Parlamentný kuriér venovaný aj MDVRR SR

1,238 views

Published on

Nájdete tu informácie o zvyšovaní kvality cestovania, skvalitnení výstavby či rozvoji leteckej, vodnej a železničnej dopravy. Online nájdete aj na http://www.parlamentnykurier.sk/kur224a225-13/home.htm

0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
1,238
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
2
Actions
Shares
0
Downloads
3
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Parlamentný kuriér venovaný aj MDVRR SR

  1. 1. CCXXIV. – CCXXV. ČÍSLO 2013 Parlamentný Kuriér ČASOPIS Z NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY „Pre ideál demokratickej spoločnosti žijem, ale ak to bude nutné, som ochotný preň aj zomrieť.“ Nelson Mandela *18. 7. 1918 – † 5. 12. 2013 1993 2013 1. lobistický časopis na Slovensku od roku 1993
  2. 2. CCXXIV. – CCXXV. číslo PARLAMENTNÝ KURIÉR časopis z Národnej rady Slovenskej republiky Mesačník, ročník XXI Vydavateľ: Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra, s.r.o. v spolupráci s Národnou radou SR, Vládou SR a Prezidentskou kanceláriou SR Adresa redakcie: Seberíniho 1, 821 03 Bratislava 2. Tel./fax: 02/54 414 544 e-mail: parkur@gtsmail.sk frantisek.nagy101@gmail.com (šéfredaktor) fotoparkur@gtsmail.sk (pre foto) http://www.parlamentnykurier.sk Registrované MK SR č. EV4085/10 ISSN 1335–0307 František Nagy Šéfredaktor: Redakcia: Anna Komová Róbert Kotian Zuzana Staníková Marta Tomašovičová Peter Zemaník Tibor Bastrnák Helena Mezenská Bibiána Obrimčáková Peter Osuský Ivan Štefanec Jana Žitňanská Jazyková redaktorka: Jitka Madarásová madar224@gmail.com Generálny riaditeľ: František Nagy Asistentka riaditeľa: Magdaléna Horáková 0903 766 995 Redakčný kruh: Inzercia: 0903 715 585 Riaditeľ pre obchod a marketing: Marián Reisel 02/54 414 544, 0905 224 492 Typo & lito: AppleStudio Tlač: WELTPRINT, Bratislava Grafická úprava: J. B. Design Fotografie: Rudolf Bihary, archív redakcie Predplatné a objednávky na uverejnenie reklamy prijíma: Slovenská národná reklamná a propagačná agentúra, s.r.o. poštový priečinok 814 01 Bratislava 1 Cena jedného výtlačku bez DPH 6,60 EuR Číslo účtu 2629002985/1100 DIČ SK2020399458 Foto na titulnej strane: Nelson Mandela Foto: TASR 2013 Obsah Predseda vlády sR V prvom roku aspoň 10 % (R. Fico) 2 slovensko-rakúska spolupráca 20 rokov pozitívnych správ a dobrého susedstva (Rozhovor s J. E. M. Wuketichom) 2 Ekonomika a obchodné vzťahy sú základom úspešného susedstva pre oboch 32 (Rozhovor s P. Sagmeisterom) slovenská energetika Otvorený slovenský trh je potrebné chrániť (Rozhovor s A. Kšiňanom) 5 Jednotné a prehľadné systémy uľahčujú prácu aj komunikáciu (Rozhovor s E. Haluškom) 8 10 Jednotný energetický trh je začarovaný kruh (Rozhovor s A. Dulebom) Ministerstvo hospodárstva sR Ekonomický rast potrebuje zodpovedné subjekty (Rozhovor s T. Malatinským) 6 Nová energetická politika SR musí reagovať na globálne výzvy (J. Petrovič) 9 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sR Najdôležitejšia je rovnováha medzi záujmom zamestnancov a zamestnávateľov 12 (Rozhovor s J. Richterom) Ministerstvo financií sR Kladivo na daňové úniky a podvody (Rozhovor s P. Kažimírom) 15 Aj bločková lotéria pomôže v boji proti daňovým podvodom (Rozhovor s F. Imreczem) 28 Ministerstvo školstva sR Nové trendy vo výchovno-vzdelávacom systéme (Rozhovor s D. Čaplovičom) 16 Veda a výskum 75 rokov Centra vedecko-technických informácií SR 17 Výročie sme oslávili Dňom otvorených dverí (CVTI SR) 18 Slovensko získalo 14,9 mil. eur z eurofondov na popularizáciu vedy (CVTI SR) 31 Ministerstvo zdravotníctva sR Program implementácie eHealth (Z. Zvolenská) 19 Je nutné posilniť postavenie a kompetencie všeobecných lekárov 21 (Rozhovor s M. Paluškovou) slovenské zdravotníctvo Štát by sa na zdravie nemal pozerať len cez vzorce (Rozhovor s Zs. Kajtorom) 20 Národná rada sR Výzvy v zdravotníctve (Rozhovor s R. Rašim a V. Novotným) 22 Taktovanie konsolidácie verejných financií 24 (Rozhovor s členmi Výboru NR SR pre financie a rozpočet) Finančná správa sR V očakávaní dobrých správ (Rozhovor s A. Marcinčinom) 28 ITaPa Informatizáciu čaká rok pravdy (L. Csicsola) 30 svet financií Nájomné bývanie na Slovensku je v plienkach... (Rozhovor s I. Bérešom) 33 Vláda sR Perspektíva smerovania rovná sa veľké investície (Rozhovor s Ľ. Vážnym) 34 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sR Aby sa na Slovensku zvyšovala úroveň cestovania (Rozhovor s J. Počiatkom) 36 Problém by mal byť vyriešený balíčkom zmien (Rozhovor s V. Stromčekom) 44 Je dôležité vytvoriť právny rámec na skvalitnenie výstavby (Rozhovor s F. Palkom) 45 Rozvoj leteckej a vodnej dopravy je v záujme Slovenska (Rozhovor s R. Valíčkovou) 53 Modernizácia nemôže obísť ani železnice (Rozhovor s J. Kubáčkom) 55 Záujem o verejnú dopravu trvá (Rozhovor s M. Halabicom) 57 Aj v poštových službách a elektronickej komunikácii sa zlepšuje kvalita 58 (Rozhovor s V. Podhorským) Konsolidácia pokračuje – rozpočty sa znižujú (Rozhovor s V. Šoltysovou) 60 Možnosti úspešného rozvoja treba využiť (Rozhovor s E. Szolgayovou) 61 Doprava na slovensku Príprava a výstavba dopravnej infraštruktúry potrebuje kontinuitu, systém a stabilitu 38 (Rozhovor s G. Koczkášom) Stav projektu jednotného európskeho neba v roku 2013 (LPS SR, a. s.) 40 Ambície ŽSR sú reálne (Rozhovor s Š. Hlinkom) 42 slovenské stavebníctvo Príbeh vzťahu a lásky k prírode, športu a lyžovaniu 47 Aj my sme svojím dielom prispeli k vytvoreniu kvalitných vzdelávacích priestorov 48 (Rozhovor s J. Hirnerom) Bude aj Bratislava mestom mrakodrapov? (Rozhovor s L. Lýsekom) 63 Stavebné firmy na Slovensku by sa opäť mohli nadýchnuť... (J. Vacek) 65 Kríza síce zlacnila projekty, ale zhoršila ich kvalitu (CEEC Research) 66 stavba roka 2013 Aj v kríze možno realizovať výnimočné stavby (Rozhovor s M. Brichtovou) 49 Kvartálna analýza slovenského stavebníctva Kvartálna analýza slovenského stavebníctva Q4/2013 (CEEC Research) 67 Štúdia slovenských projektových spoločností Štúdia slovenských projektových spoločností 2013 (CEEC Research) 71 Dialógy Hlavným problémom je nevedomosť o význame župy (Rozhovor s J. Baránkom) 73 Glosy – Poznámky – Eseje Nečakané župné divadlo (R. Kotian) 75 Parlamentný denník Zdravotná starostlivosť bola po celý čas riadne zabezpečená (R. Kotian) 77 www.parlamentnykurier.sk
  3. 3. P r e d s e d a V l Á d Y s r V prvom roku aspoň 10 % Problematike výberu daní venuje vláda SR obrovskú pozornosť od prvého dňa svojho ustanovenia. Je to pre nás dôležitá téma, pretože každá krajina v Európe vrátane SR musela vynaložiť veľké konsolidačné úsilie, aby sme dosiahli ciele, ktoré sú dôležité na „urobenie poriadku“ vo verejných financiách. Darí sa nám, ale predovšetkým sa držíme zásady: o čo viac budeme bojovať proti podvodníkom v oblasti výberu daní, o čo viac budeme bojovať s trestnými činmi, ktoré sú páchané v daňovej oblasti, o čo viac takto zachránime peňazí, o to menej bude musieť vláda žiadať od podnikateľov, bánk, ľudí, aby sa zúčastňovali na konsolidácii verejných financií. Toto je pre nás rovnica, ktorú si veľmi ctíme, a aj preto oceňujem prácu, ktorá sa vykonáva na finančnej správe a ministerstve financií v oblasti boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Pred niekoľkými mesiacmi som informoval, že existujú odhady, o koľko naša krajina prichádza na podvodoch a daňových únikoch. Dali sme si cieľ, že by bolo veľmi dobré, keby sme v prvom roku aspoň 10 % z týchto daňových podvodov a únikov zastavili. Doteraz sa touto problematikou nikto nezaoberal. Stačí sa obzrieť na predchádzajúce roky a postaviť si otázku, či toto bola niekedy téma, ktorá bola prioritou vlády. Keď je konjunktúra, keď peniaze prichádzajú z hospodárskeho rastu, vtedy ako keby táto téma neexistovala, ale začala existovať v čase hospodárskej krízy. Dnes môžem s potešením konštatovať, že opatrenia, ktoré sme prijali v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom, prinášajú svoje ovocie. Ministerstvo financií a finančná správa predstavili plán ako bojovať proti daňovým podvodom a daňovým únikom, mal tri etapy. Boli to okamžité opatrenia, ktoré sa realizovali v roku 2012, tohtoročné opatrenia a pripravené sú aj opatrenia pre nasledujúci rok 2014, napr. elektronický výkaz v rámci DPH, to sú veci, ktoré si vyžadujú väčšiu prípravu. Keďže sme absolvovali celý rad pomerne tvrdých a vážnych opatrení, začala lepšie fungovať aj represia v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom, dnes môžeme prvý raz konštatovať, že náš plán, zachytiť 2 v úvode aspoň 10 %, sa podarilo naplniť. Ak si uvedomíme, že sa nám podarilo za posledné dva mesiace vybrať na daniach o 210 mil. eur viac ako sa plánovalo a keď urobíme rozbor tejto sumy počas celého roka, môžeme konštatovať, že na DPH, pokiaľ ide o daňové úniky, daňové podvody a zločiny, sa nám podarilo prvých 10 % zastaviť. Sú to veľmi veľké peniaze, keby sme ich neboli získali touto cestou, museli by byť v rámci konsolidácie získané inou formou, ktorá by sa dotýkala tých, čo riadne platia dane, chodia do roboty a plnia si svoje zákonné povinnosti. Oceňujem túto prácu ministerstva financií a finančnej správy a myslím si, že pracovníkov týchto inštitúcií treba motivovať, treba ich podporiť, pretože prinášajú štátu obrovské zdroje. Oceňujem, ako funguje daňová kobra a ďalšie nastavené opatrenia. Dnes sa z finančnej správy stáva uznávaný a rešpektovaný orgán, ľudia musia vedieť, že pokiaľ ide o dane a majú nejaké povinnosti, tak nemôžu klamať a nemôžu podvádzať, ako to v mnohých prípadoch je. Zaujímavá je aj skutočnosť, ako sa nám výrazne znížil počet vratiek v rámci DPH, aj to len nasvedčuje tomu, že podvodníci sa už boja prísť s hocijakou „hlúposťou“ na finančné úrady a žiadať od štátu peniaze naspäť. Výrazný je aj nárast DPH. Ak si uvedomíme, že hospodársky rast, konjunktúra, nie je až taká veľká, ani nárast domácej spotreby, čo by mohlo byť pripísané tomuto nárastu výberu DPH, tak môžeme s čistým svedomím tvrdiť, že sa nám podarilo dosiahnuť vládny cieľ. Začali sme prvý raz vážne bojovať proti daňovým únikom a daňovým podvodníkom a prináša to svoje ovocie. Chcem povedať aj všetkým neprajníkom, ktorí tvrdili, že ak zavedieme vyššiu daň pre právnické osoby z 19 na 23 %, že vyberieme menej peňazí, bolo to klamstvo. Na dani z príjmu právnických osôb sa v roku 2013 vyberie viac, najmä kvôli uvedenému zvýšeniu dane, čo sme urobili v rámci konsolidácie verejných financií. Nepotvrdzujú sa predpovede neprajníkov, že toto opatrenie nebude znamenať navýšenie príjmu do štátneho rozpočtu, že sa odvedie menej a že ide o návod pre podnikateľov ako ešte viac špekulovať s daňami ako doteraz. Aj to sú dôvody, prečo si vedenie a pracovníci finančnej správy zaslúžia veľké ocenenie a plnú podporu vlády SR, aj pokiaľ ide o ďalšie opatrenia, možno niekedy aj nie príliš typické, ako je napr. bločková lotéria. ukazuje sa, že ako nástroj v boji proti daňovým únikom taktiež prináša výsledky.   K úmrtIu NelsoNa maNdelu S Nelsonom Mandelom ma spája osobný zážitok, keď som sa ako pozorovateľ zúčastnil na 1. slobodných demokratických voľbách v roku 1994, v ktorých jeho politická strana ANK dominantne zvíťazila a apartheid musel uvoľniť miesto ušľachtilej myšlienke ľudskej rovnoprávnosti. Atmosféra v tomto čase bola neuveriteľná a každá informácia o JAR vrátane tej najsmutnejšej – smrti Nelsona Mandelu ma vracia k spomienkam na rok 1994. Ako predseda vlády vyslovujem ľútosť, že svet stráca ďalšiu významnú osobnosť. Najbližší susedia sa, pravdepodobne, najlepšie poznajú. V živote to však býva často práve naopak. Aj preto nie je pozícia veľvyslanca Rakúskej republiky na Slovensku práve závideniahodná. Na prvý pohľad bezproblémové vzťahy, na prvý pohľad len pozitívne úlohy. Či to tak naozaj je, o tom sa J. E. Markus WukEtich, veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku, porozprával pre Parlamentný kuriér s Petrom Zemaníkom. Nedávno sme si pripomenuli 20 rokov vzájomných diplomatických vzťahov medzi Rakúskou republikou a slovenskou republikou. Čo považujete za najvýznamnejšie míľniky našich vzťahov a ako ich vnímate? ako ich vidíte? Kde sú naše silné, ale aj slabé miesta? Zdá sa, ako keby tieto vzťahy boli bezproblémové, už len kvôli tomu, že konečne existujeme v jednom spoločnom európskom priestore. Je to naozaj tak, alebo sa pod pokojným povrchom skrývajú nezodpovedané otázky? Nenazval by som ich bezproblémovými, ale excelentnými. Máme veľmi priateľské vzťahy, nadštandardne pestované. Vznikajú kontakty na všetkých úrovniach, často aj bez toho, aby sme o tom vedeli, čo je len potvrdením toho, ako dobre fungujú. Môžeme bez obavy povedať, že Slovensko a Rakúsko sú spojené nielen dejinami, alebo kultúrnymi tradíciami, ale stále viac aj nespočetnými osobnými vzťahmi a čoraz silnejším hospodárskym partnerstvom. Slovensko sa už prepracovalo k najdôležitejším desiatim exportérom do Rakúska, dokonca pred krajinami ako Belgicko, Španielsko alebo Švédsko. A naopak, Rakúsko je druhým najväčším investorom u vás – pôsobí tu viac ako dvetisíc rakúskych firiem, a tie patria k dôležitým zamestnávateľom na Slovensku – čo zvyšuje význam našich dobrých hospodárskych vzťahov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu prosperity vašej krajiny. Treba povedať, že takéto mimoriadne dobré hospodárske vzťahy sú výsledkom dlhoročného úsilia o obnovenie a nadviazanie tradičných kontaktov, ktoré umožnil pád železnej opony. Je viac ako symbolické, že prvou hlavou štátu, ktorá oficiálne navštívila samostatnú Slovenskú republiku, bol v roku 1993 vtedajší rakúsky prezident Thomas Klestil. Rakúske firmy boli medzi prvými, ktoré začali investovať na Slovensku a dnes zbierame ovocie dob-
  4. 4. s l o V e N s K o - r a K ú s K a s P o l u P r Á C a 20 rokov pozitívnych správ a dobrého susedstva rých rozhodnutí. Samozrejme, že aj tieto vzťahy treba pestovať, ale obidve krajiny sú už, našťastie, v jednom európskom trhovom priestore. Máme spoločnú menu – euro – a tým sme si vytvorili veľmi dobré predpoklady, aby sa naše hospodárske vzťahy úspešne rozvíjali aj v budúcnosti. Je otázkou, ako silno sa na týchto vzťahoch prejaví globálna hospodárska situácia, ale podľa môjho názoru sa budú obchodné vzťahy a výmena tovarov medzi našimi krajinami aj naďalej dobre rozvíjať. Rakúske veľvyslanectvo sa nedávno presťahovalo do úplne nových priestorov, opustili ste symbolický Mozartov palác a ocitli ste sa v bezprostrednej blízkosti Grassalkovičovho paláca. Je v tom istá symbolika, ktorá by mohla podporiť význam a charakter našich vzťahov? Ak sa nad tým zamyslím z tohto aspektu, musím s vami súhlasiť. Krásne, historické priestory sme vymenili za nemenej pekné, ale úplne iného architektonického charakteru. Moderné, hrdé, funkčné, ktoré do istej miery odzrkadľujú dynamiku našich vzájomných vzťahov. V nedávnej minulosti rezonovala v slovenských i rakúskych médiách návšteva slovenského premiéra Roberta Fica v Rakúsku. aj to bola vizitka dobrých vzťahov. aké spoločné témy boli na programe dňa? Bola to veľmi dôležitá návšteva na najvyššej vládnej úrovni, ktorá bola spojená nielen s návštevou Viedne a stretnutím s kancelárom Rakúskej republiky Wernerom Faymannom, ale aj so stretnutím u rakúskeho prezidenta Heinza Fischera a slovenský premiér mal aj zaujímavú prednášku na Diplomatickej aka- démii, ktorá hodnotila 20 rokov našich diplomatických vzťahov. Za veľmi dôležité považujem, že návšteva mala pracovný charakter, pretože sa na všetkých stretnutiach hovorili o tom, ako využiť potenciál nášho susedstva a našich skvelých hospodárskych vzťahov. Témou rozhovorov boli predovšetkým infraštruktúrne projekty, na ktoré by sme spoločne mohli čerpať aj prostriedky z fondov Európskej únie v najbližšom plánovacom období 2014 – 2020. Na hospodárskom fóre, ktoré chcem v budúcom roku organizovať, budeme tieto témy ďalej rozpracúvať. Sme presvedčení o tom, že zlepšenie infraštruktúrneho prepojenia našich krajín, či už rozšírením diaľničnej siete, alebo výstavbou nového mosta na našich hraniciach, ako aj rozšírením a modernizáciou železničnej siete pomôže zdynamizovať naše hospodárske kontakty ešte intenzívnejšie. A nie je to len téma predĺženia plánovanej širokorozchodnej trate do Rakúska, ale aj mnohé ďalšie. Všetko sú to úvahy, ktoré potvrdia úspešnú históriu našich novodobých bilaterálnych vzťahov. Dalo by sa o takýchto projektoch hovoriť celé hodiny, ale chcel by som pri tejto príležitosti predsa len pripomenúť, že to ešte celkom nedávno nebolo také samozrejmé. V novembri sme si pripomenuli zásadné udalosti, ktorých výsledkom je aj to, že sa môžeme rozprávať o takýchto projektoch a bilaterálnej spolupráci. ale v tejto súvislosti mi nedá nespýtať sa, ako predovšetkým mladým ľuďom, ktorí nemajú inú skúsenosť, než tú, v ktorej teraz žijeme, pripomenúť, že to, čo ich obklopuje, nie je také samozrejmé, že o súčasné hodnoty treba stále a znovu zabojovať? Myslím si, že aj tu je predovšetkým nezastupiteľná úloha kultúry a umenia. Som presvedčený, že práve kultúra dokáže najlepšie sprostredkovať tie hodnoty, o ktoré ste vtedy bojovali, o ktoré ide aj dnes. Treba pripomínať, že viac ako 40 rokov umelého rozdelenia železnou oponou mnohé pokrivilo, zmenilo, posunulo. To, čo tu predtým bolo, ľudská spolupatričnosť, porozumenie, zrazu zostalo na jednej i druhej strane železnej opony. Naše vzájomné spájanie a otváranie sa je preto určitý proces. A práve kultúra dokáže sprostredkovať pocit blízkosti a porozumenia a ľudia ho – našťastie – znovu nachádzajú. A je jedno, či sa to deje na regionálnej či lokálnej úrovni, ale práve vďaka dlhoročnému rozdeleniu máme čo dobiehať a spoznávať. A to je jednou z veľkých úloh veľvyslanectva, aby sme aj naším pričinením prispeli v diskusiách či priamom stretávaní sa slovenských či rakúskych osobností s mladými ľuďmi k sprostredkovaniu pocitov a skúseností, ktoré sú síce neprenosné, no môžu priblížiť to, čo mladí ľudia nezažili. A práve tak zrastáme stále viac spolu. Aj preto sme sa rozhodli podporiť a zorganizovať niekoľko veľmi zaujímavých programov a inštalácií v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Za všetky spomeniem otváraciu inštaláciu Tape, prekvapivo geniálny mobilný pavilón kultúry a umenia White noise od rakúskej skupiny architektov Soma Architekten, ktorá navrhla aj kórejský pavilón v rámci minuloročnej Svetovej výstavy v juhokórejskom Yeosu. White noise bol pôvodne navrhnutý pre Salzburské bienále 2011. V rámci našich aktivít nezabúdame, samozrejme, ani na iné slovenské regióny, pretože Rakúske kultúrne fórum, ako nositeľ a sprostredkovateľ našej kultúry a vzdelávacích aktivít, navštevuje nielen krajské mestá, ale predovšetkým univerzity a školy, aby najmä mladým ľuďom sprostredkoval nevšedné zážitky, ale aj také pragmatické pomôcky, ako knižnice, či podporu iného charakteru, aby sa mladí ešte dokonalejšie oboznámili s nemeckým jazykom. Ja sám veľmi často navštevujem univerzitnú pôdu s prednáškami najrozličnejšieho charakteru, a to mi umožňuje získať bezprostredný kontakt so zaujímavými ľuďmi a regiónmi Slovenska. Napriek tomu, že som tu už niekoľko rokov, mám toho ešte stále veľa pred sebou. a na záver: máte osobné motto, alebo túžbu, ktorú chcete v rámci svojej misie na slovensku splniť? Nuž, nenazýval by som to mottom, ale chcel by som pokračovať v rozvíjaní našich bilaterálnych vzťahov, čo dozaista vďaka ich vysokej úrovni nie je také ľahké. Mojím cieľom je ešte viac posilniť prezenciu Rakúska a jeho inštitúcií na Slovensku, rád by som im dal väčšiu váhu, viac publicity. 3
  5. 5. TATRA GRAND RESIDENCE, Dunajská ul. Bratislava Hangár VIP HANDLING, Bratislava PF 2014 Ďakujeme obchodným partnerom za spoluprácu v roku 2013 Rozšírenie skladovej kapacity Nafta, Gajary Fakulta informácií a informačných technológií STU, Bratislava ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. je spoločnosť s viac ako 50-ročnou tradíciou v stavebnej výrobe, od roku 2004 súčasťou európskeho stavebného koncernu STRABAG. — dodávka a realizácia stavieb na kľúč — realizácia inžinierskych stavieb — výroba a montáž prefabrikovaných konštrukcií ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. Mlynské nivy 61/A SK - 820 15 Bratislava Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11 Fax: +421 (0)2 32 62 33 41 e-mail: zipp@strabag.com www.zipp.sk www.strabag.com
  6. 6. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a V rámci integrovaného európskeho trhu a postupujúceho procesu obchodnej globalizácie zostáva SAG Elektrovod, a. s., spoľahlivou, stabilnou a konkurencieschopnou dodávateľskou firmou pôsobiacou v energetickom sektore. Pre klientov už takmer 65 rokov zabezpečuje široké spektrum služieb počnúc projekčnými prácami, cez výrobu a zabezpečenie dodávok, ich montáž, revíznu činnosť, opravy, údržbu, záručný a pozáručný servis až po poradenskú a konzultačnú činnosť. O potrebách energetického trhu fundovane hovorí generálny riaditeľ spoločnosti ing. Alexander kŠiŇAN. otvorený slovenský trh je potrebné chrániť V súčasnosti máte rozbehnutých niekoľko väčších zákaziek. ste jednou z mála spoločností pôsobiaca výrazne i mimo domáceho trhu, aká je momentálna situácia vo vašom aktívnom portfóliu z regionálneho hľadiska? Kto sú vaši kľúčoví zákazníci? Absolútnu prioritu medzi našimi zákazkami má domáci trh, avšak, samozrejme, zaujímavé sú pre nás aj zahraničné trhy. Našimi najväčšími zákazníkmi sú prevažne elektrické prenosové sústavy lokálnych štátov, a to v rôznych krajinách. Na českom trhu zrealizovala vlani naša spoločnosť najväčšiu časť svojich aktivít. Veľký dôraz kladieme na bezpečnosť a vysoké garancie, pričom najmä v severských krajinách, ktoré tvoria najväčšiu časť našich zahraničných aktivít, ide o projekty pomerne vysokých objemov. V súčasnosti sa podieľame na dvoch kľúčových rozsiahlych projektoch obnovy prenosovej sústavy vo Švédsku a v Nórsku. Za posledné roky sa legislatívne aj bezpečnostne sprísnil aj proces zákaziek prevádzkovateľov distribučných sietí. Naša spoločnosť sa týmto zmeneným nárokom musí vedieť flexibilne prispôsobiť. Staviame preto na komplexnosti služieb, kvalite, profesionalite, dlhodobej tradícii a orientácii na zákazníka, spočívajúcej v rýchlom nástupe a v okamžitých riešeniach jeho požiadaviek a potrieb. s postupne sa meniacim trhovým prostredím by mala prísť aj očakávaná zmena profilu služieb, najvýraznejšia asi v kvalitatívnej oblasti, a teda i z odbornej stránky. aké tendencie sledujete v tejto oblasti? Takmer všetci naši kľúčoví zákazníci sa aktívne zaoberajú vývojom vo väzbe na optimalizáciu, resp. bezpečnosť. Výsledky uplatňujú tak v oblasti materiálových komponentov, ako i samotných koncepcií systémov. Príkladom môže byť aktuálny trend „ohraňovaných“ alebo „zakružovaných“ elektrických stožiarov, ktoré sú testované a zavádzané našimi klientmi v relevantných klimatických a terénnych podmienkach. Práve „ohraňované“ stožiare sa ukázali ako vhodná súhra odolnosti, výkonnosti, ale aj precíznosti, čo sa môže zdať v rozpore s ich obrovskými rozmermi. Takáto koncepcia, ako sa dnes vo svete energetiky javí, sa zdá byť jedným z vhodných riešení do náročných a kritických geografických oblastí. Rôzne klimatické zmeny nás nútia zvyšovať odolnosť konštrukcie stožiarov, a v neposlednom rade k tomu prispieva aj obava z teroristických útokov. V posledných rokoch sme získali mimoriadne cenné skúsenosti v surových klimatických podmienkach za polárnym kruhom, kde sme neraz pracovali pre techniku v ťažko alebo vôbec neprístupných terénoch. Vyvinuli sme napríklad i koncepty protiteroristických stožiarov. V lavínových oblastiach Islandu sme sa zasa museli pri montáži stožiarov popasovať s prekonávaním skalných masívov s vysokým terénnym prevýšením. Našou výhodou je tiež výskum a vývoj v danej oblasti, ktorý nás posúva dopredu, a preto mu venujeme značnú pozornosť. Prečo je v čase, keď sa európske i svetové trhy prepájajú, dôležité podporovať najmä lokálny trh? Prepojenosťou energetického trhu sa každá krajina snaží prispôsobiť spoločnému záujmu v rámci priorít Európskej únie. S globalizovaným trhom a otvorenými hranicami má štát vo väzbe na lokálny trh a jeho usmerňovanie limitujúce možnosti v intenciách, ktoré umožňuje únia, resp. tzv. zásady globalizovaného trhu. Vytvára sa obrovský tlak na cenu, neraz na úkor kvality a stability v poskytovaní služieb. Sledujeme extrémy niektorých spolu- pracujúcich štátov únie, kde sa po privatizácii energetického sektora systém zdeštruoval a dnes sa ocitá na hranici bezpečnosti. Niektoré krajiny majú trh s energiami uzatvorený. Slovensko má naopak veľmi otvorený trh a z nášho pohľadu je dôležité chrániť si ho, či už sa to týka získavania možných zákaziek alebo zamestnanosti. Stáva sa, že zákazku vyhrá subjekt, ktorý v zahraničí nikdy nič rozsahovo podobné nerealizoval a jednoznačne nedokáže preukázať ani svoju odbornú a kapacitnú spôsobilosť. Energetika nie je podnikateľské pole pre každého, a už vôbec nie pre spoločnosti, ktoré vznikli „včera“. Zložitosť a zodpovednosť tohto odvetvia, ako i jeho kľúčová funkcia v hospodárstve, by mali ísť ruka v ruke s požiadavkami na dodávateľskú sféru. Štát si musí v tomto smere určiť priority. Ak chce krajina fungovať, musí mať istú lokálnu dodávateľskú základňu a starať sa o ňu. Jednoznačnými problémami sú v tejto nadväznosti možnosti výkonu dozorujúcej administratívy a takmer kontraproduktívne znenie zákona o verejnom obstarávaní. aké sú podľa vás hlavné riziká budúcnosti pre vašu spoločnosť a ako ste na ne pripravení? Hrozbou pre naše podnikanie je napríklad obmedzený domáci trh, kde, samozrejme, výkyvy podobné nedávnemu obdobiu môžu mať na lokálnu spoločnosť fatálny účinok. Našťastie, naše aktivity sa snažíme aspoň sčasti diverzifikovať a orientovať sa aj na zahraničie. Našou výzvou je ustať danú situáciu tak, aby sme neutrpeli straty, ktoré by nás mohli oslabiť. O kvalitu sa musíme neustále usilovať a posúvať ju ďalším generáciám, a pritom ekonomicky zaistiť fungovanie firmy, ktorá v lokálnom systéme zabezpečuje stabilitu prevádzkového systému. Naďalej sa budeme orientovať najmä na škandinávske krajiny, kde sú šance na úspech vďaka minimálnej úrovni korupcie pomerne reálne. Dôležité je investovať a nebáť sa nových výziev. Napríklad realizovanie zákaziek na Islande bolo príkladom toho, ako a kde môžeme uspieť. usilovne pracujeme na tom, aby sme v rámci integrovaného európskeho trhu boli konštantne spoľahlivou, stabilnou a konkurencieschopnou dodávateľskou firmou v energetickom sektore. Budúci rok bude mať táto snaha už 65 rokov. 5
  7. 7. m I N I s t e r s t V o H o s P o d Á r s t V a s r Ako zodpovedný projektant geodet pôsobil v rokoch 1983 až 1986 v Stavoprojekte Bratislava. Neskôr v rokoch 1986 až 1998 v Elektrovode Bratislava prešiel funkciami stavbyvedúci, vedúci oddelenia ekonomiky divízie vedení, vedúci útvarov zahraničného obchodu a vyššieho dodávateľa. Od roku 1998 do 1999 bol vedúcim organizačnej zložky v ELcON, o. z., Praha. Ako riaditeľ divízie pôsobil v rokoch 1999 až 2000 vo VÚJE trnava, a. s. V marci 2000 sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Elektrovod holding, a. s., Bratislava. V máji roku 2000 sa stal druhým viceprezidentom ZZES (Zväz zamestnávateľov energetiky), 24. apríla 2003 sa stal prezidentom ZZES. Od 4. apríla 2012 je ministrom hospodárstva vo vláde Slovenskej republiky. ing. tomáš MALAtiNSkÝ odpovedal na niekoľko otázok pre Parlamentný kuriér. ekonomický rast potrebuje zodpovedné subjekty Vaša podnikateľská skúsenosť a dlhoročná znalosť podnikateľského prostredia je bezpochyby kvalifikačnou výhodou pre post, ktorý zastávate. Potvrdili sa vaše skúsenosti s analýzami, ktoré o slovenskom hospodárstve a jeho ekonomike existujú doma i v zahraničí? Slovenská republika patrí v rámci Európskej únie k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám. Hrubý domáci produkt na obyvateľa vzrástol v roku 2012 na 73 %. Rýchlosť rastu bola vyššia ako v ostatných nových členských krajinách EÚ. Na tvorbe slovenského HDP má najväčší 30 % podiel priemysel. Ten patrí k ťahúňom celej slovenskej ekonomiky. A ani v období celosvetovej krízy nestratil svoje konkurenčné výhody. Takže rastový potenciál Slovenska v prvom rade závisí od tohto segmentu hospodárstva. Základným pilierom rozvojového potenciálu priemyslu na Slovensku je automobilová výroba. Tá v minulom roku zaznamenala mimoriadny rast. Na Slovensku bolo v roku 2012 celkovo vyrobených 926 555 automobilov. To je v prepočte 171 automobilov na tisíc obyvateľov. A v tomto roku očakávame podobné a možno aj lepšie čísla. Treba tiež zdôrazniť, že Slovensko je otvorená ekonomika, ktorej konkurenčná schopnosť je výrazne závislá od predaja tovarov do zahraničia a posledné roky si udržuje kladné saldo zahraničného obchodu. Obchodná bilancia zahraničného obchodu Slovenska v minulom roku dosiahla 3 609,2 mil. €. Je to najvyššia hodnota v doterajšej histórii Slovenskej republiky. Prispela k tomu nielen vyššia dynamika vývozu tovaru v roku 2012 oproti dynamike dovozu, ale tiež nárast vývozu automobilov a elektroniky. Slovenský obchod zaznamenal mimoriadny úspech v období, kedy v dôsledku aktuálnej ekonomickej krízy slovenská ekonomika v roku 2012 rástla pomalším tempom oproti roku 2011. Vážení exportéri, správne ste pochopili krízu ako výzvu a svoje produkty ste uplatnili na tretích trhoch. Najväčší nárast v roku 2012 zaznamenal vývoz do krajín Európy mimo EÚ27, Afriky, Ázie a Ameriky. 6
  8. 8. m I N I s t e r s t V o situácia, v ktorej sa nachádza európske hospodárstvo stále nie je dokonale optimistická. Náznaky rastu, a tým aj skončenia krízových časov, sa objavujú síce čoraz pravidelnejšie, ale aj predpovede analytikov sú skôr opatrné. Napriek tomu sa o našej ekonomike hovorí skôr optimisticky a aj predpovede na nasledujúci rok sú prorastové. Vaším cieľom a úsilím je, aby sa slovenský priemysel zameral aj na iné atribúty, ako len na udržanie dobrých čísiel. aké sú to? Napriek dobrým výsledkom slovenská priemyselná výroba potrebuje výrazne inovovať tak, aby sa v prvom rade zvýšilo zhodnotenie materiálov a energií. Najväčšou výzvou v oblasti inovácii, pred ktorou Slovensko i celá EÚ stojí, je slabá orientácia na využitie výsledkov výskumu a vývoja a ich následné pretvorenie do nových ekonomických a spoločenských hodnôt. Veda, výskum a inovácie patria, podľa nášho názoru, k rozhodujúcim predpokladom ďalšieho rozvoja a rastu. Veď iba pomocou inovácií môžu podniky neustále napredovať a udržovať si svoje postavenie v rámci trhu. V programovom vyhlásení vláda Slovenskej republiky deklarovala, že presadí hospodársku politiku ako hlavný nástroj na podporu rastu a rozvoja slovenskej ekonomiky. Medzi kľúčové hospodárske priority programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky patrí najmä podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Dosiahnuť tento cieľ pomáha aj Návrh opatrení v hospodárskej politike na podporu hospodárskeho rastu, ktorý vláda SR schválila 15. mája tohto roka. Materiál obsahuje viac ako 100 opatrení na podporu hospodárskeho rastu Slovenska, ktoré využijú existujúce zdroje jednotlivých rezortov. Súbor opatrení zároveň predstavuje komplexne koncipovaný rozvojový plán z krátkodobého, resp. strednodobého a dlhodobého hľadiska, vrátane vypracovania harmonogramu a kontroly účinnosti. Prorastové opatrenia sú v súlade s hospodárskymi prioritami programového vyhlásenia vlády a z vecného hľadiska korešpondujú s Víziou a stratégiou rozvoja slovenskej spoločnosti. Mohli by ste byť konkrétny, ktoré možnosti a ich realizácia by mali byť najviac v pozornosti? Opatrenia boli schválené v šiestich oblastiach. Tou prvou sú opatrenia súvisiace s podporou podnikania a investícií, kde by mal byť napríklad zriadený slovenský fond na podporu rastu alebo by sa mali zlepšiť podmienky pre malé a stredné podniky lepším využitím prístupu k financovaniu rizikového štádia podnikania. Chceme sa zamerať najmä na aktivizáciu kapitálového trhu, stratégiu znižovania regulačnej zaťaženosti podnikania či zvýšenie právnej istoty podnikateľov. V oblasti podpory zamestnanosti máme pripravené programy na podporu zamestnávania mladých, na podporu udržania pracovných miest alebo program zamestnávania znevýhodnených a dlhodobo nezamestnaných. Potom je to efektívna činnosť verejnej správy a efektívna správa finančných aktív štátu, kde ide napríklad o jednotnú správu štátnych nehnuteľností, o reformu verejnej správy za- H o s P o d Á r s t V a s r meranú na dosiahnutie vyššej efektivity, výkonnosti a transparentnosti známu pod skratkou ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) alebo o boj proti daňovým podvodom a únikom. Opatrenia súvisiace s podporou školstva, vedy a výskumu sú zamerané napríklad na budovanie univerzitných parkov a akademických centier, rozvoj stredného školstva alebo podporu odborného vzdelávania. Ďalej v opatreniach smerujúcich k včasnému spusteniu veľkých infraštruktúrnych projektov by sme chceli smerovať verejné investície do rozvoja siete diaľnic a rýchlostných ciest, modernizácie a výstavby celoštátnej, resp. regionálnej dopravnej a technickej infraštruktúry, podpory obnovy bytových budov a podobne. Prioritná oblasť č. 6 je venovaná opatreniam na podporu exportu. Zámerom je diverzifikácia exportu uzatváraním nových dohôd o voľnom obchode, podpora exportnej výkonnosti SR zapojením slovenských subjektov do medzivládnych a medzirezortných komisií, podpora medzinárodnej propagácie slovenských firiem či zriadenie zahraničných zastúpení Slovenskej agentúry pre rozvoj investícii a obchodu. rok tak, aby kládli ešte väčší dôraz na presadzovanie Vašich záujmov. Opatrenia sme začlenili do širšieho rámca pripravovanej Stratégie vonkajších ekonomických vzťahov Slovenskej republiky na obdobie 2014 – 2020. Aj tá už bola prerokovaná v Rade vlády SR na podporu exportu a investícií, ako aj v Hospodárskej a sociálnej rade SR. Stratégia má predovšetkým za cieľ určiť smerovanie proexportnej politiky v nasledujúcich rokoch. Osobitnú pozornosť stratégia venuje stredne veľkým a veľkým exportérom. už v priebehu budúceho roka plánujeme vytvorenie systému pre podporu veľkých exportných projektov a vyššiu angažovanosť predstaviteľov štátnej správy pri presadzovaní exportných záujmov. Stratégia bola vypracovaná aj v súčinnosti s predstaviteľmi podnikateľskej sféry, zastúpenej Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, Republikovou úniou zamestnávateľov a Klubom 500. Dovoľte mi i touto cestou vyjadriť poďakovanie za ich cenné vstupy a podnety a zároveň vyjadriť aj presvedčenie, že takto vypracovaná stratégia nájde uplatnenie v širších radoch podnikateľskej obce. slovenské firmy už neraz v zahraničí úspešne dokázali svoju konkurencieschopnosť. Napriek tomu sa náš export nerozvíja až tak dynamicky, ako by sme si to želali. O ekonomickej diplomacii sa tiež vedú polemiky a nie vždy funguje optimálne. Čo môže váš rezort urobiť pre to, aby sa podmienky pre export slovenských produktov slovenských firiem zlepšili? Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí už prijalo opatrenia k zefektívneniu organizácie oficiálnych účastí na veľtrhoch v zahraničí, ako aj organizácie medzivládnych a zmiešaných komisií pre hospodársku spoluprácu. Koncepčné dokumenty k obom témam boli schválené na ostatných dvoch zasadnutiach Rady vlády Slovenskej republiky na podporu exportu a investícií. Verím, že tieto nástroje – aj veľtrhy aj zmiešané komisie – sa nám podarí nastaviť už budúci aj keď sa zvykne hovoriť, že na všetko sú nevyhnutné v prvom rade peniaze, existujú nástroje, činy alebo možnosti, ako zefektívniť fungovanie nielen jednotlivých častí budovaného systému, ale fungovanie priemyslu ako celku. ako si predstavujete komunikáciu s podnikateľským prostredím na zlepšenie exportu? Nevyhnutným a neoceniteľným vstupom na zefektívnenie fungovania celého systému je napríklad aj spätná väzba od exportérov, ktorá bude systémovo zohľadnená v plánovanej revízii stratégie Bielou knihou proexportnej politiky v roku 2017. Preto mi dovoľte vyjadriť presvedčenie, že sa nám spoločnými silami podarí zvýšiť exportnú výkonnosť slovenskej ekonomiky. Zároveň – v tomto predvianočnom čase – chcem všetkým zaželať príjemné prežitie nadchádzajúcich sviatkov a úspešný rok 2014. 7
  9. 9. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a Podnikateľské prostredie slovenskej energetiky podlieha neustálym zmenám. V súčasnom hektickom období slovenskej energetiky, keď od 1. januára 2014 má tento trh začať fungovať podľa nových pravidiel, sa spoločnosť sféra, a. s., podieľa na prácach a produkcii najvýznamnejších riešení, ako je budovanie systémov centrálneho zberu meraných údajov, centrálnej fakturácie a nového spôsobu zúčtovania odchýlok. O tom, čo nás už v najbližších dňoch v tejto oblasti čaká, odpovedal na otázky Parlamentného kuriéra generálny riaditeľ spoločnosti sféra, a. s., RNDr. Eduard hALuŠkA, cSc. Jednotné a prehľadné systémy uľahčujú prácu aj komunikáciu lančnej skupiny, prerušení distribúcie a podobne. Systém bude poskytovať štatistické údaje jednotne pre ÚRSO a MH SR. Od januára 2014 má vstúpiť do platnosti novela vyhlášky ÚRsO 24/2013 Z. z. o pravidlách trhu s elektrinou a plynom. Čo dôležité prináša z vášho pohľadu? V riešení problémov energetického trhu je sféra, a. s., už viac než 20 rokov významným partnerom radu spoločností, ktoré v sektore energetiky podnikajú. Vyhláška precízne definuje podmienky v oblasti, ktorú upravila už novela č.142/2010 Z.z. zákona o energetike z marca 2010 a samozrejme nové znenie Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike zo septembra 2012. Zmeny sa dotknú aj štátnej spoločnosti OTKE, a. s., ktorá má legislatívnu povinnosť od 1. januára 2014 realizovať centrálny zber nameraných údajov v súčinnosti s prevádzkovateľmi sústav a výrobcami elektriny. Na prvotnom naplnení databázy informačného systému XMtrade®/ISOM (Informačný Systém Operátora Meraní) aktívne pracujeme už od júla. Vyše 2 000 výrobcov a prevádzkovateľov sústav, ktorí majú so spoločnosťou OKTE, a. s., uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní údajov, priebežne poskytuje stanovené údaje do nami dodaného a spravovaného informačného systému ISOM. OKTE, a. s., tieto údaje postupne vyhodnocuje tak, aby od januára spustila do produkcie 8 nový systém zúčtovania odchýlok už s vlastnými agregovanými údajmi, ako aj stanovenú centrálnu fakturáciu poplatkov za prevádzkovanie systému a systémové služby. V čom sú výhody centrálneho zberu meraných údajov? Doteraz boli merané údaje fragmentované, pretože každý prevádzkovateľ sústavy spravoval údaje za svoju sústavu len vo vlastnom informačnom systéme, a tam vykonával agregáciu podľa bilančných skupín. Centrálnym zberom údajov dochádza k zjednoteniu vyhodnotenia nameraných údajov, čím sa zvýši transparentnosť a zjednodušia sa procesy na trhu s elektrinou. Samotnú agregáciu údajov pre potreby zúčtovania odchýlok už bude jednotne vykonávať OKTE, a. s., a to systémom XMtrade®/ISOM, ktorý zároveň poskytne priamu väzbu medzi agregátom nameraných údajov subjektu zúčtovania a jednotlivými meraniami na úrovni odberných a odovzdávacích miest. To účastníkom trhu priamo zlepší identifikáciu problémov pri reklamáciách a zvýši efektivitu ich riešenia. Okrem toho budú v systéme jednotne dostupné aj informácie o odberných a odovzdávacích miestach, o vykonaných zmenách dodávateľa a bi- V ktorých oblastiach energetiky ste najviac nápomocní? S významnými českými a slovenskými podnikmi v energetike spolupracuje sféra, a. s., už od svojho založenia v roku 1992. No liberalizácia trhov s energiami, neskôr európska legislatíva a tomu zodpovedajúce procesy, priniesli významné výzvy z pohľadu potrieb spoločností na trhu, pričom pribudlo množstvo nových podnikajúcich subjektov. Poznáme dôkladne nielen energetické podnikateľské prostredie, ale predovšetkým slovenskú a európsku legislatívu, ktorá priamo vplýva aj na našu prácu, určuje architektúru IT riešení a rozsah ich funkčností. Preto sa dlhodobo profilujeme aj ako konzultačná spoločnosť. Naši zamestnanci majú interdisciplinárne znalosti a schopnosti aplikovať poznatky v jednotlivých projektoch, čo bolo určujúce práve v začiatkoch prepojenia trhov s elektrinou Českej republiky a Slovenskej republiky a následne i Maďarska. V týchto procesoch sme boli významným hráčom. Prvým úspechom v oblasti integrácie trhov s elektrinou v regióne bolo prepojenie českej a slovenskej obchodnej zóny v roku 2009, ktoré prinieslo významné zvýšenie likvidity denného trhu a zoptimalizovalo prideľovanie cezhraničných kapacít. Objednávky na nákup a predaj elektriny zadávali účastníci trhu prostredníctvom svojich lokálnych organizátorov trhu, ktorí zabezpečili sumarizované párovanie objednávok spolu s prideľovaním cezhraničných kapacít a generovaním optimálnej ceny. Produkt XMtrade®/ISOT (Informačný Systém Organizátora Trhu), dodala sféra, a. s., pričom sa dodnes prevádzkuje a ďalej rozširuje. Nasledoval druhý medzinárodný projekt pripojenia maďarskej zóny k zjednotenému trhu Česka a Slovenska. Spojenie sa stalo realitou 11. septembra 2012 a v súčasnosti pokračuje úsilie na integrácii aj s rumunskými partnermi. V spoločnosti Duslo, a. s., ste implementovali softvér na správu a údržbu majetku. Čo riešenie zabezpečuje a prečo je vlastne dôležité? Mnohé spoločnosti bojujú s problémami
  10. 10. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a pri efektívnej správe vlastného technologického majetku a plánovaní a riadení jeho údržby. Mnohé technologické a výrobné zariadenia boli budované ešte v čase, keď nefungovali elektronické systémy a nebola prakticky žiadna elektronická dokumentácia. Podklady na správu majetku boli iba v papierovej forme neúplných a zastaraných pasportizačných listov, pričom počas údržby sa len vo výnimočných prípadoch robili štruktúrované záznamy a aktualizácie. Celý rad kľúčových informácií mal vo svojej pamäti iba zamestnanec. Je preto logické, že pri práci s takouto dokumentáciou sa často vyskytujú problémy v hľadaní a zisťovaní skutkového stavu. Triviálne, ale dodnes často platné konštatovanie. Poskytujeme profesionálne riešenia, ktoré prinášajú používateľom významnú a dlhodobú pomoc v efektívnejšej správe a údržbe zariadení s priamymi a merateľnými ekonomickými efektmi. Produkt XMatik®.NET na budovanie technických informačných systémov správy a údržby je určený pre rôznorodé typy podnikov, organizácií a inštitúcií. Po dvadsiatich rokoch neustáleho rozvoja s takými gigantmi, ako spoločnosť Slovnaft, a. s., je k dispozícii jeho vyzretá verzia. Môžeme smelo uviesť, že v oblasti správy, prevádzky a údržby zariadení technologických celkov patríme na Slovensku medzi špičku. Preto pred rokmi prišlo aj Duslo, a. s. Odborná verejnosť prejavuje záujem vzdelávať sa v aktuálnej legislatíve z pohľadu praxe. Čo ponúkate v tejto oblasti? Úroveň vzdelania a vedomostí zamestnancov je jednou z podmienok úspešnosti na trhu, a to najmä v turbulentnom období neustálych zmien v podnikateľskom prostredí. Za roky organizovania vzdelávacích akcií sme vybudovali tím odborných lektorov s vynikajúcimi výsledkami. Priebežne organizujeme semináre zamerané na problematiku spotrebných daní, prevádzkovateľov MDS, denného trhu a zúčtovania odchýlok, zákona o energetike, zákona o regulácii alebo nové pravidlá fungovania trhu s elektrinou a plynom, či verejné obstarávanie energií. Teší nás stále rastúca účasť a niektoré semináre opakujeme, aby sme uspokojili záujem. Mimoriadny záujem je o konferenciu ENERGOFÓRuM®, zameranú na zmeny a udalosti ovplyvňujúce energetické podnikateľské prostredie u nás a v Európe. Po ôsmich rokoch sme ju rozdelili na ENERGOFÓRuM® – plyn a ENERGOFÓRuM® – elektrina. Ich organizácii a odbornému zameraniu venujeme mimoriadnu pozornosť. Ešte nedozneli ohlasy na konferenciu ENERGOFÓRuM® 2013 – elektrina, ktorá sa konala v októbri, a už pripravujeme deviaty ročník oboch konferencií pre rok 2014. Vlastná konferencia a podnety od účastníkov, kontakt s odborníkmi sú pre nás nezastupiteľným zdrojom námetov na naše vlastné zlepšovanie, zlepšovanie produktov, a tiež formuláciu tém na uskutočnenie nových vzdelávacích akcií. Som rád, že sme na špici vlny, ktorá sa, symbolicky povedané, valí a určite zmetie nepripravených – my to nie sme. Nová energetická politika sr musí reagovať na globálne výzvy „Región strednej Európy je závislý od dodávok primárnych energetických zdrojov. V kontexte energetickej bezpečnosti má pre Slovensko nezastupiteľný význam jadrová energia,“ vyhlásil Ján Petrovič (Mh SR) na Stredoeurópskej konferencii o energetike v Bratislave. Rezort hospodárstva v súčasnosti pracuje na novom návrhu energetickej politiky. V procese tvorby sa okrem iného vychádza z odporúčaní Európskej komisie, ako aj Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Slovensko sa okrem závislosti od primárnych energetických zdrojov bude musieť vyrovnať s dôsledkami klimatických zmien, vysokou energetickou náročnosťou priemyslu či potrebou nahradiť odstavené zdroje na výrobu elektriny. Čakajú nás rozhodnutia vo vzťahu k využívaniu jadrovej energie alebo efektívneho nastavenia podpory obnoviteľných zdrojov. Dôležité bude tiež, aká bude výška cien energií a vplyvy na hospodársky rast a konkurencieschopnosť. K zvyšovaniu energetickej bezpečnosti prispieva využívanie domácich energetických zdrojov. V slovenskom kontexte ide najmä o uhlie, ale predovšetkým obnoviteľné zdroje energie. Veľký potenciál na našom území má biomasa a hydroenergia. Do roku 2020 sa Slovensko zaviazalo zvýšiť podiel OZE na konečnej spotrebe na úroveň viac než 14 % a tento cieľ sa podľa generálneho riaditeľa Jána Petroviča podarí naplniť. seVeroJužNý KorIdor aKo INfraštruKtúrNa PrIorIta Ako ďalej uviedol, rezort hospodárstva začal s prípravou 3. akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016. Dosiahnuť indikatívne ciele, ktoré sú ukotvené v strategických dokumentoch SR a v legislatíve EÚ, nie je možné bez adekvátnej energetickej infraštruktúry. Z pohľadu SR má zásadný význam vybudovanie severojužného koridoru plynárenských a elektrizačných prepojení. Aktuálne sa buduje plynárenské prepojenie s Maďarskom. V procese prípravy je tiež interkonektor plynárenských sústav Poľska a Slovenska. Od posilnenia cezhraničných prepojení sa podľa Jána Petroviča očakáva, že zvýšia bezpečnosť dodávok, zvýšia likviditu a zlepšia konkurenčné prostredie na trhu. Vývoj týchto ukazovateľov sa môže premietnuť do tlaku na nižšie ceny pre zákazníka. Okrem rozvoja infraštruktúry má integrácia trhov EÚ aj legislatívny a obchodný rozmer. Aktuálne sa pripravuje memorandum o porozumení krajín V4, ktorého cieľom je vznik fóra na integráciu trhu s plynom. Existencia takejto inštitúcie by vytvárala priestor na hľadanie riešení, ako harmo- nizovať prístup k sieťovým predpisom a odstrániť prekážky na vytvorenie integrovaného visegrádskeho trhu. marKet CouPlING sPlNIl očaKÁVaNIa Prepojenie trhu s elektrinou medzi Českom, Slovenskom a Maďarskom splnilo podľa Petroviča očakávania, ktoré zúčastnené strany do projektu vkladali. Market coupling viedol k zníženiu cien a zvýšeniu objemu zobchodovanej elektriny. Regionálne integrácie sú základom na budúce vytvorenie jednotného trhu EÚ s energiami. V kontexte bezpečnosti dodávok má pre Slovensko nezastupiteľné miesto jadrová energia. Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií je bez ďalšieho rozvoja jadrovej energetiky dosiahnuteľné len pri neakceptovateľne vysokých nákladoch, vyhlásil Ján Petrovič. Príspevok odznel počas prvého dňa Stredoeurópskej konferencie o energetike (cEEc) organizovanej 25. a 26. novembra 2013 v Bratislave. Organizátorom je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) a Európska komisia. 9
  11. 11. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a Siedma výročná energetická konferencia Energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť strednej Európy priniesla 24. – 26. novembra 2013 pod záštitou ministra hospodárstva SR tomáša Malatinského a ministra obchodu a priemyslu Českej republiky Jiřího cieńciała nové pohľady na kľúčové otázky energetiky vrátane implementácie infraštruktúrnych projektov, harmonizácie národných regulačných politík a vývin trhu s energetickými komoditami. Podarilo sa účastníkom konferencie prispieť k hľadaniu lepších riešení pre energetickú politiku EÚ a krajín strednej Európy? Detaily o podujatí a témach, ktoré netreba prehliadať, prináša interview s Alexandrom DuLEBOM, riaditeľom Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Jednotný energetický trh je začarovaný kruh Čo zaujímavé priniesla konferencia? Počas 6 hlavných a 3 večerných panelov sa diskutovalo o deviatich rôznych témach – hoci v podstate išlo o dve témy. Prvá téma a prvý deň konferencie boli venované formovaniu regionálneho energetického trhu v rámci strednej Európy s elektrinou a plynom. Mali sme panel, ktorý predstavoval pohľad regulátorov. Harmonizácia regulačných politík je absolútne kľúčová, aby regionálny trh vlastne mohol vzniknúť. Druhý panel bol pohľad operátorov plynárenských sústav. Tretí panel pohľad operátorov elektrizačných prenosových sústav. Teda rôzne uhly pohľadu tých, od ktorých závisí regulácia a harmonizácia tejto politiky, a zároveň pohľad tých, ktorí to realizujú, čiže aké majú skúsenosti, kde sú problémy, kde sú výzvy. Bol to aj zámer, mať prvý deň takúto debatu. ako po konferencii hodnotíte súčasné investičné prostredie a regulačnú politiku na trhu s elektrinou? Kľúčová téma druhého dňa konferencie bola konkurencieschopnosť ekonomík EÚ, ale aj konkurencieschopnosť podnikov, pretože hovoríme, že energetika je krvou ekonomiky. No a predbežný záver je, môžem povedať, že politika je naozaj krvou energetiky. Pretože tak, ako máme momentálne nastavené investičné prostredie, povedzme vo výrobných kapacitách, napríklad nové prevádzky pre výrobu elektriny, pri terajšom regulačnom nastavení vlastne nie sú možné. Ilustrujem 10 príkladom: keď je teraz napríklad na trhu cena MWh zhruba 40 €, v podstate všetky investície do väčších nových prevádzok sú stratové pri cene nižšej ako zhruba 70 € za MWh. Stoja nám Malženice, predražujú sa Mochovce a je paradox, že na jednej strane máme na Slovensku najlacnejšiu elektrinu v súčasnosti z existujúcich starých jadrových reaktorov, ale investície do nových sú pri terajšej situácii na trhu a regulačnej politike, ktorú máme, jednoducho nemožné. Je otázka času, dokedy EÚ, podľa môjho názoru a myslím, že to bola aj zhoda v rámci jadrového panelu, bude musieť prehodnotiť regulačnú politiku zásadným spôsobom, pretože v súčasnosti máme absolútne deformované prostredie z hľadiska výrobcov elektriny. Vlastne jediní nedotovaní výrobcovia sú jadrové elektrárne, všetky ostatné zdroje vrátane plynu, sú svojím spôsobom dotované. Keď sa občan pozrie na účet za elektrinu, ktorú platí, a keď si prerátava svoju spotrebu povedzme na MWh, zistí, že platí na Slovensku viac ako 100 € za MWh, pričom cena na trhu je 40 €. Regulačná politika je nastavená tak, že obnoviteľné zdroje, ako je výroba elektriny z fotovoltaiky, majú dlhodobo garantované ceny, ktoré sa pohybujú od 360 € a vyššie. Je to neúnosná situácia, ktorá svedčí o tom, že trh je deformovaný. Všetci hovoríme o tom, že v rámci EÚ chceme dospieť k jednotnému trhu, aby sme mali spravodlivé podmienky pre aktérov, teda pre výrobcov, a zároveň, aby sme tu mali súťaž, a zároveň ho máme strašným spôsobom deformovaný. Je to začarovaný kruh, ktorý musíme preťať , pretože je to dlhodobo neudržateľné a budeme musieť prehodnotiť celú energetickú politiku, aj tú rámcovú, aj nastavenie trhu s energiami. ako je na tom jadrová energetika? Mohli by ste nám predstaviť britský koncept Contract of Difference? Mali sme jadrový panel, takže sme rozoberali problematiku jadrovej energetiky a jej postavenia, a toho, že všetky nové projekty v Európe stoja, pretože sú za súčasných podmienok stratové. Samozrejme, otázka je, čo s tým. Som rád, že sme tu mali pána Hergena Hayea, vedúceho jadrového oddelenia na britskom ministerstve pre energetiku a klimatické zmeny, pretože Briti sú v snahe o nájdenie riešenia lídrami. Rozhodli sa na národnej úrovni urobiť niečo v prospech jadrovej energetiky a v prospech investícií do dlhodobých stabilných zdrojov výroby elektriny, bez ohľadu na to, či ide o obnoviteľné alebo iné zdroje. A ponúkajú koncept, takzvaný Contract of Difference. To znamená, že bude stanovená hraničná cena (hovorili sme o tom, že investície u nás sú do nových kapacít zaujímavé, keď je cena nad 70 €, inak je to stratové), ktorá je nevyhnutná na to, aby do energetiky prichádzali dlhodobé investície. Bude to fungovať tak, že keď bude podľa situácie na trhu cena pod touto hranicou, vlastne investičnou hranicou do dlhodobých zdrojov, vláda bude kompenzovať rozdiel. Naopak, keď cena hranicu prekročí, výrobcovia budú vracať podporu, ktorú získali v situácii, keď bola cena pod hranicou. Samozrejme, je to zásah do politiky štátnej pomoci. To znamená, že ide o veľkú otázku, ktorá sa týka európskej legislatívy nielen z hľadiska regulovania energetiky, ale aj z hľadiska legislatívy, ktorá sa venuje poskytovaniu štátnej pomoci a konkurencieschopnosti. Rokovania prebiehajú už asi rok.
  12. 12. s l o V e N s K Á e N e r G e t I K a Myslím, že čo povedal pán Hergen Haye, bola veľmi dôležitá informácia pre všetkých prítomných; mali sme tu zástupcov zo všetkých krajín regiónu. V Česku, Maďarsku, Poľsku, u nás, všade uvažujeme o tom, že jadro je pre nás absolútne kľúčové a potrebujeme, aby sme si udržali bezpečnosť dodávok elektriny na trh, aby sme mali stabilné zdroje výroby, keďže jadro predstavuje viac ako 50 % elektriny vyrobenej v SR. Myslím, že to bola jasná výzva, ktorú predniesol pán Haye, pretože bude pripomienkové konanie, kde sa budú môcť členské krajiny EÚ vyjadriť, či sa urobí nejaká výnimka pre energetiku v legislatíve týkajúcej sa štátnej pomoci. Je to absolútne závažná téma, lebo ak sa to nepodarí presadiť v legislatíve, tak si sami pod sebou podpílime konár z hľadiska dlhodobej udržateľnosti a bezpečnosti výroby elektriny nielen v SR, ale v celom regióne. Považujete integráciu národných trhov s plynom a elektrinou za splniteľný cieľ? Mali sme na konferencii riaditeľa Agentúry pre spoluprácu európskych regulátorov pána Pototschniga a ďalších zástupcov regulátorov krajín V4. Vyzerá to tak, že ťažko budeme hovoriť na konci budúceho roka, že máme jednotný energetický trh, hoci cieľ bol postavený takto. Skôr to vyzerá tak, že budeme mať regionálne clustre a budú trochu rozdielne v plyne aj v elektrine. Trh s plynom má tiež svoje špecifiká. Na ktoré z nich poukázala konferencia ako na najvýznamnejšie? Zaujímavá bola debata v plynovom paneli, kde sa vyjadrovali operátori plynárenských sústav, pretože na jednej strane máme politické vyhlásenie predsedov vlád V4, že máme schválenú cestovnú mapu k vytvoreniu jednotného trhu so zemným plynom v rámci V4, avšak debata z pohľadu praktikov, ktorí robia biznis v realite, ukázala, že keď to nebude „opreté“ o Baumgarten, ktorý je prirodzeným regionálnym plynárenským hubom, teda keď do toho nebude vtiahnuté Rakúsko, bude veľký problém nastaviť podmienky na trhu tak, aby boli funkčné. Teda bol to pohľad, kde sa akoby rozchádzala politická realita s realitou podnikateľov/biznisu. Čo je podľa mňa zaují- mavý podnet na diskusiu či už v rámci V4 alebo i vo vzťahoch s Rakúskom. V prípade trhu s elektrinou to bola tiež zaujímavá debata, pretože Poľsko sa rozhodlo, že sa nepridá k market-couplingu ČR – SR – MR. Majú na to svoj dôvod, údajne im na uzatváranie obchodov vyhovuje čas o „dvanástej“ a v existujúcom trojstrannom market-couplingu sa uzatvárajú obchody o „jedenástej“. Neviem, či je to natoľko dôležitý problém, skôr si myslím, že v ČR, SR a Maďarsku máme nadbytok elektriny a silné kapacity stále. A možnože Poľsko zvažuje, že je preň zaujímavejšie napojiť sa na región severnej Európy, mať prepojenie so Švédskom, pretože ten trh by mohol byt pre poľských výrobcov likvidnejší. Čiže máme tu zase rozdiel medzi zámermi na politickej úrovni v rámci V4, plán bol, že sa trilaterálny market-coupling rozšíri o Poľsko a potom o Rumunsko a ďalej. Zdá sa však, že najskôr sa pripojí Rumunsko a budeme zrejme potom nejaký čas riešiť otázku prepojenia regionálnych clustrov medzi strednou a severnou Európou. Bola to podnetná debata, pretože ukázala, že politická geografia sa nie vždy v energetike nášho regiónu prekrýva s podnikateľskou. Keď to zhrniem, v prípade plynu je to otázka Rakúska, ktoré by sme potrebovali na to, aby tento regionálny trh bol funkčný, a nebude to rýchlo – to je otázka možno až do roku 2020, určite nie roku 2014. No a to isté v prípade elektriny; tam chýba Poľsko, avšak, v najbližšom období sa otvárajú iné možnosti. Druhý panel bol venovaný skôr strategickým záležitostiam. Čo prináša takzvaná shale Gas Revolution v Usa? Mali sme na konferencii hosťa pána Llewellyna Kinga, ktorý 40 rokov pôsobí ako novinár pri americkom kongrese a zameriava sa na energetiku. Osobne sa stretol s americkými prezidentmi, pozná významných kongresmanov i podnikateľov v americkej energetike vrátane oblasti bridlicového plynu. Bolo to veľmi zaujímavé rozprávanie. Z debaty s pánom Kingom to vychádza tak, že asi ťažko budeme môcť očakávať nejaký prílev lacného plynu z uSA do Európy, pretože uSA plánujú exportovať maximálne 5 % produkcie bridlicového plynu. Spojené štáty v súčasnosti veľmi vyhrávajú z hľadiska oživenia ekonomiky a v podstate to vyzerá tak, že sa vracia výroba z Ázie do uSA, pretože sú tam zaujímavé energetické náklady výroby vďaka bridlicovému plynu. Američania sa obávajú, že export bridlicového plynu by mal za následok rast jeho ceny a stratu výhody ekonomickej konkurencieschiopnosti, ktorú v súčasnosti majú. Zároveň, musíme si uvedomiť, že tým vzniká hrozba pre EÚ, že nám Američania budú „vysávať“ ekonomiku, teda výrobu z EÚ. Čo považujete za najväčší nedostatok súčasného systému? Energetika je strašne prepolitizovaná. Ak si zoberieme účet za elektrinu bežného občana, 60 % ceny sú politické rozhodnutia. Môže energetika fungovať bez politiky? Príkladom sú uSA, ktoré ukazujú, že energetika funguje lepšie, keď je v nej politiky menej. Samozrejme, revolúcia bridlicového plynu zlacnila uhlie, čo malo vplyv na ceny všetkých ostatných komodít. Ale my tu – na rozdiel momentálne od Američanov – nemáme nejakú zázračnú palicu. V prvom rade nemôžeme mať tak deformovaný eneregetický trh. Politické rozhodnutia sú nevyhnutné, ale rozhodne by nám nemali deformovať trh tak, ako teraz, že sa tu vlastne neoplatí nič robiť, pretože výroba energie a nielen odtadiaľto jednoducho odíde. Netýka sa to len elektriny, ale napríklad aj rafinérií a podobne. 11
  13. 13. m I N I s t e r s t V o P r Á C e , s o C I Á l N Y C H V e C Í a r o d I N Y s r Niekoľko desiatok tisíc nezamestnaných pribúda do evidencie do uchádzačov o zamestnanie. Vyradenie z evidencie je vzácnejší proces. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján RichtER predpokladá, že klesajúci trend nezamestnanosti sa zase zvýši aj opatreniami, ktoré ministerstvo pripravuje. Vysvetlenie, dôvody a zámery svojej práce poskytol v rozhovore pre Parlamentný kuriér redaktorke Anne komovej. Najdôležitejšia je rovnováha medzi záujmom zamestnancov a zamestnávateľov Prejdime plynulo k dlhodobejším prognózam – čo očakávate, ako budú nezamestnanosť na slovensku ovplyvňovať prorastové opatrenia, ktoré pripravila vláda? Situácia na trhu práce je stále veľmi ťažká, aj keď miera evidovanej nezamestnanosti od januára kontinuálne klesá, s výnimkou septembra, keď do štatistík pribudli absolventi, ale aj ľudia po skončení sezónnych prác. Je nesporné, že rozhodujúci vplyv na trh práce má hospodársky vývoj, pričom ten je u nás výrazne závislý aj od globálneho vývoja svetového hospodárstva a z toho sa odvíjajúcej situácie najmä u nás v Európe. Nesedíme však so založenými rukami a pripravili sme komplex systémových opatrení, ktoré pomôžu vytvárať nové pracovné miesta. Prorastové opatrenia obsahujú vyše sto konkrétnych kro- 12 kov či projektov s pozitívnym účinkom na trh práce. V priebehu tohto a budúceho roka by vďaka nim mohlo vzniknúť približne 78 000 pracovných miest v doprave, vo výstavbe, vo vzdelávaní, vo vodnom a lesnom hospodárstve, v životnom prostredí, v segmente malých a stredných podnikov, ale napríklad aj pri ochrane kultúrnych pamiatok. Je pre nás dôležité, aby mali ľudia možnosť pracovať a zlepšiť si svoju kvalitu života. Z čoho ste vychádzali pri konštatovaní, že sa v priebehu dvoch rokov podarí vytvoriť desaťtisíce nových pracovných miest? Samozrejme, pri snahe o reálne odhady nikdy nie je jednoduché predvídať správanie súkromného sektora. Dnešná politika zamestnanosti predsa existuje v prostredí trhového hospodárstva. Je však možné analyzovať ekonomickú situáciu spolu s trendmi na trhu práce, ako aj zohľadňovať skúsenosti s dopytom pri porovnateľných nástrojoch a projektoch v minulosti. Čo sa týka ministerstva práce, pri odhadoch sme vychádzali z doterajších skúseností pri využívaní nástrojov aktívnej politiky trhu práce a záujmu o naše odštartované projekty, ktoré sú úspešné. V tých samozrejme pokračujeme aj naďalej, v rámci spektra prierezových prorastových opatrení. Ktoré z projektov realizovaných Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny sR by mali mať najväčší podiel na znižovaní nezamestnanosti? Veľmi úspešné a stále aktuálne sú dva národné projekty na podporu zamestnávania
  14. 14. m I N I s t e r s t V o P r Á C e , mladých ľudí do 29 rokov vo verejnom a súkromnom sektore, ktoré ocenil aj Brusel. Tým, že sa Slovensku podarilo vyjednať realokáciu 70 mil. € v rámci operačných programov, bolo možné vytvoriť nové pracovné miesta a podporiť tak nielen slovenské hospodárstvo, ale hlavne dať prácu takmer 11 000 mladým ľuďom, čo ma nesmierne teší. O to viac, že hlavnou podmienkou dotácie je udržanie daného pracovného miesta ďalších 6 mesiacov po skončení dotovaného obdobia, ale aj garancia, že zamestnávateľ nevytvorí nové miesta na úkor prepustenia pôvodných zamestnancov. Tieto projekty sme spustili v novembri 2012 a v tomto roku sme pre veľký záujem súkromného sektora, najmä malých firiem, dopracovali ešte jeden obdobný s alokáciou 11,8 milióna eur. Kým v januári tohto roka sme mali na Slovensku takmer 141 000 nezamestnaných mladých, momentálne ich je takmer o 13 000 menej, čo ma teší. určite by som vyzdvihol aj naše posledné opatrenie. Od prvého novembra tohto roka sme dočasne oslobodili dlhodobo nezamestnaných od platenia odvodov a ich zamestnávateľom sme odvody výrazne znížili. Predpokladáme, že vďaka tomuto opatreniu by si mohlo nájsť prácu približne 15 000 ľudí, ktorí sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne 12 mesiacov. Vysokú odvodovú záťaž označujú dlhodobo firmy za najväčšiu prekážku najmä v otázke zamestnávania ľudí s nižšou kvalifikáciou. Tá sa pre väčšinu zamestnávateľov spája s vyššími nákladmi na dané pracovné miesto, keďže menej kvalifikovaný človek znamená dlhší čas na zapracovanie sa, prípadne nižšiu produktivitu. A práve tieto faktory má odvodová úľava ambíciu kompenzovať. Veríme, že takáto podpora pomôže aspoň časti aktívnejším dlhodobo nezamestnaným opäť nadobudnúť pracovné návyky a tí zostanú v pracovnom pomere aj po uplynutí ročnej podpornej lehoty. Celkovo možno konštatovať, že vysoký záujem zo strany zamestnávateľov o vytváranie pracovných miest nám jasne naznačuje cestu do blízkej budúcnosti. Ako ministra menšieho štátu európskeho spoločenstva ma teší i skutočnosť, že úspešnosť našich projektov pre mladých ocenili nielen ministri krajín EÚ, ale napríklad aj renomovaný Parlamentný kuriér Európskeho parlamentu, ktorý v profilovom článku podrobne rozobral prístup Slovenska k znižovaniu nezamestnanosti. Aj keď krízové roky limitujú podnikateľské subjekty pri spontánnom vytváraní pracovných miest, ukazuje sa, že správne zacielená finančná podpora je pre nich vysoko motivujúca – s pomocou subvencií dokážu vykryť „kritický čas“ zaučenia nového zamestnanca, ktorý po čase začne vytvárať pre firmu zisk a jeho miesto sa tak stáva rentabilné. Čo prináša pre slovensko Európsky sociálny fond? Vďaka Európskemu sociálnemu fondu sa nám darí zvyšovať zamestnanosť, posilňujeme integráciu osôb ohrozených sociálnym vylúčením a podporujeme zosúladenie rodinného a pracovného života. Pomocou nástrojov aktívnej politiky trhu práce sme cez ESF podporili zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných, poskytovanie odborných a poradenských služieb a sprostredkovanie zamestnania. Vytvorili sme tiež už spomínané pracov- s o C I Á l N Y C H né miesta pre absolventov škôl do 29 rokov. Pokiaľ ide o sociálnu inklúziu, tá je orientovaná na politiku tzv. sociálne vylúčených spoločenstiev, teda aj rómsku komunitu vo forme terénnej sociálnej práce v obciach. Veľmi dôležitá je však aj v oblasti terénnych opatrovateľských služieb pre seniorov a zdravotne odkázaných občanov. Zrealizovali sme aj projekt vzdelávania profesionálnych rodičov s cieľom zabezpečiť odborné vykonávanie náhradnej starostlivosti v profesionálnej rodine. Sme totiž toho názoru, že detský domov by mal byť len dočasným riešením náhradnej starostlivosti pre dieťa. sústredili ste sa prevažne na zamestnávanie mladých ľudí. Kde nastal problém, veď v minulosti mladí ľudia nemali väčšie ťažkosti sa zamestnať, pravdaže ak mali požadované vzdelanie pre konkrétnu pracovnú oblasť ich záujmu? Vývoj na trhu práce na Slovensku od roku 2009 negatívne ovplyvnila globálna hospodárska kríza, čo sa prejavilo prehlbujúcou sa nerovnosťou medzi dopytom po práci a ponukou práce a vysokou mierou nezamestnanosti. Podiel pracujúcich mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov sa u nás v posledných rokoch znižoval. Kým v roku 2010 to bolo sedem percent, o dva roky neskôr už iba 6,3 percenta. To sa premietlo aj vo vývoji ich miery zamestnanosti, ktorá, na rozdiel od celkovej miery zamestnanosti v SR, klesala. Keďže nezamestnanosť mladých netrápi iba Slovensko, EÚ vyzvala národné vlády k rýchlej aktivite smerom k mladým nezamestnaným. Predchádzajúca vláda zostala pasívna a túto situáciu ignorovala, čo sa mi snažíme teraz napraviť napríklad aj realizovaním národných projektov a najnovšie aj zapojením sa do iniciatívy EÚ „Záruky pre mladých“. Nie je to však jednoduché, pretože tu máme napríklad až 27-tisíc ľudí, ktorí majú nedokončené základné alebo len základné vzdelanie. Pri realizácii garancií bude preto veľmi dôležitá súčinnosť aj s ministerstvom školstva na vzdelávaní týchto ľudí, lebo ich šanca umiestniť sa na trhu práce je relatívne veľmi nízka. Filozofiou záruk je, aby mladí ľudia dostali do štyroch mesiacov od ukončenia školy alebo zaradenia do evidencie nezamestnaných ponuku pracovného miesta, V e C Í a r o d I N Y s r vzdelávania alebo odbornej prípravy. Toto je samozrejme aj naším cieľom. Myslím, že problém mali aj približne 50roční a starší, keď prišli o prácu. Ťažšie sa zamestnali aj z dôvodu svojho veku a možno mali menšie schopnosti držať krok s modernou výrobou, zmenilo sa niečo? Faktom je, že Slovensko, tak ako prakticky celá Európa, čelí vo vzťahu ku generáciám dvom veľkým výzvam. Popri riešení otázok vysokej nezamestnanosti mladých ľudí je vystavené problému demografického starnutia a jeho dosahov na trh práce. Nestrácame preto zo zreteľa dôležitosť pracovného uplatnenia ľudí po päťdesiatke. Ich podiel v evidencii uchádzačov o zamestnanie predstavuje približne 22 percent, čo je vysoké číslo. V evidencii uchádzačov o zamestnanie je ich takmer 95 000, čo je vysoké číslo. Postavenie starších zamestnancov na trhu práce je často problematické. Na jednej strane si ich zamestnávatelia cenia predovšetkým pre dlhoročné pracovné a životné skúsenosti, vyššiu zodpovednosť a lojalitu, spoľahlivosť a väčšiu časovú flexibilitu. Na strane druhej však môže byť ich problémom neochota ďalej sa vzdelávať, chýbajúce zručnosti v používaní nových technológií, nedostatočné jazykové a počítačové znalosti a častejšie zdravotné ťažkosti. Zamestnanosť tejto kategórie ľudí podporujeme prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Z poskytovaných príspevkov spomeniem aspoň príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, ktorý dostane zamestnávateľ, ktorý prijme na vytvorené pracovné miesto znevýhodneného uchádzača. Tým môže byť aj nezamestnaný, ktorý má viac ako 50 rokov. Na podporu zamestnávania tejto skupiny sa chceme zamerať aj pri príprave národných projektov v novom programovom období ESF. Nebolo by riešením to, aby pracovné miesta, ktoré mladí ľudia nechcú napríklad z dôvodu nízkej mzdy, boli obsadené dôchodcami, ktorí pracovať chcú? Samozrejme, na ministerstve sa intenzívne zaoberáme zlepšením postavenia tzv. striebornej generácie na trhu práce. Vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu sa v rámci Ope- 13
  15. 15. m I N I s t e r s t V o P r Á C e , račného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia realizoval v rokoch 2010 – 2013 národný projekt Stratégia aktívneho starnutia. Projekt bol ukončený začiatkom leta tohto roka a rozhodne prispieva k strategickému riešeniu otázky aktívnejšieho zapájania ľudí vo veku nad 50 rokov na trh práce. Výsledky z neho sú zahrnuté do aktuálne pripravovaného Národného programu aktívneho starnutia pre roky 2014 – 2020. Čo je pre nás potešujúce, a veríme, že je to aj pričinením spomínaných aktivít, záujem zamestnávateľov o kategóriu dôchodcov – zamestnancov sa zvyšuje. Zaoberali ste sa aj nelegálnym zamestnávaním, čo je vlastne problém nielen na slovensku, ale aj v okolitých krajinách? Áno, počas uplynulého roka sme sa intenzívne zaoberali touto problematikou, a keďže máme eminentný záujem na tom, aby sa na Slovensku eliminovalo nelegálne zamestnávanie, pristúpili sme k novele zákona o inšpekcii práce, ktorá je o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Cieľom je najmä prevencia, a ochrana osôb, pretože nelegálne zamestnávanej osobe sú upierané jej práva, napríklad právo na mzdu alebo odmenu za vykonanú prácu, právo na odpočinok, právo na dovolenku, právo na zabezpečenie stravovania, resp. cestovných náhrad, právo na uplatnenie prekážok v práci a na náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a podobne. Dokonca samotní zamestnávatelia nabádali k tomu, aby bol rezort prísnejší a robil efektívnejšie opatrenia, pretože nelegálne zamestnávanie kriví podnikateľské prostredie. Takže nielen podľa môjho názoru boli čiernou prácou znevýhodnení aj poctiví podnikatelia, ktorí zákonne pristupovali k plneniu svojich povinností v porovnaní s tými, čo zákony obchádzajú. Jedným z nástrojov, ako obmedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie je , že od začiatku novembra tohto roka sa zvýšili pokuty. Pokuta za nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne je najmenej päťtisíc eur. Na porovnanie, v čase platnosti predchádzajúcej právnej normy mohol zamestnávateľ bez ohľadu na počet nelegálne zamestnaných ľudí dostať pokutu od 2 000 eur do 200-tisíc eur. Súčasne vzrástla aj dolná a horná hranica poriadkovej pokuty za nesplnenie si zákonných povinností, a to z terajších 65 až 650 eur na 100 až 1 000 eur. K efektívnosti odhaľovania nelegálneho zamestnávania pozitívne prispieva aj vyčlenenie tímu inšpektorov práce špecializujúcich sa len na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, tzv. KOBRA. Špecifikom je, že tento tím sa nemusí zaoberať inými úlohami inšpekcie práce v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov atď. Efektivita práce sa tak dosahuje práve vďaka operatívnejším úzko špecializovaným tímom inšpektorov. Účinnosť v odhaľovaní nelegálneho zamestnávania možno prirátať aj výkonu kontroly v doteraz netradičnom čase, najmä po 14,00 hod. KOBRA na základe rozhodnutia hlavného inšpektora práce vykonáva kontrolu v ktoromkoľvek dennom a nočnom čase, počas víkendov aj sviatkov, na čo zrejme porušovatelia zákazu nelegálneho zamestnávania neboli zvyknutí. Útvary kontroly nelegálneho 14 s o C I Á l N Y C H zamestnávania na inšpektorátoch práce fungujú od 1. októbra. Za prvých 6 týždňov činnosti skontrolovali 1 369 subjektov a 3 260 osôb. Pri 134 subjektoch odhalili nelegálne zamestnávanie 229 ľudí. Na ilustráciu, za prvý polrok 2013 inšpektori práce odhalili 295 nelegálne zamestnávaných osôb, teda zatiaľ poldruha mesačná činnosť útvarov kontroly nelegálneho zamestnávania sa javí ako efektívna. Chcel by som však zdôrazniť, že spomínanou novelou zákona v žiadnom prípade nejdeme po poctivých podnikateľoch, ako sa snažia tému otitulkovať niektorí opoziční politici, naopak, my budeme trestať tých nepoctivých. Tých, čo zákony porušujú. Toto je cieľom novely. aj voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚ sa stal témou na stretnutí ministrov práce a sociálnych vecí krajín Vyšehradskej skupiny, na čom ste sa zhodli? Diskusia na túto tému bola veľmi živá, v prvom rade sme sa zhodli na tom, že právo voľného pohybu a pobytu občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov v rámci územia členských štátov patrí medzi základné princípy EÚ. Je ustanovené v článku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej upravené v sekundárnej legislatíve EÚ. Základné právo Európskych spoločenstiev v rámci slobodného pohybu osôb zaručuje občanom EÚ aj právo hľadať si prácu, resp. pracovať vo všetkých jej členských krajinách a krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj vo Švajčiarsku, za podmienky dodržania rovnocenného prístupu na trh práce pre domácich, ako aj zahraničných pracovníkov v danej krajine. Občania EÚ teda majú právo uchádzať sa o prácu, vykonávať akúkoľvek činnosť a zdržiavať sa v ktoromkoľvek členskom štáte za rovnakých podmienok, ako jeho štátni príslušníci. Samozrejme musia rešpektovať legislatívu krajiny, v ktorej sa rozhodnú žiť a pracovať. Sloboda pohybu pracovníkov je uplatňovaná viac než 40 rokov. Z praxe však vyplýva, že je potrebné zaviesť isté opatrenia, ktoré by napomáhali predchádzaniu zneužívania práva na voľný pohyb, ako napr. zneužívanie sociálneho systému, účelové manželstvá, predkladanie falošných dokladov a pod. Zároveň počet podaní na Európskom súdnom dvore z dôvodu nerovnakého zaobchádzania na základe štátnej príslušnosti poukazuje na to, že existujúce právne nástroje nie sú dostatočné. Práve preto členským štátom EÚ v apríli 2013 predložila Európska komisia návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov. Cieľom je zníženie miery diskriminácie voči migrujúcim pracovníkom EÚ na základe štátnej príslušnosti, odstránenie rozdielov medzi právami týchto migrujúcich pracovníkov garantovanými právnymi predpismi a ich uplatňovaním v praxi, zmiernenie výskytu nekalých praktík voči migrujúcim pracovníkom a posilnenie ich postavenia tak, aby sa ich práva na voľný pohyb v rámci EÚ rešpektovali. Spomínaná iniciatíva na úrovni EÚ smeruje k dosiahnutiu všeobecného cieľa, ktorým je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s občanmi EÚ a napomôcť tak k hladšiemu fungovaniu vnútorného trhu. V e C Í a r o d I N Y s r Určite by prospelo rodine a hlavne deťom zosúladenie pracovného času a rodinného života , nezaoberáte sa tým v niektorom z opatrení? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má túto zodpovednosť zakódovanú už v samotnom svojom názve. Na zosúladenie pracovných aktivít a rodinného života kladieme dôraz pri tvorbe viacerých zákonov. Niekoľko legislatívnych zmien sme preto zakomponovali aj do poslednej novely Zákonníka práce, ktorá platí od začiatku roka. umožňujeme napríklad pracovať na kratší pracovný čas, dávame možnosť zamestnávateľom rozdeliť jedno pracovné miesto medzi viacerých zamestnancov – napríklad takých, ktorí sa starajú o dieťa, ale aj pružný pracovný čas umožňujúci určitú flexibilitu v príchodoch a odchodoch na pracovisko vo väzbe na potreby starostlivosti o dieťa. Viaceré ustanovenia ZP umožňujú kumuláciu pracovného času, ktorý sa následne v určitom období pretransformuje na pracovné voľno. To môže zamestnanec využiť na čas s rodinou. V tejto súvislosti by som rád spomenul súťaž „Zamestnávateľ ústretový k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí“. Jej hlavným cieľom je zvýšenie uvedomelosti a citlivosti k otázkam vzájomného vzťahu práce a rodiny v slovenskej spoločnosti. Je to „hmatateľná“ aktivita zameraná na ocenenie a inšpiráciu zamestnávateľov, ktorí majú záujem podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života v praxi. Organizátorom súťaže je ministerstvo práce a za sebou máme už 11 úspešných ročníkov. Ďalším podporným opatrením je príspevok na starostlivosť o dieťa. Touto dávkou prispievame rodičom na výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti, čím vytvárame podmienky pre možnosť návratu rodičov späť do zamestnania. Podporujeme tak snahu rodičov zabezpečiť potreby rodiny príjmom z vlastnej práce, pričom výška príspevku umožňuje rodičom využívať aj finančne náročnejšie formy starostlivosti o dieťa a to aj vtedy, ak rodič bude vykonávať prácu odmeňovanú nižšou mzdou. Táto sociálna dávka zároveň napomáha tvorbe nových pracovných miest v oblasti poskytovania služieb starostlivosti o dieťa a to predovšetkým v tých regiónoch, kde je viac pracovných príležitostí pre ženy. Vzhľadom na vysokú efektívnosť navrhujeme jej opätovné zaradenie na programové obdobie 2014 – 2020 v súvislosti s prípravou Partnerskej dohody a programov Slovenskej republiky. Pokračovanie v poskytovaní príspevku na starostlivosť o dieťa môže prispieť k príjmovej sebestačnosti rodiny a dosiahnutiu jej ekonomickej nezávislosti, čo sa môže pozitívne odraziť v znížení rizika chudoby, v ktorom sa mladé rodiny ocitajú po narodení dieťaťa v dôsledku zníženia príjmov alebo ich úplnej straty. Tiež je potrebné vytvoriť legislatívne a finančné zázemie na zriaďovanie detských jaslí aj v regiónoch s nižšou mierou zamestnanosti. To môže rodičov motivovať k väčšej snahe zamestnať sa aj skôr, ako až od troch rokov veku dieťaťa. Súbežne s tým je potrebné vytvoriť aj podmienky na zvýšenie dostupnosti kvalitných, udržateľných a cenovo dostupných zariadení, najmä jaslí a škôlok. Toto opatrenie sa plánuje realizovať aj v rámci nového programového obdobia 2014 – 2020.
  16. 16. m I N I s t e r s t V o f I N a N C I Í s r Kladivo na daňové úniky a podvody Tento rok sme z hľadiska príjmov, ale aj odhadov ekonomického rastu na akejsi hojdačke, aj keď momentálne na príjemnej, vzostupnej dráhe. V Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok s predikciou do konca roka, ktorá sa prerokuje v parlamente sa uvádza, že sme v dôsledku poklesu makroekonomického rastu z 1,7 na 0,5% prišli o 520 mil. eur na príjmoch. Dnes to už nie pravda. Prognóza vývoja daní a odvodov v septembri zlepšila tieto čísla o 127 mil. eur. už vtedy sme verejnosť informovali, že po prvýkrát po 7 rokoch sa podarilo zlepšiť úspešnosť výberu daní, hlavne DPH. Efektívna daňová sadzba, ktorá sa 7 rokov kĺzala smerom dole, čo znamenalo, že na základe legislatívy sme boli menej a menej úspešní. Zvrat sa nám podarilo dosiahnuť po 1 a 1/2 ročnom úsilí, po zmene inštitúcií a zmene legislatívy. Je tu aj ďalšia novinka, keďže sme pracovali s údajmi augustovej prognózy a za sebou máme už výber daní v septembri a októbri, s potešením môžeme konštatovať, že výber daní sa naďalej zlepšuje. Dohromady za tieto dva mesiace je výber daní o 210 mil. eur viac ako predpokladala posledná prognóza, v skladbe 130 mil. na DPH, 60 mil. eur na dani z príjmov právnických osôb a 20 mil. eur na spotrebných daniach. Zlepšenie hotovostného výberu daní má pochopiteľne pozitívny vplyv aj na dlh aj na plnenie fiškálneho cieľa, t. j. na splnenie 3% deficitu v roku 2013. Na analýzu štruktúry a akruálnych prírastkov zvýšenia daní v rokoch 2013 – 2014 si ešte musíme počkať, ale dnes už môžeme povedať, že to je 40 mil. akruálneho nárastu príjmu z DPH. Keď budeme mať k dispozícii údaje vývoja za 3. štvrťrok zo Štatistického úradu, budeme môcť jasne definovať, čo je nárast zo zlepšenia výberu daní a čo zo zlepšeného ekonomického rastu. Dnes môžeme povedať, že pôjde o mix, pričom ekonomický rast bude väčší ako bolo prognózované v rozpätí 0,8 až 1% a úspešnosť výberu daní bude taktiež lepšia ako sme predpokladali. To sú výsledky práce finančnej správy a nesmieme zabudnúť ani na políciu a prokuratúru, ktorá taktiež veľmi razantne vstúpila do tohto procesu a bez nej by sme nevedeli ďalej postupovať. Patrí im poďakovanie, ale treba hneď povedať, že sme neskončili. Na budúci rok zavádzame kladivo na daňové úniky v prípade DPH, so sústredenou pozornosťou na karuselové obchody, ktoré tým najprimitívnejším, ale aj najväčším objemom ukrajujú z DPH a od 1. januára zavádzame elektronický výkaz DPH. Samozrejme vyhodnotíme aj otázku bločkovej lotérie a celkového pohybu pohľadov verejnosti na tieto otázky. Bločková lotéria ako nástroj mala prebudiť záujem širokej verejnosti, rozprúdiť verejnú diskusiu, kontrolu registračných pokladníc. Bločková lotéria je iba prostriedkom ako vzbudiť záujem verejnosti o diskusiu, pričom na Slovensku máme vyše 200-tisíc registračných pokladníc, ktoré sa buď nepoužívajú, alebo sa používajú veľmi podivuhodným spôsobom. Vyše 300-tisíc registrovaných hráčov lotérie je vlastne množstvo dobrovoľných kontrolórov, ktorí prinášajú efekty. Zvýšil sa počet hlásených podnetov, tým aj kontrol a žiaľ aj sankcií, vyše 300-tisíc eur za 2 – 3 týždne. Ale kľúčovým zámerom je, aby sa obchodníci aj zákazníci správali štandardne a transparentne, aby zaplatená DPH neskončila vo vreckách podvodníkov, ale tam, kde má, t. j. v štátnej kase, lebo inak je to krádež na klientovi, ktorý platí službu a krádež na štáte. Na podpise u prezidenta SR je zákon, ktorý zavádza obrátenú DPH v prípade komodít, najmä poľnohospodárskych komodít, kde sa opäť veľmi preukázateľne kráti DPH, pritom ide o krádež, o nadmerné odpisovanie DPH, neopodstatnené obohacovanie sa na úkor štátu. Tento súboj volám križiackou výpravou a nekončí, ani dnes, ani na budúci rok. V tohtoročnom návrhu štátneho rozpočtu je po prvý raz položka vo výške 250 mil. eur, ktorú si dávame ako cieľ zlepšenia výberu daní z DPH aj na základe spomínaných opatrení. Reforma finančnej správy v roku 2012, keď predtým 6 mesiacov sme neboli schopní vidieť, čo sa deje v oblasti daní, akčný plán boja proti daňovým podvodom a únikom, cestovná mapa, podľa ktorej postupuje vláda v tomto boji, kde kľúčovým je výkaz kontroly DPH, je unikátny v Európe a ponúka párovanie pohľadu na zaplatenú DPH a nárok na odpočet, to sú opatrenia proti daňovým únikom a daňovým podvodom. Bohužiaľ sa pohybujeme v kultúre, kde je veľký sklon k daňovým únikom. Treba si uvedomiť, že krátenie daní je zločin, je to normálne porušovanie zákonov, ktoré má byť trestané. Stále platí, že posledné 4 roky vyše 60 % právnických osôb malo nulovú daňovú povinnosť. Preto považujeme za potrebné touto otázkou sa zaoberať vrátane potrieb legislatívnych úprav ako nástroja na motivovanie platenia daní, pretože princíp návrhu daňových licencií je postavený tak, že subjekt bude mať 4 roky na to, aby vygeneroval zákonný zisk a zaplatil z neho zákonnú daň. minister financií SR Peter Kažimír 15
  17. 17. m I N I s t e r s t V o š K o l s t V a s r Je dobré, ak sa vieme orientovať vo svete. O to viac, ak mladí ľudia môžu čerpať z informovanosti v rámci školského systému, ktorý poskytuje vzdelávacie možnosti a zabezpečuje pre absolventov rôznych typov škôl porovnateľné vedomosti a zručnosti ako majú ostatní nielen v Európe, ale v celom svete. Angličtina, nemčina, či ruština... všetko je dobré ak ich človek ovláda, ako však na to? Minister školstva SR Dušan ČAPLOViČ a redaktorka Parlamentného kuriéra Anna komová. Nové trendy vo výchovno-vzdelávacom systéme kvalitný učiteľ. A jediná cesta k dosiahnutiu tohto cieľa je zatraktívnenie povolania učiteľa. Ďalšími kľúčovými témami sú zmeny v systéme a obsahu vzdelávania. Práve preto Štátny pedagogický ústav predložil na verejnú diskusiu inovované rámcové učebné plány a štátne vzdelávacie programy pre materské školy, ako aj prvý a druhý stupeň základných škôl. Diskusia bola pred pár dňami ukončená, momentálne sa všetky pripomienky analyzujú a vyhodnocujú. Nemenej dôležitou úlohou je pre nás prinavrátiť stratený kredit a dôležitosť odbornému vzdelávaniu vrátane praktickej výučby na pracoviskách zamestnávateľov. K tomu by mal prispieť prechod na systém duálneho vzdelávania. V správe tiež navrhujeme zásadnú zmenu učebnicovej politiky postupným uvoľnením trhu s učebnicami. Jej súčasťou bude aj sprístupňovanie vzdelávacieho obsahu v digitálnej forme. Nedávno sa schválil rezortný program: Digipédia 2020. Systémové kroky v regionálnom školstve sa zameriavajú aj na problematiku vzdelávania marginalizovaných skupín. V oblasti vysokého školstva ide v prvom rade o zabezpečenie jeho efektivity, a to prostredníctvom vnútorných systémov na zabezpečovanie kvality podľa európskych štandardov, ako aj na úrovni hodnotenia samotnej Akreditačnej komisie. Pripravuje sa taktiež reforma akreditácie a na stole je návrh aj na definitívny prechod na systém funkčných miest profesorov a docentov so zrušením vedecko-pedagogických titulov. Tento krok si však žiada rozsiahlejšiu diskusiu so zameraním na pripravovanú Koncepciu vysokého školstva 2020 a prípravu nového vysokoškolského zákona. V rámci transformácie školstva sa dosiahli isté pozitívne výsledky, ale riešia sa ešte aj problémy a zistené nedostatky, čo treba odstrániť – spresniť – dopracovať v najbližšom období? Na úvod treba povedať, že hoci všetky predchádzajúce vlády deklarovali vo svojich programoch ako jednu z priorít vzdelávanie, školstvo, realita bola taká, že väčšina z týchto zámerov zostala stáť na polceste. Za dôležité som preto považoval, skôr ako pristúpime ku konkrétnym krokom, zistiť skutočný stav vecí, pomenovať problémy a navrhnúť riešenia. To bolo úlohou Správy o stave školstva na Slovensku, ktorú som predložil vláde SR a parlamentu. V záujme čo najreálnejšieho posúdenia stavu výchovy a 16 vzdelávania boli východiskom na jej prípravu návrhy, ktoré vzišli zo širokej verejnej diskusie. Ktoré zmeny v procese výchovy a vzdelávania si vyžadujú zo systémového hľadiska zvýšenú pozornosť? V tejto správe je navrhnutých 22 systémových krokov pre regionálne školstvo, to znamená pre materské, základné a stredné školy a rovnaký počet systémových krokov pre ďalší rozvoj vysokého školstva. Kľúčovou témou pre oblasť regionálneho školstva je okrem financovania, postavenie kvalitného učiteľa. Preto aj navrhované opatrenia vychádzajú zo skutočnosti, že výchova a vzdelávanie stoja na základnom pilieri, ktorým je V Národnom programe výchovy a vzdelávania – Milénium sa píše o začlenení materských škôl do systému škôl, čo sa stalo že zo systému vypadli, niekedy boli súčasťou školského systému? Čo je dôležité pri nultom stupni vzdelávania? Musím vám oponovať, pretože materské školy sú už od roku 2008 zaradené medzi školy, kým dovtedy boli považované len za školské zariadenie. Tým sa posilnil status materských škôl ako súčasti vzdelávacieho systému. Čo sa týka nultých ročníkov, tie sú určené pre deti nielen zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré dosiahli šesť rokov, ale nie sú dostatočne zrelé pre nástup do 1. ročníka. Nultý ročník im tak pomáha lepšie zvládnuť budúce prvácke a vôbec učivo na prvom stupni základných škôl.
  18. 18. m I N I s t e r s t V o Princíp celoživotného vzdelávania je dosť často skloňovaným východiskom pre ďalší kvalitný život, aká je jeho realizácia v súčasnosti, čo sa pripravuje perspektívne? V rámci celoživotného vzdelávania sa človek vzdeláva, po ukončení formálneho vzdelávania od materskej školy až po univerzitu, v prostredí neformálneho vzdelávania, pričom nenahraditeľnú úlohu v ňom zohráva ďalšie vzdelávanie, resp. vzdelávanie dospelých až po univerzitu tretieho veku. Práve ním sa v súčasnosti zaoberá národný projekt Národného ústavu celoživotného vzdelávania, našej priamo riadenej organizácie. Jeho cieľom je zvýšenie účasti dospelých na ďalšom vzdelávaní, keďže u nás sa na ňom zúčastňujú len 3 % občanov, čím sa Slovensko v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ zaraďuje na ich chvost. Zlepšiť situáciu v tejto oblasti je možné zvýšením kvality ďalšieho vzdelávania a najmä uznávaním jeho výsledkov. Preto v rámci národného projektu bola vypracovaná metodika na tvorbu modulových vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania a zadefinovali sa štandardy kvality pre vzdelávacie inštitúcie. Okrem toho sa vytvorilo personálne, materiálno-technické a priestorové zázemie pre 40 pilotných vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania, absolvovaním ktorých môže jednotlivec získať čiastočnú alebo úplnú kvalifikáciu. Taktiež bola vypracovaná aj metodika na uznávanie výsledkov ďalšieho vzdelávania. Všetky vytvorené dokumenty budú slúžiť ako podklad pre novelizáciu, alebo prípravu nového zákona o celoživotnom vzdelávaní, ako aj o uznávaní výsledkov ďalšieho vzdelávania a praxe. V rámci ďalšieho vzdelávania budú môcť potom občania získať kvalifikáciu, pričom osvedčenie o absolvovaní skúšky na získanie čiastočnej alebo úplnej kvalifikácie bude ekvivalentom výučného listu. Tým sa docieli prepojenie medzi odborným vzdelávaním poskytovaným strednými odborným školami a ďalším vzdelávaním. Na to, aby ďalšie vzdelávanie odrážalo požiadavky trhu práce, boli do procesu nastavovania ďalšieho vzdelávania zapojené zamestnávateľské zväzy a komory z desiatich odvetví priemyslu, remesiel a služieb. Svoju vôľu spolupracovať š K o l s t V a s r pri rozvoji ďalšieho vzdelávania sme nedávno vyjadrili aj podpisom Memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Národným ústavom celoživotného vzdelávania a príslušnými zväzmi a komorami. Do budúcnosti pripravujeme projekt zameraný na rozvoj podnikateľských zručností a orientovať sa budeme aj na prípravu vzdelávania na posty majstrov vo svojich odboroch. V správe o stave školstva sa predpokladá, že sa každoročne majú zvyšovať finančné zdroje pre školstvo v priemere o 130 miliónov eur. ale zároveň sa hovorí aj o tom, že uvedená suma nie je rozpočtovo krytá? Tento mesiac som sa stretol s ministrom financií, aby som vyriešil túto otázku. Rokovanie vyústilo do navýšenia finančných prostriedkov, najmä pre regionálne školstvo na budúci rok – 2014. Podobne sa bude postupovať aj v rokoch 2015 – 2016 tak, aby pedagogickí a odborní zamestnanci škôl v prenesených kompetenciách mali v roku 2016 plat 1,2-násobku priemerného platu v SR. Súčasne sa v správe uvádza, že tieto prostriedky vo výške 110 miliónov pre regionálne školstvo a 20 miliónov pre vysoké školstvo budú pokryté tak z národných, ako aj európskych verejných zdrojov. ako to bude s výdavkami na vedu, končí sa sedemročné rozpočtové obdobie EÚ, zvládne sa situácia vo výskume? V súčasnosti ministerstvo školstva v spolupráci s ministerstvom hospodárstva pripravuje Operačný program Výskum a inovácie, ktorý bude financovaný z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Nadväzovať bude na aktivity končiaceho sa programového obdobia a nášho operačného programu Výskum a vývoj, pričom v novom programe máme zároveň snahu o dosiahnutie čo najväčšieho vzájomného dopĺňania sa finančnej podpory z európskych štrukturálnych a investičných fondov s ďalšími európskymi nástrojmi podpory, ako je napríklad Horizont 2020. Naším cieľom bude v nastávajúcom období zvýšiť výdavky na výskum a vývoj. Návrh stra- tegického materiálu pre oblasť výskumu a inovácií na roky 2014 až 2020 obsahuje cieľ zvýšiť do roku 2020 výdavky pre túto oblasť na 1,2 % HDP. Zámerom je predovšetkým zvýšiť podiel súkromných zdrojov k verejným, a to v pomere minimálne 2:1 pri zachovaní minimálne súčasného podielu verejných zdrojov na celkových výdavkoch na výskum a vývoj. Konkrétne opatrenia navrhnuté v stratégii zahŕňajú taktiež podporu spolupráce univerzít a výskumných organizácií s priemyslom, ako aj zavedenie nepriamych nástrojov na podporu výskumu a vývoja. Okrem toho sa pripravuje transformácia SAV na verejnú výskumnú organizáciu, čo ústavom akadémie umožní vo väčšej miere spolupracovať s podnikmi a zapojiť podnikové zdroje do financovania ich výskumu a vývoja. Podobne sa to týka aj výskumných rezortných ústavov. Pre rozvoj výskumu a vývoja je veľmi dôležité aj zabezpečenie nevyhnutnej infraštruktúry. Preto by som chcel spomenúť už spustenú výstavbu vedeckých univerzitných vedeckých parkov, ktoré vytvoria priestor na realizáciu elitných vedeckých tímov a zároveň umožnia v plnej miere komercionalizáciu výsledkov projektov v spolupráci s podnikovou sférou, s väzbou, najmä na malé a stredné podnikanie. Nedávno sa vo vláde schválila dôležitá „Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR – poznatkami k prosperite, ktorá je dôležitým dokumentom pre budúci vedeckovýskumný a inovačný potenciál nášho štátu. A v súčasnosti sa už pracuje na akčných plánoch. agentúra na podporu výskumu a vývoja bude mať pravdepodobne problém aj so schválenými projektmi, nehrozí aj pozastavenie bežiacich projektov? Pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja ráta budúcoročný rozpočet zatiaľ so sumou okolo 26 miliónov eur. už teraz však vieme, že táto suma nedokáže pokryť všetky výdavky spojené s financovaním zazmluvnených projektov. Preto sa pri ďalších rokovaniach s ministrom financií budem usilovať o zvýšenie rozpočtu pre agentúru a verím, že tieto rokovania budú úspešné. 75 rokov Centra vedecko-technických informácií sr V tomto roku slávi centrum vedecko-technických informácií SR (cVti SR) 75. výročie svojho vzniku. Organizácia dlho známa ako Slovenská technická knižnica, dnes patrí medzi významné inštitúcie zamerané na komplexnú podporu vedy a techniky na Slovensku. Ku knižnično-informačným službám pribudli aktivity v oblasti popularizácie vedy a techniky, činnosti orientované na budovanie a prevádzku komplexných informačných systémov pre výskum a vývoj a metodicko-analytickú činnosť v oblasti podpory riadenia a hodnotenia kvality vedy. CVTI SR intenzívne podporuje proces prenosu výsledkov vedecko-výskumnej činnosti z akademickej sféry do hospodárskej a spoločenskej praxe. Úlohy celonárodného charakteru úspešne plní aj vďaka piatim národným projektom, spolufinancovaným zo štrukturálnych fondov EÚ. CVTI SR sa aktívne zapája aj do implementácie medzinárodných projektov zameraných na podporu výskumu, vývoja a inovácií a participuje vo viacerých medzinárodných sieťach a profesijných združeniach. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) Slovak Centre of Scientific and Technical Information (SCSTI) Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava 17

×