Leták pre sériu konferencií 10 rokov v Európskej únii | A čo ďalej?, ktoré sa na témy súvisiace s Európskou úniou konali dňa 27. 11. v Trenčíne, 1. 12. v Košiciach, 2. 12. v Prešove, 3. 12. v Banskej Bystrici a 4. 12. v Bratislave. Viac na www.konzervativizmus.sk

1. 10 rokov v Európskej únii | A čo ďalej?
Reálne zaťaženie slovenských pracujúcich daňami a odvod-mi
prevyšuje v priemere polovicu ich mzdových nákladov
Celkové zaťaženie slovenských pracujúcich daňami a odvodmi
dlhodobejšie prevyšuje v priemere polovicu ich mzdových
nákladov. Podľa štúdie New Direction – The Foundation for
European Reform je priemerný zamestnanec na Slovensku
zaťažený v roku 2014 iba daňou z príjmu, odvodmi a DPH až 46,7
percentami v pomere k mzdovým nákladom. Je to takmer o 1,5
percentuálneho bodu viac ako je priemer v už i tak daňovo a
odvodovo preťaženej EÚ, pričom až 16 krajín EÚ má toto základ-né
daňovo-odvodové zaťaženie priemerných zamestnancov
nižšie ako Slovensko.
Základné daňovo-odvodové zaťaženie priemerného
zamestnanca v krajinách EÚ | rok 2014
Uvádzané sú percentá mzdových nákladov
Zvyšovanie miery vládneho prerozdeľovania v
krajinách eurozóny | rok 2007 vs. rok 2013
Uvádzané sú percentá verejných výdavkov v pomere k HDP
40
20
46,73
CY
MT
IE
UK
BG
LU
PT
DK
SI
EE
ES
HR
PL
LT
CZ
FI
SK
LV
NL
SE
IT
RO
DE
EL
HU
AT
FR
BE
Zdroj: New Direction – The Foundation for European Reform
V krajinách eurozóny došlo počas krízy k zvýšeniu
verejných výdavkov v pomere k HDP
Pomer verejných výdavkov k HDP vzrástol v roku 2013 oproti
roku 2007 vo všetkých krajinách eurozóny, ktoré boli jej členmi aj
pred krízou. K najvýraznejšiemu nárastu došlo v Slovinsku,
Grécku a Fínsku. Vlády v eurozóne ani počas finančnej a dlhovej
krízy nepristúpili k šetreniu, razantnejším škrtom a zásadnejším
zmenám na výdavkovej strane a k znižovaniu ich zasahovania a
miery prerozdeľovania zdrojov v ekonomikách. Nezačali tak
riešiť podstatu problému verejných financií, ktorá tlačí na rast
zaťaženia daňovníkov v súčasnosti a do budúcnosti.
Euro prehlbuje fiškálnu nezodpovednosť
a zadlžovanie vlád | rok 2007 vs. rok 2013
Uvádzaný je verejný dlh eurozóny v eurách na obyvateľa (ľavá stupnica) a saldo
verejných financií k HDP v percentách vo vybraných krajinách (pravá stupnica)
Verejné výdavky / HDP v r. 2007 Verejné výdavky / HDP v r. 2013
IE
LU
DE
ES
PT
NL
IT
AT
DE
FR
FI
EL
SI
Zdroj: Eurostat
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0
Členstvo v eurozóne neprispieva k zvýšeniu vládnej
rozpočtovej disciplíny
Naopak, eurozóna systémovo motivuje k zadlžovaniu jej členov
prostredníctvom viacerých kanálov rozpočtovej nedisciplinova-nosti.
Vlády v eurozóne napríklad vedia, že sa im oplatí cez deficit
a dlh v eurách prenášať financovanie časti svojich programov na
iných. Deficitne hospodáriace vlády eurozóny tak daňovníkom
eurozóny naďalej vystavujú do budúcnosti nekryté šeky na veľké
sumy navýšené o úroky. Každoročné hospodárenie vlád na
sekeru zároveň tlačí na zvyšovanie verejných dlhov. Verejný dlh
eurozóny sa v prepočte na jedného obyvateľa zvýšil za šesť rokov
až o približne 8 400 eur a v roku 2013 dosiahol 26 730 eur.
Verejný dlh eurozóny v eurách na obyvateľa Saldo verejných financií k HDP v percentách
DE
2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Zdroj: Eurostat
FR
IT
30,000
25,000
20,000
15,000
10,000
5,000
0
1%
0%
-1%
-2%
-3%
-4%
-5%
-6%
-7%
-8%
Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov
www.aecr.eu

2. Výdavky na regionálnu/kohéznu politiku
EÚ | obdobie 1989-2013
Uvádzaný je ročný objem zdrojov z eurofondov
určených na regionálnu/kohéznu politiku
Stovky miliárd eur utopených v eurofondoch a regionálne
rozdiely ostávajú
Členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od
roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostali možnosť čerpať vyše
818 miliárd eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na
svojom území. Objem zdrojov na realizáciu tejto politiky EÚ sa z
obdobia na obdobie zvyšuje, dlhodobo predstavuje približne
tretinu z rozpočtu EÚ. Regionálne rozdiely pretrvávajú v
členských krajinách napriek tomu i naďalej (pozri mapu).
Európska únia: Čistí prispievatelia vs.
čistí príjemcovia | rok 2012
Uvádzané sú sumy, ktoré členské krajiny do rozpočtu EÚ
zaplatili resp. z neho získali v eurách v prepočte na obyvateľa
milóny eur pri aktuálnych cenách (ľavá stupnica) % HDP (pravá stupnica)
1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
Zdroj: Európska komisia
60 000
50 000
40 000
30 000
20 000
10 000
0
0,60%
0,50%
0,40%
0,30%
0,20%
0,10%
0,00%
Na eurofondy prispievajú najmä daňovníci z Nemecka
Nemecko je dlhodobo hlavným čistým prispievateľom do
rozpočtu EÚ, pričom v období rokov 1976-2012 do rozpočtu EÚ
zaplatilo o 313 miliárd eur viac, než z rozpočtu získalo. Na strane
druhej je Grécko, ktoré je dlhodobo hlavným čistým príjemcom z
rozpočtu EÚ, keďže z neho získalo o 100 miliárd eur viac, než do
neho od svojho pristúpenia k EÚ zaplatilo. V roku 2012 stálo
členstvo v EÚ v relatívnom vyjadrení najviac luxemburských
daňovníkov, a to 1170 eur na obyvateľa. Najviac z členstva v
danom roku profitovali Litovčania, a to v sume 465 eur na
obyvateľa. Slovensko získalo necelých 232 eur na hlavu.
Nedôvera k Európskej únii rastie
Uvádzaná je miera nedôvery občanov k Európskej
únii v percentách vo vybranej vzorke krajín
LU NL BE FI DE AT SE FR DK IT UK CY ES
Zdroj: Money-go-round.eu
IE MT RO BG SI SK CZ PL HU EL PT EE LV LT
400
200
0
-200
-400
-600
-800
-1000
-1200
Slovensko už nepatrí ku krajinám s najvyššou mierou
dôvery k EÚ
Na jeseň 2004 sa miera nedôvery k Európskej únii vo vybranej
vzorke krajín pohybovala v rozmedzí od 24% do 47%. V tom čase
nedôverovalo EÚ iba 24% Slovákov. Od vstupu Slovenska do únie
však miera nedôvery Slovákov k EÚ vzrástla až o 33 percen-tuálnych
bodov na 57%, čím sa dostala dokonca nad priemer EÚ.
V celoeurópskom priemere narástla v sledovanom období nedô-vera
k Európskej únii o 20 percentuálnych bodov z 36% na 56%.
Miera nedôvery k Európskej únii v sledovanom období vzrástla aj
v troch najvýznamnejších krajinách EÚ – Francúzsku, Nemecku a
Veľkej Británii.
Nespokojnosť s fungovaním demokracie
Uvádzaná je miera nespokojnosti občanov k fungovaniu
demokracie vo vlastnej krajine v percentách vo vybranej vzorke krajín
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Zdroj: Eurobarometer | Európska komisia
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
EU
SK
CZ
DK
DE
FR
PL
UK
V miere nespokojnosti s fungovaním demokracie sú medzi
členskými krajinami EÚ výrazné rozdiely
Na vybranej vzorke krajín je v prvom rade stále badateľný rozdiel
medzi starými a novými členskými krajinami. Môžeme pozorovať
pokles miery nespokojnosti s fungovaním demokracie na
Slovensku o 30 percentuálnych bodov (z 80% na jar 2004 na 50%
na jar 2014). V celoeurópskom priemere sa pritom nespokojnosť
s fungovaním demokracie vo vlastnej krajine v sledovanom
období zvýšila o 15 percentuálnych bodov, z 33% na 48%.
2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
Zdroj: Eurobarometer | Európska komisia
80%
70%
60%
50%
40%
30%
20%
10%
0%
EU
SK
CZ
DK
DE
FR
PL
UK
Vysvetlivky použitých skratiek:
Belgicko = BE | Bulharsko = BG | Česká republika = CZ | Dánsko = DK | Nemecko = DE | Estónsko = EE | Írsko = IE | Grécko = EL |
Španielsko = ES | Francúzsko = FR | Chorvátsko = HR | Taliansko = IT | Cyprus = CY | Lotyšsko = LV | Litva = LT | Luxembursko = LU |
Maďarsko = HU | Malta = MT | Holandsko = NL | Rakúsko = AT | Poľsko = PL | Portugalsko = PT | Rumunsko = RO | Slovinsko = SI |
Slovensko = SK | Fínska republika = FI | Švédsko = SE | Spojené kráľovstvo = UK |Európska únia = EU

3. Eurofondy na Slovensku v rokoch 2004-2013 | Odkiaľ a kam?
„Členský“ príspevok SR zo štátneho rozpočtu (z našich daní) do
rozpočtu EÚ vo výške 6,1 miliardy eur
Eurofondy a regionálne rozdiely
Uvádzaná je zmena v regionálnych rozdieloch (NUTS II) v členských krajinách EÚ podľa
miery nezamestnanosti v percentuálnych bodoch (p. b.) za obdobie rokov 1999-2011
Eurofondy neuspeli v znižovaní
regionálnych rozdielov
Ani v jednej z krajín, ktoré sú dlhodobo čistými
prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z
eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa
nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko,
Portugalsko a Írsko) v období rokov 1999-2011
nedošlo k poklesu regionálnych rozdielov,
naopak, ostali buď bez zmeny alebo rástli. Ba čo
viac, vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách
sme boli svedkami významného nárastu miery
nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky
tieto krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemer-nou
mierou nezamestnanosti. Eurofondy sú
pascou, nie riešením problémov.
EÚ nám náš členský príspevok v podobe eurofondov postupne posiela
naspäť a k nemu pridáva ešte i príspevok z rozpočtov ostatných krajín
EÚ vo výške 6,7 miliardy eur
Pri projektoch financovaných z eurofondov je potrebné národné
spolufinancovanie minimálne vo výške 15%
SR musela zo štátneho rozpočtu prispieť na realizáciu projektov ďalšou
sumou vo výške približne 2,4 miliardy eur
Pri projektoch realizovaných miestnou a regionálnou samosprávou je
spolufinancovanie štátu vo výške 15% a spolufinancovanie obcí, miest
a krajov vo výške 5%
Samosprávy si na napísanie žiadostí a „vybavenie“ nenávratných
finančných prostriedkov (NFP) z eurofondov najímajú rôzne
poradenské agentúry, čo spôsobuje ďalšie odčerpávanie finančných
prostriedkov z rozpočtov europrojektov alebo rozpočtov samospráv
O podozreniach z manipulovania rozhodnutí o pridelení NFP a
verejných obstarávaní a s tým spojenej korupcie ani nehovoriac |
kauza Star EU
Politicky motivované, nezmyselné alebo vytunelované projekty | kauza
pilotné sociálne podniky
Zbytočné alebo predražené služby: logá, webstránky operačných
programov, „právne a poradenské služby“ a pod. | kauza „nástenkový
tender“
V rámci projektov z eurofondov musí byť istá suma použitá na „publici-tu“
teda na šírenie informácií o tom, že daný projekt je financovaný z
fondov EÚ.
Pri iných investičných projektoch realizovaných samosprávami sa
takéto výdavky nepožadujú, boli by dokonca považované za nehos-podárne
nakladanie s finančnými prostriedkami samosprávy
Do rozpočtu SR prišla z EÚ v rokoch 2004-2013 suma 12,8 miliardy eur
Celková suma na eurofondové projekty vyplatená z rozpočtu SR bola
približne 15,2 miliardy eur
Na manažovanie eurofondov bolo potrebné prijať stovky zamestnan-cov,
ktorí na ministerstvách a iných orgánoch verejnej správy vykonáva-jú
funkcie riadiacich orgánov (RO) a sprostredkovacích orgánov pod
riadiacimi orgánmi (SO/RO)
Náklady na ich činnosť (mzdy a odvody, náklady na kancelárie,
výpočtovú techniku a pod.) nie sú súhrnne známe, čiastočne sú
hradené z prostriedkov EÚ (čím znižujú sumu ktorá je k dispozícii na
projekty samotné), z väčšej časti sú to však vyvolané náklady hradené z
rozpočtu SR (z našich daní)
Eurofondový projekt realizovaný samosprávou:
- 80% z rozpočtu EÚ (z toho približne 50% sú v skutočnosti peniaze
slovenských daňovníkov, ktoré SR zaplatila v podobe členského príspe-vku
do rozpočtu EÚ)
- 15% spolufinancovanie z rozpočtu SR
- 5% z rozpočtu samosprávy (väčšinou peniaze, ktoré samosprávy
dostávajú z rozpočtu SR)
Pri projekte za 1 milión eur (rekonštrukcia centra mesta/obce,
rekonštrukcia základnej školy), tak v skutočnosti:
- 600 tisíc eur pochádza z rozpočtu SR
- 400 tisíc eur z rozpočtu EÚ – teda z rozpočtov krajín EÚ s vyšším HDP
na obyvateľa
V tom nie sú zarátané ďalšie vyvolané náklady štátnej správy a
samosprávy na manažovanie celého procesu prerozdeľovania
eurofondov
Zdroj: Európska komisia | Eurostat | regio.institute.sk
rast rozdielov
bez zmeny
pokles rozdielov
o menej ako 1 p. b.
pokles rozdielov o 1 až 5 p. b.
pokles rozdielov viac ako 5 p. b.
krajina sa nečlení na NUTS II regióny
nezahrnuté
Európska únia sa na úrovni
NUTS II aktuálne člení na
272 regiónov, pričom
Cyprus, Estónsko, Litva,
Lotyšsko, Luxembursko a
Malta sa na tejto úrovni na
regióny nečlenia. Dánsko sa
na tejto úrovni člení až od
roku 2007. Údaje za
najnovšieho člena EÚ Chor-vátsko
nie sú zahrnuté.

4. Prečo rastie cena elektriny?
Uvádzaný je index cien elektriny pre koncových užívateľov (rok 2008=100)
Náklady na elektrickú energiu sú jedným z kľúčových
nákladov domácností i firiem v Európskej únii
Konkurenčnou nevýhodou EÚ sú nízke zásoby energetických
surovín, predovšetkým plynu a ropy. To je jeden z dôvodov, ktorý
spôsobuje, že cena elektrickej energie je v porovnaní s inými
krajinami sveta vyššia. Rozdiel je značný najmä v porovnaní EÚ a
USA, ktoré disponujú rozsiahlymi a dostupnými zásobami
zdrojov. Tento stav spôsobuje najmä európskemu priemyslu
značné náklady. Rozdiely by však neboli natoľko výrazné, ak by
Európska únia nepristúpila na politiku znižovania emisií
skleníkových plynov v ovzduší.
Za rast cien elektriny môže aj povinnosť
dotovať jej ekologickú výrobu
Uvádzané je doplácanie na OZE a KVET za jednotlivé roky v eurách
Zdroj: Európska komisia
Európska klimatická politika a súvisiace dotácie spôsobujú
rast cien elektriny
Slovensko prenieslo klimatické ciele únie do viacerých regulácií:
od podpory výstavby zariadení na výrobu elektriny z tzv. obno-viteľných
zdrojov energie cez štrukturálne fondy až po ich
podporu v garantovanej cene elektriny, tzv. doplatku. Ten je
premietnutý v cene elektriny, to znamená, že ho platí každý
odberateľ elektriny. Náklady pre priemysel významne vzrástli
zavedením systému obchodovania s emisiami skleníkových
plynov, ale i podporou výstavby zariadení na výrobu elektriny z
tzv. obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Na Slovensku
postupne rástla táto podpora z 37,6 milióna eur v roku 2010 až k
súčasným 339,4 milióna eur. To je suma, ktorú platia spotrebite-lia
len na podporu výroby elektriny z OZE. Ďalších 66,3 milióna
eur by malo smerovať na podporu výroby elektriny kombinova-nou
vysokoúčinnou výrobou elektriny a tepla (KVET).
45 000 000
400 000 000
350 000 000
300 000 000
250 000 000
200 000 000
150 000 000
100 000 000
50 000 000
0
2010 2011 2012 2013 2014 (odhad)
Zdroj: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví | Energie-portal.sk
Európska únia reguluje naše odpadové hospodárstvo
Za ekologické nakladanie považuje EÚ také nakladanie s odpad-mi,
pri ktorom odpady neskončia na skládke alebo v spaľovni, ale
pri materiálovom zhodnotení, recyklácii, či sú opakovane
používané. Dosahuje to viacerými nástrojmi, kvôli ktorým je
nakladanie s odpadmi nákladnejšie ako pred zavedením týchto
opatrení. Odhaduje sa, že v súčasnosti obyvateľ SR zaplatí za
nakladanie s odpadmi viac ako 60 eur ročne, pričom pri zacho-vaní
pôvodného systému – teda bez regulácii EÚ – by táto suma
bola podstatne nižšia, a to o zdroje, ktorými odpadové
hospodárstvo dotujeme z našich daní. To by sa odzrkadlilo i v
cenách výrobkov.
Koľko nás stoja odpady? | rok 2013
Uvádzané je, koľko stojí odpadové hospodárstvo v priemere na obyvateľa SR ročne
Iné (priemyselný odpad atď.)
Dotácie zo sapmospráv
Environmentálny fond
Recyklačný fond
Zhodnotenie obalov
Poplatok za komunálny odpad
OP ŽP - odpad
OP ŽP - skládky
Zdroj: Odpady-portal.sk
0,00 EUR 5,00 EUR 10,00 EUR 15,00 EUR 20,00 EUR 25,00 EUR 30,00 EUR
Tento leták vznikol vďaka podpore, ktorú poskytla
Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov (AECR).
AECR je uznaná a čiastočne financovaná Európskym parlamentom.
Názory vyjadrené v tomto letáku sú názormi autorov z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (Peter Gonda,
Ivan Kuhn, Radovan Kazda a Dušan Sloboda) a nevyjadrujú nevyhnutne názory Európskeho parlamentu.
Európsky parlament nenesie v súvislosti s týmto letákom žiadnu zodpovednosť.
OZE - obnoviteľné
zdroje energie
KVET - kombinovaná
výroba elektriny a tepla
európske krajiny OECD
Austrália
Kanada
Japonsko
Južná Kórea
USA
140%
120%
100%
80%
60%
40%
2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012