní, zlepší sa aj úspešnosť tendrov. Pre rok 2014 som preto miernym optimistom a očakávam stabilizáciu. Pavol Kováčik predseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s. Košice Neočakávam, že by stavebná produkcia na Slovensku v roku 2014 stúpla. Predpokladám, že by sa mala stabilizovať a nezaznamenať už dramatické poklesy minulých rokov. Mierny nárast predpokladám až v roku 2015. Miroslav Zobaník generálny riaditeľ, Metrostav SK, a. s. 68
  • 69. K V a r t Á l N a a N a l ý Z a s l o V e N s K É H o s t a V e b N Í C t V a V ostatných rokoch došlo k takému hlbokému prepadu slovenského stavebníctva, že jeho stabilizácia nemôže byť otázkou budúceho roku. Pre stabilizáciu stavebných firiem bude do budúcna dôležitý nielen objem zákaziek, ale aj nové podmienky, ktoré nebudú vychádzať z dampingových cien, resp. ani z jednostranne nadiktovaných platobných podmienok. Súčasná prax je taká, že ak subdodávatelia stavebných prác či stavebných materiálov chcú prácu, musia prijať riziko, často na úrovni hazardu, vyplývajúce z toho, že niekoľko mesiacov financujú stavbu, na ktorej sa zúčastňujú, z vlastných nákladov. K týmto zmenám musí dôjsť hlavne pri stavbách dopravnej infraštruktúry. Preto, zjednodušene povedané, ceny stavebných materiálov a služieb musia byť korektné a hlavne sa musí konečne začať aj seriózne platiť. Anton Barcík predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Považská cementáreň, a. s. Prognózy firem z pozemného staviteľstva Ak sa na túto oblasť pozrieme z hľadiska spoločností zaoberajúcich sa pozemným alebo inžinierskym staviteľstvom, riaditelia spoločností zo segmentu pozemného staviteľstva pomerne výrazne zlepšili svoje očakávania v súvislosti s vývojom slovenského stavebníctva v roku 2014. Mierne nadpolovičná väčšina z nich očakáva rast (51 %, v septembri 41 %) a priemer ich prognóz v súvislosti s vývojom stavebníctva na rok 2014 poukazuje na rast sektora o 0,4 percenta (v septembri pokles o 2,4 %). ŠFRB má na rok 2014 v rozpočte vyčlenených 163 miliónov na podpory formou úveru na obstaranie nájomných bytov, bytov do vlastníctva pre fyzické osoby, obnovu bytových domov a zariadení sociálnych služieb. Tento rozpočet je porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, keď bolo slovenské stavebníctvo v hlbokej recesii. Veľmi zaujímavý objem finančných prostriedkov by mal mať ŠFRB od roku 2015, kedy už pravdepodobne bude môcť čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ v rámci nového programového obdobia. Podľa predbežných rokovaní by mal byť rozpočet ŠFRB navýšený z prostriedkov EÚ o niekoľko 100 mil. eur, čo by znamenalo významnú podporu predovšetkým v dvoch oblastiach, a to je zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov (zatepľovanie) a výstaba nájomných bytov. Dana Pištová riaditeľka, Štátny fond rozvoja bývania Predpokladám mierny rast na budúci rok a v roku 2015 ten rast by mohol byť už v celku dynamický. Predpokladom je trend postupu výstavby autostrád, ako aj ďalších veľkých verejných investícií, napr. do rozvoja železníc SR, napokon aj nové programové obdobie EÚ a prístup k fondom vo zvýšenej miere skýtajú záruky na rast. Bude len na nás, ako budeme vedieť koncentrovať úsilie na kontinuálne získavanie prostriedkov z EÚ, keďže domáce rozpočtové možnosti sú dosť obmedzené. Gábor Zászlós predseda predstavenstva, TriGranit Development Slovakia, s. r. o. Som presvedčený, že budúci rok bude rokom rastu stavebného trhu na Slovensku. Očakávam, že sa situácia začne pomaly stabilizovať a stavebné spoločnosti sa začnú dostávať z existenčných problémov v ktorých sa nachádzajú dnes. Jozef Hric generálny riaditeľ, TuCon, a. s. Prognózy firiem z inžinierskeho staviteľstva Najoptimistickejšie sú vo svojom výhľade spoločnosti zo segmentu inžinierskeho staviteľstva, ktoré očakávajú zadanie hlavne veľkých štátnych zákaziek. Priemer odpovedí riaditeľov týchto spoločností poukazuje na rast celého sektora o 3,6 percenta (v septembri o 0,2 %). Rast sektora v roku 2014 očakáva takmer šesť z desiatich riaditeľov týchto firiem (58 %, v septembri 47 %). Pre rast slovenského stavebníctva majú zásadný význam investície do dopravnej infraštruktúry. Preto očakávam, že pokiaľ NDS dokončí výberové konania a vyberie zhotoviteľov v rozbehnutých tendroch, táto skutočnosť bude mať zásadný vplyv pre oživenie sektora. Robert Šinály generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva, EUROVIA SK, a. s. Úrad pre verejné obstarávanie ukončil v septembri a októbri roku 2013 konania o námietkach v súťažiach na výstavbu dvoch úsekov diaľnice D1 a jedného úseku diaľnice D3, ide o nasledujúce diaľničné úseky: diaľnica D1 Hubová – Ivachnová, diaľnica D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala a diaľnica D3 Žilina (Strážov) – Žilina (Brodno). Zároveň boli ukončené konania o námietkach v súťažiach na výstavbu troch úsekov rýchlostnej cesty: R2 Ruskovce – Pravotice, R2 Zvolen východ – Pstruša a tretí úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň. Rovnako bolo ukončené konanie o námietkach v súťaži na výstavbu úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, v tejto veci však rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Zita Táborská predsedníčka, Úrad pre verejné obstarávanie 69
  • 70. K V a r t Á l N a a N a l ý Z a s l o V e N s K É H o s t a V e b N Í C t V a Stabilizáciu slovenského stavebníctva môže Národná diaľničná spoločnosť ovplyvniť len do určitej miery. NDS si svoju úlohu novými stavebnými zákazkami plní. Úspech stavebníctva viažuceho sa na diaľnice je preto v rukách stavebných firiem. Milan Gajdoš generálny riaditeľ, Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Svoju efektivitu merajú len dve tretiny slovenských stavebných firiem. Väčšina firiem potvrdzuje zníženie stavu svojich zamestnancov oproti roku 2008. tretina firiem súčasne potvrdzuje, že v budúcom roku plánuje ďalšiu redukciu personálnych nákladov. V aktuálnom prieskume sme s riaditeľmi stavebných spoločností takisto diskutovali o tom, aký vplyv mala kríza na správanie ich spoločnosti a čo kríza prípadne zmenila. Ďalej sme diskutovali o tom, či merajú efektivitu a produktivitu svojich výkonov, t. j. či vedia, v akej kondícii sa ich spoločnosť nachádza, alebo akým spôsobom realizovali úspory v priebehu ostatných piatich rokov. Prípadne tiež, či investujú do zlepšenia svojej konkurencieschopnosti tak, aby zaistili dobrú budúcu perspektívu svojej firmy. svoju efektivitu merajú len dve tretiny stavebných firiem Ako naznačujú výsledky, svoju efektivitu merajú len dve tretiny stavebných spoločností (65 %). Z pohľadu úrovne podrobností merajú svoju efektivitu firmy buď len na úrovni firmy ako celku (napr. medziročným porovnaním vývoja obratu a zisku, prípadne výkonu na zamestnanca, ďalej vývojom jednotlivých typov marží, cost/income ratio, vyťažením mechanizácie, dodržiavaním stanoveného rozpočtu atď.), alebo druhá časť firiem, ktoré merajú svoju efektivitu až na úroveň jednotlivých stavieb (ziskovosť stavby, dodržanie rozpočtu, dodržanie času naplánovaného na realizáciu atď.). Celá tretina firiem však efektivitu svojich výkonov nesleduje. Dôvodom je podľa nich prílišná náročnosť prípravy takých ukazovateľov, nedostupnosť alebo neobjektivita niektorých údajov alebo to podľa ich slov nie je potrebné. Dôslednému sledovaniu efektivity a výkonu sme sa začali venovať ešte pred príchodom krízy, donútilo nás k tomu pôsobenie na zahraničných trhoch, kde nebolo jednoduché sa presadiť. To nám výrazne pomohlo v zotrvaní v takej silnej konkurencii, ako je v štátoch západnej a severnej Európy. Napriek tomu si myslím, že to ešte mnohým spoločnostiam na našom trhu chýba. Jozef Hric generálny riaditeľ, TuCon, a. s. efektivitu merajú takmer všetky veľké spoločnosti Situácia je odlišná hlavne v segmentoch v závislosti od veľkosti. Svoju efektivitu merajú takmer všetky veľké firmy (potvrdzuje 92 % respondentov), a to spravidla až na úroveň jednotlivých stavieb. Malé/stredné firmy sa na meranie efektivity zameriavajú podstatne menej, potvrdzuje len takmer každá druhá firma (56 %). V segmentoch podľa zamerania nie sú také rozdiely a odpovede sa pohybujú okolo celkového priemeru. Dlhodobo sa zameriavame na efektivitu všetkých našich procesov – nielen výrobných, ale i všetkých podporných procesov. V tomto procese spolupracujeme naprieč celou Skanska i v ostatných krajinách. Je nám jasné, že len kvalitné a efektívne procesy nám umožnia fungovať v týchto časoch. Magdaléna Dobišová generálna riaditeľka, Skanska SK, a. s. Meranie efektívnosti a benchmarking je pre nás jednou z priorít. Akékoľvek cesty k hľadaniu možností zvýšenia efektívnosti sú myslím dnes dôležitejšie, než kedykoľvek predtým. A zďaleka tým nemyslím „len“ úsporu nákladov. Pavol Kováčik predseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s., Košice Kríza prinútila všetky spoločnosti k vyššej efektivite, PSJ Hydrotranzit nevynímajúc. V roku 2012 sme pri ½ zamestnanosti dosiahli 90 % obratu 2011, ale 3-násobok zisku. Juraj Kotúč generálny riaditeľ, PSJ Hydrotranzit, a. s. V rámci koncernu máme nastavené kritériá efektivity, ktoré su platné bez ohľadu na krízu. Robert Šinály generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva, EUROVIA SK, a. s. 70
  • 71. š t ú d I a s l o V e N s K ý C H P r o J e K t o V ý C H s P o l o č N o s t Í Rok 2014 podľa riaditeľov projektových spoločností prinesie po predchádzajúcich rokoch krízy prvú stabilizáciu sektora projektových prác. táto stabilizácia by mala v roku 2015 pokračovať veľmi miernym rastom. Mierne lepší vývoj sektora očakávajú najmä riaditelia firiem zameraných na projekty pre pozemné staviteľstvo. sektor projektových prác prešiel v priebehu posledných piatich rokov turbulentným obdobím Sektor projektových a architektonických prác prechádza krízou, rovnako ako celé slovenské stavebníctvo. Kríza tento sektor navyše zasiahla ešte skôr ako samotné stavebné firmy vďaka tomu, že prepad dopytu investorov po stavebných realizáciách sa v prípade projektových kancelárií objavil v podstate okamžite, zatiaľ čo realizačné – stavebné firmy ešte v úvode krízy stále mali možnosť aspoň pracovať na už pripravených projektoch a takisto zásoba ich zákaziek aj vzhľadom na ich dlhodobejšiu povahu im dávala do istej miery o niečo väčší priestor, aby mohli na nástup krízy lepšie reagovať. Posledných päť rokov znamenalo pre sektor projektových prác výrazné zmeny trhového prostredia, na ktoré množstvo firiem nebolo pripravených – rýchly úbytok zákaziek, vzhľadom na pretlak na strane ponuky, t. j. vysoký počet firiem, došlo aj k prepadu realizačných cien, v niektorých prípadoch aj k zhoršovaniu kvality projektových prác a takisto k porušeniu predchádzajúcej stabilnej segmentácie trhu a špecializácie firiem. Sektor projektových prác prešiel intenzívnou krízou. Aktuálny výhľad už ukazuje na možnú stabilizáciu, ale trh sa stále bude musieť vysporadúvať s následkami krízy, ktoré budú viditeľné ešte niekoľko rokov. Menovite napríklad nízke ceny, na ktoré si investori zvykli a nebudú sa ich chcieť tak ľahko vzdať. Na druhú stranu však kríza taktiež pomohla zvýšiť efektivitu a produktivitu firiem. Jiří Vacek riaditeľ, CEEC Research, s. r. o. Sektor projektových prác na Slovensku má určite za sebou ťažké roky recesie, nedostatok zákaziek, inváziu zahraničných firiem, nedocenenie kvality a schopností domácich firiem a znižovanie cien až na dampingovú úroveň. Slavomír Podmanický generálny riaditeľ, REMING CONSULT, a. s. Hovorí sa, že keď architekti do noci svietia, bude dobre, lebo sa pripravujú akcie, ktoré sa kaskádovito rozrastajú – nabaľujú na seba veľa ďalších profesií. Teraz nie že sa nesvieti, ale mnohí nemajú čo robiť ani cez deň. To dno je oveľa hlbšie, ako sme si mysleli, a niektorí nie že sa odrazia od dna, ale v ňom uviaznu. Myslím si, že nastane proces určitej bezradnosti. Banky nechcú financovať, investori už minuli všetky peniaze, nové nie sú; a architekti sa podieľajú na prípravách nejakých vízií uskutočniteľnosti, feasibility study, ktoré sú často najcennejšie, ale nie sú zaplatené. Takže sektor projektových prác sa ocitne v ešte väčšej kríze ako momentálne je. Ivan Kubík architekt Predikcie riaditeľov firiem ukazujú, že rok 2014 bude v znamení stabilizácie objemu realizovaných prác Čo bude nasledovať a aký ďalší vývoj môžeme očakávať? Bude rok 2013 už posledným rokom krízy na trhu projektových prác, alebo bude negatívny trend pokračovať? Výsledky najnovšieho výskumu, ktorý CEEC Research realizoval s vedúcimi predstaviteľmi projektových spoločností, ukazujú, že podľa riaditeľov projektových firiem by rok 2014 mohol byť prvým rokom stabilizácie tohto sektora slovenskej ekonomiky. Aktuálne očakáva pre budúci rok rast výkonu v oblasti projektových prác mierne nadpolovičná väčšina spoločností (52 percent). Celkový priemer odpovedí všetkých predstaviteľov firiem ukazuje na potenciálny veľmi mierny rast o 0,7 %. Isté rozdiely v predikciách sú však zjavné, pokiaľ sa na túto oblasť pozrieme z hľadiska spoločností zaoberajúcich sa prípravou projektov pre pozemné alebo inžinierske staviteľstvo. Súčasný stav by som mohol nazvať ako ustálený a horšie by to už nemalo byť. Základom pre úspech projekčných kancelárií bude znormalizovať ceny, aby sa pod istú hranicu už nemohli dostať, napríklad formou nejakej legislatívnej úpravy alebo cenníkov (ktoré sa žiaľ v súčasnosti nerešpektujú), strážiť si tieto hranice a ponúknuť klientom niečo navyše formou vysokej kvality, dodatočných služieb, garancií a pod. Marian Kusý office director, Tebodin SK, s. r. o. Myslím, že to najhoršie už v našom sektore máme za sebou. Je cítiť väčší dopyt po projekčných prácach a rozbehli sa už aj projekty, ktoré sa pred krízou zastavili. Dušan Štefanides riaditeľ spoločnosti, HELIKA, s. r. o. 72
  • 72. d I a l Ó G Y hlavným dôvodom nízkej účasti v župných voľbách je nevedomosť, na čo župa vlastne slúži. Zvolenie Mariána kotlebu je podľa neho zlyhaním každého, kto vládol po roku 1993 na Slovensku. Neočakával, že maďarskú kartu ako prvý vytiahne predseda vlády. Ján Baránek, majiteľ agentúry Polis Slovakia. Hlavným problémom je nevedomosť o význame župy Účasť v župných voľbách bola ako obyčajne nízka. Prečo? Je župný systém zle nastavený? Nie sú zaujímaví kandidáti? Ľudia nerozumejú, aké sú kompetencie župných úradov, alebo sú politikou takí znechutení, že nevidia žiadnu šancu na zmenu k lepšiemu? Práve si vymenoval celý mix problémov, ale za hlavný považujem nevedomosť, na čo župa vlastne slúži. Robili smeprieskumy, v ktorých ľudia spontánne odpovedali na kompetencie napríklad župana a neznalosť je obrovská. Nehovorím teraz o odpovedi NEVIEM, ktorej zastúpenie bolo veľmi vysoké, ale ľuďom sa pletú kompetencie predsedu vlády, predsedu parlamentu, prezidenta. Jednoducho, ako keby vnímali všetko, čo je nad nimi politicky, ako nejakú feudálnu vrchnosť, ktorá môže všetko. Samozrejme, že to tak nie je. Do istej miery je to určite chyba tých, ktorí vykonávajú župné funkcie – lebo stále tvrdím, že pre toho, kto vládne, je neinformovaný volič dobrý volič, lebo ho nekontroluje. Ďalším dôvodom nízkej účasti je „prerozdelenie“ hraníc VÚC, ktoré nekopírujú nejaké historické celky, ako Hont, Spiš. Skrátka hranice žúp sa schválili tak, aby Maďari nemali nikde väčšinu. Pri schvaľovaní počtu a hraníc žúp zaúradovala paranoja, lebo pôvodný návrh hovoril o dvanástich celkoch. Duchovný otec samosprávnej reformy Viktor Žitňanský chcel dokonca 16 vyšších územných celkov, nakoniec sa skončilo pri ôsmich, ktoré podporili sDĽ a smer so sOP. Ja osobne sa prikláňam k počtu 16. Čím je menší celok, tým je lepšia dostupnosť voliča k volenému, Tie volebné obvody sú dostatočne malé na to, aby ľudia vedeli, koho volia, alebo koho chcú voliť. Je to do istej miery aj vina tých volených, ale aj chyba voličov, že si neuvedomujú túto obrovskú výhodu väčšinového volebného systému, ktorý majú. Napríklad v Petržalke… Ja som si vyskladal napríklad kandidátov zo štyroch strán… Ty si volíš niekoho, u koho máš napríklad záruku, že bude za zachovanie toho zvyšku ekoprostredia, ktoré v Petržalke je – Chorvátske rameno a Draždiak. A keďže máš o to záujem a využívaš to prostredie, zvolíš si kandidáta, ktorý bude interpretovať tento tvoj názor a prenesie ho do hlasovania. Toto je obrovská výhoda. Je však určite úlohou samotných kandidátov pred voľbami, aby vedeli od- povedať na dve otázky: prečo má ísť jeho volič voliť a prečo má voliť mňa? A tento volebný systém, ktorý je v župách, môže túto úlohu krásne naplniť. Bohužiaľ sa to nedeje. Nedeje sa to už tretí raz. Pritom, ak volič má záujem, vie si tie dôležité informácie získať. Majú však politické strany záujem o takýchto voličov a takýchto kandidátov? Čoraz viac sa presadzujú nezávislí kandidáti. Nie je to už nejaký trend? Nezávislí sú voliteľní preto, lebo tie volebné obvody sú relatívne malé. Ak pôjde charizmatický podnikateľ alebo filantrop známy v tom svojom regióniku kandidovať, voliči ho budú voliť, lebo vedia, že toto je čestný človek, alebo zamestnáva 200 ľudí, dáva im pravidelne výplaty, dáva im trinásty plat, a tak ďalej. Budú ho voliť aj napriek tomu, že nie je v žiadnej strane. To je obrovská výhoda. To je pridaná hodnota pre voliča a výhoda tých kandidujúcich oproti parlamentnému volebnému systému, kde je jeden volebný obvod, čo je choré. Nemám obavu z tých nezávislých kandidátov, ktorí navyše až takí nezávislí nezostanú v župnom parlamente, lebo jedna alebo druhá strana ich stiahne ich k sebe, aby mala väčšinu. A pokiaľ ten nezávislý poslanec zostane pri agende, vďaka ktorej bol zvolený, tiež v tom nevidím problém. To len politici, aj župní v nich vidia problém. Druhým vážnym problémom, ktorý prinieslo prvé kolo, je „kauza Kotleba“. Nielenže porazil Kaníka, ale ako kandidát na poslanca mal skoro najviac hlasov zo všetkých kandidátov. aké sú dôvody, že Marián Kotleba uspel v banskobystrickom kraji? Zvolenie Kotlebu je zlyhaním každého, kto vládol po roku 1993 na Slovensku, lebo tento problém sa reálne nerieši – rómsky problém. ale táto voľba nemôže byť prekvapením, ak niekto ventiluje, interpretuje, využíva či zneužíva názory mnohých nespokojných ľudí. bolo len otázkou času, kedy sa to prevalí. Presne. V našich prieskumoch Kotleba postupne stúpa. Spočiatku som ho nedával do zoznamu, lebo strany pod 1 alebo 1,5 percentom tam nedávam, ale v poslednom októbrovom prieskume mal už 2,5 percenta, čo nie je závratný výsledok, ale ten trend je vzostupný. Ale tu nejde ani o schopnosť konkrétneho kandidáta Mariána Kotlebu, ale o neschopnosť podmienenú dvoma faktormi – prvým je po- 73
  • 73. N Á r o d N Á r a d a litická korektnosť, ktorá nám dlho bránila napríklad riešiť rómsky problém, keď nemôžeme mať o tom vlastne štatistiky. Ak chceš riešiť problém nejakej skupiny obyvateľstva, natalitu, mortalitu, alebo kriminalitu, musíš mať o nej údaje. Bez toho sa to jednoducho nedá. Prosto Rómovia sú špecifická skupina obyvateľov a ak im chceme pomôcť, musíme ich najprv poznať. My musíme poznať kto sú a aké majú problémy. Do súčasného stavu nás do veľkej miery priviedla politická korektnosť, dlhé roky nám bránila riešiť problém. Dnes už vidím, že sa od toho trendu upúšťa a už sa ide tým smerom, aby sme mali v prvom rade čísla, koľko ich tu máme a aké majú problémy. Že sú nimi nevzdelanosť, incest, následne vysoká chorobnosť..., z toho vyplývajúca nezamestnanosť, kultúrne návyky a návyky nepracovať. Možno sa to zle počúva, ale skrátka to tak je. A teraz to, čo štát doteraz neurobil, začne niekto komunikovať v takejto zjednodušenej podobe a hovorí to tým, ktorí sú konfrontovaní s rómskym problémom. Tí ľudia potrebujú svetlo na konci tunela, lebo keď ti niekto každý rok vykradne záhradu, kde si ty dopestuješ zemiaky na nasledujúci rok, začne ťa to štvať bez ohľadu na to, či je to Eskimák, nordický typ alebo Róm. Predstavme si konkrétnu situáciu: v rómskej osade sa narodí dieťa – často už po počatí má v sebe zakódovaný hendikep, lebo je plodom rodinných príslušníkov – narodí sa do istého prostredia, v ktorom fungujú konkrétne stereotypy, návyky, konkrétne riešenia konkrétnej životnej situácie, modely, ako sa dá prestravovať celý život... ako z tohto prostredia môže vzísť slovenský Einstein, aj keby bol taký talentovaný? Tie deti sú hendikepované už od samotného narodenia. Čo s tým? Niekedy ma dráždi výraz pozitívna diskriminácia, veď tu ide o likvidovanie hendikepu. Pozitívna diskriminácia je niečo trošku iné, ale zostaňme pri tomto slove. Jednoducho budeme sa musieť zmieriť s tým, že pokiaľ ten problém máme riešiť, bude nás to niečo stáť. Tvrdím však, že my nemáme peniaze na celé riešenie, musí sa nájsť politik, ktorý povie: „Jednoducho na to nemáme a musíme požiadať Brusel. Aj preto, lebo z Bruselu nám sem chodia „radiť“, čo by sme mali robiť. Z bruselu sem prišiel do tretieho sektora kopec peňazí, ale výsledky sú mizerné. Pritom jestvuje množstvo aj pozitívnych príkladov, ako sa to dá. Podstata problému je v tvojom tvrdení – ide o rodinné prostredie a širšie prostredie tej komunity, v ktorom ten konkrétny človiečik začne vyrastať. Pretože nikto v sebe nemá zakódované, že bude asociál, zlodej alebo filantrop. Robí to z neho do veľkej miery prostredie. Jednoducho my tých ľudí musíme z toho prostredia buď dostať, alebo to prostredie tak zmeniť, aby nezískavali tie negatívne návyky, ktoré prirodzene absorbujú, ak tam vyrastajú od roku nula svojho života do roku trinásť, keď sú najvnímavejší. Takto nám totiž vyrastá iba ďalšia generácia toho istého… …alebo aspoň dostávať denne do iného prostredia, aby mali každý deň konfrontáciu dvoch životných modelov... 74 s r ...integrované školy sa neosvedčili, lebo väčšinové biele obyvateľstvo dá svoje deti z tých škôl preč, čo je zasa zlé. Integrácia fakticky nejestvuje, lebo táto skupina obyvateľov svojím spôsobom žije v stredoveku. Nemajú infraštruktúru, nemajú prívod vody, chodia sa umývať do potokov, a pokiaľ ju majú, väčšinou im ju zastavia, lebo za ňu neplatia. Na to nadväzujú „hygienické návyky“ a ak deti z tohto prostredia majú prísť do integrovanej školy, ostatní rodičia sa tomu budú brániť. A tým sa nič nerieši. Dilemou však je, ako sa k fenoménu Kotleba majú stavať ľudia, ktorí na jednej strane odmietajú jeho xenofóbne názory, ale pritom majú veľa výhrad voči ničnerobeniu doterajších vlád, prípadne dôsledky toho ničnerobenia zažívajú na vlastnej koži a majetku? Problémom je, že nemajú zmysluplnú alternatívu. Volič, ktorý volí pravicu – napríklad KDH alebo SDKÚ, nemá v druhom kole volieb do VÚC v Banskej Bystrici alternatívu. Čo je pre neho vlastne menšie zlo? Mainstreamovo sa šíri názor, že Kotleba je extrémista. Kto ho však svojou nečinnosťou „stvoril“? Všetky vlády minimálne od roku 1993. Dnes však vidíme nanajvýš povrchné hodnotenia tohto fenoménu. Pravda je taká, že Kotlebu vygenerovala nečinnosť a tzv. „politická korektnosť“. Na tvoju otázku tak neexistuje zmysluplná odpoveď. Lebo: riešenie nie je nevoliť, ale ku Kotlebovi neexistuje alternatíva, ktorá by povedala – tento problém tu je, sami – bez pomoci Bruselu, ho nevyriešime a riešenia, ktoré by boli účinné, sú „politicky nekorektné“. Ďalšou zaujímavou témou týchto volieb je slovensko-maďarský vzťah a slovensko-maďarský súboj vo dvoch krajoch: Trnavskom a Nitrianskom. ako ho vnímaš z hľadiska volebných výsledkov prvého kola a reakcií na ne? Maďarskú kartu ako prvý začal komunikovať premiér, čo by som od neho neočakával. už som to hovoril v súvislosti s župnými hranicami. Stále funguje antagonizmus medzi slovenskými a maďarskými politikmi, a aj keď sa rozhodnú spolupracovať, vždy prevládne obava, aby neovládli VÚC. Maďarský volič je disciplinovaný. To sa ukázalo aj v Trnave. Možno je aj lepšie motivovaný. Môže sa niekedy cítiť ohrozovaný, obchádzaný, nevnímaný, jednoducho má motiváciu. Ich motivácia je etnická, ale nielen. Aj naše vlády im neraz dávajú motiváciu. Poviem to na príklade z praktického života – žijem teraz na juhu Slovenska a infraštruktúra na juhu Slovenska je katastrofálna. Mám na mysli napríklad niektoré hlavné ťahy z Poľska cez juh Slovenska do Maďarska, to je obyčajná dvojprúdová cesta, kde denne prejdú stovky kamiónov. Táto cestná sieť, ktorá je základom pre rozvoj ďalšej infraštruktúry a vôbec pre rozvoj toho regiónu, je jedna obrovská katastrofa a žiadna vláda to doteraz neriešila. Ak Maďarovi žijúcemu na juhu Slovenska ten jeho kandidát začne hovoriť o týchto veciach, nemusí byť ani etnicky motivovaný, aby volil tak, ako keď ty budeš v Petržalke preferovať toho, kto ti zachová prírodné prostredie. Tak- že nevysvetľujme všetko etnicitou. Do veľkej miery sa pod to podpisujú slovenské vlády, ktoré dlhodobo juh Slovenska zanedbávajú. Ďalšia deliaca línia je tzv. „modrí verzus červení“. Je bratislava inde ako zvyšok slovenska? Je. Je inde. Prečo? Jednak mám pocit, že regionálne rozdiely sa na Slovensku nevyrovnávajú, ale akoby sa ešte viac prehlbovali. Čo má logiku, ak je menej peňazí na infraštruktúru, tak sa veci nehýbu nikam. Bratislava aj v minulosti bola na tom lepšie aj s infraštruktúrou a so všetkým a ako keby tie veci s nedostatkom peňazí chátrali rýchlejšie ako v Bratislave. V hlavnom meste boli a sú banky, centrálne inštitúcie, jednoducho tam bola vždy väčšia kúpna sila obyvateľstva... Každá kríza tieto rozdiely prehlbuje, a to nie je len špecifikum Slovenska. Aj vo vyspelých krajinách sa nožnice medzi centrom a zvyškom krajiny roztvárajú a na to, aby sa tie nožnice neroztvárali, je kríza úplne najhorším obdobím. Na zmenšovanie rozdielov treba konjunktúru, treba peniaze navyše. Videli sme to na východnom Nemecku, kam išli obrovské miliardy mariek, ale Nemci si to vtedy mohli dovoliť lebo bola konjunktúra, spadla železná opona, skončila sa studená vojna, a ekonomika na to reagovala pozitívne. Z hľadiska vzťahu pravice a ľavice, priniesli tieto voľby niečo nové? Nič. Z týchto volieb nemožno robiť generálne závery. Tieto voľby majú 20-percentnú účasť. Z toho sa nedá absolútne žiadny záver urobiť, aby platil celoslovensky, pre veľkú politiku. Priniesli tieto voľby pre teba niečo optimistické? Moje politicko-ideologické smerovanie je známe. Pre mňa by bolo optimistické, ak by bola účasť aspoň nad 30 percent. Preto optimistické, lebo by to znamenalo, že ľudia začnú chápať, o čom je demokracia a že väčšinový volebný systém im ponúka, že si môžu zvoliť niekoho, koho vedia kontrolovať. Róbert Kotian
  • 74. G l o s Y - P o Z N Á m K Y - e s e J e Nečakané župné divadlo VÍťaZI a PoraZeNÍ Povedať jednoznačne, kto v župných voľbách vyhral a kto prehral, sa dá iba s istými obmedzeniami. Aj keď úspech Mariána Kotlebu na tento post kandiduje úplne oprávnene, jeho pozícia kola v plote bude jeho prienik do vrcholovej politiky brutálne limitovať. Smer má síce prevahu medzi županmi, ale bratislavský a banskobystrický výprask ten úspech relativizuje mierou vrchovatou. Aj keď v prešovskej a trenčianskej župe môže vládnuť sám, v nitrianskej a banskobystrickej župe získal výraznú väčšinu spolu s KDH, v žilinskom, trnavskom a košickom VÚC sú pomery veľmi vyrovnané a v Bratislave dostal na frak. Pritom jeden zo šiestich zvolených županov, trnavský Tibor Mikuš, nie je ani jeho členom. Rast poslancov zo 134 na 162 však signalizuje, že najbližšie k vavrínu víťazstva majú v Smere. Kto očakával, že župné voľby dopadnú podobne ako pred štyrmi rokmi a žiadne prekvapenia sa neudejú, musel byť v noci z 9. na 10. novembra ráno veľmi zaskočený. To však ešte netušil, čo ho čaká v noci z 23. na 24. novembra, keď si Marián Kotleba na opasok vedľa Kaníkovho skalpu zavesil aj ten Maňkov. A všetci začali mudrovať, ako sa to mohlo stať... Nuž, dobehla nás minulosť, neriešenie mnohých problémov ľudí dolu a na kontakte s rómskym etnikom, ako aj permanentné zlyhávanie všetkých doterajších vlád – ľudia zahlasovali protestne (to bol ten rozdiel 45tisíc hlasov medzi kolom prvým a druhým v prospech Mariána Kotlebu). Isteže, dominancia Smeru sa potvrdila, nie však v takej miere ako naposledy – navyše občas mu pomohli kresťanskí demokrati, ktorí sú tretím najväčším otáznikom volieb do vyšších územných celkov. Napokon, skvele to ukazuje mapa denníka SME, ktorá neskončila na úrovni vyšších územných celkov, ale posunula sa až na úroveň okresov, a ktorá ukazuje vcelku pestrý politický život v tomto leveli – samozrejme, so zásadnou pripomienkou, že účasť vo voľbách bola opäť mizerná, a teda mapa má z hľadiska celoslovenských pomerov limitovanú výpovednú hodnotu. Pri interpretácii výsledkov volieb s účasťou jednej pätiny (20,11 %) oprávnených voličov je však postačujúca. niesli aj niekoľko „veľkých“ tém – nízku účasť predovšetkým, slovensko-maďarský spor vo dvoch župách, prienik extrémizmu do „vrcholovej“ politiky, výprask Smeru v Bratislave a Banskej Bystrici a dominanciu vládnej strany na väčšine Slovenska. Tak si to rozmeňme na drobné. mIZerNÁ účasť Mimoriadne nízka účasť vo voľbách do samosprávnych celkov vyvolala viacero otázok spojených s týmto faktom. Nestotožnili sa občania s touto rovinou samosprávy? Prekážajú im umelé hranice, nekopírujúce prirodzené regióny a akúsi zakotvenosť občanov? Nemajú jasno v kompetenciách vyšších územných celkov a tak nevidia zmysel volebného aktu? Stotožňujú si „vrchnosť“ na rôznych úrovniach spravovania vecí verejných a odmieta- Zdroj: denník SME, 12. novembra 2013 Pocit úspechu v KDH, ktoré dokumentuje zisk 56 poslancov v porovnaní s 37 poslancami za SMK či 31 poslancami za SDKÚ-DS – výrazne okresávajú viaceré porážky. Tam, kde KDH stavalo svoje silné kone na posty županov, dostalo výprask, či už išlo o žilinskú (Mikolášik), trnavskú (uhliarik) alebo prešovskú župu (Hudacký). KDH profitovalo zo spoločnej kandidatúry so Smerom najmä v nitrianskej župe (13 poslancov), v banskobystrickej župe ten zisk (1 mandát) za veľa nestál. Druhou najsilnejšou zostavou sa môžu pýšiť v košiari nezávislých – majú k dispozícii 73 mandátov, tie sa však budú zrejme rozdeľovať medzi víťazov a porazených v jednotlivých župách, prípadne ad hoc podľa jednotlivých prípadov, čiže nejakú konzistentnú politickú silu zjavne nepredstavujú. Voľby do samosprávnych krajov však pri- ním politiky ako takej vylievajú s vaničkou aj dieťa? Považujú všetkých politikov za skorumpovaných a nevidia šancu na zmenu k lepšiemu? Zrejme všetky spomínané možnosti sa na druhej najnižšej účasti podieľali. Aj diskusie na verejných sieťach naznačovali rezignáciu mnohých voličov na tento model politiky a tak sa stalo, že o mocenských pomeroch vo VÚC rozhodla pätina voličov. A vyvolala tak na svet aj otázku, či by sa model samosprávy nemal celý prekopať – či už napríklad návratom k trom krajom (plus možno hlavné mesto), prípadne k väčšiemu počtu prirodzených regiónov (ako to pôvodne navrhoval otec regionálnej reformy Viktor Nižňanský), alebo nejakou kombináciou župnej a obecnej samosprávy. Zdá sa, že doba dozrela na diskusiu o samosprávnych orgánoch a ich kompeten- Rok Zapísané osoby Počet voličov Účasť v % Najviac Najmenej 2001 4 141 572 1 077 434 26,02 NR 34,69 TN 21,55 2005 4 282 070 771 635 18,02 NR 27,67 TN 12,30 2009 4 397 619 1 006 692 22,90 BB 27,06 BA 19,46 2013 4 463 039 897 536 20,11 BB 24,59 TN 17,37 Zdroj: Štatistický úrad SR 75
  • 75. G l o s Y - P o Z N Á m K Y - e s e J e ciách – či však bude táto diskusia aj vecná a odborná, alebo len politická, si netrúfam odhadnúť. Faktom však je, že v porovnaní s prvým kolom stúpla účasť iba v banskobystrickej župe – leví podiel na tom zrejme má skutočnosť, že voliči pochopili, že v týchto voľbách o niečo ide, a svojím protestným hlasovaním posunuli Mariána Kotlebu do slovenskej vrcholovej politiky a viacerých svetových médií. KauZa Kotleba Najviac rozruchu v povolebných diskusiách a komentároch po prvom kole vyvolala účasť lídra Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu v druhom kole. To však ešte nikto netušil, hoci kuvičie hlasy bolo počuť, že Kotleba porazí aj Maňku a do zabudnutia pošle arogantné presvedčenie predsedu Smeru, že v Banskej Bystrici nebude vládnuť extrémizmus. Namiesto trúfalých rečí sa mohol predseda Smeru vybrať s dnes už exžupanom do bystrických miest a vysvetľovať, čo bude robiť pre to, aby spolužitie s Rómami a nezamestnanosť a bieda prestávali byť nočnou morou. Obviňovať pravicové strany, že by uprednostnili pred kandidátom Smeru aj Ancikrista či Hitlera je však fatálnym nepochopením reality a možno aj dôvodom na otázku, či je predseda vlády kompetentný vykonávať svoju funkciu, ak takto narába s informáciami a číslami – nedá sa totiž nevidieť, že v porovnaní s prvým kolom získal Vladimír Maňka o 3 526 hlasov menej a že sa na tom zrejme podieľali aj nedomyslené vyjadrenia predsedu Smeru nielen v Banskobystrickom kraji, ktoré mohli znižovať motiváciu priaznivcov Smeru, ale aj vytiahnutie maďarskej karty v kraji Trnavskom, čo mohlo znižovať motiváciu priaznivcov Mostu-Híd a SMK, ktorých kandidátom pán Maňka v banskobystrickej župe tiež bol. Podporou tomuto argumentu môže byť aj skutočnosť, že aj v košickej župe stratil Zdenko Trebuľa (kandidát Smeru, SMK a Mostu-Híd) v druhom kole 8 517 hlasov. Odsunutie poslanca NR SR a kandidáta koalície SDKÚ-DS, Mostu-Híd a SaS Ľudovíta Kaníka až na tretie miesto bolo sprchou pre všetky štandardné strany. Možno sa oneskorene pýtať, či to nie je aj dôsle- 76 dok nedohody v Ľudovej platforme, lebo KDH podporilo na tejto úrovni súčasného župana Vladimíra Maňku, bola by to však iba povrchná interpretácia. Isteže, pomery vnútri tejto akožealternatívy voči Ficovmu Smeru-SD sú na vážnejšiu (seba)reflexiu, kde by zazneli aj myšlienky, či je ešte KDH takou opozíciou, ktorá v roku 2016 rada doplní Smeru chýbajúce mandáty do koaličnej väčšiny, teraz ide však o viac. určite nie je Kotlebov prienik do oficiálnej politiky problémom (iba) slovenskej pravice, ako sa snažil vyviniť premiér Fico, lebo na tom, že líder ĽS Naše Slovensko získava čoraz väčšiu podporu voličov, sa podieľajú všetky ponovembrové vlády – prinajmenej tým, ako neriešia problémy rómskeho etnika a neprispôsobivých komunít. Bolo by však zjednodušené interpretovať rast Kotlebovej podpory iba neriešenou rómskou otázkou – z rôznych reakcií a diskusií totiž vyplýva, že hlas za Kotlebovu kandidatúru je do istej miery aj protestným hlasom časti spoločnosti voči oficiálnej politickej reprezentácii, nech už ide o akúkoľvek politickú stranu, ktorá sa podieľala na moci za posledných dvadsať rokov, voči ich korupčným a klientelistickým praktikám, voči neriešeniu kľúčových sociálnych a ekonomických problémov, voči roztváraniu nožníc medzi hornými desaťtisíc a väčšinou spoločnosti prežívajúcej zo dňa na deň, voči maľovaniu obrazu spoločnosti naružovo, voči všetkým neduhom súčasnosti – a akýmsi zúfalým výkrikom, zaujímajte sa o nás ešte predtým, ako sa o nás začnú zaujímať ako jediní takíto politici. Je jasné, že voľba Mariána Kotlebu za banskobystrického župana je dôsledkom permanentného zlyhávania oficiálnej politiky, teraz sa však súčasťou oficiálnej politiky stáva aj on sám a od jeho intelektu a mentálnych schopností bude závisieť, či pohorí, alebo prinesie aj nejaké konkrétne riešenia. Pozícia osamoteného strelca v banskobystrickom župnom parlamente mu síce neumožňuje robiť systémové zmeny podľa svojho videnia sveta, nemusí však ostať bez vplyvu na verejný diskurz. Lebo ak bude pokračovať ten pretrvávajúci cynický nezáujem vrchnosti o societu, ktorá žije na Slovensku v stredovekých pomeroch, Kotlebu na jeho ceste do NR SR nič nezastaví. Róbert Kotian Niekoľko dní nemalo Slovensko zabezpečenú vrtuľníkovú záchrannú službu vo dvoch regionálnych centrách – v Bratislavskom a trenčianskom. Čo čert nechcel, presne v tomto období sa stala v skalickom okrese autonehoda, na následky ktorej po niekoľkých hodinách zahynula mladá žena – a nie je isté, ani vylúčené, či by jej funkčná záchranná služba v jednom z tých dvoch chýbajúcich bodov nezachránila život. Názory za a proti tejto verzii boli podstatou mimoriadnej schôdze NR SR s jediným bodom programu – odvolávaním ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej. Viliam Novotný (sDKÚ-Ds): hanba slovenského zdravotníctva 13. septembra 2013 sa stala vážna dopravná nehoda na Záhorí. Mladá žena utrpela ťažké poranenia hrudníka, ktoré si vyžadovali rýchly letecký transport do Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave. V čase, keď bol k pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. Pacientka, bohužiaľ, svojim zranenia podľahla. Nevieme, či 39-ročná ťažko ranená mladá žena mohla žiť, ak by sa dostala k špecializovanej pomoci skôr. Podstatné však je, že keď bol k pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. Je nespochybniteľné, že záchranný systém zlyhal. Pacientka nedostala ani šancu dostať sa k špecializovanej liečbe skôr. Pritom záchranárske vrtuľníky aj s posádkami museli v Trenčíne a v Bratislave sedieť na zemi, kým ona v piatok 13. septembra popoludní bojovala o život. V stredu 11. septembra 2013 totiž o polnoci skončila platnosť povolenia dovtedajším poskytovateľom vrtuľníkovej záchrannej služby v Bratislave a Trenčíne. A ministerstvo zdravotníctva nestihlo včas dokončiť súťaž o nové povolenia. Vydalo ich až 16. septembra 2013. 39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo 5 dní s vydaním povolení na stanice vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a Bratislave. Toto zlyhanie ministerstva zdravotníctve je neospravedlniteľné. Ministerstvo zdravotníctva hrubým zanedbaním svojich povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí. A plnú politickú zodpovednosť za to nesie ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Preto 40 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podalo návrh na vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva, o ktorom dnes rokujeme. Keď sme 22. septembra 2004 v tejto snemovni hlasmi 88 poslancov schválili úplne nový zákon o záchrannej zdravotnej službe, verili sme, že Slovensko vďaka tomuto zákonu vybuduje moderný a dobre fungujúci záchranný systém.
  • 76. P a r l a m e N t N ý d e N N Í K Zdravotná starostlivosť bola po celý čas riadne zabezpečená Aj keď v slovenskom zdravotníctve máme veľa starostí a nedostatkov, záchranná zdravotná služba je pilier, na ktorý sa mohli pacienti vždy spoľahnúť. Pacienti mali deväť rokov istotu, že ak bude najhoršie, záchranný systém im poskytne účinnú pomoc. Túto istotu sme, dámy a páni, mali až doteraz. V dňoch 12. až 16. septembra 2013 sme boli prvýkrát od účinnosti tohto zákona svedkami závažného výpadku záchranného systému Slovenska. Päťdňový výpadok v záchrannom systéme Slovenskej republiky nemá obdobu v doterajšej histórii. A znovu zopakujem, že sa tak stalo na základe zanedbania povinnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Poslanecký prieskum Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo 9. októbra 2013 na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky zistil závažné pochybenia výberovej komisie Ministerstva zdravotníctva vo výberovom konaní na vydanie povolení na prevádzkovanie vrtuľníkovej Záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave. Výberová komisia si najprv so všetkým dávala načas, potom požadovala, čo nebolo v súťažných podmienkach, a nakoniec vedome odignorovala posledný možný termín, dokedy mala rozhodnúť. Poďme však po poriadku. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlásilo 2. mája 2013 výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Lehota na podanie žiadosti bola ministerstvom stanovená na 3. júla 2013. Deň predtým ministerka zdravotníctva vymenovala členov výberovej komisie na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Výberovej komisii trvalo tri týždne, kým sa prvý raz stretli nad doručenými žiadosťami a 23. júla konštatovali, že obaja uchádzači o stanice Trenčín a Bratislava formálne splnili podmienky. Ďalšie dva týždne im trvalo, kým 6. augusta na ďalšom stretnutí zistili, že jednému z uchádzačov chýba certifikát EMS, ktorý však nebol uvedený v súťažných podmienkach a pri formálnom posúdení žiadostí pred dvoma týždňami 23. júla si jeho potrebu výberová komisia nevšimla. Výberová komisia tak od uchádzača začala dodatočne požadovať doklad, ktorý zabudla uviesť do súťažných podmienok. Termín na doručenie certifikátu mal súťažiaci do 30 dní, teda do 13. septembra 2013. Dva dni po tom, ako skončila platnosť predchádzajúcich povolení na vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Výberová komisia na svojom dopoludňajšom zasadnutí v pondelok 9. septembra 2013 dohodla, že vec uzavrú až 16. septembra 2013, o týždeň v pondelok. S vedomím, že to bude päť dní po skončení platnosti dovtedajších povolení. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisie popoludní 9. septembra 2013. Výberová komisia teda nemala žiadnu prekážku, aby obratom rozhodla a predišla výpadku vrtuľníkovej Záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave, napriek tomu čakala so svojím rozhodnutím do 16. septembra. Ľahkovážnosť, s akou vysokí ministerskí úradníci, ktorí boli pani ministerkou vymenovaní za členov výberovej komisie, umožnili výpadok v záchrannom systéme, je bezprecedentným prípadom v histórii záchranného systému na Slovensku. Výsledkom tohto nezodpovedného konania bolo, že päť dní nemohli z Bratislavy a Trenčína lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom. A jediná odpoveď predsedu výberovej komisie, vedúceho služobného úradu ministerstva zdravotníctva, vysokého štátneho funkcionára, ktorého menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky a je najbližším spolupracovníkom pani ministerky zdravotníctva, teda jediná odpoveď pána Senčáka bola, že členovia výberovej komisie vraj mali toľko iných povinností, že sa nemohli stretnúť skôr. Nehoráznosť! Za také zlyhanie, aké urobili na ministerstve zdravotníctva, odstupuje vo vyspelej Európe minister. Ale venujme sa Slovensku a hovorme o Slovensku. Ministerka Zvolenská nemá len morálnu zodpovednosť. Jej ministerstvo zanedbaním povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí. Pani ministerka možno 9. septembra nevedela, čo vystrája výberová komisia pod vedením pána vedúceho služobného úradu Senčáka. Ale keď 11. septembra hovorkyňa ministerstva zdravotníctva informovala, že výberová komisia nestihla vyhodnotiť súťaž o povolenia v Trenčíne a v Bratislave a rozhodne až v pondelok 16. septembra, už o tom vedela. Minimálne od 11. septembra pani ministerka vedela, že tender je spackaný a pokazený. A celých päť dní neurobila nič. Pritom chýbajúci dokument bol od 9. septembra poobedia na ministerstve zdravotníctva. Táto kauza zostane navždy hanbou nášho zdravotníctva. Ministerstvo zdravotníctva hrubým zanedbaním svojich povinností ohrozilo životy a zdravie ľudí. 39-ročná ťažko ranená žena nedostala šancu, lebo ministerstvo zdravotníctva meškalo päť dní s vydaním povolení na vrtuľníkovú záchrannú službu v Trenčíne a v Bratislave. Ministerka zdravotníctva nesie plnú politickú zodpovednosť za toto zlyhanie. Zuzana Zvolenská, ministerka zdravotníctva: neporušili sme zákon Dovoľte mi, aby som vás tu informovala o faktoch, ktoré sa týkajú výberového konania na vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, a zároveň mi, prosím, dovoľte, aby som vám prezentovala dôkazový materiál o účelovom a klamlivom prepojení tohto výberového konania s tragickou nehodou v Radimove. 1. – 30. sePtembra 2013 1. septembra – Novú ústavu SR písať netreba. Tá súčasná zodpovedá ústavám všetkých európskych a iných krajín. To je názor predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Pašku, podľa ktorého sa nedá povedať, že by slovenská 21-ročná ústava mala nejaké slabiny. Predseda parlamentu nesúhlasí s názorom, že slovenská ústava nespĺňa všetky atribúty modernej ústavy. 2. septembra – Poslanecký klub SmeruSD12. septembra podporí oboch svojich kandidátov na podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a otázku predsedu zatiaľ ponechá otvorenú. Pre TASR to povedala predsedníčka poslaneckého klubu SmeruSDJana Laššáková. 3. septembra – Predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD) otvoril 23. parlamentnú schôdzu. Poslancov na nej čaká bohatý, vyše 100-bodový program. V rámci neho sa vrátia k vyše 20 prerokovaným návrhom, o ktorých na uplynulej schôdzi nerozhodli pre správanie nezaradeného poslanca Alojza Hlinu. Poslanci majú voliť podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR. Hlasovať mali aj o predsedovi, ale na tento post nie je žiadny kandidát. 3. septembra – Opozičný poslanec Zsolt Simon (Most-Híd) stiahol svoj podpis spod návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR s cieľom odvolať ministra obrany Martina Glváča (Smer-SD). Podpisy zbieral exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), pričom ich mal presne 30. S terajšími 29 rokovanie iniciovať nemôže. Simon bol jediným spomedzi poslancov Ľudovej platformy (Most-Híd, KDH, SDKÚ-DS), ktorý Galkovu iniciatívu podporil. 3. septembra – Prezident SR Ivan Gašparovič neuspel so svojou pripomienkou k novele autorského zákona. Hlave štátu sa nepozdávalo, že noviny majú patriť k súbornému dielu a spadať tak pod ochranu autorského zákona. Gašparovič navrhol noviny zo súborného diela vylúčiť. Poslancom sa jeho návrh nepozdával a 104 hlasmi prelomili jeho veto. 3. septembra – Počty slovenských vojakov v operácii ISAF v Afganistane sa znížia. Poslanci NR SR 142 hlasmi vyslovili súhlas s postupným stiahnutím niekoľkých jednotiek v najbližších mesiacoch. Do Afganistanu zároveň odíde zdravotnícky tím. V súčasnosti pôsobí v misii ISAF 222 slovenských vojakov. 3. septembra – Poslanci 87 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o odpadoch. Nevyhoveli tak prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi, ktorý im právnu normu vrátil s požiadavkou, aby ju neschválili ako celok. Plénum hlasovaním zároveň posunulo účinnosť zákona na január 2014. Právna norma umožní držiteľom neexistujúcich vozidiel ich vyradenie z evidencie vozidiel na základe čestného vyhlásenia, že ich autá už neexistujú. V súčasnosti to nie je možné. 4. septembra – Fyzické útoky, aké predviedol Alojz Hlina (nezaradený) voči Antonovi Martvoňovi zo Smeru-SD, nezostanú bez odozvy. Reagovať na ne mieni predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD). Hlina napadol Martvoňa v rokovacej sále po tom, ako sociálny demokrat pripomenul, že v Hlinovom podniku nalievali alkohol neplnoletým. 77
  • 77. P a r l a m e N t N ý 4. septembra – Pravidlá pre exekútorov sa sprísnia. Poslanci totiž odobrili novelu Exekučného poriadku, ktorá má okrem iného zaviesť výberové konania na miesta exekútorov podobne, ako je to u sudcov. Disciplinárne konania majú byť podľa novely verejné a nebudú sa vykonávať len vo vnútri exekútorskej komory. Exekútori ďalej majú byť povinní mať osobitný účet, na ktorom budú ukladať vymožené peniaze. Z každého prijatého plnenia si bude môcť exekútor započítať na svoje trovy maximálne 24 percent. Zabráni sa tak situáciám, keď si vymáhal iba sumu, ktorá pokrývala jeho odmenu, a pri vymáhaní istiny už nepostupoval efektívne. Novela myslí okrem iného aj na väčšiu ochranu dlžníkov. 5. septembra – Členovia Mandátového a imunitného výboru NR SR ani dnes nenašli spôsob, ako sa vyrovnať s konaním Alojza Hlinu (nezaradený), ktorý v stredu (4. 9.) v rokovacej sále napadol Antona Martvoňa, a preto budú hľadať ďalej. Fyzický útok rokovací poriadok parlamentu nepozná, preto je aktuálne podľa predsedu výboru Miroslava Číža (SmerSD) stav legislatívnej núdze. 10. septembra – Kandidátov na podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR opozícia po odbornej stránke nespochybňuje, nepáči sa jej však to, že ich vyberá vládna strana Smer-SD. A to práve v čase, keď nie je zvolený predseda NKÚ. Výhrady k procesu výberu podpredsedov kontrolného úradu uviedli Igor Matovič (OĽaNO) a Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) na dnešnom zasadnutí výboru pre financie a rozpočet. Výbor obidvoch kandidátov na tieto posty, Igora Šulaja a Vladimíra Tótha, odobril. Ani Matovič, ani Mikloš ich nepodporili. 10. septembra – V referende by sme mali hlasovať aj poštou, pri hlasovaní budeme už len krúžkovať, a nie krížikovať, za porušenie zákona by mali hroziť peňažné pokuty. Tieto a iné zmeny má priniesť zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Právna norma združuje pravidlá pre všetky druhy volieb na Slovensku. Ministerstvo vnútra ňou chce od januára budúceho roka sprehľadniť systém či zjednotiť terminológiu. Vďaka zmenám má štát zároveň ušetriť. 11. septembra – Zavedenie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky 21 dní pred voľbami má slúžiť na ochranu malých strán. Deklaroval to minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) po skončení rozsiahlej parlamentnej rozpravy k volebným zákonom z jeho dielne. Zavedenie zákazu prieskumov vo svojich vystúpeniach ostro kritizovali opoziční poslanci. 11. septembra – Politické strany a hnutia by mali mať od budúceho roka možnosť minúť na kampaň pred parlamentnými voľbami najviac tri milióny eur. Prezidentský kandidát by mal mať limit nižší. Pre obidve kolá volieb by si mal vystačiť so sumou najviac 500 000 eur. Podobné obmedzenia na výdavky majú platiť aj pre nezávislých kandidátov na predsedov krajov, primátorov či starostov. Ak tieto limity strany či kandidáti prekročia, mali by dostať pokutu vo výške tisícov eur. Sankcie majú hroziť aj za iné porušenia pravidiel, ktoré zavádza zákon o volebnej kampani. Ten dnes parlament posunul do druhého čítania. 78 d e N N Í K Citát z návrhu pánov poslanca uhliarika a Novotného: „V čase, keď bol k pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, nebol žiadny k dispozícii. Pacientka, žiaľ, svojim zraneniam podľahla.“ Dovoľte mi informovať vás o priebehu záchrannej akcie v časovom slede. Údaje, ktoré vidíte, sú prepisom audiozáznamov komunikácie operačného strediska s posádkami sanitiek. 14.47 prichádza prvotná informácia o nehode na Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Trnava. 14.50 vychádza pokyn na zásah. 14.59 je prvá posádka na mieste nehody. Je to deväť minút od pokynu na zásah, 12 minút 33 sekúnd od nehody. 15.09 operátor preveruje dostupnosť vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a požaduje aj údaj o dolete na miesto udalosti. Vypočujte si, prosím, nielen prepis, ale vypočujte si, prosím, aj zvukový záznam. (Audiozáznam.) „... počúvam ťa.“ „234-ka ide za vami z obce .......... v Skalici. Ďalej ti chcem povedať, Nitra, vrtuľník má letovo dojazd 25 minút. Takže keď keby ste potrebovali vrtuľník, povedz to doktorovi zo Skalice, môžeme ho zdvihnúť. Dobre? Daj nám vedieť.“ „Áno. Dobre.“ „Dobre?“ „Dobre, dobre. Čau.“ Zároveň si, prosím, vypočujte, čo sa dialo na mieste nehody. Poprosím o druhý zvuk. (Audiozáznam.) „Sa počujeme? Haló! Počujeme sa?“ „Nepočujem ťa.“ „Či sa už počujeme? Počujeme sa?“ „No, počujem.“ „No ako je to s tým pacientom, treba ten vrtuľník, rozprával si s lekárom?“ „Netreba. Budeme odchádzať so všetkými tromi do Skalice. Dobre?“ „Treba... (nezrozumiteľne povedané) ... ARO?“ „... ARO zo Skalice?“ „Na ARO koľkí?“ „Ešte raz?“ vJeden pôjde na ARO alebo koľkí?“ „Áno.“ „Jeden.“ „Jeden pacient, pôjdeme na ARO teraz.“ „Dobre.“ Ďakujem pekne. Zopakujem: „Treba ten vrtuľník? Rozprával si s lekárom?“ „Netreba. Budeme odchádzať so všetkými tromi do Skalice.“ Vrtuľník počas celého zásahu na mieste nehody k dispozícii bol. Prepojenie priebehu záchrannej akcie pri tejto nehode s udeľovaním licencií vrtuľníkom v Bratislave a Trenčíne je tak, ako som povedala v úvode, je účelové a je klamlivé. Vrtuľník z Bratislavy a Trenčína by na miesto nehody doletel v úplne rovnakom čase ako vrtuľník z Nitry, ktorý bol celý čas aktivovaný a k dispozícii. Ak by lekár vrtuľník potreboval, vrtuľník by priletel. 16.55 po ošetrení vo Fakultnej nemocnici Skalica, primár v Skalici žiada transport pacientky do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Operátor ho informuje o tom, že je k dispozícii vrtuľník v Žiline. Lekár volí transport pozemnou ambulanciou zá- chrannej zdravotnej služby, doletový rozdiel je necelých 10 minút, záchrannej zdravotnej služby, ktorá je k dispozícii priamo v areáli Fakultnej nemocnice Skalica. 17.02 operačné stredisko vydáva pokyn na medziklinický transport s prioritou A. 17.36 posádka vyrazila s pacientkou z Fakultnej nemocnice Skalica. Či sekundárny prevoz mal štandardný priebeh a či naozaj mal lekár využiť transport vrtuľníkom zo Žiliny, alebo sa rozhodol správne, nemôžem povedať a nemôžete to povedať ani vy. Jediná inštitúcia, ktorá má možnosť prešetriť prípad, aj ho šetrí v tejto chvíli, je Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Dovoľte mi ďalšiu citáciu z návrhu: „V dňoch 12. až 16. septembra sme boli svedkami závažného výpadku v záchrannom systéme Slovenskej republiky, ktorý nemá obdobu v doterajšej modernej histórii. Stalo sa tak na základe zanedbania povinnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.“ Ako ukázal aj poslanecký prieskum, k žiadnemu výpadku v dôsledku zanedbania povinnosti zo strany ministerstva nedošlo. Zákon hovorí jasne: „Na území Slovenka musí ministerstvo zabezpečiť fungovanie záchranného zdravotného systému tak, aby bol 24 hodín k dispozícii pre občanov.“ V uvádzanej dobe poskytovalo servis 5 ambulancií vrtuľníkov i záchrannej zdravotnej služby, ktorých zásahovým územím je územie celej Slovenskej republiky. V európskom kontexte možno tento počet vo vzťahu k počtu obyvateľov považovať za nadštandardný. Dámy a páni, videli ste a počuli ste, že sme neporušili zákon a zdravotná starostlivosť bola po celý čas riadne zabezpečená. Preto sa pýtam, prečo tu dneska sme, prečo ma dnes odvolávate? Za to, že sme dodržali literu zákona, za to, že všetko bolo zabezpečené, tak ako je potrebné, za to, že minister zdravotníctva nezasahuje do práce výberovej komisie, ktorá práve pre to je určená, aby bola zabezpečená transparentnosť a dodržaný zákon. Vážené dámy, vážení páni, ako som už povedala, videli ste aj počuli ste, že nielen zákon porušený nebol, ale tvrdenia o tom, že obeť nehody nemala možnosť a nemala, nemala šancu, nie sú pravdivé. Prepájanie týchto dvoch vecí je účelové, klamlivé a musím povedať, že z môjho pohľad nemorálne. Takže opätovne sa pýtam, prečo teda teraz tu spolu sme? Richard sulík (sas): povedzte to rodine pani Masarykovej No, pani ministerka, líčili ste nám teda, že 15.23 bol vrtuľník k dispozícii, áno, bol, možnože aj teraz a možnože bol aj pred týždňom a pred mesiacom. Otázka je, kde bol vrtuľník o 16.55? Lebo vtedy požiadal ošetrujúci lekár vrtuľník a 16.55 vrtuľník nebol, lebo ten nitriansky niekam išiel kvôli infarktu, bratislavský a trenčiansky nemohli vzlietnuť, lebo neboli licencie, a bol k dispozícii už len ten zo Žiliny. A Žilina je teda hodne ďalej ako Bratislava, resp. Trenčín. Preto sa rozhodol primár poslať pacientku, pacientku sanitkou. Toto rozhodnutie padlo 16.55. Vaša správa, ktorá vo viacerých bodoch je, nazvem to, deravá, neuvádza, kedy primár požiadal o vrtuľník, ona len píše 16.55 po tom, ako nebol vrtuľník, požiadal o sanitku. To bolo 73 minút pred smrťou Žanety Masarykovej, 73
  • 78. P a r l a m e N t N ý minút. Keby 16.55 boli podpísané tie licencie, tak vrtuľník vzlietne a donesie ju. Nehovorím, že by prežila. A preto... A stihne teda ešte ten prevoz do bratislavskej nemocnice. A preto oháňať sa tu tým, že 15.23 bol vrtuľník, čo je úplne nepodstatné, je cynické takto argumentovať. A rovnako ako vyťahovať nejaké, že nemocnice hospodária s menšou stratou. To choďte to povedať rodine pani Masarykovej. Jozef Mihál (sas): Vrtuľník chýbal vašou vinou Pani ministerka, vy ste sa pomocou prezentácie a pomocou zvukových záznamov z dispečingu nás snažili presvedčiť, že ste ani vy, ani vaši úradníci nepochybili, keď počas niekoľkých dní z dôvodu liknavosti práce tej výberovej komisie neboli k dispozícii vrtuľníky v Bratislave a v Trenčíne. Snažili ste sa nám dokázať tou komunikáciou dispečerov, že vlastne bol k dispozícii od tých 15.05 vrtuľník v Nitre a následným slideom, ste sa nás vlastne snažili presvedčiť o tom, že Slovensko je vlastne pokryté tou sieťou záchranných leteckých služieb viac než dostatočne a v podstate ani netreba možno toľko tých staníc. No, tak z toho mi teda tak logicky, že naozaj potom, keď tá Nitra dokáže obslúžiť aj Skalicu, možno dokáže obslúžiť aj Bratislavu, aj Trenčín, veď potom úplne zrušme tie záchranné stanice v Bratislave a v Trenčíne. Veď sú zbytočné, veď Nitra to predsa zabezpečí. Zabezpečí v pohode. Podľa toho, čo ste nepriamo tvrdili. Fakt je však ten, že Nitra na to nestačí, pretože ten fakt sa preukázal o 16.55, keď sa ošetrujúci lekár v Skalici rozhodol zavolať si na pomoc vrtuľník a tu zrazu tá Nitra k dispozícii nebola, pretože ten vrtuľník musel zasahovať niekde inde. To je priamy dôkaz toho, že skutočne v ten daný kritický moment, v ten kritický moment chýbal vrtuľník v Bratislave, chýbal vrtuľník v Trenčíne a chýbal vašou vinou. Ľuboš blaha (smer-sD): vrtuľník bol k dispozícii Ja by som sa chcel poďakovať pani ministerke za jej veľmi vecný a, povedal by som, nevyvrátiteľný príspevok do diskusie, kde bolo jasne dôkazne preukázané, že toto, čo tu zvolala opozícia, je jedna fraška. Pani ministerka úplne jasne, zrozumiteľne bez akejkoľvek ideológie, bez čohokoľvek úplne jas- d e N N Í K né dôkazy ponúkla. Ponúkla dôkaz, že vrtuľník bol k dispozícii. To je neodškriepiteľné. Ponúkla dôkaz, že ministerstvo neporušilo zákon. Takisto neodškriepiteľné. A čo je najdôležitejšie, ponúkla dôkaz, že ministerstvo nezasahuje do práce výberových komisií, čo, samozrejme, nie vždy tak bolo, pán Pentliarik, á, uhliarik, že? Čiže pani ministerka dokázala všetko úplne jasne preukázať. Ale jediné, čo ma mrzí naozaj, je to, že toto tu naozaj ešte nebolo, aby v predvolebnej kampani niekto zneužíval smrť človeka na to, aby sa na tom politicky obohacoval?! Toto kde sme sa už dostali, páni z opozície?! Pani ministerka, držím vám palce, aby ste tento naozaj nechutný hyenizmus opozície vydržali. Pavol abrhan (KDh): podpisom licencie ste sa usvedčili Pani ministerka, vypočul som si vaše stanovisko a vaše tvrdenie, že v čase od 11. septembra do 16. septembra bola zabezpečená vrtuľníková záchranná služba v Slovenskej republike v nadštandarde v porovnaní s krajinami, ostatnými krajinami Európskej únie. Žiaľ, musím konštatovať, že svojím podpisom pod licencie ste sa sama usvedčili, že nie. Ak je to tak, prečo ste vydali licencie, ďalšie licencie pre Bratislavu a Trenčín? Tak sú zbytočné, nadbytočné. Ale vy ste ich vydali preto, lebo ste si boli vedomá, že tento typ záchrannej vrtuľníkovej starostlivosti pre Bratislavu a Trenčín potrebujeme, a že ste v tom pochybili. Z toho dôvodu by bolo čestné a zodpovedné, keď ste to priznali pri podpísaní licencií, priznať to aj tu v plene Národnej rady a odstúpiť z funkcie, ktorú ste takýmto spôsobom znevážili a nenaplnili. Richard Raši (smer-sD): keby neboli voľby do vyššieho územného celku... Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie pani ministerky a ozrejmil jeden fakt. Naozaj v súčasnosti k dnešnému dňu neexistuje dôkaz alebo príčinná súvislosť výberového konania vrtuľníkovej záchrannej služby a smrti pacientky, pretože bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí, jediný kompetentný orgán, ktorý to môže posúdiť, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý zriadil komisiu a komisia do dnešného dňa žiaden záver nedal. Čiže naozaj akékoľ- 11. septembra – Mandátový a imunitný výbor NR SR zrejme konanie poslanca Alojza Hlinu (nezaradený), ktorý minulý týždeň v rokovacej sále fyzicky napadol Antona Martvoňa (Smer-SD), napokon nepotrestá. Chýbajú mu totiž právne páky, ako sa s touto kauzou účinne vyrovnať. K výsledku sa členovia výboru nedopracovali ani dnes, rokovanie preto prerušili. 12. septembra – Poslanci Národnej rady SR v tajnej voľbe zvolili za nových podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) nominantov vládnej strany Smer-SD Igora Šulaja (získal 82 hlasov) a Vladimíra Tótha (81 hlasov). Opoziční poslanci sa na voľbe nezúčastnili. Šulaj a Tóth boli zvolení na sedem rokov. 17. septembra – Riadnu schôdzu Národnej rady SR, ktorej deviaty deň otvorili poslanci rokovaním o boji s korupciou, preruší mimoriadna. Na nej bude predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) čeliť odvolávaniu. Pred poslancov sa postaví pre kauzu Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Mimoriadne rokovanie iniciovala opozícia, ktorá v súvislosti s kauzou hovorí o podvode a poukazuje na previazanosť vlády s finančnými skupinami. 17. septembra – Pokus o vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi (Smer-SD) sa začal. Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) otvoril mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, ktorú zvolal na podnet opozičných poslancov. Ešte v piatok sa (13.9.) sa podpísalo 56 poslancov KDH, Mosta-Híd, SDKÚ-DS, SaS, OĽaNO aj strany Nová väčšina – Dohoda pod návrh na zvolanie takejto schôdze. Ich rozhorčenie vyvolala informácia, že podklady vládneho materiálu o získaní zvyšného 49–% podielu v materskej spoločnosti Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) údajne pripravovala finančná skupina J&T. Dôkazom má byť vládny materiál, v ktorého hlavičke sa nachádza meno firmy J&T Investment Advisors. Menšinový podiel v SPP získa štát od českého Energetického a průmyslového holdingu (EPH), ktorého spoluvlastníkom je aj skupina J&T. Opozícia to vníma ako dôkaz, že štát neriadi vláda, ale finančné skupiny. 17. septembra – Návrh opozičných poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády, a tým aj celému kabinetu, je absurdný. Opozícia tak koná preto, lebo vláda nechce zvýšiť ceny plynu pre domácnosti a za to, že posilňuje postavenie štátu v SPP, ktorý v minulosti predala. Na pôde Národnej rady SR to dnes vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD), ktorého sa opozícia pre kauzu SPP pokúša odvolať. Po viac ako 45-minútovom prejave Fico vyhlásil, že jeho vláda sa nenechá urážať a ministri spolu s poslancami vládneho Smeru-SD rokovaciu sálu opustili. 19. septembra – Opozičným poslancom sa podľa očakávaní nepodarilo za kauzu SPP vysloviť nedôveru predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi (Smer-SD), a tým aj celému jeho kabinetu. Za vyslovenie nedôvery zahlasovalo 59 členov snemovne, proti bolo 82, jeden sa zdržal. Proti vysloveniu nedôvery hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru-SD. Naopak, za odvolanie premiéra dvihli ruku všetci prítomní opoziční poslanci, až na Štefana Kuffu (OĽaNO), ktorý sa zdržal. 24. septembra – Viaceré otázky v rámci vo- 79
  • 79. P a r l a m e N t N ý lebných zákonov z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) sú vyriešené. Otvorená je ešte téma nezávislého orgánu na kontrolu volieb, volebnej kampane a financovania politických strán. Na dnešnom brífingu po skončení rokovania s opozíciou to povedal šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák. 24. septembra – Nezávislý kontrolný orgán financovania volebných kampaní a politických strán, vypustenie zákazu viesť kampaň tretími osobami či účinnosť volebných zákonov až do budúcich parlamentných volieb alebo budúcoročných komunálnych. To sú niektoré požiadavky opozície, ktoré predniesli jej zástupcovia na dnešnom rokovaní s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom (Smer-SD). „Je dôležité, aby existovala nezávislá kontrola,“ zdôraznila predsedníčka klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská. 25. septembra – Parlamentná stráž či pokuta vo výške mesačného poslaneckého platu za fyzické útoky zatiaľ nebude. Poslanci Smeru-SD totiž nepodajú svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré mali zaviesť aj tieto opatrenia na riešenie rôznych poslaneckých excesov. Zároveň nepodporia žiadne opozičné návrhy k novele rokovacieho poriadku. V úvode 14. rokovacieho dňa 23. schôdze to oznámila podpredsedníčka parlamentu a šéfka klubu Smeru-SD Jana Laššáková. Predsedníčka klubu SDKÚDS Lucia Žitňanská sa nazdáva, že ak nemajú prísť žiadne pozmeňujúce návrhy, mala by sa novela rokovacieho poriadku z parlamentu stiahnuť. 25. septembra – Poslanecký klub, v ktorom po odchode poslancov zostane menej ako osem členov, zanikne. Parlament dnes totiž 77 hlasmi zo 128 schválil novelu Rokovacieho poriadku z dielne poslancov Smeru-SD. Doterajší zákon v tejto veci nebol jednoznačný. Hovoril len to, že na vznik klubu je potrebných minimálne osem členov. V prípade, že je táto podmienka splnená, klub vznikne. Čo sa má s klubom stať, ak v ňom počas volebného obdobia klesne počet členov pod osem, zákon nehovoril. 25. septembra – Na všetky krajské súdy a Špecializovaný trestný súd bolo v prvom polroku 2013 podaných spolu 1153 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov (ITP). Súdy vyhoveli 1 089 žiadostiam o odpočúvanie. Vyplýva to zo Správy Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť o stave použitia ITP za prvých šesť mesiacov roku 2013, ktorú dnes 124 hlasmi odobrili poslanci s tým, že súdy nezistili žiadne nezákonné použitie ITP. Podobne ako v minulosti najviac odpočúval Policajný zbor SR, ktorý podal celkovo 921 žiadostí o nasadenie ITP. Súdy vyhoveli 865 žiadostiam, 56 zamietli. Slovenská informačná služba chcela odpočúvať v 108 prípadoch, súd jej vyhovel 105krát. Odpočúval aj Kriminálny úrad finančnej správy SR, ktorý za prvý polrok podal celkovo 78 žiadostí o nasadenie odposluchov, 74 súdy vyhoveli. Aktívne v tomto smere bolo aj Vojenské spravodajstvo, podalo 46 žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP, súd zamietol len jedinú. Zbor väzenskej a justičnej stráže podobne ako vlani nepodal ani za 1. polrok 2013 žiadnu žiadosť o odpočúvanie. Či sa nasadením ITP podarilo dosiahnuť ich účel a stanovený cieľ, nie je známe. (rk) 80 d e N N Í K vek spájanie tejto tragédie s výberovým konaním v súčasnosti nie je založené na faktoch. Nie je založené na faktoch bez ohľadu, ktorú časť toho zásahu si vyberiete. Je to tak. Po druhé. Výberové konanie na vrtuľníky prebiehalo podľa pravidiel, ktoré boli nastavené ešte od čias ministra Zajaca, možno ešte pred ním, a tie pravidlá boli stále rovnaké. Vyskytla sa mimoriadna situácia vo výberovom konaní, kvôli ktorej došlo k zbrzdeniu. A ja som aj pre médiá povedal, že keby rozhodlo ministerstvo inak, pravdepodobne poruší podmienky výberového konania. Čo znamená, že pani ministerka by takisto bola odvolávaná, lebo keby dala licenciu na základe výberového konania, ktoré neprebehlo lege artis, tak predpokladám, že by to bol znova dôvod na to, aby zasadla Národná rada a navrhla jej odvolanie. Takže myslím si, že keby neboli voľby do vyššieho územného celku, tak sa stretneme kľudnejšie až vtedy, keby sme mali všetky fakty a všetky informácie, ktoré potrebujeme vrátane tej podstatnej od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Viliam Novotný (sDKÚ-Ds): tá žena nedostala šancu Nebudem hovoriť dlho, ale musím zareagovať na to, čo tu povedala pani ministerka Zvolenská, aj na to, čo povedali niektorí kolegovia v rámci faktických poznámok. Chcem povedať, že pani ministerka opakovane povedala, že tu dochádza k účelovému a klamlivému prepojeniu medzi tragickou nehodou a zlyhaním ministerstva zdravotníctva a toto účelové a klamlivé prepojenie sme údajne skonštruovali s pánom poslancom uhliarikom. Chcem len povedať, že toto účelové a klamlivé prepojenie sme neskonštruovali. Toto prepojenie vzniklo automaticky 13. septembra a odvtedy vo verejnosti existuje a všetci o ňom v tejto súvislosti hovoria. Rád by som ale povedal, že keď som požiadal pani ministerku o správu o okolnostiach poskytnutia prvej pomoci 39-ročnej žene, ktorá utrpela ťažké poranenia, požiadal som ju na výbore pre zdravotníctvo. A potom som ju požiadal o druhú správu, o výberovom konaní na vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Ktorí ste na výbore, veľmi dobre to viete. Tú prvú správu mi kolegovia zo Smeru schválili, tú druhú nie. Keď sme išli na prieskum na ministerstvo zdravotníctva, zaoberali sme sa len výberovým konaním na povolenia na vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Ničím iným. Keď som prišiel na predposledný výbor pre zdravotníctvo, chcel som navrhnúť uznesenie, aby sme uzavreli poslanecký prieskum. Pretože, čo sa týka záverov správy, tak ako pani ministerka Zvolenská, aj ja som sa obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, môžem vám prečítať aj odpoveď, ktorú som dostal od pani predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že mi nevie poskytnúť žiadne informácie do konečného prešetrenia celej situácie. Čiže tieto dve veci som považoval za oddelené v danej chvíli, len ten problém nastal, že keď som na výbore chcel uzavrieť poslanecký prieskum, vaši kolegovia zo Smeru mi povedali, že počkajme na výsledky Úradu pre dohľad. To povedala v tejto chvíli dnes aj pani ministerka. Načo čaká na výsledky Úradu pre dohľad? Tak len nato, lebo tieto dve veci logicky súvisia potom. Veď Smer to spája, dámy a páni. Veď to tre- ba potom oddeliť od seba a najmä jednu schôdzu k výberovému konaniu a najmä druhú schôdzu k správe o okolnostiach poskytnutia prvej pomoci. Súhlasím s rečníkom, ktorý povedal, že nie to spôsobilo smrť tejto mladej ženy, že nepriletel záchranársky vrtuľník. Nie. Ťažké poranenie hrudníka spôsobilo smrť tejto mladej ženy s veľkou pravdepodobnosťou, veď uvidíme, čo napíše Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. To je jasné. Faktom ale je, že keď k nej bol privolaný vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. A to spôsobilo zlyhanie ministerstva zdravotníctva, ktoré zanedbalo svoje povinnosti a tým ohrozilo životy a zdravie ľudí! Tá žena nedostala šancu. Ja nebudem špekulovať o tom, či mohla, alebo nemohla žiť, ak by bola včas prišla k adekvátnej pomoci špecializovanej nemocnici v Národnom ústave srdcových chorôb. Som chirurg, viem, ako je to mnohokrát, keď bojujeme o ľudský život. Veľmi dobre to viem zo svojej praxe. Ale faktom je, že záchranný systém je tu preto, aby ste dostali šancu, aby, keď bude najhoršie, vám poskytol čo najúčinnejšiu pomoc. A to sa v tejto chvíli nestalo a z toho viníme ministerstvo zdravotníctva a zlyhanie ministerstva zdravotníctva. Pani ministerka nám prečítala, pardon, pustila záznam z krajského operačného strediska o 15.09 aj o 15.23. Škoda, že nám nepustila záznam o 16.55 aj 17 sekúnd. Ja z neho viem prečítať len to, čo napísala pani ministerka do správy, ktorú doniesla na výbor pre zdravotníctvo. „16.55:17 hod. primár OaNFNsP Skalica žiada transport pacientky do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Primár už pri žiadosti o transport vrtuľníkovou záchrannou zdravotnou službou konštatuje,“ nebudem čítať diagnózy, „ťažký stav pacienta. V tom čase zasahuje vrtuľníková záchranná zdravotná služba Nitra pri prevoze pacienta do Kardiocentra v Nitre. Primár po dohode s operátorom krajského operačného strediska volí transport pozemnou ambulanciou záchrannej zdravotnej služby, ktorá je k dispozícii priamo v areáli Fakultnej nemocnici s poliklinikou Skalica.“ Kde bol vrtuľník o 16.55 a 17 sekúnd? O Žiline sa tu nepíše nič. Nitriansky vrtuľník zasahoval niekde vo svojom operačnom území a nebol k dispozícii. A môžeme ďalej špekulovať, či napríklad mohol letieť vrtuľník z Banskej Bystrice alebo z Popradu. Pokojne verte tomu, že možno by doletel. Faktom je, že celé západné Slovensko, jeden a pol milióna obyvateľov Trenčína, Bratislavy, Nitry a Trnavy nechalo ministerstvo zdravotníctva 5 dní na jednom vrtuľníku v Nitre. To je v poriadku?! Nič sa nestalo? Všetko je O. K.? Ste s tým spokojní? Ja nie. Ja nie! Pani ministerka, táto schôdza nesúvisí s voľbami do vyšších územných celkov, ale súvisí so zlyhaním ministerstva zdravotníctva, ktoré vediete! Ďalšia diskusia bola viac-menej už len opakovaním a variovaním doteraz spomenutých faktov. A potom sa hlasovalo. S vopred očakávaným výsledkom. 128 prítomných, 50 bolo za, 77 proti, 1 sa zdržal. Národná rada nevyslovila nedôveru pani ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej. (rk)
  • 80. S nami energia nam energia nami energi ami nergi rgi nepozn hranic nepozná hranice nepozná hranice zná hran ce ran nic ni
  • 81. Wellness Hotel Rozsutec*** relax po celý rok Malá Fatra Wellness hotel Rozsutec*** Recepcia tel.: 041 500 8034 0911 518 633 mail: info@hotelrozsutec.sk www.hotelrozsutec.sk