More than Just Lines on a Map: Best Practices for U.S Bike Routes
Záverečná úloha KPI
1. Argumentácia: Tému J. S. Bacha som vyberal na základe môjho osobného záujmu o tohto skladateľa.
Avšak rovnakou mierou k môjmu výberu témy prispela aktuálnosť preberaného učiva ,t.j. hudba v období
baroka. Som študentom Filozofickej fakulty v obore Hudobní veda. Tému som vyberal na základe môjho
záujmu. Pokračoval som využitím vedomosti z druhého modulu. Uvedenie témy viacerými otázkami
a následne po vybratí jednej, preformulovanie na názov.
Anotácia: odborná práca s názvom Dielo Johana Sebastiana Bacha Umenie fugy ako vrchol baroka,
rozoberá dielo jedného z najväčších hudobných skladateľov všetkých dôb. Rozbor diela poukazuje na to,
že Bach nielen dokonale pochopil hudbu vtedajšej doby, ale hlavne ju sám formoval a zdokonaľoval. Za
všetko hovorí Mozartov výrok, ktorý keď začul Bachove moteto Singet dem Herrn ein neues Lied, pod
silným dojmom zvolal: "Čo to je? Tu je niečo, z čoho sa môžeme učiť!"...
Kľúčové slová: J. S. BACH
Umenie fugy
Vrchol
DIELO J. S. BACHA UMENIE FUGY AKO VRCHOL BAROKA
Vymedzenie Baroka sa nachádza cca medzi rokmi 1600 až 1750. Termín barok označuje po roku 1750
s negatívnym a pejoratívnym zafarbením prehnanosť a nafúknutosť starého umenia. Pozitívne
hodnotenie baroka prinieslo až 19. storočie. Vrcholom a ikonou tohto obdobia bol Johann Sebastian
Bach. Práve znovuobjavenie jeho skladieb v 19. storočí znamenalo zmenu statusu barokovej hudby, no
hlavne zaslúžené uznanie J.S. Bacha ako jedného z najväčších hudobných géniov. Bach sa narodil v roku
1685 a žil do roku 1750. Johann Sebastian Bach žil teda vo vrcholnej fáze baroka, zároveň ktorej vrchol
sám určoval svojou virtuozitou a genialitou. Vrcholiaca epocha baroka je zlatým obdobím vývoja fugy,
ktorá predstavuje v tej dobe najvýznamnejší prejav starého, učeného a prísneho kontrapunktického
štýlu. Hovoríme vlastne o veľkolepej syntéze umenia polyfónie. V prvej polovici 18. stor. predstavuje fuga
hlavnú a najdôležitejšiu hudobnú tému. Bach bol v tomto odbore nielen nedostihnuteľným tvorcom, ale i
objaviteľom nových ciest v technike, forme a prevedení. Dobre vedel, čo na tomto poli skladateľského
umenia dokázali iní a v čom je jeho priekopnícky podiel. Tušil, že ho história označí za majstra fugy. Preto
nie je prekvapujúce jeho osnovanie inštrumentálneho cyklu nevídaným spôsobom na fugu. Ako
2. náprotivok vytvára vokálne dielo (omša), ktoré bolo najvhodnejšie pre čisté kontrapunktické
spracovanie. Umenie fugy a opak Omša h moll sú vrcholnými plodmi Bacha. Cyklus Umenie fugy je
založený na jednej hudobnej myšlienke, kde Bach predpokladá veľký harmonicko-kontrapunktický
potenciál zvolenej témy. Výsledkom nie je iba obyčajná zbierka fúg, ale kompendium, ktoré zahŕňa
všetky možnosti inštrumentálneho kontrapunktu. V tomto diele chcel Bach objaviť a vyťažiť všetky
kontrapunktické možnosti jedného hudobného nápadu. Z tohto nápadu sa malo zrodiť mnoho viet, kde
každá demonštruje jednu alebo viac kontrapunktických princípov. Ranná verzia Umenia fugy mala štrnásť
viet, ktoré tvorili úplný cyklus. Schéma diela je daná dvoma princípmi. Za prvé, jednotlivé typy
kontrapunktu sú usporiadané podľa stúpajúcej obtiažnosti a zložitosti. Za druhé, téma je stále živšia, čím
vzniká dojem variačného vývoja. Týmto štrnásťvetým čistopisom Umenia fugy z roku 1742 Bach ale
nekončí. Bach, ktorý bol fascinovaný nekonečnými možnosťami riešenia v práci pokračoval. V rokoch
1742 - 1746 revidoval a rozšíril niektoré vety. Hlavne fugy 1 až 3, augmentačný kánon XII úplne prepísal.
Novo skomponovaný Contrapuctus 4, pripojený ku skupine jednoduchých fug , prináša napr. novu
variantu témy v prevrate, ktorá porušuje tradičné usporiadanie intervalov. Okrem toho pripojil štyri
celkom nové vety. Ďalej pridal štvornásobnú fugu. Jej tretia téma je zložená z písmen jeho vlastného
mena B-A-C-H . Bach ako prvý v dejinách vytvoril praktickú učebnicu fugy zloženú z piatich kapitol. Bolo
to pred vznikom akejkoľvek teoretickej príručky z tohto oboru. Bach, s najväčšou pravdepodobnosťou,
súdiac aj podľa označení jednotlivých fug contrapuctus, chcel aby tieto fugy boli skôr považované za
modely kontrapunktickej sadzby. Dielo Johanna Sebestiana Bacha Umenie fugy síce zostalo nedokončené
(kvôli náhlej smrti), ale napriek tomu ide o najobsiahlejšie strnutie inštrumentálneho jazyka Bacha. V
tomto diele Bach logicky odkrýva a systematicky využíva možnosti, používa tradičné aj novodobé
kompozičné techniky a uplatňuje staré aj nové štýlové prvky. V súčasnej dobe nie je obtiažne prisúdiť
Bachovi mimoriadne miesto v dejinách, ale neobvyklé je, že kvalita a originalita Bachovej hudby bola
rozpoznaná omnoho skôr ako sa predpokladalo. Dokazuje to prehlásenie Ch. D. Shubarta v roku 1784/85:
" Sebastian Bach bol génius najvyššieho stupňa. Jeho duch je tak jedinečný, tak obrovsky, že uplynú roky
než bude dosiahnutý." Napriek tomu, že jeho kvalita bola uznávaná už v prvých desaťročiach po jeho
smrti, skutočný význam Bachovho umenia bol kodifikovaný až po tom, čo sa naňho ako na autoritu
odvolávali učebnice skladby z neskorého 18. storočia. A čo je dôležitejšie, bezprostredne ovplyvnil hudbu
viedenského klasicizmu a to hlavne Mozarta a Beethovena. Skutočnosť, že sa jeho hudba stala základom
pre teóriu a sama neustrnula na úrovni teórií dokazuje, ako jej silu vedeckého fundamentu, tak aj
účinnosť jej umeleckej výpovede. Berlínsky kapelník J. F. Reichardt označil Bacha za najväčšieho majstra
harmónie všetkých dôb, k čomu sa priklonil aj Beethoven a nazval Bacha "otcom harmónie". Bachove
3. skladby - dokonale vystavané a jedinečne znejúce - predstavujú ideálne spojenie originálneho myslenia,
technickej presnosti a estetickej krásy. Jednotlivo, ale aj ako celok, bez ohľadu na žáner a stupeň
obtiažnosti sú vzorom jednoty v rozmanitosti, teda "hudobná dokonalosť" .O tom, že Johann Sebastian
Bach a jeho dielo Umenie fugy patria k vrcholom baroka niet pochýb, no správnejším však je o Bachovi
vravieť ako o "originálnom géniovi". Práve pojem originálny génius prišiel do módy až po Bachovej smrti,
pretože znamená víťazstvo individuálnej spontánností nad vžitými pravidlami. Genialitu Bacha dobre
vystihol Johann Friedrich Reichardt, ktorý vyslovil v recenzii prvého vydania Bachovych skladieb pre
sólové husle, že tieto diela sú „možno pre všetky umenia vrcholným príkladom toho, ako isto a slobodne
sa dokáže pohybovať veľký majster aj vtedy ak je spútaný reťazami“.
Citácie:
Monografia: WOLFF, Christoph. JOHANN SEBASTIAN BACH. Vyd. 1. New York: W. W. Norton &
Company, 2000, 544 s. ISBN: 978-80-7429-171-5.
1. Tlačené zdroje (monografia) prešli fázou kontroly - sú redigované a recenzované
2. Autor monografie Ch. Wolff patrí k uznávaným muzikológom
3. Daný text poskytuje objektívne informácie - minimum zaujatosti zo strany autora
4. Šírka a hĺbka pokrytia témy v monografii je pri najmenšom dostatočná
5. Kniha patrí k jedinečným monografiám svojho druhu (jediná kniha, ktorá zhrňuje všetky známe fakty,
všetko čo bolo doteraz zistené o J. S. Bachovi, teda vytvára objektívny a celistvý pohľad na J. S. Bacha)
E-článok: KAPSA, Václav. Tvář devátá: Umění fugy. Harmonie [online]. Praha [muzikus], 2003, roč. 3, č.
9, [vid. 2013-1-4]. Dostupne z
http://www.muzikus.cz/klasicka-hudba-jazz-clanky/Tvar-devata-Umeni-fugy~01~rijen~2003/
1. Článok je umiestnený na stránkach ktoré patria medzi vrcholné hudobné portály
2. Článok je písaný pre hudobný časopis Harmonia, ktorý sa zaoberá klasickou hudbou, jazzom a world
music a je jediný svojho druhu v ČR; hodnovernosť garantuje šéfredaktor PhDr. Lubos Stehlik
3. Autor textu je Václav Kapsa, je to vedecký pracovník zo zameraním na hudobnú históriu 18. storočia
4. Informácie v texte sú objektívne, presné, s novými a originálnymi myšlienkami
5. Článok rozoberá problematiku ktorá úzko súvisí so mnou rozoberanou problematikou
4. Webová stránka: Uměni fugy. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. St. Petersburg
(Florida): Wikipedia Foundation, 5 november 2001, 9 júna 2012, [vid. 2013-1-4]. Dostupné z
http://cs.wikipedia.org/wiki/Um%C4%9Bn%C3%AD_fugy
1. Wikipedia je najväčšia a svetovo najrozšírenejšia mnohojazyčná internetová encyklopédia
2. Informácie príspevku sú objektívne a presné (článok garantuje inštitúcia)
3. Článok je porovnateľný s inými stránkami zaoberajúcimi sa podobnou problematikou
4. Je zistiteľný dátum publikovania a posledné aktualizácie www stránky
5. Odkaz je relevantný k môjmu textu kvôli rovnakej rozoberanej problematike