Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, profile picture
Uploaded byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
1,976 views

Euroreport plus venovaný MDVRR SR

Embed presentation

Download to read offline
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii August / September 2012 2,50 € doprava výstavba cestovný Ruch
V biznise letí Telekom Cloud! Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre Cloud §Znížte si náklady na serverovúserverov vašim–aktuálnym potrebám.potrebujete. Prispôsobte výpočtový výkon §Nasaďte novú aplikáciu, systéminfraštruktúru niekoľkými za to, čo plaťte len § alebo server klikmi. Telekom udáva trendy. www.telekom.sk/cloud
Obsah Obsah Peňazí na cesty Frank Jalšovský – Európa je dosť, chýbajú kozmická inšpirácia rešpektuje projekty národné identity Rozhovor s J. Počiatkom Rozhovor s J. M. Brunom 6 54 61 Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) .................................................................... 4 Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová SKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5 (Rozhovor s D. Žilákovou)............................................................................. 30 Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí (Rozhovor s J. Počiatkom) . ............................................................................ 6 (Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31 Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť (Rozhovor s F. Palkom) . ................................................................................ 8 (Rozhovor s J. Gmiterkom) . ......................................................................... 32 Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Uprednostňujeme súťažný dialóg (Rozhovor s A. Holákom) . ........................................................................... 10 (Rozhovor s M. Svoreňovou) ........................................................................ 33 Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) ........... 35 (Rozhovor s Ľ. Vážnym) ............................................................................... 12 Nostalgia i poučenie . ............................................................................. 36 Eurofondy sú garantom pre Slovensko Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér (Rozhovor s J. Figeľom) ............................................................................... 13 Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) .............................................................. 37 Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............. 38 (Rozhovor s M. Halabicom) . ........................................................................ 14 In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) ........................................... 40 TUBAU, a. s. ............................................................................................. 15 V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva Železnica je pod dvojitým tlakom (H. Štoksa)................................................................................................... 41 (Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16 V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) . .. 42 Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) . ............................... 17 Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44 Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) . .... 18 Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom Slovenská pošta pripravuje nové služby (A. Hykisch)................................................................................................. 46 . (Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) . ...................................... 19 elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u nás SOFTIP, a. s. ............................................................................................. 20 (A. Luptáková) ............................................................................................ 48 Spoľahnite sa na naše skúsenosti Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50 (Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) . .................................................. 21 Nové knihy (I. Szabó) . .............................................................................. 53 Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22 Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) ................................... 54 Správa majetku podľa sféra, a. s. Ľudia a udalosti . ..................................................................................... 56 (Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) .......................................................... 23 In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ....................................... 58 Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na Slovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) . ........................................................ 24 Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 59 Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora? Európska komisia . .................................................................................. 60 (Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................. 25 Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61 Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? Európsky parlament ............................................................................... 62 (Rozhovor s E. Szolgayovou) ........................................................................ 26 Infoservis prezidentskej kancelárie . .................................................... 63 O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda Infoservis vlády SR ................................................................................. 64 (Rozhovor s R. Valíčkovou) .......................................................................... 28 Infoservis NR SR ...................................................................................... 66 Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť (Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29 Summary .................................................................................................. 68 Editor a  šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v  spolupráci s  Kanceláriou prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, jurik. lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreportplus.sk • Summary: Mária Vrabcová • August / September 2012 Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreportplus.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a  fotografie nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • ISSN 1336-8796 Adresa pre poštové zásielky: EUROREPORTplus, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 3
Úvodník DOPRAVA A VÝSTAVBA sú hlavnými témami nového vydania časopisu Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu, EUROREPORTplus. možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj pe- Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých niaze. Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať, oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá, že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú ve- rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jed- rejnosť. Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukon- ným z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane čená problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Sloven- a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava, sku, ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne buduje úsek z  Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým pomaly budujú rýchlostné cesty a  Slovensko v  prvej de- sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa káde tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými eu- spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom ob- rópskymi krajinami. Pritom jektívne musíme čeliť fi- otázka autostrádnej siete nančnej a  hospodárskej na Slovensku bola prioritou kríze, ktorá reálne kom- všetkých vlád od novembra plikuje dokončenie cest- 1989, ba pokiaľ pamätní- nej siete. Štátna kasa sa kom siaha pamäť, táto téma borí s  problémami ako prudko rezonovala aj v  ča- udržať rozpočet a  každé soch predošlého režimu. euro využiť efektívne, čo Napriek tomu sa autostrád- vôbec nie je ľahká úloha. ne prepojenie z  Bratislavy Na druhej strane by mož- do Košíc neustále odkladá no práve investície do vý- a  najnovšie odhady spo- stavby diaľnic a  rýchlost- chybňujú aj rok 2020 ako ných ciest rozhýbali našu konečný na odovzdanie ce- ekonomiku, vyviedli ju lého úseku motoristom. z krízy a dali by prácu ti- Nehovoriac o tom, že dô- síckam ľudí. Možno... ležitá je aj koncepcia a do- Zaiste, doprava, to nie stavba rýchlostných ciest. sú len cesty, ale aj želez- Týka sa najmä úsekov Ban- nice, vodné toky, letiská. ská Bystrica – Ružombe- Každý z  týchto segmen- rok, ale aj južnej trasy sme- tov dopravy má svoje špe- rom na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunaj- cifické problémy. Týkajú sa modernizácie železničných skej Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfa- tratí, modernizácie letísk a  dostavby terminálu v  Bra- lom stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové tislave, efektívnejšieho využívania vodných tokov na Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní do- diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam. čítate. Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok: Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika vý- prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je stavby, ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov? a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bru- strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by roz- selu? Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové mach výstavby rozhýbal investície, trh a  pribudli by konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO- každej výmene vlády? REPORT-e plus. ĽUBOŠ JURÍK šéfredaktor 4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Oslavujeme prvých 125 rokov Oslavujeme prvých 125 rokov Skanska začína pôsobiť na Slovensku zmena názvu na Skanska registrácia spoločnosti na burze cenných papierov v Štokholme prvá veľká investícia do realít v Malmö prvá stavba asfaltovej komunikácie vo Švédsku prvá zahraničná pobočka vo Fínsku a následne v Rusku prvá zahraničná zákazka v podobe dodávky dutých betónových blokov na telefónne káble do Leedsu a ďalších miest v Anglicku prvý betónový most vo Švédsku Rudolf Frederik Berg zakladá spoločnosť AB Skånska Cementgjuteriet a začína pracovať so železobetónom Viac informácií: www.skanska.sk
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek. O rozhovor ho požiadala publicistka Mária Šišuláková. sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú práv- nu analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom vrcholových manažérov v  štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí od- rážať hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní ria- ditelia a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky, aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto odstupné rušia. Foto: archív ■■ Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznáme- nie pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP pro- ■■ Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to, jektmi na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania? aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činných vláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem za- sedí? sahovať. Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpo- Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva vednosť. Držím sa zásady – padni, komu padni. financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad vý- stavbu cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby ■■ Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe do sme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiér vypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopra- prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie vy Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovala a výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných predošlá vláda? projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len pove- z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie mi- dať, že termín, o  ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Ho- nisterstva dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie. voriť v  súčasnosti o  konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1 ■■ Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev? Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou. je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžem som tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali povedať, že nepodceníme nič v  príprave stavieb a  posúvaní celej dostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a ne- agendy dopredu. vedeli, čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďa- lej, že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na kto- ■■ Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu? rej základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom, Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení en- ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr, vironmentálneho problému úseku pri Martine. Som optimista, že lebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako to výstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort s týmto úsekom vyzerá. fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme už od nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na ■■ Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1? deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate. Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vy- hodnocuje súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňo- ■■ Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po vé, ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbeh- nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy, núť v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejné- uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverova- ho obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platné nie, ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niekto- stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolu rých manažérov? s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavre- – Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levoči té po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľa- a  jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v  dedine dom na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže. 6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté ná- o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej, stavať. mietky firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé ako ste žiadali. posudzovanie. Je to menej, no rokovania o rozpočte sa za- ■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Pre- tiaľ neskončili. Ako bývalý minister financií šova? ■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v  budúcnosti chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa To je ďalší problém, pretože jeho pripra- nestávalo? dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále venosť je mizivá. To, kedy sa vyrieši prípra- Problémy vo verejnom obstarávaní sa dl- zložitá a  my ako krajina nemáme na výber va toho úseku a dostaneme sa do štádia, že hodobo opakujú v  totožnej schéme. Z  po- – musíme znižovať deficit verejných financií budeme schopní odhadovať termíny, je ešte hľadu obstarávania veľkých infraštruktúr- a svoju závislosť od finančných trhov. vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzit- nych projektov treba preto zákon zaktuali- nú dopravu cez Prešov v smere západ – juh zovať. Vláda si dala záväzok upraviť zákon ■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruho- o verejnom obstarávaní tak, aby bol moder- rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy? vý prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno ný, nespochybniteľný a dostatočne transpa- Určite budem bojovať za to, aby bola roz- stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Para- rentný. Je to veľmi citlivá otázka a budeme počtová kapitola rezortu bohatšia. Treba sa lelný diaľničný obchvat s tunelom preto po- musieť nájsť konsenzus nielen naprieč po- však na celú záležitosť pozrieť aj z  iného stačuje stavať od  roku 2015. Prínosnejším litickým spektrom, ale aj so širokou odbor- uhla. Problém ministerstva dopravy nie je pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý nou verejnosťou. v  nedostatku peňazí, ale v  slabej priprave- je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa za- nosti projektov dopravnej infraštruktúry. Vý- čať stavať od roku 2014. ■■ Rezort dopravy nie je iba o  cestách, dru- voj rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov hou najvýznamnejšou položku vášho rozpoč- ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani ■■ Veľa sa hovorí o  financovaní diaľnic. Aký tu sú železnice. Akú máte víziu v železničnom to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou model uprednostňujete? sektore? pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude Jednoznačne je to financovanie z  euro- Je nevyhnutné pokračovať v  ozdravova- problém dohodnúť sa s ministerstvom finan- fondov. Je to najlacnejší spôsob financova- ní a obnove železničných firiem. Nechcem, cií na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý nia, pretože najmenej zaťažuje verejné fi- aby ozdravný proces bol iba o  prepúšťaní rok na jeseň na ministerstvo financií s nastr- nancie. ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do čenými dlaňami a o rok na to zasa s dlhým fungovania a hospodárenia železničných fi- nosom vracať milióny do štátnej kasy späť. ■■ PremiérFico však s obľubou hovorí o PPP riem poriadok, ktorý tam roky chýba. V sú- projektoch. Napriek tomu nepočítate s finan- časnosti vytvára príslušná sekcia minister- ■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkov covaním cez PPP? stva v  spolupráci so všetkými železničný- a kde menej? Prečo? To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo mi firmami jednotnú víziu železničného Najväčšia časť výdavkov kapitoly minister- uprednostňujem, a  nie, aké možné zdroje sektora. Jej základným cieľom je zachova- stva smeruje na budovanie a obnovu cestnej plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic. nie a postupné zvyšovanie podielu železníc a  železničnej infraštruktúry. Máme však aj v osobnej aj nákladnej doprave v rámci ak- oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne ■■ Takže uvažujete aj o  možnosti využiť na tuálnych limitov rozpočtu verejnej správy, podhodnotené. S ministerstvom financií bu- diaľnice zdroje z PPP? ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie deme rokovať o zvýšení výdavkov  na leteckú Nebránim sa PPP projektom ako forme železničného sektora. Ide nám o  zdravú, dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie financovania. Najprv je však nutné využiť funkčnú a  nezadlženú železnicu, ktorá sa vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s mi- možnosti operačných programov cez euro- so všetkou zodpovednosťou ujme spoľah- nisterstvom financií. To je zatiaľ všetko, čo fondy, až potom môžeme uvažovať nad do- livého a kvalitného obhospodarovania tých môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pri- datočnými zdrojmi. Nech sú už akékoľvek, dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na pravuje a platí preto staré známe – kým nie je či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reál- jej charakteristické vlastnosti patria. dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. ne hrozí, že eurofondy z tohto programova- cieho obdobia na cesty nemusia byť vyčer- ■■ V súvislostiso železničnými firmami často ■■ Prečo vám tak záleží na podpore nájomné- pané, pretože nie je dostatok pripravených skloňujete slovo holding. ho bývania? projektov. To je problém, ktorý som zdedil Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Mys- Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifi- a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme po- lím tým úzku koordináciu železničných fi- kovanej pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase dobným peripetiám predišli, zintenzívnili riem, aby sa nestávali veci ako v  minulos- najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidí- sme prípravu diaľničných projektov na čer- ti, že ministerstvo dopravy nemalo od tých- me to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá panie eurofondov z programovacieho obdo- to firiem potrebné informácie o dôležitých riešiť väčšou podporou mobility pracovnej bia na roky 2014 až 2020. Robíme všetko, hospodárskych záležitostiach. Vecne by sily, ktorá je u  nás nízka. Pre Slovensko je aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú, „virtuálny holding“ mala zastrešovať odbor- dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzív- ná sekcia na ministerstve. Ide teda o  pome- dokázali presunúť za prácou, ako je to bež- nejšie komunikovať s Európskou komisiou, novanie zvýšeného úsilia ministerstva koor- né vo vyspelých ekonomikách. Je v  našich aby schvaľovanie projektov v  Bruseli pre- dinovať pôsobenie štátnych železničných fi- silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne biehalo bez problémov. Toto sa predchádza- riem cez nástroje, ktoré máme k dispozícii. viac nájomných bytov a  zmenu tradičného júcej vláde nie vždy darilo. Chceme, aby železnica bola pre ľudí atrak- prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to Vo financovaní cestnej a  diaľničnej in- tívnejšia a komfortnejšia. náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor fraštruktúry sú vítané aj iné zdroje vráta- je v plienkach a súkromný na tom nie je ove- ne súkromných, teda aj PPP projekty. No ■■ Ministerstvo v  minulom období odštarto- ľa lepšie. Verejný pokrýva z  celkového by- dôležité sú podmienky financovania, ktoré valo verejné obstarávanie cez elektronické tového fondu necelé 3 %, kým v  Európe je musia byť výhodné nielen pre súkromných aukcie. Pokračujete v nich? to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomné- veriteľov, ale aj pre štát. Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevi- ho bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac dím dôvod na tom nič meniť. financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu ■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstav- na budúci rok. Chceme do  sektora nájom- by diaľnic je verejné obstarávanie. ■■ V  súčasnosti prebiehajú intenzívne roko- ných bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál. Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minu- vania o  návrhu štátneho rozpočtu na budú- Verím, že kombináciou súkromných a verej- lej vlády výrazne zaostal za realitou aj preto, ci rok. Ministerstvo financií vám predbežne ných zdrojov sa nám tento sektor podarí roz- že podcenila riziko z  posunov vo verejnom pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce hýbať a uľahčiť tak presun ľudí za prácou. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 7
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko. Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková. vaciu tabuľku, ktorá podrobne informuje úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Eu- o  stave čerpania a  kontrahovania zdrojov rópa 2020. Nám z toho vyplynulo, že Slo- z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí. vensko bude mať menší počet operačných Štvrťročne posielame i  odpočet plnenia programov, ktoré budú zamerané na vy- Foto: archív uložených úloh v  dokumente Joint Road medzený okruh oblastí podpory tak, ako Map, ktorý zahŕňa aj  implementáciu veľ- sú stanovené v Národnom programe refo- kých projektov. riem SR. Sústredíme sa na základnú infraštruk- ■■ Európska komisia nás už viackrát kritizo- ■■ Ako sú na tom dlhodobejšie plány? túru, vedu, výskum a  inovácie s  dôrazom vala pre nedostatočné čerpanie eurofondov. Raz ročne posielame EK za každý ope- na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, za- Vyvodili sa z kritiky potrebné závery? račný program výročnú správu o  imple- mestnanosť a  sociálnu inklúziu. Zároveň Robíme všetko, aby sme tieto negatívne mentácii operačného programu, ktorá veľ- využijeme možnosť previesť dve percentá trendy zvrátili. Krátko po nástupe na mi- mi detailne informuje o pokroku, zmenách celkových prostriedkov do Bratislavského nisterstvo sme zriadili riadiaci výbor pre i  prípadných problémoch. Rovnako treba samosprávneho kraja. koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pra- povedať, že zástupcovia EK sú pozorova- videlne stretávajú štátni tajomníci prísluš- teľmi vo všetkých monitorovacích výbo- ■■ Pred niekoľkými týždňami ste rokovali ných rezortov. Výbor je koordinačný, po- roch jednotlivých operačných programov, so zástupcami Organizácie pre hospodársku radný a iniciatívny orgán ministra dopravy aj v  Národnom monitorovacom výbore. spoluprácu a  rozvoj (OECD) o  najväčších vý- pre problematiku využívania eurofondov. Centrálny koordinačný orgán zabezpeču- zvach v  oblasti urýchlenia čerpania fondov Rieši problémy tak, aby Slovensko čerpa- je výročné stretnutie zástupcov komisie EÚ, ako aj o príprave nového finančného ob- lo eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí, dobia 2014 – 2020. Prezentovala OECD pre našej práce už vidno. Vďaka našim kro- stretávame sa, samozrejme, aj podľa potre- nás nejaké odporúčania? kom sa podarilo odblokovať platby v ope- by priamo v Bruseli. Stretnutie bolo konštruktívne. Zástup- račných programoch Životné prostredie, cov  OECD sme informovali o  prijatých Doprava a  Vzdelávanie. ■■ Schválilnám už Brusel presun eurofondov opatreniach na zrýchlenie čerpania štruk- na zamestnanosť mladých? turálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. ■■ Stačína odstránenie problémov jeden vý- Materiál o návrhu realokácie finančných Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinač- bor? prostriedkov na podporu riešenia neza- ného mechanizmu pre eurofondy na úrov- Určite nie. Keď sme prevzali zodpoved- mestnanosti mladých ľudí a  zintenzívne- ni štátnych tajomníkov realokáciou fondov nosť za eurofondy, vypracovali sme sprá- nie podpory malých a stredných podnikov v  prospech tých operačných programov, vu o  stave realizovania Národného stra- schválila vláda v máji. Následne museli tie- ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitu tegického referenčného rámca k  31. máju to peniaze presmerovať aj monitorovacie a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo rie- 2012. V ňom sme identifikovali riziká, na výbory jednotlivých operačných progra- šenie nezamestnanosti mladých a podporu ktorých základe hrozí, že niektoré operač- mov, čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko malých a  stredných podnikov. Zástupcov né programy nestihnú vyčerpať alokované potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá OECD tieto opatrenia ocenili a  zároveň financie. Pri operačných programoch s vý- to schválila na konci júla a  obratom sme odporučili, aby sa Slovensko v  rámci no- raznými problémami sme navrhli vypraco- to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko oča- vého programovacieho obdobia zameralo, vanie akčných plánov. Ide o  kroky, ktoré kávame v najbližšom čase. To však nezna- v  súlade so stratégiou EÚ, na „inteligent- je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čer- mená, že čakáme so založenými rukami. nú špecializáciu“ najmä v  oblastiach, kde panie fondov. Už sme podnikli kroky potrebné na urých- môže mať konkurenčnú výhodu. lené implementovanie projektov ihneď po ■■ Dokedy mali byť tieto plány hotové? schválení realokácie zo strany EK. ■■ Podľa plánov Bruselu by Národný systém Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich dopravných informácií mal byť súčasťou jed- mali vypracovať do konca augusta. Ich pl- ■■ V  súčasnom programovacom období pat- notného inteligentného dopravného systému nenie sa teraz bude vyhodnocovať každé ríme medzi krajiny EÚ s  najvyšším počtom Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne pod- dva mesiace. operačných programov – až jedenásť – čo sa poriť. Zaoberá sa už Slovensko riešením inte- ukázalo ako nešťastné. V  súčasnosti finišuje ligentného dopravného systému? Aký postoj ■■ VieEurópska komisia o týchto krokoch? príprava nového programovacieho obdobia sme zaujali k tomuto plánu? Komunikácia s  Európskou komisiou na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň Pracujeme na tom. Predpokladáme, (EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stano- že by sme tento systém mohli financovať ju informujeme o  priebehu a  aktuálnom vili? z  nasledujúceho programovacieho obdo- stave implementácie Národného strate- Hlavným cieľom v  novom programova- bia 2014 – 2020. Chceme kriticky prehod- gického referenčného rámca. Mesačne im com období je zvýšiť efektivitu plnenia ob- notiť rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, ako zasielame takzvanú štandardnú monitoro- medzeného počtu cieľov definovaných na aj výšku nákladov na veľký celoslovenský 8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR systém NSDI. Odhady nákladov na pro- Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šan- nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavu- jekt sa pohybujú do 150 mil. eur s  DPH. cu. A to nehovorím iba o kvalite jednotli- je v mnohých spoločenských oblastiach. Kde Ide iba o horný odhad toho, čo by mal stáť vých produktov, ale o komplexnej kvalite, treba hľadať príčiny tohto stavu? celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká. ktorú turistom ponúkneme. Preto plánuje- Výstavbu bytov štát podporuje viacerý- Na systém bude po prehodnotení koncep- me výraznejšie posilniť destinačný manaž- mi spôsobmi, a to najmä formou priamych cie NSDI vypísaná transparentná súťaž. ment, ktorý chceme postupne budovať aj dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úro- Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií kovou mierou. O tom, koľko peňazí vieme zaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomí- cestovného ruchu. V konečnom dôsledku poskytnúť na podporu bývania, sa vždy naný horný odhad nákladov. pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces rozhoduje na základe toho, koľko peňazí riadenia a  usmerňovania cestovného ru- je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v sú- ■■ Aký praktický význam má systém pre bež- chu v príslušnom teritóriu. časnosti patrí k  prioritám nášho rezortu, ných užívateľov ciest a mestských komuniká- viac peňazí na podporu bývania sa v čase, cií? ■■ V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za keď musíme konsolidovať verejný rozpo- NSDI prinesie moderné informačné tech- väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka čet, bude hľadať ťažko. Preto sa  jestvujúce nológie do dopravy. Umožní sledovanie, vy- služieb. Čomu to pripisujete? ekonomické nástroje zameriavajú viac na hodnocovanie a  riadenie dopravného pro- Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedo- podporu výstavby bytov pre sociálne slab- cesu čase a priestore tak, aby nedochádzalo sahuje výsledky, ktoré by zodpovedali jeho šie skupiny obyvateľstva. k zbytočným časovým stratám. Systém záro- možnostiam. Naša krajina má krásnu prí- veň umožní efektívne a účinne nastaviť plá- rodu, bohaté prírodné liečivé zdroje, množ- ■■ Na druhej strane stále prekvitá beztrestná novanie budovania dopravnej infraštruktú- stvo turistických zaujímavostí, takže sa ur- výstavba čiernych stavieb. Už roky sa disku- ry v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi čite nemôžeme na nič vyhovárať. V minu- tuje o  prísnych trestoch, no legislatíva tieto na jednotlivých cestných úsekoch. losti sa síce prijalo niekoľko strategických javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za rie- zmene? ■■ Ministerstvo dopravy pripravuje novú stra- tégiu pre cestovný ruch. V čom sa líši od sú- časnej stratégie, keďže rozvoj cestovného ruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie možnostiam? „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde toto výrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musia sa nám to podarí, tak to veľmi pomôže aj celej ekonomike Slovenska. Propagáciu uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme. Slovenska v  zámorských štátoch by sme chceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľa nás to tak bude lepšie a  efektívnejšie pre šenie v tejto oblasti z hľadiska systémovej Prvým krokom bolo presunúť dohľad celý región. Posilniť by sme chceli propa- zmeny považujem až zákon o podpore ces- bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stav- gáciu Slovenska v okolitých štátoch. tovného ruchu. Vďaka nemu je možné pod- by v obci teraz má za úlohu stavebný úrad poriť a zmobilizovať subjekty zainteresova- príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto ■■ Dá sa povedať, ktoré sektory chcete pro- né na rozvoji cestovného ruchu v konkrét- činnosti má stavebný úrad povinnosť  per- pagovať? nych regiónoch či destináciách, ktoré môžu manentne sledovať všetku stavebnú čin- Určite to, v čom vieme byť tak povediac zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konku- nosť a  odhaľovať aj nepovolenú stavebnú svetoví. Ide napríklad o  pobyty v  termál- renčnými produktmi a  kvalitnými služba- činnosť. Je preto zodpovednosťou každé- nych areáloch, ktorých je na Slovensku do- mi. Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia ho starostu a  primátora, aby jeho obecný statok a  dá sa v nich kúpať po celý rok bez v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ru- či mestský stavebný úrad vykonával túto ohľadu na počasie. Ďalej o  pobyty v  roz- chu, musia spolupracovať. činnosť zodpovedne a  včas zakročil pro- manitej prírode spojené s  ekoturistikou. ti „čiernym stavbám“. Veríme, že obce V zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžo- ■■ Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú túto vanie. Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňu- a  prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prí- možnosť a  boj proti čiernym stavbám sa jú skôr strediská prírodného a športového stup? zintenzívni. zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry Povedal by som to asi tak, že na Sloven- a  Veľká a  Malá Fatra nesporne najlepšie. sku je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie ■■ Nie je problémom príliš mäkký zákon? Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný, všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent. Ministerstvo už pripravuje nový staveb- ale zanedbávaný segment. A to víkendová Katastrofou v  našom cestovnom ruchu je ný zákon, ktorý sprísni postihy čiernych turistika. slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia ne- stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie naučia robiť veci najlepšie, ako sa len dá, vlády sa dostane v  septembri budúceho ■■ Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len budeme mať problém konkurovať kraji- roka. Nový stavebný zákon, ktorý v  sú- o dva dni. nám, kde toto už pochopili. Možností zme- časnosti rezort pripravuje, bude upravo- To je síce pravda, ale víkendov je za rok niť to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť, vať aj opatrenia na zabránenie nepovole- až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska, že je to predovšetkým v  ich záujme. Na nej výstavby. Uvažuje sa s preventívnymi nemajú takú pestrú paletu ponuky pre tu- druhej strane, práca v službách dnes pat- opatreniami, ako aj s  následným sankč- ristov ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú rí medzi tie horšie platené a,  navyše, ani ným postihom zúčastnených osôb, ktoré reálny predpoklad pritiahnuť viac turistov nemá veľmi dobré meno. No jedno s dru- umožnia realizovanie nepovolenej stav- z  týchto krajín a  zvýšiť tak celkový počet hým súvisí. Keď budete robiť v špičkovom by a s nariadením odstránenia nepovole- pobytových dní u  nás. Súčasne sa takto zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť, nej stavby, ktorá je v rozpore s územným viac oživia aj menšie turistické strediská jednak viac zarobíte a  zároveň budete aj plánom bez možnosti jej ďalšej legalizá- v blízkosti hraníc. hrdý na robotu, ktorú robíte. cie. Textová úprava návrhu zákona a roz- sah opatrení proti nepovoleným stavbám ■■ Čím sa  chceme v  cestovnom ruchu presa- ■■ Podpora výstavby bytov formou indivi- bude k  dispozícii širokej verejnosti už diť? duálnej výstavby, ale tiež komunálnej, stále v marci 2013. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 9
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Cestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok. ■■ Poďme k  aktuálnym témam. Minister Ján cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovna- Počiatek zverejnil plán pokračovať v  ozdra- kej výšky vynakladaných prostriedkov do- vovaní troch štátnych železničných spoloč- siahne ich vyššia efektívnosť. Foto: archív ností, ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to konkrétne znamená? ■■ Koľko trás ste úplne zavreli? Po delení jednotných Železníc Sloven- K úplnému zastaveniu dopravy na žiad- skej republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na nej trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úse- ■■ Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sie- Slovensku etablovali tri samostatné želez- koch sme však od roku 2013 neobjednali ti uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa ničné subjekty. V ich vzájomných vzťahoch miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prí- začala výstavba posledného úseku diaľnice dnes existujú korektné zmluvné kontakty. padoch ide o trate s veľmi nízkym počtom na Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice Napriek tomu však cítime isté nedostatky. prepravených cestujúcich, kde už v súčas- i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na kto- Narážam hlavne na občas nepružnú spo- nosti zabezpečuje väčšinu prepravných vý- ré ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť luprácu pri investovaní alebo nedostatoč- konov autobusová doprava. V  niektorých tešiť v najbližšom období? né využívanie synergie. Preto sme zaujali prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 per- V tomto roku by mal byť uvedený do uží- omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní cent toho, čo reálne potrebujeme na ich vania ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov aktivít nami ovládaných podnikov v  záuj- prevádzku. Ak v regióne neexistuje poten- – Studenec. V  roku 2013 máme v  pláne me zvýšenia celkovej efektívnosti hospodá- ciál zvýšenia prepravovaných počtov cestu- motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilo- renia a najmä vynakladania poskytnutých júcich, v súčasnosti nevidíme iné riešenie. metrový úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablo- verejných zdrojov. Jedným z prvých výsled- nov a 14-kilometrový úsek rýchlostnej ces- kov našej práce je práve koordinácia Želez- ■■ Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestna- ty R4 Košice – Milhosť. níc Slovenskej republiky a Železničnej spo- nia, respektíve koordinovali ste tieto kroky Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás prí- ločnosti Slovensko, a. s., pri konštrukcii s  autobusovými dopravcami a  so samosprá- prava a realizácia najnáročnejších a aj naj- nového grafikonu vlakovej dopravy. vami? nákladnejších častí diaľnice D1a práca na Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme len troch najpotrebnejších úsekoch rýchlost- ■■ Nový grafikon je citlivá téma a  ľudia sa na tých tratiach, kde železnica dlhodobo nej cesty R2, ktoré sú v  súčasnosti v  po- často boja o  „svoje“ vlaky. Hlavne po tom, preukazuje extrémne nízke výkony a  kde kročilom štádiu prípravy. A,  samozrejme, čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch už teraz existuje autobusová alternatíva. pokračujeme v projektovej príprave a rea- v  doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť Keďže prímestská autobusová doprava je lizácii ďalších stavieb, ako je napr. severo- a odkedy? plne v rukách samosprávnych krajov, boli južné prepojenie Slovenska. Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa všetky zmeny pripravované v  grafikone boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto vlakov osobnej dopravy s nimi prerokova- ■■ Po dočasnom obmedzení projektov verej- vlaky platia v daniach. A to nie len tí, kto- né. Chcem tiež povedať, že existuje aj dru- no-súkromného partnerstva v rozvoji doprav- rí nimi cestujú, ale všetci občania na vla- há strana mince. V novom grafikone sú na nej infraštruktúry premiér Robert Fico hovo- ky prispievajú cez dotácie zo štátneho roz- niektorých tratiach vlaky tak dobre nasta- rí o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta? počtu. Pre lepšiu predstavu uvediem, že na vené, že nie je potrebné, aby samospráva Našou prioritou je postaviť cesty tak vý- železnice vynakladá štát ročne takmer pol paralelne prispievala na prevádzkovanie hodne a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je miliardy eur. K používaniu takejto nezane- autobusovej dopravy. Ušetrené kilometre najvýhodnejšie stavať diaľnice cez euro- dbateľnej sumy pristupujeme s  maximál- tak môžu presunúť inde. Zopakujem však fondy, čo je aj naša priorita. Verejno-súk- nou zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci ne- romné partnerstvá sú vhodnou alterna- grafikon sme prijali na základe výsledkov príde o  možnosť dostať sa k  lekárovi, do tívou tam, kde nemožno stavať diaľnice podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo do- zamestnania či školy, lebo vo všetkých prí- z  eurofondov. Z možných úsekov na vyu- pravy dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vla- padoch reálne existuje alternatíva prímest- žitie financovania prostredníctvom spomí- kom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, skej autobusovej dopravy. naných projektov je výstavba diaľnice D4 a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využí- a  nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty vajú. Výsledkom je, že po Slovensku jaz- ■■ Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby ste R7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôj- dí rovnaký počet vlakov, prevážajú však inde mohli pridať. Kde teda bude premávať deme touto cestou, ukážu až analýzy. ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet viac vlakov? 10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané našich cestujúcich a obstáť v konkurencii dopravy, ktorá je hlavným poslaním želez- hospodárenie Železníc Slovenskej republi- letísk, ktoré sú v jeho blízkosti. ničnej osobnej dopravy a ktorá je aj naje- ky podľa možnosti už v roku 2012 a postup- V neposlednom rade je dôležitá podpora fektívnejšia. Taktová diaľková rýchliková ne uhrádzať uznané záväzky štátu k želez- fungovania regionálnych letísk ako nástro- doprava v dvojhodinovom takte je zavede- ničným subjektom z minulých rokov. jov rozvoja regiónov a cestovného ruchu. ná na hlavných tratiach Slovenska. Rovna- V oblasti nákladnej železničnej dopravy ko upravujeme stav aj v miestnej osobnej je z kapacitných, ako aj ekologických dô- ■■ Aspoň v   krátkosti by som sa chcela spý- železničnej doprave. Chcem povedať, že vodov našou ambíciou presun tovarových tať aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégia skvalitnenie dopravy nespočíva vždy len tokov z  preťažených ciest na železnicu EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť náklad- nú dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno, v akom rozsahu? Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov Slovensko sa od začiatku aktívne zúčast- podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať. ňuje prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, dunajský región. Dôkazom toho je aj, že a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stra- po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí tégie na jar tohto roka sa konalo v Bratisla- na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri ve za účasti európskeho komisára pre regi- zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne onálny rozvoj Johannesa Hahna. ich vyššia efektívnosť. Z nášho pohľadu je najdôležitejším cie- ľom zlepšenie infraštruktúry a  odstráne- nie prekážok pre plavbu na Dunaji. Na vo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľad- a  podpora zvyšovania podielu nákladnej slovensko-rakúskom a  slovensko-maďar- nom, ľahko zapamätateľnom a na prípoje železničnej dopravy na trhu. Za najdôleži- skom toku Dunaja sú totiž také úseky, na naviazanom cestovnom poriadku. tejšie považujeme postupné vyrovnávanie ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný podmienok jej fungovania oproti cestnej stav inými opatreniami ako pomocou vý- ■■ Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach doprave a  začatie budovania terminálov stavby vodného diela. Ďalšou prekážkou počas tohto volebného obdobia, alebo prídu kombinovanej dopravy. splavnosti Dunaja je Starý most v Bratisla- ďalšie? ve, ktorého rekonštrukciou sa v  priebehu Z  hľadiska grafikonu vlakovej dopravy ■■ Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Le- 2 rokov dosiahne potrebná výška podjaz- stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zá- tisku Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet du pre plavidlá. Podstatná je najmä dlho- sadným krokom pri harmonizácii osobnej cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravu- dobá udržateľnosť prijatých opatrení. To dopravy bude zriadenie dopravnej autority. je stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, pre Cieľom je, aby neboli verejné zdroje na za- váš cieľ? ktorú vidíme priestor práve v rámci Straté- bezpečenie vlakovej a autobusovej dopravy Ministerstvo dopravy ako akcionár oča- gie EÚ pre dunajský región. Reálne rieše- vynakladané duplicitne a nekoordinovane. káva od Letiska Bratislava zlepšovanie nia rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy Pripravujeme aktualizáciu programu re- hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo preto očakávame zo záverov prijatých na vitalizácie železničných spoločností, ktorý pôžičku na dostavbu terminálu a  musí ju rokovaniach jednotlivých pracovných sku- je zameraný na opatrenia v oblasti zefektív- splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom pín a riadiaceho výboru v rámci Dunajskej nenia železničnej dopravy. Cieľom našich je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb stratégie. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 11
Národná rada Slovenskej republiky Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde. V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti. Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša. ■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že ■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, pre- komerčné banky dajú peniaze na prvú miér mení? Bolo to o vašom návrhu zru- súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Ban- šiť niektoré stratové železničné trate. skou Bystricou. Vláda uvažuje o využití Tento problém sa vrátil druhej vláde súkromných peňazí na tieto účely. Má Roberta Fica ako bumerang. už jasno, ktoré projekty budú financo- Podľa mňa je normálne, že minis- vané prostredníctvom projektov verej- ter môže mať iný názor ako ostatní no-súkromného partnerstva (PPP)? členovia vlády. Vláda je kolektív- Bez vykonania hlbšej analýzy nie je ny orgán, ktorý rozhodol. Nemož- možné zodpovedne odpovedať, ktoré no však povedať, že sa to vrátilo ako projekty by bolo vhodné financovať bumerang, keďže harmonizáciu do- cez PPP. Situácia v  príprave stavieb pravy vláda Roberta Fica nastavi- je kritická. Za dva roky nebol zazna- la. Naopak, po dôkladnej analýze menaný progres v  príprave jednotli- a  množstve rokovaní bolo smerova- vých úsekov, nebolo vydané takmer nie železničného sektora pretavené žiadne stavebné povolenie na stavbu do príslušnej legislatívy a  stratégie. diaľnice a  výrazne sa pritom zmeni- Harmonizáciu od roku 2011 mal pri- li zákonné podmienky, ktoré pri prí- niesť zákon číslo 514/2009 Z. z. o do- prave stavieb pomáhali. Faktom je, že prave na dráhach. Predchádzajúcou Foto: archív v súčasnosti je potrebné všetko úsilie vládou bol tento proces dlhodobo vynaložiť na dočerpanie europeňazí, odsunutý, čím sa stratila požadovaná resp. na to, aby ich prepadlo čo naj- kontinuita. menej. Až potom, keď budú nastave- né definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verej- ■■ Železnicepočas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mo- no-súkromného partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa hutne prepúšťali. Akú líniu bude v  tejto oblasti dopravy preferovať európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP. súčasná Ficova vláda? Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľ- Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať, nica D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka. ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a  odbor- ■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej nosť, čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant, v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová? 2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná, by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné finan- činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahle- covať z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa mu a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore. v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúče- né. V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože ■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rov- projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko nakom objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Du- napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice najská Lužná. s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si pred- Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpo- stavujete jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďal- kladanej cene 108 mil. eur plus ďalších 105 mil. eur a v čase začatia ších projektoch by sa mohlo uvažovať? stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že Z  predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetic- už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné kého a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širo- s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má korozchodnej trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úse- posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť šta- ku D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty tút tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrov- pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu návať tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má roz- takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek hodovať na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v  programovom a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné pre- vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad pred- vádzkovať úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná. chádzajúcej vlády. 12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Národná rada Slovenskej republiky Eurofondy sú garantom pre Slovensko Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010 do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy. Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ. ■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj penia- vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že ze DSS. Keď však po voľbách začal spochyb- ich realizácia sa môže aj oddialiť. ňovať ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizo- Vláda toho veľa nasľubovala a narozpráva- vali také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že la, ale skutky sú opačné. Minister Ján Počia- Robert Fico už o tom ani neuvažuje. tek neprehodnotil žiaden projekt, dokonca Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logic- ani vstup strategického investora do želez- kým a  správnym krokom, čo sme podporo- Foto: P. Urbi ničného Carga a  koncesionára do bratislav- vali aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania ského letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že tak, ako sme ich transparentne vysúťažili. nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je byť len doplnkovými popri výstavbe cez eu- hovorili, že to vyrieši dopravu z južného Slo- schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté rofondy. Logické opodstatnenie to má v Bra- venska do Bratislavy. Tvrdili sme, a  naďalej projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad tislavskom kraji, kde sa nedajú využiť euro- tvrdíme, že to pomohlo. A  nielen to, ale aj je železničný projekt Bratislava-filiálka, kto- fondy, pretože kraj má nadpriemerný hrubý rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. De- rý rieši dopravu v celom bratislavskom kraji, domáci produkt v  porovnaní s  priemerom finitívne tento problém vyrieši až výstavba kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratisla- ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy. väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofon- vy v podobe diaľnice D1. Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde dy by prepadli. Navyše pri PPP projektoch vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo ■■ Rušenie niektorých stratových vlakových prešľapujú. vyhovovalo aj politickým mecenášom. tratí chcela realizovať už prvá vláda Rober- ta Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda, ■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej ■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda na- éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic priklonila k vášmu variantu. Malo sa to sta- pokon k tomuto citlivému problému pristúpi- a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo? vať z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo la. Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s  tým Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič, a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4 štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrá- Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratisla- Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Tu- danie a neriešenie situácie likvidovala želez- vy a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov rany – Hubová? ničnú dopravu na Slovensku. My sme prijali predražený PPP projekt zastavili a vysúťaži- Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachrá- li sme tieto úseky za takmer polovičné ceny. ako PPP projekt, pretože v  Bratislavskom nilo tento sektor. V osobnej doprave narástol Navyše tým, že sme začali používať na vý- kraji je obmedzené čerpanie eurofondov. medziročne počet cestujúcich o milión, v ná- stavbu eurofondy a nie štátny rozpočet, sme Problém pri úseku Turany – Hubová je ten, kladnej doprave sme sa dostali po dvoch ro- ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štú- koch dlhov za viac ako 120 miliónov eur do sú grantom pre Slovensko. diami dosahov na životné prostredie a igno- prevádzkového zisku. To sú naše výsledky. roval ochranárske organizácie. To bola naj- Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastave- ■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú väčšia výčitka Európskej komisie. Všetkému nom pláne. kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia, sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný že nový minister dopravy Ján Počiatek vyro- záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba ■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorej koval miliónové úspory pre bratislavské le- biznis pre ekonomické a  finančné skupiny. príprava sa má počas funkčného obdobia sú- tisko, pretože nový letiskový terminál bude To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu, časnej vlády rozbehnúť, je širokorozchodná financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpo- a  najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu kladalo ministerstvo pod vaším vedením. prostredie. bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k  nej Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD. postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci Minister Ľubomír Vážny popodpisoval ne- ■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý podpredseda vlády a bývalý minister dopravy horázne zákazky vrátane výstavby terminá- minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že Ľubomír Vážny. lu na bratislavskom letisku. Dodatočne sme bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľu- vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prá- Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak bomírovi Vážnemu zverí, pretože jeho výsled- cach v porovnaní s prvou časťou terminálu. jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Sloven- ky práce na ministerstve dopravy boli nega- Opakujem, na stavebných prácach, čím sme ska od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pre- tívne. Čo sa týka samotnej širokorozchodnej, ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyro- tože kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú treba posúdiť výhodnosť a  návratnosť tejto koval nič, oháňa sa lepším úverom v porov- do Bratislavy. investície. My už totiž širokorozchodnú na naní s nami, len si nevšimol, že my sme žia- Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pre- východe máme, na druhej strane naša existu- den úver pre letisko nepodpísali. tože riadne prebehla súťaž. Veď to bol on, júca železničná sieť je málo vyťažená. Preto kto to dával do európskeho vestníka. Navy- sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr moder- ■■ Robert Fico pred voľbami v  diskusiách še to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na nizovali naše prekladiská a vyťažili už našu s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na každý vlakokilometer. Nikdy sme však ne- existujúcu sieť. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 13
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Cestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný, keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom, generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy. Foto: archív ■■ Postavenie cestnej a  želez- a nie si konkurovať, aby si zacho- rejnom záujme a úhrada straty vo ničnej dopravy je u  nás akoby vali podiel na dopravnom trhu väzbe na rozpočet samosprávne- až antagonistické. V  posledných osobnej dopravy. ho kraja. Samosprávny kraj má rokoch však aj v  stratégii minis- Súhlasím. Ak sa má v  budúc- preto všetky potrebné nástroje lacím orgánom vo veciach, v kto- terstva dopravy napriek častým nosti udržať podiel verejnej osob- na zabezpečenie fungovania sys- rých v prvom stupni rozhodovali personálnym zmenám cítiť úsilie nej dopravy na Slovensku, hlav- tému pravidelnej autobusovej do- vyššie územné celky. Minister- o  koordináciu a  spoločný postup ne podiel pravidelnej autobuso- pravy. stvo pritom intenzívne spolupra- sekcií v záujme zefektívnenia do- vej dopravy, železničnej osobnej cuje so všetkými samosprávnymi pravných systémov do jedného dopravy a  mestskej hromadnej ■■ Čo by ste chceli zmeniť v oblas- krajmi. Úroveň spolupráce mož- integrovaného celku tak v  osob- dopravy na uspokojovaní pre- ti pravidiel spolupráce minister- no označiť ako veľmi pozitívnu. nej, ako aj  v  nákladnej doprave. pravných potrieb obyvateľstva, stva s vyššími územnými celkami Čo je dôvodom nového prístupu? musia všetci zainteresovaní vy- pri realizácii strategických záme- ■■ Ktoré právne predpisy riešia Nemožno súhlasiť s  názorom, vinúť potrebné úsilie, aby sa pre- rov ministerstva? dopravnú obslužnosť v krajoch? že postavenie železničnej a  cest- konala priepasť medzi očakáva- V  pravidelnej autobusovej do- Táto problematika je rieše- nej dopravy je u nás antagonistic- niami cestujúcich (dochvíľnosť, prave nie je potrebná ďalšia práv- ná v zákone o doprave na dráhe ké. Každý dopravný systém his- dostupnosť, dopravný komfort) na úprava a  ani nie je potrebné a o cestnej doprave. Zákon o cest- toricky vznikal a má svoje posla- a nutnosťou zvyšovať efektívnosť meniť pôsobnosť vyšších územ- nej doprave dostatočne upravuje nie. Problém však spočíva v nie- dopravných podnikov. ných celkov. Nedostatky a  ba- aj koordináciu železničnej a cest- čom inom. riéry vo vzťahu k samosprávnym nej dopravy, ako aj kvalitu auto- ■■ Do všetkých procesov však čo- krajom sa javia skôr v prípade že- busovej dopravy, objednávanej ■■ V čom? raz intenzívnejšie vstupujú aj vyš- lezničnej dopravy, a to tak kom- cez výkony vo verejnom záuj- Na Slovensku neustále stúpa šie územné celky, ktoré logicky petenčné, ako aj súčinnostné. me. Objednávateľ dopravných podiel individuálneho motoriz- majú aj svoje vlastné, prinajmen- služieb, teda samosprávny kraj, mu na dopravnom trhu osob- šom regionálne záujmy. ■■ Čím by sa to dalo zmeniť? Aké musí vypracovať plán doprav- nej dopravy. Podniky verejnej Áno, to je logické, lebo služ- vidíte možné riešenia? nej obslužnosti. Tento plán musí dopravy sa nachádzajú v  zloži- by vo verejnom záujme v  pravi- Riešením je budovanie integ- riešiť efektívnosť a  hospodár- tej finančnej situácii spôsobenej delnej autobusovej doprave sú rovaných dopravných systémov nosť zabezpečovania dopravnej neustálym poklesom frekvencie kompetenciou krajov a financujú minimálne vo väčších aglomerá- obslužnosti, najmä racionálne cestujúcich, neriešením cien ces- sa z ich rozpočtov. Samosprávny ciách, tie však na Slovensku ab- usporiadanie pravidelnej dopra- tovného, sociálnej politiky a zvy- kraj má možnosť určovať aj úro- sentujú. Vybudovať účinný integ- vy s cieľom minimalizovať súbež- šujúcimi sa vlastnými nákladmi. veň tarify v  pravidelnej autobu- rovaný dopravný systém nie je né prepravy a  vytvoriť funkčnú sovej doprave. Zákon o  cestnej možné bez železničnej dopravy. nadväznosť pravidelnej dopra- ■■ Ako sa vyvíja podiel verejnej doprave jasne ustanovuje pôsob- Musí sa to však diať na princípe vy na železničnú dopravu a  na hromadnej dopravy na celkovej nosť vyšších územných celkov. partnerstva, dohody a  efektív- mestskú dráhovú dopravu. Plán doprave? Kraj zo zákona napríklad ude- nosti všetkých zainteresovaných, by mal takisto všetkými dostup- Za posledných 15 rokov klesli ľuje a  odníma dopravné licencie a  nie za cenu výraznejšieho pri- nými prostriedkami podporovať prepravné výkony v autobusovej na pravidelnú dopravu – okrem spôsobovania sa záujmom iných vznik, rozvoj a  prevádzku integ- doprave asi o  40 percent. V  že- mestskej dopravy – a  vedie ich strán. rovaných dopravných systémov. lezničnej osobnej doprave podľa evidenciu. Ďalej schvaľuje cestov- našich odhadov ešte výraznej- né poriadky pravidelnej dopravy ■■ Ako hodnotíte úroveň spolu- ■■ Je u nás legislatívne vyriešená šie. Podiel železničnej dopravy – tiež okrem mestskej dopravy – práce so samosprávnymi krajmi? problematika podpory integrova- na celkových prepravných vý- a je objednávateľom v územnom Ministerstvo dopravy, výstavby ných dopravných systémov? konoch v  osobnej doprave pred- obvode kraja, zostavuje plán do- a  regionálneho rozvoja SR v  pr- Áno, je to v spomínanom záko- stavuje necelých sedem percent pravnej obslužnosti kraja. Sa- vom rade vypracúva a predkladá ne o cestnej doprave. Ten ustano- a  autobusovej dopravy približne mosprávny kraj takisto uzatvára vláde Slovenskej republiky návr- vuje, že objednávateľ dopravných 13 percent. Pri mestskej hromad- s dopravcami pravidelné dopravy hy zákonov a  vyhlášok, koncep- služieb je povinný podporovať nej doprave sú to zhruba tri per- zmluvy o  službách okrem mest- cie v oblasti podnikania v cestnej vznik a  prevádzkovanie integro- centá. Podiel individuálneho mo- skej dopravy, kontroluje ich plne- doprave. Rezort tiež udeľuje a od- vaného dopravného systému. Na torizmu je až 75 percent a nestále nie a poskytuje im príspevok. Tý- níma dopravné licencie na zria- tento účel môže objednávateľ do- sa zvyšuje. mito opatreniami sú zosúladené denie autobusovej linky v medzi- pravných služieb uzatvoriť zmlu- podmienky udeľovania licencií, národnej pravidelnej doprave vy- vu o  službách aj s  obchodnou ■■ Právepreto by železničná do- vymedzenie dopravnej obsluž- dáva, schvaľuje cestovné poriad- spoločnosťou založenou na účel prava a  pravidelná autobusová nosti a  verejného záujmu, pod- ky v  medzinárodnej pravidelnej prevádzkovania integrovaného doprava mali viac spolupracovať, mienky zmluvy o službách vo ve- doprave. Rovnako sme aj odvo- dopravného systému. 14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
TUBAU, a.s. realizuje: Divízia podzemných stavieb • tunely, štôlne • pretláčanie, mikrotunely • kanalizačné zberače a kolektory Divízia špeciálneho zakladania • pilótové základy • veľkopriemerové pilóty vŕtané a CFA • vrtné a injekčné práce • injektované mikropilóty, horninové kotvy • zemné klince • paženie striekaným betónom • záporové paženie • injekčné vrty – tesniace clony, spevňovacie podložia • odvodňovacie horizontálne vrty • prúdová injektáž + chemická injektáž Realizácia podzemných stien • podzemné tesniace steny • podzemné konštrukčné steny prefabrikované / monolitické • podzemné pilótové steny konštrukčné / tesniace • štetovnicové steny trvalé a dočasné • injektované podzemné steny Projekčná činnosť Výroba trvalých lanových kotiev s technickým osvedče­ ím. Vlastníme n kompletné strojné a technologické vybavenie na celý sortiment realizovaných prác. Zamestnávame odborný a kvalifikovaný personál. TUBAU, a. s. Sídlo spoločnosti: Generálne riaditeľstvo: Pribylinská 12 Bytčická 89 SK – 831 04 Bratislava SK – 010 09 Žilina Tel.: +421 2 49 11 53 51 Tel: +421 41 723 55 85, +421 41 707 70 21 Fax: +421 2 49 11 53 52 Fax: +421 41 723 59 00 Zastúpenie ČR: TUBAU CONSTRUCTION, a.s. Smetanovo náměstí 1180/7, CZ – 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava Zastúpenie PL: TUBAU, a.s. SPOLKA AKCYJNA ODDZIAL W POLSCE Plac Swietego Krzyza 1/8, PL – 43 400 Cieszyn tubau@tubau.sk zakladanie@tubau.sk tunely@tubau.sk www.tubau.sk Spoločnosť Tubau, a. s., divízia podzemných stavieb (DPS), a  montáže technológie. Na tejto stavbe bude realizovať založenie v  roku 2012 rozšírila portfólio svojej činnosti o  nové aktivity, a  to stavebných objektov mostov na veľkopriemerových pilótach a mikro­ v  oblasti výstavby podzemných banských diel, čoho dôkazom je pilótach aj naša divízia špeciálneho zakladania (DSP). práve prebiehajúca výstavba podzemného zásobníka na surové uhlie pre investora Baňu PG Silesia v  Poľskej republike. Ide o  zásobník, Našou najväčšou zákazkou z posledného obdobia bola tento rok ktorý má valcový tvar s priemerom 9,0 m a hĺbkou 62,0 m so zvislou ukončená stavba železničného tunela Turecký vrch, na ktorom sme orientáciou s  celkovým objemom 3  200 m3 a  termínom ukončenia realizovali raziace,  vystrojovacie práce a  betonáž sekundárneho v decembri 2013. ostenia na tuneli a únikovej štôlni. Ďalšou aktuálnou aktivitou našej spoločnosti je realizácia výstavby Divízia špeciálneho zakladania (DSP) v tomto roku začína realizovať diaľničného tunela Šibeník v  rámci stavby diaľničného úseku D1 práce špeciálneho zakladania na stavbe diaľničného úseku D1 Fričovce Jánovce – Jablonov, II. úsek, pre víťazného dodávateľa Združenie – Svinia pre víťazného dodávateľa stavby, a to Združenie D1 Fričovce EUROVIA-SMS formou kompletnej dodávky, t. j. vrátane dodávky v zložení Doprastav,a. s,. a Strabag, s. r. o. Prostredníctvom dcérskych spoločností realizujeme mosty, inžinierske stavby a výrobu stavebných materiálov. Člen skupiny
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Železnica je pod dvojitým tlakom Železničná osobná doprava roky zápasí s konkurenciou autobusovej dopravy i s prevahou dominantnej automobilovej prepravy. Zmení sa niečo? O tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s  Jiřím Kubáčkom, generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Povedali sme si, že kde železnica bude vozidlá vlastniť dopravná nosť vynakladania v  tom smere, nie je hendikepovaná napríklad autorita a tá bude aj vyhodnoco- že koľko kraj vloží prostriedkov, Foto: archív vzdialenosťou zastávky od sídla, vať verejné súťaže. Víťaz potom podľa toho dostane dopravné vý- mohla by sama opanovať teritó- dostane dopravné prostriedky kony. Tým by sa dali zjednotiť rium. Tam urobíme všetko pre k  dispozícii. Čiže dopravná au- tarifné i  prepravné podmienky ■■ Železničná doprava stále ťahá to, aby preukázala svoje prednos- torita bude príjemcom prostried- a  tak sa utvorí predpoklad pre za kratší koniec, osobitne vami ti. Zákon o cestnej preprave nám kov z  EÚ, pričom ona sama ne- utváranie integrovaného systému riadená sekcia však vstúpila do nepriamo pomáha znením para- smie byť dopravcom. Ona má len v  každom regióne. Máme takú vášnivého dialógu s vyššími územ- grafu 19, ktorý hovorí, že VÚC je organizovať, vytvoriť plán do- predstavu, že dopravná autorita nými celkami. Zmení sa niečo? oprávnená objednávať dotovanú pravnej obslužnosti štátu a ďalšie bude objednávať vlaky a ponúk- Stav, ktorý tu panuje, je vý- autobusovú prímestskú dopravu veci, ktoré tu doteraz chýbajú. To ne krajom aj zabezpečenie auto- sledkom takmer 20-ročného vý- len vtedy, keď dopravná obsluž- je riešenie zhodné s našou pred- busovej dopravy vrátane tvorby voja samospádom, čo spôsobil nosť nie je zabezpečená inak, stavou. integrovaného systému, čo by najmä presun mnohých kompe- teda buď dotovanou železnicou, mal byť akýsi bonus – samozrej- tencií v  oblasti dopravy z  minis- alebo nedotovanou autobusovou ■■ Aké postavenie budú v  tomto me, na úrovni objemu krajom po- terstva na regióny. Keďže v  mi- prepravou. modeli zaujímať VÚC? skytnutých prostriedkov. V čase, nulosti ani ministerstvo veľmi ne- Budú sa svojimi zástupca- keď sa kraje ponosujú, že ich au- riadilo štátneho dopravcu, teda ■■ Rozhodujúci faktor sú teda pe- mi priamo podieľať na činnosti tobusová doprava stojí z roka na železnice a  ani samotné regióny niaze... a  rozhodovaní dopravnej autori- rok viac, môže mať takýto model veľmi nedbali na situáciu v auto- Samozrejme. Na jednej strane ty. Takže budú mať vplyv a budú úspech. busovej doprave, postupne vzni- sú potreby obyvateľov, na druhej zodpovedať, pretože prostriedky kol akýsi stav permanentného finančný koláč, ktorý je nutné ra- na osobnú dopravu bude dostá- ■■ Z toho, čo hovoríte, to však vy- komerčného súboja dvoch do- cionálne rozdeliť. Vyššie územné vať a  rozdeľovať dopravná auto- zerá ako beh na dosť dlhú trať... pravných subjektov – autobusov celky železnice neplatia, platí ich rita. A  keď sa dohodnú na tom, Teraz sa hrá o to, či udržíme že- a vlakov. My sa veľmi intenzívne štát, ktorý zároveň dotuje krajom ako pôjdu vlaky, potom už ne- lezničnú osobnú dopravu i verej- pokúšame zmeniť súčasnú situá- náklady na autobusovú dopravu. budú môcť objednávať dotovanú nú dopravu ako takú. Keď tu ne- ciu. Keď už nič iné, podarilo sa Železnica je tak pod dvojitým tla- súbežnú autobusovú dopravu. urobíme poriadok s  financiami nám vyprovokovať celospoločen- kom. VÚC tlačia na frekvenciu a  rozhodovacími právomocami, skú diskusiu. Intenzívne rokuje- vlakov v  špičkách, a  tak sa škr- ■■ To je jasná predstava. padne celý systém. Potom bude- me najmä s  vyššími územnými tajú sedlá. Železnice sú zasa dô- Postoj VÚC dosiaľ bol často me ako v USA, každý bude mu- celkami. Musíme už upustiť od vodne tlačené ministerstvom fi- taký, že sú za zmeny, ale nesmú sieť mať svoje auto. Lenže Brati- predstáv, ktoré mali VÚC, že keď nancií. V  Kapušanoch sa týmto sa dotknúť dopravy na ich úze- slava už má problémy s hustotou získajú aj riadenie regionálnej mechanizmom preprava vlakom mí. Pritom hovorili do vecí, ktoré individuálnej dopravy a  keď nič železničnej dopravy, tak budú zoškrtala tak, že ráno ide pár vla- neplatili. Dopravná autorita bude neurobíme, príde kolaps v  hlav- rýchliky stáť v  každom okres- kov a  poobede druhý. Železnice fungovať tak, že priamo VÚC ne- nom meste a postupne sa pridajú nom meste. Tadiaľ cesta nevedie. stojí takýto spoj 200-tisíc eur roč- budú mať kompetencie, ale budú ďalšie mestá či regióny. Prvým signálom spoločensky pri- ne, VÚC však plače, že ich by au- mať zástupcov v autorite a budú jateľného riešenia je integrovaný tobusy stáli 90-tisíc. Čo je spolo- sa musieť spoločne dohodnúť. ■■ Vráťme sa k  integrovanému systém v  Bratislave. Koordinácia čensky prospešnejšie? Objednávať dopravné výkony systému v  Bratislave, akosi dlho viacerých faktorov, ale aj tarifná potom bude dopravná autorita. trvá jeho zavedenie do praxe... integrácia a  integrácia preprav- ■■ Pohľady ministerstva sú jasné, Nie je to priamo parketa mi- ných poriadkov je to, po čom majú logiku. Ako ďalej? ■■ Tento model si vyžiada legisla- nisterstva, ale projekt veľmi dlho voláme. Po konzultácii s poradným or- tívne zmeny. podporujeme. Momentálne je gánom Európskej komisie, zná- Samozrejme. Už sa na tom vysoko aktuálne spustenie sys- ■■ Čo s ostatným Slovenskom? mym pod skratkou JASPERS, pracuje, zatiaľ by som však nerád tému pre Bratislavu a  Záhorie Začali sme rozhodovať na zá- správne je utvorenie nezávislého predbiehal vývoj. od 9. decembra. Zredukuje au- klade štúdie, ktorá detailne zma- orgánu, tzv. dopravnej autority, tobusovú dopravu, spustí sa povala prúdy cestujúcich pozdĺž ktorý by centrálne objednával že- ■■ Ako bude autorita vplývať na taktový systém železníc, obme- hlavných dopravných línií vlak- lezničnú osobnú dopravu a tvoril autobusovú dopravu? dzí nezmyselný konkurenčný mi i autobusmi. Táto analýza tvo- by aj grafikony dopravy. Predpo- Ak sa kraje rozhodnú zveriť boj a  plytvanie spoločenský- rí základ pre naše rozhodovanie. kladom tohto modelu je liberali- dopravnej autorite objednávanie mi prostriedkami. Základným Jasne ukázala, že autobusy sú zácia trhu v  oblasti osobnej pre- autobusovej dopravy, zveria jej aj predpokladom bola dohoda nosným dopravným systémom, pravy, pretože Európska únia nie prostriedky, za ktoré objednáva- všetkých, pretože verejná osob- železnica sa nechala vytlačiť do je veľmi nadšená pri predstave, li autobusovú dopravu. Štát sem ná doprava nemôže byť ani ľavi- takpovediac doplnkového systé- že by dávala peniaze na nákup zasa vloží peniaze, vynakladané cová, ani pravicová, je to remes- mu podpory pre autobusy. Želez- techniky preto, aby betónovala ním na železničnú osobnú dopra- lo. Dvadsať rokov politického nica sa z tejto pozície musí dostať. pozície štátnych železníc. Preto vu. Autorita bude sledovať účel- riadenia dopravy stačilo. 16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
T ieto definície sú upravené aj v  Bielej knihe z  roku 2011, kde sú pre železničnú dopravu Železnica alizáciu investičných zámerov s cieľom zvýšenia úrovne kvali- ty priestorov pre cestujúcu ve- – najekologickejší zároveň stanovené ambiciózne rejnosť. priority, ktorých napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európ- ŽSR sa už niekoľko rokov ak- sky dopravný priestor, efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby práve železnič- druh dopravy tívne podieľajú aj na činnos- ti medzinárodných organizá- cií, ktoré presadzujú oprávnené ná doprava tvorila nosný systém Dopravná politika Európskej únie jasne zadefinovala železničnú požiadavky železničného sekto- pri zabezpečovaní dopravnej ob- dopravu ako tzv. zelenú dopravu, ako najekologickejší spôsob ra – infraštruktúrnych manažé- služnosti. Základom pre moder- rov, ako aj dopravcov prostred- dopravy. Na jej rozvoj sú v európskych fondoch pripravené nizáciu železničnej infraštruktú- níctvom inštitúcií EÚ. ry je operačný program Dopra- značné finančné prostriedky. Ako sa s tým vyrovnáva Slovensko, Medzinárodné organizácie va, ktorý je programovým doku- v akom stave je modernizácia železničnej siete na Slovensku, poskytujú svojim členom know- mentom Slovenskej republiky dávajú odpoveď Železnice Slovenskej republiky. how, technické a  prevádzkové na čerpanie pomoci z fondov EÚ odborné znalosti, technické rie- v sektore dopravy na roky 2007 šenia, vyhlášky, publikácie, šta- – 2013, obsahujúci súbor cieľov tistiky a ďalšie informácie využi- a  prioritných osí zahrňujúcich teľné na svoj rozvoj, ktoré vedia viacročné opatrenia na ich do- zúročiť aj na domácej pôde. Tie- siahnutie. Každá zo  strategicky to organizácie ďalej pripravujú plánovaných investičných ak- a koordinujú projekty zamerané cií znamenajúca prínos pre že- na podporu a rozvoj železničné- lezničnú infraštruktúru musí ho sektora, pripravujú špecifi- prejsť viacerými stupňami do- kácie, štandardy a  štúdie, ktoré kumentácie projektovej prípra- uľahčujú rozširovanie inovatív- vy, od posúdenia vplyvu stavby nych myšlienok a  konceptov, na životné prostredie, stavebné- a  taktiež významne prispievajú ho zámeru cez vydané územné pri smerovaní riešení v  oblasti rozhodnutia a  stavebné povole- štandardizačných procesov. Or- nia až po skutočné vyhotovenie ganizácie podporujú spoločné stavby. K  jednotlivým stupňom záujmy svojich členov a  aj poli- sa vyjadrujú inštitúcie v zákon- ticky podporujú projekty želez- ne stanovených lehotách. ničného sektora v  príslušných Na druhej strane železnica výmenu železničných tratí, ale už musia byť modernizované krajinách a  regiónoch. Zároveň sama o sebe má svoje špecifiká, by mala zahŕňať celé „sociál- z prostriedkov štátneho rozpoč- spoločne vypracovávajú postupy či už v technickej alebo techno- ne“ prostredie: rekonštrukciu tu, čo je istým obmedzujúcim na uľahčenie prístupu doprav- logickej oblasti. Je vedená v rôz- sociál­ ych zariadení, čakární, n faktorom v  rýchlosti moderni- cov na železničnú infraštruktú- nych krajinných oblastiach, kde vestibulov. zácie. Realizácia železničných ru, zrýchlenie tovarových tokov si naprojektovanie, ale aj samot- Modernizáciu je možné sú- staníc z  prostriedkov štátneho a  usilujú sa o  podporu a  roz- ná realizácia stavby vyžadujú strediť práve na projekty, ktoré rozpočtu je samozrejme závislá voj dopravy Východ – Západ. značné časové rozpätie práve na predstavujú zlepšenie paramet- od výšky dostupných zdrojov, V tomto smere je podstatné a vý- zabezpečenie už spomínaných rov železničnej infraštruktúry, ale ŽSR sa snažia problematiku znamné riešenie problémov do- jednotlivých stupňov dokumen- v  súlade s  požiadavkami stano- železničných staníc riešiť tak, pravy medzi systémami rozcho- tácie projektovej prípravy. venými napríklad aj v  medzi- aby bola zabezpečená funkcio- du 1 435 a 1 520 mm, kde práve V  neposlednom rade je to národných dohodách AGC (Eu- nalita a prevádzkyschopnosť že- ŽSR majú významný podiel pri otázka financií, ktoré je možné rópska dohoda o  medzinárod- lezničnej dopravy v súlade s ces- riešení týchto úloh a problémov. prideliť zo štátneho rozpočtu na ných železničných magistrálách) tujúcou verejnosťou a  splne- Jednotlivé medzinárodné organi- spolufinancovanie plánovaných, a  AGTC (Európska dohoda nie základných požiadaviek na zácie sú takisto platformami pre resp. realizovaných investičných o najdôležitejších trasách medzi- „sociál­ e prostredie“. Ako prí- n vedeckovýskumnú činnosť v ob- akcií vo vzťahu k  modernizácii národnej kombinovanej dopravy klad takéhoto konania je možné lasti železničnej dopravy, a to či železničnej infraštruktúry. a  príslušných objektoch), zahr- uviesť zmodernizovanie budo- už pri vývoji nových materiálov, ŽSR plnia operačný program nutej práve do siete TEN-T. vy železničnej stanice v Novom technologických postupov alebo Doprava najmä v  prioritnej Modernizácia sa netýka len Meste nad Váhom a Piešťanoch. pri vývoji softvérových riešení osi  1, ktorá rieši práve moder- výmeny železničných tratí, ale Každopádne, zámer o  mo- v oblasti riadenia dopravy a pre- nizáciu železničného koridoru postupne sú rekonštruované aj dernizáciu celého „sociálneho“ daja medzinárodných doprav- V. Táto prioritná os je aktuálne železničné stanice, čo prispie- prostredia, teda vrátane rekon- ných trás. Preto sa stávajú aj pre naplnená na cca 85 % zakontra- va k  zvyšovaniu kultúry ces- štrukcie sociálnych zariadení, Železnice Slovenskej republiky hovaného objemu a  ŽSR v  sú- tovania. Je však potrebné opä- čakární, vestibulov a pod., je, sa- nielen skvelým zázemím, ale aj časnosti vyhodnocujú ďalšie ve- tovne pripomenúť, že finančné mozrejme, podporovaný a  rea­ účinným partnerom. rejné súťaže. prostriedky z fondov EÚ je mož- lizovaný v  maximálnej možnej né použiť len na modernizáciu miere aj zo strany ŽSR. V tejto Faktom teda je, že ŽSR stoja tratí a zariadení, ktoré tvoria sú- oblasti vidíme potenciál zlep- pred neľahkou úlohou – po- časť trate. To znamená, že želez- šenia, lebo od roku 2011 došlo kračovať v  modernizácii me- ničné stanice (okrem častí ŽST k zmene systému financovania dzinárodných železničných ko- týkajúce sa samotnej prevádz- ŽSR z rozpočtu verejnej správy, ridorov. Táto modernizácia by ky. napr. pre umiestnenie tech- čím sa vytvárajú zdroje, ktoré sa však nemala zužovať len na nológie riadenia dopravy a pod.) vedia ŽSR účelne využiť na re- Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 17
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Internetové služby sú už na úrovni EÚ Poštový styk zo života postupne vytláča elektronická komunikácia. To však neznamená, že pošta tu ešte na dlhý čas neostane a jej služby sa nemusia skvalitňovať spolu s elektronickou komunikáciou. Na súčasnosť aj budúcnosť týchto služieb sa publicistka Mária Šišuláková opýtala generálneho riaditeľa sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Viliama Podhorského. ■■ Od 1. januára tohto roka platí nový zákon koncovému zákazníkovi. Minulý rok bol o poštových službách. Čo zásadné priniesol? tiež v  znamení veľkého pokroku v  zavá- Zákon zaviedol úplnú liberalizáciu na dzaní pozemského digitálneho televízneho trhu poštových služieb pri súčasnom zabez- vysielania. pečení poskytovania univerzálnej poštovej služby a  jej financovania. Nastala zmena ■■ Uprostred tohto roka sa znížili ceny za v systéme vzniku oprávnení na poskytova- elektronické komunikácie. Nastanú v  blízkej nie poštových služieb a  poštového platob- budúcnosti ďalšie zmeny? ného styku. Zaviedol sa nový model finan- Trochu by som to spresnil, netýka sa covania univerzálnej služby prostredníc- to služieb elektronických komunikácií vo tvom kompenzačného fondu vo väzbe na všeobecnosti. V  súvislosti s  nariadením zameniteľné služby. Európskeho parlamentu a  Rady EÚ o  ro- Poštový regulačný úrad vychádzajúc z prí- amingu vo verejných mobilných komuni- slušných ustanovení zákona prijal regulač- kačných sieťach v  rámci Európskej únie né rozhodnutia. Vytvára nimi podmien- z  13. júna 2012 s  účinnosťou od 1. júla ky na vznik a  udržiavanie konkurenčného 2012 znova klesli medzinárodné roamin- prostredia na trhu. Ide najmä o  vyhlášku gové ceny prijatých a  odchádzajúcich vo- Foto: archív o spôsobe výpočtu a náhrade čistých nákla- laní, SMS a dátových služieb v mobilných dov univerzálnej služby, ktorá nadobudla sieťach v rámci krajín Európskej únie. Na- účinnosť dňa 1. marca 2012 a všeobecné po- riadenie súvisí so zámerom EK zaviesť volenie na poskytovanie poštových služieb štrukturálne opatrenia, ktoré by podpori- iných ako univerzálnej služby a poštového gulačnom úrade. Tento zabezpečuje, resp. li hospodársku súťaž a  odstránili rozdiely platobného styku s účinnosťou od 30. mar- bude zabezpečovať úlohy poštovej regulá- medzi domácimi poplatkami a poplatkami ca 2012. Keďže poštová licencia na posky- cie súvisiace s prijímaním a vykonávaním za medzinárodný roaming. Cenové stropy tovanie univerzálnej služby sa končí v tom- rozhodnutí v novoprijatom systéme povo- spomínaných medzinárodných roamin- to roku, Poštový regulačný úrad na základe lení na poskytovanie poštových služieb. gových služieb sa budú postupne každo- výzvy na jej poskytovanie udelí v  najbliž- Jeho úlohou bude zabezpečovať konku- ročne znižovať a  budú regulované až do ších dňoch licenciu Slovenskej pošte, a. s. renčné prostredie, dohľad nad poskytova- 30. júna 2017. Nový model financovania univerzálnej ním poštových služieb, určovať požiadav- služby je založený na náhrade čistých ná- ky na prevádzku verejnej poštovej siete ■■ Skončením analógového vysielania sa kladov univerzálnej služby, ktoré vzniknú a pod. uvoľnili atraktívne frekvencie, o ktoré je veľ- poskytovateľovi tejto služby a  budú pred- ký záujem. O ktoré frekvencie ide a na zákla- stavovať neprimeranú finančnú záťaž. Poš- ■■ Takpovediac míľovými krokmi napreduje de čoho sa budú prideľovať, sú známi uchá- tový regulačný úrad na základe predložené- rozvoj elektronických komunikácií. Sú už do- dzači o ne? ho vyčíslenia čistých nákladov a celkových statočne prístupné verejnosti z  technického V  súvislosti s  prechodom z  analógového nákladov poskytovateľa univerzálnej služ- aj z materiálneho hľadiska? na digitálne pozemské televízne vysielanie by určí rozhodnutím povinnosť platiť prí- Sektor elektronických komunikácií na bolo k  30. júnu 2011 uvoľnené frekvenčné spevok do kompenzačného fondu každému Slovensku nesporne patrí k  najdynamic- pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz), ktoré sa poštovému podniku, ktorý v  príslušnom kejšie sa rozvíjajúcim sektorom. Úroveň často označuje aj ako „digitálna dividenda“. kalendárnom roku poskytuje zameniteľné služieb u nás je porovnateľná s vyspelými Konzultácie, ktoré iniciovali ministerstvo služby. Výška príspevku sa bude odvíjať od štátmi Európskej únie. Úplná liberalizácia a Telekomunikačný úrad SR, potvrdili záu- predbežných čistých nákladov a bude zod- sektora priniesla pre koncových užívateľov jem subjektov poskytujúcich elektronické povedať príslušnému podielu poštového pozitívne efekty v podobe širokej ponuky komunikačné služby v SR využiť toto pás- podniku na trhu. Ak objem príspevkov ne- a  dostupnosti služieb. Výrazne sa to pre- mo na nasadenie nových perspektívnych bude dostatočný, rozdiel sa uhradí zo štát- javilo širšou dostupnosťou širokopásmo- technológií. Ďalšie atraktívne frekvenčné neho rozpočtu. vého internetového pripojenia (pevného aj pásma vhodné na poskytovanie širokopás- mobilného), ktorým je v súčasnosti pokry- mových mobilných služieb sú 1 800 MHz ■■ Aké ďalšie kroky čakajú Slovensko v rám- tých približne 91 % miest a obcí Slovenska. a 2 600 MHz. ci plánu dokumentu Poštová politika do roku Silnejúce konkurenčné prostredie viedlo Príprava a realizácia výberového konania 2014? k  zníženiu cien širokopásmového inter- na pridelenie frekvencií z  frekvenčných Poštová politika do roku 2014 sa týka netového pripojenia, zvýšeniu kvality po- pásiem 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz najmä postavenia poskytovateľa univer- skytovaných služieb, prechodu od spoplat- je v kompetencii Telekomunikačného úra- zálnej služby a  zabezpečenia jej poskyto- ňovania na základe objemu prenesených du SR. Ten podľa zákona môže uskutočniť vania. Tento dokument tiež určuje prioritu dát k  spoplatňovaniu formou paušálneho výberové konanie aj formou elektronickej pri riešení úloh poštovej politiky na úrovni mesačného poplatku, k  zavedeniu takých aukcie, ktorej použitie by malo zabezpe- orgánov štátnej správy v medzinárodných služieb, ako sú Triple Play a IP TV. Do pra- čiť transparentnejší výber. Záujem preja- vzťahoch, a  to vo väzbe na členstvo v  EÚ xe sú postupne uvádzané nové moderné vili okrem mobilných operátorov aj ďalšie a vo Svetovej poštovej únii. technológie a  siete. Príkladom je posky- slovenské aj zahraničné spoločnosti, reálni Ťažisko úloh vyplývajúcich z  Poštovej tovanie služieb prostredníctvom optickej konkrétni záujemcovia však budú známi politiky spočíva najmä na Poštovom re- infraštruktúry zavedenej čo najbližšie ku až po vypísaní výberového konania. 18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Slovenská pošta pripravuje spojené s  poskytovaním služ- by v takom rozsahu, aký si štát v rámci poštového zákona alebo nové služby podmienok určí, budú náklady dofinancované zo strany štátu. Slovenská pošta prešla v ostatnom období rozsiahlymi legislatívnymi aj reštrukturalizačnými ■■ Aké sú podľa vás najväčšie zmenami. Ich cieľom bola na jednej strane liberalizácia a modernizácia poštových služieb, pozitíva Slovenskej pošty oproti na druhej zase zlepšenie hospodárenia a zníženie straty. konkurencii? Slovenská pošta je v  súčas- Na zmeny a plány do budúcnosti sa generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti nosti najväčší zamestnávateľ na Slovenská pošta Ing. Tomáša Druckera pýtala publicistka Mária Šišuláková. Slovensku, k 31. 7. 2012 zamest- návala viac ako 14-tisíc zamest- nancov. Zároveň je Slovenská ■■ Slovenská pošta nedávno zís- pošta aj najväčší poskytovateľ kala poštovú licenciu na ďalších poštových služieb na Slovensku desať rokov. Čo prinesie udelenie s počtom 1 542 pobočiek. tejto licencie pre bežných zákaz- Z nášho pohľadu ide teda nie- níkov pošty? len o dlhodobú tradíciu a stabi- Zákazníci môžu ďalších desať litu našej spoločnosti, jedinečnú rokov využívať poštové služby infraštruktúru a rozsah poštovej Slovenskej pošty minimálne v ta- siete, kvalitu a  spoľahlivosť po- kom rozsahu ako doteraz a môžu skytovania poštových služieb, sa spoľahnúť, že prostredníc- ale predovšetkým máme denný tvom našich pobočiek budeme kontakt so zákazníkmi, znalosť poskytovať poštové služby kaž- poštového trhu a  obchodný po- dý pracovný deň na celom úze- tenciál – a to je súbor predností, mí Slovenska za rovnakých pod- ktoré má iba Slovenská pošta. mienok pre všetkých. ■■ Na poste generálneho riadi- ■■ Dotkne sa získanie poštovej teľa Slovenskej pošty pôsobíte Foto: archív licencie zmien v  poštových služ- síce len niekoľko mesiacov, máte bách? však už konkrétnejšiu predstavu Poštovú licenciu a rozsah pro- o smerovaní tejto spoločnosti? duktov a  služieb, na ktoré sa všetkým tie, ktoré sú často vy- renčnom prostredí. Ako vnímate Som presvedčený, že Sloven- vzťahuje, udeľuje Poštový regu- užívané, dôležité alebo zložité. náš prechod do liberalizovaného ská pošta je dôveryhodná inšti- lačný úrad v  správnom kona- Snažíme sa z tradičných služieb prostredia? túcia, ktorá je založená na dlho- ní. Jediná Slovenská pošta bola a produktov vytvoriť aj ich elek- Slovenská pošta sa ocitla ročných skúsenostiach a  pro- schopná splniť všetky podmien- tronickú verziu, aby sme sa pri- v  konkurenčnom boji už ove- fesionalite. Z  týchto základ- ky na získanie licencie pre po- spôsobili potrebám súčasného ľa skôr, s  rozvojom hybridných ných kameňov chcem stavať skytovanie univerzálnej poštovej zákazníka, napr. elektronický poštových služieb, preto po 1. ja- jej budúcnosť. Mojím cieľom služby. Okrem produktov uni- podací hárok alebo elektronic- nuári 2012 nepocítila zatiaľ vý- je úspešná, komplexná a  mo- verzálnej  služby, chceme na trh ké SIPO. razné zmeny. Myslím, že prvý derná organizácia, ktorá pred- prinášať aj nové, elektronické rok preverí aj súčasnú legislatívu stavuje stabilného a kvalitného a  iné služby s  pridanou hodno- ■■ Slovenská pošta už dlhšie boju- a v nasledujúcich rokoch sa uká- zamestnávateľa, ktorý ponúkne tou pre občanov, podnikateľov je s červenými číslami. Ako vidíte že, ktorí poštoví operátori doká- aj svojim zamestnancom dlho- a verejnú správu. Chceme meniť vývoj hospodárenia v  najbližších žu ponúknuť kvalitné a hodnot- dobý vzťah a  konkurenčné so- naše produktové portfólio tak, rokoch? né služby. ciálne výhody. Zároveň chcem aby sme vychádzali v ústrety na- Tradičné poštové služby majú z tejto spoločnosti vytvoriť  pre šim zákazníkom. celosvetový dlhotrvajúci pokles ■■ Vieteuž v tejto chvíli povedať, občanov zreteľne rozpoznateľ- v objemoch. Je to predovšetkým ako bude mať pošta kompenzo- nú  organizáciu s  vysokou pri- ■■ Môžete prezradiť, aké zmeny dané elektronizáciou a  interne- vané náklady na univerzálnu poš- danou hodnotou, na jednom v tejto oblasti pripravujete? tizáciou služieb. Verím, že sme tovú službu? mieste poskytnúť jednotný prí- Našou prioritou je zjednodu- dostatočne pripravení, aby sme V  súčasnosti je platný nový stup k  rôznym službám štátu, šenie ponuky produktov a  slu- otočili loď s  menom Slovenská zákon o  poštových službách, samosprávy, ale aj súkromného žieb pošty pre bežných, aj firem- pošta do jej novej budúcnosti. ktorý rieši aj oblasť kompen- sektora tak, aby boli pre zákaz- ných zákazníkov. Pripravujeme Vyrovnané hospodárenie oča- zácie neprimeraných nákladov níka jednoduchšie, lacnejšie zmenu produktového portfólia kávame v  nasledujúcich dvoch spojených s poskytovaním uni- a  pri ich vybavení, aby strávil v listových, balíkových a expres- – troch rokoch. Bude to závisieť verzálnej poštovej služby. Fi- menej času. ných službách. Slovenská pošta od výnosov z tradičných služieb, nancovanie univerzálnej služby je dôveryhodná inštitúcia. Chce- rozvoja služieb v nepoštovej ob- bude realizované z  externých me stavať na dlhoročnej skúse- lasti, ako aj od nákladov na po- zdrojov – cez kompenzačný nosti vo vzťahu k našim zákazní- skytovanie univerzálnej poštovej fond, do ktorého budú primár- kom priamo v  regióne. Musíme služby. ne prispievať alternatívne poš- sa sústrediť na potreby celého tové podniky a Slovenská pošta trhu a  regiónov. Priniesť služ- ■■ Od 1. januára 2012 pôsobí a pokiaľ by kompenzačný fond by bližšie k zákazníkovi. Predo- Slovenská pošta v  plne konku- nebol schopný pokryť náklady Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 19
Spoľahnite sa na naše skúsenosti Slovenská IT firma SOFTIP je na trhu už viac ako dvadsať rokov. O tom, ako sa vyvíjala,  aké má postavenie na trhu v súčasnosti a čo pripravuje pre svojich klientov do budúcnosti, sa s predsedom predstavenstva Dušanom Guldanom rozprával publicista Jozef Šucha. ■■ Firma vznikla v  roku 1991. Víziou, ktorú če, tablety, smartfóny, a to hlasom i videom, uvádzate na svojej webovej stránke, bolo stať mohli zdieľať dokumenty, robiť konferenč- sa významnou a uznávanou spoločnosťou pô- né hovory atď. sobiacou na Slovensku a jedným z lídrov trhu IT. Naplnila sa? ■■ Ako riešite bezpečnosť sietí? Myslím si, že vízia sa splnila. Od založe- Tento problém by som rozdelil na dve nia v roku 1991 sme rástli a posilňovali po- časti – nebezpečenstvo zvonka od hackerov zíciu uznávanej spoločnosti, ktorá sa dnes až po rôzne produkty, ktoré sa pohybujú po stará o viac ako 3 000 zákazníkov. Také ši- internete. Tu musíte byť neustále so svoji- roké portfólio klientov nám umožňuje do- mi firmami v reálnom čase. To znamená, že konalú orientáciu v reálnom biznise, ktorú keď sa niečo ukáže, aby sa vám aktualizo- dokážeme využívať pri kontakte s  ďalší- vala ochrana. Druhé nebezpečenstvo hrozí Foto: archív mi klientmi. Ponúkame im to, čo skutočne zvnútra firmy od vlastných zamestnancov, funguje. Sme im nablízku aj vďaka silnému keď niekto chce úmyselne poškodiť spo- regionálnemu zastúpeniu. Naše pracoviská ločnosť. Zabezpečenie ochrany pred vnú- nájdu na celom Slovensku. V  oblasti ERP torným nebezpečenstvom je možné elimi- ■■ S ktorými partnermi spolupracujete? systému pre ekonomiku, logistiku a  mzdy novať nastavením systémov vnútri spoloč- Spomeniem iba tých najvýznamnejších. sme na Slovensku číslo dva, hneď za nad- nosti, to znamená od smerníc, osvety až po Od roku 2007 sme SAP PARTNERom, vďa- národnou firmou, ktorá je číslo jedna vo technické riešenia. ka čomu využívame medzinárodné know- svete. how spoločnosti SAP. SOFTIP je Microsoft GOLD Certified ■■ Určite vás teší, že viac ako polovica z tri- ■■ Kto patrí k  vašim najvážnejším zákazní- Partner a v roku 2008 sme ako prvý na Slo- tisíc zákazníkov je verná vašej firmy už viac kom? vensku získali aj štatút Microsoft Unified ako desať rokov. Spektrum zákazníkov je naozaj široké. Communications Voice Ready Partner. S na- To súvisí aj s tým, že najväčší boom tých- Ako systémový integrátor a  dodávateľ zá- šimi výnimočnými inovatívnymi riešeniami to systémov bol začiatkom 90. rokov, teda kazkových informačných systémov dnes založenými na technológiách spoločnosti v  čase, keď sme vstúpili na trh a  začali si SOFTIP zaujíma významné postavenie nie- Microsoft sme v roku 2011 excelovali aj me- budovať pozíciu a svoje meno. Zákazníkom len na Slovensku, ale aj v  Českej republi- dzi svetovou konkurenciou ziskom ocene- sme od začiatku existencie firmy poskyto- ke, kde máme veľmi významné postavenie nia Microsoft Country Partner of the Year. vali služby, s  ktorými boli spokojní, takže na trhu pri riešení systémov pre penzijné Už šesťkrát za sebou sme zvíťazili v  pre- nám ostali verní. Je to výsledok toho, že na- spoločnosti. Svedčí to o  tom, že keď má stížnej súťaži Microsoft Industry Awards. ším cieľom nie je iba jednorazový obchod, firma čo ponúknuť, môže byť úspešná aj Titul Hewlett-Packard GOLD Preferred ale aj následná trvalá starostlivosť. mimo Slovenska. Zaujímavé sú aj riešenia Partner sme získali vďaka špičkovej kvalite Firma plní poslanie, ktoré sme definovali pre štátnu správu. Ďalej je to oblasť dopra- služieb, a je pre vás zárukou premyslených pri zakladaní: byť preferovaným a vyhľadá- vy cez služby až po obchodné spoločnosti investícií a najmodernejších riešení. vaným partnerom našich zákazníkov, kto- (napríklad drvivá časť Jednôt sú naši zákaz- rým prinášame pridanú hodnotu pre reali- níci). Nedávno sme získali ako zákazníka ■■ Čo pripravujete v najbližšej budúcnosti? záciu ich podnikateľských zámerov a  zvy- jednu spoločnosť na severe Slovenska, kto- V septembri dávame na trh produkt, kto- šovanie konkurencieschopnosti. rá má matku v Anglicku. Na základe toho, rý sa volá SOFTIP PROFIT plus, je to ino- čo sme im prezentovali, sa rozhodli, že aj vácia nášho pôvodného produktu SOFTIP ■■ Čo ponúkate svojim zákazníkom? v Anglicku zavedú ten istý systém. PROFIT, ktorá prináša zlepšenie a  vychá- Ponúkame trvalé služby na legislatívnu Úspešne podnikáme v  spoločnom dza z najnovších technologických zlepšení. podporu, ďalší rozvoj podľa ich požiadaviek priestore V4. Sme stále tam, kde sa niečo Ďalším produktom je PROFIT mobil, ktorý a podľa trendov na trhu. SOFTIP ako jedna deje, sledujeme posledné trendy, uzatvára- umožňuje, že dáta, ktoré sú potrebné pre z  najvýznamnejších slovenských IT firiem me partnerstvá a spojenectvá. Skrátka robí- kohokoľvek zo spoločnost,i budú prístupné má dlhoročné skúsenosti v  oblasti návrhu me Business Live. cez všetky komunikačné prostriedky, s kto- a  implementácie softvérových projektov, rými dnes ľudia pracujú – mobily, smartfó- vývoja a  údržby softvérových produktov ■■ Kedy nastane čas, že bude kompletizova- ny, tablety atď., a to z akéhokoľvek miesta, a  s tým spojenými službami. Ponúkame ná zdravotnícka databáza obyvateľstva, aby kde sa nachádzajú. portfólio produktov, ktoré pokrýva najdô- mali lekári kdekoľvek prístup k údajom o pa- Zaujímavý je náš Program SOFTIP HR ležitejšie oblasti riadenia a  rozvoja firiem: cientoch ? na spracovanie miezd a  personalistiky. ERP riešenia, ľudské zdroje, zákazkové rie- Pripravuje sa realizácia Národného zdra- V  ňom sme podľa našich prepočtov jed- šenia, špecializované riešenia, riešenia pre votného informačného systému aj z  európ- notka na trhu. Svedčí o tom skutočnosť, že manažment. Časť firmy sa venuje tvorbe skych peňazí. Sme viazaní smernicami EÚ, naším systémom je spracovávaných 17 per- softvéru na zákazku pre jednu firmu alebo aby sme od roku 2015 mali zavedený eHealth cent miezd zo všetkých zamestnaných na aj pre skupinu firiem. Máme široké spek- systém, na ktorý sa pýtate. Je preto najvyšší Slovensku. trum služieb v  oblasti infraštruktúry – od čas. Predpokladám, že koncom tohto roka základných sietí až po komunikáciu tak, by mohlo začať obstarávanie. Je nešťastie, že aby komunikovali tí, ktorí sú v spoločnos- pri každých voľbách dochádza k prehodno- ti, cez mobily, telefóny, pevné linky, počíta- covaniu, a preto jeho zavádzanie mešká. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 21
Správa majetku podľa sféra, a. s. Spoločnosť sféra, a. s., je na slovenskom a českom trhu známa predovšetkým dodávkami informačných systémov a súvisiacich služieb v energetike, o čom ste sa mohli viac dočítať v predchádzajúcich vydaniach. sféra, a. s., má však za sebou aj viac ako dve desaťročia úspešného pôsobenia na trhu s informačnými systémami pre oblasť správy a údržby majetku. Práve o tom bol náš rozhovor s riaditeľom úseku služieb Ing. Rastislavom Krbaťom, PhD., MBA. ■■ Mohli by ste v skratke opísať vý- teľný rozvoj. A práve v tejto oblas- voj v  oblasti systémov pre správu ti vieme klientom poskytnúť viac majetku z  pohľadu vašej spoloč- ako konkurencia. My zákazníka nosti? nikdy nevnímame ako príležitosť Na trh sme vstúpili v čase, keď na krátkodobé obohatenie, našou sa o  počítačovej podpore pre  ob- snahou je budovať s  ním dlhodo- lasť správy a údržby majetku dalo bý a obojstranne prospešný vzťah. hovoriť len veľmi ťažko a väčšina Nezanedbateľná je tiež skutočnosť, údajov sa uchovávala v  papiero- že sme slovenskou spoločnosťou, vej podobe. Od toho sa prakticky ktorá veľmi dobre pozná lokálne aj odvíjali naše aktivity. V  tomto špecifiká nášho trhu. Nami ponú- ranom období sme sa zamerali na kané riešenia sú vždy prispôsobe- konzultačné aktivity a  naše prvé né aktuálnym legislatívnym požia- objednávky sa niesli v duchu mot- davkám. Ak dôjde k  akýmkoľvek Foto: P. Urbi ta „urobíme vám poriadok v úda- úpravám v  tejto oblasti, vieme im joch“. Až o čosi neskôr sme začali naše riešenia upraviť a prispôsobiť klientom ponúkať aj náš vlastný výrazne rýchlejšie ako prípadná za- nástroj na udržanie poriadku v  ich dátach vytvára medzi nami viac ako len vzťah do- hraničná konkurencia. Zároveň tiež platí, že – technický informačný systém XMatik®. dávateľ – odberateľ. od istej veľkosti už podniky nie sú ochotné Tento sme postupne rozširovali a zdokona- Nedá mi ešte nevrátiť sa k už spomínanej nasadzovať autonómne „škatuľové“ produk- ľovali (aktuálne ponúkame jeho 10. verziu) grafickej časti našich riešení, ktorá je posta- ty do každej potrebnej oblasti. Buď požadujú a dnes môžeme smelo vyhlásiť, že v oblas- vená na produktoch spoločnosti Bentley Sys- jedno komplexné riešenie, alebo, ak to nie je ti správy, prevádzky a údržby technologic- tems (aktuálne máme ako jediný na Sloven- možné, silnú integráciu všetkých prevádzko- kých zariadení patríme na Slovensku medzi sku vývojársky štatút BDN – Bentley Deve- vaných informačných systémov do jedného špičku. Charakterizuje ho hlavne jedinečné loper Network). Tzv. inteligentné schémy, celku. Práve modularita, flexibilita a  škálo- prepojenie grafickej a  údajovej základne ktoré sú integrálnou súčasťou našich riešení, vateľnosť nami ponúkaného riešenia spolu do jedného integrálneho celku. Tieto moje ponúkajú neštandardný vizualizovaný po- s  našimi dlhoročnými skúsenosťami v  tejto slová potvrdzuje aj skutočnosť, že TIS XMa- hľad na spravované objekty s nadstavbovými oblasti sú zárukou jeho jednoduchej inte­ tik®.NET je v  súčasnosti prevádzkovaný možnosťami hĺbkových a  sieťových analýz grovateľnosti do komplexného informačné- vo viacerých veľkých priemyselných pod- vzájomných vzťahov týchto zariadení. Dovo- ho systému daného podniku. nikoch z  chemického a  energetického od- lím si tvrdiť, že funkčnosti tohto typu sú pre vetvia, teda v oblastiach, ktoré sú z pohľa- systémy, o ktorých hovoríme, jedinečné. ■■ Prečo sa niektoré nasadenia systémov na du správy a  údržby majetku najzložitejšie správu majetku končia nezdarom? a  najkomplexnejšie. Treba tiež podotknúť, ■■ Komu je toto riešenie určené? Najčastejšou chybou, ktorej sa dopúšťajú že v súčasnosti neponúkame len spomenutý Postupne ako sa rozširovali funkčnosti podniky nasadzujúce akýkoľvek informač- softvérový nástroj, ale dodávame komplex- systému, rozširovali sa aj oblasti a  odvetvia, ný systém, je domnienka, že stačí vybrať né riešenie, ktoré pozostáva z  konzultácií, v ktorých je možné a vhodné ho použiť. Jeho kvalitný produkt a  úspech je automaticky analýz, implementácie samotného systému, univerzálnosť umožňuje vybudovať komplex- zaručený. Žiaľ, nie je to pravda. Je to len nut- prevádzkovania, ako aj jeho podpory. ný technickoprevádzkový informačný systém ná, ale nie postačujúca podmienka úspešné- na podporu správy majetku prakticky nad ľu- ho prevádzkovania takéhoto systému. Ove- ■■ V čom spočívajú výhody vami ponúkaného bovoľnými reálnymi objektmi, ako sú naprí- ľa dôležitejšie je súčasne s  nasadením no- riešenia oproti konkurencii? klad inžinierske a rozvodné siete, produkto- vého riešenia zabezpečiť aj úpravu prísluš- Okrem samotného informačného sys- vody, technologické celky, výrobné zariade- ných podnikových procesov a ich následné tému, ktorý sa, ako som už spomínal, vy- nia, budovy a ich vybavenie atď. To je aj odpo- dôsledné dodržiavanie, čo väčšina podnikov značuje unikátnym prepojením databázo- veď na vašu otázku. Zo skúseností tiež vieme fatálne zanedbáva. Preto v našej spoločnosti vej a grafickej časti, je to práve starostlivosť povedať, že pozitívny efekt zavedenia takého- kladieme veľký dôraz na zabezpečenie tých- o zákazníka. Či už v implementačnej, zavá- to riešenia sa zvyšuje spolu s veľkosťou firmy, to zmien, ako aj na zavádzaciu fázu, v kto- dzacej alebo produkčnej fáze, naši odborní- resp. spolu s počtom spravovaných objektov. rej sa rozhoduje o skutočnom zaintegrovaní ci sú vždy pripravení pomôcť riešiť problé- Najlepšie výsledky sa nám podarilo dosiah- nového informačného systému do reálne- my zákazníka. Tým nemyslím len riešenie nuť pri nasadení nášho systému vo veľkých ho života daného podniku. O  to nám pre- technických otázok prevádzky informačné- priemyselných podnikoch elektrotechnické- dovšetkým ide. Ako som už skôr spomínal, ho systému, ktoré považujeme za samozrej- ho a chemického priemyslu. naším cieľom je v prvom rade spokojný zá- mosť, ale najmä riešenie odborných profe- kazník, lebo platí, že ak je spokojný on, sme sijných problémov. Za roky vývoja a  pod- ■■ Prečoby si mal potenciálny zákazník vybrať spokojní aj my. porovania nami ponúkaných riešení sa práve vás? naši pracovníci vypracovali na skutočných Všetci dobre vieme, že dodať informačný odborníkov v daných oblastiach. Často zo- systém vie v dnešnej dobe už nemálo firiem, hrávajú významnú úlohu aj v  základných oveľa dôležitejšie je však zabezpečiť jeho re- prevádzkových procesoch zákazníkov, čo álne uplatnenie v prevádzke a trvalo udrža- Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 23
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na Slovensku Medzi hlavné úlohy a činnosti Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) patrí správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a taktiež rozvoj a prevádzka služieb ústredného portálu verejnej správy. Tento portál patrí medzi základné nástroje informatizácie verejnej správy na Slovensku. S generálnym riaditeľom NASES Ivanom Ištvánffym Foto: P. Urbi sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová. ■■ Môžete popísať ďalšie základné úlohy bezpečiť odstránenie regionálnych znevý- ného strategického referenčného rámca na agentúry, ktorú vediete? hodnení v  dostupnosti komunikačnej in- financovanie opatrení na podporu rieše- Hlavnou úlohou a  predmetom činnos- fraštruktúry pre občanov – t. j. pripojenie nia nezamestnanosti mladých ľudí a  zin- ti NASES je správa, prevádzka a  rozvoj tzv. bielych miest. tenzívnenie podpory malých a  stredných vládnej dátovej siete GOVNET; prevádzka podnikov. Predmetom návrhu je aj pre- a rozvoj služieb ústredného portálu verejnej ■■ Čo patrí medzi základné princípy sun finančných prostriedkov do výšky 100 správy ako základných nástrojov informa- GOVNET-u? miliónov eur (zdroje Európskej únie plus tizácie verejnej správy na Slovensku podľa GOVNET je privátna sieť slúžiaca na bez- zdroje štátneho rozpočtu) z prioritnej osi 3 príslušných právnych predpisov a  strate- pečnú výmenu informácií medzi orgánmi operačného programu Informatizácia spo- gických dokumentov (zákon číslo 275/2006 štátnej správy. Jeho prostredníctvom Gov- ločnosti do operačného programu Konku- Z.  z. o  informačných systémoch verejnej netu je Slovenská republika pripojená do rencieschopnosť a  hospodársky rast, pri- správy a o zmienách a doplnení niektorých siete TESTA (sieť Európskeho spoločenstva) čom opatrenie 3.1 Rozvoj infraštruktúry zákonov, národná koncepcia informatizácie – slúži ako centrálny prístupový bod pre Slo- širokopásmového prístupu sa presunie na verejnej správy, legislatívny zámer návrhu venskú republiku, čiže NASES prevádzkuje programovacie obdobie rokov 2014 – 2020. zákona o e-Governmente). prístupový bod TESTA a umožňuje jeho po- V súčasnosti výška realokovaných zdrojov Činnosť Národnej agentúry pre sieťo- užívanie prostredníctvom GOVNETU. predstavuje zníženie disponibilných zdro- vé a  elektronické služby je orientovaná Infraštruktúra siete GOVNET slúži tiež jov až o 88,36 percenta, čo znamená, že je na efektívnu podporu a urýchlenie rozvo- aj pre jednotlivé orgány štátnej a verejnej možné realizovať naplánované aktivity len ja, rozširovanie služieb e-Governmentu na správy na poskytovanie informácií obča- vo veľmi obmedzenom rozsahu. Slovensku, čo vedie k úsporám a zvýšeniu nom, firmám  a organizáciám. Pri realizá- Podľa aktuálnych prepočtov celková výš- hospodárnosti pri výkone verejnej správy, cii jednotlivých funkcionalít sa dbá hlavne ka prostriedkov pokrýva náklady výlučne zjednodušeniu kontaktu občanov s  úrad- na princíp bezpečnosti a centrálne vynuco- na projektovo-inižiersku dokumentáciu mi a má nadrezortný charakter.   vanej politiky pravidiel. pre 677 obcí (190 klustrov), nie na fyzické budovanie infraštruktúry širokopásmové- ■■ Informačná vyspelosť na Slovensku má re- ■■ V akom štádiu rozvoja sa nachádza vládna ho internetu. Národná agentúra pre sieťo- zervy. Asi sem smeruje významný cieľ činnos- dátová sieť GOVNET? vé a elektronické služby bude pokračovať ti NASES. Do siete GOVNET je v súčasnosti pripo- v obstarávaní a realizácii prípravných pro- Áno, nezanedbateľným a dôležitým cie- jených viac ako 60 inštitúcií. Sieť neustá- jektovo-inžinierskych prác. Projekty inter- ľom je dosiahnutie vyššej celkovej infor- le rozširujeme a vylepšujeme. V súčasnos- netizácie budú môcť byť financované opä- mačnej vyspelosti slovenskej spoločnosti, ti realizujeme prechod všetkých uzlov  na tovne na začiatku nového programovacie- verejnej sféry, podnikateľskej obce, ako privátne IP adresy, rozšírenie o IPV6,  in- ho obdobia, čiže od  roku 2014.Slovensko aj širokej verejnosti. NASES zabezpečuje tegráciu služieb ústredného portálu verej- tak získa čas na ich dôkladnú prípravu. prostredníctvom siete GOVNET a  ústred- nej správy. ného portálu verejnej správy prepojenie a komunikáciu štátnych orgánov a ich roz- ■■ Ako NASES pokročila so zavádzaním vy- počtových a  príspevkových organizácií, sokorýchlostného internetu do tzv. bielych elektronické služby občanom a podnikateľ- miest, čiže sídel, ktoré sú finančne neatrak- skej sfére, elektronické služby medzi štát- tívne pre telekomunikačných operátorov? nymi orgánmi navzájom, pričom rozsah Európska komisia oznámila 7. mája 2012 týchto služieb má rýchlo rastúcu tendenciu listom adresovaným ministrovi zahranič- vzhľadom na rozvoj služieb e-Governmen- ných vecí SR rozhodnutie o schválení štátnej tu aj s využitím prostriedkov z operačného pomoci č. SA.33151 (2011/N) na opatrenie programu Informatizácia spoločnosti. s názvom Zavádzanie základných širokopás- Okrem toho bude NASES prevádzko- mových sietí v bielych oblastiach Slovenska. vateľom novovybudovaných telekomuni- Uznesením vlády Slovenskej republiky kačných sietí, ktoré majú, aj s predpokla- č. 191/2012 zo dňa 16. mája 2012 bol prija- daným využitím prostriedkov operačného tý návrh realokácie finančných prostried- programu Informatizácia spoločnosti za- kov v rámci operačných programov Národ- 24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Telekomunikačný úrad SR Budeme mať o rok štvrtého ■■ Priblížme teda poslanie úradu, ktorý vediete. Definícia poslania úradu mobilného operátora? v  praxi vlastne znamená, že TÚ SR pravidelne analyzuje jeden maloobchodný a  šesť veľkoob- chodných trhov, ktoré podľa Poslaním Telekomunikačného úradu SR (TÚ SR) je regulácia v oblasti elektronických komunikácií, odporúčania Európskej komisie najmä plnenie povinností podporujúcich súťaž a rozvoj spoločného trhu Európskej únie. Čo všetko analyzujú národné regulačné autority, akou je na území Slo- zahŕňa táto definícia, sa opýtal publicista Jozef Šucha predsedu TÚ SR Ladislava Mikuša. venskej republiky náš úrad. Keď zistíme, že na niektorom z  nich nie je efektívna súťaž, t. j. pôso- políciu), ale pri ukladaní vajú na budovanie mobilných bí na ňom jeden alebo viacero pokuty prihliadame naj- sietí tretej generácie, ktorých významných podnikov, ktorým mä na závažnosť, spôsob, prostredníctvom poskytujú hla- ich postavenie umožňuje sprá- trvanie a  dôsledky poru- sové a  dátové služby, čiže mo- vať sa nezávisle od konkurencie šenia zákona. Za takéto bilné telefonovanie SMS, MMS, alebo užívateľov, tak navrhujeme porušenie zákona hrozí mobilný prístup k  internetu... uložiť takémuto podniku alebo fyzickej osobe pokuta až Frekvencie v tomto pásme môžu podnikom povinnosti. Cieľom je do výšky 1 000 eur a v prí- operátori využiť aj na budovanie podpora efektívnej súťaže a roz- pade právnickej osoby až mobilných sietí štvrtej generá- voj vnútorného trhu. Výsledok 300 000 eur. cie. Jeden z operátorov už v tom- analýzy a navrhované povinnosti Vodiči sa neraz snažia to pásme na obmedzenom území prejdú tzv. národnými a násled- vyhnúť pokutám rôznymi vybudoval takúto sieť. Uvažuje- ne nadnárodnými konzultácia- výhovorkami. Napríklad me, že vyhovieme požiadavkám mi. Podľa európskych smerníc jeden z  vodičov vysvetľo- trhu a zosúladíme termín ukon- návrhy neschvaľujú národné vlá- val, že použitím rušičky čenia práva využívať frekvencie dy ani parlament, ale po skonče- chcel zabrániť manželke, v pásmach 900 a 1 800 MHz. Za- ní konzultácií sa k nim vyjadruje aby zistila, že cestoval za radíme tieto frekvencie do bu- Európska komisia. To zabezpe- frajerkou. Ďalší sa vyho- dúcoročnej elektronickej auk- čuje nezávislosť národných regu- váral, že rušenie spôsobo- cie. K dispozícii budú bloky pre Foto: archív lačných autorít. TÚ SR následne val jeho MP 3 prehrávač, maximálne dvoch operátorov na ukladá navrhované povinnosti iný vyhodil rušičku, keď obdobie rokov 2021 – 2026. Tým- a  následne pravidelnými analý- ho zastavovala polícia. Na- to bude zabezpečené, že v  roku zami trhu zisťuje, či treba povin- Užívatelia elektronických zdávali sa, že sa tak vyhnú poku- 2026 budú naraz k  dispozícii nosti ponechať alebo zrušiť. komunikačných služieb môžu te. Toto im už však nepomohlo, celé pásma 900 a  1 800 MHz, Ak to skrátim, tak môžeme predložiť TÚ SR spor s  teleko- lebo dôkazy sú zaobstarané už ktoré budú ponúkané v elektro- povedať, že telekomunikač- munikačným operátorom, ak ne- pred zastavením vozidla. nickej aukcii. ný úrad vytvára podmienky na súhlasia s výsledkom reklamácie Spolupráca TÚ SR a  Policaj- Úrad bude frekvencie pride- konkurenciu medzi operátormi, u  operátora. Návrh na začatie ného zboru Slovenskej republi- ľovať úspešným uchádzačom, konkurencia vytvára tlak na zvy- mimosúdneho riešenia sporu by ky nedávno priniesla cenný úlo- ktorí vzídu z  elektronickej auk- šovanie kvality služieb a na zni- mali predložiť bezodkladne, naj- vok. V spoločnej kontrolnej sieti cie. V súčasnosti si obstarávame žovanie cien, z čoho ťažia užíva- neskôr do 45 dní od doručenia uviazlo v  Nemecku odcudzené medzinárodne skúseného po- telia služieb. vybavenia reklamácie. Výsled- motorové vozidlo hľadané Inter- radcu, ktorý nám poskytne od- kom úspešného vyriešenia spo- polom, v  ktorom bola zapnutá bornú podporu a  poradenstvo ■■ Ako ochraňuje úrad záujmy ru je uzavretie písomnej dohody, rušička GPS. pri príprave elektronickej aukcie koncových užívateľov? ktorá je záväzná pre obe strany na voľné frekvencie v  pásmach Okrem už spomenutej regulá- sporu. V  uplynulých rokoch sa ■■ Môžete povedať či budeme 800 MHz, 1 800 MHz a  2 600 cie vyhľadáva TÚ SR zdroje ruše- zhodou skončilo 30 – 45 % rieše- mať na Slovensku štvrtého ope- MHz. Uchádzač o  poskytova- nia rozhlasového a  televízneho ných sporov. Je to pomerne vyso- rátora, kedy a kto to bude? nie poradenských služieb musí príjmu a mimosúdne rieši spory ké číslo, vzhľadom na to, že TÚ Či bude mať Slovensko štvr- okrem iného preukázať, že za medzi telekomunikačnými ope- SR nenahrádza činnosť súdu, tého mobilného operátora, to predchádzajúce tri roky aspoň rátormi a užívateľmi ich služieb. t.  j. nemá v  kompetencii vydať je otázka budúcnosti. Predo- raz poskytol poradenstvo týkajú- V prípade rušenia rozhlasového záväzné rozhodnutie. všetkým sa takýto záujemca ce sa oceňovania frekvenčného alebo televízneho príjmu sa ob- musí zúčastniť a  uspieť v  elek- spektra a aspoň raz poradenstvo čania môžu obrátiť na TÚ SR, ■■ V spoluprácis policajným zbo- tronickej aukcii. Nový operátor v  procese udeľovania frekvencií ktorý zistí zdroj rušenia a v prí- rom sa zúčastňujete na odhaľo- by mohol získať nielen frekven- v elektronickej aukcii. Otváranie pade potreby uloží prevádzkova- vaní nelegálnych rušičiek mýt- cie v pásmach 800 a 2 600 MHz, ponúk sa uskutoční nasledujú- teľovi rušiaceho zariadenia uro- neho systému v  motorových vo- ale aj frekvencie v pásme 1 800 ci deň. Víťaz – budúci poradca biť také opatrenie, aby nedochá- zidlách. Aké sú vaše skúsenosti MHz. V  pásme 1 800 MHz je – vzíde z  elektronickej aukcie, dzalo k  ďalšiemu rušeniu. Táto z týchto kontrol? k  dispozícii porovnateľná šírka na ktorej sa zúčastnia uchádza- služba nie je spoplatnená. Skôr Kontroly prebiehajú na zákla- pásma, akú majú existujúci traja či, ktorých ponuka splnila pod- ako sa občania obrátia na TÚ SR, de dohody o  spolupráci medzi mobilní operátori. mienky účasti. mali by sa snažiť minimalizovať TÚ SR a  Ministerstvom vnút- TÚ SR vytvoril podmienky, Samotná elektronická aukcia možnosť poruchy vo vlastnom ra SR. Úrad na mieste ukladá aby štvrtý mobilný operátor na frekvencie prebehne v  roku zariadení. TÚ SR v  minulom okamžité ukončenie prevádzky mohol reálne prísť. Frekvencie 2013, keď budeme poznať odpo- roku vyriešil 383 prípadov ruše- nepovoleného zariadenia a  odo- v pásme 1 800 MHz bude môcť veď na otázku, či bude mať Slo- nia frekvencií, z  toho 76 prípa- berá rušičky. Neskúmame dô- získať len nový uchádzač. Pás- vensko štvrtého mobilného ope- dov rušenia rozhlasu a televízie. vod použitia rušičiek (to zaujíma mo 1 800 MHz operátori využí- rátora a kto ním bude. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 25
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? Byty – na Slovensku už desaťročia mimoriadne ,,horúca“ otázka. O aktuálnej situácii v tejto oblasti sa novinárka Tatiana Jaglová rozprávala s riaditeľkou odboru bytovej politiky a mestského rozvoja SR Elenou Szolgayovou. postupne zvyšuje, v  oblasti súkromného osoby (občania). Ich podiel z celého fondu nájomného bývania je situácia výrazne nájomných bytov v  ostatnom období do- Foto: P. Urbi odlišná. Sektor nájomného bývania stag- sahoval úroveň napr. v Nemecku 70 %, vo nuje. Hlavnou príčinou je nezáujem súk- Francúzsku 87 % a  v  Španielsku dokonca romného kapitálu o  túto výstavbu najmä až 92 %. Menšie, pritom však stále vyso- ■■ Mnohých občanov zaujímajú najmä nájom- z dôvodu dlhej lehoty návratnosti investí- ké podiely nájomných bytov vo vlastníctve né byty. Súčasný stav podpory ich výstavby cií a neexistujúcich motivačných nástrojov fyzických osôb sú aj v Grécku, Luxembur- nie je ani zďaleka ideálny, výsledky stále za- zo strany štátu. sku, Veľkej Británii a v niektorých ďalších ostávajú za očakávaniami. V  čom sú hlavné krajinách. Hlavným dôvodom investova- slabiny a prekážky? ■■ Problematika nájomného bývania sa do- nia obyvateľstva do výstavby súkromných V  rámci transformácie vlastníckych stala opäť do programového vyhlásenia vlády nájomných bytov je najmä bezpečné inves- vzťahov, keď štátne nájomné byty prešli Roberta Fica. Vláda uvažuje o tom, ako vytvo- tovanie kapitálu. do vlastníctva obcí a následne sa v súlade riť podmienky aj na vstup súkromného kapi- Druhým z  významných vlastníkov ná- so zákonom o vlastníctve bytov a nebyto- tálu do ich výstavby. Zrejme však si to vyža- jomných bytov v tomto sektore sú inštitu- vých priestorov predali občanom, klesol duje legislatívnu úpravu možností... cionálni investori – poisťovne majetkové, podiel nájomných bytov z cca 25 % z cel- Súkromný nájomný sektor, na rozdiel zdravotné, sociálne, dôchodkové, ale aj re- kového počtu bytov len na necelé 3 %. Ta- od verejného, poskytuje bývanie nielen alitné fondy a spoločnosti (developeri), fi- kýto nízky podiel cenovo dostupných ná- sociálne slabším skupinám obyvateľstva, nančné inštitúcie a pod. Vo väčšine krajín jomných bytov predstavuje vážny prob- ale všetkým skupinám bez ohľadu na ich EÚ, s  výnimkou Dánska, ich podiel spra- lém. Z  uvedených dôvodov štát vytvoril sociálny status. Z  uvedeného dôvodu ta- vidla nie je významnejší. V ostatnom čase dva finančné podporné nástroje zamerané kéto  byty môžu mať rôzny štandard, od ich podiel klesá, čo je dané vysokou dobou na oživenie verejného nájomného sekto- najjednoduchších až po luxusnejšie byty. návratnosti investícií do tohto sektora, na ra. Prvým je Štátny fond rozvoja bývania Obstarávanie nájomných bytov v  rôz- rozdiel od doby návratnosti do iných sek- a  druhým  Program rozvoja bývania, kto- nych štandardoch v  súkromnom nájom- torov hospodárstva. rých prostredníctvom štát poskytuje ob- nom sektore závisí od ponuky a dopytu po Bývanie patrí k  základným životným ciam mimoriadne výhodné stavebné úvery týchto bytoch. V podmienkach Slovenska potrebám. Preto sa rozvoj bývania v  kaž- a  nenávratné dotácie na obstarávanie ná- (akútny nedostatok bytov v tomto sektore) dej krajine, teda aj v krajinách s vyspelou jomných bytov. sú žiadané najmä byty pre mladé rodiny ekonomikou, podporuje štátom – nástroj- Z  prostriedkov ŠFRB a  Programu roz- a  byty zabezpečujúce mobilitu pracovnej mi priamymi (dotácie pre verejný nájom- voja bývania sa poskytuje podpora, ktorá sily. ný sektor) alebo nepriamymi (zvýhodnené pri dobre nastavenom projekte pokryje ce- S  prihliadnutím na uvedenú potrebu úvery zo strany štátu alebo zo strany obcí lých 100 % obstarávacích nákladov stavby. a  priemerné mesačné zárobky v  národ- a daňové stimulácie pre súkromný nájom- Aj napriek rôznym legislatívnym zmenám nom hospodárstve možno predpokladať, ný sektor tak zo strany štátu, ako aj zo stra- a  úpravám základné kontúry tohto mode- že pôjde predovšetkým o  byty s  priemer- ny obcí). lu financovania zostali zachované a výstav- nou podlahovou plochou 60  –  65  m2, prí- Daňové nástroje majú v  jednotlivých bu nájomných bytov vo verejnom nájom- padne bývanie typu ubytovne, pre pracov- krajinách rôznu podobu, ide najmä o: nom sektore určených na bývanie sociálnej níkov prichádzajúcich za prácou na určité • možnosť odpočtu určitej časti obsta- slabších skupín obyvateľstva sa podarilo obdobie. To však nevylučuje aj obstaráva- rávacích nákladov stavby od základu naštartovať. V priebehu rokov 1998 – 2011 nie väčších bytov, resp. bytov vyššieho či dane z príjmov fyzickej osoby obstará- štát bytovou politikou a  finančnými ná- luxusného štandardu, v prípade dopytu po vajúcej nájomný byt na určité obdobie strojmi podporil obstaranie takmer 36-tisíc takýchto bytoch. Malo by ísť o podnikateľ- (napr. 3 – 5 % z obstarávacích nákladov nájomných bytov. Tento počet bytov však ské rozhodnutie, a  pre takéto byty by zo ročne po dobu 5 – 10 rokov), len postupne zvyšuje podiel tohto typu by- strany štátu nemali byť poskytované žiad- • umožnenie „daňových prázdnin“ tov na trhu s bytmi. ne motivačné stimuly. z  dane príjmu z  prenajímania nájom- Výraznejšia podpora je limitovaná mož- Podľa štúdie s  názvom Ekonomická ného bytu na určité obdobie, nosťami štátneho rozpočtu. Podiel výdav- efektívnosť a návratnosť finančných zdro- • zníženie, resp. až zrušenie dane z  ne- kov štátneho rozpočtu do bývania na cel- jov vynaložených na výstavbu nájomných hnuteľnosti (t. j. predmetného nájom- kovom HDP (v bežných cenách) poklesol bytov v  súkromnom sektore, ktorú k  rie- ného bytu) na určitú dobu, alebo po z  hodnoty 0,52 v  roku 2004 na hodnotu šeniu tejto otázky objednalo v  roku 2011 dobu využívania tohto bytu na nájom- 0,23 v roku 2012. Aj toto je jedným z dôvo- naše ministerstvo, existuje niekoľko fo- né bývanie), dov, prečo výstavba nájomných bytov ne- riem podpory rozvoja súkromného nájom- • zvýšenie dane z  nehnuteľnosti, ak fy- napreduje razantnejšie. ného sektoru. Vo vyspelých ekonomikách zická osoba má viac bytov, pričom Súčasne zatiaľ čo počet nájomného bý- EÚ, z  hľadiska vlastníctva nájomných by- niektorý z  nich nevyužíva na prená- vania vo verejnom nájomnom sektore sa tov, sú rozhodujúcim vlastníkom fyzické jom, 26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR • poskytnutie daňovej úľavy sa viaže na na zlepšenie. V  danom momente máme meniacim sa podmienkam práve zdroje splnenie rôznych podmienok – najčas- dva budúce scenáre, ktoré by mohli pri- z tohto systému prispievajú najvýraznejšie tejšie na limit obstarávacej ceny (daňo- spieť k  zlepšeniu architektonickej úrov- k  modernizácii a  obnove bytového fondu vou stimuláciou sa teda nepodporujú ne stavieb bytových domov s  nájomnými (v priemere ročne viac ako 320 mil. eur). nájomné byty vyššieho, resp. luxusné- bytmi finančne podporených prostredníc- Štát prostredníctvom Štátneho fondu roz- ho štandardu, čím sa vychádza v ústrety tvom dotácií z MDVRR SR. Prvým je trvať voja bývania poskytuje mimoriadne vý- potrebám bývania domácností s nižšími pri projektovej príprave riešenia konkrét- hodné stavebné úvery na zlepšovanie sta- alebo len priemernými príjmami, resp. nej stavby na uskutočnení architektonickej vu existujúceho bytového fondu vrátane potrebám mobility pracovnej sily). súťaže s  presne určenými podmienkami, zatepľovania. V  prípade tohto podporné- Na vytvorenie zdravého prostredia v no- ktoré by mohli eliminovať niektoré nedu- ho nástroja sú zdroje limitované, ale v po- vovznikajúcom sektore treba zastaviť, hy a druhou cestou by mohla byť podpora sledných rokoch sa objem zdrojov smeru- resp. významne obmedziť trh tzv. tieňo- iba tých projektov, ktoré by spĺňali všetky júcich do obnovy bytového fondu zvyšuje vého nájomného bývania, keď obyvatelia, nastavené kritériá, nielen technicko-eko- a  v  roku 2011 dosiahol 50 % z  celkových ktorí majú dva a viac bytov, ich prenajíma- nomického charakteru, ale aj ich architek- výdavkov fondu. jú „na čierno“. Preto pripravujeme návrh tonického a urbanistického riešenia. Doplnkový zdroj v  tejto oblasti pred- zriadiť celoslovenský register bytov obsa- V  uplynulých ročníkoch spomínanej stavujú dotácie na odstraňovanie tzv. sys- hujúci vlastníkov bytov a spôsob využíva- súťaže bolo veľa zaujímavých a  inšpira- témových porúch bytových domov, ktoré nia týchto bytov podobne, ako je to v škan- tívnych príkladov. Za všetky by som spo- poskytuje naše ministerstvo. Ide o 12 dru- dinávskych krajinách. menula napríklad stavby bytových domov hov porúch, z ktorých sa väčšina odstráni Súkromný a verejný sektor by mali spo- ločne harmonicky zabezpečovať potreby obyvateľov. Rozdiel je v očakávaní jednot- livých aktérov – súkromný sektor očaká- va zisk, verejný sektor plní a zabezpečuje služby vo verejnom záujme. ■■ Počuť aj kritiku, že mnoho nájomných by- tov, ktoré sa v súčasnosti stavajú, nemá naj- lepšiu architektonickú úroveň. Aký je váš ná- zor? Pri akejkoľvek výstavbe a najmä výstav- be bytov treba pozerať na ich výraz v kom- plexnej polohe, z  hľadiska architektúry, urbanizmu, stavebnej kvality, ekonómie a v neposlednom rade energetickej úspor- nosti. Ministerstvo dlhodobo vníma potre- Foto: imageshack.us bu zvyšovania podielu nájomných bytov na celkovom počte bytov, najmä z hľadis- ka zvýšenia dostupnosti bývania pre tých, ktorí si nemôžu zabezpečiť bývanie vlast- nými prostriedkami. S cieľom uspokojiť čo možno najviac záujemcov o  výstavbu ná- s  nájomnými bytmi v  Senici, Tatranskej zateplením. Vzhľadom na zameranie tejto jomných bytov ministerstvo limituje ma- Lomnici, Novom Meste nad Váhom, Popra- formy podpory, ako aj priame napojenie ximálnu výšku obstarávacích nákladov na de, Liptovskom Ondreji, vo Zvolene alebo na štátny rozpočet objem, je rozpočtova- m2 podlahovej plochy a zároveň limituje aj v Krompachoch. Všetky uvedené príklady ných zdrojov cca 5 mil. ročne. podlahovú plochu podporovaných bytov. môžu poslúžiť ako pozitívna motivácia pre Presné údaje o celkovom počte obnove- No základným limitom je dostupnosť fi- samosprávy, ktoré chcú riešiť bytovú otáz- ných a zateplených budov na bývanie ne- nančných zdrojov. To vytvára určité obme- ku svojich obyvateľov obstaraním nájom- máme k dispozícii, lebo na jednej stavbe sa dzenia pri návrhu vhodného projektu. ných bytov z verejných zdrojov. Tieto stav- využíva financovanie z  viacerých zdrojov. Pozrime sa na konkrétne výsledky. Mi- by dokazujú, že aj pri obmedzených zdro- Odhadujem však, že minimálne štvrtina nisterstvo v tomto roku vypísalo už 15. roč- joch je možné dosiahnuť nielen technickú, budov na bývanie prešla aspoň čiastočnou ník súťaže Progresívne, cenovo dostup- remeselnú, ale aj architektonickú kvalitu. obnovou. Samozrejme, že v tejto oblasti je né bývanie, ktorej cieľom je podporovať pred nami ešte veľa práce. a propagovať výstavbu progresívnych a ce- ■■ Vzhľadom na to, že obnova a  predo- Keď hovoríme o  kvalite – podmienky novo dostupných riešení bytov a prostred- všetkým zatepľovanie bytových domov sa už nastavené v našich podporných nástrojoch níctvom najúspešnejších realizácií prezen- realizuje niekoľko rokov, možno aj vyhodno- vyžadujú, aby sa dodatočné zatepľovanie tovať príklady cenovo dostupnej výstavby. tiť dosahované výsledky. Ste s tempom prác uskutočňovalo len zatepľovacím systé- Pri mnohých prihlásených súťažných ná- a ich kvalitou spokojná? mom, na ktorý bol Technickým a skúšob- vrhoch, pričom vo väčšine prípadov ide Pre obnovu a zatepľovanie existujúceho ným ústavom vydaný certifikát, a  práce o  stavby podporené z  verejných zdrojov, bytového fondu bolo významným impul- s týmto systémom uskutočňuje iba zhoto- vidno v ostatných rokoch výrazný kvalita- zom zo strany štátu vytvorenie finančných viteľ, ktorý má oprávnenie s takýmto sys- tívny posun, nielen z hľadiska stavebného podporných nástrojov. Najdlhšie pôsobia- témom pracovať. Tieto podmienky spolu prevedenia a  technického riešenia, ale aj cim finančným nástrojom, ktorý má vý- s dôslednou kontrolou prác počas realizá- z pohľadu architektonickej kvality. znamné miesto v obnove bytového fondu, cie zabezpečujú kvalitu zatepľovacích prác, Nechcem tým povedať, že nie je priestor je systém stavebného sporenia. Napriek na ktoré sa poskytuje štátna podpora. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 27
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR O forme existencie Letiska V BratislavE rozhodne vláda Okrem železničnej a cestnej dopravy sú dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry v Slovenskej republike aj letecká a vodná doprava. O tom, čo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v tejto oblasti pripravuje, sa publicistka Mária Šišuláková opýtala riaditeľky sekcie civilného letectva a vodnej dopravy rezortu Radmily Valíčkovej. covať s faktami, ktoré vychádzajú z ekono- prostriedkov. Existuje stratégia rozvoja lod- mickej reality súčasného rozvoja európskej nej dopravy, ktorá by aj u nás zvýšila využitie leteckej dopravy. Rozvoj letiska je vo vše- vodných tokov v  súlade s  európskymi pred- obecnosti dlhodobý proces, investične veľ- stavami? mi náročný a vyžadujúci si dlhodobú kon- Naša sekcia v  súlade so zákonom cepciu. Tlak na úspory v  štátnom rozpoč- č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe vy- te a nedostatok prostriedkov na investičné konáva funkciu ústredného orgánu štátnej Foto: archív aktivity štátu s dlhodobou návratnosťou sú správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy. ekonomickou realitou. V oblasti vodnej dopravy máme schvále- Vláda nemá dostatok finančných ných niekoľko strategických a koncepčných ■■ Bratislavské letisko v priebehu roka opus- prostriedkov na rozvoj letiska, preto jednou materiálov, ktoré zahŕňajú rozvoj vodnej tili niektorí prepravcovia, iní pribudli. Zmeny z reálnych možností je využitie prostriedkov dopravy vrátane rozvoja verejných prísta- sa dotkli tiež viacerých destinácií. Ako sa pre- zo súkromných zdrojov. Rozvoj potenciálu vov. Tieto koncepčné materiály vychádza- javili na vyťažení Letiska M. R. Štefánika? letiska a  vybudovanie konkurencieschop- jú predovšetkým z  nastavených cieľov eu- Za obdobie január – júl 2012 bolo na Le- nosti si vyžaduje značné úsilie a  objem fi- rópskej politiky. Finančný zisk z tzv. veľkej tisku M. R. Štefánika v  Bratislave odbave- nančných prostriedkov. Zapojenie súkrom- plavby je iba z prístavných poplatkov, lebo ných 791  446 cestujúcich, čo predstavuje ného sektora do rozvoja letiska nezname- vodné cesty spoplatnené nie sú, keďže ide v  porovnaní s  rovnakým obdobím vlaňaj- ná, že štát sa vzdáva kontroly nad verejným predovšetkým o  vodnú cestu Dunaj, ktorá šieho roka pokles o  jedenásť percent. Je majetkom. Forma dlhodobého prenájmu nemôže byť spoplatnená v súlade s tzv. Be- potrebné zdôrazniť, že dopravcovia veľmi prenáša na investora všetky riziká podni- lehradským dohovorom. citlivo reagujú na trh a  opúšťajú tie linky, kania a budúcich investícií. Definitívne roz- V turistickej sezóne sa zvyšuje hlavne zá- ktoré sú pre nich stratové. Tieto javy sú zr- hodnutie však bude prijímať vláda. ujem o rekreačnú a športovú plavbu malý- kadlom ekonomickej situácie a aktuálneho mi plavidlami. Koncepčne však túto oblasť stavu v cestovnom ruchu. Ak máme čo po- ■■ Štatút medzinárodného letiska majú okrem zastrešuje sekcia cestovného ruchu. núknuť a vieme sa dostať do povedomia za- Bratislavy aj Košice a Poprad – Tatry. Počíta hraničných klientov, radi nás budú navšte- sa s  ich zaradením do transeurópskych do- ■■ Spomenuli ste Belehradský dohovor. Ten vovať, či už v rámci podnikateľských aktivít pravných sietí Trans-European Transport Ne- už má 64 rokov, verejnosť o ňom sotvačo vie. alebo ako turisti. A  práve to môže ovplyv- twork (TEN-T), ktoré tvoria sieť multimodál- Pripomeňte, prosím, o akú dohodu ide? niť a  množstvo prepravených cestujúcich nych koridorov pre členské krajiny Európskej Je to dohovor o režime plavby na Dunaji, z letiska v Bratislave. To však už hovoríme únie? ktorý v roku 1948 spoločne medzi sebou uza- o  inej problematike, presahujúcej rámec Tieto letiská sú súčasťou transeurópskych tvorili Česko-slovenská republika, Ľudová pôsobnosti letiska, ktoré je len vstupným dopravných sietí TEN-T. Niektoré projekty republika Bulharsko, Maďarská republika, bodom do našej republiky – je to vecou pre- však nenapredujú tak rýchlo, ako by sme Zväz sovietskych socialistických republík, zentácie krajiny, regiónu, mesta. potrebovali – napr. napojenie letiska Brati- Ľudová republika Rumunsko, Sovietska so- slava na železnicu. cialistická Ukrajinská a Federatívna republi- ■■ Vlani vláda schválila plán udeliť koncesiu ka Juhoslávia. Podpísali ho v Belehrade 18. strategickému partnerovi na základe medzi- ■■ Aká budúcnosť čaká malé letiská v  Žiline augusta 1948 a odvtedy určuje režim plavby národného tendra v snahe o ďalšie zaistenie a na Sliači, ktoré prešlo rekonštrukciou? po rieke Dunaj od Ulmu k Čiernemu moru rozvoja letiska. Stotožňuje sa tento plán so V tomto období sa hľadá spôsob ich ďal- cez Sulinské rameno s prístupom k Čierne- súčasnými spôsobmi dosiahnutia tohto cie- šieho pôsobenia a  využitia. Letisko Sliač mu moru Sulinským kanálom. ľa, keďže letisko potrebuje viac než štvrť mi- má istú výhodu v tom, že na ňom existuje V  zmysle nej sa podunajské štáty zavä- liardy eur na obnovu dráh a  rozšírenie par- kombinovaná vojenská a civilná prevádzka, zujú udržiavať svoje úseky Dunaja v  stave kovísk? je využívané v rámci aktivít NATO. Využí- splavnom pre riečne a  na patričných úse- V  Európe existujú rôzne formy vlastníc- va sa tak celoročne, lebo charterová sezóna, koch pre námorné lode, vykonávať práce tva a  prevádzkovania medzinárodných le- keď sa uskutočňuje väčšina civilných letov, potrebné na zaistenie a  zlepšenie podmie- tísk. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá trvá len približne tri mesiace. Letisko Žilina nok plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo z foriem je optimálna. Vždy je treba vychá- je momentálne v zložitej situácii a hľadá sa prekážky plavbe na splavných tokoch Du- dzať z konkrétnej situácie v danom čase. východisko, ako zabezpečiť jeho ďalšie fun- naja. Nad dodržiavaním Belehradskej kon- Letisko Milana Rastislava Štefánika – Air- govanie. vencie bdie Dunajská komisia. V nej majú port Bratislava, a. s. (BTS), je medzinárodné všetky podunajské štáty po jednom pred- letisko regionálneho významu. Z  ekono- ■■ Najmä v turistickej sezóne sa rieky v oko- staviteľovi, z  nich si volia predsedu, pod- mického hľadiska ide o spoločnosť relatív- litých štátoch, a zvlášť Dunaj, využívajú v tu- predsedu a  tajomníka na trojročné obdo- ne úspešnú, pretože vykazuje prevádzkový ristickom ruchu a  sú príjemným zdrojom zá- bia. Komisia začala svoju činnosť v novem- zisk. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji tohto žitkov na jednej strane, no na druhej stra- bri 1949 so sídlom v Galaci, od mája 1954 letiska musia akcionári predovšetkým pra- ne z  hľadiska finančného zisku prameňom sídli v Budapešti. 28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná za stratégiu smerovania cestovného ruchu na Slovensku a vytváranie podmienok na jeho rozvoj. S jej generálnou riaditeľkou Ivanou Magátovou sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová. ■■ Aké oblasti patria do kompetencie sekcie rodiny s  deťmi. Atraktívna je tiež oblasť cestovného ruchu? Dunaja – vodné mlyny, vodný kanál Ču- Sekcia cestovného ruchu je zodpoved- novo, kde si môžu mladí ľudia do sýtosti ná za stratégiu smerovania cestovného ru- zašportovať. chu na Slovensku, vytvára podmienky na Jednoznačne najviac turistov láka hlav- rozvoj cestovného ruchu, navrhuje ekono- né mesto Slovenska Bratislava. V  jesen- mické a  legislatívne nástroje a  opatrenia ných mesiacoch sa ponuka tejto lokality v  cestovnom ruchu, vytvára podmienky rozširuje o tradičné husacie hody a otvore- a  predpoklady na investovanie v  cestov- nie vínnych pivníc. nom ruchu, podieľa sa na tvorbe systému Tatry tradične ponúkajú výborné lyžiar- Foto: archív štatistických informácií o  ňom, spracúva ke svahy v kombinácii s kúpaním v termál- komplexné štatistické údaje o  vývoji ces- nych bazénoch. V skanzenoch na Orave či tovného ruchu v  Slovenskej republike. Kysuciach sa môžu návštevníci vrátiť do mi- Spolupracuje s  viacerými ústrednými or- nulosti a vychutnať i život našich predkov. tuálne novú stratégiu rozvoja, v ktorej budú gánmi štátnej správy, lebo cestovný ruch je Zažiť starú železničku v  prevádzke môžu kladené požiadavky tak na kvalitu služieb, prierezové odvetvie. Spravuje register kraj- turisti napríklad na Horehroní. Pri obdivo- ako aj na rozvoj doplnkovej vybavenosti. ských a oblastných organizácií cestovného vaní prekrásnej prírody turisti ani nevníma- S  cieľom zlepšiť ponuku, ako aj zvýšiť ruchu. V  oblasti zahraničných vzťahov si jú lietajúce sadze z malebnej lokomotívy. záujem klientov o  našu krajinu podporu- sekcia plní úlohy a záväzky Slovenskej re- Pre viacerých turistov sú lákadlom naše je sekcia vytvorenie oblastných organizácií publiky vyplývajúce z členstva v medziná- kúpele s  mineralizovanou termálnou vo- cestovného ruchu ako nástrojov destinač- rodných organizáciách (UNWTO, OECD, dou či bahnom. ného manažmentu, ktorý v predchádzajú- EÚ), rieši oblasť cezhraničnej spolupráce, com období chýbal. V tomto roku získané zahraničnú spoluprácu v oblasti dvojstran- ■■ Podľa nezainteresovaného pozorovateľa dotácie mali možnosť využiť na marketin- ných a  multilaterálnych vzťahov, plnenie sa dá badať zvýšenie počtu turistov, je prav- gové aktivity. Toto sa v budúcnosti zmení medzinárodných bilaterálnych a  multi- da, že za posledné roky sa Slovensko stalo za- a dotácie budú smerovať najmä do vytvo- laterálnych zmlúv. Plní úlohy aj v  oblasti ujímavou destináciou? renia nového produktu. marketingu a  propagácie Slovenska ako Zvýšený záujem turistov o Slovensko nás krajiny cestovného ruchu, pričom meto- veľmi teší a súčasne aj zaväzuje poskytovať ■■ Aké sú vaše vízie do budúcnosti v rozvoji dicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh kvalitné služby a vytvárať nové a nové pro- cestovného ruchu na Slovensku? Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. dukty. Slovensko je najmä neopozeranou Na Slovensku je potrebné podporiť tvor- V neposlednom rade podporuje aj činnosť destináciou, ktorá má čo návštevníkom po- bu produktu a súčasne zmeniť systém pro- územnej samosprávy pri rozvoji cestovné- núknuť. Aktuálne najmä v Amerike a Ázii pagácie. Je potrebné orientovať sa najmä ho ruchu a činnosť krajských a oblastných je doslova módou navštíviť európske kra- na susedné krajiny, ktoré predstavujú cca organizácií cestovného ruchu. jiny. Verím, že sa nám podarí získať ešte 115-miliónový trh, ďalej opustiť predstavu, väčší záujem turistov o našu krajinu. Potre- že Slovensko je krajina dlhodobých poby- ■■ Čo patrí medzi najväčšie lákadlá Sloven- bujeme sa veľa propagovať, využívať všet- tov. Treba sa orientovať na krátkodobé po- skej republiky pre zahraničných turistov? ky formy prezentácie, najmä pozývanie byty, víkendy či predĺžené víkendy. Je po- Slovensko má v cestovnom ruchu veľký zahraničných novinárov a touroperátorov, trebné dobudovať doplnkovú vybavenosť, potenciál. Na relatívne malom území sa pracovať na kvalite poskytovaných služieb, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Ne- nachádza pestrá ponuka kultúrnych, histo- ako aj zlepšiť informovanosť návštevníkov. potrebujeme stavať ďalšie ubytovacie za- rických a prírodných atraktivít. Slovensko Cestovný ruch nám prináša nové pracovné riadenia, treba podporiť najmä rozvoj cyk- je prekrásna krajina bohatá na prírodné príležitosti, otvára nové možnosti a zvyšuje loturistiky a  pešej turistiky, vytvoriť pod- danosti, hrady, zámky, jaskyne, minerálne našu životnú úroveň,  v neposlednom rade mienky pre rodiny s deťmi. V medzisezóne pramene. Turistom ponúkame celú škálu je tiež veľkým prínosom pre ekonomiku na sa orientovať na seniorov. Pripraviť balíky zážitkov. Veľmi atraktívne sú drevené kos- celoštátnej a regionálnej úrovni. zaujímavých pobytov pre mladých ľudí, tolíky na východnom a  strednom Sloven- aby sme ich naučili chodiť na Slovensko, sku, vínna cesta v  oblasti Malých Karpát ■■ Čo sa týka služieb a  vybavenosti na Slo- aby sa sem vracali. Veľmi potrebné a pod- či podzemné krásy jaskýň. Pre milovníkov vensku, môžeme sa v budúcnosti dočkať zlep- statné je aj čo najlepšie a najefektívnejšie pešej turistiky máme množstvo značených šenia? Podnikáte nejaké konkrétne kroky? využívanie finančných prostriedkov získa- turistických trás, ktoré sú vhodné aj pre Sekcia cestovného ruchu pripravuje ak- ných z európskych fondov. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 29
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová Operačný program Doprava (OPD) je programový dokument SR na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. O jeho plnení sa s generálnou riaditeľkou sekcie OPD na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Denisou Žilákovou rozprával publicista Jozef Šucha. ■■ Aká je celková alokácia pre OPD? Aké je projektov, z nich Brusel doteraz schválil šesť prerozdelenie financií na projekty v doprave a ďalšie posudzuje. V najbližších mesiacoch vo všeobecnosti? plánujeme EK predložiť na schválenie cestné Operačný program Doprava patrí medzi projekty: D1 Dubná Skala – Turany a Hubo- najväčšie operačné programy v rámci Národ- vá – Ivachnová, zo železničných projektov sú ného strategického referenčného rámca 2007 vo finálnej fáze prípravy projekty moderni- – 2013. Celková alokácia pre OPD predstavu- zácie železničných úsekov Beluša – Púchov je 3 845 719 991 eur, z čoho príspevok z fon- a Považská Teplá – Žilina. Foto: archív dov EK je 3  206  904  595 eur a  638  815  396 V  záujme efektivity realizácie časovo ná- eur je povinné národné spolufinancovanie. ročných projektov sa uplatňuje výnimka EK MDVRR SR tieto financie prerozdeľuje na z  roku 2009. Tá umožňuje čerpanie financií významné dopravné projekty, ako sú výstav- na stavbu ešte predtým, ako je žiadosť v Bru- ■■ Do konca obdobia ostáva už menej ako dva ba diaľnic a rýchlostných ciest, obnova ciest seli schválená. Ministerstvo dopravy však roky. Na koľko percent vyčerpáme fondy? prvej triedy, modernizácia železníc, nákup tento systém využíva len pri projektoch, pri K  polovici augusta evidujeme v  OPD moderných vlakov či budovanie verejnej ko- ktorých   je reálny predpoklad schválenia takmer 60-percentné kontrahovanie finanč- ľajovej dopravy v Bratislave a Košiciach. Jed- týchto projektov, potvrdený súhlasným sta- ných zdrojov a  čerpanie na úrovni približ- notliví prijímatelia pomoci v  rámci OPD sú noviskom expertov z Jaspers (technickí ex- ne jednej tretiny. Musíme si priznať, že čelí- stanovení vopred. V  oblasti výstavby a  mo- perti EK a Európskej investičnej banky).  me hrozbe prepadu eurofondov na doprav- dernizácie dopravnej infraštruktúry sú pri- né projekty. Osobne však nie som ochotná jímateľmi jej správcovia (ŽSR, NDS, SSC, ■■ Ako sa riešia problémy, ktoré nastali pri zmieriť sa s  týmto konštatovaním. Od za- Hlavné mesto SR Bratislava) a v oblasti mo- úseku Turany – Hubová s ochranou životného čiatku apríla, keď som nastúpila na pozí- dernizácie mobilného parku pre osobnú že- prostredia? Bude sa tento úsek diaľnice sta- ciu generálnej riaditeľky, pracujem s mojím lezničnú dopravu je to národný operátor že- vať ešte v tomto programovacom období? krízovým tímom na tom, aby sme vyčerpali lezničnej osobnej dopravy (ŽSSK). Ide o  veľký a  bezprecedentný problém, všetky finančné zdroje, ktoré máme k dis- ktorý je stále v štádiu riešenia. Národná diaľ- pozícii. Novú dynamiku do čerpania OPD ■■ Kto zodpovedá za proces projektov v  ob- ničná spoločnosť, ako prijímateľ pomoci z eu- by mala priniesť koncentrácia ľudských lasti operačného programu Doprava? rofondov, dala vypracovať nezávislú analýzu kapacít a  finančných zdrojov na prioritné Systém čerpania eurofondov je založený dosahov na životné prostredie v danom regi- projekty, dostatočný zásobník náhradných podľa štruktúry, ktorú vyžaduje EÚ. Rozlišu- óne, ktorú sme po jej augustovom prerokova- projektov a  tiež legislatívne opatrenia na jeme orgán auditu a certifikačný orgán, ktoré ní s verejnosťou predložili EK. Avšak buďme zefektívnenie a  zrýchlenie prípravy diaľ- sú na ministerstve financií, a riadiace orgány realisti: už samotné získanie súhlasu Bruselu nic. Alfou a  omegou je však najmä inten- programov. Pre OPD je riadiaci orgán naše budeme považovať za úspech a vzhľadom na zívna a kvalitná komunikácia s Európskou ministerstvo, ktoré je zároveň zodpovedné časovú náročnosť záverečnej fázy prípravy komisiou (EK). Okrem iného sa nám vďaka za prípravu a  realizáciu projektov. Riadiaci projektu Turany – Hubová je viac pravdepo- nej koncom júna podarilo odstrániť hrozbu orgán koordinuje a kontroluje žiadosti o ne- dobné, že ho budeme financovať (a stavať) už pozastavenia priebežných platieb pre OPD, návratné finančné príspevky, ich súlad s eu- v novom programovacom období. ktorá súvisela s auditnými zisteniami spred rópskou a  národnou dopravnou stratégiou, troch rokov. oprávnenosť požiadaviek, reálnosť harmono- ■■ Nové programovacie obdobie sa začína už gramu implementácie projektov, ich finanč- o dva roky. Ako sa pripravujete na budúci fi- ■■ Ako zabezpečíte včasnú prípravu projek- nú a  ekonomickú výnosnosť a  samozrejme nančný rámec? tov, tak aby boli implementovateľné ešte aj udržateľnosť projektov. Pomáha aj žiada- Ako jeden z  prvých rezortov sme už na- v tomto programovacom období? teľom vo fáze podania žiadosti, aby sa proces štartovali proces prípravy a  vypracovania Pomôcť by nám mal akčný plán na zefek- urýchlil. Riadiaci orgán rieši aj zmeny žia- strategických dokumentov. Relevantné stra- tívnenie implementácie OPD, ktorý ob- dateľov, komunikuje s EK a dozerá, aby  bol tegické dokumenty, tzv. ex ante kondiciona- sahuje systémové a  špecifické opatrenia. program a projekty funkčné a v súlade s eu- lity, pomôžu EK posúdiť pripravenosť člen- V súčasnosti už na ministerstve naplno pra- rópskou a národnou dopravnou politikou. ských štátov realizovať zvolené investičné cuje napr. krízová skupina na riešenie prob- priority. Do jeho prípravy sme zapojili vý- lémov s majetkovoprávnym vysporiadaním,  ■■ Väčšina peňazí vo vašom operačnom znamnú časť slovenskej odbornej verejnos- skupina na zabezpečenie súladu výstavby programe je vyčlenená na tzv. veľké projekty, ti prostredníctvom pracovnej skupiny na s  environmentálnou legislatívou EÚ, ale ktoré musí schváliť Európska komisia. Koľko programovanie dopravnej infraštruktúry. Dá tiež krízové skupiny na riešenie problémov projektov už Brusel schválil a  ktoré projek- sa teda povedať, že za to, ako bude vyzerať kritických projektov, napr. Turany – Hubo- ty budú predložené na schválenie v najbližšej dopravná infraštruktúra na Slovensku v roku vá a  prioritných osí 3 a  4. Súčasťou systé- dobe? 2020, budú zodpovední nielen štátni úradní- mových opatrení je Ganntova schéma im- Áno, v  OPD sa implementujú najmä veľ- ci, ale aj špičkoví dopravní odborníci z uni- plementácie projektov OPD znázorňujúca ké projekty nad 50 mil. eur. Ku koncu augus- verzít, dopravných think-tankov či predstavi- projektové aktivity v čase. ta sme predložili na schválenie 11 veľkých telia samosprávy. 30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí Dopravná infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou dnešného globalizovaného sveta. Jej význam pre medzinárodný obchod, ako aj pre osobnú dopravu, limituje spoločenský a ekonomický rozvoj. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je súčasne aj jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov práve preto, že vďaka  minulosti má Slovensko veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií letísk. O súčasnom postavení Slovenska v rámci európskeho plánu jednotného dopravného systému sa publicista Jozef Šucha zhováral s generálnym riaditeľom sekcie záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov Igorom Urbančíkom. ■■ Európska komisia schválila v minulom roku tegrovaných dopravných systémov, najmä plán jednotného európskeho dopravného v  Bratislave a  Košiciach, na výraznú pod- systému, ktorého cieľom je vytvorenie do- poru rozvoja verejnej osobnej dopravy. pravného systému schopného konkurencie, Zmierňovanie nárastu emisií skleníko- ako aj efektívne a cielené využívanie finanč- vých plynov je potrebné, okrem opatre- ných zdrojov. Čo musí Slovenská republika ní na ich znižovanie v  oblasti infraštruk- urobiť, aby bolo schopné konkurencie v me- túry, realizovať prostredníctvom ďalších dzinárodnom meradle nielen v  železničnej, opatrení, ako sú napríklad budovanie in- ale aj v cestnej a lodnej doprave? fraštruktúry v  rámci elektrickej mobility, Pre Slovenskú republiku je hlavnou vý- inteligentné riadenie dopravy, lepšia lo- zvou v oblasti dopravy dobudovanie doprav- gistika, znižovanie emisií oxidu uhličitého nej infraštruktúry s cieľom zabezpečenia do- osobných vozidiel aj trhovo orientovanými stupnosti pre občanov, podpory hospodár- nástrojmi (napr. zdaňovaním vozidiel na skeho rastu a  znižovania negatívnych vply- základe produkovaných emisií na 1 km). vov na životné prostredie. V oblastiach, kde je preťažená cestná infraštruktúra, je potreb- ■■ Môžete priblížiť, v akom stave je v súčas- né rozvíjať služby železničnej dopravy a ve- nosti realizácia projektu širokorozchodnej Foto: archív rejnej osobnej dopravy. trate do Bratislavy a Viedne? Víziou európskej koncepcie (s  výhľadom V súčasnosti prebieha príprava rozsahu do roku 2050) je dosiahnutie 60-percentné- zadania ďalšej etapy štúdie realizovateľ- ho zníženia emisií v  kontexte narastajúcej V  oblasti železničnej infraštruktúry ide nosti. Pokračujeme v dôslednom analyzo- dopravy a  podpory mobility. Preto sú naše o  dva prioritné koridory: železničná os vaní projektu širokorozchodnej trate, keď- ciele zamerané na podporu nových techno- Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina – Bra- že je potrebné, aby sa v ďalšej etape štúdie lógií a  inovácií, optimalizáciu využívania tislava a  železničná os Paríž – Štuttgart – realizovateľnosti doriešili otvorené otázky, multimodálnych logistických reťazcov vráta- Viedeň – Bratislava. predovšetkým garancie tovarových tokov ne podpory väčšieho využívania energeticky Z hľadiska cestnej infraštruktúry je prio- a  veľmi dôležitá otázka financovania pro- efektívnejších druhov dopravy. Samozrej- ritou dobudovať úseky na diaľnici D1 tak, jektu z verejných zdrojov. me, dôraz kladieme aj na efektívnejšie vyu- aby vzniklo ucelené diaľničné prepojenie žívanie dopravnej infraštruktúry vďaka inte- medzi Bratislavou a Košicami. Okrem toho ■■ Aká je situácia v napojení našej republiky ligentným dopravným systémom. sa realizujú projekty, ktoré zabezpečujú se- na medzinárodné dopravné koridory, ktoré Zvyšujúci sa podiel najmä cestnej náklad- verojužné cestné prepojenie s Poľskom (diaľ- majú veľký význam v medzinárodnom obcho- nej dopravy dokazuje, že práve cestná do- ničná os Gdansk – Katovice-Žilina/Bratisla- de a  sú dôležité pre Slovenskú proexportne prava je pri súčasnom nastavení trhu najviac va – Viedeň), čo v podmienkach Slovenskej zameranú ekonomiku? konkurencieschopná. V  oblasti železničnej republiky znamená podstatnú časť úsekov Slovenská republika sa nachádza na križo- a  vodnej dopravy je preto potrebné moder- diaľnice D1 ako aj celú diaľnicu D3. vatke hlavných rozvojových európskych osí: nizovať a integrovať infraštuktúru, keďže je východ – západ a  sever – juh. V  súvislosti hlavným východiskom pre efektívne, udrža- ■■ Dopravná politika Európskej únie definuje s  prognózovaným nárastom dopravy medzi teľné, bezpečné a kvalitné dopravné služby. železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu Áziou a Európou je cieľom, aby sa Slovensko a zameriava sa na zvýšenie jej podielu pri pre- stalo vstupnou bránou do Európskej únie pre ■■ Ktoré konkrétne projekty sa v  súčasnosti prave tovarov. V Slovenskej republike v po- dopravu z Ázie a naopak, a to prepojením osi realizujú, aby sme na Slovensku dosiahli udr- sledných rokoch prevažuje trend zvyšovania východ – západ: Ukrajina – Slovensko – Ra- žateľnosť všetkých druhov dopravy na úrovni podielu cestnej dopravy, čo je kontraproduk- kúsko/Česká republika – Nemecko. Európskej únie? tívne k prioritnej potrebe znižovania produk- Vzhľadom na potenciál súčasnej doprav- Hlavným programom pre rozvoj doprav- cie skleníkových plynov. Máme pripravené nej infraštruktúry máme ambíciu byť vstup- nej infraštruktúry je operačný program a  realizujeme projekty, ktoré obrátia tento ným bodom pre nákladnú dopravu smerom Doprava, ktorý je prioritne zameraný na vývoj u  nás v  prospech „ekologickej dopra- do a  zo Západnej Európy. V  smere sever modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic, vy“? Uvažuje sa v stratégii budúceho vývoja – juh Slovenská republika podporuje roz- rýchlostných ciest a  v  neposlednom rade dopravy na Slovensku aj s výraznejším využi- voj dopravnej osi prepájajúcej Baltské more ciest prvej triedy. Operačný program Do- tím lodnej dopravy? a  Jadranské more. Prepojením s  vnútroze- prava, ako aj stratégia rozvoja siete transe- Ako som už uviedol, v prvom rade mo- mím prístavov v  Baltskom mori a  Jadran- urópskych dopravných sietí TEN-T v plnej dernizujeme železničnú infraštuktúru, ako skom mori, ktoré majú značný potenciál miere zohľadňuje dopravnú politiku Eu- aj vozidlový park pre verejnú železničnú a dostatočné kapacity, sa dosiahne efektívna rópskej únie, ktorá podporuje budovanie osobnú dopravu. Zároveň pripravujeme dopravná obsluha vnútrozemských štátov, projektov európskeho významu. projekty v rámci rozvoja prímestských in- akým je aj naša republika. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 31
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť Slovensku na dobudovanie dopravnej štruktúry vnútorné zdroje nestačia. Krajina sa preto musí spoľahnúť na podporu z Bruselu v podobe fondov Európskej únie. O komplikovanosti problematiky čerpania eurofondov v oblasti dopravy sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s generálnym riaditeľom sekcie koordinácie fondov EÚ Jurajom Gmiterkom. ■■ Dopravné siete – to nie sú iba procesu získavania príslušných ročného finančného rámca EK, cesty, že? povolení. počtu a alokácií jednotlivých roz- Určite nie. Sme aktívni naprí- počtových kapitol. Následne, po klad aj v  oblasti železničnej in- ukončení týchto rokovaní, bude Foto: archív ■■ V akej miere ste pri schvaľova- fraštruktúry, kde sa zameriava- ní projektov úspešní? na národnej úrovni špecifikova- me na modernizáciu existujúcich Dnes je ešte priskoro hodnotiť ná konkrétna suma na rozvoj do- koridorov a zavádzanie systémov úspešnosť pri schvaľovaní projek- pravnej infraštruktúry. ■■ Akú úlohu hrajú fondy EÚ podľa smerníc EÚ. Modernizá- tov v EK. Po období rokov 2004 – v strategických zámeroch Sloven- ciou železničných tratí sa vytvo- 2006 došlo k akcelerácii samotnej ■■ Aké opatrenia pripravuje, resp. ska vo všeobecnosti? ria podmienky na ich začlenenie implementácie a  schvaľovacie- pripravil centrálny koordinačný Zmyslom eurofondov je zmen- do jednotného európskeho želez- ho procesu v  podstate na konci orgán na zrýchlenie a zefektívne- šovanie hospodárskych, sociál- ničného systému. Oblasť verejnej programového obdobia.  Dnes je nie čerpania štrukturálnych fon- nych a územných rozdielov medzi prepravy osôb je zabezpečovaná výraznou pomocou skutočnosť, dov na Slovensku? regiónmi EÚ a podpora vyvážené- prostredníctvom podpory integ- že veľké projekty je možné finan- Reakciou na pretrvávajúce ho, trvalo udržateľného územné- rovaných dopravných systémov covať ešte pred ich schválením na problémy s čerpaním finančných ho rozvoja v rámci únie. My sme a  subvencií do verejnej osobnej EK, a teda tlak na verejné výdav- prostriedkov zo štrukturálnych sa v  tomto programovacom ob- dopravy. ky a  stres spôsobený približova- a  Kohézneho fondu v  roku 2011 dobí zamerali na infraštruktúru ním konca obdobia hodnotenia bol návrh opatrení na zvýšenie a  regionálnu dostupnosť, vedo- ■■ Čo komplikuje predkladanie oprávnenosti výdavkov je nižší, efektívnosti a  transparentnosti mostnú ekonomiku, ľudské zdro- projektov do Bruselu? ako by to bolo bez tejto dodatoč- v procese implementácie. Výsled- je, ktoré realizujeme prostredníc- Všetky veľké projekty na finan- ne prijatej výnimky. kom bolo 69 opatrení na zrýchle- tvom 11 operačných programov covanie výstavby dopravnej in- nie a  zefektívnenie procesu im- Národného strategického refe- fraštruktúry sú z  pohľadu admi- ■■ Je peňazí v Bruseli pre doprav- plementácie. Pomohli sme tak renčného rámca SR 2007 – 2013 nistratívy a komunikácie s Bruse- né projekty dosť, alebo by sme napríklad znížiť administratívnu a v menšom rozsahu aj prostred- lom komplikované. V  roku 2007 potrebovali viac? náročnosť pri príprave, schvaľo- níctvom deviatich programov Eu- pri predkladaní prvých veľkých V  súčasnom programovacom vaní a finančnom riadení projek- rópskej územnej spolupráce. projektov na JASPERS a EK nám období má ministerstvo v  rámci tov alebo sme znížili chybovosti rôzni experti tvrdili, že po schvá- operačného programu Doprava pri vykonávaní verejného obsta- ■■ Kto je vlastne za realizáciu zod- lení základných riadiacich doku- (OPD) na realizáciu dopravných rávania tovarov, služieb a staveb- povedný? mentov a  odsúhlasení obsahové- projektov do roku 2015 k  dis- ných prác. Osobitnú pozornosť My spolu s  ministerstvom fi- ho konceptu žiadostí bude proces pozícii cca 3,8 miliardy eur. Ob- sme venovali otázke zvyšovania nancií. Ministerstvo dopravy, vý- schvaľovania projektov na úrov- sah OPD sa  priebežne plní, pri- transparentnosti procesu imple- stavby a regionálneho rozvoja má ni Európskej komisie len rutina. čom na základe jeho doterajšie- mentácie, v  rámci ktorej boli do v  systéme využívania štrukturál- Po asi ročnej komunikácii s  EK ho priebehu implementácie, pre- praxe zavedené viaceré inštitúty nych a Kohézneho fondu kľúčové a JASPERS boli síce zo strany EK dovšetkým vzhľadom na vplyv umožňujúce vyššiu verejnú kon- postavenie. Pôsobíme ako cen- schválené prvé veľké projekty, ale globálnej hospodárskej krízy trolu a  informovanosť o  procese trálny koordinačný orgán, ktorý zároveň sa nároky na obsah a kva- a  objektívnu náročnosť prípravy implementácie. K dnešnému dňu je zodpovedný za prípravu, mo- litu spracovania žiadostí podstat- a  výstavby dopravných stavieb, možno konštatovať, že väčšinu nitorovanie a  hodnotenie strate- ne zdvihli. Úlohu tu zohrali aj je možné považovať túto sumu navrhnutých opatrení sa podari- gického rámca, správu informač- nedoriešené chyby z  minulosti za adekvátnu zohľadňujúcu reál- lo úspešne priviesť do reálneho ného monitorovacieho systému a personálne výmeny v priebehu ne možnosti Slovenska pri prog- procesu implementácie. a  neustálu metodickú koordiná- procesu schvaľovania žiadostí, rese výstavby a modernizácie do- ciu všetkých riadiacich orgánov. kde sa vysvetľovací proces musel pravnej infraštruktúry. ■■ Aké projekty budú podporo- Ministerstvo financií je zodpo- niekoľkokrát zopakovať a opätov- vané v  programovacom období vedné za finančné riadenie, cer- ne sa otvárali už uzavreté otázky. ■■ Aké sú výhľady na nasledujúce 2014 – 2020? tifikáciu a audit. Príprava dopravných projektov obdobie? Pri stanovení priorít na ob- (líniové stavby) od strategického V  rámci programovacieho ob- dobie 2014 – 2020 vychádzame ■■ Okrem toho však máte na sta- rozhodnutia o investícii po ukon- dobia rokov 2014 – 2020 to na zá- z  Národného programu refo- rosti aj vlastný operačný program. čenie stavby trvá bežne 10 – 14 ro- klade predbežných prepočtov riem, ktorý stanovuje základné Áno. Sme zodpovední aj za kov. Na proces projektovej prípra- vyzerá, že budeme mať k  dispo- tematické oblasti podpory. Teda operačný program Doprava, naj- vy stavby a následné schvaľovanie zícií o  niečo väčší objem finanč- základná infraštruktúra, ľudské väčší na Slovensku. Prioritným žiadosti v EK  negatívne vplývajú ných prostriedkov ako doposiaľ. zdroje, zamestnanosť a  sociálna cieľom je, samozrejme, zlepšenie aj zmeny v  samospráve Výmeny Konečná suma však bude známa inklúzia a veda, výskum a inová- dostupnosti regiónov k  transe- starostov a primátorov často zna- až po ukončení rokovaní na pôde cie s dôrazom na zelený rast. Pod- urópskym dopravným sieťam menajú diametrálne odlišné po- európskych inštitúcií a  stanove- ľa nich sa budú vyberať jednotli- (TEN-T). žiadavky a následné komplikácie ní celkovej sumy budúceho viac- vé investičné priority. 32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Uprednostňujeme súťažný dialóg Projekty verejno-súkromného partnerstva sa stali v uplynulom období vďačnou témou pre politikov i médiá a polemika o ich výhodnosti či nevýhodnosti pre štát pretrváva. O ich použití na dobudovanie dopravnej infraštruktúry na Slovensku sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s Martinou Svoreňovou, generálnou riaditeľkou sekcie projektov verejno-súkromného partnerstva na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Foto: archív ■■ V  čom spočíva princíp projektov verejno- ■■ Koľko je na Slovensku reálne subjektov K otázke výhodnosti, resp. nevýhodnos- súkromného partnerstva? Čím sa líšia od tra- schopných realizovať projekty verejno-súk- ti projektov verejno-súkromného partner- dičných spôsobov financovania projektov, romného partnerstva? Je o takú formu inves- stva je potrebné uviesť, že v prípravnej eta- predovšetkým v oblasti dopravy? tovania záujem? pe každého PPP projektu na úrovni štátu Základným princípom projektu verej- V rámci prípravy na realizáciu konkrét- je povinnosťou verejného obstarávateľa no-súkromného partnerstva alebo PPP (z neho PPP projektu sa vykonáva okrem zabezpečiť vypracovanie štúdie realizova- angličtiny – Public Private Partnership) iného aj úvodné testovanie trhu, ktoré by teľnosti, ktorá okrem iného obsahuje aj fi- v  oblasti dopravy je zabezpečenie verej- mala obsahovať štúdia realizovateľnosti. nančnú analýzu porovnávajúcu finančné nej infraštruktúry a  verejných služieb Jeho účelom je potvrdiť, že o projekt v na- náklady projektu realizovaného formou prostredníctvom súkromného partnera vrhovanej štruktúre je na trhu záujem, PPP v  porovnaní s  projektom realizova- využitím jeho vlastných zdrojov a  schop- zistiť počet súkromných partnerov, kto- ným tradičným verejným obstarávaním. ností. Súkromný partner získava trvalý rí prejavujú záujem o  účasť vo verejnom Počas plynutia koncesnej lehoty štát uplat- tok verejných peňazí počas trvania part- obstarávaní a  disponujú určitými skúse- ňuje sankčné mechanizmy, ktoré motivujú nerstva. PPP projekt však nepredstavuje nosťami a potvrdiť, že trh akceptuje navr- koncesionára k dodržiavaniu stanovených iba spôsob financovania projektu, lebo fi- hovaný harmonogram realizácie projektu. termínov a  kritérií kvality vyplývajúcich nancovanie je iba jednou z  jeho zložiek. Vychádzajúc z doterajších skúseností mô- z  ustanovení koncesnej zmluvy a  prísluš- Oproti tradičnému verejnému obstaraniu žem povedať, že zahraničné subjekty majú ných relevantných dokumentov. vykonania stavebných prác pri výstavbe záujem podieľať sa na PPP projektoch na cestnej komunikácie, kde dochádza k vy- území Slovenskej republiky. Subjekt uchá- ■■ Na dobudovanie diaľničnej siete bude po- plateniu odplaty za dodané dielo naraz, dzajúci sa o uzatvorenie koncesnej zmluvy trebných ešte veľa finančných prostriedkov. prípadne v  niekoľkých splátkach podľa by mal mať predovšetkým dostatok skúse- Aký  podiel by mali mať na jej financovaní  stupňa dokončenia diela, pri projekte ve- ností z realizácie PPP projektov, rozsiahle projekty verejno-súkromného partnerstva rejno-súkromného partnerstva sú plat- odborné znalosti a  mal by disponovať in- (okrem projektov, ktoré sú už schválené)? by súkromnému partnerovi rozdelené na vestičným kapitálom na financovanie pro- Okrem jediného v súčasnosti realizova- celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pri- jektu. Zákon o verejnom obstarávaní usta- ného PPP projektu R1 zatiaľ nebol schvá- čom zmluvný vzťah trvá zvyčajne 20 až 40 novuje, že pri zadávaní zákaziek sa musí lený žiadny ďalší nový projekt PPP. V sú- rokov. uplatňovať princíp rovnakého zaobchá- časnosti prebieha príprava výstavby diaľ- dzania a princíp nediskriminácie uchádza- ničného obchvatu Bratislavy (diaľnica D4). ■■ Akú úlohu hrajú PPP projekty v  strategic- čov alebo záujemcov. Táto vyše 22-kilometrová časť plánované- kých zámeroch Ministerstva dopravy, výstav- ho diaľničného obchvatu hlavného mesta by a regionálneho rozvoja SR? ■■ Priebeh výberových konaní na dodávate- SR Bratislavy má odkloniť tranzitnú do- Budovanie cestnej a diaľničnej infraštruk- ľov projektov verejno-súkromného partner- pravu z  dnešného prieťahu Bratislavy na túry je prioritou súčasnej vlády. Myšlienka stva bol a  zostáva vďačnou témou pre kri- jej východný a južný okraj, pričom pláno- realizovať niektoré diaľnice a  rýchlostné tikov, ktorí vyčítajú netransparentnosť a ne- vaný obchvat by mal čiastočne odbremeniť cesty formou PPP naďalej predstavuje spô- výhodnosť pre štát.  Do akej miery je podľa exponované úseky D1 od vstupu do Bra- sob ako efektívne zabezpečiť kvalitnú ve- vášho názoru táto kritika oprávnená a  aké tislavy v  smere z  Trnavy až po Petržalku rejnú infraštruktúru a  verejné služby. Na sú vlastne výhody a nevýhody takejto formy vrátane Prístavného mosta, ktorý je najza- základe doterajších skúseností táto forma spolupráce? ťaženejšou cestnou komunikáciou na Slo- spolupráce prináša efekt z  hľadiska roz- Proces výberu súkromného partnera vensku. V súčasnosti zároveň prebieha prí- loženia rizika medzi súkromnú a  verejnú a uzatvorenia koncesnej zmluvy upravený prava na výstavbu rýchlostnej cesty z Bra- sféru či získania chýbajúcich zdrojov in- zákonom o verejnom obstarávaní je prísne tislavy do Dunajskej Lužnej (rýchlostná vestičných a prevádzkových prostriedkov. formalizovaný a  zo strany verejného ob- cesta R7). Táto časť plánovanej rýchlostnej Možno očakávať, že v  budúcnosti dôjde starávateľa musí byť bezpodmienečne do- cesty R7 odkloní dopravu z  obcí Rovinka k reálnej výstavbe a budovaniu niektorých držaný. Ako postup verejného obstaráva- a Dunajská Lužná, čím bude odbremenená z  úsekov diaľnic a  rýchlostných ciest for- nia v prípade PPP projektov vzhľadom na výrazne zaťažovaná cesta I/63. Projekt vý- mou PPP. Financovanie výstavby nadrade- predpokladanú hodnotu zákazky a ich zlo- stavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 nej cestnej infraštruktúry formou PPP je žitosť prichádza do úvahy súťažný dialóg. by sa mohol realizovať ako projekt verejno- v  budúcnosti reálne aj z  toho dôvodu, že Cieľom súťažného dialógu je nájsť a  defi- súkromného partnerstva. V tejto súvislosti Slovenská republika vystupuje ako dôve- novať najvhodnejší spôsob na uspokojenie ministerstvo plánuje zabezpečiť vypraco- ryhodný partner, čoho dôkazom je úspeš- potrieb verejného obstarávateľa. Verejný vanie štúdie realizovateľnosti na prevere- ná realizácia PPP projektu rýchlostnej ces- obstarávateľ postupoval pri verejnom ob- nie ekonomickej, technickej a  právnej re- ty R1: Nitra – Tekovské Nemce a  Banská starávaní všetkých troch balíkov PPP pro- alizovateľnosti projektu výstavby diaľnice Bystrica – severný obchvat jektov formou súťažného dialógu. D4 a rýchlostnej cesty R7 formou PPP. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 33
Analýza S našimi diaľnicami to vyzerá ešte horšie ako pred rokom Okrem dlhoročného problému s tunelom Višňové zo Žiliny do Martina pribudla ďalšia Achillova päta: je ňou úsek z Kraľovian do Ružomberka. P o ďalšej výmene vlády majú ľudia čoraz bližšie k pocitu, že dôležitú nadradenú cestnú infraštruktúru na Slovensku nikdy A  čo keby sa teda predsa našiel nejaký „Chuck Norris” a zaplatil výstavbu dlhoroč- nej Achillovej päty, ktorou je 7,5 kilomet- tok a nevieme, ako ich využiť! Spomínané vhodné projekty sú už totiž dlhšie zabloko- vané. Pravda, súčasné eurofondy by na do- nevybudujeme. To, že by sme nedokonči- ra dlhý tunel Višňové zo Žiliny do Martina? stavanie všetkých chýbajúcich úsekov ani li severo-južné spojnice – ako napríklad To asi ťažko. A ak sa teda nenájde nik, tak zďaleka nestačili, ide len o niekoľko vybra- rýchlostné cesty R3 či R4 – by sa ešte dalo naše ministerstvá aj tak nateraz vôbec ne- ných úsekov zo všetkých chýbajúcich. pochopiť a zvládnuť. Ak si však uvedomí- počítajú s tým, že by sa aktuálne eurofondy, Na cestné a  železničné projekty sa naj- me, že možno nikdy nebudeme mať kom- ktoré musíme využiť do konca roka 2015, viac využívajú eurofondy z  operačného pletnú diaľnicu D1 či kompletné rýchlost- využili na tento „legendárny” tunel. programu Doprava ( 3,2 miliardy eur). né cesty R2 či R7 južnou časťou krajiny, Z  tohto balíka je 1,14 miliardy eur urče- nadobúdame dojem, že je jedno, aká po- Jazda po (ne)súvislej diaľnici ných na budovanie diaľnic. Z nich je navia- litická strana bude vo vláde, peniaze, ad- o 10 či 20 rokov? zaných na konkrétne projekty zhruba 649 ministratívne prekážky ako napríklad po- A  tak zrejme ešte o  10 či 20 rokov bu- miliónov eur, všetky tieto stavby by mali zemky či všeobecná hospodárska kríza vo deme jazdiť po nebezpečnej trojprúdov- však musia byť na konci roku 2015 hotové. svete, nám jednoducho predražené diaľni- ke popod Strečno a  potom prejdeme po Ďalších približne 495 miliónov eur však ce postaviť pravdepodobne nedovolia! kúsku novej diaľnice, ktorú už budujú po zatiaľ visí v  lufte. Túto sumu nevyčerpa- Nech sa hovorí čokoľvek, môže sa stať severnej strane od Martina a Vrútok, a to je ných zdrojov by malo výrazne znížiť za- aj to, že ani kompletná diaľnica D1 na Slo- úsek z Dubnej Skaly po Turany (16,5 km). počítanie nákladov na rozbehnutú časť vensku nikdy nebude. A načo by nám bola, Následne však opäť zídeme z  diaľnice diaľnice D1 Dubná Skala – Turany. Stavi- povedia si ľudia na západe Slovenska. Veď do šútovskej a kraľovianskej úžiny, kde sa teľ by ju mal postaviť asi za 138 miliónov na ňu aj tak nemáme peniaze. A dlho mať pri výstavbe 13,5 km dlhého úseku vysky- eur, takže na nové projekty ostáva 357 mi- nebudeme. Navyše čas, keď D1 mohla pri- tol nový veľký problém nečakaných roz- liónov eur. A  práve táto suma vyzerá byť tiahnuť investície a  lepšiu prácu na chu- merov, keďže ho skúma Európska komisia problémová z hľadiska jej vyčerpania. dobnejší východ krajiny, už zrejme dávno na základe sťažností environmentalistov. vypršal. No a  potom sa pri Hubovej napojíme na Rozbehnutých je viacero tendrov Ak začneme stavať všetky chýbajúce ďalší nový úsek D1 obchádzajúci Ružom- Optimistická situácia nie je ani na naj- úseky a hneď, diaľnica môže byť komplet- berok až po Ivachnovú (15 km), odkiaľ severnejšom, 12 kilometrov dlhom úseku ne hotová podľa optimistov v  roku 2017, máme diaľnicu až do Popradu. kysuckej diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, podľa stavebných odborníkov, ktorí tro- Úsek okolo Ružomberka sme však tiež kam mali podľa plánov diaľničiarov nastú- chu rozumejú aj možnostiam štátneho roz- ešte stále nezačali stavať, a to pre klasickú piť mechanizmy už v septembri. Aj tam sa počtu, v roku 2020. To by však platilo pri príčinu – problémový tender. Podľa Národ- však „zasekli” na výbere dodávateľa. všetkých ideálnych okolnostiach. nej diaľničnej spoločnosti sa malo odštar- Tendre prebiehajú aj na úsek rýchlost- tovať s prácami už v júni tohto roka, aby sa nej cesty R2, a to obchvatu Žiaru nad Hro- Žeby pomohol nejaký stavba dokončila do decembra 2015. Zatiaľ nom (5 km) a na D1 okrem spomínaného „chuck norris”? sa však ani nevybral dodávateľ. tendra na úsek Hubová – Ivachnová aj na Alebo sa stane zázrak a dokážeme ich po- úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5 staviť omnoho lacnejšie, a to bez korupcie, Peňazí je nateraz km) od Žiliny po Strečno. prípadne sa nám na niektoré úseky diaľ- dokonca priveľa! nic alebo rýchlostných ciest zloží nejaký Minister dopravy Ján Počiatek stojí pred Máme nečakané zadné vrátka, sponzor? Napríklad národný futbalový šta­ na naše pomery dosť nezvyčajným problé- ich meno je rozfázovanie dión chcel istého času za svoje postaviť veľ- mom. Kým doposiaľ boli najväčšou kom- Slovensko však má jedno vcelku nečaka- kopodnikateľ Ivan Kmotrík, ale napokon plikáciou v  budovaní diaľnic chýbajúce né riešenie. Ako upozornil odborník z Kon- z tohto úmyslu zrejme na dlhý čas zišlo. peniaze, v  súčasnosti ich máme nadby- zervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Du- 34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Analýza šan Sloboda, môžeme využiť takzvané roz- a to Jánovce – Jablonov (18,5 km), ľavý pás vej a ministrovania Jána Figeľa prioritou bu- fázovanie. Očakáva sa preto, že Slovensku úseku Jablonov – Studenec (5 km) a úsek dovania nadradenej dopravnej infraštruk- by aktuálne eurofondy na diaľničnú vý- Fričovce – Svinia (11 km). túry. Ak by sme však zapli na plné obrátky stavbu prepadnúť nemali. „Ak ministerstvo Okrem toho staviame ešte na rýchlost- a  tento úsek začali pripravovať, svižne ho začne o pripravovaných zmenách a presunoch nej ceste R4 novú 14-kilometrovú štvor- vytendrovali a postavili, realitou by mohol peňazí rokovať s Bruselom včas, eurofondy ur- prúdovku z  Košíc po maďarské hranice, byť už v roku 2018. čené na dopravnú infraštruktúru by sme mali aby sme sa jedného dňa mohli napojiť na plne vyčerpať,“ povedal Sloboda. maďarskú diaľnicu M3, ktorá však dobu- Slovenské scifi nesie meno r2 „Úsek začneme stavať za eurofondové zdro- dovaná zrejme ešte dlho nebude. Ide o pri- Z  celkových 315 km je vybudovaných 18 je z tohto finančného rámca a záverečné prá- bližne 60-kilometrový úsek z Miškolca po km, aj to len v polovičnom profile (dva pruhy ce presahujúce rok 2015 budú v rámci druhej našu hraničnú obec Milhosť. namiesto kompletných štyroch). Presne takto fázy financované z  nasledujúceho programo- znie slovenské diaľničné scifi a hovoriť o tom, vého obdobia,“ povedal hovorca minister- Príbeh na r1 by mohol byť že by niekedy táto cesta bola kompletne hoto- stva dopravy Martin Kóňa. omnoho veselší vá, dnes vyznie prinajmenšom smiešne. Týka sa to najmä spomínaného prob- Diaľnice aj železnice sú u  nás stále ďa- Ide o  rýchlostnú cestu R2, ktorá by nie- lémového úseku Turany – Hubová medzi leko za realitou západnej Európy. Roky kedy mala spojiť Trenčín s  Košicami cez Martinom a  Ružomberkom, ktorý stopla nevieme spojiť naše najväčšie mestá diaľ- Prievidzu, Žiar nad Hronom, Detvu, Luče- Európska komisia. Exminister dopravy Ján nicou D1 a rekonštrukcia železníc na rov- nec, Rimavskú Sobotu a Rožňavu. Hotových Figeľ preto uvažoval, že úsek rozdelia na nakom dopravnom ťahu pokročila len po máme spomínaných polovičných 18 km ako dva podúseky – Turany – Kraľovany a Kra- Trenčín a vyzerá to tak, že sa tam pre súd- obchvaty Tornale a  Oždian medzi Lučen- ľovany – Hubová, čím by sa postavila as- ne naťahovačky na dlho zabrzdí. com a Rožňavou. poň polovica a problém s environmentalis- Máme však stále viacero variant, ako Zvyšných 297 km je vo hviezdach azda tami by ostal len na úseku z Kraľovian po sa po štvorprúdovej ceste môžeme dostať ešte viac ako vystúpenie prvého človeka Hubovú. To však už aktuálne nie je. z Košíc až do Bratislavy a nemuseli by sme z  kozmickej lode na povrch Marsu. Ak by Slovenskí ochranári pritom tvrdia, že vý- využiť Maďarsko, ktoré svoju diaľnicu sa to Slovensku niekedy podarilo, mohli by stavba povrchového variantu diaľnice D1 z  Miškolca smerom na Košice možno do- sme si povedať, že sme diaľničná veľmoc, v  celom úseku Turany – Hubová nemôže končí skôr. akou je už roky napríklad Nemecko. vyhovieť podmienkam európskej smernice V hre je aj rýchlostná cesta R1, ktorá je V nasledujúcich rokoch by pritom na R2 o ochrane biotopov. Riešením by podľa nich už súvisle dobudovaná z Bratislavy po Ban- z Trenčína na Rožňavu a Košice mala do spo- bol tunel Korbeľka. Tento variant by však skú Bystricu a vyzerá to tak, že diaľnica D1 mínaného „eurofondového” roku 2015 sme- diaľnicu, ako inak, poriadne predražil. z  Ružomberka po Prešov bude úspešne rovať najväčšia časť zo zostávajúcich zdro- spojená už v spomínanom roku 2016. Osta- jov v celkovej výške asi 168 miliónov eur. Nadväzujúci úsek okolo ne tak spojiť už len Banskú Bystricu s Ru- Ministerstvo plánuje okrem spomínané- ružomberka zdržuje tender žomberkom rýchlostnou cestou R1 vrátane ho obchvatu Žiaru nad Hronom rozostavať Združenie, ktoré tvorí slovenská spoloč- viacerých tunelov popod Donovaly. aj úseky Zvolen východ – Pstruša (8 km), nosť Hant spolu s talianskou spoločnosťou Pstruša – Kriváň (10,5 km, smerom zo Zvo- INC S. p. A., ponúklo v súťaži na výstavbu Úseky novej r1, ktorá obíde lena na Lučenec) a Ruskovce – Pravotice (11 15-kilometrového úseku diaľnice D1 od Hu- donovaly, už poznáme km ako obchvat Bánoviec nad Bebravou). bovej po Ivachnovú najnižšiu cenu, a to 207 Trasu novej R1 popod Donovaly médiám Spomeňme ešte plánovaných päť kilo- miliónov eur. Štátna expertíza pritom pô- už prezradil šéf Dopravoprojektu Gabriel metrov rýchlostnej cesty R3 na hornej Ora- vodne odhadovala náklady na výstavbu tej- Koczkáš. Zatiaľ vieme toľko, že namiesto ve, ktorú chceme takisto stihnúť do konca to časti diaľnice na vyše 507 miliónov eur. chýbajúcich 65 km po D1 zo Žiliny do Ru- roku 2015, ide o 5 km dlhý úsek medzi Tvr- Diaľnica má byť financovaná z eurofon- žomberka by spojnica R1 z Banskej Bystrice došínom a Nižnou. dov. Stavbu mali podľa odhadov dokončiť do Ružomberka merala len 50 km. Takisto za tri roky. Finančnú úsporu oproti odha- by na tomto úseku R1 bolo sedem tunelov Čo je reálne a čo je len na papieri dovanej cene by prinieslo stavebníkom v  porovnaní s  predpokladanými šiestimi No a  úplným diaľničným scifi je vybu- napríklad šetrenie pri mostoch. A to skrá- na úseku D1 zo Žiliny po Ružomberok. dovanie 214 km dlhej rýchlostnej cesty R7, tením mostov či jednoduchším a  ľahším Spomínaná stavba R1 je však ešte stá- ktorý by podľa plánov mala spojiť Bratisla- profilom. Pri tuneloch by sa zasa šetrilo le v  plienkach. Projektovú dokumentáciu vu s  Lučencom juhom územia okolo Du- napríklad zmenou technológie razenia. dokončili len na prvom úseku, ktorý nad- najskej Stredy, Nových Zámkov, Želiezo- Súčasťou úseku medzi Hubovou a  Ivach- väzuje na nedávno dokončený obchvat R1 viec, Dudiniec a Veľkého Krtíša. novou bude dvojkilometrový tunel Čebrať. Banskej Bystrice. Ide o úsek Banská Bystri- Je teda úplne zrejmé, že aj napriek Národná diaľničná spoločnosť však tender ca – Slovenská Ľupča dlhý 7 kilometrov. množstvu peňazí, ktoré nám ešte poskytne prerušila, najnižšiu cenu neakceptovala. „Prvý by mohol byť hotový tento úsek, keďže na budovanie nielen diaľnic, ako aj rých- už má vydané stavebné rozhodnutie,” povedal lostných ciest EÚ cez operačné progra- Radičová nechala ficovi G. Koczkáš. my v  rámci eurofondov, je to len kvapka rozostavaných 52 kilometrov Ďalšie dva úseky sa volajú Slovenská z toho, čo by sme naozaj potrebovali. Mno- Vláda Ivety Radičovej nechala Roberto- Ľupča – Korytnica (14 km) a  Korytnica – hé cesty nadradenej dopravnej infraštruk- vi Ficovi, ktorý, mimochodom, opäť uva- Ružomberok (28 km). „Je to jedna z alterna- túry tak ešte dlhé desaťročia budú existo- žuje o spustení PPP projektov, 52 kilomet- tív, ako prepojiť východ so západom rýchlost- vať len v plánoch na papieri. rov rozostavaných diaľnic a  rýchlostných nými cestami, ak by sa nepodarilo diaľnicu D1 ciest. A  to hlavne na východnom Sloven- dostavať načas. Zatiaľ je však prioritou dostav- Text a foto: JOZEF BIELY sku. Momentálne sa na D1 stavia na šty- ba D1,” upresnil hovorca ministra dopravy roch úsekoch. Dostavovať ich budú zrejme Martin Kóňa. až do roku 2016 namiesto pôvodne pláno- Zvyšné dva úseky plánovanej R1 okolo Foto: Ak by sa Slovensku niekedy podarilo vy- vaného konca v roku 2015. Donovalov ešte nemajú ani územné roz- budovať diaľnice D1 a D3 a rýchlostné cesty R2 Okrem spomínaného obchvatu Marti- hodnutia, resp. ani dokumentáciu k  nim, a  R7, mohli by sme si povedať, že sme diaľnič- na a Vrútok z Dubnej Skaly do Turian sú keďže úsek R1 z  Banskej Bystrice do Ru- ná veľmoc, akou je už roky Nemecko. Snímka je to tri úseky medzi Popradom a Prešovom, žomberka nebol počas vlády Ivety Radičo- z diaľnice 9, spájajúcej Mníchov s Berlínom. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 35
Múzeum dopravy Nostalgia i poučenie Prvá železničná stanica v Bratislave vznikla v 19. storočí. Na jej mieste dnes stojí Múzeum dopravy. Najmä dopravy železničnej, keďže v koľajisku a v priľahlých skladoch sú vystavené staré lokomotívy a vagóny. Návštevník si však príde na svoje aj pri exponátoch cestnej dopravy, od prvých motorových vozidiel cez exponáty z medzivojnového obdobia až po autíčka z rokov 1960 a 1970. N ostalgické pocity vyvoláva prehliadka parných, motorových či elektrických rušňov, nákladných vozňov a rôznych úžit- kových koľajových vozidiel. Návštevník si môže pozrieť aj signálnu, zabezpečova- ciu a  oznamovaciu techniku či rovnošaty a rôzne dokumenty, ktoré sa viažu k histó- rii železničnej dopravy. Zaujímavú expozíciu predstavujú Príbe- hy dvoch kolies, ktoré zase ukazujú dejiny bicykla od najstarších bicyklov z  19. sto- ročia až po exponáty športových bicyklov. Určite zaujmú aj výstavy Železnice v  ar- chívnych dokumentoch, Na vlnách Dunaja (venovaná jubilejným 90-tim rokom čes- ko-slovenskej a slovenskej lodnej dopravy na Dunaji) alebo Galéria na peróne, ktorá predstavuje originálne fotografie Petra Pro- cházku s názvom Beat Generation. Prvé skupiny zberateľov na Slovensku už v  šesťdesiatych rokoch minulého sto- ročia začali ochraňovať a  zbierať doprav- 36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Múzeum dopravy né technické pamiatky. Postupne vznikala mentačné centrum, ktoré pôsobí v  rámci ho navštívi asi 20 000 návštevníkov, ktorí zaujímavá kolekcia starých automobilov, Železníc SR, prevádzku expozície zabez- tu okrem poučenia určite pocítia aj nostal- v roku 1979 sa podarilo získať prvý parný pečuje Slovenské technické múzeum Koši- giu za „starými dobrými časmi“. rušeň. Kolekciu spravuje Múzejno-doku- ce. Múzeum otvorili 24. júna 1999 a ročne Foto: archív Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér Šturec V blízkej budúcnosti by sa mohla expozícia Múzea dopravy rozšíriť aj o unikátny exponát lodnej dopravy. Snaží sa o to skupina nadšencov vodnej dopravy a plavebných aktivít, ktorú združuje Slovenský plavebný kongres. O ich plánoch a tiež o tom, ako vznikla táto iniciatíva, porozprával publicistovi Jozefovi Šuchovi jeden z iniciátorov myšlienky Juraj Bohunský. ■■ Ako vznikla myšlienka zachrá- ■■ Čím je zaujímavá táto loď ... spoliehame sa vo veľ- niť pre budúce generácie práve okrem toho, že je v súčasnosti je- kej miere na prácu dob- túto loď? dinou loďou, ktorá hovorí o  his- rovoľníkov a  sponzorské Okrem nej už neexistuje žiad- tórii dunajskej plavby? dary od priaznivcov plav- na iná loď z minulosti slovenské- Loď sa pôvodne volala ŠTÚR by, podnikov a  inštitúcií, ho plavebného podniku. Na Slo- a postavili ju v komárňanských ktoré budú mať záujem o  revi- vode. K tomu by bola potrebná vensku je to posledná loď, ktorá lodeniciach roku 1937. Do živo- talizáciu tohto jedinečného mo- kompletná rekonštrukcia tru- pamätá dávne časy dunajskej ta ju uvádzal vtedajší predseda torového remorkéra. Uvažujeme pu, ktorý je z nitovaných dielov. plavby. Bola už určená do šrotu, vlády ČSR Dr. Hodža. (Na otvá- poprosiť napríklad smolenický V tomto stave, ako je teraz, by preto sme vyvinuli úsilie zabrá- ranie lodného múzea chceme podnik na výrobu farieb a lakov ju pohyb vody mohol časom po- niť jej zničeniu. Pôvodne sme pozvať niektorého z  jeho po- o  darovanie farby potrebnej pri rušiť. V zimnom prístave máme plánovali, že to urobí vo svojej tomkov). V  roku 1944 pri bom- rekonštrukcii. Želáme si, aby lodný výťah, tam ju zdvihneme réžii náš podnik (SPaP), ale ne- bardovaní Bratislavy dostala zá- tento exponát patril nie nám, ale a návštevníci budú môcť vidieť boli na takúto akciu financie. sah bombou, pričom jej odtrhlo celému Slovensku. (možno prvýkrát v  živote) loď Museli sme zapojiť do iniciatívy prednú časť, kde boli cisterny „na suchu“. K zimnému prísta- viac ľudí a obrátiť sa o podporu na prepravu tekutých materiá- ■■ Sprístupníte aj vnútro lode? vu povedie predĺžená promená- aj na úradné inštancie. Myšlien- lov. Pôvodne to bol tanker a vy- Keď dostane loď nové náte- da popri Dunaji, takže jeho pre- ka premeny lode na muzeálny užíval sa najmä na prepravu naf- ry, návštevníci sa ani neuvedo- hliadka môže by pekným záve- exponát sa stretla s priaznivým ty z Rumunska pre bratislavskú mia, že pochádza z  roku 1937. rom prechádzky. ohlasom i  podporou u  vtedaj- Apollku. Nosnosť bola 600 ton Sprístupníme aj jej vnútro, kto- šieho ministra dopravy Jána Fi- nafty. Loď aj po zásahu osta- ré sa pomerne dobre zachova- ■■ Čo ešte chýba k realizácii? geľa, bratislavského župana Ti- la na vode. Pri oprave už neob- lo. Chýbajúce časti v  strojovni Všemocný papier – adminis- bora Freša a podporil nás aj ma- novili ložný priestor (cisternu) a  kormidelni nahradíme tvaro- tratívne vybavovačky – a  veľa gistrát hl. mesta Bratislavy. Pr- v prednej časti, loď skrátili, pre- vo identickými z iných lodí. Už práce, aby sme sa mohli čím vým a  najdôležitejším krokom robili ju na remorkér a dostala aj máme „rozhodené siete“ na ich skôr pokochať novým exponá- bolo zabrániť jej zošrotovaniu, nové meno – ŠTUREC. získanie. tom slovenskej technickej his- čo sa podarilo, a otvorili sa tak tórie. možnosti pokračovať v  realizá- ■■ Aj najzaujímavejšia myšlienka ■■ Kde bude Šturec kotviť? cii našej myšlienky. sa bez financií nedá realizovať... Nebude kotviť na tečúcej Foto: K. Juríková Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 37
Aktivity na Dunaji Nové aktivity na Dunaji Nábrežie Dunaja v Bratislave dostáva novú tvár, vyrástli tu moderné obytné a spoločenské komplexy – RIVERPARK, AUPARK a EUROVEA – promenáda sa postupne predlžuje až k zimnému prístavu, poskytuje možnosti na aktívny oddych, kaviarničky núkajú občerstvenie a príjemné posedenie, ale tok rieky využívajú iba dopravné a nákladné lode a osamelí člnkári. Populárny parníček Propeler, ktorý prevážal cestujúcich z centra mesta na petržalský breh, prestal prepravovať v roku 1994. Odvtedy sa dá na druhý breh dostať iba cez mosty. V poslednom čase však čoraz silnejšie rezonujú medzi občianskymi aktivistami i odborníkmi myšlienky o obnovení Propelera, objavujú sa úvahy aj o nových aktivitách, ktoré by mohli oživiť cestovný ruch na Dunaji a zatraktívniť túto európsku rieku pre turistov i obyvateľov hlavného mesta. Publicistovi Jozefovi Šuchovi o nových aktivitách na Dunaji porozprávali predseda občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Peter Kurhajec a aktivista a autor viacerých zaujímavých zámerov na rozvoj osobnej lodnej dopravy na Dunaji, lodný kapitán Ľubomír Feješ. Ľubomír Feješ: Obnovenie Bratislavského Propeleru je vyzývajú čo najskôr, tak do jedného roka, myšlienku reali- myšlienka, ktorá vychádza z tradície. Propeler začal v Brati- zovať. slave premávať v  roku 1891. Tento lodný prievoz bol v  pre- vádzke viac ako sto rokov. Dnes sa nábrežie upravuje, na bre- ■■ V čom vidíte najväčší problém pri realizácii projektu? hoch vznikajú nové aktivity, je tam oveľa väčší pohyb ľudí, Ľubomír Feješ: Získať vhodné polohy na prístaviská. nie je to už ako v  minulosti, keď boli na nábreží vyhorené V Bratislave je veľký tlak na umiestňovanie plávajúcich za- sklady a natáčali sa tam vojnové scény do filmov. To bola tra- riadení, ktoré slúžia na komerčné pristávanie lodí, čo je dob- gédia pre Bratislavu. Nemohli sme sa čudovať, že ľudia k Du- rý obchod. My však nemôžeme využívať tieto pontóny. Potre- naju nechodili – čo by tam robili? Treba ľudí vytiahnuť opäť bujeme pristávacie zariadenie, ktoré bude presne vyhovovať k vode a sprostredkovať im  priamy kontakt s riekou. Myš- tejto mestskej linke. Vo svete sa pre mestské linky stavajú sa- lienkou obnoviť Propeler sa vážne zaoberajú aj v samospráv- mostatné prístaviská, ktoré sú kompatibilné s prepravnými nych orgánoch na úrovni magistrátu hlavného mesta, aj v  mestskej plavidlami, čo umožňuje bezpečný a veľmi rýchly nástup. Prístaviská časti Staré mesto. Spojením týchto snažení sa vytvára vhodná pôda by nemali byť len holé pontóny, ale mali by poskytovať pre cestujú- pre jeho návrat. cich aj služby, ktoré tam patria: kryté čakárne, predaj lístkov, infor- Pôvodne sa uvažovalo o  obnove jeho tradície len na historickej mačný kútik pre turistov s materiálmi o Bratislave, Dunaji a Sloven- linke medzi obidvoma brehmi, súčasnosť však umožňuje rozšírenie sku, ako aj  predaj suvenírov a bufet. Pre nás sú tie pontóny dôležité aj na ďalšie zaujímavé miesta na nábreží. Preto spočiatku uvažuje- aj preto, lebo umožnia Bratislavčanom a návštevníkom mesta priamy me so štyrmi  prístaviskami, medzi ktorými by sa vykonávala pre- a bezprostredný kontakt s riekou. prava: mestské centrum, Sad Janka Kráľa ako významná oddychová zóna, na ľavom brehu nové obytné , obchodné a spoločenské centrá, ■■ Takže s dymiacim parníčkom sa už ľudia nestretnú? EUROVEA,  RIVERPARK (AUPARK = Sad J. Kráľa). Prepojením tých- Z  historických a nostalgických dôvodov by bolo zaujímavé pre ob- to významných bodov by vznikla jedna zmysluplná možnosť rozví- novenie Propelera využitie pôvodného parníčka, ktorý lodný prievoz jania osobnej lodnej dopravy na novej bratislavskej mestskej lodnej vykonával a  najviac sa zapísal do sŕdc ľudí. Tá lodička ešte existu- linke. je, ale už nie je schopná plavby a dnes slúži ako galéria moderného umenia. Uvažujeme však postaviť jej repliku , ktorá by bola situovaná ■■ Túto dopravu by zabezpečoval Propeler? do historizujúceho vzhľadu z obdobia 50 – 60. rokov minulého storo- Ľubomír Feješ: Pri komunikácii so samosprávnymi orgánmi sme čia a ktorá by premávala na turistickom romantickom a nostalgickom konštatovali, že pre takúto prepravu je potrebné moderné a dostatoč- okruhu najmä v centre Bratislavy, medzi mostmi Lafranconi a Apollo. ne rýchle plavidlo. Bolo by to plavidlo úplne nového typu s rozmermi Aj keď dnes už neuvažujeme s parným pohonom a plavidlo by bolo cca 19 x 6 m s konštrukciou katamaran, určené na prepravu cca 60 vybavené moderným strojným zariadením, poháňali by ho však lo- cestujúcich s klimatizovanou a vykurovanou krytou hlavnou palubou, patkové kolesá a pre ilúziu by sme mohli cez komín vypúšťať prifar- bezbariérovou toaletou,   so zadnou vyhliadkovou terasou a  hornou benú paru, ktorá by vytvárala dojem dymiaceho komína. Verím, že by palubou určenou aj na prepravu bicyklov, cestujúcim by bolo k dis- to bola výborná turistická atrakcia Bratislavy. pozícii aj občerstvenie.   V súčasnosti hľadáme možnosti, ako projekt uviesť do života. Tento ■■ V médiách sa písalo aj o iných projektoch na širšie využitie lodnej zámer sme už aj verejne prezentovali. Médiá, ktoré o tom písali, nás dopravy. 38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Aktivity na Dunaji Ľubomír Feješ: V spoluprá- rôzne príležitostné výstavy. ci s  hlavným mestom, Brati- Premýšľame aj o  národných slavským a  Trnavským samo- dňoch iných štátov spolu s ich správnym krajom, ale aj samo- typickou kuchyňou a  podob- správami v  Dolnom Rakúsku ne. Radi prijmeme aj iné za- a Župe Győr – Moson – Sop- ujímavé podnety. Chcem zdô- ron v  Maďarsku pripravuje- razniť, že do všetkých priesto- me viacero projektov v oblas- rov lode bude bezbarierový ti lodnej dopravy a  cestovné- prístup. ho ruchu. Nosným je projekt Celé riešenie sa  nesie v du- DUNAJBUS na rýchle doprav- chu európskej filozofie – mod- né a turistické prímestské lod- rá a zelená – teda voda a bre- né spojenie po Dunaji od Ša- hy. Patronát nad projektom si morína do centra Bratislavy až už zobrali bratia Hochschor- po Hainburg vRakúsku. nerovci, a  pracujeme na tom, Hlavne pre kombináciu loď aby prevzal patronát aj Peter a  bicykel sú ideálne menšie Sagan. Tak by sme mali zastú- cezhraničné turistické lodné penú vodu aj brehy, teda vod- spojenia cez zdrž vodného Občianski aktivisti Peter Kurhajec (vľavo) a Ľubomír Feješ nú turistiku, vodné športy a aj diela Gabčíkovo a staré koryto Dunaja do cykloturistiku. Myšlienku podporujú mi- oblasti ramennej sústavy v Maďarsku; pro- nister vnútra SR Róbert Kaliňák, predseda jekt Dunaj Turistbus zasa rieši turistické BSK Pavol Frešo, primátor Bratislavy Milan rýchle osobné lodné spojenie po rieke Mo- Ftáčnik, starosta Petržalky Vladimír Bajan, rave a  Dunaji, medzi mestskými časťami a mnohí ďalší. Bratislavy Devínskou Novou Vsou a  De- vínom a územím národného parku Donau ■■ Prečo navrhujete nazvať loď Martinengo? Auen a jeho centrom v Orth an der Donau Peter Kurhajec: Ferdinand Martinengo Dolnom Rakúsku. Na území Bratislavy bol taliansky šľachtic narodený v  Záhre- a  Bratislavského samosprávneho kraja je be, ktorý v Bratislave založil záchranárstvo zase možné ponúknuť okrem mimoriad- a hasičstvo. Preto bude loď venovaná hasi- ne atraktívnych lokalít Devín, Devínska čom,  záchranárom a policajtom, všetkým, Kobyla a  náleziska Sandberg, napojenie Parníček Devín nielen slovenským. Chceme, aby tu mali aj na cyklotrasy smerom na Malé Karpaty svoj klub a cítili sa tu doma. a Vodné dielo Gabčíkovo. Ľubomír Feješ: Myšlienka vybudovania fontány na Dunaji je veľmi zaujímavá aj ■■ Aká loď by sa plavila na tejto trase? preto, že pokiaľ viem, na Dunaji, ale ani na Ľubomír Feješ: Bol by to už spomínaný iných riekach nič podobné neexistuje. Po- moderný katamaran. Je veľmi silá vôľa ten- dobné projekty môžeme vidieť na jazerách to projekt realizovať. vo Švajčiarsku aj inde, to sú však stacionár- ne zariadenia, nie spojenie fontána a plavi- ■■ Ďalší projekt, o ktorom sa hovorí, je pláva- dlo. Vzhľadom na podmienky v Bratislave, júca svietiaca fontána Martinengo, ktorá by kde je zmena výšky hladiny príliš veľká, mala pripomínať prácu hasičov,  záchranárov by bol problém vybudovať nejaké pevné a policajtov, tvoriacich integrovaný záchran- Parníček Devín pri petržalskom brehu zariadenie. Ak sa umiestni takáto fontá- ný systém. Pán Kurhajec, vy ste autorom tejto na na plavidle, ktoré je dostatočne veľké, myšlienky. Aká je vaša predstava? bude to monument na vode s veľkým efek- Peter Kurhajec: Naproti EUROVEI pri pe- tom a  príťažlivosťou pre ľudí na lodi a  aj tržalskom brehu plánujeme zakotviť veľkú pre tých, ktorí sa budú pozerať z  brehov. loď NITRA (dĺžka sto metrov, šírka 14 met- Sympatický je úmysel spojiť vzdanie holdu rov). Na hrane lode obrátenej k rieke budú mestu, Dunaju, Slovensku s  pripomenu- vodné dýzy, ktoré umožnia vytvárať rôzne tím si ľudí, ktorí nielen na vode, ale aj na vodné obrazce. Napríklad vystrekne desať súši zachraňujú životy. Spojenie s aktivita- vodných stĺpcov do výšky 20 – 25 metrov, mi, ako sú cyklistika a splavovanie Dunaja ktoré budú symbolizovať štáty, cez ktoré dáva predpoklady, aby vzniklo komplexné preteká Dunaj. Ďalšia možnosť bude mo- dielo, ktoré bude jednou z najväčších turis- hutný, 50-metrov vysoký vodný stĺpec na tických atrakcií v Bratislave. prednej časti lode ako symbol európskej spolupráce, alebo vodná stena, na ktorú a člnkárov, ktorí splavujú Dunaj, aj mies- Foto: archív bude po zotmení možné laserom premie- tom pre peších návštevníkov. tať propagačné snímky o Slovensku, rôznu Vlastné teleso lode využijeme komplex- reklamu a podobne. nejšie – palubu aj podpalubie. Násypníky na palube odstránime a urobíme rovnú pa- ■■ Bude mať loď aj iné využitie? lubu, ktorú môžeme využívať na rôzne ak- Peter Kurhajec: Nemecko a  Rakúsko tivity (napr. v zime ľadové sochy, v lete rôz- sú pomerne slušne vybavené atrakcia- ne stretnutia, zaujímavé sympóziá a pod.). mi na Dunaji, cez Slovensko Dunaj viac- V  podpalubí budú rozsiahle, štyri metre menej iba preteká. Preto chceme, aby sa vysoké priestory. Uvažujeme tu zriadiť stá- loď s fontánou stala pútavou dominantou lu GALÉRIU DROTÁRIE, venovanú tradič- a aj odpočinkovým miestom pre cyklistov nému slovenskému remeslu, a organizovať Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 39
TRENDY V TELEKOMUNIKAČNOM TELEKOMUNIK 29. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www. o s o akia.sk , www.informslovak a.s www.informslovakia.sk s Generálny partner: Hlavní partneri: Partneri: Mediálni partneri: álni SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVAK NEWS AGENCY
Letecké dni V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva Nadšenci lietania, majstri letectva, vyznávači leteckej akrobacie, znalci leteckej techniky, priaznivci leteckých dní nevynechali Medzinárodné letecké dni Slovak International Air Fest (SIAF) 2012 na leteckej základni Sliač. P rogramovým partnerom SIAF 2012 bolo Ministerstvo obrany SR, ďalej  Gene- rálny štáb Ozbrojených síl SR a veliteľstvo Vzdušných síl SR, spoluorganizátormi Mi- nisterstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a  regionálneho rozvoja SR, Ban- skobystrický samosprávny kraj, ako aj mes- tá Banská Bystrica, Sliač a Zvolen. Letecká základňa Sliač bola v tomto roku dejiskom jedinečného leteckého sviatku s  hviezd- nym obsadením. Dôkazom prestíže tohto- ročných Medzinárodných leteckých dní bol aj fakt, že záštitu nad podujatím prevzal prezident SR Ivan Gašparovič, podobne ako ministri Martin Glváč, Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Svojou podporou deklarova- li vzťah k najväčšej leteckej udalosti roka. Malý kúsok neba v srdci Slovenska sa na dva dni stal symbolickým javiskom, na kto- rom sa predstavili mnohé letecké esá z rôz- nych kútov Európy. Letecká základňa Sliač uprostred starého kontinentu privítala stro- je, ktoré tu zažili absolútnu premiéru.Ne- možno zabudnúť ani na ľudí, bez ktorých by letecké dni neboli také úspešné. Uznanie patrí pilotom, technikom a celému personálu Leteckej základnej Sliač, členom organizačného štá- bu a v neposlednom rade obyvateľom žijúcim v blízkosti základne, ktorí boli nútení znášať obmedzenia súvisiace s prípravou a priebehom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012. Pohľad na belasé nebo, ktoré križujú nádherné lietajúce stroje, neraz na hranici dokona- losti – aj o tom boli Medzinárodné letecké dni na Sliači. Hubert Štoksa, riaditeľ MLD SIAF 2012 Foto: archív Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 41
Analýza PAS V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.). N a vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiar- sko. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a zá- obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhoda- mi Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka ne- závislosť súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú padoeurópske krajiny dominujú v  prvej desiatke rebríčka, keď postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technoló- zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Ho- giách (115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.). landsko (5.), Nemecko (6.) a  Veľká Británia (8.). Z  mimoeuróp- Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej skych krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hongkong (9.) ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničné- a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na mu vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva 39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľ- podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a  technologická sko si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku. hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a ban- „Výsledky tohtoročnej Správy o  globálnej konkurencieschopnosti krotov (11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivi- vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania tou práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruk- svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených túry sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a  energetic- krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní ká infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozší- s  predchádzajúcim rokom,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ renosť internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou in- (27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.), štitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestne- vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného inter- ním Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený netového pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek dekla- nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningo- ratórnym vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej vých centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vy- krajiny už Slovensko definitívne prišlo a  od roku 2004 sa podnikate- sokoškolského vzdelávania (42.) a  rozšírenosť širokopásmového lia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili internetového pripojenia (44.). podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty raz Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavný- krajín na základe dostupných štatistických dát a  celosvetového mi bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú naj- Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal mä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva, od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 ma- vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdav- nažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku kov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byro- a  s  výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých kracia, klientelizmus a korupcia.“ podnikov a  220 malých a  stredných podnikov náhodne vybra- Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konku- ných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky rencieschopnosť ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov, hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku kon- ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verej- cu apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili ných dát a  dát získaných z  prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekono- konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz mického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín. respondentov. Nedostatky a prednosti SR podľa Rozdiely v globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra pretrvávajú; Švajčiarsko, Singapur a Fínsko Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikova- na vrchole rebríčka lo Svetové ekonomické fórum nízku vymáhateľnosť práva (140. (preklad oficiálnej tlačovej správy Svetového ekonomického fóra) priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klien- telizmu v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči Ženeva, Švajčiarsko, 5. septembra 2012 – Švajčiarsko sa štvrtý- politikom (136.) a  vysoké administratívne zaťaženie podnikania krát po sebe umiestnilo na vrchole rebríčka v Správe o globálnej (132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú dnes zverejnilo Sve- strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedosta- tové ekonomické fórum. Singapur si udržal druhú priečku a Fín- točný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších sko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4. produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na me- miesto). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej de- dzinárodnú distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na siatke rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekono- cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruk- mík dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). túra (124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do za- Z mimoeurópskych krajín sa tu umiestnili USA (7.), Hongkong (9.) hraničia (122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netranspa- a Japonsko (10.). rentnosť pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne Správa naznačuje, že Švajčiarsku a  krajinám severnej Európy náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitá- sa podarilo skonsolidovať svoju konkurencieschopnosť po hospo- lový trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa dárskej a finančnej kríze z roku 2008. Na druhej strane, krajiny 42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Analýza PAS južnej Európy, t. j. Portugalsko (49.), Španielsko (36.), Taliansko ríčku posunuli vyššie. Z krajín subsaharskej Afriky sa v prvej po- (42.) a  predovšetkým Grécko (96.), naďalej trpia v  dôsledku ne- lovici rebríčka umiestnili Juhoafrická republika (52.) a Maurícius dostatku konkurencieschopnosti, ktorá vyplýva z ich makroeko- (54.). Väčšina krajín v tomto regióne však bude musieť na zlepše- nomickej nerovnováhy, zlého prístupu k  financovaniu, rigidnej nie svojej konkurencieschopnosti vynaložiť viac úsilia vo všetkých pracovnej legislatívy a nedostatku inovácií. hodnotených oblastiach. Napriek nárastu celkového skóre konkurencieschopnosti si USA V Latinskej Amerike si naďalej zachováva vedúcu pozíciu Čile zhoršili svoju pozíciu štvrtýkrát v rade a posunuli sa o dve miesta (33.) a viacerým krajinám, ako napr. Paname (40.), Brazílii (48.), nižšie na 7. priečku. Popri narastajúcej makroekonomickej nestabi- Mexiku (53.) a Peru (61.), sa podarilo zlepšiť svoju konkurencie- lite vyvolávajú v podnikateľskej sfére obavy niektoré prvky týkajúce schopnosť. sa fungovania inštitúcií v krajine, najmä nízka dôveryhodnosť politi- „Pretrvávajúce rozdiely v  konkurencieschopnosti medzi regiónmi kov a nedostatočne efektívna vláda. Pozitívom je, že krajina naďalej a  v  rámci regiónov, obzvlášť v  Európe, sú príčinou turbulencií, ktoré zostáva svetovým lídrom v inováciách a jej trhy fungujú efektívne. dnes zažívame, a  to ohrozuje našu budúcu prosperitu,“ hovorí Klaus Pozície veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomík (BRICS) Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomické- sa vyvíjali rozdielne. Čína (29.) si napriek miernemu poklesu ho fóra a dodáva: „Žiadame vlády, aby konali rozhodne pri prijímaní o 3 priečky naďalej udržuje vedúci pozíciu. V tejto skupine krajín dlhodobých opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti a vrátili tak sa v rebríčku posunula vyššie len Brazília (48.). Juhoafrická repub- svetovú ekonomiku k udržateľnému rastu.“ lika (52.), India (59.) a Rusko (67.) v rebríčku klesli. Xavier Sala-i-Martin, profesor ekonómie na Columbia University Okrem Singapuru sa v prvej dvadsiatke rebríčku umiestnili aj v USA dodáva: „Index globálnej konkurencieschopnosti zachytáva dlho- niektoré ďalšie ázijské krajiny– Hongkong (9.), Japonsko (10.), Taj- dobé trendy, ktoré formujú konkurencieschopnosť ekonomík sveta. Z tohto van (13.) a Južná Kórea (19). pohľadu sme presvedčení, že Index poskytuje užitočný náhľad na kľúčové Z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky sa najvyššie umiest- oblasti, na ktoré sa musia krajiny sústrediť, ak chcú optimalizovať úroveň nil Katar (11.). Saudská Arábia ostáva naďalej v prvej dvadsiatke produktivity, ktorá podmieňuje ich ekonomickú budúcnosť.“ (18.). Spojené Arabské Emiráty (24.) si medziročne polepšili, kým Kuvajt (37.) mierne klesol. Maroko (70.) a Jordánsko (63.) sa v reb- Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 43
Komentár Keď nebude ani chlieb ani hry Soňa Motusová Foto: dreamstime.com Š ičky z Vranova nad Topľou mali šťastie. Diskutabilné šťastie. Po tom, čo týmto úboho plateným ženám ich taliansky za- ným sa nič nestane. Podnikateľ a manažér je na Slovensku chránený druh, je takmer bohom, bežnými právnymi nástrojmi ne- vým osobným majetkom. Dnes sú majet- ky upratané tak, že by ich sto audítorov nenašlo ani za sto rokov a  veľkopodnika- mestnávateľ niekoľko mesiacov vôbec ne- postihnuteľný. Tisíce ľudí potom čaká trp- telia veselo fungujú ďalej. Aj takí, ktorým vyplatil mzdy, sa rozhodol pre radikálny ké sklamanie, keď zistia, že im jednodu- sa podarilo zlikvidovať tradičnú výrobu krok. Počas celozávodnej dovolenky mie- cho chýbajú odpracované roky na dôcho- a ktorí pokazili, čo sa dalo, sú dnes oceňo- nil rozmontovať a odviezť stroje a zmiznúť, dok. Pretože pán veľkopodnikateľ neplatil vaní ako „šikovní manažéri“, pretŕčajú sa utiecť pred zodpovednosťou. Dámy zostali Sociálnej poisťovni. Tisíce ľudí platia zdra- v  „smotánkach“, pôsobia v  dozorných ra- na ulici bez zamestnania, bez perspektívy, votným poisťovniam veľké sumy, pretože dách a užívajú si milióny, ktoré by im vlast- že im ktokoľvek zaplatí to, čo si už zaro- pán manažér „zabudol“. Títo všetci musia ne patriť nemali. Nemajú strach. Nikto bili, že za nich niekto zaplatí nemocenské platiť aj penále za to, že niekto iný si nepl- z nich sa neocitol za mrežami, nikoho ani a  sociálne poistenie a, predovšetkým, bez nil svoje povinnosti. Štátu to v podstate vy- len nevyšetrovali orgány činné v  trest- možnosti lepšieho zamestnania. Ak by totiž hovuje, pretože už dvakrát predĺžil lehotu, nom konaní. Basa hrozí skôr tomu, čo zo- v tejto, jednej z mnohých hladových dolín za ktorú od vás zdravotná poisťovňa môže bral ako úplatok pár kíl ryže alebo jabĺk. Slovenska bola lepšia možnosť uplatnenia, pýtať neodvedené čiastky – z troch na päť Hlupáci! Stará pravda hovorí, že kradnúť už dávno by odišli od chrapúnskeho podni- rokov a  potom na desať. Nezriedka však sa oplatí len v extrémne veľkých sumách. kateľa, ktorý ich aj tak neplatil. Možno však pýtajú aj oveľa ďalej dozadu a neznalí zá- A ako vidno, dobrou cestou je aj okrádanie vranovské šičky nevyjdú naprázdno. Pre- kona platia. Ak neplatia hneď, nastupujú tých najbiednejších. Napríklad nevypláca- miér Robert Fico sa totiž rozhodol uvoľniť exekútori, ktorí majú z  tejto činnosti fan- ním ani tej štátom garantovanej minimál- milióny eur z vlastnej rezervy a ony sa svo- tastické príjmy. Odpracované roky potreb- nej mzdy. Nedávno som v  istom mienko- jich peňazí dočkajú. Je tu však viacero ale. né pre priznanie dôchodku nikto nikomu tvornom denníku čítala o mzdách v jednej Položme si otázku, prečo pán podnika- nevráti. z  mnohých súkromných bezpečnostných teľ z Talianska vôbec prišiel na Slovensko? služieb, ktorá dostala príležitosť pôsobiť Žeby ho nalákala niektorá zo slovenských Tu už nikto nič negarantuje? na jednom z  ministerstiev. Redaktor sa vlád na investičné stimuly? Alebo jedno- Pravda, je tu garančný fond. Ale ten pla- rozčuľoval, že SBS-kári berú 8 eur na hodi- ducho vedel, že v slovenskom podnikateľ- tí namiesto postihu vypočítavých a cham- nu. Zdalo sa mu to priveľa. Neoveril si, koľ- skom prostredí sa jeho odsúdeniahodný tivých podnikateľov len za presne urče- ko z toho skutočne dostane výkonný pra- skutok ľahko stratí? Pretože toto na Slo- ných podmienok. Zamestnávateľ musí pri- covník. To je len máličko, skutočne málo vensku nerobia len vypočítaví zamestná- znať bankrot, slušne odovzdať výpovede, nad dve eurá. Ostatné berie majiteľ SBS. vatelia spoza našich hraníc, ktorí sa môžu priznať platobnú neschopnosť a  vyčísliť, A  všetci sú spokojní. Ministerstvo znížilo slovenským orgánom ľahko stratiť a  ne- koľko vlastne zostal zamestnancom a  ve- počet vlastných pracovníkov, pretože si na nájdu ich žiadni veritelia. Ani nevyplate- riteľom dlžný. Ale to spomínaný Talian isté činnosti objednalo externú firmu. Ma- ní zamestnanci, ani zdravotné poisťovne či z Vranova neurobil. A neurobili to ani de- jiteľ onej externej firmy, pretože na každej sociálna poisťovňa. Takto konajú často aj siatky tzv. veľkopodnikateľov, po ktorých „človekohodine“ bezprácne zarába. A  na- slovenskí zamestnávatelia s pravdepodob- zostali obrovské dlhy u  zamestnancov i  v pokon aj štát, pretože znížil počet svojich nosťou hraničiacou s istotou, že im samot- poisťovniach, hoci disponovali rozprávko- zamestnancov, a predsa len má menej ne- 44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Komentár zamestnaných. Čo si o tomto postupe mys- la Európa stovky rokov od Magny charty nie na každom kroku a  touto cestou sa lia samotní zamestnanci, to sotva niekoho v roku 1215, na tom boli politicky postave- vydala Európa. Ťažko povedať, či aj Slo- zaujíma. Máme síce inšpektorát práce, ale né Spojené štáty americké v Deklarácii ne- vensko. Slováci neustále počúvajú o priaz- ten sokolím okom sleduje napríklad, či ľu- závislosti z roku 1776. Nikomu sa nechce nivom ekonomickom rozvoji svojej kraji- dia nevykonávajú viac nadčasov než povo- veriť, že by podobná požiadavka bola len ny, ale na vlastných príjmoch nič podob- ľuje zákon. Skutočnosť, že sa na mnohých utópiou, nesplniteľným želaním. né necítia. Skôr naopak. Vláda prichádza miestach pracuje za menšiu ako minimál- Ak je prerozdeľovanie bohatstva príliš s  návrhmi stále nových daní, daňová úľa- nu mzdu, inšpektorom práce uniká. nevyvážené, dostáva aj myšlienka slobody, va na študujúce dieťa by sa mohla končiť Vranovské šičky mali trochu šťastia, rovnosti a bratstva na frak. Majú rovnaké už v 19. roku jeho veku, dane a odvody si ale ich prípad poukazuje na mnohé, čo práva ľudia s minimálnou mzdou, ktorí sa vo výške takmer polovice príjmu zaplatia sa v  oblasti pracovného práva na Sloven- v  dôchodku stanú námetom pre nového aj ľudia pracujúci na dohodu, najnovšie sku zanedbalo. Garančný fond ani rezer- Kryla, a ľudia, ktorí si v divokej privatizá- sa povráva o „cirkulačnej dani“ z motoro- va predsedu vlády nemôžu stačiť na tisíc- cii a následných rozkrádačkách a korupč- vých vozidiel. Aj keď sa vláda socialistov ky prípadov – vykorisťovania. Že ste toto ných kauzách dokázali „urvať“ milióny? tvári, že tieto opatrenia postihnú len vyso- slovo nečítali od čias, keď nám nanucovali Nie, istotne nie. kopríjmové skupiny obyvateľstva, opak je učebnice marxizmu-leninizmu? Som pre- Čoraz zbedačovanejšie masy (buďte tr- pravdou. Štát samotný pritom nešetrí ani svedčená, že ho budeme počuť čoraz čas- pezliví, veď je kríza) však vidia, že bo- v  najmenšom. Ani politickí predstavite- tejšie. Spolu so slovom pauperizácia, čiže hatstvo prechádza nie do rúk tých, ktorí lia neboli schopní ani symbolického gesta zbedačovanie širokých más. sa skutočne o  niečo zaslúžili, ale do rúk zníženia vlastných príjmov, ako sme tohto manželiek, kamarátov, synov, dcér a švag- svedkami na západ od našich hraníc. „Pre- My a oni rín, z večera do rána nesmierne šikovných byrokratizované“ Slovensko má problém Hovorí sa, že kým Američania žijú pod- podnikateľov. Do rúk finančných skupín, nielen so slabo platenými učiteľmi, zdra- ľa zásady Štát, nestaraj sa do nás, Európa- kam ho prihrávajú politické reprezentácie. votnými sestrami či šičkami, ale najnovšie nia žiadajú Štát, postaraj sa o  nás. Veci Pri zohľadnení stále platnej tézy, že zisky sa ozývajú aj štátni úradníci. Tí sú často však nikdy nie sú také jednoduché, ako sú súkromné a straty a dlhy verejné, je im cieľom výpadov zo strany „skutočných“ sa zdajú. Pravda, paternalistická rola štátu sveta žiť! pracujúcich, ale pravdou je, že tisíce z nich a sociálny rozmer ekonomiky je v Európe Nie sme jedna spoločnosť. Profilujeme pracujú za sumy, ktoré sú hlboko pod prie- (Západnej) tradíciou, ale je predovšetkým sa ako My a Oni. To je veľmi nebezpečná mernou mzdou v  národnom hospodár- úlohou štátu, aby zabránil prípadom, keď tendencia. Už rímski cisári vedeli, že aby stve. Dobre platení sú na ministerstvách neschopní, chamtiví, lakomí a  chrapún- sa ľud nebúril, treba mu dať chlieb a hry. a  v štátnych inštitúciách len tzv. politickí ski „podnikatelia“ ožobračujú tisíce ľudí. Nová elita v postkomunistických krajinách nominanti, ktorí sa už pred nástupom do Je predovšetkým úlohou štátu zabezpečiť nechce dať nič. Všetko chce pre seba. funkcií zabezpečia lukratívnymi zmluvami pracovné príležitosti – veď aj amerických a zlatými padákmi. Na „plebs“ potom pe- prezidentov hodnotia podľa tohto kritéria. Áno, tá kríza ňazí nezostáva. Je to práve táto vrstva, kto- Obrovská masa ľudí bez práce a príjmu je Pri znižovaní miezd, masovom prepúš- rá nielenže nehorázne cicia štátny rozpo- pre štát nielen záťažou, ale aj priamym ne- ťaní, nevyplácaní ani toho zarobeného, pri čet, ale vyžaduje aj iné pôžitky. Príkladom bezpečenstvom. Komunistické rovnostár- nedodržiavaní zákona o povinnej minimál- sú extrémne lacné byty, vysokoškolské ti- stvo, prirodzene, nie je riešením, ničí pri- nej mzde existuje veľmi dobrá a  už roky tuly zadarmo, beztrestnosť za priestupko- rodzenú snahu jednotlivcov dosiahnuť vo fungujúca výhovorka – je predsa kríza. Ani vú, ba aj kriminálnu činnosť. Bonusom bý- svojom živote niečo viac, využiť svoje da- s  krízou si však nemôžu poradiť obyčajní vajú aj zahraničné cesty, kde ani tak nej- nosti, schopnosti, podnikavosť. Ale komu- ľudia, aj na krízu je tu štát. Väčšina ľudí de o  štúdium napríklad skúseností iných nisti mali aj iné možnosti ako sa vyrovnať nemá ani poňatia, čo sú to hedgeové fon- krajín v  sociálnej oblasti alebo hľadanie s verejnou mienkou, ktorá im nie je priaz- dy, toxické úvery či druhotná platobná ne- investorov pre Slovensko, ale o lukratívnu nivo naklonená. Demokracia je iná. Frfľať schopnosť. Ani to vedieť nemusia. Mali by turistiku. Na odstrihnutí týchto pôžitkov je možné, ale osobitne v  postkomunistic- to vedieť vládni i  medzinárodní finanční a odstránení korupcie by mohlo Slovensko kých krajinách neveľmi účinné. Zaujímalo a ekonomickí experti. Na všetko dnes exis- bezpochyby ušetriť stovky miliónov eur. by ma, aký by bol osud talianskeho podni- tuje výhovorka, že nie sú peniaze. Kamže Čo však, veď aj americký prezident Geor- kateľa z Vranova, keby svoj biznis rozvinul sa to všetky peniaze podeli? Nuž, minuli ge Bush mladší presadil nižšie zdaňova- v Spojených štátoch amerických. Alebo vo ich tí pred nami. Členovia demokratických nie bohatých vrstiev spoločnosti a Barack Francúzsku. vlád veľmi dobre vedeli a vedia, že ich po- Obama tento zákon napriek sľubom ne- V postkomunistických krajinách nahrá- litický osud závisí nielen od veľkých kor- zmenil. Ľahšie je zdierať chudobných. Ale va dobrodruhom a  zlodejom aj slabá vy- porácií, ktoré ich do teplučkých a pohodl- aj kráľom, ktorí nakladali na ľud pospoli- máhateľnosť práva. Pretože aj v  súdnic- ných kresiel usadili. Raz za štyri roky zá- tý čoraz vyššie dane, sa stávalo, že skončili tve existuje ohromujúca miera korupcie. leží aj na voličoch. Nespokojný volič sa od pod sekerou kata. Signifikantný je v tomto smere prípad Evy svojej politickej strany odvráti – a môže sa Druhou cestou ako sa dostať z  krízy je Varholíkovej, príslušníčky našej novodo- to stať dokonca aj v  čase medzi voľbami. podľa ekonómov podpora spotreby. Tento bej zlatej mládeže. Hneď po tom, ako sa Preto je potrebné vytvoriť silnú strednú model znamená rozvoj a nie stagnáciu, vy- jej na maďarskej diaľnici „podarilo“ opi- vrstvu, spokojnú so svojou životnou úrov- žaduje však existenciu dostatočného množ- tej a možno aj sfetovanej zvlášť trýznivým ňou, ktorá sa vo voľbách bude vedieť od- stva financií medzi obyvateľstvom. Práve tu spôsobom zabiť štyroch nevinných Ma- vďačiť. Priveľa nezamestnaných, príliš níz- chýba to, čo sa minulo v predchádzajúcich ďarov, sa na internetových fórach objavili ke príjmy znamenajú pre vládnucu elitu dvoch desaťročiach v  záujme zachovania značne pesimistické úvahy o  jej perspek- akútne nebezpečenstvo. Tak sa stalo, že postavenia politikov na čele štátov a vlád, tívach. Väčšina diskutujúcich pripomína- toľko vychvaľovaná vysoká životná úroveň čele štátnych inštitúcií, v  záujme ich fas- la, že keby došlo k  podobnej udalosti na na Západe bola vlastne umelo saturovaná cinácie mocou a  politikou všeobecne. Ak Slovensku, táto dáma z  vyššej spoločnos- na úrok budúcich príjmov. Vlády sa zamo- zákonodarná, výkonná a súdna moc nedo- ti by sa vonkoncom ničoho nemusela báť. távali do dlhov. Ale prišiel čas splatnosti. káže potrestať politikov za ich zlé rozhod- „Nejako by sa to urobilo.“ Príkladov totiž Žijeme v ňom. nutia, kto to má dokázať? Že by samotný máme bezpočetne. Demokracia je však aj Z  krízy podľa rôznych ekonomických ľud? Anarchia, revolúcia, občianske vojny? o tom, že všetci sme si rovní. O tom sníva- škôl existujú dve cesty. Jednou je šetre- Alebo nastúpi čas zodpovednosti? Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 45
Esej Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom    Anton Hykisch Z   leta mi ostal v  mysli zvláštny záži- tok. Uprostred augusta sa v  mojej rodnej roka. Horúce slnko nad hlavou nenúti premýšľať, chce sa znehybnieť, zabud- núť. Celý zmysel moderného komerčné- Banskej Štiavnici konal už desiaty roč- ho turizmu je vlastne organizované zabú- ník frankofónneho festivalu poézie Cap danie. Nevedieť o ničom je šťastím. Kaš- a  l´Est – Cesta na východ. Čudný názov lať na ekonomiku, politiku, na všetko. vymyslel jeden zo zakladateľov festiva- Slovenské leto 2012 veru nebolo letom lu, milý Francúz Michel de Maulne, kto- zabúdania. Akoby úpal zasiahol viaceré rý miluje Štiavnicu, Štiavničanov a vôbec hlavy, ktoré by inak mali ostať za každých ľudí z „Východu“. Tohtoročné dni poézie okolností chladné a rozvážne. Kým vlád- za účasti poetiek a poetov domácich i za- ny tábor sužovali zlé čísla z narastajúceho hraničných boli venované českej literatú- deficitu štátneho rozpočtu, kým lídri eu- re. rozóny nervózne hľadali možné východis- Za letnej noci sme sa zhromaždili na ká, kým Grécko stále krachuje a Španiel- nádvorí Starého zámku. Toto nádvorie sko tiež potrebuje pomoc, kým slovenský bolo kedysi trojloďovým gotickým chrá- premiér musí zvažovať, ako udržať Slo- mom. V  čase tureckých nájazdov starí vensko v silnom jadre, zatiaľ doma naše Štiavničania premenili farský chrám na mysle zamestnávali iné priority. pevnosť. Namiesto gotickej klenby vyso- V  Európe (a možno vo svete) sú len ko nad nami je teraz hviezdnaté nebo. dve akési možné ideové zoskupenia, kto- Pod tým nebom na mieste, kde býval ol- ré ľuďom poskytujú isté nádeje, perspek- tár, je teraz pódium. Na ňom sú herci, tívy, východiská. Na jednej strane sú to speváci, hudobníci. V  ten večer predná- ľavicové socialistické strany. Na druhej šali filozofickú báseň Vladimíra Holana pravicové, v Európe viac-menej kresťan- (1905 – 1980) Noc s Hamletom dvaja herci. sky orientované zoskupenia. Zdá sa mi, Francúz Michel de Maulne a Slovák Šte- že ľavicový tábor zosilnieva a  najmä na fan Bučko. Imaginárny dialóg moderného Západe, ktorý nezažil naživo blaho reál- človeka s Hamletom o zmysle života, o tom, či sa svet zmenil a prečo neho socializmu. Občas nezakryto koketuje alebo priamo sa hlási žijeme a čo nás teší alebo zarmucuje. Medzitým znela lutna. k (staro)novému marxizmu. Na pravicovom kresťanskom krídle je Michel vymyslel, že k  českému básnikovi pridá ako komentáre akosi neveselo a zmätočne. verše slovenskej poetky Dany Podrackej (inak rodáčky zo Štiavnice). Tieto slovenské odpovede k  mŕtvemu Holanovi čítala za stolíkom so sviečkou sediaca žena v bielom. Tiež štiavnická rodáčka. Volá sa Magda Vašáryová. Aj tí, čo z rôznych dôvodov pani poslankyňu ne- Nezakryto priznávam, viac fandím pravici. Hádam už aj zo zotr- majú v láske, museli uznať, že prednášala pekne, s citom, pokojne, vačnosti ostáva vo mne nádej (ilúzia?), že kresťanstvom inšpirova- civilne. Ako keby tie verše vychádzali z jej vlastného vnútra. né riešenia majú nám stále čo povedať. Presnejšie, mali by nám čo Po predstavení sa dostalo potlesku a  ovácií nielen Michelovi povedať Lenže akosi im to nejde. Obrovský monolit svetovej kato- a milému Števovi Bučkovi s nádherným hlasom. Michel pozval na líckej cirkvi sa ocitá v krízových stavoch. Predovšetkým v Európe, pódium aj autorku Danu Podrackú. Dostala kyticu. Potom sa obe v  tej Európe, ktorá bola ešte nedávno úrodnou pôdou všetkých ženy objali a Dana darovala svoju kyticu Magde. inovácií a renovácií. (Maritain, Mounier, Teilhard de Chardin, Ján Neviem, koľkí ľudia na naplnenom nádvorí Starého zámku si XXIII., druhý vatikánsky koncil...) Všetko toto je už akosi zabud- uvedomili, že sú svedkami nielen rutinnej vzájomnej úcty hereč- nuté, stratilo na príťažlivosti. Všetko prekryjú pedofilné škan- ky a autorky. My starší vieme, že sa tu pred obecenstvom stretli dály, hocijako nafúknuté. Pravdaže, utešujeme sa históriou. Cir- a  objali dve poslankyne. A  to nie hocijaké. Dana Podracká bola kev, kresťanstvo, prešlo už všeličím. Všetko sa nakoniec prekoná, pred rokmi poslankyňou za HZDS, sedela v parlamente hneď ved- vyvrbí, zo všetkého sa vylížeme. Bolo aj horšie, a oveľa horšie – ľa pána Mečiara a napísala o ňom aj nadšenú knižku. Magda Va- a  svetová cirkev je tu. šáryová je doteraz poslankyňou z diametrálneho opačného politic- Pozrime sa na naše nábožné Slovensko. So štatisticky silnou kého tábora, za SDKÚ. majoritnou cirkvou. Zrazu je tu akési teologické fórum, interneto- Pán Holan mohol byť spokojný. Aj pán Shakespeare. Noc vé portály fungujú naplno, reformátori ako vyšití, hovoria po ne- Hamletom spojila – aspoň na jeden večer – Montekovcov a Capu- mecky lepšie ako po latinsky, s odbojnými Rakúšanmi a Nemcami lettovcov. Spokojní sme boli aj my, čo sme vedeli o zákulisí. jedna ruka. Len nemecký pápež im nie je na výške doby. Svetlá umenia, básne, zahnali politické antagonizmy do tmy, do Ťažko, preťažko je byť kresťanom na Slovensku. Najmä toto prepadliska. leto. Taký prípad Bezák. Sám neviem, čo si o tom myslieť. Nemô- Umenie, ozajstný ľudský hlas sa ukázal silnejší než politický fa- žem uveriť, že pápež by vedome krivdil slovenskému redemptoris- natizmus. Nie je to dobrá letná inšpirácia pre Slovensko? tovi, ktorého pred dvoma rokmi vyznačil, vymenoval. A teraz je ten chlapík nanič. Nuž, ako katolíci dôverujeme vyššej autorite. Pápež je neomylný, pokiaľ sa vyjadruje ex cathedra vo veciach vie- ry a mravov. Je prípad slovenského arcibiskupa, jedného z tisícov Letný čas je pre mnohých obdobím takmer povinného zabúda- biskupov svetovej cirkvi, vecou viery a mravov? Taká hanba akurát nia. Cez leto treba vypnúť oddýchnuť si. Žiť iný život ako počas v Roku sv. Cyrila a sv. Metoda... My obyčajní veriaci nevieme, čo 46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Esej sa stalo. Kúpanie s nevhodnými? Odvolal priveľa dekanov a fará- jedno námestie a  mohli kričať na svojich politikov. V  21. storo- rov? Financie predchodcu? Jeden milión šesťstotisíc euro odstup- čí dožadovať sa akéhosi vládnutia bez politických strán, bez par- ného advokátskej firme syna zakladateľa najkresťanskejšej strany lamentu, neustálymi ľudovými hlasovaniami, je blúznením. Ne- Slovenska? Motanie sa na Pohode? Boh je pohoďák? Vari nitky ŠtB možno ho ani nazvať naivným. Skôr nebezpečným. Veľmi dobre siahajú aj do vatikánskych komnát? Ak áno, to je dôvod, aby sa vieme, ako zneužívali ľudové hlasovania, referendá práve totalitné veriaci katolík odstrelil, odbachol, lebo už komu možno na tomto a diktátorské režimy! prašivom svete veriť? O akej politickej zodpovednosti svedčia štedré sľuby, že najprv Ťažko je byť katolíkom na Slovensku. Hoci má k dispozícii dve zvýšia platy učiteľov a že za každým 1 eurom pomoci veľkým in- kresťanské politické strany! Taký luxus v Európe ani nie je. Ojoj! vestorom by vyplácali 3 eurá malým a  stredným podnikateľom? V sérii slobodných volieb za dvadsať rokov po páde komunizmu Z čoho, o tom nehovoria. O nápade, že každý občan, ktorý sa roz- sa najkresťanskejšia strana na Slovensku dopracovala z počiatoč- hodne živiť sám, by nemal platiť dane a dávky už radšej pomlčím. ných 20 % na súčasných 7 až 9 percent. Kde je chyba? V hlúpych Svedčia o žalostných znalostiach ekonomických reálií dobropraj- voličoch? ných zakladateľov. Po prehratých voľbách v Európe lídri porazených strán zvyčajne podajú demisiu. U nás ostávajú. Hnusné predajné médiá vyňúra- jú ich príjmy, odstupné Ďalší mesianistický z Európskej komisie, pri- ošiaľ ohrozuje vzdelané- delený byt, zlaté padáky ho právnika Radoslava svojim kádrom, kamarát- Procházku. Ten pre zme- sky titul PhD. (Maďarský nu, pokiaľ sám nezosil- prezident, olympijský ví- nie, nechce KDH rozbí- ťaz, Orbánov miláčik, jať, ale si zmyslel budo- následkom takej „prko- vať „novú platformu“ vo tiny“ odstúpil). U  nás je vnútri hnutia. Heslo „Sil- všetko ako pod úpalom. ná spoločnosť – jednodu- Medzitým sa strana dro- chý štát“ môže byť akis- bí a drobí ako slovenská te  racionálne aj príťažli- mrvenička. Najprv odí- vé. Bude záležať na jeho de jeden zo zakladateľov, obsahovom rozvinutí, fundamentalisti – a osta- ktoré sa má verejnosť nú na periférii. V  horú- čoskoro dozvedieť. cich páľavách oznámia Budovať zdola silnú Lipšic a  mladá Žitňan- spoločnosť nie je dielom Foto: dreamstime.com ská, že idú dočerta a vy- jedného volebného ob- tvoria novú stranu. Ale dobia. Prežil som istý čas inak sa nič nedeje. Všet- v  Kanade, prosperujúcej ko pod úpalom. krajine anglosaskej tra- Už ako poslanec za dície, občianskej spoloč- KDH pred dvadsiatimi rokmi som bol zdesený, aký, takmer sto- nosti. Taká spoločnosť je výsledkom dlhého demokratického vý- percentný, bol deficit ekonomických vedomostí u poslancov a po- voja, nerušeného vojnami, revolúciami. Predpokladá dlhodobý li- litikov tejto strany. Áno, za socializmu všetci statočne svedčili, že neárny hospodársky rast typický pre imigrantské USA a Kanadu. sú veriaci, a preto nemali ani jediného ekonóma, ani jediného so- Je to ako anglický trávnik – robota tak na sto dvesto rokov. ciológa, ani filozofa. Ministrom hospodárstva za KDH bol bývalý Byť dobrým právnikom je skvelá vec. Právnické myslenie má člen KSS, chudák, už nebohý. (Inak výborný človek). však tiež svoje úskalia. Zaškatuľkovaná dôkladnosť, dôvera v hie- rarchicky zoradené ľudské aktivity, nádej, že všetko možno zarám- covať, legislatívne pokryť – je zradná. Politika a ekonomika je vo veľkej miere výslednicou veľmi dynamických a menlivých proce- Absolútny deficit chladného politického myslenia v KDH pretr- sov. Práve v novom ekonomickom myslení (na rozdiel od marxov- váva. Projekt ohlásenej strany Nová väčšina Daniela Lipšica a Jany sky ponímaných nemenných „ekonomických zákonov“) sa dnes Žitňanskej je ako z  inej planéty. Títo Marsania ohlasujú, že Slo- analyzujú neštandardné, neočakávané, emocionálne aktivity, kto- venskú republiku treba „postaviť odznova“. Škoda, že samostatnú ré ovplyvňujú ekonomický život. Dobrý politik musí byť emocio- Slovenskú republiku akosi zabudli stavať vtedy, keď to bolo aktu- nálne otvorený človek, aby úspešne zvládal politické a ekonomic- álne. Naopak, vznik suverénneho Slovenska ich starší kolegovia ké situácie a nečakané výzvy. výdatne sabotovali. Blúznia o novej politike, novej ekonomike a no- Povedal by som, že dobrý politik dneška by mal byť aj citlivým vej morálke, pričom ani jednému, ani druhému vôbec nerozume- človekom. Kresťanom. jú. Čo sa týka morálky, bolo by nad čím sa zamyslieť. Aj nad tým, Na túto výzvu však kresťania na Slovensku zatiaľ nedostali či je morálne ešte viac rozdrobiť pravicu na Slovensku – až na štrk, uspokojivú odpoveď. Ani z jednej, akože kresťanskej strany. vhodný tak na prevalcovanie? Idea spasiteľstva je u kresťana akosi pochopiteľná. U zodpoved- ného politika menej. Veľmi ma pobavili perličky ako „ľudia roz- hodujú zodpovednejšie ako politici“. Zakladatelia Novej väčšiny Vráťme sa k Noci s Hamletom, kde Vladimír Holan píše: „Ani ne- nám zabudli povedať, že v  demokracii politikov volia ľudia. Akí vedomosť neznamená šťastie.“ Nevedomosť či nezodpovednosť časti ľudia volia neschopných politikov? slovenských politikov (napríklad pravicových) nie je šťastím, ale Tieto mesianistické halucinácie sa na Slovensku zdvihli po od- nešťastím pre slovenského voliča. halení prípadu Gorila. Nerozumiem logickému skratu, že nedo- Ak dnes ide o elementárny záujem Slovenska – napríklad o udr- vyšetrenie či ututlávanie Gorily si vyžaduje zavrhnúť zastupiteľ- žanie eura a posilnenie Európskej únie – vláda i opoziční politici skú demokraciu a prejsť k akémusi modelu „priamej demokracie“. by sa nemuseli objímať. Mohli by sa však aj celkom ľudsky zamys- O  priamej demokracii sa mohlo hovoriť za čias gréckych mest- lieť, čo by sme všetci potrebovali. Povedzme, viac spolupráce pri ských štátov, keď sa občania (len slobodní, nie otroci) zmestili na zachovaní nášho národa a štátu v silnej Európe. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 47
Divadlo ElledanSe – Jediná stála posiaľ nespájaných foriem umeleckého pre- javu. V  spolupráci s domom TD, s. r. o., vytvára a poskytuje priestorové a technické scéna tanca a pohybového zázemie pre tvorbu a realizáciu divadelných, tanečných, pohybových, výtvarných, či hu- dobných projektov pre domáce súbory bez divadla u nás stálej scény i pre zahraničné súbory za úče- lom hosťovania, podporuje tvorbu začína­ júcich umelcov a ponúka rezidenčné poby- Divadlo elledanse od vzniku v roku 2007 prináša pôvodné autorské diela. Prvé ty. Hlavnou prioritou elledanse je vytvoriť s názvom Canto Hondo – hlboká pieseň o nej... bolo ocenené v troch kategóriách umelecké centrum otvorené pre rôzne žánre a  tvorivé skupiny. Priestor je stálou scénou prestížnej divadelnej ankety DOSKY – za najlepšiu inscenáciu, réžiu a hudbu sezóny Divadla, Tanečnej školy a  Súkromnej ume- 2008. V ďalších sezónach vznikli tanečné inscenácie Jablko, Silent snow, Pocta kravám leckej školy elledanse, Prešporského divadla, a Quadrans. Najnovším predstavením v repertoári je projekt Voda na vode. Divadla P.A.T., Debris Company a Školy Lu- dus. Činnosť elledanse je finančne podporo- vaná súkromným sektorom a Ministerstvom kultúry SR. Divadlo sa pravidelne prezentu- je na domácej aj zahraničnej scéne (festival Dotyky a spojenia, Divadelná Nitra, Štyri + (1) dni tanca pre vás, Zawirowania, ProArt, Szóló -Duó a  iné) a  hosťuje na pôde Slovenského národného divadla. Divadlo je pravidelným miestom konania rôznych festivalov – festi- valu súčasného tanca Bratislava v pohybe, Nu Dance Fest, Novej drámy a ďalších. Tanečná škola elledanse sa zameriava na súčasný tanec, ale zároveň otvára dvere všetkým so záujmom o  pohyb, kreativitu a  umenie. Víziou je prostredníctvom pre- žitých skúseností pritiahnuť záujem detí a  mládeže k  trvalým hodnotám a  dobrým medziľudským vzťahom. Elledanse nie je len umeleckým centrom, ale aj miestom, kde si obyvatelia mestských šastí Bratislavy – Ružinova či blízkeho Nové- ho Mesta – môžu dať dobrú kávu, prečítať ča- sopisy o  tanečnom umení, zacvičiť a  zatan- covať si, stráviť príjemný večer v  divadle či dať deti do letných tanečných táborov. Svoji- Malý princ ©Slávo Uhrín mi aktivitami zároveň rekultivuje prostredie v okolí. Je jedným z mála divadiel mimo cen- tra mesta – prináša teda kultúru tam, kam patrí, do miest, kde ľudia reálne žijú. Je jedi- ným divadlom so stálou scénou venovanou tancu a pohybovému divadlu na Slovensku. Výstava: 5 rokov elledanse by Noro Knap Siedmeho septembra otvorilo elledanse novú, v poradí šiestu divadelnú sezónu naj- lepšou Tanečnou inscenáciou roka 2012 Čes- kej republiky – Kolik váží vaše touha? z dielne VerTeDance za hudobného sprievodu českej kapely Zrní. Pri príležitosti piatych naro- denín, ktoré bude elledanse oslavovať túto jeseň, bola po slávnostnom úvode sezóny otvorená vernisáž fotografickej výstavy s ná- zvom 5 rokov elledanse by Noro Knap. Kolá- že fotografií umiestnené v priestoroch foyer Koncert P. Cmorika a  kaviarne prevedú diváka päťročnicou na doskách elledanse, ukážu mu top inscenácie jednotlivých sezón, tanečníkov, ktorých sú- D ivadlo a Tanečná škola elledanse so síd- lom v dome TD (T ako tanec a D ako divadlo) na Miletičovej ulici v Bratislave, kto- tutárnou zástupkyňou je choreografka Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD. Tvorba divadla sa zameriava najmä na súčasný tanec, hud- bor vychoval, premenu premenu priestorov a aj ľudí, ktorí prispeli k premene bitúnku na súčasnú podobu divadla a tanečnej školy. ré zastrešuje občianske združenie elledanse, bu a fyzické divadlo. Inklinuje k prepájaniu „Minulú sezónu možno označiť za experimen- sa po prvýkrát otvorili divákom v roku 2007. jednotlivých umeleckých disciplín a  tým tálnu. Do programu sme totiž zaradili okrem ta- Zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a šta- nadväzuje na súčasný trend prelínania do- nečných a činoherných predstavení aj koncerty, 48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Divadlo diskusie, filmové premietania či vernisáže. Aj tentoraz sme pripravení po- kračovať v  pestrej ponuke. No najväčší priestor chceme naďalej ponúkať tanečným predstaveniam, pohybovému či  fyzickému divadlu,“ povedala umelecká riaditeľka a choreografka Šárka Ondrišová. „Tanec v jeho tra- dičných i netradičných podobách je čoraz vyhľadávanejším univerzálnym jazykom. V spojení s hudbou, výtvarným umením, novými technológiami alebo s činohrou si vybudoval divácke zázemie práve u nás,“ vysvetlila. Spojenie s Viliamom Klimáčkom Nová sezóna bude opäť plná netradičných divadelných projektov Veľká tanečná sála a  ponúkne štyri premiérové inscenácie z  vlastnej dielne. Prvá pre- miéra sezóny bude patriť k veľkým novinkám. Divadlo elledanse sa prvýkrát spája so známym dramatikom, básnikom, režisérom a za- kladateľom divadla GUnaGU Viliamom Klimáčkom. Z ich spoluprá- ce vzniknú v  novej sezóne hneď dve inscenácie. Prvou bude Dlhá noc už v októbri a prepojí činoherné a pohybové divadlo. Na dosky prinesie príbeh piatich obyčajných obyvateľov z jedného mesta počas jednej noci – príbeh plný protikladov, konfliktov dobra a zla. „Zámer- ne balansujeme na hranici tragického a komického, ktorá svojou dráždivou neurčitosťou vystihuje dnešný svet,” povedal autor a režisér inscenácie V. Klimáček. V apríli 2013 čaká na divákov premiéra alternatívneho muzikálu Bubliny v betóne. V netradičnej inscenácii pod režisérskou taktovkou V. Klimáčka o divných ľuďoch žijúcich divné životy si zahrajú známe tváre GunaGu Viktor Horján, Zuzana Šebová, Zuzana Mauréry, To- máš Palonder a piati tanečníci elledanse. Choreografie vytvorí Šárka Ondrišová a hudbu Shina zo skupiny Longital. „V tomto projekte zohrávajú dôležitú rolu hudba a spev. Meditatívne pies- ne alternatívnej rockovej skupiny Longital sa striedajú s inštrumentálnymi pasážami, činohra je paralelne sprevádzaná tancom a tanec sa stretá s tex- Canto hondo tom až po záverečné spoločné ,minioratórium´,” prezradil Viliam Klimá- ček. Nová sezóna plná úspešných projektov Do sveta fantázie zavedie elledanse detského diváka v novembri in- scenáciou Prázdniny v ríši rozprávok v réžii Veroniky Pavelkovej. Dielo vznikne podľa literárnej predlohy ruského historika a spisovateľa sci-fi Kira Bulyčova. Príbeh hlavnej hrdinky, 11-ročnej Alice, ktorej voľnou inšpiráciou sa stala kultová Alica v krajine zázrakov, sa odohráva sto rokov od súčasnosti. Inscenácia spája rozprávkové motívy s fantastic- Divadelný priestor ©Noro Knap kými sci-fi príbehmi. Nový rok 2013 sa začne premiérou Fuga v réžii Lucie Holinovej. Celovečerné hudobno-tanečné predstavenie, prepája živú hudbu, dizajn a tanec. Príbehy ľudí pozorované zvonka cez škáry vytvorené na scéne strieda sledovanie vnútorných dejov a správania sa človeka v jeho súkromnom prostredí. Elledanse počas aktuálnej se- zóny uvedie aj autorské tanečné inscenácie z minulého roka – Voda na vode, ktorá skúma ľudské sny aj zabudnuté túžby, a Jablko o vzťahoch žien a mužov, obidve v réžii a choreografii Šárky Ondrišovej. Aj aktuálnu sezónu bude elledanse pokračovať v  koprodukcii na úspešnom projekte Pondelky súčasného tanca v  SND. Na doskách elledanse budú opäť hosťovať festivaly Bratislava v pohybe a Nu dan- ce fest. V Tanečnej škole sa uskutočnia aj cykly tvorivých workshopov so špičkovými choreografmi, tanečné a muzikálové tábory či kreatív- ne víkendy pre deti. Anna Luptáková, foto: archív elledanse Medzinárodný deň tanca © Slavo Uhrín Foyer divadla ©Noro Knap Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 49
Literatúra Čo mohlo prísť a neprišlo Gabriela Rothmayerová (1951) – prozaička, novinárka a publicistka, autorka politologických esejí. Bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu, pôsobila ako poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSFR a potom v Národnej rade SR. Rozhovor pripravil Ľuboš Jurík. ■■ Náš rozhovor bude prevažne o  literatúre, o  tvorbe, o  literárnych prišla pozrieť, ako žijeme, bolo včasné ráno, umývala som sa v ľadovej dielach a o okolnostiach, ktoré s tým súvisia. Čosi mi neodbytne vraví, vode, okná pokreslené arabeskami zamrznutých kvetov. Za nimi som že by sme si ho mali rámcovať a to témou nie priamo literárnou, hoci videla rozmazanú postavu, otvorila som oblok, do chladnej kuchyne s literatúrou silno súvisiacou: a síce hľadaním odpovede na to, čo je sa vovalil ešte studenší mrazivý vzduch a súdružka učiteľka mi dýchla to ľavicový intelektuál, čo je to ľavicová kultúra... a keď už sme pri na tie skrehnuté ruky. Na to sa nezabúda. tom, čo je to ľavica v politike. Aký je teda tvoj názor na poslanie, na úlohu, význam a zmysel ľavicového spisovateľa a ľavice v politickom ■■ Po skončení štúdia žurnalistiky na FFUK v Bratislave v roku 1975 si spektre všeobecne? pracovala vo viacerých periodikách, máš bohatú novinársku prax. Aké Všetko, čo na svete bolo vymyslené, vrátane toho najhoršieho, po- máš spomienky na svoju novinársku činnosť? Ako sa novinárske skú- chádza z hláv intelektuálov. Kto iný by to mohol vymyslieť? Podstat- senosti premietli do tvojej literárnej tvorby? né je, či intelektuál je schopný a morálne pripravený obstáť. Alebo či No, to zase nebolo také jednoduché, kým som sa dostala na štú- podľahne a nechá svoj rozum použiť, ako sme to videli v histórii – či dium žurnalistiky. V mojej rodnej Gelnici o žurnalistike veru nechy- v rokoch prvej republiky, či vo vojnových rokoch, či v rokoch reálne- rovali. Keď som bola nedávno na besede na našom gelnickom gym- ho socializmu alebo v rokoch reálneho kapitalizmu. Nedelím kultúru náziu, rozprávala mi pani profesorka Faixová, ako sa celá zborovňa na ľavicovú a pravicovú, myslím si, že módni snobi, ktorí sa hrajú na smiala, že tá Rothmayerová chce študovať žurnalistiku: Už len na ňu elitu a nazývajú sa pravicou, majú ku kultúre a vlastne aj k ideálom tam čakajú! Samozrejme, mali pravdu. Neprijali ma, ale asi sa nieko- tradičnej konzervatívnej či nebodaj liberálnej spoločnosti veľmi ďale- mu v prijímacej komisii uľútilo, /neviem, kto to bol/, tak mi napísal ko. Mňa určite ovplyvnilo prostredie, v ktorom som vyrástla. Počas list, aby som skúsila niekde praxovať, v nejakých novinách. A ešte mi školských prázdnin som chodila pracovať do fabriky nazvanej Šport- pomohla moja spolužiačka Vera Solanová. Poslala pozdrav zo stuž- výroba: na nákladných autách tam vozili odkiaľsi z Čiech tony škro- kovej slávnosti svojmu strýkovi Petrovi Karvašovi a na tom pozdrave bu, čiernych tabletiek grafitu, žltého anilínového prášku a bandasky bolo moje motto: acetónu. Vo fabrike boli okrem majstrov zamestnané samé ženy. Vá- Ach, zastaň chvíľa tichej nádeje, žili škrob, jemný anilín, balili grafit, prelievali do fľaštičiek acetón, nech cítim tvoju pevnú dlaň. a  potom sa to opäť kamsi odvážalo. Samozrejme, že to bolo nevý- Pošepni, čo nám stužka priveje: hodné, samozrejme, že štát na tom určite prerábal: lenže čo, kto je belasé more, či snežnú pláň? to štát? Dostať pracovné miesto v tej špinavej, páchnucej fabričke, to A Peter Karvaš sa obratom v liste opýtal: „Kto je G. Rothmayero- bolo šťastie! Ženy si mohli privyrobiť, a tým získať sebaúctu, neboli vá?“ Vera mu poslala hrubú obálku mojich všelijakých písačiek, no už už odkázané na slabé zárobky chlapov. Vzpriamili sa. Určite by boli s dôvetkom, že ma neprijali na vysokú školu. Pán Karvaš jej na to: „Že radšej hrali na klavíri, alebo v rozhlasových hrách, ktoré pri tom vá- ju neprijali na žurnalistiku, je smola. Chvíľu som mal chuť odniesť jej žení páchnucich chemikálií počúvali. No aj za tú prácu, ktorú získali, básne do Mladej tvorby, ale ešte ju necháme, nech píše ďalej a vyzre- boli rady, pretože im priniesla iné spoločenské postavenie. Sociálne je.“ No a tak som zrela. vylúčenie, ktoré si nevedeli pomenovať, zato ho denne okusovali, bolo možno ešte horšie, ako ten materiálny nedostatok. Do mňa sa táto ■■ Zrela si, ako sa vtedy vravelo, v robotníckom prostredí... skúsenosť vtlačila ako pečať do vosku, nedokážem vidieť najskôr čís- Nielen tam. Najskôr som brúsila radiátory vo Východoslovenských la a ich efektívnosť, a až potom človeka. Myslím si, že to je podstata železiarňach, robilo sa tam „na kolotoč“, teda dve ranné, dve popo- môjho pohľadu na svet: efektívne je to, čo pomáha človeku mať pocit ludňajšie, dve nočné zmeny a  potom tri dni voľna. Potom vo „pra- dôstojnosti aj na tom poslednom stupienku spoločenského rebríčka. xovala“ vo Východoslovenských novinách: chodila som kupovať re- A dôstojnosť človek získa iba tak, že sa môže uplatniť, hoci by to bolo daktorom víno a  pomletú kávu Columbia, nosila som z  ďalekopisu iba prišívanie gombíkov. Charita je ponižujúca! vytrhnuté výpisy a zásielky na hlavnú poštu. Po roku som sa hlásila na dramaturgiu na VŠMU, obstála som v talentovkách, ale – nevzali ■■ Úvod o ľavicovej politike a hodnotovej orientácii nebol, z môjho po- ma. Tak znova na prijímačky na žurnalistiku, a to už úspešne. Nebola hľadu a pre potreby nášho dialógu, samoúčelný. Vcelku logicky totiž som prenasledovaná z politických dôvodov, ako hovorím, u nás ne- predpokladám, že o tebe možno hovoriť ako o ľavicovej intelektuálke bol nikto komunista ani z rokov päťdesiatych, ani šesťdesiatych, teda a že aj literárna tvorba a politická činnosť nesie zrozumiteľné posol- nikto nemohol byť ani rehabilitovaný, ani vylúčený a prenasledovaný. stvo o sociálnych postojoch, ľavicovej orientácii. Ako sa človek stáva Bola som iba Nikto z Hornej Dolnej. Končila som potom vysokú ško- „ľavičiarom“? Je za tým výchova, rodina, prostredie, štúdiá, prečítané lu, zúčastnila som sa už nejakých literárnych súťaží, niečo som aj po- knihy? Čo to znamená – byť ľavičiarom? vyhrávala, ale keď som sa uchádzala o prácu novinárky, v redakciách Nikto si nevyberá, kam sa narodí. Mne sa to podarilo do rodiny, mali celkom iné starosti ako skúmať, či nebodaj mám nejaký talent. ktorá bola poriadne požehnaná. Bolo nás sedem detí a mali sme ťažko Všade sa ma opýtali, či som v strane. No, nebola som. Navyše som chorého invalidného otca. bola žena, a teda sa dosť oprávnene očakávalo, že sa vydám a budem Z celej mojej veľkej rodiny nikto nebol v žiadnej politickej strane: mať deti. To je káder! Zase ma nikde nechceli. Na nejakom koncerte ani v Hlinkovej, ani demokratickej, ani sociálnodemokratickej ani ko- som sa zrazila s Petrom Brhlovičom, ktorého už predtým vyhodili zo munistickej, ani neskôr v Strane obrody či Strane slobody. Takže po- žurnalistiky. Na rozdiel odo mňa, úspešnej absolventky, ktorá obhá- litika, ako starosť o veci verejné, to sa u nás nenosilo, lebo bolo dosť jila diplomovku na výbornú, mal však miesto v Smene, bol vedúcim starostí s  vecami rodinnými. Chodili sme pekne do kostola, mama oddelenia kultúry. A nielenže bol výborný textár, divadelník a novi- prala pre faru oltárne rúcha, bratia miništrovali, taká typická slo- nár, bol to aj výborný kamarát. Zasadil sa za to, aby ma prijali do Sme- venská rodina. Ale mala som veľké šťastie na učiteľov, prechovávam ny, najlepšej redakcie, v akej som mala česť pracovať. k nim – aj ako k stavu – veľkú úctu. Naša slovenčinárka Anna Palko- vá bola najskôr rehoľná sestra, keď rehole zrušili, išla učiť. Nemala ■■ Okrem novinárskych skúseností sú pre autora literárnych textov ne- vlastných detí, zato sa tak ozajstne zaujímala o svojich žiakov. Raz sa smierne cenné aj skúsenosti politické, resp. skúsenosti s priamou a ak- 50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Literatúra tívnou politikou. Bola si totiž poslankyňou Federálneho zhromaždenia lity šou (2006) je akýmsi súhrnom tvojich postrehov o neveľmi veselej ČSFR (1990 – 1992) a vzápätí aj Národnej rady SR (1992 – 1994). Napo- prítomnosti, je to prísne, ale pravdivé hodnotenie toho, aká je naša kon, z tohto obdobia – či skôr o tomto období – sú aj dve tvoje knihy: spoločnosť deformovaná, aké sú pomýlené hodnoty a ako spoločensky Zo zápisníka poslankyne (publicistické postrehy, 1992) a Dusno (kniha a ľudsky nezvládame „úlohy doby“. Čím to je, že sme obdobie po no- publicistiky a  rozhovorov s  viacerými osobnosťami z  politiky, ale aj vembri 1989 akosi nezvládli? Kde sa nabralo v našej spoločnosti toľko z kultúry, 1997). Pritom treba poznamenať, že si bola poslankyňou za podvodov, klamstiev, zločinov, korupcie, mamonu...? Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Aké bolo tvoje pôsobenie v politi- Myslím si, že treba začať charakteristikou toho obdobia „pred“, aby ke, ako ho s odstupom času hodnotíš? sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Každý sedemapoltý občan ČSSR Možno si na to už dnes málokto spomenie, ale na začiatku ľudo- bol v roku 1989 členom komunistickej strany. A predsa bola spoloč- vých zhromaždení na námestiach nerobila Praha ani Bratislava roz- nosť takmer rovnorodá. Okrem úzkej vrstvy ľudí privilegovaných naj- diel medzi straníkmi a nestraníkmi. V Česko-Slovensku netrpeli ľu- mä politickým systémom bol – povedané s Milanom Šimečkom – čes- dia hladom ani chladom, žili uprostred relatívneho blahobytu. A teraz ko-slovenský ľud v podstate homogénnou masou zamestnancov štá- mali možnosť rozbiť klietku, strihať drôty. Preto novembrové týždne tu. Rozdielne politické a sociálne záujmy existovali v Česko-Sloven- vyzerali ako veľká celonárodná veselica. Pridusení ľudia mali pocit, že sku len medzi homogénnym ľudom a úzkou vrstvou privilegovaných majú kam ísť, že sa s nimi ráta, že je niekto na ich strane. Vysvietené opôr politického systému. Zamatová revolúcia a nástup reálneho (lú- rozjasané námestia plné očarených, hladom pežného?) kapitalizmu splynuli na nerozo- nemučených ľudí. To bol politický začiatok aj znanie – hoci nezaslúžene. Zamatovú revolú- pre mňa – hoci dosť nečakaný, určite neplá- ciu nadšene vítal „homogénny ľud“ ako veľ- novaný a vlastne ani neželaný. V apríli 1990 kú nádej. O lúpežnom kapitalizme sa vtedy som začala pracovať v Nedeľnej Pravde – kde nehovorilo a nebol na programe. Ale nastal. ma pred revolúciou nechceli... Práve som Propagandisti píšu o tejto udalosti ako voľa- chystala rozhovor so Zdeňkom Mlynářom, kedy po roku 1948 boľševici. Bez poznania, podarilo sa mi zohnať si jeho telefónne číslo zato oduševnene a  nenávistne. Nerozlišu- do Innsbrucku, kde prednášal ako profesor jú medzi ľuďmi, ktorým sa revolúciou otvo- politológie. Sedela som pri telefóne, a  skôr ril svet, a preto nový režim chvália, a medzi ako som vytočila to dlhé číslo do Innsbrucku, tými, ktorí sú sociálne vylúčení. V chaose sa rozdrnčal sa bakelitový prístroj. V slúchadle darí manipulátorom. Vylúčených sa nemá som počula hlas Petra Weissa: „Nechcela by kto zastať. Neoliberálna vláda z predchádza- si nám pomôcť?“ júcich rokov ich pourážala, spojili si ju s No- Samozrejme som súhlasila, myslela som si, vembrom a vlastným ponížením. Nečudujem že potrebuje niečo napísať alebo zredigovať. sa tým 48 percentám ľudí, ktorí si myslia, že Prišla som na dohovorené stretnutie a Peter sa im dnes žije horšie, ako v reálnom socia- mi ponúkol kandidovať do rekonštruovanej lizme. Oni neokusujú slastný pocit zo slobo- Slovenskej národnej rady. Možno je to hanba, dy ako intelektuáli. Stratili viac, ako získali. ale ja som ani poriadne nevedela, kde SNR sídli. Skôr zo sympatie k Petrovi som súhla- ■■ Vráťme sa teraz k tvojej literárnej tvorbe, sila. Po troch týždňoch pôsobenia v SNR sa k  tvojim prvým poviedkam. Debutovala si Foto: K. Schreiberová končilo volebné obdobie tohto rekonštruova- zbierkou poviedok Lastovičie hniezdo (1982, ného zboru a chystala sa kandidátna listina dostala si Cenu Ivana Kraska za najlepší de- v  prvých slobodných voľbách. Opäť mi po- but). Možno povedať, že si bola na knižný núkli kandidatúru, Milan Ftáčnik sa ma však debut pripravená, mala si za sebou poviedky pýtal, či by som nechcela ísť radšej do Prahy, uverejnené v časopisoch, aj pomerne bohatú do federálneho zhromaždenia, vymenili by sme si miesto. Kandido- publicistickú činnosť. Možno tiež povedať, že akýmsi domicilom Lasto- vala som za Bratislavu a ani na chvíľu som si nemyslela, že by som vičieho hniezda je banícke prostredie (povedzme, že je to rodná Gel- mohla byť naozaj aj zvolená. Stalo sa, a mňa to veľmi prekvapilo, až nica) a hlavnou hrdinkou je mladá žena – Eva. Hrdinka hľadá istotu, zaskočilo: čo ja v tom parlamente budem vlastne robiť? hľadá svoje lastovičie hniezdo, pocit bezpečia a zmysluplnosti. Čiže, duševné i životné situácie, ktoré viac či menej zodpovedajú tvojej re- ■■ Musela to byť zmena, čosi celkom iné... álnej situácii. Aký bol ten životný, profesionálny impulz, ktorý ťa – tak­ Bolo to úplne iné. Bola som členkou kultúrnych a sociálnych výbo- povediac – naštartoval? rov Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ ČSFR, dokonca tajom- Mojím dobrým duchom je (bol) Vinco Šikula, na Wolkrovej Po- níčkou výboru Snemovne ľudu. Predsedom bol sociológ Ivan Laluha, lianke, súťažnej prehliadke mladých talentov, si ma nejako všimol, podpredsedom rocker Michal Prokop. Kolegami mi boli režisér a he- potom prišiel za mnou na Suvorák, internát filozofickej fakulty. Do- rec Jan Kačer, herec Rudolf Hrušínsky, režisér Jiří Svoboda, neskorší stal práve nejaký honorár, tak sa prišiel podeliť. Doslova! Doniesol minister Pavel Dostál, spisovateľ Vladimír Mináč, hovorkyňa Charty mi sto korún – a to bol dosť veľký peniaz! - len tak, aby som si nie- 77 Dana Němcová – ale vlastne by som mohla vymenovať všetkých čo kúpila. Baby na izbe – bývalo nás tam šesť – mi strašne závideli, členov výborov – čo meno, to osobnosť. Ach, kde tie lanské snehy nie tých sto korún, ale toho človeka, ktorý svojím rozprávaním bol sú... V ďalšom volebnom období som kandidovala do SNR a aj tu som okamžite miláčikom všetkých mojich kamarátok. Vinco sa ma po- mala vo výbore skvelých kolegov: Petra Jaroša, Ladislava Balleka, Iva- tom z času na čas pýtal, ako sa mi pri písaní darí, a keď som už za- na Hudeca, Jána Feketeho, Štefana Kvietika... V oboch parlamentoch čala pracovať v Smene, hovorí: som sa venovala legislatíve médií. V roku 1944 som vycúvala z poli- „A nemáš ešte na knižku?“ Rukopis Lastovičieho hniezda som mu tiky, vrátila som sa k svojej profesii. Najprv do Nedeľnej Pravdy, po odovzdala s malou dušičkou, mala som pred ním veľký rešpekt. Asi zmene majetkových pomerov som z  Pravdy odišla do literárnej re- po mesiaci sme sa stretli, ale Vinco nič nehovoril, a ja som sa nejako dakcie Slovenského rozhlasu, kde som vlastne chcela začať pracovať ostýchala opýtať. No po nejakom ďalšom týždni mi oznámil, že už hneď po skončení vysokej školy. má posudky. „Aké posudky?“ nechápala som. „No, vyjde to, obidva sú kladné.“ ■■ Aj keď si z  aktívnej politiky odišla, pozorne sleduješ spoločenské Anička Šikulová mi potom rozprávala, ako Vinco rukopis čítal, dianie, politické udalosti, vnímaš a všímaš si dobové kontexty, histo- ba ako niektoré pasáže z textu hral, aby si overil, či to môže fungo- rické súvislosti, najmä si však všímaš problémy, nešváry, negatívne vať. Prikázal mi čítať „ťažké“ knihy, Prousta, Joyca, a zároveň nikoho javy až na hranicu ľudskej hlúposti a obmedzenosti. Knižka Naše rea- nikdy nenapodobovať, zostať svoja. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 51
Literatúra Moja prvotina je vlastne Vincova zásluha, bez neho by som sa viac zhoršuje. Čo zmôže spisovateľ? V akejkoľvek spoločenskej ko- nikdy neodvážila ponúknuť ju vydavateľstvu. munite je menšia skupina tých, ktorí si denne brúsia vkus štúdiom či prostým zušľachťovaním vlastného prežívania. Nikomu to nie je ■■ Druhá kniha poviedok s názvom Po prvej skúške (1984, je v nej de- podozrivé – takí sme. No ak by nebolo práve tých niekoľkých jedin- sať poviedok) už zreteľne naznačovala pôdorys tvojich literárnych tém cov, nepodliehajúcich stádu, nikdy by sme nemali žiadneho Tolsté- a  spôsob ich stvárnenia: stredobodom tvojho záujmu sú ženy, a  to ho. A  bez neho skončíme všetci najprv v  košiari, a  potom, bečiac ženy nielen rôzneho veku, ale aj odlišného sociálneho postavenia. Kaž- rovnakú nenáročnú pesničku a ani netušiac, čo sa s nami robí, na dá je iná, každá má iné skúsenosti, iné vzťahy – no čo ich spája, v čom bitúnku.“ je ich úsilie takmer totožné, je túžba po rovnoprávnosti, emancipácii, po plnohodnotnom živote. Súhlasíš s touto stručnou charakteristikou? ■■ Hovoríme o osudoch žien, ich spoločenskom postavení, emancipácii Aký si mala zámer pri písaní týchto poviedok? – resp. o literatúre o ženách, pre ženy. Na knižný trh sa dostáva veľa Keď mi vyšla prvá knižka, kritika bola priaznivá, veľmi známy kníh, ktoré sa vyjadrujú k tejto téme, prichádzajú autorky, ktoré s ne- a dobrý recenzent Ivan Sulík sa vtedy venoval novej mladej tvorbe. konečnou ľahkosťou ponúkajú sladučké, banálne a neraz až primitívne Okrem iného napísal: Rothmayerová píše ako chlap! Bola to veľká po- príbehy. A čuduj sa svete, majú úspech! Čím si vysvetľuješ taký záujem klona, lenže ja som si uvedomila, čo škodí hrdinkám možno aj niekto- čitateliek o plytké ženské romány? O čom to svedčí? rých dobrých autoriek: keď nemajú ani trochu zmyslu pre humor. Nie som taká pyšná, aby som ohrdla nosom nad čitateľkami Moje hrdinky, ak sa im darí byť sebaironickými a so zmyslom pre hu- a  čitateľmi nenáročnej literatúry. To je podobné, ako keď politi- mor – sú harmonické, jednoducho sa nedajú odrovnať. Taký životopis ci ohŕňajú nosom nad „nekvalitným“ voličským elektorátom. Ak som im vnucovala, ale sem-tam sa, potvory, vymkli. jednoduché príbehy pomáhajú čitateľkám a čitateľom mať pekné zážitky, to je v poriadku, no ak niekto chce cez tie plytkosti mani- ■■ Tematickým pokračovaním predošlých knižiek je novela Šťastie je pulovať jednoduchými ľuďmi a ich mysľou, tak to je tristné a pre- drina (1989), v ktorej je hlavnou hrdinkou opäť žena, mladá psycholo- káža mi to. A najviac mi prekáža, ak tých jednoduchých ľudí odsu- gička. Aj ona, resp. jej príbeh, jej citovo nenaplnené manželstvo a túž- dzujú intelektuáli, ktorí sa im odcudzili a nestoja o nich. ba po dieťati, ti slúži ako prostriedok na to, aby si ukázala spoločenské postavenie žien v spoločnosti. Čo ti dalo impulz k napísaniu tejto no- ■■ Ale literatúra ženských autoriek, žien-spisovateliek, nie je – priro- vely? Myslíš si, že postavenie žien v spoločnosti je znevýhodnené? dzene – len plytká, nenáročná, podpriemerná. Naopak, úroveň vskutku V našom svete vládne mužský princíp: ak chce byť žena úspeš- dobrých slovenských spisovateliek je pozoruhodná, v mnohých ohľa- ná, preberá mužské vzory správania. Bojuje, pestuje si tvrdosť, ne- doch a v kontexte slovenskej literatúry smerodajná. Ako ty hodnotíš kompromisnosť, riadi sa heslom ako pri futbale: nedáš, dostaneš! literatúru, ktorú tvoria na Slovensku kvalitné ženské autorky? Ženský prístup, teda byť bránou do života a ten život chrániť, aj Súčasné slovenské spisovateľky majú vynikajúce svetlonosky: keby to malo byť v  tej chvíli nevýhodné, je takmer úplne vytes- Timravu, Vansovú, Podjavorinskú, Rázusovú-Martákovú, Haľa- nený. Na druhej strane múdre ženy vedia, že sa musia tak trochu movú, Ďuríčkovú, Jarunkovú... Sú to umelkyne, pretože zaľudnili skryť, nevystrašiť mužov svojou inteligenciou, hrať s nimi komé- literárnu mapu neobyčajným spôsobom bez ohľadu na to, či sú diu, aby mali pocit sily a mužnosti. Ale hovorím skôr o intelektu- ženy alebo muži. A  aj Etela Farkašová, Helena Dvořáková, Oľga álkach, pretože tam dolu, v každodennej starosti o rodinu, sú ženy Feldeková, Milka Zimková, Mária Bátorová, Viera Švenková, Jana stále najväčšou oporou svojim deťom a aj mužom. Juráňová, z  mladších Veronika Šikulová, Svetlana Žuchová, Iva- na Dobrakovová či Monika Kompaníková majú túto neobyčajnú ■■ O hľadaní zmyslu života, životných hodnôt, o zmene hierarchie – aj schopnosť. Ony sú neprehliadnuteľné. o týchto zásadných osudových postulátoch – môžeme hovoriť pri hod- notení obsiahlej novely (románu) Tak o čo ide? (2004). Hlavná hrdinka ■■ Román Vtedy na Východe (2008) je širokým záberom  spoločnosti je konfrontovaná s vážnou chorobou, no namiesto depresií a rezigná- a atmosfére v nej po novembri 1989 – tak ako sa zmeny prejavili v ce- cie si našla iný, nový – a lepší zmysel života. Kniha Tak o čo ide? je aj lej štruktúre spoločnosti, najmä však v individuálnych osudoch. Je to metaforou, je akýmsi posolstvom o nádeji, o nezúfaní. Ako ju ty vní- čiastočne aj román ideí: snažíš sa zachovať si odstup od minulosti, maš? Čo ti dalo impulz k napísaniu tohto príbehu? predovšetkým si kritická k prítomnosti. Dôležitá je aj skutočnosť, že Mala som kamarátku, zoznámili sme sa práve pri mojej epizóde si prózu umelecky zvládla, že si sa vyhla klišé, čiernobielemu videniu. v politike. Mladá, výnimočne ambiciózna žena, ekonómka, predná- Predsa však... cítiť miernu nostalgiu za tým, čo bolo, a obavu z toho, šala na vysokej škole, stala sa akademickou funkcionárkou, dokonca čo je, resp. čo bude. nejaký čas poslankyňou. Chodievala som s ňou na mítingy po celom Novembrová revolúcia z roku 1989 zbúrala byrokratickú neživú Slovensku a  videla som, ako ju ničí túžba vyniknúť, byť najlepšia. štruktúru moci. Bola modernistická, mala ideál. Nikto už nechcel Niežeby jej chýbalo na chlieb alebo handry, ona potrebovala pocit žiť tak, ako predtým, ani ľudia združujúci sa v nových politických akejsi výlučnosti, slávy (?). Žila sólo s dcérkou, ale o nej hovorieva- stranách, ani ľudia oslobodzujúci sa zo starých politických strán. la čo najmenej, omnoho viac ju zožierali také funkcionárske techtle- Dôležitý bol spôsob, akým kto prevzal za svoj život zodpovednosť. mechtle. Potom sme sa nejaký čas nevideli, bola som v  Prahe, ona Kto bol konformný, konformný zostal, pochopil iba jedno: treba Bratislave, a stretli sme sa náhodou pred onkologickou nemocnicou. sa pridať k víťazom. Ale to nie je očista, iba zbabelosť. Čo nasledo- V prvej chvíli som ju nepoznala – bola po chemoterapii a už jej vy- valo ďalej, nemá už s heslami modernistickej revolúcie nič spoloč- rástli nové vlasy, ibaže úplne šedivé. Ale nie jej zmenený výzor, mňa né. Homogénny ľud sa premenil na veľmi konkrétnych ľudí, s kon- najviac ohromil jej duševný pokoj, vyrovnanosť. Usmievala sa, zau- krétnymi menami. „Ľud“ sa premenil na „lepšiu“ triedu, ako túto jímali ju ženské pletky, kto mi šil kostým a že aj ona si dá taký ušiť, vrstvu nazvala manželka politika Jána Slotu. Ako nazvať vytvá- rozprávala mi o svojich kamarátkach z nemocničnej izby, rozprávala ranie väčšiny sociálne menejcenných skupín obyvateľstva, ktoré mi o svojej láske, lebo sa – v chorobe – vydala, jej manžel bol krásny sa previnili len tým, že uverili prvým heslám zamatovej revolúcie zdravý muž, mal ju veľmi rád. Veľmi sa upokojila, už ju zaujímal kaž- a v dobrej viere, nič netušiac, prišli odzvoniť svojmu spokojnému dý pekný okamih tu a teraz, nie nejaká vzdialená svetlá budúcnosť. životu? Toto majú oslavovať? Toho sa mám zastávať? „Výročisti“, Sama svietila. Pokúsila som sa toto posolstvo dostať do románu, ale neurážajte ich!, napísala som k jednej oslave novembra a myslím myslím, že sa k tej téme ešte vrátim. to vážne. Vôbec nie nostalgicky za minulým režimom, ale v smút- ku za tým, čo mohlo prísť, a neprišlo. ■■ Myslíš si že spisovateľ má v našej spoločnosti, v našej prítomnosti ešte nejakú vážnosť? Čo ešte zmôže a na čo už dávno nestačí? Dialóg s Gabrielou Rothmayerovou vyšiel v knihe Ľuboša Juríka Všetko sa tu meria podľa výkonnosti, hmotnosti, kvanta, sledo- Rozhovory po rokoch vydavateľstvo Literárne informačné centrum. vanosti, spotreby. Už roky a bez ohľadu na režimy, iba sa to čoraz Autor dostal za knihu čestné uznanie Ceny Egona E. Kischa. 52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Nové knihy Nové knihy Ivan Bohuš roku 1833 požiadal grófa Čákiho z Iliašoviec, pre turistov smerujúcich z Hrebienka k Ob- J. G. Rainer a Vysoké Tatry vlastníka pozemkov v  Tatrách, o  prenájom rovskému vodopádu či na Zamkovského cha- Vydavateľstvo I  a  B, Tatranská Lomnica 2012, novozaloženej osady Šmeks (neskoršie po tu (Chatu kapitána Nálepku). Bohušovci do s. 71 vzniku osady Nový Smokovec nazvanej Sta- knihy zakomponovali aj kapitolu čerpajúcu Obsahom historic- rý Smokovec), a aj jeho pričinením sa z ne- údaje z pamätnej knihy návštev vo Vysokých ky hodnotnej knižky nápadnej osady stali „svetoznáme kúpele.“ Tatrách. Tak sa nám zachovalo aj svedectvo je život jedného z pr- Autorom sa podarilo zozbierať zaujímavý o prítomnosti saského kráľa Fridricha Augus- vých organizátorov archívny materiál, ktorý predstavuje nielen ta II. v našich veľhorách, ktoré navštívil roku turistického ruchu autentický pohľad na život pod horami, ale 1840. V  knihe sú zaznamenané aj návštevy v  našich veľhorách, aj momenty zvýrazňujúce rozvoj turistiky známeho levočského maliara Jozefa Czauczi- zakladateľa prvej tu- či skultúrnenie prostredia v Tatrách (úprava ka či maliara Karola Tibélyho. Výsledkom ristickej chaty, obdi- chodníkov, postavenie altánkov, budovanie týchto návštev sú maliarske diela zazname- vovateľa a  bádateľa lavičiek, obnova chátrajúcich budov a pod.). návajúce stav veľhôr či osád v  dávnych ča- tatranskej prírody Jo- Takýmto ozdravujúcim momentom v  tom soch prvej polovice 19. storočia. Záver knihy hanna Georga Raine- čase bolo aj postavenie útulne, ktorá slúžila patrí opisu Rainerových zásluh o  rozvoj Ta- ra (1800 – 1872), rodáka zo Spišskej Soboty. na oddych poľovníkov, ktorí sa často nesta- tier s poukázaním na články, ktoré sa o tom Jeho otcom bol mäsiar, živnostník a  ukáza- čili vrátiť domov a  v  útulni prespali. Kurio- zmieňujú. Publikáciu dopĺňajú dobové foto- lo sa, že aj syn sa zaujíma o toto povolanie. zitou je, že Rainerova chata je v  činnosti aj grafie a  portrét J. G. Rainera, čo umocňuje Pravda, mal väčšie ambície ako otec, lebo v  súčasnosti a  je zvyčajne prvou zástavkou zážitok z čítania tejto zaujímavej knihy. Jozef Banáš táto téma obsahom všetkých žánrov, no s vášňou, nádejou i so sklamaním, s víťaz- Posledná nevera veľkej obľube sa teší najmä v poviedkach. stvom i pádmi. Práve tento kontrapunktový Ikar, Bratislava 2012, s. 198 To preto, že z teoretického hľadiska jej vý- prístup drží čitateľa v určitom napätí. Popri stavba predstavuje určitú konštruktívnu poviedkach s nádychom ľahkej lascívnosti Vzťahy medzi mu- jednoduchosť, jednoduchšiu, ako si to vy- (Kde som mal hlavu...), zobrazením tragic- žom a ženou sú v re- žadujú román či novela. V poviedke domi- kých životných udalostí (Messiho zázrak) álnom živote zvyčaj- nuje jedna udalosť, vystupuje v nej menší či tragikomickým pohľadom na muža, kto- ne spojené s  istým počet postáv, je v nej menej reflexií a epi- rý chce, no nedokáže byť neverný (Posled- zdrojom akéhosi zód. Tento žáner po vydaní rozsiahlejších ná nevera), je príťažlivo spracovaná aj téma dramatického na- diel (Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka, návštevy gruzínskeho režiséra na Sloven- pätia, preto nečudo, Kód 9, Sezóna potkanov) očaril aj Jozefa sku, ktorý sa dostal na územie bojov počas že často podnecova- Banáša, aby pripravil zbierku poviedok. Po- druhej svetovej vojny (Suliko). Jej lyrický li fantáziu mnohých viedky vznikali postupne, niektoré z  nich podtón upozorňuje na autorov široký re- umelcov. Tak sa sta- napísal už roku 1984. Postupne ich dopĺ- gister emócií... Podnetom pre Banášove lo, že interakcia me- ňal, až zistil, že osemnásť z nich je súcich poviedky sú vlastné zážitky či rozprávanie dzi mužom a  ženou na vydanie. Možno povedať, že jeho po- druhých, ktoré dokázal spracovať do tohto je od nepamäti obsa- viedky dýchajú atmosférou všedných dní, poviedkového žánru. Poviedka z  pera slo- hom mnohých operných, dramatických či ktoré však dokáže narušiť čosi dramatické, venských autorov sa v  ostatnom čase na literárnych diel. Niekedy je pohľad na tie- nevšedné, čo poviedkam dodáva istú prí- našom knižnom trhu objavuje čoraz me- to vzťahy dramatický, inokedy má nádych ťažlivosť. Emotívne napätie dosahuje širo- nej. Aj z tohto pohľadu priniesla Banášova frašky, ba aj tragikomédie. V  literatúre je kou škálou emócií. Vie sa v nich vyrovnať zbierka určité oživenie. Anton Hykisch často necháva čitateľa na vážkach a umožní vernosť jeho pohľadu. Práca s  detailom je Milujte kráľovnú mu uvažovať, kto môže byť v tomto boji víťa- však súčasťou aj iných momentov románu. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, zom. Samozrejme, román nie je kronika, pre- Pravda, často ide o fikciu. Bratislava 2012, s. 493 to si autor vyberá z bohatého pôsobenia cisá- Román sa odohráva na viacerých miestach. rovnej iba kľúčové momenty. Anton Hykisch S hrdinami sa ocitneme vo Viedni, v Bratisla- Hykischov histo- vedel do tohto súboja umne vsadiť aj obraz ve, inokedy v  Prahe, Berlíne či Paríži alebo rický román o  krá- tereziánskej doby na Slovensku. Vyberá si vo Vatikáne. Na opisovanie atmosféry palá- ľovnej Márii Terézii epizódy zo života slovenských vzdelancov, cov, kde sa dej odohráva, je Anton Hykisch vzbudil zaslúženú poukazuje na ich postoje. No komponuje ich majster, tak ako aj v tvorbe dialógov, ktoré sú pozornosť už pri jeho na rovnocennej úrovni s osobnosťami európ- vecné a posúvajú dej dopredu. prvom vydaní roku skej filozofie, umenia, predovšetkým hudby. Spisovateľovi sa dostalo uznania aj za hra- 1984. Odvtedy vyšli Umožňujú mu to i fakty, že viacerí hudobní- nicami Slovenska. V nemeckom týždenníku tri vydania v  českom ci mali vzťah k  vtedajšiemu Prešporku. Žili Sonntag autor recenzie konštatoval, že An- jazyku, dve v Nemec- v  ňom alebo aspoň v  ňom koncertovali, či ton Hykisch svoje dielo „napísal ako súčasný ku a čítať ho mohli aj mesto na Dunaji navštívili (Mozart, Haydn). román o moci a jej zodpovednosti, o spoluži- v Poľsku, Chorvátsku Panovníčkin život je zaujímavý aj tým, že sa tí európskych národov, ako román o toleran- a  Rumunsku. Hlav- na trón dostala pomerne v mladom veku, čo cii...“ Aj nové vydanie románu iba podčiarku- nou témou je biografia tejto panovníčky, kto- nebolo po chuti pruskému kráľovi Fridricho- je jeho úspech a predikát „jeden z najúspeš- rá priniesla veľa pokrokových reforiem do vi, ktorý si robil nárok na mocenské dedič- nejších historických románov v  slovenskej často tápajúcich činov jej predchodcov. Kon- stvo. Nekonečné ťahanice a boje autor opisu- literatúre.“ trapunktom k osvietenstvu Márie Terézie je je so znalosťou nielen historického pozadia, boj s  pruským kráľom Fridrichom II. Autor ale aj detailov, ktoré iba podčiarkujú hodno- Ivan Szabó Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 53
Výtvarné umenie Frank jalšovský – kozmická inšpirácia Na slovenskú výtvarnú scénu sa Frank Jalšovský vrátil pod dlhoročnom pobyte v Kanade, kde sa mu podarilo zaujať publikum aj výtvarnú kritiku. V tvorbe pokračoval aj po návrate na Slovensko, má za sebou niekoľko mimoriadne úspešných výstav. „Vo svojich výtvarných dielach sa usilujem hlbšie preniknúť do ľudskej podstaty, dotknúť sa pomocou psychologickej sondy vedomia a  duše človeka, pootvoriť dvere duchovných a  spirituálnych svetov, ktoré sú ešte aj dnes opomínané, potlačované a  neuznávané, hoci vieme, že sú najdôležitejšie,“ hovorí na mar- go svojej tvorivej činnosti svojrázny a origi- nálny výtvarník, akademický maliar Frank Jalšovský. Umelec zostáva verný svojim tematic- kým oblastiam: filozofickým až kozmolo- gickým meditáciám, existencialistickým a  znepokojujúcim kompozíciám, suges- tívnym grafikám so surrealistickou poeti- kou, krajinkám z jeho potuliek po Sloven- sku. Cítiť z nich latentnú energiu, napätie, ale aj clivú nostalgiu a  čistú túžbu po ra- dosti, cítiť z  nich inšpiráciu nekonečnom v priestore a večnosťou v čase. Diela Franka Jalšovského sú zastúpené v mnohých galériách, ako aj v súkromných zbierkach po celom svete, jeho meno figu- ruje aj v medzinárodnej Encyklopédii žijú- cich umelcov. Franka Jalšovského právom považujú za výtvarníka so svetovým reno- mé. Ľuboš Jurík Foto: Archív a Aneta Balážová 54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Výtvarné umenie Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 55
Ľudia a udalosti Cena o najslušnejšieho občana Bratislavy Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, City Pressburg, s. r. o., a Bra- tislavské kultúrne a informačné stredisko usporiadali v bratislavskej letnej čitárni U  červeného raka už VI. ročník Ceny o  najslušnejšie- ho občana Bratislavy v  rámci programu Schöne Náci opäť s  nami. Program sa niesol v  duchu a  atmosfére starej priateľskej Bratislavy a vzájomnej kresťansko-židovskej úcty. Hosťami boli Eva Siracká, La- dislav Ballek, Tomáš Janovic, Anton Srholec, Juraj Šebo, Ľuboš Jurík, Oľga Feldeková, Iveta Radičová, manželia Nágelovci, skupina LOJZO, Katka Feldeková, folklórna skupina Spevule a i. Program uvádzal Pe- ter Kurhajec. Cenu najslušnejšieho Bratislavčana získal organizátor kultúrnych podujatí Dušan Roll. Na snímke zľava Iveta Radičová, An- ton Srholec, Dušan Roll a Eva Siracká. Text a foto: Silvia Važanová Krst knihy Ľuba Olacha Básnik a prozaik Ľubo Olach (na obr. v strede) spolu so známym spevákom Paľom Hammelom (vľavo) a  moderátorom Milanom Bla- hom (vpravo) uviedli do života nový Olachov román s názvom Náden- ník pera vo francúzskych službách. „Knihu prezentuje ľahkosť, dôvtip a hravosť s úskokmi. Obsahuje živé životné príbehy, pútajúce v kompozícii,“ skonštatoval Milan Blaha a o autorovi ešte dodal: „Nenarodil sa ako bás- nik a prozaik, ale sa ním stal.“ Text a foto: Silvia Važanová Prezentácia Vinohradníckych povestí Vydavateľstvo Matice slovenskej v rámci vinobrania v Rači a v spolu- práci s MÚ v Rači prezentovalo knižnú publikácia s názvom Vinohrad- nícke povesti od autoriek Dobroslavy Luknárovej a Zuzany Kuglerovej. Riaditeľ vydavateľstva MS Stanislav Muntág skonštatoval: „V knihe je pre každého niečo pre  obyvateľov Rače a kus dobrého čítania pre všetkých ostat- ných.“ Prednosta Rače Peter Pilinský vetvičkou pokrstil novú knihu prí- behov o víne spolu so spisovateľom Gustávom Murínom a pánom Jánom Pavlovičom na Miestnom úrade v Rači. Text a foto: Silvia Važanová Študijný program s podporou spoločnosti Samsung Spoločnosť Samsung Electronics Czech and Slovak počas slávnostného otvore- nia nového bakalárskeho programu Kórejské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave venovala 10 tabletov Samsung GALAXY Tab 2 10.1. Symbo- lický šek o ich poskytnutí prevzal z rúk Petra Tvrdoňa, riaditeľa slovenskej pobočky Samsung Electronics Czech and Slovak (na obr. vpravo), dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. (na obr. vľavo). „Spoločnosť Samsung pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov. Preto sme privítali rozhodnu- tie Filozofickej fakulty UK otvoriť tento bakalársky program. Zároveň nás teší, že aj prostred- níctvom neho sa slovenskí študenti môžu viac dozvedieť o kórejskej kultúre,“ uviedol pri tej- to príležitosti Peter Tvrdoň. Tablety budú študentom k dispozícii v Ústrednej knižnici FiF UK. „Rozhodnutie spoločnosti Samsung darovať našej fakulte učebné pomôcky v dobe Foto: archív digitalizácie a rozširovania internetového obsahu nás potešilo. Pevne verím, že spolupráca bude pokračovať aj pri iných projektoch,“ uviedol dekan Jaroslav Šušol. (red.) 56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Ľudia a udalosti Deň bezpečnosti na železničných priecestiach Železnice Slovenskej republiky sa už po štvrtýkrát pripojili k medzinárodnému dňu bezpečnosti na železničných priecestiach. Okrem už tradičných kontrol, ako sa vodiči a  chodci správajú na železničných priecestiach, v  tomto roku zorganizovali simulované porovnanie brzdnej dráhy rušňa a osobného auta pri rýchlosti 30, 50 a 80 km za hodinu. Akcia sa uskutočnila v  priestoroch najmodernejšej zriaďovacej stanice Žilina –Teplička a  výsledkom je preventívno-bezpečnostné DVD pre širokú verejnosť o  neporovnateľne rozdielnych brzdných dráhach (pri 80 km rýchlosti až vyše 200 metrov) v neprospech ťaž- kého a silného vlaku. (red.) Reding Tower 2 je skolaudovaný Administratív­ ny komplex Re- ding Tower 2 Foto: archív v  Ra­ i dokončili č podľa plánov. Ide o  nízkoenergetic- kú budovu, pri ktorej sa spoločnosť YIT Reding rozhodla prispôso- biť priestory aj menším nájomcom. „Veríme, že myšlienka energetickej úspornosti, ale aj dostupná lokalita a príjemné prostredie pod Malými Kar- patami osloví viaceré firmy či inštitúcie, ktoré hľadajú práve túto kombiná- ciu. Keďže v lokalite chýba aj ponuka vysoko kvalitných priestorov pre malé firmy a dopyt o malé priestory bol veľký, rozhodli sme sa ponuku rozšíriť aj týmto smerom,“ uviedol riaditeľ pre developerské projekty YIT Re- ding Milan Murcko. V spolupráci s občianskym združením Cyklokoa- lícia developer podporuje aj alternatívnu dopravu a v súčasnosti rieši vybudovanie interiérových, t. j. krytých, a exteriérových stojanov na Foto: archív uzamknutie bicyklov. Interiérové budú slúžiť predovšetkým pre uží- vateľov budovy, pričom exteriérové budú slúžiť pre návštevy. Inštalá- cia stojanov prebehne do konca októbra 2012. (red.) Už 125 rokov staviame svet, v ktorom chceme sami žiť Rok 2012 predstavuje pre Skanska 125. rok pôso- benia na svetovom stavebnom trhu. Od skromných začiat- kov v  malom mestečku na juhu Švédska v  roku 1887 až po dnešnú pozíciu vedúceho svetového hráča. Zakladateľ spoločnosti, švédsky chemik Rudolf Fredrik Berg (na obr.), bol zanieteným odborníkom, ktorý sa usiloval o inovácie a  veril, že svojou prácou môže pomôcť zmeniť život ľudí i  celú spoločnosť k lepšiemu. V ne- poslednom rade nezabúdal ani na svojich zamest- nancov. Záujmy R. F. Berga pred- stavujú charak- Foto: archív teristické hodno- ty, ktoré sú firme Skanska dodnes vlastné. Jeho posolstvo si pripomenuli aj zamestnanci spoločnosti na Slovensku. K oslavám 125. výro- čia sa pripojili spolu so svojimi rodinami počas Letného dňa Skanska, ktorý bol pre všetkých zamest- Foto: archív nancov i priaznivcov pripravený v Bojniciach. (red.) Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 57
EFEKTÍVNE PRIAMO VEDÚCE K ZVÝŠENIU PREDAJA Keynote speaker: Kevin Thomson, konzultant, Veľká Británia Komunikujte so zákazníkom rečou jeho kmeňa! Aké jednoduché! Ale ako zistiť ku ktorému kmeňu patrí? 03. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk Generálny partner: Partneri: Mediálni partneri: SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVAK NEWS AGENCY
Diplomati Nemecké štátne vyznamenanie Veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR dr. Axel Hartmann (vľavo) odovzdal riaditeľovi Slovenského národného múzea – Múzea kultúry karpatských Nemcov dr. Ondrejovi Pössovi vysoké nemecké štátne vyznamenanie Spolkový kríž za zásluhy. Vyznamenanie mu pre- požičal nemecký prezident Joachim Gauck za jeho mnohoročnú prá- cu v prospech karpatských Nemcov, založenie Múzea kultúry karpat- ských Nemcov a prínos k slovensko-nemeckým vzťahom. Náš spoločný osud Žiť v slobode je najdôležitejší cieľ každého národa – zdôraznila na vernisáži výstavy Záhreb 30. rokov zorganizovanej k oslavám 21. výročia Chorvátskej republiky v  Bratislave chargé d´affaires Chorvátskeho veľvyslanectva v  SR Tuga Tarle (na snímke s manželom). Budúcnosťou jej domoviny je Európska únia a Chorváti urobia všetko, aby sa stali jej plnohodnotným členom. Na čele Rady EÚ Predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie sa od 1. júla 2012 stal Cyprus. „Naša ,loď´v EÚ je malá, ale hrdá ako náš ostrov. Budeme zodpo- vedne a spoľahlivo pracovať pre lepšiu a úspešnejšiu Európu,“ povedal na oslavách preberania predsedníctva na Hlavnom námestí v Bratislave veľvyslanec Cyperskej republiky v SR Marios Kountourides. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré si Cyprus vytýčil, patria snaha o oživenie hospodárstva, zamestnanosti, zlepšenie fungovania jednotného trhu v EÚ a upevňovanie vzťahov so svojimi susedmi. Na snímke je veľvy- slanec Cypru v rozhovore s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčni- kom počas neformálnych osláv v našom hlavnom meste. Júl v znamení Francúzska V júli sa Bratislava už tradične teší na oslavy francúzskeho štátneho sviatku – Pádu Bastily, ktoré sa konajú na nádvorí Starej radnice a Hlavnom námestí v Bra- tislave. „Francúzsko a  Slovensko majú vlády, ktoré sú schopné riešiť zložité situácie, vyvolané súčasnou svetovou krízou,“ povedal v prejave veľvyslanec Francúzskej re- publiky v SR Jean-Marie Bruno. Spomenul aj nad- štandardné bilaterálne vzťahy medzi svojou vlasťou a Slovenskom. Na snímke veľvyslanec Jean – Marie Bruno v rozho- vore s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom (vpravo). Dobrí priatelia Na oslavách štátneho sviatku Slovinskej republiky sa v Bratislave stretli diplomati, osobnosti spolo- čenského a kultúrneho života a podnikatelia zo Slovinska a Slovenska. Veľvyslanec Slovinskej republiky v SR Stanislav Vidovič zdôraznil, že vlani boli hospodárske kontakty medzi Slovinskom a Slovenskom rekordné a vyjadril vieru, že také budú aj tohto roku. Text a snímky Tatiana Jaglová Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 59
Európska komisia EURÓPSKa KOMISIa Európska komisia Investície do výskumu žieb a vzniku nových trhov. Odhaduje sa, že poskytujú členským štátom účinnejšie ná- V  rámci siedmeho rámcového programu celosvetový objem mobilných dátových pre- stroje boja proti vážnemu problému - nezá- (FP7) Európska komisia podporí projekty nosov vzrastie do roku 2015 o 26 %. Dovtedy konnému vyvážaniu odpadu. Systematický a myšlienky, ktoré zvýšia konkurencieschop- bude existovať 7 miliárd telefónov, tabletov zber a vhodné spracovanie sú nevyhnutným nosť Európy a budú sa zaoberať riešením ta- a iných mobilných zariadení, ktoré sa budú predpokladom recyklácie materiálov ako zla- kých oblastí, akými sú ľudské zdravie, ochra- môcť pripojiť k internetu. K ďalším bezdrô- to, striebro, meď a vzácne kovy, ktoré sa pou- na životného prostredia a  hľadanie nových tovým inováciám, ktoré používajú spektrum, žívajú v televízoroch, laptopoch a mobilných riešení pre narastajúce výzvy súvisiace s ur- patria bezdrôtové snímače a diaľkové ovláda- telefónoch. Najneskôr do 14. februára 2014 banizáciou a nakladaním s odpadom sumou nie inteligentných systémov (napríklad zha- musia členské štáty zmeniť a  doplniť svo- 8,1 miliárd eur. Je to leví podiel na navrhova- sínanie svetiel, keď nie sme doma, alebo re- je existujúce právne predpisy v tejto oblasti nom rozpočte EÚ pre výskum vo výške 10,8 gulácia klimatizácie podľa teploty). a zosúladiť ich s novou smernicou a novými miliardy eur na rok 2013. cieľmi. Boj proti podvodom Od roku 2016 sa od členských štátov bude Nezamestnanosť mládeže V  roku 2011 sa zmenšil počet podvodov, vyžadovať, aby zabezpečili, že sa vyzbiera Alarmujúco vysoká miera nezamestna- ktoré sa dotýkajú rozpočtu EÚ o 35 %. Zlep- 45  % elektrických a  elektronických zaria- nosti u  mladých ľudí v  Európe si vyžaduje šilo sa vymáhanie prostriedkov EÚ, v  kto- dení predaných v  každej krajine. Od roku okamžitý zásah zo strany členských štátov. rých prípade boli zistené nezrovnalosti ale- 2018 sa rozsah pôsobnosti smernice rozší- Jednou z  priorít bude zabezpečiť plynulý bo podvod. Komisii sa minulý rok podarilo ri z dnešných kategórií na všetky elektrické prechod mladých ľudí zo školy do zamest- vymôcť asi 2 mld. eur v  rámci finančných a  elektronické zariadenia. Od roku 2019 sa nania. Dve štúdie vypracované Európskou korekcií a  vyžadovania vrátenia prostried- cieľ zozbieraného odpadu zvýši na 65 % pre- komisiou na tému učňovského vzdelávania kov. Členské štáty dosiahli takisto zlepšenie daných elektrických a  elektronických zaria- a stáží vo všetkých členských štátoch EÚ od- v oblasti vymáhania vrátenia prostriedkov od dení alebo alternatívnu mieru 85 % vytvore- porúčajú zlepšiť schopnosť týchto vzdeláva- konečných príjemcov, a  to najmä v  oblasti ného elektronického odpadu. cích programov reagovať na požiadavky trhu predvstupovej pomoci. Nedávno predložený práce, zvýšiť ich potenciál na prispôsobenie návrh Komisie týkajúci sa boja proti podvo- Podpora výskumníkov sa potrebám podnikov a  ponúknuť viac zá- dom poškodzujúcim finančné záujmy Únie Európska rada pre výskum (ERC) vybrala ruk z hľadiska kvality a možností uplatnenia prostredníctvom trestného práva by značne 536 špičkových začínajúcich výskumných mladých ľudí. Ich závery sú východiskom mohol pomôcť pri vymáhaní prostriedkov pracovníkov, ktorí získajú financovanie vo k príprave dvoch iniciatív EK. Prvou je návrh a odradiť podvodníkov. výške takmer 800 miliónov eur. Granty ERC odporúčania Rady EÚ týkajúceho sa záruk pre začínajúcich výskumných pracovníkov pre mládež, ktoré majú mladým ľuďom ga- Šťastnú cestu do výšky 2 miliónov eur na projekt umožnia rantovať, že do 4 mesiacov po skončení školy Ako sa dovolenkári môžu domáhať náhra- najsľubnejším vedcom rozvíjať myšlienky budú zapojení buď do pracovného procesu, dy škody, ak sú obeťami nehody v inej kraji- na hranici poznania. Vďaka nim budú môcť ďalšieho vzdelávania, alebo do odbornej prí- ne než je ich vlastná? Kde môžu podať žia- takisto budovať svoje výskumné tímy zahŕ- pravy, a tou druhou je vymedzenie kvalitatív- dosť o  uplatnenie svojho nároku? A  aká je ňajúce viac než 3  000 postdoktorandských neho rámca týkajúceho sa stáží. lehota pre žalobu o náhradu škody? EK celé a doktorandských študentov, čím sa podporí leto až do 19 novembra poskytuje konzultá- nová generácia špičkových vedcov v Európe. Skúšanie liekov cie účastníkom cezhraničných dopravných V  rámci svojho doteraz najväčšieho grantu Klinický výskum v  Európe sa má podľa nehôd, ktorí sa v súčasnosti môžu stretávať ERC podporí v 21 európskych krajinách vý- EK oživiť prostredníctvom zjednodušenia s ťažkosťami pre rozdielne časové lehoty na skumných pracovníkov pochádzajúcich zo pravidiel v  oblasti vykonávania klinického uplatnenie nároku na náhradu škody v prípa- 41 štátov. skúšania. Klinické skúšanie je testovanie lie- de nehody v zahraničí v rámci EÚ. Rozdielne kov na ľuďoch a sprístupnenie inovatívnych pravidlá v jednotlivých krajinách dnes spôso- Peniaze na dopravu spôsobov liečby pacientom. Napríklad ak sa bujú zmätok pre obete, ktoré môžu premeš- Európska komisia vybrala 74 projektov, na preukáže, že kombinácia dvoch liekov môže kať niekedy pomerne krátke lehoty a skončiť ktoré sa v  rámci spolufinancovania zo stra- znížiť riziko infarktu. Klinický výskum v EÚ bez nároku na akékoľvek odškodnenie. ny EÚ vyčlení v  programe transeurópskej s  ročnými investíciami viac ako 20 miliárd dopravnej siete (TEN-T) takmer 200 milió- eur predstavuje zároveň významný príspe- Životné prostredie nov eur na ďalšie skvalitňovanie dopravnej vok pre politiku rastu v  rámci stratégie EÚ Európska komisia schválila financova- infraštruktúry v celej EÚ. Pri týchto 74 pro- 2020. No počet klinických skúšok v Európe nie 202 nových projektov v rámci programu jektoch, vybraných na základe výzvy na rok znepokojujúco klesá, v  posledných rokoch LIFE+, fondu EÚ pre životné prostredie. Pro- 2011, sa finančná podpora EÚ použije na rôz- dokonca až o štvrtinu. Komisia navrhuje, aby jekty sa týkajú akcií v oblasti ochrany príro- ne účely, od vybudovania a/alebo modernizá- pravidlá vykonávania klinického skúšania dy, environmentálnej politiky, zmeny klímy cie súčasných spojov, podpory dopravných boli jednotné v celej EÚ. a informovanosti a komunikácie o otázkach koridorov, verejno-súkromných partnerstiev životného prostredia. Celkové investičné ná- a inovačných finančných nástrojov. Prostred- Digitálna agenda klady na tieto projekty predstavujú približ- níctvom výzvy v rámci programu na rok 2011 Európska komisia prichádza s plánom na ne 516,5 milióna eur, z ktorých EÚ poskytne boli poskytnuté celkové prostriedky vo výš- riešenie problému s  nárastom mobilných 268,4 milióna eur. Komisia dostala 1 078 žia- ke 198,3 milióna eur, určené na financovanie a  bezdrôtových dátových prenosov. Tieto dostí z 27 členských štátov EÚ. 5 najvyšších priorít siete TEN-T. technológie vrátane širokopásmových slu- žieb budú môcť využívať aj rádiové spektrum. Elektronický odpad Podrobnosti o  jednotlivých rozhodnutiach Vďaka tejto novinke dôjde k zvýšeniu kapaci- Pre zber a spracovanie elektronického od- a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke: ty siete, zníženiu cien širokopásmových slu- padu platia nové vylepšené pravidlá, ktoré http://ec.europa.eu 60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Veľvyslanec Francúzskej republiky v SR Európa rešpektuje národné identity Čoraz častejšie sa hovorí o presune viacerých kompetencií do Bruselu, o Spojených štátoch európskych alebo Európskej federácii. Na túto tému hovorila s veľvyslancom Francúzskej republiky v SR Jeanom-Marie Brunom novinárka Tatiana Jaglová. ■■ Niektorí kritici hovoria, že špičko- vhodné, aby to tak zostalo a ďalšie jazy- ví politici v  Bruseli, ktorí tvoria súčas- ky by mohli byť ďalej používané vnútri nú víziu Európy, rozumejú finančníctvu EÚ. Únia rešpektuje národné identity a politike ale nerozumejú Európe, živo- svojich členských štátov. tu, a potrebám ľudu. Aká by mala byť, podľa vášho názoru Európa, aby sa v nej ■■ Francúzsky kultúrny inštitút v  Brati- francúzsky ľud cítil čo najlepšie? slave, ako aj francúzske veľvyslanectvo, Súlad medzi rozhodnutiami politi- organizujú množstvo atraktívnych akcií kov a  očakávaniami ich voličov je zá- pre našich obyvateľov – spomeňme na- kladnou otázkou v  našich európskych príklad časté vernisáže. Na poslednej – demokraciách, v  ktorých sa význam- Mladé európske umenie – ste hovorili ná časť kompetencií odteraz vykonáva o tom, že umenie žije, rozvíja sa a rozši- spoločne. Cieľom stále prebiehajúcich ruje aj v čase súčasnej globálnej krízy... Foto: P. Urbi úvah je posilnenie demokratického cha- Francúzsko venuje kultúre pozornosť rakteru našich inštitúcií. Priame voľby aj na politickej úrovni: všetky vlády, či európskych poslancov v roku 1979 boli už ľavicové alebo pravicové, kladú dô- počinom, ktorý položil základy legiti- ňuje lepšiu spoluprácu, vytvorenie základov raz na podporu kultúry, kultúrneho de- mity Európskeho parlamentu. Projekt, kto- spoločných pravidiel v  určitých sektoroch, dičstva a  vzdelávania. Viac ako koníček či rý predpokladá, že raz bude možné istú časť ale nie je synonymom uniformizácie kultúr voľnočasová aktivita sa kultúra vníma ako európskych poslancov voliť na nadnárodnej a hodnôt. výnimočný fenomén, ktorý nám umožňu- kandidátke vytvorenej európskymi politic- Projekt „európskej federácie“, o  ktorom je vyjadriť sa, obohacuje našu víziu sveta, kými stranami, a  nie jednotlivými stranami sa hovorí, je dlhodobý. Zaujímavé diskusie vyzýva k  úvahám o  svete. Teda, kultúra je členských štátov, by mohol dostať konkrétne o  ňom sa vedú už niekoľko rokov, najskôr niečo ako nástroj demokratického života. Je kontúry už počas budúcich rokov. Európska však treba vyriešiť problémy, ktorým čelia nevyhnutnosťou aj v  čase krízy. Napríklad: konštrukcia by tak získala novú, dokonalej- krajiny EÚ. Členské štáty si neželajú napre- ak aj ekonomické prostriedky domácnosti šiu dimenziu. dovať v rovnakom rytme a nemajú rovnaké nedovoľujú ísť na dovolenku, možno sa vy- Myslím si, že veľká väčšina mojich spolu- túžby a  predstavy. Na našej ceste budeme žiť v kultúrnych aktivitách, ktoré sú únikom občanov sa cíti dobre v Európskej únii, lebo konfrontovaní s  rôznymi úrovňami integrá- z  každodennosti. Myslím, že všetci potre- je nielen garantom hodnôt, ktoré obhajuje aj cie. Jedného dňa sa možno vyvinie federálna bujeme kultúru aj na to, aby sme vedeli če- Francúzsko, ale aj mieru v Európe. EÚ nie je identita, ktorá nespochybní iné formy solida- liť stresom, na oddych, ale aj ako podnet na bezchybná, ale národom, ktoré do nej patria, rity a deľbu spoločných kompetencií. premýšľanie o víziách do budúcnosti, určitý už priniesla veľa pozitívneho. Je dôležité, aby kultúrny kompas, ktorý nám ukáže hodnoto- európski občania cítili výhody a  vedeli, že ■■ V tejto súvislosti ešte jedna otázka: Aký by vý smer a cestu napred. im EÚ neustále bude veľa dávať. Preto treba mohol byť úradný jazyk? Doteraz víťazí ang- Umelci boli nielen svedkami, ale aj aktér- zlepšiť komunikáciu o nevyhnutných opatre- ličtina ako akési esperanto. Vo federácii eu- mi spoločenských prevratov a  zmien. Uve- niach. Nemožno očakávať, že občania hneď rópskych štátov by to asi nebolo ideálne rie- diem príklad zo Slovenska: po príchode všetko pochopia a príjmu – je to totiž dlho- šenie... k vám som bol dojatý objavením diel umel- dobý cieľ. V dnešnej EÚ sa hovorí 23 oficiálnymi ja- cov 60. a 70. rokov: celá táto generácia svo- zykmi, niektorými jazykmi sa hovorí aj vo jím umením podala úžasnú výpoveď o situ- ■■ Francúzom svedčí ich svetoznáme slovné viacerých krajinách naraz (francúzština, ácii, pozdvihla sa nad problémy a  príkoria, spojenie Savoir vivre – Umenie žiť. Vaša kra- nemčina, gréčtina). Angličtina je najpoužíva- oslobodila sa odmietnutím existujúceho po- jina má celkom inú mentalitu ako Nemecko. nejším jazykom v  EÚ nie preto, že by bola riadku. Preto si myslím, že aj situácia, ktorú Ak by teda malo prísť k Spojeným štátom eu- rodným jazykom väčšej časti občanov EÚ, zažívame dnes – ekonomická kríza a politic- rópskym, ako by sa tieto dva vedúce národy ale preto, že je prvým cudzím jazykom pri- ké transformácie – povedú k zrodu veľkých navzájom prispôsobili? bližne tretiny z  nich. Jazyky, ktoré by mali autorov. Ak by sa koncept európskej federácie kon- najviac príslušníkov, sú nemčina a  francúz- tretizoval, národy by si bezpochyby zachova- ština. Európsky občan môže s európskymi in- ■■ Ste už istý čas na Slovensku. Čo si na Slová- li svoj jazyk, kultúru a  hodnoty, pretože to štitúciami komunikovať v jednom z 23 jazy- koch najviac ceníte? je to, čo od začiatkov EÚ tvorí jej bohatstvo kov, medzi ktorými je aj jeho rodný. Európ- Disponibilitu, srdečnosť, charakter a pria- a je jej hnacím motorom. Netreba preto proti sky parlament používa všetkých 23 oficiál- mosť vo vzťahoch, a,  napríklad, aj dochvíľ- sebe umelo stavať Francúzov a Nemcov ale- ných jazykov. Následkom administratívnych nosť. Naše krajiny spája staré priateľstvo, po- bo iné krajiny EÚ, ale úprimne v tejto ceste a finančných obmedzení sa stretnutia iných tvrdené najmä skúškami v dvoch svetových pokračovať. Jacques Delors povedal, že Eu- európskych inštitúcií konajú v užšom počte vojnách, ale aj rovnaké ekonomické a  poli- rópa by mala rešpektovať „vernosť národu jazykov. Pracovné jazyky Európskej komisie tické záujmy. Silnou motiváciou je pre mňa a domovu“. Mala by tiež ,,myslieť na význam a komisie stálych predstaviteľov (Coreper) sú záujem Slovákov o  všetko, čo sa týka Fran- zachovania našich národov ako miesta zako- francúzština, angličtina a nemčina. V niekto- cúzska. Počas dvoch rokov som mal možnosť renenia ich príslušníkov“. To je dôvod, prečo rých pracovných skupinách bez tlmočnia sa oceniť húževnatosť a  výnimočnú kapacitu sa zdá rozumnejšie hovoriť o projekte federá- používajú iba francúzština a angličtina. Fran- slovenskej spoločnosti, schopnosť sebarefle- cie európskych národov a  nepoužívať výraz cúzština zostáva druhým najpoužívanejším xie a prispôsobenia sa nevyhnutnému vývo- Spojené štáty európske. jazykom v internej a externej kominikácii eu- ju v Európe. A viem, že Európa počúva a reš- Presun kompetencií smerom k EÚ umož- rópskych inštitúcií po angličtine. Myslí, že je pektuje aj váš – slovenský hlas. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 61
Európsky parlament Európsky parlament Septembrové zasadnutie Európskeho parlamentu Údajné väznice CIA v Európe je na jej napĺňanie, uvádza sa v  uznesení, hodnutia. Súčasné postoje členských štátov Členské štáty EÚ musia vyšetriť, či na ich ktoré schválil Európsky parlament v  reakcii však brzdia jeho efektivitu a verejnosti môžu území existovali tajné väznice alebo zariade- na výročnú správu o  spoločnej zahraničnej zaslať negatívny signál. nia CIA, v ktorých boli začiatkom tohto sto- a bezpečnostnej politike (SZBP). Uznesenie, ktoré schválil EP, je reakciou ročia zadržiavané osoby v  rámci programu Napriek tomu, že Lisabonská zmluva vy- na dva zverejnené návrhy EK v oblasti posil- CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie osôb, tvára v  rámci zahraničnej politiky EÚ nový nenia bankového dohľadu. Text vymenúva uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré impulz predovšetkým tým, že poskytuje in- hlavné obavy poslancov, ktoré chcú poslanci schválil Európsky parlament. štitucionálne a  funkčné nástroje, prebie- v  priebehu schvaľovacieho procesu vyriešiť. Text vyzýva na začatie alebo pokračovanie hajúca finančná a  dlhová kríza oslabuje jej Uznesenie víta fakt, že dva roky potom, ako nezávislého vyšetrovania najmä Litvu, Poľ- účinnosť a dlhodobú udržateľnosť. Samotná Európsky parlament vyzval na integrovaný sko a Rumunsko.Uznesenie vyjadruje znepo- konzistencia politík, jej aktérov a  inštitúcií dohľad na bankami, túto potrebu priznávajú kojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými nestačí , aby sa EÚ presadila na medzinárod- aj členské štáty. Poslanci však zároveň varujú sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súd- nej scéne. EÚ potrebuje reálnu strategickú pred zjavnou snahou vlád vyhnúť sa vytvo- ne vyšetrovanie zapojenia niektorých člen- koncepciu jej politík a nevyhnutné finančné, reniu systému, ktorý by bol transparentný ských štátov do programu CIA. Tie sa týkajú personálne a  diplomatické zdroje na jej na- a demokraticky zodpovedný. nedostatočnej transparentnosti, utajovania pĺňanie. Uznesenie tiež poukazuje na niekoľko dokumentov, prevládania vnútroštátnych Podľa poslancov len komplexné prístupy, dôležitých bodov, o  ktorých by sa v  priebe- a  politických záujmov, úzkej právomoci pri ktoré spájajú diplomatické, hospodárske, hu procesu schvaľovania pravidiel bankové- vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účin- rozvojové a  v krajnom prípade a  v úplnom ho dohľadu mala viesť diskusia. Ide naprí- nú účasť a obhajobu a absencie dôkladných súlade s  ustanoveniami Charty OSN aj vo- klad o  rekapitalizáciu bánk, ktorá by pod- vyšetrovacích postupov a  spolupráce vyšet- jenské prostriedky, sú vhodné na riešenie ľa poslancov mohla byť realizovaná priamo rovacích orgánov v EÚ. globálnych hrozieb a  problémov. EÚ musí Európskym stabilizačným mechanizmom zabezpečiť súdržnosť rôznych zložiek zahra- (ESM). Ďalším je potreba navrhnúť systém, Práva pre všetky obete ničnej politiky a presadiť strategický prístup, ktorý sa dokáže vyrovnať s  účinkom presa- trestných činov v EÚ ktorý bude realistický, pragmatický a orien- hovania vplyvu bankovej únie na členské štá- Všetky obete trestných činov naprieč EÚ tovaný na budúcnosť, uvádza sa v uznesení. ty mimo eurozóny. získajú rovnaké základné práva a  ich špe- V  snahe systematicky zadefinovať ciele za- cifické potreby budú individuálne posúde- hraničnej politiky a zdroje na ich dosahova- Smutný príklad né. Stane sa tak na základe smernice, ktorú nie poslanci navrhujú vytvorenie jasných po- politického zastrašovania schválil EP. Bezplatné služby ako podpora rovnávacích kritérií. Situácia ohľadom ľudských práv sa v Rusku psychológa budú dostupné pre všetky obe- v  posledných mesiacoch drasticky zhorši- te, ktoré budú mať zároveň právo absolvovať Stav únie: hospodárska kríza la, a  to aj v  súvislosti so súborom nedávno výsluch a súdne pojednávanie v jazyku, kto- a demokracia schválených právnych predpisov, ktoré môžu rému rozumejú. Každoročne sa stane obeťou Vízia predsedu Európskej komisie Barrosa byť použité na ďalšie obmedzovanie zástup- trestného činu v EÚ 75 miliónov ľudí. sa v EP stretla so zmiešanými reakciami. Po- cov opozície a  ohrozovať slobodu prejavu, Obete trestných činov, ktoré sú spácha- slanci vo všeobecnosti uvítali myšlienku sil- uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schvá- né v zahraničí, môžu byť vystavené vážnym nejšej Európy, ktorá však podľa niektorých lil Európsky parlament. Ako príklad poslanci problémom v  dôsledku kultúrnych, jazyko- mohla byť ambicióznejšia, a zdôraznili potre- uviedli kauzu punkovej skupiny Pussy Riot vých a  právnych rozdielov. Text, na ktorom bu väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Naj- a prípad Gennadija Gudkova. sa už poslanci dohodli so zástupcami člen- väčšie politické skupiny žiadavali silný viac- Poslanci vyjadrili znepokojenie nad zhorše- ských štátov a ktorý podporil EP, si preto kla- ročný rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať ním podmienok pre rozvoj občianskej spoloč- die za cieľ, aby obete akéhokoľvek trestného rast a investície. Výzva na „menej EÚ“ domi- nosti v Rusku, a to najmä v súvislosti s nedáv- činu požívali počas trestného konania rovna- novala u poslancov, ktorí sú viac napravo od no prijatým súborom zákonov právne upra- ké práva, a aby sa k nim pristupovalo dôstoj- politického stredu. vujúcich otázky demonštrácií, mimovládnych ne a  s rešpektom. Nové pravidlá by im tiež Štvorhodinovú debatu na pôde parlamen- organizácií, ochrany osobnosti a internetu. mali zabezpečiť lepšiu ochranu pred opako- tu odštartoval prejav predsedu EK José Ma- Parlament je hlboko znepokojený ne- vaný páchaním trestnej činnosti a  prístup nuela Barrosa, ktorý sa zameral najmä na primeraným rozsudkom v  prípade členiek k službám na podporu obetí, k spravodlivos- dôsledky hospodárskej krízy a  demokraciu. punkovej skupiny Pussy Riot, ktorý je podľa ti a odškodneniu. Poslanci presadili, aby boli V súčasnej dobe je podľa neho žiaduce, aby si poslancov ďalším príkladom politicky moti- špecifické potreby každej obete individuál- členské štáty uvedomili, že samostatne svoje vovaného zastrašovania a  prenasledovania ne a včasne posúdené. V závislosti od veku, problémy nevyriešia. Následne predstavil opozičných aktivistov. Plénum však vyjadri- pohlavia, rasy, vierovyznania a  sexuálnej svoju víziu silnej hospodárskej únie založe- lo vieru, že tento rozsudok bude prehodno- orientácie, ako aj povahy a okolností trestné- nej na politickej únii, ktorá by mala formu fe- tený a zrušený v súlade s medzinárodnými ho činu, môže byť potreba ochrany u každej derácie národných štátov. Otázka dôsledkov záväzkami Ruska. Uznesenie tiež pripomí- obete špecifická, uvádza sa v texte smernice. krízy pre budúcnosť EÚ a  jej občanov bola na prípad Sergeja Magnitského ako jeden pre mnohých poslancov kľúčová. z  viacerých príkladov zneužitia právomocí Strategická a hodnotovo ruskými orgánmi činnými v trestnom kona- orientovaná zahraničná politika Kvalita a zodpovednosť ní a tiež poukazuje na kroky ruskej generál- Dosiahnutie súdržnej, konzistentnej základom bankového dohľadu nej prokuratúry voči Genadijovi Gudkovovi, a účin­ ej zahraničnej politiky EÚ si vyžaduje n Plánované pravidlá európskeho bankové- členovi opozičnej strany Spravodlivé Rusko, novú ucelenú stratégiu zahraničnej politiky ho dohľadu musia spĺňať kritériá kvality, ale ktorých cieľom je zbaviť do poslaneckého EÚ, ktorá sa bude opierať o dostatočné zdro- aj povinnosti zodpovedať sa za prijaté roz- mandátu. 62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Infoservis prezidentskej kancelárie Infoservis prezidentskej kancelárie Na spomienkovom zhromaždení k výročiu SNP Prijatie švajčiarskou spolkovou prezidentkou 29. august 2012 10. september 2012 P rezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča prijala  na pôde svojej rezidencie v  Manor Lohn v  meste Kehrsatz neďaleko Ber- nu s najvyššími poctami spolková prezidentka Švajčiarskej konfede- rácie Eveline Widmer–Schlumpfová. „Teším sa, že som mohol vašu kra- jinu navštíviť ako historicky prvý prezident samostatnej SR. Mojím cieľom P rezident SR Ivan Gašparovič sa v Banskej Bystrici zúčastnil na spo- mienkovom zhromaždení pri príležitosti 68. výročia SNP. Na úvod si hlava štátu uctila pamiatku obetí protifašistických bojov položením je ešte viac rozšíriť súčasnú dobrú úroveň našich vzájomných vzťahov so Švajčiarskom,“  konštatoval I. Gašparovič. Podľa neho za kľúčové po- važujeme rozšírenie našej obchodnej výmeny a investícií. „Máme veľ- venca v pietnej sieni Pamätníka SNP. V príhovore zdôraznil, že Slo- ký záujem o  spoluprácu vo vede, výskume a  inováciách, v  ktorých patrí- venské národné povstanie sa stalo príkladom dejinného vzdoru proti te k absolútnej svetovej špičke,“ uviedol. Prezidentka Švajčiarska zdô- fašizmu: „Hľadajme v SNP posolstvo pre dnešok, jeho dejinný pohyb. Opri- raznila význam vedy a výskumu pre rozvoj krajiny a preto privítala me sa aj dnes o túto skutočnosť, bráňme nevinných ľudí, aby nepodľahli ne- záujem slovenskej strany o organizáciu spoločného inovačného fóra viditeľnej a zákernej ruke, nepodriaďovali sa samozvancom a uzurpátorom, Swissness 2012 v októbri v Bratislave. „Švajčiarsko môže prispievať svo- ktorí priživujú svoje ideologické bludy na životoch iných. Neofašizmus, te- jou kvalitou odborného vzdelávania, ktoré je na vysokej úrovni,“ konštato- rorizmus, žiadne bezuzdné násilie, ktoré v  napätí dnešného sveta hľadajú vala Eveline Widmer–Schlumpfová. Obaja štátnici sa dotkli aj témy svoju živnú pôdu nesmú nanovo nezmyselne rozdeliť svet... Prial by som podpory cestovného ruchu, na ktorého rozvoj majú Slovensko i Švaj- si, aby hrdosť na SNP prenikla do povedomia všetkých generácií. Aby sa čiarsko ideálne predpoklady. stala zdrojom národného uvedomenia a vlasteneckého cítenia,“ zdôraznil Ivan Gašparovič. Vystúpenie v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve 11. september 2012 Prezident si uctil 20. výročie prijatia Ústavy SR 31. august 2012 P rezident Ivan Gašparovič  počas oficiálnej návštevy Švajčiar- ska predniesol príhovor v Rade OSN pre ľudské práva v Žene- ve. Išlo o historicky prvé takéto vystúpenie slovenského prezidenta. V príhovore vyzdvihol výsadné postavenie Ženevy ako ľudskopráv- nej centrály v  systéme OSN. „Organizácia Spojených národov vyko- P rezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil na slávnostnom zasad- nutí poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Vystúpil s prejavom, nala  úctyhodný kus práce v oblasti ľudských práv, zdokonaľovala proce- dúry a mechanizmy ich ochrany. No stále existuje priestor na ich ďalšie zlepšovanie,“ uviedol  I. Gašparovič a pokračoval: „Ubezpečujem vás, podčiarkol historický význam tohto konštitučného aktu, keď: „Sloven- že po zavŕšení historicky prvého slovenského mandátu v Rade OSN pre ský národ, národ štátotvorný, ustanovil Slovensko ako subjekt medzinárod- ľudské práva, zostáva SR vo svojej zahraničnej politike pevne zaviazaná ného práva – suverénnou, zvrchovanou Slovenskou republikou.“ V  sláv- aktívne pokračovať a  podieľať sa na jej činnosti vrátane subsidiárnych nostnom príhovore ďalej zdôraznil: „Ústavou sme konštituovali nielen mechanizmov. Je pripravená pozitívne spolupracovať v konštruktívnom štát sebe, ale aj princípy a hodnoty medzinárodných a medziľudských vzťa- duchu so všetkými relevantnými aktérmi vrátane zástupcov občianskej hov. Vymedzili sme formy a prístupy k veciam verejného záujmu. A prišli spoločnosti.“ Návšteva Úradovne OSN v  Paláci národov v  Ženeve aj prirodzené konfrontácie litery ústavy so skutočnosťou. Aj preto po 20 bola posledným bodom v rámci historicky prvej návštevy sloven- rokoch existencie ústavy poukazujeme popri inom aj na to, čo tvorí jeden ského prezidenta vo Švajčiarsku. z jej identifikačných znakov – čoraz nástojčivejšie odmietame sebectvo a po- žadujeme solidaritu.“ Foto: Martin Garaj Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 63
Infoservis Úradu vlády SR Infoservis Úradu vlády SR 24. august 2012 30. august 2012 Prezentácia programu ESO Na oslavách 20. výročia prijatia Ústavy SR na Úrade vlády SR V  piatok 31. augusta 2012 sa v  priesto- Úrad vlády Slovenskej republiky Predseda vlády SR Robert Fico a  pod- roch historickej budovy NR SR na Župnom Námestie slobody 1 predseda vlády a  minister vnútra SR Ro- námestí v Bratislave zúčastnil predseda vlá- 813 70 Bratislava bert Kaliňák spoločne predstavili reformu dy SR Robert Fico spolu s prezidentom SR Tel: +421 2 572 95 111 štátnej správy ESO (Efektívna, spoľahli- Ivanom Gašparovičom a  predsedom NR E-mail: info@vlada.gov.sk, vá a  otvorená štátna správa), ktorá štátu SR Pavlom Paškom na oslavách 20. výročia urad@vlada.gov.sk ušetrí milióny eur. Jej cieľom je redukcia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Informácie z tohto InfoServisu a mnoho 613 úradov miestnej štátnej správy na 79 „Demokratická Ústava SR prijatá 1. septem- ďalších nájdete na internetových stránkach okresných úradov. Pre vybavovanie admi- bra 1992 symbolizuje najmä štátnu identitu úradu vlády Slovenskej republiky nistratívnej agendy sa plánuje vznik kon- občanov. Dielo, ktoré vyšlo spod rúk expert- na adrese www.vlada.gov.sk taktných centier pre občanov – KAMO nej skupiny odborníkov, je dôkazom, že obsah, (kontaktné administratívne miesta obča- duch Ústavy aj prejavená úcta voči politickým na).  Novinkou je, že občania nebudú mu- právam, základným ľudským právam a slobo- sieť cestovať na úrad v mieste svojho trva- dám, kultúrnemu dedičstvu nesú pečať tých lého pobytu, ale budú sa môcť obrátiť na najlepších európskych štátoprávnych tradícií,“ ktorékoľvek kontaktné centrum na Slo- povedal v  príhovore počas slávnostného vensku. galavečera na Bratislavskom hrade predse- da vlády SR Robert Fico. 28. august 2012 3. september 2012 Výročie Slovenského národného povstania „Z  historických udalostí čerpáme odvahu Predseda vlády navštívil banské sídla prekonávať prekážky, dokonca sme schopní na Hornej Nitre prekonávať sa sami aj v  súčasnosti,“ pove- „V mene svojom aj vlády vám chcem poďa- dal predseda vlády SR Robert Fico pri pa- kovať za výkony, ktoré podávate,“ povedal mätníku SNP v  Banskej Bystrici na osla- baníkom predseda vlády SR Robert Fico, vách 68. výročia Slovenského národného ktorý pri príležitosti regionálnych osláv povstania. Podľa premiéra je 68. výročie Dňa baníkov sfáral priamo do Bane Cigeľ. dobrou príležitosťou na pripomenutie si „Verím, že plány, ktoré Hornonitrianske bane hodnôt, ktoré sú stavebnými kameňmi Prievidza majú, pokiaľ ide o udržanie ťažby, sú nášho nazerania na svet - spolupatričnosť, reálne a chcem prisľúbiť, že vláda bude v tej- Kontakt pre médiá: spravodlivosť a sloboda. to veci maximálne nápomocná,“ uviedol pre- Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR Spolupatričnosť potrebujeme aj dnes, miér. Zdôraznil, že región Hornej Nitry Telefón: 02/572 95 248 pri neistých  vlnách Európy. „Potrebujeme, nemôže byť bez baníctva, pretože v  tom- Fax: 02/524 97 625 aby sme o tomto projekte nepochybovali, ale to sektore je zamestnaných niekoľko tisíc E-mail: tlacovyodbor@vlada.gov.sk verili mu a považovali ho za našu vlastnú ná- ľudí, ktorí potrebujú mať istotu pracov- dej a istotu pre budúcnosť, “ povedal premiér ných miest aj do budúcnosti. „Bane budú a  pokračoval: „Skúsenosť z  bojov v  povsta- mať aj naďalej podporu vlády SR, to hovorím Podateľňa Úradu vlády SR: ní, ktorú Slováci získali v priamej konfrontácii veľmi jasne,“ podčiarkol. Pondelok - Piatok: 8.00 - 15.00 hod. s nehumánnosťou, odvaha postaviť sa zlu so Predseda vlády SR Robert Fico navštívil Prestávka: 11.45 - 12.15 hod. zbraňou v ruke, naučila Slovenky a Slovákov aj Handlovú, kde si uctil pamiatku obetí E-mail: podatelna@vlada.gov.sk vážiť si hodnoty spravodlivosti.“ Premiér po- banských nešťastí pri hornonitrianskom čas príhovoru zdôraznil, že Slovenská re- Pamätníku obetiam banských nešťastí. EuroInfo centrum: publika má povinnosť ukázať príklady ta- „Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Hlavné námestie 8 (Miestodržiteľský palác) kýchto osobností, ktorých životné cesty je No všade, kde to je možné, usilujeme sa pomôcť 813 70 Bratislava hodné nasledovať. Osobnosti ako Lettrich, a  robíme všetko preto, aby sme zmiernili do- Telefón: 0800/103 104 Novomeský, Ursíny, Golián a iní. pady tragických udalostí,“ uviedol premiér. Mobil: 0905/387638 Povstanie z rokov 1944, ale aj 1848 Slo- „Chcem vás priateľsky poprosiť, aby ste sa aj Poskytovanie informácií váci síce nevyhrali, ale do povedomia pri- v tých najkritickejších chvíľach neopúšťali, aby v pracovných dňoch: 8.00 - 18.00 hod. niesli vzácne hodnoty. „Ochotu bojovať za vo vás nezhasla obyčajná ľudskosť. Prosím, aby vlastnú národnú slobodu. Priniesli skúsenosť sme boli k  sebe žičliví a  ľudskí, pretože život aj poznanie, že sloboda nie je prostý dar, ale nám môže pripraviť nástrahy, o ktorých ani ne- platí sa za ňu životmi živých,“ dodal pre- tušíme, ale prejaviť ľudskosť, správať sa najmä miér. k tým, ktorých srdcia zasiahli tragické udalosti 64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Infoservis Úradu vlády SR slušne, na to netreba ani veľkú odvahu, ani veľ- sa stal základným pracovným nástrojom tejto Riapoša, ktorý povedal, že aj úraz treba kú námahu,“ vyzval premiér Robert Fico. vlády,“ povedal premiér SR Robert Fico po prijať ako dar. „Tieto slová sú posolstvom aj rokovaní so zástupcami zamestnávateľov pre nás zdravých, aby sme sa učili pobiť so ži- 6. september 2012 a odborov. Zákonník práce je preto podľa votom, s jeho neľahkými podmienkami a  aby jeho slov výsledok zdravého kompromisu. sme sa neučili hľadať výhovorky tam, kde je Na zahraničnej pracovnej ceste Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR naša osobná zodpovednosť,“ podčiarkol slo- v Českej republike Ján Richter doplnil, že prijatý kompromis venský premiér. Pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy umožní využívať nástroje Zákonníka práce „Som vám nesmierne vďačný za ľudský prí- Slovenskej republiky sa predseda vlády SR na ochranu zamestnancov a zároveň vytvo- klad, ktorý dávate našej spoločnosti a  chcem Robert Fico zúčastnil na zahraničnej pracov- rí zamestnávateľom predpoklady na rozvoj Vám za to vyjadriť svoj obdiv. Ďakujem za nej ceste v Českej republike. podnikateľskej činnosti. Rovnaký názor skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky,“ Výročie Ústavy SR si predseda vlády Ro- prezentovali aj predstavitelia najvýznam- uzavrel Robert Fico. bert Fico spoločne s predsedom vlády Čes- nejších výrobných zväzov v  priemysle kej republiky Petrom Nečasom uctilna sláv- a  zástupcovia odborov. Zároveň existuje 18. september 2012 nostnej recepcii usporiadanej veľvyslanec- dohoda, že ak niektoré ustanovenia v Zá- tvom Slovenskej republiky v  Prahe. Počas konníku práce spôsobia ťažkosti na stra- Prijatie predsedu Európskeho parlamentu podujatia vystúpia obidvaja premiéri s  prí- ne zamestnancov alebo zamestnávateľov, Martina Schulza hovorom. Pracovnú cestu v  Českej repub- budú prehodnotené a bude sa hľadať rieše- V utorok  18. septembra 2012 v priesto- like ukončil predseda vlády na diskusnom nie najvhodnejšie pre obe strany. roch Úradu vlády SR v Bratislave sa stretol fóre Okrúhly stôl Comenia, na ktorom spo- Novela Zákonníka práce je predmetom predseda vlády SR Robert Fico s  predse- ločne s  predsedom vlády Českej republiky diskusie na aktuálnej schôdzi Národnej dom EP Martinom Schulzom. diskutoval o aktuálnych otázkach. Diskusné rady SR. „Som presvedčený, že v parlamente Témami spoločného rokovania boli ak- fórum zorganizovala   Comenius – Paneu- bude pri diskusii o Zákonníku práce uprednost- tuálne európske otázky, vývoj v  oblasti rópska spoločnosť pre kultúru, vzdelávanie nená logika a zdravý rozum pred čisto politic- prehlbovania európskej integrácie, ďalšie a  vedecko-technickú  spoluprácu založená kými argumentmi,“ povedal premiér. Robert smerovanie Európskej únie ako aj  hospo- v roku 1990 v Prahe. Fico uviedol, že základná úprava vzťahu dárska, finančná stabilizácia a  posilnenie medzi zamestnancom a  zamestnávateľom ekonomického rastu v EÚ. 9. september 2012 by nemala podliehať pravidelným zme- nám, ale podstata pracovného práva by 19. september 2012 Držme v týchto krízových časoch pohromade mohla byť zakotvená v ústavnom zákone. V  nedeľu 9. septembra 2012 v  Bratislave Ministri nechali limuzíny doma, využili pri Pamätníku obetiam holokaustu na Ryb- 12. september 2012 alternatívnu dopravu nom námestí sa predseda vlády SR Robert Členovia vlády SR sa rozhodli podporiť Fico zúčastnil na pietnom akte kladenia ven- Stretnutie s veľvyslancami členských krajín EÚ myšlienku Európskeho týždňa mobility, pre- cov pri príležitosti Dňa obetí holokaustu Vo štvrtok 13. septembra 2012 sa predse- to sa na rokovanie vlády nepriviezli limuzí- a rasového násilia. Počas podujatia vystúpil da vlády SR Robert Fico v Zrkadlovej sále nami, ale využili alternatívnu dopravu. s príhovorom. Úradu vlády SR v Bratislave stretol s veľvy- Prvý prišiel minister hospodárstva Tomáš Pri tejto príležitosti vyzval občanov k sú- slancami členských krajín Európskej únie Malatinský na bicykli a v neformálnom oble- držnosti. „Povznesme sa nad malicherné spo- na spoločnom pracovnom obede. Stretnu- čení. Aj minister práce, sociálnych vecí a ro- ry, aby sme spoločne čelili vážnej kríze, ktorá za- tie sa uskutočnilo v  rámci polročného cy- diny SR Ján Richter využil bicykel, hoci išlo siahla Európu. Zo srdca by som si želal, aby sa perského predsedníctva v Rade EÚ. o technickú novinku, elektrobicykel. „Snažil náš svet zblížil.“ som sa v maximálnej miere ťahať sám, preto som Premiér skonštatoval, že život je to najcen- 13. september 2012 aj zadýchaný,“ povedal Ján Richter v  oran- nejšie, čo sme na svete dostali do daru, preto žovej reflexnej veste. „Nie je možné takto do si ho musíme vážiť. Aby už nebolo možné zo- Robert Fico paralympionikom: práce chodiť stále, no je potrebné nájsť si neja- pakovať tragické udalosti, ktoré sa odohrali Vyjadrujem vám svoj obdiv a ďakujem vám ký priestor a  čas, aby sme odbremenili životné v minulosti, je podľa slov Roberta Fica nevy- za skvelú reprezentáciu Slovenska prostredie a  podporili myšlienku Európskeho hnutné pamäť národa a pamäť ľudí neustále Predseda vlády SR Robert Fico prijal po- týždňa mobility,“ dodal minister s tým, že ak obnovovať. Tento rok si pripomíname 250. zvanie Slovenského paralympijského výbo- to počasie umožní, využije takýto spôsob do- výročie narodenia najväčšieho židovského ru a v piatok 14. septembra 2012 prišiel do pravy do práce aj inokedy. vzdelanca rabína Moše Schreibera, známe- Piešťan slávnostne otvoriť Chodník slávy Predseda vlády SR Robert Fico prišiel pešo ho pod menom Chatam Sófer. „Chýr o ňom úspešných paralympionikov. „Vaše výsled- zo svojho bytu na Čmeľovci. Nevynechal sa rozletel po svete najmä preto, lebo hľadal také ky v Londýne sú métou, s ktorou sa môžu me- však ani svoje pravidelné ranné behanie. „Ak formy spolužitia, ktoré charakterizovalo vzájom- rať aj zdraví športovci,“ uviedol v príhovore ma nezastavilo asi tridsať ľudí, tak ani jeden, vy- né pochopenie,“ povedal Robert Fico. Robert Fico. Paralympionici, ktorí sa každý bavil som pol sveta a takmer som zmeškal, ale je deň vyrovnávajú so svojimi hendikepmi, sú to veľmi príjemné,“ skonštatoval premiér. Ľu- 11. september 2012 podľa jeho slov príkladom aj pre politikov. dia, samozrejme, využili príležitosť stretnúť „Aj politici musia ukázať schopnosť prekoná- sa s ním. „Mnohí riešili svoje osobné veci, mno- Novela Zákonníka práce vať sa vo výkonoch, ktoré treba zvládnuť pre- hí potrebovali niečo vybaviť, niekto potreboval je výsledok zdravého kompromisu dovšetkým teraz na prekonanie veľkej krízy“. robotu, tak som absolvoval malý prehľad brati- „Toto pracovné stretnutie bolo príkladom Robert Fico pripomenul slová predsedu slavských problémov, kým som zišiel sem dole,“ veľmi intenzívneho sociálneho dialógu, ktorý Slovenského paralympijského výboru Jána povedal s úsmevom Robert Fico. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 65
Infoservis NR SR 2013 plánuje ministerstvo obrany stiahnuť Rozhlasu a  televízie Slovenska. O  tento ŠTVRTÁ schôdza do 165 príslušníkov strážnej jednotky na zá- post malo záujem 11 kandidátov. Národná kladni Kandahar Airfield. Poslanci odobrili rada z  nich vybrala jedného a  novým ge- Národnej rady aj vyslanie do 33 príslušníkov ozbrojených nerálnym riaditeľom rozhlasu a televízie sa síl do Afganistanu ešte v  priebehu tohto stal Václav Mika. Bývalý riaditeľ TV Markí- Slovenskej republiky roku. Do misie by tak mohli ešte zasiahnuť za zvíťazil v tajnej voľbe, keď mu svoj hlas príslušníci Vojenskej polície i  vojenského odovzdalo 74 poslancov. Na zvolenie potre- Poslanci si zrušili poradného tímu. boval získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. trestnoprávnu imunitu Za Mikovho najväčšieho konkurenta, šéfa Trestnoprávna imunita poslancov Ná- Kandidáti Andreja Kolesíka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Ja- rodnej rady Slovenskej republiky zanikla neuspeli vo voľbách roslava Rezníka hlasovali len dvaja poslan- 1. septembra. Snemovňa totiž 144 hlasmi Poslanci národnej rady ani v  druhom ci. Okrem vládnych sociálnych demokra- schválila zmenu Ústavy Slovenskej repub- kole nezvolili dvoch nových členov Správ- tov sa na voľbe zúčastnili aj poslanci oso- liky a  za príslušnú novelizáciu Trestného nej rady Ústavu pamäti národa. Už v  pr- bitnej ľudovej a  nevypočitateľnej občiny poriadku zahlasovalo 145 poslancov. Proti vom kole sa ako najvážnejší kandidáti združenej v parlamente pod názvom Oby- nebol nikto. Priestupkovú imunitu si po- spomínali nominanti Smeru-SD Roman čajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hlasova- slanci zrušili už koncom minulého voleb- Lebeda a Ján Hrubý, ktorých presadzoval lo spolu 95 poslancov. Václav Mika by mal ného obdobia. Na zrušení trestnoprávnej najmä poslanec Andrej Kolesík. Napriek vo verejnoprávnom médiu presadzovať imunity sa dohodli spoločne všetky par- jeho viere, že títo nominanti budú v  dru- svoj projekt riadenia a rozvoja Bez bariér. lamentné strany. Poslanci budú po novom hom kole zvolení, sa tak nestalo. Roma- V  ňom napríklad pripúšťa možnosť opä- nepostihnuteľní už len za výroky pred- na Lebedu podporilo 68 zo 144 poslancov, tovného spustenia Trojky, ktorá by vysie- nesené v  pléne alebo orgánoch Národnej Jána Hrubého 66 zákonodarcov. V  hlaso- lala šport. Jednotka by sa mala zamerať na rady Slovenskej republiky a  za hlasova- vaní však neuspeli ani zvyšní piati kandi- štandardný európsky formát verejnopráv- nie, a  to aj po skončení ich mandátu. Na dáti. Voľbu si zrejme zopakujú na septem- nych médií, cieľovým publikom Dvojky vzatie poslanca do väzby však bude nevy- brovej schôdzi parlamentu. Poslanci majú bude náročný divák. Televízia by sa mala hnutný súhlas parlamentu, Na zadržanie zvoliť dvoch nových členov Správnej rady navyše vrátiť ki investigatívnej publicisti- člena snemovne v prípade pristihnutia pri Ústavu pamäti národa, lebo 16. marca a 20. ke a viac spolupracovať s verejnoprávnou páchaní trestného činu bude potrebný sú- apríla 2012 sa skončilo funkčné obdobie Českou televíziou. Zlepšiť program Slo- hlas mandátového a  imunitného výboru. dvom členom rady. venskej televízie má najlepšie spravodaj- Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okam- stvo a menší počet repríz. Od týchto zmien žite prepustený. O prichytení zákonodarcu Smeráci sa zrejme zľakli si Václav Mika sľubuje zabezpečenie stabil- pri čine bude musieť polícia upovedomiť podania na ústavný súd nejšej programovej štruktúry, ale aj väčšiu predsedu národnej rady a  šéfa spomína- Vládnuca strana Smer-SD presadila do sledovanosť Slovenskej televízie. ného výboru. Poslanci však trestnoprávnu programu 4. schôdze skrátené legislatívne imunitu v  rozsahu, akú mali doteraz čle- konanie novely zákona o  sociálnom pois- novia zákonodarného zboru, naďalej po- tení. Prišiel ho obhajovať aj predseda vlá- ŠIESTA SCHÔDZA nechali sudcom. „Rozhodli sme sa, že v tejto dy Robert Fico a poslanci o ňom niekoľko chvíli budeme plniť objednávku v  tom rozsa- dní vášnivo diskutovali. Pred hlasovaním NÁRODNEJ RADY hu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. o jeho posunutí do ďalšieho legislatívneho Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslan- procesu však opozícia spochybnila jeho za- SLOVENSKEJ REPUBLIKY cov,“ vysvetlil pred časom poslanec KDH radenie do programu schôdze, pretože na Radoslav Procházka a  dodal, že na jeseň tento krok je podľa zákona o  rokovacom More zmien po dokreovaní Súdnej rady Slovenskej re- poriadku potrebný súhlas troch poslanec- v oblasti sociálneho systému publiky by sa však malo začať pracovať na kých klubov. Keďže Smer-SD ako vládnu- Predseda parlamentu Pavol Paška tak ako zmene. Predseda parlamentu Pavol Paška ca strana má iba jeden poslanecký klub, sľúbil po predčasnom ukončení 4. schôdze, (Smer-SD) takýto zámer potvrdil, avšak opozícia argumentovala, že je to porušenie zvolal 6. zasadnutie národnej rady najmä zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že v spo- spomínaného zákona, a preto nie je mož- preto, aby sa Smer-SD definitívne vyspo- lupráci so zástupcami sudcovského stavu né o  tejto novele ďalej rokovať. Opoziční riadal so zmenami v  dôchodkovom systé- a  ministra spravodlivosti vznikne nove- poslanci sa vyhrážali, že ak si smeráci od- me a aby to bolo aj právne v poriadku. Túto la ústavy, ktorou prídu sudcovia o  trest- hlasujú ďalšie pokračovanie o tomto bode tému poslanci päť dní rozpitvávali na štvr- noprávnu imunitu. programu, obrátia sa na ústavný súd. Po tej schôdzi a ani na novozvolanej opozícia zasadnutí poslaneckého grémia predseda nesúhlasila s jej prerokovávaním v skráte- Stiahneme vojakov z Afganistanu parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ukon- nom legislatívnom konaní. Upozorňovala Slovenská republika do júna 2013 po- čil 4. schôdzu s  tým, že zvolá ďalšiu, na na neopodstatnenosť zrýchleného konania stupne stiahne z  operácie ISAF v  Afganis- program ktorej bude novela zákona o  so- a  navrhovaných zmien, a  preto sa opozič- tane do 289 príslušníkov Ozbrojených síl ciálnom poistení normálne zaradená a pre- né strany samotného hlasovania nezúčast- Slovenskej republiky. Tento návrh rezortov rokovaná v  skrátenom legislatívnom ko- nili. Na protest proti postupu vlády opozí- obrany a  diplomacie 142 hlasmi schválili naní spolu s  ostatnými neprerokovanými cia v  sále rozprestrela čierny transparent poslanci národnej rady. Zmena mandátu bodmi z tejto schôdze. Smer-SD-zlodeji dôchodkov. bude postupná. V prvej fáze do konca tohto Už na štvrtej schôdzi prišiel zrýchlené roku má operáciu NATO opustiť 104 sloven- legislatívne konanie obhajovať predseda ských vojakov. Zhruba polovicu z nich (53) PIATA SCHÔDZA vlády Robert Fico. „Garantujem vám, ako tu tvoria príslušníci strážnej čaty na základni stojím, že deficit rozpočtu v  roku 2012 bude Tarin Kowt. Zvyšní vojaci sú členmi multi- NÁRODNEJ RADY 4,6 %, nech to stojí čokoľvek. My si túto domá- funkčnej ženijnej jednotky, ktorá pôsobí na cu úlohu naplníme za pomoci našej predstavy, leteckej základni v Kandahare. Ďalší vojaci SLOVENSKEJ REPUBLIKY ktorá je typicky sociálnodemokratická,“ vyhlá- by mali byť stiahnutí v prvej polovici roku sil Robert Fico. V skrátenom režime sa tak 2013. Do apríla sa má na Slovensko vrátiť Uskutočnila sa 1. augusta a jej jediným majú znížiť odvody do druhého piliera z 9 20-členná jednotka špeciálnych síl. Do júna bodom bola voľba generálneho riaditeľa percent na 4 percentá a rozdiel sa má pre- 66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Infoservis NR SR exibicionistických kúskov. Po tom, čo slov- ne zaútočil na poslanca Martina Poliačika (SaS) za jeho predchádzajúce slová o  ne- škodnosti požívania heroínu, vysypal mu na hlavu injekčné striekačky, aké používa- jú narkomani pri pichaní si drog. Správne poplatky budú vyššie Súdny poplatok pri náhradách na náhra- du škody spôsobenej nezákonným rozhod- nutím orgánu verejnej moci alebo jeho ne- správnym postupom bude 20 eur. Prešiel aj pozmeňovací návrh, ktorým poslanci Smeru-SD znížili neprimerane vysoké súd- ne poplatky v rámci správneho súdnictva. Zvýšia sa poplatky v  rámci stavebnej po- moci či v oblasti dopravy. Vyššie poplatky čakajú aj motoristov pri prvom zápise mo- torového vozidla kategórie L, M1 a niekto- rých typov N1 do evidencie vozidiel. Za prvý zápis vozidla do výkonu motora Foto: archív 80  kW je sadzba poplatku stanovená na výšku 33 eur. Zmeny čakajú aj zákon o ha- zardných hrách, kde sa napríklad upravuje niesť do prvého piliera, čo má pomôcť ne- Vládna väčšina záverečné percento odvodu do štátneho rozpočtu pri udržateľnému dôchodkovému systému na hlasovanie zvládla číselných lotériách, a to z 18 na 20 percent. Slovensku. „Rešpektujem právo opozície na Národná rada napokon 10. augusta Na základe novely sa posúva termín zruše- kritiku, pretože aj ja som pôsobil v opozícii po- schválila novelu zákona o  sociálnom po- nia kolkových známok z  januára 2013 na merne dlho. Ale aj na kritiku treba racionálny istení. Zo 128 prítomných za ňu hlasova- január 2014. Poslanci odsúhlasili aj to, aby dôvod a  niekedy aj morálne právo,“ povedal lo 80 zákonodarcov, proti boli 46 poslanci, mohol Fond národného majetku Sloven- premiér. Opozícia podľa neho nepriniesla 2 sa zdržali a 22 bolo neprítomných. Keďže skej republiky použiť svoje prostriedky aj dostatočnú alternatívu na to, ako konsoli- ide o  veľmi rozsiahlu úpravu, spomeňme na náklady spojené s prípravou ukončenia dovať verejné financie. Podľa Roberta Fica aspoň niektoré zmeny. Sporitelia v  dru- jeho činnosti. chýba v  rozpočte na tento rok 500 milió- hom dôchodkovom pilieri majú od začiat- nov eur, čo je pozostatok po bývalej vláde ku septembra do konca roku 2016 znížené Fajčenie bude drahšie Ivety Radičovej. Premiér zároveň vyzval príspevky z 9 na 4 percentá hrubej mzdy. Spotrebná daň z  tabakových výrobkov opozíciu na rokovanie v prípade dosiahnu- Od roku 2017 sa má príspevková sadzba stúpne už od októbra tohto roku o viac, ako tia vyrovnaného rozpočtu o tom, že by sa každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálne- pôvodne navrhovalo ministerstvo financií následne odvod do druhého piliera opätov- ho bodu na konečných 6 percent v  roku ešte za predchádzajúcej vlády. Zvýšenie ne zvýšil zo štyroch na šesť percent. 2024. Druhý dôchodkový pilier je otvorený sadzby dane na tabakové výrobky bude od 1. septembra do 31. januára budúceho mať negatívny vplyv na domácnosti fajčia- Niekoľko myšlienok z rozpravy roku. Súčasná výška poplatku za správu rov, a  to z  dôvodu zvýšenia ceny za ška- Podpredseda parlamentu za KDH Ján Fi- dôchodkového fondu vo výške 0,3 percen- tuľku cigariet o zhruba 0,10 eur. Špecifická geľ upozornil, že zásahom do druhého pi- ta ročne z  čistej hodnoty úspor nakoniec časť spotrebnej dane z cigariet vzrastie od liera sa vykráda špajza, pokladníčka mla- zostane v  garantovanom aj negarantova- októbra o  2,59 percenta na 59,50 eura na dých ľudí a z kapitalizačného piliera sa stá- nom fonde. Zvýši sa poplatok za zhodno- tisíc kusov. Sadzba spotrebnej dane z  ci- va pilierik. „Ide tu predovšetkým o  peniaze, tenie majetku, a to z terajších 5,6 percent gár a cigariet stúpne o 2,4 percenta. A rov- o peniaze sporiteľov,“ zdôraznil opozičný po- zo zhodnotenia na 10 percent zo zhodno- nako aj sadzba spotrebnej dane na tabak slanec Ivan Štefanec z SDKÚ-DS s tým, že tenia penzijných úspor. Menej si pritom vzrastie o 2,4 percenta. Robert Fico sa snaží získanie týchto zdrojov bude z prostriedkov určených na dôchod- prekryť tvrdeniami o potrebe získať doda- kové sporenie účtovať aj Sociálna poisťov- Právomoci podpredsedu vlády točných 500 miliónov eur do štátnej kasy. ňa. Tá si v súčasnosti ponecháva 0,50 per- pre ľudské práva a menšiny Túto likvidáciu druhého piliera označil Ri- centa z  výšky príspevku na vlastnú sprá- rozparcelovali chard Sulík (SaS) za neuveriteľne krátko- vu. Po novom bude poisťovňa tvoriť svoj Právomoci niekdajšieho podpredse- zrakú. „Pošliapávate demokraciu, zneužívate správny fond len z 0,25 percenta z čistého du vlády si rozdelia ministerstvá a  Úrad svoju moc,“ reagoval opozičný politik Ľudo- vlastného príjmu. vlády Slovenskej republiky. Stane sa tak vít Kaník (SDKÚ-DS). „Musíme byť zodpo- po schválenej novele kompetenčného zá- vední za dôchodky svojich rodičov, starých kona. Kompetencie v oblasti rodovej rov- rodičov, ale aj budúcich generácií,“ obhajovala SIEDMA SCHÔDZA nosti a rovnosti príležitosti má po novom plánované zmeny poslankyňa vládnej stra- prebrať ministerstvo práce. Právomoci ny Jana Vaľová. „Na základe sekery 500 mili- NÁRODNEJ RADY týkajúce sa podpory kultúry národnost- ónov eur, ktorá tu vznikla za pol roka, je tých ných menšín prejdú na úrad vlády. Ten 40 miliónov eur veľmi dôležitých,“ povedal SLOVENSKEJ REPUBLIKY bude vykonávať aj jednotlivé ustanovenia šéf rezortu práce Ján Richter, ktorý tento vyplývajúce zo zákona o jazykoch národ- stav považuje za dostatočne objektívny na Toto siedme stretnutie zákonodarcov nostných menšín. V čase uzávierky tohto skrátené konanie. „Pri tomto návrhu by tak v  6.  volebnom období malo na začiatku čísla rokovanie 7. schôdze národnej rady nemali byť víťazi ani porazení, ale vyhrať by predohru v  podaní Igora Matoviča. Ten pokračovalo. mala zodpovednosť,“ povedal minister prá- zneužil možnosť pri návrhoch na doplne- ce, sociálnych vecí a rodiny. nie programu schôdze na jeden zo svojich Pripravil František Meliš Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 67
Summary Excerpt from an Interview with the and within a  few months we will be What outlines were presented for Slovakia Minister of Transport, Construction and enabled to say the prospects regarding the by the OECD? Regional Development of the Slovak pending section. The talks occurred to be fruitful. We have Republic, Ján Počiatek been informing the OECD representatives ■■ The issue of financing the highways is about the adopted measures in order to widely-spoken about these days. What model make the EU structural funds and the EU do you prefer to stick with? Cohesion Fund spending accelerated. The The matter is the Euro funds financing; matter was to project the coordination it is obvious. It is the least costly mode mechanism for the euro funds at the of financing not burdening the public level of the State Secretaries in the form finance. of reallocating the funds in the benefit of those operational programmes of the ■■ Have you been considering the option to favourable absorption capacity and added spend the Public Private Partnership (PPP) social value, or, they are solving the issue resources on highways construction? of unemployment of small businesses Prior to stick with PPP projects aimed and back-up of small and medium-size at financing it is a must to use the options enterprises. The OECD representatives have given by the operational programmes assessed the measures and concurrently via Euro funds and then the supporting recommended Slovakia’s focusing on resources can be taken into account to be “the intelligent specialisation” primarily Foto: archív considered both loans and PPP. Today’s in the fields of competitive advantage to real threat is that Euro funds of the the extent of new programmatic term in programmatic period designed for roads compliance with the EU strategy. ■■ The issue when the City of Bratislava don’t need to be spent as there is not will be connected with the City of Košice in sufficient amount of projects developed. a highway across Slovakia still remains to be I  have been taken over the issue from open. Any of the published deadlines for the the then Cabinet and we have to deal Bratislava – Košice highway completion was with it until it is solved out. To avoid not met so far. Mr Fico, the Prime Minister such ups and downs we have intensified called for the 2010 year, the then Transport the preparation of highway construction Minister Ján Figeľ scheduled the 2017 year. Is projects designed on Euro Funds spending it realistic to keep the year announced by the out of programmatic period for the 2014 then Government? to 2020 years. We make every effort not to No one can outline the exact date face the situation when there is money but for the highway completion these days. there is a  lack of projects developed. We The only thing I  can confirm is that the are in a  frequent contact communicating deadline announced by the then Cabinet with the European Commission in order is not realistic. I cannot tell you the exact to facilitate procedure of approving the year of the said highway completion. projects in Brussels and to make it smooth. Environmental survey reviewing of D1 The then Cabinet did not always succeed Foto: archív Turany – Hubová section is subjected to to meet those achievements. the European Commission assessment. In financing both road and highway The said D1 highway section is part of the infrastructure there can be further highway completion between the cities of resources warmly met including private ■■ The National System of Transport Bratislava and Košice. Therefore, it would funds, id est PPP projects. However, the Information should be part of the EU common be irresponsible to give you any deadline terms of financing are utmost important intelligent transport system according to for the highway completion and to publish as those must be favourable not only for Brussels envisaged planning and it is the EU it openly. However, I may say that we will private creditors but also for the State. wish to back it up financially. Does Slovakia neither omit nor underestimate anything already deal with solving the intelligent under the construction preparation stage Excerpt from an Interview with the State transport system? in order to push agenda forward to its Secretary of the Ministry of Transport, We are on it. The presupposition is entirety. Construction and Regional Development that the said system could be financed by of the Slovak Republic, František Palko us under the forthcoming programmatic ■■ Thus, the most important Slovakia’s period 2014 – 2020. We intend to review the highway completion depends on Brussels, ■■ A few weeks ago you held the talks with scope, structure, inevitability and amount doesn’t it? the Organization for Economic Cooperation of costs designed for huge Slovakia-wide Absolutely. We will be able to deliver the and Development (OECD) representatives National System of Transport Information. date assumption after the environmental discussing the possibilities how to accelerate Costs foreseen for the project developed issue related to town of Martin vicinity is the EU Funds spending and prepare the are amounting to 150 million euro and the solved out. I can see the solution optimistic forthcoming 2014 – 2020 financing term. assumption covers the system to its entirety. 68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Summary We think the amount is too much. There will ■■ Which sectors do you intend to promote? be a  transparent bid called for the system We wish to promote the sectors we are after the National System of Transport good at obviously. We may speak about Information concept is re-evaluated. We the stays in thermal springs areas as there assume that the price to be paid for it by are sufficient spots of them Slovakia-wide; Slovakia will be reasonably lowered than and they are available anytime all year the said upper assumption of the costs. round regardless the weather. Further to this, we focus on the stays to be spent in ■■ What significance is the system of spectacular open nature jointly with eco- for common users of roads and city friendly tourism. In winter-time primarily communications? those who go in for sports centres can be The National System of Transport provided with skiing. Slovakia’s Tatras Information will launch the modern Mountains and the High Fatra and the information technologies in transport. It Low Fatra mountains are deemed to be will enable the monitoring, assessment undoubtedly the best of the best to the and controlling of the transport procedure East from the Alps. Moreover, we mustn’t to the extent of time and space in order to forget about weekend tourism which is of Foto: archív avoid unwished time losses. Concurrently utmost significance, however, it is a rather the system will enable to set up efficiently neglected segment. the planning of transport infrastructure construction in compliance with the Excerpt from an Interview with the State sections of speed road R2, being under realistic transport demands in respective Secretary of the Ministry of Transport, advanced prep stage. We are proceeding road sections accordingly. Construction and Regional Development in the project documentation and of the Slovak Republic, Andrej Holák working documentation related to further ■■ The Ministry of Transport is preparing ■■ constructions, e.g. the North – South a  new strategy in tourism. What does it ■■ How is the road transport construction in interconnection of Slovakia. differ from the current strategy viewing Slovakia going on? the fact that development in tourism is not This year the left line tracking D1 ■■ What goals have been determined in corresponding to the existing possibilities? highway Jablonov – Studenec should be railway transport? It is our wish to develop tourism put into operation. In 2013 we are planning Viewing the train transport we are at significantly faster than before. If we to launch nine kilometre long section of D1 the starting point. To establish transport succeed to meet it, it will help entire highway Jánovce – Jablonov and fourteen authority is deemed to be a  principal Slovakia’s economy a  lot. We would like kilometre section of speed road R4 Košice step to be taken in passenger transport to promote Slovakia abroad in far-away – Milhosť into operation. harmonization. It is aimed at not spending countries jointly with the V4-Group Preparation stage and implementation public resources designed for ensuring countries. In our opinion it will be better of the most demanding and concurrently both railway and coach transport in dual and more efficient for the entire region. We the most costly work portions of D1 and uncoordinated way. Updating the would like to back up Slovakia’s promotion highway are in front of us; further to railway companies’ revitalization is under in the neighbouring countries. this the works on three utmost needed prep stage progress aimed at measures in making railway transport efficient. We are determined to reach balanced and reasonable management of The Railways of the Slovak Republic already this year if possible and subsequently to this we are ready to cover the acknowledged liabilities of the State towards the railway entities from the past years by portions. Concerning the freight transport it is our ambition to shift goods flows from overloaded roads to railways due to capacity and ecological grounds and to back up the freight railway transport in market. Gradual balancing between railway and road transport and starting the building up the terminals of combined transport are the two necessities of utmost importance. ■■ The EU Danube strategy has been designed Foto: archív to augment the cargo transport on the Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 69
Summary Danube River by twenty per cent by 2020. ■■ French people are well- To what extent is Slovakia involved in the known for Savoir vivre foreseen planning? – The art to live. France From the beginning Slovakia takes is a  completely different an active part in preparations and country from Germany. If implementation of the EU strategy for the the United States of Europe Danube region. It can be proved by the were originated how would fact that the latest session of the strategy the two leading nations managing committee was held in Bratislava adapt to it? this spring and it was attended by the If the concept of the European Commissioner for the regional European Federation development, Mr Johannes Hahn. was specified the nations As for us the most important objective is would keep obviously to improve infrastructure and to remove the their language, culture obstructions in sailing the Danube River. and values as this is just Foto: P. Urbi To be honest there are such sections on what predetermines the Slovakian and Austrian and Slovakian the EU welfare since it and Hungarian stream of the Danube has been originated; it river where there is impossible to reach democracies where the significant portion is its drive. Therefore, there is no need a favourable state making other measures of competencies has been exercised to project French people and Germans than constructing the water work. jointly since now. The goal of currently against each other and make them, or, Next obstruction to sailing the Danube ongoing considerations is to strengthen other EU countries, the fighting enemies, River occurred to be the Old Bridge in democratic character of the institutions. but it is important to stick with the Bratislava the reconstruction of which Direct elections of European deputies outlined modus vivendi. Jacques Delors over two years will help to achieve in 1979 turned to be the big deal for the said: “Europe should respect “loyalty to a  needed height of under-bridge for the fundamentals of the European Parliament the nation and home”. Moreover, “Europe vessels. Long-term sustainability of the legitimacy. Project envisaging the vision should be thinking of the significance to adopted measures is crucial. It requires that it will be possible to vote a  certain save our nations as the venue of rooting an international cooperation which can be portion of European deputies on the their citizens.” This is the reason why it seen primarily just in the frame of the EU supranational candidacy made up by is more reasonable to speak about the Strategy for the Danube region. Therefore, the European political parties and not project related to the European Nations we are awaiting the real solutions for the by respective parties of the member Federation, and not to use the expression domestic water transport development countries could turn to be already realistic of the United States of Europe. from the conclusions adopted at the talks in forthcoming years prospectively. Thus, To shift the competences towards the held by respective working groups and the European structure would gain a  new, EU enables a more favourable cooperation, managing committee within the Danube more polished dimension. setting up the fundamentals of common strategy. I  think that majority of French people rules in certain sectors but it does not can feel comfortable in the European Union stand for the synonym of uniformed Excerpt from an Interview given by as the European Union is not only the cultures and values. His Excellency, the Ambassador of the guarantor of the values being defended by The European Federation Project that is Republic of France to the Slovak Republic, France to be honest but also the guarantor widely-spoken about is a long term process. Mr Jean-Marie Bruno of peace in Europe. The EU is not of no Interesting discussions have been held for mistake, however, it has brought a  good a few years already; however, the outstanding ■■ Some critics say that top politicians in deal of the positive aspects to nations they issues have to be solved out first the EU Brussels who project the present vision of are part of the EU. The matter is that the countries are facing. The member countries Europe can understand both financing and Europeans could feel advantages and they do not wish to proceed in the same pace politics however they do not understand would be aware of being able to benefit and they do not share the identical wishes Europe, the life and needs of people. a  lot from the EU further in near future. and ideas. We will be allowed to experience Your Excellency, what Europe, in your Therefore, communication about the different levels of integration on our way opinion, should make French people feel as inevitable measures has to be ameliorated. forward. Once the federal identity may comfortable as they could? It cannot be expected that citizens may be raised which will not put other forms Harmony between decisions made understand everything right away and of solidarity and common competences by politicians and expectations of their accept it – it is a  long term target to be distribution under doubt. voters is the essential issue in European achieved. English-written by © Mária Vrabcová 70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Kvalitnejšia dopravná sieť pre Slovensko Modernizujeme dopravnú sieť Slovenska, vytvárame pritom množstvo pracovných príležitostí, ideme za lepším prístupom k slovenským regiónom a za následným ekonomickým prínosom pre všetkých. Operačný program Doprava prináša: integráciu Slovenska do Európskeho dopravného systému, pulzujúci život vďaka kvalitnému prepojeniu vlastných regiónov, cestné a železničné komunikácie vysokej kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti, rozvinutú verejnú osobnú dopravu a infraštruktúru prepravy tovarov. Vieme, kam chceme ísť, a vieme, ako sa tam dostať. Naša cesta k cieľu Operačný program Doprava je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu.

More Related Content

PDF
Parlamentný kuriér venovaný rezortu dopravy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
O krok bližšie k inklúzii (2013)
bynoveskolstvo.sk
 
PPTX
Prezentácia1
byPali Kéeé
 
PDF
Výročná správa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja za rok 2012
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Výročná správa MDVRR SR za rok 2011
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
DOC
30. 3. 12. RegioJet - April za polovicu
byRegioJet
 
PPT
Výročná správa MDVRR SR 2011
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPTX
Komunikačný projekt: Investície do ciest prvej triedy - Prokop 2012
byLubomir Tuchscher
 
Parlamentný kuriér venovaný rezortu dopravy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
O krok bližšie k inklúzii (2013)
bynoveskolstvo.sk
 
Prezentácia1
byPali Kéeé
 
Výročná správa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja za rok 2012
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Výročná správa MDVRR SR za rok 2011
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
30. 3. 12. RegioJet - April za polovicu
byRegioJet
 
Výročná správa MDVRR SR 2011
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Komunikačný projekt: Investície do ciest prvej triedy - Prokop 2012
byLubomir Tuchscher
 

Similar to Euroreport plus venovaný MDVRR SR

PDF
Časopis Urbanita 02/2016
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Vajicko na Dunaji
byJuraj Caranek
 
PPT
Prievidza 2010-2014
bymido1984
 
PPT
Region Forum 2008 - Ponúknime Europe originalne regionalne produkty cestovneh...
byLiptour
 
PDF
Jaroslav Rezník: Paradox výberu 2.0.22
byMiroslava Kernová
 
PDF
Parlamentný kuriér venovaný aj MDVRR SR
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Výročné ceny a_prémie_literárneho_fondu_za_novinársku_tvorbu_za_rok_2013
byPeter Malec
 
PDF
Dialnične informacne brany
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Slohy_víťazi
byPeter Malec
 
PPT
Dcv
byVerca89
 
PDF
Václav MIka: Cesta RTVS 2022
byMiroslava Kernová
 
PDF
YuriDojc
byJuraj Caranek
 
PDF
Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii
byConservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
RTF
Niekoľko viet
byguest68136f1e
 
PPT
Minister Figel: Financovanie dialnic a ciest
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
15. výročie vyhlásenia národného parku Muranská planina Národný park s trvalo...
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
NAJLEPŠÍ ROK CESTOVNÉHO RUCHU V HISTÓRII SLOVENSKA
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 12. týždeň, 2015
bypabk
 
PPTX
Program predsedníctva vo V4 v oblasti dopravy, cestovného ruchu a regionálne...
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Jeden učiteľ nestačí
byIndicia
 
Časopis Urbanita 02/2016
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Vajicko na Dunaji
byJuraj Caranek
 
Prievidza 2010-2014
bymido1984
 
Region Forum 2008 - Ponúknime Europe originalne regionalne produkty cestovneh...
byLiptour
 
Jaroslav Rezník: Paradox výberu 2.0.22
byMiroslava Kernová
 
Parlamentný kuriér venovaný aj MDVRR SR
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Výročné ceny a_prémie_literárneho_fondu_za_novinársku_tvorbu_za_rok_2013
byPeter Malec
 
Dialnične informacne brany
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Slohy_víťazi
byPeter Malec
 
Dcv
byVerca89
 
Václav MIka: Cesta RTVS 2022
byMiroslava Kernová
 
YuriDojc
byJuraj Caranek
 
Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii
byConservative Institute / Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
 
Niekoľko viet
byguest68136f1e
 
Minister Figel: Financovanie dialnic a ciest
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
15. výročie vyhlásenia národného parku Muranská planina Národný park s trvalo...
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
NAJLEPŠÍ ROK CESTOVNÉHO RUCHU V HISTÓRII SLOVENSKA
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Ekonomický týždenník Poštovej banky - 12. týždeň, 2015
bypabk
 
Program predsedníctva vo V4 v oblasti dopravy, cestovného ruchu a regionálne...
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Jeden učiteľ nestačí
byIndicia
 

More from Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

PPT
Obnova ciest I. triedy podla okresov 2011-2012
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Nový stavebný zákon prinesie poriadok, profesionalitu a efektivitu
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
O čom bude nová cyklostratégia
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Predstavili sme nový stavebný zákon
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Júnové číslo časopisu Cyklistická doprava
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Augustové číslo Cyklistickej dopravy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Stav čerpania eurofondov na Slovensku
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Zhodnotenie roka 2011 na ministerstve dopravy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Program modernizácie ciest I. triedy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Figel: PPP projekty na Slovensku
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Cyklistická doprava, č. 2
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Finančné náklady Ficových PPP projektov
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Chodci sú na cestách najzraniteľnejší, napriek tomu podceňujú riziko
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPTX
R1 PR1BINA Banská Bystrica - severný obchvat
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Štátnu podporu na bývanie dostalo vlani rekordných 42-tisíc bytov
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
DOCX
Osadenie dopravneho znacenia
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PDF
Reálny zmysel prísnejších stk uniká
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
DOC
Zoznam 45 mostov na rekonstrukciu podla okresov
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPTX
Podpora bytovej výstavby v roku 2011
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
PPT
Ľudia nájdu všetky dopravné informácie na jednom mieste
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Obnova ciest I. triedy podla okresov 2011-2012
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Nový stavebný zákon prinesie poriadok, profesionalitu a efektivitu
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
O čom bude nová cyklostratégia
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Predstavili sme nový stavebný zákon
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Júnové číslo časopisu Cyklistická doprava
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Augustové číslo Cyklistickej dopravy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Stav čerpania eurofondov na Slovensku
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Zhodnotenie roka 2011 na ministerstve dopravy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Program modernizácie ciest I. triedy
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Figel: PPP projekty na Slovensku
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Cyklistická doprava, č. 2
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Finančné náklady Ficových PPP projektov
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Chodci sú na cestách najzraniteľnejší, napriek tomu podceňujú riziko
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
R1 PR1BINA Banská Bystrica - severný obchvat
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Štátnu podporu na bývanie dostalo vlani rekordných 42-tisíc bytov
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Osadenie dopravneho znacenia
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Reálny zmysel prísnejších stk uniká
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Zoznam 45 mostov na rekonstrukciu podla okresov
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Podpora bytovej výstavby v roku 2011
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 
Ľudia nájdu všetky dopravné informácie na jednom mieste
byMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
 

Euroreport plus venovaný MDVRR SR

  • 1.
    Časopis na prezentáciuSlovenska v Európskej únii August / September 2012 2,50 € doprava výstavba cestovný Ruch
  • 2.
    V biznise letí Telekom Cloud! Ušetrite vďaka virtuálnej infraštruktúre Cloud §Znížte si náklady na serverovúserverov vašim–aktuálnym potrebám.potrebujete. Prispôsobte výpočtový výkon §Nasaďte novú aplikáciu, systéminfraštruktúru niekoľkými za to, čo plaťte len § alebo server klikmi. Telekom udáva trendy. www.telekom.sk/cloud
  • 3.
    Obsah Obsah Peňazí na cesty Frank Jalšovský – Európa je dosť, chýbajú kozmická inšpirácia rešpektuje projekty národné identity Rozhovor s J. Počiatkom Rozhovor s J. M. Brunom 6 54 61 Doprava a výstavba (Ľ. Jurík) .................................................................... 4 Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová SKANSKA, a. s. .......................................................................................... 5 (Rozhovor s D. Žilákovou)............................................................................. 30 Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí (Rozhovor s J. Počiatkom) . ............................................................................ 6 (Rozhovor s I. Urbančíkom) ......................................................................... 31 Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť (Rozhovor s F. Palkom) . ................................................................................ 8 (Rozhovor s J. Gmiterkom) . ......................................................................... 32 Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Uprednostňujeme súťažný dialóg (Rozhovor s A. Holákom) . ........................................................................... 10 (Rozhovor s M. Svoreňovou) ........................................................................ 33 Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania S našimi diaľnicami to vyzerá horšie ako pred rokom (J. Biely) ........... 35 (Rozhovor s Ľ. Vážnym) ............................................................................... 12 Nostalgia i poučenie . ............................................................................. 36 Eurofondy sú garantom pre Slovensko Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér (Rozhovor s J. Figeľom) ............................................................................... 13 Šturec (Rozhovor s J. Bohunským) .............................................................. 37 Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Nové aktivity na Dunaji (Rozhovor s P. Kurhajcom a Ľ. Feješom) ............. 38 (Rozhovor s M. Halabicom) . ........................................................................ 14 In Form Slovakia, s. r. o. (Telco Conference) ........................................... 40 TUBAU, a. s. ............................................................................................. 15 V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva Železnica je pod dvojitým tlakom (H. Štoksa)................................................................................................... 41 (Rozhovor s J. Kubáčkom) ........................................................................... 16 V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto (PAS) . .. 42 Železnica – najekologickejší druh dopravy (ŽSR) . ............................... 17 Keď nebude ani chlieb ani hry (S. Motusová) ........................................ 44 Internetové služby sú už na úrovni EÚ (Rozhovor s V. Podhorským) . .... 18 Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom Slovenská pošta pripravuje nové služby (A. Hykisch)................................................................................................. 46 . (Rozhovor s T. Druckerom, Slovenská pošta, a. s.) . ...................................... 19 elledanse – jediná stála scéna tanca a pohybového divadla u nás SOFTIP, a. s. ............................................................................................. 20 (A. Luptáková) ............................................................................................ 48 Spoľahnite sa na naše skúsenosti Čo mohlo prísť a neprišlo (Rozhovor s G. Rothmayerovou) ..................... 50 (Rozhovor s D. Guldanom – SOFTIP, a. s.) . .................................................. 21 Nové knihy (I. Szabó) . .............................................................................. 53 Priestor pre váš úspech už 20 rokov (sféra, a. s.) ................................. 22 Frank Jalšovský – kozmická inšpirácia (Ľ. Jurík) ................................... 54 Správa majetku podľa sféra, a. s. Ľudia a udalosti . ..................................................................................... 56 (Rozhovor s R. Krbaťom – sféra, a. s.) .......................................................... 23 In Form Slovakia, s. r. o. (Marketing that Sells) ....................................... 58 Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na Slovensku (Rozhovor s I. Ištvánffym) . ........................................................ 24 Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 59 Budeme mať o rok štvrtého mobilného operátora? Európska komisia . .................................................................................. 60 (Rozhovor s L. Mikušom) ............................................................................. 25 Európa rešpektuje národné identity (Rozhovor s J. M. Brunom) ........... 61 Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? Európsky parlament ............................................................................... 62 (Rozhovor s E. Szolgayovou) ........................................................................ 26 Infoservis prezidentskej kancelárie . .................................................... 63 O forme existencie letiska Bratislava rozhodne vláda Infoservis vlády SR ................................................................................. 64 (Rozhovor s R. Valíčkovou) .......................................................................... 28 Infoservis NR SR ...................................................................................... 66 Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť (Rozhovor s I. Magátovou) .......................................................................... 29 Summary .................................................................................................. 68 Editor a  šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: EUROREPORT plus, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v  spolupráci s  Kanceláriou prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658, jurik. lubos@gmail.com • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreportplus.sk • Summary: Mária Vrabcová • August / September 2012 Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreportplus.sk • Výroba: REPUBLICA • Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov. Nevyžiadané rukopisy a  fotografie nevraciame. • Foto na bálke: Pohľad na Bratislavu, dreamstime.com • Kontakt: redakcia@euroreportplus.sk, http://www.euroreportplus.sk • ISSN 1336-8796 Adresa pre poštové zásielky: EUROREPORTplus, s. r. o., Kukuričná 17, P. O. BOX 20, 830 03 Bratislava Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 3
  • 4.
    Úvodník DOPRAVA A VÝSTAVBA sú hlavnými témami nového vydania časopisu Parafrázujúc známy výrok – za všetkým hľadaj ženu, EUROREPORTplus. možno v tejto súvislosti povedať: za všetkým hľadaj pe- Doprava a výstavba vo všetkých segmentoch a všetkých niaze. Ani jednu vládu nemožno totiž upodozrievať, oblastiach sú vôbec vďačnými témami nielen pre médiá, že nemala záujem dostavať diaľnicu či vybudovať sieť ale aj pre okruh odborníkov a, pravdaže, aj pre širokú ve- rýchlostných ciest. Práve naopak. Táto téma sa stala jed- rejnosť. Predovšetkým je to večne diskutovaná a neukon- ným z kľúčových bodov každej predvolebnej kampane čená problematika diaľnic a rýchlostných ciest na Sloven- a aj v reálnej činnosti každej vlády sa cestná doprava, sku, ktorá už pripomína evergreen. Niekoľko desaťročí sa takpovediac, tešila mimoriadnej pozornosti. Postupne buduje úsek z  Bratislavy do Košíc, niekoľko desaťročí sa síce pribúdali úseky dokončených ciest, ale zakaždým pomaly budujú rýchlostné cesty a  Slovensko v  prvej de- sa vyskytol nejaký objektívny „zádrheľ“ a výstavba sa káde tretieho tisícročia žalostne zaostáva za vyspelými eu- spomalila alebo celkom zastavila. Navyše, celkom ob- rópskymi krajinami. Pritom jektívne musíme čeliť fi- otázka autostrádnej siete nančnej a  hospodárskej na Slovensku bola prioritou kríze, ktorá reálne kom- všetkých vlád od novembra plikuje dokončenie cest- 1989, ba pokiaľ pamätní- nej siete. Štátna kasa sa kom siaha pamäť, táto téma borí s  problémami ako prudko rezonovala aj v  ča- udržať rozpočet a  každé soch predošlého režimu. euro využiť efektívne, čo Napriek tomu sa autostrád- vôbec nie je ľahká úloha. ne prepojenie z  Bratislavy Na druhej strane by mož- do Košíc neustále odkladá no práve investície do vý- a  najnovšie odhady spo- stavby diaľnic a  rýchlost- chybňujú aj rok 2020 ako ných ciest rozhýbali našu konečný na odovzdanie ce- ekonomiku, vyviedli ju lého úseku motoristom. z krízy a dali by prácu ti- Nehovoriac o tom, že dô- síckam ľudí. Možno... ležitá je aj koncepcia a do- Zaiste, doprava, to nie stavba rýchlostných ciest. sú len cesty, ale aj želez- Týka sa najmä úsekov Ban- nice, vodné toky, letiská. ská Bystrica – Ružombe- Každý z  týchto segmen- rok, ale aj južnej trasy sme- tov dopravy má svoje špe- rom na Lučenec a ďalej až do Košíc, či inej trasy z Dunaj- cifické problémy. Týkajú sa modernizácie železničných skej Stredy do Bratislavy, nehovoriac o tom, v akom zúfa- tratí, modernizácie letísk a  dostavby terminálu v  Bra- lom stave je cesta z Bratislavy smerom na Galantu, Nové tislave, efektívnejšieho využívania vodných tokov na Zámky a Komárno atď. Podobne sa diskutuje o dostavbe Slovensku. Aj o týchto témach sa v našom vydaní do- diaľnice k poľským, resp. ukrajinským hraniciam. čítate. Namieste je preto otázka, či skôr celá sústava otázok: Rovnakú pozornosť by si zaslúžila problematika vý- prečo je to tak? Kedy sa situácia zmení k lepšiemu? Je stavby, ktorá sa nachádza v tých istých spoločenských výhodnejšie stavať zo štátnych či súkromných zdrojov? a ekonomických súradniciach ako doprava. Na jednej Je únosné tak nekonečne dlho čakať na vyjadrenia Bru- strane je nedostatok zdrojov, na druhej strane by roz- selu? Je potrebné donekonečna spochybňovať výberové mach výstavby rozhýbal investície, trh a  pribudli by konania? Je zmysluplné meniť plány a predsavzatia po pracovné príležitosti. Aj o tejto téme píšeme v EURO- každej výmene vlády? REPORT-e plus. ĽUBOŠ JURÍK šéfredaktor 4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 5.
    Oslavujeme prvých 125 rokov Oslavujeme prvých 125 rokov Skanska začína pôsobiť na Slovensku zmena názvu na Skanska registrácia spoločnosti na burze cenných papierov v Štokholme prvá veľká investícia do realít v Malmö prvá stavba asfaltovej komunikácie vo Švédsku prvá zahraničná pobočka vo Fínsku a následne v Rusku prvá zahraničná zákazka v podobe dodávky dutých betónových blokov na telefónne káble do Leedsu a ďalších miest v Anglicku prvý betónový most vo Švédsku Rudolf Frederik Berg zakladá spoločnosť AB Skånska Cementgjuteriet a začína pracovať so železobetónom Viac informácií: www.skanska.sk
  • 6.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Peňazí na cesty je dosť, chýbajú projekty Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v súčasnej vláde vedie Ján Počiatek. O rozhovor ho požiadala publicistka Mária Šišuláková. sú najväčšie spomedzi všetkých rezortov, potrebujeme na to viac času. Viaceré zmluvy si pre ich zložitosť vyžadujú dôkladnú práv- nu analýzu. Ku konkrétnym zisteniam sme dospeli v spomínaných manažérskych zmluvách. Nemám nič proti adekvátnym platom vrcholových manažérov v  štátnych firmách, ktorí zodpovedajú za miliónové aktíva a tisícky zamestnancov. Odstupné však musí od- rážať hospodársky výsledok a nesmie nastať prípad, že desaťtisíce eur dostávajú riaditelia stratových firiem. Padáky za 1,5 milióna eur v rezorte, v ktorom by ste potrebovali pomaly lupu na to, aby ste našli firmu v čiernych číslach, je podľa mňa škandál. Súčasní ria- ditelia a topmanažéri sa určite nemôžu tešiť na platinové padáky, aké sa ušli nominantom pána Figeľa. Tí, ktorí zdedili takéto zmluvy po svojich predchodcoch, už majú podpísané dodatky, ktoré takéto odstupné rušia. Foto: archív ■■ Ministerstvo dopravy podalo za exministra Figeľa trestné oznáme- nie pre údajne falšovanie analýz v súvislosti s predraženými PPP pro- ■■ Už takmer šesť mesiacov šéfujete ministerstvu dopravy. Málo na to, jektmi na diaľnici D1. Sledujete priebeh vyšetrovania? aby ste mohli bilancovať, ale dosť, aby ste mohli porovnávať. V prvej Vyšetrovanie celej záležitosti je v kompetencii orgánov činných vláde Roberta Fica ste boli ministrom financií. Ktorý rezort vám viac v trestnom konaní. Ja im v žiadnom prípade do toho nebudem za- sedí? sahovať. Ak zistia, že niekto podvádzal, bude treba vyvodiť zodpo- Myslím si, že ministerstvo dopravy. Na rozdiel od ministerstva vednosť. Držím sa zásady – padni, komu padni. financií je viac projektovo orientované. Vezmite si napríklad vý- stavbu cestnej infraštruktúry. Treba zvládnuť celý balík úloh, aby ■■ Jednou z prvých otázok, ktorou vás novinári zasypali po nástupe do sme mohli prísť k hotovému dielu a odovzdať ho do užívania. Od funkcie, je, kedy budú diaľnicou spojené Košice s Bratislavou. Premiér vypracovania technických štúdií, posudzovania vplyvov na životné Fico hovoril pred časom o roku 2010, čo je už pasé. Exminister dopra- prostredie cez projektové dokumentácie až po stavebné povolenie vy Ján Figeľ o roku 2017. Podarí sa dodržať aspoň rok, ktorý avizovala a výstavbu vrátane stavebného dozoru. To platí aj o železničných predošlá vláda? projektoch. Väčšina dopravnej infraštruktúry sa zároveň financuje Presný dátum dnes nie je schopný povedať nik. Viem len pove- z eurofondov, čo je ďalšia agenda, ktorá umocňuje postavenie mi- dať, že termín, o  ktorom hovorila minulá vláda, je nereálny. Ho- nisterstva dopravy ako projektovo orientovanej inštitúcie. voriť v  súčasnosti o  konkrétnom dátume nie je zodpovedné. Nik totiž nevie ako dopadne environmentálne posudzovanie úseku D1 ■■ Kde sú najväčšie rozdiely v pôsobení úradov oboch ministerstiev? Turany – Hubová zo strany Európskej komisie. A bez tohto úseku Už som sa viac ráz spomenul, že situácia na ministerstve dopravy nie je možné kompletné diaľničné prepojenie Košíc s Bratislavou. je horšia ako bola na financiách, keď som tam nastupoval. Našiel Vyhlásiť akýkoľvek termín je alibistické. Zodpovedne však môžem som tu nepochopiteľné veci. Napríklad, že kľúčové sekcie nemali povedať, že nepodceníme nič v  príprave stavieb a  posúvaní celej dostatok potrebných informácií od podriadených organizácií a ne- agendy dopredu. vedeli, čo sa v nich deje. To je zásadný komunikačný problém. Ďa- lej, že neexistuje poriadna databáza údajov a ukazovateľov, na kto- ■■ Dostavba najdôležitejšej slovenskej diaľnice teda závisí od Bruselu? rej základe by bolo možné korektne sa rozhodnúť napríklad o tom, Áno. Presnejší odhad budeme môcť povedať až po vyriešení en- ktoré diaľničné či železničné úseky treba začať stavať čo najskôr, vironmentálneho problému úseku pri Martine. Som optimista, že lebo sú najpotrebnejšie, a ktoré projekty nie sú až také horúce a ich ho vyriešime a že budeme v priebehu pár mesiacov vedieť, ako to výstavba sa môže posunúť na neskôr. Ak má takýto obrovský rezort s týmto úsekom vyzerá. fungovať, treba to zásadne zmeniť. Intenzívne na tom pracujeme už od nástupu na ministerstvo. Nedá sa to však zreformovať zo dňa na ■■ Čo všetko nám ešte chýba dostavať na diaľnici D1? deň, ani z mesiaca na mesiac. Je to beh na dlhé trate. Určite viete, že po Žilinu je diaľnica kompletná. Aktuálne sa vy- hodnocuje súťaž na časť južného obchvatu Žiliny s tunelom Višňo- ■■ Váš predchodca hovoril o nulovej tolerancii ku korupcii. Vy ste po vé, ktorý je najdlhší na Slovensku. Výstavbu by sme chceli rozbeh- nástupe do funkcie oznámili, že sa preverujú všetky podozrivé zmluvy, núť v prvej polovici budúceho roka. Závisí to od priebehu verejné- uzatvorené v rezorte od pádu minulej vlády. Čo preukázalo preverova- ho obstarávania. Úsek z Hričovského Podhradia, ktorý má platné nie, ak ohliadneme od škandalóznych „zlatých padákov“ pre niekto- stavebné povolenie, sa začne stavať tak, aby bol sprejazdnený spolu rých manažérov? s tunelom Višňové. Za ním nasleduje martinský úsek Dubná Skala Ministerstvo aktívne preveruje všetky zmluvy, ktoré boli uzavre- – Turany, ktorý sa buduje. Vo výstavbe sú aj dva úseky pri Levoči té po vyhlásení predčasných volieb, vrátane manažérskych. Vzhľa- a  jeden pri Prešove. Na ružomberský úsek, ktorý končí v  dedine dom na veľkosť rezortu dopravy a rozsah jeho kompetencií, ktoré Ivachnová, plánujeme tento rok podpísať zmluvu s víťazom súťaže. 6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 7.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Bol by som rád, keby sa tento rok začalo aj obstarávaní, ktoré spôsobili jednak časté ná- o niečo viac ako tento rok, ale výrazne menej, stavať. mietky firiem na ÚVO, no tiež ich zdĺhavé ako ste žiadali. posudzovanie. Je to menej, no rokovania o rozpočte sa za- ■■ Je problémom aj juhozápadný obchvat Pre- tiaľ neskončili. Ako bývalý minister financií šova? ■■ Čo chcete urobiť, aby sa to v  budúcnosti chápem svojho kolegu, že chce šetriť, kde sa To je ďalší problém, pretože jeho pripra- nestávalo? dá. Situácia vo svetovej ekonomike je stále venosť je mizivá. To, kedy sa vyrieši prípra- Problémy vo verejnom obstarávaní sa dl- zložitá a  my ako krajina nemáme na výber va toho úseku a dostaneme sa do štádia, že hodobo opakujú v  totožnej schéme. Z  po- – musíme znižovať deficit verejných financií budeme schopní odhadovať termíny, je ešte hľadu obstarávania veľkých infraštruktúr- a svoju závislosť od finančných trhov. vo hviezdach. Treba však dodať, že tranzit- nych projektov treba preto zákon zaktuali- nú dopravu cez Prešov v smere západ – juh zovať. Vláda si dala záväzok upraviť zákon ■■ Ste teda spokojní a nechcete viac peňazí do by mal od roku 2014 obslúžiť štvorpruho- o verejnom obstarávaní tak, aby bol moder- rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy? vý prieťah mestom, ktorý sa začal nedávno ný, nespochybniteľný a dostatočne transpa- Určite budem bojovať za to, aby bola roz- stavať v réžii Slovenskej správy ciest. Para- rentný. Je to veľmi citlivá otázka a budeme počtová kapitola rezortu bohatšia. Treba sa lelný diaľničný obchvat s tunelom preto po- musieť nájsť konsenzus nielen naprieč po- však na celú záležitosť pozrieť aj z  iného stačuje stavať od  roku 2015. Prínosnejším litickým spektrom, ale aj so širokou odbor- uhla. Problém ministerstva dopravy nie je pre Prešov bude aj severný obchvat, ktorý nou verejnosťou. v  nedostatku peňazí, ale v  slabej priprave- je súčasťou rýchlostnej cesty R4 a má sa za- nosti projektov dopravnej infraštruktúry. Vý- čať stavať od roku 2014. ■■ Rezort dopravy nie je iba o  cestách, dru- voj rozpočtovej kapitoly už niekoľko rokov hou najvýznamnejšou položku vášho rozpoč- ukazuje, že rezort nie je schopný minúť ani ■■ Veľa sa hovorí o  financovaní diaľnic. Aký tu sú železnice. Akú máte víziu v železničnom to, čo má. Preto je mojou prvoradou úlohou model uprednostňujete? sektore? pripraviť kvalitné projekty, a potom nebude Jednoznačne je to financovanie z  euro- Je nevyhnutné pokračovať v  ozdravova- problém dohodnúť sa s ministerstvom finan- fondov. Je to najlacnejší spôsob financova- ní a obnove železničných firiem. Nechcem, cií na zdrojoch. Nemá význam chodiť každý nia, pretože najmenej zaťažuje verejné fi- aby ozdravný proces bol iba o  prepúšťaní rok na jeseň na ministerstvo financií s nastr- nancie. ako za minulej vlády. Potrebujeme vniesť do čenými dlaňami a o rok na to zasa s dlhým fungovania a hospodárenia železničných fi- nosom vracať milióny do štátnej kasy späť. ■■ PremiérFico však s obľubou hovorí o PPP riem poriadok, ktorý tam roky chýba. V sú- projektoch. Napriek tomu nepočítate s finan- časnosti vytvára príslušná sekcia minister- ■■ Kde plánujete investovať viac prostriedkov covaním cez PPP? stva v  spolupráci so všetkými železničný- a kde menej? Prečo? To som nepovedal. Pýtali ste sa ma, čo mi firmami jednotnú víziu železničného Najväčšia časť výdavkov kapitoly minister- uprednostňujem, a  nie, aké možné zdroje sektora. Jej základným cieľom je zachova- stva smeruje na budovanie a obnovu cestnej plánujeme využívať pri výstavbe diaľnic. nie a postupné zvyšovanie podielu železníc a  železničnej infraštruktúry. Máme však aj v osobnej aj nákladnej doprave v rámci ak- oblasti, ktoré sú v aktuálnom návrhu výrazne ■■ Takže uvažujete aj o  možnosti využiť na tuálnych limitov rozpočtu verejnej správy, podhodnotené. S ministerstvom financií bu- diaľnice zdroje z PPP? ako aj konsolidácia, oddlženie a ozdravenie deme rokovať o zvýšení výdavkov  na leteckú Nebránim sa PPP projektom ako forme železničného sektora. Ide nám o  zdravú, dopravu a rozvoj bývania. Nájomné bývanie financovania. Najprv je však nutné využiť funkčnú a  nezadlženú železnicu, ktorá sa vnímam ako jednu z priorít v rokovaní s mi- možnosti operačných programov cez euro- so všetkou zodpovednosťou ujme spoľah- nisterstvom financií. To je zatiaľ všetko, čo fondy, až potom môžeme uvažovať nad do- livého a kvalitného obhospodarovania tých môžem teraz povedať. Rozpočet sa stále pri- datočnými zdrojmi. Nech sú už akékoľvek, dopravných výkonov, ktoré jej vzhľadom na pravuje a platí preto staré známe – kým nie je či už formou pôžičky alebo PPP. Dnes reál- jej charakteristické vlastnosti patria. dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. ne hrozí, že eurofondy z tohto programova- cieho obdobia na cesty nemusia byť vyčer- ■■ V súvislostiso železničnými firmami často ■■ Prečo vám tak záleží na podpore nájomné- pané, pretože nie je dostatok pripravených skloňujete slovo holding. ho bývania? projektov. To je problém, ktorý som zdedil Áno, ale aj s prívlastkom virtuálny. Mys- Trh práce u nás trpí nedostatkom kvalifi- a ktorému čelíme a riešime ho. Aby sme po- lím tým úzku koordináciu železničných fi- kovanej pracovnej sily, čo sa ukázalo v čase dobným peripetiám predišli, zintenzívnili riem, aby sa nestávali veci ako v  minulos- najväčšieho boomu našej ekonomiky, a vidí- sme prípravu diaľničných projektov na čer- ti, že ministerstvo dopravy nemalo od tých- me to aj dnes. Vnímame, že sčasti sa to dá panie eurofondov z programovacieho obdo- to firiem potrebné informácie o dôležitých riešiť väčšou podporou mobility pracovnej bia na roky 2014 až 2020. Robíme všetko, hospodárskych záležitostiach. Vecne by sily, ktorá je u  nás nízka. Pre Slovensko je aby sme sa vyhli situácii, že peniaze síce sú, „virtuálny holding“ mala zastrešovať odbor- dôležité, aby sa ľudia bez väčších problémov ale projekty chýbajú. Snažíme sa intenzív- ná sekcia na ministerstve. Ide teda o  pome- dokázali presunúť za prácou, ako je to bež- nejšie komunikovať s Európskou komisiou, novanie zvýšeného úsilia ministerstva koor- né vo vyspelých ekonomikách. Je v  našich aby schvaľovanie projektov v  Bruseli pre- dinovať pôsobenie štátnych železničných fi- silách rozhýbať to, no žiada si to podstatne biehalo bez problémov. Toto sa predchádza- riem cez nástroje, ktoré máme k dispozícii. viac nájomných bytov a  zmenu tradičného júcej vláde nie vždy darilo. Chceme, aby železnica bola pre ľudí atrak- prístupu k sťahovaniu sa za prácou. Bude to Vo financovaní cestnej a  diaľničnej in- tívnejšia a komfortnejšia. náročná úloha, lebo verejný nájomný sektor fraštruktúry sú vítané aj iné zdroje vráta- je v plienkach a súkromný na tom nie je ove- ne súkromných, teda aj PPP projekty. No ■■ Ministerstvo v  minulom období odštarto- ľa lepšie. Verejný pokrýva z  celkového by- dôležité sú podmienky financovania, ktoré valo verejné obstarávanie cez elektronické tového fondu necelé 3 %, kým v  Európe je musia byť výhodné nielen pre súkromných aukcie. Pokračujete v nich? to bežne viac ako 25 %. Podpora nájomné- veriteľov, ale aj pre štát. Je to vec, ktorú vnímam pozitívne a nevi- ho bývania si, samozrejme, vyžiada aj viac dím dôvod na tom nič meniť. financií, ako je v návrhu štátneho rozpočtu ■■ História ukazuje, že veľkou brzdou výstav- na budúci rok. Chceme do  sektora nájom- by diaľnic je verejné obstarávanie. ■■ V  súčasnosti prebiehajú intenzívne roko- ných bytov pritiahnuť aj súkromný kapitál. Máte úplnú pravdu. Diaľničný plán minu- vania o  návrhu štátneho rozpočtu na budú- Verím, že kombináciou súkromných a verej- lej vlády výrazne zaostal za realitou aj preto, ci rok. Ministerstvo financií vám predbežne ných zdrojov sa nám tento sektor podarí roz- že podcenila riziko z  posunov vo verejnom pridelilo takmer 2,3 miliardy eur, čo je síce hýbať a uľahčiť tak presun ľudí za prácou. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 7
  • 8.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Cestovný ruch sa musí rozvíjať výrazne rýchlejšie V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy koordinuje rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja okrem iných úloh využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, prípravu politík regionálneho rozvoja, ktoré vo veľkej miere eurofondy využívajú. Túto problematiku na ministerstve koordinuje štátny tajomník František Palko. Oslovila ho publicistka Mária Šišuláková. vaciu tabuľku, ktorá podrobne informuje úrovni EÚ vychádzajúcich zo stratégie Eu- o  stave čerpania a  kontrahovania zdrojov rópa 2020. Nám z toho vyplynulo, že Slo- z fondov EÚ až po úroveň prioritných osí. vensko bude mať menší počet operačných Štvrťročne posielame i  odpočet plnenia programov, ktoré budú zamerané na vy- Foto: archív uložených úloh v  dokumente Joint Road medzený okruh oblastí podpory tak, ako Map, ktorý zahŕňa aj  implementáciu veľ- sú stanovené v Národnom programe refo- kých projektov. riem SR. Sústredíme sa na základnú infraštruk- ■■ Európska komisia nás už viackrát kritizo- ■■ Ako sú na tom dlhodobejšie plány? túru, vedu, výskum a  inovácie s  dôrazom vala pre nedostatočné čerpanie eurofondov. Raz ročne posielame EK za každý ope- na zelený rast a tiež na ľudské zdroje, za- Vyvodili sa z kritiky potrebné závery? račný program výročnú správu o  imple- mestnanosť a  sociálnu inklúziu. Zároveň Robíme všetko, aby sme tieto negatívne mentácii operačného programu, ktorá veľ- využijeme možnosť previesť dve percentá trendy zvrátili. Krátko po nástupe na mi- mi detailne informuje o pokroku, zmenách celkových prostriedkov do Bratislavského nisterstvo sme zriadili riadiaci výbor pre i  prípadných problémoch. Rovnako treba samosprávneho kraja. koordináciu fondov EÚ, na ktorom sa pra- povedať, že zástupcovia EK sú pozorova- videlne stretávajú štátni tajomníci prísluš- teľmi vo všetkých monitorovacích výbo- ■■ Pred niekoľkými týždňami ste rokovali ných rezortov. Výbor je koordinačný, po- roch jednotlivých operačných programov, so zástupcami Organizácie pre hospodársku radný a iniciatívny orgán ministra dopravy aj v  Národnom monitorovacom výbore. spoluprácu a  rozvoj (OECD) o  najväčších vý- pre problematiku využívania eurofondov. Centrálny koordinačný orgán zabezpeču- zvach v  oblasti urýchlenia čerpania fondov Rieši problémy tak, aby Slovensko čerpa- je výročné stretnutie zástupcov komisie EÚ, ako aj o príprave nového finančného ob- lo eurofondy čo najefektívnejšie. Výsledky s predstaviteľmi Slovenska. Ak niečo horí, dobia 2014 – 2020. Prezentovala OECD pre našej práce už vidno. Vďaka našim kro- stretávame sa, samozrejme, aj podľa potre- nás nejaké odporúčania? kom sa podarilo odblokovať platby v ope- by priamo v Bruseli. Stretnutie bolo konštruktívne. Zástup- račných programoch Životné prostredie, cov  OECD sme informovali o  prijatých Doprava a  Vzdelávanie. ■■ Schválilnám už Brusel presun eurofondov opatreniach na zrýchlenie čerpania štruk- na zamestnanosť mladých? turálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ. ■■ Stačína odstránenie problémov jeden vý- Materiál o návrhu realokácie finančných Išlo predovšetkým o vytvorenie koordinač- bor? prostriedkov na podporu riešenia neza- ného mechanizmu pre eurofondy na úrov- Určite nie. Keď sme prevzali zodpoved- mestnanosti mladých ľudí a  zintenzívne- ni štátnych tajomníkov realokáciou fondov nosť za eurofondy, vypracovali sme sprá- nie podpory malých a stredných podnikov v  prospech tých operačných programov, vu o  stave realizovania Národného stra- schválila vláda v máji. Následne museli tie- ktoré majú najlepšiu absorpčnú kapacitu tegického referenčného rámca k  31. máju to peniaze presmerovať aj monitorovacie a spoločenskú pridanú hodnotu, alebo rie- 2012. V ňom sme identifikovali riziká, na výbory jednotlivých operačných progra- šenie nezamestnanosti mladých a podporu ktorých základe hrozí, že niektoré operač- mov, čo sa podarilo ku koncu júna. Všetko malých a  stredných podnikov. Zástupcov né programy nestihnú vyčerpať alokované potom išlo v jednom balíku do vlády, ktorá OECD tieto opatrenia ocenili a  zároveň financie. Pri operačných programoch s vý- to schválila na konci júla a  obratom sme odporučili, aby sa Slovensko v  rámci no- raznými problémami sme navrhli vypraco- to poslali EK. Ich súhlasné stanovisko oča- vého programovacieho obdobia zameralo, vanie akčných plánov. Ide o  kroky, ktoré kávame v najbližšom čase. To však nezna- v  súlade so stratégiou EÚ, na „inteligent- je nevyhnutné urobiť, aby sa zlepšilo čer- mená, že čakáme so založenými rukami. nú špecializáciu“ najmä v  oblastiach, kde panie fondov. Už sme podnikli kroky potrebné na urých- môže mať konkurenčnú výhodu. lené implementovanie projektov ihneď po ■■ Dokedy mali byť tieto plány hotové? schválení realokácie zo strany EK. ■■ Podľa plánov Bruselu by Národný systém Riadiace orgány, teda ministerstvá, ich dopravných informácií mal byť súčasťou jed- mali vypracovať do konca augusta. Ich pl- ■■ V  súčasnom programovacom období pat- notného inteligentného dopravného systému nenie sa teraz bude vyhodnocovať každé ríme medzi krajiny EÚ s  najvyšším počtom Európskej únie, čo chce EÚ aj finančne pod- dva mesiace. operačných programov – až jedenásť – čo sa poriť. Zaoberá sa už Slovensko riešením inte- ukázalo ako nešťastné. V  súčasnosti finišuje ligentného dopravného systému? Aký postoj ■■ VieEurópska komisia o týchto krokoch? príprava nového programovacieho obdobia sme zaujali k tomuto plánu? Komunikácia s  Európskou komisiou na roky 2014 – 2020. Aké ciele sme si naň Pracujeme na tom. Predpokladáme, (EK) je na štandardnej úrovni. Pravidelne aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti stano- že by sme tento systém mohli financovať ju informujeme o  priebehu a  aktuálnom vili? z  nasledujúceho programovacieho obdo- stave implementácie Národného strate- Hlavným cieľom v  novom programova- bia 2014 – 2020. Chceme kriticky prehod- gického referenčného rámca. Mesačne im com období je zvýšiť efektivitu plnenia ob- notiť rozsah, štruktúru, nevyhnutnosť, ako zasielame takzvanú štandardnú monitoro- medzeného počtu cieľov definovaných na aj výšku nákladov na veľký celoslovenský 8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 9.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR systém NSDI. Odhady nákladov na pro- Určite kvalitou. Nič iné dnes nemá šan- nie je na dostatočnej úrovni, čo sa prejavu- jekt sa pohybujú do 150 mil. eur s  DPH. cu. A to nehovorím iba o kvalite jednotli- je v mnohých spoločenských oblastiach. Kde Ide iba o horný odhad toho, čo by mal stáť vých produktov, ale o komplexnej kvalite, treba hľadať príčiny tohto stavu? celý systém. Nám sa zdá táto suma vysoká. ktorú turistom ponúkneme. Preto plánuje- Výstavbu bytov štát podporuje viacerý- Na systém bude po prehodnotení koncep- me výraznejšie posilniť destinačný manaž- mi spôsobmi, a to najmä formou priamych cie NSDI vypísaná transparentná súťaž. ment, ktorý chceme postupne budovať aj dotácií alebo úverov so zvýhodnenou úro- Predpokladáme, že cena, ktorú Slovensko cez činnosti novo sa tvoriacich organizácií kovou mierou. O tom, koľko peňazí vieme zaň zaplatí, bude značne nižšia ako spomí- cestovného ruchu. V konečnom dôsledku poskytnúť na podporu bývania, sa vždy naný horný odhad nákladov. pôjde o koordinovaný, cieľavedomý proces rozhoduje na základe toho, koľko peňazí riadenia a  usmerňovania cestovného ru- je v rozpočte. Aj keď rozvoj bývania v sú- ■■ Aký praktický význam má systém pre bež- chu v príslušnom teritóriu. časnosti patrí k  prioritám nášho rezortu, ných užívateľov ciest a mestských komuniká- viac peňazí na podporu bývania sa v čase, cií? ■■ V cestovnom ruchu výrazne zaostávame za keď musíme konsolidovať verejný rozpo- NSDI prinesie moderné informačné tech- väčšinou vyspelých krajín, najmä čo sa týka čet, bude hľadať ťažko. Preto sa  jestvujúce nológie do dopravy. Umožní sledovanie, vy- služieb. Čomu to pripisujete? ekonomické nástroje zameriavajú viac na hodnocovanie a  riadenie dopravného pro- Slovenský cestovný ruch dlhoročne nedo- podporu výstavby bytov pre sociálne slab- cesu čase a priestore tak, aby nedochádzalo sahuje výsledky, ktoré by zodpovedali jeho šie skupiny obyvateľstva. k zbytočným časovým stratám. Systém záro- možnostiam. Naša krajina má krásnu prí- veň umožní efektívne a účinne nastaviť plá- rodu, bohaté prírodné liečivé zdroje, množ- ■■ Na druhej strane stále prekvitá beztrestná novanie budovania dopravnej infraštruktú- stvo turistických zaujímavostí, takže sa ur- výstavba čiernych stavieb. Už roky sa disku- ry v súlade s reálnymi dopravnými nárokmi čite nemôžeme na nič vyhovárať. V minu- tuje o  prísnych trestoch, no legislatíva tieto na jednotlivých cestných úsekoch. losti sa síce prijalo niekoľko strategických javy nerieši dostatočne. Kedy príde k želanej plánov, ale ukazuje sa, že to nestačí. Za rie- zmene? ■■ Ministerstvo dopravy pripravuje novú stra- tégiu pre cestovný ruch. V čom sa líši od sú- časnej stratégie, keďže rozvoj cestovného ruchu u nás ani zďaleka nezodpovedá svojim Katastrofou v našom cestovnom ruchu je slovné spojenie možnostiam? „to stačí“. Kým sa ľudia nenaučia robiť veci najlepšie, ako sa Chceme, aby sa cestovný ruch rozvíjal len dá, budeme mať problém konkurovať krajinám, kde toto výrazne rýchlejšie ako to bolo doteraz. Ak už pochopili. Možností zmeniť to je viac, ale ľudia si musia sa nám to podarí, tak to veľmi pomôže aj celej ekonomike Slovenska. Propagáciu uvedomiť, že je to predovšetkým v ich záujme. Slovenska v  zámorských štátoch by sme chceli robiť spoločne s krajinami V4. Podľa nás to tak bude lepšie a  efektívnejšie pre šenie v tejto oblasti z hľadiska systémovej Prvým krokom bolo presunúť dohľad celý región. Posilniť by sme chceli propa- zmeny považujem až zákon o podpore ces- bližšie k ľudom. Monitorovať všetky stav- gáciu Slovenska v okolitých štátoch. tovného ruchu. Vďaka nemu je možné pod- by v obci teraz má za úlohu stavebný úrad poriť a zmobilizovať subjekty zainteresova- príslušnej obce alebo mesta. V rámci tejto ■■ Dá sa povedať, ktoré sektory chcete pro- né na rozvoji cestovného ruchu v konkrét- činnosti má stavebný úrad povinnosť  per- pagovať? nych regiónoch či destináciách, ktoré môžu manentne sledovať všetku stavebnú čin- Určite to, v čom vieme byť tak povediac zvýšiť kvalitu celkovej destinácie s konku- nosť a  odhaľovať aj nepovolenú stavebnú svetoví. Ide napríklad o  pobyty v  termál- renčnými produktmi a  kvalitnými služba- činnosť. Je preto zodpovednosťou každé- nych areáloch, ktorých je na Slovensku do- mi. Práve to je to, čo potrebujeme. Ľudia ho starostu a  primátora, aby jeho obecný statok a  dá sa v nich kúpať po celý rok bez v regiónoch, ktorí pracujú v cestovnom ru- či mestský stavebný úrad vykonával túto ohľadu na počasie. Ďalej o  pobyty v  roz- chu, musia spolupracovať. činnosť zodpovedne a  včas zakročil pro- manitej prírode spojené s  ekoturistikou. ti „čiernym stavbám“. Veríme, že obce V zime vieme ponúknuť aj zaujímavé lyžo- ■■ Všetko teda závisí od ľudí, ich postojov a aj ľudia, ktorí v nich bývajú, vyžijú túto vanie. Hlavne pre ľudí, ktorí uprednostňu- a  prístupov. Kedy sa podarí meniť ich prí- možnosť a  boj proti čiernym stavbám sa jú skôr strediská prírodného a športového stup? zintenzívni. zamerania. Východne od Álp sú naše Tatry Povedal by som to asi tak, že na Sloven- a  Veľká a  Malá Fatra nesporne najlepšie. sku je dosť kvalifikovaných ľudí, len nie ■■ Nie je problémom príliš mäkký zákon? Existuje tu ešte doposiaľ veľmi významný, všetci sú zvyknutí pracovať na sto percent. Ministerstvo už pripravuje nový staveb- ale zanedbávaný segment. A to víkendová Katastrofou v  našom cestovnom ruchu je ný zákon, ktorý sprísni postihy čiernych turistika. slovné spojenie „to stačí“. Kým sa ľudia ne- stavieb. Predpokladáme, že na rokovanie naučia robiť veci najlepšie, ako sa len dá, vlády sa dostane v  septembri budúceho ■■ Oplatí sa na to zamerať? Predsa, ide len budeme mať problém konkurovať kraji- roka. Nový stavebný zákon, ktorý v  sú- o dva dni. nám, kde toto už pochopili. Možností zme- časnosti rezort pripravuje, bude upravo- To je síce pravda, ale víkendov je za rok niť to je viac, ale ľudia si musia uvedomiť, vať aj opatrenia na zabránenie nepovole- až 52. Okolité štáty, s výnimkou Rakúska, že je to predovšetkým v  ich záujme. Na nej výstavby. Uvažuje sa s preventívnymi nemajú takú pestrú paletu ponuky pre tu- druhej strane, práca v službách dnes pat- opatreniami, ako aj s  následným sankč- ristov ako my. Dlhé hranice s nimi dávajú rí medzi tie horšie platené a,  navyše, ani ným postihom zúčastnených osôb, ktoré reálny predpoklad pritiahnuť viac turistov nemá veľmi dobré meno. No jedno s dru- umožnia realizovanie nepovolenej stav- z  týchto krajín a  zvýšiť tak celkový počet hým súvisí. Keď budete robiť v špičkovom by a s nariadením odstránenia nepovole- pobytových dní u  nás. Súčasne sa takto zariadení, v kraji, ktorý má čo ponúknuť, nej stavby, ktorá je v rozpore s územným viac oživia aj menšie turistické strediská jednak viac zarobíte a  zároveň budete aj plánom bez možnosti jej ďalšej legalizá- v blízkosti hraníc. hrdý na robotu, ktorú robíte. cie. Textová úprava návrhu zákona a roz- sah opatrení proti nepovoleným stavbám ■■ Čím sa  chceme v  cestovnom ruchu presa- ■■ Podpora výstavby bytov formou indivi- bude k  dispozícii širokej verejnosti už diť? duálnej výstavby, ale tiež komunálnej, stále v marci 2013. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 9
  • 10.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Vlaková doprava je na začiatku cesty konsolidácie Cestná sieť na Slovensku aj hromadná doprava sú stredobodom záujmu občanov z veľmi praktických príčin, veď každý občan je na ne odkázaný. V rámci Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa nimi zaoberá štátny tajomník Andrej Holák. Publicistka Mária Šišuláková mu položila niekoľko otázok. ■■ Poďme k  aktuálnym témam. Minister Ján cestujúcich. Takto sa pri zachovaní rovna- Počiatek zverejnil plán pokračovať v  ozdra- kej výšky vynakladaných prostriedkov do- vovaní troch štátnych železničných spoloč- siahne ich vyššia efektívnosť. Foto: archív ností, ktoré vraj na sebe parazitujú. Čo to konkrétne znamená? ■■ Koľko trás ste úplne zavreli? Po delení jednotných Železníc Sloven- K úplnému zastaveniu dopravy na žiad- skej republiky v rokoch 2001 a 2005 sa na nej trati zatiaľ nedošlo, na šiestich úse- ■■ Od nástupu súčasnej vlády sa v cestnej sie- Slovensku etablovali tri samostatné želez- koch sme však od roku 2013 neobjednali ti uskutočnili viaceré zmeny, medzi inými sa ničné subjekty. V ich vzájomných vzťahoch miestnu osobnú dopravu. Vo všetkých prí- začala výstavba posledného úseku diaľnice dnes existujú korektné zmluvné kontakty. padoch ide o trate s veľmi nízkym počtom na Spiši, otvoril sa obchvat Banskej Bystrice Napriek tomu však cítime isté nedostatky. prepravených cestujúcich, kde už v súčas- i severný obchvat Trnavy na Záhorie. Na kto- Narážam hlavne na občas nepružnú spo- nosti zabezpečuje väčšinu prepravných vý- ré ďalšie príjemné zmeny sa môže verejnosť luprácu pri investovaní alebo nedostatoč- konov autobusová doprava. V  niektorých tešiť v najbližšom období? né využívanie synergie. Preto sme zaujali prípadoch vlaky dokázali zarobiť iba 5 per- V tomto roku by mal byť uvedený do uží- omnoho aktívnejšiu rolu pri usmerňovaní cent toho, čo reálne potrebujeme na ich vania ľavý jazdný pás diaľnice D1 Jablonov aktivít nami ovládaných podnikov v  záuj- prevádzku. Ak v regióne neexistuje poten- – Studenec. V  roku 2013 máme v  pláne me zvýšenia celkovej efektívnosti hospodá- ciál zvýšenia prepravovaných počtov cestu- motoristickej verejnosti odovzdať 9-kilo- renia a najmä vynakladania poskytnutých júcich, v súčasnosti nevidíme iné riešenie. metrový úsek diaľnice D1 Jánovce – Jablo- verejných zdrojov. Jedným z prvých výsled- nov a 14-kilometrový úsek rýchlostnej ces- kov našej práce je práve koordinácia Želez- ■■ Neprídu tak ľudia o dopravu do zamestna- ty R4 Košice – Milhosť. níc Slovenskej republiky a Železničnej spo- nia, respektíve koordinovali ste tieto kroky Čo sa týka ďalších plánov, čaká nás prí- ločnosti Slovensko, a. s., pri konštrukcii s  autobusovými dopravcami a  so samosprá- prava a realizácia najnáročnejších a aj naj- nového grafikonu vlakovej dopravy. vami? nákladnejších častí diaľnice D1a práca na Chcem podčiarknuť, že vlaky rušíme len troch najpotrebnejších úsekoch rýchlost- ■■ Nový grafikon je citlivá téma a  ľudia sa na tých tratiach, kde železnica dlhodobo nej cesty R2, ktoré sú v  súčasnosti v  po- často boja o  „svoje“ vlaky. Hlavne po tom, preukazuje extrémne nízke výkony a  kde kročilom štádiu prípravy. A,  samozrejme, čo sa začalo hovoriť o pripravovaných škrtoch už teraz existuje autobusová alternatíva. pokračujeme v projektovej príprave a rea- v  doprave. Na aké zmeny sa treba pripraviť Keďže prímestská autobusová doprava je lizácii ďalších stavieb, ako je napr. severo- a odkedy? plne v rukách samosprávnych krajov, boli južné prepojenie Slovenska. Máte pravdu, keď hovoríte, že ľudia sa všetky zmeny pripravované v  grafikone boja o „svoje“ vlaky, pretože ľudia si tieto vlakov osobnej dopravy s nimi prerokova- ■■ Po dočasnom obmedzení projektov verej- vlaky platia v daniach. A to nie len tí, kto- né. Chcem tiež povedať, že existuje aj dru- no-súkromného partnerstva v rozvoji doprav- rí nimi cestujú, ale všetci občania na vla- há strana mince. V novom grafikone sú na nej infraštruktúry premiér Robert Fico hovo- ky prispievajú cez dotácie zo štátneho roz- niektorých tratiach vlaky tak dobre nasta- rí o ich oživení. Prečo sa s nimi znova počíta? počtu. Pre lepšiu predstavu uvediem, že na vené, že nie je potrebné, aby samospráva Našou prioritou je postaviť cesty tak vý- železnice vynakladá štát ročne takmer pol paralelne prispievala na prevádzkovanie hodne a tak rýchlo, ako sa len dá. Dnes je miliardy eur. K používaniu takejto nezane- autobusovej dopravy. Ušetrené kilometre najvýhodnejšie stavať diaľnice cez euro- dbateľnej sumy pristupujeme s  maximál- tak môžu presunúť inde. Zopakujem však fondy, čo je aj naša priorita. Verejno-súk- nou zodpovednosťou. Rozhodnutie zmeniť to najdôležitejšie, že žiadny cestujúci ne- romné partnerstvá sú vhodnou alterna- grafikon sme prijali na základe výsledkov príde o  možnosť dostať sa k  lekárovi, do tívou tam, kde nemožno stavať diaľnice podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo do- zamestnania či školy, lebo vo všetkých prí- z  eurofondov. Z možných úsekov na vyu- pravy dalo vypracovať. Tam, kde ľudia vla- padoch reálne existuje alternatíva prímest- žitie financovania prostredníctvom spomí- kom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, skej autobusovej dopravy. naných projektov je výstavba diaľnice D4 a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využí- a  nadväzujúcich úsekov rýchlostnej cesty vajú. Výsledkom je, že po Slovensku jaz- ■■ Povedali ste, že ste niekde ubrali, aby ste R7. No či pri týchto úsekoch skutočne pôj- dí rovnaký počet vlakov, prevážajú však inde mohli pridať. Kde teda bude premávať deme touto cestou, ukážu až analýzy. ľudí na tratiach, kde je dostatočný počet viac vlakov? 10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 11.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Predovšetkým ide o posilnenie diaľkovej aktivít je napríklad aj dosiahnuť vyrovnané našich cestujúcich a obstáť v konkurencii dopravy, ktorá je hlavným poslaním želez- hospodárenie Železníc Slovenskej republi- letísk, ktoré sú v jeho blízkosti. ničnej osobnej dopravy a ktorá je aj naje- ky podľa možnosti už v roku 2012 a postup- V neposlednom rade je dôležitá podpora fektívnejšia. Taktová diaľková rýchliková ne uhrádzať uznané záväzky štátu k želez- fungovania regionálnych letísk ako nástro- doprava v dvojhodinovom takte je zavede- ničným subjektom z minulých rokov. jov rozvoja regiónov a cestovného ruchu. ná na hlavných tratiach Slovenska. Rovna- V oblasti nákladnej železničnej dopravy ko upravujeme stav aj v miestnej osobnej je z kapacitných, ako aj ekologických dô- ■■ Aspoň v   krátkosti by som sa chcela spý- železničnej doprave. Chcem povedať, že vodov našou ambíciou presun tovarových tať aj na riečnu dopravu. Dunajská stratégia skvalitnenie dopravy nespočíva vždy len tokov z  preťažených ciest na železnicu EÚ predpokladá do roku 2020 zvýšiť náklad- nú dopravu na Dunaji o 20 percent. Bude sa Slovensko podieľať na tomto pláne, ak áno, v akom rozsahu? Rozhodnutie zmeniť grafikon sme prijali na základe výsledkov Slovensko sa od začiatku aktívne zúčast- podrobnej štúdie, ktorú si ministerstvo dopravy dalo vypracovať. ňuje prípravy a realizácie Stratégie EÚ pre Tam, kde ľudia vlakom reálne necestovali, sme vlaky ubrali, dunajský región. Dôkazom toho je aj, že a pridali sme ich tam, kde ich ľudia využívajú. Výsledkom je, že ostatné zasadnutie riadiaceho výboru stra- po Slovensku jazdí rovnaký počet vlakov, prevážajú však ľudí tégie na jar tohto roka sa konalo v Bratisla- na tratiach, kde je dostatočný počet cestujúcich. Takto sa pri ve za účasti európskeho komisára pre regi- zachovaní rovnakej výšky vynakladaných prostriedkov dosiahne onálny rozvoj Johannesa Hahna. ich vyššia efektívnosť. Z nášho pohľadu je najdôležitejším cie- ľom zlepšenie infraštruktúry a  odstráne- nie prekážok pre plavbu na Dunaji. Na vo zvýšení počtu vlakov, ale aj v prehľad- a  podpora zvyšovania podielu nákladnej slovensko-rakúskom a  slovensko-maďar- nom, ľahko zapamätateľnom a na prípoje železničnej dopravy na trhu. Za najdôleži- skom toku Dunaja sú totiž také úseky, na naviazanom cestovnom poriadku. tejšie považujeme postupné vyrovnávanie ktorých nie je možné dosiahnuť prijateľný podmienok jej fungovania oproti cestnej stav inými opatreniami ako pomocou vý- ■■ Ide o najzásadnejšiu zmenu na železniciach doprave a  začatie budovania terminálov stavby vodného diela. Ďalšou prekážkou počas tohto volebného obdobia, alebo prídu kombinovanej dopravy. splavnosti Dunaja je Starý most v Bratisla- ďalšie? ve, ktorého rekonštrukciou sa v  priebehu Z  hľadiska grafikonu vlakovej dopravy ■■ Zmeniť sa asi niečo bude musieť aj na Le- 2 rokov dosiahne potrebná výška podjaz- stojíme na začiatku cesty konsolidácie. Zá- tisku Bratislava, ktoré hlási klesajúci počet du pre plavidlá. Podstatná je najmä dlho- sadným krokom pri harmonizácii osobnej cestujúcich. Ministerstvo aktuálne pripravu- dobá udržateľnosť prijatých opatrení. To dopravy bude zriadenie dopravnej autority. je stratégiu ďalšieho rozvoja letiska. Aký je si vyžaduje medzinárodnú spoluprácu, pre Cieľom je, aby neboli verejné zdroje na za- váš cieľ? ktorú vidíme priestor práve v rámci Straté- bezpečenie vlakovej a autobusovej dopravy Ministerstvo dopravy ako akcionár oča- gie EÚ pre dunajský región. Reálne rieše- vynakladané duplicitne a nekoordinovane. káva od Letiska Bratislava zlepšovanie nia rozvoja vnútrozemskej vodnej dopravy Pripravujeme aktualizáciu programu re- hospodárskeho výsledku. Letisko si bralo preto očakávame zo záverov prijatých na vitalizácie železničných spoločností, ktorý pôžičku na dostavbu terminálu a  musí ju rokovaniach jednotlivých pracovných sku- je zameraný na opatrenia v oblasti zefektív- splácať. Samozrejme, dlhodobým cieľom pín a riadiaceho výboru v rámci Dunajskej nenia železničnej dopravy. Cieľom našich je ponúkať letecké spojenia podľa potrieb stratégie. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 11
  • 12.
    Národná rada Slovenskej republiky Zodpovedný politik má rozhodovať na základe poznania Bol ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 v predchádzajúcej vláde. V súčasnosti je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a členom jej výboru pre hospodárske záležitosti. Ľubomír Vážny odpovedal na otázky publicistu Františka Meliša. ■■ Už v júni roku 2009 ste sa vyjadrili, že ■■ Pamätáte si vetu Človek mieni, pre- komerčné banky dajú peniaze na prvú miér mení? Bolo to o vašom návrhu zru- súkromnú diaľnicu medzi Nitrou a Ban- šiť niektoré stratové železničné trate. skou Bystricou. Vláda uvažuje o využití Tento problém sa vrátil druhej vláde súkromných peňazí na tieto účely. Má Roberta Fica ako bumerang. už jasno, ktoré projekty budú financo- Podľa mňa je normálne, že minis- vané prostredníctvom projektov verej- ter môže mať iný názor ako ostatní no-súkromného partnerstva (PPP)? členovia vlády. Vláda je kolektív- Bez vykonania hlbšej analýzy nie je ny orgán, ktorý rozhodol. Nemož- možné zodpovedne odpovedať, ktoré no však povedať, že sa to vrátilo ako projekty by bolo vhodné financovať bumerang, keďže harmonizáciu do- cez PPP. Situácia v  príprave stavieb pravy vláda Roberta Fica nastavi- je kritická. Za dva roky nebol zazna- la. Naopak, po dôkladnej analýze menaný progres v  príprave jednotli- a  množstve rokovaní bolo smerova- vých úsekov, nebolo vydané takmer nie železničného sektora pretavené žiadne stavebné povolenie na stavbu do príslušnej legislatívy a  stratégie. diaľnice a  výrazne sa pritom zmeni- Harmonizáciu od roku 2011 mal pri- li zákonné podmienky, ktoré pri prí- niesť zákon číslo 514/2009 Z. z. o do- prave stavieb pomáhali. Faktom je, že prave na dráhach. Predchádzajúcou Foto: archív v súčasnosti je potrebné všetko úsilie vládou bol tento proces dlhodobo vynaložiť na dočerpanie europeňazí, odsunutý, čím sa stratila požadovaná resp. na to, aby ich prepadlo čo naj- kontinuita. menej. Až potom, keď budú nastave- né definitívne procesy v eurofondoch, dá sa rozvíjať téma verej- ■■ Železnicepočas vlády premiérky Ivety Radičovej takpovediac mo- no-súkromného partnerstva. Faktom je tiež aj to, že nie všade sa hutne prepúšťali. Akú líniu bude v  tejto oblasti dopravy preferovať európske peniaze dajú zmysluplne využiť, a práve tam treba PPP. súčasná Ficova vláda? Teoreticky by mohla byť financovaná zo súkromných peňazí diaľ- Aby som bol objektívny, železničný sektor musí ozdravovať, nica D4 alebo prepojenie R1 Banskej Bystrice a Ružomberka. ale nie matematickým vzorcom počtu prepustených, ako to bolo za predchádzajúcej vlády, bez ohľadu na ich potrebu a  odbor- ■■ Vláda, zdá sa, že definitívne odsúhlasila južný variant rýchlostnej nosť, čoho dôsledkom je až znefunkčnenie niektorých odvetví cesty R7. Vraj má byť lacnejší ako vami navrhovaný severný variant, v sektore. Z hľadiska budúceho vývoja železničného sektora som keďže má byť postavený za europeniaze. Európska únia v súčinnosti preferoval model holdingu železničných spoločností. Ten bol s ochranármi pravdepodobne bude robiť problémy. Bude sa opakovať schválený v podobe legislatívneho zámeru našou vládou na jar niečo podobné, ako v prípade úseku diaľnice Turany – Hubová? 2010. Stratové obslužné činnosti vrátane nepotrebného majetku Musím vás opraviť, pretože R7 Bratislava – Dunajská Lužná, by mohli byť riešené v trhovom prostredí. Ak by si vedeli tieto či už červený (južný), tak aj zelený variant nie je možné finan- činnosti na seba zarobiť, nemuselo by prísť k takému rozsiahle- covať z eurofondov. Projekty rýchlostných ciest nachádzajúce sa mu a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov v celom sektore. v Bratislavskom kraji sú z možnosti čerpania eurofondov vylúče- né. V druhom rade červený variant nemôže byť lacnejší, pretože ■■ Čaká vás post podpredsedu vlády pre veľké dopravné a energetické jeho užívanie je podmienené ďalšou vyvolanou investíciou v rov- projekty. Nepochybne jedným z nich bude niektorými politikmi toľko nakom objeme, ako je samotná trasa R7 v úseku Bratislava – Du- napádaná širokorozchodná trať z východu Slovenska na jeho hranice najská Lužná. s Rakúskom. Je to jeden z miliardových megaprojektov. Ako si pred- Zmenená koncepcia na tzv. červený variant znamená v predpo- stavujete jeho realizáciu v súčasnej etape krízy, prípadne o akých ďal- kladanej cene 108 mil. eur plus ďalších 105 mil. eur a v čase začatia ších projektoch by sa mohlo uvažovať? stavby, horizont po roku 2018, ak vôbec, pretože reálne hrozí to, že Z  predmetného postu vyplývajú úlohy, ktorými sú najmä z dôvodu environmentálnych problémov sa budú musieť opäť po komplexná pomoc pri veľkých projektoch, medzi ktoré patrí niekoľkých rokoch vrátiť k zelenému variantu. Ochranári sa totiž napríklad širokorozchodná trať, ale aj iné projekty energetic- už obrátili na Európsku komisiu so sťažnosťou. V zásade je možné kého a dopravného charakteru. Stále však platí, že projekt širo- s nimi v tomto prípade súhlasiť, pretože štát pri trasovaní R7 má korozchodnej trate je nadčasovým projektom a je potrebné ho možnosť si vybrať environmentálne čisté riešenie. Naopak, v úse- posúvať dopredu. Ak Slovenská republika nechce stratiť šta- ku D1 Turany – Hubová takáto možnosť nebola. Ostatné varianty tút tranzitnej krajiny, tak je potrebné, aby sa venovala zvýšená zaťažia životné prostredie porovnateľne, preto nie je možné zrov- pozornosť projektu, samozrejme, ak výsledky analýz preukážu návať tieto dva prípady. Čo sa týka samotnej prípravy, tak sme výhodnosť zámeru. Stále platí, že zodpovedný politik má roz- takouto zmenou variantu znova na začiatku, pretože nový úsek hodovať na základe skutočného poznania veci, a nie, že najprv R7 Bratislava-Ketelec – Bratislava-Prievoz je na začiatku prípravy sa zaviažem zrušiť projekt širokorozchodnej v  programovom a bez prevádzky tohto 10-kilometrového úseku nie je možné pre- vyhlásení vlády a potom sa pýtam, čo ďalej? To je prípad pred- vádzkovať úsek R7 Bratislava – Dunajská Lužná. chádzajúcej vlády. 12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 13.
    Národná rada Slovenskej republiky Eurofondy sú garantom pre Slovensko Bol ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja od júla 2010 do apríla 2012. V súčasnosti je podpredsedom národnej rady za Kresťanskodemokratické hnutie a stále žije problematikou dopravy. Na otázky publicistu Františka Meliša odpovedal Ján Figeľ. ■■ Vláda sa chystá prehodnocovať všetky výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest aj penia- vami rozbehnuté projekty. Nie je vylúčené, že ze DSS. Keď však po voľbách začal spochyb- ich realizácia sa môže aj oddialiť. ňovať ich pôsobenie, tieto spoločnosti avizo- Vláda toho veľa nasľubovala a narozpráva- vali také požiadavky na uvoľnenie peňazí, že la, ale skutky sú opačné. Minister Ján Počia- Robert Fico už o tom ani neuvažuje. tek neprehodnotil žiaden projekt, dokonca Využiť v čase krízy peniaze z DSS je logic- ani vstup strategického investora do želez- kým a  správnym krokom, čo sme podporo- Foto: P. Urbi ničného Carga a  koncesionára do bratislav- vali aj my. Mali sme o tom s nimi rokovania ského letiska. Diaľnice sa aj naďalej stavajú a nebránili sa tomu. Preto ma prekvapuje, že tak, ako sme ich transparentne vysúťažili. nová vláda zlyháva aj tu. PPP projekty musia Viac ma však trápi to, že Ján Počiatek nie je byť len doplnkovými popri výstavbe cez eu- hovorili, že to vyrieši dopravu z južného Slo- schopný ani uzavrieť niektoré rozbehnuté rofondy. Logické opodstatnenie to má v Bra- venska do Bratislavy. Tvrdili sme, a  naďalej projekty, nieto začať nové. Čerstvý príklad tislavskom kraji, kde sa nedajú využiť euro- tvrdíme, že to pomohlo. A  nielen to, ale aj je železničný projekt Bratislava-filiálka, kto- fondy, pretože kraj má nadpriemerný hrubý rozšírenie cesty z Rovinky do Bratislavy. De- rý rieši dopravu v celom bratislavskom kraji, domáci produkt v  porovnaní s  priemerom finitívne tento problém vyrieši až výstavba kde je súťaž v záverečnej fáze a minister ju Európskej únie. Robert Fico však chcel stavať rýchlostnej cesty R7 a nultý obchvat Bratisla- ide zrušiť, čím Slovensko príde o eurofondy. väčšinu diaľnic cez PPP projekty, a eurofon- vy v podobe diaľnice D1. Ďalší projekt je diaľničný tunel Višňové, kde dy by prepadli. Navyše pri PPP projektoch vláda a ministerstvo dopravy iba bezprizorne nie je taká kontrola, ako pri eurofondoch, čo ■■ Rušenie niektorých stratových vlakových prešľapujú. vyhovovalo aj politickým mecenášom. tratí chcela realizovať už prvá vláda Rober- ta Fica, touto otázkou sa zaoberala aj vláda, ■■ Ešte ako minister ste tvrdili, že za vašej ■■ Čo sa týka rýchlostnej cesty R7, vláda sa ktorej ste boli ministrom, a súčasná vláda na- éry sa začala výstavba 56 kilometrov diaľnic priklonila k vášmu variantu. Malo sa to sta- pokon k tomuto citlivému problému pristúpi- a rýchlostných ciest. O ktoré projekty išlo? vať z europeňazí. Je tu však nebezpečenstvo la. Išlo o diaľničné úseky pri Martine, Levoči protestu ochranárov. Myslíte si, že sa s  tým Prvá Ficova vláda sa neodvážila urobiť nič, a Prešove na diaľnici D1, rýchlostnú cestu R4 štát dokáže popasovať, pretože do hry vstúpi dokonca si dovolím povedať, že cez rozkrá- Košice – Milhosť. Najmä prepojenie Bratisla- Brusel tak, ako v prípade úseku diaľnice Tu- danie a neriešenie situácie likvidovala želez- vy a Košíc je veľmi potrebné, preto sme Ficov rany – Hubová? ničnú dopravu na Slovensku. My sme prijali predražený PPP projekt zastavili a vysúťaži- Rýchlostná cesta R7 by sa mala stavať skôr zásadný plán ozdravenia železníc, čo zachrá- li sme tieto úseky za takmer polovičné ceny. ako PPP projekt, pretože v  Bratislavskom nilo tento sektor. V osobnej doprave narástol Navyše tým, že sme začali používať na vý- kraji je obmedzené čerpanie eurofondov. medziročne počet cestujúcich o milión, v ná- stavbu eurofondy a nie štátny rozpočet, sme Problém pri úseku Turany – Hubová je ten, kladnej doprave sme sa dostali po dvoch ro- ušetrili ďalšie obrovské financie. Eurofondy že Ľubomír Vážny sa ani nezaťažoval štú- koch dlhov za viac ako 120 miliónov eur do sú grantom pre Slovensko. diami dosahov na životné prostredie a igno- prevádzkového zisku. To sú naše výsledky. roval ochranárske organizácie. To bola naj- Súčasná vláda iba pokračuje v nami nastave- ■■ Oponenti vám vyčítali, že reči o šetrení sú väčšia výčitka Európskej komisie. Všetkému nom pláne. kamuflážou. Nedávno sa objavila informácia, sa dalo predísť, ak by Smer-SD trápil verejný že nový minister dopravy Ján Počiatek vyro- záujem a ak by arogantne nepresadzoval iba ■■ Jednou zo strategických stavieb, ktorej koval miliónové úspory pre bratislavské le- biznis pre ekonomické a  finančné skupiny. príprava sa má počas funkčného obdobia sú- tisko, pretože nový letiskový terminál bude To platí aj v prípade R7. Treba začať diskusiu, časnej vlády rozbehnúť, je širokorozchodná financovaný oveľa výhodnejšie, ako predpo- a  najmä kvalitne posúdiť vplyvy na životné trať. Napriek predchádzajúcemu odmietaniu kladalo ministerstvo pod vaším vedením. prostredie. bývalá vláda Ivety Radičovej zmenila k  nej Je to typická lož predstaviteľov Smeru-SD. postoj. Dostane to zrejme na starosť budúci Minister Ľubomír Vážny popodpisoval ne- ■■ Za zmluvu s Regio Jet vás kritizoval bývalý podpredseda vlády a bývalý minister dopravy horázne zákazky vrátane výstavby terminá- minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, že Ľubomír Vážny. lu na bratislavskom letisku. Dodatočne sme bola uzavretá bez verejnej súťaže a že ohrozí Za riziko pokladám všetko, čo sa ešte Ľu- vyrokovali výrazne zľavy na stavebných prá- Železničnú spoločnosť Slovensko. Tento vlak bomírovi Vážnemu zverí, pretože jeho výsled- cach v porovnaní s prvou časťou terminálu. jazdí, mal odbremeniť cesty z južného Sloven- ky práce na ministerstve dopravy boli nega- Opakujem, na stavebných prácach, čím sme ska od áut. Tento cieľ sa zrejme nesplnil, pre- tívne. Čo sa týka samotnej širokorozchodnej, ušetrili ďalšie peniaze. Ján Počiatek nevyro- tože kolóny áut z týchto trás naďalej smerujú treba posúdiť výhodnosť a  návratnosť tejto koval nič, oháňa sa lepším úverom v porov- do Bratislavy. investície. My už totiž širokorozchodnú na naní s nami, len si nevšimol, že my sme žia- Minister Ľubomír Vážny opäť klamal, pre- východe máme, na druhej strane naša existu- den úver pre letisko nepodpísali. tože riadne prebehla súťaž. Veď to bol on, júca železničná sieť je málo vyťažená. Preto kto to dával do európskeho vestníka. Navy- sa mi zdá logickejšie, aby sme skôr moder- ■■ Robert Fico pred voľbami v  diskusiách še to prinieslo úsporu pre štát jedno euro na nizovali naše prekladiská a vyťažili už našu s vami vyhlasoval, že budúca vláda využije na každý vlakokilometer. Nikdy sme však ne- existujúcu sieť. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 13
  • 14.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Východisko je v budovaní integrovaných dopravných systémov Cestná doprava v našom systéme výrazne dominuje. Spoločenský záujem je iný, keďže systém cestnej dopravy má svoje hranice. Ako dostať železničnú a cestnú dopravu do symbiózy? Aj o tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s Michalom Halabicom, generálnym riaditeľom sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva dopravy. Foto: archív ■■ Postavenie cestnej a  želez- a nie si konkurovať, aby si zacho- rejnom záujme a úhrada straty vo ničnej dopravy je u  nás akoby vali podiel na dopravnom trhu väzbe na rozpočet samosprávne- až antagonistické. V  posledných osobnej dopravy. ho kraja. Samosprávny kraj má rokoch však aj v  stratégii minis- Súhlasím. Ak sa má v  budúc- preto všetky potrebné nástroje lacím orgánom vo veciach, v kto- terstva dopravy napriek častým nosti udržať podiel verejnej osob- na zabezpečenie fungovania sys- rých v prvom stupni rozhodovali personálnym zmenám cítiť úsilie nej dopravy na Slovensku, hlav- tému pravidelnej autobusovej do- vyššie územné celky. Minister- o  koordináciu a  spoločný postup ne podiel pravidelnej autobuso- pravy. stvo pritom intenzívne spolupra- sekcií v záujme zefektívnenia do- vej dopravy, železničnej osobnej cuje so všetkými samosprávnymi pravných systémov do jedného dopravy a  mestskej hromadnej ■■ Čo by ste chceli zmeniť v oblas- krajmi. Úroveň spolupráce mož- integrovaného celku tak v  osob- dopravy na uspokojovaní pre- ti pravidiel spolupráce minister- no označiť ako veľmi pozitívnu. nej, ako aj  v  nákladnej doprave. pravných potrieb obyvateľstva, stva s vyššími územnými celkami Čo je dôvodom nového prístupu? musia všetci zainteresovaní vy- pri realizácii strategických záme- ■■ Ktoré právne predpisy riešia Nemožno súhlasiť s  názorom, vinúť potrebné úsilie, aby sa pre- rov ministerstva? dopravnú obslužnosť v krajoch? že postavenie železničnej a  cest- konala priepasť medzi očakáva- V  pravidelnej autobusovej do- Táto problematika je rieše- nej dopravy je u nás antagonistic- niami cestujúcich (dochvíľnosť, prave nie je potrebná ďalšia práv- ná v zákone o doprave na dráhe ké. Každý dopravný systém his- dostupnosť, dopravný komfort) na úprava a  ani nie je potrebné a o cestnej doprave. Zákon o cest- toricky vznikal a má svoje posla- a nutnosťou zvyšovať efektívnosť meniť pôsobnosť vyšších územ- nej doprave dostatočne upravuje nie. Problém však spočíva v nie- dopravných podnikov. ných celkov. Nedostatky a  ba- aj koordináciu železničnej a cest- čom inom. riéry vo vzťahu k samosprávnym nej dopravy, ako aj kvalitu auto- ■■ Do všetkých procesov však čo- krajom sa javia skôr v prípade že- busovej dopravy, objednávanej ■■ V čom? raz intenzívnejšie vstupujú aj vyš- lezničnej dopravy, a to tak kom- cez výkony vo verejnom záuj- Na Slovensku neustále stúpa šie územné celky, ktoré logicky petenčné, ako aj súčinnostné. me. Objednávateľ dopravných podiel individuálneho motoriz- majú aj svoje vlastné, prinajmen- služieb, teda samosprávny kraj, mu na dopravnom trhu osob- šom regionálne záujmy. ■■ Čím by sa to dalo zmeniť? Aké musí vypracovať plán doprav- nej dopravy. Podniky verejnej Áno, to je logické, lebo služ- vidíte možné riešenia? nej obslužnosti. Tento plán musí dopravy sa nachádzajú v  zloži- by vo verejnom záujme v  pravi- Riešením je budovanie integ- riešiť efektívnosť a  hospodár- tej finančnej situácii spôsobenej delnej autobusovej doprave sú rovaných dopravných systémov nosť zabezpečovania dopravnej neustálym poklesom frekvencie kompetenciou krajov a financujú minimálne vo väčších aglomerá- obslužnosti, najmä racionálne cestujúcich, neriešením cien ces- sa z ich rozpočtov. Samosprávny ciách, tie však na Slovensku ab- usporiadanie pravidelnej dopra- tovného, sociálnej politiky a zvy- kraj má možnosť určovať aj úro- sentujú. Vybudovať účinný integ- vy s cieľom minimalizovať súbež- šujúcimi sa vlastnými nákladmi. veň tarify v  pravidelnej autobu- rovaný dopravný systém nie je né prepravy a  vytvoriť funkčnú sovej doprave. Zákon o  cestnej možné bez železničnej dopravy. nadväznosť pravidelnej dopra- ■■ Ako sa vyvíja podiel verejnej doprave jasne ustanovuje pôsob- Musí sa to však diať na princípe vy na železničnú dopravu a  na hromadnej dopravy na celkovej nosť vyšších územných celkov. partnerstva, dohody a  efektív- mestskú dráhovú dopravu. Plán doprave? Kraj zo zákona napríklad ude- nosti všetkých zainteresovaných, by mal takisto všetkými dostup- Za posledných 15 rokov klesli ľuje a  odníma dopravné licencie a  nie za cenu výraznejšieho pri- nými prostriedkami podporovať prepravné výkony v autobusovej na pravidelnú dopravu – okrem spôsobovania sa záujmom iných vznik, rozvoj a  prevádzku integ- doprave asi o  40 percent. V  že- mestskej dopravy – a  vedie ich strán. rovaných dopravných systémov. lezničnej osobnej doprave podľa evidenciu. Ďalej schvaľuje cestov- našich odhadov ešte výraznej- né poriadky pravidelnej dopravy ■■ Ako hodnotíte úroveň spolu- ■■ Je u nás legislatívne vyriešená šie. Podiel železničnej dopravy – tiež okrem mestskej dopravy – práce so samosprávnymi krajmi? problematika podpory integrova- na celkových prepravných vý- a je objednávateľom v územnom Ministerstvo dopravy, výstavby ných dopravných systémov? konoch v  osobnej doprave pred- obvode kraja, zostavuje plán do- a  regionálneho rozvoja SR v  pr- Áno, je to v spomínanom záko- stavuje necelých sedem percent pravnej obslužnosti kraja. Sa- vom rade vypracúva a predkladá ne o cestnej doprave. Ten ustano- a  autobusovej dopravy približne mosprávny kraj takisto uzatvára vláde Slovenskej republiky návr- vuje, že objednávateľ dopravných 13 percent. Pri mestskej hromad- s dopravcami pravidelné dopravy hy zákonov a  vyhlášok, koncep- služieb je povinný podporovať nej doprave sú to zhruba tri per- zmluvy o  službách okrem mest- cie v oblasti podnikania v cestnej vznik a  prevádzkovanie integro- centá. Podiel individuálneho mo- skej dopravy, kontroluje ich plne- doprave. Rezort tiež udeľuje a od- vaného dopravného systému. Na torizmu je až 75 percent a nestále nie a poskytuje im príspevok. Tý- níma dopravné licencie na zria- tento účel môže objednávateľ do- sa zvyšuje. mito opatreniami sú zosúladené denie autobusovej linky v medzi- pravných služieb uzatvoriť zmlu- podmienky udeľovania licencií, národnej pravidelnej doprave vy- vu o  službách aj s  obchodnou ■■ Právepreto by železničná do- vymedzenie dopravnej obsluž- dáva, schvaľuje cestovné poriad- spoločnosťou založenou na účel prava a  pravidelná autobusová nosti a  verejného záujmu, pod- ky v  medzinárodnej pravidelnej prevádzkovania integrovaného doprava mali viac spolupracovať, mienky zmluvy o službách vo ve- doprave. Rovnako sme aj odvo- dopravného systému. 14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 15.
    TUBAU, a.s. realizuje: Divíziapodzemných stavieb • tunely, štôlne • pretláčanie, mikrotunely • kanalizačné zberače a kolektory Divízia špeciálneho zakladania • pilótové základy • veľkopriemerové pilóty vŕtané a CFA • vrtné a injekčné práce • injektované mikropilóty, horninové kotvy • zemné klince • paženie striekaným betónom • záporové paženie • injekčné vrty – tesniace clony, spevňovacie podložia • odvodňovacie horizontálne vrty • prúdová injektáž + chemická injektáž Realizácia podzemných stien • podzemné tesniace steny • podzemné konštrukčné steny prefabrikované / monolitické • podzemné pilótové steny konštrukčné / tesniace • štetovnicové steny trvalé a dočasné • injektované podzemné steny Projekčná činnosť Výroba trvalých lanových kotiev s technickým osvedče­ ím. Vlastníme n kompletné strojné a technologické vybavenie na celý sortiment realizovaných prác. Zamestnávame odborný a kvalifikovaný personál. TUBAU, a. s. Sídlo spoločnosti: Generálne riaditeľstvo: Pribylinská 12 Bytčická 89 SK – 831 04 Bratislava SK – 010 09 Žilina Tel.: +421 2 49 11 53 51 Tel: +421 41 723 55 85, +421 41 707 70 21 Fax: +421 2 49 11 53 52 Fax: +421 41 723 59 00 Zastúpenie ČR: TUBAU CONSTRUCTION, a.s. Smetanovo náměstí 1180/7, CZ – 702 00 Ostrava - Moravská Ostrava Zastúpenie PL: TUBAU, a.s. SPOLKA AKCYJNA ODDZIAL W POLSCE Plac Swietego Krzyza 1/8, PL – 43 400 Cieszyn tubau@tubau.sk zakladanie@tubau.sk tunely@tubau.sk www.tubau.sk Spoločnosť Tubau, a. s., divízia podzemných stavieb (DPS), a  montáže technológie. Na tejto stavbe bude realizovať založenie v  roku 2012 rozšírila portfólio svojej činnosti o  nové aktivity, a  to stavebných objektov mostov na veľkopriemerových pilótach a mikro­ v  oblasti výstavby podzemných banských diel, čoho dôkazom je pilótach aj naša divízia špeciálneho zakladania (DSP). práve prebiehajúca výstavba podzemného zásobníka na surové uhlie pre investora Baňu PG Silesia v  Poľskej republike. Ide o  zásobník, Našou najväčšou zákazkou z posledného obdobia bola tento rok ktorý má valcový tvar s priemerom 9,0 m a hĺbkou 62,0 m so zvislou ukončená stavba železničného tunela Turecký vrch, na ktorom sme orientáciou s  celkovým objemom 3  200 m3 a  termínom ukončenia realizovali raziace,  vystrojovacie práce a  betonáž sekundárneho v decembri 2013. ostenia na tuneli a únikovej štôlni. Ďalšou aktuálnou aktivitou našej spoločnosti je realizácia výstavby Divízia špeciálneho zakladania (DSP) v tomto roku začína realizovať diaľničného tunela Šibeník v  rámci stavby diaľničného úseku D1 práce špeciálneho zakladania na stavbe diaľničného úseku D1 Fričovce Jánovce – Jablonov, II. úsek, pre víťazného dodávateľa Združenie – Svinia pre víťazného dodávateľa stavby, a to Združenie D1 Fričovce EUROVIA-SMS formou kompletnej dodávky, t. j. vrátane dodávky v zložení Doprastav,a. s,. a Strabag, s. r. o. Prostredníctvom dcérskych spoločností realizujeme mosty, inžinierske stavby a výrobu stavebných materiálov. Člen skupiny
  • 16.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Železnica je pod dvojitým tlakom Železničná osobná doprava roky zápasí s konkurenciou autobusovej dopravy i s prevahou dominantnej automobilovej prepravy. Zmení sa niečo? O tom sa náš spolupracovník Peter Ondera rozprával s  Jiřím Kubáčkom, generálnym riaditeľom sekcie železničnej dopravy a dráh Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Povedali sme si, že kde železnica bude vozidlá vlastniť dopravná nosť vynakladania v  tom smere, nie je hendikepovaná napríklad autorita a tá bude aj vyhodnoco- že koľko kraj vloží prostriedkov, Foto: archív vzdialenosťou zastávky od sídla, vať verejné súťaže. Víťaz potom podľa toho dostane dopravné vý- mohla by sama opanovať teritó- dostane dopravné prostriedky kony. Tým by sa dali zjednotiť rium. Tam urobíme všetko pre k  dispozícii. Čiže dopravná au- tarifné i  prepravné podmienky ■■ Železničná doprava stále ťahá to, aby preukázala svoje prednos- torita bude príjemcom prostried- a  tak sa utvorí predpoklad pre za kratší koniec, osobitne vami ti. Zákon o cestnej preprave nám kov z  EÚ, pričom ona sama ne- utváranie integrovaného systému riadená sekcia však vstúpila do nepriamo pomáha znením para- smie byť dopravcom. Ona má len v  každom regióne. Máme takú vášnivého dialógu s vyššími územ- grafu 19, ktorý hovorí, že VÚC je organizovať, vytvoriť plán do- predstavu, že dopravná autorita nými celkami. Zmení sa niečo? oprávnená objednávať dotovanú pravnej obslužnosti štátu a ďalšie bude objednávať vlaky a ponúk- Stav, ktorý tu panuje, je vý- autobusovú prímestskú dopravu veci, ktoré tu doteraz chýbajú. To ne krajom aj zabezpečenie auto- sledkom takmer 20-ročného vý- len vtedy, keď dopravná obsluž- je riešenie zhodné s našou pred- busovej dopravy vrátane tvorby voja samospádom, čo spôsobil nosť nie je zabezpečená inak, stavou. integrovaného systému, čo by najmä presun mnohých kompe- teda buď dotovanou železnicou, mal byť akýsi bonus – samozrej- tencií v  oblasti dopravy z  minis- alebo nedotovanou autobusovou ■■ Aké postavenie budú v  tomto me, na úrovni objemu krajom po- terstva na regióny. Keďže v  mi- prepravou. modeli zaujímať VÚC? skytnutých prostriedkov. V čase, nulosti ani ministerstvo veľmi ne- Budú sa svojimi zástupca- keď sa kraje ponosujú, že ich au- riadilo štátneho dopravcu, teda ■■ Rozhodujúci faktor sú teda pe- mi priamo podieľať na činnosti tobusová doprava stojí z roka na železnice a  ani samotné regióny niaze... a  rozhodovaní dopravnej autori- rok viac, môže mať takýto model veľmi nedbali na situáciu v auto- Samozrejme. Na jednej strane ty. Takže budú mať vplyv a budú úspech. busovej doprave, postupne vzni- sú potreby obyvateľov, na druhej zodpovedať, pretože prostriedky kol akýsi stav permanentného finančný koláč, ktorý je nutné ra- na osobnú dopravu bude dostá- ■■ Z toho, čo hovoríte, to však vy- komerčného súboja dvoch do- cionálne rozdeliť. Vyššie územné vať a  rozdeľovať dopravná auto- zerá ako beh na dosť dlhú trať... pravných subjektov – autobusov celky železnice neplatia, platí ich rita. A  keď sa dohodnú na tom, Teraz sa hrá o to, či udržíme že- a vlakov. My sa veľmi intenzívne štát, ktorý zároveň dotuje krajom ako pôjdu vlaky, potom už ne- lezničnú osobnú dopravu i verej- pokúšame zmeniť súčasnú situá- náklady na autobusovú dopravu. budú môcť objednávať dotovanú nú dopravu ako takú. Keď tu ne- ciu. Keď už nič iné, podarilo sa Železnica je tak pod dvojitým tla- súbežnú autobusovú dopravu. urobíme poriadok s  financiami nám vyprovokovať celospoločen- kom. VÚC tlačia na frekvenciu a  rozhodovacími právomocami, skú diskusiu. Intenzívne rokuje- vlakov v  špičkách, a  tak sa škr- ■■ To je jasná predstava. padne celý systém. Potom bude- me najmä s  vyššími územnými tajú sedlá. Železnice sú zasa dô- Postoj VÚC dosiaľ bol často me ako v USA, každý bude mu- celkami. Musíme už upustiť od vodne tlačené ministerstvom fi- taký, že sú za zmeny, ale nesmú sieť mať svoje auto. Lenže Brati- predstáv, ktoré mali VÚC, že keď nancií. V  Kapušanoch sa týmto sa dotknúť dopravy na ich úze- slava už má problémy s hustotou získajú aj riadenie regionálnej mechanizmom preprava vlakom mí. Pritom hovorili do vecí, ktoré individuálnej dopravy a  keď nič železničnej dopravy, tak budú zoškrtala tak, že ráno ide pár vla- neplatili. Dopravná autorita bude neurobíme, príde kolaps v  hlav- rýchliky stáť v  každom okres- kov a  poobede druhý. Železnice fungovať tak, že priamo VÚC ne- nom meste a postupne sa pridajú nom meste. Tadiaľ cesta nevedie. stojí takýto spoj 200-tisíc eur roč- budú mať kompetencie, ale budú ďalšie mestá či regióny. Prvým signálom spoločensky pri- ne, VÚC však plače, že ich by au- mať zástupcov v autorite a budú jateľného riešenia je integrovaný tobusy stáli 90-tisíc. Čo je spolo- sa musieť spoločne dohodnúť. ■■ Vráťme sa k  integrovanému systém v  Bratislave. Koordinácia čensky prospešnejšie? Objednávať dopravné výkony systému v  Bratislave, akosi dlho viacerých faktorov, ale aj tarifná potom bude dopravná autorita. trvá jeho zavedenie do praxe... integrácia a  integrácia preprav- ■■ Pohľady ministerstva sú jasné, Nie je to priamo parketa mi- ných poriadkov je to, po čom majú logiku. Ako ďalej? ■■ Tento model si vyžiada legisla- nisterstva, ale projekt veľmi dlho voláme. Po konzultácii s poradným or- tívne zmeny. podporujeme. Momentálne je gánom Európskej komisie, zná- Samozrejme. Už sa na tom vysoko aktuálne spustenie sys- ■■ Čo s ostatným Slovenskom? mym pod skratkou JASPERS, pracuje, zatiaľ by som však nerád tému pre Bratislavu a  Záhorie Začali sme rozhodovať na zá- správne je utvorenie nezávislého predbiehal vývoj. od 9. decembra. Zredukuje au- klade štúdie, ktorá detailne zma- orgánu, tzv. dopravnej autority, tobusovú dopravu, spustí sa povala prúdy cestujúcich pozdĺž ktorý by centrálne objednával že- ■■ Ako bude autorita vplývať na taktový systém železníc, obme- hlavných dopravných línií vlak- lezničnú osobnú dopravu a tvoril autobusovú dopravu? dzí nezmyselný konkurenčný mi i autobusmi. Táto analýza tvo- by aj grafikony dopravy. Predpo- Ak sa kraje rozhodnú zveriť boj a  plytvanie spoločenský- rí základ pre naše rozhodovanie. kladom tohto modelu je liberali- dopravnej autorite objednávanie mi prostriedkami. Základným Jasne ukázala, že autobusy sú zácia trhu v  oblasti osobnej pre- autobusovej dopravy, zveria jej aj predpokladom bola dohoda nosným dopravným systémom, pravy, pretože Európska únia nie prostriedky, za ktoré objednáva- všetkých, pretože verejná osob- železnica sa nechala vytlačiť do je veľmi nadšená pri predstave, li autobusovú dopravu. Štát sem ná doprava nemôže byť ani ľavi- takpovediac doplnkového systé- že by dávala peniaze na nákup zasa vloží peniaze, vynakladané cová, ani pravicová, je to remes- mu podpory pre autobusy. Želez- techniky preto, aby betónovala ním na železničnú osobnú dopra- lo. Dvadsať rokov politického nica sa z tejto pozície musí dostať. pozície štátnych železníc. Preto vu. Autorita bude sledovať účel- riadenia dopravy stačilo. 16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 17.
    T ieto definície sú upravené aj v  Bielej knihe z  roku 2011, kde sú pre železničnú dopravu Železnica alizáciu investičných zámerov s cieľom zvýšenia úrovne kvali- ty priestorov pre cestujúcu ve- – najekologickejší zároveň stanovené ambiciózne rejnosť. priority, ktorých napĺňanie má nielen vytvoriť jednotný európ- ŽSR sa už niekoľko rokov ak- sky dopravný priestor, efektívnu dopravnú sieť, ale aj nastaviť také podmienky, aby práve železnič- druh dopravy tívne podieľajú aj na činnos- ti medzinárodných organizá- cií, ktoré presadzujú oprávnené ná doprava tvorila nosný systém Dopravná politika Európskej únie jasne zadefinovala železničnú požiadavky železničného sekto- pri zabezpečovaní dopravnej ob- dopravu ako tzv. zelenú dopravu, ako najekologickejší spôsob ra – infraštruktúrnych manažé- služnosti. Základom pre moder- rov, ako aj dopravcov prostred- dopravy. Na jej rozvoj sú v európskych fondoch pripravené nizáciu železničnej infraštruktú- níctvom inštitúcií EÚ. ry je operačný program Dopra- značné finančné prostriedky. Ako sa s tým vyrovnáva Slovensko, Medzinárodné organizácie va, ktorý je programovým doku- v akom stave je modernizácia železničnej siete na Slovensku, poskytujú svojim členom know- mentom Slovenskej republiky dávajú odpoveď Železnice Slovenskej republiky. how, technické a  prevádzkové na čerpanie pomoci z fondov EÚ odborné znalosti, technické rie- v sektore dopravy na roky 2007 šenia, vyhlášky, publikácie, šta- – 2013, obsahujúci súbor cieľov tistiky a ďalšie informácie využi- a  prioritných osí zahrňujúcich teľné na svoj rozvoj, ktoré vedia viacročné opatrenia na ich do- zúročiť aj na domácej pôde. Tie- siahnutie. Každá zo  strategicky to organizácie ďalej pripravujú plánovaných investičných ak- a koordinujú projekty zamerané cií znamenajúca prínos pre že- na podporu a rozvoj železničné- lezničnú infraštruktúru musí ho sektora, pripravujú špecifi- prejsť viacerými stupňami do- kácie, štandardy a  štúdie, ktoré kumentácie projektovej prípra- uľahčujú rozširovanie inovatív- vy, od posúdenia vplyvu stavby nych myšlienok a  konceptov, na životné prostredie, stavebné- a  taktiež významne prispievajú ho zámeru cez vydané územné pri smerovaní riešení v  oblasti rozhodnutia a  stavebné povole- štandardizačných procesov. Or- nia až po skutočné vyhotovenie ganizácie podporujú spoločné stavby. K  jednotlivým stupňom záujmy svojich členov a  aj poli- sa vyjadrujú inštitúcie v zákon- ticky podporujú projekty želez- ne stanovených lehotách. ničného sektora v  príslušných Na druhej strane železnica výmenu železničných tratí, ale už musia byť modernizované krajinách a  regiónoch. Zároveň sama o sebe má svoje špecifiká, by mala zahŕňať celé „sociál- z prostriedkov štátneho rozpoč- spoločne vypracovávajú postupy či už v technickej alebo techno- ne“ prostredie: rekonštrukciu tu, čo je istým obmedzujúcim na uľahčenie prístupu doprav- logickej oblasti. Je vedená v rôz- sociál­ ych zariadení, čakární, n faktorom v  rýchlosti moderni- cov na železničnú infraštruktú- nych krajinných oblastiach, kde vestibulov. zácie. Realizácia železničných ru, zrýchlenie tovarových tokov si naprojektovanie, ale aj samot- Modernizáciu je možné sú- staníc z  prostriedkov štátneho a  usilujú sa o  podporu a  roz- ná realizácia stavby vyžadujú strediť práve na projekty, ktoré rozpočtu je samozrejme závislá voj dopravy Východ – Západ. značné časové rozpätie práve na predstavujú zlepšenie paramet- od výšky dostupných zdrojov, V tomto smere je podstatné a vý- zabezpečenie už spomínaných rov železničnej infraštruktúry, ale ŽSR sa snažia problematiku znamné riešenie problémov do- jednotlivých stupňov dokumen- v  súlade s  požiadavkami stano- železničných staníc riešiť tak, pravy medzi systémami rozcho- tácie projektovej prípravy. venými napríklad aj v  medzi- aby bola zabezpečená funkcio- du 1 435 a 1 520 mm, kde práve V  neposlednom rade je to národných dohodách AGC (Eu- nalita a prevádzkyschopnosť že- ŽSR majú významný podiel pri otázka financií, ktoré je možné rópska dohoda o  medzinárod- lezničnej dopravy v súlade s ces- riešení týchto úloh a problémov. prideliť zo štátneho rozpočtu na ných železničných magistrálách) tujúcou verejnosťou a  splne- Jednotlivé medzinárodné organi- spolufinancovanie plánovaných, a  AGTC (Európska dohoda nie základných požiadaviek na zácie sú takisto platformami pre resp. realizovaných investičných o najdôležitejších trasách medzi- „sociál­ e prostredie“. Ako prí- n vedeckovýskumnú činnosť v ob- akcií vo vzťahu k  modernizácii národnej kombinovanej dopravy klad takéhoto konania je možné lasti železničnej dopravy, a to či železničnej infraštruktúry. a  príslušných objektoch), zahr- uviesť zmodernizovanie budo- už pri vývoji nových materiálov, ŽSR plnia operačný program nutej práve do siete TEN-T. vy železničnej stanice v Novom technologických postupov alebo Doprava najmä v  prioritnej Modernizácia sa netýka len Meste nad Váhom a Piešťanoch. pri vývoji softvérových riešení osi  1, ktorá rieši práve moder- výmeny železničných tratí, ale Každopádne, zámer o  mo- v oblasti riadenia dopravy a pre- nizáciu železničného koridoru postupne sú rekonštruované aj dernizáciu celého „sociálneho“ daja medzinárodných doprav- V. Táto prioritná os je aktuálne železničné stanice, čo prispie- prostredia, teda vrátane rekon- ných trás. Preto sa stávajú aj pre naplnená na cca 85 % zakontra- va k  zvyšovaniu kultúry ces- štrukcie sociálnych zariadení, Železnice Slovenskej republiky hovaného objemu a  ŽSR v  sú- tovania. Je však potrebné opä- čakární, vestibulov a pod., je, sa- nielen skvelým zázemím, ale aj časnosti vyhodnocujú ďalšie ve- tovne pripomenúť, že finančné mozrejme, podporovaný a  rea­ účinným partnerom. rejné súťaže. prostriedky z fondov EÚ je mož- lizovaný v  maximálnej možnej né použiť len na modernizáciu miere aj zo strany ŽSR. V tejto Faktom teda je, že ŽSR stoja tratí a zariadení, ktoré tvoria sú- oblasti vidíme potenciál zlep- pred neľahkou úlohou – po- časť trate. To znamená, že želez- šenia, lebo od roku 2011 došlo kračovať v  modernizácii me- ničné stanice (okrem častí ŽST k zmene systému financovania dzinárodných železničných ko- týkajúce sa samotnej prevádz- ŽSR z rozpočtu verejnej správy, ridorov. Táto modernizácia by ky. napr. pre umiestnenie tech- čím sa vytvárajú zdroje, ktoré sa však nemala zužovať len na nológie riadenia dopravy a pod.) vedia ŽSR účelne využiť na re- Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 17
  • 18.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Internetové služby sú už na úrovni EÚ Poštový styk zo života postupne vytláča elektronická komunikácia. To však neznamená, že pošta tu ešte na dlhý čas neostane a jej služby sa nemusia skvalitňovať spolu s elektronickou komunikáciou. Na súčasnosť aj budúcnosť týchto služieb sa publicistka Mária Šišuláková opýtala generálneho riaditeľa sekcie elektronických komunikácií a poštových služieb Viliama Podhorského. ■■ Od 1. januára tohto roka platí nový zákon koncovému zákazníkovi. Minulý rok bol o poštových službách. Čo zásadné priniesol? tiež v  znamení veľkého pokroku v  zavá- Zákon zaviedol úplnú liberalizáciu na dzaní pozemského digitálneho televízneho trhu poštových služieb pri súčasnom zabez- vysielania. pečení poskytovania univerzálnej poštovej služby a  jej financovania. Nastala zmena ■■ Uprostred tohto roka sa znížili ceny za v systéme vzniku oprávnení na poskytova- elektronické komunikácie. Nastanú v  blízkej nie poštových služieb a  poštového platob- budúcnosti ďalšie zmeny? ného styku. Zaviedol sa nový model finan- Trochu by som to spresnil, netýka sa covania univerzálnej služby prostredníc- to služieb elektronických komunikácií vo tvom kompenzačného fondu vo väzbe na všeobecnosti. V  súvislosti s  nariadením zameniteľné služby. Európskeho parlamentu a  Rady EÚ o  ro- Poštový regulačný úrad vychádzajúc z prí- amingu vo verejných mobilných komuni- slušných ustanovení zákona prijal regulač- kačných sieťach v  rámci Európskej únie né rozhodnutia. Vytvára nimi podmien- z  13. júna 2012 s  účinnosťou od 1. júla ky na vznik a  udržiavanie konkurenčného 2012 znova klesli medzinárodné roamin- prostredia na trhu. Ide najmä o  vyhlášku gové ceny prijatých a  odchádzajúcich vo- Foto: archív o spôsobe výpočtu a náhrade čistých nákla- laní, SMS a dátových služieb v mobilných dov univerzálnej služby, ktorá nadobudla sieťach v rámci krajín Európskej únie. Na- účinnosť dňa 1. marca 2012 a všeobecné po- riadenie súvisí so zámerom EK zaviesť volenie na poskytovanie poštových služieb štrukturálne opatrenia, ktoré by podpori- iných ako univerzálnej služby a poštového gulačnom úrade. Tento zabezpečuje, resp. li hospodársku súťaž a  odstránili rozdiely platobného styku s účinnosťou od 30. mar- bude zabezpečovať úlohy poštovej regulá- medzi domácimi poplatkami a poplatkami ca 2012. Keďže poštová licencia na posky- cie súvisiace s prijímaním a vykonávaním za medzinárodný roaming. Cenové stropy tovanie univerzálnej služby sa končí v tom- rozhodnutí v novoprijatom systéme povo- spomínaných medzinárodných roamin- to roku, Poštový regulačný úrad na základe lení na poskytovanie poštových služieb. gových služieb sa budú postupne každo- výzvy na jej poskytovanie udelí v  najbliž- Jeho úlohou bude zabezpečovať konku- ročne znižovať a  budú regulované až do ších dňoch licenciu Slovenskej pošte, a. s. renčné prostredie, dohľad nad poskytova- 30. júna 2017. Nový model financovania univerzálnej ním poštových služieb, určovať požiadav- služby je založený na náhrade čistých ná- ky na prevádzku verejnej poštovej siete ■■ Skončením analógového vysielania sa kladov univerzálnej služby, ktoré vzniknú a pod. uvoľnili atraktívne frekvencie, o ktoré je veľ- poskytovateľovi tejto služby a  budú pred- ký záujem. O ktoré frekvencie ide a na zákla- stavovať neprimeranú finančnú záťaž. Poš- ■■ Takpovediac míľovými krokmi napreduje de čoho sa budú prideľovať, sú známi uchá- tový regulačný úrad na základe predložené- rozvoj elektronických komunikácií. Sú už do- dzači o ne? ho vyčíslenia čistých nákladov a celkových statočne prístupné verejnosti z  technického V  súvislosti s  prechodom z  analógového nákladov poskytovateľa univerzálnej služ- aj z materiálneho hľadiska? na digitálne pozemské televízne vysielanie by určí rozhodnutím povinnosť platiť prí- Sektor elektronických komunikácií na bolo k  30. júnu 2011 uvoľnené frekvenčné spevok do kompenzačného fondu každému Slovensku nesporne patrí k  najdynamic- pásmo 800 MHz (790 – 862 MHz), ktoré sa poštovému podniku, ktorý v  príslušnom kejšie sa rozvíjajúcim sektorom. Úroveň často označuje aj ako „digitálna dividenda“. kalendárnom roku poskytuje zameniteľné služieb u nás je porovnateľná s vyspelými Konzultácie, ktoré iniciovali ministerstvo služby. Výška príspevku sa bude odvíjať od štátmi Európskej únie. Úplná liberalizácia a Telekomunikačný úrad SR, potvrdili záu- predbežných čistých nákladov a bude zod- sektora priniesla pre koncových užívateľov jem subjektov poskytujúcich elektronické povedať príslušnému podielu poštového pozitívne efekty v podobe širokej ponuky komunikačné služby v SR využiť toto pás- podniku na trhu. Ak objem príspevkov ne- a  dostupnosti služieb. Výrazne sa to pre- mo na nasadenie nových perspektívnych bude dostatočný, rozdiel sa uhradí zo štát- javilo širšou dostupnosťou širokopásmo- technológií. Ďalšie atraktívne frekvenčné neho rozpočtu. vého internetového pripojenia (pevného aj pásma vhodné na poskytovanie širokopás- mobilného), ktorým je v súčasnosti pokry- mových mobilných služieb sú 1 800 MHz ■■ Aké ďalšie kroky čakajú Slovensko v rám- tých približne 91 % miest a obcí Slovenska. a 2 600 MHz. ci plánu dokumentu Poštová politika do roku Silnejúce konkurenčné prostredie viedlo Príprava a realizácia výberového konania 2014? k  zníženiu cien širokopásmového inter- na pridelenie frekvencií z  frekvenčných Poštová politika do roku 2014 sa týka netového pripojenia, zvýšeniu kvality po- pásiem 800 MHz, 1 800 MHz a 2 600 MHz najmä postavenia poskytovateľa univer- skytovaných služieb, prechodu od spoplat- je v kompetencii Telekomunikačného úra- zálnej služby a  zabezpečenia jej poskyto- ňovania na základe objemu prenesených du SR. Ten podľa zákona môže uskutočniť vania. Tento dokument tiež určuje prioritu dát k  spoplatňovaniu formou paušálneho výberové konanie aj formou elektronickej pri riešení úloh poštovej politiky na úrovni mesačného poplatku, k  zavedeniu takých aukcie, ktorej použitie by malo zabezpe- orgánov štátnej správy v medzinárodných služieb, ako sú Triple Play a IP TV. Do pra- čiť transparentnejší výber. Záujem preja- vzťahoch, a  to vo väzbe na členstvo v  EÚ xe sú postupne uvádzané nové moderné vili okrem mobilných operátorov aj ďalšie a vo Svetovej poštovej únii. technológie a  siete. Príkladom je posky- slovenské aj zahraničné spoločnosti, reálni Ťažisko úloh vyplývajúcich z  Poštovej tovanie služieb prostredníctvom optickej konkrétni záujemcovia však budú známi politiky spočíva najmä na Poštovom re- infraštruktúry zavedenej čo najbližšie ku až po vypísaní výberového konania. 18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 19.
    Slovenská pošta pripravuje spojené s  poskytovaním služ- by v takom rozsahu, aký si štát v rámci poštového zákona alebo nové služby podmienok určí, budú náklady dofinancované zo strany štátu. Slovenská pošta prešla v ostatnom období rozsiahlymi legislatívnymi aj reštrukturalizačnými ■■ Aké sú podľa vás najväčšie zmenami. Ich cieľom bola na jednej strane liberalizácia a modernizácia poštových služieb, pozitíva Slovenskej pošty oproti na druhej zase zlepšenie hospodárenia a zníženie straty. konkurencii? Slovenská pošta je v  súčas- Na zmeny a plány do budúcnosti sa generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti nosti najväčší zamestnávateľ na Slovenská pošta Ing. Tomáša Druckera pýtala publicistka Mária Šišuláková. Slovensku, k 31. 7. 2012 zamest- návala viac ako 14-tisíc zamest- nancov. Zároveň je Slovenská ■■ Slovenská pošta nedávno zís- pošta aj najväčší poskytovateľ kala poštovú licenciu na ďalších poštových služieb na Slovensku desať rokov. Čo prinesie udelenie s počtom 1 542 pobočiek. tejto licencie pre bežných zákaz- Z nášho pohľadu ide teda nie- níkov pošty? len o dlhodobú tradíciu a stabi- Zákazníci môžu ďalších desať litu našej spoločnosti, jedinečnú rokov využívať poštové služby infraštruktúru a rozsah poštovej Slovenskej pošty minimálne v ta- siete, kvalitu a  spoľahlivosť po- kom rozsahu ako doteraz a môžu skytovania poštových služieb, sa spoľahnúť, že prostredníc- ale predovšetkým máme denný tvom našich pobočiek budeme kontakt so zákazníkmi, znalosť poskytovať poštové služby kaž- poštového trhu a  obchodný po- dý pracovný deň na celom úze- tenciál – a to je súbor predností, mí Slovenska za rovnakých pod- ktoré má iba Slovenská pošta. mienok pre všetkých. ■■ Na poste generálneho riadi- ■■ Dotkne sa získanie poštovej teľa Slovenskej pošty pôsobíte Foto: archív licencie zmien v  poštových služ- síce len niekoľko mesiacov, máte bách? však už konkrétnejšiu predstavu Poštovú licenciu a rozsah pro- o smerovaní tejto spoločnosti? duktov a  služieb, na ktoré sa všetkým tie, ktoré sú často vy- renčnom prostredí. Ako vnímate Som presvedčený, že Sloven- vzťahuje, udeľuje Poštový regu- užívané, dôležité alebo zložité. náš prechod do liberalizovaného ská pošta je dôveryhodná inšti- lačný úrad v  správnom kona- Snažíme sa z tradičných služieb prostredia? túcia, ktorá je založená na dlho- ní. Jediná Slovenská pošta bola a produktov vytvoriť aj ich elek- Slovenská pošta sa ocitla ročných skúsenostiach a  pro- schopná splniť všetky podmien- tronickú verziu, aby sme sa pri- v  konkurenčnom boji už ove- fesionalite. Z  týchto základ- ky na získanie licencie pre po- spôsobili potrebám súčasného ľa skôr, s  rozvojom hybridných ných kameňov chcem stavať skytovanie univerzálnej poštovej zákazníka, napr. elektronický poštových služieb, preto po 1. ja- jej budúcnosť. Mojím cieľom služby. Okrem produktov uni- podací hárok alebo elektronic- nuári 2012 nepocítila zatiaľ vý- je úspešná, komplexná a  mo- verzálnej  služby, chceme na trh ké SIPO. razné zmeny. Myslím, že prvý derná organizácia, ktorá pred- prinášať aj nové, elektronické rok preverí aj súčasnú legislatívu stavuje stabilného a kvalitného a  iné služby s  pridanou hodno- ■■ Slovenská pošta už dlhšie boju- a v nasledujúcich rokoch sa uká- zamestnávateľa, ktorý ponúkne tou pre občanov, podnikateľov je s červenými číslami. Ako vidíte že, ktorí poštoví operátori doká- aj svojim zamestnancom dlho- a verejnú správu. Chceme meniť vývoj hospodárenia v  najbližších žu ponúknuť kvalitné a hodnot- dobý vzťah a  konkurenčné so- naše produktové portfólio tak, rokoch? né služby. ciálne výhody. Zároveň chcem aby sme vychádzali v ústrety na- Tradičné poštové služby majú z tejto spoločnosti vytvoriť  pre šim zákazníkom. celosvetový dlhotrvajúci pokles ■■ Vieteuž v tejto chvíli povedať, občanov zreteľne rozpoznateľ- v objemoch. Je to predovšetkým ako bude mať pošta kompenzo- nú  organizáciu s  vysokou pri- ■■ Môžete prezradiť, aké zmeny dané elektronizáciou a  interne- vané náklady na univerzálnu poš- danou hodnotou, na jednom v tejto oblasti pripravujete? tizáciou služieb. Verím, že sme tovú službu? mieste poskytnúť jednotný prí- Našou prioritou je zjednodu- dostatočne pripravení, aby sme V  súčasnosti je platný nový stup k  rôznym službám štátu, šenie ponuky produktov a  slu- otočili loď s  menom Slovenská zákon o  poštových službách, samosprávy, ale aj súkromného žieb pošty pre bežných, aj firem- pošta do jej novej budúcnosti. ktorý rieši aj oblasť kompen- sektora tak, aby boli pre zákaz- ných zákazníkov. Pripravujeme Vyrovnané hospodárenie oča- zácie neprimeraných nákladov níka jednoduchšie, lacnejšie zmenu produktového portfólia kávame v  nasledujúcich dvoch spojených s poskytovaním uni- a  pri ich vybavení, aby strávil v listových, balíkových a expres- – troch rokoch. Bude to závisieť verzálnej poštovej služby. Fi- menej času. ných službách. Slovenská pošta od výnosov z tradičných služieb, nancovanie univerzálnej služby je dôveryhodná inštitúcia. Chce- rozvoja služieb v nepoštovej ob- bude realizované z  externých me stavať na dlhoročnej skúse- lasti, ako aj od nákladov na po- zdrojov – cez kompenzačný nosti vo vzťahu k našim zákazní- skytovanie univerzálnej poštovej fond, do ktorého budú primár- kom priamo v  regióne. Musíme služby. ne prispievať alternatívne poš- sa sústrediť na potreby celého tové podniky a Slovenská pošta trhu a  regiónov. Priniesť služ- ■■ Od 1. januára 2012 pôsobí a pokiaľ by kompenzačný fond by bližšie k zákazníkovi. Predo- Slovenská pošta v  plne konku- nebol schopný pokryť náklady Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 19
  • 21.
    Spoľahnite sa nanaše skúsenosti Slovenská IT firma SOFTIP je na trhu už viac ako dvadsať rokov. O tom, ako sa vyvíjala,  aké má postavenie na trhu v súčasnosti a čo pripravuje pre svojich klientov do budúcnosti, sa s predsedom predstavenstva Dušanom Guldanom rozprával publicista Jozef Šucha. ■■ Firma vznikla v  roku 1991. Víziou, ktorú če, tablety, smartfóny, a to hlasom i videom, uvádzate na svojej webovej stránke, bolo stať mohli zdieľať dokumenty, robiť konferenč- sa významnou a uznávanou spoločnosťou pô- né hovory atď. sobiacou na Slovensku a jedným z lídrov trhu IT. Naplnila sa? ■■ Ako riešite bezpečnosť sietí? Myslím si, že vízia sa splnila. Od založe- Tento problém by som rozdelil na dve nia v roku 1991 sme rástli a posilňovali po- časti – nebezpečenstvo zvonka od hackerov zíciu uznávanej spoločnosti, ktorá sa dnes až po rôzne produkty, ktoré sa pohybujú po stará o viac ako 3 000 zákazníkov. Také ši- internete. Tu musíte byť neustále so svoji- roké portfólio klientov nám umožňuje do- mi firmami v reálnom čase. To znamená, že konalú orientáciu v reálnom biznise, ktorú keď sa niečo ukáže, aby sa vám aktualizo- dokážeme využívať pri kontakte s  ďalší- vala ochrana. Druhé nebezpečenstvo hrozí Foto: archív mi klientmi. Ponúkame im to, čo skutočne zvnútra firmy od vlastných zamestnancov, funguje. Sme im nablízku aj vďaka silnému keď niekto chce úmyselne poškodiť spo- regionálnemu zastúpeniu. Naše pracoviská ločnosť. Zabezpečenie ochrany pred vnú- nájdu na celom Slovensku. V  oblasti ERP torným nebezpečenstvom je možné elimi- ■■ S ktorými partnermi spolupracujete? systému pre ekonomiku, logistiku a  mzdy novať nastavením systémov vnútri spoloč- Spomeniem iba tých najvýznamnejších. sme na Slovensku číslo dva, hneď za nad- nosti, to znamená od smerníc, osvety až po Od roku 2007 sme SAP PARTNERom, vďa- národnou firmou, ktorá je číslo jedna vo technické riešenia. ka čomu využívame medzinárodné know- svete. how spoločnosti SAP. SOFTIP je Microsoft GOLD Certified ■■ Určite vás teší, že viac ako polovica z tri- ■■ Kto patrí k  vašim najvážnejším zákazní- Partner a v roku 2008 sme ako prvý na Slo- tisíc zákazníkov je verná vašej firmy už viac kom? vensku získali aj štatút Microsoft Unified ako desať rokov. Spektrum zákazníkov je naozaj široké. Communications Voice Ready Partner. S na- To súvisí aj s tým, že najväčší boom tých- Ako systémový integrátor a  dodávateľ zá- šimi výnimočnými inovatívnymi riešeniami to systémov bol začiatkom 90. rokov, teda kazkových informačných systémov dnes založenými na technológiách spoločnosti v  čase, keď sme vstúpili na trh a  začali si SOFTIP zaujíma významné postavenie nie- Microsoft sme v roku 2011 excelovali aj me- budovať pozíciu a svoje meno. Zákazníkom len na Slovensku, ale aj v  Českej republi- dzi svetovou konkurenciou ziskom ocene- sme od začiatku existencie firmy poskyto- ke, kde máme veľmi významné postavenie nia Microsoft Country Partner of the Year. vali služby, s  ktorými boli spokojní, takže na trhu pri riešení systémov pre penzijné Už šesťkrát za sebou sme zvíťazili v  pre- nám ostali verní. Je to výsledok toho, že na- spoločnosti. Svedčí to o  tom, že keď má stížnej súťaži Microsoft Industry Awards. ším cieľom nie je iba jednorazový obchod, firma čo ponúknuť, môže byť úspešná aj Titul Hewlett-Packard GOLD Preferred ale aj následná trvalá starostlivosť. mimo Slovenska. Zaujímavé sú aj riešenia Partner sme získali vďaka špičkovej kvalite Firma plní poslanie, ktoré sme definovali pre štátnu správu. Ďalej je to oblasť dopra- služieb, a je pre vás zárukou premyslených pri zakladaní: byť preferovaným a vyhľadá- vy cez služby až po obchodné spoločnosti investícií a najmodernejších riešení. vaným partnerom našich zákazníkov, kto- (napríklad drvivá časť Jednôt sú naši zákaz- rým prinášame pridanú hodnotu pre reali- níci). Nedávno sme získali ako zákazníka ■■ Čo pripravujete v najbližšej budúcnosti? záciu ich podnikateľských zámerov a  zvy- jednu spoločnosť na severe Slovenska, kto- V septembri dávame na trh produkt, kto- šovanie konkurencieschopnosti. rá má matku v Anglicku. Na základe toho, rý sa volá SOFTIP PROFIT plus, je to ino- čo sme im prezentovali, sa rozhodli, že aj vácia nášho pôvodného produktu SOFTIP ■■ Čo ponúkate svojim zákazníkom? v Anglicku zavedú ten istý systém. PROFIT, ktorá prináša zlepšenie a  vychá- Ponúkame trvalé služby na legislatívnu Úspešne podnikáme v  spoločnom dza z najnovších technologických zlepšení. podporu, ďalší rozvoj podľa ich požiadaviek priestore V4. Sme stále tam, kde sa niečo Ďalším produktom je PROFIT mobil, ktorý a podľa trendov na trhu. SOFTIP ako jedna deje, sledujeme posledné trendy, uzatvára- umožňuje, že dáta, ktoré sú potrebné pre z  najvýznamnejších slovenských IT firiem me partnerstvá a spojenectvá. Skrátka robí- kohokoľvek zo spoločnost,i budú prístupné má dlhoročné skúsenosti v  oblasti návrhu me Business Live. cez všetky komunikačné prostriedky, s kto- a  implementácie softvérových projektov, rými dnes ľudia pracujú – mobily, smartfó- vývoja a  údržby softvérových produktov ■■ Kedy nastane čas, že bude kompletizova- ny, tablety atď., a to z akéhokoľvek miesta, a  s tým spojenými službami. Ponúkame ná zdravotnícka databáza obyvateľstva, aby kde sa nachádzajú. portfólio produktov, ktoré pokrýva najdô- mali lekári kdekoľvek prístup k údajom o pa- Zaujímavý je náš Program SOFTIP HR ležitejšie oblasti riadenia a  rozvoja firiem: cientoch ? na spracovanie miezd a  personalistiky. ERP riešenia, ľudské zdroje, zákazkové rie- Pripravuje sa realizácia Národného zdra- V  ňom sme podľa našich prepočtov jed- šenia, špecializované riešenia, riešenia pre votného informačného systému aj z  európ- notka na trhu. Svedčí o tom skutočnosť, že manažment. Časť firmy sa venuje tvorbe skych peňazí. Sme viazaní smernicami EÚ, naším systémom je spracovávaných 17 per- softvéru na zákazku pre jednu firmu alebo aby sme od roku 2015 mali zavedený eHealth cent miezd zo všetkých zamestnaných na aj pre skupinu firiem. Máme široké spek- systém, na ktorý sa pýtate. Je preto najvyšší Slovensku. trum služieb v  oblasti infraštruktúry – od čas. Predpokladám, že koncom tohto roka základných sietí až po komunikáciu tak, by mohlo začať obstarávanie. Je nešťastie, že aby komunikovali tí, ktorí sú v spoločnos- pri každých voľbách dochádza k prehodno- ti, cez mobily, telefóny, pevné linky, počíta- covaniu, a preto jeho zavádzanie mešká. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 21
  • 23.
    Správa majetku podľasféra, a. s. Spoločnosť sféra, a. s., je na slovenskom a českom trhu známa predovšetkým dodávkami informačných systémov a súvisiacich služieb v energetike, o čom ste sa mohli viac dočítať v predchádzajúcich vydaniach. sféra, a. s., má však za sebou aj viac ako dve desaťročia úspešného pôsobenia na trhu s informačnými systémami pre oblasť správy a údržby majetku. Práve o tom bol náš rozhovor s riaditeľom úseku služieb Ing. Rastislavom Krbaťom, PhD., MBA. ■■ Mohli by ste v skratke opísať vý- teľný rozvoj. A práve v tejto oblas- voj v  oblasti systémov pre správu ti vieme klientom poskytnúť viac majetku z  pohľadu vašej spoloč- ako konkurencia. My zákazníka nosti? nikdy nevnímame ako príležitosť Na trh sme vstúpili v čase, keď na krátkodobé obohatenie, našou sa o  počítačovej podpore pre  ob- snahou je budovať s  ním dlhodo- lasť správy a údržby majetku dalo bý a obojstranne prospešný vzťah. hovoriť len veľmi ťažko a väčšina Nezanedbateľná je tiež skutočnosť, údajov sa uchovávala v  papiero- že sme slovenskou spoločnosťou, vej podobe. Od toho sa prakticky ktorá veľmi dobre pozná lokálne aj odvíjali naše aktivity. V  tomto špecifiká nášho trhu. Nami ponú- ranom období sme sa zamerali na kané riešenia sú vždy prispôsobe- konzultačné aktivity a  naše prvé né aktuálnym legislatívnym požia- objednávky sa niesli v duchu mot- davkám. Ak dôjde k  akýmkoľvek Foto: P. Urbi ta „urobíme vám poriadok v úda- úpravám v  tejto oblasti, vieme im joch“. Až o čosi neskôr sme začali naše riešenia upraviť a prispôsobiť klientom ponúkať aj náš vlastný výrazne rýchlejšie ako prípadná za- nástroj na udržanie poriadku v  ich dátach vytvára medzi nami viac ako len vzťah do- hraničná konkurencia. Zároveň tiež platí, že – technický informačný systém XMatik®. dávateľ – odberateľ. od istej veľkosti už podniky nie sú ochotné Tento sme postupne rozširovali a zdokona- Nedá mi ešte nevrátiť sa k už spomínanej nasadzovať autonómne „škatuľové“ produk- ľovali (aktuálne ponúkame jeho 10. verziu) grafickej časti našich riešení, ktorá je posta- ty do každej potrebnej oblasti. Buď požadujú a dnes môžeme smelo vyhlásiť, že v oblas- vená na produktoch spoločnosti Bentley Sys- jedno komplexné riešenie, alebo, ak to nie je ti správy, prevádzky a údržby technologic- tems (aktuálne máme ako jediný na Sloven- možné, silnú integráciu všetkých prevádzko- kých zariadení patríme na Slovensku medzi sku vývojársky štatút BDN – Bentley Deve- vaných informačných systémov do jedného špičku. Charakterizuje ho hlavne jedinečné loper Network). Tzv. inteligentné schémy, celku. Práve modularita, flexibilita a  škálo- prepojenie grafickej a  údajovej základne ktoré sú integrálnou súčasťou našich riešení, vateľnosť nami ponúkaného riešenia spolu do jedného integrálneho celku. Tieto moje ponúkajú neštandardný vizualizovaný po- s  našimi dlhoročnými skúsenosťami v  tejto slová potvrdzuje aj skutočnosť, že TIS XMa- hľad na spravované objekty s nadstavbovými oblasti sú zárukou jeho jednoduchej inte­ tik®.NET je v  súčasnosti prevádzkovaný možnosťami hĺbkových a  sieťových analýz grovateľnosti do komplexného informačné- vo viacerých veľkých priemyselných pod- vzájomných vzťahov týchto zariadení. Dovo- ho systému daného podniku. nikoch z  chemického a  energetického od- lím si tvrdiť, že funkčnosti tohto typu sú pre vetvia, teda v oblastiach, ktoré sú z pohľa- systémy, o ktorých hovoríme, jedinečné. ■■ Prečo sa niektoré nasadenia systémov na du správy a  údržby majetku najzložitejšie správu majetku končia nezdarom? a  najkomplexnejšie. Treba tiež podotknúť, ■■ Komu je toto riešenie určené? Najčastejšou chybou, ktorej sa dopúšťajú že v súčasnosti neponúkame len spomenutý Postupne ako sa rozširovali funkčnosti podniky nasadzujúce akýkoľvek informač- softvérový nástroj, ale dodávame komplex- systému, rozširovali sa aj oblasti a  odvetvia, ný systém, je domnienka, že stačí vybrať né riešenie, ktoré pozostáva z  konzultácií, v ktorých je možné a vhodné ho použiť. Jeho kvalitný produkt a  úspech je automaticky analýz, implementácie samotného systému, univerzálnosť umožňuje vybudovať komplex- zaručený. Žiaľ, nie je to pravda. Je to len nut- prevádzkovania, ako aj jeho podpory. ný technickoprevádzkový informačný systém ná, ale nie postačujúca podmienka úspešné- na podporu správy majetku prakticky nad ľu- ho prevádzkovania takéhoto systému. Ove- ■■ V čom spočívajú výhody vami ponúkaného bovoľnými reálnymi objektmi, ako sú naprí- ľa dôležitejšie je súčasne s  nasadením no- riešenia oproti konkurencii? klad inžinierske a rozvodné siete, produkto- vého riešenia zabezpečiť aj úpravu prísluš- Okrem samotného informačného sys- vody, technologické celky, výrobné zariade- ných podnikových procesov a ich následné tému, ktorý sa, ako som už spomínal, vy- nia, budovy a ich vybavenie atď. To je aj odpo- dôsledné dodržiavanie, čo väčšina podnikov značuje unikátnym prepojením databázo- veď na vašu otázku. Zo skúseností tiež vieme fatálne zanedbáva. Preto v našej spoločnosti vej a grafickej časti, je to práve starostlivosť povedať, že pozitívny efekt zavedenia takého- kladieme veľký dôraz na zabezpečenie tých- o zákazníka. Či už v implementačnej, zavá- to riešenia sa zvyšuje spolu s veľkosťou firmy, to zmien, ako aj na zavádzaciu fázu, v kto- dzacej alebo produkčnej fáze, naši odborní- resp. spolu s počtom spravovaných objektov. rej sa rozhoduje o skutočnom zaintegrovaní ci sú vždy pripravení pomôcť riešiť problé- Najlepšie výsledky sa nám podarilo dosiah- nového informačného systému do reálne- my zákazníka. Tým nemyslím len riešenie nuť pri nasadení nášho systému vo veľkých ho života daného podniku. O  to nám pre- technických otázok prevádzky informačné- priemyselných podnikoch elektrotechnické- dovšetkým ide. Ako som už skôr spomínal, ho systému, ktoré považujeme za samozrej- ho a chemického priemyslu. naším cieľom je v prvom rade spokojný zá- mosť, ale najmä riešenie odborných profe- kazník, lebo platí, že ak je spokojný on, sme sijných problémov. Za roky vývoja a  pod- ■■ Prečoby si mal potenciálny zákazník vybrať spokojní aj my. porovania nami ponúkaných riešení sa práve vás? naši pracovníci vypracovali na skutočných Všetci dobre vieme, že dodať informačný odborníkov v daných oblastiach. Často zo- systém vie v dnešnej dobe už nemálo firiem, hrávajú významnú úlohu aj v  základných oveľa dôležitejšie je však zabezpečiť jeho re- prevádzkových procesoch zákazníkov, čo álne uplatnenie v prevádzke a trvalo udrža- Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 23
  • 24.
    Národná agentúra presieťové a elektronické služby Orientujeme sa na urýchlenie rozvoja a rozširovania služieb na Slovensku Medzi hlavné úlohy a činnosti Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) patrí správa, prevádzka a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a taktiež rozvoj a prevádzka služieb ústredného portálu verejnej správy. Tento portál patrí medzi základné nástroje informatizácie verejnej správy na Slovensku. S generálnym riaditeľom NASES Ivanom Ištvánffym Foto: P. Urbi sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová. ■■ Môžete popísať ďalšie základné úlohy bezpečiť odstránenie regionálnych znevý- ného strategického referenčného rámca na agentúry, ktorú vediete? hodnení v  dostupnosti komunikačnej in- financovanie opatrení na podporu rieše- Hlavnou úlohou a  predmetom činnos- fraštruktúry pre občanov – t. j. pripojenie nia nezamestnanosti mladých ľudí a  zin- ti NASES je správa, prevádzka a  rozvoj tzv. bielych miest. tenzívnenie podpory malých a  stredných vládnej dátovej siete GOVNET; prevádzka podnikov. Predmetom návrhu je aj pre- a rozvoj služieb ústredného portálu verejnej ■■ Čo patrí medzi základné princípy sun finančných prostriedkov do výšky 100 správy ako základných nástrojov informa- GOVNET-u? miliónov eur (zdroje Európskej únie plus tizácie verejnej správy na Slovensku podľa GOVNET je privátna sieť slúžiaca na bez- zdroje štátneho rozpočtu) z prioritnej osi 3 príslušných právnych predpisov a  strate- pečnú výmenu informácií medzi orgánmi operačného programu Informatizácia spo- gických dokumentov (zákon číslo 275/2006 štátnej správy. Jeho prostredníctvom Gov- ločnosti do operačného programu Konku- Z.  z. o  informačných systémoch verejnej netu je Slovenská republika pripojená do rencieschopnosť a  hospodársky rast, pri- správy a o zmienách a doplnení niektorých siete TESTA (sieť Európskeho spoločenstva) čom opatrenie 3.1 Rozvoj infraštruktúry zákonov, národná koncepcia informatizácie – slúži ako centrálny prístupový bod pre Slo- širokopásmového prístupu sa presunie na verejnej správy, legislatívny zámer návrhu venskú republiku, čiže NASES prevádzkuje programovacie obdobie rokov 2014 – 2020. zákona o e-Governmente). prístupový bod TESTA a umožňuje jeho po- V súčasnosti výška realokovaných zdrojov Činnosť Národnej agentúry pre sieťo- užívanie prostredníctvom GOVNETU. predstavuje zníženie disponibilných zdro- vé a  elektronické služby je orientovaná Infraštruktúra siete GOVNET slúži tiež jov až o 88,36 percenta, čo znamená, že je na efektívnu podporu a urýchlenie rozvo- aj pre jednotlivé orgány štátnej a verejnej možné realizovať naplánované aktivity len ja, rozširovanie služieb e-Governmentu na správy na poskytovanie informácií obča- vo veľmi obmedzenom rozsahu. Slovensku, čo vedie k úsporám a zvýšeniu nom, firmám  a organizáciám. Pri realizá- Podľa aktuálnych prepočtov celková výš- hospodárnosti pri výkone verejnej správy, cii jednotlivých funkcionalít sa dbá hlavne ka prostriedkov pokrýva náklady výlučne zjednodušeniu kontaktu občanov s  úrad- na princíp bezpečnosti a centrálne vynuco- na projektovo-inižiersku dokumentáciu mi a má nadrezortný charakter.   vanej politiky pravidiel. pre 677 obcí (190 klustrov), nie na fyzické budovanie infraštruktúry širokopásmové- ■■ Informačná vyspelosť na Slovensku má re- ■■ V akom štádiu rozvoja sa nachádza vládna ho internetu. Národná agentúra pre sieťo- zervy. Asi sem smeruje významný cieľ činnos- dátová sieť GOVNET? vé a elektronické služby bude pokračovať ti NASES. Do siete GOVNET je v súčasnosti pripo- v obstarávaní a realizácii prípravných pro- Áno, nezanedbateľným a dôležitým cie- jených viac ako 60 inštitúcií. Sieť neustá- jektovo-inžinierskych prác. Projekty inter- ľom je dosiahnutie vyššej celkovej infor- le rozširujeme a vylepšujeme. V súčasnos- netizácie budú môcť byť financované opä- mačnej vyspelosti slovenskej spoločnosti, ti realizujeme prechod všetkých uzlov  na tovne na začiatku nového programovacie- verejnej sféry, podnikateľskej obce, ako privátne IP adresy, rozšírenie o IPV6,  in- ho obdobia, čiže od  roku 2014.Slovensko aj širokej verejnosti. NASES zabezpečuje tegráciu služieb ústredného portálu verej- tak získa čas na ich dôkladnú prípravu. prostredníctvom siete GOVNET a  ústred- nej správy. ného portálu verejnej správy prepojenie a komunikáciu štátnych orgánov a ich roz- ■■ Ako NASES pokročila so zavádzaním vy- počtových a  príspevkových organizácií, sokorýchlostného internetu do tzv. bielych elektronické služby občanom a podnikateľ- miest, čiže sídel, ktoré sú finančne neatrak- skej sfére, elektronické služby medzi štát- tívne pre telekomunikačných operátorov? nymi orgánmi navzájom, pričom rozsah Európska komisia oznámila 7. mája 2012 týchto služieb má rýchlo rastúcu tendenciu listom adresovaným ministrovi zahranič- vzhľadom na rozvoj služieb e-Governmen- ných vecí SR rozhodnutie o schválení štátnej tu aj s využitím prostriedkov z operačného pomoci č. SA.33151 (2011/N) na opatrenie programu Informatizácia spoločnosti. s názvom Zavádzanie základných širokopás- Okrem toho bude NASES prevádzko- mových sietí v bielych oblastiach Slovenska. vateľom novovybudovaných telekomuni- Uznesením vlády Slovenskej republiky kačných sietí, ktoré majú, aj s predpokla- č. 191/2012 zo dňa 16. mája 2012 bol prija- daným využitím prostriedkov operačného tý návrh realokácie finančných prostried- programu Informatizácia spoločnosti za- kov v rámci operačných programov Národ- 24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 25.
    Telekomunikačný úrad SR Budeme mať o rok štvrtého ■■ Priblížme teda poslanie úradu, ktorý vediete. Definícia poslania úradu mobilného operátora? v  praxi vlastne znamená, že TÚ SR pravidelne analyzuje jeden maloobchodný a  šesť veľkoob- chodných trhov, ktoré podľa Poslaním Telekomunikačného úradu SR (TÚ SR) je regulácia v oblasti elektronických komunikácií, odporúčania Európskej komisie najmä plnenie povinností podporujúcich súťaž a rozvoj spoločného trhu Európskej únie. Čo všetko analyzujú národné regulačné autority, akou je na území Slo- zahŕňa táto definícia, sa opýtal publicista Jozef Šucha predsedu TÚ SR Ladislava Mikuša. venskej republiky náš úrad. Keď zistíme, že na niektorom z  nich nie je efektívna súťaž, t. j. pôso- políciu), ale pri ukladaní vajú na budovanie mobilných bí na ňom jeden alebo viacero pokuty prihliadame naj- sietí tretej generácie, ktorých významných podnikov, ktorým mä na závažnosť, spôsob, prostredníctvom poskytujú hla- ich postavenie umožňuje sprá- trvanie a  dôsledky poru- sové a  dátové služby, čiže mo- vať sa nezávisle od konkurencie šenia zákona. Za takéto bilné telefonovanie SMS, MMS, alebo užívateľov, tak navrhujeme porušenie zákona hrozí mobilný prístup k  internetu... uložiť takémuto podniku alebo fyzickej osobe pokuta až Frekvencie v tomto pásme môžu podnikom povinnosti. Cieľom je do výšky 1 000 eur a v prí- operátori využiť aj na budovanie podpora efektívnej súťaže a roz- pade právnickej osoby až mobilných sietí štvrtej generá- voj vnútorného trhu. Výsledok 300 000 eur. cie. Jeden z operátorov už v tom- analýzy a navrhované povinnosti Vodiči sa neraz snažia to pásme na obmedzenom území prejdú tzv. národnými a násled- vyhnúť pokutám rôznymi vybudoval takúto sieť. Uvažuje- ne nadnárodnými konzultácia- výhovorkami. Napríklad me, že vyhovieme požiadavkám mi. Podľa európskych smerníc jeden z  vodičov vysvetľo- trhu a zosúladíme termín ukon- návrhy neschvaľujú národné vlá- val, že použitím rušičky čenia práva využívať frekvencie dy ani parlament, ale po skonče- chcel zabrániť manželke, v pásmach 900 a 1 800 MHz. Za- ní konzultácií sa k nim vyjadruje aby zistila, že cestoval za radíme tieto frekvencie do bu- Európska komisia. To zabezpe- frajerkou. Ďalší sa vyho- dúcoročnej elektronickej auk- čuje nezávislosť národných regu- váral, že rušenie spôsobo- cie. K dispozícii budú bloky pre Foto: archív lačných autorít. TÚ SR následne val jeho MP 3 prehrávač, maximálne dvoch operátorov na ukladá navrhované povinnosti iný vyhodil rušičku, keď obdobie rokov 2021 – 2026. Tým- a  následne pravidelnými analý- ho zastavovala polícia. Na- to bude zabezpečené, že v  roku zami trhu zisťuje, či treba povin- Užívatelia elektronických zdávali sa, že sa tak vyhnú poku- 2026 budú naraz k  dispozícii nosti ponechať alebo zrušiť. komunikačných služieb môžu te. Toto im už však nepomohlo, celé pásma 900 a  1 800 MHz, Ak to skrátim, tak môžeme predložiť TÚ SR spor s  teleko- lebo dôkazy sú zaobstarané už ktoré budú ponúkané v elektro- povedať, že telekomunikač- munikačným operátorom, ak ne- pred zastavením vozidla. nickej aukcii. ný úrad vytvára podmienky na súhlasia s výsledkom reklamácie Spolupráca TÚ SR a  Policaj- Úrad bude frekvencie pride- konkurenciu medzi operátormi, u  operátora. Návrh na začatie ného zboru Slovenskej republi- ľovať úspešným uchádzačom, konkurencia vytvára tlak na zvy- mimosúdneho riešenia sporu by ky nedávno priniesla cenný úlo- ktorí vzídu z  elektronickej auk- šovanie kvality služieb a na zni- mali predložiť bezodkladne, naj- vok. V spoločnej kontrolnej sieti cie. V súčasnosti si obstarávame žovanie cien, z čoho ťažia užíva- neskôr do 45 dní od doručenia uviazlo v  Nemecku odcudzené medzinárodne skúseného po- telia služieb. vybavenia reklamácie. Výsled- motorové vozidlo hľadané Inter- radcu, ktorý nám poskytne od- kom úspešného vyriešenia spo- polom, v  ktorom bola zapnutá bornú podporu a  poradenstvo ■■ Ako ochraňuje úrad záujmy ru je uzavretie písomnej dohody, rušička GPS. pri príprave elektronickej aukcie koncových užívateľov? ktorá je záväzná pre obe strany na voľné frekvencie v  pásmach Okrem už spomenutej regulá- sporu. V  uplynulých rokoch sa ■■ Môžete povedať či budeme 800 MHz, 1 800 MHz a  2 600 cie vyhľadáva TÚ SR zdroje ruše- zhodou skončilo 30 – 45 % rieše- mať na Slovensku štvrtého ope- MHz. Uchádzač o  poskytova- nia rozhlasového a  televízneho ných sporov. Je to pomerne vyso- rátora, kedy a kto to bude? nie poradenských služieb musí príjmu a mimosúdne rieši spory ké číslo, vzhľadom na to, že TÚ Či bude mať Slovensko štvr- okrem iného preukázať, že za medzi telekomunikačnými ope- SR nenahrádza činnosť súdu, tého mobilného operátora, to predchádzajúce tri roky aspoň rátormi a užívateľmi ich služieb. t.  j. nemá v  kompetencii vydať je otázka budúcnosti. Predo- raz poskytol poradenstvo týkajú- V prípade rušenia rozhlasového záväzné rozhodnutie. všetkým sa takýto záujemca ce sa oceňovania frekvenčného alebo televízneho príjmu sa ob- musí zúčastniť a  uspieť v  elek- spektra a aspoň raz poradenstvo čania môžu obrátiť na TÚ SR, ■■ V spoluprácis policajným zbo- tronickej aukcii. Nový operátor v  procese udeľovania frekvencií ktorý zistí zdroj rušenia a v prí- rom sa zúčastňujete na odhaľo- by mohol získať nielen frekven- v elektronickej aukcii. Otváranie pade potreby uloží prevádzkova- vaní nelegálnych rušičiek mýt- cie v pásmach 800 a 2 600 MHz, ponúk sa uskutoční nasledujú- teľovi rušiaceho zariadenia uro- neho systému v  motorových vo- ale aj frekvencie v pásme 1 800 ci deň. Víťaz – budúci poradca biť také opatrenie, aby nedochá- zidlách. Aké sú vaše skúsenosti MHz. V  pásme 1 800 MHz je – vzíde z  elektronickej aukcie, dzalo k  ďalšiemu rušeniu. Táto z týchto kontrol? k  dispozícii porovnateľná šírka na ktorej sa zúčastnia uchádza- služba nie je spoplatnená. Skôr Kontroly prebiehajú na zákla- pásma, akú majú existujúci traja či, ktorých ponuka splnila pod- ako sa občania obrátia na TÚ SR, de dohody o  spolupráci medzi mobilní operátori. mienky účasti. mali by sa snažiť minimalizovať TÚ SR a  Ministerstvom vnút- TÚ SR vytvoril podmienky, Samotná elektronická aukcia možnosť poruchy vo vlastnom ra SR. Úrad na mieste ukladá aby štvrtý mobilný operátor na frekvencie prebehne v  roku zariadení. TÚ SR v  minulom okamžité ukončenie prevádzky mohol reálne prísť. Frekvencie 2013, keď budeme poznať odpo- roku vyriešil 383 prípadov ruše- nepovoleného zariadenia a  odo- v pásme 1 800 MHz bude môcť veď na otázku, či bude mať Slo- nia frekvencií, z  toho 76 prípa- berá rušičky. Neskúmame dô- získať len nový uchádzač. Pás- vensko štvrtého mobilného ope- dov rušenia rozhlasu a televízie. vod použitia rušičiek (to zaujíma mo 1 800 MHz operátori využí- rátora a kto ním bude. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 25
  • 26.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Mení sa bývanie na Slovensku k lepšiemu? Byty – na Slovensku už desaťročia mimoriadne ,,horúca“ otázka. O aktuálnej situácii v tejto oblasti sa novinárka Tatiana Jaglová rozprávala s riaditeľkou odboru bytovej politiky a mestského rozvoja SR Elenou Szolgayovou. postupne zvyšuje, v  oblasti súkromného osoby (občania). Ich podiel z celého fondu nájomného bývania je situácia výrazne nájomných bytov v  ostatnom období do- Foto: P. Urbi odlišná. Sektor nájomného bývania stag- sahoval úroveň napr. v Nemecku 70 %, vo nuje. Hlavnou príčinou je nezáujem súk- Francúzsku 87 % a  v  Španielsku dokonca romného kapitálu o  túto výstavbu najmä až 92 %. Menšie, pritom však stále vyso- ■■ Mnohých občanov zaujímajú najmä nájom- z dôvodu dlhej lehoty návratnosti investí- ké podiely nájomných bytov vo vlastníctve né byty. Súčasný stav podpory ich výstavby cií a neexistujúcich motivačných nástrojov fyzických osôb sú aj v Grécku, Luxembur- nie je ani zďaleka ideálny, výsledky stále za- zo strany štátu. sku, Veľkej Británii a v niektorých ďalších ostávajú za očakávaniami. V  čom sú hlavné krajinách. Hlavným dôvodom investova- slabiny a prekážky? ■■ Problematika nájomného bývania sa do- nia obyvateľstva do výstavby súkromných V  rámci transformácie vlastníckych stala opäť do programového vyhlásenia vlády nájomných bytov je najmä bezpečné inves- vzťahov, keď štátne nájomné byty prešli Roberta Fica. Vláda uvažuje o tom, ako vytvo- tovanie kapitálu. do vlastníctva obcí a následne sa v súlade riť podmienky aj na vstup súkromného kapi- Druhým z  významných vlastníkov ná- so zákonom o vlastníctve bytov a nebyto- tálu do ich výstavby. Zrejme však si to vyža- jomných bytov v tomto sektore sú inštitu- vých priestorov predali občanom, klesol duje legislatívnu úpravu možností... cionálni investori – poisťovne majetkové, podiel nájomných bytov z cca 25 % z cel- Súkromný nájomný sektor, na rozdiel zdravotné, sociálne, dôchodkové, ale aj re- kového počtu bytov len na necelé 3 %. Ta- od verejného, poskytuje bývanie nielen alitné fondy a spoločnosti (developeri), fi- kýto nízky podiel cenovo dostupných ná- sociálne slabším skupinám obyvateľstva, nančné inštitúcie a pod. Vo väčšine krajín jomných bytov predstavuje vážny prob- ale všetkým skupinám bez ohľadu na ich EÚ, s  výnimkou Dánska, ich podiel spra- lém. Z  uvedených dôvodov štát vytvoril sociálny status. Z  uvedeného dôvodu ta- vidla nie je významnejší. V ostatnom čase dva finančné podporné nástroje zamerané kéto  byty môžu mať rôzny štandard, od ich podiel klesá, čo je dané vysokou dobou na oživenie verejného nájomného sekto- najjednoduchších až po luxusnejšie byty. návratnosti investícií do tohto sektora, na ra. Prvým je Štátny fond rozvoja bývania Obstarávanie nájomných bytov v  rôz- rozdiel od doby návratnosti do iných sek- a  druhým  Program rozvoja bývania, kto- nych štandardoch v  súkromnom nájom- torov hospodárstva. rých prostredníctvom štát poskytuje ob- nom sektore závisí od ponuky a dopytu po Bývanie patrí k  základným životným ciam mimoriadne výhodné stavebné úvery týchto bytoch. V podmienkach Slovenska potrebám. Preto sa rozvoj bývania v  kaž- a  nenávratné dotácie na obstarávanie ná- (akútny nedostatok bytov v tomto sektore) dej krajine, teda aj v krajinách s vyspelou jomných bytov. sú žiadané najmä byty pre mladé rodiny ekonomikou, podporuje štátom – nástroj- Z  prostriedkov ŠFRB a  Programu roz- a  byty zabezpečujúce mobilitu pracovnej mi priamymi (dotácie pre verejný nájom- voja bývania sa poskytuje podpora, ktorá sily. ný sektor) alebo nepriamymi (zvýhodnené pri dobre nastavenom projekte pokryje ce- S  prihliadnutím na uvedenú potrebu úvery zo strany štátu alebo zo strany obcí lých 100 % obstarávacích nákladov stavby. a  priemerné mesačné zárobky v  národ- a daňové stimulácie pre súkromný nájom- Aj napriek rôznym legislatívnym zmenám nom hospodárstve možno predpokladať, ný sektor tak zo strany štátu, ako aj zo stra- a  úpravám základné kontúry tohto mode- že pôjde predovšetkým o  byty s  priemer- ny obcí). lu financovania zostali zachované a výstav- nou podlahovou plochou 60  –  65  m2, prí- Daňové nástroje majú v  jednotlivých bu nájomných bytov vo verejnom nájom- padne bývanie typu ubytovne, pre pracov- krajinách rôznu podobu, ide najmä o: nom sektore určených na bývanie sociálnej níkov prichádzajúcich za prácou na určité • možnosť odpočtu určitej časti obsta- slabších skupín obyvateľstva sa podarilo obdobie. To však nevylučuje aj obstaráva- rávacích nákladov stavby od základu naštartovať. V priebehu rokov 1998 – 2011 nie väčších bytov, resp. bytov vyššieho či dane z príjmov fyzickej osoby obstará- štát bytovou politikou a  finančnými ná- luxusného štandardu, v prípade dopytu po vajúcej nájomný byt na určité obdobie strojmi podporil obstaranie takmer 36-tisíc takýchto bytoch. Malo by ísť o podnikateľ- (napr. 3 – 5 % z obstarávacích nákladov nájomných bytov. Tento počet bytov však ské rozhodnutie, a  pre takéto byty by zo ročne po dobu 5 – 10 rokov), len postupne zvyšuje podiel tohto typu by- strany štátu nemali byť poskytované žiad- • umožnenie „daňových prázdnin“ tov na trhu s bytmi. ne motivačné stimuly. z  dane príjmu z  prenajímania nájom- Výraznejšia podpora je limitovaná mož- Podľa štúdie s  názvom Ekonomická ného bytu na určité obdobie, nosťami štátneho rozpočtu. Podiel výdav- efektívnosť a návratnosť finančných zdro- • zníženie, resp. až zrušenie dane z  ne- kov štátneho rozpočtu do bývania na cel- jov vynaložených na výstavbu nájomných hnuteľnosti (t. j. predmetného nájom- kovom HDP (v bežných cenách) poklesol bytov v  súkromnom sektore, ktorú k  rie- ného bytu) na určitú dobu, alebo po z  hodnoty 0,52 v  roku 2004 na hodnotu šeniu tejto otázky objednalo v  roku 2011 dobu využívania tohto bytu na nájom- 0,23 v roku 2012. Aj toto je jedným z dôvo- naše ministerstvo, existuje niekoľko fo- né bývanie), dov, prečo výstavba nájomných bytov ne- riem podpory rozvoja súkromného nájom- • zvýšenie dane z  nehnuteľnosti, ak fy- napreduje razantnejšie. ného sektoru. Vo vyspelých ekonomikách zická osoba má viac bytov, pričom Súčasne zatiaľ čo počet nájomného bý- EÚ, z  hľadiska vlastníctva nájomných by- niektorý z  nich nevyužíva na prená- vania vo verejnom nájomnom sektore sa tov, sú rozhodujúcim vlastníkom fyzické jom, 26 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 27.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR • poskytnutie daňovej úľavy sa viaže na na zlepšenie. V  danom momente máme meniacim sa podmienkam práve zdroje splnenie rôznych podmienok – najčas- dva budúce scenáre, ktoré by mohli pri- z tohto systému prispievajú najvýraznejšie tejšie na limit obstarávacej ceny (daňo- spieť k  zlepšeniu architektonickej úrov- k  modernizácii a  obnove bytového fondu vou stimuláciou sa teda nepodporujú ne stavieb bytových domov s  nájomnými (v priemere ročne viac ako 320 mil. eur). nájomné byty vyššieho, resp. luxusné- bytmi finančne podporených prostredníc- Štát prostredníctvom Štátneho fondu roz- ho štandardu, čím sa vychádza v ústrety tvom dotácií z MDVRR SR. Prvým je trvať voja bývania poskytuje mimoriadne vý- potrebám bývania domácností s nižšími pri projektovej príprave riešenia konkrét- hodné stavebné úvery na zlepšovanie sta- alebo len priemernými príjmami, resp. nej stavby na uskutočnení architektonickej vu existujúceho bytového fondu vrátane potrebám mobility pracovnej sily). súťaže s  presne určenými podmienkami, zatepľovania. V  prípade tohto podporné- Na vytvorenie zdravého prostredia v no- ktoré by mohli eliminovať niektoré nedu- ho nástroja sú zdroje limitované, ale v po- vovznikajúcom sektore treba zastaviť, hy a druhou cestou by mohla byť podpora sledných rokoch sa objem zdrojov smeru- resp. významne obmedziť trh tzv. tieňo- iba tých projektov, ktoré by spĺňali všetky júcich do obnovy bytového fondu zvyšuje vého nájomného bývania, keď obyvatelia, nastavené kritériá, nielen technicko-eko- a  v  roku 2011 dosiahol 50 % z  celkových ktorí majú dva a viac bytov, ich prenajíma- nomického charakteru, ale aj ich architek- výdavkov fondu. jú „na čierno“. Preto pripravujeme návrh tonického a urbanistického riešenia. Doplnkový zdroj v  tejto oblasti pred- zriadiť celoslovenský register bytov obsa- V  uplynulých ročníkoch spomínanej stavujú dotácie na odstraňovanie tzv. sys- hujúci vlastníkov bytov a spôsob využíva- súťaže bolo veľa zaujímavých a  inšpira- témových porúch bytových domov, ktoré nia týchto bytov podobne, ako je to v škan- tívnych príkladov. Za všetky by som spo- poskytuje naše ministerstvo. Ide o 12 dru- dinávskych krajinách. menula napríklad stavby bytových domov hov porúch, z ktorých sa väčšina odstráni Súkromný a verejný sektor by mali spo- ločne harmonicky zabezpečovať potreby obyvateľov. Rozdiel je v očakávaní jednot- livých aktérov – súkromný sektor očaká- va zisk, verejný sektor plní a zabezpečuje služby vo verejnom záujme. ■■ Počuť aj kritiku, že mnoho nájomných by- tov, ktoré sa v súčasnosti stavajú, nemá naj- lepšiu architektonickú úroveň. Aký je váš ná- zor? Pri akejkoľvek výstavbe a najmä výstav- be bytov treba pozerať na ich výraz v kom- plexnej polohe, z  hľadiska architektúry, urbanizmu, stavebnej kvality, ekonómie a v neposlednom rade energetickej úspor- nosti. Ministerstvo dlhodobo vníma potre- Foto: imageshack.us bu zvyšovania podielu nájomných bytov na celkovom počte bytov, najmä z hľadis- ka zvýšenia dostupnosti bývania pre tých, ktorí si nemôžu zabezpečiť bývanie vlast- nými prostriedkami. S cieľom uspokojiť čo možno najviac záujemcov o  výstavbu ná- s  nájomnými bytmi v  Senici, Tatranskej zateplením. Vzhľadom na zameranie tejto jomných bytov ministerstvo limituje ma- Lomnici, Novom Meste nad Váhom, Popra- formy podpory, ako aj priame napojenie ximálnu výšku obstarávacích nákladov na de, Liptovskom Ondreji, vo Zvolene alebo na štátny rozpočet objem, je rozpočtova- m2 podlahovej plochy a zároveň limituje aj v Krompachoch. Všetky uvedené príklady ných zdrojov cca 5 mil. ročne. podlahovú plochu podporovaných bytov. môžu poslúžiť ako pozitívna motivácia pre Presné údaje o celkovom počte obnove- No základným limitom je dostupnosť fi- samosprávy, ktoré chcú riešiť bytovú otáz- ných a zateplených budov na bývanie ne- nančných zdrojov. To vytvára určité obme- ku svojich obyvateľov obstaraním nájom- máme k dispozícii, lebo na jednej stavbe sa dzenia pri návrhu vhodného projektu. ných bytov z verejných zdrojov. Tieto stav- využíva financovanie z  viacerých zdrojov. Pozrime sa na konkrétne výsledky. Mi- by dokazujú, že aj pri obmedzených zdro- Odhadujem však, že minimálne štvrtina nisterstvo v tomto roku vypísalo už 15. roč- joch je možné dosiahnuť nielen technickú, budov na bývanie prešla aspoň čiastočnou ník súťaže Progresívne, cenovo dostup- remeselnú, ale aj architektonickú kvalitu. obnovou. Samozrejme, že v tejto oblasti je né bývanie, ktorej cieľom je podporovať pred nami ešte veľa práce. a propagovať výstavbu progresívnych a ce- ■■ Vzhľadom na to, že obnova a  predo- Keď hovoríme o  kvalite – podmienky novo dostupných riešení bytov a prostred- všetkým zatepľovanie bytových domov sa už nastavené v našich podporných nástrojoch níctvom najúspešnejších realizácií prezen- realizuje niekoľko rokov, možno aj vyhodno- vyžadujú, aby sa dodatočné zatepľovanie tovať príklady cenovo dostupnej výstavby. tiť dosahované výsledky. Ste s tempom prác uskutočňovalo len zatepľovacím systé- Pri mnohých prihlásených súťažných ná- a ich kvalitou spokojná? mom, na ktorý bol Technickým a skúšob- vrhoch, pričom vo väčšine prípadov ide Pre obnovu a zatepľovanie existujúceho ným ústavom vydaný certifikát, a  práce o  stavby podporené z  verejných zdrojov, bytového fondu bolo významným impul- s týmto systémom uskutočňuje iba zhoto- vidno v ostatných rokoch výrazný kvalita- zom zo strany štátu vytvorenie finančných viteľ, ktorý má oprávnenie s takýmto sys- tívny posun, nielen z hľadiska stavebného podporných nástrojov. Najdlhšie pôsobia- témom pracovať. Tieto podmienky spolu prevedenia a  technického riešenia, ale aj cim finančným nástrojom, ktorý má vý- s dôslednou kontrolou prác počas realizá- z pohľadu architektonickej kvality. znamné miesto v obnove bytového fondu, cie zabezpečujú kvalitu zatepľovacích prác, Nechcem tým povedať, že nie je priestor je systém stavebného sporenia. Napriek na ktoré sa poskytuje štátna podpora. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 27
  • 28.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR O forme existencie Letiska V BratislavE rozhodne vláda Okrem železničnej a cestnej dopravy sú dôležitou súčasťou dopravnej infraštruktúry v Slovenskej republike aj letecká a vodná doprava. O tom, čo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v tejto oblasti pripravuje, sa publicistka Mária Šišuláková opýtala riaditeľky sekcie civilného letectva a vodnej dopravy rezortu Radmily Valíčkovej. covať s faktami, ktoré vychádzajú z ekono- prostriedkov. Existuje stratégia rozvoja lod- mickej reality súčasného rozvoja európskej nej dopravy, ktorá by aj u nás zvýšila využitie leteckej dopravy. Rozvoj letiska je vo vše- vodných tokov v  súlade s  európskymi pred- obecnosti dlhodobý proces, investične veľ- stavami? mi náročný a vyžadujúci si dlhodobú kon- Naša sekcia v  súlade so zákonom cepciu. Tlak na úspory v  štátnom rozpoč- č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe vy- te a nedostatok prostriedkov na investičné konáva funkciu ústredného orgánu štátnej Foto: archív aktivity štátu s dlhodobou návratnosťou sú správy pre vnútrozemskú plavbu a prístavy. ekonomickou realitou. V oblasti vodnej dopravy máme schvále- Vláda nemá dostatok finančných ných niekoľko strategických a koncepčných ■■ Bratislavské letisko v priebehu roka opus- prostriedkov na rozvoj letiska, preto jednou materiálov, ktoré zahŕňajú rozvoj vodnej tili niektorí prepravcovia, iní pribudli. Zmeny z reálnych možností je využitie prostriedkov dopravy vrátane rozvoja verejných prísta- sa dotkli tiež viacerých destinácií. Ako sa pre- zo súkromných zdrojov. Rozvoj potenciálu vov. Tieto koncepčné materiály vychádza- javili na vyťažení Letiska M. R. Štefánika? letiska a  vybudovanie konkurencieschop- jú predovšetkým z  nastavených cieľov eu- Za obdobie január – júl 2012 bolo na Le- nosti si vyžaduje značné úsilie a  objem fi- rópskej politiky. Finančný zisk z tzv. veľkej tisku M. R. Štefánika v  Bratislave odbave- nančných prostriedkov. Zapojenie súkrom- plavby je iba z prístavných poplatkov, lebo ných 791  446 cestujúcich, čo predstavuje ného sektora do rozvoja letiska nezname- vodné cesty spoplatnené nie sú, keďže ide v  porovnaní s  rovnakým obdobím vlaňaj- ná, že štát sa vzdáva kontroly nad verejným predovšetkým o  vodnú cestu Dunaj, ktorá šieho roka pokles o  jedenásť percent. Je majetkom. Forma dlhodobého prenájmu nemôže byť spoplatnená v súlade s tzv. Be- potrebné zdôrazniť, že dopravcovia veľmi prenáša na investora všetky riziká podni- lehradským dohovorom. citlivo reagujú na trh a  opúšťajú tie linky, kania a budúcich investícií. Definitívne roz- V turistickej sezóne sa zvyšuje hlavne zá- ktoré sú pre nich stratové. Tieto javy sú zr- hodnutie však bude prijímať vláda. ujem o rekreačnú a športovú plavbu malý- kadlom ekonomickej situácie a aktuálneho mi plavidlami. Koncepčne však túto oblasť stavu v cestovnom ruchu. Ak máme čo po- ■■ Štatút medzinárodného letiska majú okrem zastrešuje sekcia cestovného ruchu. núknuť a vieme sa dostať do povedomia za- Bratislavy aj Košice a Poprad – Tatry. Počíta hraničných klientov, radi nás budú navšte- sa s  ich zaradením do transeurópskych do- ■■ Spomenuli ste Belehradský dohovor. Ten vovať, či už v rámci podnikateľských aktivít pravných sietí Trans-European Transport Ne- už má 64 rokov, verejnosť o ňom sotvačo vie. alebo ako turisti. A  práve to môže ovplyv- twork (TEN-T), ktoré tvoria sieť multimodál- Pripomeňte, prosím, o akú dohodu ide? niť a  množstvo prepravených cestujúcich nych koridorov pre členské krajiny Európskej Je to dohovor o režime plavby na Dunaji, z letiska v Bratislave. To však už hovoríme únie? ktorý v roku 1948 spoločne medzi sebou uza- o  inej problematike, presahujúcej rámec Tieto letiská sú súčasťou transeurópskych tvorili Česko-slovenská republika, Ľudová pôsobnosti letiska, ktoré je len vstupným dopravných sietí TEN-T. Niektoré projekty republika Bulharsko, Maďarská republika, bodom do našej republiky – je to vecou pre- však nenapredujú tak rýchlo, ako by sme Zväz sovietskych socialistických republík, zentácie krajiny, regiónu, mesta. potrebovali – napr. napojenie letiska Brati- Ľudová republika Rumunsko, Sovietska so- slava na železnicu. cialistická Ukrajinská a Federatívna republi- ■■ Vlani vláda schválila plán udeliť koncesiu ka Juhoslávia. Podpísali ho v Belehrade 18. strategickému partnerovi na základe medzi- ■■ Aká budúcnosť čaká malé letiská v  Žiline augusta 1948 a odvtedy určuje režim plavby národného tendra v snahe o ďalšie zaistenie a na Sliači, ktoré prešlo rekonštrukciou? po rieke Dunaj od Ulmu k Čiernemu moru rozvoja letiska. Stotožňuje sa tento plán so V tomto období sa hľadá spôsob ich ďal- cez Sulinské rameno s prístupom k Čierne- súčasnými spôsobmi dosiahnutia tohto cie- šieho pôsobenia a  využitia. Letisko Sliač mu moru Sulinským kanálom. ľa, keďže letisko potrebuje viac než štvrť mi- má istú výhodu v tom, že na ňom existuje V  zmysle nej sa podunajské štáty zavä- liardy eur na obnovu dráh a  rozšírenie par- kombinovaná vojenská a civilná prevádzka, zujú udržiavať svoje úseky Dunaja v  stave kovísk? je využívané v rámci aktivít NATO. Využí- splavnom pre riečne a  na patričných úse- V  Európe existujú rôzne formy vlastníc- va sa tak celoročne, lebo charterová sezóna, koch pre námorné lode, vykonávať práce tva a  prevádzkovania medzinárodných le- keď sa uskutočňuje väčšina civilných letov, potrebné na zaistenie a  zlepšenie podmie- tísk. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá trvá len približne tri mesiace. Letisko Žilina nok plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo z foriem je optimálna. Vždy je treba vychá- je momentálne v zložitej situácii a hľadá sa prekážky plavbe na splavných tokoch Du- dzať z konkrétnej situácie v danom čase. východisko, ako zabezpečiť jeho ďalšie fun- naja. Nad dodržiavaním Belehradskej kon- Letisko Milana Rastislava Štefánika – Air- govanie. vencie bdie Dunajská komisia. V nej majú port Bratislava, a. s. (BTS), je medzinárodné všetky podunajské štáty po jednom pred- letisko regionálneho významu. Z  ekono- ■■ Najmä v turistickej sezóne sa rieky v oko- staviteľovi, z  nich si volia predsedu, pod- mického hľadiska ide o spoločnosť relatív- litých štátoch, a zvlášť Dunaj, využívajú v tu- predsedu a  tajomníka na trojročné obdo- ne úspešnú, pretože vykazuje prevádzkový ristickom ruchu a  sú príjemným zdrojom zá- bia. Komisia začala svoju činnosť v novem- zisk. Pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji tohto žitkov na jednej strane, no na druhej stra- bri 1949 so sídlom v Galaci, od mája 1954 letiska musia akcionári predovšetkým pra- ne z  hľadiska finančného zisku prameňom sídli v Budapešti. 28 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 29.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Slovensko je neopozerané, má čo ponúknuť Sekcia cestovného ruchu je zodpovedná za stratégiu smerovania cestovného ruchu na Slovensku a vytváranie podmienok na jeho rozvoj. S jej generálnou riaditeľkou Ivanou Magátovou sa zhovárala naša spolupracovníčka Lucia Biznárová. ■■ Aké oblasti patria do kompetencie sekcie rodiny s  deťmi. Atraktívna je tiež oblasť cestovného ruchu? Dunaja – vodné mlyny, vodný kanál Ču- Sekcia cestovného ruchu je zodpoved- novo, kde si môžu mladí ľudia do sýtosti ná za stratégiu smerovania cestovného ru- zašportovať. chu na Slovensku, vytvára podmienky na Jednoznačne najviac turistov láka hlav- rozvoj cestovného ruchu, navrhuje ekono- né mesto Slovenska Bratislava. V  jesen- mické a  legislatívne nástroje a  opatrenia ných mesiacoch sa ponuka tejto lokality v  cestovnom ruchu, vytvára podmienky rozširuje o tradičné husacie hody a otvore- a  predpoklady na investovanie v  cestov- nie vínnych pivníc. nom ruchu, podieľa sa na tvorbe systému Tatry tradične ponúkajú výborné lyžiar- Foto: archív štatistických informácií o  ňom, spracúva ke svahy v kombinácii s kúpaním v termál- komplexné štatistické údaje o  vývoji ces- nych bazénoch. V skanzenoch na Orave či tovného ruchu v  Slovenskej republike. Kysuciach sa môžu návštevníci vrátiť do mi- Spolupracuje s  viacerými ústrednými or- nulosti a vychutnať i život našich predkov. tuálne novú stratégiu rozvoja, v ktorej budú gánmi štátnej správy, lebo cestovný ruch je Zažiť starú železničku v  prevádzke môžu kladené požiadavky tak na kvalitu služieb, prierezové odvetvie. Spravuje register kraj- turisti napríklad na Horehroní. Pri obdivo- ako aj na rozvoj doplnkovej vybavenosti. ských a oblastných organizácií cestovného vaní prekrásnej prírody turisti ani nevníma- S  cieľom zlepšiť ponuku, ako aj zvýšiť ruchu. V  oblasti zahraničných vzťahov si jú lietajúce sadze z malebnej lokomotívy. záujem klientov o  našu krajinu podporu- sekcia plní úlohy a záväzky Slovenskej re- Pre viacerých turistov sú lákadlom naše je sekcia vytvorenie oblastných organizácií publiky vyplývajúce z členstva v medziná- kúpele s  mineralizovanou termálnou vo- cestovného ruchu ako nástrojov destinač- rodných organizáciách (UNWTO, OECD, dou či bahnom. ného manažmentu, ktorý v predchádzajú- EÚ), rieši oblasť cezhraničnej spolupráce, com období chýbal. V tomto roku získané zahraničnú spoluprácu v oblasti dvojstran- ■■ Podľa nezainteresovaného pozorovateľa dotácie mali možnosť využiť na marketin- ných a  multilaterálnych vzťahov, plnenie sa dá badať zvýšenie počtu turistov, je prav- gové aktivity. Toto sa v budúcnosti zmení medzinárodných bilaterálnych a  multi- da, že za posledné roky sa Slovensko stalo za- a dotácie budú smerovať najmä do vytvo- laterálnych zmlúv. Plní úlohy aj v  oblasti ujímavou destináciou? renia nového produktu. marketingu a  propagácie Slovenska ako Zvýšený záujem turistov o Slovensko nás krajiny cestovného ruchu, pričom meto- veľmi teší a súčasne aj zaväzuje poskytovať ■■ Aké sú vaše vízie do budúcnosti v rozvoji dicky usmerňuje a kontroluje plnenie úloh kvalitné služby a vytvárať nové a nové pro- cestovného ruchu na Slovensku? Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. dukty. Slovensko je najmä neopozeranou Na Slovensku je potrebné podporiť tvor- V neposlednom rade podporuje aj činnosť destináciou, ktorá má čo návštevníkom po- bu produktu a súčasne zmeniť systém pro- územnej samosprávy pri rozvoji cestovné- núknuť. Aktuálne najmä v Amerike a Ázii pagácie. Je potrebné orientovať sa najmä ho ruchu a činnosť krajských a oblastných je doslova módou navštíviť európske kra- na susedné krajiny, ktoré predstavujú cca organizácií cestovného ruchu. jiny. Verím, že sa nám podarí získať ešte 115-miliónový trh, ďalej opustiť predstavu, väčší záujem turistov o našu krajinu. Potre- že Slovensko je krajina dlhodobých poby- ■■ Čo patrí medzi najväčšie lákadlá Sloven- bujeme sa veľa propagovať, využívať všet- tov. Treba sa orientovať na krátkodobé po- skej republiky pre zahraničných turistov? ky formy prezentácie, najmä pozývanie byty, víkendy či predĺžené víkendy. Je po- Slovensko má v cestovnom ruchu veľký zahraničných novinárov a touroperátorov, trebné dobudovať doplnkovú vybavenosť, potenciál. Na relatívne malom území sa pracovať na kvalite poskytovaných služieb, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb. Ne- nachádza pestrá ponuka kultúrnych, histo- ako aj zlepšiť informovanosť návštevníkov. potrebujeme stavať ďalšie ubytovacie za- rických a prírodných atraktivít. Slovensko Cestovný ruch nám prináša nové pracovné riadenia, treba podporiť najmä rozvoj cyk- je prekrásna krajina bohatá na prírodné príležitosti, otvára nové možnosti a zvyšuje loturistiky a  pešej turistiky, vytvoriť pod- danosti, hrady, zámky, jaskyne, minerálne našu životnú úroveň,  v neposlednom rade mienky pre rodiny s deťmi. V medzisezóne pramene. Turistom ponúkame celú škálu je tiež veľkým prínosom pre ekonomiku na sa orientovať na seniorov. Pripraviť balíky zážitkov. Veľmi atraktívne sú drevené kos- celoštátnej a regionálnej úrovni. zaujímavých pobytov pre mladých ľudí, tolíky na východnom a  strednom Sloven- aby sme ich naučili chodiť na Slovensko, sku, vínna cesta v  oblasti Malých Karpát ■■ Čo sa týka služieb a  vybavenosti na Slo- aby sa sem vracali. Veľmi potrebné a pod- či podzemné krásy jaskýň. Pre milovníkov vensku, môžeme sa v budúcnosti dočkať zlep- statné je aj čo najlepšie a najefektívnejšie pešej turistiky máme množstvo značených šenia? Podnikáte nejaké konkrétne kroky? využívanie finančných prostriedkov získa- turistických trás, ktoré sú vhodné aj pre Sekcia cestovného ruchu pripravuje ak- ných z európskych fondov. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 29
  • 30.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Kvalitná komunikácia s Bruselom je kľúčová Operačný program Doprava (OPD) je programový dokument SR na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. O jeho plnení sa s generálnou riaditeľkou sekcie OPD na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Denisou Žilákovou rozprával publicista Jozef Šucha. ■■ Aká je celková alokácia pre OPD? Aké je projektov, z nich Brusel doteraz schválil šesť prerozdelenie financií na projekty v doprave a ďalšie posudzuje. V najbližších mesiacoch vo všeobecnosti? plánujeme EK predložiť na schválenie cestné Operačný program Doprava patrí medzi projekty: D1 Dubná Skala – Turany a Hubo- najväčšie operačné programy v rámci Národ- vá – Ivachnová, zo železničných projektov sú ného strategického referenčného rámca 2007 vo finálnej fáze prípravy projekty moderni- – 2013. Celková alokácia pre OPD predstavu- zácie železničných úsekov Beluša – Púchov je 3 845 719 991 eur, z čoho príspevok z fon- a Považská Teplá – Žilina. Foto: archív dov EK je 3  206  904  595 eur a  638  815  396 V  záujme efektivity realizácie časovo ná- eur je povinné národné spolufinancovanie. ročných projektov sa uplatňuje výnimka EK MDVRR SR tieto financie prerozdeľuje na z  roku 2009. Tá umožňuje čerpanie financií významné dopravné projekty, ako sú výstav- na stavbu ešte predtým, ako je žiadosť v Bru- ■■ Do konca obdobia ostáva už menej ako dva ba diaľnic a rýchlostných ciest, obnova ciest seli schválená. Ministerstvo dopravy však roky. Na koľko percent vyčerpáme fondy? prvej triedy, modernizácia železníc, nákup tento systém využíva len pri projektoch, pri K  polovici augusta evidujeme v  OPD moderných vlakov či budovanie verejnej ko- ktorých   je reálny predpoklad schválenia takmer 60-percentné kontrahovanie finanč- ľajovej dopravy v Bratislave a Košiciach. Jed- týchto projektov, potvrdený súhlasným sta- ných zdrojov a  čerpanie na úrovni približ- notliví prijímatelia pomoci v  rámci OPD sú noviskom expertov z Jaspers (technickí ex- ne jednej tretiny. Musíme si priznať, že čelí- stanovení vopred. V  oblasti výstavby a  mo- perti EK a Európskej investičnej banky).  me hrozbe prepadu eurofondov na doprav- dernizácie dopravnej infraštruktúry sú pri- né projekty. Osobne však nie som ochotná jímateľmi jej správcovia (ŽSR, NDS, SSC, ■■ Ako sa riešia problémy, ktoré nastali pri zmieriť sa s  týmto konštatovaním. Od za- Hlavné mesto SR Bratislava) a v oblasti mo- úseku Turany – Hubová s ochranou životného čiatku apríla, keď som nastúpila na pozí- dernizácie mobilného parku pre osobnú že- prostredia? Bude sa tento úsek diaľnice sta- ciu generálnej riaditeľky, pracujem s mojím lezničnú dopravu je to národný operátor že- vať ešte v tomto programovacom období? krízovým tímom na tom, aby sme vyčerpali lezničnej osobnej dopravy (ŽSSK). Ide o  veľký a  bezprecedentný problém, všetky finančné zdroje, ktoré máme k dis- ktorý je stále v štádiu riešenia. Národná diaľ- pozícii. Novú dynamiku do čerpania OPD ■■ Kto zodpovedá za proces projektov v  ob- ničná spoločnosť, ako prijímateľ pomoci z eu- by mala priniesť koncentrácia ľudských lasti operačného programu Doprava? rofondov, dala vypracovať nezávislú analýzu kapacít a  finančných zdrojov na prioritné Systém čerpania eurofondov je založený dosahov na životné prostredie v danom regi- projekty, dostatočný zásobník náhradných podľa štruktúry, ktorú vyžaduje EÚ. Rozlišu- óne, ktorú sme po jej augustovom prerokova- projektov a  tiež legislatívne opatrenia na jeme orgán auditu a certifikačný orgán, ktoré ní s verejnosťou predložili EK. Avšak buďme zefektívnenie a  zrýchlenie prípravy diaľ- sú na ministerstve financií, a riadiace orgány realisti: už samotné získanie súhlasu Bruselu nic. Alfou a  omegou je však najmä inten- programov. Pre OPD je riadiaci orgán naše budeme považovať za úspech a vzhľadom na zívna a kvalitná komunikácia s Európskou ministerstvo, ktoré je zároveň zodpovedné časovú náročnosť záverečnej fázy prípravy komisiou (EK). Okrem iného sa nám vďaka za prípravu a  realizáciu projektov. Riadiaci projektu Turany – Hubová je viac pravdepo- nej koncom júna podarilo odstrániť hrozbu orgán koordinuje a kontroluje žiadosti o ne- dobné, že ho budeme financovať (a stavať) už pozastavenia priebežných platieb pre OPD, návratné finančné príspevky, ich súlad s eu- v novom programovacom období. ktorá súvisela s auditnými zisteniami spred rópskou a  národnou dopravnou stratégiou, troch rokov. oprávnenosť požiadaviek, reálnosť harmono- ■■ Nové programovacie obdobie sa začína už gramu implementácie projektov, ich finanč- o dva roky. Ako sa pripravujete na budúci fi- ■■ Ako zabezpečíte včasnú prípravu projek- nú a  ekonomickú výnosnosť a  samozrejme nančný rámec? tov, tak aby boli implementovateľné ešte aj udržateľnosť projektov. Pomáha aj žiada- Ako jeden z  prvých rezortov sme už na- v tomto programovacom období? teľom vo fáze podania žiadosti, aby sa proces štartovali proces prípravy a  vypracovania Pomôcť by nám mal akčný plán na zefek- urýchlil. Riadiaci orgán rieši aj zmeny žia- strategických dokumentov. Relevantné stra- tívnenie implementácie OPD, ktorý ob- dateľov, komunikuje s EK a dozerá, aby  bol tegické dokumenty, tzv. ex ante kondiciona- sahuje systémové a  špecifické opatrenia. program a projekty funkčné a v súlade s eu- lity, pomôžu EK posúdiť pripravenosť člen- V súčasnosti už na ministerstve naplno pra- rópskou a národnou dopravnou politikou. ských štátov realizovať zvolené investičné cuje napr. krízová skupina na riešenie prob- priority. Do jeho prípravy sme zapojili vý- lémov s majetkovoprávnym vysporiadaním,  ■■ Väčšina peňazí vo vašom operačnom znamnú časť slovenskej odbornej verejnos- skupina na zabezpečenie súladu výstavby programe je vyčlenená na tzv. veľké projekty, ti prostredníctvom pracovnej skupiny na s  environmentálnou legislatívou EÚ, ale ktoré musí schváliť Európska komisia. Koľko programovanie dopravnej infraštruktúry. Dá tiež krízové skupiny na riešenie problémov projektov už Brusel schválil a  ktoré projek- sa teda povedať, že za to, ako bude vyzerať kritických projektov, napr. Turany – Hubo- ty budú predložené na schválenie v najbližšej dopravná infraštruktúra na Slovensku v roku vá a  prioritných osí 3 a  4. Súčasťou systé- dobe? 2020, budú zodpovední nielen štátni úradní- mových opatrení je Ganntova schéma im- Áno, v  OPD sa implementujú najmä veľ- ci, ale aj špičkoví dopravní odborníci z uni- plementácie projektov OPD znázorňujúca ké projekty nad 50 mil. eur. Ku koncu augus- verzít, dopravných think-tankov či predstavi- projektové aktivity v čase. ta sme predložili na schválenie 11 veľkých telia samosprávy. 30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 31.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Slovensko je križovatkou hlavných európskych dopravných osí Dopravná infraštruktúra je neodmysliteľnou súčasťou dnešného globalizovaného sveta. Jej význam pre medzinárodný obchod, ako aj pre osobnú dopravu, limituje spoločenský a ekonomický rozvoj. Kvalitná a funkčná dopravná infraštruktúra je súčasne aj jedným zo základných predpokladov rýchleho rozvoja slovenských regiónov práve preto, že vďaka  minulosti má Slovensko veľké nedostatky v budovaní diaľničnej siete, nedostatočne elektrifikované železničné trate, ako aj deficity pri modernizácií letísk. O súčasnom postavení Slovenska v rámci európskeho plánu jednotného dopravného systému sa publicista Jozef Šucha zhováral s generálnym riaditeľom sekcie záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov Igorom Urbančíkom. ■■ Európska komisia schválila v minulom roku tegrovaných dopravných systémov, najmä plán jednotného európskeho dopravného v  Bratislave a  Košiciach, na výraznú pod- systému, ktorého cieľom je vytvorenie do- poru rozvoja verejnej osobnej dopravy. pravného systému schopného konkurencie, Zmierňovanie nárastu emisií skleníko- ako aj efektívne a cielené využívanie finanč- vých plynov je potrebné, okrem opatre- ných zdrojov. Čo musí Slovenská republika ní na ich znižovanie v  oblasti infraštruk- urobiť, aby bolo schopné konkurencie v me- túry, realizovať prostredníctvom ďalších dzinárodnom meradle nielen v  železničnej, opatrení, ako sú napríklad budovanie in- ale aj v cestnej a lodnej doprave? fraštruktúry v  rámci elektrickej mobility, Pre Slovenskú republiku je hlavnou vý- inteligentné riadenie dopravy, lepšia lo- zvou v oblasti dopravy dobudovanie doprav- gistika, znižovanie emisií oxidu uhličitého nej infraštruktúry s cieľom zabezpečenia do- osobných vozidiel aj trhovo orientovanými stupnosti pre občanov, podpory hospodár- nástrojmi (napr. zdaňovaním vozidiel na skeho rastu a  znižovania negatívnych vply- základe produkovaných emisií na 1 km). vov na životné prostredie. V oblastiach, kde je preťažená cestná infraštruktúra, je potreb- ■■ Môžete priblížiť, v akom stave je v súčas- né rozvíjať služby železničnej dopravy a ve- nosti realizácia projektu širokorozchodnej Foto: archív rejnej osobnej dopravy. trate do Bratislavy a Viedne? Víziou európskej koncepcie (s  výhľadom V súčasnosti prebieha príprava rozsahu do roku 2050) je dosiahnutie 60-percentné- zadania ďalšej etapy štúdie realizovateľ- ho zníženia emisií v  kontexte narastajúcej V  oblasti železničnej infraštruktúry ide nosti. Pokračujeme v dôslednom analyzo- dopravy a  podpory mobility. Preto sú naše o  dva prioritné koridory: železničná os vaní projektu širokorozchodnej trate, keď- ciele zamerané na podporu nových techno- Gdansk – Varšava – Katovice – Žilina – Bra- že je potrebné, aby sa v ďalšej etape štúdie lógií a  inovácií, optimalizáciu využívania tislava a  železničná os Paríž – Štuttgart – realizovateľnosti doriešili otvorené otázky, multimodálnych logistických reťazcov vráta- Viedeň – Bratislava. predovšetkým garancie tovarových tokov ne podpory väčšieho využívania energeticky Z hľadiska cestnej infraštruktúry je prio- a  veľmi dôležitá otázka financovania pro- efektívnejších druhov dopravy. Samozrej- ritou dobudovať úseky na diaľnici D1 tak, jektu z verejných zdrojov. me, dôraz kladieme aj na efektívnejšie vyu- aby vzniklo ucelené diaľničné prepojenie žívanie dopravnej infraštruktúry vďaka inte- medzi Bratislavou a Košicami. Okrem toho ■■ Aká je situácia v napojení našej republiky ligentným dopravným systémom. sa realizujú projekty, ktoré zabezpečujú se- na medzinárodné dopravné koridory, ktoré Zvyšujúci sa podiel najmä cestnej náklad- verojužné cestné prepojenie s Poľskom (diaľ- majú veľký význam v medzinárodnom obcho- nej dopravy dokazuje, že práve cestná do- ničná os Gdansk – Katovice-Žilina/Bratisla- de a  sú dôležité pre Slovenskú proexportne prava je pri súčasnom nastavení trhu najviac va – Viedeň), čo v podmienkach Slovenskej zameranú ekonomiku? konkurencieschopná. V  oblasti železničnej republiky znamená podstatnú časť úsekov Slovenská republika sa nachádza na križo- a  vodnej dopravy je preto potrebné moder- diaľnice D1 ako aj celú diaľnicu D3. vatke hlavných rozvojových európskych osí: nizovať a integrovať infraštuktúru, keďže je východ – západ a  sever – juh. V  súvislosti hlavným východiskom pre efektívne, udrža- ■■ Dopravná politika Európskej únie definuje s  prognózovaným nárastom dopravy medzi teľné, bezpečné a kvalitné dopravné služby. železničnú dopravu ako tzv. zelenú dopravu Áziou a Európou je cieľom, aby sa Slovensko a zameriava sa na zvýšenie jej podielu pri pre- stalo vstupnou bránou do Európskej únie pre ■■ Ktoré konkrétne projekty sa v  súčasnosti prave tovarov. V Slovenskej republike v po- dopravu z Ázie a naopak, a to prepojením osi realizujú, aby sme na Slovensku dosiahli udr- sledných rokoch prevažuje trend zvyšovania východ – západ: Ukrajina – Slovensko – Ra- žateľnosť všetkých druhov dopravy na úrovni podielu cestnej dopravy, čo je kontraproduk- kúsko/Česká republika – Nemecko. Európskej únie? tívne k prioritnej potrebe znižovania produk- Vzhľadom na potenciál súčasnej doprav- Hlavným programom pre rozvoj doprav- cie skleníkových plynov. Máme pripravené nej infraštruktúry máme ambíciu byť vstup- nej infraštruktúry je operačný program a  realizujeme projekty, ktoré obrátia tento ným bodom pre nákladnú dopravu smerom Doprava, ktorý je prioritne zameraný na vývoj u  nás v  prospech „ekologickej dopra- do a  zo Západnej Európy. V  smere sever modernizáciu železníc, výstavbu diaľnic, vy“? Uvažuje sa v stratégii budúceho vývoja – juh Slovenská republika podporuje roz- rýchlostných ciest a  v  neposlednom rade dopravy na Slovensku aj s výraznejším využi- voj dopravnej osi prepájajúcej Baltské more ciest prvej triedy. Operačný program Do- tím lodnej dopravy? a  Jadranské more. Prepojením s  vnútroze- prava, ako aj stratégia rozvoja siete transe- Ako som už uviedol, v prvom rade mo- mím prístavov v  Baltskom mori a  Jadran- urópskych dopravných sietí TEN-T v plnej dernizujeme železničnú infraštuktúru, ako skom mori, ktoré majú značný potenciál miere zohľadňuje dopravnú politiku Eu- aj vozidlový park pre verejnú železničnú a dostatočné kapacity, sa dosiahne efektívna rópskej únie, ktorá podporuje budovanie osobnú dopravu. Zároveň pripravujeme dopravná obsluha vnútrozemských štátov, projektov európskeho významu. projekty v rámci rozvoja prímestských in- akým je aj naša republika. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 31
  • 32.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Peňazí na dopravné projekty je v Bruseli dosť Slovensku na dobudovanie dopravnej štruktúry vnútorné zdroje nestačia. Krajina sa preto musí spoľahnúť na podporu z Bruselu v podobe fondov Európskej únie. O komplikovanosti problematiky čerpania eurofondov v oblasti dopravy sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s generálnym riaditeľom sekcie koordinácie fondov EÚ Jurajom Gmiterkom. ■■ Dopravné siete – to nie sú iba procesu získavania príslušných ročného finančného rámca EK, cesty, že? povolení. počtu a alokácií jednotlivých roz- Určite nie. Sme aktívni naprí- počtových kapitol. Následne, po klad aj v  oblasti železničnej in- ukončení týchto rokovaní, bude Foto: archív ■■ V akej miere ste pri schvaľova- fraštruktúry, kde sa zameriava- ní projektov úspešní? na národnej úrovni špecifikova- me na modernizáciu existujúcich Dnes je ešte priskoro hodnotiť ná konkrétna suma na rozvoj do- koridorov a zavádzanie systémov úspešnosť pri schvaľovaní projek- pravnej infraštruktúry. ■■ Akú úlohu hrajú fondy EÚ podľa smerníc EÚ. Modernizá- tov v EK. Po období rokov 2004 – v strategických zámeroch Sloven- ciou železničných tratí sa vytvo- 2006 došlo k akcelerácii samotnej ■■ Aké opatrenia pripravuje, resp. ska vo všeobecnosti? ria podmienky na ich začlenenie implementácie a  schvaľovacie- pripravil centrálny koordinačný Zmyslom eurofondov je zmen- do jednotného európskeho želez- ho procesu v  podstate na konci orgán na zrýchlenie a zefektívne- šovanie hospodárskych, sociál- ničného systému. Oblasť verejnej programového obdobia.  Dnes je nie čerpania štrukturálnych fon- nych a územných rozdielov medzi prepravy osôb je zabezpečovaná výraznou pomocou skutočnosť, dov na Slovensku? regiónmi EÚ a podpora vyvážené- prostredníctvom podpory integ- že veľké projekty je možné finan- Reakciou na pretrvávajúce ho, trvalo udržateľného územné- rovaných dopravných systémov covať ešte pred ich schválením na problémy s čerpaním finančných ho rozvoja v rámci únie. My sme a  subvencií do verejnej osobnej EK, a teda tlak na verejné výdav- prostriedkov zo štrukturálnych sa v  tomto programovacom ob- dopravy. ky a  stres spôsobený približova- a  Kohézneho fondu v  roku 2011 dobí zamerali na infraštruktúru ním konca obdobia hodnotenia bol návrh opatrení na zvýšenie a  regionálnu dostupnosť, vedo- ■■ Čo komplikuje predkladanie oprávnenosti výdavkov je nižší, efektívnosti a  transparentnosti mostnú ekonomiku, ľudské zdro- projektov do Bruselu? ako by to bolo bez tejto dodatoč- v procese implementácie. Výsled- je, ktoré realizujeme prostredníc- Všetky veľké projekty na finan- ne prijatej výnimky. kom bolo 69 opatrení na zrýchle- tvom 11 operačných programov covanie výstavby dopravnej in- nie a  zefektívnenie procesu im- Národného strategického refe- fraštruktúry sú z  pohľadu admi- ■■ Je peňazí v Bruseli pre doprav- plementácie. Pomohli sme tak renčného rámca SR 2007 – 2013 nistratívy a komunikácie s Bruse- né projekty dosť, alebo by sme napríklad znížiť administratívnu a v menšom rozsahu aj prostred- lom komplikované. V  roku 2007 potrebovali viac? náročnosť pri príprave, schvaľo- níctvom deviatich programov Eu- pri predkladaní prvých veľkých V  súčasnom programovacom vaní a finančnom riadení projek- rópskej územnej spolupráce. projektov na JASPERS a EK nám období má ministerstvo v  rámci tov alebo sme znížili chybovosti rôzni experti tvrdili, že po schvá- operačného programu Doprava pri vykonávaní verejného obsta- ■■ Kto je vlastne za realizáciu zod- lení základných riadiacich doku- (OPD) na realizáciu dopravných rávania tovarov, služieb a staveb- povedný? mentov a  odsúhlasení obsahové- projektov do roku 2015 k  dis- ných prác. Osobitnú pozornosť My spolu s  ministerstvom fi- ho konceptu žiadostí bude proces pozícii cca 3,8 miliardy eur. Ob- sme venovali otázke zvyšovania nancií. Ministerstvo dopravy, vý- schvaľovania projektov na úrov- sah OPD sa  priebežne plní, pri- transparentnosti procesu imple- stavby a regionálneho rozvoja má ni Európskej komisie len rutina. čom na základe jeho doterajšie- mentácie, v  rámci ktorej boli do v  systéme využívania štrukturál- Po asi ročnej komunikácii s  EK ho priebehu implementácie, pre- praxe zavedené viaceré inštitúty nych a Kohézneho fondu kľúčové a JASPERS boli síce zo strany EK dovšetkým vzhľadom na vplyv umožňujúce vyššiu verejnú kon- postavenie. Pôsobíme ako cen- schválené prvé veľké projekty, ale globálnej hospodárskej krízy trolu a  informovanosť o  procese trálny koordinačný orgán, ktorý zároveň sa nároky na obsah a kva- a  objektívnu náročnosť prípravy implementácie. K dnešnému dňu je zodpovedný za prípravu, mo- litu spracovania žiadostí podstat- a  výstavby dopravných stavieb, možno konštatovať, že väčšinu nitorovanie a  hodnotenie strate- ne zdvihli. Úlohu tu zohrali aj je možné považovať túto sumu navrhnutých opatrení sa podari- gického rámca, správu informač- nedoriešené chyby z  minulosti za adekvátnu zohľadňujúcu reál- lo úspešne priviesť do reálneho ného monitorovacieho systému a personálne výmeny v priebehu ne možnosti Slovenska pri prog- procesu implementácie. a  neustálu metodickú koordiná- procesu schvaľovania žiadostí, rese výstavby a modernizácie do- ciu všetkých riadiacich orgánov. kde sa vysvetľovací proces musel pravnej infraštruktúry. ■■ Aké projekty budú podporo- Ministerstvo financií je zodpo- niekoľkokrát zopakovať a opätov- vané v  programovacom období vedné za finančné riadenie, cer- ne sa otvárali už uzavreté otázky. ■■ Aké sú výhľady na nasledujúce 2014 – 2020? tifikáciu a audit. Príprava dopravných projektov obdobie? Pri stanovení priorít na ob- (líniové stavby) od strategického V  rámci programovacieho ob- dobie 2014 – 2020 vychádzame ■■ Okrem toho však máte na sta- rozhodnutia o investícii po ukon- dobia rokov 2014 – 2020 to na zá- z  Národného programu refo- rosti aj vlastný operačný program. čenie stavby trvá bežne 10 – 14 ro- klade predbežných prepočtov riem, ktorý stanovuje základné Áno. Sme zodpovední aj za kov. Na proces projektovej prípra- vyzerá, že budeme mať k  dispo- tematické oblasti podpory. Teda operačný program Doprava, naj- vy stavby a následné schvaľovanie zícií o  niečo väčší objem finanč- základná infraštruktúra, ľudské väčší na Slovensku. Prioritným žiadosti v EK  negatívne vplývajú ných prostriedkov ako doposiaľ. zdroje, zamestnanosť a  sociálna cieľom je, samozrejme, zlepšenie aj zmeny v  samospráve Výmeny Konečná suma však bude známa inklúzia a veda, výskum a inová- dostupnosti regiónov k  transe- starostov a primátorov často zna- až po ukončení rokovaní na pôde cie s dôrazom na zelený rast. Pod- urópskym dopravným sieťam menajú diametrálne odlišné po- európskych inštitúcií a  stanove- ľa nich sa budú vyberať jednotli- (TEN-T). žiadavky a následné komplikácie ní celkovej sumy budúceho viac- vé investičné priority. 32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 33.
    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Uprednostňujeme súťažný dialóg Projekty verejno-súkromného partnerstva sa stali v uplynulom období vďačnou témou pre politikov i médiá a polemika o ich výhodnosti či nevýhodnosti pre štát pretrváva. O ich použití na dobudovanie dopravnej infraštruktúry na Slovensku sa publicista Ivan Čeredejev zhováral s Martinou Svoreňovou, generálnou riaditeľkou sekcie projektov verejno-súkromného partnerstva na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Foto: archív ■■ V  čom spočíva princíp projektov verejno- ■■ Koľko je na Slovensku reálne subjektov K otázke výhodnosti, resp. nevýhodnos- súkromného partnerstva? Čím sa líšia od tra- schopných realizovať projekty verejno-súk- ti projektov verejno-súkromného partner- dičných spôsobov financovania projektov, romného partnerstva? Je o takú formu inves- stva je potrebné uviesť, že v prípravnej eta- predovšetkým v oblasti dopravy? tovania záujem? pe každého PPP projektu na úrovni štátu Základným princípom projektu verej- V rámci prípravy na realizáciu konkrét- je povinnosťou verejného obstarávateľa no-súkromného partnerstva alebo PPP (z neho PPP projektu sa vykonáva okrem zabezpečiť vypracovanie štúdie realizova- angličtiny – Public Private Partnership) iného aj úvodné testovanie trhu, ktoré by teľnosti, ktorá okrem iného obsahuje aj fi- v  oblasti dopravy je zabezpečenie verej- mala obsahovať štúdia realizovateľnosti. nančnú analýzu porovnávajúcu finančné nej infraštruktúry a  verejných služieb Jeho účelom je potvrdiť, že o projekt v na- náklady projektu realizovaného formou prostredníctvom súkromného partnera vrhovanej štruktúre je na trhu záujem, PPP v  porovnaní s  projektom realizova- využitím jeho vlastných zdrojov a  schop- zistiť počet súkromných partnerov, kto- ným tradičným verejným obstarávaním. ností. Súkromný partner získava trvalý rí prejavujú záujem o  účasť vo verejnom Počas plynutia koncesnej lehoty štát uplat- tok verejných peňazí počas trvania part- obstarávaní a  disponujú určitými skúse- ňuje sankčné mechanizmy, ktoré motivujú nerstva. PPP projekt však nepredstavuje nosťami a potvrdiť, že trh akceptuje navr- koncesionára k dodržiavaniu stanovených iba spôsob financovania projektu, lebo fi- hovaný harmonogram realizácie projektu. termínov a  kritérií kvality vyplývajúcich nancovanie je iba jednou z  jeho zložiek. Vychádzajúc z doterajších skúseností mô- z  ustanovení koncesnej zmluvy a  prísluš- Oproti tradičnému verejnému obstaraniu žem povedať, že zahraničné subjekty majú ných relevantných dokumentov. vykonania stavebných prác pri výstavbe záujem podieľať sa na PPP projektoch na cestnej komunikácie, kde dochádza k vy- území Slovenskej republiky. Subjekt uchá- ■■ Na dobudovanie diaľničnej siete bude po- plateniu odplaty za dodané dielo naraz, dzajúci sa o uzatvorenie koncesnej zmluvy trebných ešte veľa finančných prostriedkov. prípadne v  niekoľkých splátkach podľa by mal mať predovšetkým dostatok skúse- Aký  podiel by mali mať na jej financovaní  stupňa dokončenia diela, pri projekte ve- ností z realizácie PPP projektov, rozsiahle projekty verejno-súkromného partnerstva rejno-súkromného partnerstva sú plat- odborné znalosti a  mal by disponovať in- (okrem projektov, ktoré sú už schválené)? by súkromnému partnerovi rozdelené na vestičným kapitálom na financovanie pro- Okrem jediného v súčasnosti realizova- celú dobu trvania zmluvného vzťahu, pri- jektu. Zákon o verejnom obstarávaní usta- ného PPP projektu R1 zatiaľ nebol schvá- čom zmluvný vzťah trvá zvyčajne 20 až 40 novuje, že pri zadávaní zákaziek sa musí lený žiadny ďalší nový projekt PPP. V sú- rokov. uplatňovať princíp rovnakého zaobchá- časnosti prebieha príprava výstavby diaľ- dzania a princíp nediskriminácie uchádza- ničného obchvatu Bratislavy (diaľnica D4). ■■ Akú úlohu hrajú PPP projekty v  strategic- čov alebo záujemcov. Táto vyše 22-kilometrová časť plánované- kých zámeroch Ministerstva dopravy, výstav- ho diaľničného obchvatu hlavného mesta by a regionálneho rozvoja SR? ■■ Priebeh výberových konaní na dodávate- SR Bratislavy má odkloniť tranzitnú do- Budovanie cestnej a diaľničnej infraštruk- ľov projektov verejno-súkromného partner- pravu z  dnešného prieťahu Bratislavy na túry je prioritou súčasnej vlády. Myšlienka stva bol a  zostáva vďačnou témou pre kri- jej východný a južný okraj, pričom pláno- realizovať niektoré diaľnice a  rýchlostné tikov, ktorí vyčítajú netransparentnosť a ne- vaný obchvat by mal čiastočne odbremeniť cesty formou PPP naďalej predstavuje spô- výhodnosť pre štát.  Do akej miery je podľa exponované úseky D1 od vstupu do Bra- sob ako efektívne zabezpečiť kvalitnú ve- vášho názoru táto kritika oprávnená a  aké tislavy v  smere z  Trnavy až po Petržalku rejnú infraštruktúru a  verejné služby. Na sú vlastne výhody a nevýhody takejto formy vrátane Prístavného mosta, ktorý je najza- základe doterajších skúseností táto forma spolupráce? ťaženejšou cestnou komunikáciou na Slo- spolupráce prináša efekt z  hľadiska roz- Proces výberu súkromného partnera vensku. V súčasnosti zároveň prebieha prí- loženia rizika medzi súkromnú a  verejnú a uzatvorenia koncesnej zmluvy upravený prava na výstavbu rýchlostnej cesty z Bra- sféru či získania chýbajúcich zdrojov in- zákonom o verejnom obstarávaní je prísne tislavy do Dunajskej Lužnej (rýchlostná vestičných a prevádzkových prostriedkov. formalizovaný a  zo strany verejného ob- cesta R7). Táto časť plánovanej rýchlostnej Možno očakávať, že v  budúcnosti dôjde starávateľa musí byť bezpodmienečne do- cesty R7 odkloní dopravu z  obcí Rovinka k reálnej výstavbe a budovaniu niektorých držaný. Ako postup verejného obstaráva- a Dunajská Lužná, čím bude odbremenená z  úsekov diaľnic a  rýchlostných ciest for- nia v prípade PPP projektov vzhľadom na výrazne zaťažovaná cesta I/63. Projekt vý- mou PPP. Financovanie výstavby nadrade- predpokladanú hodnotu zákazky a ich zlo- stavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 nej cestnej infraštruktúry formou PPP je žitosť prichádza do úvahy súťažný dialóg. by sa mohol realizovať ako projekt verejno- v  budúcnosti reálne aj z  toho dôvodu, že Cieľom súťažného dialógu je nájsť a  defi- súkromného partnerstva. V tejto súvislosti Slovenská republika vystupuje ako dôve- novať najvhodnejší spôsob na uspokojenie ministerstvo plánuje zabezpečiť vypraco- ryhodný partner, čoho dôkazom je úspeš- potrieb verejného obstarávateľa. Verejný vanie štúdie realizovateľnosti na prevere- ná realizácia PPP projektu rýchlostnej ces- obstarávateľ postupoval pri verejnom ob- nie ekonomickej, technickej a  právnej re- ty R1: Nitra – Tekovské Nemce a  Banská starávaní všetkých troch balíkov PPP pro- alizovateľnosti projektu výstavby diaľnice Bystrica – severný obchvat jektov formou súťažného dialógu. D4 a rýchlostnej cesty R7 formou PPP. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 33
  • 34.
    Analýza S našimi diaľnicami to vyzerá ešte horšie ako pred rokom Okrem dlhoročného problému s tunelom Višňové zo Žiliny do Martina pribudla ďalšia Achillova päta: je ňou úsek z Kraľovian do Ružomberka. P o ďalšej výmene vlády majú ľudia čoraz bližšie k pocitu, že dôležitú nadradenú cestnú infraštruktúru na Slovensku nikdy A  čo keby sa teda predsa našiel nejaký „Chuck Norris” a zaplatil výstavbu dlhoroč- nej Achillovej päty, ktorou je 7,5 kilomet- tok a nevieme, ako ich využiť! Spomínané vhodné projekty sú už totiž dlhšie zabloko- vané. Pravda, súčasné eurofondy by na do- nevybudujeme. To, že by sme nedokonči- ra dlhý tunel Višňové zo Žiliny do Martina? stavanie všetkých chýbajúcich úsekov ani li severo-južné spojnice – ako napríklad To asi ťažko. A ak sa teda nenájde nik, tak zďaleka nestačili, ide len o niekoľko vybra- rýchlostné cesty R3 či R4 – by sa ešte dalo naše ministerstvá aj tak nateraz vôbec ne- ných úsekov zo všetkých chýbajúcich. pochopiť a zvládnuť. Ak si však uvedomí- počítajú s tým, že by sa aktuálne eurofondy, Na cestné a  železničné projekty sa naj- me, že možno nikdy nebudeme mať kom- ktoré musíme využiť do konca roka 2015, viac využívajú eurofondy z  operačného pletnú diaľnicu D1 či kompletné rýchlost- využili na tento „legendárny” tunel. programu Doprava ( 3,2 miliardy eur). né cesty R2 či R7 južnou časťou krajiny, Z  tohto balíka je 1,14 miliardy eur urče- nadobúdame dojem, že je jedno, aká po- Jazda po (ne)súvislej diaľnici ných na budovanie diaľnic. Z nich je navia- litická strana bude vo vláde, peniaze, ad- o 10 či 20 rokov? zaných na konkrétne projekty zhruba 649 ministratívne prekážky ako napríklad po- A  tak zrejme ešte o  10 či 20 rokov bu- miliónov eur, všetky tieto stavby by mali zemky či všeobecná hospodárska kríza vo deme jazdiť po nebezpečnej trojprúdov- však musia byť na konci roku 2015 hotové. svete, nám jednoducho predražené diaľni- ke popod Strečno a  potom prejdeme po Ďalších približne 495 miliónov eur však ce postaviť pravdepodobne nedovolia! kúsku novej diaľnice, ktorú už budujú po zatiaľ visí v  lufte. Túto sumu nevyčerpa- Nech sa hovorí čokoľvek, môže sa stať severnej strane od Martina a Vrútok, a to je ných zdrojov by malo výrazne znížiť za- aj to, že ani kompletná diaľnica D1 na Slo- úsek z Dubnej Skaly po Turany (16,5 km). počítanie nákladov na rozbehnutú časť vensku nikdy nebude. A načo by nám bola, Následne však opäť zídeme z  diaľnice diaľnice D1 Dubná Skala – Turany. Stavi- povedia si ľudia na západe Slovenska. Veď do šútovskej a kraľovianskej úžiny, kde sa teľ by ju mal postaviť asi za 138 miliónov na ňu aj tak nemáme peniaze. A dlho mať pri výstavbe 13,5 km dlhého úseku vysky- eur, takže na nové projekty ostáva 357 mi- nebudeme. Navyše čas, keď D1 mohla pri- tol nový veľký problém nečakaných roz- liónov eur. A  práve táto suma vyzerá byť tiahnuť investície a  lepšiu prácu na chu- merov, keďže ho skúma Európska komisia problémová z hľadiska jej vyčerpania. dobnejší východ krajiny, už zrejme dávno na základe sťažností environmentalistov. vypršal. No a  potom sa pri Hubovej napojíme na Rozbehnutých je viacero tendrov Ak začneme stavať všetky chýbajúce ďalší nový úsek D1 obchádzajúci Ružom- Optimistická situácia nie je ani na naj- úseky a hneď, diaľnica môže byť komplet- berok až po Ivachnovú (15 km), odkiaľ severnejšom, 12 kilometrov dlhom úseku ne hotová podľa optimistov v  roku 2017, máme diaľnicu až do Popradu. kysuckej diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, podľa stavebných odborníkov, ktorí tro- Úsek okolo Ružomberka sme však tiež kam mali podľa plánov diaľničiarov nastú- chu rozumejú aj možnostiam štátneho roz- ešte stále nezačali stavať, a to pre klasickú piť mechanizmy už v septembri. Aj tam sa počtu, v roku 2020. To by však platilo pri príčinu – problémový tender. Podľa Národ- však „zasekli” na výbere dodávateľa. všetkých ideálnych okolnostiach. nej diaľničnej spoločnosti sa malo odštar- Tendre prebiehajú aj na úsek rýchlost- tovať s prácami už v júni tohto roka, aby sa nej cesty R2, a to obchvatu Žiaru nad Hro- Žeby pomohol nejaký stavba dokončila do decembra 2015. Zatiaľ nom (5 km) a na D1 okrem spomínaného „chuck norris”? sa však ani nevybral dodávateľ. tendra na úsek Hubová – Ivachnová aj na Alebo sa stane zázrak a dokážeme ich po- úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala (13,5 staviť omnoho lacnejšie, a to bez korupcie, Peňazí je nateraz km) od Žiliny po Strečno. prípadne sa nám na niektoré úseky diaľ- dokonca priveľa! nic alebo rýchlostných ciest zloží nejaký Minister dopravy Ján Počiatek stojí pred Máme nečakané zadné vrátka, sponzor? Napríklad národný futbalový šta­ na naše pomery dosť nezvyčajným problé- ich meno je rozfázovanie dión chcel istého času za svoje postaviť veľ- mom. Kým doposiaľ boli najväčšou kom- Slovensko však má jedno vcelku nečaka- kopodnikateľ Ivan Kmotrík, ale napokon plikáciou v  budovaní diaľnic chýbajúce né riešenie. Ako upozornil odborník z Kon- z tohto úmyslu zrejme na dlhý čas zišlo. peniaze, v  súčasnosti ich máme nadby- zervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Du- 34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 35.
    Analýza šan Sloboda, môžemevyužiť takzvané roz- a to Jánovce – Jablonov (18,5 km), ľavý pás vej a ministrovania Jána Figeľa prioritou bu- fázovanie. Očakáva sa preto, že Slovensku úseku Jablonov – Studenec (5 km) a úsek dovania nadradenej dopravnej infraštruk- by aktuálne eurofondy na diaľničnú vý- Fričovce – Svinia (11 km). túry. Ak by sme však zapli na plné obrátky stavbu prepadnúť nemali. „Ak ministerstvo Okrem toho staviame ešte na rýchlost- a  tento úsek začali pripravovať, svižne ho začne o pripravovaných zmenách a presunoch nej ceste R4 novú 14-kilometrovú štvor- vytendrovali a postavili, realitou by mohol peňazí rokovať s Bruselom včas, eurofondy ur- prúdovku z  Košíc po maďarské hranice, byť už v roku 2018. čené na dopravnú infraštruktúru by sme mali aby sme sa jedného dňa mohli napojiť na plne vyčerpať,“ povedal Sloboda. maďarskú diaľnicu M3, ktorá však dobu- Slovenské scifi nesie meno r2 „Úsek začneme stavať za eurofondové zdro- dovaná zrejme ešte dlho nebude. Ide o pri- Z  celkových 315 km je vybudovaných 18 je z tohto finančného rámca a záverečné prá- bližne 60-kilometrový úsek z Miškolca po km, aj to len v polovičnom profile (dva pruhy ce presahujúce rok 2015 budú v rámci druhej našu hraničnú obec Milhosť. namiesto kompletných štyroch). Presne takto fázy financované z  nasledujúceho programo- znie slovenské diaľničné scifi a hovoriť o tom, vého obdobia,“ povedal hovorca minister- Príbeh na r1 by mohol byť že by niekedy táto cesta bola kompletne hoto- stva dopravy Martin Kóňa. omnoho veselší vá, dnes vyznie prinajmenšom smiešne. Týka sa to najmä spomínaného prob- Diaľnice aj železnice sú u  nás stále ďa- Ide o  rýchlostnú cestu R2, ktorá by nie- lémového úseku Turany – Hubová medzi leko za realitou západnej Európy. Roky kedy mala spojiť Trenčín s  Košicami cez Martinom a  Ružomberkom, ktorý stopla nevieme spojiť naše najväčšie mestá diaľ- Prievidzu, Žiar nad Hronom, Detvu, Luče- Európska komisia. Exminister dopravy Ján nicou D1 a rekonštrukcia železníc na rov- nec, Rimavskú Sobotu a Rožňavu. Hotových Figeľ preto uvažoval, že úsek rozdelia na nakom dopravnom ťahu pokročila len po máme spomínaných polovičných 18 km ako dva podúseky – Turany – Kraľovany a Kra- Trenčín a vyzerá to tak, že sa tam pre súd- obchvaty Tornale a  Oždian medzi Lučen- ľovany – Hubová, čím by sa postavila as- ne naťahovačky na dlho zabrzdí. com a Rožňavou. poň polovica a problém s environmentalis- Máme však stále viacero variant, ako Zvyšných 297 km je vo hviezdach azda tami by ostal len na úseku z Kraľovian po sa po štvorprúdovej ceste môžeme dostať ešte viac ako vystúpenie prvého človeka Hubovú. To však už aktuálne nie je. z Košíc až do Bratislavy a nemuseli by sme z  kozmickej lode na povrch Marsu. Ak by Slovenskí ochranári pritom tvrdia, že vý- využiť Maďarsko, ktoré svoju diaľnicu sa to Slovensku niekedy podarilo, mohli by stavba povrchového variantu diaľnice D1 z  Miškolca smerom na Košice možno do- sme si povedať, že sme diaľničná veľmoc, v  celom úseku Turany – Hubová nemôže končí skôr. akou je už roky napríklad Nemecko. vyhovieť podmienkam európskej smernice V hre je aj rýchlostná cesta R1, ktorá je V nasledujúcich rokoch by pritom na R2 o ochrane biotopov. Riešením by podľa nich už súvisle dobudovaná z Bratislavy po Ban- z Trenčína na Rožňavu a Košice mala do spo- bol tunel Korbeľka. Tento variant by však skú Bystricu a vyzerá to tak, že diaľnica D1 mínaného „eurofondového” roku 2015 sme- diaľnicu, ako inak, poriadne predražil. z  Ružomberka po Prešov bude úspešne rovať najväčšia časť zo zostávajúcich zdro- spojená už v spomínanom roku 2016. Osta- jov v celkovej výške asi 168 miliónov eur. Nadväzujúci úsek okolo ne tak spojiť už len Banskú Bystricu s Ru- Ministerstvo plánuje okrem spomínané- ružomberka zdržuje tender žomberkom rýchlostnou cestou R1 vrátane ho obchvatu Žiaru nad Hronom rozostavať Združenie, ktoré tvorí slovenská spoloč- viacerých tunelov popod Donovaly. aj úseky Zvolen východ – Pstruša (8 km), nosť Hant spolu s talianskou spoločnosťou Pstruša – Kriváň (10,5 km, smerom zo Zvo- INC S. p. A., ponúklo v súťaži na výstavbu Úseky novej r1, ktorá obíde lena na Lučenec) a Ruskovce – Pravotice (11 15-kilometrového úseku diaľnice D1 od Hu- donovaly, už poznáme km ako obchvat Bánoviec nad Bebravou). bovej po Ivachnovú najnižšiu cenu, a to 207 Trasu novej R1 popod Donovaly médiám Spomeňme ešte plánovaných päť kilo- miliónov eur. Štátna expertíza pritom pô- už prezradil šéf Dopravoprojektu Gabriel metrov rýchlostnej cesty R3 na hornej Ora- vodne odhadovala náklady na výstavbu tej- Koczkáš. Zatiaľ vieme toľko, že namiesto ve, ktorú chceme takisto stihnúť do konca to časti diaľnice na vyše 507 miliónov eur. chýbajúcich 65 km po D1 zo Žiliny do Ru- roku 2015, ide o 5 km dlhý úsek medzi Tvr- Diaľnica má byť financovaná z eurofon- žomberka by spojnica R1 z Banskej Bystrice došínom a Nižnou. dov. Stavbu mali podľa odhadov dokončiť do Ružomberka merala len 50 km. Takisto za tri roky. Finančnú úsporu oproti odha- by na tomto úseku R1 bolo sedem tunelov Čo je reálne a čo je len na papieri dovanej cene by prinieslo stavebníkom v  porovnaní s  predpokladanými šiestimi No a  úplným diaľničným scifi je vybu- napríklad šetrenie pri mostoch. A to skrá- na úseku D1 zo Žiliny po Ružomberok. dovanie 214 km dlhej rýchlostnej cesty R7, tením mostov či jednoduchším a  ľahším Spomínaná stavba R1 je však ešte stá- ktorý by podľa plánov mala spojiť Bratisla- profilom. Pri tuneloch by sa zasa šetrilo le v  plienkach. Projektovú dokumentáciu vu s  Lučencom juhom územia okolo Du- napríklad zmenou technológie razenia. dokončili len na prvom úseku, ktorý nad- najskej Stredy, Nových Zámkov, Želiezo- Súčasťou úseku medzi Hubovou a  Ivach- väzuje na nedávno dokončený obchvat R1 viec, Dudiniec a Veľkého Krtíša. novou bude dvojkilometrový tunel Čebrať. Banskej Bystrice. Ide o úsek Banská Bystri- Je teda úplne zrejmé, že aj napriek Národná diaľničná spoločnosť však tender ca – Slovenská Ľupča dlhý 7 kilometrov. množstvu peňazí, ktoré nám ešte poskytne prerušila, najnižšiu cenu neakceptovala. „Prvý by mohol byť hotový tento úsek, keďže na budovanie nielen diaľnic, ako aj rých- už má vydané stavebné rozhodnutie,” povedal lostných ciest EÚ cez operačné progra- Radičová nechala ficovi G. Koczkáš. my v  rámci eurofondov, je to len kvapka rozostavaných 52 kilometrov Ďalšie dva úseky sa volajú Slovenská z toho, čo by sme naozaj potrebovali. Mno- Vláda Ivety Radičovej nechala Roberto- Ľupča – Korytnica (14 km) a  Korytnica – hé cesty nadradenej dopravnej infraštruk- vi Ficovi, ktorý, mimochodom, opäť uva- Ružomberok (28 km). „Je to jedna z alterna- túry tak ešte dlhé desaťročia budú existo- žuje o spustení PPP projektov, 52 kilomet- tív, ako prepojiť východ so západom rýchlost- vať len v plánoch na papieri. rov rozostavaných diaľnic a  rýchlostných nými cestami, ak by sa nepodarilo diaľnicu D1 ciest. A  to hlavne na východnom Sloven- dostavať načas. Zatiaľ je však prioritou dostav- Text a foto: JOZEF BIELY sku. Momentálne sa na D1 stavia na šty- ba D1,” upresnil hovorca ministra dopravy roch úsekoch. Dostavovať ich budú zrejme Martin Kóňa. až do roku 2016 namiesto pôvodne pláno- Zvyšné dva úseky plánovanej R1 okolo Foto: Ak by sa Slovensku niekedy podarilo vy- vaného konca v roku 2015. Donovalov ešte nemajú ani územné roz- budovať diaľnice D1 a D3 a rýchlostné cesty R2 Okrem spomínaného obchvatu Marti- hodnutia, resp. ani dokumentáciu k  nim, a  R7, mohli by sme si povedať, že sme diaľnič- na a Vrútok z Dubnej Skaly do Turian sú keďže úsek R1 z  Banskej Bystrice do Ru- ná veľmoc, akou je už roky Nemecko. Snímka je to tri úseky medzi Popradom a Prešovom, žomberka nebol počas vlády Ivety Radičo- z diaľnice 9, spájajúcej Mníchov s Berlínom. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 35
  • 36.
    Múzeum dopravy Nostalgia i poučenie Prvá železničná stanica v Bratislave vznikla v 19. storočí. Na jej mieste dnes stojí Múzeum dopravy. Najmä dopravy železničnej, keďže v koľajisku a v priľahlých skladoch sú vystavené staré lokomotívy a vagóny. Návštevník si však príde na svoje aj pri exponátoch cestnej dopravy, od prvých motorových vozidiel cez exponáty z medzivojnového obdobia až po autíčka z rokov 1960 a 1970. N ostalgické pocity vyvoláva prehliadka parných, motorových či elektrických rušňov, nákladných vozňov a rôznych úžit- kových koľajových vozidiel. Návštevník si môže pozrieť aj signálnu, zabezpečova- ciu a  oznamovaciu techniku či rovnošaty a rôzne dokumenty, ktoré sa viažu k histó- rii železničnej dopravy. Zaujímavú expozíciu predstavujú Príbe- hy dvoch kolies, ktoré zase ukazujú dejiny bicykla od najstarších bicyklov z  19. sto- ročia až po exponáty športových bicyklov. Určite zaujmú aj výstavy Železnice v  ar- chívnych dokumentoch, Na vlnách Dunaja (venovaná jubilejným 90-tim rokom čes- ko-slovenskej a slovenskej lodnej dopravy na Dunaji) alebo Galéria na peróne, ktorá predstavuje originálne fotografie Petra Pro- cházku s názvom Beat Generation. Prvé skupiny zberateľov na Slovensku už v  šesťdesiatych rokoch minulého sto- ročia začali ochraňovať a  zbierať doprav- 36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 37.
    Múzeum dopravy né technicképamiatky. Postupne vznikala mentačné centrum, ktoré pôsobí v  rámci ho navštívi asi 20 000 návštevníkov, ktorí zaujímavá kolekcia starých automobilov, Železníc SR, prevádzku expozície zabez- tu okrem poučenia určite pocítia aj nostal- v roku 1979 sa podarilo získať prvý parný pečuje Slovenské technické múzeum Koši- giu za „starými dobrými časmi“. rušeň. Kolekciu spravuje Múzejno-doku- ce. Múzeum otvorili 24. júna 1999 a ročne Foto: archív Nadšenci lodnej dopravy pripravujú zaujímavý exponát – remorkér Šturec V blízkej budúcnosti by sa mohla expozícia Múzea dopravy rozšíriť aj o unikátny exponát lodnej dopravy. Snaží sa o to skupina nadšencov vodnej dopravy a plavebných aktivít, ktorú združuje Slovenský plavebný kongres. O ich plánoch a tiež o tom, ako vznikla táto iniciatíva, porozprával publicistovi Jozefovi Šuchovi jeden z iniciátorov myšlienky Juraj Bohunský. ■■ Ako vznikla myšlienka zachrá- ■■ Čím je zaujímavá táto loď ... spoliehame sa vo veľ- niť pre budúce generácie práve okrem toho, že je v súčasnosti je- kej miere na prácu dob- túto loď? dinou loďou, ktorá hovorí o  his- rovoľníkov a  sponzorské Okrem nej už neexistuje žiad- tórii dunajskej plavby? dary od priaznivcov plav- na iná loď z minulosti slovenské- Loď sa pôvodne volala ŠTÚR by, podnikov a  inštitúcií, ho plavebného podniku. Na Slo- a postavili ju v komárňanských ktoré budú mať záujem o  revi- vode. K tomu by bola potrebná vensku je to posledná loď, ktorá lodeniciach roku 1937. Do živo- talizáciu tohto jedinečného mo- kompletná rekonštrukcia tru- pamätá dávne časy dunajskej ta ju uvádzal vtedajší predseda torového remorkéra. Uvažujeme pu, ktorý je z nitovaných dielov. plavby. Bola už určená do šrotu, vlády ČSR Dr. Hodža. (Na otvá- poprosiť napríklad smolenický V tomto stave, ako je teraz, by preto sme vyvinuli úsilie zabrá- ranie lodného múzea chceme podnik na výrobu farieb a lakov ju pohyb vody mohol časom po- niť jej zničeniu. Pôvodne sme pozvať niektorého z  jeho po- o  darovanie farby potrebnej pri rušiť. V zimnom prístave máme plánovali, že to urobí vo svojej tomkov). V  roku 1944 pri bom- rekonštrukcii. Želáme si, aby lodný výťah, tam ju zdvihneme réžii náš podnik (SPaP), ale ne- bardovaní Bratislavy dostala zá- tento exponát patril nie nám, ale a návštevníci budú môcť vidieť boli na takúto akciu financie. sah bombou, pričom jej odtrhlo celému Slovensku. (možno prvýkrát v  živote) loď Museli sme zapojiť do iniciatívy prednú časť, kde boli cisterny „na suchu“. K zimnému prísta- viac ľudí a obrátiť sa o podporu na prepravu tekutých materiá- ■■ Sprístupníte aj vnútro lode? vu povedie predĺžená promená- aj na úradné inštancie. Myšlien- lov. Pôvodne to bol tanker a vy- Keď dostane loď nové náte- da popri Dunaji, takže jeho pre- ka premeny lode na muzeálny užíval sa najmä na prepravu naf- ry, návštevníci sa ani neuvedo- hliadka môže by pekným záve- exponát sa stretla s priaznivým ty z Rumunska pre bratislavskú mia, že pochádza z  roku 1937. rom prechádzky. ohlasom i  podporou u  vtedaj- Apollku. Nosnosť bola 600 ton Sprístupníme aj jej vnútro, kto- šieho ministra dopravy Jána Fi- nafty. Loď aj po zásahu osta- ré sa pomerne dobre zachova- ■■ Čo ešte chýba k realizácii? geľa, bratislavského župana Ti- la na vode. Pri oprave už neob- lo. Chýbajúce časti v  strojovni Všemocný papier – adminis- bora Freša a podporil nás aj ma- novili ložný priestor (cisternu) a  kormidelni nahradíme tvaro- tratívne vybavovačky – a  veľa gistrát hl. mesta Bratislavy. Pr- v prednej časti, loď skrátili, pre- vo identickými z iných lodí. Už práce, aby sme sa mohli čím vým a  najdôležitejším krokom robili ju na remorkér a dostala aj máme „rozhodené siete“ na ich skôr pokochať novým exponá- bolo zabrániť jej zošrotovaniu, nové meno – ŠTUREC. získanie. tom slovenskej technickej his- čo sa podarilo, a otvorili sa tak tórie. možnosti pokračovať v  realizá- ■■ Aj najzaujímavejšia myšlienka ■■ Kde bude Šturec kotviť? cii našej myšlienky. sa bez financií nedá realizovať... Nebude kotviť na tečúcej Foto: K. Juríková Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 37
  • 38.
    Aktivity na Dunaji Nové aktivity na Dunaji Nábrežie Dunaja v Bratislave dostáva novú tvár, vyrástli tu moderné obytné a spoločenské komplexy – RIVERPARK, AUPARK a EUROVEA – promenáda sa postupne predlžuje až k zimnému prístavu, poskytuje možnosti na aktívny oddych, kaviarničky núkajú občerstvenie a príjemné posedenie, ale tok rieky využívajú iba dopravné a nákladné lode a osamelí člnkári. Populárny parníček Propeler, ktorý prevážal cestujúcich z centra mesta na petržalský breh, prestal prepravovať v roku 1994. Odvtedy sa dá na druhý breh dostať iba cez mosty. V poslednom čase však čoraz silnejšie rezonujú medzi občianskymi aktivistami i odborníkmi myšlienky o obnovení Propelera, objavujú sa úvahy aj o nových aktivitách, ktoré by mohli oživiť cestovný ruch na Dunaji a zatraktívniť túto európsku rieku pre turistov i obyvateľov hlavného mesta. Publicistovi Jozefovi Šuchovi o nových aktivitách na Dunaji porozprávali predseda občianskeho združenia Spoločnosť Ferdinanda Martinenga Peter Kurhajec a aktivista a autor viacerých zaujímavých zámerov na rozvoj osobnej lodnej dopravy na Dunaji, lodný kapitán Ľubomír Feješ. Ľubomír Feješ: Obnovenie Bratislavského Propeleru je vyzývajú čo najskôr, tak do jedného roka, myšlienku reali- myšlienka, ktorá vychádza z tradície. Propeler začal v Brati- zovať. slave premávať v  roku 1891. Tento lodný prievoz bol v  pre- vádzke viac ako sto rokov. Dnes sa nábrežie upravuje, na bre- ■■ V čom vidíte najväčší problém pri realizácii projektu? hoch vznikajú nové aktivity, je tam oveľa väčší pohyb ľudí, Ľubomír Feješ: Získať vhodné polohy na prístaviská. nie je to už ako v  minulosti, keď boli na nábreží vyhorené V Bratislave je veľký tlak na umiestňovanie plávajúcich za- sklady a natáčali sa tam vojnové scény do filmov. To bola tra- riadení, ktoré slúžia na komerčné pristávanie lodí, čo je dob- gédia pre Bratislavu. Nemohli sme sa čudovať, že ľudia k Du- rý obchod. My však nemôžeme využívať tieto pontóny. Potre- naju nechodili – čo by tam robili? Treba ľudí vytiahnuť opäť bujeme pristávacie zariadenie, ktoré bude presne vyhovovať k vode a sprostredkovať im  priamy kontakt s riekou. Myš- tejto mestskej linke. Vo svete sa pre mestské linky stavajú sa- lienkou obnoviť Propeler sa vážne zaoberajú aj v samospráv- mostatné prístaviská, ktoré sú kompatibilné s prepravnými nych orgánoch na úrovni magistrátu hlavného mesta, aj v  mestskej plavidlami, čo umožňuje bezpečný a veľmi rýchly nástup. Prístaviská časti Staré mesto. Spojením týchto snažení sa vytvára vhodná pôda by nemali byť len holé pontóny, ale mali by poskytovať pre cestujú- pre jeho návrat. cich aj služby, ktoré tam patria: kryté čakárne, predaj lístkov, infor- Pôvodne sa uvažovalo o  obnove jeho tradície len na historickej mačný kútik pre turistov s materiálmi o Bratislave, Dunaji a Sloven- linke medzi obidvoma brehmi, súčasnosť však umožňuje rozšírenie sku, ako aj  predaj suvenírov a bufet. Pre nás sú tie pontóny dôležité aj na ďalšie zaujímavé miesta na nábreží. Preto spočiatku uvažuje- aj preto, lebo umožnia Bratislavčanom a návštevníkom mesta priamy me so štyrmi  prístaviskami, medzi ktorými by sa vykonávala pre- a bezprostredný kontakt s riekou. prava: mestské centrum, Sad Janka Kráľa ako významná oddychová zóna, na ľavom brehu nové obytné , obchodné a spoločenské centrá, ■■ Takže s dymiacim parníčkom sa už ľudia nestretnú? EUROVEA,  RIVERPARK (AUPARK = Sad J. Kráľa). Prepojením tých- Z  historických a nostalgických dôvodov by bolo zaujímavé pre ob- to významných bodov by vznikla jedna zmysluplná možnosť rozví- novenie Propelera využitie pôvodného parníčka, ktorý lodný prievoz jania osobnej lodnej dopravy na novej bratislavskej mestskej lodnej vykonával a  najviac sa zapísal do sŕdc ľudí. Tá lodička ešte existu- linke. je, ale už nie je schopná plavby a dnes slúži ako galéria moderného umenia. Uvažujeme však postaviť jej repliku , ktorá by bola situovaná ■■ Túto dopravu by zabezpečoval Propeler? do historizujúceho vzhľadu z obdobia 50 – 60. rokov minulého storo- Ľubomír Feješ: Pri komunikácii so samosprávnymi orgánmi sme čia a ktorá by premávala na turistickom romantickom a nostalgickom konštatovali, že pre takúto prepravu je potrebné moderné a dostatoč- okruhu najmä v centre Bratislavy, medzi mostmi Lafranconi a Apollo. ne rýchle plavidlo. Bolo by to plavidlo úplne nového typu s rozmermi Aj keď dnes už neuvažujeme s parným pohonom a plavidlo by bolo cca 19 x 6 m s konštrukciou katamaran, určené na prepravu cca 60 vybavené moderným strojným zariadením, poháňali by ho však lo- cestujúcich s klimatizovanou a vykurovanou krytou hlavnou palubou, patkové kolesá a pre ilúziu by sme mohli cez komín vypúšťať prifar- bezbariérovou toaletou,   so zadnou vyhliadkovou terasou a  hornou benú paru, ktorá by vytvárala dojem dymiaceho komína. Verím, že by palubou určenou aj na prepravu bicyklov, cestujúcim by bolo k dis- to bola výborná turistická atrakcia Bratislavy. pozícii aj občerstvenie.   V súčasnosti hľadáme možnosti, ako projekt uviesť do života. Tento ■■ V médiách sa písalo aj o iných projektoch na širšie využitie lodnej zámer sme už aj verejne prezentovali. Médiá, ktoré o tom písali, nás dopravy. 38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 39.
    Aktivity na Dunaji Ľubomír Feješ: V spoluprá- rôzne príležitostné výstavy. ci s  hlavným mestom, Brati- Premýšľame aj o  národných slavským a  Trnavským samo- dňoch iných štátov spolu s ich správnym krajom, ale aj samo- typickou kuchyňou a  podob- správami v  Dolnom Rakúsku ne. Radi prijmeme aj iné za- a Župe Győr – Moson – Sop- ujímavé podnety. Chcem zdô- ron v  Maďarsku pripravuje- razniť, že do všetkých priesto- me viacero projektov v oblas- rov lode bude bezbarierový ti lodnej dopravy a  cestovné- prístup. ho ruchu. Nosným je projekt Celé riešenie sa  nesie v du- DUNAJBUS na rýchle doprav- chu európskej filozofie – mod- né a turistické prímestské lod- rá a zelená – teda voda a bre- né spojenie po Dunaji od Ša- hy. Patronát nad projektom si morína do centra Bratislavy až už zobrali bratia Hochschor- po Hainburg vRakúsku. nerovci, a  pracujeme na tom, Hlavne pre kombináciu loď aby prevzal patronát aj Peter a  bicykel sú ideálne menšie Sagan. Tak by sme mali zastú- cezhraničné turistické lodné penú vodu aj brehy, teda vod- spojenia cez zdrž vodného Občianski aktivisti Peter Kurhajec (vľavo) a Ľubomír Feješ nú turistiku, vodné športy a aj diela Gabčíkovo a staré koryto Dunaja do cykloturistiku. Myšlienku podporujú mi- oblasti ramennej sústavy v Maďarsku; pro- nister vnútra SR Róbert Kaliňák, predseda jekt Dunaj Turistbus zasa rieši turistické BSK Pavol Frešo, primátor Bratislavy Milan rýchle osobné lodné spojenie po rieke Mo- Ftáčnik, starosta Petržalky Vladimír Bajan, rave a  Dunaji, medzi mestskými časťami a mnohí ďalší. Bratislavy Devínskou Novou Vsou a  De- vínom a územím národného parku Donau ■■ Prečo navrhujete nazvať loď Martinengo? Auen a jeho centrom v Orth an der Donau Peter Kurhajec: Ferdinand Martinengo Dolnom Rakúsku. Na území Bratislavy bol taliansky šľachtic narodený v  Záhre- a  Bratislavského samosprávneho kraja je be, ktorý v Bratislave založil záchranárstvo zase možné ponúknuť okrem mimoriad- a hasičstvo. Preto bude loď venovaná hasi- ne atraktívnych lokalít Devín, Devínska čom,  záchranárom a policajtom, všetkým, Kobyla a  náleziska Sandberg, napojenie Parníček Devín nielen slovenským. Chceme, aby tu mali aj na cyklotrasy smerom na Malé Karpaty svoj klub a cítili sa tu doma. a Vodné dielo Gabčíkovo. Ľubomír Feješ: Myšlienka vybudovania fontány na Dunaji je veľmi zaujímavá aj ■■ Aká loď by sa plavila na tejto trase? preto, že pokiaľ viem, na Dunaji, ale ani na Ľubomír Feješ: Bol by to už spomínaný iných riekach nič podobné neexistuje. Po- moderný katamaran. Je veľmi silá vôľa ten- dobné projekty môžeme vidieť na jazerách to projekt realizovať. vo Švajčiarsku aj inde, to sú však stacionár- ne zariadenia, nie spojenie fontána a plavi- ■■ Ďalší projekt, o ktorom sa hovorí, je pláva- dlo. Vzhľadom na podmienky v Bratislave, júca svietiaca fontána Martinengo, ktorá by kde je zmena výšky hladiny príliš veľká, mala pripomínať prácu hasičov,  záchranárov by bol problém vybudovať nejaké pevné a policajtov, tvoriacich integrovaný záchran- Parníček Devín pri petržalskom brehu zariadenie. Ak sa umiestni takáto fontá- ný systém. Pán Kurhajec, vy ste autorom tejto na na plavidle, ktoré je dostatočne veľké, myšlienky. Aká je vaša predstava? bude to monument na vode s veľkým efek- Peter Kurhajec: Naproti EUROVEI pri pe- tom a  príťažlivosťou pre ľudí na lodi a  aj tržalskom brehu plánujeme zakotviť veľkú pre tých, ktorí sa budú pozerať z  brehov. loď NITRA (dĺžka sto metrov, šírka 14 met- Sympatický je úmysel spojiť vzdanie holdu rov). Na hrane lode obrátenej k rieke budú mestu, Dunaju, Slovensku s  pripomenu- vodné dýzy, ktoré umožnia vytvárať rôzne tím si ľudí, ktorí nielen na vode, ale aj na vodné obrazce. Napríklad vystrekne desať súši zachraňujú životy. Spojenie s aktivita- vodných stĺpcov do výšky 20 – 25 metrov, mi, ako sú cyklistika a splavovanie Dunaja ktoré budú symbolizovať štáty, cez ktoré dáva predpoklady, aby vzniklo komplexné preteká Dunaj. Ďalšia možnosť bude mo- dielo, ktoré bude jednou z najväčších turis- hutný, 50-metrov vysoký vodný stĺpec na tických atrakcií v Bratislave. prednej časti lode ako symbol európskej spolupráce, alebo vodná stena, na ktorú a člnkárov, ktorí splavujú Dunaj, aj mies- Foto: archív bude po zotmení možné laserom premie- tom pre peších návštevníkov. tať propagačné snímky o Slovensku, rôznu Vlastné teleso lode využijeme komplex- reklamu a podobne. nejšie – palubu aj podpalubie. Násypníky na palube odstránime a urobíme rovnú pa- ■■ Bude mať loď aj iné využitie? lubu, ktorú môžeme využívať na rôzne ak- Peter Kurhajec: Nemecko a  Rakúsko tivity (napr. v zime ľadové sochy, v lete rôz- sú pomerne slušne vybavené atrakcia- ne stretnutia, zaujímavé sympóziá a pod.). mi na Dunaji, cez Slovensko Dunaj viac- V  podpalubí budú rozsiahle, štyri metre menej iba preteká. Preto chceme, aby sa vysoké priestory. Uvažujeme tu zriadiť stá- loď s fontánou stala pútavou dominantou lu GALÉRIU DROTÁRIE, venovanú tradič- a aj odpočinkovým miestom pre cyklistov nému slovenskému remeslu, a organizovať Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 39
  • 40.
    TRENDY V TELEKOMUNIKAČNOM TELEKOMUNIK 29. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www. o s o akia.sk , www.informslovak a.s www.informslovakia.sk s Generálny partner: Hlavní partneri: Partneri: Mediálni partneri: álni SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVAK NEWS AGENCY
  • 41.
    Letecké dni V septembri patrilo nebo nad Sliačom milovníkom letectva Nadšenci lietania, majstri letectva, vyznávači leteckej akrobacie, znalci leteckej techniky, priaznivci leteckých dní nevynechali Medzinárodné letecké dni Slovak International Air Fest (SIAF) 2012 na leteckej základni Sliač. P rogramovým partnerom SIAF 2012 bolo Ministerstvo obrany SR, ďalej  Gene- rálny štáb Ozbrojených síl SR a veliteľstvo Vzdušných síl SR, spoluorganizátormi Mi- nisterstvo vnútra SR, Ministerstvo dopravy, výstavby a  regionálneho rozvoja SR, Ban- skobystrický samosprávny kraj, ako aj mes- tá Banská Bystrica, Sliač a Zvolen. Letecká základňa Sliač bola v tomto roku dejiskom jedinečného leteckého sviatku s  hviezd- nym obsadením. Dôkazom prestíže tohto- ročných Medzinárodných leteckých dní bol aj fakt, že záštitu nad podujatím prevzal prezident SR Ivan Gašparovič, podobne ako ministri Martin Glváč, Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Svojou podporou deklarova- li vzťah k najväčšej leteckej udalosti roka. Malý kúsok neba v srdci Slovenska sa na dva dni stal symbolickým javiskom, na kto- rom sa predstavili mnohé letecké esá z rôz- nych kútov Európy. Letecká základňa Sliač uprostred starého kontinentu privítala stro- je, ktoré tu zažili absolútnu premiéru.Ne- možno zabudnúť ani na ľudí, bez ktorých by letecké dni neboli také úspešné. Uznanie patrí pilotom, technikom a celému personálu Leteckej základnej Sliač, členom organizačného štá- bu a v neposlednom rade obyvateľom žijúcim v blízkosti základne, ktorí boli nútení znášať obmedzenia súvisiace s prípravou a priebehom Medzinárodných leteckých dní SIAF 2012. Pohľad na belasé nebo, ktoré križujú nádherné lietajúce stroje, neraz na hranici dokona- losti – aj o tom boli Medzinárodné letecké dni na Sliači. Hubert Štoksa, riaditeľ MLD SIAF 2012 Foto: archív Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 41
  • 42.
    Analýza PAS V rebríčku konkurencieschopnosti klesla SR na 71. miesto Slovenská republika sa v hodnotení konkurencieschopnosti prepadla oproti minulému roku o 2 miesta a skončila na 71. priečke v rebríčku 144 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). Ide o historicky najhoršie umiestnenie Slovenska od jeho zaradenia do tohto prestížneho medzinárodného porovnania v roku 1997. Slovensko sa dostalo do pozície tretej najmenej konkurencieschopnej krajiny EÚ, keď nižšie v rebríčku sa nachádzajú už len Rumunsko (78. miesto) a Grécko (96.). N a vrchole rebríčka sa štvrtýkrát po sebe umiestnilo Švajčiar- sko. Singapur si udržal druhú priečku a Fínsko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4.). Severské a zá- obchodných partnerov (116.). Ďalšími konkurenčnými nevýhoda- mi Slovenska sú vysoký deficit verejných financií (116.), nízka ne- závislosť súdnictva (115.), povaha konkurenčných výhod, ktoré sú padoeurópske krajiny dominujú v  prvej desiatke rebríčka, keď postavené viac na lacnej pracovnej sile ako na vyspelých technoló- zoznam najkonkurencieschopnejších ekonomík dopĺňajú Ho- giách (115.) a neefektívna štruktúra verejných výdavkov (112.). landsko (5.), Nemecko (6.) a  Veľká Británia (8.). Z  mimoeuróp- Medzi najvýraznejšími konkurenčnými výhodami slovenskej skych krajín sa v prvej desiatke umiestnili USA (7.), Hongkong (9.) ekonomiky sa nachádzajú otvorenosť Slovenska voči zahraničné- a Japonsko (10.). Česká republika klesla o 1 miesto a skončila na mu vlastníctvu podnikov (2.), nízke colné bariéry (6.), legislatíva 39. priečke, naďalej však zostáva lídrom v regióne krajín V4. Poľ- podporujúca prílev zahraničných investícií (8.) a  technologická sko si udržalo svoje minuloročné 41. miesto a Maďarsko po páde vyspelosť investorov prichádzajúcich na Slovensko (9.). Pozitívne o 12 miest obsadilo v tomto roku 60. priečku. hodnotené boli aj legislatíva týkajúca sa záložného práva a ban- „Výsledky tohtoročnej Správy o  globálnej konkurencieschopnosti krotov (11.), vysoká korelácia medzi výškou miezd a produktivi- vypovedajú o pokračovaní trendu mierneho ekonomického oživovania tou práce (14.) a nízke riziko terorizmu (24.). V oblasti infraštruk- svetových ekonomík. Tri štvrtiny z dvadsiatich najvyššie umiestnených túry sú pozitívne vnímané železničná doprava (25.) a  energetic- krajín dosiahli vyššie skóre Indexu konkurencieschopnosti v porovnaní ká infraštruktúra (25.). Ďalšími prednosťami Slovenska sú rozší- s  predchádzajúcim rokom,“ hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ renosť internetu (26.), rozvinutá konkurencia na domácom trhu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá je partnerskou in- (27.), investičný rating krajiny (30.), zdravý bankový sektor (32.), štitúciou Svetového ekonomického fóra. V súvislosti s umiestne- vyspelosť výrobných procesov (34.), rozšírenosť mobilného inter- ním Slovenska dodáva: „Zostup Slovenska v rebríčku je zapríčinený netového pripojenia (35.), používanie vyspelých marketingových pretrvávajúcimi bariérami podnikania, ktoré sa vládam napriek dekla- nástrojov v podnikoch (38.), dostupnosť výskumných a tréningo- ratórnym vyjadreniam nedarí v praxi odstraňovať. O imidž reformnej vých centier (40.), prístup k financovaniu (42.), vysoká miera vy- krajiny už Slovensko definitívne prišlo a  od roku 2004 sa podnikate- sokoškolského vzdelávania (42.) a  rozšírenosť širokopásmového lia nedočkali nových reforiem, ktoré by zásadným spôsobom zlepšili internetového pripojenia (44.). podmienky na podnikanie. Slovensko v rebríčku kleslo už po šiesty raz Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť v rade a čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami V4. Hlavný- krajín na základe dostupných štatistických dát a  celosvetového mi bariérami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, sú naj- Prieskumu názorov riadiacich pracovníkov. Prieskum prebiehal mä neefektívne fungujúce verejné inštitúcie, nízka vymožiteľnosť práva, od februára do apríla 2012 a zapojilo sa doň viac ako 14 000 ma- vysoký deficit verejných financií a slabá efektívnosť verejných výdav- nažérov z celého sveta. PAS koordinovala prieskum na Slovensku kov, nízka kvalita vzdelávacieho systému, neefektívny trh práce, byro- a  s  výzvou na zapojenie sa do prieskumu oslovila 220 veľkých kracia, klientelizmus a korupcia.“ podnikov a  220 malých a  stredných podnikov náhodne vybra- Autori Správy o globálnej konkurencieschopnosti definujú konku- ných podľa metodiky Svetového ekonomického fóra. Výsledky rencieschopnosť ako súbor inštitúcií, vládnych politík a faktorov, hodnotenia odrážajú stav ekonomiky a názory manažérov ku kon- ktoré ovplyvňujú úroveň produktivity krajiny. Na základe verej- cu apríla 2012. Takmer všetci respondenti zo Slovenska vyplnili ných dát a  dát získaných z  prieskumu vyhodnocujú 12 pilierov prieskum elektronicky na internetovej stránke Svetového ekono- konkurencieschopnosti, ktoré spolu vytvárajú komplexný obraz mického fóra a PAS nemala prístup k individuálnym odpovediam o konkurencieschopnosti jednotlivých krajín. respondentov. Nedostatky a prednosti SR podľa Rozdiely v globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra pretrvávajú; Švajčiarsko, Singapur a Fínsko Ako najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenska identifikova- na vrchole rebríčka lo Svetové ekonomické fórum nízku vymáhateľnosť práva (140. (preklad oficiálnej tlačovej správy Svetového ekonomického fóra) priečka v 144 miestnom rebríčku). Nasledujú vysoká miera klien- telizmu v krajine (138.), mimoriadne nízka dôvera verejnosti voči Ženeva, Švajčiarsko, 5. septembra 2012 – Švajčiarsko sa štvrtý- politikom (136.) a  vysoké administratívne zaťaženie podnikania krát po sebe umiestnilo na vrchole rebríčka v Správe o globálnej (132.). Ďalším výrazným nedostatkom je slabá kvalita služieb zo konkurencieschopnosti 2012 – 2013, ktorú dnes zverejnilo Sve- strany štátu na podporu podnikania (130.). Nasledujú nedosta- tové ekonomické fórum. Singapur si udržal druhú priečku a Fín- točný záujem vlády o obstarávanie technologicky najvyspelejších sko je na treťom mieste, kde vystriedalo minuloročné Švédsko (4. produktov (127.), slabý vplyv slovenských producentov na me- miesto). Severské a západoeurópske krajiny dominujú v prvej de- dzinárodnú distribúciu (126.), prílišná orientácia zákazníkov na siatke rebríčka, keď zoznam najkonkurencieschopnejších ekono- cenu, a nie na kvalitu (125.). Výrazne zaostáva letecká infraštruk- mík dopĺňajú Holandsko (5.), Nemecko (6.) a Veľká Británia (8.). túra (124.). Slovensko naďalej trápi únik talentovaných ľudí do za- Z mimoeurópskych krajín sa tu umiestnili USA (7.), Hongkong (9.) hraničia (122.), nekvalitný systém vzdelávania (120.), netranspa- a Japonsko (10.). rentnosť pri nakladaní s verejnými financiami (120.), neefektívne Správa naznačuje, že Švajčiarsku a  krajinám severnej Európy náklady poľnohospodárskej politiky (120.) a nefungujúci kapitá- sa podarilo skonsolidovať svoju konkurencieschopnosť po hospo- lový trh (117.). Podnikatelia pociťujú zhoršené etické správanie sa dárskej a finančnej kríze z roku 2008. Na druhej strane, krajiny 42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 43.
    Analýza PAS južnej Európy,t. j. Portugalsko (49.), Španielsko (36.), Taliansko ríčku posunuli vyššie. Z krajín subsaharskej Afriky sa v prvej po- (42.) a  predovšetkým Grécko (96.), naďalej trpia v  dôsledku ne- lovici rebríčka umiestnili Juhoafrická republika (52.) a Maurícius dostatku konkurencieschopnosti, ktorá vyplýva z ich makroeko- (54.). Väčšina krajín v tomto regióne však bude musieť na zlepše- nomickej nerovnováhy, zlého prístupu k  financovaniu, rigidnej nie svojej konkurencieschopnosti vynaložiť viac úsilia vo všetkých pracovnej legislatívy a nedostatku inovácií. hodnotených oblastiach. Napriek nárastu celkového skóre konkurencieschopnosti si USA V Latinskej Amerike si naďalej zachováva vedúcu pozíciu Čile zhoršili svoju pozíciu štvrtýkrát v rade a posunuli sa o dve miesta (33.) a viacerým krajinám, ako napr. Paname (40.), Brazílii (48.), nižšie na 7. priečku. Popri narastajúcej makroekonomickej nestabi- Mexiku (53.) a Peru (61.), sa podarilo zlepšiť svoju konkurencie- lite vyvolávajú v podnikateľskej sfére obavy niektoré prvky týkajúce schopnosť. sa fungovania inštitúcií v krajine, najmä nízka dôveryhodnosť politi- „Pretrvávajúce rozdiely v  konkurencieschopnosti medzi regiónmi kov a nedostatočne efektívna vláda. Pozitívom je, že krajina naďalej a  v  rámci regiónov, obzvlášť v  Európe, sú príčinou turbulencií, ktoré zostáva svetovým lídrom v inováciách a jej trhy fungujú efektívne. dnes zažívame, a  to ohrozuje našu budúcu prosperitu,“ hovorí Klaus Pozície veľkých rozvíjajúcich sa trhových ekonomík (BRICS) Schwab, zakladateľ a výkonný predseda Svetového ekonomické- sa vyvíjali rozdielne. Čína (29.) si napriek miernemu poklesu ho fóra a dodáva: „Žiadame vlády, aby konali rozhodne pri prijímaní o 3 priečky naďalej udržuje vedúci pozíciu. V tejto skupine krajín dlhodobých opatrení na posilnenie konkurencieschopnosti a vrátili tak sa v rebríčku posunula vyššie len Brazília (48.). Juhoafrická repub- svetovú ekonomiku k udržateľnému rastu.“ lika (52.), India (59.) a Rusko (67.) v rebríčku klesli. Xavier Sala-i-Martin, profesor ekonómie na Columbia University Okrem Singapuru sa v prvej dvadsiatke rebríčku umiestnili aj v USA dodáva: „Index globálnej konkurencieschopnosti zachytáva dlho- niektoré ďalšie ázijské krajiny– Hongkong (9.), Japonsko (10.), Taj- dobé trendy, ktoré formujú konkurencieschopnosť ekonomík sveta. Z tohto van (13.) a Južná Kórea (19). pohľadu sme presvedčení, že Index poskytuje užitočný náhľad na kľúčové Z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky sa najvyššie umiest- oblasti, na ktoré sa musia krajiny sústrediť, ak chcú optimalizovať úroveň nil Katar (11.). Saudská Arábia ostáva naďalej v prvej dvadsiatke produktivity, ktorá podmieňuje ich ekonomickú budúcnosť.“ (18.). Spojené Arabské Emiráty (24.) si medziročne polepšili, kým Kuvajt (37.) mierne klesol. Maroko (70.) a Jordánsko (63.) sa v reb- Zdroj: Podnikateľská aliancia Slovenska Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 43
  • 44.
    Komentár Keď nebude ani chlieb ani hry Soňa Motusová Foto: dreamstime.com Š ičky z Vranova nad Topľou mali šťastie. Diskutabilné šťastie. Po tom, čo týmto úboho plateným ženám ich taliansky za- ným sa nič nestane. Podnikateľ a manažér je na Slovensku chránený druh, je takmer bohom, bežnými právnymi nástrojmi ne- vým osobným majetkom. Dnes sú majet- ky upratané tak, že by ich sto audítorov nenašlo ani za sto rokov a  veľkopodnika- mestnávateľ niekoľko mesiacov vôbec ne- postihnuteľný. Tisíce ľudí potom čaká trp- telia veselo fungujú ďalej. Aj takí, ktorým vyplatil mzdy, sa rozhodol pre radikálny ké sklamanie, keď zistia, že im jednodu- sa podarilo zlikvidovať tradičnú výrobu krok. Počas celozávodnej dovolenky mie- cho chýbajú odpracované roky na dôcho- a ktorí pokazili, čo sa dalo, sú dnes oceňo- nil rozmontovať a odviezť stroje a zmiznúť, dok. Pretože pán veľkopodnikateľ neplatil vaní ako „šikovní manažéri“, pretŕčajú sa utiecť pred zodpovednosťou. Dámy zostali Sociálnej poisťovni. Tisíce ľudí platia zdra- v  „smotánkach“, pôsobia v  dozorných ra- na ulici bez zamestnania, bez perspektívy, votným poisťovniam veľké sumy, pretože dách a užívajú si milióny, ktoré by im vlast- že im ktokoľvek zaplatí to, čo si už zaro- pán manažér „zabudol“. Títo všetci musia ne patriť nemali. Nemajú strach. Nikto bili, že za nich niekto zaplatí nemocenské platiť aj penále za to, že niekto iný si nepl- z nich sa neocitol za mrežami, nikoho ani a  sociálne poistenie a, predovšetkým, bez nil svoje povinnosti. Štátu to v podstate vy- len nevyšetrovali orgány činné v  trest- možnosti lepšieho zamestnania. Ak by totiž hovuje, pretože už dvakrát predĺžil lehotu, nom konaní. Basa hrozí skôr tomu, čo zo- v tejto, jednej z mnohých hladových dolín za ktorú od vás zdravotná poisťovňa môže bral ako úplatok pár kíl ryže alebo jabĺk. Slovenska bola lepšia možnosť uplatnenia, pýtať neodvedené čiastky – z troch na päť Hlupáci! Stará pravda hovorí, že kradnúť už dávno by odišli od chrapúnskeho podni- rokov a  potom na desať. Nezriedka však sa oplatí len v extrémne veľkých sumách. kateľa, ktorý ich aj tak neplatil. Možno však pýtajú aj oveľa ďalej dozadu a neznalí zá- A ako vidno, dobrou cestou je aj okrádanie vranovské šičky nevyjdú naprázdno. Pre- kona platia. Ak neplatia hneď, nastupujú tých najbiednejších. Napríklad nevypláca- miér Robert Fico sa totiž rozhodol uvoľniť exekútori, ktorí majú z  tejto činnosti fan- ním ani tej štátom garantovanej minimál- milióny eur z vlastnej rezervy a ony sa svo- tastické príjmy. Odpracované roky potreb- nej mzdy. Nedávno som v  istom mienko- jich peňazí dočkajú. Je tu však viacero ale. né pre priznanie dôchodku nikto nikomu tvornom denníku čítala o mzdách v jednej Položme si otázku, prečo pán podnika- nevráti. z  mnohých súkromných bezpečnostných teľ z Talianska vôbec prišiel na Slovensko? služieb, ktorá dostala príležitosť pôsobiť Žeby ho nalákala niektorá zo slovenských Tu už nikto nič negarantuje? na jednom z  ministerstiev. Redaktor sa vlád na investičné stimuly? Alebo jedno- Pravda, je tu garančný fond. Ale ten pla- rozčuľoval, že SBS-kári berú 8 eur na hodi- ducho vedel, že v slovenskom podnikateľ- tí namiesto postihu vypočítavých a cham- nu. Zdalo sa mu to priveľa. Neoveril si, koľ- skom prostredí sa jeho odsúdeniahodný tivých podnikateľov len za presne urče- ko z toho skutočne dostane výkonný pra- skutok ľahko stratí? Pretože toto na Slo- ných podmienok. Zamestnávateľ musí pri- covník. To je len máličko, skutočne málo vensku nerobia len vypočítaví zamestná- znať bankrot, slušne odovzdať výpovede, nad dve eurá. Ostatné berie majiteľ SBS. vatelia spoza našich hraníc, ktorí sa môžu priznať platobnú neschopnosť a  vyčísliť, A  všetci sú spokojní. Ministerstvo znížilo slovenským orgánom ľahko stratiť a  ne- koľko vlastne zostal zamestnancom a  ve- počet vlastných pracovníkov, pretože si na nájdu ich žiadni veritelia. Ani nevyplate- riteľom dlžný. Ale to spomínaný Talian isté činnosti objednalo externú firmu. Ma- ní zamestnanci, ani zdravotné poisťovne či z Vranova neurobil. A neurobili to ani de- jiteľ onej externej firmy, pretože na každej sociálna poisťovňa. Takto konajú často aj siatky tzv. veľkopodnikateľov, po ktorých „človekohodine“ bezprácne zarába. A  na- slovenskí zamestnávatelia s pravdepodob- zostali obrovské dlhy u  zamestnancov i  v pokon aj štát, pretože znížil počet svojich nosťou hraničiacou s istotou, že im samot- poisťovniach, hoci disponovali rozprávko- zamestnancov, a predsa len má menej ne- 44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 45.
    Komentár zamestnaných. Čo sio tomto postupe mys- la Európa stovky rokov od Magny charty nie na každom kroku a  touto cestou sa lia samotní zamestnanci, to sotva niekoho v roku 1215, na tom boli politicky postave- vydala Európa. Ťažko povedať, či aj Slo- zaujíma. Máme síce inšpektorát práce, ale né Spojené štáty americké v Deklarácii ne- vensko. Slováci neustále počúvajú o priaz- ten sokolím okom sleduje napríklad, či ľu- závislosti z roku 1776. Nikomu sa nechce nivom ekonomickom rozvoji svojej kraji- dia nevykonávajú viac nadčasov než povo- veriť, že by podobná požiadavka bola len ny, ale na vlastných príjmoch nič podob- ľuje zákon. Skutočnosť, že sa na mnohých utópiou, nesplniteľným želaním. né necítia. Skôr naopak. Vláda prichádza miestach pracuje za menšiu ako minimál- Ak je prerozdeľovanie bohatstva príliš s  návrhmi stále nových daní, daňová úľa- nu mzdu, inšpektorom práce uniká. nevyvážené, dostáva aj myšlienka slobody, va na študujúce dieťa by sa mohla končiť Vranovské šičky mali trochu šťastia, rovnosti a bratstva na frak. Majú rovnaké už v 19. roku jeho veku, dane a odvody si ale ich prípad poukazuje na mnohé, čo práva ľudia s minimálnou mzdou, ktorí sa vo výške takmer polovice príjmu zaplatia sa v  oblasti pracovného práva na Sloven- v  dôchodku stanú námetom pre nového aj ľudia pracujúci na dohodu, najnovšie sku zanedbalo. Garančný fond ani rezer- Kryla, a ľudia, ktorí si v divokej privatizá- sa povráva o „cirkulačnej dani“ z motoro- va predsedu vlády nemôžu stačiť na tisíc- cii a následných rozkrádačkách a korupč- vých vozidiel. Aj keď sa vláda socialistov ky prípadov – vykorisťovania. Že ste toto ných kauzách dokázali „urvať“ milióny? tvári, že tieto opatrenia postihnú len vyso- slovo nečítali od čias, keď nám nanucovali Nie, istotne nie. kopríjmové skupiny obyvateľstva, opak je učebnice marxizmu-leninizmu? Som pre- Čoraz zbedačovanejšie masy (buďte tr- pravdou. Štát samotný pritom nešetrí ani svedčená, že ho budeme počuť čoraz čas- pezliví, veď je kríza) však vidia, že bo- v  najmenšom. Ani politickí predstavite- tejšie. Spolu so slovom pauperizácia, čiže hatstvo prechádza nie do rúk tých, ktorí lia neboli schopní ani symbolického gesta zbedačovanie širokých más. sa skutočne o  niečo zaslúžili, ale do rúk zníženia vlastných príjmov, ako sme tohto manželiek, kamarátov, synov, dcér a švag- svedkami na západ od našich hraníc. „Pre- My a oni rín, z večera do rána nesmierne šikovných byrokratizované“ Slovensko má problém Hovorí sa, že kým Američania žijú pod- podnikateľov. Do rúk finančných skupín, nielen so slabo platenými učiteľmi, zdra- ľa zásady Štát, nestaraj sa do nás, Európa- kam ho prihrávajú politické reprezentácie. votnými sestrami či šičkami, ale najnovšie nia žiadajú Štát, postaraj sa o  nás. Veci Pri zohľadnení stále platnej tézy, že zisky sa ozývajú aj štátni úradníci. Tí sú často však nikdy nie sú také jednoduché, ako sú súkromné a straty a dlhy verejné, je im cieľom výpadov zo strany „skutočných“ sa zdajú. Pravda, paternalistická rola štátu sveta žiť! pracujúcich, ale pravdou je, že tisíce z nich a sociálny rozmer ekonomiky je v Európe Nie sme jedna spoločnosť. Profilujeme pracujú za sumy, ktoré sú hlboko pod prie- (Západnej) tradíciou, ale je predovšetkým sa ako My a Oni. To je veľmi nebezpečná mernou mzdou v  národnom hospodár- úlohou štátu, aby zabránil prípadom, keď tendencia. Už rímski cisári vedeli, že aby stve. Dobre platení sú na ministerstvách neschopní, chamtiví, lakomí a  chrapún- sa ľud nebúril, treba mu dať chlieb a hry. a  v štátnych inštitúciách len tzv. politickí ski „podnikatelia“ ožobračujú tisíce ľudí. Nová elita v postkomunistických krajinách nominanti, ktorí sa už pred nástupom do Je predovšetkým úlohou štátu zabezpečiť nechce dať nič. Všetko chce pre seba. funkcií zabezpečia lukratívnymi zmluvami pracovné príležitosti – veď aj amerických a zlatými padákmi. Na „plebs“ potom pe- prezidentov hodnotia podľa tohto kritéria. Áno, tá kríza ňazí nezostáva. Je to práve táto vrstva, kto- Obrovská masa ľudí bez práce a príjmu je Pri znižovaní miezd, masovom prepúš- rá nielenže nehorázne cicia štátny rozpo- pre štát nielen záťažou, ale aj priamym ne- ťaní, nevyplácaní ani toho zarobeného, pri čet, ale vyžaduje aj iné pôžitky. Príkladom bezpečenstvom. Komunistické rovnostár- nedodržiavaní zákona o povinnej minimál- sú extrémne lacné byty, vysokoškolské ti- stvo, prirodzene, nie je riešením, ničí pri- nej mzde existuje veľmi dobrá a  už roky tuly zadarmo, beztrestnosť za priestupko- rodzenú snahu jednotlivcov dosiahnuť vo fungujúca výhovorka – je predsa kríza. Ani vú, ba aj kriminálnu činnosť. Bonusom bý- svojom živote niečo viac, využiť svoje da- s  krízou si však nemôžu poradiť obyčajní vajú aj zahraničné cesty, kde ani tak nej- nosti, schopnosti, podnikavosť. Ale komu- ľudia, aj na krízu je tu štát. Väčšina ľudí de o  štúdium napríklad skúseností iných nisti mali aj iné možnosti ako sa vyrovnať nemá ani poňatia, čo sú to hedgeové fon- krajín v  sociálnej oblasti alebo hľadanie s verejnou mienkou, ktorá im nie je priaz- dy, toxické úvery či druhotná platobná ne- investorov pre Slovensko, ale o lukratívnu nivo naklonená. Demokracia je iná. Frfľať schopnosť. Ani to vedieť nemusia. Mali by turistiku. Na odstrihnutí týchto pôžitkov je možné, ale osobitne v  postkomunistic- to vedieť vládni i  medzinárodní finanční a odstránení korupcie by mohlo Slovensko kých krajinách neveľmi účinné. Zaujímalo a ekonomickí experti. Na všetko dnes exis- bezpochyby ušetriť stovky miliónov eur. by ma, aký by bol osud talianskeho podni- tuje výhovorka, že nie sú peniaze. Kamže Čo však, veď aj americký prezident Geor- kateľa z Vranova, keby svoj biznis rozvinul sa to všetky peniaze podeli? Nuž, minuli ge Bush mladší presadil nižšie zdaňova- v Spojených štátoch amerických. Alebo vo ich tí pred nami. Členovia demokratických nie bohatých vrstiev spoločnosti a Barack Francúzsku. vlád veľmi dobre vedeli a vedia, že ich po- Obama tento zákon napriek sľubom ne- V postkomunistických krajinách nahrá- litický osud závisí nielen od veľkých kor- zmenil. Ľahšie je zdierať chudobných. Ale va dobrodruhom a  zlodejom aj slabá vy- porácií, ktoré ich do teplučkých a pohodl- aj kráľom, ktorí nakladali na ľud pospoli- máhateľnosť práva. Pretože aj v  súdnic- ných kresiel usadili. Raz za štyri roky zá- tý čoraz vyššie dane, sa stávalo, že skončili tve existuje ohromujúca miera korupcie. leží aj na voličoch. Nespokojný volič sa od pod sekerou kata. Signifikantný je v tomto smere prípad Evy svojej politickej strany odvráti – a môže sa Druhou cestou ako sa dostať z  krízy je Varholíkovej, príslušníčky našej novodo- to stať dokonca aj v  čase medzi voľbami. podľa ekonómov podpora spotreby. Tento bej zlatej mládeže. Hneď po tom, ako sa Preto je potrebné vytvoriť silnú strednú model znamená rozvoj a nie stagnáciu, vy- jej na maďarskej diaľnici „podarilo“ opi- vrstvu, spokojnú so svojou životnou úrov- žaduje však existenciu dostatočného množ- tej a možno aj sfetovanej zvlášť trýznivým ňou, ktorá sa vo voľbách bude vedieť od- stva financií medzi obyvateľstvom. Práve tu spôsobom zabiť štyroch nevinných Ma- vďačiť. Priveľa nezamestnaných, príliš níz- chýba to, čo sa minulo v predchádzajúcich ďarov, sa na internetových fórach objavili ke príjmy znamenajú pre vládnucu elitu dvoch desaťročiach v  záujme zachovania značne pesimistické úvahy o  jej perspek- akútne nebezpečenstvo. Tak sa stalo, že postavenia politikov na čele štátov a vlád, tívach. Väčšina diskutujúcich pripomína- toľko vychvaľovaná vysoká životná úroveň čele štátnych inštitúcií, v  záujme ich fas- la, že keby došlo k  podobnej udalosti na na Západe bola vlastne umelo saturovaná cinácie mocou a  politikou všeobecne. Ak Slovensku, táto dáma z  vyššej spoločnos- na úrok budúcich príjmov. Vlády sa zamo- zákonodarná, výkonná a súdna moc nedo- ti by sa vonkoncom ničoho nemusela báť. távali do dlhov. Ale prišiel čas splatnosti. káže potrestať politikov za ich zlé rozhod- „Nejako by sa to urobilo.“ Príkladov totiž Žijeme v ňom. nutia, kto to má dokázať? Že by samotný máme bezpočetne. Demokracia je však aj Z  krízy podľa rôznych ekonomických ľud? Anarchia, revolúcia, občianske vojny? o tom, že všetci sme si rovní. O tom sníva- škôl existujú dve cesty. Jednou je šetre- Alebo nastúpi čas zodpovednosti? Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 45
  • 46.
    Esej Noc s Hamletom alebo ako ťažko je byť na Slovensku kresťanom    Anton Hykisch Z   leta mi ostal v  mysli zvláštny záži- tok. Uprostred augusta sa v  mojej rodnej roka. Horúce slnko nad hlavou nenúti premýšľať, chce sa znehybnieť, zabud- núť. Celý zmysel moderného komerčné- Banskej Štiavnici konal už desiaty roč- ho turizmu je vlastne organizované zabú- ník frankofónneho festivalu poézie Cap danie. Nevedieť o ničom je šťastím. Kaš- a  l´Est – Cesta na východ. Čudný názov lať na ekonomiku, politiku, na všetko. vymyslel jeden zo zakladateľov festiva- Slovenské leto 2012 veru nebolo letom lu, milý Francúz Michel de Maulne, kto- zabúdania. Akoby úpal zasiahol viaceré rý miluje Štiavnicu, Štiavničanov a vôbec hlavy, ktoré by inak mali ostať za každých ľudí z „Východu“. Tohtoročné dni poézie okolností chladné a rozvážne. Kým vlád- za účasti poetiek a poetov domácich i za- ny tábor sužovali zlé čísla z narastajúceho hraničných boli venované českej literatú- deficitu štátneho rozpočtu, kým lídri eu- re. rozóny nervózne hľadali možné východis- Za letnej noci sme sa zhromaždili na ká, kým Grécko stále krachuje a Španiel- nádvorí Starého zámku. Toto nádvorie sko tiež potrebuje pomoc, kým slovenský bolo kedysi trojloďovým gotickým chrá- premiér musí zvažovať, ako udržať Slo- mom. V  čase tureckých nájazdov starí vensko v silnom jadre, zatiaľ doma naše Štiavničania premenili farský chrám na mysle zamestnávali iné priority. pevnosť. Namiesto gotickej klenby vyso- V  Európe (a možno vo svete) sú len ko nad nami je teraz hviezdnaté nebo. dve akési možné ideové zoskupenia, kto- Pod tým nebom na mieste, kde býval ol- ré ľuďom poskytujú isté nádeje, perspek- tár, je teraz pódium. Na ňom sú herci, tívy, východiská. Na jednej strane sú to speváci, hudobníci. V  ten večer predná- ľavicové socialistické strany. Na druhej šali filozofickú báseň Vladimíra Holana pravicové, v Európe viac-menej kresťan- (1905 – 1980) Noc s Hamletom dvaja herci. sky orientované zoskupenia. Zdá sa mi, Francúz Michel de Maulne a Slovák Šte- že ľavicový tábor zosilnieva a  najmä na fan Bučko. Imaginárny dialóg moderného Západe, ktorý nezažil naživo blaho reál- človeka s Hamletom o zmysle života, o tom, či sa svet zmenil a prečo neho socializmu. Občas nezakryto koketuje alebo priamo sa hlási žijeme a čo nás teší alebo zarmucuje. Medzitým znela lutna. k (staro)novému marxizmu. Na pravicovom kresťanskom krídle je Michel vymyslel, že k  českému básnikovi pridá ako komentáre akosi neveselo a zmätočne. verše slovenskej poetky Dany Podrackej (inak rodáčky zo Štiavnice). Tieto slovenské odpovede k  mŕtvemu Holanovi čítala za stolíkom so sviečkou sediaca žena v bielom. Tiež štiavnická rodáčka. Volá sa Magda Vašáryová. Aj tí, čo z rôznych dôvodov pani poslankyňu ne- Nezakryto priznávam, viac fandím pravici. Hádam už aj zo zotr- majú v láske, museli uznať, že prednášala pekne, s citom, pokojne, vačnosti ostáva vo mne nádej (ilúzia?), že kresťanstvom inšpirova- civilne. Ako keby tie verše vychádzali z jej vlastného vnútra. né riešenia majú nám stále čo povedať. Presnejšie, mali by nám čo Po predstavení sa dostalo potlesku a  ovácií nielen Michelovi povedať Lenže akosi im to nejde. Obrovský monolit svetovej kato- a milému Števovi Bučkovi s nádherným hlasom. Michel pozval na líckej cirkvi sa ocitá v krízových stavoch. Predovšetkým v Európe, pódium aj autorku Danu Podrackú. Dostala kyticu. Potom sa obe v  tej Európe, ktorá bola ešte nedávno úrodnou pôdou všetkých ženy objali a Dana darovala svoju kyticu Magde. inovácií a renovácií. (Maritain, Mounier, Teilhard de Chardin, Ján Neviem, koľkí ľudia na naplnenom nádvorí Starého zámku si XXIII., druhý vatikánsky koncil...) Všetko toto je už akosi zabud- uvedomili, že sú svedkami nielen rutinnej vzájomnej úcty hereč- nuté, stratilo na príťažlivosti. Všetko prekryjú pedofilné škan- ky a autorky. My starší vieme, že sa tu pred obecenstvom stretli dály, hocijako nafúknuté. Pravdaže, utešujeme sa históriou. Cir- a  objali dve poslankyne. A  to nie hocijaké. Dana Podracká bola kev, kresťanstvo, prešlo už všeličím. Všetko sa nakoniec prekoná, pred rokmi poslankyňou za HZDS, sedela v parlamente hneď ved- vyvrbí, zo všetkého sa vylížeme. Bolo aj horšie, a oveľa horšie – ľa pána Mečiara a napísala o ňom aj nadšenú knižku. Magda Va- a  svetová cirkev je tu. šáryová je doteraz poslankyňou z diametrálneho opačného politic- Pozrime sa na naše nábožné Slovensko. So štatisticky silnou kého tábora, za SDKÚ. majoritnou cirkvou. Zrazu je tu akési teologické fórum, interneto- Pán Holan mohol byť spokojný. Aj pán Shakespeare. Noc vé portály fungujú naplno, reformátori ako vyšití, hovoria po ne- Hamletom spojila – aspoň na jeden večer – Montekovcov a Capu- mecky lepšie ako po latinsky, s odbojnými Rakúšanmi a Nemcami lettovcov. Spokojní sme boli aj my, čo sme vedeli o zákulisí. jedna ruka. Len nemecký pápež im nie je na výške doby. Svetlá umenia, básne, zahnali politické antagonizmy do tmy, do Ťažko, preťažko je byť kresťanom na Slovensku. Najmä toto prepadliska. leto. Taký prípad Bezák. Sám neviem, čo si o tom myslieť. Nemô- Umenie, ozajstný ľudský hlas sa ukázal silnejší než politický fa- žem uveriť, že pápež by vedome krivdil slovenskému redemptoris- natizmus. Nie je to dobrá letná inšpirácia pre Slovensko? tovi, ktorého pred dvoma rokmi vyznačil, vymenoval. A teraz je ten chlapík nanič. Nuž, ako katolíci dôverujeme vyššej autorite. Pápež je neomylný, pokiaľ sa vyjadruje ex cathedra vo veciach vie- ry a mravov. Je prípad slovenského arcibiskupa, jedného z tisícov Letný čas je pre mnohých obdobím takmer povinného zabúda- biskupov svetovej cirkvi, vecou viery a mravov? Taká hanba akurát nia. Cez leto treba vypnúť oddýchnuť si. Žiť iný život ako počas v Roku sv. Cyrila a sv. Metoda... My obyčajní veriaci nevieme, čo 46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 47.
    Esej sa stalo. Kúpanies nevhodnými? Odvolal priveľa dekanov a fará- jedno námestie a  mohli kričať na svojich politikov. V  21. storo- rov? Financie predchodcu? Jeden milión šesťstotisíc euro odstup- čí dožadovať sa akéhosi vládnutia bez politických strán, bez par- ného advokátskej firme syna zakladateľa najkresťanskejšej strany lamentu, neustálymi ľudovými hlasovaniami, je blúznením. Ne- Slovenska? Motanie sa na Pohode? Boh je pohoďák? Vari nitky ŠtB možno ho ani nazvať naivným. Skôr nebezpečným. Veľmi dobre siahajú aj do vatikánskych komnát? Ak áno, to je dôvod, aby sa vieme, ako zneužívali ľudové hlasovania, referendá práve totalitné veriaci katolík odstrelil, odbachol, lebo už komu možno na tomto a diktátorské režimy! prašivom svete veriť? O akej politickej zodpovednosti svedčia štedré sľuby, že najprv Ťažko je byť katolíkom na Slovensku. Hoci má k dispozícii dve zvýšia platy učiteľov a že za každým 1 eurom pomoci veľkým in- kresťanské politické strany! Taký luxus v Európe ani nie je. Ojoj! vestorom by vyplácali 3 eurá malým a  stredným podnikateľom? V sérii slobodných volieb za dvadsať rokov po páde komunizmu Z čoho, o tom nehovoria. O nápade, že každý občan, ktorý sa roz- sa najkresťanskejšia strana na Slovensku dopracovala z počiatoč- hodne živiť sám, by nemal platiť dane a dávky už radšej pomlčím. ných 20 % na súčasných 7 až 9 percent. Kde je chyba? V hlúpych Svedčia o žalostných znalostiach ekonomických reálií dobropraj- voličoch? ných zakladateľov. Po prehratých voľbách v Európe lídri porazených strán zvyčajne podajú demisiu. U nás ostávajú. Hnusné predajné médiá vyňúra- jú ich príjmy, odstupné Ďalší mesianistický z Európskej komisie, pri- ošiaľ ohrozuje vzdelané- delený byt, zlaté padáky ho právnika Radoslava svojim kádrom, kamarát- Procházku. Ten pre zme- sky titul PhD. (Maďarský nu, pokiaľ sám nezosil- prezident, olympijský ví- nie, nechce KDH rozbí- ťaz, Orbánov miláčik, jať, ale si zmyslel budo- následkom takej „prko- vať „novú platformu“ vo tiny“ odstúpil). U  nás je vnútri hnutia. Heslo „Sil- všetko ako pod úpalom. ná spoločnosť – jednodu- Medzitým sa strana dro- chý štát“ môže byť akis- bí a drobí ako slovenská te  racionálne aj príťažli- mrvenička. Najprv odí- vé. Bude záležať na jeho de jeden zo zakladateľov, obsahovom rozvinutí, fundamentalisti – a osta- ktoré sa má verejnosť nú na periférii. V  horú- čoskoro dozvedieť. cich páľavách oznámia Budovať zdola silnú Lipšic a  mladá Žitňan- spoločnosť nie je dielom Foto: dreamstime.com ská, že idú dočerta a vy- jedného volebného ob- tvoria novú stranu. Ale dobia. Prežil som istý čas inak sa nič nedeje. Všet- v  Kanade, prosperujúcej ko pod úpalom. krajine anglosaskej tra- Už ako poslanec za dície, občianskej spoloč- KDH pred dvadsiatimi rokmi som bol zdesený, aký, takmer sto- nosti. Taká spoločnosť je výsledkom dlhého demokratického vý- percentný, bol deficit ekonomických vedomostí u poslancov a po- voja, nerušeného vojnami, revolúciami. Predpokladá dlhodobý li- litikov tejto strany. Áno, za socializmu všetci statočne svedčili, že neárny hospodársky rast typický pre imigrantské USA a Kanadu. sú veriaci, a preto nemali ani jediného ekonóma, ani jediného so- Je to ako anglický trávnik – robota tak na sto dvesto rokov. ciológa, ani filozofa. Ministrom hospodárstva za KDH bol bývalý Byť dobrým právnikom je skvelá vec. Právnické myslenie má člen KSS, chudák, už nebohý. (Inak výborný človek). však tiež svoje úskalia. Zaškatuľkovaná dôkladnosť, dôvera v hie- rarchicky zoradené ľudské aktivity, nádej, že všetko možno zarám- covať, legislatívne pokryť – je zradná. Politika a ekonomika je vo veľkej miere výslednicou veľmi dynamických a menlivých proce- Absolútny deficit chladného politického myslenia v KDH pretr- sov. Práve v novom ekonomickom myslení (na rozdiel od marxov- váva. Projekt ohlásenej strany Nová väčšina Daniela Lipšica a Jany sky ponímaných nemenných „ekonomických zákonov“) sa dnes Žitňanskej je ako z  inej planéty. Títo Marsania ohlasujú, že Slo- analyzujú neštandardné, neočakávané, emocionálne aktivity, kto- venskú republiku treba „postaviť odznova“. Škoda, že samostatnú ré ovplyvňujú ekonomický život. Dobrý politik musí byť emocio- Slovenskú republiku akosi zabudli stavať vtedy, keď to bolo aktu- nálne otvorený človek, aby úspešne zvládal politické a ekonomic- álne. Naopak, vznik suverénneho Slovenska ich starší kolegovia ké situácie a nečakané výzvy. výdatne sabotovali. Blúznia o novej politike, novej ekonomike a no- Povedal by som, že dobrý politik dneška by mal byť aj citlivým vej morálke, pričom ani jednému, ani druhému vôbec nerozume- človekom. Kresťanom. jú. Čo sa týka morálky, bolo by nad čím sa zamyslieť. Aj nad tým, Na túto výzvu však kresťania na Slovensku zatiaľ nedostali či je morálne ešte viac rozdrobiť pravicu na Slovensku – až na štrk, uspokojivú odpoveď. Ani z jednej, akože kresťanskej strany. vhodný tak na prevalcovanie? Idea spasiteľstva je u kresťana akosi pochopiteľná. U zodpoved- ného politika menej. Veľmi ma pobavili perličky ako „ľudia roz- hodujú zodpovednejšie ako politici“. Zakladatelia Novej väčšiny Vráťme sa k Noci s Hamletom, kde Vladimír Holan píše: „Ani ne- nám zabudli povedať, že v  demokracii politikov volia ľudia. Akí vedomosť neznamená šťastie.“ Nevedomosť či nezodpovednosť časti ľudia volia neschopných politikov? slovenských politikov (napríklad pravicových) nie je šťastím, ale Tieto mesianistické halucinácie sa na Slovensku zdvihli po od- nešťastím pre slovenského voliča. halení prípadu Gorila. Nerozumiem logickému skratu, že nedo- Ak dnes ide o elementárny záujem Slovenska – napríklad o udr- vyšetrenie či ututlávanie Gorily si vyžaduje zavrhnúť zastupiteľ- žanie eura a posilnenie Európskej únie – vláda i opoziční politici skú demokraciu a prejsť k akémusi modelu „priamej demokracie“. by sa nemuseli objímať. Mohli by sa však aj celkom ľudsky zamys- O  priamej demokracii sa mohlo hovoriť za čias gréckych mest- lieť, čo by sme všetci potrebovali. Povedzme, viac spolupráce pri ských štátov, keď sa občania (len slobodní, nie otroci) zmestili na zachovaní nášho národa a štátu v silnej Európe. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 47
  • 48.
    Divadlo ElledanSe– Jediná stála posiaľ nespájaných foriem umeleckého pre- javu. V  spolupráci s domom TD, s. r. o., vytvára a poskytuje priestorové a technické scéna tanca a pohybového zázemie pre tvorbu a realizáciu divadelných, tanečných, pohybových, výtvarných, či hu- dobných projektov pre domáce súbory bez divadla u nás stálej scény i pre zahraničné súbory za úče- lom hosťovania, podporuje tvorbu začína­ júcich umelcov a ponúka rezidenčné poby- Divadlo elledanse od vzniku v roku 2007 prináša pôvodné autorské diela. Prvé ty. Hlavnou prioritou elledanse je vytvoriť s názvom Canto Hondo – hlboká pieseň o nej... bolo ocenené v troch kategóriách umelecké centrum otvorené pre rôzne žánre a  tvorivé skupiny. Priestor je stálou scénou prestížnej divadelnej ankety DOSKY – za najlepšiu inscenáciu, réžiu a hudbu sezóny Divadla, Tanečnej školy a  Súkromnej ume- 2008. V ďalších sezónach vznikli tanečné inscenácie Jablko, Silent snow, Pocta kravám leckej školy elledanse, Prešporského divadla, a Quadrans. Najnovším predstavením v repertoári je projekt Voda na vode. Divadla P.A.T., Debris Company a Školy Lu- dus. Činnosť elledanse je finančne podporo- vaná súkromným sektorom a Ministerstvom kultúry SR. Divadlo sa pravidelne prezentu- je na domácej aj zahraničnej scéne (festival Dotyky a spojenia, Divadelná Nitra, Štyri + (1) dni tanca pre vás, Zawirowania, ProArt, Szóló -Duó a  iné) a  hosťuje na pôde Slovenského národného divadla. Divadlo je pravidelným miestom konania rôznych festivalov – festi- valu súčasného tanca Bratislava v pohybe, Nu Dance Fest, Novej drámy a ďalších. Tanečná škola elledanse sa zameriava na súčasný tanec, ale zároveň otvára dvere všetkým so záujmom o  pohyb, kreativitu a  umenie. Víziou je prostredníctvom pre- žitých skúseností pritiahnuť záujem detí a  mládeže k  trvalým hodnotám a  dobrým medziľudským vzťahom. Elledanse nie je len umeleckým centrom, ale aj miestom, kde si obyvatelia mestských šastí Bratislavy – Ružinova či blízkeho Nové- ho Mesta – môžu dať dobrú kávu, prečítať ča- sopisy o  tanečnom umení, zacvičiť a  zatan- covať si, stráviť príjemný večer v  divadle či dať deti do letných tanečných táborov. Svoji- Malý princ ©Slávo Uhrín mi aktivitami zároveň rekultivuje prostredie v okolí. Je jedným z mála divadiel mimo cen- tra mesta – prináša teda kultúru tam, kam patrí, do miest, kde ľudia reálne žijú. Je jedi- ným divadlom so stálou scénou venovanou tancu a pohybovému divadlu na Slovensku. Výstava: 5 rokov elledanse by Noro Knap Siedmeho septembra otvorilo elledanse novú, v poradí šiestu divadelnú sezónu naj- lepšou Tanečnou inscenáciou roka 2012 Čes- kej republiky – Kolik váží vaše touha? z dielne VerTeDance za hudobného sprievodu českej kapely Zrní. Pri príležitosti piatych naro- denín, ktoré bude elledanse oslavovať túto jeseň, bola po slávnostnom úvode sezóny otvorená vernisáž fotografickej výstavy s ná- zvom 5 rokov elledanse by Noro Knap. Kolá- že fotografií umiestnené v priestoroch foyer Koncert P. Cmorika a  kaviarne prevedú diváka päťročnicou na doskách elledanse, ukážu mu top inscenácie jednotlivých sezón, tanečníkov, ktorých sú- D ivadlo a Tanečná škola elledanse so síd- lom v dome TD (T ako tanec a D ako divadlo) na Miletičovej ulici v Bratislave, kto- tutárnou zástupkyňou je choreografka Mgr. art. Šárka Ondrišová, ArtD. Tvorba divadla sa zameriava najmä na súčasný tanec, hud- bor vychoval, premenu premenu priestorov a aj ľudí, ktorí prispeli k premene bitúnku na súčasnú podobu divadla a tanečnej školy. ré zastrešuje občianske združenie elledanse, bu a fyzické divadlo. Inklinuje k prepájaniu „Minulú sezónu možno označiť za experimen- sa po prvýkrát otvorili divákom v roku 2007. jednotlivých umeleckých disciplín a  tým tálnu. Do programu sme totiž zaradili okrem ta- Zakladateľkou, umeleckou riaditeľkou a šta- nadväzuje na súčasný trend prelínania do- nečných a činoherných predstavení aj koncerty, 48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 49.
    Divadlo diskusie, filmové premietaniači vernisáže. Aj tentoraz sme pripravení po- kračovať v  pestrej ponuke. No najväčší priestor chceme naďalej ponúkať tanečným predstaveniam, pohybovému či  fyzickému divadlu,“ povedala umelecká riaditeľka a choreografka Šárka Ondrišová. „Tanec v jeho tra- dičných i netradičných podobách je čoraz vyhľadávanejším univerzálnym jazykom. V spojení s hudbou, výtvarným umením, novými technológiami alebo s činohrou si vybudoval divácke zázemie práve u nás,“ vysvetlila. Spojenie s Viliamom Klimáčkom Nová sezóna bude opäť plná netradičných divadelných projektov Veľká tanečná sála a  ponúkne štyri premiérové inscenácie z  vlastnej dielne. Prvá pre- miéra sezóny bude patriť k veľkým novinkám. Divadlo elledanse sa prvýkrát spája so známym dramatikom, básnikom, režisérom a za- kladateľom divadla GUnaGU Viliamom Klimáčkom. Z ich spoluprá- ce vzniknú v  novej sezóne hneď dve inscenácie. Prvou bude Dlhá noc už v októbri a prepojí činoherné a pohybové divadlo. Na dosky prinesie príbeh piatich obyčajných obyvateľov z jedného mesta počas jednej noci – príbeh plný protikladov, konfliktov dobra a zla. „Zámer- ne balansujeme na hranici tragického a komického, ktorá svojou dráždivou neurčitosťou vystihuje dnešný svet,” povedal autor a režisér inscenácie V. Klimáček. V apríli 2013 čaká na divákov premiéra alternatívneho muzikálu Bubliny v betóne. V netradičnej inscenácii pod režisérskou taktovkou V. Klimáčka o divných ľuďoch žijúcich divné životy si zahrajú známe tváre GunaGu Viktor Horján, Zuzana Šebová, Zuzana Mauréry, To- máš Palonder a piati tanečníci elledanse. Choreografie vytvorí Šárka Ondrišová a hudbu Shina zo skupiny Longital. „V tomto projekte zohrávajú dôležitú rolu hudba a spev. Meditatívne pies- ne alternatívnej rockovej skupiny Longital sa striedajú s inštrumentálnymi pasážami, činohra je paralelne sprevádzaná tancom a tanec sa stretá s tex- Canto hondo tom až po záverečné spoločné ,minioratórium´,” prezradil Viliam Klimá- ček. Nová sezóna plná úspešných projektov Do sveta fantázie zavedie elledanse detského diváka v novembri in- scenáciou Prázdniny v ríši rozprávok v réžii Veroniky Pavelkovej. Dielo vznikne podľa literárnej predlohy ruského historika a spisovateľa sci-fi Kira Bulyčova. Príbeh hlavnej hrdinky, 11-ročnej Alice, ktorej voľnou inšpiráciou sa stala kultová Alica v krajine zázrakov, sa odohráva sto rokov od súčasnosti. Inscenácia spája rozprávkové motívy s fantastic- Divadelný priestor ©Noro Knap kými sci-fi príbehmi. Nový rok 2013 sa začne premiérou Fuga v réžii Lucie Holinovej. Celovečerné hudobno-tanečné predstavenie, prepája živú hudbu, dizajn a tanec. Príbehy ľudí pozorované zvonka cez škáry vytvorené na scéne strieda sledovanie vnútorných dejov a správania sa človeka v jeho súkromnom prostredí. Elledanse počas aktuálnej se- zóny uvedie aj autorské tanečné inscenácie z minulého roka – Voda na vode, ktorá skúma ľudské sny aj zabudnuté túžby, a Jablko o vzťahoch žien a mužov, obidve v réžii a choreografii Šárky Ondrišovej. Aj aktuálnu sezónu bude elledanse pokračovať v  koprodukcii na úspešnom projekte Pondelky súčasného tanca v  SND. Na doskách elledanse budú opäť hosťovať festivaly Bratislava v pohybe a Nu dan- ce fest. V Tanečnej škole sa uskutočnia aj cykly tvorivých workshopov so špičkovými choreografmi, tanečné a muzikálové tábory či kreatív- ne víkendy pre deti. Anna Luptáková, foto: archív elledanse Medzinárodný deň tanca © Slavo Uhrín Foyer divadla ©Noro Knap Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 49
  • 50.
    Literatúra Čo mohlo prísť a neprišlo Gabriela Rothmayerová (1951) – prozaička, novinárka a publicistka, autorka politologických esejí. Bola vedúcou redaktorkou Smeny na nedeľu, pôsobila ako poslankyňa Federálneho zhromaždenia ČSFR a potom v Národnej rade SR. Rozhovor pripravil Ľuboš Jurík. ■■ Náš rozhovor bude prevažne o  literatúre, o  tvorbe, o  literárnych prišla pozrieť, ako žijeme, bolo včasné ráno, umývala som sa v ľadovej dielach a o okolnostiach, ktoré s tým súvisia. Čosi mi neodbytne vraví, vode, okná pokreslené arabeskami zamrznutých kvetov. Za nimi som že by sme si ho mali rámcovať a to témou nie priamo literárnou, hoci videla rozmazanú postavu, otvorila som oblok, do chladnej kuchyne s literatúrou silno súvisiacou: a síce hľadaním odpovede na to, čo je sa vovalil ešte studenší mrazivý vzduch a súdružka učiteľka mi dýchla to ľavicový intelektuál, čo je to ľavicová kultúra... a keď už sme pri na tie skrehnuté ruky. Na to sa nezabúda. tom, čo je to ľavica v politike. Aký je teda tvoj názor na poslanie, na úlohu, význam a zmysel ľavicového spisovateľa a ľavice v politickom ■■ Po skončení štúdia žurnalistiky na FFUK v Bratislave v roku 1975 si spektre všeobecne? pracovala vo viacerých periodikách, máš bohatú novinársku prax. Aké Všetko, čo na svete bolo vymyslené, vrátane toho najhoršieho, po- máš spomienky na svoju novinársku činnosť? Ako sa novinárske skú- chádza z hláv intelektuálov. Kto iný by to mohol vymyslieť? Podstat- senosti premietli do tvojej literárnej tvorby? né je, či intelektuál je schopný a morálne pripravený obstáť. Alebo či No, to zase nebolo také jednoduché, kým som sa dostala na štú- podľahne a nechá svoj rozum použiť, ako sme to videli v histórii – či dium žurnalistiky. V mojej rodnej Gelnici o žurnalistike veru nechy- v rokoch prvej republiky, či vo vojnových rokoch, či v rokoch reálne- rovali. Keď som bola nedávno na besede na našom gelnickom gym- ho socializmu alebo v rokoch reálneho kapitalizmu. Nedelím kultúru náziu, rozprávala mi pani profesorka Faixová, ako sa celá zborovňa na ľavicovú a pravicovú, myslím si, že módni snobi, ktorí sa hrajú na smiala, že tá Rothmayerová chce študovať žurnalistiku: Už len na ňu elitu a nazývajú sa pravicou, majú ku kultúre a vlastne aj k ideálom tam čakajú! Samozrejme, mali pravdu. Neprijali ma, ale asi sa nieko- tradičnej konzervatívnej či nebodaj liberálnej spoločnosti veľmi ďale- mu v prijímacej komisii uľútilo, /neviem, kto to bol/, tak mi napísal ko. Mňa určite ovplyvnilo prostredie, v ktorom som vyrástla. Počas list, aby som skúsila niekde praxovať, v nejakých novinách. A ešte mi školských prázdnin som chodila pracovať do fabriky nazvanej Šport- pomohla moja spolužiačka Vera Solanová. Poslala pozdrav zo stuž- výroba: na nákladných autách tam vozili odkiaľsi z Čiech tony škro- kovej slávnosti svojmu strýkovi Petrovi Karvašovi a na tom pozdrave bu, čiernych tabletiek grafitu, žltého anilínového prášku a bandasky bolo moje motto: acetónu. Vo fabrike boli okrem majstrov zamestnané samé ženy. Vá- Ach, zastaň chvíľa tichej nádeje, žili škrob, jemný anilín, balili grafit, prelievali do fľaštičiek acetón, nech cítim tvoju pevnú dlaň. a  potom sa to opäť kamsi odvážalo. Samozrejme, že to bolo nevý- Pošepni, čo nám stužka priveje: hodné, samozrejme, že štát na tom určite prerábal: lenže čo, kto je belasé more, či snežnú pláň? to štát? Dostať pracovné miesto v tej špinavej, páchnucej fabričke, to A Peter Karvaš sa obratom v liste opýtal: „Kto je G. Rothmayero- bolo šťastie! Ženy si mohli privyrobiť, a tým získať sebaúctu, neboli vá?“ Vera mu poslala hrubú obálku mojich všelijakých písačiek, no už už odkázané na slabé zárobky chlapov. Vzpriamili sa. Určite by boli s dôvetkom, že ma neprijali na vysokú školu. Pán Karvaš jej na to: „Že radšej hrali na klavíri, alebo v rozhlasových hrách, ktoré pri tom vá- ju neprijali na žurnalistiku, je smola. Chvíľu som mal chuť odniesť jej žení páchnucich chemikálií počúvali. No aj za tú prácu, ktorú získali, básne do Mladej tvorby, ale ešte ju necháme, nech píše ďalej a vyzre- boli rady, pretože im priniesla iné spoločenské postavenie. Sociálne je.“ No a tak som zrela. vylúčenie, ktoré si nevedeli pomenovať, zato ho denne okusovali, bolo možno ešte horšie, ako ten materiálny nedostatok. Do mňa sa táto ■■ Zrela si, ako sa vtedy vravelo, v robotníckom prostredí... skúsenosť vtlačila ako pečať do vosku, nedokážem vidieť najskôr čís- Nielen tam. Najskôr som brúsila radiátory vo Východoslovenských la a ich efektívnosť, a až potom človeka. Myslím si, že to je podstata železiarňach, robilo sa tam „na kolotoč“, teda dve ranné, dve popo- môjho pohľadu na svet: efektívne je to, čo pomáha človeku mať pocit ludňajšie, dve nočné zmeny a  potom tri dni voľna. Potom vo „pra- dôstojnosti aj na tom poslednom stupienku spoločenského rebríčka. xovala“ vo Východoslovenských novinách: chodila som kupovať re- A dôstojnosť človek získa iba tak, že sa môže uplatniť, hoci by to bolo daktorom víno a  pomletú kávu Columbia, nosila som z  ďalekopisu iba prišívanie gombíkov. Charita je ponižujúca! vytrhnuté výpisy a zásielky na hlavnú poštu. Po roku som sa hlásila na dramaturgiu na VŠMU, obstála som v talentovkách, ale – nevzali ■■ Úvod o ľavicovej politike a hodnotovej orientácii nebol, z môjho po- ma. Tak znova na prijímačky na žurnalistiku, a to už úspešne. Nebola hľadu a pre potreby nášho dialógu, samoúčelný. Vcelku logicky totiž som prenasledovaná z politických dôvodov, ako hovorím, u nás ne- predpokladám, že o tebe možno hovoriť ako o ľavicovej intelektuálke bol nikto komunista ani z rokov päťdesiatych, ani šesťdesiatych, teda a že aj literárna tvorba a politická činnosť nesie zrozumiteľné posol- nikto nemohol byť ani rehabilitovaný, ani vylúčený a prenasledovaný. stvo o sociálnych postojoch, ľavicovej orientácii. Ako sa človek stáva Bola som iba Nikto z Hornej Dolnej. Končila som potom vysokú ško- „ľavičiarom“? Je za tým výchova, rodina, prostredie, štúdiá, prečítané lu, zúčastnila som sa už nejakých literárnych súťaží, niečo som aj po- knihy? Čo to znamená – byť ľavičiarom? vyhrávala, ale keď som sa uchádzala o prácu novinárky, v redakciách Nikto si nevyberá, kam sa narodí. Mne sa to podarilo do rodiny, mali celkom iné starosti ako skúmať, či nebodaj mám nejaký talent. ktorá bola poriadne požehnaná. Bolo nás sedem detí a mali sme ťažko Všade sa ma opýtali, či som v strane. No, nebola som. Navyše som chorého invalidného otca. bola žena, a teda sa dosť oprávnene očakávalo, že sa vydám a budem Z celej mojej veľkej rodiny nikto nebol v žiadnej politickej strane: mať deti. To je káder! Zase ma nikde nechceli. Na nejakom koncerte ani v Hlinkovej, ani demokratickej, ani sociálnodemokratickej ani ko- som sa zrazila s Petrom Brhlovičom, ktorého už predtým vyhodili zo munistickej, ani neskôr v Strane obrody či Strane slobody. Takže po- žurnalistiky. Na rozdiel odo mňa, úspešnej absolventky, ktorá obhá- litika, ako starosť o veci verejné, to sa u nás nenosilo, lebo bolo dosť jila diplomovku na výbornú, mal však miesto v Smene, bol vedúcim starostí s  vecami rodinnými. Chodili sme pekne do kostola, mama oddelenia kultúry. A nielenže bol výborný textár, divadelník a novi- prala pre faru oltárne rúcha, bratia miništrovali, taká typická slo- nár, bol to aj výborný kamarát. Zasadil sa za to, aby ma prijali do Sme- venská rodina. Ale mala som veľké šťastie na učiteľov, prechovávam ny, najlepšej redakcie, v akej som mala česť pracovať. k nim – aj ako k stavu – veľkú úctu. Naša slovenčinárka Anna Palko- vá bola najskôr rehoľná sestra, keď rehole zrušili, išla učiť. Nemala ■■ Okrem novinárskych skúseností sú pre autora literárnych textov ne- vlastných detí, zato sa tak ozajstne zaujímala o svojich žiakov. Raz sa smierne cenné aj skúsenosti politické, resp. skúsenosti s priamou a ak- 50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 51.
    Literatúra tívnou politikou. Bolasi totiž poslankyňou Federálneho zhromaždenia lity šou (2006) je akýmsi súhrnom tvojich postrehov o neveľmi veselej ČSFR (1990 – 1992) a vzápätí aj Národnej rady SR (1992 – 1994). Napo- prítomnosti, je to prísne, ale pravdivé hodnotenie toho, aká je naša kon, z tohto obdobia – či skôr o tomto období – sú aj dve tvoje knihy: spoločnosť deformovaná, aké sú pomýlené hodnoty a ako spoločensky Zo zápisníka poslankyne (publicistické postrehy, 1992) a Dusno (kniha a ľudsky nezvládame „úlohy doby“. Čím to je, že sme obdobie po no- publicistiky a  rozhovorov s  viacerými osobnosťami z  politiky, ale aj vembri 1989 akosi nezvládli? Kde sa nabralo v našej spoločnosti toľko z kultúry, 1997). Pritom treba poznamenať, že si bola poslankyňou za podvodov, klamstiev, zločinov, korupcie, mamonu...? Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Aké bolo tvoje pôsobenie v politi- Myslím si, že treba začať charakteristikou toho obdobia „pred“, aby ke, ako ho s odstupom času hodnotíš? sme pochopili, čo sa vlastne stalo. Každý sedemapoltý občan ČSSR Možno si na to už dnes málokto spomenie, ale na začiatku ľudo- bol v roku 1989 členom komunistickej strany. A predsa bola spoloč- vých zhromaždení na námestiach nerobila Praha ani Bratislava roz- nosť takmer rovnorodá. Okrem úzkej vrstvy ľudí privilegovaných naj- diel medzi straníkmi a nestraníkmi. V Česko-Slovensku netrpeli ľu- mä politickým systémom bol – povedané s Milanom Šimečkom – čes- dia hladom ani chladom, žili uprostred relatívneho blahobytu. A teraz ko-slovenský ľud v podstate homogénnou masou zamestnancov štá- mali možnosť rozbiť klietku, strihať drôty. Preto novembrové týždne tu. Rozdielne politické a sociálne záujmy existovali v Česko-Sloven- vyzerali ako veľká celonárodná veselica. Pridusení ľudia mali pocit, že sku len medzi homogénnym ľudom a úzkou vrstvou privilegovaných majú kam ísť, že sa s nimi ráta, že je niekto na ich strane. Vysvietené opôr politického systému. Zamatová revolúcia a nástup reálneho (lú- rozjasané námestia plné očarených, hladom pežného?) kapitalizmu splynuli na nerozo- nemučených ľudí. To bol politický začiatok aj znanie – hoci nezaslúžene. Zamatovú revolú- pre mňa – hoci dosť nečakaný, určite neplá- ciu nadšene vítal „homogénny ľud“ ako veľ- novaný a vlastne ani neželaný. V apríli 1990 kú nádej. O lúpežnom kapitalizme sa vtedy som začala pracovať v Nedeľnej Pravde – kde nehovorilo a nebol na programe. Ale nastal. ma pred revolúciou nechceli... Práve som Propagandisti píšu o tejto udalosti ako voľa- chystala rozhovor so Zdeňkom Mlynářom, kedy po roku 1948 boľševici. Bez poznania, podarilo sa mi zohnať si jeho telefónne číslo zato oduševnene a  nenávistne. Nerozlišu- do Innsbrucku, kde prednášal ako profesor jú medzi ľuďmi, ktorým sa revolúciou otvo- politológie. Sedela som pri telefóne, a  skôr ril svet, a preto nový režim chvália, a medzi ako som vytočila to dlhé číslo do Innsbrucku, tými, ktorí sú sociálne vylúčení. V chaose sa rozdrnčal sa bakelitový prístroj. V slúchadle darí manipulátorom. Vylúčených sa nemá som počula hlas Petra Weissa: „Nechcela by kto zastať. Neoliberálna vláda z predchádza- si nám pomôcť?“ júcich rokov ich pourážala, spojili si ju s No- Samozrejme som súhlasila, myslela som si, vembrom a vlastným ponížením. Nečudujem že potrebuje niečo napísať alebo zredigovať. sa tým 48 percentám ľudí, ktorí si myslia, že Prišla som na dohovorené stretnutie a Peter sa im dnes žije horšie, ako v reálnom socia- mi ponúkol kandidovať do rekonštruovanej lizme. Oni neokusujú slastný pocit zo slobo- Slovenskej národnej rady. Možno je to hanba, dy ako intelektuáli. Stratili viac, ako získali. ale ja som ani poriadne nevedela, kde SNR sídli. Skôr zo sympatie k Petrovi som súhla- ■■ Vráťme sa teraz k tvojej literárnej tvorbe, sila. Po troch týždňoch pôsobenia v SNR sa k  tvojim prvým poviedkam. Debutovala si Foto: K. Schreiberová končilo volebné obdobie tohto rekonštruova- zbierkou poviedok Lastovičie hniezdo (1982, ného zboru a chystala sa kandidátna listina dostala si Cenu Ivana Kraska za najlepší de- v  prvých slobodných voľbách. Opäť mi po- but). Možno povedať, že si bola na knižný núkli kandidatúru, Milan Ftáčnik sa ma však debut pripravená, mala si za sebou poviedky pýtal, či by som nechcela ísť radšej do Prahy, uverejnené v časopisoch, aj pomerne bohatú do federálneho zhromaždenia, vymenili by sme si miesto. Kandido- publicistickú činnosť. Možno tiež povedať, že akýmsi domicilom Lasto- vala som za Bratislavu a ani na chvíľu som si nemyslela, že by som vičieho hniezda je banícke prostredie (povedzme, že je to rodná Gel- mohla byť naozaj aj zvolená. Stalo sa, a mňa to veľmi prekvapilo, až nica) a hlavnou hrdinkou je mladá žena – Eva. Hrdinka hľadá istotu, zaskočilo: čo ja v tom parlamente budem vlastne robiť? hľadá svoje lastovičie hniezdo, pocit bezpečia a zmysluplnosti. Čiže, duševné i životné situácie, ktoré viac či menej zodpovedajú tvojej re- ■■ Musela to byť zmena, čosi celkom iné... álnej situácii. Aký bol ten životný, profesionálny impulz, ktorý ťa – tak­ Bolo to úplne iné. Bola som členkou kultúrnych a sociálnych výbo- povediac – naštartoval? rov Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ ČSFR, dokonca tajom- Mojím dobrým duchom je (bol) Vinco Šikula, na Wolkrovej Po- níčkou výboru Snemovne ľudu. Predsedom bol sociológ Ivan Laluha, lianke, súťažnej prehliadke mladých talentov, si ma nejako všimol, podpredsedom rocker Michal Prokop. Kolegami mi boli režisér a he- potom prišiel za mnou na Suvorák, internát filozofickej fakulty. Do- rec Jan Kačer, herec Rudolf Hrušínsky, režisér Jiří Svoboda, neskorší stal práve nejaký honorár, tak sa prišiel podeliť. Doslova! Doniesol minister Pavel Dostál, spisovateľ Vladimír Mináč, hovorkyňa Charty mi sto korún – a to bol dosť veľký peniaz! - len tak, aby som si nie- 77 Dana Němcová – ale vlastne by som mohla vymenovať všetkých čo kúpila. Baby na izbe – bývalo nás tam šesť – mi strašne závideli, členov výborov – čo meno, to osobnosť. Ach, kde tie lanské snehy nie tých sto korún, ale toho človeka, ktorý svojím rozprávaním bol sú... V ďalšom volebnom období som kandidovala do SNR a aj tu som okamžite miláčikom všetkých mojich kamarátok. Vinco sa ma po- mala vo výbore skvelých kolegov: Petra Jaroša, Ladislava Balleka, Iva- tom z času na čas pýtal, ako sa mi pri písaní darí, a keď som už za- na Hudeca, Jána Feketeho, Štefana Kvietika... V oboch parlamentoch čala pracovať v Smene, hovorí: som sa venovala legislatíve médií. V roku 1944 som vycúvala z poli- „A nemáš ešte na knižku?“ Rukopis Lastovičieho hniezda som mu tiky, vrátila som sa k svojej profesii. Najprv do Nedeľnej Pravdy, po odovzdala s malou dušičkou, mala som pred ním veľký rešpekt. Asi zmene majetkových pomerov som z  Pravdy odišla do literárnej re- po mesiaci sme sa stretli, ale Vinco nič nehovoril, a ja som sa nejako dakcie Slovenského rozhlasu, kde som vlastne chcela začať pracovať ostýchala opýtať. No po nejakom ďalšom týždni mi oznámil, že už hneď po skončení vysokej školy. má posudky. „Aké posudky?“ nechápala som. „No, vyjde to, obidva sú kladné.“ ■■ Aj keď si z  aktívnej politiky odišla, pozorne sleduješ spoločenské Anička Šikulová mi potom rozprávala, ako Vinco rukopis čítal, dianie, politické udalosti, vnímaš a všímaš si dobové kontexty, histo- ba ako niektoré pasáže z textu hral, aby si overil, či to môže fungo- rické súvislosti, najmä si však všímaš problémy, nešváry, negatívne vať. Prikázal mi čítať „ťažké“ knihy, Prousta, Joyca, a zároveň nikoho javy až na hranicu ľudskej hlúposti a obmedzenosti. Knižka Naše rea- nikdy nenapodobovať, zostať svoja. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 51
  • 52.
    Literatúra Mojaprvotina je vlastne Vincova zásluha, bez neho by som sa viac zhoršuje. Čo zmôže spisovateľ? V akejkoľvek spoločenskej ko- nikdy neodvážila ponúknuť ju vydavateľstvu. munite je menšia skupina tých, ktorí si denne brúsia vkus štúdiom či prostým zušľachťovaním vlastného prežívania. Nikomu to nie je ■■ Druhá kniha poviedok s názvom Po prvej skúške (1984, je v nej de- podozrivé – takí sme. No ak by nebolo práve tých niekoľkých jedin- sať poviedok) už zreteľne naznačovala pôdorys tvojich literárnych tém cov, nepodliehajúcich stádu, nikdy by sme nemali žiadneho Tolsté- a  spôsob ich stvárnenia: stredobodom tvojho záujmu sú ženy, a  to ho. A  bez neho skončíme všetci najprv v  košiari, a  potom, bečiac ženy nielen rôzneho veku, ale aj odlišného sociálneho postavenia. Kaž- rovnakú nenáročnú pesničku a ani netušiac, čo sa s nami robí, na dá je iná, každá má iné skúsenosti, iné vzťahy – no čo ich spája, v čom bitúnku.“ je ich úsilie takmer totožné, je túžba po rovnoprávnosti, emancipácii, po plnohodnotnom živote. Súhlasíš s touto stručnou charakteristikou? ■■ Hovoríme o osudoch žien, ich spoločenskom postavení, emancipácii Aký si mala zámer pri písaní týchto poviedok? – resp. o literatúre o ženách, pre ženy. Na knižný trh sa dostáva veľa Keď mi vyšla prvá knižka, kritika bola priaznivá, veľmi známy kníh, ktoré sa vyjadrujú k tejto téme, prichádzajú autorky, ktoré s ne- a dobrý recenzent Ivan Sulík sa vtedy venoval novej mladej tvorbe. konečnou ľahkosťou ponúkajú sladučké, banálne a neraz až primitívne Okrem iného napísal: Rothmayerová píše ako chlap! Bola to veľká po- príbehy. A čuduj sa svete, majú úspech! Čím si vysvetľuješ taký záujem klona, lenže ja som si uvedomila, čo škodí hrdinkám možno aj niekto- čitateliek o plytké ženské romány? O čom to svedčí? rých dobrých autoriek: keď nemajú ani trochu zmyslu pre humor. Nie som taká pyšná, aby som ohrdla nosom nad čitateľkami Moje hrdinky, ak sa im darí byť sebaironickými a so zmyslom pre hu- a  čitateľmi nenáročnej literatúry. To je podobné, ako keď politi- mor – sú harmonické, jednoducho sa nedajú odrovnať. Taký životopis ci ohŕňajú nosom nad „nekvalitným“ voličským elektorátom. Ak som im vnucovala, ale sem-tam sa, potvory, vymkli. jednoduché príbehy pomáhajú čitateľkám a čitateľom mať pekné zážitky, to je v poriadku, no ak niekto chce cez tie plytkosti mani- ■■ Tematickým pokračovaním predošlých knižiek je novela Šťastie je pulovať jednoduchými ľuďmi a ich mysľou, tak to je tristné a pre- drina (1989), v ktorej je hlavnou hrdinkou opäť žena, mladá psycholo- káža mi to. A najviac mi prekáža, ak tých jednoduchých ľudí odsu- gička. Aj ona, resp. jej príbeh, jej citovo nenaplnené manželstvo a túž- dzujú intelektuáli, ktorí sa im odcudzili a nestoja o nich. ba po dieťati, ti slúži ako prostriedok na to, aby si ukázala spoločenské postavenie žien v spoločnosti. Čo ti dalo impulz k napísaniu tejto no- ■■ Ale literatúra ženských autoriek, žien-spisovateliek, nie je – priro- vely? Myslíš si, že postavenie žien v spoločnosti je znevýhodnené? dzene – len plytká, nenáročná, podpriemerná. Naopak, úroveň vskutku V našom svete vládne mužský princíp: ak chce byť žena úspeš- dobrých slovenských spisovateliek je pozoruhodná, v mnohých ohľa- ná, preberá mužské vzory správania. Bojuje, pestuje si tvrdosť, ne- doch a v kontexte slovenskej literatúry smerodajná. Ako ty hodnotíš kompromisnosť, riadi sa heslom ako pri futbale: nedáš, dostaneš! literatúru, ktorú tvoria na Slovensku kvalitné ženské autorky? Ženský prístup, teda byť bránou do života a ten život chrániť, aj Súčasné slovenské spisovateľky majú vynikajúce svetlonosky: keby to malo byť v  tej chvíli nevýhodné, je takmer úplne vytes- Timravu, Vansovú, Podjavorinskú, Rázusovú-Martákovú, Haľa- nený. Na druhej strane múdre ženy vedia, že sa musia tak trochu movú, Ďuríčkovú, Jarunkovú... Sú to umelkyne, pretože zaľudnili skryť, nevystrašiť mužov svojou inteligenciou, hrať s nimi komé- literárnu mapu neobyčajným spôsobom bez ohľadu na to, či sú diu, aby mali pocit sily a mužnosti. Ale hovorím skôr o intelektu- ženy alebo muži. A  aj Etela Farkašová, Helena Dvořáková, Oľga álkach, pretože tam dolu, v každodennej starosti o rodinu, sú ženy Feldeková, Milka Zimková, Mária Bátorová, Viera Švenková, Jana stále najväčšou oporou svojim deťom a aj mužom. Juráňová, z  mladších Veronika Šikulová, Svetlana Žuchová, Iva- na Dobrakovová či Monika Kompaníková majú túto neobyčajnú ■■ O hľadaní zmyslu života, životných hodnôt, o zmene hierarchie – aj schopnosť. Ony sú neprehliadnuteľné. o týchto zásadných osudových postulátoch – môžeme hovoriť pri hod- notení obsiahlej novely (románu) Tak o čo ide? (2004). Hlavná hrdinka ■■ Román Vtedy na Východe (2008) je širokým záberom  spoločnosti je konfrontovaná s vážnou chorobou, no namiesto depresií a rezigná- a atmosfére v nej po novembri 1989 – tak ako sa zmeny prejavili v ce- cie si našla iný, nový – a lepší zmysel života. Kniha Tak o čo ide? je aj lej štruktúre spoločnosti, najmä však v individuálnych osudoch. Je to metaforou, je akýmsi posolstvom o nádeji, o nezúfaní. Ako ju ty vní- čiastočne aj román ideí: snažíš sa zachovať si odstup od minulosti, maš? Čo ti dalo impulz k napísaniu tohto príbehu? predovšetkým si kritická k prítomnosti. Dôležitá je aj skutočnosť, že Mala som kamarátku, zoznámili sme sa práve pri mojej epizóde si prózu umelecky zvládla, že si sa vyhla klišé, čiernobielemu videniu. v politike. Mladá, výnimočne ambiciózna žena, ekonómka, predná- Predsa však... cítiť miernu nostalgiu za tým, čo bolo, a obavu z toho, šala na vysokej škole, stala sa akademickou funkcionárkou, dokonca čo je, resp. čo bude. nejaký čas poslankyňou. Chodievala som s ňou na mítingy po celom Novembrová revolúcia z roku 1989 zbúrala byrokratickú neživú Slovensku a  videla som, ako ju ničí túžba vyniknúť, byť najlepšia. štruktúru moci. Bola modernistická, mala ideál. Nikto už nechcel Niežeby jej chýbalo na chlieb alebo handry, ona potrebovala pocit žiť tak, ako predtým, ani ľudia združujúci sa v nových politických akejsi výlučnosti, slávy (?). Žila sólo s dcérkou, ale o nej hovorieva- stranách, ani ľudia oslobodzujúci sa zo starých politických strán. la čo najmenej, omnoho viac ju zožierali také funkcionárske techtle- Dôležitý bol spôsob, akým kto prevzal za svoj život zodpovednosť. mechtle. Potom sme sa nejaký čas nevideli, bola som v  Prahe, ona Kto bol konformný, konformný zostal, pochopil iba jedno: treba Bratislave, a stretli sme sa náhodou pred onkologickou nemocnicou. sa pridať k víťazom. Ale to nie je očista, iba zbabelosť. Čo nasledo- V prvej chvíli som ju nepoznala – bola po chemoterapii a už jej vy- valo ďalej, nemá už s heslami modernistickej revolúcie nič spoloč- rástli nové vlasy, ibaže úplne šedivé. Ale nie jej zmenený výzor, mňa né. Homogénny ľud sa premenil na veľmi konkrétnych ľudí, s kon- najviac ohromil jej duševný pokoj, vyrovnanosť. Usmievala sa, zau- krétnymi menami. „Ľud“ sa premenil na „lepšiu“ triedu, ako túto jímali ju ženské pletky, kto mi šil kostým a že aj ona si dá taký ušiť, vrstvu nazvala manželka politika Jána Slotu. Ako nazvať vytvá- rozprávala mi o svojich kamarátkach z nemocničnej izby, rozprávala ranie väčšiny sociálne menejcenných skupín obyvateľstva, ktoré mi o svojej láske, lebo sa – v chorobe – vydala, jej manžel bol krásny sa previnili len tým, že uverili prvým heslám zamatovej revolúcie zdravý muž, mal ju veľmi rád. Veľmi sa upokojila, už ju zaujímal kaž- a v dobrej viere, nič netušiac, prišli odzvoniť svojmu spokojnému dý pekný okamih tu a teraz, nie nejaká vzdialená svetlá budúcnosť. životu? Toto majú oslavovať? Toho sa mám zastávať? „Výročisti“, Sama svietila. Pokúsila som sa toto posolstvo dostať do románu, ale neurážajte ich!, napísala som k jednej oslave novembra a myslím myslím, že sa k tej téme ešte vrátim. to vážne. Vôbec nie nostalgicky za minulým režimom, ale v smút- ku za tým, čo mohlo prísť, a neprišlo. ■■ Myslíš si že spisovateľ má v našej spoločnosti, v našej prítomnosti ešte nejakú vážnosť? Čo ešte zmôže a na čo už dávno nestačí? Dialóg s Gabrielou Rothmayerovou vyšiel v knihe Ľuboša Juríka Všetko sa tu meria podľa výkonnosti, hmotnosti, kvanta, sledo- Rozhovory po rokoch vydavateľstvo Literárne informačné centrum. vanosti, spotreby. Už roky a bez ohľadu na režimy, iba sa to čoraz Autor dostal za knihu čestné uznanie Ceny Egona E. Kischa. 52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 53.
    Nové knihy Nové knihy IvanBohuš roku 1833 požiadal grófa Čákiho z Iliašoviec, pre turistov smerujúcich z Hrebienka k Ob- J. G. Rainer a Vysoké Tatry vlastníka pozemkov v  Tatrách, o  prenájom rovskému vodopádu či na Zamkovského cha- Vydavateľstvo I  a  B, Tatranská Lomnica 2012, novozaloženej osady Šmeks (neskoršie po tu (Chatu kapitána Nálepku). Bohušovci do s. 71 vzniku osady Nový Smokovec nazvanej Sta- knihy zakomponovali aj kapitolu čerpajúcu Obsahom historic- rý Smokovec), a aj jeho pričinením sa z ne- údaje z pamätnej knihy návštev vo Vysokých ky hodnotnej knižky nápadnej osady stali „svetoznáme kúpele.“ Tatrách. Tak sa nám zachovalo aj svedectvo je život jedného z pr- Autorom sa podarilo zozbierať zaujímavý o prítomnosti saského kráľa Fridricha Augus- vých organizátorov archívny materiál, ktorý predstavuje nielen ta II. v našich veľhorách, ktoré navštívil roku turistického ruchu autentický pohľad na život pod horami, ale 1840. V  knihe sú zaznamenané aj návštevy v  našich veľhorách, aj momenty zvýrazňujúce rozvoj turistiky známeho levočského maliara Jozefa Czauczi- zakladateľa prvej tu- či skultúrnenie prostredia v Tatrách (úprava ka či maliara Karola Tibélyho. Výsledkom ristickej chaty, obdi- chodníkov, postavenie altánkov, budovanie týchto návštev sú maliarske diela zazname- vovateľa a  bádateľa lavičiek, obnova chátrajúcich budov a pod.). návajúce stav veľhôr či osád v  dávnych ča- tatranskej prírody Jo- Takýmto ozdravujúcim momentom v  tom soch prvej polovice 19. storočia. Záver knihy hanna Georga Raine- čase bolo aj postavenie útulne, ktorá slúžila patrí opisu Rainerových zásluh o  rozvoj Ta- ra (1800 – 1872), rodáka zo Spišskej Soboty. na oddych poľovníkov, ktorí sa často nesta- tier s poukázaním na články, ktoré sa o tom Jeho otcom bol mäsiar, živnostník a  ukáza- čili vrátiť domov a  v  útulni prespali. Kurio- zmieňujú. Publikáciu dopĺňajú dobové foto- lo sa, že aj syn sa zaujíma o toto povolanie. zitou je, že Rainerova chata je v  činnosti aj grafie a  portrét J. G. Rainera, čo umocňuje Pravda, mal väčšie ambície ako otec, lebo v  súčasnosti a  je zvyčajne prvou zástavkou zážitok z čítania tejto zaujímavej knihy. Jozef Banáš táto téma obsahom všetkých žánrov, no s vášňou, nádejou i so sklamaním, s víťaz- Posledná nevera veľkej obľube sa teší najmä v poviedkach. stvom i pádmi. Práve tento kontrapunktový Ikar, Bratislava 2012, s. 198 To preto, že z teoretického hľadiska jej vý- prístup drží čitateľa v určitom napätí. Popri stavba predstavuje určitú konštruktívnu poviedkach s nádychom ľahkej lascívnosti Vzťahy medzi mu- jednoduchosť, jednoduchšiu, ako si to vy- (Kde som mal hlavu...), zobrazením tragic- žom a ženou sú v re- žadujú román či novela. V poviedke domi- kých životných udalostí (Messiho zázrak) álnom živote zvyčaj- nuje jedna udalosť, vystupuje v nej menší či tragikomickým pohľadom na muža, kto- ne spojené s  istým počet postáv, je v nej menej reflexií a epi- rý chce, no nedokáže byť neverný (Posled- zdrojom akéhosi zód. Tento žáner po vydaní rozsiahlejších ná nevera), je príťažlivo spracovaná aj téma dramatického na- diel (Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka, návštevy gruzínskeho režiséra na Sloven- pätia, preto nečudo, Kód 9, Sezóna potkanov) očaril aj Jozefa sku, ktorý sa dostal na územie bojov počas že často podnecova- Banáša, aby pripravil zbierku poviedok. Po- druhej svetovej vojny (Suliko). Jej lyrický li fantáziu mnohých viedky vznikali postupne, niektoré z  nich podtón upozorňuje na autorov široký re- umelcov. Tak sa sta- napísal už roku 1984. Postupne ich dopĺ- gister emócií... Podnetom pre Banášove lo, že interakcia me- ňal, až zistil, že osemnásť z nich je súcich poviedky sú vlastné zážitky či rozprávanie dzi mužom a  ženou na vydanie. Možno povedať, že jeho po- druhých, ktoré dokázal spracovať do tohto je od nepamäti obsa- viedky dýchajú atmosférou všedných dní, poviedkového žánru. Poviedka z  pera slo- hom mnohých operných, dramatických či ktoré však dokáže narušiť čosi dramatické, venských autorov sa v  ostatnom čase na literárnych diel. Niekedy je pohľad na tie- nevšedné, čo poviedkam dodáva istú prí- našom knižnom trhu objavuje čoraz me- to vzťahy dramatický, inokedy má nádych ťažlivosť. Emotívne napätie dosahuje širo- nej. Aj z tohto pohľadu priniesla Banášova frašky, ba aj tragikomédie. V  literatúre je kou škálou emócií. Vie sa v nich vyrovnať zbierka určité oživenie. Anton Hykisch často necháva čitateľa na vážkach a umožní vernosť jeho pohľadu. Práca s  detailom je Milujte kráľovnú mu uvažovať, kto môže byť v tomto boji víťa- však súčasťou aj iných momentov románu. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, zom. Samozrejme, román nie je kronika, pre- Pravda, často ide o fikciu. Bratislava 2012, s. 493 to si autor vyberá z bohatého pôsobenia cisá- Román sa odohráva na viacerých miestach. rovnej iba kľúčové momenty. Anton Hykisch S hrdinami sa ocitneme vo Viedni, v Bratisla- Hykischov histo- vedel do tohto súboja umne vsadiť aj obraz ve, inokedy v  Prahe, Berlíne či Paríži alebo rický román o  krá- tereziánskej doby na Slovensku. Vyberá si vo Vatikáne. Na opisovanie atmosféry palá- ľovnej Márii Terézii epizódy zo života slovenských vzdelancov, cov, kde sa dej odohráva, je Anton Hykisch vzbudil zaslúženú poukazuje na ich postoje. No komponuje ich majster, tak ako aj v tvorbe dialógov, ktoré sú pozornosť už pri jeho na rovnocennej úrovni s osobnosťami európ- vecné a posúvajú dej dopredu. prvom vydaní roku skej filozofie, umenia, predovšetkým hudby. Spisovateľovi sa dostalo uznania aj za hra- 1984. Odvtedy vyšli Umožňujú mu to i fakty, že viacerí hudobní- nicami Slovenska. V nemeckom týždenníku tri vydania v  českom ci mali vzťah k  vtedajšiemu Prešporku. Žili Sonntag autor recenzie konštatoval, že An- jazyku, dve v Nemec- v  ňom alebo aspoň v  ňom koncertovali, či ton Hykisch svoje dielo „napísal ako súčasný ku a čítať ho mohli aj mesto na Dunaji navštívili (Mozart, Haydn). román o moci a jej zodpovednosti, o spoluži- v Poľsku, Chorvátsku Panovníčkin život je zaujímavý aj tým, že sa tí európskych národov, ako román o toleran- a  Rumunsku. Hlav- na trón dostala pomerne v mladom veku, čo cii...“ Aj nové vydanie románu iba podčiarku- nou témou je biografia tejto panovníčky, kto- nebolo po chuti pruskému kráľovi Fridricho- je jeho úspech a predikát „jeden z najúspeš- rá priniesla veľa pokrokových reforiem do vi, ktorý si robil nárok na mocenské dedič- nejších historických románov v  slovenskej často tápajúcich činov jej predchodcov. Kon- stvo. Nekonečné ťahanice a boje autor opisu- literatúre.“ trapunktom k osvietenstvu Márie Terézie je je so znalosťou nielen historického pozadia, boj s  pruským kráľom Fridrichom II. Autor ale aj detailov, ktoré iba podčiarkujú hodno- Ivan Szabó Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 53
  • 54.
    Výtvarné umenie Frank jalšovský – kozmická inšpirácia Na slovenskú výtvarnú scénu sa Frank Jalšovský vrátil pod dlhoročnom pobyte v Kanade, kde sa mu podarilo zaujať publikum aj výtvarnú kritiku. V tvorbe pokračoval aj po návrate na Slovensko, má za sebou niekoľko mimoriadne úspešných výstav. „Vo svojich výtvarných dielach sa usilujem hlbšie preniknúť do ľudskej podstaty, dotknúť sa pomocou psychologickej sondy vedomia a  duše človeka, pootvoriť dvere duchovných a  spirituálnych svetov, ktoré sú ešte aj dnes opomínané, potlačované a  neuznávané, hoci vieme, že sú najdôležitejšie,“ hovorí na mar- go svojej tvorivej činnosti svojrázny a origi- nálny výtvarník, akademický maliar Frank Jalšovský. Umelec zostáva verný svojim tematic- kým oblastiam: filozofickým až kozmolo- gickým meditáciám, existencialistickým a  znepokojujúcim kompozíciám, suges- tívnym grafikám so surrealistickou poeti- kou, krajinkám z jeho potuliek po Sloven- sku. Cítiť z nich latentnú energiu, napätie, ale aj clivú nostalgiu a  čistú túžbu po ra- dosti, cítiť z  nich inšpiráciu nekonečnom v priestore a večnosťou v čase. Diela Franka Jalšovského sú zastúpené v mnohých galériách, ako aj v súkromných zbierkach po celom svete, jeho meno figu- ruje aj v medzinárodnej Encyklopédii žijú- cich umelcov. Franka Jalšovského právom považujú za výtvarníka so svetovým reno- mé. Ľuboš Jurík Foto: Archív a Aneta Balážová 54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 55.
    Výtvarné umenie Časopis naprezentáciu Slovenska v Európskej únii 55
  • 56.
    Ľudia a udalosti Cena o najslušnejšieho občana Bratislavy Spoločnosť Ferdinanda Martinenga, City Pressburg, s. r. o., a Bra- tislavské kultúrne a informačné stredisko usporiadali v bratislavskej letnej čitárni U  červeného raka už VI. ročník Ceny o  najslušnejšie- ho občana Bratislavy v  rámci programu Schöne Náci opäť s  nami. Program sa niesol v  duchu a  atmosfére starej priateľskej Bratislavy a vzájomnej kresťansko-židovskej úcty. Hosťami boli Eva Siracká, La- dislav Ballek, Tomáš Janovic, Anton Srholec, Juraj Šebo, Ľuboš Jurík, Oľga Feldeková, Iveta Radičová, manželia Nágelovci, skupina LOJZO, Katka Feldeková, folklórna skupina Spevule a i. Program uvádzal Pe- ter Kurhajec. Cenu najslušnejšieho Bratislavčana získal organizátor kultúrnych podujatí Dušan Roll. Na snímke zľava Iveta Radičová, An- ton Srholec, Dušan Roll a Eva Siracká. Text a foto: Silvia Važanová Krst knihy Ľuba Olacha Básnik a prozaik Ľubo Olach (na obr. v strede) spolu so známym spevákom Paľom Hammelom (vľavo) a  moderátorom Milanom Bla- hom (vpravo) uviedli do života nový Olachov román s názvom Náden- ník pera vo francúzskych službách. „Knihu prezentuje ľahkosť, dôvtip a hravosť s úskokmi. Obsahuje živé životné príbehy, pútajúce v kompozícii,“ skonštatoval Milan Blaha a o autorovi ešte dodal: „Nenarodil sa ako bás- nik a prozaik, ale sa ním stal.“ Text a foto: Silvia Važanová Prezentácia Vinohradníckych povestí Vydavateľstvo Matice slovenskej v rámci vinobrania v Rači a v spolu- práci s MÚ v Rači prezentovalo knižnú publikácia s názvom Vinohrad- nícke povesti od autoriek Dobroslavy Luknárovej a Zuzany Kuglerovej. Riaditeľ vydavateľstva MS Stanislav Muntág skonštatoval: „V knihe je pre každého niečo pre  obyvateľov Rače a kus dobrého čítania pre všetkých ostat- ných.“ Prednosta Rače Peter Pilinský vetvičkou pokrstil novú knihu prí- behov o víne spolu so spisovateľom Gustávom Murínom a pánom Jánom Pavlovičom na Miestnom úrade v Rači. Text a foto: Silvia Važanová Študijný program s podporou spoločnosti Samsung Spoločnosť Samsung Electronics Czech and Slovak počas slávnostného otvore- nia nového bakalárskeho programu Kórejské štúdiá na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave venovala 10 tabletov Samsung GALAXY Tab 2 10.1. Symbo- lický šek o ich poskytnutí prevzal z rúk Petra Tvrdoňa, riaditeľa slovenskej pobočky Samsung Electronics Czech and Slovak (na obr. vpravo), dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, prof. PhDr. Jaroslav Šušol, PhD. (na obr. vľavo). „Spoločnosť Samsung pôsobí na Slovensku už niekoľko rokov. Preto sme privítali rozhodnu- tie Filozofickej fakulty UK otvoriť tento bakalársky program. Zároveň nás teší, že aj prostred- níctvom neho sa slovenskí študenti môžu viac dozvedieť o kórejskej kultúre,“ uviedol pri tej- to príležitosti Peter Tvrdoň. Tablety budú študentom k dispozícii v Ústrednej knižnici FiF UK. „Rozhodnutie spoločnosti Samsung darovať našej fakulte učebné pomôcky v dobe Foto: archív digitalizácie a rozširovania internetového obsahu nás potešilo. Pevne verím, že spolupráca bude pokračovať aj pri iných projektoch,“ uviedol dekan Jaroslav Šušol. (red.) 56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 57.
    Ľudia a udalosti Deň bezpečnosti na železničných priecestiach Železnice Slovenskej republiky sa už po štvrtýkrát pripojili k medzinárodnému dňu bezpečnosti na železničných priecestiach. Okrem už tradičných kontrol, ako sa vodiči a  chodci správajú na železničných priecestiach, v  tomto roku zorganizovali simulované porovnanie brzdnej dráhy rušňa a osobného auta pri rýchlosti 30, 50 a 80 km za hodinu. Akcia sa uskutočnila v  priestoroch najmodernejšej zriaďovacej stanice Žilina –Teplička a  výsledkom je preventívno-bezpečnostné DVD pre širokú verejnosť o  neporovnateľne rozdielnych brzdných dráhach (pri 80 km rýchlosti až vyše 200 metrov) v neprospech ťaž- kého a silného vlaku. (red.) Reding Tower 2 je skolaudovaný Administratív­ ny komplex Re- ding Tower 2 Foto: archív v  Ra­ i dokončili č podľa plánov. Ide o  nízkoenergetic- kú budovu, pri ktorej sa spoločnosť YIT Reding rozhodla prispôso- biť priestory aj menším nájomcom. „Veríme, že myšlienka energetickej úspornosti, ale aj dostupná lokalita a príjemné prostredie pod Malými Kar- patami osloví viaceré firmy či inštitúcie, ktoré hľadajú práve túto kombiná- ciu. Keďže v lokalite chýba aj ponuka vysoko kvalitných priestorov pre malé firmy a dopyt o malé priestory bol veľký, rozhodli sme sa ponuku rozšíriť aj týmto smerom,“ uviedol riaditeľ pre developerské projekty YIT Re- ding Milan Murcko. V spolupráci s občianskym združením Cyklokoa- lícia developer podporuje aj alternatívnu dopravu a v súčasnosti rieši vybudovanie interiérových, t. j. krytých, a exteriérových stojanov na Foto: archív uzamknutie bicyklov. Interiérové budú slúžiť predovšetkým pre uží- vateľov budovy, pričom exteriérové budú slúžiť pre návštevy. Inštalá- cia stojanov prebehne do konca októbra 2012. (red.) Už 125 rokov staviame svet, v ktorom chceme sami žiť Rok 2012 predstavuje pre Skanska 125. rok pôso- benia na svetovom stavebnom trhu. Od skromných začiat- kov v  malom mestečku na juhu Švédska v  roku 1887 až po dnešnú pozíciu vedúceho svetového hráča. Zakladateľ spoločnosti, švédsky chemik Rudolf Fredrik Berg (na obr.), bol zanieteným odborníkom, ktorý sa usiloval o inovácie a  veril, že svojou prácou môže pomôcť zmeniť život ľudí i  celú spoločnosť k lepšiemu. V ne- poslednom rade nezabúdal ani na svojich zamest- nancov. Záujmy R. F. Berga pred- stavujú charak- Foto: archív teristické hodno- ty, ktoré sú firme Skanska dodnes vlastné. Jeho posolstvo si pripomenuli aj zamestnanci spoločnosti na Slovensku. K oslavám 125. výro- čia sa pripojili spolu so svojimi rodinami počas Letného dňa Skanska, ktorý bol pre všetkých zamest- Foto: archív nancov i priaznivcov pripravený v Bojniciach. (red.) Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 57
  • 58.
    EFEKTÍVNE PRIAMO VEDÚCE K ZVÝŠENIU PREDAJA Keynote speaker: Kevin Thomson, konzultant, Veľká Británia Komunikujte so zákazníkom rečou jeho kmeňa! Aké jednoduché! Ale ako zistiť ku ktorému kmeňu patrí? 03. 10. 2012, NH GATE ONE, Bratislava, www.informslovakia.sk Generálny partner: Partneri: Mediálni partneri: SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA SLOVAK NEWS AGENCY
  • 59.
    Diplomati Nemecké štátne vyznamenanie Veľvyslanec Spolkovej republiky Nemecko v SR dr. Axel Hartmann (vľavo) odovzdal riaditeľovi Slovenského národného múzea – Múzea kultúry karpatských Nemcov dr. Ondrejovi Pössovi vysoké nemecké štátne vyznamenanie Spolkový kríž za zásluhy. Vyznamenanie mu pre- požičal nemecký prezident Joachim Gauck za jeho mnohoročnú prá- cu v prospech karpatských Nemcov, založenie Múzea kultúry karpat- ských Nemcov a prínos k slovensko-nemeckým vzťahom. Náš spoločný osud Žiť v slobode je najdôležitejší cieľ každého národa – zdôraznila na vernisáži výstavy Záhreb 30. rokov zorganizovanej k oslavám 21. výročia Chorvátskej republiky v  Bratislave chargé d´affaires Chorvátskeho veľvyslanectva v  SR Tuga Tarle (na snímke s manželom). Budúcnosťou jej domoviny je Európska únia a Chorváti urobia všetko, aby sa stali jej plnohodnotným členom. Na čele Rady EÚ Predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie sa od 1. júla 2012 stal Cyprus. „Naša ,loď´v EÚ je malá, ale hrdá ako náš ostrov. Budeme zodpo- vedne a spoľahlivo pracovať pre lepšiu a úspešnejšiu Európu,“ povedal na oslavách preberania predsedníctva na Hlavnom námestí v Bratislave veľvyslanec Cyperskej republiky v SR Marios Kountourides. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré si Cyprus vytýčil, patria snaha o oživenie hospodárstva, zamestnanosti, zlepšenie fungovania jednotného trhu v EÚ a upevňovanie vzťahov so svojimi susedmi. Na snímke je veľvy- slanec Cypru v rozhovore s primátorom Bratislavy Milanom Ftáčni- kom počas neformálnych osláv v našom hlavnom meste. Júl v znamení Francúzska V júli sa Bratislava už tradične teší na oslavy francúzskeho štátneho sviatku – Pádu Bastily, ktoré sa konajú na nádvorí Starej radnice a Hlavnom námestí v Bra- tislave. „Francúzsko a  Slovensko majú vlády, ktoré sú schopné riešiť zložité situácie, vyvolané súčasnou svetovou krízou,“ povedal v prejave veľvyslanec Francúzskej re- publiky v SR Jean-Marie Bruno. Spomenul aj nad- štandardné bilaterálne vzťahy medzi svojou vlasťou a Slovenskom. Na snímke veľvyslanec Jean – Marie Bruno v rozho- vore s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom (vpravo). Dobrí priatelia Na oslavách štátneho sviatku Slovinskej republiky sa v Bratislave stretli diplomati, osobnosti spolo- čenského a kultúrneho života a podnikatelia zo Slovinska a Slovenska. Veľvyslanec Slovinskej republiky v SR Stanislav Vidovič zdôraznil, že vlani boli hospodárske kontakty medzi Slovinskom a Slovenskom rekordné a vyjadril vieru, že také budú aj tohto roku. Text a snímky Tatiana Jaglová Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 59
  • 60.
    Európska komisia EURÓPSKa KOMISIa Európska komisia Investície do výskumu žieb a vzniku nových trhov. Odhaduje sa, že poskytujú členským štátom účinnejšie ná- V  rámci siedmeho rámcového programu celosvetový objem mobilných dátových pre- stroje boja proti vážnemu problému - nezá- (FP7) Európska komisia podporí projekty nosov vzrastie do roku 2015 o 26 %. Dovtedy konnému vyvážaniu odpadu. Systematický a myšlienky, ktoré zvýšia konkurencieschop- bude existovať 7 miliárd telefónov, tabletov zber a vhodné spracovanie sú nevyhnutným nosť Európy a budú sa zaoberať riešením ta- a iných mobilných zariadení, ktoré sa budú predpokladom recyklácie materiálov ako zla- kých oblastí, akými sú ľudské zdravie, ochra- môcť pripojiť k internetu. K ďalším bezdrô- to, striebro, meď a vzácne kovy, ktoré sa pou- na životného prostredia a  hľadanie nových tovým inováciám, ktoré používajú spektrum, žívajú v televízoroch, laptopoch a mobilných riešení pre narastajúce výzvy súvisiace s ur- patria bezdrôtové snímače a diaľkové ovláda- telefónoch. Najneskôr do 14. februára 2014 banizáciou a nakladaním s odpadom sumou nie inteligentných systémov (napríklad zha- musia členské štáty zmeniť a  doplniť svo- 8,1 miliárd eur. Je to leví podiel na navrhova- sínanie svetiel, keď nie sme doma, alebo re- je existujúce právne predpisy v tejto oblasti nom rozpočte EÚ pre výskum vo výške 10,8 gulácia klimatizácie podľa teploty). a zosúladiť ich s novou smernicou a novými miliardy eur na rok 2013. cieľmi. Boj proti podvodom Od roku 2016 sa od členských štátov bude Nezamestnanosť mládeže V  roku 2011 sa zmenšil počet podvodov, vyžadovať, aby zabezpečili, že sa vyzbiera Alarmujúco vysoká miera nezamestna- ktoré sa dotýkajú rozpočtu EÚ o 35 %. Zlep- 45  % elektrických a  elektronických zaria- nosti u  mladých ľudí v  Európe si vyžaduje šilo sa vymáhanie prostriedkov EÚ, v  kto- dení predaných v  každej krajine. Od roku okamžitý zásah zo strany členských štátov. rých prípade boli zistené nezrovnalosti ale- 2018 sa rozsah pôsobnosti smernice rozší- Jednou z  priorít bude zabezpečiť plynulý bo podvod. Komisii sa minulý rok podarilo ri z dnešných kategórií na všetky elektrické prechod mladých ľudí zo školy do zamest- vymôcť asi 2 mld. eur v  rámci finančných a  elektronické zariadenia. Od roku 2019 sa nania. Dve štúdie vypracované Európskou korekcií a  vyžadovania vrátenia prostried- cieľ zozbieraného odpadu zvýši na 65 % pre- komisiou na tému učňovského vzdelávania kov. Členské štáty dosiahli takisto zlepšenie daných elektrických a  elektronických zaria- a stáží vo všetkých členských štátoch EÚ od- v oblasti vymáhania vrátenia prostriedkov od dení alebo alternatívnu mieru 85 % vytvore- porúčajú zlepšiť schopnosť týchto vzdeláva- konečných príjemcov, a  to najmä v  oblasti ného elektronického odpadu. cích programov reagovať na požiadavky trhu predvstupovej pomoci. Nedávno predložený práce, zvýšiť ich potenciál na prispôsobenie návrh Komisie týkajúci sa boja proti podvo- Podpora výskumníkov sa potrebám podnikov a  ponúknuť viac zá- dom poškodzujúcim finančné záujmy Únie Európska rada pre výskum (ERC) vybrala ruk z hľadiska kvality a možností uplatnenia prostredníctvom trestného práva by značne 536 špičkových začínajúcich výskumných mladých ľudí. Ich závery sú východiskom mohol pomôcť pri vymáhaní prostriedkov pracovníkov, ktorí získajú financovanie vo k príprave dvoch iniciatív EK. Prvou je návrh a odradiť podvodníkov. výške takmer 800 miliónov eur. Granty ERC odporúčania Rady EÚ týkajúceho sa záruk pre začínajúcich výskumných pracovníkov pre mládež, ktoré majú mladým ľuďom ga- Šťastnú cestu do výšky 2 miliónov eur na projekt umožnia rantovať, že do 4 mesiacov po skončení školy Ako sa dovolenkári môžu domáhať náhra- najsľubnejším vedcom rozvíjať myšlienky budú zapojení buď do pracovného procesu, dy škody, ak sú obeťami nehody v inej kraji- na hranici poznania. Vďaka nim budú môcť ďalšieho vzdelávania, alebo do odbornej prí- ne než je ich vlastná? Kde môžu podať žia- takisto budovať svoje výskumné tímy zahŕ- pravy, a tou druhou je vymedzenie kvalitatív- dosť o  uplatnenie svojho nároku? A  aká je ňajúce viac než 3  000 postdoktorandských neho rámca týkajúceho sa stáží. lehota pre žalobu o náhradu škody? EK celé a doktorandských študentov, čím sa podporí leto až do 19 novembra poskytuje konzultá- nová generácia špičkových vedcov v Európe. Skúšanie liekov cie účastníkom cezhraničných dopravných V  rámci svojho doteraz najväčšieho grantu Klinický výskum v  Európe sa má podľa nehôd, ktorí sa v súčasnosti môžu stretávať ERC podporí v 21 európskych krajinách vý- EK oživiť prostredníctvom zjednodušenia s ťažkosťami pre rozdielne časové lehoty na skumných pracovníkov pochádzajúcich zo pravidiel v  oblasti vykonávania klinického uplatnenie nároku na náhradu škody v prípa- 41 štátov. skúšania. Klinické skúšanie je testovanie lie- de nehody v zahraničí v rámci EÚ. Rozdielne kov na ľuďoch a sprístupnenie inovatívnych pravidlá v jednotlivých krajinách dnes spôso- Peniaze na dopravu spôsobov liečby pacientom. Napríklad ak sa bujú zmätok pre obete, ktoré môžu premeš- Európska komisia vybrala 74 projektov, na preukáže, že kombinácia dvoch liekov môže kať niekedy pomerne krátke lehoty a skončiť ktoré sa v  rámci spolufinancovania zo stra- znížiť riziko infarktu. Klinický výskum v EÚ bez nároku na akékoľvek odškodnenie. ny EÚ vyčlení v  programe transeurópskej s  ročnými investíciami viac ako 20 miliárd dopravnej siete (TEN-T) takmer 200 milió- eur predstavuje zároveň významný príspe- Životné prostredie nov eur na ďalšie skvalitňovanie dopravnej vok pre politiku rastu v  rámci stratégie EÚ Európska komisia schválila financova- infraštruktúry v celej EÚ. Pri týchto 74 pro- 2020. No počet klinických skúšok v Európe nie 202 nových projektov v rámci programu jektoch, vybraných na základe výzvy na rok znepokojujúco klesá, v  posledných rokoch LIFE+, fondu EÚ pre životné prostredie. Pro- 2011, sa finančná podpora EÚ použije na rôz- dokonca až o štvrtinu. Komisia navrhuje, aby jekty sa týkajú akcií v oblasti ochrany príro- ne účely, od vybudovania a/alebo modernizá- pravidlá vykonávania klinického skúšania dy, environmentálnej politiky, zmeny klímy cie súčasných spojov, podpory dopravných boli jednotné v celej EÚ. a informovanosti a komunikácie o otázkach koridorov, verejno-súkromných partnerstiev životného prostredia. Celkové investičné ná- a inovačných finančných nástrojov. Prostred- Digitálna agenda klady na tieto projekty predstavujú približ- níctvom výzvy v rámci programu na rok 2011 Európska komisia prichádza s plánom na ne 516,5 milióna eur, z ktorých EÚ poskytne boli poskytnuté celkové prostriedky vo výš- riešenie problému s  nárastom mobilných 268,4 milióna eur. Komisia dostala 1 078 žia- ke 198,3 milióna eur, určené na financovanie a  bezdrôtových dátových prenosov. Tieto dostí z 27 členských štátov EÚ. 5 najvyšších priorít siete TEN-T. technológie vrátane širokopásmových slu- žieb budú môcť využívať aj rádiové spektrum. Elektronický odpad Podrobnosti o  jednotlivých rozhodnutiach Vďaka tejto novinke dôjde k zvýšeniu kapaci- Pre zber a spracovanie elektronického od- a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke: ty siete, zníženiu cien širokopásmových slu- padu platia nové vylepšené pravidlá, ktoré http://ec.europa.eu 60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 61.
    Veľvyslanec Francúzskej republiky v SR Európa rešpektuje národné identity Čoraz častejšie sa hovorí o presune viacerých kompetencií do Bruselu, o Spojených štátoch európskych alebo Európskej federácii. Na túto tému hovorila s veľvyslancom Francúzskej republiky v SR Jeanom-Marie Brunom novinárka Tatiana Jaglová. ■■ Niektorí kritici hovoria, že špičko- vhodné, aby to tak zostalo a ďalšie jazy- ví politici v  Bruseli, ktorí tvoria súčas- ky by mohli byť ďalej používané vnútri nú víziu Európy, rozumejú finančníctvu EÚ. Únia rešpektuje národné identity a politike ale nerozumejú Európe, živo- svojich členských štátov. tu, a potrebám ľudu. Aká by mala byť, podľa vášho názoru Európa, aby sa v nej ■■ Francúzsky kultúrny inštitút v  Brati- francúzsky ľud cítil čo najlepšie? slave, ako aj francúzske veľvyslanectvo, Súlad medzi rozhodnutiami politi- organizujú množstvo atraktívnych akcií kov a  očakávaniami ich voličov je zá- pre našich obyvateľov – spomeňme na- kladnou otázkou v  našich európskych príklad časté vernisáže. Na poslednej – demokraciách, v  ktorých sa význam- Mladé európske umenie – ste hovorili ná časť kompetencií odteraz vykonáva o tom, že umenie žije, rozvíja sa a rozši- spoločne. Cieľom stále prebiehajúcich ruje aj v čase súčasnej globálnej krízy... Foto: P. Urbi úvah je posilnenie demokratického cha- Francúzsko venuje kultúre pozornosť rakteru našich inštitúcií. Priame voľby aj na politickej úrovni: všetky vlády, či európskych poslancov v roku 1979 boli už ľavicové alebo pravicové, kladú dô- počinom, ktorý položil základy legiti- ňuje lepšiu spoluprácu, vytvorenie základov raz na podporu kultúry, kultúrneho de- mity Európskeho parlamentu. Projekt, kto- spoločných pravidiel v  určitých sektoroch, dičstva a  vzdelávania. Viac ako koníček či rý predpokladá, že raz bude možné istú časť ale nie je synonymom uniformizácie kultúr voľnočasová aktivita sa kultúra vníma ako európskych poslancov voliť na nadnárodnej a hodnôt. výnimočný fenomén, ktorý nám umožňu- kandidátke vytvorenej európskymi politic- Projekt „európskej federácie“, o  ktorom je vyjadriť sa, obohacuje našu víziu sveta, kými stranami, a  nie jednotlivými stranami sa hovorí, je dlhodobý. Zaujímavé diskusie vyzýva k  úvahám o  svete. Teda, kultúra je členských štátov, by mohol dostať konkrétne o  ňom sa vedú už niekoľko rokov, najskôr niečo ako nástroj demokratického života. Je kontúry už počas budúcich rokov. Európska však treba vyriešiť problémy, ktorým čelia nevyhnutnosťou aj v  čase krízy. Napríklad: konštrukcia by tak získala novú, dokonalej- krajiny EÚ. Členské štáty si neželajú napre- ak aj ekonomické prostriedky domácnosti šiu dimenziu. dovať v rovnakom rytme a nemajú rovnaké nedovoľujú ísť na dovolenku, možno sa vy- Myslím si, že veľká väčšina mojich spolu- túžby a  predstavy. Na našej ceste budeme žiť v kultúrnych aktivitách, ktoré sú únikom občanov sa cíti dobre v Európskej únii, lebo konfrontovaní s  rôznymi úrovňami integrá- z  každodennosti. Myslím, že všetci potre- je nielen garantom hodnôt, ktoré obhajuje aj cie. Jedného dňa sa možno vyvinie federálna bujeme kultúru aj na to, aby sme vedeli če- Francúzsko, ale aj mieru v Európe. EÚ nie je identita, ktorá nespochybní iné formy solida- liť stresom, na oddych, ale aj ako podnet na bezchybná, ale národom, ktoré do nej patria, rity a deľbu spoločných kompetencií. premýšľanie o víziách do budúcnosti, určitý už priniesla veľa pozitívneho. Je dôležité, aby kultúrny kompas, ktorý nám ukáže hodnoto- európski občania cítili výhody a  vedeli, že ■■ V tejto súvislosti ešte jedna otázka: Aký by vý smer a cestu napred. im EÚ neustále bude veľa dávať. Preto treba mohol byť úradný jazyk? Doteraz víťazí ang- Umelci boli nielen svedkami, ale aj aktér- zlepšiť komunikáciu o nevyhnutných opatre- ličtina ako akési esperanto. Vo federácii eu- mi spoločenských prevratov a  zmien. Uve- niach. Nemožno očakávať, že občania hneď rópskych štátov by to asi nebolo ideálne rie- diem príklad zo Slovenska: po príchode všetko pochopia a príjmu – je to totiž dlho- šenie... k vám som bol dojatý objavením diel umel- dobý cieľ. V dnešnej EÚ sa hovorí 23 oficiálnymi ja- cov 60. a 70. rokov: celá táto generácia svo- zykmi, niektorými jazykmi sa hovorí aj vo jím umením podala úžasnú výpoveď o situ- ■■ Francúzom svedčí ich svetoznáme slovné viacerých krajinách naraz (francúzština, ácii, pozdvihla sa nad problémy a  príkoria, spojenie Savoir vivre – Umenie žiť. Vaša kra- nemčina, gréčtina). Angličtina je najpoužíva- oslobodila sa odmietnutím existujúceho po- jina má celkom inú mentalitu ako Nemecko. nejším jazykom v  EÚ nie preto, že by bola riadku. Preto si myslím, že aj situácia, ktorú Ak by teda malo prísť k Spojeným štátom eu- rodným jazykom väčšej časti občanov EÚ, zažívame dnes – ekonomická kríza a politic- rópskym, ako by sa tieto dva vedúce národy ale preto, že je prvým cudzím jazykom pri- ké transformácie – povedú k zrodu veľkých navzájom prispôsobili? bližne tretiny z  nich. Jazyky, ktoré by mali autorov. Ak by sa koncept európskej federácie kon- najviac príslušníkov, sú nemčina a  francúz- tretizoval, národy by si bezpochyby zachova- ština. Európsky občan môže s európskymi in- ■■ Ste už istý čas na Slovensku. Čo si na Slová- li svoj jazyk, kultúru a  hodnoty, pretože to štitúciami komunikovať v jednom z 23 jazy- koch najviac ceníte? je to, čo od začiatkov EÚ tvorí jej bohatstvo kov, medzi ktorými je aj jeho rodný. Európ- Disponibilitu, srdečnosť, charakter a pria- a je jej hnacím motorom. Netreba preto proti sky parlament používa všetkých 23 oficiál- mosť vo vzťahoch, a,  napríklad, aj dochvíľ- sebe umelo stavať Francúzov a Nemcov ale- ných jazykov. Následkom administratívnych nosť. Naše krajiny spája staré priateľstvo, po- bo iné krajiny EÚ, ale úprimne v tejto ceste a finančných obmedzení sa stretnutia iných tvrdené najmä skúškami v dvoch svetových pokračovať. Jacques Delors povedal, že Eu- európskych inštitúcií konajú v užšom počte vojnách, ale aj rovnaké ekonomické a  poli- rópa by mala rešpektovať „vernosť národu jazykov. Pracovné jazyky Európskej komisie tické záujmy. Silnou motiváciou je pre mňa a domovu“. Mala by tiež ,,myslieť na význam a komisie stálych predstaviteľov (Coreper) sú záujem Slovákov o  všetko, čo sa týka Fran- zachovania našich národov ako miesta zako- francúzština, angličtina a nemčina. V niekto- cúzska. Počas dvoch rokov som mal možnosť renenia ich príslušníkov“. To je dôvod, prečo rých pracovných skupinách bez tlmočnia sa oceniť húževnatosť a  výnimočnú kapacitu sa zdá rozumnejšie hovoriť o projekte federá- používajú iba francúzština a angličtina. Fran- slovenskej spoločnosti, schopnosť sebarefle- cie európskych národov a  nepoužívať výraz cúzština zostáva druhým najpoužívanejším xie a prispôsobenia sa nevyhnutnému vývo- Spojené štáty európske. jazykom v internej a externej kominikácii eu- ju v Európe. A viem, že Európa počúva a reš- Presun kompetencií smerom k EÚ umož- rópskych inštitúcií po angličtine. Myslí, že je pektuje aj váš – slovenský hlas. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 61
  • 62.
    Európsky parlament Európsky parlament Septembrovézasadnutie Európskeho parlamentu Údajné väznice CIA v Európe je na jej napĺňanie, uvádza sa v  uznesení, hodnutia. Súčasné postoje členských štátov Členské štáty EÚ musia vyšetriť, či na ich ktoré schválil Európsky parlament v  reakcii však brzdia jeho efektivitu a verejnosti môžu území existovali tajné väznice alebo zariade- na výročnú správu o  spoločnej zahraničnej zaslať negatívny signál. nia CIA, v ktorých boli začiatkom tohto sto- a bezpečnostnej politike (SZBP). Uznesenie, ktoré schválil EP, je reakciou ročia zadržiavané osoby v  rámci programu Napriek tomu, že Lisabonská zmluva vy- na dva zverejnené návrhy EK v oblasti posil- CIA pre vydávanie a tajné zadržiavanie osôb, tvára v  rámci zahraničnej politiky EÚ nový nenia bankového dohľadu. Text vymenúva uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré impulz predovšetkým tým, že poskytuje in- hlavné obavy poslancov, ktoré chcú poslanci schválil Európsky parlament. štitucionálne a  funkčné nástroje, prebie- v  priebehu schvaľovacieho procesu vyriešiť. Text vyzýva na začatie alebo pokračovanie hajúca finančná a  dlhová kríza oslabuje jej Uznesenie víta fakt, že dva roky potom, ako nezávislého vyšetrovania najmä Litvu, Poľ- účinnosť a dlhodobú udržateľnosť. Samotná Európsky parlament vyzval na integrovaný sko a Rumunsko.Uznesenie vyjadruje znepo- konzistencia politík, jej aktérov a  inštitúcií dohľad na bankami, túto potrebu priznávajú kojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými nestačí , aby sa EÚ presadila na medzinárod- aj členské štáty. Poslanci však zároveň varujú sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súd- nej scéne. EÚ potrebuje reálnu strategickú pred zjavnou snahou vlád vyhnúť sa vytvo- ne vyšetrovanie zapojenia niektorých člen- koncepciu jej politík a nevyhnutné finančné, reniu systému, ktorý by bol transparentný ských štátov do programu CIA. Tie sa týkajú personálne a  diplomatické zdroje na jej na- a demokraticky zodpovedný. nedostatočnej transparentnosti, utajovania pĺňanie. Uznesenie tiež poukazuje na niekoľko dokumentov, prevládania vnútroštátnych Podľa poslancov len komplexné prístupy, dôležitých bodov, o  ktorých by sa v  priebe- a  politických záujmov, úzkej právomoci pri ktoré spájajú diplomatické, hospodárske, hu procesu schvaľovania pravidiel bankové- vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účin- rozvojové a  v krajnom prípade a  v úplnom ho dohľadu mala viesť diskusia. Ide naprí- nú účasť a obhajobu a absencie dôkladných súlade s  ustanoveniami Charty OSN aj vo- klad o  rekapitalizáciu bánk, ktorá by pod- vyšetrovacích postupov a  spolupráce vyšet- jenské prostriedky, sú vhodné na riešenie ľa poslancov mohla byť realizovaná priamo rovacích orgánov v EÚ. globálnych hrozieb a  problémov. EÚ musí Európskym stabilizačným mechanizmom zabezpečiť súdržnosť rôznych zložiek zahra- (ESM). Ďalším je potreba navrhnúť systém, Práva pre všetky obete ničnej politiky a presadiť strategický prístup, ktorý sa dokáže vyrovnať s  účinkom presa- trestných činov v EÚ ktorý bude realistický, pragmatický a orien- hovania vplyvu bankovej únie na členské štá- Všetky obete trestných činov naprieč EÚ tovaný na budúcnosť, uvádza sa v uznesení. ty mimo eurozóny. získajú rovnaké základné práva a  ich špe- V  snahe systematicky zadefinovať ciele za- cifické potreby budú individuálne posúde- hraničnej politiky a zdroje na ich dosahova- Smutný príklad né. Stane sa tak na základe smernice, ktorú nie poslanci navrhujú vytvorenie jasných po- politického zastrašovania schválil EP. Bezplatné služby ako podpora rovnávacích kritérií. Situácia ohľadom ľudských práv sa v Rusku psychológa budú dostupné pre všetky obe- v  posledných mesiacoch drasticky zhorši- te, ktoré budú mať zároveň právo absolvovať Stav únie: hospodárska kríza la, a  to aj v  súvislosti so súborom nedávno výsluch a súdne pojednávanie v jazyku, kto- a demokracia schválených právnych predpisov, ktoré môžu rému rozumejú. Každoročne sa stane obeťou Vízia predsedu Európskej komisie Barrosa byť použité na ďalšie obmedzovanie zástup- trestného činu v EÚ 75 miliónov ľudí. sa v EP stretla so zmiešanými reakciami. Po- cov opozície a  ohrozovať slobodu prejavu, Obete trestných činov, ktoré sú spácha- slanci vo všeobecnosti uvítali myšlienku sil- uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schvá- né v zahraničí, môžu byť vystavené vážnym nejšej Európy, ktorá však podľa niektorých lil Európsky parlament. Ako príklad poslanci problémom v  dôsledku kultúrnych, jazyko- mohla byť ambicióznejšia, a zdôraznili potre- uviedli kauzu punkovej skupiny Pussy Riot vých a  právnych rozdielov. Text, na ktorom bu väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Naj- a prípad Gennadija Gudkova. sa už poslanci dohodli so zástupcami člen- väčšie politické skupiny žiadavali silný viac- Poslanci vyjadrili znepokojenie nad zhorše- ských štátov a ktorý podporil EP, si preto kla- ročný rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať ním podmienok pre rozvoj občianskej spoloč- die za cieľ, aby obete akéhokoľvek trestného rast a investície. Výzva na „menej EÚ“ domi- nosti v Rusku, a to najmä v súvislosti s nedáv- činu požívali počas trestného konania rovna- novala u poslancov, ktorí sú viac napravo od no prijatým súborom zákonov právne upra- ké práva, a aby sa k nim pristupovalo dôstoj- politického stredu. vujúcich otázky demonštrácií, mimovládnych ne a  s rešpektom. Nové pravidlá by im tiež Štvorhodinovú debatu na pôde parlamen- organizácií, ochrany osobnosti a internetu. mali zabezpečiť lepšiu ochranu pred opako- tu odštartoval prejav predsedu EK José Ma- Parlament je hlboko znepokojený ne- vaný páchaním trestnej činnosti a  prístup nuela Barrosa, ktorý sa zameral najmä na primeraným rozsudkom v  prípade členiek k službám na podporu obetí, k spravodlivos- dôsledky hospodárskej krízy a  demokraciu. punkovej skupiny Pussy Riot, ktorý je podľa ti a odškodneniu. Poslanci presadili, aby boli V súčasnej dobe je podľa neho žiaduce, aby si poslancov ďalším príkladom politicky moti- špecifické potreby každej obete individuál- členské štáty uvedomili, že samostatne svoje vovaného zastrašovania a  prenasledovania ne a včasne posúdené. V závislosti od veku, problémy nevyriešia. Následne predstavil opozičných aktivistov. Plénum však vyjadri- pohlavia, rasy, vierovyznania a  sexuálnej svoju víziu silnej hospodárskej únie založe- lo vieru, že tento rozsudok bude prehodno- orientácie, ako aj povahy a okolností trestné- nej na politickej únii, ktorá by mala formu fe- tený a zrušený v súlade s medzinárodnými ho činu, môže byť potreba ochrany u každej derácie národných štátov. Otázka dôsledkov záväzkami Ruska. Uznesenie tiež pripomí- obete špecifická, uvádza sa v texte smernice. krízy pre budúcnosť EÚ a  jej občanov bola na prípad Sergeja Magnitského ako jeden pre mnohých poslancov kľúčová. z  viacerých príkladov zneužitia právomocí Strategická a hodnotovo ruskými orgánmi činnými v trestnom kona- orientovaná zahraničná politika Kvalita a zodpovednosť ní a tiež poukazuje na kroky ruskej generál- Dosiahnutie súdržnej, konzistentnej základom bankového dohľadu nej prokuratúry voči Genadijovi Gudkovovi, a účin­ ej zahraničnej politiky EÚ si vyžaduje n Plánované pravidlá európskeho bankové- členovi opozičnej strany Spravodlivé Rusko, novú ucelenú stratégiu zahraničnej politiky ho dohľadu musia spĺňať kritériá kvality, ale ktorých cieľom je zbaviť do poslaneckého EÚ, ktorá sa bude opierať o dostatočné zdro- aj povinnosti zodpovedať sa za prijaté roz- mandátu. 62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 63.
    Infoservis prezidentskej kancelárie Infoservis prezidentskej kancelárie Na spomienkovom zhromaždení k výročiu SNP Prijatie švajčiarskou spolkovou prezidentkou 29. august 2012 10. september 2012 P rezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča prijala  na pôde svojej rezidencie v  Manor Lohn v  meste Kehrsatz neďaleko Ber- nu s najvyššími poctami spolková prezidentka Švajčiarskej konfede- rácie Eveline Widmer–Schlumpfová. „Teším sa, že som mohol vašu kra- jinu navštíviť ako historicky prvý prezident samostatnej SR. Mojím cieľom P rezident SR Ivan Gašparovič sa v Banskej Bystrici zúčastnil na spo- mienkovom zhromaždení pri príležitosti 68. výročia SNP. Na úvod si hlava štátu uctila pamiatku obetí protifašistických bojov položením je ešte viac rozšíriť súčasnú dobrú úroveň našich vzájomných vzťahov so Švajčiarskom,“  konštatoval I. Gašparovič. Podľa neho za kľúčové po- važujeme rozšírenie našej obchodnej výmeny a investícií. „Máme veľ- venca v pietnej sieni Pamätníka SNP. V príhovore zdôraznil, že Slo- ký záujem o  spoluprácu vo vede, výskume a  inováciách, v  ktorých patrí- venské národné povstanie sa stalo príkladom dejinného vzdoru proti te k absolútnej svetovej špičke,“ uviedol. Prezidentka Švajčiarska zdô- fašizmu: „Hľadajme v SNP posolstvo pre dnešok, jeho dejinný pohyb. Opri- raznila význam vedy a výskumu pre rozvoj krajiny a preto privítala me sa aj dnes o túto skutočnosť, bráňme nevinných ľudí, aby nepodľahli ne- záujem slovenskej strany o organizáciu spoločného inovačného fóra viditeľnej a zákernej ruke, nepodriaďovali sa samozvancom a uzurpátorom, Swissness 2012 v októbri v Bratislave. „Švajčiarsko môže prispievať svo- ktorí priživujú svoje ideologické bludy na životoch iných. Neofašizmus, te- jou kvalitou odborného vzdelávania, ktoré je na vysokej úrovni,“ konštato- rorizmus, žiadne bezuzdné násilie, ktoré v  napätí dnešného sveta hľadajú vala Eveline Widmer–Schlumpfová. Obaja štátnici sa dotkli aj témy svoju živnú pôdu nesmú nanovo nezmyselne rozdeliť svet... Prial by som podpory cestovného ruchu, na ktorého rozvoj majú Slovensko i Švaj- si, aby hrdosť na SNP prenikla do povedomia všetkých generácií. Aby sa čiarsko ideálne predpoklady. stala zdrojom národného uvedomenia a vlasteneckého cítenia,“ zdôraznil Ivan Gašparovič. Vystúpenie v Rade OSN pre ľudské práva v Ženeve 11. september 2012 Prezident si uctil 20. výročie prijatia Ústavy SR 31. august 2012 P rezident Ivan Gašparovič  počas oficiálnej návštevy Švajčiar- ska predniesol príhovor v Rade OSN pre ľudské práva v Žene- ve. Išlo o historicky prvé takéto vystúpenie slovenského prezidenta. V príhovore vyzdvihol výsadné postavenie Ženevy ako ľudskopráv- nej centrály v  systéme OSN. „Organizácia Spojených národov vyko- P rezident SR Ivan Gašparovič sa zúčastnil na slávnostnom zasad- nutí poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Vystúpil s prejavom, nala  úctyhodný kus práce v oblasti ľudských práv, zdokonaľovala proce- dúry a mechanizmy ich ochrany. No stále existuje priestor na ich ďalšie zlepšovanie,“ uviedol  I. Gašparovič a pokračoval: „Ubezpečujem vás, podčiarkol historický význam tohto konštitučného aktu, keď: „Sloven- že po zavŕšení historicky prvého slovenského mandátu v Rade OSN pre ský národ, národ štátotvorný, ustanovil Slovensko ako subjekt medzinárod- ľudské práva, zostáva SR vo svojej zahraničnej politike pevne zaviazaná ného práva – suverénnou, zvrchovanou Slovenskou republikou.“ V  sláv- aktívne pokračovať a  podieľať sa na jej činnosti vrátane subsidiárnych nostnom príhovore ďalej zdôraznil: „Ústavou sme konštituovali nielen mechanizmov. Je pripravená pozitívne spolupracovať v konštruktívnom štát sebe, ale aj princípy a hodnoty medzinárodných a medziľudských vzťa- duchu so všetkými relevantnými aktérmi vrátane zástupcov občianskej hov. Vymedzili sme formy a prístupy k veciam verejného záujmu. A prišli spoločnosti.“ Návšteva Úradovne OSN v  Paláci národov v  Ženeve aj prirodzené konfrontácie litery ústavy so skutočnosťou. Aj preto po 20 bola posledným bodom v rámci historicky prvej návštevy sloven- rokoch existencie ústavy poukazujeme popri inom aj na to, čo tvorí jeden ského prezidenta vo Švajčiarsku. z jej identifikačných znakov – čoraz nástojčivejšie odmietame sebectvo a po- žadujeme solidaritu.“ Foto: Martin Garaj Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 63
  • 64.
    Infoservis Úradu vládySR Infoservis Úradu vlády SR 24. august 2012 30. august 2012 Prezentácia programu ESO Na oslavách 20. výročia prijatia Ústavy SR na Úrade vlády SR V  piatok 31. augusta 2012 sa v  priesto- Úrad vlády Slovenskej republiky Predseda vlády SR Robert Fico a  pod- roch historickej budovy NR SR na Župnom Námestie slobody 1 predseda vlády a  minister vnútra SR Ro- námestí v Bratislave zúčastnil predseda vlá- 813 70 Bratislava bert Kaliňák spoločne predstavili reformu dy SR Robert Fico spolu s prezidentom SR Tel: +421 2 572 95 111 štátnej správy ESO (Efektívna, spoľahli- Ivanom Gašparovičom a  predsedom NR E-mail: info@vlada.gov.sk, vá a  otvorená štátna správa), ktorá štátu SR Pavlom Paškom na oslavách 20. výročia urad@vlada.gov.sk ušetrí milióny eur. Jej cieľom je redukcia prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Informácie z tohto InfoServisu a mnoho 613 úradov miestnej štátnej správy na 79 „Demokratická Ústava SR prijatá 1. septem- ďalších nájdete na internetových stránkach okresných úradov. Pre vybavovanie admi- bra 1992 symbolizuje najmä štátnu identitu úradu vlády Slovenskej republiky nistratívnej agendy sa plánuje vznik kon- občanov. Dielo, ktoré vyšlo spod rúk expert- na adrese www.vlada.gov.sk taktných centier pre občanov – KAMO nej skupiny odborníkov, je dôkazom, že obsah, (kontaktné administratívne miesta obča- duch Ústavy aj prejavená úcta voči politickým na).  Novinkou je, že občania nebudú mu- právam, základným ľudským právam a slobo- sieť cestovať na úrad v mieste svojho trva- dám, kultúrnemu dedičstvu nesú pečať tých lého pobytu, ale budú sa môcť obrátiť na najlepších európskych štátoprávnych tradícií,“ ktorékoľvek kontaktné centrum na Slo- povedal v  príhovore počas slávnostného vensku. galavečera na Bratislavskom hrade predse- da vlády SR Robert Fico. 28. august 2012 3. september 2012 Výročie Slovenského národného povstania „Z  historických udalostí čerpáme odvahu Predseda vlády navštívil banské sídla prekonávať prekážky, dokonca sme schopní na Hornej Nitre prekonávať sa sami aj v  súčasnosti,“ pove- „V mene svojom aj vlády vám chcem poďa- dal predseda vlády SR Robert Fico pri pa- kovať za výkony, ktoré podávate,“ povedal mätníku SNP v  Banskej Bystrici na osla- baníkom predseda vlády SR Robert Fico, vách 68. výročia Slovenského národného ktorý pri príležitosti regionálnych osláv povstania. Podľa premiéra je 68. výročie Dňa baníkov sfáral priamo do Bane Cigeľ. dobrou príležitosťou na pripomenutie si „Verím, že plány, ktoré Hornonitrianske bane hodnôt, ktoré sú stavebnými kameňmi Prievidza majú, pokiaľ ide o udržanie ťažby, sú nášho nazerania na svet - spolupatričnosť, reálne a chcem prisľúbiť, že vláda bude v tej- Kontakt pre médiá: spravodlivosť a sloboda. to veci maximálne nápomocná,“ uviedol pre- Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR Spolupatričnosť potrebujeme aj dnes, miér. Zdôraznil, že región Hornej Nitry Telefón: 02/572 95 248 pri neistých  vlnách Európy. „Potrebujeme, nemôže byť bez baníctva, pretože v  tom- Fax: 02/524 97 625 aby sme o tomto projekte nepochybovali, ale to sektore je zamestnaných niekoľko tisíc E-mail: tlacovyodbor@vlada.gov.sk verili mu a považovali ho za našu vlastnú ná- ľudí, ktorí potrebujú mať istotu pracov- dej a istotu pre budúcnosť, “ povedal premiér ných miest aj do budúcnosti. „Bane budú a  pokračoval: „Skúsenosť z  bojov v  povsta- mať aj naďalej podporu vlády SR, to hovorím Podateľňa Úradu vlády SR: ní, ktorú Slováci získali v priamej konfrontácii veľmi jasne,“ podčiarkol. Pondelok - Piatok: 8.00 - 15.00 hod. s nehumánnosťou, odvaha postaviť sa zlu so Predseda vlády SR Robert Fico navštívil Prestávka: 11.45 - 12.15 hod. zbraňou v ruke, naučila Slovenky a Slovákov aj Handlovú, kde si uctil pamiatku obetí E-mail: podatelna@vlada.gov.sk vážiť si hodnoty spravodlivosti.“ Premiér po- banských nešťastí pri hornonitrianskom čas príhovoru zdôraznil, že Slovenská re- Pamätníku obetiam banských nešťastí. EuroInfo centrum: publika má povinnosť ukázať príklady ta- „Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Hlavné námestie 8 (Miestodržiteľský palác) kýchto osobností, ktorých životné cesty je No všade, kde to je možné, usilujeme sa pomôcť 813 70 Bratislava hodné nasledovať. Osobnosti ako Lettrich, a  robíme všetko preto, aby sme zmiernili do- Telefón: 0800/103 104 Novomeský, Ursíny, Golián a iní. pady tragických udalostí,“ uviedol premiér. Mobil: 0905/387638 Povstanie z rokov 1944, ale aj 1848 Slo- „Chcem vás priateľsky poprosiť, aby ste sa aj Poskytovanie informácií váci síce nevyhrali, ale do povedomia pri- v tých najkritickejších chvíľach neopúšťali, aby v pracovných dňoch: 8.00 - 18.00 hod. niesli vzácne hodnoty. „Ochotu bojovať za vo vás nezhasla obyčajná ľudskosť. Prosím, aby vlastnú národnú slobodu. Priniesli skúsenosť sme boli k  sebe žičliví a  ľudskí, pretože život aj poznanie, že sloboda nie je prostý dar, ale nám môže pripraviť nástrahy, o ktorých ani ne- platí sa za ňu životmi živých,“ dodal pre- tušíme, ale prejaviť ľudskosť, správať sa najmä miér. k tým, ktorých srdcia zasiahli tragické udalosti 64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 65.
    Infoservis Úradu vládySR slušne, na to netreba ani veľkú odvahu, ani veľ- sa stal základným pracovným nástrojom tejto Riapoša, ktorý povedal, že aj úraz treba kú námahu,“ vyzval premiér Robert Fico. vlády,“ povedal premiér SR Robert Fico po prijať ako dar. „Tieto slová sú posolstvom aj rokovaní so zástupcami zamestnávateľov pre nás zdravých, aby sme sa učili pobiť so ži- 6. september 2012 a odborov. Zákonník práce je preto podľa votom, s jeho neľahkými podmienkami a  aby jeho slov výsledok zdravého kompromisu. sme sa neučili hľadať výhovorky tam, kde je Na zahraničnej pracovnej ceste Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR naša osobná zodpovednosť,“ podčiarkol slo- v Českej republike Ján Richter doplnil, že prijatý kompromis venský premiér. Pri príležitosti 20. výročia prijatia Ústavy umožní využívať nástroje Zákonníka práce „Som vám nesmierne vďačný za ľudský prí- Slovenskej republiky sa predseda vlády SR na ochranu zamestnancov a zároveň vytvo- klad, ktorý dávate našej spoločnosti a  chcem Robert Fico zúčastnil na zahraničnej pracov- rí zamestnávateľom predpoklady na rozvoj Vám za to vyjadriť svoj obdiv. Ďakujem za nej ceste v Českej republike. podnikateľskej činnosti. Rovnaký názor skvelú reprezentáciu Slovenskej republiky,“ Výročie Ústavy SR si predseda vlády Ro- prezentovali aj predstavitelia najvýznam- uzavrel Robert Fico. bert Fico spoločne s predsedom vlády Čes- nejších výrobných zväzov v  priemysle kej republiky Petrom Nečasom uctilna sláv- a  zástupcovia odborov. Zároveň existuje 18. september 2012 nostnej recepcii usporiadanej veľvyslanec- dohoda, že ak niektoré ustanovenia v Zá- tvom Slovenskej republiky v  Prahe. Počas konníku práce spôsobia ťažkosti na stra- Prijatie predsedu Európskeho parlamentu podujatia vystúpia obidvaja premiéri s  prí- ne zamestnancov alebo zamestnávateľov, Martina Schulza hovorom. Pracovnú cestu v  Českej repub- budú prehodnotené a bude sa hľadať rieše- V utorok  18. septembra 2012 v priesto- like ukončil predseda vlády na diskusnom nie najvhodnejšie pre obe strany. roch Úradu vlády SR v Bratislave sa stretol fóre Okrúhly stôl Comenia, na ktorom spo- Novela Zákonníka práce je predmetom predseda vlády SR Robert Fico s  predse- ločne s  predsedom vlády Českej republiky diskusie na aktuálnej schôdzi Národnej dom EP Martinom Schulzom. diskutoval o aktuálnych otázkach. Diskusné rady SR. „Som presvedčený, že v parlamente Témami spoločného rokovania boli ak- fórum zorganizovala   Comenius – Paneu- bude pri diskusii o Zákonníku práce uprednost- tuálne európske otázky, vývoj v  oblasti rópska spoločnosť pre kultúru, vzdelávanie nená logika a zdravý rozum pred čisto politic- prehlbovania európskej integrácie, ďalšie a  vedecko-technickú  spoluprácu založená kými argumentmi,“ povedal premiér. Robert smerovanie Európskej únie ako aj  hospo- v roku 1990 v Prahe. Fico uviedol, že základná úprava vzťahu dárska, finančná stabilizácia a  posilnenie medzi zamestnancom a  zamestnávateľom ekonomického rastu v EÚ. 9. september 2012 by nemala podliehať pravidelným zme- nám, ale podstata pracovného práva by 19. september 2012 Držme v týchto krízových časoch pohromade mohla byť zakotvená v ústavnom zákone. V  nedeľu 9. septembra 2012 v  Bratislave Ministri nechali limuzíny doma, využili pri Pamätníku obetiam holokaustu na Ryb- 12. september 2012 alternatívnu dopravu nom námestí sa predseda vlády SR Robert Členovia vlády SR sa rozhodli podporiť Fico zúčastnil na pietnom akte kladenia ven- Stretnutie s veľvyslancami členských krajín EÚ myšlienku Európskeho týždňa mobility, pre- cov pri príležitosti Dňa obetí holokaustu Vo štvrtok 13. septembra 2012 sa predse- to sa na rokovanie vlády nepriviezli limuzí- a rasového násilia. Počas podujatia vystúpil da vlády SR Robert Fico v Zrkadlovej sále nami, ale využili alternatívnu dopravu. s príhovorom. Úradu vlády SR v Bratislave stretol s veľvy- Prvý prišiel minister hospodárstva Tomáš Pri tejto príležitosti vyzval občanov k sú- slancami členských krajín Európskej únie Malatinský na bicykli a v neformálnom oble- držnosti. „Povznesme sa nad malicherné spo- na spoločnom pracovnom obede. Stretnu- čení. Aj minister práce, sociálnych vecí a ro- ry, aby sme spoločne čelili vážnej kríze, ktorá za- tie sa uskutočnilo v  rámci polročného cy- diny SR Ján Richter využil bicykel, hoci išlo siahla Európu. Zo srdca by som si želal, aby sa perského predsedníctva v Rade EÚ. o technickú novinku, elektrobicykel. „Snažil náš svet zblížil.“ som sa v maximálnej miere ťahať sám, preto som Premiér skonštatoval, že život je to najcen- 13. september 2012 aj zadýchaný,“ povedal Ján Richter v  oran- nejšie, čo sme na svete dostali do daru, preto žovej reflexnej veste. „Nie je možné takto do si ho musíme vážiť. Aby už nebolo možné zo- Robert Fico paralympionikom: práce chodiť stále, no je potrebné nájsť si neja- pakovať tragické udalosti, ktoré sa odohrali Vyjadrujem vám svoj obdiv a ďakujem vám ký priestor a  čas, aby sme odbremenili životné v minulosti, je podľa slov Roberta Fica nevy- za skvelú reprezentáciu Slovenska prostredie a  podporili myšlienku Európskeho hnutné pamäť národa a pamäť ľudí neustále Predseda vlády SR Robert Fico prijal po- týždňa mobility,“ dodal minister s tým, že ak obnovovať. Tento rok si pripomíname 250. zvanie Slovenského paralympijského výbo- to počasie umožní, využije takýto spôsob do- výročie narodenia najväčšieho židovského ru a v piatok 14. septembra 2012 prišiel do pravy do práce aj inokedy. vzdelanca rabína Moše Schreibera, známe- Piešťan slávnostne otvoriť Chodník slávy Predseda vlády SR Robert Fico prišiel pešo ho pod menom Chatam Sófer. „Chýr o ňom úspešných paralympionikov. „Vaše výsled- zo svojho bytu na Čmeľovci. Nevynechal sa rozletel po svete najmä preto, lebo hľadal také ky v Londýne sú métou, s ktorou sa môžu me- však ani svoje pravidelné ranné behanie. „Ak formy spolužitia, ktoré charakterizovalo vzájom- rať aj zdraví športovci,“ uviedol v príhovore ma nezastavilo asi tridsať ľudí, tak ani jeden, vy- né pochopenie,“ povedal Robert Fico. Robert Fico. Paralympionici, ktorí sa každý bavil som pol sveta a takmer som zmeškal, ale je deň vyrovnávajú so svojimi hendikepmi, sú to veľmi príjemné,“ skonštatoval premiér. Ľu- 11. september 2012 podľa jeho slov príkladom aj pre politikov. dia, samozrejme, využili príležitosť stretnúť „Aj politici musia ukázať schopnosť prekoná- sa s ním. „Mnohí riešili svoje osobné veci, mno- Novela Zákonníka práce vať sa vo výkonoch, ktoré treba zvládnuť pre- hí potrebovali niečo vybaviť, niekto potreboval je výsledok zdravého kompromisu dovšetkým teraz na prekonanie veľkej krízy“. robotu, tak som absolvoval malý prehľad brati- „Toto pracovné stretnutie bolo príkladom Robert Fico pripomenul slová predsedu slavských problémov, kým som zišiel sem dole,“ veľmi intenzívneho sociálneho dialógu, ktorý Slovenského paralympijského výboru Jána povedal s úsmevom Robert Fico. Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 65
  • 66.
    Infoservis NR SR 2013 plánuje ministerstvo obrany stiahnuť Rozhlasu a  televízie Slovenska. O  tento ŠTVRTÁ schôdza do 165 príslušníkov strážnej jednotky na zá- post malo záujem 11 kandidátov. Národná kladni Kandahar Airfield. Poslanci odobrili rada z  nich vybrala jedného a  novým ge- Národnej rady aj vyslanie do 33 príslušníkov ozbrojených nerálnym riaditeľom rozhlasu a televízie sa síl do Afganistanu ešte v  priebehu tohto stal Václav Mika. Bývalý riaditeľ TV Markí- Slovenskej republiky roku. Do misie by tak mohli ešte zasiahnuť za zvíťazil v tajnej voľbe, keď mu svoj hlas príslušníci Vojenskej polície i  vojenského odovzdalo 74 poslancov. Na zvolenie potre- Poslanci si zrušili poradného tímu. boval získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. trestnoprávnu imunitu Za Mikovho najväčšieho konkurenta, šéfa Trestnoprávna imunita poslancov Ná- Kandidáti Andreja Kolesíka Tlačovej agentúry Slovenskej republiky Ja- rodnej rady Slovenskej republiky zanikla neuspeli vo voľbách roslava Rezníka hlasovali len dvaja poslan- 1. septembra. Snemovňa totiž 144 hlasmi Poslanci národnej rady ani v  druhom ci. Okrem vládnych sociálnych demokra- schválila zmenu Ústavy Slovenskej repub- kole nezvolili dvoch nových členov Správ- tov sa na voľbe zúčastnili aj poslanci oso- liky a  za príslušnú novelizáciu Trestného nej rady Ústavu pamäti národa. Už v  pr- bitnej ľudovej a  nevypočitateľnej občiny poriadku zahlasovalo 145 poslancov. Proti vom kole sa ako najvážnejší kandidáti združenej v parlamente pod názvom Oby- nebol nikto. Priestupkovú imunitu si po- spomínali nominanti Smeru-SD Roman čajní ľudia a nezávislé osobnosti. Hlasova- slanci zrušili už koncom minulého voleb- Lebeda a Ján Hrubý, ktorých presadzoval lo spolu 95 poslancov. Václav Mika by mal ného obdobia. Na zrušení trestnoprávnej najmä poslanec Andrej Kolesík. Napriek vo verejnoprávnom médiu presadzovať imunity sa dohodli spoločne všetky par- jeho viere, že títo nominanti budú v  dru- svoj projekt riadenia a rozvoja Bez bariér. lamentné strany. Poslanci budú po novom hom kole zvolení, sa tak nestalo. Roma- V  ňom napríklad pripúšťa možnosť opä- nepostihnuteľní už len za výroky pred- na Lebedu podporilo 68 zo 144 poslancov, tovného spustenia Trojky, ktorá by vysie- nesené v  pléne alebo orgánoch Národnej Jána Hrubého 66 zákonodarcov. V  hlaso- lala šport. Jednotka by sa mala zamerať na rady Slovenskej republiky a  za hlasova- vaní však neuspeli ani zvyšní piati kandi- štandardný európsky formát verejnopráv- nie, a  to aj po skončení ich mandátu. Na dáti. Voľbu si zrejme zopakujú na septem- nych médií, cieľovým publikom Dvojky vzatie poslanca do väzby však bude nevy- brovej schôdzi parlamentu. Poslanci majú bude náročný divák. Televízia by sa mala hnutný súhlas parlamentu, Na zadržanie zvoliť dvoch nových členov Správnej rady navyše vrátiť ki investigatívnej publicisti- člena snemovne v prípade pristihnutia pri Ústavu pamäti národa, lebo 16. marca a 20. ke a viac spolupracovať s verejnoprávnou páchaní trestného činu bude potrebný sú- apríla 2012 sa skončilo funkčné obdobie Českou televíziou. Zlepšiť program Slo- hlas mandátového a  imunitného výboru. dvom členom rady. venskej televízie má najlepšie spravodaj- Ak k nemu nedôjde, bude poslanec okam- stvo a menší počet repríz. Od týchto zmien žite prepustený. O prichytení zákonodarcu Smeráci sa zrejme zľakli si Václav Mika sľubuje zabezpečenie stabil- pri čine bude musieť polícia upovedomiť podania na ústavný súd nejšej programovej štruktúry, ale aj väčšiu predsedu národnej rady a  šéfa spomína- Vládnuca strana Smer-SD presadila do sledovanosť Slovenskej televízie. ného výboru. Poslanci však trestnoprávnu programu 4. schôdze skrátené legislatívne imunitu v  rozsahu, akú mali doteraz čle- konanie novely zákona o  sociálnom pois- novia zákonodarného zboru, naďalej po- tení. Prišiel ho obhajovať aj predseda vlá- ŠIESTA SCHÔDZA nechali sudcom. „Rozhodli sme sa, že v tejto dy Robert Fico a poslanci o ňom niekoľko chvíli budeme plniť objednávku v  tom rozsa- dní vášnivo diskutovali. Pred hlasovaním NÁRODNEJ RADY hu, v akom ju chápeme, že od verejnosti prišla. o jeho posunutí do ďalšieho legislatívneho Teda zrušenie trestnoprávnej imunity poslan- procesu však opozícia spochybnila jeho za- SLOVENSKEJ REPUBLIKY cov,“ vysvetlil pred časom poslanec KDH radenie do programu schôdze, pretože na Radoslav Procházka a  dodal, že na jeseň tento krok je podľa zákona o  rokovacom More zmien po dokreovaní Súdnej rady Slovenskej re- poriadku potrebný súhlas troch poslanec- v oblasti sociálneho systému publiky by sa však malo začať pracovať na kých klubov. Keďže Smer-SD ako vládnu- Predseda parlamentu Pavol Paška tak ako zmene. Predseda parlamentu Pavol Paška ca strana má iba jeden poslanecký klub, sľúbil po predčasnom ukončení 4. schôdze, (Smer-SD) takýto zámer potvrdil, avšak opozícia argumentovala, že je to porušenie zvolal 6. zasadnutie národnej rady najmä zdôraznil potrebu diskusie. Verí, že v spo- spomínaného zákona, a preto nie je mož- preto, aby sa Smer-SD definitívne vyspo- lupráci so zástupcami sudcovského stavu né o  tejto novele ďalej rokovať. Opoziční riadal so zmenami v  dôchodkovom systé- a  ministra spravodlivosti vznikne nove- poslanci sa vyhrážali, že ak si smeráci od- me a aby to bolo aj právne v poriadku. Túto la ústavy, ktorou prídu sudcovia o  trest- hlasujú ďalšie pokračovanie o tomto bode tému poslanci päť dní rozpitvávali na štvr- noprávnu imunitu. programu, obrátia sa na ústavný súd. Po tej schôdzi a ani na novozvolanej opozícia zasadnutí poslaneckého grémia predseda nesúhlasila s jej prerokovávaním v skráte- Stiahneme vojakov z Afganistanu parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) ukon- nom legislatívnom konaní. Upozorňovala Slovenská republika do júna 2013 po- čil 4. schôdzu s  tým, že zvolá ďalšiu, na na neopodstatnenosť zrýchleného konania stupne stiahne z  operácie ISAF v  Afganis- program ktorej bude novela zákona o  so- a  navrhovaných zmien, a  preto sa opozič- tane do 289 príslušníkov Ozbrojených síl ciálnom poistení normálne zaradená a pre- né strany samotného hlasovania nezúčast- Slovenskej republiky. Tento návrh rezortov rokovaná v  skrátenom legislatívnom ko- nili. Na protest proti postupu vlády opozí- obrany a  diplomacie 142 hlasmi schválili naní spolu s  ostatnými neprerokovanými cia v  sále rozprestrela čierny transparent poslanci národnej rady. Zmena mandátu bodmi z tejto schôdze. Smer-SD-zlodeji dôchodkov. bude postupná. V prvej fáze do konca tohto Už na štvrtej schôdzi prišiel zrýchlené roku má operáciu NATO opustiť 104 sloven- legislatívne konanie obhajovať predseda ských vojakov. Zhruba polovicu z nich (53) PIATA SCHÔDZA vlády Robert Fico. „Garantujem vám, ako tu tvoria príslušníci strážnej čaty na základni stojím, že deficit rozpočtu v  roku 2012 bude Tarin Kowt. Zvyšní vojaci sú členmi multi- NÁRODNEJ RADY 4,6 %, nech to stojí čokoľvek. My si túto domá- funkčnej ženijnej jednotky, ktorá pôsobí na cu úlohu naplníme za pomoci našej predstavy, leteckej základni v Kandahare. Ďalší vojaci SLOVENSKEJ REPUBLIKY ktorá je typicky sociálnodemokratická,“ vyhlá- by mali byť stiahnutí v prvej polovici roku sil Robert Fico. V skrátenom režime sa tak 2013. Do apríla sa má na Slovensko vrátiť Uskutočnila sa 1. augusta a jej jediným majú znížiť odvody do druhého piliera z 9 20-členná jednotka špeciálnych síl. Do júna bodom bola voľba generálneho riaditeľa percent na 4 percentá a rozdiel sa má pre- 66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 67.
    Infoservis NR SR exibicionistických kúskov. Po tom, čo slov- ne zaútočil na poslanca Martina Poliačika (SaS) za jeho predchádzajúce slová o  ne- škodnosti požívania heroínu, vysypal mu na hlavu injekčné striekačky, aké používa- jú narkomani pri pichaní si drog. Správne poplatky budú vyššie Súdny poplatok pri náhradách na náhra- du škody spôsobenej nezákonným rozhod- nutím orgánu verejnej moci alebo jeho ne- správnym postupom bude 20 eur. Prešiel aj pozmeňovací návrh, ktorým poslanci Smeru-SD znížili neprimerane vysoké súd- ne poplatky v rámci správneho súdnictva. Zvýšia sa poplatky v  rámci stavebnej po- moci či v oblasti dopravy. Vyššie poplatky čakajú aj motoristov pri prvom zápise mo- torového vozidla kategórie L, M1 a niekto- rých typov N1 do evidencie vozidiel. Za prvý zápis vozidla do výkonu motora Foto: archív 80  kW je sadzba poplatku stanovená na výšku 33 eur. Zmeny čakajú aj zákon o ha- zardných hrách, kde sa napríklad upravuje niesť do prvého piliera, čo má pomôcť ne- Vládna väčšina záverečné percento odvodu do štátneho rozpočtu pri udržateľnému dôchodkovému systému na hlasovanie zvládla číselných lotériách, a to z 18 na 20 percent. Slovensku. „Rešpektujem právo opozície na Národná rada napokon 10. augusta Na základe novely sa posúva termín zruše- kritiku, pretože aj ja som pôsobil v opozícii po- schválila novelu zákona o  sociálnom po- nia kolkových známok z  januára 2013 na merne dlho. Ale aj na kritiku treba racionálny istení. Zo 128 prítomných za ňu hlasova- január 2014. Poslanci odsúhlasili aj to, aby dôvod a  niekedy aj morálne právo,“ povedal lo 80 zákonodarcov, proti boli 46 poslanci, mohol Fond národného majetku Sloven- premiér. Opozícia podľa neho nepriniesla 2 sa zdržali a 22 bolo neprítomných. Keďže skej republiky použiť svoje prostriedky aj dostatočnú alternatívu na to, ako konsoli- ide o  veľmi rozsiahlu úpravu, spomeňme na náklady spojené s prípravou ukončenia dovať verejné financie. Podľa Roberta Fica aspoň niektoré zmeny. Sporitelia v  dru- jeho činnosti. chýba v  rozpočte na tento rok 500 milió- hom dôchodkovom pilieri majú od začiat- nov eur, čo je pozostatok po bývalej vláde ku septembra do konca roku 2016 znížené Fajčenie bude drahšie Ivety Radičovej. Premiér zároveň vyzval príspevky z 9 na 4 percentá hrubej mzdy. Spotrebná daň z  tabakových výrobkov opozíciu na rokovanie v prípade dosiahnu- Od roku 2017 sa má príspevková sadzba stúpne už od októbra tohto roku o viac, ako tia vyrovnaného rozpočtu o tom, že by sa každoročne zvyšovať o 0,25 percentuálne- pôvodne navrhovalo ministerstvo financií následne odvod do druhého piliera opätov- ho bodu na konečných 6 percent v  roku ešte za predchádzajúcej vlády. Zvýšenie ne zvýšil zo štyroch na šesť percent. 2024. Druhý dôchodkový pilier je otvorený sadzby dane na tabakové výrobky bude od 1. septembra do 31. januára budúceho mať negatívny vplyv na domácnosti fajčia- Niekoľko myšlienok z rozpravy roku. Súčasná výška poplatku za správu rov, a  to z  dôvodu zvýšenia ceny za ška- Podpredseda parlamentu za KDH Ján Fi- dôchodkového fondu vo výške 0,3 percen- tuľku cigariet o zhruba 0,10 eur. Špecifická geľ upozornil, že zásahom do druhého pi- ta ročne z  čistej hodnoty úspor nakoniec časť spotrebnej dane z cigariet vzrastie od liera sa vykráda špajza, pokladníčka mla- zostane v  garantovanom aj negarantova- októbra o  2,59 percenta na 59,50 eura na dých ľudí a z kapitalizačného piliera sa stá- nom fonde. Zvýši sa poplatok za zhodno- tisíc kusov. Sadzba spotrebnej dane z  ci- va pilierik. „Ide tu predovšetkým o  peniaze, tenie majetku, a to z terajších 5,6 percent gár a cigariet stúpne o 2,4 percenta. A rov- o peniaze sporiteľov,“ zdôraznil opozičný po- zo zhodnotenia na 10 percent zo zhodno- nako aj sadzba spotrebnej dane na tabak slanec Ivan Štefanec z SDKÚ-DS s tým, že tenia penzijných úspor. Menej si pritom vzrastie o 2,4 percenta. Robert Fico sa snaží získanie týchto zdrojov bude z prostriedkov určených na dôchod- prekryť tvrdeniami o potrebe získať doda- kové sporenie účtovať aj Sociálna poisťov- Právomoci podpredsedu vlády točných 500 miliónov eur do štátnej kasy. ňa. Tá si v súčasnosti ponecháva 0,50 per- pre ľudské práva a menšiny Túto likvidáciu druhého piliera označil Ri- centa z  výšky príspevku na vlastnú sprá- rozparcelovali chard Sulík (SaS) za neuveriteľne krátko- vu. Po novom bude poisťovňa tvoriť svoj Právomoci niekdajšieho podpredse- zrakú. „Pošliapávate demokraciu, zneužívate správny fond len z 0,25 percenta z čistého du vlády si rozdelia ministerstvá a  Úrad svoju moc,“ reagoval opozičný politik Ľudo- vlastného príjmu. vlády Slovenskej republiky. Stane sa tak vít Kaník (SDKÚ-DS). „Musíme byť zodpo- po schválenej novele kompetenčného zá- vední za dôchodky svojich rodičov, starých kona. Kompetencie v oblasti rodovej rov- rodičov, ale aj budúcich generácií,“ obhajovala SIEDMA SCHÔDZA nosti a rovnosti príležitosti má po novom plánované zmeny poslankyňa vládnej stra- prebrať ministerstvo práce. Právomoci ny Jana Vaľová. „Na základe sekery 500 mili- NÁRODNEJ RADY týkajúce sa podpory kultúry národnost- ónov eur, ktorá tu vznikla za pol roka, je tých ných menšín prejdú na úrad vlády. Ten 40 miliónov eur veľmi dôležitých,“ povedal SLOVENSKEJ REPUBLIKY bude vykonávať aj jednotlivé ustanovenia šéf rezortu práce Ján Richter, ktorý tento vyplývajúce zo zákona o jazykoch národ- stav považuje za dostatočne objektívny na Toto siedme stretnutie zákonodarcov nostných menšín. V čase uzávierky tohto skrátené konanie. „Pri tomto návrhu by tak v  6.  volebnom období malo na začiatku čísla rokovanie 7. schôdze národnej rady nemali byť víťazi ani porazení, ale vyhrať by predohru v  podaní Igora Matoviča. Ten pokračovalo. mala zodpovednosť,“ povedal minister prá- zneužil možnosť pri návrhoch na doplne- ce, sociálnych vecí a rodiny. nie programu schôdze na jeden zo svojich Pripravil František Meliš Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 67
  • 68.
    Summary Excerpt from an Interview with the and within a  few months we will be What outlines were presented for Slovakia Minister of Transport, Construction and enabled to say the prospects regarding the by the OECD? Regional Development of the Slovak pending section. The talks occurred to be fruitful. We have Republic, Ján Počiatek been informing the OECD representatives ■■ The issue of financing the highways is about the adopted measures in order to widely-spoken about these days. What model make the EU structural funds and the EU do you prefer to stick with? Cohesion Fund spending accelerated. The The matter is the Euro funds financing; matter was to project the coordination it is obvious. It is the least costly mode mechanism for the euro funds at the of financing not burdening the public level of the State Secretaries in the form finance. of reallocating the funds in the benefit of those operational programmes of the ■■ Have you been considering the option to favourable absorption capacity and added spend the Public Private Partnership (PPP) social value, or, they are solving the issue resources on highways construction? of unemployment of small businesses Prior to stick with PPP projects aimed and back-up of small and medium-size at financing it is a must to use the options enterprises. The OECD representatives have given by the operational programmes assessed the measures and concurrently via Euro funds and then the supporting recommended Slovakia’s focusing on resources can be taken into account to be “the intelligent specialisation” primarily Foto: archív considered both loans and PPP. Today’s in the fields of competitive advantage to real threat is that Euro funds of the the extent of new programmatic term in programmatic period designed for roads compliance with the EU strategy. ■■ The issue when the City of Bratislava don’t need to be spent as there is not will be connected with the City of Košice in sufficient amount of projects developed. a highway across Slovakia still remains to be I  have been taken over the issue from open. Any of the published deadlines for the the then Cabinet and we have to deal Bratislava – Košice highway completion was with it until it is solved out. To avoid not met so far. Mr Fico, the Prime Minister such ups and downs we have intensified called for the 2010 year, the then Transport the preparation of highway construction Minister Ján Figeľ scheduled the 2017 year. Is projects designed on Euro Funds spending it realistic to keep the year announced by the out of programmatic period for the 2014 then Government? to 2020 years. We make every effort not to No one can outline the exact date face the situation when there is money but for the highway completion these days. there is a  lack of projects developed. We The only thing I  can confirm is that the are in a  frequent contact communicating deadline announced by the then Cabinet with the European Commission in order is not realistic. I cannot tell you the exact to facilitate procedure of approving the year of the said highway completion. projects in Brussels and to make it smooth. Environmental survey reviewing of D1 The then Cabinet did not always succeed Foto: archív Turany – Hubová section is subjected to to meet those achievements. the European Commission assessment. In financing both road and highway The said D1 highway section is part of the infrastructure there can be further highway completion between the cities of resources warmly met including private ■■ The National System of Transport Bratislava and Košice. Therefore, it would funds, id est PPP projects. However, the Information should be part of the EU common be irresponsible to give you any deadline terms of financing are utmost important intelligent transport system according to for the highway completion and to publish as those must be favourable not only for Brussels envisaged planning and it is the EU it openly. However, I may say that we will private creditors but also for the State. wish to back it up financially. Does Slovakia neither omit nor underestimate anything already deal with solving the intelligent under the construction preparation stage Excerpt from an Interview with the State transport system? in order to push agenda forward to its Secretary of the Ministry of Transport, We are on it. The presupposition is entirety. Construction and Regional Development that the said system could be financed by of the Slovak Republic, František Palko us under the forthcoming programmatic ■■ Thus, the most important Slovakia’s period 2014 – 2020. We intend to review the highway completion depends on Brussels, ■■ A few weeks ago you held the talks with scope, structure, inevitability and amount doesn’t it? the Organization for Economic Cooperation of costs designed for huge Slovakia-wide Absolutely. We will be able to deliver the and Development (OECD) representatives National System of Transport Information. date assumption after the environmental discussing the possibilities how to accelerate Costs foreseen for the project developed issue related to town of Martin vicinity is the EU Funds spending and prepare the are amounting to 150 million euro and the solved out. I can see the solution optimistic forthcoming 2014 – 2020 financing term. assumption covers the system to its entirety. 68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 69.
    Summary We think theamount is too much. There will ■■ Which sectors do you intend to promote? be a  transparent bid called for the system We wish to promote the sectors we are after the National System of Transport good at obviously. We may speak about Information concept is re-evaluated. We the stays in thermal springs areas as there assume that the price to be paid for it by are sufficient spots of them Slovakia-wide; Slovakia will be reasonably lowered than and they are available anytime all year the said upper assumption of the costs. round regardless the weather. Further to this, we focus on the stays to be spent in ■■ What significance is the system of spectacular open nature jointly with eco- for common users of roads and city friendly tourism. In winter-time primarily communications? those who go in for sports centres can be The National System of Transport provided with skiing. Slovakia’s Tatras Information will launch the modern Mountains and the High Fatra and the information technologies in transport. It Low Fatra mountains are deemed to be will enable the monitoring, assessment undoubtedly the best of the best to the and controlling of the transport procedure East from the Alps. Moreover, we mustn’t to the extent of time and space in order to forget about weekend tourism which is of Foto: archív avoid unwished time losses. Concurrently utmost significance, however, it is a rather the system will enable to set up efficiently neglected segment. the planning of transport infrastructure construction in compliance with the Excerpt from an Interview with the State sections of speed road R2, being under realistic transport demands in respective Secretary of the Ministry of Transport, advanced prep stage. We are proceeding road sections accordingly. Construction and Regional Development in the project documentation and of the Slovak Republic, Andrej Holák working documentation related to further ■■ The Ministry of Transport is preparing ■■ constructions, e.g. the North – South a  new strategy in tourism. What does it ■■ How is the road transport construction in interconnection of Slovakia. differ from the current strategy viewing Slovakia going on? the fact that development in tourism is not This year the left line tracking D1 ■■ What goals have been determined in corresponding to the existing possibilities? highway Jablonov – Studenec should be railway transport? It is our wish to develop tourism put into operation. In 2013 we are planning Viewing the train transport we are at significantly faster than before. If we to launch nine kilometre long section of D1 the starting point. To establish transport succeed to meet it, it will help entire highway Jánovce – Jablonov and fourteen authority is deemed to be a  principal Slovakia’s economy a  lot. We would like kilometre section of speed road R4 Košice step to be taken in passenger transport to promote Slovakia abroad in far-away – Milhosť into operation. harmonization. It is aimed at not spending countries jointly with the V4-Group Preparation stage and implementation public resources designed for ensuring countries. In our opinion it will be better of the most demanding and concurrently both railway and coach transport in dual and more efficient for the entire region. We the most costly work portions of D1 and uncoordinated way. Updating the would like to back up Slovakia’s promotion highway are in front of us; further to railway companies’ revitalization is under in the neighbouring countries. this the works on three utmost needed prep stage progress aimed at measures in making railway transport efficient. We are determined to reach balanced and reasonable management of The Railways of the Slovak Republic already this year if possible and subsequently to this we are ready to cover the acknowledged liabilities of the State towards the railway entities from the past years by portions. Concerning the freight transport it is our ambition to shift goods flows from overloaded roads to railways due to capacity and ecological grounds and to back up the freight railway transport in market. Gradual balancing between railway and road transport and starting the building up the terminals of combined transport are the two necessities of utmost importance. ■■ The EU Danube strategy has been designed Foto: archív to augment the cargo transport on the Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 69
  • 70.
    Summary Danube River bytwenty per cent by 2020. ■■ French people are well- To what extent is Slovakia involved in the known for Savoir vivre foreseen planning? – The art to live. France From the beginning Slovakia takes is a  completely different an active part in preparations and country from Germany. If implementation of the EU strategy for the the United States of Europe Danube region. It can be proved by the were originated how would fact that the latest session of the strategy the two leading nations managing committee was held in Bratislava adapt to it? this spring and it was attended by the If the concept of the European Commissioner for the regional European Federation development, Mr Johannes Hahn. was specified the nations As for us the most important objective is would keep obviously to improve infrastructure and to remove the their language, culture obstructions in sailing the Danube River. and values as this is just Foto: P. Urbi To be honest there are such sections on what predetermines the Slovakian and Austrian and Slovakian the EU welfare since it and Hungarian stream of the Danube has been originated; it river where there is impossible to reach democracies where the significant portion is its drive. Therefore, there is no need a favourable state making other measures of competencies has been exercised to project French people and Germans than constructing the water work. jointly since now. The goal of currently against each other and make them, or, Next obstruction to sailing the Danube ongoing considerations is to strengthen other EU countries, the fighting enemies, River occurred to be the Old Bridge in democratic character of the institutions. but it is important to stick with the Bratislava the reconstruction of which Direct elections of European deputies outlined modus vivendi. Jacques Delors over two years will help to achieve in 1979 turned to be the big deal for the said: “Europe should respect “loyalty to a  needed height of under-bridge for the fundamentals of the European Parliament the nation and home”. Moreover, “Europe vessels. Long-term sustainability of the legitimacy. Project envisaging the vision should be thinking of the significance to adopted measures is crucial. It requires that it will be possible to vote a  certain save our nations as the venue of rooting an international cooperation which can be portion of European deputies on the their citizens.” This is the reason why it seen primarily just in the frame of the EU supranational candidacy made up by is more reasonable to speak about the Strategy for the Danube region. Therefore, the European political parties and not project related to the European Nations we are awaiting the real solutions for the by respective parties of the member Federation, and not to use the expression domestic water transport development countries could turn to be already realistic of the United States of Europe. from the conclusions adopted at the talks in forthcoming years prospectively. Thus, To shift the competences towards the held by respective working groups and the European structure would gain a  new, EU enables a more favourable cooperation, managing committee within the Danube more polished dimension. setting up the fundamentals of common strategy. I  think that majority of French people rules in certain sectors but it does not can feel comfortable in the European Union stand for the synonym of uniformed Excerpt from an Interview given by as the European Union is not only the cultures and values. His Excellency, the Ambassador of the guarantor of the values being defended by The European Federation Project that is Republic of France to the Slovak Republic, France to be honest but also the guarantor widely-spoken about is a long term process. Mr Jean-Marie Bruno of peace in Europe. The EU is not of no Interesting discussions have been held for mistake, however, it has brought a  good a few years already; however, the outstanding ■■ Some critics say that top politicians in deal of the positive aspects to nations they issues have to be solved out first the EU Brussels who project the present vision of are part of the EU. The matter is that the countries are facing. The member countries Europe can understand both financing and Europeans could feel advantages and they do not wish to proceed in the same pace politics however they do not understand would be aware of being able to benefit and they do not share the identical wishes Europe, the life and needs of people. a  lot from the EU further in near future. and ideas. We will be allowed to experience Your Excellency, what Europe, in your Therefore, communication about the different levels of integration on our way opinion, should make French people feel as inevitable measures has to be ameliorated. forward. Once the federal identity may comfortable as they could? It cannot be expected that citizens may be raised which will not put other forms Harmony between decisions made understand everything right away and of solidarity and common competences by politicians and expectations of their accept it – it is a  long term target to be distribution under doubt. voters is the essential issue in European achieved. English-written by © Mária Vrabcová 70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
  • 72.
    Kvalitnejšia dopravná sieť preSlovensko Modernizujeme dopravnú sieť Slovenska, vytvárame pritom množstvo pracovných príležitostí, ideme za lepším prístupom k slovenským regiónom a za následným ekonomickým prínosom pre všetkých. Operačný program Doprava prináša: integráciu Slovenska do Európskeho dopravného systému, pulzujúci život vďaka kvalitnému prepojeniu vlastných regiónov, cestné a železničné komunikácie vysokej kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti, rozvinutú verejnú osobnú dopravu a infraštruktúru prepravy tovarov. Vieme, kam chceme ísť, a vieme, ako sa tam dostať. Naša cesta k cieľu Operačný program Doprava je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu.