The Book of Judith is a deuterocanonical book included in the Septuagint and the Catholic and Eastern Orthodox Christian Old Testament of the Bible but excluded from the Hebrew canon and assigned by Protestants to the apocrypha. Judith with the Head of Holofernes – painting by Lucas Cranach the Elder

2. KAPITOLA 1
1 V dvanástom roku vlády Nabuchodonozora, ktorý
vládol v Ninive, veľkom meste; za dní Arfaxada,
ktorý vládol nad Médmi v Ekbatane,
2 A postavili v Ekbatane múry dookola z kameňov
tesaných na tri lakte široké a šesť lakťov na dĺžku,
pričom výška múru bola sedemdesiat lakťov a jeho
šírka päťdesiat lakťov.
3 A postavte jeho veže na jeho brány sto lakťov
vysoké a jeho šírku v základoch šesťdesiat lakťov.
4 A zhotovil jej brány, brány, ktoré boli vyvýšené do
výšky sedemdesiatich lakťov a ich šírka bola štyridsať
lakťov na postup jeho udatných vojsk a na
rozmiestnenie jeho peších.
5 Ešte v tých dňoch viedol vojnu kráľ
Nabuchodonozor s kráľom Arfaxadom na veľkej
rovine, ktorou je rovina na hraniciach Ragau.
6 A prišli k nemu všetci, ktorí bývali v hornatej
krajine, a všetci, ktorí bývali pri Eufrate, a Tigris a
Hydaspes a rovina Ariocha, kráľa Elymea, a veľmi
mnoho národov synov Chelodových, zhromaždili sa
do bitky.
7 Potom poslal asýrsky kráľ Nabuchodonozor ku
všetkým, ktorí bývali v Perzii a ku všetkým, ktorí
bývali na západe, a k tým, ktorí bývali v Kilíkii,
Damasku, Libane a Antilibane a ku všetkým, ktorí
bývali na morskom pobreží,
8 A tým z národov, ktoré boli z Karmelu, Galaádu a
vyššej Galiley a veľkej roviny Esdrelom,
9 A všetkým, ktorí boli v Samárii a jej mestách a za
Jordánom až po Jeruzalem, Betane, Chelus, Kádes a
egyptskú rieku, Taphnes a Ramesse a celú krajinu
Gesem,
10 Kým neprídete za Tanis a Memfis a ku všetkým
obyvateľom Egypta, kým neprídete k hraniciam
Etiópie.
11 Ale všetci obyvatelia krajiny zľahčovali prikázanie
asýrskeho kráľa Nabuchodonozora a nešli s ním do
boja. lebo sa ho nebáli, áno, bol pred nimi ako jeden
muž, a poslali od seba jeho poslov bez účinku as
hanbou.
12 Preto sa Nabuchodonozor veľmi rozhneval na celú
túto krajinu a prisahal pri svojom tróne a kráľovstve,
že sa istotne pomstí na všetkých tých pobrežiach
Kilíkie, Damasku a Sýrie a že mečom pobije všetkých
obyvateľov zem moábsku a synov Ammonových a
celé Judeu a všetkých, čo boli v Egypte, až kým
neprídete k hraniciam dvoch morí.
13 Potom v sedemnástom roku vytiahol so svojou
silou proti kráľovi Arfaxadovi a zvíťazil vo svojom
boji, lebo zvrhol všetku Arfaxadovu moc, všetkých
jeho jazdcov a všetky jeho vozy,
14 A stal sa pánom nad svojimi mestami a prišiel do
Ekbatane, zaujal veže a skazil jeho ulice a zmenil jeho
krásu na hanbu.
15 Dojal aj Arfaxada v pohorí Ragau, prebil ho
svojimi šípmi a v ten deň ho úplne zahubil.
16 Potom sa vrátil do Ninive, on i celá jeho družina
rôznych národov bola veľmi veľkým zástupom
bojovníkov, a tam sa uvoľnil a usporiadal stodvadsať
dní on i jeho armáda.
KAPITOLA 2
1 A v osemnástom roku, dvadsiateho druhého dňa
prvého mesiaca, sa hovorilo v dome asýrskeho kráľa
Nabuchodonozora, že by sa mal, ako povedal, pomstiť
na celej zemi.
2 Zavolal si teda k sebe všetkých svojich služobníkov
a všetkých svojich veľmožov a oznámil im svoju
tajnú radu a vlastnými ústami uzavrel sužovanie celej
zeme.
3 Potom sa rozhodli zničiť každé telo, ktoré
neposlúchlo prikázanie jeho úst.
4 A keď skončil svoju radu, asýrsky kráľ
Nabuchodonosor zavolal Holoferna, hlavného veliteľa
svojho vojska, ktoré bolo vedľa neho, a povedal mu.
5 Takto hovorí veľký kráľ, pán celej zeme: Hľa,
odídeš spred mojej tváre a vezmeš so sebou mužov,
ktorí sa spoliehajú na svoju vlastnú silu,
stodvadsaťtisíc peších; a počet koní a ich jazdcov
dvanásťtisíc.
6 A pôjdeš proti celej západnej krajine, lebo
neposlúchli moje prikázanie.
7 A vyhlásiš, že mi pripravia zem a vodu, lebo
vystúpim vo svojom hneve proti nim a zakryjem celú
tvár zeme nohami svojho vojska a dám ich za korisť
oni:
8 Aby ich pobití naplnili ich údolia a potoky a rieka
bola naplnená ich mŕtvymi, kým sa nevyleje.
9 A zavediem ich zajatcov do najvzdialenejších
končín celej zeme.
10 Vy teda vyjdi. a vopred mi vezmi všetky ich
územia, a ak sa ti podvolia, zachováš mi ich až do dňa
ich trestu.
11 Ale proti tým, čo sa búria, nech ich tvoje oko
nešetrí; ale daj ich na zabitie a kaz, kamkoľvek pôjdeš.
12 Lebo ako žijem a mocou svojho kráľovstva, všetko,
čo som hovoril, urobím svojou rukou.
13 A dávaj si pozor, aby si neprestúpil žiadne z
prikázaní svojho pána, ale aby si ich plne splnil, ako
som ti prikázal, a neodkladaj sa ich plniť.
14 Potom Holofernes vyšiel spred svojho pána a
zvolal všetkých miestodržiteľov, veliteľov a
dôstojníkov assurského vojska.
15 A zhromaždil vyvolených mužov do boja, ako mu
prikázal jeho pán, stodvadsaťtisíc a dvanásťtisíc
lukostrelcov na koňoch;
16 A rozostavil ich, ako je na vojnu nariadené veľké
vojsko.
17 A vzal ťavy a osly na ich vozy, veľmi veľký počet;
a bez počtu oviec, volov a kôz na ich výživu:
18 A veľa potravín pre každého vojaka a veľmi veľa
zlata a striebra z kráľovského domu.

3. 19 Potom vyšiel s celou svojou silou, aby išiel pred
kráľom Nabuchodonozorom na ceste a pokryl celú
tvár zeme na západ svojimi vozmi, jazdcami a ich
vyvolenými pešiakmi.
20 Prišlo s nimi veľké množstvo rôznych krajín ako
kobylky a ako piesok zeme, lebo bolo bez počtu.
21 A vyšli z Ninive tri dni cesty smerom k rovine
Bektileth a utáborili sa z Bectileth blízko vrchu, ktorý
je na ľavej strane hornej Kilíkie.
22 Potom vzal celé svoje vojsko, svojich pešiakov,
jazdcov a vozy a odišiel odtiaľ do pohoria.
23 Zničil Phud a Lud a vydrancoval všetkých synov
Rassesových a synov Izraelových, ktorí boli na juhu
krajiny Chellianov na púšti.
24 Potom prešiel cez Eufrat a prešiel cez
Mezopotámiu a zničil všetky výšiny, ktoré boli na
rieke Arbonai, kým sa nedostanete k moru.
25 A dobyl hranice Cilície a pobil všetkých, ktorí mu
odporovali, a prišiel k hraniciam Jafeta, ktoré boli na
juhu, oproti Arábii.
26 Obišiel aj všetkých Madianských synov, spálil ich
príbytky a pokazil ich chlievy.
27 Potom v čase žatvy pšenice zostúpil na damašskú
rovinu a spálil všetky ich polia, zničil ich stáda a
dobytok, vyplienil aj ich mestá a úplne spustošil ich
krajiny a pobil všetkých ich mládencov. ostrie meča.
28 Preto strach a hrôza z neho padla na všetkých
obyvateľov morských brehov, ktorí boli v Sidone a
Týre, a na tých, ktorí bývali v Sur a Ocine, a na
všetkých, ktorí bývali v Jemnaane. A tí, ktorí bývali v
Azote a Ascalone, sa ho veľmi báli.
KAPITOLA 3
1Poslali teda k nemu poslov, aby vyjednali pokoj a
povedali:
2 Hľa, my, služobníci Nabuchodonozora, veľkého
kráľa, ležíme pred tebou; použi nás, ako je dobré v
tvojich očiach.
3 Hľa, naše domy a všetky naše miesta a všetky naše
pšeničné polia, stáda a dobytok a všetky chatrče
našich stanov ležia pred tvojou tvárou; použi ich ako
sa ti páči.
4 Hľa, aj naše mestá a ich obyvatelia sú tvojimi
služobníkmi; príď a nalož s nimi tak, ako sa ti to zdá
dobré.
5 Muži teda prišli k Holofernesovi a oznámili mu to
takto.
6 Potom so svojím vojskom zostúpil k morskému
pobrežiu, postavil posádky vo vysokých mestách a
vzal si z nich na pomoc vybraných mužov.
7 Prijímali ich teda oni i celá okolitá krajina s
girlandami, tancami a bubnami.
8 On však zboril ich hranice a vyrúbal ich háje,
pretože nariadil zničiť všetkých bohov krajiny, aby
všetky národy uctievali iba Nabuchodonozora a aby
ho všetky jazyky a kmene vzývali ako boha.
9 Prišiel aj proti Esdraelónu blízko Judei, oproti
veľkej judejskej úžine.
10 Potom sa utáboril medzi Gebou a Scythopolisom a
zostal tam celý mesiac, aby zhromaždil všetky vozy
svojho vojska.
KAPITOLA 4
1 A synovia Izraela, ktorí bývali v Judei, počuli
všetko, čo urobil Holofernes, hlavný veliteľ asýrskeho
kráľa Nabuchodonozora, národom, a ako pokazil
všetky ich chrámy a zničil ich.
2 Preto sa ho veľmi báli a strachovali sa o Jeruzalem a
o chrám Hospodina, svojho Boha.
3 Lebo sa práve vrátili zo zajatia a nedávno sa
zhromaždili všetci obyvatelia Judska a nádoby, oltár a
dom boli po znesvätení posvätené.
4 Preto poslali do všetkých oblastí Samárie a do dedín,
do Bethoronu, Belmenu, Jericha, Choby, Esory a
údolia Salem.
5 A vopred obsadili všetky vrcholy vysokých vrchov
a opevnili dediny, ktoré v nich boli, a nahromadili
potraviny na zabezpečenie vojny, lebo ich polia boli
neskoro zožaté.
6 Aj veľkňaz Joacim, ktorý bol v tých dňoch v
Jeruzaleme, napísal tým, ktorí bývali v Betúlii a v
Betomestáme, ktorý je naproti Esdraelónu smerom k
šírej krajine, neďaleko Dothaima,
7 Prikázal im, aby strážili priechody pohoria, lebo
nimi bol vchod do Judey a bolo ľahké zastaviť ich,
ktorí išli hore, pretože priechod bol rovný, nanajvýš
pre dvoch mužov.
8 A synovia Izraela urobili tak, ako im prikázal
veľkňaz Joacim, so staršími zo všetkých izraelských
obyvateľov, ktorí bývali v Jeruzaleme.
9 Vtedy každý izraelský muž volal k Bohu s veľkou
vrúcnosťou a s veľkou silou pokorili svoje duše:
10 Aj oni, ich ženy a ich deti, ich dobytok, každý
cudzinec a nádeník a ich sluhovia nakúpení za peniaze
si dali na bedrá vrecovinu.
11 A tak padli pred chrámom všetci muži a ženy, deti
a obyvatelia Jeruzalema, sypali si popol na hlavu a
rozprestreli si vrecovinu pred tvárou Hospodinovou a
okolo oltára položili vrecovinu,
12 A všetci úpenlivo volali k Bohu Izraela, aby
nevydal ich deti za korisť a ich ženy za korisť a mestá
ich dedičstva na záhubu a svätyňu na poškvrnu a
potupu, a aby sa národy radovali.
13 Boh vypočul ich modlitby a pozrel na ich trápenie,
lebo ľud sa postil mnoho dní v celej Judei a
Jeruzaleme pred svätyňou Hospodina všemohúceho.
14 A veľkňaz Joacim a všetci kňazi, ktorí stáli pred
Pánom, a tí, ktorí slúžili Pánovi, mali bedrá prepásané
vrecovinou a prinášali každodenné zápalné obete so
sľubmi a darmi ľudu,
15 A mali popol na svojich mitroch a celou svojou
mocou volali k Pánovi, aby zhliadol milostivo na celý
dom Izraela.

4. KAPITOLA 5
1 Potom bolo oznámené Holofernesovi, hlavnému
veliteľovi assurského vojska, že synovia Izraela sa
pripravili na vojnu, uzavreli chodby pohoria a
opevnili všetky vrcholy vysokých kopcov a kladené
prekážky v šampionských krajinách:
2 Načo sa veľmi rozhneval a zvolal všetky moábske
kniežatá a veliteľov Ammona a všetkých správcov
morského pobrežia,
3 A povedal im: Teraz mi povedzte, synovia
Chanaanovi, kto je tento ľud, ktorý býva v hornatej
krajine, a aké sú mestá, ktoré obývajú, aké je
množstvo ich vojska a kde je ich moc a sila a aký je
nad nimi kráľ alebo kapitán ich armády;
4 A prečo sa mi rozhodli neprísť v ústrety, viac ako
všetci obyvatelia západu?
5 Vtedy povedal Achior, veliteľ všetkých synov
Ammonových: Nech teraz môj pán počuje slovo z úst
tvojho služobníka, a ja ti oznámim pravdu o tomto
ľude, ktorý býva blízko teba a obýva hornaté krajiny. :
a z úst tvojho služobníka nevyjde lož.
6 Tento ľud je potomkom Chaldejcov:
7 A doteraz bývali v Mezopotámii, pretože nechceli
nasledovať bohov svojich otcov, ktorí boli v krajine
Chaldejska.
8 Lebo opustili cestu svojich predkov a klaňali sa
Bohu nebies, Bohu, ktorého poznali, a tak ich vyhnali
spred ich bohov, utiekli do Mezopotámie a pobudli
tam mnoho dní.
9 Potom im ich Boh prikázal odísť z miesta, kde
bývali, a ísť do krajiny Chanaan, kde bývali a
rozmnožili sa zlatom a striebrom a veľkým
množstvom dobytka.
10 Ale keď celú krajinu Chanaan zachvátil hlad,
zostúpili do Egypta a bývali tam, kým sa živili, a stali
sa tam veľkým zástupom, takže ich národ nebolo
možné spočítať.
11 Preto povstal proti nim egyptský kráľ, počínal si s
nimi prefíkane, ponižoval ich prácou v tehle a urobil
si z nich otrokov.
12 Vtedy kričali k svojmu Bohu a on pobil celú
egyptskú zem nevyliečiteľnými ranami, a tak ich
Egypťania vyhnali z očí.
13 A Boh pred nimi vysušil Červené more,
14 A priviedol ich na vrch Sina a Cades-Barne a
vyhnal všetkých, ktorí bývali na púšti.
15 A tak bývali v krajine Amorejčanov a svojou silou
zničili všetkých Esebončanov a prešli cez Jordán a
obsadili celé pohorie.
16 A vyhnali pred seba Kanaáncov, Ferezejcov,
Jebúsejcov a Sichemčanov a všetkých Gergesejov a
bývali v tej krajine mnoho dní.
17 A kým nezhrešili pred svojím Bohom, darilo sa im,
lebo bol s nimi Boh, ktorý nenávidí neprávosť.
18 Ale keď odišli z cesty, ktorú im určil, boli zničení
v mnohých bitkách veľmi bolestivých a zajatí boli
odvedení do krajiny, ktorá im nebola, a chrám ich
Boha bol zvrhnutý na zem a ich mestá boli zajatí
nepriateľmi.
19 Ale teraz sa vrátili k svojmu Bohu a vyšli z miest,
kde boli rozptýlení, a obsadili Jeruzalem, kde je ich
svätyňa, a sedia na vrchoch. lebo bolo pusto.
20 A tak teraz, môj pane a miestodržiteľ, ak dôjde k
nejakému previneniu proti tomuto ľudu a zhreší proti
svojmu Bohu, uvažujme, že to bude ich skaza, a
poďme hore a premôžeme ich.
21 Ale ak niet neprávosti v ich národe, nech môj pán
teraz prejde, aby ich neochránil ich Pán a ich Boh, a
my by sme sa nestali potupou pred celým svetom.
22 A keď Achior dokončil tieto slová, všetok ľud,
ktorý stál okolo stanu, reptal a poprední muži
Holofernes a všetci, ktorí bývali pri mori a v Moábe,
hovorili, aby ho zabil.
23 Lebo hovoria, že sa nebudeme báť tváre synov
Izraelových, lebo hľa, je to ľud, ktorý nemá silu ani
moc na silný boj.
24 Teraz teda, pane Holofernes, pôjdeme hore a budú
korisťou, ktorú zožerie celé tvoje vojsko.
KAPITOLA 6
1 A keď utíchlo zmätok mužov, ktorí boli okolo rady,
povedal Holofernes, hlavný veliteľ vojska Assuru
Achiorovi a všetkým Moábčanom pred všetkými
ostatnými národmi:
2 A kto si ty, Achior a nádeníci Efraimovi, že si proti
nám dnes prorokoval a povedal, že nemáme bojovať s
ľudom Izraelovým, lebo ich Boh bude brániť? a kto je
Boh okrem Nabuchodonozora?
3 Pošle svoju moc a zničí ich z povrchu zeme, a ich
Boh ich nevyslobodí, ale my, jeho služobníci, ich
zničíme ako jedného muža. lebo nie sú schopné
udržať silu našich koní.
4 Lebo s nimi ich pošliapeme a ich vrchy sa opijú ich
krvou a ich polia sa naplnia ich mŕtvymi telami a ich
kroky pred nami neobstoja, lebo celkom zahynú,
hovorí kráľ Nabuchodonozor, pán celej zeme, lebo
povedal: Žiadne z mojich slov nebude márne.
5 A ty, Achior, nájomník Ammon, ktorý si hovoril
tieto slová v deň svojej neprávosti, neuvidíš moju tvár
od tohto dňa, kým nepomstím tento národ, ktorý
vyšiel z Egypta.
6 A vtedy meč môjho vojska a množstvo tých, ktorí
mi slúžia, prejde tvojimi bokmi, a padneš medzi ich
zabitých, keď sa vrátim.
7 Teraz ťa teda moji služobníci privedú späť do
pohoria a usadia ťa v jednom z miest na priechodoch.
8 A nezahynieš, kým nebudeš zničený s nimi.
9 A ak si v duchu nahováraš, že budú zajatí, nech
neklesne tvoja tvár: Ja som to povedal a žiadne z
mojich slov nebude márne.
10 Potom Holofernes prikázal svojim sluhom, ktorí
čakali v jeho stane, aby vzali Achiora, priviedli ho do
Betúlie a vydali do rúk synov Izraelových.

5. 11 Jeho služobníci ho teda vzali a vyviedli z tábora na
rovinu a odišli zo stredu roviny do pohoria a prišli k
prameňom, ktoré boli pod Betúliou.
12 Keď ich mestskí muži uvideli, vzali svoje zbrane a
vyšli z mesta na vrchol kopca, a každý, kto použil
prak, im hádzal na nich kamene.
13 Keď sa však tajne dostali pod vrch, zviazali
Achiora a zvrhli ho, nechali ho na úpätí vrchu a vrátili
sa k svojmu pánovi.
14 Ale Izraeliti zostúpili zo svojho mesta a prišli k
nemu, prepustili ho, priviedli do Betúlie a predstavili
miestodržiteľom.
15 Ktorými boli v tých dňoch Ozias, syn Míchov, z
kmeňa Simeon, a Chabris, syn Gothonielov, a
Charmis, syn Melchielov.
16 A zvolali všetkých starších z mesta a všetka ich
mládež a ich ženy sa zbehli do zhromaždenia a
postavili Achiora doprostred svojho ľudu. Potom sa
ho Ozias spýtal, čo sa stalo.
17 A on odpovedal a oznámil im slová rady
Holofernes a všetky slová, ktoré hovoril uprostred
kniežat z Assuru, a čokoľvek, čo Holofernes hrdo
hovoril proti domu Izraela.
18 Potom ľud padol, klaňal sa Bohu a kričal k Bohu.
hovoriac,
19 Pane Bože nebies, pozri na ich pýchu a zľutuj sa
nad nízkym stavom nášho národa a pozri na tvár tých,
ktorí sú ti dnes posvätení.
20 Potom potešili Achiora a veľmi ho chválili.
21 Ozias ho vzal zo zhromaždenia do svojho domu a
urobil hostinu starším. a celú tú noc vzývali Boha
Izraela o pomoc.
KAPITOLA 7
1 Na druhý deň prikázal Holofernes celému svojmu
vojsku a všetkému svojmu ľudu, ktorý prišiel, aby sa
ho zúčastnil, aby sa presunuli do tábora proti Betúlii,
aby vopred zabrali výstupy na pohorie a viedli vojnu
proti synom Izraela. .
2 V ten deň ich silní muži odstránili svoje tábory a
vojenčinu tvorilo stosedemdesiattisíc pešiakov a
dvanásťtisíc jazdcov popri batožine a ďalší muži,
ktorí kráčali medzi nimi, veľmi veľký zástup. .
3 A utáborili sa v údolí blízko Betúlie pri fontáne a
rozprestierali sa na šírku cez Dothaim až po Belmaim
a na dĺžku od Betúlie až po Cynamon, ktorý je oproti
Esdraelónu.
4 A synovia Izraelovi, keď videli ich množstvo, veľmi
sa zľakli a povedali každý svojmu blížnemu: Teraz
budú títo muži lízať tvár zeme; lebo ani vysoké vrchy,
ani údolia, ani vrchy neunesú ich váhu.
5 Potom každý vzal svoje vojnové zbrane, a keď
zapálili oheň na svojich vežiach, zostali a bdeli celú
noc.
6 Ale na druhý deň priviedol Holofernes všetkých
svojich jazdcov pred očami synov Izraela, ktorí boli v
Betúlii,
7 A prezrel si priechody do mesta a prišiel k
prameňom ich vôd, vzal ich a postavil nad nimi
vojenské posádky a sám sa pobral k svojmu ľudu.
8 Vtedy k nemu prišli všetci náčelníci Ezauových
synov a všetci guvernéri moábskeho ľudu a velitelia
morského pobrežia a povedali:
9 Nech teraz náš pán počuje slovo, aby nedošlo k
zvrhnutiu tvojho vojska.
10 Lebo tento ľud synov Izraela nedôveruje svojim
kopiám, ale vysokým vrchom, v ktorých býva,
pretože nie je ľahké vystúpiť na vrcholy ich vrchov.
11 Teraz teda, môj pane, nebojuj proti nim v boji, a
nezahynie ani jeden muž z tvojho ľudu.
12 Zostaň vo svojom tábore a stráž všetkých mužov
svojho vojska a tvojim služobníkom dovoľ, aby im
vzali do rúk prameň vody, ktorý vyviera z úpätia
vrchu.
13 Všetci obyvatelia Betúlie majú odtiaľ svoju vodu;
tak ich smäd zabije a oni sa vzdajú svojho mesta a my
a náš ľud vyjdeme na vrcholky vrchov, ktoré sú
blízko, a utáboríme sa na nich, aby sme dávali pozor,
aby nikto nevyšiel z mesta.
14 A tak oni, ich ženy a ich deti budú pohltení ohňom,
a skôr ako na nich príde meč, budú zvrhnutí na
uliciach, kde bývajú.
15 Tak im dáš zlú odmenu; pretože sa vzbúrili a
nestretli sa s tvojou osobou pokojne.
16 Tieto slová sa páčili Holofernesovi a všetkým jeho
služobníkom a prikázal urobiť, ako hovorili.
17 A tak odišiel tábor synov Ammonových a s nimi
päťtisíc Asýrčanov, utáborili sa v údolí a vzali vody a
pramene vôd synov Izraelových.
18 Potom vyšli synovia Ezavovi hore so synmi
Ammonovými a utáborili sa v pohorí oproti Dothaimu
a niektorých z nich poslali na juh a na východ cez
proti Ekrebel, ktorý je blízko Chusi, to jest. na potoku
Mochmur; A zvyšok vojska Asýrčanov sa utáboril na
rovine a pokryl tvár celej zeme. a ich stany a vozy
boli postavené veľmi veľkému množstvu.
19 Potom synovia Izraela kričali k Pánovi, svojmu
Bohu, lebo im zlyhalo srdce, lebo ich obkľúčili všetci
ich nepriatelia a nebolo cesty, ako sa dostať z ich
stredu von.
20 Tak sa okolo nich zdržiavala celá Assurova
družina, ich pešiaci, vozy a jazdci, štyridsať dní, takže
všetky ich nádoby s vodou zlyhali pre všetkých, ktorí
bránili Betúliu.
21 A cisterny sa vyprázdnili a na jeden deň nemali
vody, aby sa napili; lebo im dávali piť podľa miery.
22 Preto ich deti boli bez srdca a ich ženy a mládenci
omdlievali od smädu a padali na uliciach mesta a pri
priechodoch brán, a už v nich nebolo sily.
23 Potom sa všetok ľud zhromaždil k Oziášovi a k
náčelníkovi mesta, mládenci, ženy i deti, a kričali
veľkým hlasom a hovorili pred všetkými staršími:
24 Nech Boh súď medzi nami a vami, lebo ste nám
spôsobili veľkú ujmu, že ste nežiadali pokoj od synov
Assur.

6. 25 Lebo teraz nemáme pomocníka, ale Boh nás vydal
do ich rúk, aby sme boli pred nimi uvrhnutí smädom a
veľkým zničením.
26 Teraz ich teda zavolajte k sebe a vydajte celé
mesto na korisť Holofernovcom a celému jeho vojsku.
27Lebo je pre nás lepšie, keď sa im staneme korisťou,
ako zomrieť od smädu, lebo budeme jeho služobníkmi,
aby naša duša žila a nevidela smrť svojich detí pred
našimi očami, ani svojich manželiek, ani aby naše deti
zomreli.
28 Svedčíme proti vám nebo a zem a náš Boh a Pán
našich otcov, ktorý nás trestá podľa našich hriechov a
hriechov našich otcov, že nerobí tak, ako sme dnes
povedali.
29 Potom sa uprostred zhromaždenia rozmohol veľký
jednohlasný plač; a kričali k Pánu Bohu mocným
hlasom.
30 Vtedy im povedal Oziáš: Bratia, buďte odvážni,
vydržme ešte päť dní, v ktorých Pán, náš Boh, obráti
k nám svoje milosrdenstvo. lebo nás celkom neopustí.
31 A ak pominú tieto dni a nepríde nám pomoci,
urobím podľa tvojho slova.
32 A rozptýlil ľud, každého, aby mal na starosti. A
odišli k hradbám a vežiam svojho mesta a poslali ženy
a deti do svojich domov, a boli veľmi nízko privedení
do mesta.
KAPITOLA 8
1 V tom čase sa o tom dopočula Judita, ktorá bola
dcérou Merariho, syna Oxa, syna Jozefa, syna Ozela,
syna Elcie, syna Ananiáša, syna Gedeona, syna
Rafaimovho. , syna Acita, syna Eliua, syna Eliaba,
syna Natanaela, syna Samaela, syna Salasadala, syna
Izraela.
2 A Manasses bol jej manželom z jej kmeňa a
príbuzenstva, ktorý zomrel pri žatve jačmeňa.
3 Keď totiž stál a dohliadal na tých, čo zväzovali
snopy na poli, prišla na jeho hlavu horúčava, padol na
lôžko a zomrel v meste Betúlia a pochovali ho s jeho
otcami na poli medzi Dothaimom a Balamom. .
4 Judita bola teda tri roky a štyri mesiace vdovou vo
svojom dome.
5 A ona jej postavila stan na streche svojho domu,
obliekla si vrecovinu na bedrá a obliekla si vdovské
rúcho.
6 A postila sa po všetky dni svojho ovdovenia, okrem
predvečerov sabatov, sabatov a predvečerov
novmesiaca, novmesiaca a sviatkov a slávnostných
dní domu Izraela.
7 Aj ona mala pekný vzhľad a bola veľmi krásna na
pohľad, a jej manžel Manasses jej zanechal zlato a
striebro, sluhov a slúžky, dobytok a pozemky. a
zostala na nich.
8 A nebolo nikoho, kto by jej povedal zlé slovo; ako
sa veľmi bála Boha.
9 Keď počula zlé slová ľudu proti vladárovi, že
omdleli pre nedostatok vody; lebo Judita počula
všetky slová, ktoré im hovoril Ozias, a že prisahal, že
po piatich dňoch vydá mesto Asýrčanom;
10 Potom poslala svoju čakateľku, ktorá mala vládu
nad všetkým, čo mala, aby zavolala Oziasa, Chabrisa
a Charmis, starcov mesta.
11 Prišli k nej a ona im povedala: Teraz ma počujte, ó,
guvernéri obyvateľov Betúlie, lebo vaše slová, ktoré
ste dnes povedali pred ľudom, nie sú správne, pokiaľ
ide o túto prísahu, ktorú ste zložili a vyslovili medzi
Bohom a vami a sľúbili sme vydať mesto našim
nepriateľom, ak sa v týchto dňoch neobráti Pán, aby
vám pomohol.
12 A teraz, kto ste vy, ktorí dnes pokúšate Boha a
stojíte namiesto Boha medzi deťmi ľudskými?
13 A teraz skúšajte Všemohúceho Pána, ale nikdy sa
nič nedozviete.
14 Lebo nemôžete nájsť hĺbku ľudského srdca a
nemôžete vnímať, čo si myslí, ako potom môžete
hľadať Boha, ktorý to všetko stvoril, a poznať jeho
myseľ alebo pochopiť jeho zámer? Nie, bratia moji,
nepopudzujte Pána, nášho Boha, k hnevu.
15 Lebo ak nám nepomôže do týchto piatich dní, má
moc brániť nás, keď chce, dokonca každý deň, alebo
nás zničiť pred našimi nepriateľmi.
16 Nezväzuj rady Pána, nášho Boha, lebo Boh nie je
ako človek, aby mu hrozilo nebezpečenstvo. ani nie je
ako syn človeka, aby váhal.
17 Čakajme teda na jeho spásu a volajme ho, aby nám
pomohol, a vyslyší náš hlas, ak sa mu to bude páčiť.
18 Lebo nepovstal nikto v našom veku, ani teraz v
týchto dňoch niet medzi nami kmeňa, ani rodu, ani
ľudu, ani mesta, ktorí by sa klaňali bohom vyrobeným
rukami, ako to bolo kedysi.
19 Pre túto príčinu boli naši otcovia vydaní meču a
koristi a mali veľký pád pred našimi nepriateľmi.
20 Iného boha však nepoznáme, preto veríme, že
nepohrdne nami ani nikým z nášho národa.
21 Lebo ak budeme takto zajatí, celá Judea bude
spustošená a naša svätyňa bude zničená; a bude
požadovať jeho znesvätenie z našich úst.
22 A zabitie našich bratov a zajatie krajiny a
spustošenie nášho dedičstva obráti na naše hlavy
medzi pohanmi, kdekoľvek budeme v otroctve; a
budeme na pohoršenie a na potupu všetkým, ktorí nás
vlastnia.
23 Lebo naše otroctvo nebude zamerané na priazeň,
ale Pán, náš Boh, to obráti na hanbu.
24 Teraz teda, bratia, ukážme príklad našim bratom,
lebo ich srdcia závisia od nás a svätyňa, dom a oltár
spočívajú na nás.
25Vzdajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, ktorý nás
pokúša, ako robil našich otcov.
26 Spomeň si, čo urobil Abrahámovi, ako skúšal
Izáka a čo sa stalo Jakubovi v Mezopotámii v Sýrii,
keď pásol ovce Lábana, brata svojej matky.
27 Lebo nás nepokúšal ohňom, ako ich skúšal, aby
preskúmal ich srdcia, ani sa nám nepomstil, ale Pán

7. bičuje tých, čo sa k nemu približujú, aby ich
napomenul.
28 Vtedy jej povedal Ozias: Všetko, čo si hovorila, si
hovorila s dobrým srdcom, a niet nikoho, kto by
odporoval tvojim slovám.
29 Lebo toto nie je prvý deň, keď sa prejaví tvoja
múdrosť; ale od počiatku tvojich dní všetok ľud pozná
tvoju chápavosť, lebo je dobré zmýšľanie tvojho srdca.
30 Ale ľud bol veľmi smädný a nútil nás, aby sme im
urobili, ako sme hovorili, a zložili na seba prísahu,
ktorú neporušíme.
31 Preto sa teraz modlite za nás, lebo si zbožná žena,
a Pán nám pošle dážď, aby naplnil naše cisterny, a my
už nebudeme omdlievať.
32 Vtedy im povedala Judita: Počujte ma a urobím
vec, ktorá bude po všetky pokolenia prechádzať k
synom nášho národa.
33 Vy budete stáť túto noc v bráne a ja vyjdem so
svojou čakateľkou a v dňoch, o ktorých ste sľúbili
vydať mesto našim nepriateľom, navštívi Hospodin
Izrael mojou rukou.
34 Ale nepýtajte sa na moje skutky, lebo vám to
neoznámim, kým sa nedokončia veci, ktoré robím.
35 Vtedy jej povedal Oziáš a kniežatá: Choď v pokoji
a Pán Boh pred tebou, aby si sa pomstil na našich
nepriateľoch.
36 Vrátili sa teda zo stanu a išli do svojich chát.
KAPITOLA 9
1 Judita padla na tvár, nasypala si popol na hlavu a
odkryla vrecovinu, do ktorej bola oblečená. A v ten
čas, keď bolo toho večera obetované kadidlo v
Jeruzaleme v dome Pána, Judita zvolala mocným
hlasom a povedala:
2 Pane, Bože môjho otca Simeona, ktorému si dal
meč, aby si sa pomstil cudzincom, ktorí uvoľnili
slúžke, aby ju poškvrnili, a odkryli stehno na jej
hanbu a poškvrnili jej panenstvo na jej potupu. lebo si
povedal: Nebude tak; a predsa tak urobili:
3 Preto si dal zabiť ich kniežatá, takže oklamali svoje
lôžko v krvi a zbili sluhov s ich pánmi a pánov na ich
trónoch;
4 A dal si ich ženy za korisť a ich dcéry do zajatia a
všetku ich korisť rozdelili medzi tvoje drahé deti;
ktorí boli pohnutí tvojou horlivosťou a hnusili sa im
znečistenie ich krvi a volali ťa o pomoc: Bože, Bože
môj, vyslyš aj mňa vdovu.
5 Lebo si urobil nielen to, ale aj to, čo vypadlo
predtým a čo nasledovalo potom; myslel si na veci,
ktoré sú teraz a ktoré majú prísť.
6 Áno, čo si určil, bolo pripravené a povedal si: Hľa,
tu sme, lebo všetky tvoje cesty sú pripravené a tvoje
súdy sú v tvojom predzvesti.
7 Lebo hľa, Asýrčania sú rozmnožení vo svojej sile;
sú vznešení s koňom a človekom; chvália sa silou
svojich sluhov; dôverujú v štít, oštep, luk a prak; a
nevieš, že ty si Pán, ktorý zdolávaš boje: Hospodin je
tvoje meno.
8 Odhoď ich silu vo svojej sile a znič ich silu vo
svojom hneve, lebo sa rozhodli poškvrniť tvoju
svätyňu a poškvrniť príbytok, v ktorom spočíva tvoje
slávne meno, a zvrhnúť mečom roh tvojho oltára.
9 Hľa, ich pýchu a zošli svoj hnev na ich hlavy, daj do
mojej ruky, vdovy, silu, ktorú som počal.
10 Ubite klamstvom mojich pier sluhu s kniežaťom a
knieža so sluhom; zničte ich vznešenosť rukou ženy.
11 Lebo tvoja sila nestojí v množstve ani sila v
silných ľuďoch, lebo si Boh utrápených, pomocník
utláčaných, zástanca slabých, ochranca opustených,
záchranca tých, ktorí sú bez nádeje. .
12 Prosím ťa, prosím, Bože môjho otca a Bože
dedičstva Izraela, Pane nebies a zeme, Stvoriteľ vôd,
kráľ všetkého stvorenia, vyslyš moju modlitbu!
13 A urob moju reč a klam, aby sa stali ich ranou a
ranou, ktorí zamýšľali kruté veci proti tvojej zmluve a
tvojmu posvätnému domu, proti vrchu Sionu a proti
domu vlastníctva tvojich detí.
14 A daj každému národu a kmeňu uznať, že ty si Boh
všetkej moci a sily a že nikto iný okrem teba nechráni
ľud Izraela.
KAPITOLA 10
1 Potom prestala volať k Bohu Izraela a ukončila
všetky tieto slová.
2 Vstala tam, kde padla, zavolala svoju slúžku a zišla
do domu, v ktorom bývala v sabatných dňoch a na jej
sviatky,
3 A vyzliekla si vrecovinu, ktorú mala na sebe,
vyzliekla rúcho svojho vdovstva, celé si umyla telo
vodou, namazala sa drahocennou masťou, zaplietla si
vlasy na hlave a obula si pneumatiku. a obliekla si
svoje rúcho radosti, do ktorého bola odetá za života
Manassesa, svojho manžela.
4 Na nohy si vzala sandále, obliekla si náramky,
retiazky, prstene, náušnice a všetky ozdoby a statočne
sa vyzdobila, aby prilákala oči všetkých mužov, ktorí
ju uvidia.
5 Potom dala svojej slúžke fľašu vína a krčah oleja a
do vreca naplnila praženú kukuricu, kúsky fíg a jemný
chlieb. tak poskladala všetky tieto veci a položila ich
na seba.
6 Vyšli teda k bráne mesta Betúlie a našli tam stáť
Oziáša a starších z mesta, Chabris a Charmis.
7 A keď ju videli, že jej tvár sa zmenila a jej odev sa
zmenil, veľmi sa čudovali jej kráse a povedali jej.
8 Boh, Boh našich otcov, daj ti milosť a uskutočni
tvoje diela na slávu synov Izraela a na vyvýšenie
Jeruzalema. Potom uctievali Boha.
9 A ona im povedala: Prikážte, aby sa mi otvorili
brány mesta, aby som mohla vyjsť, aby som vykonala
veci, o ktorých ste so mnou hovorili. Prikázali teda
mládencom, aby jej otvorili, ako hovorila.

8. 10 A keď tak urobili, vyšla Judita, ona a jej slúžka s
ňou. A mužovia mesta sa za ňou starali, kým nezišla z
vrchu a kým neprešla dolinou a už ju nevidela.
11 Išli teda rovno do údolia a stretla sa s ňou prvá
stráž Asýrčanov,
12 A vzal ju a spýtal sa jej: Z akých si ľudí? a ty si
odkiaľ? a kam ideš? A ona povedala: Som žena z
Hebrejov a utiekla som pred nimi, lebo vám budú
dané na zahynutie.
13 A ja prichádzam pred Holofernesa, hlavného
veliteľa tvojho vojska, oznámiť slová pravdy; a
ukážem mu cestu, po ktorej pôjde a získa celé pohorie
bez toho, aby stratil telo alebo život ktoréhokoľvek zo
svojich mužov.
14 Keď muži počuli jej slová a uzreli jej tvár, veľmi
sa čudovali jej kráse a povedali jej:
15 Zachránil si si život tým, že si sa ponáhľal zostúpiť
pred nášho pána. Teraz teda poď do jeho stanu a
niektorí z nás ťa budú viesť, kým ťa nevydajú do jeho
rúk.
16 A keď budeš stáť pred ním, neboj sa vo svojom
srdci, ale ukáž mu podľa svojho slova; a bude ťa
dobre prosiť.
17 Potom si z nich vybrali sto mužov, aby ju a jej
slúžku sprevádzali; a priviedli ju do Holofernovho
stanu.
18 Potom bola po celom tábore shromaždenie, lebo jej
príchod bol hlučný medzi stanmi a prichádzali okolo
nej, keď stála bez Holofernovho stanu, kým mu o nej
nepovedali.
19 A divili sa jej kráse, obdivovali pre ňu synov
Izraelových a každý povedal svojmu blížnemu: Kto
by pohŕdal týmto ľudom, ktorý má medzi sebou také
ženy? istotne nie je dobré, aby z nich zostal jeden muž,
ktorého prepustia, aby oklamal celú zem.
20 A tí, čo ležali blízko Holofernesa, vyšli i všetci
jeho služobníci a priviedli ju do stanu.
21 Holofernes odpočíval na svojom lôžku pod
baldachýnom, ktorý bol tkaný purpurom, zlatom,
smaragdmi a drahými kameňmi.
22 Ukázali mu teda o nej; a vyšiel pred svoj stan so
striebornými lampami.
23 A keď prišla pred neho Judita a jeho služobníci,
všetci žasli nad krásou jej tváre; a ona padla na svoju
tvár a klaňala sa mu, a jeho služobníci ju vzali.
KAPITOLA 11
1 Vtedy jej povedal Holofernes: Žena, buď útechou,
neboj sa vo svojom srdci, lebo som neublížil nikomu,
kto by bol ochotný slúžiť Nabuchodonozorovi,
kráľovi celej zeme.
2 A tak, keby tvoj ľud, ktorý býva na vrchoch, nebol
pri mne svietil, nebol by som proti nim zdvihol svoju
kopiju, ale oni si to urobili sami.
3 Ale teraz mi povedz, prečo si pred nimi utiekol a
prišiel si k nám, lebo si prišiel na ochranu; buď v
dobrej úteche, budeš žiť túto noc a potom:
4 Lebo nikto ti neublíži, ale dobre ťa prosia, ako to
robia služobníci kráľa Nabuchodonozora, môjho pána.
5 Vtedy mu Judita povedala: Prijmi slová svojej
služobnice a dovoľ svojej služobnici, aby hovorila
pred tebou, a túto noc nebudem svojmu pánovi
klamať.
6 A ak sa budeš riadiť slovami svojej služobnice, Boh
ťa dokonale prevedie; a môj pán nesklame svoje
zámery.
7 Ako žije Nabuchodonozor, kráľ celej zeme, a ako
žije jeho moc, ktorý ťa poslal na ochranu všetkého
živého, lebo pri tebe mu budú slúžiť nielen ľudia, ale
aj poľná zver a dobytok, a nebeské vtáctvo bude žiť z
tvojej moci pod Nabuchodonozorom a celým jeho
domom.
8 Počuli sme totiž o tvojej múdrosti a o tvojich
zásadách a po celej zemi sa hovorí, že len ty si
vynikajúci v celom kráľovstve, mocný v poznaní a
úžasný vo vojnových skutkoch.
9 Čo sa týka veci, o ktorej hovoril Achior v tvojej
rade, počuli sme jeho slová; lebo muži z Betúlie ho
zachránili a oznámil im všetko, čo ti hovoril.
10 Preto, pane a vladár, nerešpektujte jeho slovo; ale
polož si to vo svojom srdci, lebo je to pravda, lebo náš
národ nebude potrestaný, ani ho nepremôže meč, ak
nezhreší proti svojmu Bohu.
11 A teraz, aby môj pán nebol porazený a nezmarený
zo svojho zámeru, teraz na nich padla dokonca aj
smrť a ich hriech ich dostihol, čím budú popudzovať
svojho Boha k hnevu, kedykoľvek budú robiť to, čo
sa nehodí byť hotový:
12 Lebo ich potraviny im chýbajú a všetkej vody je
málo, a preto sa rozhodli vložiť ruky na svoj dobytok
a zamýšľali skonzumovať všetky tie veci, ktoré im
Boh svojimi zákonmi zakázal jesť.
13 A rozhodli sa minúť prvotiny z desiatkov vína a
oleja, ktoré posvätili a ponechali pre kňazov, ktorí
slúžia v Jeruzaleme pred tvárou nášho Boha; ktorých
vecí nie je dovolené nikomu z ľudí ani dotýkať sa ich
rukami.
14 Niektorých totiž poslali do Jeruzalema, pretože aj
tí, čo tam bývajú, urobili podobne, aby im priniesli
povolenie od senátu.
15 Keď im to oznámia, hneď to urobia a budú ti dané,
aby si ich zničil v ten istý deň.
16 Preto ja, tvoja služobnica, vediac toto všetko,
utekám pred ich tvárou; a Bôh ma poslal, aby som s
tebou konal veci, nad ktorými bude žasnúť celá zem a
každý, kto to počuje.
17 Lebo tvoj služobník je nábožný a slúži Bohu
nebies dňom i nocou; teraz teda, môj pane, zostanem s
tebou a tvoj služobník vyjde v noci do údolia a ja sa
budem modliť k Bohu, povie mi, keď spáchali svoje
hriechy:
18 A ja prídem a ukážem ti to; potom vytiahneš s
celým svojím vojskom a nebude nikto z tých, čo by sa
ti postavil na odpor.

9. 19 Povediem ťa stredom Judska, kým neprídeš pred
Jeruzalem; a tvoj trón postavím uprostred neho; a
budeš ich hnať ako ovce, ktoré nemajú pastiera, a pes
ti ani neotvorí ústa, lebo tieto veci mi boli povedané
podľa mojej predzvesti a boli mi oznámené a som
poslaný, aby som to oznámil. teba.
20 Potom sa jej slová páčili Holofernesovi a všetkým
jeho služobníkom. a žasli nad jej múdrosťou a
hovorili:
21 Niet takej ženy od jedného konca zeme až po
druhý pre krásu tváre a múdrosť slov.
22 Podobne jej povedal Holofernes. Boh urobil dobre,
že ťa poslal pred ľud, aby bola sila v našich rukách a
skaza na tých, ktorí ľahostajne hľadia na môjho pána.
23 A teraz si krásny vo svojej tvári a duchaplný vo
svojich slovách: ak budeš robiť, ako si hovoril, tvoj
Boh bude mojím Bohom a budeš bývať v dome kráľa
Nabuchodonozora a budeš známy po celom svete.
zem.
KAPITOLA 12
1 Potom rozkázal priviesť ju tam, kde bol položený
jeho tanier; a prikázal, aby jej pripravili z jeho
vlastného jedla a aby pila z jeho vlastného vína.
2 A Judita povedala: Nebudem z toho jesť, aby
nedošlo k pohoršeniu.
3 Vtedy jej povedal Holofernes: Ak sa ti nepodarí
zabezpečiť, ako ti môžeme dať niečo podobné? lebo
niet s nami nikoho z tvojho národa.
4 Vtedy mu povedala Judita Ako žije tvoja duša, môj
pane, tvoja služobnica neminie to, čo mám, kým Pán
nebude mojou rukou konať veci, ktoré určil.
5 Potom ju sluhovia Holofernovi priviedli do stanu a
spala do polnoci a vstala, keď bola ranná hliadka,
6 A poslal k Holofernesovi, šetriac: Nech teraz môj
pán prikáže, aby tvoja služobnica vystúpila k modlitbe.
7 Holofernes prikázal svojej stráži, aby ju nezdržiavali,
a tak zostala v tábore tri dni a v noci vyšla do údolia
Betúlie a umyla sa v prameni vody pri tábore.
8 A keď vyšla, prosila Pána, Boha Izraela, aby
nasmeroval jej cestu k vzkrieseniu synov jej ľudu.
9 Vošla teda čistá a zostala v stane, kým večer
nezjedla svoje mäso.
10 A na štvrtý deň Holofernes usporiadal hostinu len
pre svojich sluhov a na hostinu nepovolal žiadneho zo
služobníkov.
11 Potom povedal eunuchovi Bagoasovi, ktorý mal na
starosti všetko, čo mal: Teraz choď a presvedč túto
Hebrejku, ktorá je s tebou, aby prišla k nám a jedla a
pila s nami.
12 Lebo hľa, hanba nám bude, ak prepustíme takú
ženu bez jej spoločnosti; lebo ak ju nepritiahneme k
sebe, vysmeje sa nám na posmech.
13 Potom odišiel Bagoas spred Holofernesa, prišiel k
nej a povedal: Nech sa nebojí prísť táto krásna
dievčina k môjmu pánovi a byť ocenená v jeho
prítomnosti, piť víno a veseliť sa s nami a byť urobil
tento deň ako jedna z dcér Asýrčanov, ktoré slúžia v
dome Nabuchodonozora.
14 Vtedy mu povedala Judita: Kto som teraz, aby som
protirečila svojmu pánovi? čo sa mu zapáči, určite
rýchlo urobím a bude mi to radosťou až do dňa mojej
smrti.
15 Vstala teda, obliekla sa rúchom a všetkým rúchom
svojej ženy, a jej slúžka odišla a položila jej na zem
mäkké kože oproti Holofernovi, ktoré dostala od
Bagoasa na každodenné použitie, aby si mohla sadnúť
a jesť na nich.
16 Keď Judita vošla a posadila sa, Holofernes bol ňou
očarený a jeho myseľ bola pohnutá a veľmi túžil po
jej spoločnosti; lebo čakal čas, aby ju oklamal, odo
dňa, keď ju uvidel.
17 Vtedy jej povedal Holofernes: Teraz sa napi a
vesel sa s nami.
18 Judita povedala: Teraz budem piť, môj pane, lebo
môj život je dnes vo mne zväčšený viac ako po všetky
dni, odkedy som sa narodil.
19 Potom vzala, jedla a pila pred ním, čo jej slúžka
pripravila.
20 Holofernes z nej mal veľkú radosť a vypil viac
vína, než kedy vypil za jeden deň od svojho narodenia.
KAPITOLA 13
1 Keď sa zvečerilo, jeho sluhovia sa ponáhľali na
odchod a Bagoas zavrel svoj stan vonku a prepustil
čašníkov spred svojho pána. a išli do svojich postelí,
lebo boli všetci unavení, lebo sviatok bol dlhý.
2 A Judita zostala sama v stane a Holofernes ležal
sám na svojej posteli, lebo bol plný vína.
3 Teraz Judith prikázala svojej slúžke, aby stála bez
svojej spálne a čakala na ňu. vychádzala, ako to robila
každý deň, lebo povedala, že sa bude modliť, a s tým
istým zámerom hovorila Bagoasovi.
4 Všetci teda odišli a v spálni nezostal nikto, ani malý,
ani veľký. Potom Judita, ktorá stála pri jeho lôžku,
povedala si v srdci: Pane, Bože všetkej moci, pozri na
tento dar na diela mojich rúk na vyvýšenie Jeruzalema.
5 Lebo teraz je čas pomôcť svojmu dedičstvu a
vykonať svoje diela na zničenie nepriateľov, ktorí
povstali proti nám.
6 Potom prišla k stĺpu postele, ktorý bol pri
Holofernovej hlave, a sňala odtiaľ jeho fauchion,
7 Pristúpil k svojmu lôžku, chytil si vlasy na hlave a
povedal: Posilni ma, Pane, Bože Izraela, dnes!
8 A z celej sily ho dvakrát udrela do krku a vzala mu
hlavu.
9 Svalil svoje telo z postele a strhol baldachýn zo
stĺpov; a anon potom, čo vyšla, a dala Holofernesovi
jeho hlavu svojej slúžke;
10 A vložila to do svojho vreca s mäsom, a tak išli
spolu podľa svojho zvyku k modlitbe, a keď prešli
táborom, obišli údolie, vystúpili na vrch Betúlie a
prišli k jeho bránam.

10. 11 Vtedy povedala Judita zďaleka strážcom pri bráne:
Otvorte, teraz otvorte bránu: Boh, náš Boh, je s nami,
aby ukázal svoju moc ešte v Jeruzaleme a svoje
vojsko proti nepriateľovi, ako má. vykonaný tento deň.
12 Keď muži jej mesta počuli jej hlas, ponáhľali sa
zostúpiť k bráne svojho mesta a zavolali starších
mesta.
13 A potom bežali všetci spolu, malí aj veľkí, lebo im
bolo divné, že prišla. A tak otvorili bránu, prijali ich a
urobili oheň na svetlo a stáli okolo nich.
14 Vtedy im povedala silným hlasom: Chváľte,
chváľte Boha, chváľte Boha, hovorím, lebo neodňal
svoje milosrdenstvo domu Izraela, ale mojich
nepriateľov tejto noci zničil mojimi rukami.
15 Vytiahla hlavu z vreca, ukázala ju a povedala im:
Hľa, hlava Holofernesa, veliteľa vojska Assuru, a hľa,
baldachýn, v ktorom ležal vo svojom opití; a Pán ho
udrel rukou ženy.
16 Ako žije Pán, ktorý ma chránil na mojej ceste,
ktorou som išiel, moja tvár ho zviedla na záhubu, a
predsa sa nedopustil hriechu so mnou, aby ma
poškvrnil a zahanbil.
17 Vtedy sa všetok ľud čudoval, poklonil sa, klaňal sa
Bohu a jednomyseľne povedal: Buď požehnaný, Bože
náš, že si dnes zničil nepriateľov svojho ľudu.
18 Vtedy jej povedal Ozias: Ó, dcéra, požehnaná si od
Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi; a
zvelebený Pán Boh, ktorý stvoril nebo a zem, ktorý ti
dal odťať hlavu náčelníkovi našich nepriateľov.
19 Lebo táto tvoja dôvera neodíde od srdca ľudí, ktorí
si na veky pamätajú na Božiu moc.
20 A toto Boh obráť k tebe na ustavičnú chválu, aby
ťa navštevoval v dobrom, pretože si neušetril svoj
život pre súženie nášho národa, ale pomstil si našu
skazu, kráčajúc priamou cestou pred naším Bohom. A
všetok ľud povedal; Tak nech je, tak bude.
KAPITOLA 14
1 Vtedy im povedala Judita: Teraz ma počujte, bratia
moji, vezmite túto hlavu a zaveste ju na najvyššie
miesto svojich múrov.
2 A len čo vyjde ráno a slnko vyjde na zem, vezmite
si každý svoje zbrane a vyjdite každý udatný muž von
z mesta a ustanovte si nad nimi veliteľa, ako by ste
chceli zostúpte do poľa k stráži Asýrčanov; ale
nechoď dole.
3 Potom si vezmú svoje brnenie, vojdú do svojho
tábora, postavia veliteľov assurského vojska a utečú
do Holofernovho stanu, ale nenájdu ho; vtedy na nich
padne strach a utečie pred tvojou tvárou.
4 Vy a všetci, ktorí obývajú pobrežie Izraela, ich
budete prenasledovať a vyvrátite ich, ako budú chodiť.
5 Ale skôr, ako to urobíte, volajte ma Achior
Ammonský, aby videl a poznal toho, ktorý opovrhol
domom Izraela a ktorý ho poslal k nám akoby na smrť.
6 Potom zavolali Achiora z domu Oziáša; a keď
prišiel a videl hlavu Holofernesa v ľudskej ruke v
zhromaždení ľudu, padol na tvár a jeho duch zlyhal.
7 Ale keď ho zotavili, padol k nohám Judity, poklonil
sa jej a povedal: Požehnaná si vo všetkých judských
príbytkoch a vo všetkých národoch, ktoré počujú
tvoje meno, žasnú.
8 Teraz mi teda povedz všetko, čo si urobil v týchto
dňoch. Potom mu Judita oznámila uprostred ľudu
všetko, čo urobila, odo dňa, keď vyšla, až do tej
hodiny, keď s nimi hovorila.
9 A keď prestala hovoriť, ľud kričal mocným hlasom
a robil radostný hluk vo svojom meste.
10 A keď Achior videl všetko, čo urobil Boh Izraela,
veľmi uveril v Boha a obrezal si mäso svojej
predkožky a bol pripojený k domu Izraela až do tohto
dňa.
11 A len čo vstalo ráno, zavesili hlavu Holofernesa na
stenu a každý vzal svoje zbrane a vyšli po skupinách
do úžiny hory.
12 Keď ich Asýrčania uvideli, poslali k svojim
vodcom, ktorí prišli k ich veliteľom a tribúnom, a ku
každému svojmu kniežaťu.
13 Prišli teda do Holofernovho stanu a povedali tomu,
ktorý mal na starosti všetky jeho veci: Zobuď sa teraz,
nášho pána, lebo otroci sa odvážili zostúpiť proti nám
do boja, aby boli úplne zničení.
14 Potom vošiel do Bagoasu a zaklopal na dvere stanu;
lebo si myslel, že spal s Judith.
15 Ale pretože nikto neodpovedal, otvoril ju, vošiel
do spálne a našiel ho mŕtveho hodeného na dlážke a
vzali mu hlavu.
16 Preto kričal veľkým hlasom, plačom, vzdychaním
a mohutným krikom a roztrhol si rúcho.
17 Keď vošiel do stanu, kde bývala Judita, a keď ju
nenašiel, vyskočil k ľudu a kričal:
18 Títo otroci jednali zradne; jedna žena z Hebrejov
zahanbila dom kráľa Nabuchodonozora, lebo hľa,
Holofernes leží na zemi bez hlavy.
19 Keď velitelia asýrskeho vojska počuli tieto slová,
roztrhli si kabáty a ich myseľ bola veľmi znepokojená
a táborom sa rozliehal krik a veľký hluk.
KAPITOLA 15
1 Keď to počuli tí, čo boli v stanoch, žasli nad tým, čo
sa stalo.
2 A padol na nich strach a chvenie, takže nebolo
nikoho, kto by sa odvážil zostať v očiach svojho
blížneho, ale všetci sa vyrútili a utiekli na všetky
cesty roviny a pohoria.
3 Aj tí, ktorí sa utáborili v horách okolo Betúlie,
utiekli. Vtedy sa na nich vrhli synovia Izraelovi,
každý, kto bol medzi nimi bojovník.
4 Potom poslal Oziáša do Betomasthemu, do Bebai,
Chobai a Coly a do všetkých oblastí Izraela, aby
povedali, čo sa stalo, a aby sa všetci vrhli na svojich
nepriateľov, aby ich zničili.

11. 5 Teraz, keď to počuli synovia Izraelovi, všetci padli
na nich s jedným súhlasom a pobili ich až do Chobai;
podobne aj tí, ktorí prišli z Jeruzalema a z celého
pohoria, (lebo ľudia im povedali, čo sa stalo v tábore
svojich nepriateľov) a tí, ktorí boli v Galaade a v
Galilei, ich prenasledovali veľkým zabíjaním, až kým
neprešli cez Damask a jeho hranice.
6 A zvyšok, ktorý býval v Betúlii, padol na tábor
Assúr, olúpil ho a veľmi sa obohatil.
7 A synovia Izraelovi, ktorí sa vrátili z porážky, mali
to, čo zostalo; a dediny a mestá, ktoré boli na vrchoch
a na rovine, nazbierali mnoho koristi, lebo množstvo
bolo veľmi veľké.
8 Vtedy veľkňaz Joacim a starší zo synov Izraelových,
ktorí bývali v Jeruzaleme, prišli, aby videli dobré veci,
ktoré Boh ukázal Izraelu, a aby videli Juditu a
pozdravili ju.
9 A keď k nej prišli, jednomyseľne ju požehnali a
povedali jej: Ty si vyvýšenie Jeruzalema, ty si veľká
sláva Izraela, ty si veľká radosť nášho národa.
10 Všetky tieto veci si urobil svojou rukou, urobil si
veľa dobrého Izraelu a Boh má v tom zaľúbenie. Buď
požehnaný od Všemohúceho Pána naveky. A všetok
ľud povedal: Nech sa tak stane.
11 A ľud pustošil tábor počas tridsiatich dní a dal
Judite Holofernes jeho stan a všetok jeho tanier,
postele, nádoby a všetko jeho veci. a pripravila svoje
vozy a položila ich na ne.
12 Všetky ženy Izraela sa zbehli, aby ju videli, a
požehnali ju a zatancovali jej medzi sebou, vzala do
rúk ratolesti a dala aj ženám, ktoré boli s ňou.
13 A dali na ňu a na jej slúžku, ktorá bola s ňou,
girlandu z olív, a ona išla pred všetkým ľudom pri
tanci, viedla všetky ženy, a všetci izraelskí muži ju
nasledovali vo svojej výzbroji s girlandami a spevmi.
v ich ústach.
KAPITOLA 16
1 Potom začala Judita spievať vďakyvzdanie v celom
Izraeli a všetok ľud po nej spieval túto pieseň chvály.
2 Judita povedala: Začnite môjmu Bohu s bubnami,
spievajte môjmu Pánovi na cimbaloch, nalaďte mu
nový žalm, vyvyšujte ho a vzývajte jeho meno.
3 Lebo Boh láme boje, lebo ma vytrhol z rúk tých,
ktorí ma prenasledovali, medzi tábormi uprostred
ľudu.
4 Assur vyšiel z vrchov od severu a prišiel s
desaťtisícami svojho vojska, ktorých množstvo
zastavilo potoky a ich jazdci pokryli vrchy.
5 Chválil sa, že spáli moje hranice a zabije mojich
mládencov mečom a dojčiace deti rozbije o zem a
moje nemluvňatá urobí korisťou a moje panny ako
korisť.
6 Ale Všemohúci Pán ich sklamal rukou ženy.
7 Lebo ten mocný nepadol od mladíkov, ani ho
nezbili synovia Titanov, ani sa naňho neposadili
vysokí obri, ale Judith, dcéra Merariho, ho oslabila
krásou svojej tváre.
8 Lebo vyzliekla rúcho svojho vdovstva na povýšenie
utláčaných v Izraeli, pomazala si tvár masťou,
zviazala si vlasy do gumy a vzala si ľanové rúcho, aby
ho oklamala.
9 Jej sandále mu učarovali oči, jej krása mu uviazla v
mysli a fauchion mu prešiel krkom.
10 Peržania sa triasli nad jej smelosťou a Médi boli
vystrašení z jej otužilosti.
11 Moji utrápení kričali od radosti a moji slabí kričali
nahlas; ale oni sa čudovali: títo pozdvihli svoj hlas,
ale boli zvrhnutí.
12 Synovia dievčat ich prebodli a zranili ako deti na
úteku; zahynuli v boji Hospodinovi.
13 Budem spievať Hospodinovi novú pieseň: Pane, si
veľký a slávny, obdivuhodný v sile a nepremožiteľný.
14 Nech ti slúžia všetky tvory, lebo si hovoril a boli
stvorení, poslal si svojho ducha a on ich stvoril, a niet
nikoho, kto by odolal tvojmu hlasu.
15 Lebo vrchy sa pohnú od základov s vodami, skaly
sa roztopia ako vosk pred tvojou tvárou, ale ty si
milosrdný k tým, čo sa ťa boja.
16 Lebo každá obeť je pre teba príliš malá na
príjemnú vôňu a všetok tuk nestačí na tvoju zápalnú
obeť, ale ten, kto sa bojí Pána, je veľký v každom
čase.
17 Beda národom, ktoré povstávajú proti môjmu rodu!
Všemohúci Pán sa na nich pomstí v deň súdu tým, že
vloží oheň a červy do ich tela; a budú ich cítiť a budú
plakať naveky.
18 Len čo vošli do Jeruzalema, klaňali sa Pánovi; a
len čo sa ľud očistil, obetovali svoje zápalné obeti,
svoje obeti zadarmo a svoje dary.
19 Judita tiež zasvätila všetky veci Holofernesa, ktoré
jej dal ľud, a darovala baldachýn, ktorý vybrala z jeho
spálne, ako dar Pánovi.
20 A tak ľud ešte tri mesiace hodoval v Jeruzaleme
pred svätyňou a Judita zostala s nimi.
21Po tomto čase sa každý vrátil k svojmu dedičstvu a
Judita odišla do Betúlie a zostala vo svojom
vlastníctve a bola svojho času ctihodná v celej krajine.
22 Mnohí po nej túžili, ale nikto ju nepoznal po
všetky dni jej života, potom zomrel jej manžel
Manasses a bol pripojený k svojmu ľudu.
23 Ale ona stále viac rástla v cti a starla v dome
svojho muža, keď mala stopäť rokov, a oslobodila
svoju slúžku; tak zomrela v Betúlii a pochovali ju v
jaskyni jej muža Manassesa.
24 A dom Izraela nad ňou nariekal sedem dní a kým
zomrela, rozdala svoj majetok všetkým, ktorí boli
najbližší príbuzným Manassesa, jej manžela, a tým,
ktorí boli najbližší z jej príbuzných.
25 A nebolo nikoho, kto by viac strašil synov
Izraelových za dní Judity, ani dlho po jej smrti.