1. 46 | FORBES SEPTEMBER 2017 SEPTEMBER 2017 FORBES | 47
BIZNIS ORGANIZÁCIE
Kedysi ste boli súčasťou korporácií,
dnes prednášate o slobode na
pracovisku. Čo sa zmenilo?
Spočiatku som sa chcel stať súčasťou
medzinárodného prostredia. Po-
dobne ako iní som mal pocit, že som
„nikto“ a až keď to ďaleko dotiah-
nem, budem „niekto“. Presne tak sú
v súčasnosti nastavené mnohé firmy,
fungovanie v nich pripomína prete-
ky. Posúvate sa z nižšej pozície na
vyššiu, ideálne čo najrýchlejšie. Naj-
dôležitejšie je, aby ste zmenili názov
svojej pozície na vizitke – z junior
marketéra na seniora a podobne.
Pretože tak meníte to, kým ste. Keď
sme už pri tom, všimli ste si, že jedna
z prvých otázok, ktorú v češtine kla-
dieme druhým ľuďom je: „Co děláš?“
Veľmi často odpovedajú so slovesom
„byť“. Ja som manažér. Sme svojou
prácou.
Čo z toho vyplýva?
Vyplýva z toho, že pokiaľ „som“
junior manažér, som menším člove-
kom, ako keď som senior manažér.
Ľudia sa identifikujú so svojou prá-
cou. Samozrejme, aj ja som hral túto
hru, bol som na tej správnej ceste,
peniaze na účte mi rástli. Na druhú
stranu, zhoršovalo sa mi zdravie
a strácal som pocit radosti, pociťoval
som prázdnotu až som sa nakoniec
uhnal. Doktori mi povedali, že som
vyhorel.
Hovorí sa, že cintoríny sú plné
ambicióznych ľudí, ktorí nevedeli,
kedy prestať.
Počul som podobné citáty, no nedôj-
de vám to, pokiaľ vás samých nepri-
FREEDOM
núti niečo zastaviť. Na základe mojej
skúsenosti a ľudí, ktorých poznám, je
to najčastejšie choroba, úmrtie v ro-
dine, odchod partnera i partnerky
alebo nejaká nehoda. Pokiaľ vás niečo
radikálne neprebudí, často si nič neu-
vedomujete, ste akoby „odpojení“ od
seba. Pritom stačí, aby ste sa naučili
počúvať svoje telo, veď na vás kričí
ako kontrolky v aute.
Bolo ťažké odísť z korporátneho
sveta?
Situáciu mi uľahčili dve veci. Pri
odchode som stretol svoju súčasnú
manželku a našli sme spolu odva-
hu kúpiť si letenky do Kalifornie.
Následne sme mali pol roka na to,
aby sme sa dostali do Čile – cestovali
sme „lowcostovo“, iba s batohom na
pleciach naprieč Južnou Amerikou.
Po návrate domov som sa už späť ne-
vrátil.
Pomohlo vám, že ste „vypli“?
Určite áno. Na druhú stranu, bolo
to v roku 2001. Nebolo až také ťažké
vypnúť. Na pripojenie na internet ste
v kaviarni čakali aj pol hodinu, online
svet sa iba rozbiehal. Dnes je ťažšie
dostať sa z vyhorenia, prvé čo na do-
volenke zháňate, je wi-fi.
Kedy ste si uvedomili, že to, čo ľuďom
chýba, je práve sloboda?
Bola to dlhá cesta. Trvalo mi osem
rokov, kým som prišiel na to, že mi
nerobí dobre pracovať v štruktúrach,
kde sú ľudia iba ľudskými zdrojmi.
Začal som si uvedomovať, že vo fi-
remnom svete ľudia namiesto toho,
aby žili, tak si iba zarábajú na život.
Prečo nie sú korporácie
zodpovedné, ani nimi nikdy
nebudú. Prečo nemá osem
z desiatich ľudí žiaden vzťah
ku svojej práci a ako to zmeniť.
A predovšetkým, prečo
ešte stále hráme všetci túto
hru? Odpovedá propagátor
slobodného podnikania
a zakladateľ vydavateľstva
PeopleComm Tomáš Hajzler.
LUCIA VANKOVÁ
FOTO: TOMÁŠ HALÁSZ
Tomáš Hajzler kedysi
pôsobil ako marketér
v rôznych korporáciách.
Dnes prednáša o slobode
v práci a o zodpovednosti.
2. 48 | FORBES SEPTEMBER 2017 SEPTEMBER 2017 FORBES | 49
BIZNIS ORGANIZÁCIE
Ten odkladajú na neskôr – na víken-
dy, dovolenky, sviatky, na penziu. To
bol prvý moment, kedy som si začal
všímať nedostatok slobody.
Ktorý bol ten druhý?
Keď som natrafil na štúdiu od skupi-
ny Gallup, podľa ktorej osem až deväť
ľudí z desiatich nemá žiaden vzťah ku
svojej práci. Podobne ďalšia nedávna
štúdia spomedzi 234-tisíc zamest-
nancami z viac ako 140 krajín sveta
ukazuje, že iba 13 percentám ľudí pri-
náša ich práca radosť.
To nie je veľa.
Nie je. A napríklad až 37 percent Bri-
tov považuje svoju prácu za celkom
zbytočnú. David Graeber, britský
antropológ amerického pôvodu, pri-
šiel dokonca s termínom „bullshit
jobs“. V Česku tomu hovoríme, že je
to nahovno práca. Práca, ktorá keby
prestala existovať, tak si to ani ne-
všimneme alebo sa často aj potešíme.
Pritom platí, že čím ide o viac „bull-
shit job“, tým je práca lepšie hono-
rovaná. Naopak, čím je skutočnejšia,
tým ľudia zarábajú menej. Najneuve-
riteľnejšie je to, že to vnímame ako
normálny štandard. A normálne je
pre nás neviditeľné.
Čo máte na mysli pod pojmom
skutočná práca?
Práca, ktorá druhým skutočne pro-
spieva a rieši nejaký skutočný prob-
lém. Napríklad je to práca učiteliek,
zdravotných sestier, roľníkov, ľudí
v neziskovkách, ktorí robia niečo uži-
točné. Práca pre mňa znamená tvoriť
niečo, čo má zmysel, v kruhu ľudí,
ktorí sú vám blízki. Človek je tvor
spoločenský a napĺňa ho, pokiaľ tvorí
niečo, čo druhému pomôže. Pritom
dnes väčšina tento pocit nezažíva.
Predpokladám však, že keď sa táto
vývojová anomália skončí, tak sa opäť
vrátime k stavu, kedy práca niekomu
slúžila a bola prospešná.
Po návrate do Česka ste si založili
firmu. Nebol to iba prechod z jedného
náročného systému do druhého?
Predsa rozbehnúť vlastný biznis nie je
jednoduché.
Na začiatku sme skutočne budova-
li firmu tak, ako sme boli naučení.
Najprv sme si zohnali kancelárie,
nábytok, počítače, kancelárske spin-
ky a zamestnancov. Keď sme už mali
priestor, postupne sa u nás objavil
pocit, že musíme do práce chodiť po-
dobne, ako predtým. Prichádzať ráno,
odchádzať skôr večer než poobede.
Pokiaľ sme prišli neskôr, cítili sme sa
blbo. Presne ako naznačujete, bolo to
to isté čo predtým, iba sa k tomu pri-
dala zvýšená neistota a bolo obdobie,
keď sme nemali ani len pravidelnú
mzdu. Trvalo nám ďalších päť rokov,
kým sme sa od toho oslobodili, najmä
mentálne.
Neľutujete to spätne?
Bola to nutná vývojová fáza, ktorou
sme si museli prejsť. Na druhú stranu,
keď podnikáte, „ste sami za volantom“
a určujete, ktorým smerom pôjdete.
A nepočul som o nikom, kto by sa cítil
fyzicky zle, keď šoféroval. Pri práci
či už v korporácii alebo v ktoromkoľ-
vek inom zamestnaní ste väčšinu času
iba pasažierom a pokiaľ sedíte vzadu,
nuž, občas vám príde nevoľno.
Je niečo, čo ste sa museli postupne
naučiť?
Nerobiť vôbec nič. To je v našej kul-
túre veľmi náročné. Sám som vyrastal
v rodine, kde bolo nemysliteľné len
tak sedieť. Musel som niečo robiť, as-
poň si čítať. Nemohol som iba „byť“.
Prečo je to podľa vás náročné?
Žijeme v spoločnosti, ktorá sa zame-
rala na výkon. Naším hlavným cieľom
je produkovať, zvyšovať efektivitu.
Na rozdiel napríklad od krajín juho-
východnej Ázie nie sme reflektívna,
ale činorodá kultúra. Musíme neustá-
le niečo robiť. Napríklad zahltiť sa
prácou – to je výborný spôsob, ako sa
vyhnúť strašidelnej predstave, že by
sme zostali sami so svojimi myšlien-
kami. Mimochodom, pokiaľ sa niekto
náhodou v práci usmieva, naša men-
talita nám hovorí, že má málo nalo-
žené. A treba mu pridať. To mohlo
platiť storočia dozadu, ale nie dnes.
Navyše, mnoho rokov si odsedíme
vo vzdelávacom systéme, ktorý nás
k tomu priamo nabáda. Rozdelí nám
čas na povinnosti, z ktorých odoberie
element radosti a na zábavu, kto-
rá prichádza až potom, na druhom
mieste.
Prečo dnes musíme zmeniť zabehnuté
organizačné modely?
V dobe, keď prevažovala rutinná
práca, musela byť motivácia ľudí
externá. Je ťažké predstaviť si, že
by niekto robil svoju prácu s rados-
ťou a vášňou, pokiaľ 16 hodín denne
oral na poli alebo vo fabrike uťahoval
skrutky. Je prirodzené, že v tomto
modeli lepšie fungovalo, pokiaľ boli
podriadení „vykonávačmi“, ktorí
dostali podľa množstva vykonanej
práce buď cukor alebo bič. Technolo-
gický pokrok však spôsobil, že rutin-
nej práce ubúda a bude ďalej ubúdať,
tento model tak prestáva fungovať.
Nevieme, ako sa s novým systémom
vysporiadať, začíname hľadať kon-
cepty ako work-life balance, ktoré sú
úplné nezmysly...
Pre vás je work-life balance
nezmyslom?
Samozrejme, človek potrebuje hľa-
dať vo svojom živote rovnováhu. No
nemáte žiaden „work-life“, máte iba
„life“, v rámci ktorého robíte rozhod-
nutia. Prečo by ste mali rozdeľovať
svoj život medzi prácu a súkromie?
Prečo potrebujete všetko deliť, kate-
gorizovať? Je potrebné presunúť sa
z podriadenosti na samoriadenie. Vy-
tvoriť slobodného človeka, ktorý bude
meniť svet svojimi nápadmi. Samotné
organizácie je potrebné budovať inak,
nájsť vyšší zmysel. Presne to, čo Fre-
deric Laloux (belgický politik a autor
bestselleru Reinventing Organiza-
tions, pozn. red.) opisuje ako tyrkyso-
vé organizácie.
Môžete objasniť, aké sú to organizácie?
Podľa neho by sme nemali uvažo-
vať v mantineloch starého a nového
sveta, ale uvedomiť si, že všetko je vo
vývoji. Teda neexistuje ani zlé orga-
nizačné delenie, ale iba také, ktoré je
vhodné a menej vhodné vzhľadom na
externé prostredie. Organizácie roz-
delil do piatich typov: (a) impulzívne
– červené, ktoré predstavujú agresív-
nu formu riadenia, sú to napríklad
dnešné gangy a mafie, (b) konform-
né - žlté, pod ktorými rozumie štátne
inštitúcie, armádu alebo napríklad
cirkev s pyramidálnou organizáci-
ou nadriadených a podriadených, (c)
ašpiračné – oranžové, kam spada-
jú dnešné korporácie, kde sa búrajú
tradičné modely, a ktoré už začínajú
hovoriť o angažovanosti a hodno-
tách, (d) pluralitné - zelené, ktoré
kladú dôraz na šťastie v práci a zdra-
vú firemnú kultúru, a v ktorých sa už
výrazne rozbíja tradičná hierarchická
štruktúra, ale stále je ich primárnym
cieľom maximalizácia zisku. U vás sú
to napríklad Martinus alebo WebSup-
port, a napokon (e) evolučné - tyrky-
sové, ktoré podnikajú za účelom toho,
aby prospievali spoločnosti, snažia sa
vyriešiť určitý problém a zisk je už iba
vedľajším produktom ich snahy.
Súčasné fungovanie
organizácií je už dávno
prežitkom. Je potrebné
vymyslieť nové, hovorí
Hajzler.
Napríklad?
Možno budete poznať spoločnosť
Tierra Verde, ktorá sa v Česku a na
Slovensku venuje výrobe ekologickej
drogérie. V skutočnosti sa ale snažia
vybaviť domácnosti nástrojmi na to,
aby boli schopné fungovať stoper-
centne bez toxickej chémie a bez oba-
lov. V globálnom merítku je to skupi-
na Patagonia - síce vyrába na prvom
mieste outdoorové oblečenie, no pod-
niká preto, aby poukázala na globálne
problémy, ktorým čelí naša planéta.
Jedným z jej reklamných sloganov je:
„Don´t buy this jacket.“ (Nekupujte
si túto bundu, pozn. red.). Nabádajú
ľudí, ktorí majú staré alebo poško-
dené oblečenie ich značky, aby si ho
radšej dali opraviť, než by si mali kú-
piť zbytočne nové. Zároveň vyrábajú
tak kvalitné bundy, že vydržia aj celý
život. Tieto spoločnosti spája vyšší
zmysel a to, že nestoja na žiadnej hie-
rarchii, ale na samoriadení. A ľudia vo
vnútri zostávajú ľuďmi so všetkým, čo
k tomu patrí.
Čiže niečo ako sociálne podnikanie?
Je to nad rámec týchto tradičných ka-
tegórií. Nejde o žiaden zisk – nezisk.
Pokiaľ časť podnikania označujeme
ako „sociálne“, tak zbytok je čo, „ne-
sociálne podnikanie“? Podľa mňa je
toto tradičné delenie prežitkom, od
ktorého musíme upustiť a posunúť sa
ďalej.
Dá sa určiť, ktoré organizačné modely
v našich podmienkach prevažujú?
Myslím, že sa nachádzame v žlto-
-oranžovom premýšľaní. Postupne sa
už aj tradičné inštitúcie premieňajú,
upúšťajú od trvania na určitých rigid-
ných stredovekých pravidlách serióz-
nosti, čo je vidieť napríklad úbytkom
povinného dress code. Prišiel nový
fenomén firiem, najmä z oblasti IT
a poradenstva, pre ktoré je módna slo-
boda a šťastie v práci. Ich spoločným
menovateľom je, že si chcú prácu užiť.
No stále im nedocvaklo, že zmyslom
podnikania je riešiť problémy.
Čo je potom riešením?
To ja vidím pri pohľade do antiky.
Pripomeňme si dve základné filozo-
fické školy – hedonizmus a stoiciz-
mus. Hedonisti chceli maximalizovať
svoje radovánky v duchu hesla „čím
viac – tým lepšie“. No je to závislosť,
začarovaný kruh, pretože čím viac
radovániek, tým viac potrebujete
Tomáš Hajzler (46)
Po ôsmich rokoch pôsobenia na
rôznych marketingových a riadiacich
pozíciách vo firmách Douwe Egberts,
Vitana a GE Capital, založil v roku
2002 vlastnú HR poradenskú firmu
a knižné vydavateľstvo PeopleComm.
Od roku 2007 je propagátorom hnutia
Sloboda v práci a dnes aj slušného
a ohľaduplného podnikania, čoho
výsledkom je stránka slusnafirma.
cz, ktorá takéto podniky združuje.
Je autorom dvoch kníh na tému
budúcnosti práce a dobrého života
a bloguje na viacerých platformách. Je
ženatý, má dve dcéry.
3. 50 | FORBES SEPTEMBER 2017
BIZNIS ORGANIZÁCIE
peniaze, tým viac sa budete aj snažiť
zarábať, a tým je aj viac pravdepodob-
né, že skončíte v zamestnaní, ktoré je
„bullshit job“. Pričom platí, že väčši-
na radovániek stojí v dnešnej spoloč-
nosti čoraz viac peňazí. Naopak, sto-
ici sa snažili žiť v súlade s tým, čomu
verili – tak, aby ich život bol užitočný
a radostný. Namiesto naháňania sa za
pominuteľnými radovánkami kulti-
vovali skôr dlhodobú radosť, ktorá
pochádzala zo zmysluplnej práce a zo
zdieľania s blízkymi ľuďmi.
To je tyrkysové zmýšľanie?
Presne tak. Je potrebné uvedomiť si,
že na to, aby sme niečo získali, si to
nemusíme iba kúpiť. Existuje mnoho
iných možností, ktoré boli pre našich
predkov samozrejmosťou – či už je to
vlastná výroba, požičiavanie, zdieľa-
nie, bartrovanie, nákup z druhej ruky
alebo aj obyčajné uvedomenie si, že to
či ono vlastne vôbec nepotrebujeme.
Za dôležité tiež považujem uvedomiť
si, že aj náš dnešný ekonomický sys-
tém, neo-liberálny kapitalizmus, má
mnoho odtieňov. Čiže mnoho mož-
ností, ako nastaviť fungovanie spoloč-
nosti, nie je to buď kapitalizmus alebo
komunizmus. Pochopenie týchto
„odtieňov šedej“ nám dáva možnosť
nastaviť prostredie v spoločnosti tak,
aby v nej bolo jednoduchšie žiť a nie-
len iba zarábať na život.
...predsa zdieľaná ekonomika je teraz
na vzostupe.
Postupne sa k tomu dostávame. Podľa
mňa to v budúcnosti nepôjde inak,
než posilnením komunity a vybudova-
ním blízkych vzťahov – medzi sused-
mi, kolegami, známymi, kde je dnes
poväčšine prázdno. Podnikaním v re-
gióne, podporovaním lokálnych vý-
robcov, prechodom na zdieľanú eko-
nomiku. To považujem za cestu, ako
sa dá „hacknúť“ dnešný anonymný
konzumný systém. Ďalšou zaujímavou
možnosťou je aj základný garantova-
ný príjem. Popritom je na čase spojiť
sa a začať riešiť globálne problémy,
ktoré dnes poväčšine štáty odsúvajú
na vedľajšiu koľaj – ako sú klimatická
zmena, ubúdajúce zásoby pitnej vody,
prehlbujúce sa rozdiely medzi bo-
hatými a chudobnými, migrácia. Na-
miesto toho, aby sme sa im kolektívne
snažili zabrániť, tak sa iba venujeme
krátkodobým radovánkam. Zaujímavé
je, že dnes máme globalizovaný biz-
nis, ale väčšinu rozhodnutí majú stále
v rukách národné vlády. Myslím si, že
na čo najefektívnejšie riešenie týchto
problémov bude musieť vzniknúť pla-
netárna vláda. Čím skôr, tým lepšie.
Kde vidíte úlohu firiem v rámci ich
spoločenskej zodpovednosti v boji
proti klimatickej zmene a ďalším
globálnym problémom?
Pokiaľ hovoríme o komerčnom ciele
firmy, je ním zárobok. Potom tu máme
rôzne CSR aktivity (corporate social
responsibility, pozn. red.) – napríklad
Patagonia školí aj také giganty ako
sú WalMart alebo Nike a Adidas. No
pre mňa je to iba marketing, pozlátko,
pretože reálne nezmenili svoj biznis
model. Spoznáte to podľa toho, či ich
firemné CSR vychádza z prevádzky,
alebo z PR oddelenia.
Predsa každá firma sa snaží
maximalizovať svoj zisk. Podľa vás
nemá možnosť stať sa spoločensky
zodpovednou, pokiaľ si chce zachovať
svoj zabehnutý biznis model?
Nie, pre verejne obchodovanú firmu,
ktorá funguje v žltej, oranžovej alebo
zelenej paradigme, je to nemožné.
Ziskovosť je zakorenená v ich samot-
nom DNA. Pokiaľ sa rozhodnete pre
zodpovednosť, musíte preferovať nie-
ktoré skutočnosti často na úkor zisku.
Pri súčasnom nastavení vás v tom
prípade akcionári a predstavenstvo
spoločnosti odvolajú. Je to možné
iba pokiaľ ste súkromná firma a máte
osvieteného vlastníka.
S novým Galaxy Note8 bude aj práca zábavou
Samsung predstavil svoj nový smartfón stvorený pre všet-
kých manažérov, kreatívcov a ľudí, ktorí si potrpia na to naj-
lepšie.
So 6,3-palcovým Super AMOLED Infinity displejom a pe-
rom S Pen, s ktorým sa pracuje pohodlnejšie ako kedykoľ-
vek predtým, objavíte nové možnosti multitaskingu. Jemná
špička a vysoká citlivosť na tlak vám umožnia nielen písať
poznámky, ale ukážu vám úplne novú cestu v komunikácii.
Vďaka sklu Gorilla Glass 5 sa nemusíte obávať ani jeho po-
škodenia. Pred nepriaznivými podmienkami ako sú prach
a voda ho chráni certifikácia IP68. Smartfón sa drží pohodlne
a vďaka elegantnému a luxusnému vzhľadu upúta každého.
Samsung Galaxy Note8 je zároveň vybavený dvoma zadný-
mi fotoaparátmi s rozlíšením 12 Mpx (širokouhlý a teleobjek-
tív) a optickou stabilizáciou, ktorá sa postará o vynikajúce
snímky za každých podmienok. S perom S Pen si ich potom
môžete upraviť spôsobmi, aké majiteľom obyčajných telefó-
nov nie sú dostupné.
Galaxy Note8 je kompatibilný aj so stanicou Samsung DeX,
ktorá je užitočná pre všetkých, ktorí veľa cestujú a nechcú
sa vzdať práce ani pri služobnom pobyte v hoteli. DeX pre-
mení váš mobil v okamihu na počítač a môžete začať napl-
no pracovať. A pokiaľ si svoj Galaxy Note8, dostupný v čier-
nej a zlatej farbe, stihnete predobjednať do 14. septembra,
dokovaciu stanicu Samsung DeX v hodnote 149,90 eur do-
stanete úplne zadarmo! S Galaxy Note8 bude vaša práca
nielen efektívnejšia, ale bude vás baviť oveľa viac ako do-
teraz.
www.samsung.sk
