1. 1. História andragogiky na Slovensku
 Quintilianus – „Výchova rečníka“
 Civilizácie Číny, Japonska, Egypta, Babylonu – ďalšia edukácia dospelých...
 Platónova akadémia, Aristotelovo lýceum, Alexandrijská knižnica
 Vznik univerzít (Bologna, Oxford, Cambrige,...)
 Karlova univerzita 1348, Academia Istropolitana 1465
 J.A.Komenský (1592-1670) – Všeobecná rozprava o veciach ľudských – „ľudia učení
všetci, všetkému, všestranne – po 7 vekových stupňoch čiže po 7 školách rozumej
školu zrodenia, detstva, chlapčenstva, junošstva, mladosti, mužnosti, staroby, smrti ,“
= koncept celoživotného učenia sa...
 Herbart (1776 – 1841) – odmietol – iba sebavýchova a sebavzdelávanie
 Knapp (1833) - edukácia detí a mládeže = edukácia dospelých;
 Rosenstock-Huessy (1921)– edukácia dospelých má opodstatnenie;
 Thorndike (1874 - 1949) – dospelých možno vzdelávať aj vo vyššom veku.
„Súčasná“ andragogika
 samostatná vedná disciplína 2 pol. 20 stor.
 V 50.rokoch 20.storočia – švajčiarsky teoretik výchovy dospelých H.
Hanselmann/nemecký klasik andragogiky F. Pöggeler.
 V r. 1960 na konferencii v Montreale v Kanade o vzdelávaní dospelých bola prijatá
definícia termínu vzdelávanie dospelých.
Andragogika v ČR a SR
 František Hyhlík - jeden z iniciátorov založenia katedry osvety na pražskej Univerzite
Karlovej, Emil Livečka,
 v súčasnosti v ČR - Jaroslav Mužík, Zdeněk Palán, ....
 Slovenská andragogika – po roku 1990 nadväzujúc na pedagogiku dospelých
 na Slovensku Július Matulčík, Ctibor Határ, Viera Prusáková...
2. Vymedzenie základných pojmov
Andragogika = edukácia dospelých
Podľa Langmeiera rozdeľujeme obdobie
dospelosti na tieto etapy:
 skorá dospelosť 20 -25 rokov,
 stredná dospelosť 25 -45 rokov,
 neskorá dospelosť 45 – 65 rokov.
 Z hľadiska právneho je dospelý ten človek, ktorý ukončil školskú prípravu a vstúpil na
trh práce.
Dospelý:
Sociálne zrelý = vytvorené vlastné sociálne väzby

2. Emocionálne zrelý = nezávislosť na rodičoch
Ekonomicky zrelý = ekonomická sebestačnosť
Biologicky zrelý = schopnosť rodičovstva
Osobnostne zrelý = schopnosť rozhodovať/
prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia
Andragóg
 tútor, mentor, vedúci skupiny, „kouč“;
 učiteľ, lektor, cvičiteľ, tréner, inštruktor;
 edukačný poradca a konzultant;
 metodický pracovník vzdelávania dospelých;
 manažér vzdelávania dospelých;
 koncepčný pracovník;
 projektový manažér;
 kariérový poradca.
Základné pojmy v andragogike
 Edukácia
 Výchova
 Sebavýchova
 Sebavzdelávanie
 Schopnosti
 Učenie sa
 Vzdelanie
 Vzdelávanie
 Zapamätanie si
 Antropogogika
 Geragogika
 Andragóg
 Adolescencia
 Dospelosť
 Staroba
 Celoživotné vzdelávanie
 Profesijné vzdelávanie
 Poradenstvo
Vplyv výchovy na životné aktivity človeka:
 výchova k celoživotnému vzdelávaniu sa, vzdelávaniu, sebavzdelávaniu a
sebavýchove;
 výchova k voľbe, príprave a výkonu povolania, profesie;
 výchova k aktívnemu občianstvu, k účasti na sociokultúrnom živote spoločnosti;
k prosociálnemu styku;
 výchova k manželstvu/rodičovstvu/partnerstvu, tvorbe domova;
 multikultúrna, globálna, environmentálna a ekologická výchova Európana
a obyvateľa Zeme;
 výchova k starostlivosti o zdravie duševné i telesné;

3.  výchova k estetike – vnímanie, prežívanie a vlastná tvorba.
3. Formovanie dospelého človeka a jeho schopnosť učiť sa
Maslowova hierarchia potrieb
Temperament a učenie sa
Hippokrataes a Galenos (S/CH/F/M)
 SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/
 CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/
 FLEGMATIK /hlien = flegma/
 MELANCHOLIK /čierna žlč = melan
cholé/
Schopnosti a učenie sa
 predpoklady na vykonávanie určitej činnosti
 osobný strop
 špeciálne schopnosti - verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová
predstavivosť
 psychomotorické
 percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať
 všeobecné rozumové schopnosti
inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových
Podmienkach, kde si nevystačí len so skúsenosťami
IQ – inteligenčný kvocient
IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100
rozvoj EQ dôležitejšie ako IQ

4. Učenie sa
 pamäť/zapamätanie
 sústredenie/koncentrácia/pozornosť
 myslenie
 reč
 predstavy/predstavivosť
 štýl učenia sa
 poznávanie
 motivácia
 inteligencia
4. Ciele, funkcie, obsah a úlohy vzdelávania dospelých.
Ciele a úlohy vzdelávania dospelých (Tuma, 1998)
 rozvoj vzdelanosti,
 rozvoj a dotváranie osobnosti človeka,
 vzdelávanie - sociálna, ekonomická funkcia a sociálne roly,
 efektívne podmienky na výkon rolí, vrátane ich permanentnej obnovy cestou
reedukácie, resocializácie a rekvalifikácie,
 adaptovanie celého systému vzdelávania dospelých na meniace sa sociálne i
ekonomické prostredie.
Funkcie vzdelávania dospelých
 empirická funkcia – výskumy...
 teoretická funkcia – nové koncepty...
 aplikačná funkcia – v praxi...
 prognostická funkcia – predpokladanie...
 spätno-väzbová funkcia – spätná väzba...
 komparatívna funkcia – porovnávacia...
 spoločenská funkcia – spoločensky prospešná
 edukačná funkcia - výchovná/vzdelávacia...
 ekonomická funkcia – investícia/výsledok...
Andragogika =
veda o edukácii dospelých
 Celoživotná edukácia.
 Profesijné vzdelávanie/podnikové vzdelávanie/personálny manažment/ľudské
zdroje/profesionalizácia/(re)kvalifikácia, kariérové poradenstvo;
 Sociálna práca, sociálna starostlivosť, poradenstvo....;
 Kultúrna andragogika, kultúrno-výchovná práca, voľný čas, záujmové vzdelávanie,
osvetová práca.
Obsah vzdelávania dospelých
 Teoretické disciplíny:
 história výchovy a vzdelávania dospelých,
 teória vzdelávania dospelých (resp. andragogická did.),

5.  teória výchovy dospelých,
 komparatívna andragogika.
 Aplikované disciplíny:
 profesijná andragogika - ďalšie odborné/profesijné vzdelávanie, starostlivosť
o rozvoj ľudských zdrojov (kvalifikačné, rekvalifikačné, rozširovanie
vzdelávania, prehlbovanie, inovácia, obnovovanie), kariéra, poradenstvo.
 sociálna andragogika
 kultúrno-osvetová andragogika – kultúrno-výchovná práca, voľno-časové a
záujmové aktivity, osvetová práca
5. Zásady v procese vzdelávania a výchovy dospelých
Zásady v andragogike
 zásada spätnej väzby –
 zásada prirodzenosti – príťažlivosť obsahu, metód, prostredia, atmosféra...
 zásada aktivity – dôraz na aktivitu vzdelávaného, samostatnosť a tvorivosť,
 zásada vedeckosti – primeraná terminológia, výskumy, aktuálne poznatky...
 zásada sústavnosti a postupnosti –logická postupnosť obsahu s nadväznosťou na
predchádzajúce časti...
 zásada trvácnosti
 zásada spojenia teórie s praxou – poznatky, zručnosti ich aplikácie do praxe,
 zásada primeranosti edukácie –vzdelanostná úroveň, zameranie, osobitosti
 zásada individuálneho prístupu –diferencovaná edukácia, malé skupiny....
 zásada názornosti – čim viacej zmyslov je zapojených, tým vyššia miera
zapamätania je...
6. Metódy a formy vzdelávania dospelých
Metódy vzdelávania dospelých
 Prednáška/prednáška s diskusiou/diskusné
 Cvičenia, hry, hranie rolí
 Projektové metódy
 Coaching - kouč pomôže nájsť a rozvíjať najlepšie, pozitívne, žiaduce vlastnosti
 Crosstraining – trénovanie jednej oblasti na skvalitnenie s tým súvisiacej inej oblasti
 Exkurzia, výlet, stáž, študijný pobyt
 Dotazníky, testy,…
 brainstorming (burza nápadov)
 brainwriting
 metoda CNB Collective Notebook
 synektika (súčinnosť)
 laterálne myslenie - obídenie problému
 metóda Pro-Kontra
 metóda "Black-box" - zákonitosti medzi vstupmi a výstupmi
Formy vzdelávania dospelých
 priama výučba

6.  korešpondenčné (dištančné) vzdel.,
 kombinovaná výučba,
 terénne vzdelávanie - pracovisko, laboratórium, kurzy v prírode, konferencie,
študijné zájazdy či pobyty,
 sebavzdelávanie.
7. Manažment vzdelávania dospelých
Manažment
 Je proces riadneho, včasného plnenia v rámci daného rozpočtu a pracovných úloh.
 Manažér je človek, ktorý tento proces zaisťuje prostredníctvom ľudí a ich
ovplyvňovania k dosiahnutiu spoločných cieľov.
Základné manažérske funkcie
 Plánovanie
 Organizovanie
 Vedenie
 Kontrola
Plánovanie
 Predstavuje proces predpokladania, výber vhodných prostriedkov, úloh, zdrojov,
alternatíva ich hodnotenia, zavedenie nových postupov, realizácií, prípadne prijímanie
náhradných rozhodnutí.
 Úspešnosti realizácie vytvoreného plánu je jasne stanovený cieľ.
Organizovanie
 Je postupné vytvorenie organizačnej štruktúry
 vytvoriť štruktúru, teda určiť kto, čo a ako bude vykonávať, t. j. predovšetkým
vytvoriť pracovné miesta pre pracovníkov v hierarchickej štruktúre
 organizačnú štruktúru teda tvoria pracovníci, s presne stanovenými úlohami,
právomocami, kompetenciami.
Vedenie
 motivovanie a ovplyvňovanie aktivít podriadených pracovníkov
 štýl vedenia je správanie sa vedúceho pracovníka, ktoré môže byť pre pracovníkov
stimulujúce alebo nie
 medzi najpoužívanejšie štýly vedenia patria vedenie direktívne, podporujúce,
participatívne a vedenie orientované na výkon
Štýly vedenia
 Direktívny - poskytuje pracovníkom návod, čo sa má a ako sa to má urobiť
 Podporujúci - sa sústreďuje na spokojnosť a potreby pracovníkov, spravodlivosť a
priateľské vzťahy medzi nimi
 Participatívny - konzultuje problémy s pracovníkmi
 Vedenie orientované na výkon - povzbudzuje pracovníkov k dosahovaniu ich
maximálnych možností stanovovaním podnecujúcich úloh, zdôrazňovaním vysokej
úrovne práce a dôverou v schopnosti pracovníkov

7. Kontrolovanie
 Podstatou kontrolovania je včasné a hospodárne zisťovanie, rozbor a prijatie záveru k
odchýlkam, ktoré v riadenom procese charakterizujú rozdiel medzi zámerom/cieľom a
jeho realizáciou
Manažment vzdelávania dospelých
 Závislí od stratégie organizácie kde je manažment vzdelávania realizovaný (napr.
výrobné organizácie, rezortné vzdelávacie inštitúcie, súkromné vzdelávacie inštitúcie,
tretí sektor a pod.)
 Na charakter práce manažéra vzdelávania dospelých má vplyv aj inštitucionálna
základňa ďalšieho odborného vzdelávania.
 Sú to jednak prvky, ktoré do systému ďalšieho vzdelávania vstupujú svojou
koncepčnou a koordinačnou úlohou – ako sú sociálni partneri, zamestnávateľské
zväzy, komory a pod.,
 A tiež samotné organizácie, ktoré majú špecifický vplyv na zameranie podniku, firmy,
organizácie, v ktorej manažér vzdelávania pracuje.
Manažér organizuje, riadi a vyhodnocuje vzdelávacie procesy tým, že:
 pripravuje a plánuje procesy vzdelávania – spolupracuje pri tvorbe vzdelávacích
programov týkajúcich sa jednotlivých profesijných kvalifikácií;
 vyberá vzdelávacie programy a uzatvára na ne kontrakty;
 ••••••analyzuje a validizuje certifikáty;
 analyzuje trh práce;
 pripravuje vzdelávaciu stratégiu a akčný program;
 vedie personál, financie, vzdelávacie projekty;
 hodnotí kvalitu vzdelávacích služieb;
 zabezpečuje styk s verejnosťou a informačné siete.
Pracovné činnosti manažéra vzdelávania
 strategická a koncepčná činnosť,
 poradenská činnosť,
 metodická činnosť,
 lektorská činnosť,
 informačná činnosť,
 organizačná činnosť,
 realizačná činnosť,
 administratívna činnosť.
8. Účastníci v procese vzdelávania dospelých
Pracovníci v oblasti profesijného vzdelávania dospelých
 tútor, mentor alebo vedúci skupiny účastníkov;
 učiteľ, lektor, cvičiteľ, inštruktor, tréner;
 edukačný poradca a konzultant;
 metodický pracovník vo vzdelávaní dospelých;
 manažér vzdelávania dospelých;
 koncepčný pracovník.

8. Sociálny andragóg
 sociálnu prácu s dospelými v sociálnej sieti,
 poradenskú činnosť úradov práce s nezamestnanými, •
 penitenciárnu a postpenitenciárnu výchovu a vzdelávanie,
 oblasť humanitných a charitatívnych organizácií,
 poradenskú činnosť v sociálnych otázkach zamestnávateľských organizácií
Kultúrny andragóg
 z aspektu kultivácie osobnosti človeka ako univerzálnej ľudskej bytosti,
 z aspektu sprostredkúvania spoločenských kultúrnych hodnôt špecifickou profesijnou
inštitucionalizovanou kultúrno-výchovnou činnosťou,
 z aspektu aktívnej participácie človeka na spoločenských kultúrnych procesoch
Poradca vo vzdelávaní dospelých
 získať veľké množstvo informácií prispôsobených potrebám klienta;
 mať vysokú úroveň schopností spoznávať a analyzovať tieto informácie;
 pomáhať ľuďom pri hľadaní cesty v labyrinte informácií, pomôcť im nájsť zmysluplné
a užitočné informácie.
9. Koncepcia ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania v SR
Spoločnosť
 Tabu
 Právo
 Morálka
 Obyčaje
 Zvyky
 Masmédiá
Masmédiá
 Tv – teletex
 Billboardy
 Tlač
 Rozhlas
 Internet
 Multimediálne programy a zariadenia
Dospelý jedinec
 Biologická, psychologická a sociálno-ekonomická zrelosť
 Celý priebeh životnej dráhy
 Objekt andragogiky
Ľudský kapitál
 Stupeň kvality členov určitej spoločnosti
 2 rozmery LK:
 Kultúrny (manipulácia s informáciami...)
 Sociálny (sieť spoločenských kontaktov, väzby...)

9.  Najvýznamnejší potenciál existencie a vývoja
 Ľudský potenciál je potrebná starostlivosť
Poňatie andragogiky
 Veda o mobilizácii ľudského kapitálu (sociológia, ekonomika)
 Veda o orientácii konania človeka na jeho životnej dráhe (psychológia)
 Veda o animácii dospelého človeka (kulturológia, antropológia, sociológia,
pedagogika)
 Veda o individuálnych a sociálnych súvislostiach zmien syntetického statusu
Syntetický status
 Súhrn práv a povinností, ktoré nás spoločensky zaväzujú, určujú naše miesto v
spoločenskej hierarchii a premietajú sa do našej spoločenskej prestíže
 Charakteristika profesie
 Prestíž profesie
 Kvalifikácia, stupeň vzdelania
 Vplyv a moc
 Príjmy
 Životná úroveň
Európsky priestor
 História (1970)
 „Úvod do celoživotného učenia“
 Problematika definície
 Prečo je potrebná stratégia celoživotného vzdelávania
 Úžitok, ktorý sa od neho očakáva
 Národný význam projektu
Prvky celoživotného vzdelávania
 Ľudia sa učia počas celého života;
 Ide o široký rozsah zručností, či už všeobecných, odborných alebo osobných (krajiny,
ktoré spájajú pojem celoživotného vzdelávania s celoživotnou prípravou alebo ďalším
vzdelávaním a so vzdelávaním dospelých sa zvyčajne sústreďujú na odborné
zručnosti);
 Formálne systémy výchovy a vzdelávania, ako aj neformálne činnosti organizované
mimo týchto systémov zohrávajú určitú úlohu v spolupráci verejného a súkromného
sektoru, hlavne čo sa týka vzdelávania dospelých;
 Pozornosť sa sústreďuje na potrebu pevných základov získaných počas základného
vzdelávania a na prebudenie túžby a motivácie ľudí vzdelávať sa.
Európsky kontext
 „Memorandum o celoživotnom vzdelávaní“ (materiál Európskej komisie 2000)
 Praktické uskutočňovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania (2001)
 Aktívne občianstvo, osobné naplnenie, sociálne začlenenie, zamestnanosť
 „Správa o realizácii celoživotného vzdelávania v európskom priestore“ (2002)

10.  Zdôrazňujú význam celoživotného vzdelávania pre rozvoj krajín Európskej únie,
označujú hlavné oblasti a tendencie vývoja v nich, naznačujú cesty a možnosti, ktoré
podporujú ich rozvoj.
 Zároveň upozorňujú na to, že národné systémy vzdelávania si majú zachovať
svoje osobitné aspekty anapĺňať ideu celoživotného vzdelávania podľa svojho
uváženia
Kľúčové posolstvá
 Zaručiť všeobecný a stály prístup ku vzdelávaniu sa pre nadobúdanie a obnovovanie
zručností, ktoré sú potrebné pre trvalé zapojenie sa do života spoločnosti založenej na
vedomostiach;
 Viditeľne zvýšiť úrovne investícií do ľudských zdrojov a tým zdôrazniť prioritu
najdôležitejšieho bohatstva Európy – jej ľudí;
 Vyvinúť účinné metódy vyučovania a vzdelávania sa kontexty vzdelávania sa
zohľadňujúce kontinuum celoživotného a široko životného vzdelávania sa;
 Významne zlepšiť spôsoby ako sa chápe a oceňuje účasť na vzdelávaní sa a výsledky,
vzdelávania sa, najmä pri neformálnom a neištitucionálnom vzdelávaní sa;
 Zabezpečiť, aby mal každý ľahký prístup ku kvalitným informáciám o možnostiach
vzdelávania sa v celej Európe a počas celého života;
 Poskytovať príležitosti na CŽV čo najbližšie k vzdelávajúcim sa, v ich vlastných
komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami IKT
Progres 2007 - 2013
 Október 2006 – schválenie integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného
vzdelávania ( zamestnanosť a sociálna solidarita)
 Primárne a sekundárne vzdelávanie (program Comenius)
 Vysokoškolské vzdelávanie (Erasmus)
 Odbornú prípravu (Leonardo da Vinci)
 Vzdelávanie dospelých (Grundvig)
Progres na Slovensku
 Dňom 1. januára 2007 sa Slovenská republika zapojila do nového vzdelávacieho
programu Európskej únie s názvom Program celoživotného vzdelávania, ktorý bol
schválený rozhodnutím Európskeho parlamentu a rady č. 1720/2006/ES z 15.
novembra 2006. Národná agentúra Programu celoživotného vzdelávania je
zodpovedná za samotnú realizáciu programu v praxi. Zároveň úzko spolupracuje s
Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a s riadiacim výborom programu.
Program Comenius
 sa venuje potrebám v oblasti predškolského a školského vzdelávania (materské,
základné a stredné školy). Je prioritne určený žiakom a učiteľom od materských škôl
po všetky typy stredných škôl. Pre jednotlivcov poskytuje možnosti zúčastňovať sa
rôznych typov mobilít a školám a iným organizáciám zodpovedným za školské
vzdelávanie umožní zapájať sa do partnerstiev a projektov
Program Erasmus
 je určený pre oblasť formálneho vysokoškolského vzdelávania a odborného
vzdelávania a prípravy na terciárnom stupni. Okrem iných aktivít podporuje najmä
mobility vysokoškolských študentov a vysokoškolských pedagógov

11. Program Leonardo da Vinci
sa zaoberá oblasťou odborného vzdelávania a prípravy. V rámci neho bude možné
uskutočňovať stáže a výmeny zamerané na profesijný rozvoj, ako aj rozvíjať projektové
partnerstvá v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.
Program Grundtvig
 sa venuje potrebám vzdelávania dospelých a prostredníctvom mobilít, projektov,
partnerstiev a tematických sietí môže pomáhať dospelým pri zvyšovaní ich vedomostí
a zručností.
 pokrýva všetky úrovne a sektory vzdelávania dospelých (všeobecný, kultúrny a
sociálny), ako aj vzdelávanie na neformálnejšej úrovni, ako je napr. samovzdelávanie.
Strategické oblasti programu Progress
 Zamestnanosť
 Sociálne začleňovanie a sociálna ochrana
 Pracovné podmienky
 Antidiskriminačné opatrenia
 Rovnosť mužov a žien
Prínosy
 Skutočný nárast podielu ľudí, ktorí sa celoživotne vzdelávajú
 Stimulácia inovácie a adaptácie pracovníkov a podnikov,
 Úspešné prevádzanie dlhodobo nezamestnaných späť na pracovný trh prostredníctvom
programov pre hľadanie vhodných pracovných miest
 Zníženie počtu žiakov, ktorí zanechajú svoje štúdium
 Podpora partnerstiev k otvoreniu dialógu
Zavedenie stratégie pre celoživotné vzdelávanie v SR
Koncepcia celoživotného vzdelávania v SR schválená uznesením vlády SR č. 157 z
25.februára 2004 - prvý dokument koncepčného charakteru v SR definujúci priority a záujmy
v oblasti celoživotného vzdelávania, ako aj riadenie procesov ich implementácie v
konkrétnych termínoch.
Úlohy
 zaviesť uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa
ustanovením národnej autority, ktorá bude autorizovať fyzické a právnické osoby na
overovanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa za účelom
nadobudnutia čiastkovej alebo úplnej kvalifikácie a priame uznávanie výsledkov
neformálneho vzdelávania prostredníctvom akreditovaných programov neformálneho
vzdelávania v modulárnej podobe s prideleným počtom kreditov;
 zaviesť systém riadenia kvality CŽV a CŽP prostredníctvom funkcií národnej autority
oprávňujúcich certifikovať vzdelávacie ustanovizne, akreditovať programy
neformálneho vzdelávania v modulárnej podobe s pridelením kreditov jednotlivým
modulom;
 certifikovať lektorov a manažérov neformálneho vzdelávania a kariérových poradcov.
Nedostatky
 absenciou otvoreného systému celoživotného vzdelávania pre trh práce;

12.  nedostatočnou schopnosťou formálneho systému vzdelávania pružne reagovať na
vzniknuté potreby nových kvalifikácií vytvorením a zavedením nových učebných a
študijných odborov;
 vzájomnou uzavretosťou medzi formálnym a neformálnym systémom vzdelávania;
 absenciou uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania na účely nadobudnutia
 kvalifikácie;
 štátom nedostatočne garantovanou kvalitou neformálneho vzdelávania;
 absenciou priebežného monitorovania a prieskumu vzdelávacích potrieb na úrovni
štátu;
 absenciou systému celoživotného poradenstva pre všetky fázy vzdelávania a aktívneho
života človeka;
 nedostatočne prehľadným a efektívnym spôsobom financovania formálneho a
neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa;
 nedostatočným rozvojom kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie.
Zákony venujúce sa celoživotnému vzdelávaniu
 zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov , ktorý definuje celoživotné vzdelávanie, pojmy súvislé s celoživotným
vzdelávaním, charakterizuje druhy, formy a rozsah ďalšieho vzdelávania, definuje
vzdelávacie inštitúcie a ich povinnosti, akreditácie ďalšieho vzdelávania vrátane jej
podmienok, dokumentácie a kontroly, akreditačnej komisie, oprávnených
vzdelávacích inštitúcií. Ďalej zákon ustanovuje Národnú sústavu kvalifikácií,
informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania
vzdelávacích potrieb
 vyhláška MŠ SR z 15. marca 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii
akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o
akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní
akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach
osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
 zákon č.386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní v znení zákona č.567/2001 Z. z., ktorý
charakterizuje druhy ďalšieho vzdelávania, podmienky akreditácie vzdelávacích
programov, vydávanie osvedčení o vzdelaní, a zdroje financovania ďalšieho
vzdelávania,
 zákon č.279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, ktorý
upravuje niektoré druhy neformálneho vzdelávania (napr. vzdelávanie v jazykových
školách)
 zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov
 zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti
 zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov
 ďalšie osobitné právne predpisy príslušných rezortov
10. Uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania sa
4 zamerania andragogiky
 Vzdelávanie dospelých
 Sociálna práca
 Personálny management

13.  Management kultúry a osvety
Vzdelávanie dospelých v praxi
 Aktuálne problémy spoločnosti
 nezamestnanosť
 zvyšujúce sa nároky
 potreba celoživotného vzdelávania
 Kvalita života
 Rola štátu – EU
 Operačné programy = projektová činnosť
Profesijná rola
 Potreba zmeny, nových skúseností a rozvoja nových kompetencií
 Potreba sociálneho kontaktu
 Potreba sebarealizácie
 Potreba samostatnosti a nezávislosti
 Potreba otvorenej budúcnosti
Motivácia
 Potreba peňazí
 Potreba spoločenského úspechu
 Potreba osobného rozvoja
 Potreba osobnej aktívnej činnosti
Formálne vzdelávanie
 Formálne vzdelávanie sa týka organizačných štruktúr primárnej a sekundárnej školy,
ktoré je pod správou miestnej komunity alebo školského dištriktu, prípadne aj vysokej
školy. Termín školský systém a vzdelávanie v škole nezahŕňa celú národnú školskú
sústavu od predprimárneho stupňa po postdoktorálny stupeň vzdelávania.
 Formálne vzdelávanie sa vzťahuje na inštitúcie zamerané na vzdelávanie a odborný
výcvik (v školách) a vedie k udeleniu oficiálne uznaných dokladov o vzdelaní a k
získaniu kvalifikácie
Neformálne vzdelávanie
 je zámerná činnosť a uskutočňuje sa popri formálnom vzdelávaní a odbornej prípravy
a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov o získaní kvalifikácie
 organizuje sa na školách mimo ich hlavnej činnosti, v organizáciách , ktoré boli
vytvorené na doplnenie programov vzdelávania vo formálnom systéme, na
pracoviskách, v záujmových organizáciách a pod.
 Neformálny systém vzdelávania sa vyznačuje schopnosťou rýchlejšie reagovať na
nové vzdelávacie potreby, na inovácie a zavádzanie nových technológií tvorbou
programov vzdelávania „šitých na mieru“.
 Nedostatkom je, že neposkytuje formálne uznávané doklady o nadobudnutí
kvalifikácie čiastkovej alebo úplnej a že nemá zavedený štátom kontrolovaný systém
riadenia kvality, ktorý by zabezpečil kvalitu neformálneho vzdelávania rovnocennú s
kvalitou formálneho vzdelávania.
 Kvalita vzdelávacieho procesu sa prejavuje najmä prostredníctvom schopnosti jeho
účastníkov, na základe získaných vedomostí a zručností, uplatniť sa na otvorenom trhu
práce.

14.  sú organizované mimo rámca systémových štruktúr
 osvetová sústava inštitúcií a zariadení s hlavnou funkciou vzdelávania: masmediálne
vzdelávacie programy, miestne vzdelávacie strediská ( napr ľudové akadémie, mestské
ľudové univerzity, kultúrno-osvetové domy), regionálne a republikové centrá (napr
Národné osvetové centrum), vzdelávacie zariadenia typu kultúrnych klubov, knižnice,
študijno-informačné strediská, múzeá, galérie, stále expozície, astronomické
observatóriá, botanické a zoologické záhrady…
 sústavy vzdelávania v zamestnávateľských organizáciách s vedľajšou vzdelávacou
funkciou rezortu, odvetvia, odboru, podniku, závodu, pracoviska, či už v štátnom,
súkromnom alebo cirkevnom sektore, a to vo všetkých oblastiach spoločenského
života- v sfére národného hospodárstva, štátnej správy, národnej obrany a bezpečnosti
i národnej kultúry
 sústavy vzdelávania v záujmových nevládnych organizáciách a občianskych
združeniach taktiež z vedľajšou funkciou vzdelávania. Napr. mládežnícke, ženské,
odborárske, politicko-stranícke, prodemokratické, antifašistické, minoritné, cirkevné,
umelecké, záhradkárske, motoristické, športovo-turistické kluby, jednoty, zväzy,
spoločnosti, spolky či iné registrovaní záujmové organizácie
Informálne vzdelávanie
 označenie procesu mimovoľného, nezámerného, náhodného, príležitostného či
sprievodného učenia a učenia sa jednotlivcov mimo sústavy školstva a mimo
nonformálnych systémov vzdelávania
 vzdelávanie, v ktorom nemožno rozlíšiť dve odlišné roly, napr učiteľa a študenta, a
tiež vzdelanie, ktoré je získané sebou samým prostredníctvom čítania, skúseností…
 vzdelávanie, kde nie je jasná definícia učiacej a učiacej sa osoby, alebo kde jednotlivci
učia sami seba
 je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a
neformálneho vzdelávania sa, nemusí byť zámerné a uvedomované
 je proces získavania vedomostí, osvojovanie nových zručností a kompetencií z
každodennej skúsenosti a činnosti v práci, v rodine a vo voľnom čase
 súčasne zahrňuje aj samovzdelávanie
 je neorganizované, inštitucionálne nekoordinované
 nie je legislatívne ošetrené.
Uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania
 Nadobudnutie kvalifikácie predpokladá Stratégia CŽV a CŽP dvoma cestami:
 Overením vedomostí, zručností a kompetencií nadobudnutých v programoch
neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa
 a uznaním kreditov nadobudnutých v programoch neformálneho vzdelávania
(prestupnosť a rovnocennosť formálneho a neformálneho vzdelávania)s prihliadnutím
na európske nástroje akými sú EUROPASS, ECTS a ECVET.
 Občan, ktorý získa konkrétny počet kreditov za absolvovanie vzdelávacích aktivít v
neformálnom systéme vzdelávania, si ich bude môcť akumulovať podľa svojho
rozhodnutia, za podpory celoživotného poradenstva si bude môcť modelovať svoje
čiastočné a úplné kvalifikácie podľa individuálnej potreby a potreby lokálneho,
prípadne regionálneho trhu práce

15. 11. Záujmová činnosť, záujmové vzdelávanie, kultúrna andragogika.
Záujmy
 sú dostupné vonkajším vplyvom
 z hľadiska motivácie sú na úrovni smerovania, zamerania spávania, činnosti, konania
človeka
 majú aktivačný a cieľový charakter
 prejavujú sa v prežívaní, správaní sa a v konaní človeka
 možno cez ne nájsť cestu k osobnosti človeka
 fungujú ako pohnútka, motív k aktivite osobnosti
 sú fenoménom podporujúcim tvorivosť
Záujmy z psychologického pohľadu
 prechádzajú zložitým vývinom v čase ontogenézy
 vyvíjajú sa v zložitých vzťahoch zrenia, vývinu a učenia
 podliehajú vplyvom prostredia a výchovy
Záujem v andragogike
 motivujúcu silu, jeden z vnútorných faktorov, súčasť motivácie ako faktora
regulačného, ktorý ovplyvňuje hodnotenie, rozhodovanie, chovanie a činnosť
jedincov, sociálnych skupín, tried či celej spoločnosti v závislosti na podmienkach ich
spoločenského bytia a potrieb.
Záujmová činnosť
 predstavuje dobrovoľnú, na základe vnútorného vzaťhu človeka realizovanú
činnosť v oblasti poznávania, vedy, techniky, kultúry, športu, zberateľstva ai., ktorá
sa uskutočňuje spravidla v záujmových kolektívoch (súboroch, krúžkoch, skupinách,
tímoch) alebo aj individuálnou formou a sebavzdelávaním.
Záujmová činnosť vo voľnom čase
 Činnosť zameraná na uspokojovanie a rozvoj individuálnych potrieb, záujmov a
sklonov.
 Jej význam spočíva o odkývaní a rozvoji nadania a talentu, pre formovanie schopností,
utváranie zručností a návykov, pre získavanie, prehlbovanie i uplatňovanie vedomostí
a praktických zručností v rozličných oblastiach
 Utváranie návyku aktívneho života, zmysluplného využívania voľného času a tým aj
prevencie patologických javov
Obsahové zameranie záujmovej činnosti
 Spoločenskovedné záujmové útvary
 Kultúrno-umelecké záujmové útvary
 Športové a telovýchovné záujmové útvary
 Prírodovedné záujmové útvary
 Technické záujmové útvary
 Turistické záujmové útvary
 Branné záujmové útvary
 Poznávacie, sociálne, záujmy o prírodu, obchodno-ekonomické, manuálne,
zberateľské...

16. Formy záujmovej činnosti
 Pravidelná záujmová činnosť
 Príležitostná záujmová činnosť
 Spontánna, neorganizovaná záujmová činnosť
 Účastníci:
 Hromadné
 Skupinové
 individuálne
Záujmová činnosti z hľadiska funkcií
 Konštitutívna funkcia – uspokojovanie záujmu
 Poznávacia funkcia – vzdelávacia
 Funkcia sebarealizácie – sebavyjadrenie
 Kreatívna funkcia – vytváranie produktov
 Sociálno-politická funkcia
 Formatívna funkcia – vytváranie hodnôt
 Funkcia objavovania talentov –prof. Sféra
 Funkcia relaxačná, regeneračná a rekreačná
 Odborné funkcie –príslušnosť k odboru
Osvetová činnosť
 vymedzuje ju Zákon o osvetovej činnosti (2000)
 súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej
schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu
života
Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že:
 sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky,
 prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín
a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie,
 vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti,
 vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú
a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva,
 pomáha prevencii protispoločenských javov a drogových závislostí,
 umožňuje ľuďom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami.
Kultúrno-osvetová činnosť
 zámerná, inštitucionalizovaná a organizovaná činnosť a špecifická oblasť
spoločenskej praxe.
 Kultúrno-osvetovú činnosť z hľadiska účastníkov charakterizuje záujmová
(neprofesijná) voľnočasová participácia širokého spektra populácie na spoločenských
kultúrnych procesoch
Kultúrna andragogika
 Živá kultúra, kam sa radia: hudba, divadlo a tanec, film a audiovizuálna tvorba,
literatúra a knižná kultúra, výtvarné umenie, architektúra a intermediálne aktivity;

17.  Kultúrne dedičstvo, kam sa radia: pamiatkový fond a historické prostredie, nehmotné
kultúrne dedičstvo, múzeá, galérie, knižnice;
 Mediálne prostredie, kam sa radia: rozhlasové a televízne vysielanie, tlačené médiá a
agentúry (TASR), nové médiá;
 Transverzálne aspekty štátnej kultúrnej politiky, kam sa radia: podpora kultúry
národnostných menšín, prezentácia kultúry v zahraničí, podpora kultúry Slovákov
žijúcich v zahraničí, podpora kultúry pre deti a mládež, osveta, sociálna prevencia,
voľnočasové aktivity, výchova, vzdelávanie, ľudské zdroje, ochrana a rozvoj štátneho
jazyka, územná správa a samospráva
12. Systém vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov
Kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov
 súčasť celoživotného vzdelávania
 sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí
 jeho cieľom je získavať, obnovovať, zdokonaľovať, rozširovať a dopĺňať profesijné
kompetencie potrebné na výkon pedagogickej praxe a odbornej činnosti
Druhy kontinuálneho vzdelávania
 Adaptačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie začínajúcim
predagogickým a odborným zamestnancom školy alebo školského zariadenia. Za tento
typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.
 Aktualizačné vzdelávanie zabezpečí sprostredkovanie aktuálnych informácií,
prehlbovanie, rozvíjanie a rozširovanie odborných a pedagogických vedomostí a
zručností. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.
 Inovačné vzdelávanie umožní pedagogickým a odborným zamestnancom
zdokonaľovanie profesijných kompetencií potrebných na štandardný výkon
predagogickej alebo odbornej činnosti. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity s
výnimkou funkčného inovačného vzdelávania, za ktoré sa kredity nezískavajú.
 Špecializačné vzdelávanie zabezpečí získanie profesijných kompetencií potrebných
na výkon špecializovaných činností. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.
 Funkčné vzdelávanie je zamerané na získanie profesijných kompetencií, ktoré sú
potrebné na výkon riadiacich činností vedúcich pedagogických a odborných
zamestnancov. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.
 Kvalifikačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie požadované na
doplnenie kvalifikačných predpokladov alebo splnenie kvalifikačného predpokladu na
vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu. Za tento typ vzdelávania sa získavajú
kredity.
Národné priority pre Comenius – Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov na rok
2012
 Národné priority
 Vzdelávacie aktivity zamerané na hospitácie v zahraničí (tzv. “job shadowing”)
 Vzdelávacie aktivity zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií učiteľov
 Vzdelávacie aktivity zamerané na vzdelávanie učiteľov nejazykových predmetov
Zákony

18.  ZÁKON 317/2009 Z. z. z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a
odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
 Novela 390/2011 Z.z. z 12.11.2011
 Novelou sa vytvárajú podmienky na:
 lepšie mzdové ohodnotenie
 vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov
 podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov
 vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov
Pedagóg pedagógov - Odborné zručnosti
 orientácia v učebných plánoch, osnovách a ďalších učebných dokumentoch
 Rozloženie učebných osnov a vzdelávacích cieľov do jednotlivých tém a úkonov
 Rozpracovanie vyučovacích tém a úkonov do príprav pre jednotlivé vyučovacie
hodiny
 Úpravy obsahu učiva podľa zmien vo vývoji vedy a techniky, podľa zameraní
podnikov v mieste školy atď.
 Vykonávanie výkladu novej látky, jej prispôsobovanie schopnostiam žiakov
 vyučovanie formou príkladov, problémových situácií, vedenie k vlastnému
objavovaniu, organizácia samostatnej činnosti žiakov (študentov)
 Motivovanie k záujmu o učivo
 Zisťovanie ako žiaci (študenti) pochopili učivo
 Príprava písomných prác (študentov)
 Vedenie diskusií
Pedagóg pedagógov - Odborné vedomosti
 všeobecná pedagogika
 vyučovanie všeobecne vzdelávacích disciplín
 vyučovanie odborných disciplín
 riešenie výchovných problémov
 riešenie študijných problémov
 metódy a postupy lektorstva v odborných kurzoch
 didaktika a didaktická technika
 hodnotenie, testovanie a meranie vo vzdelávaní
 pedagogické projektovanie a vývoj kurikula
 školská sústava, vzdelávacie úrovne, odbory vzdelávania, sústava KKOV
Pedagóg pedagógov - Všeobecné spôsobilosti
 organizovanie a plánovanie práce
 rozhodovanie
 analyzovanie a riešenie problémov
 motivovanie ľudí
 písomný prejav a komunikácia
 počítačové spôsobilosti
 pružnosť v myslení a rokovaní (adaptabilita, flexibilita, prispôsobivosť, improvizačné
spôsobilosti)
 tímová práca
 jednanie s ľuďmi

19.  osobnostný rozvoj
 práca s informáciami
 prezentovanie
13. Vedomostná spoločnosť v SR
Vedomostná spoločnosť
 „Vedomostná spoločnosť je spoločnosť, kde vedomosti sú primárnym zdrojom
produkcie namiesto kapitálu a práce. Pojem sa používa aj vo vzťahu k tomu, ako
spoločnosť využíva informácie.“
Rebríček vedomostnej spoločnosti
 neexistuje indikátor merajúci na medzinárodne porovnateľnej báze vývoj vedomostnej
spoločnosti
 existuje však každoročne zverejňovaný Európsky inovačný rebríček
 rebríček nie je veľmi citlivý na medziročné zmeny, keďže mnohé zdroje informácií, na
základe ktorých je zostavovaný, sa vyhodnocujú aj s niekoľkoročným oneskorením.
Možno ho však považovať za dlhodobý priemer krajiny.
Aktuálny rebríček
 V prvej skupine sú európski lídri v inovácii (Dánsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko,
Švajčiarsko a Veľká Británia)
 v druhej krajiny, ktoré sú za nimi v tesnom závese (Belgicko, Francúzsko, Írsko,
Luxemburg, Holandsko a Rakúsko)
 tretej ligy – Česká republika, Estónsko a Slovinsko (spolu s nimi tam sú aj Cyprus,
Island, Grécko, Taliansko, Nórsko, Portugalsko a Španielsko)
 Slovensko patrí medzi poslednú skupinu krajín v Európskej únii spolu s Maltou,
Litvou, Maďarskom, Gréckom, Portugalskom, Poľsko, Lotyšskom, Bulharskom a
Rumunskom
Jednotlivé údaje
 Slovensko má jednu z najvyšších mier stredoškolsky vzdelanej populácie v Európe,
ale zaostáva v počte vysokoškolákov. Túto medzeru však v súčasnej mladej generácii
dobiehame, osobitne v prípade najvyšších stupňov vysokoškolského vzdelania
(doktorandi)
 Zúfalý pohľad naopak predstavuje slovenská veda – aspoň na prvý pohľad. Z
verejných zdrojov dáva do výskumu a vývoja menej len Malta, zo súkromných sú to
Bulharsko, Grécko a Cyprus. Ak spočítame oba zdroje, celkovo slabší je len Cyprus.
 Výdavky na informačné technológie ako aj prístup firiem k rýchlemu internetu sú tiež
blízke priemeru a platobná bilancia vo vzťahu k technológiam je v slušnom pluse
 Slovensko je príkladom krajiny, kde štruktúra ekonomiky na základe zahraničných
investícií do veľkej miery predbehla domácu inovačnú kapacitu reprezentovanú
ľudskými zdrojmi, infraštruktúrou aj doma vyprodukovanými znalosťami a
inováciami