1. newsletter
apríl 2007 | číslo 1 | ročník 1
Editorial téma čísla
Založenie ARRA, nezávislej agentúry na hod-
notenie kvality vzdelávania a výskumu na
Slovensku, malo viacero cieľov. Chceli sme
predovšetkým poskytnúť odbornej verejnos-
Študentská anketa
ti, akademickej obci, predstaviteľom verejnej
moci, študentom, ale najmä uchádzačom o štú-
dium základný balík informácií o slovenských
vysokých školách a výskumných inštitúciách.
Chceli sme prispieť k tomu, aby sa diskusia
o vzdelávaní neopierala o polovičaté informá-
cie, mýty a málo podložené tvrdenia, ale aby
mohla stáť na faktoch. Informované rozhodo-
vanie – uchádzačov o štúdium, súkromných
sponzorov či verejných činiteľov – je totiž
jedným z predpokladov na vytvorenie zdravej
konkurencie medzi vysokými školami.
Chceli sme tiež predstaviť náš názor na to,
čo vo vzdelávaní rozumieme pod pojmom kva-
lita, hoci nemusí ísť o jediný možný či najspráv-
nejší pohľad. Dobre tiež vieme, že nastavenie
zrkadla – akokoľvek rovného – samo osebe iba
problémy odhaľuje, ale nerieši. Dlhodobým
cieľom toho, čo ARRA robí, je prispieť k tomu,
aby sa úroveň vysokých škôl, vzdelania, ktoré sa
na nich dá získať i vedeckých výsledkov, ktoré
sa na nich zrodia, zlepšila.
Slovenské vysoké školstvo môžeme ovplyv- v čísle nájdete
ňovať iba nepriamo. Neriadime vysoké školy
ani netvoríme kritériá, podľa ktorých sú im
prideľované verejné prostriedky. Možno však
môžeme urobiť viac než opísať súčasný stav. Pri
Prieskum spokojnosti študentov
vypracúvaní našich doteraz zverejnených správ autor: Rastislav Kočan
sme často narazili na zaujímavosť, nezvyčajnosť, Záverečná správa z prieskumu spokojnosti študentov s vysokými
problém vhodný na diskusiu. Boli sme priro-
dzene zvedaví na príčiny nejakého javu, kto- školami na Slovensku, ktorý uskutočnilo GfK Slovakia a ARRA.
rý z analýzy čísel vyplynul. Ani my sami sme
niekedy nedospeli k jednoznačnému názoru, strana 2
a vieme si predstaviť, že v diskusiách s ďalšími,
ktorí sa o slovenské vysoké školy zaujímajú, by
sa tých názorov, pohľadov, návrhov na riešenie
Názory a komentáre
objavilo ešte oveľa viac. Prešľapujeme na mieste, Jaroslav Juriga
Práve takejto diskusii sme sa rozhodli vytvo- Čo čakať od vysokej školy?, Renáta Králiková
riť priestor. Chceme diskutovať o slovenských
vysokých školách, o vzdelávaní, výskume, ume- Diskusné príspevky na tému výsledkov prieskumu spokojnosti
ní. O ich riadení, financovaní, ponuke vzdela- študentov.
nia, výsledkoch vo vede i o našom hodnotení.
Chceme sa bližšie pozrieť na niektoré čiastkové strana 6
problémy, analyzovať príčiny stavu, v akom slo-
venské vysoké školstvo vidíme, navrhovať jeho
riešenie. Radi spoznáme názory odbornej verej-
Aký to má zmysel?
nosti na to, čo ARRA robí, aj návrhy, ako by to autor: Robert Žitňanský
mohla/mala robiť inak a lepšie. Máme ambíciu Slovo na záver.
každý mesiac prísť s témou, ktorá vyvolá disku-
siu, polemiku, nebude nudná, možno naopak, strana 8
bude kontroverzná. Veríme, že takýto priestor
na diskusiu je potrebný, že bude využitý a pri-
nesie úžitok.
Juraj Barta, predseda
Valného zhromaždenia ARRA
2. Prieskum
ktorá ich ako jediná prijala, prípadne sa na
školu dostali bez prijímacích skúšok (a inde
ani neskúšali). Títo študenti sú však teraz naj-
spokojnosti
menej spokojní so štúdium a najmenej lojálni
k svojej škole. Skôr si mali tendenciu vyberať
menšie univerzity v regiónoch.
študentov 3. Čo najlacnejšie
Tento segment opisuje 23,7 % študentov.
Študenti v tejto kategórii si vysokú školu
vyberali podľa vzdialenosti k miestu bydliska.
Rastislav Kočan, GfK Slovakia Cieľom bolo zminimalizovať náklady na štú-
dium. Ostatné dôvody neboli rozhodujúce.
Ide o študentov s relatívne najmenším
osobným príjmom. Títo študenti sú mierne
menej spokojní aj menej lojálni, ako je celo-
AkAdemická rAnkingová A rAtingová AgentúrA
slovenský priemer.
(ArrA) uskutočnilA v spolupráci so spoločnosťou
gfk slovAkiA reprezentAtívny prieskum spokojnos- 4. Študentský život
ti študentov vysokých škôl. Ambíciou projektu Tento segment zahŕňa 24,7 % študentov.
Viac ako výber školy bol pre týchto študen-
bolo zistiť spokojnosť študentov kAždej jednot- tov dôležitejší výber mesta, kde má škola sídlo.
livej fAkulty so štúdium nA svojej škole. Primárnymi dôvodmi boli priatelia študujúci v
tomto meste, možnosť práce popri škole a pod.
Na kvalite štúdia im záležalo až v druhom rade.
DÔVODY VÝBERU ŠKOLY Títo študenti sú priemerne spokojní aj lojálni k
Na Slovensku dennou a externou formou
svojej škole. Študujú približne rovnomerne vo
študuje takmer 200-tisíc študentov. Aby
Keď si študenti vyberali súčasnú školu, všetkých univerzitných mestách na Slovensku.
prieskum mohol splniť svoj cieľ a mohlo sa
brali do úvahy množstvo rôznych kritérií.
vyjadriť čo najviac študentov, každej fakulte
Respondenti v dotazníku hodnotili celkovo Z výsledkov vyplýva, že kvalita školy a neskor-
bola ponúknutá bezplatná participácia na
19 najrozličnejších dôvodov výberu vysokej šie uplatnenie v praxi neboli tým najdôležitejším
projekte. Pesimistický odhad realizátorov sa
školy. Na základe odpovedí na tieto otázky pre každého študenta. Hoci kvalita školy je často
však, žiaľ, naplnil, o prieskum z rôznych dô-
by sme študentov mohli rozdeliť do štyroch zvažovaná, nie je však pre všetkých rozhodujúcim
vodov neprejavili záujem viac ako dve tretiny
kategórií: kritériom. Kľúčová je len pre cca 30 % vysokoš-
fakúlt.
• dobrá škola (28 % študentov), kolákov. Dôležitými dôvodmi boli napríklad aj
Vzhľadom na túto skutočnosť sa pláno-
• ľahšia cesta (23 % študentov), blízkosť školy, priatelia študujúci v rovnakom
vaná koncepcia prieskumu zmenila. V pries-
• čo najlacnejšie (24 % študentov), meste, ale aj prijatie bez prijímacích skúšok.
kume bol oslovený menší počet vybraných
• študentský život (25 % študentov). Dopyt po kvalite vysokej školy tak nie je zo
respondentov, ktorí pokrývali celé spektrum
Nasleduje stručný opis zistených kategórii strany študentov veľmi zreteľný a jednoznačný.
študentov slovenských vysokých škôl.
študentov. Vysoké školy nie sú pod tlakom svojich študen-
Samotný zber údajov sa uskutočnil pros-
tov, aby sa usilovali ponúkať vždy tú najvyššiu
tredníctvom internetu. Vybraní študenti z ce-
1. Dobrá škola kvalitu vzdelávania.
lého Slovenska dostali e-mail, v ktorom boli
V tomto segmente sa nachádza 28,2 %
vyzvaní vyplniť internetový dotazník. Otázky
študentov. LOJALITA K SVOJEJ ŠKOLE
prieskumu sa týkali spokojnosti s jednotlivý-
Hlavným dôvodom pri výbere školy bola
mi aspektmi štúdia, ubytovaním, ale aj s voľ-
jej kvalita. Do úvahy boli brané hlavne pre- Lojalita sa v marketingových prieskumoch
nočasovými zložkami študentského života.
stíž školy, kvalitní učitelia, možnosť uplatniť sleduje najčastejšie sériou piatich otázok. Pre
Do prieskumu sa nakoniec zapojilo takmer
sa po vyštudovaní v praxi. V tejto kategórii sú dopytovanie študentov vysokých škôl boli pou-
3-tis. študentov druhého a vyšších ročníkov
nadproporčne zastúpené ženy. Študenti majú žité dve otázky s najväčšou vypovedacou schop-
zo všetkých vysokých škôl na Slovensku. Do
vyšší príjem, ako je celkový priemer, a zároveň nosťou. Týkajú sa odporúčania školy svojim
celkového vyhodnotenia bolo vybraných
majú tendenciu byť spokojnejší a lojálnejší priateľom a známym a fiktívneho opätovného
2 015 platne vyplnených dotazníkov od štu-
k svojej škole. Títo študenti častejšie študujú výberu svojej školy. Tieto otázky dokážu jasne
dentov denného štúdia verejných vysokých
na bratislavských školách. poukázať na zvýšenú alebo zníženú lojalitu štu-
škôl (pod pojmom študent sa v ďalšom tex-
dentov ku svojej škole.
te rozumie študent denného štúdia verejnej
2. Ľahšia cesta
vysokej školy a pod pojmom vysoká škola sa
Tento segment zahŕňa približne 23,4 % Opätovný výber
myslí verejná vysoká škola). Zber údajov pre-
študentov.
biehal v dňoch 9. november – 31. december
Títo študenti sa rozhodli pre ľahšiu ces- Vyše štvrtina študentov, keby sa mohli
2006.
tu ako vyštudovať. Často študujú na škole, rozhodnúť znova, by si svoju súčasnú fakultu
2 ARRA newsletter | apríl 2007
3. ti by nie malý počet študentov súčasnú školu Možno teda zhrnúť, že so štúdiom na
určite nie opustil a hľadal by takú, ktorá by mu vyhovo- svojej fakulte je spokojných približne 60 %
7,8 %
vala viac. Pre nízku ponuku a vysoký dopyt vysokoškolákov. Túto spokojnosť je možné
po štúdiu však takýchto možností zatiaľ na považovať za zníženú. Bez zámeru priamo
skôr nie určite áno
17,6 % 34,3 % Slovensku veľa nie je. porovnávať univerzity s komerčnými spoloč-
nosťami je na ilustráciu zaujímavé uviesť, že
SPOKOJNOSŤ SO ŠKOLOU v prieskumnej praxi sa autor tohto článku
ešte nestretol s komerčnou spoločnosťou, kto-
ani áno, ani
Otázka spokojnosti vysokoškolských štu- rej spokojnosť klientov by dosahovala takéto
nie
8,9 % dentov so svojou fakultou bola centrálnou té- nízke hodnoty. Z komerčných spoločností
mou tohto prieskumu, preto jej bol venovaný nespokojní klienti odchádzajú, študenti zatiaľ
najdlhší priestor. Respondenti sa postupne veľa alternatív nemajú.
skôr áno
31,4 %
venovali siedmim rozličným oblastiam štu-
dentského života: úplne
• vyučovací proces, veľmi
Graf 1: Ak by ste sa znova mohli rozhodnúť či začať nespokojný
skôr 1,6 % spokojný
študovať na vašej súčasnej fakulte alebo na inej fa- • učitelia, nespokojný 14,4 %
kulte, vybrali by ste si opäť vašu súčasnú fakultu? • organizácia vyučovania, 17,0 %
• počítače a internet,
už druhýkrát nevybrala. Úplne istých opätov- • knižnica,
ným výberom svojej fakulty si je len tretina • učebne,
súčasných vysokoškolákov. Pesimistickejšie • internát pridelený fakultou.
ani spokojný,
názory majú viac študenti vyšších ročníkov. U V každej z týchto oblastí študenti ešte hod- ani
študentov štvrtých ročníkov sa podiel študen- notili niekoľko faktorov, ktoré súvisia s danou nespokojný
21,2 %
tov, ktorý by sa už po druhýkrát nerozhodli oblasťou. Tieto faktory podrobnejšie pokrý-
pre súčasnú fakultu, vyšplhal dokonca na tak- vajú sledované oblasti. Dotazník obsahoval
mer tretinu. celkovo 48 konkrétnych faktorov, s ktorými skôr spokojný
študenti vyjadrovali svoju spokojnosť, resp. 45,8 %
Odporúčanie známym nespokojnosť.
Dotazník bol koncipovaný nasledujúcim Graf 3: Ak by ste mali celkovo zhodnotiť všetky
Svoju školu by priateľom a známym ur- spôsobom. Respondent najprv odpovedal, vaše doterajšie skúsenosti so štúdiom na vašej fa-
čite odporučila len o niečo viac ako štvrtina do akej miery je spokojný s jednotlivými fak- kulte, berúc do úvahy všetky faktory, ako ste celko-
študentov. Ďalších 40 % by ju odporúčalo tormi týkajúcich sa jednej oblasti. Po týchto vo spokojný s vašou fakultou?
s istým váhaním. Rozhodnutie svoju školu otázkach bol vyzvaný na stanovenie celkovej
neodporúčať by urobilo približne 15 % vyso- spokojnosti s konkrétnou oblasťou. Po ta-
koškolákov, ďalších 17 % je nerozhodnutých. komto hodnotení všetkých oblastí nakoniec Spokojnosť s jednotlivými oblasťami
hodnotil celkovú spokojnosť so svojou ško-
Odpovede študentov na obidve otáz- lou, na ktorej študuje. Študenti hodnotili svoju spokojnosť
ky jasne poukazujú na zníženú lojalitu s mnohými aspektmi, týkajúcimi sa štúdia
k svojej škole. Veľmi lojálnych je približne Celková spokojnosť na škole. Najlepšie spomedzi všetkých oblastí
tretina vysokoškolákov, rovnako tretina je hodnotili kvalitu svojich učiteľov, s ktorými
pomerne málo lojálna. Prieskum ukázal, že veľmi spokojných so boli spokojné takmer dve tretiny študentov
Výsledky naznačujú, že v prípade možnos- štúdiom na svojej fakulte, je približne sedmi- a nespokojná o niečo viac ako desatina. Na
na vysokoškolských študentov. Svoju miernu učiteľoch najviac oceňujú odbornú priprave-
určite nie spokojnosť deklarovala ďalšia približne polo- nosť a pravidelnosť a presnosť príchodov na
skôr nie
4,8 % vica vysokoškolákov. Pätina študentov svoj výučbu. Menej uspokojivé bolo hodnotenie
10,5 % určite áno názor na štúdium vyjadrila slovami „ani spo-
27,6 %
ich pedagogických schopností.
kojný, ani nespokojný“. Čiastočne alebo úpl- So samotným vyučovaním bolo spokojných
ne nespokojných je takmer pätina mladých už menej študentov, spokojnosť mierne presiah-
ani áno, ani ľudí študujúcich na vysokých školách.
nie la polovicu. Najviac pociťovanými negatívami je
16,6 % Zaujímavé je, že spokojnosť študentov nedostatočná prístupnosť študijných materiálov
klesá postupne s dobou, ako dlho sú na ško- v papierovej a ešte viac v elektronickej forme.
le. Viac spokojní sú študenti nižších ročníkov. Študenti nie sú spokojní ani s prepojenosťou
Tí, čo študujú na škole už dlhšie, sú spokojní výučby na potreby praxe. Naopak, študenti sa
výraznejšie menej. Až v poslednom ročníku pochvalne vyjadrovali najmä o umožnení inicia-
skôr áno prichádza k opätovnému zlepšeniu vnímania tívy študentov vo vyučovacom procese.
40,5 %
svojho štúdia. Oveľa nižšia spokojnosť však už panuje
V spokojnosti sú veľké rozdiely medzi štu- s prácou študijných oddelení, keď samotnú
Graf 2: Odporučili by ste svojim priateľom alebo
známym maturantom začať študovať na vašej dentmi jednotlivých fakúlt (dokonca tej istej organizáciu štúdia hodnotila kladne menej
fakulte? univerzity). ako polovica študentov a až štvrtina z nich
ARRA newsletter | apríl 2007 3
4. mala negatívny názor. Študenti sú najme- v reálnom živote. Viac ako desatina považuje
nej spokojní s dostupnosťou a ústretovos- vedomosti získané na vysokej škole len za málo Ubytovanie počas školského roka
ťou pracovníkov študijných oddelení, ale aj alebo vôbec nevyužiteľné v bežnej praxi.
s neexistenciou alebo malým vplyvom štu- Je nutné poznamenať, že v tomto prípa- Viac ako štvrtina všetkých študentov do
dentských ankiet – pravidelných hodnotení de ide z väčšej miery o emocionálne vníma- školy nedochádza, pretože navštevovaná ško-
štúdia a pedagógov študentmi. nie tejto oblasti, pretože študenti majú len la má sídlo v mieste ich bydliska. V rozsahu
Dostupnosť informácií, čo je jedným z pi- obmedzenú racionálnu skúsenosť z reálnej 50 km od fakulty býva ďalších takmer 20 %
študentov. Naproti tomu takmer pätina štu-
Tabuľka 1: Spokojnosť s jednotlivými oblasťami štúdia dentov študuje v meste vzdialenom viac ako
Oblasť Index Top Box Low Box 200 km od domova a z toho takmer polovica
Vyučovací proces 59,1 54,7 % 25,0 % viac ako 300 km od svojho bydliska.
Učitelia 65,8 63,8 % 13,1 % Najväčšia časť študentov, až 40 %, býva
Organizácia vyučovania 56,7 46,9 % 25,5 % počas školského roka doma u svojich rodi-
Počítače a internet 57,4 52,2 % 31,1 % čov. Mimo domova tak študuje približne šesť
Knižnica 58,9 49,4 % 21,3 % z desiatich študentov. O niečo viac ako tretina
Učebne 61,5 54,0 % 17,8 %
študentov je ubytovaná na vysokoškolskom
internáte, ktorý im pridelia fakulta. Sedmina
Internát pridelený fakultou 65,2 61,3 % 17,5 %
vysokoškolákov býva počas školského roka na
Legenda:
priváte.
• Index – aritmetický priemer hodnotenia spokojnosti na stupnici 1 – 5 prepočítaný na šká-
lu 0 – 100 bodov, pričom 100 predstavuje maximálnu hodnotu a 0 minimálnu hodnotu.
• Top Box – podiel respondentov v percentách, ktorí odpovedali na otázku o spokojnosti Študentské ankety – hodnotenie vyučo-
odpoveďami 1 alebo 2 (veľmi spokojný alebo skôr spokojný). vacieho procesu
• Low Box – podiel respondentov v percentách, ktorí odpovedali na otázku o spokojnosti
odpoveďami 4 alebo 5 (skôr nespokojný alebo veľmi nespokojný).
Študenti sú pomerne skeptickí voči štu-
dentským anketám, ktoré sa konajú (resp.
lierom vyučovania na vysokej škole, stále, pod- praxe. Napriek tomu možno konštatovať, že
mali by sa konať) s cieľom podať spätnú väzbu
ľa vyjadrení študentov, nedosiahla požadovanú študenti sú do značnej miery skeptickí, po-
vedeniu fakulty o študentskom vnímaní vy-
úroveň. S prístupom na internet nie je spokojná kiaľ ide o využiteľnosť získaných vedomostí
učovacieho procesu. Ich účasť na podobných
až tretina študentov a s fungovaním knižnice na v reálnej praxi.
anketách nie je veľmi pravidelná, navyše veľ-
škole vyjadrila nespokojnosť viac ako pätina. mi často pochybujú, či podobné ankety môžu
Pôsobenie po skončení štúdia
mať reálny vplyv na chod vyučovania na fa-
Praktické využitie vedomostí kulte.
Viac ako 80 % študentov chce po skon-
Len 13 % študentov uviedlo, že sa takáto
Študenti boli kritickí aj v názoroch na čení vysokej školy pôsobiť v rovnakej alebo
anketa uskutočňuje na ich fakulte každý se-
praktické využitie vedomostí získaných na ško- podobnej oblasti, ako momentálne študujú.
mester, anketu organizovanú raz za školský
le v reálnej praxi. Za úplne alebo dobre využi- Pracovať v inej oblasti plánuje približne šes-
rok uviedlo 25 % vysokoškolákov. V ostat-
teľné ich považuje len niečo vyše polovice štu- tina vysokoškolákov (17 %). Tento výsledok
ných prípadoch sa buď ankety neuskutoč-
dentov. Zvyšná časť študentov viac alebo menej možno označiť za pozitívny. Pre autorov tejto
ňujú vôbec, alebo len nepravidelne. Z tých
pochybuje o využiteľnosti školských vedomostí štúdie je výsledok príjemným prekvapením.
fakúlt, kde sa ankety uskutočňujú aspoň raz
ešte som nad
takmer vôbec tým hlbšie
úplne určite v inej
len málo nevyužiteľné nerozmýšľal 301 km a
0,8 % využiteľné oblasti viac
využiteľné 4,4 % určite v fakulta je v
9,7 % 4,3 % 8,8 % mieste
10,7 % rovnakej
201 – 300 bydliska
skôr v inej oblasti
km 26,9 %
oblasti 33,1 % 11,5 %
12,7 %
151 – 200
km
7,5 %
čiastočne do 20 km
využiteľné 101 – 150 3,9 %
dobre
km
35,3 % využiteľné 11,1 % 21 – 50 km
43,5 % 14,0 %
skôr v 51 – 100
rovnakej km
oblasti 16,2 %
45,5 %
Graf 4: Do akej miery, podľa vášho názoru, sú ve- Graf 5: Plánujete po ukončení štúdia pôsobiť Graf 6: Vzdialenosť vysokej školy od miesta
domosti a znalosti, ktoré sa učia na vašej fakulte, v rovnakej oblasti, akú ste vyštudovali, alebo si bydliska
využiteľné v reálnej praxi? skôr vyberiete inú oblasť?
4 ARRA newsletter | apríl 2007
5. na inom
na priváte
internáte alebo 2 001 – 4 000
(platené
ubytovni Sk
ubytovanie) u rodiny,
5,7 % do 2 000 Sk 26,3 %
14,5 % priateľov alebo
29,6 %
známych
2,2 % HLAVNÉ VÝSLEDKY
PRIESKUMU
10 001 Sk a viac
11,0 %
4 001 – 6 000
Sk • Spokojnosť študentov je pomerne níz-
na internáte 18,3 %
u rodičov pridelenom
8 001 – 10 000
Sk 6 001 – 8 000
ka, len 60 % študentov deklarovalo spo-
40,6 % fakultou
37,0 %
5,5 % Sk
9,2 %
kojnosť so svojou školou.
• Lojalita študentov k svojej škole je takis-
Graf 7: Kde bývate počas školského Graf 8: Čistý mesačný príjem to znížená:
roka? vysokoškolákov − tretina študentov by si svoju školu
opätovne už nevybrala,
do roka, polovica študentov (49 %) sa
− viac ako 30 % vysokoškolákov by
zárobkom počas školských prázdnin
na vypĺňaní dotazníka zúčastňuje pra- takmer 30 % študentov. svoju školou neodporúčalo svojim
videlne a ďalšia viac ako tretina (39 %) S prácou súvisí aj mesačný roz- známym.
nepravidelne. Nepríjemným zistením je počet vysokoškolákov. Priemerne má • Najlepšie hodnoteným parametrom
však fakt, že len tretina študentov, ktorí študent mesačne k dispozícii 4,5- až boli „učitelia“, najhorším „vyučovací
sa zúčastňujú ankiet, verí, že výsledky 5-tisíc Sk (v čistom). Desatina z nich proces“ a „dostupnosť počítačov a inter-
ankiet majú aspoň čiastočný vplyv na však hospodári so sumou vyššou ako netu“.
skvalitnenie vyučovacieho procesu. 10-tis. Sk mesačne, väčšina – až 60 % • Problematickou sa ukazuje oblasť využi-
vysokoškolákov – má však čistý prí-
teľnosti získaných vedomostí v praxi; len
Práca popri štúdiu jem do 4-tis. Sk.
polovica študentov sa nazdáva, že vedo-
Štúdium však nie je jedinou oblas- mosti budú dobre využiteľné v praxi.
ťou, ktorej vysokoškoláci venujú svoj • Študenti si svoju školu vyberajú podľa
čas. Stále viac študentov pravidelnej- rôznych kritérií, kvalita školy je často
šie alebo menej pravidle popri štúdiu zvažovaná, ale nie je vždy rozhodujúcim
pracuje. Nejakú formu platenej pra- kritériom, kľúčová je len pre cca 30 %
covnej činnosti nevykonáva len o nie- študentov.
čo viac ako desatina študentov. Stálej- • Mnoho študentov hľadá najlacnejšie
šie pracovné miesto má dokonca viac
alebo najjednoduchšie riešenie. U mno-
ako štvrtina vysokoškolákov. Ostatní
hých bol študentský život dôležitejším
pracujú menej pravidelne alebo počas
prázdnin. Do zahraničia odchádza za
výberovým faktorom ako kvalita školy.
• Približne 55 % študentov študuje viac
ako 50 km od svojho domova, pričom
Na ilustráciu... •
20 % vysokoškolákov dochádza viac
ako 200 km.
Až 60 % býva počas školského roka
Bez zámeru priamo porovnávať univerzity s komerčnými spoločnosťami mimo svojho domova, z nich dve tre-
je na ilustráciu zaujímavé uviesť, že obvyklý podiel klientov komerčných tiny na internáte a zvyšok na priváte,
spoločností poskytujúcich služby, ktorí by si znovu vybrali tú istú resp. u rodiny alebo známych.
spoločnosť (určite + skôr) býva približne 80 %. Najmenej polovica • Nejakým spôsobom popri štúdiu pra-
z nich by si pritom spoločnosť vybrala určite. U veľmi dobre fungujúcich cuje približne 85 % študentov.
spoločností dokonca ešte o niečo viac. Podiel tých, ktorí by si spoločnosť • Priemerný študent má mesačne k dispo-
určite alebo skôr nevybrali po druhýkrát, sa pohybuje na úrovni približne zícii o niečo menej ako 5-tis. Sk.
5 % – 10 %. • Študenti sú k študentským hodnote-
niam pedagógov skôr skeptickí, aj keď
Podobné čísla možno sledovať aj v prípade odporúčania spoločnosti sa ich zúčastnia (nie všetci pravidelne),
priateľom či známym. Klienti komerčných spoločností na túto otázku ob- nie sú presvedčení u ich zmysluplnosti.
vykle odpovedajú v pomere 80 % (určite alebo skôr by odporučili) 15 %
(indiferentná odpoveď) a 5 % (určite alebo skôr by neodporučili).
ARRA newsletter | apríl 2007 5
6. Názory a komentáre
Prešľapujeme ľadu študenta a fakulty, v skutočnosti sa ale
v mnohom tieto indikátory prekrývajú.
ské vysoké školy, no väčšina z nich vykazuje
dlhodobo minimálnu spoluúčasť študentov
na mieste
Napriek mnohým výzvam z vonkajšie- na ňom. A kde niet podnetov, nemôžu byť
ho prostredia možno aj v súčasnosti vnímať ani zlepšenia.
v prostredí akademickej obce nedostatočnú Za problémovú považujem nízku uve-
Jaroslav Juriga, pozornosť zvyšovaniu kvality vzdelávacieho domelosť študentov o možnosti vyplniť eva-
procesu. Jedným dychom treba dodať, že na luačný dotazník a vyjadriť sa tak k úrovni
predseda Študentskej rady Slovensku máme svetlé výnimky, ktoré nie poskytovaného vzdelávania, teda priamo
vysokých škôl sú závislé od rozvojových trendov a netreba vplývať na jeho kvalitu. Ale ak neexistuje
im na všetko zákon či ministerskú vyhláš- dôvera študenta voči škole, nikdy dotaz-
pohľAd tAkmer dvestotisíco- ku. Včas pochopia dôležitosť zmien a vidno ník nevyplní, lebo neverí v zmeny, ktoré by
vej mAsy mlAdých ľudí, v rôz- to na výsledkoch ich vedeckej a výskumnej mohli nastať. Často sú na príčine samotné
nom veku, z rôznych sociál- činnosti, či na uplatnení absolventov v praxi. vzdelávacie inštitúcie.
nych pomerov A z rozdielnych Stredoškoláci, ktorí zamýšľajú ďalej Súčasnosť patrí informáciám. Denne
regiónov, zákonite nesie prvky študovať na vysokej škole, často upozor- nás ich zaplavuje neuveriteľné množstvo,
väčších či menších odlišností. ňujú na chybnú štruktúru poskytovaných dôležité preto nie je ovládať ich všetky, ale
informácií. Očakávajú flexibilnú organi- použiť len tie správne. Fenoménom doby
Niečo by však predsa len malo byť spo- záciu vyučovania, podporu elektronického je internet, a trošku sa pritom zabúda na
ločné pre všetkých. Mám na mysli kvalitu vzdelávania, prednášky odborníkov z praxe knižnice. Ale ich zastarané vybavenie, po-
poskytovaného vzdelania, sociálne zabezpe- a možnosť zapojenia sa do vedecko-výskum- skytované služby a nízky stupeň interneti-
čenie či budúce uplatnenie sa v zamestnaní, ných projektov počas štúdia. Sklamanie zácie trápia viac ako polovicu oslovených
a to prinajmenšom v odbore blízkom tomu, prichádza, keď zistia, že systém efektívneho študentov. Je to zarážajúce číslo a školy,
ktorý som sa rozhodol študovať. Veď to sú sprostredkovania dôležitých informácií na ktorých sa to týka, by sa mali konečne za-
dôvody ďalšieho vzdelávania. Z letmého našich školách zatiaľ nefunguje. Absentuje myslieť nad týmto stavom a neutešovať sa,
pohľadu na výsledky prieskumu agentúry vysvetlenie systému štúdia či informovanie že všetko, čo stačilo pred piatimi rokmi,
GfK Slovakia je však zrejmé, že výsledky sa o ďalších možnostiach, ktoré škola posky- postačuje aj v súčasnosti.
od spomínaného pohľadu na vec odlišujú. tuje, napr. bezdrôtový internet. Istotne ich Suverénne najvyššie hodnoty študent-
Štatistické metódy dbajú na výber ta- nepoteší ani dvoj- či trojnásobne prevyšu- ského hodnotenia spokojnosti nájdeme pri
kej skupiny respondentov, aby bola, pod- júci počet žiadateľov o roky sa nemeniacu uplatnení nadobudnutých vedomostí v pra-
ľa možností, zastúpená každá minoritná kapacitu internátov. S veľkou pravdepodob- xi. K čiastočnému až úplnému využitiu sa
podskupina v danej vzorke. Pri pohľade nosťou by sa školy snažili obhajovať svoje hlási takmer deväťdesiat percentná enkláva
na výsledky prieskumu mi však chýba zas- postupy, ale tie by nemali zatieniť snahu oslovených. Prekvapuje ma zvyšných desať
túpenie externých študentov či doktoran- o konštruktívnu kritiku a zamyslenie sa nad percent, ktorých školy učia nepoužiteľné ve-
dov, teda mladých vedeckých pracovní- štýlom komunikácie navonok. domosti. Samozrejme, je to skreslené sub-
kov, ktorí sú čerstvými absolventmi fakúlt V rebríčku dôležitosti a spokojnosti sú jektívnym pohľadom študenta. No ak by
a priamo pôsobia na pracovisku, ktoré ich na najvyšších priečkach učitelia, vyučovací prieskum reflektoval skutočnosť, tak naše
predtým vzdelávalo. proces a organizácia vyučovania. Naopak, vysoké školy navštevuje takmer 20-tisíc štu-
Štatistická vzorka je tvorená niečo viac prístup k počítačovému vybaveniu a inter- dentov, ktorí deklarujú, že vedomosti nedo-
ako jedným percentom slovenských vyso- netu, ale aj vybavenie knižníc sa ocitli na kážu využiť v praktickom živote.
koškolákov, no aj napriek tomu poskytu- jeho chvoste. Vo vyučovacom procese je vy-
je predstavu o súčasnej situácii. Sumárne zdvihovaný najmä dôkladnejší rozbor tém,
hodnotenie výskumu hovorí o značnej he- kvalita literatúry, ale aj priestor pre aktivity
terogenite odpovedí. Značí to, že pilotné nad rámec povinností. Naopak, vytýka sa
výsledky treba vnímať s odstupom. Svojím dostupnosť študijných materiálov a prepo-
dielom istotne prispel nezáujem, prvotná jenie s praxou. U vyučujúcich si študenti
nedôvera voči prieskumu a preto sa nazdá- cenia ich pripravenosť, naopak hania ich
vam, že ho niektorí respondenti mohli vy- pedagogické schopnosti. Celková spokoj-
plniť nie celkom zodpovedne. Každopádne, nosť síce prekračuje šesťdesiatpercentnú
ak ide o internetový výskum, úlohu v ňom hranicu, ale na jednotlivých školách hodno-
zohráva predovšetkým anonymita. ty značne kolíšu, celkový priemer je preto
Často porovnávaným údajom, ktorý hrá veľmi skresľujúci.
dôležitú úlohu pri výbere vysokej školy, je Na nízkych priečkach popularity je sys-
kvalita poskytovaného vzdelávania. Prie- tém hodnotenia – evaluácie vyučovacieho
skum ukazuje, že v našich podmienkach procesu. Vychádza z princípov celoeuróp-
ovplyvňuje len necelú tretinu maturantov. skej vzdelávacej reformy, tzv. Bolonského
Príčinou nízkeho záujmu môže byť aj odliš- procesu. Implementovali ho všetky sloven-
né vnímanie kvalitného vzdelávania z poh-
6 ARRA newsletter | apríl 2007
7. Názory a komentáre
Čo čakať nich vyučovací proces. Vzniká tak dojem, že od
školy čakajú skôr prácu v učebniach s učiteľom
gov je skôr spokojná len o čosi viac ako polovica
študentov. Tento fakt je zarážajúci. Znamená, že
od vysokej školy?
ako v knižnici či doma pri individuálnej príprave pedagógovia si neplnia svoje základné pracovné
na hodiny. Toto môže vyplývať aj z nedostatoč- povinnosti. Počas mojich štúdií na Slovensku
nej dostupnosti počítačov pripojených na inter- som mala problém s podobným, i keď trochu
Renáta Králiková, net a zároveň zo spôsobu organizácie vyučovania odlišným faktorom – a to bol príchod učiteľov
a vyučovacieho procesu. Ale aj z toho, že samot- na prednášky a cvičenia. Niektorí učitelia tento
absolventka magisterského štú-
ní pedagógovia prácu s internetom a v knižnici typ aktivity pomerne často ignorovali, čo vyvola-
dia na Filozofickej fakulte UK z rôznych dôvodov nevyžadujú. Potom niet divu, lo podobný prístup aj u študentov.
v Bratislave (odbor psychológia) že študenti nepripisujú veľkú dôležitosť dostup- Z môjho pohľadu sa s osobou učiteľa spája
a na Stredoeurópskej univerzite nosti tlačených materiálov a materiálov dostup- ešte jeden faktor, ktorý bol v prieskume ARRA
ných na internete (viď prieskum ARRA). zaradený k vyučovaciemu procesu, a to je prepo-
v Budapešti (odbor medzinárod- Na Stredoeurópskej univerzite už samotný jenie s praxou. Pre mňa, a myslím, že aj pre mo-
né vzťahy a európska integrácia) zápis do kurzu začína na intranete. Počas se- jich spolužiakov, bolo veľmi dôležité, či bol peda-
mestra študenti posielajú úlohy a komunikujú góg vo svojej oblasti úspešný aj za bránami alma
brány vysokej školy som opus- s učiteľmi aj s administratívou cez e-maily. Väč- mater, alebo jeho kvalita končila za dverami po-
tilA pred vyše tromA rokmi. od- šinu dôležitých informácií dostanú cez „direct sluchárne. V Budapešti prednášajú ľudia, ktorí sú
vtedy som vystriedAlA prácu mail“ alebo ich majú „vyvesené“ na úvodnej uznávanými odborníkmi, a zároveň sú alebo boli
v súkromnom sektore, v štát- stránke hneď po prihlásení sa do svojho konta. aktívni v presadzovaní svojich myšlienok v praxi,
nej správe A terAz prAcujem Pri štúdiu sa od študentov vyžaduje dobrý pre- či už ako politici, poradcovia alebo ako spolu-
Ako živnostník pre mimovlád- hľad o najaktuálnejšej a najdôležitejšej literatúre pracovníci verejnej správy. Prepojenie vedeckej
nu orgAnizáciu. nA život v prA- k jednotlivým témam, pričom zdroje sú dostup- zdatnosti s praktickou skúsenosťou a aplikáciou
né v elektronických databázach, do ktorých má teoretických konceptov robili pre mňa prebera-
xi som sA priprAvovAlA nAjprv
univerzita zaplatený prístup – a tiež v knižnici, né učivo uchopiteľnejším a zaujímavejším, čo
nA nAjstAršej A nAjväčšej slo- ktorá je otvorená počas týždňa do desiatej večer ma naučilo vnímať moju prácu v prepojení na
venskej univerzite – nA univer- a počas víkendu celé popoludnie. Práce, ktoré jej uplatnenie v reálnom živote. Toto prepojenie
zite komenského v brAtislAve študenti musia písať a prednášať, však nekončia si uvedomujú aj slovenskí študenti, pre ktorých
– A potom Aj nA pomerne novej neprečítané na poličke vyučujúceho, ako sa mi bolo veľmi dôležité prepojenie výučby na potreby
A mAlej stredoeurópskej uni- to stávalo v Bratislave. Naopak, celkové hodnote- praxe, avšak spokojná s týmto prepojením bola
verzite v budApešti (ceu). nie sa odvíja od toho, ako študent so zdrojmi vie len o čosi viac ako tretina opýtaných.
pracovať. Známka nie je udelená len za to, čo je Najviac študentov v prieskume bolo v sú-
Môj pohľad na to, čo je na vysokej škole dô- na papieri, ale aj za to, že človek svoju prácu pre- vislosti s vyučovacím procesom spokojných
ležité, bude teda vychádzať z toho, čo som zažila svedčivo odprezentuje. Lebo načo je svetu dobrá s umožnením ich aktivity a iniciatívy pri vyučo-
na týchto dvoch univerzitách a následne na trhu myšlienka, ktorá zostane nepovšimnutá? Týmto vacom procese, i keď tento faktor nepovažovali
práce. Zároveň svoje názory konfrontujem s ná- požiadavkám je uspôsobené vybavenie Stredo- za veľmi dôležitý. Ja mám na tento faktor trochu
zormi súčasných študentov vysokých škôl, ktorí európskej univerzity, kde má každý prístup k po- iný názor, ktorý opäť vychádza aj zo skúsenos-
sa zúčastnili prieskumu ARRA, realizovaného čítaču, internetu, či k nástrojom potrebným pre ti na CEU, kde je študentom nielen umožnené
agentúrou GfK. (Uvedomujem si, že prieskum prezentácie (spätný či dátový projektor). Spôsob byť aktívnymi, ale priamo sa to od nich vyžaduje
nereprezentuje všetkých slovenských vysokoš- organizácie vyučovania a vedenie vyučovacie- a hodnotenie aktivity je súčasťou celkového hod-
kolákov, napriek tomu pre zjednodušenie textu ho procesu na CEU teda predurčuje dôležitosť notenia študenta. Študent musí byť pripravený
budem používať výraz slovenskí študenti.) pracovania s elektronickými a fyzickými infor- na každej hodine diskutovať o preberanom učive,
Pri študovaní výsledkov prieskumu postojov mačnými zdrojmi, ako aj s informačnými a ko- či už formou ústneho zapojenia sa, alebo v nie-
študentov, zistených agentúrou GfK, som si uro- munikačnými technológiami. Skúsenosti v práci ktorých prípadoch musí vopred posielať svoje
bila svoj vlastný rebríček hodnotenia toho, čo som s dokumentmi a informačnými technológiami pripomienky a otázky k téme. Vedieť dobre for-
ako študent vysokej školy považovala za dôležité mi na trhu práce dali do rúk veľkú devízu, ktorú mulovať svoje názory podložené literatúrou a ne-
a čo považujem za dôležité aj s odstupom času. viem využiť pri prezentovaní seba a svojej práce báť sa predniesť návrhy k riešenej problematike
Medzi prvými vecami, ktoré mi prišli na um, sú u súčasného či potenciálneho zamestnávateľa. je u zamestnávateľov z mojej skúsenosti veľmi
práca s dokumentmi vo fyzickej a elektronickej Oblasti, v ktorých dôležitosti sa zhodujem vítanou schopnosťou.
podobe. Pracovať samostatne s dokumentom, so súčasnými študentmi, sú učitelia a vyučova- Dobrá a hlavne užitočná škola nie je absolút-
t. j. vedieť si vyhľadať relevantné informácie, byť cí proces, ktoré v zhode považujeme za veľmi nou zárukou budúceho úspechu, môže však šance
schopný ich kriticky prečítať a na základe naštu- dôležité. V rámci faktoru učiteľov naši študen- svojho absolventa výrazne zvýšiť. Ako každá inšti-
dovaného dať na papier alebo predniesť svoj prís- ti hodnotia ako dôležitú odbornú pripravenosť túcia, aj univerzita potrebuje pre svoje zlepšovanie
pevok, považujem za kľúčové. To je rozdiel oproti učiteľov na vyučovanie a ich zastihnuteľnosť počúvať hlas odberateľov svojich služieb – študen-
súčasným slovenským študentom, ktorí považu- počas konzultačných hodín. V prvom prípade tov a aj absolventov. Pre reálne skvalitnenie školy
jú knižnicu a počítače s internetom za najmenej učitelia pre väčšinu študentov spĺňajú ich pred- však následne musí tento hlas aj vedieť adekvátne
dôležité faktory a nie sú s ich poskytovaním ani stavy, avšak v prípade zastihnuteľnosti pedagó- spracovať a reflektovať vo svojej ďalšej práci.
veľmi spokojní. Dôležitejší ako knižnice je podľa
ARRA newsletter | apríl 2007 7
