Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii       August / September 2012                                           ...
V biznise letí                                                                  TelekomCloud!Ušetrite vďaka virtuálnej inf...
Obsah                                                                                                 Obsah               ...
Úvodník                                      DOPRAVA A VÝSTAVBA             sú hlavnými témami nového vydania časopisu    ...
Oslavujeme                          prvých 125 rokov                                            Oslavujeme                ...
Ministerstvo dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja SR                                                      Peňazí na c...
Ministerstvo dopravy, výstavby                                                                                            ...
Ministerstvo dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja SR                                                                 ...
Ministerstvo dopravy, výstavby                                                                                            ...
Ministerstvo dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja SR                                                                 ...
Ministerstvo dopravy, výstavby                                                                                            ...
Národná radaSlovenskej republiky               Zodpovedný politik        má rozhodovať na základe poznania               B...
Národná rada                                                                                                              ...
Ministerstvo dopravy, výstavby  a regionálneho rozvoja SR                  Východisko         je v budovaní integrovaných ...
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Euroreport plus venovaný MDVRR SR
Upcoming SlideShare
Loading in …5
×

Euroreport plus venovaný MDVRR SR

2,426 views

Published on

Published in: Technology
0 Comments
0 Likes
Statistics
Notes
  • Be the first to comment

  • Be the first to like this

No Downloads
Views
Total views
2,426
On SlideShare
0
From Embeds
0
Number of Embeds
6
Actions
Shares
0
Downloads
6
Comments
0
Likes
0
Embeds 0
No embeds

No notes for slide

Euroreport plus venovaný MDVRR SR

  1. 1. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii August / September 2012 2,50 € doprava výstavba cestovný Ruch
  2. 2. V biznise letí TelekomCloud!Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre Cloud§Znížte si náklady na serverovúserverov vašim–aktuálnym potrebám.potrebujete. Prispôsobte výpočtový výkon§Nasaďte novú aplikáciu, systéminfraštruktúru niekoľkými za to, čo plaťte len§ alebo server klikmi.Telekom udáva trendy. www.telekom.sk/cloud
  3. 3. Obsah Obsah Peňazí na cesty Frank Jalšovský – Európa je dosť, chýbajú kozmická inšpirácia rešpektuje projekty národné identity Rozhovor s J. Počiatkom Rozhovor s J. M. Brunom 6 54 61Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) .................................................................... 4 Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčováSKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5 (Rozhovor s D. Žilákovou)............................................................................. 30Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí(Rozhovor s J. Počiatkom) . ............................................................................ 6 (Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť(Rozhovor s F. Palkom) . ................................................................................ 8 (Rozhovor s J. Gmiterkom) . ......................................................................... 32Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Uprednostňujeme súťažný dialóg(Rozhovor s A. Holákom) . ........................................................................... 10 (Rozhovor s M. Svoreňovou) ........................................................................ 33Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) ........... 35(Rozhovor s Ľ. Vážnym) ............................................................................... 12 Nostalgia i poučenie . ............................................................................. 36Eurofondy sú garantom pre Slovensko Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér(Rozhovor s J. Figeľom) ............................................................................... 13 Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) .............................................................. 37Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............. 38(Rozhovor s M. Halabicom) . ........................................................................ 14 In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) ........................................... 40TUBAU, a. s. ............................................................................................. 15 V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectvaŽeleznica je pod dvojitým tlakom (H. Štoksa)................................................................................................... 41(Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16 V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) . .. 42Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) . ............................... 17 Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) . .... 18 Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanomSlovenská pošta pripravuje nové služby (A. Hykisch)................................................................................................. 46 .(Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) . ...................................... 19 elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u násSOFTIP, a. s. ............................................................................................. 20 (A. Luptáková) ............................................................................................ 48Spoľahnite sa na naše skúsenosti Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50(Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) . .................................................. 21 Nové knihy (I. Szabó) . .............................................................................. 53Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22 Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) ................................... 54Správa majetku podľa sféra, a. s. Ľudia a udalosti . ..................................................................................... 56(Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) .......................................................... 23 In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ....................................... 58Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb naSlovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) . ........................................................ 24 Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 59Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora? Európska komisia . .................................................................................. 60(Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................. 25 Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? Európsky parlament ............................................................................... 62(Rozhovor s E. Szolgayovou) ........................................................................ 26 Infoservis prezidentskej kancelárie . .................................................... 63O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda Infoservis vlády SR ................................................................................. 64(Rozhovor s R. Valíčkovou) .......................................................................... 28 Infoservis NR SR ...................................................................................... 66Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť(Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29 Summary .................................................................................................. 68 Editor a  šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v  spolupráci s  Kanceláriou prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, jurik. lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreportplus.sk • Summary: Mária Vrabcová • August / September 2012 Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreportplus.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a  fotografie nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • ISSN 1336-8796 Adresa pre poštové zásielky: EUROREPORTplus, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 3
  4. 4. Úvodník DOPRAVA A VÝSTAVBA sú hlavnými témami nového vydania časopisu Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu, EUROREPORTplus. možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj pe- Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých niaze. Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať, oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá, že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú ve- rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jed- rejnosť. Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukon- ným z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane čená problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Sloven- a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava, sku, ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne buduje úsek z  Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým pomaly budujú rýchlostné cesty a  Slovensko v  prvej de- sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa káde tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými eu- spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom ob- rópskymi krajinami. Pritom jektívne musíme čeliť fi- otázka autostrádnej siete nančnej a  hospodárskej na Slovensku bola prioritou kríze, ktorá reálne kom- všetkých vlád od novembra plikuje dokončenie cest- 1989, ba pokiaľ pamätní- nej siete. Štátna kasa sa kom siaha pamäť, táto téma borí s  problémami ako prudko rezonovala aj v  ča- udržať rozpočet a  každé soch predošlého režimu. euro využiť efektívne, čo Napriek tomu sa autostrád- vôbec nie je ľahká úloha. ne prepojenie z  Bratislavy Na druhej strane by mož- do Košíc neustále odkladá no práve investície do vý- a  najnovšie odhady spo- stavby diaľnic a  rýchlost- chybňujú aj rok 2020 ako ných ciest rozhýbali našu konečný na odovzdanie ce- ekonomiku, vyviedli ju lého úseku motoristom. z krízy a dali by prácu ti- Nehovoriac o tom, že dô- síckam ľudí. Možno... ležitá je aj koncepcia a do- Zaiste, doprava, to nie stavba rýchlostných ciest. sú len cesty, ale aj želez- Týka sa najmä úsekov Ban- nice, vodné toky, letiská. ská Bystrica – Ružombe- Každý z  týchto segmen- rok, ale aj južnej trasy sme- tov dopravy má svoje špe- rom na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunaj- cifické problémy. Týkajú sa modernizácie železničných skej Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfa- tratí, modernizácie letísk a  dostavby terminálu v  Bra- lom stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové tislave, efektívnejšieho využívania vodných tokov na Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní do- diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam. čítate. Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok: Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika vý- prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je stavby, ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov? a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bru- strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by roz- selu? Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové mach výstavby rozhýbal investície, trh a  pribudli by konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO- každej výmene vlády? REPORT-e plus. ĽUBOŠ JURÍK šéfredaktor 4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  5. 5. Oslavujeme prvých 125 rokov Oslavujeme prvých 125 rokov Skanska začína pôsobiť na Slovensku zmena názvu na Skanska registrácia spoločnosti na burze cenných papierov v Štokholmeprvá veľká investíciado realít v Malmö prvá stavba asfaltovej komunikácie vo Švédsku prvá zahraničná pobočka vo Fínsku a následne v Rusku prvá zahraničná zákazka v podobe dodávky dutých betónových blokov na telefónne káble do Leedsu a ďalších miest v Anglicku prvý betónový most vo Švédsku Rudolf Frederik Berg zakladá spoločnosť AB Skånska Cementgjuteriet a začína pracovať so železobetónom Viac informácií: www.skanska.sk
  6. 6. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek. O rozhovor ho požiadala publicistka Mária Šišuláková. sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú práv- nu analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom vrcholových manažérov v  štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí od- rážať hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní ria- ditelia a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky, aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto odstupné rušia. Foto: archív ■■ Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznáme- nie pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP pro-■■ Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to, jektmi na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania?aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činnýchvláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem za-sedí? sahovať. Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpo- Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva vednosť. Držím sa zásady – padni, komu padni.financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad vý-stavbu cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby ■■ Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe dosme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiérvypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopra-prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie vy Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovalaa výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných predošlá vláda?projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len pove-z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie mi- dať, že termín, o  ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Ho-nisterstva dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie. voriť v  súčasnosti o  konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1■■ Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev? Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou.je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžemsom tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali povedať, že nepodceníme nič v  príprave stavieb a  posúvaní celejdostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a ne- agendy dopredu.vedeli, čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďa-lej, že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na kto- ■■ Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu?rej základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom, Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení en-ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr, vironmentálneho problému úseku pri Martine. Som optimista, želebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako tovýstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort s týmto úsekom vyzerá.fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme užod nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na ■■ Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1?deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate. Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vy- hodnocuje súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňo-■■ Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po vé, ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbeh-nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy, núť v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejné-uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverova- ho obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platnénie, ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niekto- stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolurých manažérov? s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavre- – Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levočité po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľa- a  jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v  dedinedom na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže. 6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  7. 7. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SRBol by som rád, keby sa tento rok začalo aj obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté ná- o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej,stavať. mietky firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé ako ste žiadali. posudzovanie. Je to menej, no rokovania o rozpočte sa za-■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Pre- tiaľ neskončili. Ako bývalý minister financiíšova? ■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v  budúcnosti chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa To je ďalší problém, pretože jeho pripra- nestávalo? dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stálevenosť je mizivá. To, kedy sa vyrieši prípra- Problémy vo verejnom obstarávaní sa dl- zložitá a  my ako krajina nemáme na výberva toho úseku a dostaneme sa do štádia, že hodobo opakujú v  totožnej schéme. Z  po- – musíme znižovať deficit verejných financiíbudeme schopní odhadovať termíny, je ešte hľadu obstarávania veľkých infraštruktúr- a svoju závislosť od finančných trhov.vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzit- nych projektov treba preto zákon zaktuali-nú dopravu cez Prešov v smere západ – juh zovať. Vláda si dala záväzok upraviť zákon ■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí doby mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruho- o verejnom obstarávaní tak, aby bol moder- rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy?vý prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno ný, nespochybniteľný a dostatočne transpa- Určite budem bojovať za to, aby bola roz-stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Para- rentný. Je to veľmi citlivá otázka a budeme počtová kapitola rezortu bohatšia. Treba salelný diaľničný obchvat s tunelom preto po- musieť nájsť konsenzus nielen naprieč po- však na celú záležitosť pozrieť aj z  inéhostačuje stavať od  roku 2015. Prínosnejším litickým spektrom, ale aj so širokou odbor- uhla. Problém ministerstva dopravy nie jepre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý nou verejnosťou. v  nedostatku peňazí, ale v  slabej priprave-je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa za- nosti projektov dopravnej infraštruktúry. Vý-čať stavať od roku 2014. ■■ Rezort dopravy nie je iba o  cestách, dru- voj rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov hou najvýznamnejšou položku vášho rozpoč- ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani■■ Veľa sa hovorí o  financovaní diaľnic. Aký tu sú železnice. Akú máte víziu v železničnom to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohoumodel uprednostňujete? sektore? pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude Jednoznačne je to financovanie z  euro- Je nevyhnutné pokračovať v  ozdravova- problém dohodnúť sa s ministerstvom finan-fondov. Je to najlacnejší spôsob financova- ní a obnove železničných firiem. Nechcem, cií na zdrojoch. Nemá význam chodiť každýnia, pretože najmenej zaťažuje verejné fi- aby ozdravný proces bol iba o  prepúšťaní rok na jeseň na ministerstvo financií s nastr-nancie. ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do čenými dlaňami a o rok na to zasa s dlhým fungovania a hospodárenia železničných fi- nosom vracať milióny do štátnej kasy späť.■■ PremiérFico však s obľubou hovorí o PPP riem poriadok, ktorý tam roky chýba. V sú-projektoch. Napriek tomu nepočítate s finan- časnosti vytvára príslušná sekcia minister- ■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkovcovaním cez PPP? stva v  spolupráci so všetkými železničný- a kde menej? Prečo? To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo mi firmami jednotnú víziu železničného Najväčšia časť výdavkov kapitoly minister-uprednostňujem, a  nie, aké možné zdroje sektora. Jej základným cieľom je zachova- stva smeruje na budovanie a obnovu cestnejplánujeme využívať pri výstavbe diaľnic. nie a postupné zvyšovanie podielu železníc a  železničnej infraštruktúry. Máme však aj v osobnej aj nákladnej doprave v rámci ak- oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne■■ Takže uvažujete aj o  možnosti využiť na tuálnych limitov rozpočtu verejnej správy, podhodnotené. S ministerstvom financií bu-diaľnice zdroje z PPP? ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie deme rokovať o zvýšení výdavkov  na leteckú Nebránim sa PPP projektom ako forme železničného sektora. Ide nám o  zdravú, dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývaniefinancovania. Najprv je však nutné využiť funkčnú a  nezadlženú železnicu, ktorá sa vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s mi-možnosti operačných programov cez euro- so všetkou zodpovednosťou ujme spoľah- nisterstvom financií. To je zatiaľ všetko, čofondy, až potom môžeme uvažovať nad do- livého a kvalitného obhospodarovania tých môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pri-datočnými zdrojmi. Nech sú už akékoľvek, dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na pravuje a platí preto staré známe – kým nie ječi už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reál- jej charakteristické vlastnosti patria. dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič.ne hrozí, že eurofondy z tohto programova-cieho obdobia na cesty nemusia byť vyčer- ■■ V súvislostiso železničnými firmami často ■■ Prečo vám tak záleží na podpore nájomné-pané, pretože nie je dostatok pripravených skloňujete slovo holding. ho bývania?projektov. To je problém, ktorý som zdedil Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Mys- Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifi-a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme po- lím tým úzku koordináciu železničných fi- kovanej pracovnej sily, čo sa ukázalo v časedobným peripetiám predišli, zintenzívnili riem, aby sa nestávali veci ako v  minulos- najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidí-sme prípravu diaľničných projektov na čer- ti, že ministerstvo dopravy nemalo od tých- me to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dápanie eurofondov z programovacieho obdo- to firiem potrebné informácie o dôležitých riešiť väčšou podporou mobility pracovnejbia na roky 2014 až 2020. Robíme všetko, hospodárskych záležitostiach. Vecne by sily, ktorá je u  nás nízka. Pre Slovensko jeaby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú, „virtuálny holding“ mala zastrešovať odbor- dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémovale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzív- ná sekcia na ministerstve. Ide teda o  pome- dokázali presunúť za prácou, ako je to bež-nejšie komunikovať s Európskou komisiou, novanie zvýšeného úsilia ministerstva koor- né vo vyspelých ekonomikách. Je v  našichaby schvaľovanie projektov v  Bruseli pre- dinovať pôsobenie štátnych železničných fi- silách rozhýbať to, no žiada si to podstatnebiehalo bez problémov. Toto sa predchádza- riem cez nástroje, ktoré máme k dispozícii. viac nájomných bytov a  zmenu tradičnéhojúcej vláde nie vždy darilo. Chceme, aby železnica bola pre ľudí atrak- prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to Vo financovaní cestnej a  diaľničnej in- tívnejšia a komfortnejšia. náročná úloha, lebo verejný nájomný sektorfraštruktúry sú vítané aj iné zdroje vráta- je v plienkach a súkromný na tom nie je ove-ne súkromných, teda aj PPP projekty. No ■■ Ministerstvo v  minulom období odštarto- ľa lepšie. Verejný pokrýva z  celkového by-dôležité sú podmienky financovania, ktoré valo verejné obstarávanie cez elektronické tového fondu necelé 3 %, kým v  Európe jemusia byť výhodné nielen pre súkromných aukcie. Pokračujete v nich? to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomné-veriteľov, ale aj pre štát. Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevi- ho bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac dím dôvod na tom nič meniť. financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstav- na budúci rok. Chceme do  sektora nájom-by diaľnic je verejné obstarávanie. ■■ V  súčasnosti prebiehajú intenzívne roko- ných bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál. Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minu- vania o  návrhu štátneho rozpočtu na budú- Verím, že kombináciou súkromných a verej-lej vlády výrazne zaostal za realitou aj preto, ci rok. Ministerstvo financií vám predbežne ných zdrojov sa nám tento sektor podarí roz-že podcenila riziko z  posunov vo verejnom pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce hýbať a uľahčiť tak presun ľudí za prácou. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 7
  8. 8. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko. Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková. vaciu tabuľku, ktorá podrobne informuje úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Eu- o  stave čerpania a  kontrahovania zdrojov rópa 2020. Nám z toho vyplynulo, že Slo- z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí. vensko bude mať menší počet operačných Štvrťročne posielame i  odpočet plnenia programov, ktoré budú zamerané na vy- Foto: archív uložených úloh v  dokumente Joint Road medzený okruh oblastí podpory tak, ako Map, ktorý zahŕňa aj  implementáciu veľ- sú stanovené v Národnom programe refo- kých projektov. riem SR. Sústredíme sa na základnú infraštruk-■■ Európska komisia nás už viackrát kritizo- ■■ Ako sú na tom dlhodobejšie plány? túru, vedu, výskum a  inovácie s  dôrazomvala pre nedostatočné čerpanie eurofondov. Raz ročne posielame EK za každý ope- na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, za-Vyvodili sa z kritiky potrebné závery? račný program výročnú správu o  imple- mestnanosť a  sociálnu inklúziu. Zároveň Robíme všetko, aby sme tieto negatívne mentácii operačného programu, ktorá veľ- využijeme možnosť previesť dve percentátrendy zvrátili. Krátko po nástupe na mi- mi detailne informuje o pokroku, zmenách celkových prostriedkov do Bratislavskéhonisterstvo sme zriadili riadiaci výbor pre i  prípadných problémoch. Rovnako treba samosprávneho kraja.koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pra- povedať, že zástupcovia EK sú pozorova-videlne stretávajú štátni tajomníci prísluš- teľmi vo všetkých monitorovacích výbo- ■■ Pred niekoľkými týždňami ste rokovaliných rezortov. Výbor je koordinačný, po- roch jednotlivých operačných programov, so zástupcami Organizácie pre hospodárskuradný a iniciatívny orgán ministra dopravy aj v  Národnom monitorovacom výbore. spoluprácu a  rozvoj (OECD) o  najväčších vý-pre problematiku využívania eurofondov. Centrálny koordinačný orgán zabezpeču- zvach v  oblasti urýchlenia čerpania fondovRieši problémy tak, aby Slovensko čerpa- je výročné stretnutie zástupcov komisie EÚ, ako aj o príprave nového finančného ob-lo eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí, dobia 2014 – 2020. Prezentovala OECD prenašej práce už vidno. Vďaka našim kro- stretávame sa, samozrejme, aj podľa potre- nás nejaké odporúčania?kom sa podarilo odblokovať platby v ope- by priamo v Bruseli. Stretnutie bolo konštruktívne. Zástup-račných programoch Životné prostredie, cov  OECD sme informovali o  prijatýchDoprava a  Vzdelávanie. ■■ Schválilnám už Brusel presun eurofondov opatreniach na zrýchlenie čerpania štruk- na zamestnanosť mladých? turálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ.■■ Stačína odstránenie problémov jeden vý- Materiál o návrhu realokácie finančných Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinač-bor? prostriedkov na podporu riešenia neza- ného mechanizmu pre eurofondy na úrov- Určite nie. Keď sme prevzali zodpoved- mestnanosti mladých ľudí a  zintenzívne- ni štátnych tajomníkov realokáciou fondovnosť za eurofondy, vypracovali sme sprá- nie podpory malých a stredných podnikov v  prospech tých operačných programov,vu o  stave realizovania Národného stra- schválila vláda v máji. Následne museli tie- ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitutegického referenčného rámca k  31. máju to peniaze presmerovať aj monitorovacie a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo rie-2012. V ňom sme identifikovali riziká, na výbory jednotlivých operačných progra- šenie nezamestnanosti mladých a podporuktorých základe hrozí, že niektoré operač- mov, čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko malých a  stredných podnikov. Zástupcovné programy nestihnú vyčerpať alokované potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá OECD tieto opatrenia ocenili a  zároveňfinancie. Pri operačných programoch s vý- to schválila na konci júla a  obratom sme odporučili, aby sa Slovensko v  rámci no-raznými problémami sme navrhli vypraco- to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko oča- vého programovacieho obdobia zameralo,vanie akčných plánov. Ide o  kroky, ktoré kávame v najbližšom čase. To však nezna- v  súlade so stratégiou EÚ, na „inteligent-je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čer- mená, že čakáme so založenými rukami. nú špecializáciu“ najmä v  oblastiach, kdepanie fondov. Už sme podnikli kroky potrebné na urých- môže mať konkurenčnú výhodu. lené implementovanie projektov ihneď po■■ Dokedy mali byť tieto plány hotové? schválení realokácie zo strany EK. ■■ Podľa plánov Bruselu by Národný systém Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich dopravných informácií mal byť súčasťou jed-mali vypracovať do konca augusta. Ich pl- ■■ V  súčasnom programovacom období pat- notného inteligentného dopravného systémunenie sa teraz bude vyhodnocovať každé ríme medzi krajiny EÚ s  najvyšším počtom Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne pod-dva mesiace. operačných programov – až jedenásť – čo sa poriť. Zaoberá sa už Slovensko riešením inte- ukázalo ako nešťastné. V  súčasnosti finišuje ligentného dopravného systému? Aký postoj■■ VieEurópska komisia o týchto krokoch? príprava nového programovacieho obdobia sme zaujali k tomuto plánu? Komunikácia s  Európskou komisiou na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň Pracujeme na tom. Predpokladáme,(EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stano- že by sme tento systém mohli financovaťju informujeme o  priebehu a  aktuálnom vili? z  nasledujúceho programovacieho obdo-stave implementácie Národného strate- Hlavným cieľom v  novom programova- bia 2014 – 2020. Chceme kriticky prehod-gického referenčného rámca. Mesačne im com období je zvýšiť efektivitu plnenia ob- notiť rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, akozasielame takzvanú štandardnú monitoro- medzeného počtu cieľov definovaných na aj výšku nákladov na veľký celoslovenský 8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  9. 9. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SRsystém NSDI. Odhady nákladov na pro- Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šan- nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavu-jekt sa pohybujú do 150 mil. eur s  DPH. cu. A to nehovorím iba o kvalite jednotli- je v mnohých spoločenských oblastiach. KdeIde iba o horný odhad toho, čo by mal stáť vých produktov, ale o komplexnej kvalite, treba hľadať príčiny tohto stavu?celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká. ktorú turistom ponúkneme. Preto plánuje- Výstavbu bytov štát podporuje viacerý-Na systém bude po prehodnotení koncep- me výraznejšie posilniť destinačný manaž- mi spôsobmi, a to najmä formou priamychcie NSDI vypísaná transparentná súťaž. ment, ktorý chceme postupne budovať aj dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úro-Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií kovou mierou. O tom, koľko peňazí viemezaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomí- cestovného ruchu. V konečnom dôsledku poskytnúť na podporu bývania, sa vždynaný horný odhad nákladov. pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces rozhoduje na základe toho, koľko peňazí riadenia a  usmerňovania cestovného ru- je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v sú-■■ Aký praktický význam má systém pre bež- chu v príslušnom teritóriu. časnosti patrí k  prioritám nášho rezortu,ných užívateľov ciest a mestských komuniká- viac peňazí na podporu bývania sa v čase,cií? ■■ V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za keď musíme konsolidovať verejný rozpo- NSDI prinesie moderné informačné tech- väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka čet, bude hľadať ťažko. Preto sa  jestvujúcenológie do dopravy. Umožní sledovanie, vy- služieb. Čomu to pripisujete? ekonomické nástroje zameriavajú viac nahodnocovanie a  riadenie dopravného pro- Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedo- podporu výstavby bytov pre sociálne slab-cesu čase a priestore tak, aby nedochádzalo sahuje výsledky, ktoré by zodpovedali jeho šie skupiny obyvateľstva.k zbytočným časovým stratám. Systém záro- možnostiam. Naša krajina má krásnu prí-veň umožní efektívne a účinne nastaviť plá- rodu, bohaté prírodné liečivé zdroje, množ- ■■ Na druhej strane stále prekvitá beztrestnánovanie budovania dopravnej infraštruktú- stvo turistických zaujímavostí, takže sa ur- výstavba čiernych stavieb. Už roky sa disku-ry v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi čite nemôžeme na nič vyhovárať. V minu- tuje o  prísnych trestoch, no legislatíva tietona jednotlivých cestných úsekoch. losti sa síce prijalo niekoľko strategických javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za rie- zmene?■■ Ministerstvo dopravy pripravuje novú stra-tégiu pre cestovný ruch. V čom sa líši od sú-časnej stratégie, keďže rozvoj cestovnéhoruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojeniemožnostiam? „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde totovýrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musiasa nám to podarí, tak to veľmi pomôže ajcelej ekonomike Slovenska. Propagáciu uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme.Slovenska v  zámorských štátoch by smechceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľanás to tak bude lepšie a  efektívnejšie pre šenie v tejto oblasti z hľadiska systémovej Prvým krokom bolo presunúť dohľadcelý región. Posilniť by sme chceli propa- zmeny považujem až zákon o podpore ces- bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stav-gáciu Slovenska v okolitých štátoch. tovného ruchu. Vďaka nemu je možné pod- by v obci teraz má za úlohu stavebný úrad poriť a zmobilizovať subjekty zainteresova- príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto■■ Dá sa povedať, ktoré sektory chcete pro- né na rozvoji cestovného ruchu v konkrét- činnosti má stavebný úrad povinnosť  per-pagovať? nych regiónoch či destináciách, ktoré môžu manentne sledovať všetku stavebnú čin- Určite to, v čom vieme byť tak povediac zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konku- nosť a  odhaľovať aj nepovolenú stavebnúsvetoví. Ide napríklad o  pobyty v  termál- renčnými produktmi a  kvalitnými služba- činnosť. Je preto zodpovednosťou každé-nych areáloch, ktorých je na Slovensku do- mi. Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia ho starostu a  primátora, aby jeho obecnýstatok a  dá sa v nich kúpať po celý rok bez v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ru- či mestský stavebný úrad vykonával tútoohľadu na počasie. Ďalej o  pobyty v  roz- chu, musia spolupracovať. činnosť zodpovedne a  včas zakročil pro-manitej prírode spojené s  ekoturistikou. ti „čiernym stavbám“. Veríme, že obceV zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžo- ■■ Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú tútovanie. Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňu- a  prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prí- možnosť a  boj proti čiernym stavbám sajú skôr strediská prírodného a športového stup? zintenzívni.zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry Povedal by som to asi tak, že na Sloven-a  Veľká a  Malá Fatra nesporne najlepšie. sku je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie ■■ Nie je problémom príliš mäkký zákon?Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný, všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent. Ministerstvo už pripravuje nový staveb-ale zanedbávaný segment. A to víkendová Katastrofou v  našom cestovnom ruchu je ný zákon, ktorý sprísni postihy čiernychturistika. slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia ne- stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie naučia robiť veci najlepšie, ako sa len dá, vlády sa dostane v  septembri budúceho■■ Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len budeme mať problém konkurovať kraji- roka. Nový stavebný zákon, ktorý v  sú-o dva dni. nám, kde toto už pochopili. Možností zme- časnosti rezort pripravuje, bude upravo- To je síce pravda, ale víkendov je za rok niť to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť, vať aj opatrenia na zabránenie nepovole-až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska, že je to predovšetkým v  ich záujme. Na nej výstavby. Uvažuje sa s preventívnyminemajú takú pestrú paletu ponuky pre tu- druhej strane, práca v službách dnes pat- opatreniami, ako aj s  následným sankč-ristov ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú rí medzi tie horšie platené a,  navyše, ani ným postihom zúčastnených osôb, ktoréreálny predpoklad pritiahnuť viac turistov nemá veľmi dobré meno. No jedno s dru- umožnia realizovanie nepovolenej stav-z  týchto krajín a  zvýšiť tak celkový počet hým súvisí. Keď budete robiť v špičkovom by a s nariadením odstránenia nepovole-pobytových dní u  nás. Súčasne sa takto zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť, nej stavby, ktorá je v rozpore s územnýmviac oživia aj menšie turistické strediská jednak viac zarobíte a  zároveň budete aj plánom bez možnosti jej ďalšej legalizá-v blízkosti hraníc. hrdý na robotu, ktorú robíte. cie. Textová úprava návrhu zákona a roz- sah opatrení proti nepovoleným stavbám■■ Čím sa  chceme v  cestovnom ruchu presa- ■■ Podpora výstavby bytov formou indivi- bude k  dispozícii širokej verejnosti uždiť? duálnej výstavby, ale tiež komunálnej, stále v marci 2013. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 9
  10. 10. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Cestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok. ■■ Poďme k  aktuálnym témam. Minister Ján cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovna- Počiatek zverejnil plán pokračovať v  ozdra- kej výšky vynakladaných prostriedkov do- vovaní troch štátnych železničných spoloč- siahne ich vyššia efektívnosť. Foto: archív ností, ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to konkrétne znamená? ■■ Koľko trás ste úplne zavreli? Po delení jednotných Železníc Sloven- K úplnému zastaveniu dopravy na žiad- skej republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na nej trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úse-■■ Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sie- Slovensku etablovali tri samostatné želez- koch sme však od roku 2013 neobjednaliti uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa ničné subjekty. V ich vzájomných vzťahoch miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prí-začala výstavba posledného úseku diaľnice dnes existujú korektné zmluvné kontakty. padoch ide o trate s veľmi nízkym počtomna Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice Napriek tomu však cítime isté nedostatky. prepravených cestujúcich, kde už v súčas-i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na kto- Narážam hlavne na občas nepružnú spo- nosti zabezpečuje väčšinu prepravných vý-ré ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť luprácu pri investovaní alebo nedostatoč- konov autobusová doprava. V  niektorýchtešiť v najbližšom období? né využívanie synergie. Preto sme zaujali prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 per- V tomto roku by mal byť uvedený do uží- omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní cent toho, čo reálne potrebujeme na ichvania ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov aktivít nami ovládaných podnikov v  záuj- prevádzku. Ak v regióne neexistuje poten-– Studenec. V  roku 2013 máme v  pláne me zvýšenia celkovej efektívnosti hospodá- ciál zvýšenia prepravovaných počtov cestu-motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilo- renia a najmä vynakladania poskytnutých júcich, v súčasnosti nevidíme iné riešenie.metrový úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablo- verejných zdrojov. Jedným z prvých výsled-nov a 14-kilometrový úsek rýchlostnej ces- kov našej práce je práve koordinácia Želez- ■■ Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestna-ty R4 Košice – Milhosť. níc Slovenskej republiky a Železničnej spo- nia, respektíve koordinovali ste tieto kroky Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás prí- ločnosti Slovensko, a. s., pri konštrukcii s  autobusovými dopravcami a  so samosprá-prava a realizácia najnáročnejších a aj naj- nového grafikonu vlakovej dopravy. vami?nákladnejších častí diaľnice D1a práca na Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme lentroch najpotrebnejších úsekoch rýchlost- ■■ Nový grafikon je citlivá téma a  ľudia sa na tých tratiach, kde železnica dlhodobonej cesty R2, ktoré sú v  súčasnosti v  po- často boja o  „svoje“ vlaky. Hlavne po tom, preukazuje extrémne nízke výkony a  kdekročilom štádiu prípravy. A,  samozrejme, čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch už teraz existuje autobusová alternatíva.pokračujeme v projektovej príprave a rea- v  doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť Keďže prímestská autobusová doprava jelizácii ďalších stavieb, ako je napr. severo- a odkedy? plne v rukách samosprávnych krajov, bolijužné prepojenie Slovenska. Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa všetky zmeny pripravované v  grafikone boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto vlakov osobnej dopravy s nimi prerokova-■■ Po dočasnom obmedzení projektov verej- vlaky platia v daniach. A to nie len tí, kto- né. Chcem tiež povedať, že existuje aj dru-no-súkromného partnerstva v rozvoji doprav- rí nimi cestujú, ale všetci občania na vla- há strana mince. V novom grafikone sú nanej infraštruktúry premiér Robert Fico hovo- ky prispievajú cez dotácie zo štátneho roz- niektorých tratiach vlaky tak dobre nasta-rí o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta? počtu. Pre lepšiu predstavu uvediem, že na vené, že nie je potrebné, aby samospráva Našou prioritou je postaviť cesty tak vý- železnice vynakladá štát ročne takmer pol paralelne prispievala na prevádzkovaniehodne a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je miliardy eur. K používaniu takejto nezane- autobusovej dopravy. Ušetrené kilometrenajvýhodnejšie stavať diaľnice cez euro- dbateľnej sumy pristupujeme s  maximál- tak môžu presunúť inde. Zopakujem všakfondy, čo je aj naša priorita. Verejno-súk- nou zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci ne-romné partnerstvá sú vhodnou alterna- grafikon sme prijali na základe výsledkov príde o  možnosť dostať sa k  lekárovi, dotívou tam, kde nemožno stavať diaľnice podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo do- zamestnania či školy, lebo vo všetkých prí-z  eurofondov. Z možných úsekov na vyu- pravy dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vla- padoch reálne existuje alternatíva prímest-žitie financovania prostredníctvom spomí- kom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, skej autobusovej dopravy.naných projektov je výstavba diaľnice D4 a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využí-a  nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty vajú. Výsledkom je, že po Slovensku jaz- ■■ Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby steR7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôj- dí rovnaký počet vlakov, prevážajú však inde mohli pridať. Kde teda bude premávaťdeme touto cestou, ukážu až analýzy. ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet viac vlakov?10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  11. 11. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané našich cestujúcich a obstáť v konkurenciidopravy, ktorá je hlavným poslaním želez- hospodárenie Železníc Slovenskej republi- letísk, ktoré sú v jeho blízkosti.ničnej osobnej dopravy a ktorá je aj naje- ky podľa možnosti už v roku 2012 a postup- V neposlednom rade je dôležitá podporafektívnejšia. Taktová diaľková rýchliková ne uhrádzať uznané záväzky štátu k želez- fungovania regionálnych letísk ako nástro-doprava v dvojhodinovom takte je zavede- ničným subjektom z minulých rokov. jov rozvoja regiónov a cestovného ruchu.ná na hlavných tratiach Slovenska. Rovna- V oblasti nákladnej železničnej dopravyko upravujeme stav aj v miestnej osobnej je z kapacitných, ako aj ekologických dô- ■■ Aspoň v   krátkosti by som sa chcela spý-železničnej doprave. Chcem povedať, že vodov našou ambíciou presun tovarových tať aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégiaskvalitnenie dopravy nespočíva vždy len tokov z  preťažených ciest na železnicu EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť náklad- nú dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno, v akom rozsahu? Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov Slovensko sa od začiatku aktívne zúčast- podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať. ňuje prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, dunajský región. Dôkazom toho je aj, že a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stra- po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí tégie na jar tohto roka sa konalo v Bratisla- na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri ve za účasti európskeho komisára pre regi- zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne onálny rozvoj Johannesa Hahna. ich vyššia efektívnosť. Z nášho pohľadu je najdôležitejším cie- ľom zlepšenie infraštruktúry a  odstráne- nie prekážok pre plavbu na Dunaji. Navo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľad- a  podpora zvyšovania podielu nákladnej slovensko-rakúskom a  slovensko-maďar-nom, ľahko zapamätateľnom a na prípoje železničnej dopravy na trhu. Za najdôleži- skom toku Dunaja sú totiž také úseky, nanaviazanom cestovnom poriadku. tejšie považujeme postupné vyrovnávanie ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný podmienok jej fungovania oproti cestnej stav inými opatreniami ako pomocou vý-■■ Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach doprave a  začatie budovania terminálov stavby vodného diela. Ďalšou prekážkoupočas tohto volebného obdobia, alebo prídu kombinovanej dopravy. splavnosti Dunaja je Starý most v Bratisla-ďalšie? ve, ktorého rekonštrukciou sa v  priebehu Z  hľadiska grafikonu vlakovej dopravy ■■ Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Le- 2 rokov dosiahne potrebná výška podjaz-stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zá- tisku Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet du pre plavidlá. Podstatná je najmä dlho-sadným krokom pri harmonizácii osobnej cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravu- dobá udržateľnosť prijatých opatrení. Todopravy bude zriadenie dopravnej autority. je stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, preCieľom je, aby neboli verejné zdroje na za- váš cieľ? ktorú vidíme priestor práve v rámci Straté-bezpečenie vlakovej a autobusovej dopravy Ministerstvo dopravy ako akcionár oča- gie EÚ pre dunajský región. Reálne rieše-vynakladané duplicitne a nekoordinovane. káva od Letiska Bratislava zlepšovanie nia rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy Pripravujeme aktualizáciu programu re- hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo preto očakávame zo záverov prijatých navitalizácie železničných spoločností, ktorý pôžičku na dostavbu terminálu a  musí ju rokovaniach jednotlivých pracovných sku-je zameraný na opatrenia v oblasti zefektív- splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom pín a riadiaceho výboru v rámci Dunajskejnenia železničnej dopravy. Cieľom našich je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb stratégie. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 11
  12. 12. Národná radaSlovenskej republiky Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde. V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti. Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša.■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že ■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, pre-komerčné banky dajú peniaze na prvú miér mení? Bolo to o vašom návrhu zru-súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Ban- šiť niektoré stratové železničné trate.skou Bystricou. Vláda uvažuje o využití Tento problém sa vrátil druhej vládesúkromných peňazí na tieto účely. Má Roberta Fica ako bumerang.už jasno, ktoré projekty budú financo- Podľa mňa je normálne, že minis-vané prostredníctvom projektov verej- ter môže mať iný názor ako ostatníno-súkromného partnerstva (PPP)? členovia vlády. Vláda je kolektív- Bez vykonania hlbšej analýzy nie je ny orgán, ktorý rozhodol. Nemož-možné zodpovedne odpovedať, ktoré no však povedať, že sa to vrátilo akoprojekty by bolo vhodné financovať bumerang, keďže harmonizáciu do-cez PPP. Situácia v  príprave stavieb pravy vláda Roberta Fica nastavi-je kritická. Za dva roky nebol zazna- la. Naopak, po dôkladnej analýzemenaný progres v  príprave jednotli- a  množstve rokovaní bolo smerova-vých úsekov, nebolo vydané takmer nie železničného sektora pretavenéžiadne stavebné povolenie na stavbu do príslušnej legislatívy a  stratégie.diaľnice a  výrazne sa pritom zmeni- Harmonizáciu od roku 2011 mal pri-li zákonné podmienky, ktoré pri prí- niesť zákon číslo 514/2009 Z. z. o do-prave stavieb pomáhali. Faktom je, že prave na dráhach. Predchádzajúcou Foto: archívv súčasnosti je potrebné všetko úsilie vládou bol tento proces dlhodobovynaložiť na dočerpanie europeňazí, odsunutý, čím sa stratila požadovanáresp. na to, aby ich prepadlo čo naj- kontinuita.menej. Až potom, keď budú nastave-né definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verej- ■■ Železnicepočas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mo-no-súkromného partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa hutne prepúšťali. Akú líniu bude v  tejto oblasti dopravy preferovaťeurópske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP. súčasná Ficova vláda?Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľ- Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať,nica D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka. ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a  odbor-■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej nosť, čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetvícesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant, v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora somkeďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bols ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jarniečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová? 2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná, by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tietoči už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné finan- činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahle-covať z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa mu a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore.v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúče-né. V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože ■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetickéjeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rov- projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľkonakom objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Du- napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranicenajská Lužná. s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si pred- Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpo- stavujete jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďal-kladanej cene 108 mil. eur plus ďalších 105 mil. eur a v čase začatia ších projektoch by sa mohlo uvažovať?stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že Z  predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmäz dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patríniekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetic-už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné kého a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širo-s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má korozchodnej trate je nadčasovým projektom a je potrebné homožnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úse- posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť šta-ku D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty tút tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšenázaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrov- pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážunávať tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má roz-takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek hodovať na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprvR7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v  programovoma bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné pre- vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad pred-vádzkovať úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná. chádzajúcej vlády. 12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  13. 13. Národná rada Slovenskej republiky Eurofondy sú garantom pre Slovensko Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010 do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy. Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ.■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj penia-vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že ze DSS. Keď však po voľbách začal spochyb-ich realizácia sa môže aj oddialiť. ňovať ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizo- Vláda toho veľa nasľubovala a narozpráva- vali také požiadavky na uvoľnenie peňazí, žela, ale skutky sú opačné. Minister Ján Počia- Robert Fico už o tom ani neuvažuje.tek neprehodnotil žiaden projekt, dokonca Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logic-ani vstup strategického investora do želez- kým a  správnym krokom, čo sme podporo- Foto: P. Urbiničného Carga a  koncesionára do bratislav- vali aj my. Mali sme o tom s nimi rokovaniaského letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, žetak, ako sme ich transparentne vysúťažili. nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musiaViac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je byť len doplnkovými popri výstavbe cez eu- hovorili, že to vyrieši dopravu z južného Slo-schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté rofondy. Logické opodstatnenie to má v Bra- venska do Bratislavy. Tvrdili sme, a  naďalejprojekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad tislavskom kraji, kde sa nedajú využiť euro- tvrdíme, že to pomohlo. A  nielen to, ale ajje železničný projekt Bratislava-filiálka, kto- fondy, pretože kraj má nadpriemerný hrubý rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. De-rý rieši dopravu v celom bratislavskom kraji, domáci produkt v  porovnaní s  priemerom finitívne tento problém vyrieši až výstavbakde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratisla-ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy. väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofon- vy v podobe diaľnice D1.Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde dy by prepadli. Navyše pri PPP projektoch vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo ■■ Rušenie niektorých stratových vlakovýchprešľapujú. vyhovovalo aj politickým mecenášom. tratí chcela realizovať už prvá vláda Rober- ta Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda,■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej ■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda na-éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic priklonila k vášmu variantu. Malo sa to sta- pokon k tomuto citlivému problému pristúpi-a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo? vať z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo la. Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s  tým Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič,a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4 štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrá-Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratisla- Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Tu- danie a neriešenie situácie likvidovala želez-vy a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov rany – Hubová? ničnú dopravu na Slovensku. My sme prijalipredražený PPP projekt zastavili a vysúťaži- Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachrá-li sme tieto úseky za takmer polovičné ceny. ako PPP projekt, pretože v  Bratislavskom nilo tento sektor. V osobnej doprave narástolNavyše tým, že sme začali používať na vý- kraji je obmedzené čerpanie eurofondov. medziročne počet cestujúcich o milión, v ná-stavbu eurofondy a nie štátny rozpočet, sme Problém pri úseku Turany – Hubová je ten, kladnej doprave sme sa dostali po dvoch ro-ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štú- koch dlhov za viac ako 120 miliónov eur dosú grantom pre Slovensko. diami dosahov na životné prostredie a igno- prevádzkového zisku. To sú naše výsledky. roval ochranárske organizácie. To bola naj- Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastave-■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú väčšia výčitka Európskej komisie. Všetkému nom pláne.kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia, sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejnýže nový minister dopravy Ján Počiatek vyro- záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba ■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorejkoval miliónové úspory pre bratislavské le- biznis pre ekonomické a  finančné skupiny. príprava sa má počas funkčného obdobia sú-tisko, pretože nový letiskový terminál bude To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu, časnej vlády rozbehnúť, je širokorozchodnáfinancovaný oveľa výhodnejšie, ako predpo- a  najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniukladalo ministerstvo pod vaším vedením. prostredie. bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k  nej Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD. postoj. Dostane to zrejme na starosť budúciMinister Ľubomír Vážny popodpisoval ne- ■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý podpredseda vlády a bývalý minister dopravyhorázne zákazky vrátane výstavby terminá- minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že Ľubomír Vážny.lu na bratislavskom letisku. Dodatočne sme bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľu-vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prá- Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak bomírovi Vážnemu zverí, pretože jeho výsled-cach v porovnaní s prvou časťou terminálu. jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Sloven- ky práce na ministerstve dopravy boli nega-Opakujem, na stavebných prácach, čím sme ska od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pre- tívne. Čo sa týka samotnej širokorozchodnej,ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyro- tože kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú treba posúdiť výhodnosť a  návratnosť tejtokoval nič, oháňa sa lepším úverom v porov- do Bratislavy. investície. My už totiž širokorozchodnú nananí s nami, len si nevšimol, že my sme žia- Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pre- východe máme, na druhej strane naša existu-den úver pre letisko nepodpísali. tože riadne prebehla súťaž. Veď to bol on, júca železničná sieť je málo vyťažená. Preto kto to dával do európskeho vestníka. Navy- sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr moder-■■ Robert Fico pred voľbami v  diskusiách še to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na nizovali naše prekladiská a vyťažili už našus vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na každý vlakokilometer. Nikdy sme však ne- existujúcu sieť. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 13
  14. 14. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Cestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný, keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom, generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy. Foto: archív■■ Postavenie cestnej a  želez- a nie si konkurovať, aby si zacho- rejnom záujme a úhrada straty voničnej dopravy je u  nás akoby vali podiel na dopravnom trhu väzbe na rozpočet samosprávne-až antagonistické. V  posledných osobnej dopravy. ho kraja. Samosprávny kraj márokoch však aj v  stratégii minis- Súhlasím. Ak sa má v€

×